Ako nájsť to, čo ťa v živote skutočne naplní a zmeniť to na dennú prax?

V skratke

Šťastie a naplnenie nie sú cieľom, ale vedľajším efektom rastu v oblasti, ktorá ťa autenticky zaujíma. Video ponúka trojkrokový systém: identifikovať, čo ťa skutočne inšpiruje, vytvoriť si k tomu drobné denné praktiky (aj len minútu denne) a nastaviť si pripomienky v momentoch, kedy najčastejšie upadáš do ruminácie, starých návykov alebo defaultných rozptýlení. Kľúčové je opakovanie a žitá skúsenosť, nie dosahovanie konkrétnych cieľov.

Kľúčové momenty

Prečo dosiahnutie cieľa neprináša trvalé šťastie?

Pretože šťastie a naplnenie sú vedľajším produktom procesu rastu, nie odmenou za dosiahnutý cieľ. Autor opisuje vlastnú skúsenosť s titulom majstra Slovenska v kulturistike, rastom publika na sociálnych sieťach aj obratom firmy — v každom prípade po dosiahnutí cieľa zistil, že vnútorný pocit naplnenia sa nezmenil. Naopak, počas cesty k týmto cieľom pravidelne zažíval mikrodávky radosti, keď sa približoval k tomu, na čom pracoval.

Ako spoznať, čo ma v živote skutočne zaujíma?

Treba sledovať, pri čom sa prirodzene pristavíš, nie čo ťa len rozptyľuje alebo uspokojuje. Rozdiel medzi tým, čo ťa zaujíma, a tým, čo ťa len zabáva (mobil, jedlo, seriály), je kľúčový — bez neho ťa dopamínový systém automaticky zavedie do spoločensky akceptovaného, ale prázdneho defaultu. Autor odporúča všímať si, pri akých príspevkoch na sociálnych sieťach alebo scénach vo filmoch sa pozastavíš, a pýtať sa sám seba, prečo. Odpovede treba zapisovať perom na papier.

Ako premeniť inšpiráciu na dennú prax?

Ku každej identifikovanej oblasti záujmu si treba spísať dve-tri konkrétne praktiky, ktoré zaberú aj len minútu denne. Autor uvádza príklad, ako začal točiť videá po 10-15 minútach večer, keď všetci spali, alebo trénoval triky s palicou počas cesty na dvor. Dôležitý je iteratívny, nie len opakovaný proces — pri každom pokuse sa mení parameter a prichádza postupné zlepšenie, ktoré nervový systém odmeňuje motiváciou pokračovať.

Kto sú najväčší nepriatelia osobnej zmeny?

Sú to ruminácia (zacyklené premýšľanie), staré návyky a defaultné správanie, do ktorého upadáme, keď nemáme čo robiť. Ich úlohou je udržať človeka v známej, komfortnej zóne, pretože zmena a diskomfort sú pre nervový systém hrozbou. Bez systému, ktorý pripomína praktiky spojené s vlastnou inšpiráciou, tieto tri sily vždy prevezmú kontrolu nad rozhodovaním v kritických momentoch.

Ako si nastaviť systém pripomienok, ktorý funguje?

Funkčné je využiť skratky v mobile pri otváraní sociálnych sietí a budíky v čase, kedy býva pozornosť najviac rozptýlená. Autor konkrétne odporúča vytvoriť si na iPhone skratku, ktorá pri otvorení appky (napr. Instagram) zobrazí upozornenie s pripomienkou konkrétnej praktiky. Rovnako odporúča nastaviť budíky na časy najväčšej frustrácie počas dňa (u neho 9:00 a 15:00) s textom typu „pracuješ na tom, na čom záleží?“. Doplnkovo pomáha aj nalepenie zoznamu praktík na krabičku cigariet alebo sledovanie na sociálnych sieťach len ľudí z oblasti, ktorá ťa zaujíma.

Praktické kroky

  1. 1Identifikuj oblasti, ktoré ťa skutočne zaujímajú – všímaj si, pri čom sa prirodzene pozastavíš (nie čo ťa len zabáva) a zapíš si to perom na papier.
  2. 2Ku každej oblasti napíš 2-3 konkrétne praktiky, ktorým sa vieš venovať aj len minútu denne, kedykoľvek máš voľnú chvíľu.
  3. 3Nastav si v mobile skratku, ktorá pri otvorení sociálnych sietí zobrazí pripomienku tvojich praktík.
  4. 4Nastav si budíky na časy dňa, kedy býváš najviac rozptýlený alebo frustrovaný, s krátkym odkazom typu 'robíš na tom, na čom záleží?'.
  5. 5Nalep si zoznam praktík na miesto, kde najčastejšie upadáš do defaultu (napr. krabička cigariet, chladnička).
  6. 6Sleduj na sociálnych sieťach len obsah spojený s oblasťou, ktorá ťa inšpiruje.
  7. 7Robte praktiky opakovane a iteratívne každý deň, bez ohľadu na náladu či energiu – žitá skúsenosť v rôznych stavoch je to, čo prináša rast.

Spomenuté v tomto videu

Citáty

Dá sa to zvládnuť je jedno za mňa jedno z najväčších prekliatí tejto doby.

Ako spoznáš, že si na svojej vlastnej ceste? Spoznáš to tak, že tá cesta proste zmizne, pretože ak je pred tebou cesta, je to cesta iných ľudí.

Šťastie, naplnenie a radosť sa dostavuje ako vedľajší efekt rastu v akejkoľvek oblasti, ale hlavne špeciálne v oblasti, ktorá je pre teba tá pravá.

Začínajú sa ti otvárať dvere na miestach, kde doteraz boli len steny.

Joseph Campbell

Slovník pojmov

Odborné a cudzie výrazy, ktoré vo videu zazneli — vysvetlené jednoducho.

Dopamínový systém
Súčasť nervovej sústavy, ktorá nás motivuje, vytvára chuť konať a pomáha rozpoznať, čo je pre nás dôležité.
Ruminácia (overthinking)
Opakované zacyklenie sa v negatívnych alebo zbytočných myšlienkach namiesto konania.
Iteratívny proces
Opakovanie určitej činnosti, pri ktorom sa pri každom opakovaní mierne mení alebo zlepšuje výsledok.
Stav flow
Psychický stav plného pohltenia činnosťou, kedy človek stráca vnímanie seba a času.
Psychofyziológia
Vzájomné prepojenie psychiky (myslenia, emócií) a telesných (fyziologických) procesov v organizme.
Default (návykový vzorec)
Automatické správanie, do ktorého človek upadá, keď nemá jasný cieľ alebo plán, napríklad siahnutie po mobile.
Ecochamber (echo chamber)
Prostredie, kde človek sleduje len obsah a názory, ktoré potvrdzujú jeho vlastné zameranie alebo záujmy.
Nervová sústava
Systém v tele, ktorý riadi naše reakcie, emócie a správanie prostredníctvom mozgu a nervov.
Prepis videa53 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment

