Ako sa naučiť počúvať srdce a spolupracovať s rozumom pri rozhodovaní?
Vlado Roško a Peter Podlesný sa rozprávajú o vzťahu medzi srdcom (emóciami, cítením) a rozumom (logikou, naratívmi) a o tom, ako obe zložky musia spolupracovať, aby vznikla skutočná múdrosť a spokojný život. Srdce sa kultivuje cez umenie, hudbu, film, zraniteľnosť a láskavosť voči sebe, rozum dáva veciam štruktúru a smer. Strach z veľkých zmien sa dá prekonať nie čakaním na dostatočnú bolesť, ale zvedavým pozorovaním toho, čoho sa presne bojíme.
Prečo nestačí žiť len podľa logiky?
Pretože čisto logický život dáva zmysel, ale často neprináša spokojnosť. Peter Podlesný vysvetľuje, že rácio vie povedať, čo je bezpečné a výhodné, ale chýba mu smer a hodnota, ktorú do rozhodnutí vnáša srdce – pocit, že niečo robíme z lásky, vášne alebo záujmu o druhých, nie len z čísel a tabuliek.
Ako spoznať, že niekto je 'riadený srdcom'?
Podľa Petra ide o schopnosť cítiť, súcítiť a byť láskavý k sebe aj okoliu, aj keď to nie je logicky najvýhodnejšie rozhodnutie. Dobrý príbeh (a dobrý človek) sa vždy niekde odchýli od čistej logiky v prospech láskavosti – to je znak toho, že daný človek má prístup k svojmu srdcu, nielen k rozumu.
Ako sa dá srdce kultivovať, keď v tom človek nevyrástol?
Cez umenie, hudbu, film, tanec alebo divadlo – čokoľvek, čo v nás vyvolá emóciu a zimomriavky. Vlado hovorí o vlastnej skúsenosti s tancom a divadlom, Peter o filmoch, ktoré ho dokážu rozplakať. Kľúčové je dovoliť si byť zraniteľný a nepotláčať emóciu len preto, že 'chlapi to nerobia'.
Aký je rozdiel medzi zranením a skutočným srdcom?
Zranenie ženie človeka k neustálemu zháňaniu uznania a lásky zvonku, čo je bezodná diera, ktorú nemožno zaplniť – iba zacieliť sebeláskou. Skutočné srdce naopak nehodnotí, len cíti, či sme na správnom mieste, a chce sa rozdávať bez potreby kompenzovať nedostatok z minulosti.
Ako prekonať strach zo zmeny bez toho, aby sme čakali na dostatočnú bolesť?
Riešením je zvedavosť – mozog nedokáže zároveň zažívať panický strach a zvedavosť. Keď človek zvedavo rozoberie, čoho presne sa bojí, zistí, že 'drak' je v skutočnosti len kopec, ktorý sa dá prejsť po častiach, a nemusí čakať, kým sa situácia stane neúnosnou.
Praktické kroky
- 1Všímaj si, kedy tvoje rozhodnutia vychádzajú len z logiky a kedy do nich vstupuje aj cítenie (srdce).
- 2Dovoľ si emocionálne reagovať na film, hudbu alebo umenie – nepotláčaj slzy ani zimomriavky.
- 3Skús techniku body scan alebo meditáciu všímavosti na zoznámenie sa s tým, čo sa deje v tvojom tele.
- 4Keď cítiš strach zo zmeny, napíš na papier konkrétne obavy, ktoré v tebe vyvoláva – rozober 'draka' na jednotlivé časti.
- 5Pri veľkých rozhodnutiach sa pýtaj, či daný naratív o sebe (napr. 'ja som človek, ktorý...') je skutočne pravdivý, alebo je len pohodlnou konštrukciou.
- 6Nečakaj, kým sa situácia stane neúnosnou – zmenu môžeš robiť aj skôr, cez zvedavé pozorovanie vlastného strachu.
Spomenuté v tomto videu
„Zmena sa udeje vtedy, keď je bolesť väčšia ako strach zo zmeny.“
„Veci nemusia byť ľahšie, ale môžeš ich stále robiť jednoduchšie.“
„Svieti vaše svetlo ako jasné hviezdy vo vesmíre.“
„Som, pretože sme.“
— filozofia Ubuntu
- Turning Pro — Steven PressfieldKniha o tom, ako sa človek stáva profesionálom v čomkoľvek, čo robí, a o prekonávaní vyhýbania sa dôležitej vnútornej práci ('tieňová práca').
Slovník pojmov
Odborné a cudzie výrazy, ktoré vo videu zazneli — vysvetlené jednoducho.
- NPCK / NPC (non-playable character)
- Výraz z počítačových hier označujúci postavu bez vlastnej vôle, tu použitý na opis človeka, ktorý len mechanicky robí veci bez vnútorného zmyslu.
- Mindset
- Spôsob myslenia alebo nastavenie mysle, ktoré ovplyvňuje, ako človek vníma seba a svet.
- Aminokyselinový profil
- Zloženie jednotlivých aminokyselín (stavebných látok bielkovín) v danom výživovom produkte.
- Biohacking / Neohack
- Súbor praktík a techník na optimalizáciu tela a mysle pomocou stravy, doplnkov a životosprávy.
- Monomýtus / Hrdinova cesta (Hero's Journey)
- Klasický príbehový vzor, v ktorom hrdina dostane výzvu, najprv ju odmieta, no napokon ju prijme a prekoná strach.
- Synchronicita
- Zmysluplná zhoda udalostí, ktoré na seba nadväzujú bez zjavnej príčinnej súvislosti, no pôsobia ako znamenie.
- Archetyp
- Univerzálny, opakujúci sa vzor postavy alebo správania, ktorý sa objavuje v príbehoch naprieč kultúrami.
- Body scan (meditácia)
- Meditačná technika, pri ktorej si človek postupne uvedomuje pocity a napätie v jednotlivých častiach svojho tela.
Prepis videa130 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment
[Hudba] Pekné veci, pekné veci. No kámo, tu máš 30 g bielkovín. Toto je inak masaker, keď som videl toto tvoje tvoje story, čo si tam rozprával o tom, že ale počúvaj, aj mne to nedávalo, kámo. To nedáva mi to hlavu, lebo ja furt vidím proteín mliečnu bielkovinu, zalejem to, je to také celé zakladené, vyzerá to ak mlieko a toto pijem. No, však pokoštuj. Je tam jem jemná horkosť, ale nie je to také celkom vyvážené. Super. Ale ale kámo, keď si predstavíš, že keby som do toho dal ľad a na citrón, tam mám gin tonic.
Však ja by som to tak povedal, že vitaj v Metano podcaste. Vlastne my sme v Metano podcaste od keď sa stretíme, hej? Len nie všetko je pre všetkých. Hej. A však ja neviem, či použijeme to, čo sme tu teraz rozprávali alebo nie, ale ty budeš vedieť, ale ale akože minimálne, že by sa ľudia mali stále viace a viacej dozvieť o tom, že čo robíš, lebo metanoja podcast je to, čo akože ešte dávaš bonus ľuďom alebo možno neviem, či to vidíš ak gro toho, čo chceš robiť, ale vieš, že ja to vidím ak gro, no. Lebo zatiaľ aj ja, ale tak veľa robíš v tom neohacku že toto by ľudia mali vedieť. To je aj to, o čom sme sa rozprávali. Akože možno nie každému dačo povie aminokyselinový profil a neviem čo všetko. Hej, ale mňa to zaujímalo. Ale že vôbec to, že ľudia, ktorí sú
súčasťou metanov a podcastov uhm môžu byť súčasťou neho hacku, ako vieš, že proste to je symbióza, hej, že tu si nastavíš mindset, ale ty vieš ten mindset podporiť proste tým, že jak žiješ v úplne bežnom dni. A ja viem, že my všetci by sme chceli jesť eh mäso z prírody, vajíčka od od sliepok. Inak toto teraz robím, hej? Mám sliepky. Chodím povie. No tak máme ich tak rodinne. OK. To je to je poklad, kámo. A akože akože predávam doplnky výživy, kámo, ale nie je lepší doplnok výživy, ak vajce. Neexiste. No ale že vieš, že všetci by sme chceli tak žiť. No ale jednoducho už nebudeme, že ja viem, že dajaké percento tvojich divákov je eh žije na Lazoch, ale proste 90% nie. A že ja verím tomu, ja verím tomu ináč, že že tá spoločnosť sa trošku začne uberať tým, že hej, že toto sa stane.
Hej. Ja myslím, ja ja evidujem, že sa to deje. Možno dajaká komunita, ale ale spoločnosť to neviem. Hej. Hm. Uhm. No, spoločnosť je tvrdší o riešok a to je vždy na dlhšie a tam nikdy to nejde priamo či to je, že ja nechcem povedať, že tých ľudí akože posunúť jednoduchšie, ale že vieš čo to jedna vec, čo mi dnes ráno zarezonovala, bola, že veci nemusia byť ľahšie, ale môžeš ich stále robiť jednoduchšie, že vieš, že že tá váha vecí, ktorej žiješ cez deň a každý má nejaké svoje trápenia, bremená, však sme sa o tom bavili, to ponesieš furt, že veď sa, že shit happens. Áno, ale že potom si už nekomplikuj ostatné veci. OK. Vieš, že že keď máš dobrý doplnok od človeka, ktorému veríš, uhm, tak ho ber, lebo to je je to ti to
odbremení ťa to na to, aby si vládal všetky tie ťažké veci potom, ktoré nedokážeš odhodiť. Uhm. Ono, ak si povedal, že ten metanoia je asi gro a že teda človek, ktorý akože je tu súčasťou tohto a to sleduje, eh tak ako keby, že veľké percento ľudí sa dostane k tomu Neohacku, tak vlastne ale v tom zákulisí to je ako keby, že nechcem povedať, že naopak, ale vlastne ono ten Neohack je kvôli tomu, aby toto sa mohlo diať, aby tá metanoja sa mohla diať. Vlastne ono to úplne vzniklo len na to, že aby som nemusel nikoho pýtať nikdy žiadne žiadnu podporu, žiaden sponzoring, aby že proste vytvorím niečo pre ľudí, čo bude pre nich účinné a bude to v symbióze s tým s tou metanoou. A tú metanou vďaka tomu my môžeme robiť eh hlbšie. Môžeme ísť medzi ľudí, môžeme inak medzi ľudí a metanoja a to ak sa my dvaja rozprávame, však sme my máme si čo
povedať, lebo sme nejakú dobu sa zapratali do svojich projektov, ale že vieš, čo sa mi stalo? To som ti spomínal do telefónu a tá pani sa tu nájde, lebo ona sa na nás díva, že toto vyjde vonku, tak ona bude vedieť, že hovoríme o nej. Ale ostane v anonymite, kým teda nedá povolenie, ale je trošičku staršia od nás. Uhm. A hovorila mi, dostala sa ku mne na mentoring. Uhm. A hovorila mi o tom, že ako videla naše rozhovory niekoľkokrát, že jak ju tá metanoja, jak ju tá, jak ju to posúva, keď teba počúva. Vieš, že ja mám vždy nejakú predstavu o tom, že kto sú tí ľudia, ktorí nás sledujú. Potom ma to vždy akože prekvapí a že či už sa ľudia dostanú z Neohacku do metanoe alebo od mužomestka do metanoja, z metanoja do mužomestka, že mne to príde taká pekná symbióza všetkých tých vecí. Aj tá komunita, ktorá sa tvorí, uhm,
že to je je škoda, aby to ľudia nevyužili. Ona mi hovorila, že ona sa takto dostala ku nášmu kurzu, ktorý sme robili o vízii. Vieš, mňa baví to, že tí ľudia prídu na to, že ok, sú tu ľudia, ktorí tvoria zdravý environment, či to už je v obsahu alebo v produktoch a ja prirodzene sa chcem pohybovať v ich okolí, lebo to mi dáva zmysel. Ja, vieš, ja nehovorím, že že každý z nás potrebuje neviem akú silnú komunitu, sektu svoju vlastnú, aby mi Andre takto uctieval. Ale baví ma stretávať ľudí, ktorí počúvajú teba, mňa, nás dvoch a majú ešte svoj vlastný charakter, ale cítia, že toto tu je prostredie, v ktorom chcú fungovať. Rezonuje. Hej? Uhm. A potom prirodzene naše slová pre nich majú váhu, lebo ich nejakým spôsobom overia v živote. A nehovorím, že všetko skopírujú a že
všetko budú robiť ak my. Však chvalabohu, že nie. Ale baví ma predstava, že tí ľudia si aj vďaka metanoi mužomská, neohacku vytvárajú svoj vlastný priestor. Tak svoj vlastný priestor, vieš, taký zdravý. Áno. To si povedal takú zaujímavú vec, že že nekopírujú. Ako myslím, že keď je nejaká jedna nejaký jeden parameter alebo vlastnosť alebo schopnosť, ktorú sa snažíme, ja si myslím, že aj ty aj ja v rámci týchto vecí, ktoré my robíme, že pestovať u ľudí, je práve to, že aby už nikto nikdy nemusel nikdy nič kopírovať. Tak ak máš archetypy alebo alebo mytológiu, že tak vlastne nie je podstatné, že čo ty robíš, či otužuješ, čo ty užívaš, čo ty
sa spravuješ alebo čo si také. dokážeš niekoho inšpirovať, ale ako keby čo je to kľúčové je spôsob uvažovania, ktorým uvažuješ. A to je vlastne spôsob, kde eh možno nepozeráš na nesnažíš sa zapáčiť, ale robíš niečo na základe nejakého vlastného kompu, nejakého svojho vlastného merítka. A vlastne to, prečo ja vnímam, že ľudia vchádzajú sem, nie je preto, že chcú všetci byť eh sa opičiť, ale ale že vidia, že robíme netradičné štandardné veci, ktoré tu ako keby nechcem povedať, že neexistovali doteraz, ale ale že že hrajeme sa, tvoríme v súlade s tým, čo čo mu čomu veríme. Hej. Hej. A ja mám zas takú nádej, že ľudia, ktorí toto nejakým spôsobom sledujú, viac-menej eh, že sú aj takí, čo vydržia ten štvorhodinový podcast, aj
viackrát si ho pozrú, že že to ich život robí lepším, pre niektorých až znesiteľnejším. Uhm. Lebo proste na nás narazili v nejakej ťažkej kríze. Hej. A vieš prečo? Ale nie, že nemám odpoveď na otázku prečo, ale eh čo si zároveň uvedomujem je, že vlastne ono to nie je možno do veľké mierenie o tom, že niekto od nás odkuká, ako my uvažujeme, ale že niekto uvidí, že vau, sú to ľudia, ktorí uvažujú, ak ja. Uhm. Vieš, že človek nie, že objaví nás, ale človek v nás objaví se do istej miery, vieš. OK. Veď to je presne to, že prečo rezonuješ s niečím. Rezonuješ? Lebo, lebo lebo zrazu sa tým, že vidíš druhých ľudí, ktorí rozprávajú o témach alebo ale používajú slová podobné ako ty uvažuješ v rámci svojich
vnútorných rozhovorov, ale zrazu to niekde vidíš, vidíš, že to videlo zopár tisíc ľudí, to znamená, že je to ako keby, že že schválené alebo odobrené ehkou eh áno, vzorkou ľudí. To znamená, že keď ja tam rezonujem s nejakými vecami, takže asi som OK a vlastne asi nie som tu úplne sám. A možnože by bola dobrá otázka na nás všetkých, ktorí sme na sociálnych sieťach alebo na na YouTube alebo na nejakom online obsahu, že či že taký fakt checking. Uhm. A to by som kľudne akože nechal tým ľuďom otázku, nech si prehodnotia aj to, čo pozerajú, keď sledujú nás, že či naozaj ten obsah, ktorý sleduješ, konzumuješ, robí tvoj život lepším v nejakom smere. No to je veľká výzva, hej, z dnešných dní,
lebo ja viem, že je obsah, ktorý ťa má zabaviť päť sekundov. Super. Nič proti tomu, keď si niekto pustí nejaké realsko alebo meme. Ale ty a to hovorím priamo k vám, že teda tam k vám, že vy sledujete ten obsah dlhodobo, že to nie nie to nie je len 5 sekúnd. Možnože ho sleduješ tých tie päť sekundovky sleduješ posledné tri štyri roky. Že moja otázka je, že ako to tvoj život urobil lepším? Lebo ak áno, ja vôbec proti tomu nič nemám, rob, lebo však ty máš kvalitnejší život. Ale ale fakt je dobré premýšľať nad tým, že aj keď sledujete naše rozhovory metanou, mužomsk, že či to robí dlhodobo váš život lepší alebo len je to nejaká taká, vieš, také placebo, že máš pocit, že počúvaš nejaké múdreči a ale v realite to nič nemení. To je tá to je tá kľúčová
vec, že či to, čomu venuješ pozornosť reálne v tvojej realite niečo mení, kámo. Alebo šialene dôležitá otázka ináč akože taká eh na nás, že proste chodíme rozprávať na mikrofónym a rozprávame veľa vecí a dneska je svet, kámo, veľmi už pre pre preplneným podcastami a vieš a akože je veľký pretlak všetkého, vieš. Ľudia, ktorí sa pustia do osobného rozvoja, zrazu majú pred sebou milióny rôznych, keď náhodou ešte aj vieš po anglicky, čo teraz je ešte bariéra, ale za rok, dva, tri už nemusí byť bariéra, lebočko to všetko vyrieši a zrazu je pred tebou milión vecí, ktoré ty máš pocit, že vlastne, že keď ja ich všetkých nepozriem, tak eh prichádzam prichádzam oveľa už len takýto mindset
