Prečo túžby spôsobujú utrpenie a ako rozpoznať, ktoré túžby má zmysel pestovať?

0:00Kdeesi ako keby vás bol zaprogramovaný eh nejaké očakávanie alebo presvedčenie, že vlastne, že tak by to nemalo byť. Uhm. No to sú tie túžby. Čo tie túžby spôsobujú v našom živote? Všetko utrpenie, ktoré máš. Neviem, sú dva viacero druhov túžby z tvojho pohľadu, vieš, alebo cez tak, ako ty to vnímaš. Lebo sú tu, predpokladám ako keby túžby, ktoré si si uvedom uvedomil, že vnáš do tvojho života nejaký druh utrpenia, hej, že vlastne že sú, že že tie túžby súak v rozpore so životom alebo s realitou alebo s tým, ja neviem, s niečím sú v rozpore, je tam nejaký rozpor, hej, a sú to potom je to je to iný druh túžby, ktorý rád do

0:44svojho života prijímaš a napĺňaš ho, pestuješ ho a tak ďalej. To je dobrá otázka. Každá túžba, Vlado ti spôsobí len trápenie na konci vždy. Čiže vyberáš si vyberáš si jed, ktorý si ako keby ochotný si prijať, že napríklad práve vieš, my dvaja máme toto spoločné, hej, že robíme radi pekné veci na na kameru napríklad iných vecí, hej? A je to túžba, ktorá ja neviem z čoho ako keby, že vyvstávala, ale vo finále tiež prináša trápenie. Prináša trápenie. Uhm. Určite. Alebo trápenie. Môžeme to trápenie vymeniť slovom. Trápenie je také silné, hej? Hej. Uhm. Tiež hľadám to teraz

1:28zmysly, že ak to nespokojnosťou. No. Uhm. Hej. Eh, dobre. Teraz je príklad rovno poviem akože taký, že keď viem, že chcel som tu dneska ako napríklad dneska toto sme chceli naplánovať a teraz niečo by sa mi výrazne skomplikovalo v živote, že ja neviem, že deti nám ochorujú alebo niečo s deťmi. To býva najčastejší zásah ako keby do plánov, hej? Tak akože vytvorilo by to riadne veľké množstvo nespokojnosti. Stresu npokojnosti. Uhm. Áno. Každá každá a máš ty nejaký, ja neviem, že aj túžba byť dobrým otcom. Uhm. Lebo keď lebo keď v momente, keď vidíš, že teraz som sa správal tak, čo ako to nie je v súlade s tým, čo ja si myslím, že je dobrý otec, tak napríklad tam je strašne veľa možností. Zabolí to, hej? Tam je veľa možností, že kedy vlastne tá

2:12túžba ti vytvorí to trápenie, hej? To súvisí s tou nepermanentnosťou tej reality, hej? Ty chceš byť dobrým otcom, ale nevieš byť dobrým otcom stále. Uhm. To nie je možné. Čiže budeš prežívať aj momenty, kedy nebudeš dobrým otcom. Bude to narážať, tak sa budeš trápiť. Pokiaľ budeš túžiť byť dobrým otcom. Hej. Na to, aby sa trápil, musíš túžiť byť dobrý moc. Inak by sa netrápil. Uhm. Keď to máš na salame, hej, že že robota krčma kamoši. Presne tak. Zase vytvoríš iné tur zase tvoíš po iných veciach, hej? Čiže tomu sa nevyhneš. Tomu sa absolútne nevyhneš. A máš ty nejaký kompas, na základe ktorého alebo jak to ty sám vo svojom živote vieš riešiš, že že ktoré túžby, že ktoré túžby má zmysel pestovať a ktoré proste

2:57len prijmem a pestovať nejdem? Lebo však ako keby sme len vieš, musíš skúšať, no. Pokus omyl. No ok, ale skúšaš. A čo je ako keby to merítkou, vieš inak na základe ktorého vnímaš no zhodnotíš to, že že to, čo som spravil. Uhm. Ja mám veľmi rád to slovo, že čo je prospešné. Prospešné, lebo my častokrát hodnotíme veci, že dobré, zlé. Uhm. Hej. Teraz som sa rozhodol, rozhodol, spravil som niečo, bol dobrý výsledok, zlý výsledok. Uhm. Čo je dobrý, čo je zlý, hej? Čo je dobré, čo je zlé? Za 10 rokov zistím, že toto nebolo moc dobré. Áno, ktorý sa mi to zdalo, ale áno. Čiže prospešné je, že či mi to prinieslo viac trápenia, viac stresu. OK. Viac nespokojnosti, neuspokojivosti. Uhm. Alebo menej. Hm.