Bude to znieť ako strašné kliše, ale v tomto videu ti odovzdám systém, na základe ktorého budeš schopný vygenerovať kontinuálny pocit šťastia, naplnenia a radosti a zároveň sa staneš nezastaviteľným v raste v oblasti, ktorá je pre teba tá pravá. totižto väčšina frustrácie v našich životoch, v tomto modernom svete pramení z toho, že máme pocit, že šťastie alebo naplnenie je v nejakom ďalšom momente, že teda je to za horizontom nejakého cieľu. To znamená, že stanovíme si nejaký cieľ, nejaký eh nejaký obnos peňazí alebo nejaký konkrétny úspech alebo auto alebo nejakého partnera a tak ďalej. jednoducho nejaký cieľ a keď ten cieľ získame, tak máme pocit alebo veríme tomu, že už budeme naplnení alebo že tá

tá miera šťastia sa stúpne, bude to lepšie, bude to zažehnané. Avšak komunikoval som s veľkým množstvom ľudí, počul som veľmi veľa príbehov a aj v mojom eh živote som zažil nejaké úspechy, pri ktorých som mal pocit, že toto keď dosiahnem, tak vlastne už budem šťastný. Mimo iné to patrilo aj eh môj cieľ stať sa majstrom Slovenska v naturálnej kulturistike, čo sa mi po nejako nejakých troch štyroch rokoch súťaženia eh a krvopotnej prípravy podarilo. Keď som získal medailu, no zistil som, že no nič sa nezmenilo. Síce mám svaly, mám nejaké nové skúsenosti a tak ďalej, ale tá medaila mi nepriniesla žiadne naplnenie, ani ten titul mi nič nepriniesol. Potom som mal cieľ v tom, že vybudovať nejakú nejaké publikum na sociálnych sieťach, na YouTube a prakticky tento cieľ som viac než

štvornásobne presiahol. A v momente, keď som dosahoval tie čísla, eh, tak na chvíľku ma to potešilo, ale vlastne v momente, keď som to už mal, tak som zistil, že ok, ale to nič nemení. Nič to nemení na tom mojom vnútornom pocite naplnenia. Potom som mal cieľ, čo sa týka eh nejakého obratu v rámci našej firmy, nejaký mesačný obrat nejakých, myslím, že to bolo vtedy nejakých 30 000 alebo 40 000 € mesačne, aby sme urobili obrat. A keď sme to urobili, tak eh síce v tom procese sme sa niečo naučili, ale keď už som to mal na určité, tak som zistil, že hm ani toto nie je to, čo ma napĺňalo. A to teraz neznamená, že tieto ciele sú nejaké, že zlé, menej cenné alebo že je to nejaká nejaká faloš alebo niečo podobné, ale v jednoduchosti nie je to to, čo ti prinesie šťastie. Nie je

toto to, čo ti prinesie naplnenie. Avšak zároveň som si všimol, že pri tom, ako som pracoval na týchto cieľoch konkrétnych, tak tam v tom procese, na tej ceste, ako sme sa k tomu dostávali, som zažíval celý čas pocit naplnenia. A zažíval som celý čas pocit mikrodávky šťastia každý jeden deň, keď sa nám darilo približovať sa k tomu danému cieľu. A teda keď ja som začal v priebehu času študovať trošku viac biológiu, biológiu mozgu, našu nervovú sústavu, to ako funguje naša myseľ a podobne, tak som si vlastne uvedomil jednu zásadnú vec. Šťastie, naplnenia a radosť sa dostavuje ako vedľajší efekt rastu v akejkoľvek oblasti, ale hlavne špeciálne v oblasti, ktorá je pre teba

tá pravá. A zistiť, že ktorá z oblastí je pre teba tá pravá. býva niekedy celkom zapeklité v tejto modernej dobe. Veďto eh v našom nervovom systéme funguje dopamínový systém, ktorý slúži na to, aby sme mali chuť, aby sme mali drive, aby sme boli motivovaní, aby sme boli schopní rozpoznať to, čo nám dáva význam vo svete, ktorý je pred nami. Avšak keď sme počas nášho života nemali dostatok priestoru ehm v ústraní na to, aby sme zistili, že ktoré eh veci nás úprimne zaujímajú z nášho nejakého vlastného eh prameňa. Eh, ak sme na toto nemali priestor, ak nemáme jasne stanovené, že ktoré oblasti nás zaujímajú, ktoré oblasti by sme chceli rozvíjať v našom živote, tak prirodzene ten náš dopamínový systém nás dotiahne

do nejakého klasického defaultu, ktorým je náš mobil, ktorým je eh jedlo, ktorým sú tí kamoši, s ktorými sa stretávame na benzínkach už eh posledných 10 rokov a dristáme stále o tých istých hlúpostiach, ktoré vlastne už nikoho nevyživujú, nikoho nenapĺňajú. To znamená, že ten dopamínový systém ťa stále dotlačí do nejakého druhu agendy alebo do nejakého do nejakého druhu praxe, ktorá znie bezpečne, ktorá znie komfortné, eh ako napríklad ten mobil alebo jedlo alebo droga alebo to môže byť eh nejaké pletkovanie s ľuďmi alebo to môže byť sledovanie nejakých seriálov alebo niečo podobné. Nevravím, že niektorá z tých vecí je dobrá alebo zlá, ale keďže sleduješ toto video, ešte stále tak tušíš, že niektorá z tých oblastí, ak ty sa v nej nachádzaš, nie

je to, čo ťa napĺňa. Je to niečo, do čoho upadáš ako do nejakého štandardu, do nejakého defaultu, keď nemáš nič iné na práci. Avšak eh práve tie momenty, kedy nemáš nič iné na práci, sú momenty, kedy ty dokážeš budovať najviac práve to svoje šťastie, to svoje naplnenie, tú svoju radosť, kedy dokážeš budovať seba samého, kedy dokážeš budovať svoj život. Preto je veľmi dôležité, aby každý z nás mal schopnosť a kapacitu rozpoznať, ktorá oblasť je tá skutočne tá pravá pre mňa, ktorá mňa zaujíma, na základe čoho sa dokážeme vydať na nejakú trajektóriu, počas ktorej alebo popri ktorej budeme zažívať ten kontinuálny pocit naplnenia šťastia a radosti, ktorý vedľajším efektom rastú. V prvom rade teda