je akože je prejavom toho, že že pravdepodobne konzumujeme všetok ten možno aj z nesprávneho dôvodu, lebo keď máš 300 podcastov, ktoré máš, vieš, poukladané a potrebuješ ich dokončiť a a dopozerať a a máš pocit, že až že keď tento pozriem, tento už mi dá odpoveď na na niečo konkrétne, že konečne môžem začať žiť, tak ono dosť všetky tie veci, ktoré my robíme, môžu byť ako keby, že prekážkou. Ja sám u seba hľadám, že že ja som čo ja som chcel byť, že tvorca obsahu. Uhm. Lebo kámo, za ti poviem jednu vec, ktorú ja si sám seba všímam. Ja som na začiatku všetkého, predtým, než som začal robiť obsah, ja som robil zaujímavé veci. Ja mám zaujímavé veci akože vo svojom živote fakt veľmi zaujímavé veci. A to nehovorím len o kulturistike, ale aj o takých akože nejakých temnejších veciach, z ktorých som sa dostal. Či už, že vzťahy rodín a
závislosti a kadečo. Sú tam zaujímavé veci, že som išiel do nejakej tmy, z ktorej som sa mi podarilo sa dostať a dá sa o tom tvoriť obsah, ale zrazu ti vybuchnú nejaké čísla, zrazu ťa sleduje nejaké množstvo ľudí. Zrazu sa mi stalo, že ja som bol tvorca obsahu, vieš. A zrazu ideš, že tvoriť a rozmýšľaš, no dobre, že čo urobím dneska a čo je teraz to kritérium na základe čoho idem robiť to, čo idem robiť. No aby sa to páčilo ľuďom. A páči. A a ja som prišiel na to, že že čiže č moja aktuálna identita je vlastne sa sa buduje alebo vyskladáva len okolo toho, či že ako dobrý som v tvorbe obsahu. Uhm. Lenže som zabudol na to, že na to, že ten obsah prvotný, ktorý vznikol a bol úspešný, bol úspešný preto, že som
že som odžil niečo a potom som o tom rozprával, vieš. Uhm. A zrazu som mal taký asi pol rok vo svojom živote, kde to išlo do takej plytkosti, že to bola len tvorba obsahu. Ale toto je inak zaujímavé. A a zraz zrazu ja som zistil, že dobre, ale ale vlastne mimo tej tvorby obsahu ty nerobíš nič zaujímavé vo svojom živote, vieš. A vtedy som urobil také, že dosť som sa ako keby odtrhol od všetkých reakcií na komentáre, na správy, na všetko a aj od tvorby som sa sťahol a som znova začal skúmať, že dobre a čo ale keď odložím ten ja neviem influencerský alebo akýkoľvek život, tak poďme sa pozrieť do môjho do môjho života. A som zrazu videl, že ú fasáda mi tu stojí už päť, šesť rokov, nič sa s tým nerieši. Vo vzťahu sú nejaké veci nedoriešené. S týmito ľuďmi som mal tieto veci proste poriešiť a a hlavne
chcel som proste byť vo forme kocky na bruchu mať. Chcel som eh eh chcel som objavovať svoju schopnosť nejak sa eh prejaviť fluentne. Chcel som hudobné nástroje viac sa vrátiť, vieš, k hudbe, že reálne, že že žiť niektoré veci, vieš, plniť ako keby do istej miery sny toho dieťaťa vo mne, ktoré bolo malé. A tam sa mi čosi také vo mne zlomilo, že že proste srať na obsah. Akože keď vznikne, vznikne, ale vznikne ako dôsledok toho, že sa niečo zaujímavé v tom živote deje. Ale že koľký z nás upadajú do toho a neprichytávaš sa v tom aj ty ináč, že teraz teraz to veľmi rezonuje, lebo vieš, moja vízia, tí, ktorí eh boli v našom kurze alebo doňho ešte pôjdu do vízie. Tak tam môžu počuť moju víziu.
Uhm. A tá začína tým, čom naozaj teraz posledné roky ma definuje a to, že som tvorca. Uhm. Ale teraz keď si povedal, že tvorca obsahu, tak mne vlastne došlo, že ja vlastne nechcem byť tvorc obov. Nechcem byť tvorca obsahu akože, že ja chcem, že ja viem presne, čo chcem byť. Ja chcem byť tvorca zmeny. Uhm. Hm. A že tých influencerov, ktorí ti poskytujú content, akože obsah, je veľmi veľa. Ale tých, ktorí tvoria zmenu, reálnu zmenu hm je málo, lebo je je menej o dosť menej je výrazne menej, že sú tu ľudia, o ktorých ja viem povedať, že ja ich sledujem, lebo nespôsobujú svoj, vieš. [Hudba] aby trávili čas akože pri veciach, ktoré robím ja. Uhm. A ale už som do toho upadal. Čiže ja jedna vec, ktorú ja chcem byť na
sociálnych sieťach, je tvorca zmeny, ale nie takej, že že to to má byť zmena, ktorú si prevezmú tí ľudia a si ju pretlmočia podľa seba do svojho života. A to je, vieš, že ja by som, že vždy, keď prídem na sociálne siete s tým, čo sa mi podarilo za posledné roky akože keby preklopiť, prelomiť v mojom živote, tak na to ľudia reagujú, že keď im poviem, že ako som sa zbavil svojho strachu zo šoférovania a dnes už je to skôr taká rutina a nuda a to sa stalo za rok. Hej. A keď o tom hovorím, tak ľudia rezonujú, že to je aj moje, že ja chcem túto zmenu zažiť. Keď včera sme debatovali s jedným človekom na mentoringu o tom, že keď som postol párkrát to, že si riešim môj strach zo zubára, áno. a prešiel som tým a nie je to ešte uzavretý proces, akože ten strach už je uzavretý, tie zuby nie sú ešte, ale už eh máme polovicu cesty za sebou, tak
ľudia na to reagujú, že že oni chcú zažiť tú zmenu, že zo strachu a z paniky, zo zubára si to si vyriešia svoje problémy tak, ako som to spravil ja, že mňa toto baví, táto zmena ma baví, že že keď hovorím o terapii, že som začal chodiť, tak mi píšu ľudia, že no asi to skúsim aj ja, lebo chcem tú zmenu. Uhm. A ja nehovorím, že dokážem zmeniť čokoľvek vo svojom živote, ale ak niečo dokážem, tak to chcem podať ďalej, lebo mám pocit, že možno to dokáže pomôcť aj niekomu inému, nielen mne. Uhm. A možno my sme a v tomto sme iní, že asi sú ľudia, ktorí nemajú potrebu, že žijú také isté príbehy možno úspešnejšie. Áno. Áno. Jasn. Väčšie ako my a nemajú tú potrebu to zdieľať. Ale no tak toto je zas náš postih, že my máme potrebu to zdieľať. A ja ja dneska som žral nad tým postihom.
Uhm. že vieš, čo to je za postih? Prečo my toto robíme? Aha. Ja ja som dlho uvažoval, že čo je to nejaký pocit nedostatku, že sa potrebujeme ukázať na kamere a potrebujeme o tých veciach rozprávať. Ja by som sa na to asi romantickejšie pozrel, že ja by som sa nepozeral na všetko, že musí byť, že že dôvodom všetkých vecí je dajaká trauma. Ja si nemyslím, že to tak je, ale keď sám ale keď sám so sebou eh rozprávam sa, že prečo prečo to robím, tak vlastne analyzujem to aj z toho super kriticku, že je to podľa mňa to je podstatnejšie, ak to že poviem ja, že že je to krajšie byť sebakritický a nechať to radšej pod takou akože hrozbou toho, že pozor, že prečo to robíš. Uhm. A a ja budem ten pozitívny v tom, že podľa mňa jednoducho svet potrebuje
takých lídrov a tým a kľudne nás tam postavím, lebo však ja každému hovorím človeku, že ty keď sleduješ nejakého lídra, keď niekoho považuješ za takú lídrovskú vodcovskú osobnosť, tak to robí len preto, aby si mohol sa ty stať lídrom vo svojom živote podobne ako on, ale a teraz budem zase ešte spirituálny, že jedna eh jedna časť Biblie hovorí, že keď a to budem parafrázovať Už teraz, dneska už to neodcitujem presne, ale že to svetlo sviece, ty nemáš dávať pod na dobu, že keď zapáliš sviečku, uhm, tak je nezmysel ju zakryť hrncom. Uhm. Ona horí rovnako. Uhm. Ale že ty potrebuješ ju práveže odkryť a dať ju do okna alebo ju dať na dajaký vrch, aby tí ľudia videli, že tá sviečka horí. Však to je svetlo bolo presne tak, že to je jej zmysel,
že nie je jej zmysel byť pod nádobou. Však ona horí rovno, takže Takže potom sa stáva kľúčovým eh odpoveď na otázku, že čo čo ten plameň uhm zapáli, hej, v prvom rade, skôr než ideš na kameru. A ja rád ľuďom hovorím, že však buďte majaky, že vieš koľko lodí je na tom mori rozbúrenom a nemá majak, vieš, že my potrebujeme majaky, že sa nemôžeme tváriť, že že majaky, že sú zbytočné a načo sa ukazujú majaky? No na to, aby pomohli tým, čo sú na rozbúrenom mori. No a potom si ich už nemusia všímať. Však to nie je, že sa teraz zhromaždíme všetci okolo majaku a budeme naho zbožne pozerať, ale v momente, kedy Ale že tuším ktorým smerom. Áno, že v momente, kedy Ale tuším aspoň kde som. Hej. V momente, kedy prežívaš ťažké obdobie, tak sa vieš, kam sa máš pozrieť. Uhm. To neznamená, že tam sa eh hej zabydlíš. Svieti vaše svetlo ako jasné hviezdy vo vesmíre. To som znova citoval a mne sa
páči tá predstava, že že ľudia sa dokonca, že žiaria nejakým spôsobom a ešte sa prepájajú, vieš, do takých tých obrazcov. A keď sa si pozrieme do toho vesmíru a vidíš tie hviezdy a vidíš, ahá toto je malý, hej? Zrazu ten obraz, keď to poprepájaš, to dáva zmysel. A mne aj to prepájanie dáva zmysel, že ľudia, ktorí majú reálny dopad a zmenu, vieš, lebo ľudia, ktorí robia komédiu uhm hm akýmkoľvek alebo robia kontent, lebo sú influenceri, tak sa prepájajú a má to silu, lebo zasiahnu viacerých ľudí. Takým istým spôsobom sa má prepájať do tých súhvezdí aj to, keď sa deje zmena. Uhm. Vieš že že na to, aby sa tá sa zmena násobila, tak sa majú ľudia spájať, prepájať,
robiť spolu veci. A to je jedno, že aké máš čísla, hej? Že však my stretávame x zaujímavých ľudí, ktorí nie sú na sociálnych sieťach aktívni ľuďmi, ale chceš sa s nimi spojiť. Áno. No počúvaj a ma zaujíma tým pádom eh lebo si hovoril napríklad o tých zuboch alebo si hovoril o o tom ehm vodičáku, nie o vodičáku, o šoférovaní, lebo t vodičák si už mal. Vodičá som mal. No asi nešoféroval 20 rokov. A čo bolo to, čo kvôli čomu si to začal robiť? To je inak zaujímavé, že akože však mňa vo veľa veciach posunula terapia ďalej a kedy predvčerom som čítal ten citát, že že zmena sa udeje vtedy, keď eh je bolesť väčšia ako strach zo zmeny. Bola bolesť a ja si myslím, že áno, že že som cítil
sa nedostatočný stále viacej a viacej, že tie akože výhovorky, ktoré som mal uhm eh vo svojom živote, ktoré sa týkali mojich slabín. Uhm. A ja som si vytvoril celý environment, prečo to tak je v poriadku, hej? Že že ma začalo stáť omnoho viacej sily ako tá zmena, že udržiavanie toho konštruktu, že prečo je dobré nešoférovať, prečo je to úplne v poriadku, prečo je to vlastne moja výhoda a prednosť sa stalo po 20 rokoch pre mňa aj pod otázkami ľudí, aj pod tým, ako rástla moja potreba sa pohybovať. Uhm. Tak udržiavanie tej konštrukcie Áno. Už to stalo energie. Ma stálo toľko energie oveľa viac ako strach. z toho, že budem šoférovať. So zubárom to bolo takisto, lebo som a dostal som silné impulzy k tomu, aby som to robil aj
zvonku. Uhm. Ale dovtedy som im vždy odolával, že ty staviaš tú konštrukciu, vieš, aké staviaš tie karty, staviaš, staviaš a v jednom momente máš obrovský hrad kariet, ale už je to tak labilné, že ten strach z toho, že že jak to udržať je väčší ako idem do tej veci samotnej. OK. OK. že ono dá sa to prirovnať k tomu ehm monomitu alebo Hero of Journey, že vlastne to je ako keby eh ten moment, kedy ťa ťa volá ťa volá výzva, ale odmietaš. Áno, to je to odmiet. odmietaš dovtedy, kým sa niečo tak zásadné neudeje alebo tak saakumuluje tej únavy, možnože z toho udržiavania toho naratívu. A potom je dôležité, vieš, byť byť citlivý na to, čo sa zrazu okolo teba deje. keď to volanie
uhm tak zrazu sa a to ako môže to znieť veľmi akože nejak spirituálne, ale zrazu sa začnú diať veci, hej, ktoré ti majú pomôcť na tej ceste, že ty ty keď sa rozhodneš, že ok, tak ja idem oproti tomuto volaniu, stretneš človeka, ktorý ti vie podať pomocnú ruku. Ale a niekedy to môže byť aj, že vlastne to človek, ktorý ti nejde pomôcť dať pomocnú ruku, len urobí niečo alebo povie niečo, čo nejak z nejakého dôvodu u niekoho je to, že synchronicita zarezonuje, keď ti niečo odpovie na niekoho. Presne tak. Ale to je len preto, že ty máš citlivú myseľ na to, že áno, som otvorený v zmene a zrazu tvoja hlava a možno podvedomie vyhľadáva, že ok, ktorá to je cesta a ktoré to sú impulzy, ktoré ma na nej môžu posunúť ďalej. A toto všetko som si ja tam zažil. Uhm. Ale eh zase asi asi
to nie je o tom, že ja viem povedať tým ľuďom návod, že urobíš rozhodnutie, stretneš človeka, potom zaplatíš to, potom to bude nebezpečné, lebo vôjdeš, hej, a teraz budeš čeliť svojmu strachu a a ďalšie sa udeje to. Nie je to tak. Len viem tým ľuďom povedať, že je možné čeliť tomu strachu. Je možné a viem, rozumiem aj tomu, že je pre nich pohodlné si stavať tú konštrukciu a že jej úplne veria, lebo ja som 20 rokov veril niečomu, čo bolo absolútne falošné, zbytočném a toto je pre mňa akože mindblow, hej? To proste mindf, že prečo si to staval? Prišiel si na to, že prečo si to robil? A prišiel napríklad pri tom šoférovaní to bolo o tom, že eh som bol v dajakej vzbure voči otcovi, lebo ma vždy bavilo byť v n s ním v
konflikte v tom, že aha, on chce, aby môj život vyzeral nejak a on veci robí nejak a ja dokážem, že ja to budem robiť celkom inak. Ale bolo to nezmyselné. Prečo by si to mal robiť? Prečo by si mal vynakladať takú energiu, aby si dokázal niekomu niečo, ale niekomu, kto s tebou ani nesúí? Áno. Ani vôbec nemá. On v tom, on v tom on v tom zápasíme s inými, ktorí, ktorí ktorí o tom zápase ani nevedia. Oni nevedia, že ty s nimi súperíš. A ty to proste 20 rokov robíš v mojom prípade. Potom som za ním prišiel a som mu povedal, že sa to dialo a on nevedel o čom hovorím a mu povedal, že len daj si pozor, keď keď do toho pôjdeš. Hej. Ja som tuý hovoril viackrát, ale že ma to neprestáva prekvapovať, že a a to teraz sme sa toho dotkli, čo som v tej histórii ešte vlastne nikdy nepovedal,
že ten človek o tom nemusí vedieť, že ty zápasíš s niekým, bojuješ boj, ktorý ťa stojí veľa energie a stojíš stojíš proti imaginárnemu súperovi, ktorý tam nie je a ešte chceš dokázať niekomu, kto ani o to nesto, aby si vyhral, musíš klamať samého seba. Uhm. A a nie je to ani výhra, vieš, že to je celé je to ako keby si sa snažil žiť život v kulisách, že si staviaš kulisy a snažíš sa tváriť, že to je veľmi reálnem. Uhm. A ty kým kým nepadnú tie kulisy, tak neuvidíš, že za nimi je normálny svet, vieš. To sú to si veľmi dobrú vec povedal. Eh, to sa mi podobá na eh Steven Pressfield napísal knihu, viacero kníh napísal nám všade akože vo väčšine prípadov. vo väčšine, počkaj, to bola kniha Turning Pro, ona nie je do slovenčiny preložená.