3:41Hej. Čiže niečo spravím a mal by si hodnotiť, že ešte predtým, než ideš niečo spraviť, mal by si zhodnotiť, že bude to prospešné, bude to neprospešné. Uhm. Keď to je neprospešné, nemal by si to spraviť. Keď máš ten pocit, že dobre, asi to bude prospešné, tak by si to mali ísť spraviť. Uhm počas toho, ako to robíš, by si si zase mal to zhodnotiť. A dobre, teraz to robím, je to prospešné, je to neprospešné. Niekedy sa to bude veľmi rýchlo zmeniť. Akonáhle s tým začne zistíš, že óho, hej, keď to je neprospešné, máš skončiť. Potom aj keď tým prejdeš a si myslíš, že to je prospešné, ešte potom by si si to mal zhodnotiť spätne. No dobre. Naozaj to bolo, či to budem opakovať znova napríklad. No alebo tu tá jedna vec, bolo to naozaj prospešné alebo neprospešné a z toho ti vlastne vyjde,

4:23že urobím to ešte, neurobím to ešte. Uhm. Je to správne? Je to nesprávne? Uhm. Eh, nič iné. A znie mi znie mi teraz teraz mi napadá, že vlastne eh a na to, aby si bol schopný toto urobiť, potrebuješ istý druh kvality v rámci svojej pozornosti, ale neviem ako to nazvať, lebo vieme byť túžbou pohltení tak, že že my že jednoduchý príklad, ktorý si veľa ľudí bude vedieť predstaviť, že prišiel som domov, pustil som telku a zrazu fast forward, eh o hodinu neskôr, len proste sedím eh a predo mnou štyri vyžraté balíky čipsov a jak sa to stalo, vieš. A na to, aby si bol schopný počas toho ako keby za jazdy uvažovať. Ja vnímam, že je potrebné prebudovať nejaký druh eh

5:07kvality, myslím, ktorej ty sa venuješ asi v rámci svojej povedz, čo podľa teba to. Neviem, neviem, či to čo je to je to vší je to všímavosť? No môžeme to alebo je to pozornosť alebo lebo lebo v tých v tých pojmoch oni ono zdá sa, že ono je to to isté a z istého veľa pohľadu to môže byť to isté, ale zároveň dá sa to vynuancovať tak, že všetko je dosť odlišná kvalita. Preto sa pýtam teba, že hm čo je to za kvalita, ktorú ako keby človek potrebuje vo svojom živote kultivovať, aby bol schopný sa prichytiť, nie že prichytiť, vôbec uvažovať nad tým, že ja si myslím, že ty ty to vieš, možnože to nevieš úplne popísať doslov. Ja tomu hovorím, že myseľ prítomnosti. Myseľ prítomnosti. Hej, tak to volám, lebo tá prítomnosť je taká populárna. Ľudia to majú radi. Tak

5:50potom prepáč, rovno si mi pripomenul, že ja jak je nad tým uvažujem. Možno, že to je kravina, že ducha prítomnosť, že som duchu prítomný. No a čo a čo to je? Aké to má atribúty? Eh ja tým, že som bol trošku v kresťanskej rodine vychovaný, tak eh vieš čo, to asi nemá až tak nejak veľký súvis, ale že si uvedomujem, čo robím. ako keby, že že nenechávam len telo a nejaký program, aby aby bežal ďalej, ale dám príklad, ako si človek to môže predstaviť, ak to vnímam ja a nevravím, že presne takto to vyzerá, lebo to prebieha ani na viacerých úrovniach, ale napríklad na úrovni mysle viem hodnotiť, že beriem pohár do ruky a pijem momentálne a pijem to preto, lebo som smedný alebo proste ten čaj očakávam

