Ako sa naučiť žiť prítomne a prestať si ubližovať vlastnými myšlienkami?
Martin Lajprík vysvetľuje, že utrpenie vzniká z túžob a z pripútavania sa k myšlienkam, ktoré si mylne stotožňujeme so sebou samými. Kľúčom nie je potláčať emócie ani sa nasilu snažiť „prijať
Spomenuté v tomto videu
„Akonáhle vznikne utrpenie, vždy tam nájdeš ja.“
„Tam, kde nie si, nie je tvoje trápenie.“
„Ľudia ti povedia, ja mám stále tú úzkosť. Nie je pravda. Nemajú ju stále.“
„Ty vlastne nič nezískavaš meditáciou, strácaš.“
- Man's Search for Meaning — Viktor FranklMartin odporúča prečítať knihu o zážitkoch z koncentračného tábora ako dôkaz, že bolesť a utrpenie nezávisia od vonkajších okolností, ale od vnútorného vzťahu k túžbam
- Odhad počtu myšlienok za deň – muži okolo 40 000, ženy okolo 70 000 (Martin uvádza, že si nie je istý presnosťou merania).
Slovník pojmov
Odborné a cudzie výrazy, ktoré vo videu zazneli — vysvetlené jednoducho.
- myseľ prítomnosti
- Autorov vlastný pojem pre uvedomelé vnímanie toho, čo sa práve deje v danom okamihu, podobné mindfulness.
- nepermanentnosť
- Vlastnosť reality, že všetko (pocity, myšlienky, stavy) sa neustále mení a nič netrvá naveky.
- neuspokojivosť
- Buddhistický pojem opisujúci vlastnosť sveta, že žiadny stav či zážitok nikdy trvalo nenaplní naše očakávania.
- disociovať
- Odpájať sa od reálneho sveta a svojich prežívaných pocitov, napríklad únikom do fantázie či izolácie.
- hypnoterapeut
- Odborník, ktorý pomocou hypnózy pracuje s klientmi na riešení psychických alebo emocionálnych problémov.
- kortizol
- Hormón, ktorý telo prirodzene vyplavuje najmä ráno a pri strese, a ktorý pomáha nášmu telu zobudiť sa a mať energiu.
- elektrolyty
- Minerálne látky ako sodík, draslík, horčík a vápnik, ktoré telo potrebuje na správnu hydratáciu a fungovanie buniek.
- pripútavanie
- Budhistický pojem označujúci silné lipnutie mysle na túžbe alebo pocite, ktoré vedie k utrpeniu.
Prepis videa270 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment
Väčšina tých ako keby s tých vecí sú ten teleshopping, hej. Máme takúto špeciálnu vec a keď zavoláte dnes, dostanete navyše aj špeciálnu techniku na vyčistenie karmy, hej? A keď si kúpite čističa karmy, tak dostanete k tomu aj zbavovač strachu. Volajte dnes. Takto my rozmýšľame nad sebou a to nás to nás poškodí. Ale je to dobré pozvať aj príklad do podcastu, aby to vyskratoval celé, aby rovno povedal, že kámo, ale to ti len treba ísť sa porozprávať o tých veciach, vieš. Akonáhle vznikne utrpenie, vždy tam nájdeš. Ľudia ti povedia, ja mám stále tú úzkosť. Nie je pravda. Nemajú ju stále. My pozeráme na svoje telo, na svoje pocity, že však tuto má byť furt pekne, tu má byť furt slnko a majú tu proste chodiť baby hore bez. Takto to má vyzerať v mojej mysli. A to je na míle vzdiľané tomu, ako tá
realita skutočnosti vyberá. Lebo takto ľudská myseľ nefunguje. Dobre. Čiže je zlá. Uhm. Hm. Mnohí majú aj poznatky, ale málokto robí to, čo je účinné, efektívne. Ten život sa chodí učiť. Ty vlastne nič nezískavaš meditáciu strácaš. Nieko. To bolí. Naozaj bolí. A tá bolesť je skutočná. Jasné, že tá bolesť je priama úmerána tej túžbe. Ó. Každý z nás prežil nejaké ťažké veci a sme tu úplne. Kde nájdeš šťastie? Presne na druhej strane. Túžba ťa privedie k niečomu. Tam bude všetko, len niečie. Nešťastie. Presne kolmo oproti tomu, oproti tej túžbe. Preto je úplne zbytočné túžiť po šťastí. Čo to je vlastne dospieť okrem toho, že ti naraz to chopí? Ono to je jednoduché, len my nie sme jednoduchí. Až v momente, keď si vyprovokovaný, vidíš svoj limit. Toto
ľuďom chýba podľa mňa, keď s tým nezačneš robiť s tým, čo máš, nikdy viac nebudeš mať. Reálne ty potrebuješ mať k dispozícii dávku hnevu, agresivity so súcitom k sebe. Ježiš je meno, Kristus je stav, kde vlastne sú všetky tieto kvality naplno prejavené. Odpuszť im, lebo nevedia, čo činia. Akože však to patrí k tomu a ten súcit so sebou samým dokážeš trénovať. Prideme nabudúce. Vieš ako to robiť. Prakticky ten život je ako najlepší učiteľ. V konečnom dôsledku nemáš inú možnosť. Martin Lajprík, vitaj v Metaneho podcaste. Ahoj, Vlado. Eh, nebudem sa ťa rovno pýtať na hypnózu, lebo som to ani nemal v pláne, ale si známy tým, že si hypnoterapeut alebo býval si kedysi tým veľmi známy? A práve teraz sme sa bavili o tom, že že tú otázku, že čo a hypnóza a niečo viac o tom, že je to jedna z ako
z najčastejšie dopytovaných otázok na teba. Ale ja vnímam na tej tvojej ceste, a to ma zaujíma, či nejak to s tebou sedí, lebo sám si niečím podobným prechádzam už dlhšie, že stále som sa snažil definovať seba, čo som kouč, mentor, tréner, vieš, že podstatné meno nejaké ako keby nalepiť za za to svoje meno. A kým som sa snažil nalepiť niečo za to svoje meno, tak vždy tam bol nejaký vnútorný boj, ktorý ma kdesi hnal, tlačil a tak ďalej. až do momentu, kým som nezistil, že že to je úplne jedno. Ako keby tá definícia, to podstatné meno k tomu svojmu menu, že ja to ako keby asi ani nepotrebujem a neviem, či mi to dokonca nie je na príťaž. Je, hej, že máš aj ty nejaký takýto vzťah, hej? No je to každá definícia na príťaž. OK. Môže ti pomôcť
do určitého, hej? Poďme do tých úplne pojmov, že otec uhm si otec, hej? Ja som otec. Chceme byť dobrým otcom, hej? To už je komplikovaný nálepadka, vieš. Dobrý čo to je dobrý ot. Kto to zhodnotí? Hej, už len z toho vyplývajú problémy, ale dajme tomu, dobre, som otec a teraz tá nálepka sama o sebe podľa mňa nie je problém, ale keď sa s ňou príliš silno uhm začneš identifikovať, že ja som otec, tak ťa bude niekde limitovať, lebo určité veci ako otec by si nemal robiť, uhm by si si nemal dovoliť, by si nemal zažiť. Uhm. A do určitej miery, keď je to, keď to držíš správne tú nálepku, je to OK. Uhm. Je to ako správne, hej? máš nejakú zodpovednosť za deti, za rodinu a tak ďalej, tak jasné, budem sa správať
takto. Uhm. Ale keď je to príliš, uhm, tak to ublíží aj tebe, aj tým deťom, hej, lebo je veľa takých otcov, ktorí celý svoj život postavia na tom, že som otec. Uhm. Nič iné už ma nezaujíma a ja budem mať dokonalé deti, lebo ja som ten dokonalý otec, hej. A potom tie dokonalé deti len čakajú na to, môžu vypadnúť z domu, hej? A a vynaťadať tomu otcovi, že ty si bol najhorší v otec. Väčšinou takto skončí. Čiže každá nálepka. Ja som to tiež mal, hej? A to bolo presne o tom, že mňa do tej eh nálepky niekto stále tlačil. Aha. To nebolo ani tak o mojom nejakom presvedčení, lebo ja som vlastne začalá robiť to, čo som robil z nejakej ako keby z núdze vyslovene. Myslíš hypnoterapiu?Áno. Z núdzeá. Z
núdze vyslovene z núdze som Nenapadlo mi robiť hypnoterapiu z núdze? Akože však no to bolo vlastne taká taká story, že lebo ja som pôvodne pracoval ako manažér. Čo si? Uhm. V jednej takej firme farmaceutickej som mal asi ja neviem 24 rokov, keď som sa z toho manažérov som bol mladý, veľmi ambició ambiciózny. Mal som také pekné sako a a slúžné a a všetko som mal po mal. OK. Fi som nemal. Chodil som akože vlasy som mal. Hej. To bolo toto bolo do plusu. A bol som taký strašne motivovaný, ak ty hovoríš. Tak som bol, tak som veril tomu, že spätná väzba, že ak to ľuďom pomôže. A ja som sa tak rozvíjal vlastne už počas toho som si ja sám voľnom čase, lebo však som bol mladý, nemal som nič
na robote, tak som si platil rôzne tie drahé kurzy, kadejaké neurolingvistické programovania, to hento, tamto. Ešte aj z firmy do mňa nalihliali akože peniaze, ke coachingové, ja neviem čo. Bol som sa ešte zemnej kultúry ako keby to išlo, hej, lebo aj nie to išlo akože zo mňa, hej? Toto ja som bol taký akože unikát, hej. Hm, siba všimli, ale ale ale išlo to ako keby, že ruka v ruke, že si to plánoval používať ako keby v rámci tejto kariéry. Áno, áno, áno, áno. Nie, že na pomoc ľuďom, to ešte nebolo to ako keby tam tak prvé bolo také, že že úplne úplne Ja som sa tomu začal venovať ešte aj keď som nebol manažér a ja som v podstate robil tej medicínske oblasti. Uhm. Eh a tam som vlastne chcel nejak zlepšiť tie komunikačné zručnosti, hej, lebo riešiš lekárov, primárov a
prednostov a neviem čo všetko. Čiže tam ma začali zaujímať kadejaké tie jazykové vzorce a ako s ľuďmi komunikovať a potom to išlo ruka v ruke a chcel som pomáhať tým svojim akože ľuďom, ich koučovať a tak ďalej. No a bol som veľmi taký akože snaživý a sám som si to ako všetko zabezpečoval a a robil a veľmi som bol snaživý, veľmi som veril tomu, že spätná väzba ľuďom pomôže a tak ďalej. A ja som taký trošku rojko, tak som spätnú väzbu dával aj svojmu šéfovi pravidelne. OK. Takže asi vieš ako to dopadlo. Aha. Nejak som ako musel skončiť v tej firme. OK. Pre spätnú väzbu. No v podstate. OK. A jak som skončil v tej firme, tak mali sme tam jedno také také dievča. Veľmi veľmi taká reprezentantk roba, veľmi
dobrá, hej? Najlepšia z firmy, najkrajšia. Také také tri roky som tak chodil za ňou, že či by nešla so mnou lyžovať. Ona siyov lyžovať. No lovať. OK. Ja rád lyžujem. Ona si tri roky myslela, že si robím srandu. No a zrovna vtedy ako som musel odísť ako to to je trošku rozdiel, že poď na kávu a poď lyžovať. Ako tak nepochopila to. No asi som zle zlá komunikácia. Málo málo školení som mal málo školení som mal. No ale potom vlastne keď keď som nejak skončil v tej firme, tak eh sme si to nejak povedali, že tak už by sme mohli to skúsiť po tých rokoch lyžovačku. Lyžovačku. No a z lyžovačky potom vlastne prišla ku mne a sa nasťahovala ku mne a ja som teraz vlastne tak sedel doma, že že čo ja teraz budem robiť? Uhm. A prvé, čo mi tak prišlo, že však
životopis máš dobrý, povieš do ďalšej firmy, budeš tam robiť manažéra, hej? A ja som aj začal chodiť na pohovorym a tak nejak som ako keby zistil, že a to bude to isté, len v zelenom modrom, hej? To bude tá istá [ __ ] z ktorej som teraz vyšiel. Áno. No tak čo ja budem robiť? Čo ja budem robiť? A tak som rozmýšľal doma, sedel a zrazu moja priateľka prišla domov, hej, po tých dvoch týždňochm, čo sme spolu bývali a došla taká nejaká zelenomodro, neviem akú farbu mala. Ja som si myslel, že teraz ide umierať. Hej. Aha. Ženo, bola som u lekára. Hovorím, a čo čo čo ti je? No tehotná som. Ú. A ja taký, že ježišmária, to si tak len tehotná, vieš. Ja som si myslel, že chápeš, že že je koniec, že proste mala predtým, že teplotu mala a zle, vieš. Hovorím, tá
ide umrieť. Tá len došla za mnou do Bratislavy a už už bude po nej, vieš. OK. OK. A to ale to akože rovno poviem, že že eh si zaskočil v tej stori, ak ju rozprávaš, lebo akože že eh že ťa milo prekvapilo, že nejde o smrť, vieš. No ako ja som bol veľa chlapov bolo, že že no len to dobre, však poved choď naspäť do roboty, ide sa ďalej. No ale potom to nebola až taká sranda, hej? Lebo potom si to uvedomí, že ty kokso, vlastne akože teraz budem otec. Hm. Teraz nemám prácu. Jo. Z čoho ja budem vlastne žiť? Máš hypotéku? Máš máš proste teraz tu tu dva týždne tu ja s niekým bývam a teraz akože čo ty budeš robiť ako kámo? Vieš tak začalo takéto
hlboké rozmýšľanie, že kto som a čo si a trvalo to. Čiže aj u teba to prišlo, keď ste počali dieťa. No to bolo všetko do dokopy. Hej. U mňa to bolo, u mňa to bolo tiež presne ako keby ten, že, že keď už sa začínaš stavať ako keby pomaly v ilúziách alebo fantáziách otcom. U mňa to bolo, že zrazu presne ten šok, že hú, že ja s týmto životom a s týmto všetkým, čo proste mám za ľubom, vieš a a na krku a tak ďalej, že som byť vzor a aký to chcem mať a všetko možné. Veľmi zaujímavé. To som od toľkých ľudí už počul. To je prída akože ženy si myslia, že muži to nejak neriešia. Uhm. Ale ženy si častokrát neuvedomujú, že ten muž fakt akože tam stojí na tom mieste a vie, že dobre, tak ty teraz budeš tehotná, ty budeš doma, teraz budeš mať
to dieťa, keď všetko bude v poriadku a teraz dva roky tu budeš a vlastne je to teraz na mne. Teraz ukáž, hej? Teraz ukáž ty chlap, že či ju vieš podporiť, či či tam vieš akože jej držať chrbát, či ju vieš ukľudniť, či sa vieš starať o tie deti, či vieš zarobiť. Ako tam je dosť vecí, hej, ktoré aj my musíme, keď si v tichu s tým posedíš, tak sa ich nazbiera zrazu v Hej. Jasné, že tá žena ako to je nepredstaviteľné, čo ona musí obetovať z toho tela, zo seba. Hej, ale ako my tiež sme keď keď naozaj ten chlap tam naozaj, že je tam prítomný, tak ako nie je to úplná úplná sranda.Áno. Ale to si tiež povedal teraz teraz dôležitú vec, že keď je tam prítomný. No tak niekto sa na to vykašle. To je jasné. Hej? Lebo ono a je tu podľa mňa ešte ako keby taká tretia možnosť a to je tá, že
ako nevykašleš sa na to a si tam telom, ale to je všetko ako keby tam telom a peňaženkou a vlastne neviem teraz, aby som to veľmi poeticky nepovedal, ale poviem to akože, ale že či si tam aj srdcom ako keby lebo lebo všetko, čo si doteraz hovoril akože budeme pokračovať v príovu, len tu by som povedal, že keď sme hovorili aj o tom, že byť otcom, pre každého tá nálepka znamená niečo iné alebo každý si to vykladá nejak ináč. Pre pre niekoho to je, že no peniažky do domácnosti a bodka. Uhm. Pre niekoho to je, že no som doma, že čo to je, že podporiť ženu, že čo to je, že ju podržať, čo to je, že ukľudniť, že mnohí z nás a priznám sa, ja sám som ten vzor úplne ideálny nemal a ja som len cítil, že ako keby to v tej plytkosti akože len zabezpečiť peniaze to asi nebude úplne to má Vlad Zorida, hej. Hm. A no to si
veľmi dobre povedal. To je taká in Ale ale musíš to kdesi načerpať, vieš? Lebo akože kým kým netušíš, že životom to načerpáš, nie skúsenosťami. Uhm. Buď sa z toho zložíš a sa z toho poserieš a a veľa toho nenačerpáš, hej, a budeš pozerať do minulosti, joj, joj, prečo ja, prečo tak, prečo nie inak, alebo sa z toho neposkladáš a proste vidíš, dobre, som doma, nemám robotu, neviem čo, táto baba tehotná a sa k tomu nejak postavíš tam to je to, kde ťa to naučí. Otec ťa to nenaučí. Ty to svoje deti tiež nenaučíš. Uhm. Hej. Ty máš koľko? Dva dva štyri si hovoril dva štyri deti. D štyri. Hej, ja mám deväť a päť. Dvaš a päť. Je veľký rozdiel. Veľký rozdiel. Začneš
pomaličky chápať, že nech už ty robíš čokoľvek. Oni si žijú svoj život. To sú samostatné bytosti. Majú svoju karmu. Pôjdú si svojím smerom. Žijú v úplne inej dobe. My sme nežili s mobilmi, s AI, s YouTubom, hej, s roztielenými rodičmi napríklad, hej. No a teraz to, čo ty sa mu budeš snažiť odovzdať. Uhm. Nebude 90% vecí bude, že daj mi pokoj. Toto ma vôbec nezaujíma. Hej. A teraz za za 20 rokov naše deti povedia„No tí naši otcovia nič nám neodovzdali a my budeme že tak ja nič ja celý celý čas som tu s rožkom som tu o tom rozprávalš ty choď si to pozrieť choď si to pozrieť vieš a tie deti mostí vás čo z a to bolo to isté vieš našich rodičov zaujímalo aj iné veci áno. Ja to vidím na mojich
rodičov akože tiež som nemal ideálnych rodičov akože kto má, hej? Ale ako keď si to teraz tak spojíš, vieš, si pozrieš tie tie české filmy z toho obdobia, vieš, kedy vlastne teraz normalizácia, sok, vieš, teraz zrazu to mohli sme podnikať, teraz tam vedľa v bráni niekoho zastrelili, teraz mafiáni, teraz a oni teraz boli, že„Ty vole, teraz čo? No a teraz čo? Čo tým deťom odovzdáme? OK. No a to nám odovzdávali, čo vtedy v tú dobu bolo potrebné. Hej. Ako jasné, že sú sú ako extrémne prípady. Ako však robím s klientami, viem, čo sú schopní rodičia napáchať. Uhm. Hej. Ja som mal super rodičov. Uhm. Nemôžem povedať po slovách. Akože boli tam, postarali sa všetko ako. Jasné, že
tam boli nezhody, jasné, že sú tam nejaké také, že keby že to bolo inak, hej. Ale nijak mi akože nesnažili sa nejak ako ubližovať alo aspoň to tak už nevnímam. Hej. Ako viem, že sú ľudia, ktorí majú rodičov veľmi, že ich bili, bolo tam násilie, hej, alkohol, aby sa na nich úplne vykašli, akože to to zanechá obrovské stopy, hej? To zanechá obrovské stopy. A ja s tými ľuďmi mám súcit, hej? Ale to je skrátka povaha toho sveta, ktorú ktorú tu žijeme, hej? Proste niekto naozaj dostane brutálne naložené a zvládne to. Uhm. Niekto dostane veľmi maličko naložené a nezvláda to. Hej? Ja som mal jedného klienta a som sa opýtal, že no čo čo je problém? A on hovorí: „No
vieš čo, mám takého bratranca, on má rakovinu, teraz sa dozvedel, že sa s ním rozvádza žena, ale ale berie to dobre a ja mne sa nič také nedeje, ale moc dobre to nezvládam. Uhm. Hej. Čiže to je také, že že poďme sa porovnávať, že že jój, ty si to mal horšie a ja som mal lepšie. Uhm. To je strašne zjednodušený pohľad na svet, na to, čo sme tu. Proste každý dostane navarené to, čo to, čo má mať navarené, to čím si má prejsť. Pre niekoho je to veľmi bolestivé. Niekto si to ešte sám komplikuje. Pre niekoho je to navonok, že nič a ten človek trpí strašne zvnútra. Dovoľ mi, priateľ, aby som ti porozprával o hydrofioeli, čo je najlepšia elektrolitová zmes na československom trhu. Väčšina z nás v tomto západnom uponáhľanom svete žije
veľmi intenzívny život. Snažíme sa dosahovať nejaké úspechy. Zažívame veľké množstvo chronického stresu. Mnohí z nás športujú, máme fyzicky náročné práce, mentálne náročné práce a pri každej jednej z týchto na telo náročných činností tratíme obrovské množstvo elektrolytov, čo sú minerály ako sódík, draslík, horčík a vápnik. Tieto elektrolyty sú jedny z najjesenciálnejších zložiek v rámci našej výživy na to, aby naše telo dokázalo efektívne distribuovať vodu po našom tele do každej jednej bunky, tak aby voda cez naše telo len nepritetiekla ako cez prietokový ohrievač. ale aby vyživila naše bunky. No a zároveň elektrolity sú prvá vec, ktorú tratíme pri intenzívnom živote, pri vystresovanom živote. A preto mnohí ľudia zaháňajú poklesy energie spôsobené týmto intenzívnym životom, kávou,
stimulantami, kofeínom alebo nejakými únikmi alebo dopĺňajú si to scrollovaním na sociálnych sieťach alebo takýmto intenzívnym životom spôsobená nerovnováha elektrolitou sa môže prejaviť ako únava, ako zhoršená nálada alebo zvýšené chúťky na nezdravé jedlá. A práve preto som vyvinul túto elektrolitovú zmes, ktorá sa stala súčasťou môjho každého jedného rána. jednu až dve odmerky týchto elektrolitov rozrobím do litra až litra vody a popíjam to ako prvú vec ráno, pretože veľké množstvo ľudí na to, aby mali energiu, začínajú svoj deň kávou, čo nie je najrozumnejší spôsob, ako vyživiť a naštartovať svoje telo, pretože ráno tvoje telo už vyplavuje kortizol prirodzene tým, že si sa zobudil, že si na svetle, že sa hýbeš, že piješ nejakú vodu. A ty keď ráno piješ okamžite po prebudení kávu, tak tento prirodzený
spike kortizolu ešte stimuluješ o čosi viac. Vďaka čomu odúčaš svoje telo, aby bolo schopné sa takto prebúdzať samé. Čiže keď ráno hneď po prebudení piješ kávu, svojmu telu nepomáhaš nabrať energiu, ale učíš ho, aby bolo závislé. Avšak to, čo ti dokáže okamžite po prebudení nakopnúť tvoj adrenálny systém, ktorý sa stará o to, aby si sa ráno poriadne zobudil, aby si rozbehol všetky mechanizmy optimálne, ktoré ti pomáhajú mať dostatok energie, stabilnej energie počas celého dňa, sú práve elektrolity v kombinácii s vodou. Ak si chceš túto funkčnú a chútnú zmes vyskúšať aj ty, tak choď na stránku neohack.sk, kde môžeš použiť zľavový kód metanoja, vďaka čomu získaš dopravu zdarma. A takýmto spôsobom nielen, že sa staráš o vyživenosť svojej nervovej
sústavy a hydratáciu svojho organizmu, aby si mal stabilnú energiu počas celého dňa, ale navyše finančne priamo podporuješ chod tohto kanála, pretože tento produkt je náš produkt. A späť k téme. Znie to ako keby kľúč bol prijať to, čo mi je nadelené? Ja moc nemám rád to slovo prijať, ale ako chápem tomu, že že ľudia to takto vnímajú. Eh je to určite o tom prijatí. Ja to slovo nemám častokrát rád, lebo lebo implikuje to pre každého čosi iné tiež jak [ __ ] A hlavne veľa ľudí tam majú takú povinnosť potom, hej, že ja sa častokrát už stretávam potom s klientami, že oni už sa nútia do toho, aby niečo prijali. Hej, musím to prijať, vieš, mal som jednu prno to je skôr, že sa vzdávaš ako keby možno do toho prijatia. Uhm. Práve naopak. To môže
byť, to môže byť boj, hej? Ja som mal raz som niekde bol niečo točiť, už si anpamätám, že čo to bolo. A viedol som tam rozhovor s nejakou s nejakou dievčinou, hej, akože pomimo, áno. Päť minút, hej, a ona mi tak hovorí, že„ vieš, že ako s tou meditáciou by som mohla tie emócie. A ja hovorím, „No a čo sa stalo? No mám takú kamarátku a tá mi nejak vynadala a nemala na to dôvod a akože ma to strašne ránilo, hej, vzťahové veci. Hovorím: „No a čo sa s tým snažíš robiť?" „No tak akože snažím sa meditovať doma." Hovorím:„No ale čo si sa snažila spraviť s tou kamarátkou?" No nič. Hovorím ona o tom vie, že ona ťa ona ťa ranila? No nie, nevie o tom. Ale tak ja si ja to musím to je na mne, ja to musím prijať.