Neviem o tom. A vlastne je to o tom, že ako sa z teba stane profik. Uhm. Eh, v čomkoľvek, čomukoľvek, čo robíš. A ten point, že kedy sa stavaš profikom, to je strašne zaujímavá vec ináč. Brutálne zaujímavá vec. Ale a on ehm definuje tam aj taký pojem, že shadow work alebo nie? Nie, počkaj, nie je to eh nie je to shak. Shadow Jobs alebo také čosi, že prakticky vieš, že v tvojom živote je niečo, na čom by si mal pracovať. Niečo, čo ty vieš, že je správne. Tušíš to, hej? A niekedy to nemusí byť, že nejaká veľká vízia, že idem zmeniť svet, ale niekedy to je o tom, že že viem, že že potrebujem začať používať auto.
Uhm. Hej, lebo je to nevýhoda. A a mám to auto a mám vodíčak, ale ale neriadim sa. ale alebo že vyriešiť svoje finančné problémy alebo vyriešiť svoje zdravotné problémy, ale eh je to ako keby tak veľké vystúpenie z našej aktuálnej komfortnej zóny a z našich aktuálnych naratívov, že eh veľmi ľahko skĺzáme do takých tieňových eh pracičiek, ktoré sú eh ktoré sa hrajú na tú skutočnú prácu, ktorú je treba urobiť. A a preto, lebo napríklad ty namiesto toho, aby si išiel šoférovať alebo aby si aby si bol mobilný, tak si v sebe udržiaval možno nejaký naratív a musel som No a ten naratív, nie ten boj, ktorý ti dával pocit, že že
robím, že aspoň som v niečom v úvodzovkách užitočnom. Uhm. Vykonávam. Chápeš, že že má to nejaký zmysel, že ten boj je dôležitý, ale ale nie je. No a no a jedna z tých kľúčových vecí, veľmi kľúčových, čo vieme aj teraz povedať ľuďom, aby si toto pozreli vo svojom živote a a dali to ako súčasť svojej meditácie, zamyslenia, rozímania, čohokoľvek, že ten naratív, že aký ty rozprávaš o sebe príbeh. Uhm. To je veľmi podstatné v tom, ako bude nasledovať akcia, že že aký o sebe hovoríš príbeh sebe samému. Uhm. Lebo ja som si hovoril príbeh, že ja som taký, že toto som ja, človek, ktorý nešoféruje, nemám to rád, nemám bla bla bla bla. Ehm, ja som človek, ktorý aj s tými problémami, so zubami eh vie žiť kvalitný život a nevadí mi to, lebo sa
to dá robiť inak. Ja to som ja. To som ja. A vieš a x vecí som tvoril ako príbeh samé o samom sebe a veril im. A preto môj moje kroky a moje akcie vyzerali nejak, pretože som bol pasívny v tých veciach. Toto je veľmi dôležité povedať, že príbeh, ktorý sám o sebe rozprávaš, ktorý si rozprávaš, eh definuje to, ako ty si interpretuješ svet. To, ako interpretuješ svet, eh, riadi priamo to, ako budeš reagovať na ten svet, aké akcie podstúpiš, ako tvoja fyziológia sa bude správať v reakcii eh na ten vonkajší svet. A keď a tu už sme na úrovni fyziológie, ktorá reálne môže mať presah do akcie alebo zároveň aj vlastne do tvojho zdravotného stavu len vďaka príbehu, ktorý ty samozrejme tým tým ja nechcem hovoriť, že teraz akože každý človek sa má prá zrkadlom postaviť
a hovoriť si nejakú fantaszmagóriu uletenú, proste utrhnutú od reality. Ale na druhej strane je stále dobrá otázka od mentora, ktorému hovoríš o svojom živote, že toto si naozaj ty, že toto je život, ktorý ty chceš žiť. Uhm. Že chceš žiť s týmto obmedzením, lebo ja mám 50 a už je to tak. Uhm. No tu je si ma priviedol k otázke, ktorú som sa chcel opýtať hneď na začiatku alebo ideme do kontextu aktuálneho, že keď sa bavíme o tých príbehoch a o tých naratívoch, eh, tak to sa bavíme viac-menej o mysli, hej? Akože to, čo spracovávaš, ako ako si interpretuješ na úrovni slov svoj život, seba samého,
kto si, ak zapadáš do toho kontextu okolo seba. Ale počuli sme veľakrát eh a dnes dneska je ináč aj taká vieš, tá maskulinita sa dneska prepiera, že čo to znamená byť ty to je tá tvoja otázka, vieš, že čo to znamená byť mužom v 21. storočí. A myslím, že dosť veľa odpovedí na túto otázku je v tom zmysle, že že nepopieraš v sebe tú možno feminínejšiu alebo tú že učíš sa cítiť uhm zároveň popri tom, ako myslíš a buduješ štruktúry. A mne to príde, že v takom peknom kontraste voči naratívom, voči mysli, voči štruktúre, voči tej maskulinite, ako keby, že to eh cítenie nie je to je to opozitum, ktoré dokáže spolupracovať, hej? A je to v rámci
každého z nás. A teraz tá otázka. Eh, je to veľmi veľakrát položená otázka alebo postavená veta, že že riaad sa svojím srdcom, že počúvaj svoje srdce. A keď sa tak zamyslím nad mužmi v mojom živote, či už mužov, ktorých som stretol reálne v živote alebo ktorých som ako mal len zidealizovaných, lebo som vnímal nejaké ich príbehy, tak jedna vec, ktorá spájala všetkých mužov, ku ktorým som dokázal vzhliadať, bola tá, že ja som dokázal ako keby na základe môjho vnímania povedať, že títo chlapi sú akože riadení srdcom. Uhm. že to sú chlapi, ktorí pre mňa boli kompletní, na mňa tak pôsobili a eh
vedel som ako keby keď vnímam muža, druhého muža, že dokáže byť riadený nielen nielen čistou logikou, ale srdcom, tak vytvára to ako keby reálne v mojom nervovom systéme eh niečo ako pocit, že že bezpečia a že veci sú v poriadku, že ako keby, že čokoľvek ten chlap urobí, nehovorím, že je správne, ale že je to veľmi vysoká pravdepodobnosť, že to pôjde smerom, ktorý je z nech už to z neznam znamená čokoľvek, ale že to bude správne alebo že to pôjde správnym smerom. A jak jak ty vnímaš akože čo čo to pre teba znamená, že vieš, že že že vieš dobrý hrdina, dobrý hrdina má srdce. A čo to znamená? Čo to znamená? jeho jeho schopnosť cítiť, súcítiť, byť láskavý voči
okoliu aj voči sebe. Že keď sa pozrieš na dobré príbehy, vždy tam nájdeš ten rozmer, že nad tým, čo je logické, zrazu prichádza rozhodnutie, ktoré je láskavé. Uhm. že dobrý príbeh je o tom, že hej, že že hrdina má šancu sa obohatiť na a je to logické a prirodzené na úkor niekoho iného a on sa rozhodne láskavo h vieš a toto je ale ty iná vec ešte tomu podľa mňa predchádza a to je možno otázka pre mužov, ale aj pre ženy, že ty sa môžeš riadiť srdcom, Ale ty musíš akože a to bude znes zase
logicky, ale že musíš získať to dobré srdce, že ty keď ty sa musíš mať čím riadiť. No to je otázka dňa, hej? Že že to je o tom, že ja potrebujem investovať do môjho srdca, lebo investovať do Vysvetli to, no investovať do do rácia je jednoduché. Veď celá spoločnosť sa do toho vedie. prečítaš knižku, vypočuješ podcast alebo niekohošavaš všetkého možno nevieš čo robiť aj tak. Áno. Al proste aj celý život ti hovorím. No však rozmýšľaj, hej. Nerozmýšľaš, nevieš, že jak sa to má robiť. Hocikedy spravíš dajaký prešľap, tak si nerozmýšľal. Kedy sa ťa spýtal takto, že necítil si, že to je nie je nie je dobrý krok, vieš? My riadení odč, že
rozhodni sa správne eh áno, to znamená rozhodni sa logicky, čo dáva najväčší zmysel a tak ďalej. Emocionálne veci nemusia dávať najväčší zmysel vždym, že oni sú tie, ktoré len cítiš, že ich potrebuješ, aby tvoj život mal farbu a mal pridanú hodnotu oproti číslam, že ten archetyp toho, to je možno, že nový archetyp, ale že archetyp obchodníka, ktorý prepočítava veci na výkon, tabuľky. Ja viem, že ten človek ten s takýmto archetypom je veľmi úspešný, ale je čoskoro aj veľmi unavený. Uhm. Hej. alebo skôr či neskôr je unavený, že a pre mňa je, že otázka, že ak chceš počúvať svoje srdce, tak si mu dal v živote toľko priestoru, aby si sa vedel na neho spoľahnúť, že investoval si toľko do svojho cítenia, emócií, pokoja,
eh schopnosti prežívať moment, eh láskavosť, aj aj nešťastie, aj slzy, že dal si svojmu srdcu toľko priestoru, aby si sa na neho vedel spoľahnúť, že že zažilo. A preto ťa vie viesť. Uhm. Že lebo pre niekoho, keď mu povieš, že no počúvaj svoje nie, že niekomu povieš, že počúvaj svoje srdce a on vlastne nevie, čo chceš, lebo to je chaos, hej? Lebo proste ja neviem, čo chcem. Ja ja neviem, že ako sa mám rozhodnúť podľa srdca, lebo ja neviem, po čom túžim. Ja neviem, kto vlastne som. Ja neviem, že ja sa bojím vecí. A logicky je to jednoduchšie, lebo si povieš, že 2 + 2 je štyri. Ja by som aj povedal, že presne, že kým ti je k dispozícii ako keby len tá logika, tak eh
ty nemáš prístup k tomu srdcu. Uhm. Akože ako by som to povedal, že tá logika, ak je ak v rámci možno tvojho celého nejakého naratívu a vlastne vzťahu so sebou samým je postavená proste len na logike, tak môže byť prekážkou k tomu, aby si bol schopný cítiť. Počúvaj, ja rozmýšľam nad konkrétnou vecou, hej, nad nejakým príkladom a ja viem, že to nie je univerzálna vec, len aby ste rozumeli, ak nad tým premýšľam, ako nad tým premýšľam ja. Logika vy, a teraz pustím ľudí trochu do zákulisia, že na tom na tom na tvorbe obsahu uhm ja strácam uhm eh finančne na tom tratím časovo eh energiu a tak ďalej. Áno. A ja som ti x-krát povedal, aj na niektorých miestach som to spomenul, že keby to robil nejaký obchodník, tak
povie, že alebo ako firmu, ktorá má To sú veľmi jednoduché pravidlá. Takže je to katastrofa. Áno. A ti povedia, že nerob to. Ale ja počúvam v tomto moje srdce. Uhm. Ja ja to cítim, že toto je správna vec. Ja ja cítim, že na to, že dnes niečo postnem na sociálnu sieť, čo prežívam, že to spôsobí nejaké dobro. Uhm. A v tomto prípade ide rácio na bok. Uhm. Lebo racionálne by som mohol zarobiť v tom čase, kedy nad tým trávim čas, peniaze alebo ich, hej, ja neviem, robiť niečo, čo je logický. Uhm. OK. Ale ale toto tvorenie, ja viem, ja cítim, že tvoriť pre mňa znamená žiť a vyhýbať sa tomu. Nepočúva to srdce, že
eh teraz je čas, aby si túto myšlienku pustil medzi ľudí, by pre mňa znamenalo umierať. Uhm. Lebo to srdce má v mojom živote už priestor. Už čo to znamená, že už? No nebolo to vždy tak, lebo ja som vyrástol tiež v tom, že veci musia logicky sedieť. Uhm. že samozrejme, že by bolo omnoho logickejšie dnes ráno nastúpiť o 8:00 do práce a robiť do 15:00, lebo by to bola istota. Uhm. A namiesto toho sedím tu s tebou, lebo si myslím, že my budeme sa rozprávať o niečom, čo niekoho poteší. A tak mi napísala dnes jedna žena, že vďaka za túto tvoju myšlienku. Poslala som ju jednej žene. Uhm. Aby ona porozumela viac svojmu mužovi a dokázala ho oceniť. Hm. Ja som vedel, že ok, toto mi logicky
zarobilo presne 0 €. Uhm. Ale niekde uhm som vďačný za to, že som počúval svoje srdce a urobil to, lebo to spôsobilo zmenu. A ja chcem byť tvorca zmeny. A čo v tebe spôsobilo tú zmenu k tomu, že si bol zrazu schopný vnímať srdce, keď si v tom nevyrastal? To je zaujímavá otázka. A teraz možnože nebudem vedieť byť konkrétny, že nejaký moment, ale pre mňa to je, že robíš veci logicky správne. Uhm. Robíš veci tak, ako sa majú a napriek tomu nie si spokojný. Hm. A čo ti tam ostáva? Vieš, že buď vypneš aj aj rozum a budeš proste len robiť veci.