6:34odho nejaký nejaký blahodný účinok alebo niečo podobné. Uhm. Čiže od tohto ináč pôjdeme k ďalšej šialenej téme, ale o to ide, že že je tu tá ako keby vedomá pozornosť prítomná pri, že čo sa tu deje vlastne pri tom, čo sa tu deje. A som schopný to ako keby nevravím, že to opisujem neustále celými vetami, eh, ale viem, že keď dokážem opisovať to, čo momentálne robím celými slovami, tak vtedy je to ducha prítomnosť. A teraz nevravím, že vždy tam musí byť ten monológ v hlave, ale keď ho viem, keď ho robím, tak viem, že vtedy som tu duchom prítomný. Uhm. Dobre. Dobre. To je super prvý krok. OK. To je vynikajúci prvý krok, lebo alebo prerekvizitam. Uhm. Lebo bez toho, že by si tam bol prítomný

7:18a nevedel si, že čo sa tu vlastne dejem, ám. Uhm. Čo chceš robiť ďalej, hej? V v tej prítomnosti s tou realitou, hej? Čiže ja to vnímam ako ako prerekvizitu, že toto tam musí byť. Len teraz dostávame sa a podľa mňa ty sa v tom nájdeš, že že čo to je, že o čom hovorím. Len teraz problém je v tom, že ľudia sa snažia byť v prítomnosti alebo ducha prítomní a teraz stane sa im niečo niečo nepekné, hej, alebo majú úzkosti napríklad. Teraz pozorujú tie úzkosti hej, a pozorujú tie myšlienky a jej zhoršuje to ich stav, hej? Lebo sú ako keby príliš blízko sú pri tom. Príliš to majú zaplnené tú pozornosť tým tým zlým,

8:02čo sa deje a to to im vôbec neprospieva. Čiže preto hovorím o mysli prítomnosti, aby som odlíšil, že vlastne aká tá pozornosť má byť, aké má mať atribúty. Hej? Lebo častokrát len byť a sledovať, dobre, keď pozeráš telko alebo piješ čaj, jasné, v pohode, hej? Áno. Ale pokiaľ už sa bavíme o nejakých zložitejších emocionálnych, psychofyzických nejakých procesoch, uhm, a chceš s nimi niečo spraviť a chceš naozaj tam byť tak, aby to bolo prospešné, tak tá pozornosť musí mať určité atribúty. Aké sú tie atribúty? No, musí to byť napríklad ten atribút eh toho, že tá tá realita alebo to, čo vnímame, hej, má určité kvality.

8:47Napríklad nepermanentnosť. Nie je to stabilné. OK. Hej. Neustále sa to mení. Čiže aj ten ten čaj, hej, príde nejaké nejaký popút, nejaké chcenie, že chcem sa napiť čaju. Uhm. To príde a skončí ten popút, potom bude chytanie ruky. To chytanie sa tiež premení na nejaké nesenie, potom sa to premení na pitie, zdvíhanie, potom sa to premení na pokladanie, potom to pokladanie skončí a skončí aj ten dotyk. Všetko tej prítomnosti je nepermanne. Všetko, všetko, každý jeden drobný atóm, keby že si dáme pod mikroskop, tak na svoje nič nie je nehyn. Hej. Prečo je to dôležité? Je to preto dôležité, pretože

9:29ľudia dajme tomu eh prežívajú nejaké pocity, ktoré sú nepríjemném a a nemyslia na to, neuvedomujú si to, nemajú tam to pochopenie v tej pozornosti, že toto je niečo nepermanentné. Toto tu nebude stále. Toto tu nebude stále. Hej. To tam v skutočnosti ani nie je. Stále nie je možné držať. Ako to by si musel byť veľmi veľmi veľmi dobre vytrénovaný v meditácii, aby ty si vedel tak tú koncentráciu zamerať, že budeš stále len pri nejakom úzkostnom pocite. Uhm. To to je veľmi veľký skill. Uhm. Ale ľudia ti povedia, ja mám stále tú úzkosť. To nie je pravda. Nemajú ju stále. Uhm. Hej. Tá pozornosť nevníma stále len ten pocit. Ona vníma aj

