Budhizmus · Smrť a pominuteľnosť · Emócie

Anicca

impermanence

Anicca (páli, „nestálosť“) je budhistické učenie, podľa ktorého všetko podmienené vzniká, mení sa a zaniká: veci, telo, myšlienky aj pocity. Patrí k trom znakom existencie spolu s neuspokojivosťou (dukkha) a ne-ja (anattā).

Pôvod a význam

Dhammapada (verš 277) hovorí: „Všetky podmienené veci sú pominuteľné. Keď to človek vidí múdrosťou, odvráti sa od utrpenia; to je cesta k očisteniu.“ V Anattalakkhaṇa sutte (SN 22.59) Budha vedie mníchov od pominuteľnosti k ďalším dvom znakom: čo je pominuteľné, nemôže priniesť trvalé uspokojenie a nemožno to považovať za trvalé ja. Podľa Mahāparinibbāna sutty (DN 16) zneli Budhove posledné slová: „Všetky podmienené veci podliehajú zániku. Usilujte sa s bdelosťou.“

V budhistickej meditácii človek pozoruje, ako pocity, zvuky a myšlienky vznikajú a miznú, a pominuteľnosť tak spoznáva vo vlastnej skúsenosti, nie len ako tézu. V Japonsku sa pominuteľnosť nazýva mudžó a podľa Stanfordskej encyklopédie filozofie ju japonská tradícia nechápe ako dôvod na zúfalstvo, ale ako výzvu žiť naplno v prítomnosti. Psychológia skúma príbuzný jav pod názvom hedonická adaptácia: na zlepšenie aj zhoršenie si človek postupne zvykne, takže radosť ani bolesť neostávajú na rovnakej úrovni.

Anicca

Príklad

Na koncerte ťa dojme pieseň a vieš, že o tri minúty doznie. Podobne sa mení aj ťažké obdobie, hoci zvnútra sa zdá, že nemá konca.

Ako to spoznáš na sebe

Všimni si dnes jeden príjemný a jeden nepríjemný pocit a sleduj, kedy sa objavil a kedy zoslabol. Skús pri tom spozorovať, či pridávaš túžbu, aby príjemné trvalo a nepríjemné hneď zmizlo.

Častý omyl

Anicca nie je pesimizmus. V tradícii slúži na uvoľnenie lipnutia a na pozornosť k tomu, čo sa deje teraz, nie na smútok nad tým, čo pominie.

Súvisiace videá

Kam ďalej

Na hlbšie pochopenie

Odkazy na obchody sú partnerské. Ak si knihu kúpiš cez ne, dostaneme malú províziu a cena sa pre teba nemení.

Zdroje (4)
  1. Dhammapada, kap. 20 (Magga-vagga), verš 277.
  2. Anattalakkhaṇa sutta, Saṃyutta Nikāya 22.59. Prel. Ñāṇamoli Thera.
  3. Mahāparinibbāna sutta, Dīgha Nikāya 16, kap. 6.
  4. Parkes, G., & Loughnane, A. (2005, rev. 2023). Japanese Aesthetics. In E. N. Zalta (Ed.), Stanford Encyclopedia of Philosophy.