Prečo ti snaha myslieť len pozitívne neprospieva a čo robiť namiesto toho?

V skratke

Snaha myslieť neustále pozitívne vedie k potláčaniu negatívnych myšlienok, čo z dlhodobého hľadiska škodí a bráni rastu. Namiesto pozitívneho myslenia potrebuješ myslenie užitočné – teda vedieť rozpoznať, čo ti telo a myseľ signalizujú, a tieto signály spracovať, nie ich prežúvať. Kľúčové je uvedomiť si, že myseľ nie si ty, skontrolovať svoj fyzický stav, a problematické myšlienky spracovať perom na papier do jedného z troch výstupov: konanie, prijatie alebo vedomé odloženie.

Kľúčové momenty

Prečo je snaha myslieť len pozitívne škodlivá?

Pretože sa tým vlastne snažíš vyhnúť prirodzenej súčasti života – nepohodliu, cez ktoré jedine dokážeš rásť. Ak si zamieňaš pozitívne myslenie s komfortom, odstraňuješ zo svojho života možnosť čeliť výzvam, vďaka ktorým sa posúvaš ďalej. Negatívna myšlienka typu „takto to už ďalej nejde“ môže byť práve začiatkom dôležitej zmeny, kým komfortná myšlienka „všetko bude dobre“ môže podporovať iba nečinnosť.

Aký je rozdiel medzi pozitívnou myšlienkou a užitočným myslením?

Pozitívna myšlienka je len príjemná a komfortná, no nemusí byť užitočná – naopak, užitočné myslenie je prístup, ktorý ti umožňuje pracovať s akoukoľvek myšlienkou konštruktívne, nech je pozitívna alebo negatívna. Namiesto honby za príjemnými myšlienkami je cieľom naučiť sa so všetkými myšlienkami, ktoré ti prebehnú hlavou, zaobchádzať užitočným spôsobom.

Prečo tvoja myseľ nie je tvoj šéf?

Pretože myšlienky sú len výplod činnosti mysle, podobne ako úder srdca je výplod srdca – nie si povinný sa s každou myšlienkou stotožňovať. Myseľ funguje ako chatbot: keď jej nedáš konkrétnu úlohu, začne sama od seba generovať myšlienky a ruminovať, čo vytvára pocit, že tieto myšlienky „si ty“, hoci nimi v skutočnosti iba prechádzaš.

Ako fyzický stav ovplyvňuje kvalitu tvojich myšlienok?

Ak si nevyspatý, nenajedený alebo vyčerpaný, tvoja myseľ má tendenciu doťahovať myšlienky do katastrofických záverov a nie si schopný myslieť kreatívne či generatívne. V takom stave je najužitočnejšou vecou ísť si oddýchnuť, najesť sa, doplniť minerály a znížiť množstvo stimulov okolo seba – až potom má zmysel riešiť samotné myšlienky.

Ako spracovať negatívne myšlienky namiesto ich prežúvania?

Treba si vyhradiť čas a priestor (napríklad raz týždenne 5-10 minút), vziať pero a papier a do detailu opísať obavu, pýtať sa prečo sa jej bojíš, až kým sa nedostaneš na koreň problému. Výstupom by mal byť jeden z troch výsledkov: zistíš konkrétny krok, ktorý môžeš urobiť; dôjdeš k prijatiu, že sa to zmeniť nedá; alebo sa rozhodneš problém vedome odložiť na neskôr, keď budeš mať viac informácií.

Čo robiť, keď myseľ nemá vlastné zadanie?

Ak myseľ nemá jasnú vlastnú agendu, vracia sa k obavám a ruminácii – preto potrebuješ zvedomiť si, čo skutočne chceš vo svojom živote dosiahnuť. Autor na to používa 11 kľúčových otázok, ktoré pomáhajú nájsť jasný smer a premeniť tvorivý potenciál na konkrétne kroky, namiesto hľadania odpovedí len u iných ľudí a v cudzom obsahu.

Praktické kroky

  1. 1Všimni si odstup: uvedom si, že myšlienka nie je automaticky pravda a nie si povinný ju rozvíjať do katastrofy.
  2. 2Skontroluj svoj fyziologický stav: spánok, jedlo, pitný režim, pohyb a oddych – bez toho nie je možné myslieť užitočne.
  3. 3Vyhraď si pravidelný čas (napr. raz týždenne) s perom a papierom na spracovanie myšlienok, ktoré sa ti vracajú.
  4. 4Vypíš konkrétnu obavu do detailu a pýtaj sa, prečo sa jej bojíš, kým sa nedostaneš na koreň problému.
  5. 5Rozhodni, či je výsledkom konanie (aký je ďalší krok), prijatie (čo sa nedá zmeniť) alebo vedomé odloženie (čo ešte nemá zmysel riešiť teraz).
  6. 6Ak si chceš ujasniť smer života, prejdi si 11 otázok z PDF zdarma v popise videa.