prizvučím, že ak nevieš, čo je tá oblasť, ktorá je pre teba, pre tvoje srdce, pre niečo hlbšie v tebe, eh tá pravá, tá skutočná, tak tvoj dopamínový systém ťa určite vhodí do nejakého štandardného defaultu, ktorý ktorý je spoločnosťou akceptovaný, tvojou rodinou akceptovaný. Eh a nájdeš si nejakú takú pokrivenú verziu trávenia času, ktorá ťa nenapĺňa, ale dá aspoň ti dáva pocit, že dá sa to zvládnuť. Ináč dá sa to zvládnuť je jedno za mňa jedno z najväčších prekliatí. eh tejto doby, keď žijeme život taký, ktorý sa dá zvládnuť, lebo nežijeme život plný a nie je to ani dostatočná katastrofa na to, aby nás eh prinútila zmeniť sa takým spôsobom, aby sme začali žiť život, ktorý je v súlade s naším vnútrom. No čo týmto celým chcem

povedať? Eh je potrebné zistiť, čo ťa v živote zaujíma. A keď chceš zistiť, že čo ťa v živote zaujíma, je veľmi dôležité mať to také drobné rozlíšenie. Nie to, čo ťa uspokojuje, nie to, čo eh ťa dokáže rozptýliť a zabaviť, ale to, čo ťa zaujíma. A tam je drobný rozdiel. Ty si to môžeš všimnúť napríklad pri scrollovaní na sociálnych sieťach. Môžeš si všimnúť, že pri ktorých príspevkoch sa pristavíš a pri čom sa tam prizastavíš a prečo si sa pri tomto príspevku konkrétnom prizastavil. Alebo si môžeš všimnúť, že keď sleduješ nejaké filmy, takže ktoré časti filmov ťa inšpirujú alebo ktoré aspekty hrdinskej eh nejakej hrdinskej postavy ťa inšpirujú. vybudzujú v tebe niečo alebo ktorým veciam fandíš, keď fandíš nejakému, ja

neviem, že horrolescovi alebo nejakému športovcovi alebo niekomu podobnému, čo je tam to konkrétne, čo ťa tam najviac baví? Je to tímový duch? Je to to, že ten daný športovec eh ide aj napriek prekážkam, alebo je to to, že ja neviem, skús identifikovať na základe vecí, ku ktorým ty už prirodzene teraz inklinuješ, že čo je tá konkrétna vec, čo ma najviac na tom zaujíma, čo je tá konkrétna vec, ktorá ma najviac na tom láka. Samozrejme, nebavíme sa o holých babách. Hoé baby a podobné záležitosti sú veci, ktoré ti len vytvárajú ten komfort, ktoré ťa len zabávajú, ale nie je to to, čo ťa zaujíma. To, čo ťa zaujíma, je potrebné skúmať. A môžeš, nie, že môžeš, potrebuješ s tým stráviť nejaký čas a si to všímať. Je to kontinuálny proces. Ináč tento proces sa odvíja celý tvoj život. Ale na základe

toho, že si to začneš všímať, si treba na pero a papier niekde na pero a papier si treba na papier napísať pomocou pera zistenia z tohto pozorovania, ktoré sú oblasti, ktoré mňa zaujímajú. Možnože sleduješ moje videá a môžeš sa opýtať seba samého, že prečo konkrétne ľadové videá. Prečo? Lebo tvorí nejakú zmenu v ľudských životoch alebo je tu nejaký spôsob, ktorým on komunikuje alebo ťa zaujíma len to, že ako stvoril to, že teraz eh tak veľa ľudí ma sleduje alebo ja neviem. Opýtaj sa seba samého. Tá mágia na to našom ľudskom prežívaní je tá, že ty keď sa opýtaš svojho vnútra a ostaneš v pozícii, že sa len pýtaš a nevtláčaš tam žiadnu odpoveď, tak ty odpoveď určite získaš. Určite hneď zistíš, keď sa samého seba opýtaš, že

dobre, táto vec ma zaujíma. Prečo ma to zaujíma? A hneď budeš mať odpoveď. A tú odpoveď si zaznač. Pretože na základe tejto odpovede dokážeme začať generovať nejaký druh praxe, stanoviť nejaký nejaký plán, na základe ktorého budeš schopný generovať práve to šťastie a naplnenie a rast na kontinuálnej dennodennej báze. Aby si si vedel predstaviť konkrétny príklad. Ja keď som bol malý, tak som eh rád sledoval akčné filmy a páčili sa mi filmy, kde bol hlavný hrdina alebo záporák, že mal palicu. Jednoducho mal palicu. Eh či už to bol Dart Mall z Hviezdnych vojen alebo to boli nejaké eh Bruce Leovky alebo Jacky chenovky a podobne. Jednoducho, keď som videl nejakého majstra pracovať s palicou a s ňou

točiť, tak ma to ú neviem prečo, ale čo si to vo mne vybudilo. Keď zažiješ tento pocit, že áh, toto je ono, tak to je veľmi silný impulz, ktorý je jedna z tých najdôležitejších vecí, ktoré ty sa v živote potrebuješ naučiť počúvať. Pretože keď toto nevieš vnímať a počúvať a dávať tomu vážnosť, tak prichádzaš o kontakt s najdôležitejším, nautentickejším kompasom v tvojom živote, ktorý máš k dispozícii. A teda keď zažiješ napríklad taký nejaký pocit, je treba hneď si to zaznačiť, opísať to, že čo to bolo točenie s palicou napríklad. V mojom prípade to bolo na základe čoho ja som si vytvoril nejakú prax, ktorej som sa venoval každý deň jednu, dva, tri minútky alebo len keď som mal chvíľku času, keď som išiel vyzdvihnúť nejaký tovar od kuriéhre, tak som si zobral palicu a cestou na predný

dvor som si zatočil štyrik, päťkrát s palicou a vrátil som sa naspäť. No ale ďalší príklad je, keď som mal 10 rokov, tak eh doma som prehliadal nejaké staré fotky a všimol som si jednu fotografiu, kde z mne totálne neznámeho dôvodu som videl môjho otca, ktorý mal v ruke mikrofón a hovoril čosi pred mladými chalanmi, pred mladými futbalistami. A ja som v živote môjho otca nevidel prednášať. Ani neviem o tom, že by niekedy prednášal. ani nemám, ako keby môj otec nie pre mňa ako keby eh bol príklad v nejakých oblastiach, ako sa preniesol cez nejaké náročné eh životné výzvy, ale nikdy som ho nevnímal ako človeka, ktorý by bol nejaký motivátor, inšpirátor. Ale jednoducho videl som túto fotku a čosi som videl, že ja jednoducho som

videl, že toto ma nejakým spôsobom inšpiruje, že dospelý chlap, mikrofón v ruke a decká pred ním a tie decká naňho kukali takto a nešlo mi tam, neinšparoval ma nad tým ten obdiv, ale vlastne ja už od malého dieťaťa som vnímal, že ok, keď niekto takto dokáže niečo rozprávať a keď niekto dokáže takto upenlivo na to pozerať, tak dochádza tam k nejakej inšpirácii, dochádza tam k nejakej zmene. A to je obraz, ktorý som so sebou niesol dlhé, dlhé, dlhé roky. Potom som pracoval v prácach, ktoré ma vôbec nebavili a tak ďalej. Až kým jedného dňa som si znova išiel priznať, že dobre, Vlado, čo teba inšpiruje? A teda znova sa predo mnou vyjavila eh znova sa predo mnou vyjavila palica, znova sa predo mnou vyjavila táto fotografia a znova sa predo mnou vyjavili nejaké ďalšie veci, kde si spomínam, že keď som bol menší chlapec,

