Prečo sa zacyklím v hlave a ako sa dostať z overthinkingu (ruminácie)?

0:00Keďže si klikol na toto video, tak je dosť veľká pravdepodobnosť, že poznáš ten stav, kedy máš pocit, že ťa tvoj vlastný mozog ide zožrať. Existujú anglické názvy, ako je overthinking alebo rumination, ruminácia, ale aj slovenské preklady, ako je premýšľanie do nemoty, zacyklené myslenie, mentálna slučka, uviaznutie v hlave a tak ďalej. A máme častokrát pocit, že overthinking alebo tá ruminácia alebo premýšľanie nad problémom, ktorý momentálne nás trápi, je inteligencia. Že je to naša inteligencia. Ale ak takýto spôsob uvažovania, kde máš len naotváraných strašne veľa tabú vo svojej mysli a nenachádzaš v nich žiadne vyústenie, nejaký praktický krok v nejakú zmenu vo svojom živote, tak nie je to žiaden druh inteligencie. Je to len úzkosť

0:44prezlečená za múdrosť. No a ak sa s týmto problémom stretávaš a stále vyhľadávaš informácie, ktoré ti v tom majú pomôcť, tak je dosť možné, že sa častokrát snažíš vypremýšľať sa za stavu prílišného premýšľania. A toto nie je cesta. No a keďže som sa v minulosti dlhé roky v tejto ruminácii kúpal a dostal som sa z toho do veľkej miery, semtam sa mi to ešte stane, tak veľmi rád by som s tebou zazdieľal všetky moje vhľady, vďaka ktorým verím, nepochybujem o tom, že budeš schopný alebo schopná túto nikdy nekončiacu špirálu alebo spleť myšlienok zastaviť a tým pádom aj znížiť množstvo pociťovaného stresu, ktoré pramení z tohto konštantného premýšľania a takisto aj odstaviť paralýzu, ktorú ti toto prílišné premýšľanie do tvojho života vnáša. Skôr

1:28než sa pustíme do riešení, ktoré nám dokážu pomôcť s naším prílišným premýšľaním a na to, aby boli tieto riešenia efektívne, je veľmi dôležité, aby si pochopil, prečo toto prílišné premýšľanie vzniklo. A na to, aby si pochopil toto, je veľmi dôležité poznať dve základné predpoklady alebo základné informácie o tvojich myšlienkach. Tá prvá je tá, že svoje myšlienky nikdy nezastavíš. Kým žiješ, tvoje myšlienky budú neustále generované, produkované. chcieť po svojej mysli alebo prikázať svojej mysli, aby prestala generovať myšlienky, aby tam bolo na chvíľu ticho, je prakticky to isté, ako požadovať po srdci, aby prestalo byť alebo po nejakom orgáne, aby prestal vylučovať šťavy alebo hormóny, ktoré má za úkol generovať na to, aby tvoj organizmus

2:13dokázal fungovať. Čiže myšlienky nezastavíš. Ty sa potrebuješ z tých myšlienok vymotať a napraviť vzťah s týmito myšlienkami. A druhá informácia alebo predpoklad, s ktorým potrebuješ narábať, ktorý potrebuješ pochopiť o svojich myšlienkach, je ten, že tvoje myšlienky nie sú tvoje myšlienky. myšlienky, ktoré prebiehajú v tvojej hlave, keď ruminuješ alebo keď máš ten overthinking alebo si prílišne poľapený vo svojej hlave a tie myšlienky nevedú k nejakému vyústeniu, ktoré by ťa posunulo niekam vpred v živote, tak tieto myšlienky nie sú tvoje. Tieto myšlienky sú autonómny proces, ktorý ty pozoruješ. Chceš sa zbaviť týchto prílišných myšlienok, to znamená, že je tu niečo, čoho sa chceš zbaviť. To niečo nie je

2:56tvoje. Prebieha to v tvojom tele. Prebieha to pred tvojím vedomím. Ale tie myšlienky nie si ty. My ľudia si myslíme, že všetky tie myšlienky, ktoré prebiehajú v našej hlave, sú naše myšlienky, že my ich nejakým spôsobom generujeme. A keď tie myšlienky sú nejaké strašné alebo nejakým spôsobom nás spochybňujú alebo rozmýšľajú nad nejakými morbidnosťami eh a je to takto zacyklené, tak eh že hovorí to niečo o tom, akí my sme ľudia. Nie, nehovorí. To, čo prebieha v tvojej mysli vtedy, keď si v overthinkingu, je veľká zmes fyziologických zmien, eh spomienok, eh nejakých naratívov, nejakých vecí, ktoré si videl počas dňa. Je to proste zmes absolútne všetkého, čo sa deje v tvojom živote. Čiže to, čo prebieha v tvojich myšlienkach, nie je nič strašné. Strašné

3:40je to, keď si myslíš, že to si reálne ty a že toto je odzrkadlenie tvojho vnútra. Do istej miery je, ale nie je to vec nemenná a dá sa z toho hlavne vycykliť, ak chápeš, prečo ten overthinking vzniká. A tu by som prešiel rovno k prvému bodu. A paradoxne nemá to takmer žiaden súvis konkrétne s mysľou alebo s tvojím mozgom alebo možnože len do istej miery. A to je to, že to akým spôsobom alebo akým smerom sa uberá tvoje myslenie vtedy, keď ty ho vedome neriadiš, neovládaš, tak to je do veľkej miery definované tým, akom je vystresované momentálne tvoje telo, v akom si rozpoložení v rámci svojho nervového systému, pretože ak si v sympatiku, kedy si vystresovaný, kedy s niečím bojuješ, kedy sa cítiš úzkostne,

4:22kedy máš strach alebo kedy si eh z nejakého dôvodu, tých dôvodov môže byť viacero. Eh, niektoré si aj rozoberieme v dnešnom videu. Ak sa jednoducho cítiš vystresovane, tak môžete si predstaviť, že tvoje telo vysiela tvojej mysli alebo tvojmu mozgu signály, že tu v tvojom okolí nie je bezpečno. A keď tieto informácie z tvojho tela tvoj mozog absorbuje, tak môžeš si predstaviť, že tieto informácie prichádzajúce z tela udávajú ako keby muzičku alebo podtón emocionálny podmas pod tvojimi myšlienkami. Jednoducho, keď si vystresovaný, znie to v tvojej hlave. Možno takto a teraz ani vlastne ani nevieš, čo uvažuješ, ale tak takto by môj život asi nemal vyzerať a a tak

5:07ďalej. Verzus, keď sa cítiš vo svojom tele celkom v bezpečí, si naladený v parasympatiku, máš takú hravú náladu alebo si jednoducho, že vyživený, si v poriadku, cítiš sa fajn, v tvojom tele sa nenesie nejaké veľké prebytočné množstvo stresu, tak tá muzika sa zmení a zrazu si v čile a aj keď necháš tú myseľ, aby si bežala, tak ona si beží celkom v pohode. Občas tam vyskočí nejaký výkričník, dokážeš sa s tým pohrať, dokážeš si cez to predýchať, si úplne v pohode. Dokážeš sa pohrávať s nejakými tvorivejšími eh krajšími myšlienkami. Dokážeš pustiť tú svoju myseľ na špacir a ona začne trošku viac vizualizovať a snívať a predstavovať si, že čo by bolo fajn, aký partner, partnerka, frajer, frajerka, auto alebo do akých na aký výlet by si sa pustil a

5:51tak ďalej. OK? Čiže takto si môžeš predstaviť, že to ako si vystresovaný alebo ako v bezpečí sa tvoje telo cíti alebo necíti, udáva tón alebo udáva smer tomu, akým spôsobom sa tie tvoje myšlienky v tom tvojom overthinkingu alebo v tej tvojej ruminácii budú uberať. Čiže jeden z kľúčových predpokladov, vďaka ktorému dokážeš zo svojho overthinkingu vyniesť veľké množstvo negativity, pretože keď ten overthinking je len v nejakých pozitívnych myšlienkach, že je to len nejaká fantázia a nejaká zábava, nie je to ideál, ale je to ďaleko bližšie ideálu alebo je to ďaleko pre mnohých ľudí eh prijateľnejšie, než to, keď si keď pozeráš do blbása, si proste utopený v nejakej negativite a tam sa ľutuješ a

6:34vytváraš si nejaké negatívne scenére a tak ďalej. A teda to, že aký podtón, aký podmas tá tvoja myseľ bude mať pre generovanie týchto myšlienok, lebo negeneruješ ich ty, generuje ich tvoj mozog, generuje ich tvoja myseľ, tak to je definované tým, ako ty sa cítiš bezpečne vo svojom tele. A to samozrejme závisí od mnohých aspektov. A my si tu dneska preletíme len také, že základy. A ak náhodou nesleduješ môj kanál, tak odporúčam ti prihlásiť sa na sledovanie tohto kanálu, pretože v ostatných mojich videách nájdeš milión manuálov na to, ako sa cítiť vo svojom tele eh bezpečne, ako sa cítiť vo svojom tele fajn. Ale najzákladnejšie aspekty alebo vplyvy, ktoré nás v rámci nášho tela vnášajú alebo vynášajú do stresu alebo von zo stresu sú naša výživa. V prvom rade je veľmi dôležité, aby sme my boli

7:19vyživení, aby sme neboli podvyživení a aby naša hladina nášho krvného cukru a hladina nášho kortizolu bola ako tak v norme. Na to, aby sme udržali kortizol ako tak v norme, za predpokladu, že sme ako tak zdraví ľudia, sa potrebujeme kvalitne vyspať a potrebujeme nevypiť extrémne množstvo kávy, energieťákov, stimulantov počas dňa. A za ďalšie potrebujeme počas dňa prijať dostatok dobrých, zdravých kalórií. Aj keď nemám rád ten pojem, že kalórií, ale dostatočné množstvo kvalitnej výživy. Konkrétne najviac bielkovín a zdravých tukov. Ak dokážeš v rámci svojho jedálnička mať dva alebo tri chody, ktoré sú nabité bielkovinami, 30 až 50 g bielkoviny, napríklad kľudne aj viac, tak garantujem ti, že ak do seba natrepeš počas dňa dostatok bielkovín z nejakých kvalitných zdrojov, mäsa,

8:02vajíčka syry tvarohy jogurty ideálne, aby to boli živočíšne zdroje, tak ti garantujem, že tvoje telo sa bude cítiť ďaleko bezpečnejšie, pretože na toto je tvoje telo veľmi chúlostivé. Eh, ty si to nemusíš uvedomovať. Možnože nemáš až taký apetít, ale garantujem ti, že keď zopár dní budeš konzumovať dostatok bielkovín vo svojej strave, tvoje telo pocíti, že mám všetko a miera stresu v tvojom tele výrazne klesne. To je len jeden z aspektov, ktorými dokážeš zasiahnuť to telo. Ďalšia vec je hydratácia. Potrebuješ piť dostatok vody, dostatok pitnej, čistej vody. Nie eh samé kávy, nie samé čaje, eh nie samé eh sladené vody, ale dať si občas vodičku. A čo je veľmi dôležité ako súčasť hydratácie je mať počas dňa