Súvisiace pojmy zo Slovníka vedomia

Prepis videa39 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment

Naša snaha myslieť neustále pozitívne myšlienky je snahou, ktorá sa skôr či neskôr stane naším mentálnym väzením. To, čo v skutočnosti chceš, je myslieť užitočne. A o tom je celé dnešné video. Keď už konzumuješ nejaký ten piatok sebarozvojový obsah, tak je dosť veľká pravdepodobnosť, že si sa stretol s tým, že ak chceš zmeniť svoj život, ak chceš zmeniť svoju realitu, ak chceš vstúpiť do svojho nového ja, potrebuješ sa naučiť myslieť pozitívne. Lenže myslím, že nemáme tu takú konenzuálnu zhodu v tom, čo to znamená mať pozitívne myšlienky, pretože väčšina z nás si zamieňa pozitívne myšlienky s pojmom komfort. Čo je pozitívne? Pozitívne je to, čo je príjemné. Lenže keď si k sebe úprimný a pozri sa na svoj život smerom

dozadu, tak pravdepodobne zistíš, že mať len v kuse komfortný, len v kuse príjemný život asi nie je to, čo ti prinesie naplnenie. Tu a tam si zažiť príjemný pocit a príjemné myšlienky je skvelá vec. Lenže to, čo tvoj život urobí naplneným, zmysluplným, takým, z ktorého budeš mať radosť a nadšenie, je život, v ktorom preukázateľné nejakým spôsobom rastieš, expanduješ sa stávaš slobodnejším, sa stávaš človekom, ktorý presahuje limity toho, čo ťa definovalo včera. A to jednoducho neuskutočníš, ak sa budeš snažiť orientovať sa len na myslenie pozitívnych myšlienok. Chcem to nastoliť taký prvý rozdiel. Je veľký rozdiel medzi pozitívnou

myšlienkou a pozitívnym myslením. Pozitívna myšlienka je to, čo označujeme ako myšlienka, ktorá je proste komfortná alebo príjemná. Tá, pri ktorej sa cítime príjemne. Pozitívna myšlienka nemusí byť užitočná a dokonca môže byť opakom toho, čo je význam slova užitočné. Predstav si v akejkoľvek situácii myšlienku. Všetko bude dobré, určite to nejak dopadne. Je to príjemná, komfortná a povzbudivá myšlienka, ale v istých situáciách môže podporovať v tvojom prežívaní nečinnosť, ignorovanie akéhokoľvek problému alebo nekomfort. Môže ti zdanlivo na chvíľku pomôcť cítiť sa dobre, ale nepomôže ti dobre konať. Naopak, myšlienka, ktorá znie negatívne, ako napríklad takto to už ďalej nejde, je myšlienka, ktorá je zdanlivo negatívna, nekomfortná, ale zároveň môže byť začiatkom veľmi

dôležitého rozhovoru, zmeny návykov, ukončenia nefunkčného vzorca alebo začatia novej životnej trajektórie. A ak ty sa vo svojom živote snažíš mať len myšlienky, ktoré sú pozitívne, tak sa vlastne stávaš otrokom vydaným na pospas životu a životným okolnostiam, ktoré už z podstaty ľudského života neexistujú len v nejakom pozitívnom svetle. To znamená, že určite nech si ktokoľvek na svete, budeš mať aj slabé dni. Budeš mať aj dni, kedy sa ti nebude dariť. Určite v tvojom živote nejakí ľudia zomrú. Určite sa zažiješ nejakého rozchodu. Určite sa nejaké veci v tvojom živote skomplikujú, pretože takto v ľudskom živote chodí. Aj keby si bol najvyeditovanejší človek na planéte, nie

je možné v tejto 3D realite vyhnúť sa utrpeniu. To je stavaný proces. A keď tebe niekto povedal, že mal by si sa snažiť myslieť pozitívne myšlienky a uhýbať sa negatívnym alebo odmietnuť negatívne myšlienky zo svojho života, tak zo svojej podstaty odstraňuješ alebo minimalizuješ možnosť a schopnosť a kapacitu rásť vo svojom živote. Pretože na to, aby si bol schopný vo svojom živote akýmkoľvek spôsobom rásť, potrebuješ mať nejaký druh výzvy, niečo, s čím sa vo svojom živote popasuješ a vďaka tomu rastieš. Nič v prírode nedokáže rásť bez toho, aby to malo nejaký druh zápasu. Dokonca aj rastlinka, keď rastie, potrebuje vánok ako stresor, vďaka ktorému tá rastlinka

môže zahrubnúť a byť silnejšia. No a ak my sa snažíme mať iba pozitívne myšlienky, tak za prvé, ak by sa to vôbec dalo, tak tento rast vlastne zhadzujeme zo stola a za druhé, nedá sa to. To znamená, že kedykoľvek budeš konfrontovaný s čímkoľvek, čo nespadá do definície komfortné alebo príjemné, budeš mať pocit, že zlyhávaš, že snažíš sa myslieť pozitívne myšlienky, no padajú ti tam aj nejaké negatívne myšlienky a ty namiesto toho, aby si bol schopný nejakým užitočným spôsobom s týmto pracovať, vlastne ostávaš len v takej nejakej ruminácii, že no, mal by som mať pozitívne myšlienky. Keď náhodou si uveril tejto lži, toto video ťa oslobodí. No a týmto celým nechcem pozitívne myslenie zavrhovať. Potrebujeme ho lepšie pochopiť, pretože to, čo v skutočnosti chceš, je rozumieť