chcel som byť herec. Hej? Chcel som byť herec. Tým herectvom sa mi nejakým spôsobom spájal spájala kapacita a schopnosť rozprávať. eh a možnože tváriť sa nejakým spôsobom a vedel som, že no herec musí byť pred kamerou alebo pred publikum. A prakticky keď si zoberieme všetky tieto tri veci, ktoré ja som si všimol, že to bolo niečo, čo ma zaujalo, tak eh okolo toho som začal skladať nejakú prax, vďaka ktorej dnes robím to, čo robím. Všetky tieto veci ja som si vo svojom živote zaznamenával. A keď som mal zaznamenané tieto oblasti aspoň zhruba, tak vlastne ku každej jednej z týchto oblastí ja som dokázal napísať praktiku, na základe ktorej aj keď to sa jej budem venovať len jeden jednu minútu denne, ale každý jeden deň, tak budujem

eh veľký kumulatívny efekt, vďaka ktorému jedného dňa z toho môže niečo vzniknúť. A tu je tá sranda, že vlastne ja som ani pri jednej z týchto vecí nemal v počiatkoch žiaden cieľ. Len som vedel, že tieto veci ma zaujímajú. Preto sa chcem tomu nejakým spôsobom venovať. A teraz to vrátim naspäť k téme. Totižto na to, aby si dokázal zažívať ten pocit šťastia a naplnenia a radosti, potrebuješ zažívať rast. Rast zažívaš vtedy, keď zažívaš žitú skúsenosť. To znamená, že zobral som si napríklad palicu pre jednoduchý príklad a išiel som s ňou točiť nejaký jeden grief a 15krát mi spadla a na 16krát sa mi to raz podarilo a na ďalší deň som to urobil znova a to zlepšenie tam bolo o dve opakovania. Eh, na tretí, štvrtý deň som to už dokázal urobiť bez výpadku.

konkrétny jeden trik s touto palicou a ty keď vidíš tú zmenu, tvoj nervový systém ju vidí takisto a ten nervový systém ťa vždy odmení za to, že eh že kráčaš po tej ceste eh v ústrety tomu, čo ťa inšpiruje, v ústrety tomu, čo považuješ za významné v tvojom živote. Nemusíš vedieť z akého dôvodu, ale jednoducho cítiš to. To je veľmi dôležité. Eh, my ako ľudské bytosti každý jeden deň na základe toho, čo každý jeden deň robíme, všetko trénujeme. To znamená, že keď sa pozrieš na svoj aktuálny deň, na to, ako žiješ odo dňa ku dňu, svoj rutinný deň, tak vlastne keď si rozpíšeš po polhodinových úsekoch každú jednu činnosť, ktorú robíš, každú scrollovačku na sociálnych sieťach, každé pletkovanie, ohováranie, cigá, eh, ale možno aj dobré veci,

všetky činnosti, ktoré počas dňa robíš, ako každej jednej z tých činností, keď sa sa môžeš samého seba opýtať, že čo týmto trénujem. Pretože keď si to takto rozpíšeš a keď si odpovieš na túto otázku, že čo vlastne týmito vedcami ja trénujem, tak môžeš byť zrozený, pretože eh v mnohých prípadoch zistíš, že vlastne poinvestujem tú čas do tréningu vecí, ktoré určite mi ma v živote neposunúť tam, kam ja by som sa chcel jedného dňa dostať. Nie je šanca. Preto je zásadné vedieť, že čo je to, čo mňa zaujíma. Mať to na zreteli. Musíš. Preto je veľmi dôležité mať pero a papier a napísať si to niekde, aby si to mal na zreteľné, že toto sú oblasti, ktoré mňa zaujímajú, pretože v dnešnej dobe eh sa

ti rýchlo ponúkne eh rôznymi banerami, reklamami a rôznymi eh vonkajšími vplyvmi v tejto dopamínovej dobe eh nejaké záujmy iných ľudí a je niekedy veľmi ťažké rozoznať, že čo je skutočne to, čo teba naozaj zaujíma čo je vlastne len nejaká pokrivená eh nejaký pokrivený cieľ, ktorý si absorboval eh na základe toho, čo si myslíš, spoločnosť by schválila, za čo by ťa boli, uznávali iní a tak ďalej. Toto nie sú veci, ktoré nás zaujímajú a je veľká pravdepodobnosť, že ten náš nervový systém a ten spôsob nášho myslenia nás bude ťahať k tomu, že nám ukáže, že toto je to tvoje. Preto je veľmi dôležité eh byť schopný nielen uvažovať nad tým eh že čo je tá oblasť, ktorá ťa zaujíma, ale byť schopný aj vypnúť tú myseľ a len

cítiť, že či táto oblasť, či toto je naozaj to moje pravé. A toto, keď už máš, potrebuješ ísť do nejakého druhu, do nejakého druhu žitej iteratívnej skúsenosti, vďaka ktorej máš šancu rásť v kapacite vykonávať tú činnosť. A v tom, ako vykonávaš tú činnosť repetitívne, opakovane každý jeden deň alebo v rámci nejakej v rámci nejakej miery, ktorú dokážeš urobiť v rámci svojho života, eh získavaš pomocou tejto praxe nové vhľady. A ako Joseph Campell povedal, eh, začínajú sa ti otvárať dvere na miestach, kde doteraz boli len steny. Nevieš si dnes predstaviť, že ako

veľmi rýchlo a ako zavratne dokáže tvoj život odchýliť o aktuálnej trajektúri je to, keď začneš kráčať a praktizovať to, čomu ty kdesi vo svojej hĺbke veríš. to, čo teba kdesi v tvojej hĺbke inšpiruje. Čiže krok jedna je identifikovať tie oblasti, ktoré teba inšpirujú. Za druhé je veľmi zásadné na tomto zozname týchto oblastí, ktoré teba zaujímajú, si vyhodiť zopár praktík ku každej jednej oblasti, možno dva, tri praktiky, ktoré dokážeš robiť každý jeden deň, ktoré alebo ktoré dokážeš robiť vždy, keď máš chvíľku voľného času, ktoré dokážeš robiť eh možno na záchode, ktoré dokážeš možno