Hovorím, čo chceš prijímať? Však to je veď keď ti niekto ublížilm, tak v prvom rade mu povedz, vieš čo? Haló, to toto si mi ublížil. Toto nie je v poriadku. OK. Potom to choď prijímať a častokrát zistíš, že už nie je čo prijímať, že to je vyriešené, že sa to stalo, môžeme ísť ďalej. A častokrát ľudia sa nútia do toho, si myslia, že oni tou hlavou lebo čo, otvoríš si internet, všetko je v tvojej hlave, všetko je o mysli, všetko dokážeš, všetko môžeš. A oni teraz sa ako keby od toho reálneho sveta disociujú, disociujú a všetko sa snažia. Tuto doma si sadnem a tu doma pustím si lajprík alebo niečo a všetko to vyriešim. Ale to je častokrát úplná okluka. Hm. A úplná okluka. A čím viac sa vyhýbajú tomu reálnemu svetu, ktorý tam je, tým konfliktom, tým ľuďom, tým
nepríjemným rozhovorom, tým rozhovorom, kedy musíš povedať, čo si naozaj myslíš a ten druhý človek začne plakať alebo bude z toho proste zharmútený alebo niečo, ale proste to spravíš. Nespravíš to dobre, ale spravíš to najlepšie ako sa dá. Uhm. Tomu sa ľudia vyhýbajú a radšej si sadnú doma a budú si doma nejak akože teraz teraz teraz to spravím. Hej. A to je presne to, čo hovoríš. To to sa stáva nejakým únikom. Čiže to prijatie, hej, akože áno, uhm prijmime tie veci, hej, poďme ďalej, ale častokrát tam vnímam už ten druhý extrém, že ľudia ako keby OK, chápem, že sa snažia ako všetko musím prijať. Nemusíš všetko prijať, ty kokos. Uhm. Lebo keď keď ťa niekto naštve alebo niekto ti spraví niečo, čo tak haló, toto mi nerob. Zastaň sa seba. Toto mi
nerob. Proste akože sorry, toto sme si nikdy nedohodli. Toto sú limity. Bodka. Jasn. Uhm. Vau, vau. Znie to drsne podľa mňa pre akože toto môže znieť drsne pre pre m drsný chlapec z Petržalky. Čo ti poviem? Ty z Petržalky čo si? Jasné. Som nevedel. Vau. Čo si robil tam ďalej v živote? Jak si sa ďalej dostal vlastne potom k tomu? Lebo sme tu sme tu od toho trošku odbehli. Áno, áno, áno. No vlastne tam to bolo veľmi ako jednoduché. Tam som nejakých šesť mesiacov sedel doma. Aha. A a som to prijímal celú tú vec a nejak som sa s tými nálepkami teda snažil ako eh nejak vysporiadať ak to dať dokopy v sebe ak to dať dokopy a potom mi a strašne
strašne natvrdlý ale fakt mne to pol roka trvalo mne to pol roka trvalo kým som ako keby vydoloval zo seba uhm tú myšlienku že však počúvaj ma veď ty ty už roky sa vlastne tomu venuješ ty už roky robíš s tými ľuďmi či už ako manažér alebo pomimo, čo som robil Však ty máš rôzne špecializácie, kvalifikácie. Si do toho nali tisíce proste eur a a hodín a energie a všetko tohto. Vlastne kvôli tomu si aj odišiel z tej práce, lebo ťa chceli uklidiť ako preč od tých ľudí a vlastne ty si povedal, nie, lebo si chcel s tými ľuďmi robiť. Však veď veď ty to skús to robiť. Uhm. Normálne s ľuďmi. Hej. Tak keď mi prišla táto myšlienka, tak vtedy som vlastne pochopil, že aha. No tak dobre,
tak to skúsim, hej? Nejakú prvú webstránku sme urobili. Tak vlastne začal YouTubek som si povedal, že tak jak o mne sa dozvedia, že som normálny. Hej. No počkaj, ale ty už si bol ako keby hypnoterapeut v tom v tom bode, keď si si zakladal YouTube na začiatku, hej? OK. Už si bol? Áno, áno. Už som mal aj kvalifikácie a všetko vlastne ja som išiel do Londýna a tak ďalej. To je vlastne taká ako keby komora terapeutov, hej? Lebo ja som to chcel mať také, že hej, niekde patrím, hej? Áno, vieš a tá komora alebo tá tá kvalifikácia vlastne jej povie, že že kde som bol, tu mám tréning od tohto, od tohto, od tohto certifikáty, tu mám to niečo podľa mňa ako koučovia majú to ICFko. Toto je podobné na hypnoterapeutov, lebo bolo mi jasné, že
na Slovensku robiť hypnózu, to je také, že hej, ako mal som tam, tak mal som takú upratovačku eh v tom, tam kde som mal kanceláriu a teraz keď ma niekto hľadal, tak som niekedy tak začul, hej, to je to, čo tu tú mágiu robí. Ten je tam, ja vám ho zavolám. To ja viem, kde je tento čo tu veští a tak. Hej, vešti. Čiže, ale akože zlatá teta. Super. Sme si rozumeli, všetko v pohode. Mi požičala vysávač a sme pokecali. Ale je to ináč akože my sme sa posunuli od tej doby, ale myslím, že ešte dneska je to stále také, že je to stále je to niečo také, hej? A ja si myslím, že to je dobré. Ja si myslím, že že je fajn, že my sme takí viac ako konzervatívni národ. Myslím si, že to môže byť taká výhoda v niečom. Takže vlastne s tým som ja začal robiť tie videá, že nech ľudia
vidia, že nie som nejaký prepnutý ako úplne nejaký liečiteľ alebo niečo, že som normálny chalan, niečo som sa naučil, niečo viem. Tu mám nejaké vzdelanie, ako toto viem robiť, toto neviem robiť, ani netvrdím, že to niekedy budem robiť. proste pomôžem ti s tým, s tým, s tým, s tým, s tým. Poďme na to. Uhm. No a s tým som začal vlastne a ako nejakým zázrakom, nejakou náhodou kvázi sa to nejak eh postupne rozbehlo. Potom som začal chodiť niekde do telky a ja neviem kde a robil to a robil hento a ľudia ťa videli, poznali, chceli prísť, takže potom sa to až veľmi rozbehlo, hej? A bol to taký kvázi extrém, že že som ako veľa hodín denne som sedel s ľuďmi. Uhm. A nič iné som vlastne na nič iné som už nemal energiu. OK. Ja som bol ešte taký
blázon, že vlastne som spolupracoval s rôznymi takými eh terapeutmi, hypnotizérmi mimo Slovenska. Oni eh viem, že Anthony Jackin vymyslel taký nový model hypnózy, že vlastne to sa dá robiť úplne inak. Tak ja som to testoval s ľuďmi, že som ich zavolal, napísal som do nejakého malého mailing listu, hej, že prídite zadarmo na hoďku, len proste chcem si skúšať nejaké veci. Takže ešte ja po robote som prijímal ľudí, s ktorými som toto robil. No veľa toho bolo. Veľa, veľa, veľa, ale bolo to super. Ale to musel byť v tom zápal. Ako toto nie je šanca robiť. Len proste lebo lebo treba mi robotu. Eh treba treba to bavilo, mňa to napĺňalo. Ja som vždy, keď ja skončím sedenia s ľuďmi, uhm som šťastný, že to môžem robiť. Vau. Som šťastný, že že ten človek mi dovolil
nazrieť do toho života. Ja sa od tých ľudí veľa učím, čo si oni podľa mňa častokrát neuvedomujú, že že to čo mi oni hovoria, to, že mi ukážu, ako to majú v tej hlave vyskladané, pre mňa to je osobne obrovský ako keby zdroj inšpirácie možno aj informácií. A to ma práve teraz zaujíma, že ja sa o chvíľo vrátim trošku v debate teraz o 10 minút naspäť. Ja keď si vravel teraz, sme sa bavili o tom prijatí, že kdesi to bol akože za mňa úplne, že krásny exemplárny príklad, že že niekto sa to snaží ako keby len prijať v rámci duchovnej sféry v úvodzovkách a nerobí žiadne zmeny v živote. Uhm. A cítil som ako keby, že vnímam z teba ten ten postoj taký ten a toto je fakt, že za mňa, hej, to je zas
moje toto ide cez nejaký môj filter, že toto je ako keby veľmi zdravá otcovská v úvodzovkách energia, ktorú akože tu prezentuje, že že ok, ale skúsil si si ísť vybaviť tieto veci, lebo to je taká povzbudiva, že no kámo, choď sa zastať seba samého. Hej. A že toto je niečo, s čím ty si od pradávna ako keby že v sebe eh narábal alebo si to skôr eh bolo ti to umožnené vďaka tým terapiám vidieť, že toto ľuďom chýba? To im bolo umožnené vďaka výchove. Toto ti bolo umožnené vďaka výchove. Vidíš? A to sme tu sme trošku ako keby naspäť, lebo ja som tento aspekt a to teraz vieš eh ne nesnažím sa retraumatizovať ani robiť zo seba nejakého. Ja len tak akože nahlas eh možnože rozprávať o tom, že že keď ten otec v tej výchove tam toto odovzdáva, že ja to videm, že to je obrovské povzbudenie ako keby do života.
Dokáže ťa to pretlačiť cez No ale keď mi to odovzdával, to nebolo povzbudenie. Nevnímal si to ako povzbudenie? Ale to je dobrý shit vlastne. Akože to to je ten shit ako ke ktorý vlastne chceš. Ale dostal som to, čo som potreboval dostať. Hej. Vieš, čo ja teraz ako keby vnímam, eh, že napríklad, že sa o tomto rozprávame a že to niekto môže počuť, že vlastne to aj takto môže vyzerať tá prasa vnútri, že proste idem povedať, že počúvaj kámo, ale toto ma bolelo, hej, alebo proste jak si vravel na toto preto, že preto je dôležité, ktorých ľudí počúvame. Hm. Lebo dneska akože čomu venujem pozorť, lebo ja tiež spolupracujem s ľuďmi, tiež robím niečo kind of mentoring, hej? My tam viac prepájame výživu, pohyb a tak
ďalej, ale ideme vždy trošku, že do nejakých do pocitov a ľudia akože fakt minimum ľudí ja vôbec poznám vo svojom okolí, ktorí by neb pasovali ako keby celý svoj život tým, že idú rovno k obkľukov k nejakému duchovnému riešeniu alebo vlastne to také moderné. Teraz je to moderné dosť. Hej, ale je to dobré takto pozvať jej príklad do podcastu, aby to vyskratoval celé, aby rovno povedal, že kámo, ale to ti len treba ísť sa porozprávať o tých veciach, vieš, s tými ľuďmi, ktorí tak vieš, ja som ja keď si spomenem na môjho starého otca, ktorého som strašne mal rád, nech mu je tam hore dobre, tak ja si naňho pamätám také prvé akože prvé také spomienky, ktoré naňho mám. On mal
tak asi 2 m, hej? bol lekár, doktor a ja si pamätám, že tak na mňa pozerá, hovorí„No čo ty zasran?" A ja som do určitého veku som sa ho bál. Normálne som si myslel, že asi som niečo zlé spravil, vieš. Potom už keď som ho väčší, už som ho tak akože už som ho tak navnímal, nacítil a sme išli niekde akože do mesta, vieš, mal takú favoritku červenú. OK. A sme išli do mest. Takto tam musel sa starka stáčať. No bol ako on bol taký chudý, šľachovitý. Starka išla nakúpiť a on sa tak na mňa otočil dozadu a hovorímo, vidíš koľko áut v tom meste jak nasraný. Furt sa tu serú ty. Hej. Čiže niekde v tej našej rodine tá
tvrdosť eh hej vždy bola, vždy je a sám za seba poviem, že je veľmi aj dôležité ako keby nebolo to ľahké veľakrát, hej. Samozrejme, môj otec tú tvrdosť tiež má v sebe. Hej, a tiež sme poviem len prichádzali do určitých konfliktov vďaka tomu. Ale vlastne keď to ty vieš eh pochopiť uhm, že toto tam bolo, bolo to tam na niečom. Uhm. A dokážeš to prijať, že takto to je. Áno. Áno. To je a prestaneš s tým bojovať a si uvedomíš, že dobre, tak ja som taký, aký som. Prestaneš s tým bojovať. Ja som taký, aký som. Mm. Tak akonáhle s tým prestaneš bojovať a si uvedomíš, že dobre, tak ja som tvrdý človek, uhm, tak vtedy máš možnosť konečne to zjemniť. Až
vtedy, až keď to prijmeš, lebo až vtedy je to tvoje. Až vtedy je to tvoje. J. Až v si uvedomíš, kedy to robíš. Až vtedy si aha, počkaj, zase som tvrdý. Uhm. Keď s tým stále bojuješ, nechceš to vidieť, tak ti to druhí ľudia hovoria, že a nebuď taký tvrdý na A ty si, že čo aký ja som tvrdý? Vôbec nie som tvrdý. Hej. Ale keď sišno, no fakt som Aha. Hej, fakt som. Áno. Tak až potom s tým vieš niečo robiť. Čiže dostaneš to, čo potrebuješ. Hm. Vieš to využiť. Uhm. Len je to na tebe, že či si či naozaj k tomu príde, že že to pochopíš a že to nejak rozkľučuje, že načo to bolo dobré a prečo to tu je. Častokrát an to nemusíš pochopiť. Častokrát. Eh, jeden z takých, myslím, že eh kľúčových vľadov, ktorý chýba veľkému množstvu ľudí a mne to tiež trvalo dosť dlho, je je, že práve
pochopiť, že vlastne aj tá vieš, že že jak si sám povedal to Peťo Peťo Podlesný pekne povedal tú raz vetu, že prostot nie je ľahký, zoberte si helmu. A kdesi ako keby v nás bol zaprogramovaný eh nejaké očakávanie alebo presvedčenie, že vlastne, že tak by to nemalo byť. No to sú tie túžby. Čo tie túžby spôsobujú v našom živote? Všetko utrpenie, ktoré máš. Ja zápasím s takou jednou vecou u seba, že alebo to nie je, že zápásim, uvažujem, vieš, nad vecami, lebo pozri, máš prišiel si na fascinujúcom aute vybavené, vieš, krásnym stanom. Máš máš rád eh kamerovú techniku. Eh robíš,
robíš obsah, ktorý robíš. Vidím, že baví ťa to robiť pekne. Vidím, že baví ťa robiť veci. A akým spôsobom dokážeš rozlíšiť tú ako keby túžbu vieš od neviem, sú dva viacero druhov túžby z tvojho voľapohľadu, vieš, alebo cez tak, ako ty to vnímaš, lebo sú tu predpokladám ako keby túžby, ktoré si si uvedom uvedomil, že vnášak do tvojho života nejaký druh utrpenia, hej, že vlastne že sú že tie túžby sú nejak v rozpore so životom alebo s realitou alebo s tým, ja neviem, s niečím sú v rozpore, je tam nejaký rozm Hej a sú to potom je to je to iný druh túžby, ktorý rád do svojho života prijímaš a napĺňaš ho, pestuješ ho a tak ďalej? To je dobrá
otázka. No každá túžba, Vlado, ti spôsobí len trápenie na konci vždy. Čiže vyberáš si vyberáš si jed, ktorý si ako keby ochotný si prijať. Uhm. že napríklad práve vieš, my dvaja máme toto spoločné, hej, že robíme radi pekné veci na na kameru napríklad mimo iných vecí, hej? A je to túžba, ktorá ja neviem z čoho ako keby že vyvstávala, ale vo finále tiež prináša trápenie. Prináša trápenie. Uhm. Určite. Alebo trápenie. Môžeme to trápenie vymeniť slovom. Trápenie je také silné slov. Hej. Tiež hľadám to teraz zmysly, že ak to nespokojnosťou. No. Uhm.
Hej. Dobre. Teraz je príklad rovno poviem akože taký, že keď viem, že chcel som tu dneska ako napríklad dneska toto sme chceli naplánovať a teraz niečo by sa mi výrazne skomplikovalo v živote, že ja neviem, že deti nám ochorujú alebo niečo s deťmi, to býva najčastejší zásah ako keby do plánu, hej? Tak akože vytvorilo by to riadne veľké množstvo nespokojnosti, stresu. Áno. Každá každá a máš ty nejaký, ja neviem, že aj túžba byť dobrým otcom. Uhm. Lebo keď lebo keď v momente, keď vidíš, že teraz som sa správal, tak čo ako to nie je v súlade s tým, čo ja si myslím, že je dobrý otec, tak napríklad tam je strašne veľa možností. Zabolí to, hej? Tam je veľa možností, že kedy vlastne tá túžba ti vytvorí to trápenie, hej? To súvisí s tou nepermanentnosťou
tej reality, hej? Ty chceš byť dobrým otcom, ale nevieš byť dobrým otcom stále. Uhm. To nie je možné. Čiže budeš prežívať aj momenty, kedy nebudeš dobrým otcom. Bude to narážať, vtedy sa budeš trápiť. Pokiaľ budeš túžiť byť dobrým otcom. Hej. Na to, aby sa trápil, musíš túžiť byť dobrý moc, inak by sa netrápil. Uhm. Keď to máš na salame, hej, že že robota krčma, kamoši. Presne tak. Tak vlastne ťa netr zase vytvoríš iné tur zase tvríš po iných veciach, hej? Čiže tomu sa nevyhneš. Tomu sa absolútne nevyhneš. A máš ty nejaký kompas, na základe ktorého alebo jak to ty sám vo svojom živote vieš riešiš, že že ktoré túžby, že ktoré túžby má zmysel pestovať a ktoré proste len prijmem a pestovať nejdem? Lebo však
ako keby sme ma len vieš, musíš skúšať, no. Pokus omyl. No ok, ale skúšaš. A čo je ako keby to merítko, vieš inak na základe ktorého obnímaš zhodnotíš to, že že to, čo som spravil. Uhm. Ja mám veľmi rád to slovo, že čo je prospešné. Prospešné. Lebo my častokrát hodnotíme veci, že dobré, zlé. Uhm. Hej, teraz som sa rozhodol, rozhodol, spravil som niečo, bol dobrý výsledok, zlý výsledok. Uhm. Čo je dobrý, čo je zlý? Hej. Čo je dobré, čo je zlé. Za 10 rokov zistím, že toto nebolo moc dobré. Áno, sa mi to zdalo, ale áno, čiže prospešné je, že či mi to prinieslo viac trápenia, viac stresu, OK? Viac nespokojnosti, neuspokojivosti. Uhm. Alebo menej. Hm. Hej. Čiže niečo spravím a mal by si
hodnotiť, že ešte predtým, než ideš niečo spraviť, mal by si zhodnotiť, že bude to prospešné, bude to neprospešné. Uhm. Keď to je neprospešné, nemal by si to spraviť. Keď máš ten pocit, že dobre, asi to bude prospešné, tak by si to mali ísť spraviť. Uhm počas toho ako to robíš by si si zase mal to zhodnotiť a dobre teraz to robím je to prospešné je to neprospešné niekedy sa to bude veľmi rýchlo zmeniť akonáhle s tým začne zistíš že ó Hej keď to je neprospešné máš skončiť a potom aj keď tým prejdeš a si myslíš že to je prospešné ešte potom by si si to mal zhodnotiť spätne. No dobre naozaj to bol či to budem opakovať znova napríklad. No alebo tu tá jedna vec bolo to naozaj prospešné alebo neprospešné a z toho ti vlastne vyjde, že urobím to ešte, neurobím to ešte. Uhm. Je to správne? Je to nesprávne?
Uhm. Eh, nič iné. A znie mi znie mi teraz teraz mi napadá, že vlastne eh a na to, aby si bol schopný toto urobiť, potrebuješ istý druh kvality v rámci svojej pozornosti, ale neviem ako to nazvať, lebo vieme byť túžbou pohltení tak, že že my, že je jednoduchý príklad, ktorý si veľa ľudí bude vedieť predstaviť, že prišiel som domov, pustil som telku a zrazu fast forward. eh o hodinu neskôr, len proste sedím, eh, a predo mnou štyri vyžraté balíky čipsov a jak sa to stalo, vieš. A na to, aby si bol schopný počas toho ako keby za jazdy uvažovať, ja vnímam, že je potrebné prebudovať nejaký druh eh kvality, myslím, ktorej ty sa venuješ asi v rámci svojich
povedem, neviem, či to čo je to je to je to všímavosť? No môžeme to alebo je to pozornosť alebo lebo lebo v tých v tých pojmoch oni ono zdá sa, že ono je to to isté a z istého veľa pohľadu to môže byť to isté, ale zároveň dá sa to vynuancovať tak, že všetko je dosť odlišná kvalita. Preto sa pýtam teba, že hm čo je to za kvalita, ktorú ako keby človek potrebuje vo svojom živote kultivovať, aby bol schopný sa prichytiť, nie že prichytiť, vôbec uvažovať nad tým, že ja si myslím, že ty ty to vieš, možnože to nevieš úplne popísať doslov. Ja tomu hovorím, že myseľ prítomnosti. Myseľ prítomnosti. Hej, tak to volám. Lebo tá prítomnosť je taká populárna. Ľudia to majú radi. Tak potom prepáč, rovno si mi pripomenul, že ak ja jak ja je nad tým uvažujem. Možno, že to je kravina, že ducha prítomnosť,
že som duchom prítomný. No a čo a čo to je? Aké to má atribúty? Eh ja tým, že som bol trošku v kresťanskej rodine vychovaný, tak eh vieš čo to asi nemá až tak nejak veľký súvis, ale že si uvedomujem, čo robím. ako keby, že že nenechávam len telo a nejaký program, aby aby bežal ďalej, ale dám príklad, ako si človek to môže predstaviť, ak to vnímam ja. A nevravím, že presne takto to vyzerá, lebo to prebieha na viacerých úrovniach, ale napríklad na úrovni mysle viem hodnotiť, že beriem pohár do ruky a pijem momentálne a pijem to preto, lebo som smedný alebo proste ten čaj očakávam od neho nejaký nejaký blahodárny účinok alebo niečo podobné. Uhm. Čiže od tohto
ináč pôjdeme k ďalšej šialenej téme, ale o to ide, že že je tu tá ako keby vedomá pozornosť prítomná pri, že čo sa tu deje vlastne pri tom, čo sa tu deje. A som schopný to ako keby nevravím, že to opisujem neustále celými vetami, eh, ale viem, že keď dokážem opisovať to, čo momentálne robím celými slovami, tak vtedy je to ducha prítomnosť. A teraz nevravím, že vždy tam musí byť ten monológ v hlave, ale keď ho viem, keď ho robím, tak viem, že vtedy som tu duchom prítomný. Uhm. Dobre. Dobre. To je super prvý krok. OK. To je vynikajúci prvý krok, lebo alebo prerekvizitam, lebo bez toho, že by si tam bol prítomný a nevedel si, že čo sa tu vlastne dejem,
uhm, čo chceš robiť ďalej, hej, v tej prítomnosti s tou realitou, hej? Čiže ja to vnímam ako prerekvizitu, že toto tam musí byť. Len teraz dostávame sa a podľa mňa ty sa v tom nájdeš, že že čo to je, že o čom hovorím. Len teraz problém je v tom, že ľudia sa snažia byť v prítomnosti alebo ducha prítomní a teraz stane sa im niečo niečo nepekné, hej, alebo majú úzkosti napríklad. Teraz pozorujú tie úzkosti hej, a pozorujú tie myšlienky, hej? Zhoršuje to ich stav, hej? Lebo sú ako keby príliš blízko sú prišú zapnené pozornosť tým tým zlým, čo sa deje a to to im vôbec neprospieva.
Čiže preto hovorím o mysli prítomnosti, aby som odlíšil, že vlastne aká tá pozornosť má byť, aké má mať atribúty. Hej? Lebo častokrát len byť a sledovať dobre, keď pozeráš telku alebo piješ čaj. Jasné, v pohode, hej? Áno. Áno. Ale pokiaľ už sa bavíme o nejakých zložitejších emocionálnych, psychofyzických nejakých procesoch, uhm, a chceš s nimi niečo spraviť a chceš naozaj tam byť tak, aby to bolo prospešné, tak tá pozornosť musí mať určité atribúty. Aké sú tie atribúty? No, musí to byť napríklad ten atribút eh toho, že tá tá realita alebo to, čo vnímam, hej, má určité kvality. Napríklad nepermanentnosť.
Nie je to stabilné. OK. Hej. Neustále sa to mení. Čiže aj ten ten čaj, hej, príde nejaké nejaký popút, nejaké chcenie, že chcem sa napiť čaju. To príde a skončí ten popút, potom bude chytanie ruky. To chytím sa tiež premení na nejaké nesenie, potom sa to premení na pitie, zdvíhanie. Potom sa to premení na pokladanie, potom to pokladanie skončí, ale skončí aj ten dotyk. Všetko tej prítomnosti je nepermanné. Všetko, všetko, každý jeden drobný atóm, keby že si dáme pod mikroskop, tak má svoje z nič nie nehyn. Hej. Prečo je to dôležité? Je to preto dôležité, pretože ľudia, dajme tomu, eh prežívajú nejaké
pocity, ktoré sú nepríjemném a a nemyslia na to, neuvedomujú si to, nemajú tam to pochopenie v tej pozornosti, že toto je niečo nepermanentné. Toto tu nebude stále. Toto tu nebude stále. Hej, to tam v skutočnosti ani nie je. Stále nie je možné držať. Ako to by si musel byť veľmi veľmi veľmi dobre vytrénovaný v meditácii, aby ty si vedel tak tú koncentráciu zamerať, že budeš stále len pri nejakom úzkostnom pocite. Uhm. To to je veľmi veľký skill. Uhm. Ale ľudia ti povedia, ja mám stále tú úzkosť. To nie je pravda. Nemajú ju stále. Uhm. Hej. Tá pozornosť nevníma stále len ten pocit. Ona vníma aj myšlienku. Uhm. Aj preletí vtáčik, tak
vníma vtáčika. Tuto sa poškem. To je úplne iný pocit, ktorý nemá nič s úzkosťou spoločné. Tu na nich niekto hovorí, prebieha nejaký mentálny proces, kedy oni odpovedajú. Ona tam nie je stále. Áno. Hej. Keď to technicky presne to to keď manželka ti povie, že vieš, že že stále tu hádžeš tie ponožky, vieš, že stále No nie, semtam sú aj inde, vieš. Pred dvoma mesiacmi som ich dal náhodou inde, hej? Čiže a ale to je veľmi dôležité. Áno. Veľa ľudí ako keby si neuvedomuje si to neuvedomuje, že že keď ty si dovolíš vnímať tú nepermanentnosť, možnože to je len stotina sekundy, kedy tam tá úzkosť nie je reálne, hej? To to môžu byť veľmi ako drobné, len ako, že tá pozornosť je niekde inde, hej? To môžu byť veľmi veľmi malé, ktoré ti
akože v praxi ti to nepomôže. Áno. Hej. Ale keď ty sa začneš učiť s tou pozornosťou pracovať tak, že vnímaš tú nepermanentnosť Uhm. už ťa to nebude tak desiť. To znamená, že že vieš, že aj to zlé má nie, že konca, ale ako nie je má vlastne konca. Vie sa to vrátiť, ale vlastne nie je nie je to trvalý stav, ktorý ma teraz definuje a teraz napríklad už len ten postoj k tomu uhm k tej úzkosti dajme tomu, že dobre, toto tiež sa skončí. Uhm. To vlastne zabezpečí to, že ten človek už nezačne sa tak báť tej úzkosti. Uhm. Lebo on tým strachom tým, že vlastne tu je tá úzkosť a on ju odtláča preč, hej? Ježiš, ja ju tu nechcem mať, nech to skončím. Čo teraz robím s tým pohárom? Držíš ho.
Držíš mu, hej? Čiže akonáhle ten človek si uvedomí, že veci sú nepermanentné a keď si to uvedomí úplne úplne úplne úplne do hĺbky, tak čokoľvek, čo vznikne, on sa toho nemusí chytať. nezdržiava to v tej pozornosti svojím vlastným úsilím, hej, lebo sa toho nezľakne. Nie je z toho, že ježišmária. Hej, tým si väčšina ľudí vytvára problémy, že oni začnú panikáriť okolo toho. Alebo môže byť, že sa že sa aj zľakneš, ale ty aj to to si môžeš aj to si môžeš vlastne uvedomiť, že že som sa zľakol a aj to pominie. Áno. Presne tak. Hej. Čiže tým pádom vlastne niečo vznikne, ty si to uvedomíš a necháš to aj zaniknúť. Áno, vtedy tie procesy omnoho rýchlejšie prejdu, hej? Ľudia vedia byť takí viac ako fluidní.
Fluidní, hej? Vedia v tej v tej mysli, preto to hovorím, že my sa tam áno. Proste vedia reagovať na to, čo sa deje. Vedia žiť v tom svete taký, aký je. Lebo ten svet bude nepríjamný, hej? Ako môžeme si tu my čokoľvek rozprávať. Budú pekné dni, ale proste budú pekné dni. Budú také dni, že na nechceš zabudnúť. To tak bude. Žiaden podcast, ani Rožko, ani nikto. A ani Boh, nikto. Na tomto s nik in. Á, toto je toto je veľmi oslobodzujúce počúvať pre mnohých ľudí. Je to tak, vieš, že aj že aj Lajprík má, vieš, akože na hovno dni. Niekedy ako niekedy moji klienti boli takí, že hej, hej, a tak aj ty máš problémy. Nie, ja som Ježiš Kristus. Vy ma len ukrižujte, hej. Ja nemám žiadne problémy, hej? Ja som svätý. Tak to je a ľudia na to
zabúdajú, hej, častokrát. A to to je presne aj v tom vytku. Ono, to, ono to trošku aj masíruje, vieš, eh, tá konzumácia podľa mňa sociálnych sietí, že ty vidíš vlastne len tie pekné veci, vieš. Nikto nevidel proste, že že sme srali pred podcastom alebo čosi, vieš, hej, vieš, spolu, nie spolu, hej, vieš, ale nikto, vieš, presne to toto nevidíme, hej, to vi a práve to to je ten par, že my to vidíme len v našom vlastnom živote. Tieto to je druhý druhý atribút reality je vlastne neuspokojivosť. OK. Uhm. Nepermanentnosť a neuspokojivosť. Hejm. A tie neuspokojivé stránky uhm života sa snažíme my potlačiť preč. Uhm. Na ten Instagram, na ten internet. Všetko je pekné. Pekné. Áno. Nič to
nepekné, škaredé, kde máme proste faldy a vyzeráme zle a dvojitú bradu, to tam nepôjde. To by bolo neuspokojivé. A my sa snažíme predtým zatvárať oči a ten zvyk sa potom prenáša dovnútra. Áno. A my pozeráme na svoje telo, na svoje pocity, že však tuto má byť furt pekne. Áno. Tu má byť furt slnko a majú tu proste chodiť baby hore pes. Áno. Takto to má vyzerať v mojej mysli. A to je na mýle míle mle vzdiľanie tomu, ako tá realita v skutočnosti vyzerá. Hm. A medzi týmito dvoma je rozpor vlastne, ktorý v tebe vytvára nejaký nejaký druh utrpenia alebo medzi čím?