8:45dostatočný príjem elektrolitov. Najmä elektrolity, ako je sodík, dráslík a horčík. Toto potrebuješ mať vo svojej výžive. Ak ješ stravu bohatú na prírodné alebo čo možno najviac z dvora pestované druhy zeleniny a ovocia a nejaké kvalitné druhy mäsa, tak je dosť veľká pravdepodobnosť, že sa blížiš k dostatočnému príjmu elektrolitov, ktoré ti napomáhajú s hydratáciou tvojho organizmu. Pretože keď je tvoje telo hydratované a má dostatok elektrolytov, znova tú stresovú záťaž na svoje telo výrazne znižuješ. Preto ja ináč predávam a pijem eh elektrolyty hydrofuel. Veľmi sa to uchytilo medzi ľuďmi, pretože drv väčšina ľudí, ktorí začali užívať elektrolity, čo prakticky pre niekoho znie, že je to soľ obohatená od raslík a

9:27horčík, čo naozaj je výrazne klesá u druhej väčšiny týchto ľudí eh craving na nejaké sladké jedlá, ktoré ti potom môžu rozhodiť krvný cukor a to ťa môže vystresovať, ale zároveň klesá aj veľké množstvo stresu, pretože naše telo vie, že nedostatok elektrolytov je veľké ohrozenie pre kontinuálnu funkciu nášho organizmu, našej nervov sústavy našej hydratácie a tak ďalej. A keď naše telo vníma, že máme nedostatok elektrolitov v našom krvnom obehu, všetkých elektrolitov, tak eh vytvára to v našom tele stres. To telo nás stresuje a vytvára v nás chúťky, aby sme zožrali niečo, čo by snáď mohlo mať nejaké elektrolyty. A čo je skvelé na elektrolytoch, je, že keď ich máš náhodou viac, než je treba, tak tvoje telo ich dokáže perfektne regulovať a jednoducho ich vyčúraš. Vždy je lepšie

10:11mať ich trošku viac, než mať ich menej. To isté platí aj pre vodu. Samozrejme, netreba piť 12 l vody denne, ale uistí sa, že máš buď čistej alebo elektrolitmi nabitej vody počas dňa, ja neviem, že 2 3 l v závislosti od toho, že koľko vážiš, koľko máš pohybu a tak ďalej. Keby si chcel vedieť, že koľko vody zhruba je dobré prijať počas dňa, odporúčam ti pozrieť si moje video o vode, na ktoré nájdeš odkaz dole v popise pod videom. Ďalšia vec, ktorá ti veľmi dokáže pomôcť znížiť tú eh nálož stresovú na tvoje telo je pohyb, pretože naše telo je stavané na pohyb. Naše telo vždy, keď zaznamená nejaký druho či už na úrovni myšlienok alebo na úrovni vonkajšieho prostredia alebo kdekoľvek, akokoľvek, keď sa tvoje telo cíti

10:54vystresované, to najlepšie, čo dokáže zregulovať množstvo stresu je pohyb, keď ty začneš kráčať vpred, pretože naše telo je veľmi komplexný mechanizmus a keď naše telo vníma, že my sme ochotní a schopní kráčať vpred alebo sa dokonca aj hýbať, dvíhať na hrazde alebo robiť nejakú pohybovú aktivitu, telo to vníma, že som v bezpečí prostredí alebo minimálne, že aj keď nie som v bezpečnom prostredí, verím sebe samému dostatočne natoľko, že som ochotný kráčať vpred, pretože sa viem uchrániť. Akože to tvoje telo to nevníma na úrovni slov, ale to telo to cíti. Má na to rôzne mechanické receptory, vďaka ktorým telo aj tvoj mozog vníma, že ideš vpred. Keď ideš vpred, pravdeprav pravdepodobne je tam bezpečno alebo dokážem sa tam ubrániť.

11:38Vďaka tomu takisto výrazne znížiš stresovú nálož na svoje vlastné telo. No a posledná veľmi dôležitá vec, ktorú si málokto uvedomuje v rámci spojenia výživa a vystresované telo, tkvie v tom, že koľko veľa sračiek žerieme v našej životospráve. To znamená, že ako veľa ješ procesovaných jedál, ako veľa ješ pripaleného jedla alebo v nezdravých tukoch pripravovaného jedla alebo nejakých farbiov, umelých sladidiel a tak ďalej, pretože čím viac eh konzervantov, emulgátorov a všetkých tých sračiek, ktoré nemáš vo svojej životospráve mať, čím viac toho vo svojej životospráve máš. A ináč patria tam ešte aj také, že toxíny, plesne a podobné veci, ktoré buď môžeš prijať v strave, alebo keď máš zvohnuté múry doma, tak vlastne všetky tieto toxíny a látky vytvárajú toxickú záťaž na tvoje

12:21telo, čo je veľký stresový impulz alebo signál pre tvoje telo. Veľké percento depresívnych symptómov alebo symptómov nejakej mozgovej hnly alebo tohto overthinkingu vystresovaného brutálne dokáže poklesnúť, ak je človek vyživený, hydratovaný, nabitý elektrolitmi, ak nie je vystavovaný toxínom alebo ak zníži tú toxickú záťaž buď zo svojho jedla alebo zo svojho prostredia a keď sa začne hýbať. Len tieto veci dokážu obrovským spôsobom odľahčiť tú stresovú náložku, o ktorej telo následne informuje tvoj mozog a to vytvára ten depresívny podmas. Keď sa začneš hýbať a zdravo papať, ten podmas bude znieť ináč. Budeš sa cítiť ináč. Druhá čiastka skladačky, ktorá podporuje ten náš overthinking, ktorého

13:05sa chceme zbaviť, je preplnený to list. A to je taká trošku komplexnejšia téma. V prvom rade máš vo svojom živote nejaké veci, ktoré potrebuješ urobiť, ale bez ohľadu na to, že či máš prácu, nemáš prácu, či si mladý, starý alebo ja neviem aký človek, nejakým spôsobom potrebuješ žiť v tom živote. Potrebuješ mať peniažky, potrebuješ mať jedlo, potrebuješ sa ráno umyť, osprchovať, eh, umyť zuby a potrebuješ nejakým spôsobom rásť, spolupracovať s ľuďmi a kráčať tým životom. A je tu veľa vecí a prekážok, ktoré v každej jednej fáze svojho života potrebuješ prekonať nejaké nejaké nové výzvy a tak ďalej. A problém je ten, že ak tieto výzvy nezdolávaš, alebo keď sa ti ich nazbiera príliš veľa, že je tu príliš veľa vecí, ktoré od teba niekto zvonku chce, niektoré, ktoré ty od seba očakávaš, niektoré, ktoré vieš, že sú

13:48neodkladné, ktoré je potrebné urobiť a keď ich nerobíš a keď sa ti hromadia, myslím, že to dáva logiku. Toto je celkom jednoduchá vec, pretože ak máš strašne veľa vecí, ktoré vieš, že je treba urobiť a cítiš sa nimi byť ohromený alebo ochromený, že je to veľké množstvo týchto vecí, tak je to zopár vecí, ktoré môžeš urobiť. Veľmi dôležitá, veľmi účinná vec, ktorá nám dokáže pomôcť je urobiť taký, že kognitívny deload. To znamená, že zoberiem pero a papier a vypíšem si absolútne všetko, čo viem, že momentálne na mňa čaká, že všetko, čo je potrebné urobiť od najmenších vecí, že potrebujem si upratať roh v miestnosti alebo potrebujem kúpiť nejakú vec alebo potrebujem konečne, ja neviem, niečo kúpiť, s niekým si niečo vyrozprávať, potrebujem požiadať o zvýšenie platu alebo potrebujem si dať dokopy

14:32životopis, aby som mohol si nejakú prácu nájsť. Ty vieš a garantujem ti, že je tých vecí veľmi veľa v každom živote každého jedného z nás. A keď si to vyhodíš na papier, trošku to zníži to množstvo pociťovaného a vnímaného stresu na úrovni tvojich myšlienok aj na úrovni tvojho tela. Avšak stále nemáš vyriešenú túto oblasť. Čo dokáže obrovsky pomôcť je, keď už máš spísaný ten tod list, že čo vlastne všetko v tvojom živote vlastne treba vyriešiť, dokáže ťa to veľmi prebudiť k tomu, že fú, je toho fakt veľa a niekoho to môže vo veľkej do veľkej miery paralyzovať. Následne ti odporúčam, keď už máš vypísaný tento to list, tak dať ho niekde na bok. Už som o tom rozprával v inom videu, ale je dôležité toto zopakovať. Kľúčová vec je povyhadzovať z toho tod listu všetky

15:17veci, ktoré momentálne nedokážeš už urobiť, ktoré nedokážeš realizovať dneska, zajtra, eh, alebo v najbližšom týždni. A keď už máš vyselektované veci, ktoré preto, aby ty si dokázal v tom živote eh sa aspoň o milimeter posunúť k takej verzii života, ktorá teba viac eh baví, napĺňa, alebo proste nemusí to byť vždy len cesta za nejakou blaženosťou, ale niekedy to je proste cesta zo sračiek von, hej? Čiže to, čo ťa aspoň z tých sračiek dostane aspoň o trošku von a dokážeš to zrealizovať v rámci nasledujúceho týždňa, toto si napíš a majde ako nejaký majak, pretože tým, že to máš napísané, jasne zadefinované, že tieto treba veci urobiť a nielen, že ich treba urobiť, ale aj som schopný ich urobiť, ale zároveň ich ešte aj urobím, pretože ich mám jasne pred sebou, tak toto je veľký kognitívny deload, vďaka

16:01ktorému ty sám v sebe uľahčíš úlohy. Ja to potrebujem robiť takisto. podnikám, tvorím obsah, mentorujem ľudí, mám rodinu, dom, dvor, snažím sa nejak duchovne na sebe pracovať, eh fyzicky na sebe pracovať, pracovať, rozvíjať eh naše vzťahy. Je toho fakt veľa. A keď neviem, na ktorých veciach chcem pracovať počas týždňa, tak niekedy neurobím ani nič, lebo mám v kuse pocit, že je toho strašne veľa. A ty neobmedzené množstvo vecí počas jedného dňa alebo počas jedného týždňa nedokážeš urobiť. Ak to máš zjednodušené, tak ti to dokáže obrovsky pomôcť. Cítiš sa vďaka tomu ľahšie. A hlavne sa cítiš ľahšie po tom, čo niektorú z tých vecí z toho todle listu odškrtneš, pretože si ju urobil. Aj keď to bola úplne malilinká vec. A práve tieto veľmi malilinké veci, tie maličké veci ti