Uhm. Ako tej ak NPCK? Áno. Hej. Non playable. Áno. Proste si lenvostka, ktorá proste robí veci, lebo sa tak robiť majú. Síce ti to nedáva logiku, lebo nie si spokojnejší v živote, ale budeš ich robiť, lebo čo iné? Hej. Logiku ti to dáva, ale nevieš čo, nie? Od logiku ti to dáva, lebo nevieš čo iné. Neprináša. Áno, ale neprináša ti to spokojnosť. Uhm. Ale si racionálny, robíš veci správne, ale neprináša ti to spokojnosť. Uhm. A ja som sa tam niekde ocitol a zrazu som si povedal, že dobre, tak niečo vo mne vo vnútri je, čo som si predstavoval ako chlapec, že ma urobí šťastným, radostným a ja sa k tomu chcem vrátiťm, že ja chcem rozprávať ľuďom príbehy,
ktoré som žil vo svojej fantázii, keď som bol chlapec a chcem im ich podať tak, aby tie príbehy mohli žiť aj oni v realite. A to nedáva logiku žiadnu. Ale ja cítim, že to je správne a ale niekedy a a to je veľká výzva. To je veľká výzva pre každého človeka, že robiť veci, ktoré cítiš, lebo celý svet ťa bude presviedčať. Oni nedokážu totižto cítiť. Oni aj keď ťa milujú, oni to presne to, že to je to, že že ty keď to cítiš a ideš na základe toho konať, tak ty si jediný, kto to cítiáno? A všetci ostatní vidia, že ale to nedáva rozum, žiaden zmysel. A ja nemôžem a teraz, že či si, že či dokážeš byť verný dostatočne tomuto, vieš, byť a to je a to hovoríme o zápase, že to, že ty máš dokázať byť verný tomu, čo v tebe horí. Na druhej strane tam musíš mať nejaký priestor na
to, aby si dostával dotyky toho racia, aby si neuletel úplne, že sa z teba stane človek, ktorý nebude schopný žiť, lebo tak sa spoľahol na svoje srdce, na svoju emocionalitu, že ťa to úplne vytrhne z tohto vesmíru, hej? Že toto toto je zápas. Ale vieš, že že lebo my hovoríme, že my sme ľudia extrémov, že ty v jednom momente chceš byť racionálny. Asi iba racionálny. Á pozeráš emál udí kížijú iba emoitu a to sú také obidvaja sú nešťastní alebo nefunkční nefunkční lebo ty ten nejaký ostrovček šťastia si vieš vytvoriť č či čiže ono keby jedna z odpovedí možných na tú tvoju častú otázku že čo
znamená byť mužom ale možnože to nie je len že mužom ale človekom je dotýkať sa rozumu aj srdca a učiť ich spolupracovať tak aby to prinášalo a tvorilo hodnotu. Ani jedno z toho nie je šéf. Ten vzťah je šéf, ktorý ťa má viesť. Alebo duch je šéf, vieš. Duch je šéf, ktorý ktorý má srdce aj aj rozum na to, aby ich ako nástroje používal v symbióze, lebo čo ti na čo načo ti to srdce poukazuje v tom slova zmysle, že myslím, že to sa všetci zhodneme na tom, že keď žiješ akože len logický život, hej, ja neviem, že vyplata 2000 € proste robota odvtedy dovtedy, nie je tam nejaká extra plnosť, ani ako toto je žiadna plnosť, hej? A ale logicky to dáva zmysel, lebo akože som safe, hej,
nemám nejaké ambície ani nič podobné, alebo dajme tomu, že mám ambície a tá práca mi dokáže ich naplniť do istej miery, ale nie je tam Ale aj tá ambícia je aj tá ambícia je logická, dajme tomu. Hej. Hej. A to srdce a to srdce tam príde robiť neporiadok vlastne. Chápeš? A vieš čo? Podľa mňa mne tam v srdce príde urobiť poriadok, lebo mi povie Ale ale z z logickej z logického úla pohľadu to vyzerá ak neporiadok. dáva tomu srdce tomu dáva celému zmysel a význam. Uhm. Že ono mi hovorí, že ty to robíš preto, že túto osmičku v robote ťaháš, pretože je tu niečo uhm čomu to slúži. To väčšie, to to čo ťa to, čo ti dáva radosť zo života, čo ti prináša spokojnosť. A na to je srdce, aby povedalo, na to sú emócie, aby povedali, že ty toto všetko robíš kvôli tomu, že miluješ týchto ľudí, že tu si v
tejto práci, lebo miluješ toto, lebo tvoja vášeň je tu, lebo lebo chceš tvoriť zmenu v tomto, že že tam prichádza srdce a hovorí ti, že tvoje racionálne rozhodnutia slúžia týmto, že toto je tá symbiózam. Lebo keď to máš, keď to máš len racionálne a dostaneš tú výplatu a potom sedíš a asi predstav, že by si sedel za dajakým stolom a len rozdelil ľuďom, ktorí sú okolo teba. Dobre, tu máš 100 € tu máš 200 € tu máš 50 € a sme vybavení, idem naspäť do roboty. Uhm. Raccionálne to dáva zmysel. Máš okolo seba ľudí, ktorí sú na tebe závislí, no tak im rozdelíš zdroje. Uhm. Lenže emocionalita srdce ti hovorí, že ty prichádzaš s niečím, s nejakým pokladom a tak sa končí Hero Journey väčšinou,
že ty prichádzaš s nejakou pridanou hodnotou k tým, na ktorých záleží, aby si im tú pridanú hodnotu odovzdal, pretože na nich záleží, nie preto, že máš s nimi eh ekonomický vzťah. Áno. A myslím si, že preto je dôležité mať počúvať srdce, že to mi hovorí, že prečo sa to deje a racio príde na to, že ako sa to môže diať. Ako kultivovať to srdce? No povedz, lebo ja už som vyrozprávaný. Jak ty kultivuješ? Lebo ty si človek srdca. Ja mám veľký pocit, že u mňa to je presne ti viem povedať. Teraz som si uvedomil a to je strašne zaujímavé. Eh výchova. Uhm. To je presne to, že logicky keby si sa pozrel na to, čím som prechádzal ako malé dieťa, tak eh si povieš, že to
akože že katastrofa. proste, že celé zle akože akože v život mojej rodiny, kým ja som sa nenarodil, bol fajn. A nie, že ja som to spôsobil, ale zhruba v období, kedy ja som sa narodil, sa posralo všetko, že všetko, čo sa dá, všetko, čo sa dá, všetko, čo si len dokážeš predstaviť, sa posralo. Videl som, ak moji rodičia nezvládajú život seba, sa utapajú v véoch, lebo bola veľká firma, ona potom kráchla strašne veľa dlhov a alkohol a teraz vlastne exekúcia a tak ďalej, celé zle. Ale ja v celom tom procese som videl, že ma strašne ľúbia a som to a a pritom napríklad neviem, či mi to otec niekedy v živote povedal, ale ja som to cítil veľmi hlboko. Cítil som to aj od mamy, aj od otca, že veľmi by chceli
eh dať mne všetko. Nemyslím teraz eh hmotné, ale že otec sám ani nevedel, ak že on sa považoval asi za také zlyhanie, strostkotanie. že mu asi ani neprišlo ako dobrý nápad, že necítil sa byť hodný toho, že tak ja zoberiem teraz chalana na niekde, niekde aspoň vieš, niekde, hej? A ja som to vnímal jak proste ak malé dieťa, že ty že ti že im sa všetko rozpadlo proste pod rukami, ale napriek tomu všetkému alebo zároveň ma ľúbia. A ono toto vo mne pravdepodobne vybudovalo to, že že mňa dnes zaujíma všetko, že ako sa človek môže do takýchto sračiek dostať. Uhm. Či už proste emocionálne, ekonomicky, vzťahovo, akokoľvek. A ja vnímam, že ako
keby, že to to srdce tam celý čas proste bolo pestované. Akože oni ma mali radi, ma ľúbili. Čiže ja som ja som to ako keby že eh eh vnímal, cítil, ale akože potom som prešiel do nejaký do nejakej puberty, kde nejaké veci sa už dajme tomu, že poopravovali a ja vieš to je tiež také prirodzené odtrhávanie sa od rodičov, že dobre, vy ste všetko vieš pokasovali, posrali a tak ďalej a vlastne tam to srdce ako keby ja som opustil ako keby nadlho a potom zas deti to vo mne do veľkej miery eh prebudili. Ale zároveň za jazdy tým, že som ja som trénoval ľudí, ja som vždy bol taký akože veľmi rád som sa rozprával s ľuďmi do hĺbky a drvej väčšiny ľudí, s ktorými som sa rozprával trošku viac do hĺbky, som videl ako keby mnohé z symptómov toho, čo som zažíval ja v detstve.
Uhm. A toto vždy vo mne zapálilo znova, že ó kámo, že to ty tomuto rozumieš, lebo proste si v tom bol proste ponorený, vidíš to a zrazu sa pripojila na to tá moja zvedavosť, že dobre, chcem porozumieť. A z toho vznikla celá táto vlastne metanoja. Ale to je akože pekné, akože aj o to je krajšie, že si prešiel v detstve všetkými tými vecami a možnože aj skrze to, že si bol v tom období ľúbený, to v tebe vieš neuzatvorilo tie témy, že ty dneska buduješ firmu. Nemáš, vieš, akože no to bola jedna z tých víziev, kde vlastne kde tam napríklad ehm to bolo, že eh a to ani logika ma do toho nepovzbudzovala a srdce možno trošku hej srdce v tom slova zmysle, že že neboj sa, Vladko, že proste to, že to
oni posrali, to vôbec nemusí znamenať, že to musíš posrať aj ty. Ahm. Ale vieš akože no to oslovujúce oslobodzujúce, vieš, že tá schopnosť láskavosti voči sebe samému, že ja nemusím zopakovať ten príbeh. Uhm. To je silné. Ja mám zase, vieš, a to je možno taký nástroj skôr, ktorý ja používam na to, aby som kultivoval srdce, lebo ten eh tá emocionalita a ten nejaký milovník života vo mne nebol a ja som musel nájsť racionálny nástroj na to, aby som prebudil emocionalitu. A pre mňa to boli múzy. OK. Akože keď si niekto vymenuje tých, to je tuším, že sedem gréckych. Hm. že tak to boli akože patrónky umenia a pre mňa je umenie jedna z možností, ako prebudiť emóciu, pocit a dotknúť seba saméhom.