svojmu mysleniu, osedľať si to svoje myslenie a používať ho ako užitočný nástroj. A tu je ten druhý pojem. Nie pozitívne myšlienky, ale pozitívne myslenie. Pozitívne myslenie je prístup ku všetkým myšlienkam, ktoré vyvstávajú v tvojej mysli, ktoré prechádzajú tou tvojou pozornosťou. A tu takisto, keď hovoríme o pozitívnom myslení, veľa ľudí tu dokáže vskĺznúť do toho, že v nás takisto môže vytvárať taký ten sklon, že teda budeme vyhľadávať len to, čo je príjemné, len to, čo je komfortné. Preto navrhujem pre účely tohto videa sa baviť o tom, že to, čo hľadáme, je myslenie užitočné a myslenie možno jednoduché, pretože skús sa teraz s touto predstavou

pohrať v hlave. Prebiehajú ti rôzne myšlienky hlavou a ty sa snažíš myslieť len pozitívne myšlienky. vytváraš v sebe tým pádom zápas, že tieto negatívne myšlienky tu nemôžu byť. Verzus, keď sa snažíš mať myslenie užitočné a jednoduché alebo zjednodušujúce, tak môžu tvojou mysľou bežať rôzne myšlienky. Ale ak vieš mať voči nim užitočný postoj a vieš s nimi nejakým spôsobom pracovať, tak viac-menej až tak nejak veľmi nezáleží na tom, že čo to beží tou tvojou mysľou, pretože vieš, akým spôsobom k tomu pristúpiť tak, aby to bolo pre teba konštruktívne. Preto chcem, aby sme si v mysli nahradili pozitívne myslieť za užitočne myslieť. A preto tu mám štyri kľúčové princípy, ako pracovať so svojou mysľou tak, aby tvoja

myseľ pre teba fungovala užitočne. Prvý veľmi dôležitý princíp je o tom, že tvoja myseľ nie je tvoj šéf a tvoje myšlienky nie sú tvoje vlastné. Tvoje myšlienky sú len výplod tvojej mysle. Tak ako úder srdca je výplod činnosti tvojho srdca. Môžeš si to s tou svojou mysľou predstaviť tak, že ona je veľmi podobná tomu, ako fungujú eh chaty na umelej inteligencii ako chat GPT. zadáš do toho nejaký úkol a tá mašina, teda aj tvoja myseľ ide na základe tvojich neurálnych dráh vyhľadávať nejaké pravdepodobnostné asociácie, na základe ktorých ti vypľuje nejakú odpoveď. Možno si si však všimol, že na konci každého chatového okna, keď ti chat GPT dá odpoveď na otázku, ktorú si sa opýtal, tak vlastne na konci sa ťa ešte opýta

nejakú ďalšiu otázku a vhodí ti tam nejaké tri, štyri ďalšie typy na na nejaké ďalšie podtémy a ty máš teda pocit, že vlastne musíš na to ďalej reagovať, tak vlastne odpovieš na tú otázku a ten chat ide ďalej a ty vlastne si potom v nejakom neustálom kolečku, kde vlastne ty s tým len komunikuješ, pričom odpoveď, ktorú si eh chcel, už možno dávno máš. A takto to vlastne funguje aj s tvojou mysľou, že vlastne ty sa vpustíš do niečoho a tá myseľ v tej danej veci neustále šrotuje, kým vlastne od toho neurobíš nejaký odstup. Čo je veľmi dôležité uvedomiť si, že keď ty zadáš nejaký úkol tej mysli, tak tá myseľ spracuje ten spracuje tú úlohu a na to je veľmi dobrá. Problém však je, že my nevieme, čo robiť s tou mysľou, ktorá momentálne nemá nejaký úkol na spracovanie, nejakú úlohu, na ktorej pracuješ, pretože takáto mysľ zvyčajne

zvykne ruminovať. Rumináciu si môžeš predstaviť ako takú márnu snahu tvojej mysle nejakým spôsobom si tam upratať a robí to takým spôsobom, že preháňa rôzne myšlienky tvojou mysľou. A my máme takú tendenciu, že vlastne tie myšlienky, akékoľvek tam prebiehajú, my máme pocit, že vlastne to ja robím, ale to nerobíš ty. To robí tvoja myseľ. Tak ako tvoje srdce tlčie, tak ako akákoľvek tekutina a chemikália v tvojom tele sa vyplavuje v nejakých časových slučkách, takisto funguje vlastne tvoja myseľ. No a my keď sa zvykneme nalepiť na tieto myšlienky, tak my máme pocit, že keď sú tam negatívne myšlienky, tak ja vlastne zlyhávam, robím niečo zlé alebo že som zlý človek alebo že ježiš, tu by som chcel niekoho zabiť, tu by som chcel fú sa zamyslieť nad tým, že ako by som mohol teraz ja neviem, že urobiť čáry

marahry a mať zrazu milión na účte a a zrazu potom začneme sa viniť za tieto myšlienky v každom jednom momente svojho života. Ak si dokážeš uvedomiť, že vlastne to, čo momentálne prebieha tvojou mysľou, to nie je tvoj výplot, dokáže ťa to trošku zvoľniť. A aj napriek tomu, že táto rada ti dokáže v mnohých prípadoch trošku zvoľniť ramená, nie je to niečo vďaka čomu vieš už užitočne pracovať so svojou mysľou. Preto je to druhý princíp, ktorý potrebujem, aby si zapamätal. A je to o tom, že niekedy nepotrebuješ mať lepšie myšlienky, ale potrebuješ mať lepší stav, pretože tvoje myšlienky sa myslia tak, ako sme si spomínali pred chvíľkou, ale to akým spôsobom alebo eh akú eh podmazovú muziku pod tými myšlienkami cítiš, cez aký filter nazeráš na všetky tie myšlienky, je do obrovskej miery