robiť počas toho, čo eh vynášaš smeti alebo čo, ktoré dokážeš robiť počas ako alternatívu toho, keď sa prichytíš, že scrolluješ na sociálnych sieťach. Ja ti poviem konkrétne príklady. Eh, mňa zaujímala teda palica. Eh, točenie videí. Eh, teraz pekne dávno som zistil, že veľmi ma zaujíma stretávanie sa s ľuďmi a vlastne vyťahovanie, ako keby prizývanie ľudí do tohto druhu konverzácií, že poďme sa o týchto veciach baviť a zaujíma ma tvoj pohľad, tvoj názor a tak ďalej, čiže vytváranie takej živej diskusie. Eh, no a potom sú tu nejaké ďalšie oblasti, ktoré sa týkajú trošku viac mojich vzťahov a tak ďalej. Ale napríklad, keď si vezmeme eh tú kameru, eh tú palicu, eh a ten eh ten tá komunikácia s ľuďmi bezprostredná, tak vlastne ja pre každú jednu z týchto

oblastí prakticky mám spísané konkrétne veci, ktoré viem, že chcem praktizovať. Veľmi zaujímavé, len aby to dávalo zmysel, je, že ja som o tejto oblasti vo svojom živote vedel už štyri, päť rokov dozadu a začínal som s tým tak, že som každý jeden deň si večer eh potom, čo som uložil deti rozsekaný na bomby, eh išiel som vlastne každému v naš v našom dome pustil biely šum, aby ma aby mňa nebolo počuť. A ja som sa zatvoril v jednej malej miestnosti, kde som si zapol kameru a kde som si zobral pero a papier a začal som točiť videá. Najprv ma to stálo 10 minút denne, potom 15 minút denne. Niekedy som to robil dve hodiny denne, keď som mal trošku viac energie alebo som vypil trošku viac kavy, než bolo treba a tak ďalej. Ale jednoducho robil som to v iteratívnom procese. Na začiatku to bolo ťažké,

všelijaké, ale ale eh nesnažil som sa orientovať sa na to, že aká kvalitná práca teraz odo mňa vychádza, ale či ju robím. To je tá veľmi dôležitá zmena, že že ty potrebuješ sa maximálne spoľahnúť na ten iteratívny opakovaný proces. Opakovanie je, že robíš niečo stále dookola to isté. To znamená, že dvíhaš činku v posielke osemát, to je osem opakovaní. Ierácia je, keď pri každom jednom opakovaní zmeníš nejaký parameter. A toto je niečo, o čom hovorím. Čiže ja som začínal s tým, že som robil po piatich minútach, po 10 minútach v čase, kedy všetci už spali, kedy som bol totálne unavený, ale ale to, čo ma držalo bdelého, bolo to, že som vedel, že táto oblasť ma naozaj zaujíma. A vtedy som nemal žiadne intencie, žiadne ciele, čo sa týka

sledovanosti na sociálnych sieťach. No a kukni dnes, jak to celé buchlo. Kvôli tomu, že som nasledoval tú nejakú inšpiráciu. A tú inšpiráciu určite na stoper, na tu máš aj ty. Len ide o to, že či si či si ochotný ísť do toho dostatočne pokorne, aby si do toho, keď ináč sa nedá, investoval hoc len minútku denne. Ale tá minútka denne, keď to jedna minúta denne krút. A to nie je nič. To je ďaleko viac než nič, pretože v každom jednom tom v každom jednom opakovaní, hoci je to len po minute, získavaš viac skúseností, trošku porastáš, získavaš nové vhľady a hlavne príde skôr či neskôr istá do do istá istá dávka takého dopamínového pnutia, ktoré ti povie, že hej, sem

investujme trošku viac času, lebo tu jak si dáva zmysel. Čiže to je napríklad čo sa týka mňa a točenia videí, ale mám tu ďalšie oblasti, ako je napríklad s tou palicou. Eh, s tou palicou chcem sa stále naučiť nejaké nové triky. Chcem sa naučiť dostať sa do stavu flow, kde vlastne podobne ako na psychodelických látkách sa totálne odpojíš od vnímania seba samého a staneš sa jedno s eh s prírodou, jedno s tokom. A to je niečo, do čoho čo by mi nebolo napadlo, že k tomuto ja sa dostanem eh vďaka točeniu s palicou. Ale stalo sa to ako vedľajší efekt párkrát a teraz už keď viem, že toto sa dá, tak investujem do toho výrazne viac energie, výrazne viac času než na začiatku. Ale keby nebolo tej mojej prvopočiatočnej ochoty, že zoberiem tú palicu a skúsim aspoň zo

srandy nejaké pocitovo veci robiť a oklepať sa s ňou celý, keby nebolo toho a následného iteratívneho procesu, kde som investoval do toho minútu denne, nebola by šanca, aby som zistil, že ó, počkaj, to táto oblasť toto dokáže. A s veľkou pravdepodobnosťou všetky oblasti v tvojom živote, kde ty cítiš inšpiráciu, majú tento zlomový moment, že urobíš istý počet opakovaní, ktoré vyzerajú, že hm, dobre, ako dá sa to, celkom ma to baví, alebo možno aj sem-tam ma to baví, sem-tam ma to nebaví, sem-tam je to, semt mi to ide, potom mi to nejde, ale urobíš dostatočný počet opakovaní, keď dôjde k breakthrough. Čo si to? Toto sa dá a na to neprídeš. Na to, na to ti nikto nedá radu, nikto ti nedá, nikto ti nie je to niečo, čo dokážeš sledovať u iných ľudí. Môžeš sa inšpirovať napríklad mojím

zápalom pre vec alebo mojím systémom, ale v tej danej tvojej veci, ktorá teba inšpiruje, si ty musíš nájsť konkrétnu prax a musíš si urobiť tie opakovania. Potrebuješ sa tomu venovať, potrebuješ zbierať tú žitú skúsenosť, lebo až tá žitá skúsenosť ťa môže transformovať, ti môže otvoriť oči, že čo ty dokážeš s touto danou praxou robiť. A to len prizvučím, že je veľmi dôležité si tieto praktiky napísať. Je veľmi dôležité mať ich na zreteli. Potrebuješ ich vidieť, pretože ak tieto praktiky, ktoré ti kľudne môžu zabrať minútu, ktoré kľudne môžeš možno robiť na záchode, ináč môže medzi to patriť aj čítanie knihy o nejakej oblasti. Doteraz som na to nemal čas, kapacitu a priestor. Tak ja som sa naučil, lebo popri deťoch a podnikaní a tomto všetkom som nemal čas na knihy. Do

mojej 30 som neprečítal ani jednu knihu. Od 30 do mojich, čo to teraz mám 34 rokov som prečítal možno 200 kníh a minimálne 2/3 z toho som prečítal na záchode. Tak že proste na záchode si každý jeden deň minimálne dva, trikrát a si schopný prečítať stranu. Tak takto sa to nazbiera. A eh preto je veľmi dôležité mať na zreteli všetky tie praktiky, ktoré súvisia s tým, čo teba inšpiruje. Čím sa približujeme k tretiemu bodu tohto systému, kde si potrebujeme povedať o tom, že prečo je dôležité mať na zreteli tieto praktiky. Potrebuješ mať ich mať úplne jasné, že ktoré konkrétne praktiky tu sú. totižto keď už vieš, čo teba inšpiruje a vieš, ktoré konkrétne praktiky vo svojom