Medzitým ak ty si myslíš, že že ženy by mali chodiť očakáv to sú tie túžby očakávan. Jasné. Čiže vlastne tá neuspokojivosť vždy vychádza z toho vlastne z očakávania z túžby túby. Uhm. Očakávanie a túžba jedno a to isté používaš ako jedna. Za za každou za za každým pohybom tvojej ruky je túžba. Uhm. Za týmto je túžba. Čiže čiže za touto otázkou je túžba. Podstatné je pochopiť, že tie túžby sú zdrojom utrpenia, že je to možnosť ako keby je to inherentná súčasť života. Tak to sú prav lebo lebo lebo ja keď som prvýkrát keď som začínal s so štúdiom
nejakých východných eh učení a myslím, že každý, kto začne študovať a narazí na to, že túžba je ako keby, že zdrojom všetkého utrpenia, tak prvé, čo naša západná myseľ si povie, že no dobre, čiže túžba je zlá. Uhm. Hm. Túžba je túžba. To, že je zlá, už spôsobuje nejaká tvoja túžba po hodnotení alebo neviem čo. Ale toto akože to je to si to si málokto uvedomuje aj vo mne sa to momentálne teraz prehlbuje, že vieš, že mať túžbu je OK, len keď keď máš túžbu a považuješ ju ju za zlo a snažíš sa vyhnať zo svojho života, tak ty ešte to tak sa k nepripútávaš a vytváraš ako keby ďalšiu túžbu. Vau. Zase to držíš. Hm. Uhm. Tá túžba vlastne vzniká, to je taký taký cyklus. Eh, Buddha to opísal veľmi presne, že vlastne ako vzniká to utrpenie. On to
rozkuskoval na 12 vecí, OK? Ktoré v mysli akože sa ti odohrajú, že uhm stotine sekundy a on to vlastne povedal, že to začne takto, druhý bod, tretí, čo si, hej? A tá túžba vlastne nemusíme tým ísť celým, lebo to je ako zbytočné, ale vlastne tá túžba nastáva po cítení. Uhm. Niečo cítiš. Uhm. Každý človek niečo cíti a ty keď cítiš niečo, tak to vyvoláva túžbu. Uhm. Hej. Je to túžba, že je to príjemné, chcem toho viac. Je to nepríjemné, nechcem tomm averzia. Alebo tam môže byť, že že cíti, že a nie je to ako keby ani nepríjemné, ani príjemné a je to také, že neutrálne, hej? Tam väčšinou potom chceme, aby to tak zostalo napríklad, hej, že nechceme nič cítiť. Čiže potom vlastne pocí cítení prichádza túžba. Ten človek začne
túžiť po niečom a potom nastáva pripútávanie. Uhm. Hej. Čiže tam ešte nepríde automaticky hneď utrpenie. mžakým prútať. Uhm. A vlastne musíme z toho ako keby urobiť, že naozaj to chcem. To je naozaj dôležité pre mňa, hej? Toto naozaj tak musí byť. Sedíš v meditácii a teraz označuješ, dajme tomu pocity, hej? A teraz máš tam, že bolenie, bolenie, bolenie, hej? Proste začnú ťa bolieť nohy alebo niečo. Čiže to je len pocit. Pokiaľ si vieš udržať myseľ prítomnosti, uhm, tak označuješ len pocit. Bolenie, bolenie, bolenie, bolenie, bolenie. Uhm. Je to pocit. Áno. Vzniká. Potom vnímam stúpanie, klesanie, počúvanie. Áno. Tuto ma niečo svrbí. Tu
hento, tamto. Aha. Zase bolenie. Čiže kým to je len pocit, kým to je len cítenie, nevzniká žiadne trápenie. Nemá to, nemá to žiaden eh väčší väčší alebo menší význam. Sedíš ďalej. Informácia. Áno, je to informácia. Akonáhle už príde túžba že bolo by dobré. Už už mi ako už si prestítiť tú nohu. Hej. Asi, asi by som už sa mal pohnúť. To je ten začiatok. To už je tá túžba. A potom keď už naozaj sa toho tá myseľ chytí, že no Martin už ako ona už potom začne, hej, tie myšlienky už ťa začnú preč začneš bolieť oveľa viac alebo prídu nejaké ďalšie pocity, rôzne veci tam mysel začneš skúšať a potom sa nejakým spôsobom pomrvíš, hej? Tá to
trápenie ťa donúti, že že no dobre, tak teraz si dám inú polohu. To je to, ako ľudia väčšinou žijú život, hej? Á odolávajú, odolávajú, odolávajú a potom niečo zmenia. Uhm. A si myslia, že vyriešené. Teraz je to vyriešené. Áno. Čo sa stane, keď budeš sedieť konečne a raz a navždy. Čo sa stane, keď budeš sedieť ďalej v meditácii? Aha. Začnem ťa bolť znova. Znova v novej polohe. Po po ďalších pár minútach znova to príde. Áno. Čiže je veľmi ťažké vlastne, keď už tá túžba príde. Aj ten aj ten aj ten pokojný aj ten pokojný stav je nepermanentný. Tak ako všetko? Preto v tých východných vlastne eh náboženstvách alebo to ako to nazvať vlastne hovoria veľa o tej túžbe, lebo
túžba je kvázi ten ideálny bod, kde to môžeš zastaviť. Lebo cítenie nezastavíš, hej? Cítenie je prirodzené až keď toto tam je proste, hej? To to s tým nevieš nič spraviťáno a keď už príde, keby že to chceme zastaviť, keď už sa k tomu pripútame, to už je veľmi ťažké. Uhm. Hej? Už keď niečo držíš a už už si do toho investoval, je veľmi ťažko od toho odísť. Čiže preto oni vlastne v tých východných kultúrach veľa hovoria o tom, o tej túžbe, lebo to je ako keby ideálny bod, že tuto na toto si dávaj pozor na tie túžby. Toto si všímajm, že kedy to príde, lebo to je ako keby ideálny bod, kedy môžeš s tým prestať. Uhm. Aha. OK. OK. Je zároveň predpokladám, že je to aj ideálny bod, kde si to môžeš zhodnotiť, že či, ak ty si vravel, či to je či je
tá či je to prospešné alebo nie. Tak tak tak. Čiže neodporovať ani, lebo myslím, že máme aj tendenciu, vieš, že keď vyvstane v tebe túžba, ktorá vieš, že je ja neviem, že spoločnosťou, vieš, lebo však sme sme ľudské bytosti a sme videli kadejaké veci v našom živote, vieš, a máš kadejaké predstavy na základe toho, čo si videl, ktoré proste sú také, že no nemôžeš ani nahlas povedať nikde, lebo proste by si bol rovno za, ja neviem, za šialenca, hej? Fakt poved, proste máš erotické máš predstavy, vieš alebo proste alebo ja neviem, vieš, že niekto ťa veľmi nahneval alebo niekto ti ublížil, vieš, môžeš prijať smrť, vieš a a kadečo, vieš a tak to je také ľudské, no. To máme všetci, ale práve. Hej. No no no jasné, ale že toto chcem povedať, že no tú smrť asi nie. To všetci nie, ale erotická to to máme všetci. No vieš,
ale že vyvstane to v tebe, vieš. A teraz dobre, že máš manželku a ti vyvstáva nejaká, vieš, chceš byť verný, vieš? A hm. No ale vieš iné iná úňa vieš zrazu vieš ktorá vieš ti dala nejaký pocit vieš ktorému ktorý vznikol a nevieš mu vieš pocitu nevieš zabrániť vieš to ma zaujíma že vlastne do akej miery nám celé toto komplikuje to, že vlastne zrazu si vo ako keby odpore voči tej túžbe. Uhm. Opakom byť v odpore nemusí byť rovno, že idem do tej veci, hej? Ale a chápeš, ale že keď sa tak aj tak nad tým zamýšľam, že vlastne koľko tých túžob, ktorí vo mne vznikli, len kvôli tomu, že som ich začal označovať za za zle a začal som seba na základe toho hneď súdiť, že kámo, čo ty si za čo ty
si zača hovedo, vieš? A že koľkokrát práve kvôli tomu mi to mohlo ako keby ďalej zotrvávať v mojom v mojom poli. Vieš, to to som mal presne takýto príklad. eh jednu klientku, ktorá ktorá prišla a eh bola tiež z takej ako keby veľmi kresťanskej rodiny. Hej? Ja som v podstate tiež z takej rodiny, ako mama sa snažila. Snaží sa doteraz. Aha. Ale ona bola z takeáj, ja som ako neboli sme úplne tak ako uhm eh nejak bigotne k tomu vedení, hej? Táto táto mohli ste dýchať, hej? Hej. Táto dievočina bola veľmi akože tak veľmi agresívne asi k tomu vedená a tá tá prišla teda s tým problémom, že má nejaké predstavy. Uhm.
Toto o čom ty hovoríš, hej? Uhm. A tie predstavy jej spôsobovali úzkosti. Uhm. Lebo to je proti Bohu, hej? Je to proste hriech. A ona teda nechce mať hriech. Uhm. hriechy. No a teda eh už si to presne nepamätám ani akože neviem presne ako prebiehalo to sedenie, ale ona sa ma tak pýtala, že eh že no Martina a a ty máš tiež také predstavy? A ja hovorím, „Aké predstavy?" No akože také na sexe. Ja hovorím, akože by som teba vyšukal? To ešte nie. A ona zostala, že polámal si jej Matrix obarená. Čiže som videl, že to je okno príležitosti. OK. Tak som jej ešte pár vecí povedal k
tomu. OK. Čo ju akože dosť zhrozilo. Uhm. Hej. Lebo to bolo aj vulgárne a bolo to to, čo si ona myslela. Ja som povedal nahlas. OK. Hej. Provokatívne. Uhm. A konečne to, za čo sa ona hanbila, bolo povedané. Niekto druhý povedalm. A ona zrazu videla, že nič sa nestalo. Uhm. Martin žije ďalej. Hej. Neotvorilo sa nebo a Boh ho nezabil. Hej. Uhm. Je to je to v pohode. Uhm. That's allm tam to pochopila a tam sa ukľudnila a mi povedala, že no tak ja som ja som rada, že teda aj ostatní ľudia majú také predstavy. No hej. Ale ono sám si teraz akože uviedol úžasný príklad, že jak to vie oslobodiť vlastne,
keď počuješ o chybách alebo o nedokonalostiach iných ľudí. To je súvisé s tou nepermanentnosťou pravdepodobne, lebo to je tá realita, to je tá realita. Realita. Všetci máme taký predstoj. Hm. Všetci máme svoje eh temné túžby, ktoré vystavil. Len ide o to, že či to potom kŕmíš alebo nekrŕmš. Ale to ale to je práve tá tá dr neviem prečo ma to stále tu ťahá k tejto jednej veci, že že keď tú tuž, že lebo to je to je drobná nuanca, ale ja myslím, že ona ako keby drží za vajci a veľa ľudí, že že keď kvôli tomu, že tá túžba v tebe vyvstala, seba považuješ za ja neviem, vieš, za za v úvodzovkách zlého. No lebo tam je ďalšia túžba. Lebo tam je veľmi silná túžba uhm žiť svoj život v súlade
s Božími prikázaniami. Uhm. Hej. Síce v Božích prikázaniach nie je napísané, že nebudeš si predstavovať sex s cudzími ľuďm, ale skrátka v jej modeli svetam. Uhm. To tam bolo, hej, to bolo Božie prikázanie. Ty nemôžeš mať myšlienky, lebo môžeš hrešiť myšlienkami. Hej, to vieme. A tá myšlienka vyvstane. Vyvstane nie zvojej vôle, dajme dá sa povedať z povahy reality vlastne ona ich prijala za svoje. To sú moje myšlienky. OK. A ja fakt. Tak toto bolo ja by som nemal mať také myšlienky. Čiže začína sa ako deštrukcia. Čiže vlastne ty si v rozpore s realitou, pretože v tomto tele, v tejto mysli na základe eh nejakej eh nechcem povedať, že socializácie, ale videl si nejaké
obrazy, ktoré zrazu za týždeň, za dva, za mesiac vyvstanú v tvojej pozornosti, nie z tvojej voľby. Eh vyvstanú samovoľne, pretože takto myseľ funguje. No a ty zrazu ignoruješ, ty to ignoruješ. No ale ty si myslíš, že všetky myšlienky sú tvoja zodpovie myšlienky. Áno. A túžiš po tom, aby si mal len pekné myšlienky. Čím si v rozpore s realitou, si v rozpore so životom, s lebo proste lebo takto ľudská myseľ nefunguje, nie? A tým si vieš vytvoriť obrovské trápenie. Tak tu vidím taký trošku ten problémik s tým hriechom, vieš, s tým s tým súdom ako keby, ktorý vieš eh aj v tom a to teraz nejdem, že lebo kresťanstvo má
svoj veľkopec. To nejde teraz o nejde tu teraz ako keby o náboženstvo, ale vlastne o o to také vnútorné súdenie, ktoré sme pravdepodobne čerpali z toho, že niekto nás eh súdil za tieto alebo že sme videli, že za takéto veci sú ľudia súdení, že máš takéto myšlienky a tak ďalej. Há iná vec je, keď proste keď tá myšlienka vstaneš tvoja a idešť keď vieš, že to ani prospešné, pravdepodobne to niekomu ublíži eh a tak ďalej, hej? To už je to už je úplne iná vec, ale že veľké množstvo v úvodzovkách teraz, hej, poviem, že dobrých ľudí alebo ľudí, ktorí ktorí nemajú eh dark triad, vieš, že nie sú nie sú patologicky po psychologickej stránke alebo v rámci svojich zamerov zameraní, že by chceli reálne škodiť svetu. Takže veľké množstvo ľudí má eh dosť veľa takého
vnútorného boja rozporu práve kvôli tomu, že nevedia, že ich myseľ nie je to nie sú oni veľa Veľa ľudí. Áno. No asi väčšina ináč. OK. OK. Ale to asi akože 99% ľudí. Vieš toto, vieš toto prosím ťa, toto rozvinúť, lebo ja som videl od teba prednedávnom Rilko, kde úplne krásne si povedal niečo, čo ja som vedel. Nie, Rilko, prepáč. Ja Rilko hovorím na všetky krátke formáty. Proste to bolo asi na YouTube vec myšlienka, s ktorou ja sa pohrávam veľa, ale ty si to krásne vedel opísať, že treba tak tak viem. Hej, niečo v tom zmysle, že je veľký rozdiel, keď používaš myseľ a keď myseľ používa teba. alebo nie, keď myseľ myslí teba. Uhm. Uhm. Áno, to niekedy ja používam, hej. Skúsme toto možno vložiť
aj do kontextu toho alebo aby si človek vedel predstaviť, že čo to znamená, že moje myšlienky, že tu nie som ja. Hm. A tak ako si povedal, ako ty si ty si to vysvetľoval, vieš ako to, že nejaké veci vznikajú, uhm myšlienky, tento dom, uhm, všetko. Tak to má nejaký dôvod. Uhm. Nie je to náhodné? Uhm. My síce do toho nevidíme, že prečo áno, ale jednoducho má to nejaké zákonitosti. Tých zákonitosti je veľa. Je to tiež opísané v tej takej budistickej psychológii. Je to veľmi zložité. Vlastne, že patána je to extrémne zložité a vlastne tam je viac ako 10 dôvodov, že prečo veci vznikajú a prečo zanikajú. Hej. Uhm. Rôzne sa to ovplyvňuje. Proste nejaký zvuk, ktorý
počuješ, môže spustiť nejakú myšlienku, hej? Áno. Myenkaým dá vzniknúť ďalšej myšlienke. To ľudia celkom poznajú, hej, že na niečo myslia a to jedno vedie k druhému a druhé k tretiu, tretie k štvrtému, hej? Ale tých tých možností je strašne veľa, hej, a naša všímavosť nie je dostatočná, aby sme toto vôbec vedeli vo svojom živote nejak ako pochopiť a vnímať. No používať už vôbec nie. Hej? Čiže väčšina ľudí buď si to tak dá do takého nejakého eh do tej polohy, že že veci sú náhodné. Uhm. To musí byť len nejaká náhoda. Všetko tu je joke a my s tým vlastne nič nespravíme a proste nejak to
tu je a a je to predpísané, hej, a nejak to my tu prežijeme, hej. To je veľmi bezmocné. Áno, to je veľmi bezmocné. Niektorí ľudia zase veria tomu, že oni, ja, uhm, ja alebo Boh alebo niekto, uhm, jedna vec, jedna áno. Rozhoduje, tá robí, tak jednoduché to zase nie je, hej. Tiež by to bolo také, no. Bolo by to super, hej, ale jedna vec to nie je. Čiže tam ten tie možnosti, že kedy čo ako vznikne. A to sa bavíme o vzniku jednej myšlienky, hej? My ich denne máme nejakých 40 000 alebo koľko, hej? To bol nejaký výskum, že muži 40 000, žených 70 000. OK. Neviem, ak to merali, ale ok. Určite veľa výnimiek sa nájde. Čiže každá jedna má mnoho možností, ako môže
vzniknúť. A teraz čo robíme my? My si myslíme, my páni tvorstva si myslíme, že tuto vznikla nejaká myšlienka. Uhm. To som ja. Uhm. Moje moje dielo. A tá je moja. Presne moja. Keď vznikne nej pekná myšlienka, o tej si čo myslíme. Uhm. Ja ťa tu nechcem. Ty nie si moja. Tak kde je pravda. To ja sa keď to zrazu niečo nepekné, tak aha, toto nie som ja. Toto lenže to privlastňovanie, to tá nálepka toho ja. Uhm. Toto som ja, hej? Toto je on. To je tiež vlastne nálepku seba. Áno. Lebo a on, keď existuje on, musí existovať aj
nejaký ja. Áno. Čiže to nálepkovanie toho ja vlastne je tak silné, že my to robíme nepretržite. Uhm. Nepoznáme tú pravú povahu toho ja. Nevieme, že z čoho to ja vlastne vzniká a čo to je. A my si potom myslíme, že aha, tak ja mám takéto myšlienky alebo mne sa dejú takéto myšlienky. Uhm. Preto ja som nejaký. Preto ja musím niečo robiť. Preto ja ja jaj. Uhm. Akonáhle vznikne utrpenie, uhm vždy tam nájdeš. Ja. Toto je šialene. Vždy. Šialenie očiná. Hej. Vždy, keď je nejaké trápenie, niečím sa trápiš. Vždy tam je. Vždy si tam ty. Áno. Vždy si tam ty. Vždy tam ja. Tam, kde nie si, nie je
tvoje trápenie. Čo to ja? Čo? Čo to je? Čo to je ja? No. Čo to je? Uhm. Toto je veľmi dôležitá otázka, ale to je veľmi hlboká otázkam. Čiže väčšina ľudí má čas. Ono, ono to nie je, že najdôležitejšia otázka. Áno, v niektorých Áno. V niektorých myslím, že v Zéne veľmi pracujú s tou s tou otázkou, hej, že že kto som ja. Uhm. A stále si kladú a ideš stále hlbšie a hlbšie a vlastne odkrývašm tak toto nie som. Nie, nie som len otec, nie som len to, nie som len terapeut, nie som toto. Čo som to kde to je? Kde kde je tá esencia toho ja? Je to telo. Uhm. Odrežem ruku a ešte nie som ja. Hej. Som som o 10% menej ja. To nie je pravda. Niektorí ľudia majú len torzo a sú väčšie ja než ja kedy budem. Hej. Hej. To to skrátka nie je tak. Myšlienky som
ja. Uhm. Môžem si ja povedať, že dobre, odteraz mám len myšlienky, ktoré začínajú na písmeno B. Uhm. [Smiech] Ja som počul teraz mne dáv len taký veľmi dobrý príklad, že ja som raz robil rko eh takého typu, že že povedz mi, aká myšlienka v tvojej hlave vznikne teraz. Hm. A že ty vlastne ty ty to nevieš, aká myšlienka ti vyvstane v ďalšom v ďalšom momente. Ty už môžeš ju opísať v tom ďalšom momente, že čo už tam čo tam vzniklo. Ale keď sa ťa teraz opýtam, aká bude ďalšia, nevieš ju naplánovať. Nevieš ju naplánovať. Ona vzniká kdesi pravdepodobne pred keď ti poviem, aby si nemyslel na ružového slona, tak jo, bude
tam aj aj táto myšlienka. Má a veľmi veľmi ťažkopadnú kontrolu nad tým máš. Uhm. Keď vôbec nejakú. Hm. veľmi málú kontrola je v tom, že že to vieš nechať ísťok a že sa tými myšlienkami nenecháš uhm rozptyľovať príliš. To je tak to je predpokladám akože to je skill asi. Predpám, že to je niečo, čo dokážeš dôležitý skill. Uhm, ktorý trénuješ napríklad ty akože meditácia je meditácia je nástroj, ktorý ti slúži primárne v kultivovaní tohto atribútu. Uhm. Dajme dajme bokom slovo meditácam na úvod, lebo nemám rád to slovum. OK. Leb sa tomu vieš dosť sa tomu venujem. No preto nemám rád. Preto nemám rád. To to slovo už neslúži tomu, čomu má
slúžiť, si ja myslím v dnešnej dobe. Hej? V dnešnej dobe je to také populárne slovo a už eh úplne stratilo na význame podľa mňa. Eh Buddhal napríklad nikdy nepoužil to slovo meditovať. To je náš výmysel západný, hej? Čiže už v tom samotnom slove meditáre, to je ako keby to také rozjímanie, hej, alebo niečo také. To nemá nič spoločné s meditáciou tak, ako ju vymysleli a tak, ako bola vytvorená. Lebo meditáciu sme nevytvorili my tu na západe. To k nám prišlo, hej? Čiže už len to samotné slovo, že meditovať už neodkazuje presne na to, o čom to má byť. Budha nikdy ani nepoužíval to slovo. Eh, keď napríklad Buddha, ktorý akože je taký, že king meditácie, hej, lebo vlastne už aj keď Budha sa narodil, už aj vtedy boli rôzne
meditácie. Uhm. Rôzne druhy. Hej, kadejaké si predstav to a hento. Tak. Veď on si on si prešiel vlastne za tú svoju cestu mnohými guru alebo ja neviem ako to nazvať. Čiže a on on vlastne aj v tých meditáciách, ktoré už vtedy boli, vlastne objavil tie limity a pochopil, že to toto ma nevyvedie z toho trápenia, hej? Čiže on vlastne prišiel s niečím úplne novým. Uhm. Hej? On prišiel s niečím úplne novým. Nový typ meditácie vlastne priniesol. Doteraz nebol ako pre prekonaný, ani nič lepšie nebolo vymyslené. Hej? ani nebude jeden jeden druh meditácie. Jeden. Áno. To je aký? Ktorý? To je konkrétne tá všímavosť, hej? Ten ten atribút tej všímavosti
mysle. To je vlastne to, čo on prinesel. Uhm. Hej. Čiže dovtedy boli všetky tie koncentračné metódy. Uhm. Metana, kadečo. Proste, že vlastne uzatváraš sa od všetkého a ideš na jeden bod. Tak presne tak. Toto a všímavosť je vlastne, že otváram sa všetkému a zvedavo pozorujem všetko, čo vyvstáva. alebo je to kontrolované do istej miery. Viac menej, no viac menejm je to je to je to veľmi jemné umenie a vlastne tá všímavosť sa ti tou praxou prehlbuje postupne, hej? Čiže áno, na začiatku možnože ty vnímaš ako keby áno, čo sa deje, ale postupne čím viac sa prehlbuje tá všímavosť, to sa mení, že čo si vlastne všímaš v tej realite. Aká je tvoja schopnosť vhľadu. Hej? A počas
toho, ako ty cibríš tú všímavosť, vlastne prichádzajú vhľady. Uhm. Tomu sa hovorí, že meditácia vhľadu. A ten vhľad, čo to je vhľad? Je to vlastne vhľad do povahy vecí. Čiže ty ako keby máš mikroskop. Tá všimnost je mikroskop. Pozeráš úplne do detailov a vlastne prídeš na niečo na nejakej princíp fungovania, že aha, takto to funguje. Uhm. Veci sú fakt nepermanentné. Napríklad si uvedomíš, že to je vhľad. To je veľmi akože silný vlad. Hej? Alebo si uvedomí, že aha, počkaj, všetko vlastne, čo tu je. Prepáč mi. A je to, že na úrovni myšlienok? Nie, nie, to je priamy kontakt. Priamy kontakt. Hm. To je priamy kontakt. Čiže ty tou všímavosťou ako keby tie veci sa nejak dejú, tie myšlienky vznikajú, zanikajú, prichádzajú pocity, potom
jedna vec odíde, niečo cítiš, sedíš, rozmýšľaš nad niečím, cítiš zuby, cítiš, že prehĺptaš a tak ďalej, rozmýšľaš nad tým, hej? A tým, že vlastne ty si ku všetkému všímavý a si to uvedomuješ, tak ty vlastne sa dostávaš bližšie a bližšie a bližšie a bližšie k tým veciam. Uhm. Až nakoniec vlastne máš priamu skúsenosť s tým, ako niečo vzniká a zaniká alebo máš priamu skúsenosť s tým, že toto všetko, čo tu je, z čoho je to vytvorené vlastne. Hm. A vtedy si priamo uvedomíš, bez myšlienok si uvedomíš, že aha, to vlastne ten vlád, to je taký veľmi silný ahamuk. Hm. Tak tak toto je vlastne o tomto je tá realita. Je to je to niečo a teraz možnože úplne, že dám dám to eh akože možno, že to vôbec nebude sedieť. Ale napríklad, keď teda bavíme sa o
myšlienkach, tak viem pomenovať, že čakám, hej? Čakám, táto myšlienka, pomenujem ju, hej? Teraz eh označil som ju, znova čakám. Ďalšia myšlienka a ty hovoríš, že vnímaš trošku viac ako to eh vyvstáva a padá si hovoril, že že trošku sa to dá prispôsobiť eh pripodobniť mikroskopu, že vlastne nevidíš len to najsilnejšie vyvidné, ale vidíš už aj ako z ničoho to ide do niečoho. Presne tak. Hej. ten až dôjdeš do dôjdeš do bodu, kedy prestávaš vidieť, že prestávaš vidieť napríklad myšlienku, ale že vidíš ten kontinuálny tanec. Je to niečo v tom zmysle? Hm. Tých vládov je veľa, hej? Aha. OK.
Dobre. Nie je to také vlých vhľadov je veľa a každý ten vhľad je ako keby nejaká úroveň. Uhm. Oni idú postupnem, hej? A pri každom tom vhľade to, čo vnímaš, ako to vnímaš, čo vlastne si začínaš uvedomovať, je úplne odlišné. To to sú levely. OK. To máš ako level videohry, hej? Máš prvý vlad. Aha, ok. Všímal som si toto. Bim, potom druhý vlad. Všíma si zase niečo úplne iné na tej realite. Niečo iné vlastne podstatné pre tú pozornosť. To sú, počkaj, to to má nejaký súvis s tými džanami džňanami, ale sú dány sú presne ten koncentračný model. Jány sú vlastne to ponorenie. Uhm. Hej. To je vlastne to ponorenie, kedy vlastne ty sa skoncentruješ len na jednu vec. Uhm. A to začne vytvárať tú
dánu, ten stav. OK. Hej. A ten stav vlastne má tiež určitý charakter a tie sú tiež odstupňované, ale to je vlastne to pohrúženie meditačné, hej? Tam vlastne ty len ako keby svet prestane existovať. Uhm. Hej. A ty si úplne niekde na nejakom svojom špeciálnom mieste. Eufória. Áno. Úžasná. Hej. štieženosť až vlastne aj blať odíde aj štastie odíde strany vyrovnanosť hej už ani nepotrebuješ ani šťastie ani niečo si vyrovnaný ale vlastne nevýhoda tých tých koncentračných metód tu boli akože od pradávna je v tom, že ty keď vyjdeš z tej džány hej lebo tá dána je takto že ty sedíš a sa nepohneš a máš zavreté
oči. Dokonca tie hlbšie sú také, že eh je problém z toho sa vrátiť. Uhm. Ty si musíš dať pred tým, že koľko tam chceš byť a kedy sa chceš vrátiť, lebo akože svet môže kolabovať a ty budeš sedieť ďalej. V tých hlbokých stav už ťa nič nevytiahne. Hej? V tých začiatočných ešte to je také, že toho meditátora, dajme tomu, silný zvuk, že ťa vytiahne z toho, ale už tých hlbších už žiadne zvuky, žiadne pocity. OK. Nič. Hej. Už si niekde úplne odpál. Máš skúsenosti s týmito akože to toto ja nerozvíjam, hej? Ako mám skúsenosti aj s koncentračnou meditáciou, aj s rôznymi stavami, ale ako som otec a som youtuber. OK. A som ten a ten ako na toto. Čiže pre bez
západného človeka akože aj pre seba ty vnímaš vlastne, že tá všímavosť, tá meditácia všímavosti je skôr to, čo to je také pragmatickejšie, hej? Lebo vlastne tam ty nepotrebuješ cibriť nejaký laserový paprsek, ktorý proste bude len na niečo svietiť. Ale ale vnímať pravdivejšie to, čo je tá tá tá všímavosť alebo tá myseľ prítomnosti vlastne vytvára múdrosť, hej? Ty si začínaš uvedomovať ako veci fungujú v tej mysli. Uhm. A tým, že my všetko vnímame cez myseľ, tak si uvedomuješ, ako funguje realita. V tých koncentračných metódách môžeš prežiť blažené akože tripy, ja neviem, čo všetko tam zažiješ, ale prídeš z toho naspäť a tá tvoja myseľm a tvoje
schopnosti budú úplne rovnaké. Uhm. Že to je tripí, akože ideš veľmi silný trip. Tomu sa ne ako tam sa hovorí, že tí, ktorí vlastne prežijú tie tie hlboké a tak ďalej, strácajú akože akýkoľvek akúkoľvek chuť, akože sex. Uhm. alebo drogy alebo jedlo alebo piť alebo niečo také. Nič na tomto svete sa už nevyna tomu, čo čo zažili tam. Nič. Preto sa tí ľudia môžu k tomu veľmi silno pripútať tým stavom a to už vieme, kam bude smerovať. Uhm. Takže to je veľké riziko toho celého. Vau. Čiže, čiže tá všímavosť ti dáva múdrosť. Vau. To je veľmi Áno. To je priama cesta k múdrosti. Uhm. Ako by si možno
definoval, že múdrosť oproti, vieš, oproti nazbieraným poznatkom intelektu a tak ďalej, lebo toto je tiež, myslím vec, o ktorej vieš to v celke v celke to nepočuješ, v škole ťa to nenaučia a môžeš to maximálne tak byť to možnože svedkom, keď si pri nejakom múdrom človeku, hej? Ale tiež, že čo je múdry človek? Uhm. No podľa mňa to, že že vieš, ako sa veci majú. Uhm. Lebo keď si zoberieš človeka, ktorý má dve vysoké školy uhm a a proste neviem koľko titulov a a neviem čo všetko, ale spraví niečo veľmi nemúdre. Uhm. Hej. Napríklad eh v rodine, hej, alebo svojim deťom uhm
spraví niečo veľmi veľmi ako nemúdre, že ich tým tým poznačí veľmi zle. Hej. Je veľa takých rodín, kde tí rodičia sú veľmi intelektuálne na vysokej úrovni. Uhm. A tie deti častokrát žijú veľmi zvláštny život. Uhm. Lebo tí rodičia na nich sa snažia dávať nejaké pravidlá a a nejaké takto to je a a takto veci fungujú a takto to má byť. Uhm. Ale v skutočnosti veľmi im ubližujú tým deťom. Tak ten človek, aj keď má strašne veľa škôl a môže byť v nejakej oblasti expert, Áno. Nevie, ako sa veci majú. Nevidím uhm, že robí niečo, čo nie je prospešné. Hm. Hm. Potom si zoberieš niekoho, kto
proste celý život eh ja neviem, robí niekde v hore a rúba tam drevo, ale je veľmi zžitý s tou nepermanentnosťou. Proste vnímam, že ročné obdobia vznikajú, vznikajú, že teraz musí robiť to, potom musí narúbať drevo, potom musí naštepkovať, potom musí to, potom musí hento a vidí, ako eh sa rodia tie živočíchy, ako zomierajú, vidí, ako sa mení vlastne ten svet. Ten človek vnútorne môže mať omnoho väčšiu múdrosť uhm o tom, ako sa veci majú uhm na tomto svete. Hej? A ten človek by napríklad so svojimi deťmi nikdy takú chybu ako ten vysoko vzdelaný intelektuálne ako naspidovaný človek, on tú chybu nikdy nespraví, lebo už vidí, že by to bolo
zlé, že to skrátka nič. Čiže múdry človek vníma výrazne v širšom kontexte. Predpokladám. Nemyslím si, že to je to musí byť ako tá múdrosť. Hm. Tá múdrosť nie je kontextuálna. Uhm. Keď ty máš múdrosť, ona ide do každého kontextu. Uhm. Mm. Vau. To je podľa mňa ten hlavný atribút múdrosti, že že ty jak raz vidíš, že aha, takto svet funguje, takto sa veci majú, tieto veci skrátka nebudem robiť. A je to jedno, že či to je cudzí človek alebo je to tvoja rodina alebo sa to týka teba. Hej, proste povob ubližovalo. Toto nespravím. Ja si myslím, že to ide do každého kontextu. Hm. Preto veľa ľudí nie je múdrych, lebo lebo nie, lebo lebo robia veci, ktoré eh dobre, dajme tomu, že nemáš nemáš ten ako keby kontext možnože
pre niektoré veci, ja neviem, že že finančné rozhodnutia teraz, že či investujem dobre alebo zle, ale už len v takých základných veciach, že či jedlo, ktoré do seba dávam, proste či mi fakt, že neškodí, či proste mi neberie absolútne všetko, čo ja po čom v živote túžim, hej? Ja neviem, že zdravie, vitalitu hej energiu hej alebo schopnosť sa vyspať napríklad, hej? No, to všetko. Ja si myslím, že múdrosť nie je obmedzená na žiaden kontext. Uhm. Lebo mnohí majú aj poznatky. Áno, samozrejme majú poznatky. Dneska vie, dneska vieš, biohacking ide ako keby dopredu a všetci, všetci, všetci vieme všetko. Hm. Ale málokto robí to, čo je účinné, efektívne. Tak ja viem, že sú teraz eh populárny nejaký taký youtuber, ktorý chce dožiť veľa rokov. Brian Johnson. To toto toto. Hej, ako ne
nesledujem to nejak. Eh, neviem, hej hej, ale viem, že taký týpek existuje. Eh, neviem prečo to robí. Uhm. Hej, ako to je také naše hodnotenie, že uhm to to je zbytočné, hej, ako keby toto hodnotiť, že prečo to robí. On za tým môže mať niečo veľmi prospešné, veľmi dobré, môže to pomôcť ľuďom. Čiže to to vôbec nehodnotím, hej? Hej. Ale tá premisa, ktorá sa ako keby verejne sa o tom rozpráva, že ideme tu poraziť nejaký starnutie napríklad, don't die, to nie je múdre, hej? To to skrátka nie je múdre a tá túžba a a to čo on bude robiť so svojím telom nie je múdre. Hej, lebo ako neviem, či si počul, že že jeho vyhlásenie, že neští proti vetru. Poznáš
to, nie? Hej? A to je ono. Čiže keď sa budeš snažiť zastaviť niečo, čo sa nedá zastaviť, keď sa budeš snažiť vyhrať nad smrťou, sm tak štyriš proti vetru, hej? Ako to nedopadne dobre, hej? Hej. Hej. A čiže to nie je múdre. Uhm. Podľa mňa. Uhm. On myslím, že akože chce byť chce chce byť ako keby on on vie, že je ako keby prieskumník ako keby eh že ukážem ľudstvu, že dobre, že kde dokážeme trošku ako keby posunúť ten posunúť ten limit. Hej. Ja tiež si myslím, že on tam môže mať zámer, ktorý je v pohode. Len to je presne o tom, že niečo ty vypľuješ a už sa z toho už si to žije svojím životom, hej, a už tie naratívy a tie rôzne túžby ľudí do toho vniknú a zrazu z toho je niečo úplne iné. Hej. To isté sa deje teraz. My niečom rozprávame a niekto ti napíše komentár a ty pozeráš, žeá o tom sme sa rozprávali. Ani neviem.