16:45dokážu pomôcť získať to správne momentum, pretože vieme o tom, že keď urobíme nejakú vec, ktorú vyhodíme z listu, lebo sme ju už urobili, tak dokáže to v nás vyplaviť isté množstvo dopamínu a serotoninu, vďaka čomu sa cítime lepšie, vďaka čomu trošičku stúpa naše sebavedomie. A to je strašne dôležitá, kľúčová vec, pretože ak ty si len zavalený, ochromený tým, čo všetko by si ty asi mal v živote robiť a že je toho strašne veľa a že nevieš do čoho sa pustiť, tak tým, že sa pustíš do tej jednej maličkej veci a že ju urobíš aspoň ako tak, získaš malú mikrodávku serotoninu vo svojom mozgu, vďaka čomu sa cítiš, že ok, som o čosi schopnejší, než som bol včera. A to je kľúčová vec,

17:28ktorú potrebuje zažiť každý jeden z nás. A ideál, ak vieš každý jeden deň sa aspoň o trošku posúvať v redukovaní toho svojho todelistu, nielen v tom slova zmysle, že to mažeš, ale v tom slova zmysle, že robíš tie veci, ktoré je potrebné robiť. Nemusíš sa tým hneď zavaliť, že od rána do večera akože makáš na tých veciach. Závisí to od toho, že ako veľmi si eh popredu alebo ako veľmi si momentálne dravý a máš chuť a darí sa ti na týchto veciach makať. Ak si proste len zavalený a ochromený, tak začni aspoň s jednou malinkou vecou. To ti dokáže zmeniť život. To, čo je kľúčové v tvojom živote, je aký bude tvoj ďalší krok. Čo urobíš? Nie to, čo len si vysnívaš, ale to, čo urobíš. To je veľký pomocník v tom, aby si sa začal vymotávať pomaličky z tejto spleti tohto

18:12overthinkingu, tejto ruminácie, pretože táto ruminácia do veľkej miery súvisí s tým, ako ty sám sebe dôveruješ, že dokážeš veci vo svojom živote meniť. Pretože ak ty z mnohých ďalších dôvodov, cez ktoré si ešte preletíme v dnešnom videu, nedôveruješ samému sebe, že dokážeš veci vo svojom živote zariadiť a posunúť vpred, čo ináč neznamená, že nikdy o sebe nebudeš pochybovať. Ja o sebe pochybujem veľmi často, ale zároveň mám vďaka tomu, čo už som urobil vo svojom živote, veľkú oporu v sebe samom. A vďaka tomu aj keď sa prichytím v tom overthinkingu, tak viem sa z neho rýchlo prebudiť, lebo viem, že všetky tieto myšlienky sú kravina. Tretia súčasť skladačky, ktorá nám neprospieva v tom našom overthinkingu alebo prispieva teda, aby ten overthinking ovládal náš život a paralyzoval nás, je natrénované

18:56rozptýlenie. Čo sa týka nášho mobilu hlavne a všetkých obrazoviek, do ktorých pcháme svoj nos. Nechcem to žiadnym spôsobom démonizovať. Ja mám takisto mobil a ty teraz vďaka mobilu alebo vďaka počítaču sleduješ toto video a počúvaš tento obsah, zač za čo som veľmi vďačný. Avšak treba pochopiť nejakých zopár vecí, ktorým sa tu teraz povenujeme na to, aby si z toho mobilu dokázal urobiť nástroj alebo svoj meč namiesto toho, aby si z toho urobil hrob pre svoj osud a pre svoj potenciál, pretože ten mobil so sebou nesie nejaké nástrahy. Veľa ľudí hovorí o tom, že mobil a scrollovanie nám dáva dopamín, čo je pravda. Niekto hovorí o tom, že je to lacný dopamín a mali by sme robiť eh nejaké veci, ktoré nám nedajú lacný dopamín, nejaké veci, ktoré ktoré nám

19:39prinesú úsilie a až tak dopamín, teda ja neviem, že ľadová kaďa. Ja ako ja tieto veci robím. Ľadová kaďa, otužovanie, eh meditácia, prerušovaný pôst a tak ďalej. Všetky tieto veci sú super, ale nahradiť mobil tým, že budem robiť len ťažšie veci nie je úplne riešenie. Za mňa je riešenie pochopiť, že prečo vlastne ten mobil ma tak láka. A mám tu takú svoju konšpiračnú teóriu. Mobil, keď zoberieš do ruky a ideš tam scrollovať, tak vlastne ty dostávaš ten dopamín, tú dopamínovú šupu. A mnohí z nás si myslia, že tá dopamínová šupa je vlastne nejaká odmena, vďaka ktorej my sa cítime odmenení a že to nás motivuje ísť vpred. Ja sa však pýtam trošku hlbšiu otázku, že čo to naznačuje, že keď ja pozerám si

20:22nejaké veci niekde na mobile a získavam dopamín. Mne to naznačuje to, že tá dopamínová dráha v našom mozgu nám slúži na to, aby nás zaujímali nové veci, aby to hnalo v našom živote taký ten expanzný pocit, vďaka ktorému sa chceme prerastať, čeliť novým výzvam, zvládať ďalšie výzvy, ísť na dobrodružstvo. Joseph Kembell, ktorý porovnával všetky náboženstvá, všetky príbehy v histórii ľudstva, zistil, že vlastne v každom jednom príbehu ľudského života, v každé v každom jednom náboženskom kontexte, v každom jednom dobrom príbehu, ktorý si kedy počul, si videl hrdinský príbeh. Si videl to, že niekto, kto nemá žiaden žiadnu víziu, žiaden potenciál ani nič podobné, zrazu je vyhnaný zo svojho eh

21:06bežného života a čelí tam výzve alebo volaniu dobrodružstva. niečo sa zmení a ten človek nechce ako keby do toho dobrodružstva ísť až nejakým spôsobom život ho prinúti. niekto zomrie alebo eh niekto, ja neviem, že vypáli dedinu alebo proste poserie sa ti zdravie, niečo sa zmení a pokašle, čo ťa hodí do toho dobrodružstva alebo môžeš do toho dobrodružstva ísť dobrovoľne. A tým, že ideš do toho dobrodružstva, tak vlastne to dobrodružstvo do tvojho života prináša nové veci, vďaka ktorým s ktorými ty sa pasuješ, prijímaš ich ako výzvy, vďaka tomu prerastáš v tom zápase spoznávaš svoje vlastné limity a rastieš vďaka tomu. A tam je jedna z tých takých hnacích vecí tá, že keď ty ideš na to dobrodružstvo a vieš prečo tam ideš alebo vieš čo tým dobrodružstvom chceš

21:51docieliť alebo vybudovať, tak keď máš tam nejakú jasnú víziu alebo cieľ alebo zmysel alebo zámer, tak to zorganizuje na úrovni mozgu tvoje myslenie tak, že začne sa vyplavovať v tvojom mozgu dopamín, keď sa blížiš k cieľu, ktorý si si vytyčil. Avšak takéto napredovanie smerom k cieľu, ktorý si si vytyčil alebo smerom k tomu dobrodružstvu, životnému dobrodružstvu, vďaka ktorému cítiš sa plný, lebo kráčaš vpred a zlepšuješ sa, prerastaš sa, tak k nemu ťa sprevádza aj ten dopamín, ale je to sprevádzané aj noadrenalínom, je to sprevádzané aj kortizolom, je to sprevádzané stresom, bojom, obavami, strachom, ale aj napriek tomu ideš. ten dopamín tam ako keby ťa tlačí do toho, aby si išiel aj napriek tomu. Čiže ten

22:36dopamín z môjho uhla pohľadu nám ako keby naznačuje dobrodružstvo. Nám naznačuje niečo nové, niečo nové, vďaka čomu dokážeme rásť. Avšak tí konštruktéri sociálnych sietí, ktorí konštruovali všetky tieto veci, myslím, že veľmi dobre vedia o tomto. Nie, že myslím si, vieme o tom, že oni o tom vedia, že to takto v našom mozgu funguje. A bohužiaľ, alebo chválabohu jednoducho je to tak, ty keď ideš na ten mobil, tak vlastne to, že tam vidíš stále nejaké nové veci, nové srandičky alebo ja neviem, čo teba konkrétne zaujíma na tom mobile, keď tam chodíš, keď tam chodíš tráviť čas, lebo je iná vec, keď chodíš používať mobil na to, aby si si získal nejakú informáciu, ktorá teba má posunúť na tvojej ceste vpred. A je úplne niečo iné, keď proste ty máš chvíľku a ideš scrollovať na mobile. A keď takto ty scrolluješ na mobile, tak vlastne ty získavaš ten

23:19dopamín bez všetkého toho stresu, bez všetkej tej výzvy, bez kráčania vpred. A tu je strašná haluz, pretože ak ty získavaš dopamín, tak to tvoje telo sa hypne, že vlastne ok, ide tu nejaká nová vec, niečo, niečo, čo mi priniesie do života eh rast, nejakú expanziu, niečo, niečo nové, čo vďaka čomu sa prerastiem, niečo v vďaka čomu budem silnejší, odolnejší alebo bohatší alebo ja neviem čo, niečo z tohto, ale ono to nepríde, lebo proste príde ďalší príbeh, ďalší scroll, ďalšia vec a ty sa cítiš prázdny, lebo cí to tvoje telo cíti ten dopamínový ráž, že ó vau, že toto je to je skvelá vec, lebo dopamín nie je to, čo ti dáva odmenu. Dopamín nie je odmena. Dopamín je to, čo sa v tebe vyplavuje vtedy, keď cítiš, že idem

24:02správnym smerom. A tie sociálne siete sú skonštruované tak, že ty získavaš ten dopamín, keď chodíš po tých sociálnych sieťach a máš pocit, že ideš správnym smerom. Ale neú nevyúsťuje to v nič konštruktívne, v žiaden správny krok v tvojom živote. A ty to veľmi dobre vieš. A to je prúser, pretože plittvaš tým dopamínom, plytvaš tou silou, ktorá by ťa bola vyhnala na to tvoje dobrodružstvo, keď tráviš čas na mobile. To je jedna vec. A druhá vec je, že vlastne keď ty uvidíš nejaký príbeh, nejaký príspevok, tak získaš tú šupu do paminu, lebo je tu niečo nové. Toto by ma mohlo niekam usmerniť, ale ty na základe toho nevykonáš žiadnu zmenu vo svojom živote a ideš na ďalší príspevok. Ďalšia šupa dopamínu a znova ničím nič, žiadne naplnenie. Ďalšia šupa dopamínu a takto skroluješ. tvoje telo a tvoj