10:12myšlienku. Uhm. Aj tuto preletí vtáčik, tak vníma vtáčika. Tuto sa poškem. Tu je úplne iný pocit, ktorý nemá nič s úzkosťou spoločné. Tu na nich niekto hovorí. Prebiehá nejaký mentálny proces, kedy oni odpovedajú. Ona tam nie je stále. Áno. Hej. Keď to technicky presne to tak keď manželka ti povie, že vieš, že že stále tu hážeš tie ponožky, vieš, že stále No nie, že semtam sú aj inde, vieš. Pred dvoma mesiacmi som ich dal náhodou inde, hej? Čiže a ale to je veľmi dôležité. Áno. Veľa ľudí ako keby si neuvedomuje, si to neuvedomuje, že že keď ty si dovolíš vnímať tú nepermanentnosť, možnože to je len stotina sekundy, kedy tam tá úzkosť nie je reálne, hej? To to môžu byť veľmi ako drobné, len ako, že tá pozornosť je niekde inde, hej? To

10:56môžu byť veľmi veľmi malé, ktoré ti akože v praxi ti to nepomôže.Áno. Hej. Ale keď ty sa začneš učiť s tou pozornosťou pracovať tak, že vnímaš tú nepermanentnosť, uhm už ťa to nebude tak desiť. To znamená, že že vieš, že aj to zlé má nie, že konca, ale ako nie je má vlastne konca. Vie vie sa to vrátiť, ale vlastne nie je to nie je to trvalý stav, ktorý má teraz definuje a teraz napríklad už len ten postoj k tomu uhm k tej úzkosti dajme tomu, že dobre, toto tiež sa skončí. Uhm. To vlastne zabezpečí to, že ten človek už nezačne sa tak báť tej úzkostim, lebo on tým strachom, tým, že vlastne tu je tá úzkosť a on ju odtláča preč, hej? Ježiš, ja ju tu nechcem mať, nech to

11:39skončí. Čo teraz robím s tým pohárom? Držíš ho. Držíš mu? Hej. Čiže akonáhle ten človek si uvedomí, že veci sú nepermanentné a keď si to uvedomí úplne úplne úplne úplne do hĺbky, tak čokoľvek, čo vznikne, on sa toho nemusí chytať. nezdržiava to v tej pozornosti svojím vlastným úsilím, hej, lebo sa toho nezľakne. Nie je z toho, že ježišmária. Hej, tým si väčšina ľudí vytvára problémy, že oni začnú panikáriť okolo toho. Alebo môže byť, že sa že sa aj zľakneš, ale ty aj to to si môžeš aj aj to si môžeš vlastne aj uvedomiť, že že som sa zľakol a aj to pominie. Áno. Presne tak. Hej. Čiže tým pádom vlastne niečo vznikne, ty si to uvedomíš a necháš to aj zaniknúť. Áno. Vtedy tie procesy omnoho rýchlejšie prejdu, hej?

12:23Ľudia vedia byť takí viac ako fluidní. Fluidní, hej? Vedia v tej v tej mysli, preto to hovorím, že mysel tam. Áno. Proste vedia reagovať na to, čo sa deje. Vedia žiť v tom svete taký, aký je. Lebo ten svet bude nepríjemný, hej? Ako môžeme si tu my čokoľvek rozprávať. Budú pekné dni, ale proste budú pekné dni. Budú také dni, že na nechceš zabudnúť. To tak bude. Žiaden podcast, ani Rožko, ani an nikto. A ani Boh, nikto. Na tomto site nikde in. Á, toto je toto je veľmi oslobodzujúce počúvať pre mnohých ľudí. Je to tak, vieš, že aj že aj že aj Liprik má, vieš akože na hovno dni. Niekedy ako niekedy moji klienti boli takí, že hej, hej, a tak aj ty máš problémy. Nie, ja som Ježiš Kristus. Vy ma len ukrižujte, hej? Ja nemám žiadne