definované tvojím aktuálnym fyziologickým rozpoložením. Vo väčšine prípadov to funguje tak, že ak máš nízku úroveň energie vo svojom prežívaní, to znamená, že si nevyspatý, nenajedený, podráždený chorý unavený vyčerpaný vystresovaný, prekoínovaný alebo niečo podobné, tak tá tvoja myseľ veľmi podobným spôsobom funguje a zvykne všetky tie myšlienky ako keby doťahovať do takých katastrofizujúcejších vrstiev, čo nie je to, čo chceš. A veľmi dôležité je uvedomiť si, že ak máš takúto nízku energizáciu vo svojom organizme, je takmer nemožné, aby si generatívne, kreatívne myslel. To znamená, že keď stojí pred tebou problém a ty si extrémne unavený, je to ako keď ti treba strašne čúrať, nedá sa už

vydržať a nevieš ani odpovedať, nevnímaš priestor okolo seba. Jediné, čo je riešiš, ako sa nepočúrať. A takto isto to funguje vlastne s tým, aj keď si unavený. Tá tvoja myseľ funguje takmer totožne. Všetko je problém a na nič sa nevieš poriadne sústrediť a všetko vlastne je potencionálna katastrofa. A práve preto, ak ty si už uvedomuješ, že dobre, nie som moje myšlienky, tie myšlienky tu sú, ale aj tak tie myšlienky sú negatívne a požierajú ma, tak tá najužitočnejšia vec, ktorú častokrát môžeš urobiť, je, že si pôjdeš oddýchnuť. že že opýtaš sa seba samého, že kedy som naposledy jedol nejaké normálne živé jedlo. Nemyslím nejaký snake, nejaký sneaker s horálkou a s energeťákom alebo ako som spal poslednú noc? Som dobre vyspatý, som oddýchnutý.

Nie som tu v nejakom totálnom vytržení alebo alebo rozptýlení z miliárd stimulov okolo mňa, že 50 ľudí teraz niečo odo mňa chce. Kedy som sa naposledy hýbal? Kedy som sa naposledy poprechádzal po slnku? Kedy som naposledy mal oddych? Nemyslím spánok. Oddych. Zrelaxovať neznamená vždy len ležať a zrelaxovať znamená uvoľniť svoje telo. Kedy som to mal naposledy? No ak vo väčšine týchto vecí uvidíš, že ok, tieto veci mi chýbajú, tak akákoľvek tvoja snaha o pozitívne myslenie, akákoľvek tvoja snaha o užitočné myslenie, je prakticky nemožná. To najúžitočnejšie a najpozitívnejšie, čo môžeš urobiť a to je vlastne tá pozitívna a užitočná myšlienka, je, že musím si oddýchnuť alebo musím sa ísť najesť. Potrebujem sa dať dokopy, lebo keď nie som po kope, keď moja fyziológia

nefunguje, ja som unavený a vyčerpaný a rozptýlený, nemôžem očakávať od seba, že ja budem schopný užitočne a pozitívne myslieť a jednoducho byť nejakým spôsobom generatívny. Generatívny dokážeš byť až vtedy, keď tá tvoja fyziológia je v dobrom stave. Čiže napiť sa poriadne vody, dať si do toho poriadnu dávku minerálov, ideálne z nášho mineráfu fuelalu odneho hacku. Dať si nejaké poriadne živé jedlo, ktoré reálne vydelilo slnko. To znamená nejaké ovocie, zeleninu, nejakú kvalitnú bielkovinu, syr, vajíčka alebo niečo podobné. Ísť si fajne pospinkať vo večerných hodinách, nepozerať do 11:00 seriály, ale ísť si normálne ľahnúť, keď je človek unavený. A skús znížiť to množstvo vecí, ktorým do ktorých pražíš tú všetku svoju pozornosť, lebo to ti uberá strašne veľa energie. Čiže trošku

menej scrollovania, trošku menej seriálov, trošku menej pozerania po každom okolo seba, trošku viac kľudu do tvojho prostredia, ak sa dá. A to zásadne zmení to, ako budeš prežívať svoje myšlienky. Čím sa dostávame k tretiemu princípu, vďaka ktorému už začíname uvažovať skutočne užitočne. A ten princíp je v skrátke o tom, že prestaň myšlienky prežúvať, začni ich spracovať. Veľmi dôležitý detail, ktorý sme spomenuli už pri druhom princípe, je o tom, že tvoje myšlienky, ak ty tam nezadáš nejaký druh úkolu, tak oni sa prežúvajú. Jednoducho tvoja myseľ sa snaží nejakým spôsobom tam urobiť nejaký poriadok vlastne počas celého dňa a robí to tak, že že ti tam vpúšťa rôzne myšlienky a ty ich vnímaš.