24:45nejaký hlbší zmysel sa cíti byť stále prázdnejší a prázdnejší a prázdnejší, ale dopamín tam stále vyplavovaný je, vďaka čomu vzniká závislosť. To všetci o tom vieme, hej? Však každý z nás je určite do istej miery eh závislý na týchto sociálnych sieťach. Niektorí z nás to majú pod kontrolou, robíme si z toho niektorí srandu, niekto to berie vážne, niek proste vzniká tam ten je tá je tam ten mechanizmus, vďaka ktorému vzniká tá závislosť. A teraz nejdem tu hovoriť o tom, že proste odinštalujte si sociálne siete a tak ďalej. Ide to len o to, že je treba si uvedomiť, že v prvom rade v tebe je zabudovaný mechanizmus, ktorý očakáva to volanie, ten dopamien. To je niečo, čo ťa, čo má, čo ťa má tlačiť alebo čo ťa tlačí do toho, aby si išiel do dobrodružstva svojho života, aby si vyšiel z tej detskej izby, aby si

25:30aby si usporiadal veci okolo seba, aby si vybudoval niečo alebo aby si objavil niečo alebo seba objavil alebo prehĺbil niečo v sebe, aby si proste nebol taký istý, aký si bol včera, pretože eh v prírode všetko len rastie a odhníva. A rastie a odhníva. Nič v prírode nestojí, nehybne nič. Ani kamene, ktoré tu stoja milión rokov, nestoja nehybne. Hýbu sa, len hýbu sa tak pomaly, že to nie je vidno. Ale my sme živočíchy veľmi dynamické a my potrebujeme to volanie vďaka vďaka čomu sa cítime na konci toho dobrodružstva. A tých dobrodružstiev môže byť veľa. To môžu byť jednodňové dobrodružstvá, ale aj celoživotné dobrodružstvá. V procese čelenia výzvám. Podobne je to ako je to pri Tudoliste, my získavame na konci úspešného dobrodružstva serotonín, čo v tom

26:15kontexte toho dobrodružstva v nás buduje pocit plnosti, rozvahy, sebavedomia, sebadôvery. Predstav si, že máš silnú sebadôveru. Zažil si veľa vecí vo svojom živote. Včera si dokončil nejakú jednu vec, vďaka ktorej sa cítiš, že to bol dobrý boj. Predstav si, že máš silný vyvinný pocit sebadôvery v sebe. Ako môžeš teraz upadnúť do overthinkingu? A keď tam upadneš do tej ruminácie, tak tá ruminácia bude mať úplne inú muziku, pretože si veríš. Nie preto, že ti to niekto povedal, nie preto, že ťa tu nejaký motivačný eh týpek na na nejakom kurze vyhajpoval, že si skákal až po strop, ale preto, že si niečo dokázal, pretože si sa do niečoho pustil a si to

26:57dokončil. A trávenie času na mobile je niečo, čo ťa z tejto cesty berie preč. A to je prúser. Čiže tu len takú jednu radu chcem dať, že prejdi do creator módu. To je taký pojem, čo ja som si vymyslel tým, že som ja som tvorca na sociálnych sieťach. Nevravím, že máš byť tvorca na sociálnych sieťach. Používaj svoj mobil ako tvorca svojho života. Nepoužívaj svoj mobil na to, aby si utekal od nejakej bolesti alebo od nejakých strachov alebo od rozptýlenia alebo proste aby si tam trávil čas, keď sa nudíš, pretože toto ťa odpája od tvojho tela. Toto ťa odpájalo od tvojho zmyslu. Toto ti bráni, aby si šetril ten dopamín na to, aby si bol schopný identifikovať, kde je tvoja cesta. ten mobil, keď tam tráviš čas, keď ten čas tam nepoužívaš na to, aby si mal ako keby palivo, ktoré teba posúva vpred,

27:42tak ten mobil ťa zvádza z tejto cesty, vďaka čomu nemáš priestor eh čeliť tým výzvám, čeliť tomu dobrodružstvu, vďaka ktorému dokážeš v sebe vybudovať sebadôveru, vďaka ktorému sa dokážeš prerastať, posúvať vpred a stavať sa sám pred sebou v zrkadle väčším človekom alebo človekom, na ktorého sa môžeš spoľahnúť. A keď toto nemáš vo svojom živote, tento zdravý zápas, keď nie si schopný ho vidieť, tak eh veď to čo napríklad kvôli mobilu a kvôli tomu, že si s neou stále rozptylený, tak potom sa niečo diviť, že tá ruminácia prebieha a nevieš, nepoznáš cestu von, lebo vlastne ani neučíš svoj mozog, ako tú cestu von hľadať, pretože to je ti umožnené len, keď čelíš nejakej výzve. A je lepšie vybrať si výzvu dobrovoľne, než čakať 10

28:26rokov zatvorený v nejakej komfortnej izbičke pred nejakými obrazovkami a čakať na nejakú chorobu alebo na nejaké úmrtie nejakého nejakého blízkeho človeka, kde ty uvidíš, žeó ja som posledných fúch 10 rokov si prehnil a odmietal som každé jedno dobrodružstvo v svojom živote. A netýka sa to len chlapov, týka sa to aj žien. Ženy, choďte takisto aj vy na dobrodružstvá svojho života. Možnože nevybudujete impérium, možno vybudujete hlbšie poznanie seba samého, svoje hĺbky, svoje intuície a tak ďalej. každý jeden z nás, ale má to silné volanie po dobrodružstve. A práve keď odklňame svoju pozornosť k mobilu, tak prichádzame o túto možnosť. A v neposlednom rade ešte čo sa týka mobilu, každú chvíľu vidíš príbeh iného človeka. Vďaka tomu sa tvoj mozog odnaúča sústrediť sa dlhodobo alebo po lopáte,

29:11aby si mohol veci dokončiť. Ja sám vo svojom mobile som musel narobiť poriadky, pretože viem, že keď náhodou mám nejaký unamenejší deň alebo že som nejaký, že frustrovanejší, nejaké veci sa mi nedarili a keď sa mi dostane mobil do ruky, tak eh je veľmi jednoduché upadnúť do tej eh spleti, kde programuješ ten mozog tak, aby prílišne premýšľal tým, že scrolluješ a bez bezhodne bez bezhlavo konzumuješ ten obsah. A práve preto, že som poznal túto svoju tendenciu, obrovsky mi pomohlo, keď som odinštaloval každú jednu aplikáciu, ktorá neslúži tomu, čomu ja sa chcem venovať. Keďže tomu, čo ja sa chcem venovať, do toho spadajú aj sociálne siete, pretože som pomimo mnoho iných vecí, ktoré ja robím, aj tvorca obsahu na aj na sociálne siete, tak tie sociálne siete v mobile mám, ale

29:56postaral som sa o to, aby som tam nesledoval ani jeden jediný kanál, ani jeden profil, ktorý nie je v súlade s tým, čo ja chcem vo svojom živote docieliť, ktorý nie je v súlade s edukáciou, ktorú ja chcem konzumovať. Čiže nechodím sa tam žiadnym spôsobom zabávať, nechodím tam tráviť čas, chodím, keď keď už tam prídem náhodou. Eh, ja si sám aj dovolím každý deň, ja neviem, že nejakých 10 minút poskrollovať, tak eh, mám to zabezpečené tak, že tam budem konzumovať obsah len, ktorý ma niečo naučí alebo ktorý ma inšpiruje. Eh, dokonca nesledujem ani nikoho z mojej rodiny, ani nesledujem nikoho, iba ľudí, ktorí nejakým spôsobom môžu ma môžu inšpirovať alebo edukovať o tej danej veci, problematike, s ktorou ja sa momentálne na svojom životnom dobrodružstve momentálne pasujem. A v

30:39skrátke snažím sa byť viac tvorca než konzument. Tým tvorcom nemyslím len to, že tvorím na sociálne siete, ale ten mobil používam na to, aby som vo svojom živote dokázal tvoriť. Za sociálnych sietí niekedy konzumujem obsah, ktorý mi pomáha tvoriť v mojej reálnej fyzickej realite, ktorá je predo mnou. Čiže nechodím konzumovať bezhlavu nejaký obsah. A to nehovorím preto, aby som sa chválil, hovorím to preto, že som magor, ktorý bol schopný preskrollovať veľa hodín denne počas dňa. A nejde to len o scrollovanie, ide tu o kadejaké ďalšie neriesti a rozptylenia. A potreboval som si sám pre seba vytvoriť taký model, kde je ťažké tomu podľahnúť. A to najlepšie, čo dokážeme urobiť, je proste fakt, že nastaviť si také podmienky by bolo pre nás ťažké sa rozptyľovať, keď máš tú tendenciu do takýchto vecí upadať. No a samozrejme s tým, ako vidíš eh taký ten

31:23vyšperkovaný životný štýl mnohých ľudí na sociálnych sieťach, tak v tebe to vytvára jednak pocit nejakej nedostatočnosti alebo nejakého porovnávania sa, vďaka čomu v tebe vzniká taký ten ďalší sekundárny to the list, ktorý ani nemáš nejak verbalizovaný v hlave, ale prakticky jedná sa o nejaké túžby, že vlastne keď vidíš, že niekomu sa darí a ty máš akurát nejaký pochmúrny deň a ty nevidíš, že by nejak veľa ľudí malo pochmúrny deň na tých sociálnych sieťach, tak máš pocit, že tvoj život je nejakým spôsobom vadny a ideš nad tým rozmýšľať, že vlastne prečo. Ale kámo, každý z nás má život plný sračiek a frustrovaných dní a unavených dní a pochmúrnych dní. Je to normálna vec. A práve to, že konzumuješ ten obsah na sociálnych sieťach, kde sa ťa každý snaží presvedčiť o tom, že som OK a že darí sa mi a napredujem a rastem a tak ďalej a že nemám slabé dni, tak v tebe

32:07to môže vytvoriť ten dojem, že no ok, nikto nemá okrem mňa slabé dni, kámo. Každý jeden z nás má slabé dni a je to úplne normálne a je to úplne v pohode. A toto vedieť, že každý jeden z nás má aj slabé dni, kedy aj o sebe pochybujeme, kedy sme unavení, kedy proste ani aj kedy nevieme, že či celé to, čo robíme, má zmysel. Každý jeden z nás to má. Je to normálna súčasť života. Tak keď to považuješ za normálnu súčasť života, tak dokážeš s tým byť namiesto toho, aby si predtým utekal. Keď tým s tým dokážeš byť, tak nesnažíš sa tým overthinkingom tento pocit nejaký pochybnosti o sebe samom alebo o svojom živote. Nesnažíš sa ho vyhnať, pretože to je jeden z veľmi eh silných zdrojov toho overthinkingu,