13:06problémy, hej? Ja som svätý. Tak to je. A a ľudia na to zabúdajú, hej? Častokrát. To to je presne aj v tom skleku. Ono to ono to trošku aj masíruje, vieš, eh tá konzumácia podľa mňa sociálnych sietí, že ty vidíš vlastne len tie tie pekné veci, vieš, nikto nevidel proste, že že sme srali pred podcastom alebo čo si, vieš. Hej, vieš, spolu. Nie spolu, hej. Vieš, ale nikto, vieš, presne to toto nevidíme, hej, to a práve to to je ten parag, že my to vidíme len v našom vlastnom živote. Tieto to je druhý druhý atribút reality je vlastne neuspokojivosť. OK. Uhm. Nepermanentnosť a neuspokojivosť, hej? A tie neuspokojivé stránky uhm života sa snažíme my potlačiť preč. Uhm. Na ten Instagram, na ten internet.

13:50Všetko pekné. Pekné. Áno. Nič to nepekné, škaredé, kde máme proste faldy a vyzeráme zle a dvojitú bradu, to tam nepôjde. To by bolo neuspokojivé. A my sa snažíme predtým zatvárať oči a ten zvyk sa potom prenáša dovnútra. Áno. A my pozeráme na svoje telo, na svoje pocity, že však tuto má byť furt pekne. Áno. Tu má byť furt slnko a majú tu proste chodiť baby hore pes. Áno. Takto to má vyzerať v mojej mysli a to je na mýle míle mle vzdiľanie tomu, ako tá realita v skutočnosti vyzerá. Hm. A medzi týmito dvoma je rozpor vlastne, ktorý v tebe vytvára nejaký nejaký druh utrpenia alebo medzi čím?

14:34Medzitým ak ty si myslíš, že ženy by mali chodiť očakávanie očakáv to sú tie túžby očakávania. Jasné. Čiže vlastne tá neuspokojivosť vždy vychádza z toho vlastne z očakávania, z túžby túžby. Očakávanie a túžba jedno a to isté používaš ako jed za za každou za za za každým pohybom tvojej ruky je túžba. Uhm. Za týmto je túžba. Čiže čiže za touto otázkou je túžba. Podstatné je pochopiť, že tie túžby sú zdrojom utrpenia, že je to možnosť ako keby je to inherentná súčasť života. Tak lebo lebo lebo ja keď som prvýkrát, keď som začínal so štúdiom nejakých

15:18východných eh učení a myslím, že každý, kto začne študovať a narazí na to, že túžba je ako keby, že zdrojom všetkého utrpenia, tak prvé, čo naša západná mysel, si povie, že no dobre, čiže túžba je zlá. Uhm. Hm. Túžba je túžba. To, že je zlá, už spôsobuje nejaká tvoja túžba po hodnotení alebo neviem čo. Ale toto akože to je to si to si málokto uvedomuje a aj vo mne sa to momentálne teraz prehlbuje, že vieš, že mať túžbu je OK, len keď keď máš túžbu a považuješ ju ju za zlo a snažíš sa vyhnať zo svojho života, tak ty ešte to ideš tak sa k nepripútavaš a vytváraš ako keby ďalšiu túžbu. Vau. Zase to držíš. Hm. Uhm. Tá túžba vlastne vzniká, to je taký taký cyklus. Eh eh Buddha to opísal veľmi presne, že vlastne ako vzniká to

16:01utrpenie. D on to rozkuskoval na 12 vecí, OK? Ktore v mysli akože sa ti odohrajú, že uhm stotine sekundy a on to vlastne povedal, že to začne takto, druhý bod, tretí, čo si. Hej. A tá túžba vlastne nemusíme tým ísť celým, lebo to je ako zbytočné, ale vlastne tá túžba nastáva po cítením. Uhm. Niečo cítiš. Uhm. Každý človek niečo cíti. A ty keď cítiš niečo, tak to vyvoláva túžbu. Uhm. Hej. Je to túžba, že je to príjemné, chcem toho viac. Je to nepríjemné, nechcem tom. OK. A verzia. Alebo tam môže byť, že že cítiš a nie je to ako keby ani nepríjemné, ani príjemné a je to také, že neutrálne, hej? Tam väčšinou potom chceme, aby to tak zostalo napríklad, hej, že nechceme nič cítiť. Čiže potom vlastne po cítení prichádza