Teto ináč môžem sám za seba povedať, že eh ja sa veľmi jednoducho rozpláčem pri filme. Ahm a to nemusí byť, že Titanic. Áno, u mňa je to akože, keď eh teraz ináč sme začali chodiť na rozprávky s deťmi do kina, proste skoro ja neviem, že dva trikrát v mesiaci sme kámo a to je, že už pravidlo, že ja ja akože nie, že h, ale že slzy idú, vieš akože a už ako keby ani tomu nebránim, ale u mňa to bolo vždy akože napríklad Pán prsteňov Hviezdne vojny, hej, pri týchto veciach to bolo vždy a keď už len počujem tú zvučku, že eh akože, ktorá sa spája s tou silou v eh s tou energiou viezdnych vojnách, Tak eh proste zimom zimomri zimomriavky ináč myslím si, že sú jeden z takých prejavov indikátor, že srdce sa tu trošku ozýva. Hej, hej, hej. A pre mňa to bolo napríklad aj to, však
to som ti hovoril, že hej, tanec, keď sme rozoberali, pre mňa to bol dotyk s niečím, čo je, čo som nevedel, že mám vo svojom vnútri. A myslím si, že to má mnoho ľudí. A keď pre niekoho to nie je tanec, tak teraz vlastne som vstúpil, respektíve ma pozvali, prizvali do divadla, že tam vidíš tie emócie tých ľudí, prežívaš to spolu s nimi, stávaš sa súčasťou nejakého príbehu, nejakým spôsobom to musíš nacítiť. Má sa to dotknúť tvojho tvojho nejakého najvnútornejšieho ja. máš sa stotožniť s nejakou emóciou nejakej postavy a a to všetko chce čas, priestor, ale chce to hlavne otvorenosť. Dobre, že toto je možné, že ja musím odhodiť tú svoju racionalitu a ten svoj, vieš, že tam prídem a no pozrite sa na mňa, vieš, prídem medzi hercov a teraz oni majú nejaký status, tak aj ja idem zaujať nejaký status, že čo robíš a tak ja som
mentor mužomsk, napísal som knihu, bla bla bla, nepodstatné chujoviny, ktoré keď chceš hrať divadlo, toto musí ísť na bok, lebo to to nikoho nezaujíma. Oni sa neprídu pozrieť na to, že si napísal knihu. Oni sa prídu pozrieť na Hamleta a ja tam mám hrať toho Marcela, ktorý je žoldni, vyskúšaný životom a ja to chcem tam cítiť, že čo taký človek prežívam, že čo vlastne prečo hovorí toto, čo hovorí tie múzy, vieš, ty tu máš plno hudobných nástrojov, že to je kultivovanem. Uhm. Uhm. A ja si myslím, že my sa tak pozeráme na to, že že eh toto je vec umelcov a že to je kasta nejaká. Uhm. Ale to ja si pov Ja si myslím, že každý je umelec. Každý, že každý, kto chce dávať priestor svojmu srdcu, kultivovať ho, uhm
a chce, aby rástol ten priestor srdca, tak sa má nejakým spôsobom dotknúť umenia. A je mi jedno, vieš? A je mi jedno, že či si traktorista. Čo v tebe, čo v tebe rozpozná. Je mi jedno, že že pri že 8em hodín si v ky zápasom, ale keď tých 8 hodín skončí, tak sa dotkni niečoho, čo čo je krásne pre teba nejakým spôsobom. Však nemusíš to volať múza. Nemusí to byť konkrétne umenie. Možno takto pri tom páse bude počúvať hudbu. Hudba. Hm. Vieš, hudba je silná. Budeš ju mať v slúchatkách alebo si pustíš príbeh nejakú audiokniihu a budeš počúvať ten príbeh a budeš premýšľať nad tým, čo tam žijú a necháš to v sebe pracovať. Vieš, ak ten film, že pustíš tú slzu. Áno. Uhm. A tak to budeš kultivovať. Dovolíš si a dovolíš si to. Lebo lebo u mnohých eh u mnohých
eh ako by som to povedal takých tých tradičných maskulín mužov alebo neviem ako to už je nemám rád už tie pomenovania, ale eh napríklad keď sa z teba pýta Slza, lebo pozerieš film, je automaticky zaháňaná, vieš, eh tým logickým kritikom, že ja som chlap, proste tieto veci nie sú OK a už vôbec, aby to videli, že deti, žena alebo ja neviem, neviem, ktokoľvek. Ale tradičný maskulín muž. Tak keď niekto nás pozoruje a povie, že aj rozprávajú sprostosti, že ja radšej poviem porúbať drevo, keď mi je ťažko. Dobre, choď choď porúbať drevo a si všimni, že keď rád rúbeš drevo. Uhm. Že čo cítiš, keď sa keď položíš ten klad a sa dotneš toho dreva, že aké je tu drapľavé, aká vôňa,
hej? Pok. Aký je ten zvuk, keď to keď keď to nemá gus a keď to luskne od seba. Presne. A keď keď do keď dovolíš tam cítiť tú radosť toho, uhm, zas sa dotýkaš dajakej krásy, zas sa dotýkaš umenia, zas dávaš priestor srdcu, lebo ideš, nejdeš mechanicky robiť, lebo keby si chcel mechanicky robiť, tak necháš to drevo porubať na píle. Uhm. Alebo podeš robiť na pílu. Ale ty keď zoberieš do rúk tú sekeru a budeš to robiť alebo budeš skladať nábytok a si povieš, že toto tak pekne do seba zap nelogicky to pekne do seba zapadá. To pekne bude vyzerať na konci. Áno. A záleží ti na tom, aby to pekne vyzeralo, tak sa dotýkaš. Srdce. Hej. Hm. No. Veľmi zaujímavé. Ty si tu v tejto debate teraz spomenul tak tiež takú jednu vec, ktorá mám pocit, že je jedna z veľmi
dôležitých. Moje srdce mi hovorí, že je to jeden z predpokladov, ale si povedal, že že keď si uvedomuješ, že si súčasťou väčšieho príbehu. Uhm. Lebo hlava alebo logika väčšinou robí všetko o tebe. Všetko je prostriedok k tvojmu eh úspechu, k tvojmu uspokojeniu, ku k tebe, k tomu, čo hovoríš. Ja dnes už ako keby všetky všetka spiritualita, lebo fakt akože nehovorím, že som nejaký odborník, ale na každý jeden smer, na každú jednu svetovú stranu som sa pozrel na spirituality, hej, na hej, však mal som aj hostí, ktorí sa ktorí akademicky sa tomuto venujú a nedávno aj Martin, ale aj prík
som to mal, kde sme to ako keby pekne celé skoncentrovaný skoncentrovali a tam sme zistili, že tá ako keby, že že tvoj problém nedokáže existovať, kde kde nie kde nie si ty, kde nie je Ja. A vlastne tá logika ako keby vždy keď keď je bez srdca, tak vždy ten príbeh, ktorý si hovoríš o svojej hlave, je o tebe. Všetko je o tebe. Najjednoduchší príklad, s ktorým sa mnohí dokážu stotožniť. Ja som to tiež hovoril u seba doma, že proste prídeš domov z práce aj žena, deti, eh, chaos, všetci unavení, hladní, bordel, vieš, vyčerpaný, vrieska sa, vieš. A teraz a ty do toho vstúpiš a zrazu zrazu keď to urobíš o sebe, že ja som prišiel z roboty, ja som unavený a teraz všetci my tu toto robíte, je to úplne niečo iné, keď máš k dispozícii to uvedomenie si, že som súčasťou
širšieho príbehu. Som otec, ktorý sem prišiel a teraz idem sa pozrieť na tých hobitov, čo sú tu okolo mňa, že ako im dokážem pomôcť a že je to ako keby úplne niečo iné. A ale to hlavné, čo to tam rozlišuje, je, že si uvedomuješ, že si súčasťou väčšieho príbehu. si zároveň hrdina ako keby sám vo svojom vlastnom živote, lebo ty ty si ako keby ten jediný hrdina, ktorého dokážeš riadiť plne, ale zároveň, že si uvedomuješ, že si súčasťou, lebo ehm logika, kde nájdeme ako keby, že neviem, či sa to tak dá povedať, ale že kde sídli ego alebo kde presahuje to naše ego, ktoré býva veľakrát nechcem povedať, že našim nepriateľom,
ale eh spôsobuje nám veľa problémov v našom živote. Tak ten sa dotýka hlavne logiky a a účel ako keby ega je tvoje prežitie. Ja musím prežiť. Ja musím prežiť. A to tá snaha o prežitie sa ako keby extrapoluje aj do toho, že že keď už máš vyriešené to prežitie, tak ja chcem mať viac peňazí, ja chcem mať takú chatu. Keď už máš čím viac toho ja mám, tým tým je ako keby mäkšia tá ďalšia to ďalšie zháňanie niečoho pre mňa, pre ja. A tam cítiš ako keby, že to nie je, že že tam nie je srdce. Však poznáme kopec ľudí a myslím, že aj ty poznáš mnohých ľudí, ktorí proste sú aj možnože milionári, eh, ktorí majú všetko lebo zohnali všetko pre ja, ale sú prázdni. Uhm. sú nešťastní, sú nespokojní a a
mnohí z takýchto ľudí by menili všetko vo svojom živote za jednu peknú večeru v nejakej úplne eh drobnej, skromnej chalúpke útnej s rodinou nejakou, vieš, ktorá ťa má ráda, ktorá kde kde nie si ty hero, ale kde si proste len súčasť proste úplne obyčajná súčasť nejakého širšieho celku. A my aj v kurze vízia sa o tom bavíme. Teraz som si uvedomil, že že jeden z tých ako keby najzákladnejších predpokladov pre vznik nejakého pokriveného parametru, ktorý ťa pokrivene naviguje cez tvoj život, tie také falošné vízie, ktoré si myslíš, že sú vízie, ale to sú také rádoby vízie, eh je to, keď vychádzaš z predpokladu, že že sem nepatríš
alebo že nie si hodný akože žiť tu na tomto svete a to v tebe spúšťa to, že dobre, ja sem nepatrím, ja tu tu nie som prijatý, ja tu nie som videný, lebo lebo rodičia sa ku mne nejakým spôsobom správali. Tak vlastne jediné, čo mne zostáva, je vlastne celý ten príbeh všetko urob všetko podriadiť tomu, aby to slúžilo ja. Uhm. Aby to slúžilo tomu ja. Ale tam nie je srdce. Lebo srdce, toto je strašne zaujímavé, že srdce, srdce sa vždy chce rozdať, chce slúžiť. Uhm. Nie je. Nemáš ten pocit, že že je to tak do veľkej miery a a samozrejme tá logika tam musí byť, lebo to srdce by sa rozdalo presne tak do tla Ježiš na kríži. Hej, že ja mám práve ten pocit, že to, že vnímaš, že si súčasťou niečoho, že vlastne, že že okrem toho, že že cítiš reálne, že senzoricky vnímaš, čo sa v
tebe deje, aké emócie prežívaš, eh dokážeš pozerať film, dokážeš počúvať hudbu a nechať sa unášať rytmom. ten rytmus si nejaký hraje a on teba rozpohybuje a ty si dovolíš, aby ťa rozpohybovalo. Ak dovolíš, aby ťa rozpohybovalo, vtedy cítiš. Nie je to možné, že ešte srdce, ale je to ako keby, že predpoklad, na základe ktorého vieš, to je, že je to nástroj k tomu, aby si mohol to srdce vnímať, lebo ho jeho dokážeš iba cítiť, nedokážeš ho vypremýšľať, nedokážeš sa napremýšľať na srdce, hej? Dokážeš tam iba upriamiť cítenie, ale nacítiť to. Ale to je, vieš, keď hovoríš o tom, o tom spoločnom, myslím, že to sú také dva prístupy, ktoré majú ísť spolu. To európske myslím teda som uhm vieš. Myslím a to ma tvorím, že to je hej to obdobie racionality a
potom to africké Ubuntu. Uhm. Som, pretože sme Hm. Uhm. Vieš uhm Afrika bola navyknutá žiť v kmeňoch, v rodinách a tak ďalej a oni aj ten operačný, to nie je operačný systém, tuším prehliadač alebo sa tak volá Ubuntu. Hej prehliadač. A to znamená, že teda to slovo znamená som, pretože sme. Vau. Hej, že mňa, že ja môžem existovať len preto, že vy ste, že my navzájom sa tvoríme. A tieto dva prístupy sú podľa mňa nejakej spoločnej symbióze potrebné, že áno, myslím, teda som, lebo však ja potrebujem sa definovať a vedieť, kto som ja, aby som potom mohol byť súčasťou, platnou súčasťou toho celku, ktorý ma tvorí. Uhm. Ale mnohí z nás sa práve necítia byť, vieš, kvôli nejakým ránam z minulosti, že že sem patria. Necítime sa
byť a a dnešnej dobe eh v západnom svete ako my sme dosť takí poseparovaní individualisti, čo nevravím, že je že je zlé, ale môže to byť ako keby jednou z prekážok. Ale mám pocit, že že to, že žijeme v 21. storočí nám dáva voľnosť a slobodu ako keby vidieť viac, že niekedy si bol odsúdený na to, že buď zapadneš do tej komunity alebo alebo nie a budeš sa cítiť vylúčený, že tam nepatríš, lebo si iný, premýšľaš inak alebo máš iné túžby. Ale že dnes by som sa ťa kľudne spýtal, že kam chceš patriť, že si môžeš vybrať. Toto je tá dôležitá vec. chceš patť ja som si ja som si prednedávnom uvedomil, lebo sám som bojoval u seba eh s tým, že napríklad už len to, čo som vravel, že
dobre, že prečo sa robí ten obsah, akože vychádza to z nejakej eh traumy, z nejakého nedostatku, ktorý teraz sa snažím overkompenzovať alebo niečo. Do istej miery to bolo určite alebo je to riadené aj niečím takýmto, že ja som sa nemal s kým porozprávať o týchto veciach, ktoré pre mňa boli zaujímavé a zrazu, vieš, zrazu je tu, že Peťo Podlesný, Martin Dejčar, Martin Lajprík, ďalších päť Martinov, či koľko vieš ich tam bolo a že zrazu sa môžem s takýmito ľuďmi rozprávať, tak urýchľuje to moju reč, lebo som nemal kedy, vieš akože v detstve, ale že prečo vôbec chcem byť videný a že či je to v úvodzovkách oprávnená potreba alebo nejaká, že prirodzená potreba alebo či to je len nejaká pokrivená potreba kvôli tomu, že som zažil niečo v detstve alebo nezažil niečo v detstve. Ale ja som si ja som si uvedomil, že je tu zopár takých tých
základných zopár potrieb, ktoré myslím, že každá jedna ľudská bytosť má a medzi nich patrí aj vlastne to, že že chceš byť videný. Uhm. A že dlho som bojoval s tým, že že som sa odsudzoval za to, že chcem byť videný a že chcem byť prijatý a že eh to boli také dve dve kľúčové veci, ale ty si teraz povedal veľmi zaujímavú vec, lebo je to prirodzené, prirodzená túžba a potreba alebo prirodzená potreba dalo by sa povedať, hej, že byť videný a cítiť sa prijatý. Ale v dobrej komunite, keď si predstavíš nejaký tribe zopár stovak alebo tisícov rokov dozadu, to bolo dosť prirodzené, že si bol videný a prijímaný, že tam ako
keby ani nebola otázka, či proste som prijímaný alebo nie som prijímaný. Ale dnes žijeme ako keby všetci to tak veľmi v egu, v logike, v tom príbehu o ja svojom. Každý každý ako keby že pozerá na seba, že ty veľmi jednoducho sa môžeš ocitnúť v rodine nejakých egomaniakov, kde ty nie si videný a kde nie si prijímaný. A tu si veľmi dôležitú vec povedal, že a málokto si dneska uvedomuje, že to, že si sa narodil v rodine, kde nie si videný a necítiš sa byť prijatý, eh neznamená, že nie si hodný byť videný a prijatý a a zároveň, že by si mal zostať na tom mieste, že sú pravdepodobne miesta a ľudia a komunity a ja neviem kruhy alebo neviem ako to nazvať ešte
iným pojmom, kde kde kde o to nemusíš prosiť. Uhm. Akože videl som aj dosť na základe, ako by som to povedal, na základe nejakých mojich kritérií dosť veľa zvláštnych ľudí, pri ktorých by som si nikdy nepovedal, že budú, že si nájdu spolok ľudí, kde sa budú cítiť videní a prijímaní. Ale to bol len môj omyl, pretože nakoniec to boli ľudia, ktorých som mentoroval a akože prešli sme si cez nejaké kroky, cez nejaké návody, ak ten vzťah sám so sebou budovať a tí ľudia nakoniec dokázali nájsť to, kam kde si kde kde majú ten pocit, že že patria. Uhm. A ale to je tá sranda, že že teraz, keď sa nad tým zamýšľam, že ty keď cítiš tú frustráciu z toho, že nie si videný a