Hej. Ľudia si to proste každý každý si vysvetlí. Hej, presne. Preženie cez svoj vlastný filter. Tak tak preto chodím len k rožkovi do podcastu. OK. Čiže všímavosť eh respektíve tá meditácia všímavosti. Vi vie akože je to je to niečo, čo dokážeš tu divákovi opísať v v stručnosti, že? No jasné. Nie je to, že potrebuje na to trojtýždňový introduction kurz alebo čo? Absolútne nie. Potrebuje na to ten človek prax. OK. Jak začať s tou praxou? No napríklad tak, že tu sedíme a ty si uvedomuješ, že sedíš. Hm. Hej. Bol si vypnúť klímu. Uvedomil si si, že to sedenie prestalom? Nie. To je tá nepermanentnosť, hej? Čiže normálne, keď
počas dňa robíš veci, tak si uvedomuješ, že si sadáš, že sedíš. Uhm. Potom, že sedenie sa skončilo a vzniklo v státe. Uhm. Hej. Potom, že si ľahneš. Ale ináč takto hovoríš pekne, že nie, že ja som stál, vzniklo ste. Vzniklo state. No. No tak kde to ja? Že dávaš si veľmi pozor ako keby aj na slová v komunikácii sám so sebou, aby si do toho nevnášal. To to už je skôr zvyk. To už je skôr zvyk z toho označovania, lebo ty to môžeš odznačovať. Uhm. Sedenie sedenie sedenm pozeranie pozeranie, pozeranie. Uhm. Hej. Chytanie, zdvíhanie. A to sa nebavíme o žiadnom o žiadnom tureckom sede, ani o ničom. Tá meditácia môže byť proste len
to, že si všímaš, čo sa deje. Musí byť. Musí byť. To je tá podstata toho celého. Uhm. Že musí byť normálne súčasťou života. Áno. All day. Bez toho to nemá zmysel. Bez toho môžeš sedieť na vankúšiku a tváriť sa osvietený. To ti v ničom nepomôže. Absolútne. Vau. To je o tom. To je o tom. Hej. To je o tom, že prepáč, len ti poviem, to je o tom, že teraz prídeš domov, deti kričia, žena nasratá, teraz ty niečo povieš zlým tónom, vieš? A ona teraz začne na teba kričať a ty si uvedomíš počúvanie, počúvanie cítenie videnie uhm chaosenie. Uhm, tam sa naučíš múdrosti.
Uhm. Nie, keď budeš sedieť na vankúši. Na vankúši hocikto môže sedieť. Hm. Nie je tam ten challenge, výzva, ktorá ti ukazuje jasné. Ten život tam to tam sa chodí učiť. Vau. Lebo práve ja som mal jednu eh ja som len uvažoval sa snaží sa snažím ako nie, že sa snažím, nepripravujem sa akože nejak na podcasty, lebo chcem nech tá zvedavosť ma vedie, ale jedna jedna z vecí, ktorú som sa eh chcel eh opýtať, keďže máš skúsenosti dlhoročné s meditáciou a venuješ sa tomu a učíš ľudí, je, že ja práve keď som bol tiež v tom období, že sa nám išiel narodiť synček, ja som si ja som eh deväť deväť mesiacov robil rôzne tiež meditačné eh praxe. Rol som akože aj aj konc, ale vieš sedenie v tichu alebo proste len eh proste buď som sa sústredil na na jeden
bod alebo na všetko. A niekde v tom procese tam som zažil takéto, ja neviem, či to môžem nazvať, že prebudenie, ale vlastne tam som si začal všímať, že aha, že proste to tie to tie myšlienky a ja ich pozorujem, hej? Čiže ja keď ich pozorujem, to znamená, že ja nie som oný, hej? Je to súčasť môjho zážitku, ale je tu nejaké ja alebo ja neviem ako to nazvať, ktoré to, ktoré to pozoruje, hej? Je tu aspekt mňa, ktorý pozoruje proste tie myšlienky. Dobre. Dobre. A k tomuto som došiel a práve mňa zaujímalo, že čo teda tou ďalšou a hlbšou meditačnou praxou niekde vo straní človek dokáže do svojho života získať. Aj keď si uvedomujem, že povaha tej otázky je, že že chcem niečo získať, čo čo neviem, či je ako keby skôr stratíš.
Stratí. OK. SK stratíš. Áno. A o to ide. A o to ide. Presne. Ty vlastne nič nezískavaš meditáciou. strácaš tak ako si stratil vlastne tú ilúziu, že že tá myšlienka a ja sme jedna a tá istá vec. Uhm. To bola ilúzia. Áno. A zrazu si trošku si meditoval, zrazu si začal všímať, však a počkaj, však to sú to sú nejaké veci tu. Uhm. Niekde neviem kde niekde, nie? A zrazu si zistil, že aha, počkaj, tak čo sme tu? Sme tu dvaja, hej, alebo kto, hej? A už ti to proste nejakú ilúziu si stratil a zrazu vidíš veci trošku jasnejšie. Jo. Čiže keď ty prídeš teraz budem napríklad robiť eh pobyt v prítomnosti, hej? A tam máme štyri dni. Uhm. A tam ti viem nasimulovať
podmienky, kde tvojou starosťou je len sedieť a meditovať. Uhm. Nič viac. Hej. Čiže tam ľudia si vedia odskúšať taký, že mnižský režim, tak ako sa to robí v Ázii aj v mnisi, ako to robia. Je to také intenzívnejšie. Nie sú to celé štyri dni, lebo to ako málokto by zvládol. Ale tak im to dám, že by eh, že uhm trošku nech je to aj challenge, hej, nech si niečo zažijú so sebou. Uhm. A nejako skúsia, hej? A a potom to trošku uvoľníme. A tam je tá výhoda najväčšia v tom, že ty nemusíš riešiť veci, že som doma, čo mám v chladničke, kedy sa pôjdem najesť, eh kedy príde žena, deti, bla bla bla, lebo si v tom prostredí a to prostredie, v ktorom si, už len to rôznymi tými iteráciami a triggermi spúšťa rôzne myšlienke. Tak. Čiže tu ti
vieme vytvoriť prostredie, v ktorom ako keby nestaráš sa, čo budeš, kedy čo budeš robiť. Proste máš presný program, presne vieš, čo robíš, aby to bolo nudné, aby tvoja myseľ nebola zaujatá vonkajším svetom. Hm. Že kedy čo budem robiť a kde aké bude a čo a tak a čo musím hlavne proste toto mám robiť. Sedím, meditácia v sede, v chôdzi, v sedie, v chôdzi, v sedie v chôzi. To vieš, že budeš robiť bodka. A tá myseľ to prestane riešiť ten vonkajší svet a začneš riešiť to, čo je tam vo vnútri a postupne začnú odchádzať ďalšie ilúzie. Hej. To ja ťa začne zaujímať. No tak počkajte, čo som ja? Kde kde kde som ja? Čo čo to je? Tak sú tu myšlienky, ale však musím byť ja. Musím byť aj ja, hej? A začneš to postupne pozorovať a
pozorovať a pozorovaťm a keď eh pán Boh dá alebo máš dobrú karmu alebo ja neviem, čo sa stane a budeš naozaj ako vytrvalý. Uhm. A budeš tam sedieť, tak jedného dňa príde ten vhľad a zistíš, že aha, počkaj, to sa mi len zdalo, že tam je. Aha. Uhm. Aha. To je v skutočnosti je to inak. Uhm. Už viem ako. Uhm. A ideš ďalej. Uhm. Ideš ďalej a s každým tým vládom stratíš nejakú ilúziu. Vau. Eh, si mi teraz pospájal tiež eh dve tri veci. Dva. Tá vec dve dve dve dve. Východné Slovensko. Tá tá dve tie dva dva párky a dve veci. Hej. Hej. Že jak ak si povedal ten príklad, vieš, že príde chlap domov a doma je
armagedon, vieš, žena je vystresovaná, všade bordel, všetko striekajú. hydranty, a neviem čo všetko možné. A ja som si uvedomil v podobnom momente, že keď vojdem do takejto situácie a je ako keby veľký tlak senzorický na mňa, každý niečo chce, každý sa zrazu spolieha, ako ide sa na mňa vyvŕšiť, že eh sú dve módy ako keby fungovania. Ten mód, dva módy fungovania, kde v v jednom v jednom dám tam titulky prebrať. To už možno YouTube urobí nejak cez aičko sám. Eh, že sú dva módy ako keby fungovania. V v jednom v jednom eh takúto situáciu dokážem, dovolím si povedať, že múdrosť
z tohto pohľadu, ako si povedal, eh vyriešiť alebo sa v nej správať a v druhej eh sa sa pripojím do toho chaosu aj ja, vieš, alebo prelajem tam ešte. proste buď to poserieš alebo nie. Tak a ja ja som ja som hľadal ako vo tom svojom všímaní si seba samého alebo už neviem ako to nazvať, keď do dozadia v tom vedomí ustúpiš, že eh rozdiel medzi jedným a druhým je, že vlastne či ten tá celá story, ktorá sa momentálne odohráva, je o mne alebo nie. Lebo ak ty si povedal, že vlastne môj tvoj problém môže byť byť iba tam, kde ty si. Proste bez teba nie je problém. Hej. V v jednom prípade teda som prišiel domov a teda ja som prišiel domov, ja som mal náročný deň, ja som vošiel dovnútra, na mňa nikto neberie ohľad, všetci mňa idú
rozsekať, všetci na mňa všetko hádžu, nikto sa tu nevie upratať, všetci mne spôsobujú problém verzus iný deň, keď prídem dovnútra a nie je tu žiadne ja, ktoré by okolo seba točilo nejaký príbeh. Len som tam a pozorujem, že to čo sa tu deje. A teraz vnímam, že ok. Proste deti pozerám, že ja neviem, že majú nezjedené jedlo, pravdepodobne nízky cukor, preto majú veľa energie alebo správajú ja neviem ako manželka pravdepodobne si uvedomím, že čo dneska vlastne mala, vieš, že uvedomuješ uvedomíš si ako keby ten širší kontext veci do ktorého kde do toho vzorca nezapájaš ja. Uhm. A zrazu tomu, čo označujeme alebo neoznačujeme ako ja teraz v rámci tejto debaty, eh hneď vie, čo treba robiť a
hneď vie ako vnášať ako keby pokoj alebo neviem, že eh že pomoc tej situácii, aby sa prospešným eh rozozlením posunula vpred. Uhm. Namiesto toho, aby som bol frustrovaný. Uhm. Lebo pri tom pri tej druhej verzii, kde tam mne vzniká ten príbeh okolo toho, že ja že mne sa, že ja som prišiel unavený a mne sa teraz toto deje, tak v tom druhom prípade, kde to nie je, tam nie je dokonca ani frustrácia, lebo je tam úplne, že minimum frustrácie. Áno. No to toto je Vlado podľa mňa úplne, že najdôležitejší príbeh každej dobrej terapie. Uhm. Toto o čom hovoríš. V akom slova zmysle? v tom slova zmysle, že vlastne ty už prestaneš riešiť ten
príbeh toho ja, čo sa mne v živote stalo. Prečo ľudia chodia na terapiu? Lebo sa im niečo stalo. Častokrát, keď prídu na tú terapiu, sa im to nedeje. Sú, sú úplne v pohode. Povedia ti, ale toto len keď mám ísť do lietadla alebo to len keď tam sú tí ľudia alebo hej vtedy teraz nemám úzkosť, ale nie v tom lepšom prípade prídu s úzkosťou. Je to lepšie, lebo tam aspoň to máš, hej? Máš s čím robiť. Ale vlastne to to je ten príbeh tej dobrej terapie, kedy si človek uvedomí, že aha, dobre, tak mne sa niečo stalo uhm v živote, ale to nie je všetko o mne. Uhm. To, že deti sú také, to, že tvoja žena je taká, to, že tvoj otec bol alkoholik, že ťa bil, uhm, to, že sa ti
stalo niečo fakt traumatické, hej? Veľa ľuďom sa stali sakra traumatické veci. Uhm. Ale to nie je o mne, do prdele. Uhm. To ja som si akože nevypýtal. Uhm. Chápeš? To ja ako teraz nemôžem si to dávať za vinu, že ja som nejaký narušený, lebo som mal otca, ktorý ma bil, tak ja za to môžem. Ale väčšina ľudí, ktorí sú dramatizovaní to so sebou nesú, toto so sebou nesieš, hej? Ja za čím som ja spravil, hej? A veľmi veľmi hlboko je tá vina zakorená. A niekedy je to vina a niekedy ja by som povedal, že je to až lebo vina to je ešte, že urobil som niečo, ale je tam ako keby ja vidím, že je tam ešte hanba. Hanba hanba. a hanba už v súvislosti nie, že ja som urobil niečo, ale že ja úplne od prazákladu som zlý. Zlý som zlý zlý. Ja
som zlý. Hm. Ja A to je presne ten rozdiel, kedy človek prejde od toho, že ja som zlý, ja som niečo pokazil, ja som nejaký poškodený k tomu, že áno, takýto je život, takéto veci sa diali. Uhm. Teraz som tu. Uhm. Teraz je to tu. A ja môžem to ani to ja tam ani nemusíme dávať. Proste ide to ďalej. Keď tam dáme to ja, tak to ja sa môže rozhodnúť, čo bude ďalej v každom jednom momente. Tu a teraz. Áno. Čo bude ďalej? Keď ale v tom máš ten príbeh, vieš, že to je o mne celé, čo sa toto celé stalo a moje rodičia mne ublížili a tak ďalej. Tak ty si bol len jedna jedna súčiastka.
Uhm. V obrovskom proste súkoli veci. Hm. Hej. To sa ti tak môže zdať, že všetko sa deje kvôli tebe, ale proste veci sa diali kvôli niečomu úplne inému. Ty si bol v nesprávny čas na nesprávnom mieste a teraz bohužiaľ. Alebo si bol možno bol presne správny čas na správnom mieste. Ešte aj tak môže byť. To to je, že z ktorej strany sa na to pozrieme, hej? Ale áno, bol si tam, kde si mal byť, hej? To ale ľudia, ja sa tomuto vyhýbam. Bol si, kde si bol prostem ja sa tomu vyhýbam, hej? Lebo ľudia toto nechcú príliš počuť, hej? A a myslím si, že nie všetci sú pripravení akože niesť to bremeno, hej? To väčšiným ľuďom nepomôže, keď im povieš, že sa ti to malo stať, hej? Prežil si to, čo si mal prežiť. Nehovorím, že že si to mal prežiť, čo si mal zaslúžil. Nehovorím, že si to zaslúžil, ale skrátka sa to stalo. Tak, keďže stalo sa stalo sa to
tebe. Hej, bodka. Tak to je, hej? Proste nestalo sa to susedovi a nemu. Proste tebe sa to stalo a už ti s tým nikto nepomôže, lebo už sa to stalo. Už je to v minulosť. Hej. A a kto kto to odčiní? Nikto. Len len ty. Nikto iný. A to je ako veľa ľudí ako keby má ťažkú akože ťažko sa s týmto vie stotožniť, hej? Lebo to je také, že doprdele, ja som tu na všetko sám. Ty kokos. Uhm. To veľa ľudí je alebo alebo zároveň tam vznikne takéto porovnávanie, že všetci ostatní majú fajn život a ty vidíš a a to zavidíš a že ale mne nie. Proste mne sa toto neušlo, hej. A a vidíš nejaké love stories, hej, nejakých iných ľudí, romantika, Instagram a ja
neviem čo, vieš. A a ty vidíš, že všetci majú Aliane. No a tak to je. Hej. Ja ja akože nie som nejaký eh prílišný romantik. Proste máš ľudí, ktorí zažili brutálne sračky. Uhm. A ten ich život to vedia to to proste pretransformovať a majú super život. Uhm. Lepší než my dvaja dokopy. Hej. Keď chceš naozaj pravidelne a systematicky otužovať, potrebuješ mať doma kadu. A slovenská firma NORTAB vyrába špičkové otužovacie kade pre každú jednu peňaženku, ale zároveň aj pre tých najnáročnejších zákazníkov. Na ich stránke nortab.sk si dokážeš zakúpiť skladaciu otužovaciu kaďu, ktorá sa ti vojde aj na tvoj balkón v prípade, že bývaš v byte. Zároveň majú v ponuke ultrakvalitné nafukovacie kade pre jednu alebo pre dve osoby a zároveň tým
najnáročnejším zákazníkom dokážu vyrobiť otužovaciu káďu v nereze a v krásnom drevenom prevedení na mieru. Ku každej jednej z týchto kadí si dokážeš zakúpiť veľmi efektívny chladiaci a filtračný systém, ktorý dokáže tvoju vodu schladiť až na 2°up a takisto ohriať až do 40°C. No a zároveň sa star o perfektnú čistotu tvojej vody pomocou pokročilého ozónového čistenia v tomto filtračnom zariadení. Ja osobne na svojom dvere mám od tejto firmy Nord Tab Barrel Pro, v ktorom otužovanie milujem. Ak to s otužovaním myslíš vážne a chceš si zakúpiť poriadnu káďu, v ktorej sa ti bude dobre a komfortne otužovať, tak utekaj na stránku nordta.sk a použi zľavový kód Vlado 5, vďaka čomu získaš 5% zľavu aj tie najdrahšie kúsky na ich stránke. A späť k téme. Sú ľudia, ktorí sa narodili so zlatou vidličkou v ústachm. A všetko je problém. Všetko je
problém a idú úplne do sračiek. Hejm. Proste a sú ľudia, ktorí sa narodia v sračkách a zostanú v nich. Uhm. Proste nestihnú to za ten za ten život. Uhm. Nemajú šťastie možno alebo čo, hej? Proste nedostanú možnosť to nejak rozvíjať, hej? Si zober, že my tu sedíme na zadkoch, proste rozprávame do mikrofónov. Kebyže sme niekde v rozvojovej, niekde Afrike, hej, a čakáš, kedy sub ťa príde zožraťm, akože kde ty budeš riešiť, že čo ja tu zmysl? Proste niektorí ľudia nemajú možnosť, nie? Proste to nie je extrémne raritné, že z takého prostredia niekto sa dostane. Hej. Preto tí Keenňania bežia jak ak keby chápeš, lebo oni majú to je pre nich existencionálna vec, hej? Preto
Číňania tak spierajú, lebo to je jeho, proste to je tikit von. Uhm. Hej. A preto my máme depresiu, lebo na to máme čas a komfort. Áno, ale nič nemáme nič ťažké, čo by na nás tlačilo. Hej. A potom aj tie normál normálne veci saú ťažkéť. A zrazu sme, že ojojoj strašne ťžký život. a unfollowoval na Instagrame. Poďme z toho teraz dva týždne mať ťažkú hlavu. Hej, ale tak to je. Tak to je. Tak to je. Niekho to bolí. Naozaj bolí a tá bolesť je skutočná. Jasné, že tá bolesť je priama úmerá tej túžbe. Hm. Ó. Tá rozhoduje o tom, koľko tej bolesti prežiješ. Nie to, či ťa má ísť zožrať sub alebo ako je to kruté. Hejm. Ale je to tak ako treba si prečítať, ak sa
volal, bože Frank, čo prežil koncentrá, hej? Treba si prečítať jeho knižku. Mám aj tu. To nie je o tom, že kde si, hej? Ako z mojich úst je to je to ako eh ľahko sa ti povie. Áno. Ako je to ako aké je to slovo, keď rozprávaš niečo, čo by si nemal rozprávať, lebo proste si nič z toho neprežil. Ľahkova vážne. Neviem. Nie, horšie slovo hľadať. Horšie, keď si keď ako keby klameš alebo dajú do komentárov. dáme. Tak nech to dá toľko bude verzií kámo, že hej a tak mi to príde, hej, že tu rozprávam o niečom o čom proste nemám šajnu, hej? A je to tak. Preto o tom nejak akože nestávam na tom nejakú svoju. Áno. Ale princíp je tam minimálne minimálne podobný. Princip je tam a každý podľa mňa aj vo svojom vlastnom živote uhm sa vie doňho pozrieť
a vidí tam, že prežil ťažké veci. Uhm. Nie už to bolo čokoľvek. Možnože si to neuvedomoval vtedy, ale každý z nás prežil nejaké ťažké veci. Áno. A sme tu. Áno. Ja si myslím, že každý vo svojom vlastnom živote, keby že otvorí oči a reálne sa naňho pozrie, tak tam nájde momenty, že dobre kámo, toto nebola úplná sranda. Uhm. Toto mohlo skončiť veľmi zl ty si to nejak dal, si sa z toho otriasol a si tu. Uhm. A to si málo. Ináč kto uvedomuje, my viac vidíme ako keby tie, ak by som to povedal, aktuálne nedostatky, ale tiež málokto si uvedomí. Ja tiež som, ja tiež som minule mal taký, ja neviem, čo to bol, nejaký emotívnejší deň. Ja som mal, kde eh kde
sám som sebe nejak ľutoval v minulosti. Tuším dosť teraz v poslednom čase, nie? Ó, kámo, ja akože so mnou to so mnou Hej akože hej, ale to chcem povedať, že že došlo tam práve k tomu, že som si uvedomil, že oká, že tieto veci si proste prežil a že si tu a koľko koľko dobrej roboty je urobenej, že proste nie si dakde pod mostom zložený a bolo to ťažšie než to teraz. Jasné, že chápeš vtedy si, nie? Práve práve to je, že keby som teraz mal zažiť to, čo vtedy, Ježišmária, sa poseriem. Hej, ale o tom to je to. Tým ty čím do ťažšej situácie prídeš, tým lepšie už vieš zvládnuť. Hej, určite. Hej. To o tomto je. Tam tam už ideš do úplne iného fungovania. Preto ja mám rád také veci. šport. Ty si tiež, hej? To tam si to my muži častokrát ako kebyá trénujeme. Trénujeme a a potrebuješ to vlastne sa vystaviť
niečomu ťažkému, aby si to mal, aby si s tým mal kontakt, že ja viem zvládnuť veci. Síce si to o sebe nemyslím, necíti to furt, ale to tam stále je. Je to taká vlastne aj neurochemická ako keby to nie je, že len teória ako tak to zhruba funguje, že vlastne keď je pre tebou nejaká výzva, nejaký challenge, že zvládneš niečo náročné, niečo ťažké, tak do obehu, kadečo. No a ale vo finále, že vlastne keď ako keby, že uspeš alebo dokončíš to nejaký nejaký challenge, výzvu, ťažkú váhu alebo čokoľvek, tak vo finále si ako keby eh v tom baseline serotoninu o čosi vyššie, vďaka čomu vlastne serotoníny je jedna z tých vecí vlastne, pri ktorej si dokážeš v pohode sadnúť, vieš, a byť byť tu a a teraz. A to ako keby ti nejde veľmi, keď keď tých challengov vo svojom živote neprijímaš a
vlastne si stále ako keby v úniku Ešte dávaš činky, benčuješ. A eh vieš čo teraz? Teraz už robím tak viac srandy eh na na dvore okolo detí, vieš. Eh snažím sa teraz eh ja som si všimol popri kulturistike, že sú veľmi monchromatické pohyby. Uhm. A ja som si veľmi všimol, že to, akým spôsobom ja sa dokážem hýbať a byť voľný vo svojom tele, nejak veľmi úzko súvisí aj s takým vnútorným prežívaním. Teraz nemyslím na úrovni všímavosti, ale na úrovni pocitov, emócií a tak ďalej. To na úrovni správania všetko, všetko. Úplne všetko. Tak ak zaberáš priestor, ak dokážeš komunikovať, čo akože vyžaruješ a to teraz nehovorím o nejakom esošite, ale ale ak sa ľudia cítia pri tebe a tak ďalej, že má to veľký presah a ja som zistil, že proste ten
spôsob, vieš, že to to nebolo Ja som si to všimol na sebe, že keď som robil, keď som akože trénoval silovo, hej, tak proste ten zvyk toho, že máš 190 kg a musíš sa s tými 190 kg na plecách postaviť, sa prieš sa prenáša všade všetko Ako pretláčaš všetko. Každá vec, ktorú stretneš všetno [Hudba] potom máš zase máš takých ľudí, ktorí sú takí, že jóga, vieš a sú takí hyper a tí zase sú takí, že Hej. Áno. Áno. A všetko len takto a a nikdy, nikdy ich tam nenájdeš. Proste chceš sa o nich oprieť alebo niečo. A on furt, že nie som. Jáj. Áno. Tam sa to veľmi veľmi si to aj bežci. Zober si bežcov proste. Áno. Áno.