16:44túžba. Ten človek začne túžiť po niečom a potom nastáva pripútávanie. Uhm. Hej. Čiže tam ešte nepríde automaticky hneď utrpenie. Uhm. A vlastne musíme z toho ako keby urobiť, že naozaj to chcem. To je naozaj dôležité pre mňa, hej? Toto naozaj tak musí byť. Sedíš v meditácii a teraz označuješ dajme tomu pocity, hej? A teraz máš tam, že bolenie, bolenie, bolenie, hej? Proste začnú ťa bolieť nohy alebo niečo. Čiže to je len pocit. Pokiaľ si vieš udržať myseľ prítomnosti, uhm tak označuješ len pocit. Bolenie, bolenie, bolenie, bolenie, bolenie. Uhm. Je to pocit. Áno. Potom vnímam stúpanie, klesanie, počúvanie. Áno. Tuto ma niečo

17:27svrbí. Tu hento tamto. Aha. Zase bolenie. Čiže kým to je len pocit, kým to je len cítenie, nevzniká žiadne trápenie. Nemá to, nemáš to žiaden eh väčší väčší alebo menší význam. Sedíš ďalej. Informácia. Áno, je to informácia. Akonáhle už príde túžba. Uhm. Bolo by dobré. Už už mi ako už si prestítiť tú nohu. Hej. Asi, asi by som už sa mal pohnúť. To je ten začiatok. To už je tá túžba. A potom keď už naozaj sa toho tá myseľ chytí, že no Martin už ako ona už potom začne, hej, tie myšlienky už ťa začnú prehadzovať už začneš boliť oveľa viac alebo prídu nejaké ďalšie pocity, rôzne veci tá myseľ začneš skúšať a potom sa nejakým spôsobom pomrvíš, hej? To to

18:12trápenie ťa donúti, že že no dobre, tak teraz si dám inú polohu. To je to, ako ľudia väčšinou žijú život, hej? odolávajú, odolávajú, odolávajú a potom niečo zmenia. Uhm. A si myslia, že vyriešené. Teraz je to vyriešené. Áno. Čo sa stane, keď budeš sedieť konečne a raz a navždy. Čo sa stane, keď budeš sedieť ďalej v meditácii? Aha. Začne ťa bolť znova. Znova v novej polohe. Po po po ďalších pár minútach znova to príde. Čiže je veľmi ťažké vlastne, keď už tá túžba príde. Aj ten aj ten aj ten pokojný aj ten pokojný stav je nepermanentný. Tak ako všetko? Preto v tých východných vlastne náboženstvách alebo to ako to nazvať vlastne hovoria veľa o tej túžbe, lebo

18:54túžba je kvázi ten ideálny bod, kde to môžeš zastaviť, lebo cítenie nezastavíš, hej? Cítenie je prirodzené, keď toto tam je proste, hej, toto s tým nevieš nič spraviťáno a keď už príde, kebyže to chceme zastaviť, keď už sa k tomu pripútame, to už je veľmi ťažké. Uhm. Hej. Už keď niečo držíš a už už si do toho investoval, je veľmi ťažko od toho odísť. Čiže preto oni vlastne v tých východných kultúrach veľa hovoria o tom o tej túžbe, lebo to je ako keby ideálny bod, že tuto na toto si dávaj pozor na tie túžby. Toto si všímajm, že kedy to príde, lebo to je ako keby ideálny bod, kedy môžeš s tým prestať. Uhm. Aha. OK. OK. Je zároveň predpokladám, že je to aj ideálny bod, kde si to môžeš zhodnotiť,

19:35že či ty si vravel, či to je či je či je to prospešné alebo nie. Tak tak. Ak sa ti tento rozhovor páči, tak určite sa ti bude páčiť celá nezostrihaná, necenzúrovaná verzia tohto podcastu, ktorú nájdeš tuná.