Niektoré vnímaš ako pozitívne, niektoré ako negatívne. Keď príde príjemná, snažíš sa na ňu nalepiť a držať si ju. A keď už odchádza, tak vlastne nejak na nej lipneš. A keď prichádza negatívna myšlienka, tak vlastne snažíš sa ju vyhnať a radšej vytiahneš mobil. Snažíš sa nejakým spôsobom sa do niečoho zapozerať, presmerovať svoju pozornosť na niečo, čo sa zdá byť pozitívne, komfortné alebo príjemné. Pointa je, že častokrát, nie vždy, ale častokrát práve v tých negatívnych myšlienkach, skrz ne sa ti snaží tvoje vnútro ulapiť tvoju pozornosť na nejakú problematiku, v ktorej nemáš jasnosť. To, že sa ti šrotuje veľké množstvo negatívnych emócií, ak už si v dobrom fyziologickom rozpoložení a stave a energizovanom stave, tak veľké množstvo tých negatívnych myšlienok, ktoré ti idú hlavou, volajú tvoju pozornosť, kámo,

potrebujeme tu urobiť jasnosť. Ono sa to zdá, že tých myšlienok v tvojej hlave, ktoré takto prelietávajú v tvojej hlave sú statisíce, ale ono to nie je statiscou myšlienok. To je, že ty vo svojom živote máš nejakých zopár vecí, ktoré ťa naozaj trápia, ktorým naozaj potrebuješ čeliť, ktoré sú práve tou tvojou výzbou, vďaka ktorej vo svojom živote máš šancu porásť. Tvoje vnútro to vie, tuší, je na to pripravené, ale posielate tam myšlienky, pretože ty sa snažíš ignorovať toto volanie. Snažíš sa to ignorovať tým, že stále sa niečím zamestnávaš, stále robíš, stále len chceš sa nenudiť, stále len chceš ako keby nestráviť časť tou svojou mysľou. A práve preto teba možno v podstate trápia, ja neviem, napríklad tri alebo štyri veci. Trápi ťa možno tvoj vzťah,

možno ťa trápi eh finančný nedostatok a možno ťa trápi nejaká jedna vec s tvojím, ja neviem, že poslaním. Ale ty keď im nevenuješ pozornosť, raz za čas si nezoberieš pero a papier a neurobíš jasnosť a o tom, ako to robiť, sa ešte pobavíme, tak tvoja myseľ ako taký chat GPT v týchto troch oblastiach generuje stovky alebo tisíce myšlienok rôznych z rôznych uhlov pohľadu sa pozerá na všetky tie veci a vháňa ich pred tvoju myseľ z dôvodu, aby niektorá z nich lapila tvoju pozornosť a aby si sa išiel poriadne povenovať tej téme. Lenže my, ak nevypočujeme to volanie vedomým spôsobom, ale len budeme sa snažiť nemyslieť zlé myšlienky a hľadať radšej

tie pozitívne myšlienky, tak tá naša myseľ zhodnotí, že dobre, tak ne, nezískal som jeho pozornosť k tejto dôležitej téme. Touto myšlienkou tak vymyslím nejakú väčšiu tragédiu alebo vymyslím niečo horšie, komplikovanejšie, nejaký iný úol pohľadu, ktorý ho snáď privolá. Tým jeho myslím teba. No a takto tá tvoja myseľ ruminuje alebo prežúva všetky tie myšlienky, za ktorými sa schovávajú dve, tri, štyri, možno päť problémov v tvojom živote, na ktoré sa nechceš pozrieť. A tá tvoja myseľ neustále točí tie isté otázky dookola a no a zároveň neprináša žiadne nové riešenia, žiadne rozhodnutie ani prijatie. A dokonca častokrát vytvára ilúziu, že vlastne tým prežúvaním tých myšlienok, kde si vo svojej hlave, už ten problém riešiš, pretože nad ním proste veľa premýšľaš. Ale takto sa žiaden z tých kľúčových problémov v

tvojom živote nerieši, pretože toto prežúvanie, táto ruminácia nie je skutočné užitočné myslenie. Čiže v skrátke to, že ti lieta 100 000 myšlienok denne tvojou hlavou, pričom veľké množstvo z nich je zdanlivo negatívnych, je nie vždy, ale častokrát volanie tvojho vnútra po pozornosti k nejakým konkrétnym témam. To, čo je užitočným myslením, je princíp štvrtý, ktorým je užitočné myslenie, kde veci neprežúvaš, ale spracúvaš. A robí sa to takto. Tá najdôležitejšia vec, ktorú potrebuješ, je tu a tam si vytvoriť aspoň možno raz týždenne oddelený čas a priestor. Časopriestor, kde budeš mať čas aspoň p

alebo 10 minút a budeš nerušený, kde sa dokážeš plne sústrediť a nebyť rozptyľovaný. A potrebuješ k tomu buď nejakého človeka, s ktorým sa cítiš tak v bezpečí, že mu povieš o svojich najhlbších tajomstvách, alebo to bude tvoj psychológ, ak sa dokážeš pri ňom cítiť dostatočne bezpečne, alebo vytiahneš zápisník a pero a môžeš chytiť ktorúkoľvek z tých tvojich myšlienok, ktoré sa v takom nejakom kĺbku neustále preorvajú preorevavajú v tvojej mysli a skúsiš tú myšlienku, ktorá je pravdepodobne obavou vypísať. Skúsiš do detailu opísať, čoho sa to vlastne bojíš a prečo sa toho bojíš a ideš na to technikou, že prečo sa toho bojím, čo sa stane, keď sa toto naplní a prečo sa