32:50že keď sme v rozpore so životom, čím vlastne sme sa dostali k ďalšiemu kúsku skladačky a to je vlastne tá neustál snaha o kontrolu všetkého v mojom živote. Keď vidíš a vnímaš ostatných ľudí a nemusíš len vnímať ostatných ľudí, ale je aj taký ten všeobecný naratív, že mali by sme byť high vibe, že mali by sme byť stále pozitívni, že proste nejaký ako keby cieľ života je byť stále fajn, mať sa fajn a užívať si a komfort a a tak ďalej. Tak vlastne toto je v rozpore s tým, ako reálne chodí život. Proste sú obdobia cyklické aj u mužov, aj u žien, aj v každej jednej firme, aj v každom, v každom jednom národe. Všade vzniká nejaká kríza, na základe ktorej dochádza k nejakému prerodu. To znamená, že my, každý jeden z nás, keď keď máme deň,

33:34ktorý je dobrý a ktorý je pekný, ktorý sa akože dobré veci darili a na konci dňa si povedať, že vau, dneska bol pozitívny deň, tak to je veľké šťastie a uži si ho, ale zároveň nelipni na ňom, pretože ďalší deň taký vôbec nemusí byť a je to úplne v poriadku. A my keď konzumujeme taký nejaký naratív zvonku niekde z médií alebo že niekto nás do toho nahovoril, že proste mal by si byť stále OK, tak dokáže to v tebe vytvoriť rozpor, že vlastne keď sa tvoj život odvíja takým spôsobom, ktorý je v rozpore s tým, čo ty si nejak myslíš alebo v rozpore s tým, čo ti niekto sugeroval, že ako život by mal vyzerať, tak si v kuse v rozpore s tým, čo sa deje, keď náhodou tvoj deň nie je pozitívny, keď nie je OK, keď proste ťa bolí brucho alebo keď keď sa niečo deje.

34:16A tu je taká drobná nuanca, ktorú si môžeš so sebou zobrať. Také zamyslenie, že nemusí byť každý deň pozitívny, nemusí byť každý deň OK, ale čo môžeš ty je OK s tým, že každý deň nie je pozitívny. byť OK s tým, že niektoré veci proste niektoré dni sú pochmurrnejšie, sú melancholickejšie, sú smutnejšie, sú frustrovanejšie, ani nevieš prečo. A chápať, že takto to v živote chodí u každého. A keď to v tebe vyvstane, nemusíš sa okamžite snažiť považovať seba za nejakého vadného, lebo tieto veci zažívaš a hneď sa ísť z toho vypremýšľať vonku. Niekedy ti pomôže ísť

34:59dať si studenú sprchu. Niekedy ti môže pomôcť ísť dať si dobré jedlo alebo sa ísť vyspať alebo sa ísť eh poprechádzať na prechádzku. A niekedy ani jedna z týchto vecí ti nepomôže. A niekedy treba proste len pobyť s tým so smutnou verziou mňa. Chápať, že to prichádza a odchádza a dovoliť to tu byť a a nesnažiť sa vymyslieť vkuse len spôsob, ak uniknúť z toho, ako to momentálne je, ako vyzerá momentálne deň. To neznamená, že že ak sa dá niečo zlepšiť, ak dokážem niečomu pomôcť, čo nevyzerá momentálne optimálne, že nemám to robiť, že sa mám vzdať kontrol nad týmito vecami. Ale to je práve to stoické, že zmeň, čo sa dá zmeniť a príjmi, čo sa zmeniť nedá. A niektoré dni sú proste také, že si proste smutný napríklad. Hej? A je to úplne v poriadku, kámo. Ja mám veľa dní,

35:43kedy som smutný, ale na konci každé jeho takého jedného smutku, od ktorého sa rozhodnem neutekať, len s ním byť. Len byť so smutným vládkom pol dňa a nesnažiť sa to nejak zmeniť, len byť s ním. Tak na konci toho všetkého je vždy radosť. Nie je toáza, nie je to nejdem sa zblázniť od šťastia, ale je tam taká detská radosť na konci, že ok, bol som smutný a dovolil som si to. Niekedy proste veci, ktoré sa zmeniť veľmi nedajú. Netreba vypremýšľať, netreba na nich nájsť riešenie. Niekedy treba s nimi len proste pobiť jeden deň, dva dni, niekedy pol dňa, niekedy chvíľku, niekedy týždeň, niekedy je to dlhšie obdobie, ale nepovažovať sa za nejaké zlyhanie, keď proste veci nie sú stále high vibe a a pozitívne. Preto nemám rád

36:26takých tých koučov, ktorí ťa vlastne stále učia len byť pozitívny a pozerať na všetko pozitívne a tak, nie? Ako veci sa poserú niekedy a veci niektoré ťa hnevajú a tak ďalej. A možno je v tom nejaké vždy hlbšie ponaučenie, ale kľúčové je učiť sa byť OK s tým, že veci nie sú vždy OK. Lebo život je dlhodobá hra. Eh, vďaka tomu, že sa učíš byť OK s tým, ako veci sú tie veci, ktoré zmeniť nedokážeš, tak nevzniká v tebe vnútorný rozpor a z dlhodobého hľadiska máš stále trošku viac radosti zo života, lebo lebo si ochotný čeliť dobrodružstvá vo svojom živote, si ochotný nejaké veci budovať, zlepšovať sa nejakým spôsobom. Tá radosť toho života narastá. Ak ideš tou cestou, že nie si len paralyzovaný oblaku nejakého

37:10nevedomia, ale si plne účastný pri všetkom, čo sa momentálne deje. A to všetko, čo sa momentálne deje, nie je len v tvojej mysli, ale vnímaš to celým svojím telom. Čím sa dostávame k ďalšiemu bodu? A to je jeden z najkľúčovejších vlastne bodov, jeden z najdôležitejších kúskov skladačky. To je fakt, že či už mobily alebo vystresovaný život alebo preplnené tu listy alebo nejaký nevedomý monológ, ktorý máme v hlave alebo v neposlednom rade to také nastavenie mysle, že všetko by malo byť pozitívne, všetko by malo byť OK, nás učí odpájať sa od vlastných pocitov, od vlastného tela a od vlastných emócií. Pričom všetci, ktorí overthinkujú alebo teda ruminujú, sa snažia z toho vypremýšľať. problém, ktorý vznikol na

37:55úrovni myslen, nemá šancu vyriešiť na úrovni mysle. A paradox je, že vlastne, že ono to nevzniklo len na úrovni mysle, to vzniká na úrovni celého tela. A tu je kľúčový poznatok. Keď ruminuješ, prebiehajú ti tam nejaké myšlienky s nejakým podtónom a tieto myšlienky nie sú tvoje. Prebiehajú v rámci tvojho poľa vnímania, ale nie sú tvoje, nie sú tebou generované. Nerozhodol si sa pre nich. prebiehajú v tebe. A jeden z účelov týchto myšlienok je informovať tvoju vedomú pozornosť o tom, že prebieha momentálne v tvojom živote, v tvojej realite, v tvojom nejakom životnom období prebieha niečo, čomu potrebuješ povenovať pozornosť a rozuzliť to nejakým spôsobom. A nie vždy je na to, že úplne logické vysvetlenie alebo

38:37opodstatnenie, pretože veľa vecí sa v tvojom živote udeje na úrovni pocitov alebo na úrovni emócií alebo na úrovni tela. A tvoje pocity, tvoje telo, tvoje emócie, keď vnímajú, že deje sa v tvojom živote niečo, čomu ty potrebuješ povenovať pozornosť, tak buď ti vyšlo nejaký druh bolesti alebo nejaký druh emócie, smútok, nejaká vnútorná pochybnosť alebo nejaký druh depresívneho symptómu, proste nejakého nejakého pocitu. Tak práve skrz tieto pocity, emócie a pocity na úrovni tela, myslím teraz akože aj aj také, že čo sa týka bolesti, ťa len prišli informovať o niečom, čo čomu potrebuješ povenovať pozornosť. Tu je taký ten paradox, že ten overthinking je do veľkej miery

39:20generovaný tým podmazom, ktorý prichádza z tela. A my keď ideme do toho, do tej ruminácie, do toho overthinkingu, my tam častokrát chodíme práve preto, lebo si nechceme dovoliť cítiť emócie. Nechceme si dovoliť cítiť pocity, vnímať pocity, lebo máme pocit, že sú zlé. Keď sme boli malé deti, povedali nám, že nehnevaj sa, nemôžeš sa hnevať, nemôžeš sa zlostiť, nemôžeš, prečo si smutný, nemáš prečo byť smutný, prečo plačeš? Nem, nemáš prečo plakať. A takto sme sa naučili, že vlastne dobre, vlastne tak tie pocity nie sú dobré vlastne, lebo každý mi hovoril, že nemám plakať, nemám kričať, nemám nemám robiť, mám len sedieť vlastne. Nemám ani skákať, ani loziť, ani chodiť domlá. Mám len sedieť pred telkou alebo ja neviem pred neviem pred

40:04ohňom. A takto, keď sme sa to naučili, tak sme sa naučili vlastne označovať všetky tie také pocity, ktoré sú takého, ak by som to povedal, niekto by to povedal, že sú negatívne. Oni nie sú negatívne. Oni sú sú bežná súčasť tvojho prežívania. A my keď to považujeme za zlé, tak sa snažíme utiecť do toho. Utekáme buď nejakým rozptýlením alebo nejakým nejakým pôžitkom. Ale to najčastejšie, čo máš ako keby instantne vždy k dispozícii, je to, že môžeš utiecť do svojej mysle, že utečieme do overthinkingu, že príde nejaký pocit, nechceme naňho obrátiť pozornosť a vyslovene sa ho chceme zbaviť. To znamená, že ideme do rozporu s tým, ako veci sú a ten rozpor sa snažíme vypremýšľať, prečo to tak, prečo to tak je a nemalo by to tak byť a vlastne čo

40:47teraz rýchlo urobím, aby to tak nebolo. A to len posilňuje ten celý cyklus, eh to uviaznutie v našej hlave. Tu je veľmi dôležité, že keď my sme ulepení v tom overthinkingu, čo nám dokáže obrovsky pomôcť, je keď dokážeme pochopiť, že tie myšlienky sú nejaký mechanizmus a sú sú to nejaké myšlienky, ktoré sú generované našou mysľou, ale sú zacyklené. To znamená, že možno v nich nájdeme nejaké odpovede a k tomu ako tam nájsť nejaké odpovede, sa dostaneme za chvíľku. Ale hlavne si môžeme uvedomiť, že keď sme v tom overthinkingu a nechceme byť v tom overthinkingu, tak vlastne my cítime nejaký blbý pocit, kde si. A na ten pocit je veľmi účinné zamerať svoju pozornosť. Čiže čo dokáže obrovsky

