Čo sú mitochondrie a ako ovplyvňujú našu energiu a zdravie?

0:00Čo je to mitochondria? >> Asi tak najjednoduchšie, najednoduchšie vysvetlenie alebo také dve. Jednak mitochondria teda ja tu často hovorím, že je to taká baktéria. To asi väčšina ľudí pozná, že nie sme len my ako osoba, ale máme mikrobiom, proste rôzne prokarioty, nejaké iné organizmy v nás žijú, čiže sme taký symbiotický organizmus. No a mitochondria je reálne teda tiež eh nejaký taký iný cudzí tvor, ktorý v nás žije a vlastne nás zásobuje energiu okrem iného. >> Moochondria nie je naša >> eh >> nie je nášho pôvodu. >> Mitochondria je pôvodom momentálne podľa najlepšej teórie, ak ti niečo hovorím meno Lin Mar Gulis. >> Tam mala manžela Karla Sagana, taký známy astrofyzik. >> OK, toho poznám. Ako nie, že poznám, ale viem kto. >> Je to vlastne eh predpokladá sa vzhľadom teda na dnešné dáta, že mitochondria

0:43pochádza vlastne z lúčením eh takzvaného prokariotu alebo teda baktérie s archeónom, čo je proste veľký organizmus, veľká baktéria zjedla menšiu a zistili, že im to spolu funguje, tak proste ostali spolu a následne všetko živé, tento organizmus, ktorý už dnes poznáme ako mitochondr, tak máme v sebe, pretože veľmi efektívny filovej energie. >> Čiže je to nejaká laická, nejaká baktéria, nejaký samostatný organizmus má svoju vlastnú DNA. My sa s ním už rodíme predpokladám. >> Presne tak. A dostávame ich len od mamičky, nie od otca, ale od mamičky. >> Presochondrie získavame nie od otca, od mamy. >> Iba od mamy. >> Vau. >> Materálna DNA. Čiže majú vlastnú DNA. Čiže je to úplne samostatný. >> Ich ich zdravie a funkcia závisí od zdravia funkcie matkyných mitochondrií. >> Presne. >> Dotom sa keď tak môžeme pobaviť, ak by ťa to zaujímalo. Bacha.

1:27>> Čiže je to vlastne samostatný organizmus. No a >> akú úlohu plní vo našom našom organizme? Tak čiže ja by som to tak jednoducho prirovnal, pretože sme sa o tom všetci učili v ôsmej triede základnej školy z chémie. >> Ale to si nikto nepamätá. >> Ja si to pamätám, pretože som to so sestrinou dcérou potom [smiech] študoval, keď som ju doučoval, ale tiež by som si to asi nepamätal. No a vlastne chloroplast rastlinky to asi každý pozná. Čiže rastlina nejaká tiež baktéria. Oni sú vlastne rovnaké len na tej lebo sú také uzatvorené, že taký cyklus. >> No vlastne keď eh rastlinka alebo tá rastlina ríša >> funguje, tak ona má v sebe ten chloroplast. Čiže tiež nejaká baktéria. A oni vlastne vieme, že potrebujú vodičku, slnečné svetlo, 12,6 elektrónv.

2:11Tú vodu rozdelia na vodík, kyslík, zoberú CO2 a vlastne vyprodukujú potraviny, čiže to, čo všetko my konzumujeme, ale takisto z toho vyprodukujú vlastne aj kyslík, ktorý my dýchame. No a vlastne mitochondria robí pravý opak, čiže ona je baktéria, ktorá robí opačnú vec. My vlastne vezmeme teraz ten kyslík je, že potrebujeme dýchať, vezmeme potravinu a teraz s tým spravíme to zaujímavé, že my to v nás rozdelíme, či na tie elektróny, protóny a všetky tieto veci, ale ona nevyprodukuje len ATP, ako sa dodnes väčšina učí, že nejaká chemická energia, ale mitochondria popritom vlastne uvoľní spätne aj to svetlo, ktoré tam bolo, čiže vytvorí aj svetlo, vytvorí aj napríklad infračervné svetlo, teplo. Ale to najdôležitejšie a toto ma eh tak trošku mrzí, pretože stretávam sa aj s viacerými už aj študovanými ľuďmi, ktorí o tom absolútne nevedia, pretože sa to

2:55na školách neučí, že produkujú vodu a nie obyčajnú vodu, ale deutéria zbavenú vodu a to je vlastne >> deutériaú vodu. Vodu, čiže zbavia nás ťažkého vodíka a nechajú len ten ľahký a vyprodukujú v nás vodu. >> Ľahký. >> Tak. Tak. Tak. Takže to ako mám pred sebou, že pohár vody, tak už len tým, že sa tu teraz rozprávame, tak takáto voda akurát, že lepšia, pretože prefiltrovaná na atómovej úrovni v tebe aj vo mne vzniká momentálne. >> OK. >> Takže mitochondria vlastne nás zabezpečuje energiou. >> Uhm. >> Tá energia samozrejme rôzne formy, čiže nielen ATP, ale to najhlavnejšie, čo chcem, aby si aj poslucháči zapamätali, že mitochondria tvorí aj svetlo a takisto aj vodu. Áno. V nás >> a aj vodu. >> OK. A to svetlo sa prejavuje akým spôsobom? Práve eh lebo si hovoril, že