živote by si potreboval robiť, aby si získal tú žitú skúsenosť, ktorá ťa zmení, hneď sa vyjavia traja hlavní nepriatelia v našom psychofyziologickom prežívaní a tým je ruminácia alebo overthinking. To je také to zapozeranie sa do blba a zacyklenie sa v myšlienkách, že ó a teraz život vlastne keby som vtedy zostal s tou frajerkou a keby vlastne som vtedy neurobil tie chyby a keby eh keby svet vyzeral ináč a keby nebol covid a keby bla bla bla všetky tieto sračky, ktoré sa proste stále cíkej v tvojej hlave. Eh tak to je ruminácia. Za druhé sú to staré návyky. To znamená, že to ako si žil svoj život doteraz, eh, pričom väčšina tých návykov, nevravím, že u teba to tak je, ale u dr väčšiny ľudí to tak je, že tieto návyky sú ako keby eh sú niečo len

eh vo väčšine prípadov nie sú nami vedove zvolené. A a za tretie je to default. Je to niečo, k čomu upadáš, keď eh keď nemáš čo robiť. Keď nemáš čo robiť, tak prvé, čo vytiahneš mobil. alebo keď nemáš čo robiť, tak vytiahneš cigu. Alebo keď nemáš čo robiť, tak ja neviem, ideš pletkovať s niekým. Alebo ja neviem, ty musíš vedieť. Ty vieš veľmi dobre, aké veci to sú. A teraz nejde o to, že či tieto veci sú dobré alebo zlé. Hovorím tomu, že sú to naši nepriatelia v kontexte toho, že sú to najväčší nepriatelia našej zmeny, o ktorú my sa snažíme. Pretože hlavná úloha ruminácie, starých návykov a toho defaultu, do ktorého upadáme, je maximalizovať pravdepodobnosť, že nič vo svojom živote nezmeníš. že udržíš ten život na tej trajektórii, ktorej na

ktorej si teraz, pretože to znie tvojmu egu, tvojej psychofyziológii to znie známe. A to naše ego nemá rado vystupovanie do diskomfortu, nemá rado vystupovanie do mimo mimo zóny, ktorú považujeme za známu. A preto tvoje telo, tvoja fyziológia urobí absolútne všetko preto, aby si sa nezmenil, aby si alebo ruminoval stále tie isté veci dookola, alebo stále upadal do tých istých starých návykov, alebo aby si stále upadal do toho defaultu. To znamená, že aby ťa, že išiel som sa pozrieť, koľko je hodín a už 10 minút skrolajem na sociálnych sieťach ani netuším, koľko je hodín a neviem, že ani ak dlho som tu, ani že čo za všetok obsah som tu skonzumoval a nemám z toho nič, len som stratil čas. To je default. A teraz ide o to, že kým nemáš na zreteli tieto

praktiky, ktoré ty chceš robiť, tak vlastne tie títo traja eh eh tieto títo traja enemies eh tá ruminácia staré naviky a default vlastne vždy pre tebou nad tebou preberú kontrolu. A teda súčasť tohto systému, čím prechádzame k tretiemu kroku, eh je vlastne vybudovanie systému, vďaka ktorému nielen že budeš schopný vyhrať súboj s týmito trojoma nepriateľmi, ale urobíš s nimi akési mentálno-energetické ikido. A teda využiješ to, že k tebe chodia tie táto ruminia, tieto staré návyky a default využiješ na pripomenutie si toho, čo chceš vo svojom živote najviac robiť. Čím sa dostávame k viacerým praktikám? Prvá najdôležitejšia vec, ak

si moderný človek a používaš sociálne siete a zvykneš tam impulzívne vpadnúť, nie je o tom, že by si mal odstrániť sociálne siete. Naopak, sociálne siete si drž v mobile, pretože tu ideme využiť silu toho nášho impulzívneho rozhodnutia eh ísť scrollovať na sociálne siete. totižto, keď máš iPhone, tak môžeš si urobiť takú vec, že dôjdeš na knižnicu aplikácií, dáš vyhľadať skratky, eh, dáš vytvoriť novú skratku, vyberieš si appku, vyberieš si appku, ktorú používaš, na ktorej tráviš najviac času. Napríklad to môže byť Instagram. Môžeš vytvoriť takúto skratku pre TikTok, pre Facebook, pre YouTube, pre čokoľvek, hej? Čiže keď otvorím appku,

spustiť po potvrdení ďalej a vytvoríme novú skratku a vytvoríme si ju môžeme dať, že zobraziť upozornenie a to do toho upozornenia napíšeme, že hej, bro, odkaz je to tu súrne alebo ideme radšej prečítať knihu na Kindle alebo točiť s palicou. Dáš to uložiť. A ja tu ináč mám jednu už

starú spustenú, tak ju teraz zmažem. A následne sa začne diať to, že keď otvoríš Instagram, tak prvé, čo ti vyskočí práve táto hláška a bez toho, aby si ju odklikol, nevieš tú sieť používať. Čiže takýmto spôsobom dokážeš priviesť na zreteľ pripomenúť si tie konkrétne praktiky, ktoré máš teraz k dispozícii, pre ktoré si sa rozhodol ich robiť práve v tom najkritickejšom momente, keď impulzívne ideš na tie sociálne siete. Veďto vo väčšine prípadov eh nerobíme tie veci, ktoré vieme, že by sme robiť mali. Nie preto, že by sme boli leniví, že sa nám to nechce, ale práve preto, že sme zvyknutí robiť iné veci. A keď robíme

tieto iné veci, upadáme do starých návykov, do ruminácie, tak vlastne my vtedy nemáme na zreli. Nám nie je jasné, že to, že teraz vlastne by som mohol robiť niečo iné. Nám to nenapadne, hej? Čiže ty môžeš teraz zbierať kopec informácií, počúvať všetky možné eh všetky možné videá motivačné o atómových návykoch a neviem čom všetkom možnom, kým nemáš spôsob, ako to reálne zmeniť, ako si pripomenúť v tom najkritickejšom momente, keď ideš po tej starej trajektórii toho starého, že teraz si mohol kam robiť toto. Takýmto spôsobom si to môžeš pripomenúť práve v týchto momentoch. Čiže to je prvá vec. vynastaviť si skratky pri eh pri navštevovaní sociálnych sietí a tam si pripomenúť tie konkrétne praktiky, ktoré súvisia s tou oblasťou, ktorá teba inšpiruje. Častokrát na to na teba vyskočí, keď sedíš v práci niekde na

