Ubuntu
Ubuntu je pojem z jazykov nguni v južnej Afrike, ktorý označuje ľudskosť, teda vlastnosť človeka žijúceho vo vzájomnosti s ostatnými. Vystihuje ho zulské príslovie „umuntu ngumuntu ngabantu“ (v xhoštine „umntu ngumntu ngabantu“): človek je človekom prostredníctvom iných ľudí.
Pôvod a význam
Slovo ubuntu sa v písomných prameňoch objavuje najneskôr od roku 1846. Christian Gade (2011) ukázal, že pramene pred rokom 1950 ho vždy chápu ako ľudskú vlastnosť, kým od druhej polovice 20. storočia ho autori čoraz častejšie opisujú ako africký humanizmus, filozofiu, etiku či svetonázor. Verejnú váhu získal pri prechode Juhoafrickej republiky k demokracii. Prechodná ústava z roku 1993 v záverečnej časti o národnej jednote a zmierení uvádza, že krajina potrebuje „pochopenie, nie pomstu, odčinenie, nie odvetu, ubuntu, nie prenasledovanie“. Arcibiskup Desmond Tutu, predseda Komisie pravdy a zmierenia, opísal v knihe No Future Without Forgiveness (1999) ubuntu ako jadro snahy o zmierenie: človek s ubuntu je otvorený voči druhým a necíti sa ohrozený ich schopnosťami, lebo vie, že patrí do väčšieho celku a že ponižovanie druhých zmenšuje aj jeho.
Filozof Thaddeus Metz (2007) z ubuntu odvodil morálny princíp, podľa ktorého je správne konanie, ktoré ctí harmonické vzťahy, teda spoločnú identitu a vzájomnú starostlivosť. Často citovaná veta „som, pretože sme“ pochádza z knihy Johna Mbitiho African Religions and Philosophy (1969). Psychológia opisuje príbuzný jav ako potrebu spolupatričnosti: Baumeister a Leary (1995) zhrnuli dôkazy, že trvalé a blízke vzťahy patria k základným ľudským potrebám.

Príklad
Keď je sused v nemocnici, ľudia z ulice mu pokosia trávnik a jeho deťom prinesú večeru, a nikto si to nezapisuje. V takom spoločenstve si človek uvedomuje, že jeho dobro je previazané s dobrom ostatných.
Ako to spoznáš na sebe
Všimni si, kto ti za posledný týždeň pomohol byť viac sebou: kto ťa vypočul, opravil alebo povzbudil. Skús sa spýtať aj opačne, ako tvoje dnešné správanie ovplyvnilo ľudí okolo teba.
Ubuntu neznamená, že sa jednotlivec má rozpustiť v kolektíve. Vyjadruje predstavu, že človek sa stáva plne sebou vo vzťahoch, nie to, že jeho hlas prestane mať váhu.
Súvisiace videá
Kam ďalej
Na hlbšie pochopenie

Niet budúcnosti bez odpustenia
Predseda Komisie pravdy a zmierenia vysvetľuje ubuntu na skúsenosti z Juhoafrickej republiky.

Kniha radosti
V rozhovoroch s dalajlámom Tutu opisuje ubuntu ako radosť, ktorá vzniká zo vzťahov s ostatnými.
Odkazy na obchody sú partnerské. Ak si knihu kúpiš cez ne, dostaneme malú províziu a cena sa pre teba nemení.
Zdroje (6)
- Gade, C. B. N. (2011). The historical development of the written discourses on ubuntu. South African Journal of Philosophy, 30(3), 303–329.
- Constitution of the Republic of South Africa Act 200 of 1993, záverečná časť „National Unity and Reconciliation“.
- Tutu, D. (1999). No Future Without Forgiveness. New York: Doubleday.
- Metz, T. (2007). Toward an African moral theory. Journal of Political Philosophy, 15(3), 321–341.
- Mbiti, J. S. (1969). African Religions and Philosophy. London: Heinemann.
- Baumeister, R. F., & Leary, M. R. (1995). The need to belong: Desire for interpersonal attachments as a fundamental human motivation. Psychological Bulletin, 117(3), 497–529.