3:39to, že infračervené svetlo. >> Aj infračervené >> aj aj infračervené a prejavuje sa v našom tele ako? Lebo nikto z nás nesvieti na kilometre. >> Eh to je pravda, ale myslím si, že každý z nás pozná taký zaujímavý empirický dôkaz, že keď vlezieš napríklad do studenej vodym >> a chytíš sa povedzme svojej pokožky, tak ostaneš taký červený. To si si možno aj na sebe niekedy spozoroval. >> Áno. >> Tá červená farba je práve aj vďaka tomu, že tvoje mitochondrie sa v tom chlade nechcem povedať, že sú prinútené, ale v podstate sú. sú prinútené tvoriť infračervené svetlo, čo je vlastne forma tepla. Takže to, čo ťa drží v teple, keď si ty v chlade, keď si zdravý, tak je práve to, že ty produkuješ viac nejaké zvýšené vtedy akože šľapú viac ako keby sú nútené šľapať. Horia teplo. Teplo je vlastne vo fyzike forma infračerveného svetla. >> Svetl. >> Takže ty to takto dokážeš aj pozorovať. Druhý napríklad dôkaz je, keď chytíš teplomer, nasmeruješ sa na dlaň alebo na

4:23čokoľvek iné, tak vieš, že máš nejakú teplotu. Opäť tá teplota je dôsledkom aj toho, že mitochondrie pracujú a produkujú to teplo, ja >> svetlo, ktoré sa prejavuje vlastne akože svetlom v takej frekvencii, že že my to dokážeme vnímať ako teplo alebo >> Áno. Preto sme aj, že teplokrvné cicavce, pretože produkujeme vlastné teplo a je to aj vďaka tomuto, že máme mitochondria, ktoré ho produkujú. Eh, tu len si chcem ešte upratať eh ten jeden pojem, chloroplast, že ono to je ako keby, že rastliny na protivok toho, čo čo je v nás mitochondria. Hej? >> Áno. Ono sú také dva, že chlorofyl a hemoglobín. To sú také trošku iné veci. >> OK. Farbivá živočíšné rastliny. >> Áno. Ale tie sú v podstate úplne totožné, lebo majú jeden maličký rozdiel. No a chloroplast a mitochondria sú v podstate oni majú rovnaký pôvod.

5:06Predpokladá sa endosymbioticky s tým, že chloroplast bol pravdepodobne podľa dát niekedy okolo 60 miliónov skôr vyprodukovaný. Uhm. následne mitochondria a je to pravdepodobne aj preto, pretože chloroplast, ako som povedal, berie vodu a produkuje kyslík a potravu a mitochondria je tá, ktorá potrebuje kyslík a potrebuje potravu, aby naspäť vyprodukovala CO2 a tú vodu. >> Takže v podstate sú to ako keby pôvodom rovnaké baktérie ako keby ty aj ja. Áno, >> akurát, že môžeme to prirovnať, že možno chloroplas je žena a mitochondrám, čiže rovnaký všetko v tom svete >> podobná polarita podobné >> má vlastne tú dualitnú povahu. >> Tak tak >> ako si vieme predstaviť mitochondriu a kde ju v sebe nájdeme? Zjednodušenie? >> Tak dobrá otázka, lebo poviem takú pikošku, že už som sa s tým stretol, keď často takto vysvetľujem na prednáškach,

5:49aj keď väčšina ľudí už to pozná dnes, že stalo sa mi, že si človek myslel, že máme len jednu mitochondru v tele, že proste nejaká baktéria. Áno. A sa ma pýtal, že kde je tá mitochondra, že proste kde ju mám uloženú. >> Tak nie je to tak. máme strašne veľa >> čo sú to naozaj, že triliardy doslova do písmena >> a to súvisí s tým pojmom heteroplazmina, ktorý som povedal predtým, >> OK? >> Že vlastne každé tkanivo alebo aj každý druh živočích, rastlinka, to je úplne jedno, má tie mitochondrie tak usporiadané, že ktorý orgán alebo teda ktorá časť toho organizmu tela potrebuje mať viacej energie, viacej vody, tak tam je koncentrovaných viacej tých mitochondrí. U nás ako u človeka, čo laicky každý pozná, že proste mozog je naša priorita, vieme, že hlava je naša hlavný orgán číslo jedna. štyri minúty bez kyslíka, človek zomrie, ale keď ti ruku amputujú, tak prežiješ celý život.