Najlepší spôsob ako utiecť od prvého Prečo bežíš? Neviem, ale bežím. To je to veľmi veľká pravda. Veľká pravda. Hej. Ja ja to mám tak, že eh že robím robím eh silový tréning, ale už ho robím eh tak, že v komplexnejších eh cvikoch, vieš, také, že Turkish Getups vyhadzovať proste ja neviem, že eh nemám kettle bell, ale mám jednoru rúčky také ťažšie. Eh ale čo rád robím, lebo vnímam, že toto mi ako keby veľmi chýba, je s palicou točiť. Uhm. Ja vnímam, že vlastne palicu, keď nejakým spôsobom roztečíš, som neskúšal ešte nikdy. Čože? To som neskúšal ešte nikdy. Nie, ti ukážem potom s palicou. Eh akože normálne to je len akože točenie s palicou kolo svojho tela alebo potom luft oný, ale to točenie s palicou to je, že úplne tá palica je ľahká, ale ona ona má ja, že bez závažia bez závažy. Ubišaj palica. Hocijaké palica metlu
zoberieš, vymontuješ štítiny a a ideš a vlastne len to len točíš a vlastne tam ide o to, že ona je ľahká, ale ty tam zjemňuješ tým, že je ľahká a chceš s ňou točiť plynule, ona podlieha gravitácii a svojím vlastne tým fyzikálnym zákonom, že sa točí nejakým spôsobom a ty sa učíš, ak do toho vkladať ruky takým spôsobom, aby si nenarušil ten tok. Čiže sa učím, vieš, v silovom tréningu robím to, že ja vediem, ja niečo zoberiem a vediem to. Hej, odtiaľ z bodu A do bodu B, hej, alebo cez tri body niekam niečo dostanem nejakú veľkú váhu. A tú palicu ja ju roztočím a ja už sa nechávam ňou viesť. Ona niekedy, keď mi vyletí, tak improvizuje, že ak ju chytíš a ju zatočíš znova do toho kola ďalej, vieš. A toto vnímam, že veľmi ma to ako keby roztancovalo, ale nie takým príliš
spôsobom, že že ak si vravel, že nie som nikde, že som všade a nikde ako keby ako keby dokopy. A to, že aký to má presah do presne do môjho správania, do môj do toho, ako robím veci. monumentálny. To akože málokto málokto si uvedomuje. To telo je to je presne ináč. S kulturistikou som presne preto predstav, lebo ja som myslel, že za prvé to nie je šport. Eh to ako keby a dosť, že to bolo nejak o mojom egu, nejak nejaká validácia zvnútra a tak ďalej. Plus ja som sa chcel naučiť fakt, že o tele veľa, ale vlastne ale, že ten pohyb, ktorý ty potrebuješ vykonávať na to, aby si tie svaly vystimuloval optimálnym spôsobom na to, aby proste tu mal tú mal buntu, tu mal buntu, vieš, aby si proste vyzerala dobre na podivu, že to nie je komplexný pohyb a nie je to
tak, ako som bol len vyskladaný pre účely pódia, tak to bolo aj vnútri. Hej. A to už ja som zistil, že to nie je to nie je taký sloboda. Ako každý ako každý šport, keď už ideš do prílišnej špecializácie, tak ti musí niečo vziať. Musíš sa niečo vzdať tam. Áno, vždy niečo sa musíš dať. Proste tak to je, hej. Hej. S tým nikdy nič nespravíš. Veľmi sa mi páči, kámo, ak si tu rozrozprával tie veci o hlavne akože ten úplne nový za mňa nový pohľad a prístup, lebo dneska ako keď sa pozrieš na internet eh a na Československo, ja tu veľa toho nesledujem, ale zopár ľudí evidujem, čo nejaké príspevky dávajú a to je to je najčastejšie taká tá retraumatizácia a taký ten veľký akože súcit je skvelá vec. To myslím, že patrí
akože aj aj u teba, ale vlastne, že my sa zvykneme, že ponoriť do toho a nevieme z toho vyjsť. No to je to ja si myslím, že to je čisto naše akože kultúrne dedičstvo toto. Hej. OK. Hej. A to je aj dokázané jeden český psychiater, ktorý vlastne to vysvetľuje, že tým, že v podstate stále sme boli nejak utláčaní a pod niekým a potom mali normalizáciu a socik a tak ďalej, tak vlastne on to vysvetľoval, že že ten genofond, ktorý prežíval, boli tí, ktorí boli ticho. Uhm. ktorí sa ako keby nepostavili tomu čelom a nepovedali, že radosť, vy ste svine, hej? No tak lebo by išiel do lágru, hej? Čiže vlastne ten samotný genofón proste darilo sa tým ľuďom,
ktorí boli takí, že jo, no akože budem ticho a budem poslušne a tak ďalej. A s tým vlastne ide potom veľká časť takej tej, no a mňa mňa tu krivdia a ja som len chudáčik a oni sú tu na mňa zlí. Hm. Čiže my to máme vraj ako v tejto lokalite. OK. To máme ako vyslovene geneticky ako keby podmienené, že to máme v sebe také zabudované, že máme tu my akože niekomu slúžiť a nám tu budú len krivdiť a a buď ticho a a bude dobre a nech si ťa nevšímajú a príliš nevyskakuj, lebo hej, hneď ti niekto plesne po hlave. Čiže ako to je taký ten príbeh náš. Ale to je veľmi dobré vedieť, že takýto príbeh niekde je, lebo akože pravdepodobne v našom pozadí No jaj. Lebo zrazu si to môžeš všímať vo svojom správaní. Už sú niektorí ľudia,
ktorí sa z toho prebudili, hej? Ako sú ľudia, ktorí sa z toho prebudili a a vedia, že dobre, tak ako sa stali veci dobre a nebudem sa tu za to ľutovať, ale niektorí ľudia ešte nie sú pripravení v tom a tí ľudia sa potom väčšinou združujú, a navzájom si proste hovoria, ak to bude zlé a ak to môže, to môže, hej. A to je také, že no ako ako ok ako ja viem, že nejaký small talk musí byť medzi ľuďmi, ale ako ja neviem, prečo by sme si, ale keď je to jediný talkk, tak je to przero to je jediný prečo stále len o tomto, hej, že ten mi ubližil a tí nám chcú zle a tí sú zlí a a potom už tí ľudia to majú toho tak veľa, že už začnú ukazovať na seba. Hej. Predtým boli kamaráti. Lebo to, lebo to už sú zvyknutí na byť v tom ako
keby v tom v tom móde, že že niekto musí byť zlý vlastne. Niekto niekde musí byť nejaký, niekto mi ubližuje. Ja som vždy obeť. No. Čiže toto je extrémne silné. Extrémne silné. Preto mne sa páči vlastne aj prokatíve terapii, čo čo ja robím. Aj som v tom vyškolený. Tak vlastne mne to tým, ako som ti hovoril toho môjho starého otca, že aký bol typ, hej, tak tam ako u nás to nejak moc nefičalo, žem my sme sa nejak ľutovali, vieš. chudáčik ti ublíž ako to v žiadnom prípade. Aha. A a vlastne Frank Farel mal takú podobnú energiu, hej? On bol taký, on mal provocative terapi a on vlastne eh veľmi takým ako svojským spôsobom viedol terapiu, kedy tých ľudí akože kľudne poslal do riti, hej, alebo
si z nich urobil srandu alebo proste tam sú špecifické metódy, hej, ktoré akože sú pre diváka veľmi tam tam tam nejak narušíš pattern asi predpokladám, hej? To je veľmi ťažko ako pre diváka rozpoznať, že čo on robí, hej? Ale on vlastne na to prišiel veľmi, že vyzerá, že nevie, čo robí, hej? No vyzerá, že je psychopat, hej? Ako on vyzerá, že že proste taký príklad, čo čo mňa ako veľmi zasiahol a to som pozeral len video, lebo Frank už nežil, ale vlastne mal takú pani takú, ja neviem 60ročnú, akože takto mala kabelku, hej? A to bol niekde seminár. On semináre robil tak, že prišiel si sadol a hovorí, že máme dve možnosti. Buď budeme čakať, alebo máme dobrovoľníka. [Smiech] To bolo všetko. Nikto nič. Niekto
prišiel, sadol si a on začal robiť. Aha. Nič nevysvetľoval, nič nehovoril. On robil s ľuďmi. Aha. OK. Seminá si skončil. Bye bye. Čaute. Hej. On bol akože úplne, že vau. Týpek, veľký týpek. Vau. A mal tam proste takú pani, hej? On takto sedel tam s kabelkou a Frank si predstav 70 ročného deda. Aha. Hej. Takú má brádu. Aha. Ak takú nosil tú čo nosia tí Texasania takú tú oné. Áno. Viem. Tú kravatu. Hej. A takto sedel ruka. Sedel tá pani tam niečo rozpráva o svojich problémoch, hej. Tam je tá základná otázka, že what's the problem? Aha. Akože čo je problém? Už to je provokačné. Áno. Neveril by si koľko ľudí ti príde na sedenie a ty sa celé spýtaš, čo je problém? A ľudia začnú„No, však ja vlastne ani nič.
Oni sami na sebe si robia terapiu. Chápeš? Ak je aké je to silné. Ty položíš jednu otázku on tak akože problém. No tak nie je to až taký takého človeka chceme ho mať chceme ho mať silného. Chápeš? Nejdeme, že a a zvládneš to. OK. OK. Nechcem mať takých ľudí, hej? Chceme silných ľudí. Jednou otázkou. Hej. Čo je problém? No to tak ako to tak akože to nie je problém a ty na pozeráš. Sem nechodia ľudia, ktorí nemajú problémy. Hej. dáš mu viac, lebo to funguje, hej? Aby sa on nejakým spôsobom asertívne začal vyhraňovať voči nejakým veciam, hej? Ty v ňom buduješ tú vnútornú silu. Teraz Feng sedí a ona mu tam niečo rozpráva. Frank tak sedí a že grgol vieš
toáže počúvam. Úplne na ňu začal gráť, vieš. On tomu hovorí, že akože vyvez vlajku, či ti človek zasaľutuje. OK. A ty vlastne v tej provokatí terapii to je veľká improvizácia, kedy ty vlastne nevieš, čo sa bude diať. Ty čakáš na toho človeka, čo spravím. Uhm. Ty máš nejaké intuície, niečo nadhodíš. Uhm. A keď on na to zareaguje, zasa ľutuje vlajke, ideš tým smerom. OK. Že ty čakáš na vstup na entry point, ktorý ti musí ukázať. Ty vidíš, že jeho to bolí, že jeho to niekde rýchlo, ak masáž, vieš, tam je ten bod a ideš potom. Hej. Čiže Frank takto začal grgať, lebo ona proste videl, že to, že to účinkuje, že to robí. OK. Že to nerobí dobre. Hej. A ona asi asi päť minút tam sa snažila rozprávať ďalej, hej. A on jej tam stále
grgal a ona konečne po piatich minútach, hej? To bola taká pani. Aha. Evidentne mala problém sa vyhraniť voči niekomu, hej? Taký bol asi aj problém prezentovaný, vieš. To je veľmi spojené s tým, aký má človek problém. Ona konečne po piati minútach, že že Frank, ako prosím ťa, že akože prečo mi tu drgáš? Hej. Frank ten pozrel. Je mi zle z tých sračiek, čo vypúšťaš z tej huby. OK. A ja som na to kukal, že buď týpek musí byť na drogách. OK. Čo čo mi nesadel? Lebo sedem desat alebo je alebo je majster. Sedesatník, čo umiera na rokovinu, asi asi nebude zrovna akože na niečom fičať. OK. Alebo to vie fakt robiť. Aha. A ja absolútne netuším, že
ako. Uhm. Tak som vygooglil na jedného takého žiakka. Nick nickem sa volá. Tak som mu hneď písal, že že potrebujem sedenie uňho, že musím vedieť, ak toto celé funguje. Aha. OK. OK. Tak sme si dali Skype a on hovorí, že session. Hovorím, že hej, že chcem session. Hovorím, že ok, že 20 minutes. Uhm. Max to je 20 minút. 20 minút, že že maximálne 20 minút budem mať sedem. Hovorím, OK, tak 20 minút. OK, Martin, what's the problem? A ja som začal rozprávať, vieš, to bolo dávno, dávno vtedy neviem, či či už sa narodila Amely alebo niečo, vieš, otec a to a vzťahy a Ježišmária. A ja som teraz začal rozprávať, rozprávať a on teraz začal tú provokáciu dávať. Ja že ty si
tam nešiel na školenie, ale ty si chcel Ja som chcel sedenie, ja som chcel to zažiť akože zo strany klient. Áno. Ja som chcel, že čo to je, to som nikdy nevidel, hej? Jak to funguje, ak čo to robí? Ja som to potreboval zažiť, lebo na základe toho som vedel, že sa rozhodnem, či áno, či nie. OK. OK. Či to baví? Po 10 minútach na mňa Nick kuká a hovorí: "OK, Martin, what's the problem?" What's the problem? A ja, že čo čo čo je? Ja som 10 minút rozprával o svojom probléme a zrazu si ho nevidel identifik. Zrazu som on nebol. Nebol. Zrazu som tú ilúziu hm toho, že problém prekukol tam
nebol. Vau. A teraz, že what's the problem? Uhm. A cake. It is a cake. A on čarvný akože ja si spomeniem ticho. Ticho. Nie. A on nask vieš naklad do teba rp v tej hlave ti to ešte viac ti to v tej hlave premieša. Ty kokos. Aby si už ani nevedel, ako sa volá. Ja už som nevedel, ako sa volám. OK. Fakt. A potom sa sedem skončí a on ti povie, ok, vypočuj si to uhm tú nahrávku. OK. Tam keď si to počúvaš spätne, uhm zrazu počúvaj aký problém? To o čom som rozprával? Uhm. Však to vôbec nebol problém. Uhm. Však to takto vyriešim. Uhm. A vtedy som vedel, že OK. Toto je niečo úplne iné. OK. Toto je
niečo úpl to som nepočul ani ja. No to to akože som vôbec netušil, že takto sa niečo dá robiť. Aha. A vtedy som s Nikom začal spolupracovať. Veľmi sa mi páči, že vlastne aj si to aj tak pomenoval, že že nesie to asertívnu energiu a necháva ju u človeka vlastne po celý čas. No tam je to ako keď som sa to učil, tak ako keby to je musíš to vedieť robiť, lebo vlastne ty tú provokáciu musíš vždy robiť s tým súcitom, hej? Ten človek musí vždy mať pocit, že ako keby ty verbálne mu hovoríš veci, ktoré mu môžu ublížiť. Uhm. Ale neverbálne. Dvojitý signál ako keby, hej. Hej, ale neverbálne ako keby, hej, on cíti, že že ty si na jeho strane, hej. He? Áno. Čiže niekedy je to ako keby ťažké toto naladiť. Musíš, musíš vedieť, musíš poznať ľudí, musíš byť ochotný
improvizovať. Musíš vedieť, že, že čo a kam niekedy musíš ako keby ísť úplne mimo svojho komfortu. Asi aj mimo svojho komfortu, lebo ľudia majú strašné obranym postavené, hej? Ako ľudia vedia sa sa brániť voči tomu, aby niekto Áno. Uhm. I niekam nasmeroval. Hej, ľudia ti odkývajú, Áno. Jasné, všetko sú a odídu a a pokračujú ďalej. A ja toto mám v sebe strašne silné, že ty si tu prišiel za mnou. Uhm. Ty si tu zaplatil, si tu išiel niekde z veľkého krtiša a tu budeme spolu sedieť dve hodiny. Tak do prdele, nech sa niečo aspoň deje. Hej. Ja nechcem byť ten terapeut, ktorý ktorého povie, no áno, bol som u Martina bol milý. Hej, ako môžem byť milý, vieš,
môžeme to hrať, že jó, áno, áno. No to je strašné. Ale kde ťa to posunie? Nikam. Aha. Nikam. A toto ja som viackrát som mal počas toho tých sedení som viackrát zažil rôzne momenty a som si povedal, že nikdy viac týmto smerom. Uhm. Nikdy viac. Čiže som si tam zostával a ale nejdete sa tam topiť pr keď keď keď niečo cítim, že nejakým smerom treba ísť a spraviť, skús to. Daj tomu človeku maximum, čo sa dá dať. Nehraj to, že joj, či ma teraz bude vnímať tak alebo tak. Daj to svoje. Ja. Uhm. Že ty si nejaký terapeut, hej, hej, hej. A on ti teraz dá recenziu niekam alebo ja neviem čo. Hej. Daj to bokom. Buď tam pre toho
človeka. Sprav to, čo proste vnímaš ako najlepšie, že teraz tomu človeku musíš odovzdať. Uhm. Ja si myslím, že to nepatrí len do terapie toto, do medziľudských vťahov. Ja si myslím, že to patrí do vzťahov, vieš. A toto častokrát nevidím. Ľudia to hrajú tak, že safe, vieš. Toto ti poviem, lebo toto je OK. A toto ti už nepoviem. Noi kamaráme áno. Ale teba teba by to posunulo vpred. Presne. Toto si ľudia nerobia. Uhm. A už je to tak silné, že už to potom ani nechceme počuť. Náhodou už niekto ti chce dať. Áno. Nie je to dar. Akože niekedy to bolí, hej, ale vlastne úplný. Ale ale to zabolenie niekedy je to, čo ťa prebudí. Ako keby ti niekto, vieš, a príde a ti povie, že chcem sa nedajú tie sračky počúvať.
Chcem sa s tebou porozprávať, vieš, že že príde a povie ti, chcem ti niečo povedať. Áno. To nie je ľahké. Ty kokos. Nie je ľahké. Vieš, my sa nahnevame na tých ľudí, nie? Lebo my sa zároveň aj bojíme, že teraz niekto na nás bude krivo pozerať, lebo sme lebo No ale to je to je veľmi on to povedal, vieš prísť za niekým a sa odhaliť, vieš, a mu povedať, že že takto veci sú, takto ťa vnímam, takto si mi ublížil. O tom to je. Hm. To vôbec nie je bežné dneska. No, extrémne dôležité. A mňa to zaujíma, ty keď si vy vravel, že si bol na tom session, hej, a zrazu si zistil, že problém ani nie je. Hm. A reálne akože potom si išiel naspäť do svojho života rutinného a si videl, že ten ako to ťa ani nikde už ani nejak, že už ťa to ne neriadilo žiadnym spôsobom. To je rôzne.
To je rôzne, že že nie je to to je vždy od od 1 do 100%. OK. Uhm. To to má vždy analógovú škálu, čiže tá intervencia vždy niekde na tej škále bude. Jasné. Čiže ty máš nejaký vhľad a nabudúce, keď sa ti, ja neviem, že zopakuje nejaký príbeh v hlave alebo alebo sa niečo znova spustí, ja neviem, nejaký komplex alebo niečo, tak ale už vieš, že už máš nejakýže poslednú spomienku nad na tento posledný pocit máš napríklad z takej terapie, kde si vlastne zistil, že a to až taký problém nebol a tým pádom už ťa to až tak nezasahuje. Správne na to užívem alebo rôzne ako ľudia to rôznym spôsobom môžu môžu vnímať. Môžu to vnímať tak, že tak ako hovoríš, že že ten pocit alebo to, ako sa cítia v tej situácii, má nižšiu intenzitu, menej sa
trápia. Môže to aj úplne zmiznúť, môže ten pocit sa z jedného zmeniť na druhý. Niekedy lepšie, niekedy horšie. To sa môže stať. Hej. Áno. Niekedy to môže byť o tom, že tá situácia im spôsobuje ako keby menej často ten pocit, že je rovnako intenzívny. Uhm. Ale predtým mi ho spôsobovala tá interakcia v pondelok, utorok stredok štvrtok piatok sobotu, nedeľu furt a teraz je to len v pondelok a v piatok. No ok. Mene často, hej? Čiže rôzne ako tam je rôzne iterácie to niekedy je to len na tej nejakej myšlienkovej úrovni, hej, že pocit tam je, je ten istý, ale moje ako keby nejaké chápanie tej situácie sa zmení, hej? Čiže tam je veľa veľa možností. To je postupný proces. Uhm. Hej, tá tá terapia, to ako sa človek mení.
Môže to byť, že niekto príde na sedenie, odíde a tá vec je úplne iná. Áno, ale tam vlastne zapadlo len viacero vecí, ktoré už boli rozrobené a a proste nejak to zapadlo, hej? Ale vždy to je nejaký postupný proces, kde sa postupne veci nejakým spôsobom menia a ty ich vieš nejakým spôsobom ako terapeut eh ako vie, že kde asi ten človek je a čo by asi potreboval. Najhorší výstup terapie je len jeden, že ten človek odíde a nič sa nedeje. Uhm. Keď ten človek odíde a tie symptómy sú horšie, nie je to akože úplne ideálne, ale môže sa to stať. Je to ojedinelejší prípad, ale je to veľmi dobrý prípad, pretože keď ten človek príde naspäť, uhm máš s čím robiť. Je je je vyprovokovaný tým životom momentálne k tomu, aby
riešil akože aby Nie, nie, nie. Tam tam môžeš byť, že že niečo ti uniklo. OK? Že že ten človek prišiel s nejakým problémom, nejak ho chápal, myslel si, že toto mu vyvoláva tie úzkosti. OK. A vy ste na tom pracovali a on sa vrátil naspäť a zrazu zistí, že úzkosti sú horšie. Uhm. Prečo sú horšie? Pretože ich spôsobuje niečo iné nejakými niekde inde to musí tlačiť. A tým, že ty si v tom systéme niečo zmenil, čo je super, že si niečo zmenil, tak zrazu sa to ukazuje akože v plnej kráse, hej? Ten človek môže prísť naspäť a môže sa naučiť, že aha, v skutočnosti je to inak. Uhm. Čiže niekedy, keď sa veci ako zhoršia, to to nie je vôbec zlé. Hej? To ako nie je vôbec zlý výstup. Ty si teraz
povedal, že aha. A ja som si všimol, že v mojom živote, keď ja som sa cez nejaké sračky eh dostával, tak práve ja som myslel, že že prichádzať to tá zmena k lepšiemu, že že to príde vždy s nejakým, ja neviem, že že s nejakým výbuchom, ale vo väčšine prípadov to bolo s tým, že aha. Uhm. Áno. A načo to je ten? To je ten psychologický. Nie meditačný, ale psychologický. OK. OK. A ja ja to ja to chápem ako preramcovanie príbehu. Je to je to určite je to ono. Hej urč určite. OK. To musí nastať do určitej miery. Hej. Frank to tak opisoval, že vlastne on tou provokáciou robí to, že ten človek ukáže, má nejakú kuchyňu, OK? A
ty mu proste všetko vyhodíš do luftu. Uhm. Všetken nábytok proste všetko mu niekde vyhádžeš. Uhm. On si to potom môže iným spôsobom poskladať. Ale už to má vonku. To máku. Hej. už všetko ten bordel, čo tam mal a všetky tie riady a všetko to, o čo sa tam nestaral a a olej mu tam kvapkal a ja neviem čo všetko. To všetko vyletel do luftu. Ahm. A on si to, čo si tam chce dať, si tam dá a čo chce nechce, už si tam nedá. A poskladá si to iným spôsobom. Spô si dak inde, brutálne prirovnanie. Hej. Proste to zrazu ten nábytok je inde a funguje to iným spôsobom. Furt furt je to tvoja obývačka, ale úplne iná. Áno. Hej. A to je ten istý príbeh. A ináč sa v nej cítiš. No rozhodne. To je to je najdôležitejšie. Podľa toho ľudia hodnotia, že že kde sú. Hm. Čiže drvivá
väčšina problémov eh je nejakým spôsobom spojená vlastne s príbehom, ktorý my si rozprávame. Hm. Bez sami o sebe a o každej o každej bez príbehu ak by si musel by si, keď ja som ľuďom odporúčal, že že sú dve možnosti. Eh a vlastne ani jedna možnosť to nevyrieši, hej? Jedna možnosť je tá, že sa rozbehneš proti stene hlavou. Uhm. Hej. Ten príbeh bude pokračovať ďalej, ale nebudeš mu rozumieť. Hej? Bude to tak To je opísaný taký príbeh nejaké to ona bola nejaká neuro chirurgička alebo niečo a a padla jej vlastne tehla naľavu. Aha. Poškodilo jej to rečové centrum. OK. Hej. A ona vlastne teraz si išla zavolať pomoc. Aha. A a teraz akože
zdvihla zdvihla telefón a snažila sa vytočiť akože 9, samozrejme, že vytočila nejakú blbosť. Hej. A teraz sa jej ozval labrador a počúva proste štekanie. OK. A ona teraz začala rozprávať, že že prečo na mňa rozpráva labrador, že však aha, veď ja si potrebujem zavolať pomoc. A vtedy si uvedomila, že aj ona šteká. Čiže ten myšlienkový proces aj všetko vlastne prebiehalo ďalej. Ale tým, že mala odpálené rečové centrum, ona nerozumela, čo rozpráva. Proste to bolo len ako štekanie. OK. Čiže aj keby akože myšlienok sa nezbavíš. Aha. Hej. Uhm. Aj keby že z toho toho príbehu sa nezbavíš. A keby že ti padne tehla, ten príbeh bude pokračovať ďalej.Áno. Tie myšlienky furt ho budú nejakým spôsobom riešiť, kto som, čo som. Len budeš to mať ako štekanie labradora. Hej, to bude
jediný rozdiel. Aha. Čiže toho príbehu sa nezbavíš len tak. A čo prinesie to? Aha, ten moment vhľadu prinesie, že pochopíš. No podľa toho, ktorý? Podľa toho, či sa bavím o psychologickom alebo meditačnom. eh meditačný vhľad predpokladám, že ti vnesie eh zmenu vo fundamentálnom chápaní toho, jak fungujem celé. Uhm. Ten ti priamo, ale nevyrieši nejaký psychologický môže, nemusí. Môže, ale môže ti napomôcť výrazne v tom, aby si pristupoval ináč k tomu psychologickému problému. Môže nemusí. Hej. Môže ti to aj sťažiť. Čiže, čiže v rámci toho psycho v rámci toho psychologického
akože dôjde, dochádza tam a aj keď nebude to asi na to jedna odpoveď, ale že zaujíma ma, že čo čo býva ten bod, ktorý ako keby človeku dokáže, že uľaviť, že čo že zrazu mu minulosť začne dávať zmysel alebo že je to, že alebo že človek proste len pochopí a prijme, že proste sa to st, vieš, lebo my dnes môžeme povedať všetci, čo máte proste svoj nejaký psychologický problém, proste veci sa stali, môžete sa to vykašľať a proste ísť ďalej, hej? Ale nie, nezaúčinkuje to vôbec ako keby hej u nikoho a eh že čo tam čo tam býva ako keby ten eh ten moment, keď je nejaký jeden, že že akt moment alebo nejak nejaká zmena v tom príbehu? Ja to veľmi tak beriem eh tak jednoducho uhm z tých
eh z toho, čo som videl uhm na tých terapiách, čo ľudia jak so svojím životom naložili a tak ďalej. Tak ja príliš nerozmýšľam nad tým v nejakých pojmoch, že podvedomie a a to a hento tamto. Ja nad tým rozmýšľam veľmi jednoducho. Ľudia keď sa zmenili, keď som s nimi pracoval a to si nedávam sebe v oni sa zmenili. Ja som mal to šťastie, že som bol pri nich. Jasno. Tak to, čo sa udialo, bolo to, že tí ľudia pochopili uhm, že sa môžu zmeniť. OK. To bola prvá vec. Druhú vec, ktorú pochopili, bola tá, že sa chcú zmeniť. Uhm. že chcú. Hej. Niekto si môže myslieť, že akože asi by som to zvládol, ale nie, budem robiť čokoľvek iné len metodo.
Hej? Čiže, že sa chcú zmeniť. Aha. A tretia vec je tá, že si uvedomia, že ja tu, kde som, mám všetko potrebné na to, aby som to mohol spraviť. Uhm. A idem do toho. Uhm. Hej. Že že príde tá tá akciam, že keby neviem, čo sa deje. Uhm. proste skončím až keď to bude proste vybavené. Si mi pripomenul teraz jeden taký vhľad tiež, ktorý ja som mal asi psychologického charakteru, lebo neviem ako to povedať, že dlho som uvažoval nad tým, že ako sa stať dobrým chlapom. Ja som potom zistil, že ono sa nedá stať dobrým chlapom, že v momente, keď ja už budem dobrým chlapom, ja ním už budem, že vlastne ja ním ako keby kým stále sa
chcem stať, tak s ním stále nie som. No to je tá túžba. OK. A ja som vlastne zistil, že sám seba, že to je ten problém, že vzdať sa toho chcenia, nie že vzdať sa toho chcenia, že pochopiť, že vlastne len od od tohto momentu ja sa budem rozhodovať tak, aby to bolo čo možno najviac v súlade s tým, čo považujem za tú definíciu toho správneho chlapa. Aha. A budem padať na hubu, ale vlastne mám nejakú A prijmeš to. A prijmem to. Hm. Hej. Tak toto je. Hej. Dokonale to nebude, ale holdol. Snažím sa robiť, čo sa dá. Uhm. Ty sa snažíš teraz niekým sa stať? Fú, máme toľko času. Čiže hej, že má máš svoje. Hej. Tak eh už to vieš, ja som sa
na tomto strašne veľakrát popálil. Uhm. Eh o o tej práci manažéra sme už hovorili a tam boli rôzne veci aj nejaké športy a crossfit a také uhm záležitosti. Tam máš gitary. Tak to bola tiež môj denný chlebíček. Veľa, veľa rokov, hej. Denný chlebíček. Akože sa aktívne venoval aj v muzike. Hej. Som nevedel. Aj sme turné po slovensku mali. No čo si čo si čo ste hrali za štýl? Eh taký jazz fusion. OK. To zne dobre. Complicated veci. No inštrumentálne. OK. Ak všetko asi čo si robil teraz vo svojom živote. No. No. Asi ty si taký jazm. No a veľakrát som sa popálil na tých veciach, lebo tam bola tá túžba, vieš, ma to potom na konci vyplieskalo.