hajzli a ideš si tam poskrollovať po sociálnych sieťach. Vďaka tomu sa ti pripomenie a ty sa rozhodneš, či naozaj teda idem scrollovať po tých sociálnych sieťach alebo aha ja som chcel čítať knihu, tak idem pokračovať v čítaní knihy alebo idem ja neviem čo to, čo ti dovolí tá konkrétna činnosť. Tú skratku je treba si nastaviť tak, že keď eh že vlastne použiješ ju štyri, päťkrát a uvidíš, že či najčastej sa ti to stáva na záchode alebo na prechádzke alebo kdekoľvek. A tie praktiky, ktoré samému sebe navrhuješ v tej skratke, si treba vytvoriť práve pre to prostredie, kde najčastejšie tie sociálne siete používaš. A to väčšinou zistíš až tým, že keď si tú skratku nastavíš a začneš to používať. Eh, čiže to je prvá vec. Druhá vec, ktorú ja používam sú budíky, na základe ktorých budím svoju

pozornosť. vtedy, keď počas dňa bývam najviac eh najviac rušený alebo najviac frustrovaný. Ja som to u seba identifikoval, že je to o 9:00 ráno a že je to potom o 3:00 poobede. O 3:00 poobede väčšinou eh vlastne všetci ľudia z mojej firmy aj s firmami, s ktorými spolupracujem, vtedy na mňa nabehnú s veľkým množstvom vecí a informácií, ktoré potrebujú. A ja ja zvyknem vtedy, keď je toho veľmi veľa. Buď buď sa pohltím tým, alebo som z toho frustrovaný, alebo niečo podobné. A väčšinou vtedy upadávam do ruminácie. Ó, že bože, to takto by to nemalo byť a tak ďalej. Čiže identifikoval som dve okná počas môjho dňa, kedy sa mi toto najčastejšie deje a deje sa mi to o 9:00 ráno a o 15:00 poobede. A väčšinou vtedy to skončí tak, že že ani neurobím

všetko, čo je treba, ale vlastne proste idem do ruminácie alebo alebo vytiahnem sociálne siete, nerobím veci efektívne. Samozrejme, dnes to už nie je moja aktuálna realita, ale tak takto tomu to kedysi bolo. A preto som si nastavil v mobile budíky práve na tieto časy o o 9:00 ráno a o 15:00 poobede na mňa vyskočí budúk, ktorého úlohou je len prebudiť moju pozornosť. A doslova v tom budíku píše: „Hej, brácho, pracuješ na tom, na čom záleží. Je táto činnosť, na ktorej robíš v súlade s tým, čo chceš. Môžeš si to predstaviť obrazne, ale ono to aj doslova takto funguje. Teba je viac. Ty máš eh v rám ty ty máš možnosť zažívať vo svojej nervovej sústave eh smútok. hnev, agresivitu, vysokú

energiu, nízku energiu a tak ďalej. A napríklad teraz toto video rozprávam schválne vo vysokej energii, pretože ty si budeš pamätať túto tému ako vo vysokej energii. Keď budeš, keď skončíš toto video, budeš mať pravdepodobne nejaký pocit, že ok, dokážem zmeniť ten svoj život. A s touto energiou si potrebuješ spísať tie veci, ktoré ťa zaujímajú, aj tie praktiky. A takisto si s touto energiou nastaviť tieto budíky. totižto v tejto energii, keď si nastavíš ehm tieto budíky eh na správne časy, kedy bývaš najčastejšie rozptýlený, kedy potrebuješ samému sebe pripomenúť, aby si zotrvával na tej trajektórii, ktorú pre ktorú si sa rozhodol, tak môžeš si predstaviť a ono to tak je skoro vlastne aj doslova, že vlastne keď ti ten budík v tom danom čase zazvoní, tak ty

psychofyziologicky vnímaš, že je tu niekto, na kom mi záleží. Je tu odkaz o od môjho inšpirovanejšieho, od môjho eh energickejšieho, eh odvážnejšieho ja pre túto moju verziu, ktorá tu teraz o o 15:00 poobede je eh hotová. Zrazu mi to príde a je tam napísané, že hej, bro, robíš na tom, na čom záleží? Je to v súlade? A nie je v tom žiaden súd. A väčšinou vo mne to len prebudí, že aha, ok, ok, ok. Toto naozaj som teraz robiť nechcel. Toto je teraz dôležité pre tú moju životnú trajektóriu, na ktorej mi záleží. Potrebuješ vytvoriť si systém, ktorý ťa prebudí práve v týchto momentoch. Eh potom sú to také bežnejšie hacky, že vlastne napríklad keď zvykneš chodiť z

nudy, viedať chladničku alebo keď chodíš eh fajčiť eh každú chvíľu len z nudy, lebo je to tvoj default, tak na krabičku cigariet, namiesto toho, aby si tam sledoval polomŕtveho rozpadnutého muža, ktorý pre fajčenie sa rozpadol, eh môžeš si tam nalepiť papierik, kde budeš mať spísané tie praktiky, ktoré máš momentálne na výber, keď máš chuť si zafajčiť. Čím nevravím, že nechoď fajčiť, čím nevravím, že nechoď na sociálne siete, čím nevravím, že nemal by si chodiť jesť do chladničky, ale aby si práve v týchto momentoch, kde je tvoj ako keby kde si najviac slabý, aby práve tam si mal pripomenuté, ktoré praktiky by si teraz mohol robiť. A väčšin vo väčšine prípadov, ty keď tie praktiky máš napísané, tak ty si už ich vyberieš, lebo sú v súlade s tebou, sú v súlade s

tvojím vnútrom. A to kvôli čomu ich nerobíš, je väčšinou len to, že v tom danom momente si na to nespomenieš. Čiže takto maximalizujeme pravdepodobnosť, že v tých najkritickejších momentoch, kedy sme impulzívni, kedy sme unavení, kedy sme vyčerpaní, sa týmto veciam budeme venovať. No a ďalšia ďalšia vec, ktorá je súčasťou tohto systému, je, že prestaň na sociálnych sieťach sledovať úplne každého, kto sa nevenuje tej danej oblasti, ktorá teba zaujíma. Je to najväčší hack, ktorý môžeš pre seba urobiť, keď chodíš na sociálne siete, keď si z tých sociálnych sietí vytvoríš ecochamber, keď si z toho vytvoríš zónu mentorov, s ktorými nemusíš aj komunikovať, ale ich obsah eh je odpoveďou na to, čo ty sa snažíš vo svojom živote stvoriť, čo sa snažíš

praktizovať, na čom sa snažíš pracovať. Čiže celý tento systém zhrnem. Potrebuješ vedieť zistiť a zapísať si, ktoré oblasti ťa zaujímajú a inšpirujú a ťahajú tvoje srdce, tvoj nervový systém. ku každej jednej oblasti si spísať praktiky, ktorým dokážeš sa venovať hoc len po minútke. A v treťom prípade si potrebuješ postaviť ten systém tak, aby si v tých najkritickejších momentoch, kedy štandardne bývaš v energii eh nízkej, kedy bývaš vyčerpaný, kedy bývaš frustrovaný, kedy upadáš do impulzívnych rozhodnutí, práve vytvoriť systém, vďaka ktorému práve v týchto momentoch si pripomenieš, že kámo, toto si chcel robiť a keď to máš na zreli, je pre teba ďaleko jednoduchšie to vykonávať. No a už len doplním, že častokrát sa môže stať, že sa prichytíš, že no dobre, ale