41:31pomôcť je, že keď mám nejakú bolesť v tele, povenovať jej pozornosť, vnímať, že čo ma to, o čo ma to môže asi tak informovať v kontexte možno mojej životospravy alebo toho nejakého môjho pohybu alebo či som vyspatý alebo či nevidím nejaký druh alebo spôsob života, ktorý mi vyvoláva tieto problémy a tieto bolesti, lebo to znova zvyšuje stres v mojom tele, ktorý znova vytvára hudobný podmas. pod mojimi myšlienkami, ktoré z ktorých je ťažko vyruminovať sa vonku. Je veľmi dôležité vnímať aj svoje emócie a je veľmi dôležité vnímať aj svoje pocity. Snaha o zbavenie sa emócií alebo pocitov je to, čo ti ich drží v živote. Možnože opýtať sa seba samého, že čo mi tá emócia alebo čo mi ten pocit chce povedať, o čom ma to informuje. Pocity a emócie, keď sa učíš vnímať chvíľku s nimi byť bez toho, aby si sa snažil od

42:16nich utekať, tak to je priama cesta k tomu, čo h mnohí ľudia označujú ako intuícia. Ja teraz nehovorím, že keď ideš robiť eh nejakú obrovskú investíciu, takže máš sa riadiť bruchom, môžeš. Ja ti neviem poradiť to, riaď sa sám. Ale v niektorých takých veciach, vieš, keď prichádzaš na nejaké miesta k nejakým ľuďom a je ti proste z toho stále zle alebo sa tam cítiš strašne vyčerpaný, lebo ja keď idem do TSK, tak ja mňa mňa tam vypína úplne. A tieto pocity, keď nevnímaš a nereaguješ na nich, tak vlastne celé to svoje telo, celé to svoje bytie vystavuješ možno nejakému druhu stresu, ktorý z teba vysáva napríklad energiu a ty by si možno mal na tie veci reagovať. Dostaneme sa k tomu ešte v ďalších bodoch. Ešte spomeniem dve kúsky skladačky, skôr než prejdeme k úplne, že finálnym riešeniam, kde ktoré si

42:59prebehneme. Predposledný diel skladačky je nevedomý monológ. Tu je tá sranda, že čo si málokto uvedomuje. My keď sme poľapení v ruminácii, keď sme poľapení v overingu, v zacyklenom myslení, v mentálnej slučke alebo premýšľame do nemoty a pozeráme do blba, my máme pocit, že my uvažujeme. Máme pocit, že myslíme. Máme pocit, že tam prebieha nejaká rozumná debata, nejaký rozumný monológ, z ktorého nedokážeme nájsť nejaké vyustenie vn. No keď začneš pozorovať fest tie myšlienky v rámci tej ruminácie, že zvedavo, normálne, že som zvedavý, že čo to vlastne tam konkrétne prebieha, tak ty zrazu zistíš, že tam nie sú kompletné vety, že to je vlastne ten overthinking. Nie je to kompletný ani monológ, ani dialóg. Je to proste

43:43len zmeska pocitov presakujúcich s nejakým odporom v tvojich myšlienkach a nejaký stred medzi týmito pocitmi a týmito myšlienkami. A ono to je, že dva tri slová a nejaký blbý pocit a zamyslenie a pozeranie do blba a potom znova dve tri slová, iný pocit a pozeranie do blba. Keď sa niekedy prichytíš, že to robíš, samozrejme, keď už sa prichytíš, že ruminuješ, tak väčšinou to ide už ukončiť, ale kopec ľudí sa v tom utapa, lebo majú to radi, lebo majú pocit, že sa vypremýšľam aspoň s ní, že musím nad tým uvažovať, lebo takto vyriešim svoj život. Nevyriešiš všetko vo svojom živote, len premýšľaním. Ale keď sa prichytíš a začneš to sledovať, že čo to vlastne bolo, nad čím ja som rozmýšľal v tej ruminácii posledné tri štyri minúty, že konkrétne skúsim si to možnože spísať a ty zistíš, že že to bol len kvast

44:28nejaký, že ako ani nič konkrétna, proste len sme z nejakých nejakých slov, ktoré nejak ani koherentne nehrajú spolu a nejakých pocitov. A to je ako keby ten rozpor a únik od od seba samého. To je neplné vnímanie toho, čo sa vo mne deje. A posledný diel tej skladačky, ktorý ktorý fortifikuje a bostuje vlastne celé celý ten overthinking je to zacyklenie v tom všetkom, že vlastne tá tvoja vstupná brána do overthinkingu môže byť, ja neviem, že nejaká detská trauma, ktorá ťa naučila, že nesmieš byť smutný, nesmieš plakať. Do toho sa pridalo počas tvojeho, ja neviem, že dospievania to, že vlastne od týchto pocitov nejakým spôsobom utekáš k mobilu a vďaka tomu sa cítiš prázdny a tú prázdnotu potom riešiš, ja neviem, že cigou a potom za

45:12tú cigu sa možnože viníš a cítiš sa eh nezdravý, tak vlastne už ti nezáleží na tom, že čo ty do seba pcháš. Tým pádom zvyšuješ eh toxickú záťaž na svoje telo, vďaka čomu si vystresovaný. Ten spúšťa depresívnu muziku v tvojej hlave. Spúšťa sa cyklus. Zrazu už teraz nevieš, čo je, čo bolo skôr, či sliepka alebo vajce. Zrazu proste si stratený vo svojich myšlienkách a nedokážeš uvažovať nad tým, že čo si pôjdem dneska kúpiť, aby som zajtra sa zdravo najedol, kedy si pôjdem zacvičiť. Nemusím ísť do posky, kedy si dám len, že 10 klikov. Ani si neuvedomí, že že teraz momentálne môžeš robiť 10 klikov, vďaka ktorým sa za 10 sekúnd budeš cítiť výrazne lepšie. Vďaka tomu ti ani nepríde na um, keď si v tej ruminácii, že dobre, poďme urobiť nejaký to list. Proste nedokážeš sa až

45:56tak efektívne uchytiť svoju vedomú pozornosť a zanasmerovať ju do jedného bodu, vďaka ktorému by si dokázal ten svoj život nejakým spôsobom posúvať vpred. A vlastne ty sa potom len ináč znie to ako keby som súdil niekoho, ale ja to ja to hovorím ako keby dosť o sebe, že za o nejakom mojom období v mojej nie až tak dávnej minulosti a vlastne si v tej spleti zamotaný, máš tak ten brainfok, depresívne symptómy, život nenapreduje ako by mal a teraz ešte ideš niekde vonku medzi ľudí a vieš, že mal by si sa usmievať, tak sa usmievaš, ale je tam vnútorný rozpel, lebo viem, že vôbec mi nie je do smiechu. A keď toto celé vnímam, ja musím sa odtrhnúť od svojich pocitov, lebo ja som vo veľkom vnútornom rozpore. A keď sa odtrhujem od svojich pocitov, tak jediné miesto, ktoré mi zostáva na prežívanie môjho života, je moja myseľ. A ja keď sa rozprávam potom s druhým

46:40človekom, alebo ty keď sa rozprávaš v overthinkingu s druhým človekom, tak ty pozeráš za toho človeka a ty nie si schopný počúvať, nie si schopný vnímať nuansy, eh nie si schopný empaticky sa nejakým spôsobom spojiť s ľuďmi, s ktorými sa stretávaš. Vo výsledku to znamená, že ty tam ani nie si. Je tam len tvoja telesná schránka, ale ty ty ty duchom si proste úplne niekde inde a prakticky ani nevieš nevieš kde. Je to rozprsknuté všade. To aby to nebolo všade, ale aby to bolo tu v tvojom tele, musíš sa naučiť naspäť vnímať to svoje telo. Aj čo sa týka výživy, spánku, hydratácie pocitov emócií toho akým spôsobom používaš zariadenia a prístup informácií pred svoju vedomú pozornosť. A teda už sme si naznačili, ako celý

47:23tento zacyklený cyklus prerušiť. Poďme teda k akčným krokom v stručnosti efektívne, tak aby si dokázal sa z tohto vymotať čo najskôr. V prvom rade, čo ti odporúčam ja, dostatok vody. Pridaj do toho elektrolyty, aby tvoje telo nebolo vystresované. Priímaj dostatok bielkovín. Každý jeden deň maj druh pohybu, najmä vtedy, keď sa cítiš, že si ulepený vo svojej mysli, pretože pohyb je najrýchlejší spôsob, akým môžeš svoje telo dostať do pohybu, vyplaviť vo svojom tele nejaké endorfíny, vyplaviť vo svojom tele isté množstvo dopamínu, čo okamžite zmení muziku v tvojej hlave. A vďaka tomu dokážeš nielen mať iný hudobný podmazšlienkach, ale čo je veľmi krásna vec, že vlastne keď ty ideš napríklad na prechádzku a kráčaš vpred,

48:08to ťa zbavuje do veľkej miery strachu. Mení to tú muziku v tvojej hlave, ale hlavne tak ako ty kráčaš vpred, tá tvoja myseľ zrazu je schopná ten guzlík začať rozmotávať. Vďaka pohybu a prechádzke klesá množstvo strachu a stresu, tak zároveň stúpa tvoja schopnosť pozerať sa na veci triezvejšie. A už len vďaka nejakej každodennej prechádzke alebo prechádzke párkrát v týždni dokážeš sa vyruminovať, to som zle povedal, sa dokážeš dostať z tej ruminácie von. Sú to rýchle fixy, ale oni nefungujú len z krátkodobého hľadiska, ale aj z dlhodobého hľadiska, pretože keď si vysušený, dehydrovaný a dáš si vodu a elektrolyty, okamžite si hydratovaný. Keď si podvýživený, dáš si bielkoviny,

48:53okamžite ti je lepšie. Lenže všetky tieto veci, ináč aj to, že vyhodíš fabrikami spracované potraviny zo svojej stravy, veľmi dokáže pomôcť. Ale čiže všetky tieto veci, keď robíš instantne, ideš viac v súlade s prírodou a vďaka tomu znižuješ rapídne pravdepodobnosť overthinkingu z krátkodobého hľadiska, ale aj z dlhodobého hľadiska, kde zbieraš compound effect, akože zložený úrok z tvojej každodennej snahy žiť zdravý život. Druhý bod, ktorým atakujeme tvoj nevedomý monológ, kde sa preplietajú len nejaké bludné slová s nejakými bludnymi pocitmi a pozeranie do blba a takéto cyklické robenie tohto. Presne. A toto je snáď asi, že najefektívnejšia vec, ktorá ti dokáže pomôcť, je, že keď sa prichytíš, že ruminuješ, začni rozprávať v celých