Uhm. Tak ak s tou kulturistikou, hej. si zažil. Každý, kto sa začne niečomu hlboko venovať, tam objaví to trápenie, tú nespokojnosť. Proste tam to je. Hej? Preto sa ľudia divia, že jój a on je taký slávny a z čoho má on problémy. To je to je presne to. Čiže ako dávam si na to pozor. Uhm. A snažím sa skôr na to ísť tými nejakými zámermi. Uhm. Hej, že nie neísť až tak po tej túžbe, že toto bude to bude super, hej? Ježišmária. To chcem, to chcem to chcem. Ale je tam taký zámer, že ok, toto, keď budem robiť uhm a budem to robiť týmto spôsobom, bude to prospešné. Bude to prospešné pre mňa, možno pre moje deti, možno pre
ostatných. Prostem je to nejaká cesta, na ktorú chcem nastúpiť a chcem ísť. Uhm. Čiže snažím sa tieto veci nejak ako v tom živote čiže eh čiže čiže keď eh lebo vždy je to aj spájané s túžbou, hej? vlastne každá jedna taká vec len do toho dokážeš dokážeš si to prehnať cez nejaký filter nejakého zámeru. Uhm. Ťažko povedať. Toto toto ti úplne ako tak ďaleko ešte nie som, že či by som vedel robiť veci bez túžby. To asi nie. Či by som vedel mať úplne taký čistý zámer. Niekedy áno, niektoré veci sú také, že nie je tam ani nejaká veľká averzia voči tomu, nie je to ani také, že je mi to jedno. Proste aj je tam, že taký, že zámer, že že toto
spravím, lebo mám taký zámer, hej? To niekedy niekomu pomôžeš a je to také také spontánne, taký spontánny zámer, že to spravím a nič od toho nečakáš. Čiže niektoré veci si myslím, že že viem robiť aj s takým akože, že je tam len taký čistý zámer. Uhm. OK. niekedy. Hej, ale ako väčšina tých vecí určite tam niekde v pozadí je nejaké si tiež myslím, že niekto sa tam teší, že toto, keď tvárme sa, že to robíš pre nejaké veľmi krásne akože efekty, ale nakoniec dobre som ho klamal, dobre som ho samého seba, vieš. Dobre som všetci ma budú obdivovať. Všetci ma budú mať radi. Áno, áno. Ako asi niekde na úplne vzadu tam, ale ináč
akože to je strašná haluz, že vlastne, že toto všetci ako keby máme v sebe, vieš úplne, že všetci, že to je, že to je masaker. Niekedy je až obdivuhodné, že vlastne čo čo čo ľudstvo dokázalo vlastne s týmto všetkým vo svojom vnútri. Hm. Áno. Ako dokážeš veľa vecí, hej? O ako o tom potom, hej? Ako chceš niečo dokázať, chceš zmeniť svet, musíš mať obrovskú túžbu. Uhm. A vieš zmeniť strašne veľa vecí ako a môžeš pomôcť ľudstvu a tak ďalej, ale ako šťastie uhm tam tam nenájdeš šťastie, hej? To sú úplne dve rozdielne disciplíny. Kde nájdeš šťastie? No presne na druhom strane. Presne na druhej strane, že chceš čím menej. Túžba ťa privedie k
niečomu, niečomu úžasnému, niečo, čo môže byť proste všetci ti budú závidieť. Uhm. Ale tam bude všetko, len nešťastie. Nešťastie. Presne. Presne kolmo. Oproti tomu je šťastie. Oproti tej túžbe je šťastie. Presne tam, kde nie je, tam je šťastie. Len tam, lebo túžba je to, čo vytvára priestor. Ako keby to je to ak s tým, čo som hovoril to prirovnanie, že že kým sa chcem stať tým chlapom, tak ním nie som. Môžem byť ním byť. Ty byť, tak keď chcem byť šťastný, to tak túžbu máš len po veciach, ktoré nemáš. Hm. Alebo ktoré máš a nechceš. Uhm. Nie je iná možnosť. Inak nevznikne
túžba. Túžba je vždy, vždy, keď niečo chceš, máš problém. Uhm. Teraz máš problém, lebo chceš niečo v budúcnosti. Teraz to ešte nemáš. Uhm. Čiže tam, kde nie je túžba, tam je šťastie. Ale to je potom tiež taká eh v rámci tej nepermanentnosti, je tiež taká zaujímavá vec, že vlastne aj to šťastie, dajme tomu, že podarí sa ti byť úvodzovkách prítomnom okamihu alebo neviem ako to nazvať, hej, že ok, že o ničom momentálne netúžim, tak vlastne aj to šťastie nepermanentne. Samozrejme, preto je úplne zbytočné túžiť po šťas. Vau. Vau. Preto som ti hovoril, že že prídeš na pobyt, nič nezískaš. Hej. Hej, len sa
zbavíš. Zbavíš sa. Uhm. Hej. Budeš budeš vidieť svet s menej túžbami, čiže bude viac času na šťastie. Uhm. Ale nemôžeš ho hľadať. Ty keď ho budeš hľadať, pôjdeš za ním, budeš sa ho snažiť vytvárať to šťastie. To je ďalšia túžba, to je ďalší odrb. Tým pádom mne to znie eh ako keby, že že teda to šťastie je tiež nepermanentný proste pocit. Aj čo je tým pád nič viac. Existuje niečo, čo je permanentné okrem háčku? Mal. To je tiež len stav. Prý odíde. Takisto ak šťastie. Hej. Samozrejme, že šťastie je príjemnejšie než načka. Jasné.
Je môže niekedy sa to prelína keď sa to prelíže keď stihneš dobehnúť Hej tak hej si povieš vtedy to je happiness všetko je v vieš kedy sa to rozbehne keď keď nevieš trafiť kľúč do kčovej dierky vtedy vtedy to vtedy sa začína sranda tak vau počúvaj robíš tie kopec eh nahrávok na uhm na YouTube a ja som eh ja mám vypočutých akože Akože v fakt rošku počúvam moje na nárky. Ako nepočúvam ich teraz momentálne pravidelne, ale vlastne v A si pri nejake zaspal? Eh hej zaspal som. Jasné. Hej. Už máme taký intímny vzťah. Hej. Máme, máme. Hej, hej. A je to je je to je to intímna záležitosť. Ináč však tento hlas, kámo, to koľko ľudí tento
hlas vieš pozná a počuje akože ver. No toto je civilný hlas. Civilný hlas. A daj ten hypnotický. Úplne iný. Hypnotický hlas. Ten ide do hĺbky. Nie, teraz som už už rozrozprávaný som. eh, že mňa zaujíma, použijem takisto tento hlas, že to, čo ty máš vo svojich nahrávkach, sú predpokladám, že sugestie. Uhm. Primárne, majoritne. Je to to isté, čo afirmácia alebo je to odlišné, alebo je to, že úplne to je jedno, ak si to človek nazve? Je to asi jedno, lebo lebo lebo eh v dobách, keď v dobách, keď som to akože počúval trošku aktívnejšie, tak eh eh samozrejme ako ty
si nebol eh jediný človek, ktorého som počúval, ale u teba jediného som eh nemal pocit, že to, čo počúvam, sú sračky. Vieš akože prehnanie pozitívne sračky, ktoré proste mi hovoria nejakú nejakú, vieš, že že keď keď raz mám samého seba niekde vo svojom hlbokom príbehu, že ja neviem, že som pittal hov nemožný, neschopný a neviem čo všetko možné, tak počúvať mi, že som som super a som milionár a neviem čo. Hej, presne tak to ako to bolo, že toto som bol ešte viac frustrovaný po takom niečom, hej. A dneska totož ľudia počúvajú bežne. A ty si ty tvoje sugestie sú také, že vlastne ja neviem ako to povedať, že jak keď kľúč ide presne do kľúčovej dierky,
že on ako keby ide, lebo sú vágne. To je vlastne to vychádza z eriksonovskej hypnózy. OK. Uhm. To je špecifický ako keby model komunikácie, kde používaš nepriame sugestie. Nepriame. Uhm. Tie afirmácie sú väčšinou priame sugestie. Hej, si taký alebo budeš taký alebo to je v podstate jedno. A to vlastne tá priama sugesia častokrát narazí na takzvaný kritický faktor. Uhm. Na logiku alebo logiku. V hypnose sa tomu hovorí, že kritický faktor, kedy vlastne eh tá myseľ alebo ten človek začne bojovať s tou sugesou. Prečo by som teraz mal byť šťastný, hej? Prečo by som teraz mal štekať ako pes? Áno. Nie som pest. Čiže vlastne tými nepriamymi sugesami vlastne Milton Erikson bol taký veľmi známy,
populárny hypnoterapeut a a on vlastne zistil, že že keď nepôjde priamo na to, hej, napríklad chce, aby sa niekto uvoľnilo. Hej. No tak prišiel si k Eriksonovi. Erikson bol proste starý dedko, ktorý bol na vozíčku, lebo si mu rozumel a on na teba začal hovoriť, hej, že nemusíš sa uvoľniť, nemusíš proste nejakým spôsobom sa zameriavať na svoje dýchanie. Ani nemusíš nič so svojím dychom robiť. Uhm. Nemusíš sa snažiť byť uvoľnený na tomto sedení ani nejakým spôsobom relaxovať. Uhm. Nemusíš robiť nič. Uhm. Hej. Len počúvaj môj hlas. Keď budeš počúvať môj hlas, tak tvoje telo samé to zariadi, že sa uvoľníš v tom správnom čase pre teba. Ja neviem,
kedy príde ten správny čas, kedy sa začneš uvoľňovať, ale pravdepodobne to niekde začneš cítiť. Ja neviem, či to začneš cítiť na svojej tvári, že sa usmeješ, budeš trošku viac uvoľnený alebo niekde v inom tele. Minule som tu mal takého klienta, s ktorým keď sme sedeli, tak zrazu si všimol, že sa mu chcú zavrieť oči a spočiatku bojoval s tým pocitom. On už začal žmúrkať, potom začal žmúrkať viac a viac. Mal taký zvláštny pocit zo svojich večer. Ja tu zaspím. Brutál, brutál. On sačal smiať na tom a zistil, že to je ešte príjemnejšie. Hej. Čiže masaker, rôzne tam tam vieš strašne veľa vecí ako
využiť, že čo sa deje. Uhm. A v tých nahrávkach ja neviem, kto sedí predo mnou. Áno. Kto to počúva, hej? Tu by sme mohli pokračovať ďalej. Potom už by sme tu ten tvoj zážitok, hej, že si sa zasmial, hej, a je to príjemné sa zasmiať. Môžeš pokračovať ďalej počas toho, ako kyveš hlavou, hej? vlastne Erikson to, čo videl, to, čo robil ten človek, on to vlastne vodkal do tej do tej hypnotickej indukcie. Ten človek nemal už kam odísť. Áno. Hej. Uhm. Tým, že ja neviem, kto sedí oproti mne, tak ja sa snažím tie sugesie dať čo najvágnejšie. Áno. Čo najotvorenejšie, aby sme obišli ten kritický faktor. Uhm. Aby vlastne ten človek mal presne pocit, že to je presne pre mňa. Áno. Vyberie si z toho podstatné, čo preň som nič preňho
presne nepovedal. Ja som dal možnosť v jeho mysli si povedať to, čo potrebuje. Si vau. No to je rozdiel medzi medzi chalanom, čo chce robiť videá a medzi majstrom. Hej? Lebo fakt akože môžem sám za seba povedať, že že presne toto to obchádzalo, lebo u mňa to bolo vždy, keď som pustil nejakú, že afirmáciu alebo niečo, to je bullshit. To proste to to sa nedá počúvať. Hm. Ja som to tiež tak mal. Ja som s tým začal vlastne tak, že ja som si sám pre sebam robil nahrávky dávno, dávno, dávno, dávno. Hej. A potom jedného dňa ma napadlo, že však dám toľ skúsim to dať na YouTube, hej? A vlastne vtedy to nejak začalo byť. Ty si ináč podľa mňa najpočúvanejší hlassi na YouTube akože tvoj hlas. Neviem, či to či to ešte niekto niečo také robí. Hm.
To asi nie. To asi nie. Akože keď si zoberieme YouTube aj tie tie podcasty, sme tu nejak rátali nejakých 300 000 každý mesiac. 300 000 zhliadnutí, hej? Akože vypočuť vypočuť ľudí divákov. Divákov. Divákov. No tak to je riadna už eh 1% ako oni sa opakujú. Veľa ľudí to počúva, vieš. Áno. Akože každý mesiac počúvajum, ale nejak každý mesiac akože 30 000 divákov to uhm sa objaví na na tých kanáloch. Eh, jedna vec, ktorú akože každý priom zažije, je, vieš, je to pokojný hlas a nie je tam, ak ty si vravel, ten kritický faktor. Čiže človek sa cíti eh nerušene, pokojne a bezpečne. Uhm. A čo človek
akože môže zožrať reálne z vieš z toho, že okrem toho, že že sa vyspí, vieš, že že sladko, že sladko zaspí. Tie sugestie dokážu, aj keď viem, že na to nie je asi nejaká jednoznačná odpoveď, že hej, dodajú ti tento parameter, tento atribút a tak ďalej. Ale predpokladám, že no je to robené nielen kvôli zaspávaniu, je to je to robené aj kvôli tomu, že má potenciál zasiahnuť to nejakým hlbším spôsobom. možno ten príbeh, ktorý si človek o sebe rozpráva alebo to, ako sa cíti vo vzťahu sám so sebou alebo niečo podobné ako na v tom môžem dúfať. Uhm. Hm. To je o tom, že ja neviem, kde ten
človek je. Uhm. Hej. A niekedy mi napíšu uhm správy, hejm a niekedy tie správy sú, že vau. Uhm. Hej. Samozrejme, niekedy ľudia môžu mať nejakú eufóriu a môže to byť prikrášľané alebo čo, ale áno, áno, ale akože už prišlo veľa takých rôznych ako dopisov a niektorí ľudia fakt spravia ohromný progres. Ja si nemyslím, že to je tou nahrávkou. Uhm. Ale je to jednoducho niečo, čo do toho mixu tých vecí, ktoré robia a ktoré zažili, im to nejak sadlo a im to nejak ako keby pomohlo. Uhm. Takže je to nejaká sugesia. Tá sugestia vlastne je to sadenie nejakých semienok. Uhm. Zasadíš nejaké semienkam už kedy
vykličia. Uhm. To ja neviem. Uhm. Hej. Ale pokiaľ môžem zasadiť, kým ale kým kým tam nie sú, tak nemá nemá čo kličiť ako hej. Že pokiaľ môže môžem niečo zasadiť, tak sa snažím. A preto vlastne aj keď si vypočuješ nejaké dávne nahrávky a teraz, tak sú iné. Sú veľmi iné s tým, že aké semienka tam sadím. Hej. Predtým som bol viacej tak orientovaný na nejaký výsledok a hej hej a postupom času som zistil, že že to možnože ľuďom až tak úplne nechýba, nepomôže. Uhm. A snažím sa vlastne veľmi citlivo vyberať tie sugesie, aby aby naozaj boli prospešné, aby naozaj, že áno, toto je sugestia, ktorá ti pomôže v živote. Uhm. Nie, že pomôže ti v tomto kontexte a vtedy, keď
máš takýto problém a vtedy, keď sa deje to alebo to, nie? Toto ti pomôžem, nech už si kdekoľvek, nech už si to vypočuješ teraz alebo za 10 rokov, tu nájdeš nejaké sugestie, ktoré ti nejakým spôsobom pomôžu. Ale ako ja nemám o tých nahrávkach nejakú akože veľké nejaké mienenie alebo niečo také, hej? Pre mňa je to také, častokrát ľudia prídu za mnou a im povedia: "No už by stačilo počúvať nahrávky, hej? Lebo je to také, že ty imíš, ja imam prestali počúvať nahrávky, hej? Uhm. Lebo to je zase je to niečo, čo na čo sa človek spolieha a a pestuje si na tom nejakú akože závislosť alebo niečo alebo niečo od toho očakáva. Ako žiadna nahrávka nie je nie je magická. Ľudia sú magickí,
hej? Oni to vedia spraviť. Toá tá sila nie je v žiadnej nahrávke, v žiadnej sugesi, v ničom takom. To je len sú len slová. Uhm. Nič viacm. Hej. Ja to takto beriem reálne. Čiže nemám o tom ja nejakú akože uhm nebudem tu o tom rozprávať, že neviem koľko eh rokov skúseností do toho idú a ja neviem čo všetko. Akože pravda. Ale ale kus roboty akože sa tým je akože samozrejme hej akože to to je pravda, ale akože v konečnom dôsledku je to len posratá nahrávka na internete. Hej. Hej. Ale ľudia by si to zas nevyberali, však ako tam eh retencia tých ľudí, ktorí akože už tie majú skúsenosť, je nárne vysoká. Aj ja vlastne po po prvej nárok som vedel, že keď zaspíš konečne po po
piatich rokoch, tak Hej, to ťa poteší. To ťa poteší to toto je až do eufórie pre mnohých ľudí. No to to je super ako za za to som vďačný, že uhm že vedia si pomôcť, ale samozrejme to je prvý krok, hej, lebo aj toto je nepermanentné. Čiže tá nahrávka, ktorá im pomohla teraz, zajtra nemusí, za mesiac nemusí. Hej. Takže treba využiť tú príležitosť, ktorú majú. Uhm. Treba treba zo seba vytiahnuť tú silu. Ono ono ja ja aj keď tak na to pozerám, že že vlastne ľudia, ktorí akože aj takéto nahrávky počúvajú, tak to je väčšinou, že už vnímam, že ok, je tu čosi nedobré, ja potrebujem sa začať možno trošku starať o seba, že je to už ako keby aj náznak toho, že človek je na ceste. Proste snažia si nejak pomôcť, no. Uhm. Snažia
sa nejak uľaviť uhm v niečom. Ako na to si myslím, že sú dobré tie nároky, že uhm aspoň ako keď ten človek aspoň zrelaxuje pri tom. Uhm. Ja si myslím, že to je super. Jasné, hej. Ľud úplne stačí. Ľudí, mnoho ľudí. Presne. Mnohým ľuďom sa žije eh sa vnesi do života obrovské množstvo energie, len keď sa vyspia proste poriadne. A to je to je šialená šialená šialene podceňovaná vec. Stačí úplne stačí. Ahm. Ty spíš dobre? Ja spím ak bábätko. Teraz mi hlásil, že som mal málo rem spánku, ale stan stane. No takže sa asi Ale pamätám si sny, čiže to bude možno, že hodinky. Pracuješ nejakým spôsobom so snami svojimi? Pradaš tomu nejaký význam. Význam? Akože bolo také obdobie, kedy som pracoval na
tých lucidných snoch, že som to chcel zažiť. Uhm. Hej. Aj som to zažil, akože je to sranda, aj všetko. Ale nejak extra to ako neriešim. Skôr sa snažím byť nejak všímavý a a mať tú myseľ prítomnosti, že že si ľahá, že vieš, že si líháš a ležíš, stúpanie, klesanie a myšlienka a tak ďalej a snažíš sa udržať tú všímavosť čo najdlhšie. Uhm. počas toho zaspávania ideálne, aj keď keď spíš, by tam mohlo byť niečo z toho, ale to je ťažko eh dokázateľné, keď beháš, cíčíš, robíš nejaké veci, to telo je podstatne viac unavené, takže je ťažšie ako udržiavať tú tú všimnosť, hej? Ťa vypne.
Ľáhane, ľahne stúpanie, klesanie a už je proste tma, hej? Lebo hej, hej. Všetko sa musí vypnúť, všetko sa musí zregenerovať, proste nie je nejaká možnosť. Ale ako týmto spôsobom to jak pri telke, vieš, že že pustíš si s manželkou telku, vieš, pustíš si dačo, čo ty vieš, Matrix alebo viezne vojne alebo alebo čo si, vieš? A ty pozrieš na ňu, že ty spíš, nie? Čo si? No dobre, to je dobre. Dobre. Ja počúvam. Chrapená. No sranda. Tak nejak to ako Aha, neriešim. No a ty ty teraz vlastne v rámci ehm neviem, či to ešte môžem nazvať, že terapiál asi hej, alebo tú terapiu vlastne ty poskytuješ teraz momentálne primárne eh na tých svojich meditačných
pobytoch. No teraz hej, teraz je vlastne hlavný fokus ako keby momentálne. No teraz je nový nový kurz som vytvoril, ktorý sa volá Mseľ prítomnosti. Či je to online kurz, do ktorého môžu ale to je, že že niečo veľmi čerstvé asi nie, či? No. No teraz teraz ešte som to ani nejak akože extra nepromoval. OK. Tak teším sa, že že sme tu. Som teraz vysielanie pre všetkých ľudí, ktorí chcú zmeniť život. Čiže to mi zabralo nejaký čas. Eh bude pobyt v prítomnosti. To bude v júni, hej? To sú štyri dni. Do toho mám vlastne každý mesiac eh zase takú komunitu, čo sa stretávame aj online, hej? To sa volá, že silný zvnútra. Takže to mi teraz veľa času akože zožralo, hej? Čiže som nemohol sa nejak venovať
klientom eh jeden na jedného, ale vždy aj na tom pobyte napríklad pracujem s ľuďmi jeden na jedného. Je tam vyhradený čas. A kde to to robíte? Na jednom štandardnom mieste vždy alebo eh teraz bude nové miesto. Robil som na rôznych miestach, ako to už roky to robím. Čiže robili sme na Kysuciach, potom sme robili v jednom budhistickom chráme a teraz to bude v Tatrách. Hej? Ja som taký horský typ človek, hej? Ja mám rád hory, takže teraz to bude v Tatrách na takom novom mieste, takom veľmi peknom. Uhm. Takže uvidíme, ak to ako to bude vyzerať. A eh je ty predtým, než si sa hodolil, ja som si to veľmi spájal s bodhimom, ale to asi ne. Hej, hej, hej. Ako nie, ja som si všíal, že vlastne ty si vtedy točil aj ten, neviem, či to môžem nazvať, že seriál, ale viac si
práve asi to bolo nejaké to obdobie. Ja len to len tak, vieš, nejak v periférne som ako keby, že vnímal tú tvoju cestu posledne. Máš tak napozerané, eh, že si ehm by si vedel, že každý rok mám bradu. Každý rok máš bradu? No. No. Posledných pár rokov určite. Ale tak teraz si mal akože bradu, no. Aže poriadnu bradu. No ale to si nemal predtým? Mal. Mal si také brady. Jasné? Čo si máš vo videách zime. Hm. Hej. Uhm. Neevidoval som to. Hm. Uhm. Ja som evidoval, že ale v zime, v zime, lebo keď to závisí od toho, že ktoré obdobie ma chytíš, vieš, ale zimná väčšinou je akože uhm brada. Eh, to ma zaujíma, že venoval si sa teda tej eh ako sa to povie, proste akože
hypnóze, hypnoterapii. Áno. Áno, to je ono. Hej, napríklad. Ale v tých posledných rokoch, čo ťa vnímam, tak eh je tam ako keby ten hlavný fokus na meditácium. Uhm. A je to preto, že teba toto viac začalo zaujímať, alebo je to preto, že máš pocit, že toto dokáže človeku pomôcť uhm viac alebo že to dokáže širšiem uhm publiku pomôcť alebo hej, prečo tento smer? Ono to tam bolo vždy uhm, lebo ja som sa vlastne vždy po obidvoch OK hostiach rozvíjal vlastne aj Steve Brooks, ktorý ma učil hypnoterapiu, tak on vlastne v Anglicku žil. v Londýne, mal tam nejakú hypnoterapy school a jedného
dňa proste odišiel do Thajska a tam proste žil v nejakej chatrči a meditoval s mnichmi a 10 rokov ho nebolo. Hej. Čiže ja som preto išiel za ním, lebo toto mi bolo blízke. Ja som za ním prišiel s otázkou pred tými, ja neviem koľkatimi rokmi, 10iatimi, že Steve, pozri sa, ty medituješ, ja meditujem, ty hypnóza, ja hypnóza, hovorím. Hovorím, jak to, jak tú hypnózu teraz, čo s tým? Jak to použiť, aby tá meditácia bola? Uhm. Vieš, aby to aby to rýchlejšie išlo, vieš? Aby akože kde sú tam tie skratky, ak tie sugestie použiť k tomu, aby sme tú meditáciu a on, ja si pamätám, on mal taký oblek, bolo dávno, ešte bol taký mladší, nemal bradu, teraz bradu. A on Angličan, vieš, a Angličan oni sú takí šalant, vieš. On tak naňho
pozrel, že Martin, why would you do that? A on bol úplne z toho aha akože zostal ako obarený. Hej a ďalej už ani sa akože nebavil. O tom som moc zostal taký, že hej, že čo bolo zlé na tej otázke, vieš ako ty kokos. Som zostal taký, že a ja som tvrdohlavý, vieš. Uhm. Tak som išiel ďalej a potom som za rôznymi mnichmi uhm a učiteľmi a podobné otázky som sa ich pýtal, jak to urýchliť, vieš, furt to isté dokola furt rovnaká odpoveď, vieš anglická jedna z Filipín, druhý bol stade akože každý to povedal tým svojím. Aha. Ale furt to bolo také, že aha, čo ti drbe? Aha. Čiže chvíľku mi trvalo, kým som to
pochopil. Aha. Že že o čom to vlastne je. A asi keď som to pochopil, tak už som už iné veci pre mňa začali byť dôležité. Uhm. Čiže od začiatku som vlastne sa v tom rozvíjal. Aj tým ľuďom som rôzne veci ukazoval a rôznym spôsobom to robil. Ale vlastne potom som pochopil, že eh tá terapia, keď je spravená len tým spôsobom, že ten človek príde uhm a on má nejaký problém, hej, má strach z lietania, uhm, tak ty môžeš použiť nejaké technikym a mu akože odstrániš ten strach z lietania. Uhm. To ale neznamená, že jeho život bude lepší. Uhm. Vôbec to nemusí to znamenať. OK. To môže znamenať len to, že tu sme niečo potlačili, uhm dali do úzadia a tu
nám pribudne nejaké v nejakej inej, úplne inej oblasti. Lebo pokiaľ ten človek pôjde s tou istou mysľou uhm z ktorou si vytvoril ten problém, ten strach, a ty vlastne zmeníš len nejakú kaskádu vecí, ktorá sa deje v tej mysli, ale tú myseľ necháš rovnakú. Uhm. nezískaš tam žiadnu múdrosť, žiaden upgrade, tak ty si vytvoríš ten istý problém za dva týždne alebo úplne iný, nový, ešte lepší, ešte hladší. Čiže vtedy som si uvedomil, že že musím, keď robím terapiu s ľuďmi, musím samozrejme uspokojiť tú potrebu toho klienta, hej, lebo že on niečo chce, hej, neprišiel na rozprávky, čiže dobre, ako robme na tom, ako ja sa fakt snažím, niekedy je to ťažké, hej, ľudia neukameňujú, ako to nie je ľahké s niektorým ľuďom asistovať
pri tej zmene, lebo si rôzne veci prežili a tak ďalej, hej? Niekedy to trvá, niekedy je to ľahké, ale bez ohľadu na to, či to je ťažké, ľahké, také alebo onaké, skúsme, keď sa dá uhm hej skúsme tomu človeku dať niečo, čo vie využiť pre celý svoj život. Jasné, že zmeniť zmeniť fundament za päť, za 10, lebo on sa stretne s rôznymi problémami, hej? A čo zase pôjde za terapeutom? Uhm. Hej. Zase pôjde niekde tuto mi toto naprav. To podľa mňa nie je úplne správny ako keby prístup k našej mysli. Čiže preto aj ten môj fokus je stále väčší a väčší na to na všímavosť ako čo skôr na to ako ľudia žijú. Uhm. Hej? Lebo to keď začneš tými pojmami, vieš, všimavosť, meditácia, to preto som ten kurz nazval,
že myseľ prítomnosti, hej? Lebo aj tá prítomnosť je uhm pre mnohých ľudí lákavá, hej, ale to nie je o tom, že si v prítomnosti. Čo z toho? Uhm. Hej. Tak sme tu. Joj, všetko je pekné. Ľudia si to tak predstavujú, že áno, teraz sa cítim fajn a som v prítomnosti a cítim vánok a mám dobré pocity, tak som v prítomnosti. Hej. Ale keď prídu do roboty, uhm a šéf na nich nahučí, už vtedy nechcú byť v prítomnosti. Uhm, vtedy už utekajú. Vtedy si zoberú mobil a radšej budú niečo robiť. Vykašlime sa na to. Proste naučme sa byť v tej prítomnosti, v tom reálnom živote tak ako žijeme s tými rodinami, so ženou, s tým, s hentým, so psom, so škrečkami, o ktoré sa musím postarať. A nadávam pri tom, lebo blbé škrečky, nik by som nechcel škrečky, prečo sa o to nestarajú
o deti, hej? Mám škrečky na z vlastnej skúsenosti. Tak buďme pri tom a využívajme každý ten moment na to, aby sme tú myseľ ako si typová upgradovali. Uhm. Ja si myslím, že toto je to dôležité, čomu by sme sa mali venovať. Nie je všímavosť a to a hento a a tam taká soška Budhu a ten vie takú techniku a ten vie takú technológiu. To je všetko ten teleshopping, vieš? Hej. Bernokrajač. a k tomu dostanete. Plus, tak to toto väčšina tých ako keby self tých vecí sú sú ten teleshopping. Hej? Tu máme takúto špeciálnu vec a keď zavoláte dnes, dostanete navyše aj špeciálnu techniku na vyčistenie karmy. Uhm. Hej? A keď si kúpite čističa karmy, tak dostanete k
tomu aj zbavovač strachu. Volajte dnes. Hej. A takto my rozmýšľame nad sebou a to nás to nás poškodí. Uhm. Toto môže znieť dvojzmyselne. Veľa ľudí sa na to môže pousmieť, ale prakticky ten život je ako najlepší učiteľ. Čo iné máme, že škola života, vieš dneska, keď má niekto v profile napísané, že vieš, vysoká škola života. Hej, že to je ten nepríjemný pojem, hej. Nepríjemné. Hej, ale ale ono prakticky je to tak akože fakt, že vysoká škola života, že vlastne, že ísť a a žiť život a len hľadať asi spôsob, ak nebyť v rozpore s tým, ak veci sú. V konečnom dôsledku nemáš inú možnosť, hej? Keď si zoberieš mníchov, mníci vlastne sa vzdali všetkého. Uhm. celého bežného života, vzťahov a tak ďalej a vlastne
spoliajú sa na štedrosť druhých ľudí, aby im doniesli jedlo, aby ich nakŕmili, aby im ten to, aby oni mohli na sebe robiť. Uhm. Uhm. To to je vlastne to knowow, hej? Vlastne v tej v tej kultúre je to veľmi dobré, že máš takú kultúru, ktorá vlastne toto podporuje, že dobre, ty chceš vnútorne to úplne akože odstrániť všetko trápene. OK, my sa o teba postaráme. Ty seď, medituj a urob to. Uhm. Ale ty teraz prídeš za nejakým mnichom niekde, pôjdeš do Thajska na dovolenku a nájdeš tam nejakého mnicha. On bude sedieť, hej, krásne vystretý a pokoje z neho pôjde. Bude tam sedieť na tom vankúšiku, kým on neotvorí ústa. Ty nevieš, čo to je za týpka. Hej. On sa mohol mnichom
stať včera. Uhm. Tam je to jedno. Ty keď chceš ísť stať sa mnichom, kľudne aj na deň. V tajsku ti to dovolia. Normálne urobia s tebou ceremónie, všetko. Vyjdeš von. Všetci ľudia ťa budú mať za Boha. Uhm. Všetci sa ti budú klaňať. Všetko ti budú dávať. Super vec na na pripútanosť, hej? Akože paráda, hej? Podstata je v tom, že aj aj mnichom hovoria, choď, choď, choď naspäť. Aha. Choď, choď za rodičmi. Choď domov. Aha. Choď, ukáž. Lebo v tom kláštore, kde on bude sedieť na tom vankúšiku a bude sa tváriť a nepovie ani slovo. Uhm. Nie tam veľa bojov, ktoré by bolo treba zvádzať. Čo sa naučí? Hej. Tam môže každý vyzerať osvietenie. Aj ten, ktorý včera tam prišiel, si povo,
aký, hej? A tí len včera tam prišli, hej? Prvýkrát to má oblečené. Ale keď príde domov k rodičom, hej, lebo tak oni nemajú ženy a tak, lebo rodina pozná tvoje trigre, pozná, kde si slabi, kde si slaby, jak s tebou manipulovať. Karma, hej? Choď do práce, maj šéfam, ktorý sa po tebe vozí, hej? Maj ženu proste hysterickú, ktorá so všetkou proste robí problém. Choď a nestrať sa v tom. No máj rodičov, ktorí ti ubližovali celý život a teraz na sviatky naučí k nim. Tak pres a choď a pochváľ máme to to suché kura. Alebo ja vieš toto urob to ako tam sa najviac naučíš. Môžeš ty sedieť pekne na peknom vankúšiku tváriť sa, že že tuto medituješ a neviem čo všetko a spravíš si selfíčko, dáš si to na Instagram a môžeš rozprávať mne áno.