bojím toho, že keď sa toto stane. A takýmto spôsobom ideš na koreň vecí. Ale čo je najdôležitejšia vec je, že tie veci a tie myšlienky namiesto toho, aby išli v nejakej slučke v hlave, ty zrazu to kĺbko vypletieš vonku na papier. Tým, že to vypletieš vonku na papier a zisťuješ, prečo, prečo vlastne sa toho bojím, prečo sa toho obávam, máš šancu doviesť tú myšlienku do relatívneho konca. Tú akúkoľvek myšlienku, nech už je akokoľvek negatívna, robíš užitočnou, ak z takéhoto výpisu vyjdeš s jedným z troch krokov. Za prvé, na základe toho môžeš zistiť, čo potrebujem urobiť. To znamená, že opíšeš tú negatívnu vec, ktorá ťa neustále prenasleduje, vypíšeš

ju do detailu a keď ju máš vypísanú, divstane pred tebou s veľkou pravdepodobnosťou v tvojom vnútri informácia o tom, že čo s tým asi vlastne máš robiť a že aký je najbližší jednoduchý krok, aj keď nemusí byť ľahký, ale jednoduchý krok, vďaka ktorému táto problematika vlastne začne trošku vypadávať z môjho života. Čiže prvý výsledok, ktorý je možný, je, že viem niečo zmeniť, viem, aký konkrétny krok mám urobiť a vôbec nie je problém, že neviem to vyriešiť celé naraz, ale minimálne viem, aký je z toho ďalší krok. Avšak niektoré z tých problematík v tvojom vnútri, ktoré sa prezentujú negatívnou emóciou alebo negatívnou myšlienkou, možno pre ne nenájdeš, že čo je ten ďalší krok, lebo možno, že ti niekto

zomrel a taká vec sa ako keby ťažko s tým niečo robí, hej? Asi nevymyslíš časostroj. Preto druhý výstup, ktorý je takisto rovnako užitočný ako konanie, je prijatie. To znamená, že dôjdeš na koreň tej veci, ktorá ťa trápi a zistíš, že tu naozaj nezostáva nič, čo s tým dokážem urobiť. Absolútne nič. To znamená, že buď ja budem ďalej sa trápiť, ale už si to vyberiem vedome, alebo akceptujem, že to tak je a že teraz ešte chvíľku ma tu asi nejaké veci budú bolieť, ale neviem to zmeniť. To znamená, že akákoľvek moja snaha o čosi je marná. a tak sa dokážeš minimálne uvoľniť a tak dokážeš umožniť prechod, prejazd rôznym emóciám cez tvoje telo namiesto toho, aby si to so

sebou dlhodobo niesol. No a zároveň je tu ešte tretí možný výstup, ktorý môže byť za istých okolností rovnako užitočný a tým je odloženie, vedomé odloženie riešenia tejto oblasti, tejto problematiky v mojom živote, pretože v niektorých prípadoch zdanlivo by si mal aj riešenie, ale súvisí s nejakým ďalším človekom alebo s tým, že čas ukáže, že nemáš šancu do toho nejakým spôsobom zasahovať, ale nie teraz. alebo že nemáš dostatok informácií, na základe ktorých by si naozaj vedel spísať to ďalšie konanie, ktoré ťa čaká. No a v takom prípade v tvojom psychofyziologickom prežívaní veľmi efektívnu úľavu dokáže spôsobiť aj to, keď si sám pred sebou zvedomíš, že ok, vnímam, že mám tento problém v živote, rozumiem, prečo ma

trápi a zároveň už teraz jasne vidím, že momentálne nemám čo s tým robiť. Nie je to vec, ktorú chcem prijať, pretože viem, že skôr či neskôr s tým budem musieť pracovať, ale jednoducho nemám momentálne dostatok informácií. Jednoducho potrebujem tomu dať priestor, aby tá vec odležala, aby tá vec dozrela, ale robím to vedome. Čiže spíšem si, že uvidíme za pol roka. Ale to ti dokáže dať veľkú úľavu, pretože slučka v tvojej hlave sa na veľmi dlhú dobu, minimálne na štyri, päť mesiacov zvoľní. Nebude v tebe vytvárať také pnutie. To znamená, že v tvojom prežívaní sa uvoľní veľké množstvo energie, ktoré budeš môcť používať na to, aby si aby si sa venoval iným oblasťam svojho života. Ale táto negativita už sa ti nebude s takou

intenzitou v tvojich myšlienkach zobrazovať. To znamená, že užitočným spôsobom si k tomu pristúpil, užitočným spôsobom si to spracoval. Tu len spomeniem, že veľmi odporúčam riešiť to s perom a papierom, pretože keď píšeš na klávesnici, dokážeš písať veľmi rýchlo. Avšak keď ideš písať s perom na papier, tak tak práve táto technika spomalí tvoje myslenie a vyjadrovanie sa na rýchlosť pera, na rýchlosť, ktorou dokážeš písať. tak ako sa to zdá byť drobným detailom, tak veľkým detailom to je, pretože my máme tendenciu všetky tie ruminačné negatívne myšlienky v našich mysliach myslieť rýchlo vlastne, lebo chcem ich vidieť, nechcem vidieť, chcem vidieť, nechcem vidieť, chcem vidieť, nechcem vidieť. Takýmto spôsobom nemáme dostatočne kvalitný výhľad na tie myšlienky, na to, aby sme ich dokázali