49:36vetách. Môžeš rozprávať nahlas, ale nemusíš rozprávať nahlas. Ty keď sa prichytíš, že ruminuješ a počuješ tam to také on toto mi asi urobí a ja som mal urobiť ináč a je tam nejaký blbý pocit a ty zrazu sa prichytíš. Aha, počkať, eruminujem. Čo som tým chcel povedať? Poďme na to celou vetou. Čiže tento a tento človek na mňa pozrel tak a tak a ja vďaka tomu mám teraz nejaký pocit. Aký je to pocit? Čo to cítim za pocit? Čakám, vnímam, kým mi príde odpoveď. Nie, kým sa opýtam túto otázku a za chvíľku viem, no. som frustrovaný alebo asi sa bojím, asi sa bojím, že ako dopadne to, keď s týmto človekom, ja neviem, budem sa častejšie stretávať a a neviem nejak sa mu vyhnúť vo svojom živote, lebo mi to moja práca nedovolí alebo niečo podobné. A zrazu, keď proste začneš rozprávať v celých vetách,

50:21dokončuješ ich až do bodky. Vďaka tomu, že vnímaš svoje pocity, emócie a myšlienky, ktoré sa točia v tom overthinkingu, ty získavaš veľmi vzácne informácie, na základe ktorých reálne dokážeš urobiť zmenu vo svojom živote. Ale nie je ti to umožnené, kým nezačneš tieto myšlienky dokončovať. Prakticky ty nepotrebuješ urobiť nejakú veľmi komplexnú, a neviem, že psychoanalýzu, aj keď nevravím, keď máš pocit, že ti pomôže psychológ, psychiater, choď za ním. Určite nespoliehaj sa len na mňa, nespoliehaj sa možno len na seba, ak máš obavy o svoje zdravie, ale ak sa prichytíš v ruminácii, všimni si, čo rozprávaš a začni dokončovať tie vety. A to ti garantujem, že to ti dokáže zmeniť totálne prístup ku svojej vlastnej mysli. Ty zrazu robíš to, že vlastne tak

51:05ako sa cykliš v tej ruminácii, tak tam sa cykliš len kvôli tomu, že tam nie žiadneho vyústia. Keď ty začneš rozprávať, dokončovať tie vety dokonca tak, aby dávali zmysel, že dáš tam ten effort, vedomu pozornosť, tak vlastne zrazu to nie sú už len myšlienky, ktoré pred tvojou pozornosťou vyvstávajú a miešajú sa tam s kadečím. Zrazu ty z toho kĺbka, z tej špirály začneš vychádzať a dokončovať vety. A teraz si predstav, že to máš kĺbko, kde máš, ja neviem, že 5 000 nejakých nejakých myšlienok. Je to nejaká nejaká veľká guľka nejakých nitiek. A teraz vlastne každá jedna dokončená veta je vytiahnutá nitka a zrazu to kĺbko je menšie a jasnejšie a prehľadnejšie. Niekomu veľmi pomôže, keď takéto veci hovorí nahlas. Niekomu veľmi efektívne práve preto

51:50padne nejaká psychoterapia, pretože tam máš priestor rozprávať sa s druhými ľuďmi o týchto veciach. Ale obrovsky ti dokáže pomôcť aj to, že v momente, keď sa prichytíš bez ohľadu na to, kde si, s kým si, môžeš minimálne sa zastaviť a sám vo svojej mysli dorozprávať tú vetu, ktorá momentálne prebieha v tvojej mysli. A garantujem ti, keď to vyskúšaš, keď tomuto dáš šancu, tak ty zistíš, že ho že ale ja drvú väčšinu mojich myšlienok, ktoré prebiehajú v mojej hlave. To nie sú kompletné myšlienky, ako to nikam nevedie. A ja sa môžem postarať o to, aby som zistil, že kam sa tá myšlienka rozbehla, aby som ju niekde ukotvil. A to dokáže byť obrovský game changer. Ďalšia technika, ktorá dokáže obrovsky pomôcť je písanie. Terapia písaním. Ak máš nejaké veci, ktoré ťa

52:33pália z tvojej minulosti alebo si čelíš nejakému problému, nejakej výzve alebo máš vo svojom živote momentálne niečo, čo kradne veľké množstvo tej pozornosti a tvojej energie, vnímaš, že je to veľký zdroj eh ruminácie, tak zober si pero a papier a začni úplne random, úplne úplne náhodne len opisovať tú danú situáciu, problematiku. Nastav si timer na 15 minút, zober pero a papier alebo klávesnicu. Ale myslím, že pero a papier je ďaleko viac viac psychosomaticky dokážeš sa vyhodiť ako keby na ten papier, než než na do notebooku. A proste len píš, že táto vec ma nejakým spôsobom páli a ja neviem ani prečo a mám z toho také a také pocity a cítim sa preto tak a tak a chcel by som, aby to už skončilo. A a jednoducho píš 15

53:16minút, len položo na papier a len píš a neprestaň písať. Toto nie je len nejaká eh rada nejakého týpka na internete. Dnes už máme kopec vedeckých štúdií, o ktorých vieme, že vlastne ty keď píšeš a paradoxne aj keď dokončuješ vety, ktoré začínajú ako ruminácia v tvojej mysli, tam sa deje veľmi zaujímavá vec, že keď máš nejakú problematiku, ktorá ťa trápi, tak pravdepodobne často okolo nej ruminuješ. A vtedy ty keď okolo nej iba ruminuješ, tak vlastne tú danú problematiku pravdepodobne spracovávaš skrz tvoj limbický systém alebo za skrz primitívnejšie časti mozgu, ktoré filtrujú alebo sa spracovávajú v oblastiach, ktoré sú zodpovedné za za

53:58strach, za vzrušenie, za eh za za smútok, za emócie. A ty keď začneš dokončovať vety alebo začneš o tých daných problematikách písať, možno si si všimol, že keď písať to znamená, že takisto tam dokončuješ vety. My vieme dnes o tom, že každá jedna tá problematika, ktorá teba páli a bolí a kradne ti veľa pozornosti a rumihinuješ nad ňou, keď o nej hovoríš alebo píšeš v celých vetách, jasne sa o nej vyjadruješ, tak začne sa v tvojom mozgu diať to, že tú danú problematiku začneš pomaličky, viac a viac spracovávať tvojou frontálnou kôrou, čo je logická, vedomejšia časť tvojej mysle, ktorá emócie skôr len interpretuje, než ich prežíva alebo alebo stimuluje. alebo eh nejakým spôsobom aktivuje v tvojom

54:43mozgu. To znamená, že čím viac logicky nejakú rumináciu vo svojej mysli začneš buď dokončovať alebo hovoriť v plných vetách, alebo o tom začneš písať, tak reálne je to preukázané na prístrojoch, ktoré nám zobrazujú aktivitu v mozgu. Vidíme, že keď začneš dokončovať vety, prelieva sa aktivita z nižších, primitívnejších častí tvojho mozgu, ako je amigyala a celý limbický systém. sa začne prelievať aktivita do frontálneho kortexu a deje sa následne to, že keď tú danú problematiku si vyrozprávaš sám so sebou alebo s niekým alebo to vyhodíš proste na papier, že sa tam vypíše, že kľudne vynadávaš a ja neviem čo všetko možné na ten papier, samozrejme, tak čím

55:27kvalitnejšie toto urobíš a následne ja neviem, že na druhý deň alebo za týždeň znova vyvstane v tebe spomienka súvisiaca s touto danou problematikou, tak už sa neaktivuje je tak veľmi tvoj limbický systém, tvoje strachové centrá, ale okamžite to začneš spracovať spracovávať logickejšou časťou tvojho mozgu, čo je kľúčová vec. Na mnoho vecí v našom živote reagujeme. My sme v procese evolúcie. Tak ako evolúcia beží od nepamäti, my stále sme v procese evolúcie. A ty dokážeš evolúciu vo svojom prežívaní posunúť tak, že veci, kde ty nekontrolovateľne a impulzívne reaguješ na všetky problémy vo svojom živote tým, že necháš to telo, aby si

56:11vychrlilo, čo chcelo, aby si zareagoval, vybuchol alebo ja neviem čo všetko možné, čo nevravím, že sú to zlé veci, ale máš možnosť namiesto toho začať používať svoju frontálnu kôru a začať na život nie naňho reagovať impulzívne, ale začať naňho odpovedať. To znamená, že stalo sa tu niečo. Ja sa zastavím, usadím si to vo svojej mysli do širšieho kontextu a zareagujem tak, ako je to v súlade s tým, kto som, kým sa chcem stať, čo viem, že je správne. Pričom keď veľmi nepoužívame tú našu frontálnu kôru, napríklad tým, že sa vyruminujeme do nejakého úspešného záveru nejakej nejakej nejakej myšlienky, ten limbický systém má nad nami veľkú prevahu. A to je práve to, že tá z tej frontálnej kôry, keď komunikuješ so svetom, tak tam sa už dá oveľa viac povedať o tom, že

56:55tie myšlienky, ktoré idú z teba, sú tvoje. Sú to tvoje vedomí myšlienky. Pričom keď myšlienky, ktoré z teba vychádzajú a sú z teba chrlané len nejak impulzívne, častokrát sú práve len odpoveď tvojho limbického systému, tvojho emočného centra, ktoré my nechceme potláčať, ale chceme byť kompletná bytosť, ktorá dokáže vnímať svoje emócie, ale nebyť nimi riadení. My chceme byť kompletné bytosti, ktoré sú schopné vnímať emócie a zároveň nechceme byť nimi riadení, chceme byť nimi informovaní. Doteraz sme mnohí fungovali tak, že sme boli naším limbickým systémom, našimi emočnými centrami riadení. Odteraz vďaka týmto technikám máš šancu nebyť riadený, ale byť informovaný a reaguješ už ty pri svojej

57:40plne vedomej vďalej pozornosti. Štvrtý bod, ktorý s týmto veľmi úzko súvisí a práve zamerieva sa na tie emócie a na tvoju schopnosť rásť v kapacite cítiť svoje vlastné emócie. Pretože ako som už spomínal behom dnešného videa viackrát, veľké množstvo utrpenia v našom živote vytvára to, že sa snažíme potláčať naše emócie alebo ich považujeme za zlé a snažíme sa ich vyhnať zo svojho života. A vďaka tomu končíme v našej mysli, kde sa snažíme z týchto myšlienok alebo z týchto emócií vypremýšľať. Nie je to možné. Jediný spôsob, ako dokážeme v úvodzovkách sa zbaviť emócie, je, že ju proste precítime. Niečo v nás vystalo, je tu nejaká zrada, ktorá sa vo mne stále ozýva, alebo je tu nejaký, ja neviem, hlboký smútok, nejaká melanchólia, ktorá pramení z toho, že