To je výborné a to je krásne. Všetci by to mali vyskúšať. Môžeš úplne ako môžeš sa snažiť týmto spôsobom niečo zažiť, ale až keď prídu tí ľudia, ktorí do teba zasiahnu, keď prídu tie ťažké veci, vtedy sa začíť. Tam tam vlastne vidíš eh vlastné obmedzenia, ktoré vlastne, lebo ty to je presne tá provokácia vlastne ty do do až v momente, keď si vyprovokovaný, vidíš svoj limit. Toto ľuďom chýba podľa mňa niečo, čo z nich akože vybičuje ten shit. Proste nevieme sa nevieme sa ako keby tak zdravo nasrať. Uhm. Mi to tak príde. Uhm. Nepríde ti to tak zra? Jasné, že hej. Značne hej. Hm. Ust už stojím, zvládnem
prečkam. Hej, presne. Lebo zvládnem lebo lebo prídem domov a No a tam ti poza uši, hej? Alebo prídem domov a viem, že že tam už budem mať svoje pohodlíčko, tak zvládnem teraz, nech niekto si na mňa vybije nervy alebo alebo čokoľvek. Ako ja nehovorím, že že teraz treba byť agresívny, hej, alebo to je zase druhý extra. Ale ale ja si myslím, že veľa takej vnútornej práce, ktorú ja som robil, eh premenila z toho, že eh ja som zistil, že ja som sa eh nemal nemal nieže nemal kedy. Ja som sa samého seba nezastal. Nikto ako keby sa ma v istých momentoch môjho života ako keby nezastával. A ja som sa snažil tiež kadejakými obchádzkami spirituálnymi, psychedelickými a kadečím ako keby že to
vyriešiť. Hej? A vo finále som zistil, že jediný spôsob, ako to vyriešim, je, že keď viem, že som sa nezastával celý život seba samého, tak sa musím začať zastávať seba samého. Easy. A easy, hej? Len akože len tá cesta k tomu vedie, ale vo finále, hej, to to, čo ťa to, čo ti vráti úsmev na tvár, je proste tá úplne jednoduchá vec, že ty zistí, že jak ty si povedal, že ale ty teraz všetko máš, všetko, čo potrebuješ, máš momentálne teraz. Uhm. To je, keď s tým nezačneš robiť, s tým, čo máš, nikdy viac nebudeš mať. No a my keď od toho ubiehame, od toho jediného, čo máme, ubiehame vlastne stále k rozptýleniam a k pôžitkom, tak tak nikdy nevieme sa nasrať. Uhm. Ako niekedy to to je tá tá provokačná Hej. Uhm. Tá tá tá časť, že ty vlastne toho
človeka vyprovokuješ k tomu aj Hej, aj že on niečo spraví konečne. Lebo to je tiež také, že nasrať sa. Akože môžeme to ináč pomenovať, ja neviem, že agresivita nejaká zdravá alebo že hnev. Hej? To musí byť presne, hej, toto musí byť presne ako keby zaramcované. No, lebo keď v Myslím, že mnohí sa boja tohto, lebo vieš, to je tiež, že od malička, keď si počúval, že vieš, že musíš to vedieť dať áno vyceriť zúbky, vieš. Tak teraz eh ako keď nechcem sa ani nejak, že venovať, že podvedomi a tak ďalej, ale neviem ako to rýchlejšie pomenovať akože Shadow od Junga, že vlastne, že máš nejaké veci, ktoré si eh kvôli výchove v sebe utláčal, schovával si nejaké časti seba. Dobre. Hnev, smútok, agresivita, ja neviem čo nemôže byť,
lebo na to doma nebol priestor, lebo ináč by som prišiel o život, lebo rodičia by ma nemilovali alebo vyhodili by ma alebo ja neviem čo, vieš. Napísal si nejaký príbeh, vytesnil si nejaké veci v sebe. Ale čo som tým chcel povedať? Čo som tým chcel povedať? Asi si smeroval tam, že že to že tá ten hnev nemusí byť častokrát pre ľudí prospešný, hej? Že eh a eh akože hej, že nemusí byť prospešný, ale druhá vec je, že aký ty máš vzťah s tým hnevom? Eh, lebo ten, lebo lebo ten hnev, to, čo ty si povedal, že nevieme sa nasrať, eh, to vnímam, že to je integrovaný strach, eh, integrovaný hnev, integrovaná agresivita, že ja viem, že je to tento aspekt, je to tá sila, ktorú viem, ktorú viem použiť podľača, že použiť eh keď je
to integrované, tak viem ho použiť so zámerom alebo viem viem ho použiť tak, aby bol prospešný, aby išiel v slodeiaz a to ľudia nevedia, lebo vlastne keď ty celý život si si myslel, že vlastne, že to je zlé, to nesmiem prejaviť a že proste a teraz čo v sebe eh eh ako keby ozatváram alebo eh otláčam, tak vlastne aj na druhých ľud na druhých ľuďoch to považujem za zlé. Keď niekto ja mám v sebe ottálačený hnev a teraz niekto, keď pri mne akože je agresívny, tak vlastne štartuje to nejaké ono to podľa mňa možno vyzerá aj inak. Ten ten možnože hnev nie je taký úplne dobrý. To nemusí byť tá emócia hnevu podľa mňa. Uhm. Eh alebo keď som o tom hovoril, tak som nemal za tým, ja neviem, raz mi prišiel jeden klient
a ja som ho privít akože prvé slová, čo čo boli, keď prišiel do do kancelera hovorím, na tri mesiace ťa spustím z očí a pozri sa, ty si hneď naspäť. Na teba sa človek nevie spoľahnúť. Chvíľu na teba nedá pozor, ty už to poserieš. Hej. To úplne stačilo. OK. Hej. To úplne stačilo. Tam sa, tam sa proste to sedenie hneď otočilo. Aha. A on už ak si sadol na stoličku, už bol v tom móde, že už viem. OK, už viem, čo. OK, už dobre, rozumiem. A a už sme už sme len ako keby upevnilí došlo. Aha. Lebo ja som presne vedel, že že kde je jeho problém. Aj on to vedel. Hej. A prišiel znova s tým istým. Aha. Tak som mu to
hneď na úvod pripomenul, že že toto sme už rozoberali. Áno, už sme v tom mali raz jasno, nie? Hej. A a tým spôsobom ako veľmi takým joviálnym alebo ako to nazvať, hej? Jemu to sedelo, on to zobral v pohode. Tak on si zrazu na to spomenul, že aha, ty kokos, fakt. A už som to zasil. Hej. Pritom minule som hovoril niečo úplne iné. Áno. OK. A už sme to len upevnili, hej? Už sme to len upevnili, že to ako keby nemusí byť hnev. Aha. Áno. Ale skôr je to také, vieš, ja si tiež niekedy spomeniem a si tak poviem, že ty kokos, som ak moja mama. že si ak tvoja mama. Ak moja mama, vieš v čom akože no v nejakom správaní alebo vieš, že že proste kopírujem to aká je. Hej? A si tak poviem nebuď ako sá mama a
to nie je hnev, vieš, že sa nehnevám na ňu ani na seba, ale je to také, že Áno. Áno. OK. Hej, svojou cestou, ale že zbadal som to a že chce that's it. Proste a sa tak ako keby nie, že naserieš, ale je to také, že dobre v z nevstyčíš, z stoporíš. Stoporíš. Tak toho som ešte nepočul. Proste ľudia stoporte sa. To teraz už to nenapadne. Nič normálne. Hej. Hej. Už už nie to už si nie už si dal laďku. Hej. Nízko dostatočne. Hej. Ale eh ale je akože v tomto príklade, čo si povedal akože s mamou, to je je to je to také jemné, ale ale viem, že viem, že myslel si eh alebo sú situácie, kde vlastne sa žiada reálne akože taká no napríklad v takých tých momentoch, kde sa potrebuješ
samého seba zastať, keď proste ja neviem, že niekto ti 10 rokov proste šľapal po krku a zrazu príde príde príde tá všímavosť a a reálne ty potrebuješ mať k dispozícii proste istú mieru, dávku hnevu, agresivity, hej, ale nesmieš sa ňou nechať zožrať. Hm. Ideálne je alebo mne sa najviac osvedčilo, najľahšie tieto veci mi idú socitom. Jasné. K sebe. Uhm. Že ten súcit ako keby vytvára ten kontajner, že že tá tá ten hnev, ktorý ani ten hnev nemusí byť. Nemusí byť. Keď ja som sa zastal seba v živote, to hovorím len o sebe, hej. OK. Že tie najťažšie veci, v ktorých som ako keby povedal, že toto už nie. Uhm. Tak si to hovoril
láskavo. Tak som to hovoril zo súcitu k sebe. K sebe, že vyslovene, že som videl, že aha, tento človek mi ubližuje. Uhm. Ja už si nemôžem nechať ubližovať. Hm. Už neexistuje. Hm. To už si sám sebe nespravím, že toto dopustím niekomu. Uhm. A som povedal tomu človeku, vieš čo? V poriadku, beriem. Uhm. Keď mi budeš chcieť pomôcť, kľudne sa o tom môžeme baviť. Toto mi ubližujem. Uhm. Ja si ďalej nenechám od teba takto ubližovať. Hm. Bodka. Dovidenia. A tam nebolo ani zrnko hnevu. Tam bolo vôbec. Absolútne. Veľmi, veľmi pekne si to povedal. Toto mne zatiaľ najviac ten tie najťažšie ako keby veci sa mi podarili s
týmt, že vysloven, že som si uvedomil, že aha, on telefonát, vieš a on zase to robí. Uhm. A už nie. Už už toto nie. Uhm. Uhm. Povieš to tomu človeku. Hm. alebo si sadneš s nejaký. Ale ale to ale toto toto je veľmi powerful vec, čo si povedal, že že to ale to je, že to je na súcite so sebou samým. Áno. No jasné. Lebo lebo to je akože kind of sebaláska, hej? Ale akože mi to príde práve ten súcit, ako keby bol zdroj energie, vďaka ktorému si schopný určite povedať pravdu, ktorá ťažko sa rije vonku. Áno. Áno. No jasné. Tam potom nemáš inú možnosť. A máš spôsob, ak to kultivovať v sebe? Samozrejme, s tým meditácia, súcit sa to volá. Meta. To je ono. To je meta je láskavosť.
Láskavosť. OK. Meta je láskavosť. To je podobné. OK. Ale vlastne láskavosť je toto bude veľmi zaujímavá vec. Eh, rozdiel. Oni sú podobné, to sú podobné kvality. Láskavosť a súcit. Hej. A láskavosť je vlastne, že ja tu vidím vláda a proste mám ťa rád, prajem ti, aby si sa mal dobre, hej? Nech už čokoľvek s tebou bude, ne už si ktokoľvek ti viem dať tú láskavosť, hej? Ti prajem, aby si mal dobre, aby si bol šťastný a tak ďalej. To je láskavosť a súcit. Uhm sa prebúza vlastne až vtedy, keď si v kontakte s nejakým trápením. Čiže napríklad vidím Vlada, že sa mu niečo stane, hej? Teraz si buchneš prst a sa trápiš, tak ja ti prajem, že kž ťa to prestane bolieť. OK. Hej. A to je
súcit. Ten samozrejme aj k sebe môžeš generovať. Čiže na to je tiež špecifická meditácia, ale tým pádom, keď vravíš, že je to dôležit, nie, že dôležité, že je tam jedna z tých ako keby podmienok, aj keď neviem, či to je podmienka, že že v kontakte s tým trápením, že vlastne keď ideš meditovať, predkladám, že bude postup podobný asi ako pri metá. Podobný ako meta. Áno. Áno. Len vlastne ty si ako reálne čiže musíš musíš čerpať z nejakého utrpenia, hej? Hej. Niečo si ako keby predstavuješ alebo v niečom si v kontakte, čo máš vo svojom živote a čo ťa trápi. Uhm. Hej. A si praješ, aby si pr a praješ si ako z pohľadu druhej ako keby osoby praješ sebe samému. Nie. Sám sám sebe si praješ. No nemusíš to nejak komplikovať. To tam ide o tú o ten pocitt. To je ako jedno, že aké to bude
priť. Tam ide o ten o ten taký zámer, pocit, ktorý to vytvorí. Hej. A ty vytvára takýmto spôsobom vlastne pomocou takým takejto meditácie môžeš ako keby oživovať v sebe, aké je to byť v stavecitu? No ty kultivuješ ten súcit. Ty ho vlastne rozvíjanie znamená, že bávana. Bavana je to slovo, hej? Že karuna bávana. Karuna je súcit a bávana je rozvíjanie, hej? To je to, čo som hovoril, že Budaha nikdy nepoužíval slovo meditácia. Oni používali slovo rozvíjanie. Hm. No tak to dá ďaleko báana karuna bávana je rozvíjanie súc všímavosti. Všímavosti alebo súcitu alebo láskavosti nejakej kvality, hej? Čiže ty ho rozvíjaš aj akože v bežnom svete hej? Uhm. Nech sa mu darí a tak ďalej. Ale ty
samozrejme nemôžeš nonstop niečo robiť a niekomu prijať, tak to ešte využiješ a niekedy si sadneš aj sám. Áno. A tam vieš tou koncentráciou, tam vieš vytvoriť oveľa väčšiu koncentráciu a to ti ako keby pomôže viac mať toho súcitu, hej? tá tá sila tej koncentrácie ako keby ti to hej niečo by asi veci tam našli nejaké nervové spoje niečo tam svieti hej tam elektrika niečo proste niečo sa tam deje že ty to ako keby aj bez ľudí bez toho, že by sa niečo dialo, proste to robíš uhm hej podporuješ. No jasné, lebo ono vždy ono ty to ideš nejako logikou to rozbehnúť, usadíš sa logikou do nejakého sedu, kde ideš vlastne meditovať takýto druh meditácie,
ale cieľavedome, ale ideš cez nejaké možno eh spomienky, predstavy a zrazu vlastne si máš pocit, ktorý už je fyziológi až fyziologicky sa prejavuje. O ten pocit ide. Čiže ty vlastne pospájaš ako keby všetky tie úrovne tvojho tvojho prežívania a vytváraš jednu nejakú no vytváraš sú v súlade vytváraš vlastne nejakú jednu silnú emóciu, ktorá ku ktorej ty zrazu máš prístup kvalita. Ono je to kvalita srdca skôr, nie? Lebo to cítiš tu, hej? Če máš určité kvality, ktoré ty môžeš ako generovať, hej? Láskavosť, múdrosť, všímavosť, vyrovnanosť. Aj na to je meditácia. OK. trpezlivosť. Trpezlivosť to ťa alebo vytrvalosť každá aj aj každá meditácia, hej, lebo sedíš,
hej? Čiže v tej meditácii veľa rôznych vecí ty nejakým spôsobom rozvíjaš. Uhm. A a to je vlastne to to knoow toho celého, ale nejde až tak o to, že ako sú tie priania povedané a a či si predstavuješ to vľavo alebo vpravo alebo hore alebo tam máš guru alebo niečo. To to je len ako keby pomôcka, aby to aby sa to naštartovalo. Už potom, keď to vieš robiť, už si len sadneš a vieš to na zapnúť. Vieš ho zapnúť, hej? A potom keď v živote sa ti niečo deje. Uhm. Dostaneš sa do kontaktu s utrpením, to zapneš. Hm. Takisto láskav zapnúť, hej? Bum. Bol taký týpek, veľa
ľudí ho pozná na Slovensku, hej? Akože veľký týpek, volal sa, že Ježiš Kristus. Uhm. On dokonca mal tie kvalitykavosti a súcitu. O tom je vlastne to celé jeho učenie, keď si to naozaj prečítaš. Áno. Áno. Ja mám A on dokonca robil také veci, že zázraky, hej? A on ich robil práve tou kvalitou toucitu. Uhm. Láskavosť. Táto kniha je inž o tom tu rovno, čo na teba kuká. SN Gospel of Peace. To to je vlastne celý ten ako keby príbeh a všetko, čo sa zistilo o tom, že vlastne on eh smi eh doložil a vlastne eh hovorí to vo finále ako keby o tom, že eh že ako Ježiš je meno, Kristus je stav a Kristus je stav vlastne, kde vlastne sú všetky tieto
kvality eh naplno prejavené, vieš. Uhm. Eh odpusť im, lebo nevedia, čo činia, vieš. To je najväčší prejavitu. Hej. A to je veľmi pekné. Ale toto je som rád, že zaznievajú tieto slová, lebo eh dve veci by som tu vypichol. Tá vec dve. Dobre. Eh že sú len dva párky. Hej. Eh to ešte to musíš prosím ťa, prosím ťaš urob hypnózu nejakú alebo nejakú sugestívnu nahrávku, ktorú východniari budú počúvať počas noci a sa ráno zobudia a budú vedieť dva a dve. No táto bardzo dobrnosť bude mať a vypočujeme si takúku na milionár. Nie. Prečo? Podľa mňa to je pekné. Ja
mám rád ten dialekt. Ja dokonca nie dialekt je pekný, len dva a dve a fú. To akože však to patrí k tomu. Aha. OK. Ja ak som sem išiel sa, ja som si čítal, vieš tie názvy obci cedule, no. Názy obci. Hej. A teraz som si tak uvedomil, že ich nečítam po bratislavsky, ale po východarskych číta, OK. Máš máš aj túto kvalitu, hej? prízvuk. A potom som si tak, že prečo ich čítaš s takým prízvukom, keď si ty bol vych to robí to to akože prejdeš prejdeš za branisko a väčšinou vtedy sa to začne hrať. Už sa to spustí. Eh, ale chcel by som tie dve veci teda vypichnúť. Eh, jedna je eh, ktorú podľa mňa si málo ľudí uvedomuje, že eh, že tieto kvality vieš kultivovať. Hm. Eh, nie každý si to uvedomuje. Ani ja som si
to dlhé roky neuvedomoval, že vlastne mne to bolo proste cudzie. Ja som to, vieš, tak ak aj na začiatku debaty sme vraveli, že ja som nevidel niektoré veci doma, vieš. Ale toto ale veľkú vec hovoríš, fakt, že ja som to nevidel doma, ale to neznamená, že teraz mi to je neprístupné alebo čosi. To je to je práve, že ja si myslím, že aj veľa ľudí, ktorí vieš, že videli teraz toto video, toto tento thumbnail, tak mali nejaký pocit, že dobre, toto mi toto mi niečo dá. Čiže je tam v tebe nejaké v tom človeku je nejaké pnutie, že dobre, dozviem sa možno nejaké nové zaujímavé veci, ale chceš sa stať ako keby, že lepším a väčšinou sa chceš stať lepším. Eh, nielen, že aby si zarábal viac peňazí, ale aby ten život bol nejaký, že plnší a tak ďalej, hej? A ono to nejde bez tých kvalít a mnohí z nás práve možnože nemali tie vzory a je veľmi dôležité vedieť, že sú tu reálne
techniky, vďaka ktorým dokážeš to v sebe kultivovať. Jasné. A tá druhá vec, ktorú by som veľmi rád vypichol a pripomenul, že eh na základe toho mechanizmu zhruba, čo sme si tu teraz vypovedali, tak eh lebo veľmi si inšpiroval si ma veľmi tým, že si vravel, že že zastať seba je vec sucitu. Uhm. Primárne podľa mňa. Hej. Uhm. A to veľa ľudí nevie. A hlavne takto súcitu so sebou samým a ten súcit so sebou samým dokážeš trénovať. Čiže ak máš veci v živote, ktoré potrebuješ, že že niekomu potrebuješ povedať niečo proste ja neviem, manžel, manželka, partner, šéf, ja neviem, ktokoľvek, hej, kto ti proste dlhodobo ubližuje. Uhm. Lebo vnímam, ja som robil
nejaké nejaké videá, kde som kde som párkrát spomenul, že narcizmus a také veci a som videl, že veľké veľmi veľká odozva na toto je. Čiže veľa ľudí sa cíti byť utláčaných, ako keby nevedia sami seba zastať. Uhm. A zároveň ja sám za seba môžem povedať, aj keď nemám, ak by som to povedal, nemám problém s nejakým narcisom v mojom okolí, ale len také pri takých nejakých bežnejších veciach ja som videl, že niekedy som sa brzil v tom, aby som povedal to, čo si myslím, lebo som sa bál toho, že jak hnusne to akože agresívne to poviem. Ale ale ten sucit, ale ten súcit, ten sucit to ako keby pridáva ehní, to zjemní. To zjemní. Áno. To zjemní. Hej. Hej. A ale eh dôležité povedať, lebo zase eh hovoríme a uhm treba len povedať B, že
že ten súcit eh aj všetky tieto kvality, ako je láskavo, súcit, vyrovnanosť, tak oni môžu byť smerované určitým smerom. Áno. Čiže majú nejaký smer. Hejm. A teraz eh aj v tých meditáciách vlastne ty ho niekde smeruješ, čiže napríklad súcit k sebe, hej? Si spomínaš na niečo, ťa trápi, praješ si a teraz to začneš cítiť a cítiš sa lepšie a tak ďalej. Ale potom sú rôzne ďalšie kategórie ľudí, ktorým vlastne na ktorých to tiež trénuješ. Áno. Začínaš vlastne od seba, tak by sa malo začínať. To je akože bod nula, hej? Lebo keď nevieš sebe dať súcit, ako tak si ďaleko nedíš, tak ten ďalší súcit bude tiež nie úplne kvalitný. Potom za potom tam dávaš ľudí, ktorých ako keby, ktorí ťa vždy podporovali. Uhm. Hej. Sorými máš taký
úplne, že čistý vzťah. Potom tam dávaš ľudí, na ktorých ti nejak akože záleží, nejakých blízkych. Uhm. Tam už to môže byť trošku, hej, tam už môžu byť nejaké obavy o nich, nejaké, ale hej, niečo. A čo keď to nezvládnu alebo niečo, hej? To už je trošku ťažšie. Potom máš neutrálnych ľudí, hej, cudzích ľudí, predavačka v Tesku alebo niečo. No a potom sa dostaneš až úplne k ľuďom, ktorí ako v tých pôvodných textoch je to, že nepriatelia. Uhm. Už sa to tak neprekladá, ale proste nepriatelia, ľudia, ktorí nemáš rád, oni nemajú radi teba. Uhm. A teraz eh cieľom tej meditácie, napríklad súcitu alebo láskavosti je to, že ten súcit má byť rovnaký uhm napried všetkým ku každej skupine ľudí, hej? To je dôležité, lebo
veľa ľudí napríklad má eh súcit so zvieratkami, hej, a povedia ti, že zvieratká nikdy nikomu neublížili a ľudia sú svine. Bodaj by pokapali, hej? To je bežné dneska, no. Čiže to je to je to je ten súcit majú rozvinutý k tým zvieratkám, ale nie k ľuďom. Hej. Čiže takisto, keď vlastne je dobré rozvíjať tie tú kvalitu rôznym smerom, aby a vtedy naozaj je to tak, že je pravdivá a zdravá, hej, že že ty máš k sebe súcit, nenecháš toho človeka zájsť ďaleko, si ako postavíš sa, dobre, toto už nie, ale máš súcit aj k nemu, k nemu. No takže vieš, že on proste inak nevie, proste tak je, nemáš mu to za zle, nevznikne hnev. Uhm. A tiež mu to povieš socitom. Hm. Vtedy to, vtedy to funguje. Hej. Lebo niekedy ľudia si to zase vymenia za
nejaký taký svoj egoizmus alebo niečo, vieš. A to zase Áno. Vyvrším sa vlastne teraz eh vlastne potlačenú frustráciu za 10 rokov, že som sa nevedel ozdať, vlastne vychrlím. Tak sú takisto aj ľudia, ktorí dajme tomu majú veľmi rozvinutý súcit s druhými ľuďmi a nie so sebou. Uhm. Aj také sú prípady, hej, že sa idú rozdať a a každému pomáhajú a všetko. A ja som len taký, hej. Na mne nezáleží. Ja ja sa najem, keď zvýšiť niečo. A toto tí ľudia veľmi rýchlo vedia spraviť progres. Uhm. Keďč, ja napríklad som bol alebo som, neviem, asi bol, eh som mal veľmi problém s hnevom. Uhm. Hej. Som veľmi ako uhm výbušný typ extrémne som sa vedel ako do rôznych problémov zamontovať kade, hej. Ideš si
nakúpiť do Hornbachu a niekto sa tam s niekým hád a vykrikuje na celý Hornbách. Liprík to bude, hej? Ktor? OK. Hej. Eh, je to v súvislosti s tým, že ja mám častokrát veľmi silný taký akože eh nemám rád krivdu napríklad, hej, keď sa niekde niekomu krivdi, ubližuje, nadáva konť štartuje hneď som hneď zamontoval, hej? A proste som riešil. OK. My job. No. Eh, a s tým som mal strašný problém. Uhm. A vlastne nevedel som to nejak ovládať. Uhm. A snažil som sa rôznymi spôsobmi. Uhm. To, čo to až mi pomohlo, jediná vec, ktorá mi pomohlo, bola láskavosť. Hm. Tieto meditácie láskavosti, hej, že vlastne tiež sa mám dobre a kež ostatní ľudia sa
majú dobre, hej, proste na tú akože na tú krajšiu stranu sveta sa postaviť, že však veď však nech to je v pohode, hej? Ten hnev je úplne na opačnej strane, že všetkým vás tu zabijem, vy svine. Hej, jasné. Ale predpokladám, že eh nie, že predpokladám, určite to neznamená teda, že keďže vy vypestuješ v sebe tú láskavosť, tak že táto stránka teba odumrela. Podľa mňa to je skôr, že máš, že vieš si vybrať, že máš na výber. Eh, je to skultivované. Skultivuješ to. Ja mám rád to slovo kultivácia. Hej, že je to tam, ale ako už stačí niekedy len povedať slovo alebo sa zapojiť a niekedy sa nezapojiť, vieš, už ako keby inak pristupujem k tým situáciám, ale veľa veľa vecí, čo som
riešil a na čím som sa rozčuľoval, áno, sú úplné kraviny, s ktorými proste nespravíš absolútne nič. Áno. A je to úplne úplne zbytočné, hej? Čiže ako veľa vecí sa mi úplne vytratilo do života. Vau. Akože toto toto boli fakt, že aj pre mňa veľmi hlboké rády. Tak si chlap, vieš. My pre nás to Ja som sa dostal k láskavosti takým spôsobom, že som ju bol donútený robiť. Toto mi vysvetli. Donútený. Ja som to nerobil dobrovoľne. OK. Si myslíš, že ja by som si sadol dobrovoľne a som prijal, kež si šťastný, kež si taký, kež si onaký. Myslím si, že toto taký týpek som hm tak ďaleko nie som. Ale keď ideš na ako nepôsobíš na mňa, nepôsobíš na mňa
ako človek, ktorý by hovoril nejak o emóciách a tak ďalej. Ja vidím, že ty akože aj v tvojich videách, nevravím, že to, že to, že ignoruješ alebo ale nevenuješ tomu nejak veľkú pozornosť. Eh akože emóciám, by som povedal. Neak akože h ja som taký typ, no. dávaš, dávaš im priestor, ale vlastne ty skôr vním, vieš čo, ty si taký eh za mňa možno z zle poviem, že stoický budha trošku ako keby niečo niečo niečo medzi dostal niečo medzi tým akože taký dosť veľa stoických názorov akože v spokojný. Hej. OK. Som spokoj. Oplatilo sa prísť. Dobrá noha. Oplatilo sa prísť. Prí nabudúce. Vieš ako to robiť. No dobre. Hej. Ale chápeš, ale vidíš sa v tom predpokladám, že trošku minimálne v rámci toho, že jak jak eh jakže ktorý aspekt možno prežívania vidíš jak akcie