nie si prijatý a je tam tá frustrácia, tak ja mám pocit, že to asi je to srdce, kámo, ktoré ti hovorí, že vieš, že ono ťa ono ťa ono nie je len to, ktoré všetko objíma a do všetkého lásku vnáša, ale vlastne ono stále ako keby túži po prejavovaní možno a lásky a po pociťovaní. Vieš, že keď ty si v prostredí, kde toto nedokáže kíčiť a rásť, proste, že si semienko hodené na betóne doslova, tak to srdce to bude niečo, čo ti bude spôsobovať na logickej úrovni problémy. Uhm. Bude ti komplikovať život, lebo ťa bude vyháňať z tohto miesta. bude to s tebou narábať a vytvárať v tebe proste pocit bolesti a nespokojnosti, kým ty neprídeš na to možno ako sa aj v tomto prostredí uchytiť a prejaviť alebo proste kým
nevypadneš niekde, kde kde alebo alebo že si že si vôbec uvedomíš, že proste dobre, proste s mojou rodinou to proste fakt nepôjde. Uhm. Urobil som všetko preto a nepôjde to pravdepodobne. Len ono to aj ako keby to musíš zvonku asi v takom prípade musíš zvonku počuť, že že to nielen ty si furt nespokojný so všetkým, ale že možnože že že možno proste len fakt, že nie si na dobrom mieste, na správnom mieste a že je tu šanca dosť veľká, že niekde inde alebo pri nejakých iných ľuďoch to srdce začne byť a sa začne prejavovať, že sa začne cítiť bezpečne. Súhlasím. Je to tak, že ono to srdce my možnože dosť z veľkej miery aj cítime všetci
stále. Len len ono ono sa v takýchto situáciách môže prejaviť, ak proste to, čo ťa frustruje. Áno. Presne tak. že že to je to, či si ho dokázal dostatočne kultivovať ten priestor, aby si sa v ňom vedel hýbať. Lebo ak nie, no tak je to väčšinou ten chaos, hej, že ja neviem, čo cítim, neviem, že ako sa mám zachovať, neviem, čo je dobré, neviem, čo je dobré pre mňa. Uhm. Lebo si nedal nikdy priestor tomu, aby si to nacítil. A viem, že to znie veľmi tak akože nejak eh abstraktne, že čo to znamená nacítiť, ale to je pozorovať eh čo sa so mnou deje a nepopierať to. A a ty si na to už v našich rozhovoroch xkrát ľudí naviedol aj na tú hej čo mi vlastne pri našom rozhovore z chat GPT teraz cez víkend
mi eh odporučil ehm meditáciu cez taký ten body scan, o ktorom si aj ty hovoril, že proste akože si uvedomovať, čo sa deje so mnou v ktorým s ktorými časťami tela a tak ďalej. A že toto je jeden z nástrojov, ako ľudia môžu sa postupne zoznamovať. Za mňa to úplne, že cítiť. Fakt, že že normálne, že cítiť a to nemusíš rovno rovno, že ináč toto je iná zaujímavá téma, že keď niekto hovoríme, že srdce alebo cítiť, tak eh v tomto kontexte si to mnohí z nás predstavia, že to je, že ty dokážeš sa na ty si nejaký spirituálny človek a sa dokážeš naladiť na nejaké ja neviem čo, aké frekvencie, kde si, ale že vlastne ono to je len ako ty jediný nástroj v úvodzovkách anténa, ktorú máš je proste tvoje telo A
tým reálne sa môžeš naučiť, že môžeš začať tým, že že zavrieš oči a cítiš, čo sa proste deje v tvojom tele. He ak cítiš vône, cítiš vánok okolo seba a tak ďalej. Ale eh ďalšia eh vec, ktorá mňa napadla, ktorá na tú kultiváciu môže byť zaujímavá, je práve, keď máš nejaký typ hudby, ktorá ťa rozcíti alebo nejaký film, môžeš môžeš to akože môžeš vnímať, ako ťa to rozcíti, ale vlastne to, že si dovolíš byť v takom tom zraniteľnom rozpoložení, lebo vlastne ty keď pozeráš film a aj a vydú z teba slzy, to je zraniteľné rozpoloženie. Hm. To ako to ako by som to povedal, to ťa nezbavuje tvojho testosterónu, to neodrezáva ti rovno gule, aj keď mnohí si to myslia, ale ja ja keď pozerám hviezdne vojny, hej, a a vidím tam
nejaký, že zlom zlomový moment, kedy Luk odhodí meč a povie, nie, že to je môj otec, vieš a som som jedi, ako bol môj otec znova, vieš, sú to zimomriavky, vieš. A toto nie je stav, v ktorom si schopný ísť proste momentálne bojovať a zdolávať svet alebo čosi, ale ale cítiš, že toto má zmysel. Toto má hlbší presah. Toto nerozumiem tomu úplne, ale má to má to čosi. A vlastne tým, že keď sa vystavuješ práve takýmto možno eh pocitom, ja mám pocit, že práve to rozpoloženie, do ktorého sa dostaneš, žije do istej miery v kontakte so srdcom. No a tam vieš, jedna vec je a prečo to hovoríme mužom, tak možno sa v tom nájdu niektoré ženy, ale s mužmi vieme rezonovať. Eh, jednoduchšie je, že ty si
môžeš vybrať to, že sa svojho srdca nejakým spôsobom budeš dotýkať. A to najjednoduchšie je, že si pozrieš nejaký takýto film. Hej, to je tá ten prvý krok, lebo potom môže ísť z hlbšie. Však my dneska vieme povedať, že áno, že pozrite si zachráňte Vojn Rena, pozrite si Mufasu, hej, ten nové spracovanie. Videl som. Hej, videl. A ja neviem, že že x filmov, ktoré na prvú vo vás vzbudia tú emóciu. Všímaj si ju a potom pôjdeš ďalej. Potom eh už tú emóciu budeš hľadať v vo veciach, ktoré sú možno trochu zložitejšie, trochu iné, že nie sú také na prvú. Druhá možnosť je, že je veľa chlapov, ktorí sa dotýkajú tej emocionality práve tak, že sa ničia, hej, že vlastne ty ty máš dotyk s so svojou emóciou, hnevom alebo aj slzami alebo láskavosťou, keď
sa opiješ. Uhm. Vieš, že ale v skutočnosti ťa to ničí, hej, lebo ťa to namotáva na nejakú závislosť, ktorá ťa aj fyzicky akože doničia, doničia aj tvoje vzťahy. Ale je to pre mnohých ľudí, hej, to môže byť eh adrenalínová závislosť, to môže byť závislosť eh na na čomkoľvek, hej, ale proste, že tam sa dotkne tie svoje emócie. Uhm. A ja proti adrenalínu nemám nič, ale proti všetkým takým tým aktivítkám, ale nemôže ti to nahradiť ten zdravý stav, kedy ty eh cítiš, ale cítiš veci bez toho, aby si ich prebúdzal. Eh h vieš, že ja keď pridáš to volum tak, že ti ten eh basák ide roztrepať. Chápem.
Že že proste nemusíš do toho narvať všetky gule, aby si vôbec dačo cítil, že ty tie basy môžeš cítiť aj keď to bude na polovičnej hlasitosti, lebo počúvaš. Uhm. Nepotrebuješ do toho oprieť všetko, aby si dačo z cí zvyš, že eh že kultivuješ, zvyšuješ citlivosť. Presne tak. vôbec celej tejto antény tvojej, ktorá je vlastne trebuješ potom a potom čím lepší v tom si, tak tým to aj tak to budeš teraz teraz je to fakt to máš pravdu. Lebo vlastne čím čím viac ja si vážim ako keby to srdce sám v sebe a učím sa ho počúvať, eh, tak viem ďaleko lepšie identifikovať eh miesta, kde nemám byť. Uhm. Kde proste to nepomôže vám žiadnym spôsobom. Aj keď všetci ostatní majú
pocit, že že to nie je pravda, ale si všímam, že napríklad pri deťoch eh sa mi úplne bežne stane, že proste maličká proste niečo nejakým smiešnym alebo alebo milým spôsobom povie, že na milé veci, že na milé veci dokážem zrazu reagovať tak, že že ich cítim, že že hneď, že zimomriavky a že vieš pri čom cítim kámo srdce? Keď je taký deň, že že ako by som to povedal, že som sklamaný z ľudskosti, niekedy zo svojej, niekedy vôbec, že vieš, z ľudstva a a zrazu eh s tým v tom kontraste s tým, ako som chvíľkovo sklamaný z ľudstva, urobí niekto niečo milé, niečo prekvapivého milé. Nemusí to byť pre mňa, lenže vidím, že niekto niekomu pomohol niekde na, že bol som niekde na ulici a bol tam nejaký proste spiťá a
teraz proste prišiel chlapík nejaký, ktorý sa k nemu ozval a vieš a to hneď, že že tam tam cezo mňa prídu zimu mriavky. Vau. Že je tu je tu ľudskosť proste je tu je tu. Ale keby si bol trošku menej citlivý, no tak prejdeš tou situáciou tak, že si to ani nevšimneš alebo ešte, že si otúpený a bude ťa to štvať, hej? Že že dakto sa zaujímal o to, človek. Veľmi zaujímavé, že prečo napríklad taká vec ťa môže štvať. Že niekto sa zastavil, že niekto ti povie, že dal som dnes eh bezdomovcovi peniaze a ťa to vytočím. Uhm. Namiesto toho, aby si pustil tam do srdca, lebo logika ťa vytočí, lebo si povieš, že dal si mu na alkohol, neviem čo, drogy, zničil si alebo alebo al alebo alebo si to urobil, aby si bol za frajera. Ale potom príde tvoje srdce a povieš, že to nemusíš ty hodnotiť, to nie je na tebe. Ty sa len poteš, že tu niekto
chcel, mal dobrý úmysel. A toto je ešte veľmi dôležité, že vlastne ja mám pocit, že srdce nehodnotí vôbec. Srdce nehodr je vlastne len, že buď to vibruje viac, keď si na správnom mieste, alebo to vibruje menej, keď proste keď si z cesty a a ty hocí cítiť chceš. Vlastne ináč je je dosť možné, že práve preto mnohé závislosti, lebo oni nám dajú taký ten atrapu pocit, že že sme zhruba niekde na správnej ceste k niečomu, kde cítime tú plnosť. Ale ja mám pocit, že tá plnosť je práve vtedy, keď eh to dneska je vlastne najväčší trend osobného rozvoja, že prítomný okamih. Uhm. Vieš a tam ako keby tu v prítomnom okamihu dokážeš byť len vtedy, keď dokážeš naplno vnímať a naplno cítiť
všetko, čo tu je. Lebo v momente, keď ty unikáš, tak nie si tu. Hm. Chápeš? Keď lebo keď chceš byť tu, ty musíš cítiť všetko, čo tu je momentálne. Proste, ak ti trpne noha, ak ti trpne ryť, jak ak ti je proste chladno, jak eh ja neviem, jak ti niekto niečo povedal a teraz si frustrovaný, si iritovaný alebo si smutný alebo akýkoľvek. A keď chceš byť v tom prítomnom momente v tej ducha prítomnosti, tak to je jedine, že si tu s tým všetkým. Uhm. Ale my od toho unikáme. Napadlo mi, že ľudia budú možno sledovať toto video a počúvať nás a budú mať pocit, že sme sa stretli, aby sme sa rozprávali o srdci, o o mysli a tak ďalej. O to väčšie prekvapenie bude pre nich, kým prezradím, že sme sa stretli a
nevedeli sme, o čom sa budeme rozprávať, že tu o tom debatujeme a snáď snáď to zase raz dáva zmysel a ľudia to budú môcť budú chcieť šíriť ďalej, lebo myslím si, že to je súčasťou toho tej kultivácie, že ty chceš dobro eh dať ďalej. To je 3D 3D láska, vieš. Dať dať druhým dobro. Dať druh OK, to som ešte nepočul. Pekné si zapamätám. Mňa napadajú ešte teraz dve veci k tomu. Tá vec dve. Eh, s Martinovom Lipríkom sme tu boli a on sa venuje eh všímavosti a kultivácii rôznych kvalít. Eh, a on je práve taký, že myslím, že on bol dosť veľmi ehm býval. On sám to povedal, že mal problémy, že s agresivitou, s frustráciou, nejakou s
necitlivosťou voči voči druhým. A práve že meditácia láskavosti alebo meditácia súcitu alebo meditácia vyrovnanosti. On to pekne vysvetľ, že vlastne Buddha, keď hovoril o meditácii, tak on nehovoril o nejakej koncentračnej technike, ale on hovoril o kultivácii práve týchto kvalít. Eh, súcit, láskavosť, vyrovnávanosti a sú tam potom nejaké nejaké nejaké ďalšie. Vlastne v tých meditáciích robíš to, že vlastne že si predstavíš nejakú osobu, ktorú pri ktorej nemáš problém zacítiť láskavosť alebo súcit. eh tvoje dieťa napríklad to môže byť niekto, komu praješ, vieš, a ty sa učíš ako keby v tej meditácii, že že tomu prijať, dopriavať alebo s ním zažívať súcit alebo proste prijať mu to akože láskavosť. Tak to kultivuješ. A keď dokážeš navnímať, aký je to pocit, keď
si v tom stave láskavosti voči niekomu, tak zrazu ideš to usmerniť voči sebe napríklad. hej, voči sebe ako bytosti. A potom ideš, keď už dokážeš toto prehĺbiť dostatočne, tak ideš do toho, že vlastne ideš to voči ľuďom, ktorí sú eh ti ako tak blízky, eh, že máš ich rád alebo akože to poradie si teraz presne nepamätám, ale že vlastne snažíš sa tú svoju láskavosť a ten svoj súcit rozprestrieť vlastne až po celú planétu. Uhm. v tých v tej meditácii len začínaš ako keby z toho, toto je na tom zaujímavé, že že za že je je dôležité nájsť si ako keby ten prvý bod, pri ktorom je to pre teba jednoduché a niekedy to môže byť voči psovi svojmu napríklad a len potom ideš ako keby že ďalej. Čiže sú na to akože takéto aj meditačné, kultivačné praktiky, ale u
mňa napríklad eh ja tak ja láskavosť voči druhému veľmi rýchlo viem v sebe zapáliť, ale čo ja si uvedomujem na základe našich rozhovorov, čo my sme mali za sebou, eh tak vlastne keď sme sa bavili o archetype kráľa, aj milovník je taký, no milovník ako keby to je to je najmä o tom, že vieš si vychutnať a že vieš ohodnotiť a že dokážeš eh vieš a a spol spoločnosť a milovať a tak ďalej. Ale vlastne to to archetyp kráľa eh má nejaké eh tieto depolarizované verzie svoje, ale vlastne to, čo robí kráľa dobrým kráľom, je práve to, keď asi je tam to srdce. Mám ten pocit. A to srdce, myslím, že eh keď u toho kráľa, u archetypu kráľa, keď je dostatočne
naplno prejavené, tak ten kráľ dokáže to kráľovstvo spravovať eh nie ako tyran, ale dokáže ho spravovať eh neviem ako to povedať, že že s láskou a to kráľovstvo také, že je to služba. Áno, ale to srdce, to srdce v tom alebo aj v službe to podstatné je to slovo je láskavosť. Uhm. Že že proste ty chceš láskavého vládcu, chceš byť láskavý voči sebe a chceš byť láskavý voči iným. Uhm. Že aj aj pravidlá, aj hranice chceš, aby boli doprevádzané láskavosťou. Hej? že v momente, kedy vyčiarkneš to srdce, tú láskavosť z toho, tak sa z toho stáva týránia z tej istej veci, z toho istého zákona.
Trošku iný príbeh. Uhm. A zmeníš iba jednu vec. Uhm. Že že nebudeš do toho dávať srdce. Uhm. Že je iné, keď máš lídra, ktorý eh dokáže prísť so stratégiou, krokmi, rozdelením zodpovednosti a tak ďalej. A tá esenciálna vec na tom je, či dokáže byť láskavý v momentoch, kedy to je potrebné alebo nie. Uhm. To je esenciálne. Uhm. Toto mu dáva potom príchuť. Uhm. Že buď odchádzajú ľudia po dobre vykonanej robote, ale s trptkou, s nejakou pachuťou, že to bola fakt drina. Áno. Uhm. Alebo je ten človek, ten kráľ tam na konci a povie, že veľmi si v si vás vážim, urobili ste neuveriteľný kus roboty.