užitačným spôsobom spracovať a dotiahnuť do konca. Pomocou pera to dokážeš urobiť. Nemusíš sa snažiť písať uhľadne ani gramaticky správne, ale proste písať [hudba] perom na papier. Každý jeden z týchto troch výsledkov dokáže vniesť obrovské množstvo kľudu a pokoja a vytvoriť viac priestoru a energie v tvojej mysli na to, aby sa tam zjavovalo viac tých pozitívnych myšlienok. Mám tu pre teba ešte jeden bonusový princíp, ale najprv si prejdeme všetky tieto štyri princípy na jednom jednoduchom príklade. Predstav si, zasiahne ťa myšlienka typu mám pocit, že sa absolútne všetko v mojom živote rozpadá. Prvý princíp je odstup. To znamená, že si uvedomím, že to, že mi to napadlo, to ešte neznamená, že to je pravda. A nie som povinný to hneď rozvíjať do všetkých

možných katastrofických scenárov, lebo je to len myšlienka. Za druhé, preverím svoj stav. Možnože zistím, že posledné tri dni som fakt nedobre spal. Možno, že som fakt momentálne preťažený a očividne som podráždený. A možno práve preto dnes fakt nie je ten najlepší čas na to, aby som tu robil nejaké veľké závery, lebo nemám na to kapacitu. Keď tú svoju kapacitu navýšim, upokojím sa, uvoľním sa, oddýchnem si, tak vezmem per a papier a začnem písať. Začnem opisovať celý ten pocit toho, že sa mi všetko v mojom živote rozpadá. Opýtam sa seba, že čo konkrétne sa momentálne rozpadá. A možnože keď začneš písať, tak možnože zistíš, že len sa mi nazbieralo veľa nedokončenej práce. Možno mám nejaký nedoriešený rozhovor a mám možno

neistotu v oblasti peňazí a možnože ešte si vyčítam nejaké veci, že neviem, že fákam svoje deti alebo niečo podobné. Ale vlastne keď to začneš vypisovať, zistíš, že ok, to vlastne fakt sú len štyri veci. No a na každú z týchto vecí sa pozrieš a rozpíšeš si, že prečo ma to trápi. Keď sa naplní tento scenár, tak vlastne prečo sa jeho bojím a čo môžem urobiť, keď sa tento scenár naplní alebo čo môžem momentálne ako jeden maličký jednoduchý krok urobiť, aby vlastne o trošku menej ma srala táto vec. A pri niektorých veciach zistíš, že je tu jednoznačne nejaký krok, ktorý sa dá urobiť. Keď mám finančné problémy, tak viem niekoho požiadať, aby mi niekto pomohol uprácať si tie financie. Ak mám nejaký problém vo vzťahu, tak skúsim, ja

neviem, že porozprávať sa s kamarátom, ktorý mi dokáže dať na to nejaký nejaký dobrý vhľad alebo skúsim v tom vzťahu začať tú ťažkú konverzáciu. Čiže zistíš, že aký je ďalší krok. Alebo zistíš, že dobre, túto vec so sebou ťahám, ale to mi zostáva už len fakt, že len prijať. alebo zistíš, že mám tu nejakú vec, ktorá je ťažká a nároč, určite sa jej nevyhnem, ale momentálne nemá zmysel ju prijímať a a vzdávať sa toho, lebo ono to sa vráti do môjho života, ale nemám na to momentálne dostatok dat. Jednoducho tá situácia musí dozrieť. To znamená, že vedome to skladám zo svojich pliec na dobu určitú. No a potom v prípade, že ak od toho zošita sa postavíš s tým, že mám tu nejaký krok, ktorý treba urobiť, tak ho treba urobiť z lásky k sebe. Takto sa to tvoje myslenie stáva užitočným. Nepotrebuješ

len pozitívne myslieť, lebo neprídeš na to, čo ťa v tvojom živote brzdí, čo ťa v tvojom živote môže posunúť. Práve negatívne myšlienky sú to, čo ti ukazuje na problematiky, ktorým sa potrebuješ očividne vo svojom živote povenovať. A neobmanifestuješ to, nefirmuješ to. Potrebuješ mať vo svojom živote jasnosť v oblastiach, pred ktorými utekáš. Potrebuješ prestať utekať a potrebuješ zvedomiť to, čo sa momentálne deje a rozhodnúť sa, čo s tým urobiť. Tomuto sa väčšina z nás vyhýba a práve preto, že sa tomu vyhýbame, sa to s nami nesie a zdá sa to ako čím ďalej, tým väčšie prekliatie nášho života vo forme negatívnych pocitov a negatívnych myšlienok, od ktorých sa snažíme utekať,

lebo chceme len pozitívne myslieť. No a je tu ešte piaty bonusový princíp a ten spočíva v tom, že veľké množstvo tých našich negatívnych myšlienok pramení práve z toho, že tá naša myseľ nemá jasné zadanie v zmysle nejakej tvojej vlastnej agendy. Veďto každý z nás má vo svojom prežívaní väčšie alebo menšie množstvo tvorivého potenciálu. To znamená, že máš momentálne nejakú prácu, ale s veľkou pravdepodobnosťou ešte je tu nejaký potencionálny talent v tebe, ktorý sa chce tvojom prežívaní prejaviť možno skrz eh hru na nejaký hudobný nástroj alebo skrz kreslenie, maľovanie alebo skrz budovanie nejakého biznisu. To je zásadná vec, pretože každý z nás