jeeschopný alebo že ktorý aspekt svojho prežívania sa v ňom nie netopiť ako keby príliš. Ja tam vidím skôr svojho starého otca. Jáj. A a záhorákov, čo mám v rodine a na favoritke. Hej. No a ten mix rôznych povah. Ja tam skôr vidím tie tie také veci, vieš. Ale to je veľmi veľmi dôležitá ináč pováha. Ja normál ja normálne vnímam, že táto energia, ktorú ako keby, že si sem priniesol, že to je veľmi pre mňa osviežujúca energia, lebo ako keby tu v okolí nemám nejak tak veľa ľudí, ktorí by eh boli tak priami, by som povedal, jak si ty, vieš. Eh a že dokážeš sa vlastne pozrieť na mnohé veci a to je myslím, že tvoja asi veľká eh veľká prednosť ako terapeuta, že že kde je problém. No že kde je problém? Vlastne kde je problém? Riešiš ty nejaké
problémy momentálne vo svojom živote? Ja som ja už som ja som kur umenia OK? Tú sochár vytvoril a len ma treba vystaviť. OK. A len obdivovať. Už si tu. Nič viac takto. Ak to je dal som tu takú fialovú oranžovú farbu. Martin. Všetko vybavené. Čo je Povedz mi story k tejto knižke, prosím ešte? Story ku knižke. Knižka sa volá Stories pre tvoju myseľ. Verím, že ju prečítaš veľmi rýchlo. Tuto máš potom aj eh záložku. Krásne. A vlastne ľudia sa ma pýtali, že že kedy napíšem knihu. Uhm. Aj teba sa to pýtajú. Jasné. Hej. Dobre. Lebo je to asi také obľúbené. Ľudia to majú radi, hej. A vlastne ja som vždy tých ľudí poslal preč s tým
nápadom, lebo a vždy som im to tak vysvetľ, že že eh ja v 38 rokoch nemám čo písať knižky akože príliš skoro. Uhm. Mm. Lebo som ešte príliš mladý aš blbý na to, aby som dokázal akože vypotiť niečo, čo by stálo za to, hm. Tak som to nejak obišiel eh tento svoj výrok a vydal som takúto brožúrku, hej, ako je to to to je zoznam vecí, ktoré boli už niekde vonku na nete. Eh a je to vlastne je to eh vytvorené v spolupráci s mojimi sledovateľmi uhm na Instagrame. OK. Hej, kde vlastne sa snažím nejak akože v pravidelnom v pravidelných intervaloch vlastne dávať, že otázky, odpovede. Uhm. Poznáš to, nie? Žeš? Áno. Áno. Áno, áno, áno, áno. A mne sa to strašne ľúbilo, že
vlastne ľudia posielali otázky, ktoré častokrát neboli ani celé, lebo tam máš obmedzený ten ten počet znakov, vieš. A teraz on sa pýta úplne tú najhlbšiu otázku, akú môžeš položiť života a ani sa mu tam nezmestí to posledné slovo, vieš. Musím si domyslieť, že čo mu tam vlastne akože napíšem. A ty tiež, keď mu chceš dať tú odpoveď, tak tiež si obmedzený tým vlastne mobilom. He? Aha. A to je niekedy dobré ináč. A toto sa mi na tom páčilo, že vlastne, že to nepíšem až tak ja, hej, že to je nejaký dialóg medzi mnou a tými ľuďmi. Páčil sa mi ten efekt toho, že vlastne oni sú obmedzení tými párznakmi. Ja som obmedzený. Pýtame sa tam tie najlepšie otázky, aké sa dajú
proste spraviť a riešime to proste niekde na mobile zavretý a proste číta. Každý inde. Jeden na hajzli, druhý na poli nejaké múdra, hej? Hej. Čiže vlastne aj tu je to napísané niekde tuto, že že to nechce byť nejaká akože kniha na osobný rozvoj alebo niečo také, aj keď ako takto ľudia využijú, ale chcel som, aby to bola nejaká výpoveď toho, čo my tu žijeme. Preto vlastne to je aj také, hej, vlastne Zcka Fajkusová vlastne je taká umelkyňa. Ona urobila aj aj tá grafika vlastne už to niečo Áno. Symbolizuje symbolizuje, hej? aj to vlastne ako je to ako je tam málo toho, hej, a že vlastne je to vždy tá otázka. To je presne to toto je moja odpoveď. Moderný
štýl knihy dneska, ktorý dokáže veľké množstvo ľudí skonzumovať. Tak tak tak. Čiže čiže to o to mne išlo, aby vlastne aby to mali nejakí ľudia doma, aby to mohli niekomu ukázať, že takto sme sa my snažili uhm niečo so sebou spraviť. Áno. Veľmi pekné. Veľmi ľudské také taká výpoveď doby. Hej. Toto som chcel. Tak tak tak hej. výpohč my žeme. Počúvaj, mne sa mne sa ešte deje vždy taká vec mágia vesmíru, že že aj väčšinou ináč takto čítam knihy eh že keď som niekde v knihkupectve, ja otvorím na random strane a tam je vždy, že bomba, synchronicitá. Ter teraz sa mi to teraz sa mi to tu stalo, hej, že som otvoril túto knihu a ja som celý čas chcel jednu tému ešte tu také, že rýchlo preletieť s
tebou a zrovna som otvoril zrovna som to otvoril tuná štyri znaky dospelosti, pretože pretože práve že dospievanie eh ja mám pocit, že veľa z toho, čo my aj tu dneska riešime, samozrejme sú tu niektoré z tých vecí sú také, že pokročilejšie, niektoré sme preleteli len tak eh len tak letmo, ale že ja mám taký veľmi silný pocit, že celé toto, keď sa to dá zaobaliť, že to je fakt, že v mnohých prípadoch prípadoch mnohých ľudí ako keby len dospievanie, že eh presne takto vnímam. Vieš čo, ja som minule minule som mal také hlboké zamyslenie, lebo teraz je veľa ľudí, ktorí riešia, že manifestácia, vieš a a tento druh vecí, čo ja sa z toho nejak
eh nevysmievam, ale eh ale ako trošku vnútorne, hej. Teraz si sa prezradil, hej. Ale eh akože takto tak ti poviem, lebo ja mám na to svoj nejaký istý pohľad, že však jak tvoríme v tomto svete čosi, hej? Len ja mám pocit, že proste manifestácia je také blbé pomenovanie proste pre dospievanie, vieš, lebo v prvom rade manifestácia je o tom, že akože ty tvoríš v tomto svete stále niečo, hej, a tvoríš to na základe nejakých svojich vnútorných presvedčení, hej, a ty keď prídeš do tohto sveta, tak ty nemáš žiadne presvedčenia, potom tie presvedčenia absorbuješ zvonku od rodičov, zo školy, ja neviem z čoho, všetkého možného. A to ako keby generuje do veľkej miery eh nejaké výsledky, ktoré ty alebo to, aký život žiješ, ako sa správaš, ako reaguješ a tak ďalej. V tomto slova zmysle manifestuješ neustále. manifestujeme aj teraz, hej?
Ty si si zmanifestoval, že si tu, lebo proste som ťa niekde videl na internete, ja to robím nejakým spôsobom, že teba to oslovilo a sme tu. A to, čo ľudia hľadajú, keď chcú manifestovať niečo vo svojom živote, eh, častokrát premení akože z túžby, z nedostatku, hej, a tie väčšinou premenia možnosť tiež z nejakých, eh, nejakých hlbších z tých presvedčení, ktoré my sme my sme nazbierali. Avšak manifestácia, tak jak ja ju chápem, ak ja ju vnímam, je vlastne, že že jak ty si vravel, že ma mám zámer, že chcem urobiť to a to vo svojom živote. A na to, aby ten zámer bol čistý, ja potrebujem byť neriadený nejakými mojimi starými programami, ktoré mi komplikujú proste všetko v mojom živote. A mne prišlo, že dospievanie ako keby ten akt, kedy ja si uvedomujím, že aha, počkať, je tu veľa
vecí, ktoré sú vo mne nainštalované. Ja som si ich vôbec nepovyberal a doteraz som sa možno na nich vyhováral, ale dosť. Akože normálne, že od tohto bodu končím. Všetko, čo mi bude ako keby v nasledujúcich dňoch, týždňoch a mesiacoch skrz interakciu so životom ukázané, že asi takéto mám presvedčenie, ja zrazu ho môžem vidieť. Ja sa môžem rozhodnúť, že či ďalej chcem, aby so mnou nejakým spôsobom spolupracoval alebo nie, ale že preberám plnú zodpovednosť za to, čo bu čomu budem veriť, hej? čo ponechám ako keby, že v tej v tej náloži svojej myšlienkovej a čokoľvek, čo nie je ako keby v súlade s nejakým zámerom, ktorým mám, tak idem to nejak, ja neviem, rozobrať alebo idem do nejakej terapie alebo proste vyhodím to na papier alebo proste prí hľadám, kde je proste tá ilúzia. Ale akože kľúčový
bod v rámci celej tejto témy je za mňa, že dospievanie, že vlastne preberáš tú zodpovednosť za svoj život. A to som sa teba chcel na celú túto vec opýtať, či lebo si už naznačil si, že tiež to vnímaš, že dospievanie je vlastne asi celá táto vec, o ktorej sa my bavíme, lebo keď sa ideš vynárať akože z toho, že si obeť všetkého okolo seba a celej reality a tak ďalej a prechádzaš do toho, že dobre, tá vnímam, že tá realita, a život je taký, aký je a idem do tej pokory, že neviem tu zmeniť všetko a že kto som ja, aby som tu diktoval nejaký smer vecí, hej, že mám tu len nejakú svoju obmedzenú pôsobnosť toho, čo dokážem zmeniť. Takže to je vlastne dospievanie celé toto tu, ktorý ktoré ako keby na mňa nikdy nebolo v tejto dnešnej dobe nejak dobre
tlmočené, že čo to je vlastne dospieť okrem toho, že ti narastú chlpy. Ty to tak nevnímaš. A keď to bola veľmi komplikovaná otázka, som si teraz uvedel. Neviem, či to bola jej vôbec otázka, ale chápeš zhruba, čo som chcel povedať. To dospievanie je pre mňa dôležité, ten koncept dospievania z toho hľadiska, že keď sa pozrieš na to správanie uhm tak keď napríklad ľudia sa hádajú medzi sebou, uhm, mne to pripadá ako deti, pripomňať deti, hej, keď ľudia sú v nejakom hneve a proste si robia zle. Mne to tiež príde, že to je veľmi detské, hej? Deti nemajú problém ublížiť a ťa udrieť a
hej, proste fyzicky ti spraviť zle. Čiže to sú všetko také detské tie tie vzorce, hej? Klamanie. Áno. Hej, deti klamú, lebo proste je to prirodzené. A mne to tak príde ako keby, že áno, tým tým naším cieľom je vlastne z tých detských foriem správania, hej, ako klamanie a schovávanie sa, ohováranie a a vystatovanie sa a porovnávanie sa a nariekanekanie nad tým, že nikto ma tu nemá rád. Tí najhorší rodičia, ja oddem z domu. Hej. Tak proste z týchto foriem ako keby toho bedákania a a všetkého toho vlastne by sme mali dospieť uhm do dospeláka. Uhm. Hej. Že keď ti niekto robí zlé, tak nezačneš mu to vracať.
Uhm. Lebo keď niekto na teba začne kričať, ty začneš mu ako keby chceš nájsť to citlivé miesto a mu čo najviac ublížiť tými slovami, to je to isté, čo robia tie deti. Tie sa kĺbčia. To je vlastne to isté správanie. Čiže v tomto súhlasím s tebou, že proste tou našou úlohou je vlastne dospieť z toho dieťaťa od tých detských prejavov. Uhm. V tie dospelácke prejavy, hej? Do toho súcitu, do tej láskavosti, do tej múdrosti a do tej vyrovnanosti. Uhm. s tým, ak ty si teraz aj opisoval tie detské formy alebo detské prejavy, pri všetkom m vlastne vyskočila taká tá vec, že vlastne, že kým kým si dieťa a sa zlostíš a klameš a schovávaš veci a tak ďalej, že vlastne ako keby stále si by
ako keby si bol stále riadený niekým alebo niečím alebo nejak nejak nejakou tou svojou emóciou, pričom ja mám pocit, že vlastne dospievanie je ako keby o tom, že sa že sa prebudíš do toho, že že tieto pocity a tieto veci ve ktoré súčasťou môjho prežívania, sú len pocity. Sú len pocitym a sú to len informácie, že zrazu, že zrazu ako keby to riadenie eh na úrovni mozgu, moje sebariadenie ako keby sa presúvalo z toho limbického systému normálne do toho, vieš, že do alebo ja neviem, ak to, vieš, že jednoducho som ako keby, že už len svedkom, že proste tie pocity a emócie sa stávajú pre mňa len informáciou, na základe ktorej ja môžem, ale nemusím konať. Uhm. A to dosť dosť súvisí s tým, čo sme sa o
čom sme sa to vlastne dneska bavili. O tomto celé, že vlastne my mnohí ako keby teraz nevravím, že každý, kto má problém a zažil nejakú traumu v detstve, že alebo v minulosti, takže potrebuje ako keby len dospieť. Ale mám, že ja mám taký pocit, že že bez toho to nepôjde. Bez toho to nepôjde a že obrovské percento ľudí, ktorí dneska majú, že dep alebo proste, že majú úzkosti a nevedia sa popasovať s problémami, ktoré pre v úvodzovkách normálneho človeka lebo normálne nič neexistuje. Eh, vy by vy ste zdali akože nie, že povrchné, ale jednoduché, vieš, že vyjednať si nejakú normálnu pracovnú pozíciu alebo double zmeniť prácu proste keď táto práca ťa nebaví. že pre mnohých ľudí sa to zdá, že to je normálne, že to je banalita, ale pre niekoho to je, že že úplne úzkostný stav, vieš urobiť ako keby krok
eh vedľa. Na mne príde, že to, aby si bol schopný urobiť ten krok vedľa vlastne, tak tam len treba dospieť ako keby len to je, že len len dospieť. Ono to No to je hej, ono to je jednoduché, len my nie sme jednoduchí. Uhm. Takže si to vieme veľmi skomplikovať. Ale terapia aj keď niekto prežil neviem čo a a má nejaké naozaj eh poruchy alebo niečo také, hej, čo sa nedá vyliečiť. Uhm. Sú aj takí ľudia, hej, ktorí prostem prišli s nejakou chorobou na tento svet, ktorý proste majú. Tak eh samozrejme, že tá terapia je komplikovaná a to tomu by sa mali venovať úplne iní odborníci, nie? Nie ja, ani nikto taký, ale ten spôsob je tiež spôsob
nejakého dospätia, dospievania, pretože veľa ľudí sa skrátka musí dospieť a zmieriť sa s tým, že aha, tak tak toto je, hej, to toto mám uhm toto vždy budem mať takúto poruchu a proste už ide len o to, akým spôsobom sa s tým naučiť žiť. Uhm. Ja to len prečítam z svojej knihy, hej? Štyri znaky dospelosti. Nikoho neobviňuješ z toho, čo sa ti v živote prihodilo. Za druhé, vieš, že zranenia patria k životu a budú prichádzať. Uhm. Za tretie, nedívaš sa stále do minulosti, pretože máš jasno v tom, kam smeruješ. Hm. To je dobrá vec, nieže by ostatní neboli. A za štvrté, nečakáš, že ťa niekto zachráni. Preberáš plnú zodpovednosť za svoj
život. Veľmi silné, veľmi dobré veci, že ty si ten, na koho si celý život čakal. On ako keby nie ako hej aj aj ako hej aj takto ale že že vo finále že hej že nezachráni ťa nikto každý ti môže pomôcť nejaké dať ti nejaké barličky ja si myslím že ja si myslím že vieš čo chodíš sa sám hej to som chcel povedať že také tri štyri roky dozadu keby som toto počul čo počujem dn tak eh tak eh bol by som za to veľmi vďačný to nevieš vieš čo akože nehovorím že pri všetkom ale ale minimálne tieto veci vieš o o tom že dokážeš kultivovať súcit, láskavosť a že dokáže ti to pomôcť.
Silné informácie. Hm. Nič viac. Ty to vieš vždy tak ohnať, že do povedať, že kde je problém. Nie, nemaj z toho. Nie, nedávajme sa do tej pozície, že že to, že vieme zmeniť svet. Ako ja to ja to ani tak ne, ja vieš čo ja to len to tak ti poviem, že nejaké moje staršie ja kričí, že ďakujem pekne za za to, že že to to je niečo úplne iné. Hej. Akože ja som tiež vďačný, že tu môžem byť, že že sa môžeme o tom rozprávať, že si taký aký si, že že to je OK, ale sú to len nejaké dvaja týpci, čo proste rozpráva určite, hej, určite. V konečnom dôsledku, hej. Čiže áno, nemám nejakú akože falošnú ilúziu, že toto niekomu
musí pomôcť alebo alebo nemusí alebo niekto by mal byť za to vďačný alebo nie, lebo stále je to veľmi málo. Jasné. vieš, čo čo sa dá spraviť. Stále je to veľmi proste nepatrná kvapka v mori ako keby niekde. A a keď si to pozriem ja zase z tej druhej strany, tak možno za tie koľko sme tu ani neviem dlho, hej? A to som povedal určite sa tam nebudem s ním vykecávať tri hodiny a som vedel, že budem som vedel, že budeš takýto týpek. Tak možnože za tie za tie tri alebo štyri hodiny sme mohli niekomu pomôcť a a reálne mu zmeniť život. Uhm. A a veľmi hlbokým spôsobom, vieš, možnože za pár rokov na to budeme pozerať, že boha, čo my sme tu. Hej, ale
to na všetky také staršie veci. Hej. Čiže to to je o tom akože nemusíme to podľa mňa nejak extra hodnotiť. Ale ináč ty mám ty máš takú jednu teraz som si uvedomil počas celého toho rozhovoru, že ešte máš jednu takú zaujímavú vlastnosť, že že dokážeš sa ako keby pozrieť na ja neviem, neviem, či to nazva, že paradoxnosť, že ale dokážeš sa pozrieť na každú jednu vec. z rôznych, hej, z výrazne väčšieho množstva stránci ostatní ľudia, ktorých akože poznám. Hm. Lebo vieš, vieš, že sa aj vieš sa aj na vec veľmi pre niekoho, ale to je asi tým, čo robíš a že si videl veľa. To je to sa o teba vlastne žiada do veľkej miery ako keby v tej terapii predpokladám, vieš, že že niekto ti tam
príde s problémom, ktorý proste pre neho je to úplne tá najpľčivejšia, najkomplikovanejšia vec, ktorá proste mu ide rozrapiť srdce a ty to vidíš z úplne iného konca mu dokážeš poskytnúť ten vzhľad, ktorý je výrazne menej ťažký alebo problémový. Hm. To by som s tým až tak nesúhlasil. Ináč, nie? OK. Voľakedy som to takto vnímal. Uhm. Ale napríklad teraz to vnímam presne naopak, že mojou úlohou Uhm je úplne vstúpiť do jeho sveta. Uhm. Že áno, že vedieť sa pozrieť na to z úplne inej stránky, ale nie z tej mojej. Áno. Uhm. Ale úplne akože uveriť tomu, ako to ten človek má, že úplne sa prejsť jasné. Jasné. to ako toto musí byť, ale zároveň
ty si schopný v sebe držať súcit aj ten ako keby iný uhol pohľadu, ktorý nie ako ktorý, ktorý ktorý chápeš, že ok, je to veľká vec, je to proste momentálne celý život toho daného človeka, celý život sa okolo toho točí, ale zároveň, vieš, ale na druhej strane je, že to je len, že kde je ten problém. Hm. Veľka, že vieš to, že vieš to držať ako keby v sebe tú tú tú pozornosť, vieš, metapozornosť alebo to vieš tieto veci. Mám ten pocit. Proste máš veľa pocitov, čo? Mám veľa pocitov. Ja som zistil, dlho som dlho som uvažoval nad tým, že vieš, keď som ti hovoril o tom viackrát, že že čo je to byť mužom, lebo ja vnímam u seba, že ja mám veľa vecí pocitových. Počúvaj, ja som robil kulturistiku. Ja som si v
živote som v živote nemal jedlo na váhe. V živote som eh nemal jeden tréningový rozpis. V živote som nepočítal kalórie. Rozumiem tomu, radím ľuďom, ak tieto veci robiť, ale ja som ku väčšine veci šamanským spôsobom akože jak srcaš. Dá sa povedať. Hej. Hej, aj preto, aj ľudia mne veľakrát by čítali, že ako vyzerajú tieto rozhovory, že však priprav si otázky, preboha, však to ide, vieš, hala bala proste. Ale ja vždy verím tomu, že musí to ísť za mojou zvedavosťou, lebo iba vtedy to si to užijeme, vieš, na oboch stranách. Inak by to ľudia nekomentovali. Hej, ale toto je v pohode. Dobré intuície máš. Veľmi, veľmi dobré intuície. Ďakujem ti veľmi pekne. Neviem, niečo cítiš a ideš za tým a má to zmysel. To je fajn. A toto, čo si
hovoril, je je alebo ako to ja vnímam. Uhm. Tak eh ani nie, že vidím to tak, ako si ty hovoril, ale vidím toho človeka eh ako celého. Uhm. Že to zvládne. Hm. Toto tam držím. No kámo. A mať v živote, keď keď si v sraáčkách a mať v živote jedného človeka, ktorý ťa vidí ako človeka, ktorý to zvládne, je kámo niekedy je to rozdielen niekedy medzi medzi životom a smrťou. A to teraz tiež nedám nejaké tvrdenie, že ty si, že Spasiteľ, ale táto jedna vec, nie? To to sa ti nepodarí u každého? Hej. Akože niekedy musíš človeka poslať preč, lebo ho lebo ho tak proste nevidíš. Uhm. Ne, nevieš, hej? Proste príde človek, chceš mu pomôcť, ale nevidíš to tam. Uhm. S
takým človekom ja nikdy by som nerobil. Vau. Lebo mu nespravíš mu dobrú službu tomu človeku, keď ani ty sám neveríš vlastne v to, že No jasné. Hej. To ani nie je, že viera. To proste vidíš. Uhm. Alebo teda ja to vidím, hej, že proste a ja vidím toho človeka, že niekde v budúcnosti vie byť úplne v pohode. Proste no verím tomu, hej? Neviem kedy, neviem ako, ale ale viem, že to nemáš pochybnosť. Máš tam nejakú vnútornú istotu, že nemá pochybnosť. Áno. Áno. Ale akonáhle je tam také, že toto nejak nevidím, tak OK. To do toho sa nepúšťam. Uhm. Vau. Zaujímavé. No, zaujímavé veci. Eh, veľmi ti ďakujem, že si sem došiel. Fakt sa, fakt, veľmi som sa tešil na to a
zároveň, zároveň neviem prečo aj mi to prišlo, že samozrejme neviem, ja už keď som ti písal, len ja som ti písal, ja som ti písal vlastne, že to je nejak z nejakého pocitu len vnútorného také čosi, že čo si, že ja už na to reagujem teraz akože vždy. Ja som vždy pocity mal a teraz už je to také, že už aj robím podľa tých pocitov konečne. Hej. A k dobrým veciam ma to vedie a teším sa k dobrým rozhovoram. Nech nech ťa to vedie ďalej. Hej. Som veľmi rád, že toto ináč som zvedavý, ako budeš vyzerať na mojich kamerách, lebo na svojich vyzeráš byť väčší väčší maca. A na na na naživo naživo si štylučky, ale aj si aj si omládol akože podľa mňa podľa toho meditácia všetko čo Brian Johnson on chce nie? Tu máme Martina Laprika. On vi ak na to. Takže tak. Dobre. Už len eh keby ťa ľudia alebo tak ináč položím
otázku. Ľudia s akými problémami alebo túžbami teba teba môžu vyhľadávať a kde ťa môžu nájsť a čo im dokážeš s čím im dokážeš pomôcť alebo čo všetko máš k dispozícii? On to zhrne. Tak to akože na záver. Ktokoľvek, kto kto to cíti nejak Ja som vždy eh keď mi ktokoľvek píše, hej, že že či má ísť tam alebo tam, alebo má robiť to, alebo to alebo hento, hej, lebo niekedy ľudia sa ťa pýtajú, že mám ísť na KBT alebo tam alebo tak. Uhm. Tak eh vždy ľuďom hovorím, že nie je až tak dôležité, keď si vyberajú nejakého terapeuta alebo niekoho, za kým chcú ísť, tak vždy im hovorím, že nie je až tak dôležité, že čo človek tam má napísané, že či to je KBT alebo NLP alebo hypnóza, alebo Rogeriánska alebo
tak alebo psychoanalýza alebo ja neviem čo. Vždy rozhoduje kvalita toho terapeuta. Uhm. A to nakoľko bude kvalitný terapeut, závisí od toho, nakoľko kvalitný je to človek. Hej. Uhm. A ľudia vedia vycítiť, aký je kto človek a každý ako keby si na tej svojej úrovni vyberie toho správneho človeka, ktorý ho vie niekde posunúť. Hej? Preto som aj vždy robil tieto videá a hej príspevky, aby ľudia ako si mohli navnímať, hej, aby videli, kto som. Čiže ak ktokoľvek proste chce sa niečo naučiť o meditácii, o čomkoľvek, tak uhm Martin Liprík a už martinliprik.sk. No alebo YouTube alebo čo však vlastne hej teba je aj plný
internet by mal vedieť, že ktorý Ďakujem ti veľmi pekne. Ďakujem. Bolo to super.
Súvisiace videá
23 minPôst 16/8 z pohľadu neurovedy | BDNF, Amygdala a Strach
Prerušovaný pôst 16/8 podľa nových štúdií oslabuje spojenie medzi amygdalou (poplašným centrom mozgu) a…
2 h 9 minHlbina bezpečia v tvojom duchu: stav, ktorý ti svet nikdy nevezme
Doc. Martin Dojčar vysvetľuje rozdiel medzi výkonom, extázou a enstázou (duchovným ponorením) a prečo západná…
46 min10 chýb v komunikácii so sebou, ktoré ťa potichu sabotujú
Väčšina vnútorného utrpenia nepramení z ťažkého života, ale zo spôsobu, akým so sebou hovoríme. Vlado Rožko…
30 minAk nevieš, ako ďalej, nerob túto chybu. Týchto 30 minút ti vráti kompas
Keď necítiš smer a si vyčerpaný, riešením nie je hľadať nový zmysel života, ale najprv sa zastaviť a…
18 minSkutočný zdroj života je vo vnútri tvojich buniek | Jaroslav Lachký & Metanoya
Mitochondrie sú pôvodne samostatné baktérie, ktoré žijú v našich bunkách a dedíme ich výhradne po matke.…
14 minToto je dôvod, prečo sa cítiš na hovno.
Opakujúce sa negatívne emócie (smútok, úzkosť, melanchólia) nie sú porucha, ale signál, že žiješ neaktuálnu…