Ruminácia
Ruminácia je opakované premieľanie myšlienok o tom, čo sa pokazilo, prečo sa to deje a čo to znamená, bez toho, aby z neho vzišlo riešenie alebo čin. Výskum ju spája s dlhšími a hlbšími obdobiami smútku a úzkosti.
Ako to funguje
Susan Nolen-Hoeksema v roku 1991 opísala dva spôsoby, ako ľudia reagujú na smútok. Jedni sa sústreďujú na svoje pocity, ich príčiny a dôsledky, druhí sa venujú činnosti, ktorá ich pozornosť odvedie inam. Podľa jej teórie prvý spôsob udržiava zlú náladu dlhšie, lebo nálada zafarbuje myslenie a brzdí riešenie problémov. V štúdii, ktorú uskutočnila s Jannay Morrow po zemetrasení v Kalifornii v roku 1989, mali ľudia so sklonom k ruminácii, ktorý sa u nich prejavoval už pred katastrofou, po nej viac príznakov depresie.
Neskorší výskum rozlíšil dve podoby. Pri hĺbaní (brooding) človek pasívne porovnáva, aký je a aký by mal byť. Pri reflexii sa snaží problém pochopiť a vyriešiť (Treynor a kol., 2003). Edward Watkins (2008) ukázal, že opakované myslenie škodí najmä vtedy, keď je abstraktné a hodnotiace („prečo sa mi to stále deje“), a môže pomáhať, keď je konkrétne („čo presne sa stalo a aký je ďalší krok“).

Príklad
Po hádke s blízkym človekom si v hlave prehrávaš vety stále dookola a vymýšľaš, čo si mal povedať. O polnoci si unavenejší, ale k riešeniu si sa nepriblížil.
Ako to spoznáš na sebe
Všimni si, či sa tvoje myšlienky pohybujú v kruhu, alebo dopredu. Pomôcť môže otázka, ktorá ich vráti ku konkrétnosti: čo presne sa stalo a aký jeden krok môžem urobiť. Ak taký krok zatiaľ nevidíš, krátka prechádzka alebo rozhovor s niekým blízkym ti môžu pomôcť z kruhu vystúpiť.
Ruminácia nie je to isté ako premýšľanie o probléme. Rozdiel spočíva v tom, či myslenie smeruje ku konkrétnemu kroku, alebo krúži okolo otázky „prečo“.
Súvisiace videá
Kam ďalej
Na hlbšie pochopenie

Vnútorný hlas
Psychológ skúma vnútorný hlas, ktorý sa točí dokola, a ponúka overené spôsoby, ako si od neho odstúpiť.
Odkazy na obchody sú partnerské. Ak si knihu kúpiš cez ne, dostaneme malú províziu a cena sa pre teba nemení.
Zdroje (5)
- Nolen-Hoeksema, S. (1991). Responses to depression and their effects on the duration of depressive episodes. Journal of Abnormal Psychology, 100(4), 569–582.
- Nolen-Hoeksema, S., & Morrow, J. (1991). A prospective study of depression and posttraumatic stress symptoms after a natural disaster: The 1989 Loma Prieta earthquake. Journal of Personality and Social Psychology, 61(1), 115–121.
- Treynor, W., Gonzalez, R., & Nolen-Hoeksema, S. (2003). Rumination reconsidered: A psychometric analysis. Cognitive Therapy and Research, 27(3), 247–259.
- Watkins, E. R. (2008). Constructive and unconstructive repetitive thought. Psychological Bulletin, 134(2), 163–206.
- Nolen-Hoeksema, S., Wisco, B. E., & Lyubomirsky, S. (2008). Rethinking rumination. Perspectives on Psychological Science, 3(5), 400–424.