A to dobije naspäť baterky ľuďom a tí ľudia sa cítia ocenení. Uhm. Videní a prijatí. To si pozri hocijaký príbeh filmový, kedy sa deje, ja neviem, ehm nejaká nemocničná dráma a privážajú tam mŕtvych, zranených eh krvácajúcich umierajúcich. Eh a ten eh nemocničný tím je na na pokraji zlyhania po 36 hodinovej šichte. Eh sami daruvajú krv zo seba popri tom, ak operujúm a je tam líderm, ktorý ich môže hnať palicou dopredu, aby urobili výkon. alebo ten, kto je medzi nimi, chodí tam, povzbudzuje ich a na konci, keď všetko skončí dobre, uhm, tak povie, že som na vás hrdý,
že spravili ste neuveriteľný kus roboty. A oni ho môžu vidieť počas toho zápasu plakať, môžu ho vidieť zúriť, môžu ho vidieť bojovať, môžu ho vidieť racionálne sa rozhodovať. Ale nakoniec čo rozhoduje o tom pocite, či sa tí ľudia budú chcieť budú ochotní vrátiť do toho zápasu, či to dávalo zmysel, je, že či ten, že či tam cítili srdce toho človeka, toho lídra a či on dokázal, to je možnože jedna z vecí, prebudiť ich srdce. Neviem, prečo sa mi teraz pýta slovo, že keď ti záleží, keď ti záleží na veciach, že je tam srdce, akože môže ti záležať na tom, aby si zarobil to akože ale my to ani nemusíme oddeliť, že vieš, že proste to, aby sme nedémonizovali
nejak ľudí, ktorí ktorí vedia ísť po zisku, vedia zarobiť, že ty toto všetko môžeš robiť, že môžeš byť veľmi bohatý človek, ktorý je veľmi láskavý a vie, že zarábanie peňazí preňho znamená, že budem schopný uhm šíriť dobro akcelerovan že to turbo tam bude, hej? Že to turbo eh v podobe peňazí mu pomôže šíriť. Vieš čo, kámo, ja normálne ja ja môžem sam za sebou povedať, že vlastne ja som si prechádzal čímsi takým, že zrazu vlastne v tom Neohacku, že sa nám začalo dariť a ja som mal blbý pocit, kámo. Veľmi blbý pocit, vieš. A potom som išiel do introspekcie, že ok, Vladko, čo mi chceš povedať? Akože čo boli, že no, že dobre kámo, ale ty máš všetko v živote, čo si potreboval, vieš? Načo
proste potrebuješ viac teraz načo také čosi budovať? A tam zvnútra prišla odpoveď, že no kámo, ale ty vieš veľmi dobre, čo chceš budovať, vieš, akože ty chceš pomôcť tu, aby tu vyvstali informácie, ktoré sú zadarmo pre ľudí, ktoré môžu reálne tu niečo zmeniť a vieš, že proste nejde to robiť bez peniažkov a zároveň tam bolo, že a a dôveruješ sebe samému, že keď proste sa začne tu tomu dariť finančný pri akože väčší prínos, keď bude, takže sa to implementuje správne, jasné, že to viem. Uhm. A v momente to skončilo a kámo a a normálne toto už je až také, že vesmírna téma, ale ako keby od to od toho rozhovoru akože sa nám násobia obraty. Uhm. Hej. A ale nemám už strach z toho, hej? Lebo už mám presné ako keby dosť presné plány, ako sa tie veci ako sa to použije
naspäť do do toho sveta. Hm. By to by to pomohlo pomohlo každému. Veľmi veľmi zaujímavé. Ale ako keby kým tam nie je to srdce, tak je tam furt veľa aj strachu alebo alebo toho napätia, že a čo keď to nevyjde teraz? To už nemám také, že keď to nevyjde teraz akože záleží mi na tom, aby to vyšlo. Keď to nevyjde, nebudem z toho frustrovaný. Ale záleží mi na tom, aby to vyšlo, lebo viem, že môže to napomôcť mnohým ďalším veciam, ale už akože ja si nestávam okolo toho identitu, lebo kým som staval, tak tam bolo furt kopec frustrácie a teraz no, však keď to nevyjde, je stále akože my ako rodinka sme úplne v pohode, vieš, zabezpečení, ale všetko, čo vyjde na navyše, tak vlastne nech to prinesie nám všetkým, čo si, lebo vieš, však mám deti, vieš, aj ty máš deti a tie deti tu do nejakého sveta zostávajú a keď ho môžeš nechať o trošiť linku
eh láskavejším miestom, než bolo, keď si doňho vošiel, tak to akože good job, good job. Hej urob, urob to. Hej. Eh, mňa ešte zaujíma teraz, keďže sme hovorili o láskavosti, že neviem, prečo sa mi tak vrlo do pozornosti, že musel si dakedy dávať bokom srdce. Proste dáva dávalo to dávalo ti nie, že či mi či ti dávalo, ale no vieš čo je? Musel si niekedy dať bokom srdce. Musíš, musíš dať srdce vtedy, ak to a to už sme povedali, že ty musíš dať srdce bokom vtedy, ak lebo že aj aj srdce aj srdce, keď nie je v spolupráci s rozumom, ťa môže zničiť, vieš. No ale ty ho nedávaš bokom. Ty ty ho nedávaš bokom. Ty ho uvádzaš doáno kontextu, ktorý ti eh do kontextu tvojej
mysle, že že sú ako keby momenty, kedy sa potrebuješ zastaviť, hej? že potrebuješ zastaviť láskavosť, ktorá, ale ty potrebuješ zastaviť láskavosť len takú, ktorá sa snaží čosi kompenzovať. Uhm. Že že tak veľmi túžiš po nejakej pouznaním, že budeš slúžiť do do mŕtva, vieš, že že chceš kompenzovať to, že že chceš uznanie a preto budeš slúžiť každému vždy a nebudeš vedieť povedať nie, že budeš ten láskavý. Však o tom sme veľakrát hovorili. Tam mám pocit, že áno, že tu tej láskavosti stačí, že že musíš pozorovať, kedy ťa tvoje srdce v túžbe po láske a po uznaní iných
má tendenciu zničiť. Uhm. Zotročiť. No to to si to si dobre teraz naznačil vlastne ja keď som hovoril o tom, že my tu pravdepodobne máme nejaké tie oprávnené potreby, pri ktoré sú úplne prirodzené, byť videný, byť prijatý práve keď si nebol. máš pocit, máš vlastne ten naratív okolo seba, ktorý možno ty si anak úplne neuvedomuješ, lebo mnohí akože aj ty, aj ja máme ešte množstvo naratívov, ktoré sa len budú budú ešte akože prejavovať, ale nežiješ s tým pocitom, že že si videný alebo si hodný byť videný alebo si hodný byť prijímaný, že sem patríš, tak vlastne je dosť možné, že ťa tvoje vnútro bude hnať za tým, že celý život budeš len zháňať ten pocit. Uhm. A to možno ani to to je tiež taká potom
otázka, že či to je srdce, čo ťa ženie, či to nie je zranenie, čo ťa ženie. Uh uhm, že ak rozoznať medzi z medzi zranením a hej, či medzi zranením a srdcom uhm lebo sa to týka tvojich emócií, hej? Lebo lebo niekto si môže celé toto pretlmočiť tak, že dobre, tak keď budeme emotívny, tak to je srdce. Uhm. To nemusí byť. Nemusí byť. To môže byť zranenie. To môže byť zranenie, ktoré sa samozrejme dotýka srdca. Však my hovoríme, nehovoríme o tej pumpe kardio, hovoríme o nejakom vnútornom environmente, o nejakom vnútornom prostredí eh emócií, zážitkov, hej, nejakých skúseností prežívania a tam môžeš cítiť nejakú stratu, nejaký nedostatok, mať tam nejakú dieru, niečo, nejaký gap, nejakú medzeru, ktorá ktorú buď vyplníš tým, že
budeš pozorný a budeš a budeš robiť to, čo sme doteraz spomenuli, alebo sa budeš snažiť to vykompenzovať. nejakou túžbou eh po uznaní iných ľudí. A to je to, čo ktoré väčšinou nemá konca. Áno. To to je a to je niečo, čo nezaplní tú dieru. Uhm. Hej. Ale ťa zničí, lebo v snahe zahrabať tú dieru niečím sa vyčerpáš. Uhm. To je bezodné. To sa môže zaceliť. To sa nedá zaplniť. To sa môže zaceliť. Máš ty za to nejakú odpoveď? Ja mám ja ja mám ja mám svoju. Prvé, čo mi napadlo a neviem, že či to je správna odpoveď, ale prvé, čo mi napadlo, poviem, že sebeláskou uhm to dokážeš zaceliť, že tým, že to, čo ty hovoríš, že keď komunikuješ s tým svojím nejakým vnútorným mladším ja
alebo schopnosťou si dovoliť prežiť čosi, že to je sebeláska, ktorá dovolí zaľovať rany, uhm, že to nezaplní externá láska, vieš, že ty to, že tá láska zvonku akokoľvek môže byť objímajúca, prijímaná, ona má zmysel vtedy keď eh dopadá na zdravého človeka. Lebo keď ja chcem vyplniť priestor v sebe láskou iných ľudí, tak to je nekonečný proces. Keď ti ju prestanem dávať, znova sa ty zle. Hm. Kámo, teraz som si vlastne uvedomil, že rozdiel v tých dvoch veciach. Jedno je príbeh o mne. Ja som zrený a potrebujem. A druhé je, ja som schopný dať.
Nepotrebujem uznanie druhých ľudí. Chápeš? Kým to je príbeh o mne, o mne, o mne nedostatočnom, o mne boľavom a tak ďalej, tak vlastne nevravím, že tam srdce nie je k dispozícii, ale ale ako keby, že ja vnímam, že srdce ako keby neobmedzený zdroj eh akože schopnosti schopnosti slúžiť. Lenže tam je tá tá haluz, že keď robím veľa tej v úvodzovkách láskavosti, strašne veľa, ktoré až zničujúcim spôsobom, tak ono to pravdepodobne nemusí ísť zo srdca, ale môže to ísť z toho zranenia, ktorý je postavené, čo je, ktoré je súčasťou príbehu o tom, že ja som zranený, čo je logika a pod tým niekde dá kdesi dávno z akože nejaké zranenie emočné, ktoré ktoré sme zažili. Uhm. Čo ja som si na základe viacerých podcastov, to sme s Matejom Jurenkom sme
to rozoberali aj s Martinom Lajpríkom, aj s Martinom Dejčarom sme to aj s tebou sme to asi rozoberali, ale všet všade sme iné slová použili, ale že vlastne my ľudské bytosti, my keď máme prístup ako keby k tomu srdcu, tak my dokážeme prinášať hodnoty do do tohto sveta, niečo ako keby hodnotné a to nemusia byť len, že nejaké veci, nejaké produkty, ale niekedy to je len, že že prítomnosť alebo to, vieš, ty Ty si, ty si taký ten človek, ktorý dokáže eh pozdvihnúť druhého alebo uznať druhého alebo vidieť uznať niečo niečo v tom slova zmysle a teba z teba neubúda v momente, keď to robíš. Chápeš? Hej. Akože ja to tak cítim a myslím si, že to je jedna z vecí, ktorú nie je to, že už som unavený, lebo dneska som uznal troch ľudí, vieš. Hm. A v tom bode, keď v tom momente, keď to
robíš, to nie je o tebe, že neviem, neviem, prečo sa mi stále to tak vryva, že vlastne, že to, čo ako keby definuje to srdce, že jak doká jak logicky ľavo, ľahvo hemisférovo uvažujúci muž dokáže vo vypäetej situácii zhodnotiť, či je tu srdce momentálne alebo nie. Uhm. Tak či celý ten celá tá story, ktorú robím, akože keď teraz som v nejakej situácii, niečo sa tu proste posralo, niečo sa tu deje a očakáva sa odo mňa nejaká odpoveď alebo reakcia, či celý ten príbeh, ktorý rozprávam o tejto situácii, ktorá tu vznikla, je, že ja som tu obeť. Uhm. Akože to sú tak silné témy, lebo si vezmýš, že to je archetyp kráľa. O tom sme sa bavili veľakrát. Archetyp, keď je nie je depolarizovaný, je to ako keby ten dozretý archetyp, tak
to nie je o ňom. Uhm. Kráľ je je pozícia. Zomrel kráľ, nech žije nový kráľ. To je večná. Nie je to, že Peter Podlesný. Nie je to o Petrovi Podlesnom. Je to o tom, akú ty rolu plníš v tomto celom a ju plníš v službe celému kráľovstvu. Áno. Lebo kráľ je kráľ je nesmrteľný. Tak ja som smrteľný. Tak to srdce je nesmrteľné zároveň. To sa mi páči a ty si spomenul viacej chlapov a o to viac sa teším a aj takto tu predznačím, lebo však to by sa malo udiať. Preto to tu poviem, že ty ak si spomenul tých viacerých chlapov, tak eh sa teším, keď ich stretnem. Uhm. Lebo by sme sa mali stretnúť a rozprávať všetci spolu a možno nie takto pri stole. No ale to už som možno prezradil
až veľa. Čiže Hej, hej. sa to teším, keď sa to udeje vidieť tvár, lebo hej, lebo my sa väčšinou tak iba vidíme takí dvaja maníci väčšinou proti oproti sebe, ale ale dozrel čas, dozrel čas ísť akože prizvať ďalších ľudí eh sa o týchto veciach porozprávať a teším sa na to. Čo teba čaká v najbližších týždňoch, mesiacoch? Máš ty dačo zas rozrobené alebo ty si dokončil teraz? Eh vieš čo? Dokončil som. No dokončil. Ja som mám pocit, že ja otváram veci, ktoré sú také, že sú eh sa budú diať, že ja ďalej chcem pokračovať v tom, že eh nejakým spôsobom budovať to mužomsk ďalej, prinášať rozhovory, ktoré pôjdu do hĺbky. Preto som aj tu s tebou
kedykoľvek, lebo to je to nie je pre mňa ani tak o budovaní značky. To je len, že to je len miesto, kde sa to deje. Uhm. Ale pre mňa je to o tom, že ja chcem naďalej ľuďom a myslím si, že dneska sme to zadefinovali, že ja chcem tvoriť zmenu a že toto je to, čo sa bude v mojom živote diať aj v mojom osobnom živote, aj v tom, čo prináša mužom mestská po celý čas. Plus som sa zapojil do nejakého divadla a znova sa chcem vrátiť trochu k tancu, lebo na to nebol nebol čas. A a vlastne však aj vďaka tebe pracujem na tom, aby toto mohol byť priestor, kde sa budem cítiť bezpečne aj finančne. Uhm. Lebo je to jedna z vecí, ktorá ma drží tu pri zemi. Uhm. A zároveň akože eh ma motivuje robiť
robiť tie veci, aby to mohlo byť lepšie a kvalitnejšie. Uhm. Lebo to keby ľudia videli ten proces, aj tí aj ten, ktorý ktorým si ty prešiel, že čo nás tu obklopuje a čo tu vlastne vzniklo, čo tu pred rokom nebolo ešte, nie? Vieš a zrazu sedíme v štúdiu, kde proste sa nemusí báť natáčať ktokoľvek. Mali by ľudia začať chodiť do Hranov a natáčať. A čiže ja vidím pred sebou cestu nejakého takého rastu uhm aj obsahového, aj osobnostného, aby mohli ľudia okolo mňa rásť. Uhm. A to je či to bude cez cez podcasty, Youtubový kanál, cez cez Instagram, sociálne siete, cez články. Ja sa na to teším. Počúvaj, v rámci toho všetké