má túto tvorivú potrebu. Každý jeden z nás. Avšak na základe mojich bohatých skúseností s mentoringom a koučovaním ľudí viem, že že 99% ľudí netuší, čo vo svojom živote chcú. Nemajú nemajú jasne zvedomené, že čo ma momentálne naozaj trápi v mojom živote, čo naozaj chcem vo svojom živote a čo ma vlastne ešte extrémne limituje v mojom živote. A práve toto, keď si veľmi efektívnym spôsobom dokážeš zvedomiť, vnesie [hudba] to veľa jasností. Ak vieš vlastne, čo chceš robiť, ak vieš, čo chceš vyriešiť vo svojom živote a ak vieš, čo sú tu veci, ktoré ťa limitujú a vieš si k tomu spísať, že čo s tým robiť, aké sú akčné kroky, dokáže ti to brutálne pomôcť. A na to som sám pre seba vytvoril dokument. Ja som si takto

spísal 11 kľúčových otázok, na ktoré keď si človek zodpovie, tak je mu jasné, čo je ďalej. Je mu jasné, čo má robiť ďalej. A ja keď som absolvoval týchto mojich 11 otázok a pravidelne sa k nim vraciam, môj život začal naberať jasnejší smer. Všetko v mojom živote sa začalo výrazne viac riadiť a podobať tomu, čo som zo seba na ten papier vytiahol. A tu je tá kľúčová vec, [hudba] že my častokrát, keď sa nevieme ako pozrieť do svojho vnútra, tak vlastne odpovede na rôzne otázky v našom živote hľadáme vonku. Hľadáme u nejakých gurov, hľadáme v podcastoch, v knihách a tak ďalej, čo nevravím, že sú zlé veci, ale nie sú to tvoje veci. Sú to veci, z ktorých sa môžeš inšpirovať, ale musíš

sa rozhodnúť ty sám. A na to, aby si sa vedel rozhodnúť ty sám v súlade so sebou samým, musíš seba samého poznať. A práve preto sebpytovanie seba samého na papier dokáže, že do tvojho života vliať obrovské množstvo jasnosti a energie. Ďaleko užitočnejšie než pozitívne myšlienky. No a všetky tieto otázky som dal do jedného PDFka, ktoré je úplne zadarmo na stiahnutie dole v popise pod týmto videom. Ak si s týmito otázkami posadíš, tak budeš schopný stvoriť taký život, ktorý by si nikdy s nikým nemenil. Takže keď celé video zhrnem, cieľom nie je mať len pozitívne myšlienky. Cieľom je mať myseľ, ktorá je užitočná pre život, ktorý chceš stvoriť. Volám sa Vlado Roško a mojím cieľom je nakopávať rit strachu, neodváhe, prokrastinácii a tukovým bunkám pomocou

vedy a úvah z môjho vnútra. Preto, ak s mojím cieľom súzneš, prihlás sa na odber tohto kanála a vidíme sa pri ďalšom videu. >> [smrkanie] >> H

Časté otázky

Je zlé snažiť sa myslieť pozitívne?

Nie je to zlé samo o sebe, ale ak sa snažíš odmietať alebo potláčať každú negatívnu myšlienku, vytváraš si mentálne väzenie a bránia ti rásť. Lepšie je zamerať sa na užitočné myslenie, teda vedieť s akoukoľvek myšlienkou konštruktívne pracovať.

Prečo sa mi stále vracajú tie isté negatívne myšlienky?

Opakujúce sa negatívne myšlienky zvyčajne signalizujú, že v živote existuje nevyriešená oblasť (vzťah, financie, poslanie), ktorej sa vyhýbaš. Myseľ generuje stále nové varianty tej istej obavy, kým jej nevenuješ vedomú pozornosť.

Ako súvisí únava a nevyspatosť s negatívnymi myšlienkami?

Pri nízkej energii a vyčerpaní má myseľ tendenciu automaticky katastrofizovať a nie je schopná generatívneho, kreatívneho myslenia. Preto je často prvým krokom k lepšiemu mysleniu dostatok spánku, jedla a oddychu, nie ďalšie premýšľanie.

Prečo je lepšie písať myšlienky perom než na klávesnici?

Písanie perom prirodzene spomaľuje tempo myslenia na rýchlosť písania, čo umožňuje lepšie spracovať a dotiahnuť myšlienku do konca namiesto rýchleho striedania myšlienok v hlave.

Čo robiť, keď problém naozaj nemám ako vyriešiť?

Ak po spísaní zistíš, že neexistuje konkrétny krok, máš dve možnosti – buď problém vedome prijať ako nemenný, alebo jeho riešenie vedome odložiť na čas, keď budeš mať viac informácií alebo kontext dozreje.

Tento článok vznikol z prepisu rozhovoru vo videu — každá časová značka vedie na skutočný moment, kde to zaznie. Zdroj si tak vieš overiť na sekundu presne.

Súvisiace videá