teraz teraz som teraz nemám na to náladu alebo teraz som taký, že choručký alebo že eh som unavenejší alebo alebo že som taký akurát dneska nesústredený alebo čosi. A to je veľmi dôležité si uvedomiť, že každá iteratívna prax, ktorú robíš každý jeden deň, je preto dôležité robiť každý jeden deň, pretože ty v nej zbieraš skúsenosť, žitú skúsenosť tým, že to robíš. A tá tvoja žitá skúsenosť je čím ďalej, tým širšia práve vďaka tomu, že tú vec robíš. Učíš sa, ako ju robiť, keď si vyčerpaný. Ako sa ako ako ju robíš, keď si plný energie? Ako ju robíš, keď si nesústredený? Ako ju robíš, keď si smutný? Ako ju robíš, keď keď eh ja neviem, si sa pohádal doma s partnerom?

Ako ju robíš, keď eh keď proste nemáš eh keď proste momentálne ti financie nevychádzajú alebo čosi. V každom jednom stave sa učíš robiť túto činnosť. A čím v širšom spektre stavov robíš túto činnosť, tým viac skúseností nazbieraš a tým ako keby rýchlejšie akceleruješ to poznanie seba samého, ten rast v tej danej oblasti, ktorý ti ako vedľajší efekt prináša radosť, šťastie a naplnenie. A za seba ti poviem, že ak si ja počas dňa, nech už je akýkoľvek, nech čokoľvek sa v ňom už poserie, nájdem aspoň dve momenty počas dňa, kde aspoň po minútke

a pol alebo dvoch alebo 10, 15, ale niekedy to je fakt, že o minútke, nájdem ten čas, aby som sa povenoval tej činnosti, ktorá viem, že súvisí s mojou trajektóriou, tak večer idem spať kľudný, mierny a pokojný. idem spať naplnenejší, než som išiel spať včera, pretože aj napriek tomu, že ten daný deň sa mohol posrať v rôznych smeroch, ale viem, že ja som urobil všetko preto, aby som bol o jeden deň a o jeden krok bližšie. Ani nie, že bližšie, aby som bol o jeden krok ďalej, než som bol včera. O jeden krok ďalej na ceste, ktorá je moja. Minule som počul taký krásny

citát, že ako spoznáš, že si na svojej vlastnej ceste a spoznáš to tak, že tá cesta proste zmizne, pretože ak je pred tebou cesta, je to cesta iných ľudí. A preto je veľmi dôležité dôverovať procesu. Toto ma inšpiruje. Toto je prax. A každý deň, aj keď neviem prečo, aj keď mi to nedáva zmysel sa k tej praxi vrátiť. až to, keď to prax robíš pravidelne, každým razom kvalitnejšie, každým razom dôslednejšie, aj napriek tomu, že si unavený, vyčerpaný smutný nahnevaný energický a neviem aký, tak sa v tom procese učíš

to, čo je pre teba to pravé. A verím, že z tohto systému si niečo zoberieš, že ťa to k niečomu inšpiruje, že ti to pomôže sa zmeniť. A by the way, keď sa pustíš na túto cestu tejto premeny a chcel by si získať trošku viac feedbacku možno v komunikácii so mnou alebo v komunite, ktorá momentálne vzniká u mňa v na Patreone v Metano, tak vrlo ťa tam vítam. Eh, je to jediné miesto, kde ja osobne mám priestor dávať feedbacky a komunikovať s ľuďmi. A čiže ak potrebuješ nejakým spôsobom možno práve v tejto oblasti trošku pomôcť vycibriť nejaké veci, tak práve na Patreone je na to miesto. Môžeme tam chatovať spoločne a zároveň vzniká tam eh na mesačnej báze

obsah, na základe ktorého sa venujeme nielen tomu, ako zmeniť tieto veci, ale vlastne ako ako sa prebudiť z nejakého starého života, ako naladiť stav svojho nervového systému tak, aby bol maximálne prospešný pre akúkoľvek zmenu. sa ty už rozhodneš, ako pracovať na nejakých svojich vnútorných tieňoch a ako začať vo svojom živote čosi vytvárať a prinášať hodnotu naspäť do spoločnosti. Tento obsah pomaly postupne vzniká a zároveň pôjdu tam všetky záznamy z tých metano alabov, o ktorých som spomínal, ktoré budeme robiť vo Vranove nad Topľou osobne, kde chcem, aby sme vytvorili komunitu ľudí, ktorí ktorí sú nadšení z toho, že ten život sa dá žiť plný. že

sa dá žiť v radosti, že sa dá žiť v tvorbe. Takže tak. Volám sa Vladorožko a mojím cieľom je nakopávať ryc strachu, neodváhe, prokrastinácii a tukovým bunkám pomocou vedy a úvah z môjho vnútra. Preto, ak s mojím cieľom súzneš, prihlás sa na odber tohto kanála a vidíme sa pri ďalšom videu.

Časté otázky

Prečo ma dosiahnutie cieľa neurobilo šťastným?

Pretože šťastie nie je výsledkom cieľa, ale vedľajším efektom procesu rastu, ktorý cieľu predchádzal. Samotný moment dosiahnutia zvyčajne prinesie len krátkodobú radosť.

Ako rozlíšiť, čo ma naozaj zaujíma, od toho, čo ma len rozptyľuje?

To, čo ťa zaujíma, vyvoláva prirodzené pozastavenie a otázku 'prečo ma to tak ťahá', zatiaľ čo rozptýlenie (mobil, seriály, jedlo) prináša len okamžitý komfort bez hlbšieho záujmu skúmať prečo.

Musím mať jasný cieľ, aby som mohol začať praktizovať to, čo ma zaujíma?

Nie, autor zdôrazňuje, že pri väčšine svojich dnešných aktivít nemal na začiatku žiadny konkrétny cieľ, len vedel, že ho daná oblasť zaujíma, a začal jej venovať minúty denne.

Ako zvládnuť dni, kedy nemám náladu alebo energiu na praktiku?

Práve v týchto stavoch je dôležité prax robiť, pretože sa učíš, ako danú činnosť vykonávať v rôznych psychofyziologických stavoch, čo rozširuje tvoju žitú skúsenosť a urýchľuje rast.

Ako môžem prakticky prerušiť impulzívne scrollovanie na sociálnych sieťach?

Vytvor si v mobile skratku, ktorá sa spustí pri otvorení danej appky a zobrazí upozornenie s pripomienkou konkrétnej alternatívnej praktiky, ktorú si si vopred zvolil.

Súvisiace videá