58:24niekto, ja neviem, že zomrel alebo že končí nejaká životná etapa alebo ja neviem, proste emócie, chápeš? A ide tu teraz o to, že tiež to súvisí veľmi nielen s limbickým systémom, ale s kortexom, že vlastne keď vyvstane v tebe nejaký druh emócie, nie je to treba označovať za zlé, pretože žiadna emócie, neexistuje emócia v tvojom prežívaní, ktorá by bola zlá, ktorú by si nemal zažívať. Každú jednu emóciu, ktorá vyvstáva v tvojom poli vnímania, je dôležitá vzácna emócia. Ale my sme sa naučili, že keď je tá emócia bolestivá alebo náročná, považovať ju za zlú a snažiť sa ju vyhnať. A toto je reaktívny spôsob spravovania alebo vnímania svojich emócií. Čo my dokážeme robiť je,

59:09že si uvedomíme, že tieto emócie, ktoré momentálne vyvstali, sú autentické, sú pravdivé a to, čo si žiadajú, je aby sme ich vnímali, aby sme ich videli, nesnažili sa ich vyhnať, dali im priestor vo svojom prežívaní. Niekedy sa to prejaví tak, že budeš pol dňa smutný, niekedy budeš tri štvrť dňa frustrovaný, ale čím menší odpor budeš klásť tým emóciám v sebe a dovolíš im tu byť, tým skôr tá emócia cez teba prejde a nebude ťa riadiť, pretože pretože ak v tebe vyvstane emócia, ktorú ty sa snažíš nevnímať, označiť ju za zlu alebo zbaviť sa jej ísť sa z nich, ja neviem, vytrénovať alebo eh alebo ísť vyotužovať alebo niečo podobné, ty ju v sebe

59:51potlačíš. Ale je, môžeš si to predstaviť ako tlakový hrniec, ktorý už je natlakovaný a potrebuje, aby taký ten malý čuplík, cez ktorý sa stále po poodpúšťa po troške tlaku, aby to nevybuchlo, tak predstav si, že vlastne v tebe takto vrú emócie a v tebe tá emócia narastá, chce byť vidá, chce sa prejaviť, chce zaúčinkovať v tvojom tele, lebo z nejakého dôvodu je to tak správne. A ty urobíš to, že nie, teraz na to nie je čas, teraz je to zlé, proste nechcem takéto veci zažívať, tak ty ešte na ten tlakový hrnec, ktorý už je natlakovaný, začneš tlačiť ešte ešte zvrchu. No a ten tlak, ktorý sa tam nazbiera a ktorý sa tam zväčšuje, proste niekde vypukne a zrazu namiesto toho, aby tú emóciu si prežíval, tak tá emócia ťa totálne ovládne a totálne ovládne tvoje správanie. A toto nie je to, čo

1:00:34pravdepodobne chceš. Zdravý spôsob je, že ok, za každým, keď už len vyvstáva aspoň trošku vo mne emócia, zastavím sa, môžem ju kľudne označiť, ale nemusím ju označovať. Označiť ju môžem ako keby len v tých úvodných fách, kedy sa zoznamujem s tými emóciami, lebo my máme častokrát pocit, že keď vyvstáva vo mne smútok alebo vyvstáva vo mne strach, že ma to zabije a ja presne presne preto to vyháňam zo svojho prežívania. Ale niekedy, keď to vyvstáva mne, nemôžem si to označiť, že to toto je strach, že proste bojím sa a uvedomujem si, že je to emócia. Je to emócia. To znamená, že nezabije ma to. Pýta si to priestor, chce ma to o niečom informovať a ja môžem sa stať tou vedomou pozornosťou, kde používam ten frontálny kortex, lebo reálne tam vytváram v sebe ten dialóg,

1:01:17že aha, cítim tu niečo, je to niečo ako strach, proste bojím sa. Tým, že si to označil, to prejavilo tvoju schopnosť vnímať túto emóciu z pohľadu tvojho frontálneho kortexu alebo tvojho neokortexu, tvojej mozgovej kôry, teda z tvojej logickej časti. To znamená, že tá tvoja logická časť dovoľuje, aby táto emócia tu bola a aby sa precítila. Niekedy vyjde slza, niekedy si trošku podupeš, niekedy proste pôjdeš si zabúchať do mechu, niekedy niekedy proste len ľahneš do postele a preležíš tam polku dňa, lebo ty je to nevieš prečo, ale jej to treba, lebo tá emócia si to pýta, ale dovolíš to a uvedomuješ si, že ty si ten, kto dozerá na ten proces a si jeho svedkom a máš súcit s tým, že to telo proste si prežíva teraz tieto emócie. Takto dokážeš nechať tým emóciám priestor a oni si vždy odznú,

1:02:01lebo vlastne to je teraz poviem fakt blbé prirovnanie, ale kámo, je to ako prd. Proste keď v sebe zbieraš prd, lebo si zjadol kapustnicu, na ktorú ty ktorú ty nevieš tolerovať, tak je proste dobré sa vyprdieť, než držať to v sebe, aby ti potrhalo čreva alebo niečo podobné, aby to dopadlo zle. Nehodí sa toto do prirovnanie, ale nič lepšie mi nenapadlo. Je lepšie si tak trošku proste pomaličky poprtkávať a dovoliť tomu, nech to má nejaký svoj voľný priebeh aby ťa to proste zvnútra neroztrhalo alebo aby ťa to nezačalo proste riadiť. OK, mohlo mi napadnúť lepšie riešenie, ale nenapadlo mi. Piaty bod. S mobilom prejdi do full creative módu alebo creator módu. To znamená, že keď používaš mobil, použi ho na to, aby si získal z neho informácie alebo inšpiráciu k tomu, čo momentálne robíš

1:02:44vo svojej fyzickej realite. Nepoužívaj na to, aby si tam trávil čas. Už len to slovné spojenie, že tráviť čas. Tráviť ako nepotrebuješ tráviť čas. Na tejto planéte žiješ nejaký obmedzený čas, nevieš ako dlhý a ty chceš čas stráviť namiesto toho, aby si ho žil. Hm. Netráv čas na mobile. Ži život. Mobil používaj ako nástroj k tomu, aby si mohol ten život žiť efektívnejšie. Mobil nie je zlý. Náš vzťah s mobilom môže byť konštruktívny alebo nekonštruktívny. Myslím, že si dosť inteligentná bytosť na to, aby si sa vedel odteraz rozhodnúť sám na základe všetkého, čo bolo doteraz povedané. A samozrejme posledný bod, ktorý myslím, že očakával každý jeden z vás, je ten, že proste treba ísť každý deň na chvíľku do ticha a dýchať. Každý deň si nájsť

1:03:27aspoň minútku, dve, tri. Môžeš ísť do úplného ticha niekde do prírody alebo keď nemáš k dispozícii prírodu, balkón, tak kľudne môžeš ísť dovnútra do svojej izby, zaiolovať sa, pustiť si nejakú takúto muzičku a chvíľku len byť. A vieš čo? Už keď si tu zvládol takýto dlhý čas toto video pozerať, tak daj si so mnou minútku. [Hudba]

1:04:25H [Hudba] [Hudba] Tak tu učíš svoju myseľ aj svoje telo, že niekedy úplne v pohode nič neriešiť. Znižuje to množstvo stresu, znižuje to tvoj kognitívny overload a hlavne učíš sa takto sústrediť sa a učíš

1:05:08sa takto piť. Práve ruminácia alebo overthinking je často aj prejavom toho, že nemáme vybalancované to robenie v živote a bytie. robenie. To je tak maskulínna energia, ktorú my potrebujeme mať v našom živote vyváženú feminínou energiou na to, aby sme sa cítili plní a kompletní. To je práve ten oddych, regenerácia, kedy vlastne nemám žiaden cieľ, kedy proste len som. A pre mnohých ľudí je tento stav, toto rozpoloženie úplne cudzím priestorom. Môžeš skúsiť si len takto takéto dychové cvičenie urobiť každý deň po minútke, jedenkrát, dva, trikrát alebo proste každý večer si dať, ja neviem, že 10 minútovku alebo 15 minútovku. Môžeš to nazývať meditácia, ale nie, nemusíš. A keď si taký ten typ

1:05:51človeka, ktorý aj pri takomto jednoduchom dýchaní sa prichytáva, že stále mi myšlienky kdesi behajú a neviem sa na to sústrediť, tak môžeš vyskúšať nejakú vedenú meditáciu alebo odporúčam ti vedený NSDR protokol, ktorý som ja nahrával, mám to tiež ako zadarmo video tuná na YouTube, kde ťa môj hlas prevedie scenom tvojho tela a za 1520 minút dokážeš eh sa dostať do veľmi pokojného, zregenerovaného stavu. Viacero takých nahrávok mám na YouTube, takže odkazy na ne nájdeš dole v popise pod videom. Myslím, že na základe tohto by si mal mohol byť schopný sa nieže vypremýšľať z overthinkingu, ale pochopiť, že prečo sa to deje a pochopiť, ako sa posunúť vpred. Ak ty máš nejaké svoje vlastné techniky, ktoré ti v tom pomáhajú, alebo ak máš pocit, že toto video by ti mohlo nejakým

1:06:36spôsobom pomôcť vniesť trošku viac svetla a jasnosti a pohody a poriadku a pokoja do života nejakých iných ľudí, budem veľmi vďačný, keď to budeš zdieľať. s ďalšími ľuďmi, pretože verím, že eh tieto informácie dokážu pomôcť a verím, že mali by sme ich mať k dispozícii všetci zadarmo. A je to veľmi pekný prejav eh ľudskosti, dobrosrdečnosti, keď narazil som na nejaké dobré informácie a zdieľať to s ďalšími ľuďmi. Ja to sám robím. Tak to viete pomôcť aj celej mojej tvorbe. A mimochodom, mnohí z vás to viete, predávam na svojom eshope neohack.sk SK, elektrolyty, nootropiká, adaptogény na eh znižovanie množstva stresu v našom živote. Ak by si mal o niektoré z týchto doplnkov záujem, je to ideálna forma, ako dokážeš podporiť finančne fungovanie tohto kanálu. Plus tieto doplnky výživy

1:07:21sú v top kvalite, lebo ja som sa viac než 10 rokov venoval komponovaniu doplnku výživy. Teraz som to urobil bez kompromisov, na ktoré som maximálne pyšný. A našli ste už obľbu fakt veľkého množstva ľudí a za čo som veľmi vďačný. Volám sa Vladoro Rožko a mojím cieľom je nakopávať rit strachu, neodvahe, neodvahe prokrastinácii a tukovým bunkám pomocou vedy a úvah z môjho vnútra. Preto, ak s mojím cieľom súzn, prihlás sa na odber tohto kanála. Vidíme sa pri ďalšom videu.