akože nie, že všetkého, čo všetkého, čo robíš ehm a stretávaš sa s ľuďmi, čo máš pocit, že v tomto svete chýba? Čo by to nemusí akože nemusí to byť podmienené tým, že čo máš pocit, že ty by dokážeš do toho toho sveta priniesť, ale čo máš pocit, že to v tomto svete chýba? Čo čo čo by čo by to tu vieš okorenilo takým spôsobom podľa teba, ktorý by nám dokázal umožniť žiť? Ja si vieš čo myslím, že tých ľudí častokrát spája aj mňa spolu s nimi. odvá žiť odvahu žiť odvážne bez bez toho limitu, čo by bolo keby uhm že že ľudia premýšľajú o tým, že že majú scenáre dopredu vytvorené, že že keď
urobím toto, tak sa stane toto a že ten, že ľudia ako keby majú tendenciu podľahnúť strachu. Ja to neviem teraz celkom pomenovať, že že to je ako keby, že mi chýba u ľudí odvaha. možno aj pod mňa nad uvedomením, že že nemáš čas. Uhm. Uhm. Že ja viem, že sa môže zdať, že máme čas. Uhm. Ale že práve preto ľudia odkladajú veci naneskôr. Na nikdy. Na nikdy. Niekedy im stačil dopamť z toho, že predstava, že čo z toho, že čo by bolo, keby Ale toto potrebuješ dať preč a potrebuješ urobiť tie veci. No eh teraz si tak zavŕšil kolečko. Ehm
lebo dneska ten dopamín nám ide na všetky strany. Uhm. keď nevieme kontrolovať tú svoju pozornosť a to, že kde všade ten dopamín my striekame, hej, pri mobiloch a pri jedle a pri drogách a pri rozptýleniach a pri pletkách a pri pôžitkoch, čo nevravím, že niečo z toho je dobré alebo zlé, ale ten samotný mechanizmus, že že ho vyp, že že kopec dopamínu my vyplittvame alebo využijeme neefektívne už len niekde proste pri mobile bez toho, aby nám to čokoľvek dalo, aby nás to kamkoľvek v živote posunulo, tak vlastne prichádza ázame o tú ehm o tú ako keby silu, tú neurálnu dopamínovú silu, ktorá nás môže potlačiť vpred, dodať nám eh keď nie odvahu, tak tú motiváciu, lebo vlastne dopamíne je
hlavne o nie je o pôžitku, ale o motivácii, že máš pocit, že som na dobrej ceste. Som na dobrej ceste. Lenže keď ty si máš ten pocit, že keď ty prežívaš ten pocit, že som na dobrej ceste, iba keď scrolluješ po Instagrame, tak potom ťažko je nájsť tú cestu, tú highway, vieš, ktorá je tvoja životná, tá vízia napríklad. Hej? Ale čo som tým chcel povedať? Ja počkaj, ja sa k tomu vrátim. Eh, že ty si povedal, že čo sa u teba zmenilo, že si zrazu začal šoférovať. Uhm. A si poriešil niektoré veci, vieš, vo svojom živote, že to bolo to, že zrazu tá bolesť sa naakumulovala dostatočne na to, aby strach zo zmeny. Tak ako strach zo zmeny. Ja si myslím, že toto je stará jedna jedna jedna z
ciest, ale ja mám ja mám taký silný pocit, že že máme už naviac. Vi vieš čo? Ja som si všimol, že ehm to, čo nás brz čo to, čo nás brzdí v tom, aby sme napredovali v živote, je najčastejšie strach. To je súčasťou ega. ja príbeh o mne, že keď pôjdem tam ako čo si budú o mne ľudia myslieť a a tak ďalej alebo že niekto ma hrozí na živote. Ja neviem, proste máme strach o seba. A eh keď sa pozrieme na neur akože neurobiologicky na na náš eh na náš mozog a na to, ako to funguje v našom mozgu, tak eh jedna z najzaujímavejších vecí, v ktorj ja som sa našiel eh a nájde sa v tom minimálne akože veľa ľudí je tá, že nie je možné v mozgu zažívať
zároveň, že panický strach a zvedavosť. Uhm. A jedna z vecí, ktorá mi brutálne pomohla, eh ako keby som nepotreb, aby som na to, čo viem, že je v živote dôležité urobiť, aby som na to nepotreboval 3 tóny bolesti a a a akože bolesti, aby som prekonal ten strach, tak bola to zvedavosť v tom slova zmysle, že keď som cítil ten strach, tak som išiel do akože zvedavo pozorovať všetko, čo si ten ustrachaný Vlado myslí. čoho všetkého sa obáva v súvislosti s tou danou zmenou. Uhm. A vyhodí to proste na papier. Hm. To pozorovanie, že pozoruješ seba, tú ustrachanú časť seba v kontexte tej témy, toho napredovania a rozoberieš to
úplne do šrúbky, vďaka čomu ty zrazu zistíš, že že ten pomyselný strach, ktorý si cítil, ono to ten strach až nebol tak veľký. Čo bolo veľké? Bol strach z toho, že aký strach tam je. že je to nejaký drak 10 km, ktorého proste budeš musieť skoliť, prekonať. Ale vlastne ty, keď v momente, keď začneš zvedavo pozorovať, čo sa čoho sa reálne tá ustrachaná myseľ bojí, už len samotným spustením aktu zvedavosti ty odstavuješ tie strachové centrá. Veľmi akože zaujímavo to funguje v našom mozgu, ale nie je možné byť zvedavý a ustrachaný. akože do istej miery áno, ale akože do veľkej miery tá zvedavosť toto vyblokuje, lebo jednoducho veci môžeš predstaviť, že keď máš strach,
príde tenzia reálne eh tenzia proste do tvojho tela, zopnú sa svaly, uzatvoríš sa, začneš sa chrániť, tvoj eh rýchlosť svojho tepla sa rozbehne. Hlas ti väčšinou tak trošku stupne alebo proste snažíš sa nebyť. A zvedavosť je a hlavne odvraciaš pohľad. To je jedna z naj najčastejších vecí, že nechceš sa pozerať na veci, ktorých sa bojíš. A zvedavosť je presný opak. To je, že na toto úplne zabudneš a proste ideš sa rovno pozerať na tú vec a si zvedavý a pozoruješ z každej jednej strany, z každého jedného uhla a ty zrazu sa ideš pozerať na tie na ten na tie myšlienky, ktoré boli obklopované tým strachom, že prečo nemôžem to už urobiť vo svojom živote, prečo ešte nenastal čas a ešte musím čakať a tak ďalej. a vyhodíš to na papier a ty
zistíš, že ok, ale mne vlastne to nie je trojtonová problematika. To sú vlastne len tieto konkrétne tri veci, tieto tri obavy. Áno, že sa vlastne pozrieš zvedavo na toho draka 10 km a zistíš, že to nie je drak, ale že to je kopec, čo tak vyzerá, ale kopec 10 km sa dá prejsť. Hej. Hej. Tak a teraz ide len o to, že no dobre, tak eh treba mi eh so sebou zobrať dostatok vody, hej, alebo že zarobiť peniažkou len na tú cestu napríklad, hej? Akože to metaforicky hovoríme, hej, ale že vlastne ty zistíš, že to sú dva tri veci, ktoré ťa tam tankujú a z toho dve vieš vyriešiť a tretia je otázna a pravdepodobne odpoveď na ňu zistíš až keď sa vydáš na cestu. Uhm. A ideme na cestu.
Ideme na cestu. To a to chcem povedať, že nemusíme ísť len cez veľkú bolesť. Uhm. To je zaujíma. bolesť, bolesť prijímať ak súčasť cesty, ale nečakať, lebo to to je taká tá hm to je nejaký, že ja neviem, že syndróm alebo nejaká taká teória, že jedna z najhorších vecí v živote, ktoré môžeš zažiť, ktoré ťa najviac blokujú v tvojom raste je, že keď sa dá vydržať ešte, že keď je, že keď nie je ešte dostatočne zlé na to, aby si sa zmenil, keď je ešte tak, že ešte ešte dá sa vydržať. No, platia mi dosť a dá sa to proste vydržať. Srdce ti už ide roztrhať, lebo vieš, že nie, ale tá logika ti poviem, ale však ale čo sa sťažuješ? Ako však dá sa prežiť. Vieš, že nie si na správnom mieste. Vieš, že robíš veci, ktoré nemáš robiť. Vieš, že nerobíš veci, ktoré by si robiť mal. Ale dá sa to vydržať a ešte roček rok
vydržím, lebo však eh toto eh potom préie možno nejaké budú alebo také čosi, hej? Čo ja nechcem povedať, že teraz niekto by mal dávať výpoveď, nemal dávať výpoveď, ale keď že nepotrebujeme, že že niekedy ten najväčší prúser je len, že proste, že to čo že momentálne, že že sa to ešte dá zniesť. Uhm. A buď budeš čakať, kým sa to nebude dať zniesť, alebo začneš možno pozorovať zvedavo, že čo vlastne reálne ma to v tom udržiava, hej, v tomto v tej konštelácii, v ktorej žijem teraz, v ktorej sa proste vôbec necítim plný. A čo mi bráni v tom, aby som to zmenil. A keď do toho pustíme tú zvedavosť, tak vlastne tak ten strach je hrá rolu, ale je je ako vieš sa s ním pohrať proste.
Uhm. Vybaveno toto. Toto nech si ľudia zoberú. Toto je dôležitá vec, čo si povedal. OK. Ďakujem ti, kámo, že že si prišiel podebatovať. Ja som pršiel porozprávať s kamarátom a pozri sa. Ja takisto ja mám pocit, že úplne mi, že tá celý ten Metanoja podcast také, že je medzi štyroma očami to už len týmto smerom pôjde, lebo však eh jój, však každý hučí, nie? Že že skáčem do reči a že toto veci. Ja neviem, ja sa chodím rozprávať s ľáč to nebude. Hej. A inde chodia robiť rozhovory. Však to je dobré, hej. Hej, hej, hej. Hej. A na to sú tu iní. Na to sú tu iní ľudia sú dobrí v tom. Ja nie som dobrý moderátor. Hej, to je dobré, hej. Aj nechcem byť. Takže tak. Eh, kto by ináč chcel, tak na stránke metanoja. sk si môžete zakúpiť
náš kurz Vízia, kde eh sme eh prakticky prakticky dosť sme rozprávali o tom a vedieme tam ľudí, aby boli schopní nájsť tú svoju právu víziu. Nie podľa toho, čo ja si myslím, čo Peťo si myslí, ani tvoj ocko, mamka, frajerka, partner alebo kto šéf, čo si myslí a dokonca ani aby tá vízia bola v súlade s nejhlbším vnútrom tvojím, aby to nebola len vízia nejakého nejakej zranenej časti teba. Tak vlastne o tom sme urobili s Peťom. A nielen, že vám to pomôže nájsť eh vašu vlastnú víziu a zostaviť ju prakticky a ísť podľa nejotlivých krokoch, ale myslím si, že vám to pomôže pôjsť do toho myšlienkového sveta, kde sa hýbeme my a možno aj trochu viac rozumieť tomu, kam my vlastne smerujeme. Hej. A ak objaviť svoj vlastný smer, aby
konečne, lebo keď človek nevie, kam ide, tak tam nemá šancu dôjsť. Uhm. A ten kurz, myslím si, že dali sme do toho veľa ehm veľa toho z nás, vďaka čomu nepochybujem, že keď vlastne do toho ide človek v relatívne zrelom veku, že to nie je deväťročný chalan, ale že je to niekto, kto už si si kto kto už sa cíti v živote, že dobre, neviem kam ďalej, neviem kam vpred. Tak takýto človek myslím, že nájde odpovede a myslím, že teda nemyslím, viem za nás obidvoch povedať, že nás absolútne zaujímajú vaše príbehy a vaše vízie a a to, ako sa vám možnože aj cez metanoju a ten náš kurz podarilo nájsť víziu a ako to vlastne vyzerá dnes. Čiže ak máte
akýkoľvek príbeh, ktorý sa vám s týmto spája, dajte nám to vedieť. Tak ďakujem pekne, kámo. Dobré debat.
Časté otázky
Čo znamená 'riadiť sa srdcom' v praxi?
Znamená to robiť rozhodnutia, ktoré nie sú len logicky výhodné, ale sú aj láskavé a v súlade s tým, čo človek naozaj cíti a čomu verí, aj keď to nedáva úplný ekonomický alebo racionálny zmysel.
Ako sa dá kultivovať vlastné cítenie, keď som vyrastal len v logike?
Cez umenie – film, hudbu, tanec, divadlo alebo čokoľvek, čo vyvolá emóciu. Dôležité je dovoliť si byť pri tom zraniteľný a nepotláčať reakcie ako slzy alebo zimomriavky.
Prečo môže byť nadmerná láskavosť škodlivá?
Ak láskavosť pramení zo zranenia a snahy získať uznanie, stáva sa nekonečným a vyčerpávajúcim procesom, ktorý človeka zotročuje. Skutočné srdce naopak dáva bez potreby kompenzácie.
Ako súvisí strach so zmenou?
Ľudia často čakajú, kým sa situácia stane neúnosnou, než urobia zmenu, pretože strach z neistoty je väčší ako aktuálna bolesť. Zmena sa udeje, keď bolesť z udržiavania starého stavu prevýši strach zo zmeny.
Ako zvedavosť pomáha prekonať strach?
Mozog nedokáže zároveň zažívať panický strach a zvedavosť. Keď sa človek zvedavo pozrie na to, čoho sa presne bojí, strach sa zmenší a stane sa konkrétnym a riešiteľným problémom.
Súvisiace videá
23 minPôst 16/8 z pohľadu neurovedy | BDNF, Amygdala a Strach
Prerušovaný pôst 16/8 podľa nových štúdií oslabuje spojenie medzi amygdalou (poplašným centrom mozgu) a…
2 h 9 minHlbina bezpečia v tvojom duchu: stav, ktorý ti svet nikdy nevezme
Doc. Martin Dojčar vysvetľuje rozdiel medzi výkonom, extázou a enstázou (duchovným ponorením) a prečo západná…
46 min10 chýb v komunikácii so sebou, ktoré ťa potichu sabotujú
Väčšina vnútorného utrpenia nepramení z ťažkého života, ale zo spôsobu, akým so sebou hovoríme. Vlado Rožko…
30 minAk nevieš, ako ďalej, nerob túto chybu. Týchto 30 minút ti vráti kompas
Keď necítiš smer a si vyčerpaný, riešením nie je hľadať nový zmysel života, ale najprv sa zastaviť a…
14 minToto je dôvod, prečo sa cítiš na hovno.
Opakujúce sa negatívne emócie (smútok, úzkosť, melanchólia) nie sú porucha, ale signál, že žiješ neaktuálnu…
19 min„Muž, ktorý ovládne jednu vec, ovládne svoj život.“
Spôsob, akým vykonávaš jednu obyčajnú, nikým nesledovanú činnosť, odhaľuje tvoj vnútorný vzorec fungovania v…