6:33>> Takže v mozgu máme najviac mitochondrií. >> Podľa nejakých štúdií sa hovorí, že to môže byť eh na jeden neurón možno 3 000 mitochondrií, čo je obrovské číslo. Naozaj, že trilióny na celom mozgu. >> Potom napríklad srdce, tiež dôležitý orgán, pracuje 24 hodín denne. Je to v podstate hladká svalovina. Taktiež má strašne veľa mitochondrií, tisíce na bunku. No a potom orgány, ktoré sú >> tisíce na bunku. >> Na bunku. >> OK. >> Akože tie štúdie sú sporné, nie je to presné ale >> OK. že nebavíme sa rádovo o jednotkách, desiatkach, ale bavíme sa až tak. >> To sa bavíme napríklad o kostrom svals. Takže povedzme taký biceps možnože desiatky. Povedzme, že človek ako tí aktívny možno 100 mitochondrií na bunku, nejaký sedavý človek možno 10. Čiže tam je rapídny rozdiel. >> OK. >> Čiže je to podľa dôležitosti orgánu, tak tam ich je najviac. >> A prepáč ešte ty si teraz naznačil akože, že dobre, ja cvičím, som

7:16aktívnejší. To znamená, že eh my máme šancu nejakým naším životným štýlom eh ako keby, že priority alebo určovať prior alebo zmnožovať vlastne to množstvo tých mitochondrií, >> zmrožiť ich aj zmnožiť ich, upraviť ich, vyliečiť ich. V podstate. Aj preto sa ten zdravotný slov aj mne podarilo zlepšiť aj iným ľuďom, pretože máme tú schopnosť v sebe. >> OK. OK. >> Takže to hej. Ale čo som chcel vlastne povedať, že je to podľa orgánu a u ľudí sú to také priority. To možno každý nevie, že samozrejme mozog je tá priorita číslo jedna, potom pravdepodobne srdiečko a potom je to napríklad imunitný systém ako možno trojka a kostra by som povedal štvorka. Čiže svaly sú možno až potom možno nejaká sedmička, osmička, >> devkač. Prečo kostra? Akože vyslovene kosti, že prečo kosti? Lebo lebo tie vieš pre mnohých eh mnohým sa zdajú byť

8:00statické pevné betónové nemé. >> Naopak majú obrovský alebo veľmi silný metabolizmus. Neustále pracujú. >> Metabolizmus. >> Metabolizmus. To veľa ľudie, že tvoja kosť je jediná časť ľudského tela, ktorá nám ešte evolučne zostala oproti povedzme nejakým jaštericiam, ktorá sa nehojí, ale kompletne sa regeneruje. Tak ako poznáš medus, že urežeš chôd a proste dorastie, tak tvoje kosti sú takéto, oni sa nehojia, oni sa regenerujú, >> keď sa porežeš, tak ti ostane ja za včas len v čase to prebieha tak, alebo majú takú vlastnú frekvenčnú nejakú eh husto, neviem, či hustot to či to správne je le pri tebe musím dávať veľmi pozor na slová. Neviem asi, čo chceš povedať, ale akože je to v podstate samozrejme každá kosť je trošku odlišná aj veľkosťou, aj typom tkaniva, ale plus mínus to platí u kosť všeobecne. Skôr potom ide o o vek, čiže čím je človek starší, tým je tá

8:44heteroplazmia väčšia, čiže aj kosti už horšie pracujú, horšie sa regenerujú >> práve aj vďaka tomu, že mitochondrie už sú nie je také výkonné v tých kostiach. Takže toto hlavne o tom rozhoduje a následne potom aj elektrický prúty vyprodukujú kosti. >> Za účinok termodynamickej efektivity zodpovedá v našom tele mitochondria alebo jedine vyhradne mitochondria alebo >> eh takto to poviem, to je nejaké, že to ako dokážeme prijať, spotrebovať a zúžitkovať energiu, ktorú prijímame rôznymi spôsobmi. Okrem hlavne teraz akože človek si najednoduchšie predstaví jedlo, >> hej, >> hej? že ako sme efektívni a vlastne eh mitochondria je hlavný prostriedok alebo konzument aj ak by som to povedal generátor možno na

9:27na následne tej termodynamickej energie. >> Presne. Presne. Preto to často prirovnávam, že práve k motor ako v tom aute, že bez motora sa nepohneš, môžeš tam palivo dať aké chceš. Tak mitochondria to isté. Akurát, že opakujem, mitochondria nie je jedna v tele, ale sú tam tisícky. >> Hej. A sú nejaké tkanivá v našom tele alebo bunky v našom tele, ktoré mitochondrie nemajú? Eh, dobrá otázka. Je ich viacej, respektíve nie je ich veľa. Eh, sú také dva najdôležitejšie, aspoň ta, ktoré sú známe. Eh, je to napríklad tvoja červená krvinka. Veľmi zaujímavé. >> Keď som sa tiež nad tým v minulosti premýšľal, tak kým som na to prišiel, tak bol to zaujímavý proces. A napríklad niektoré bunky v tvojej sietnici nemajú. OK. >> Paradoxne sú to práve tie časti aj v tom oku, kde prevláda takzvaný Warburgov mechanizmus. To, čo ľudia poznajú s rakovinou, tak v tvojej siednici sú bunky, ktoré využívajú tento mechanizmus

10:12a oni nemajú mitochondria >> čo to je za mechanizmus? V podstate ono sa to označuje, že spracovajú predovšetkým glukózu, že nechcú spaľovať tuk, iba glukózu a vďaka tomu vlastne metabolizujú a produkujú ATP. Takže v oku máš takéto bunky a oni nemajú mitochondria, >> majú nejakú obdobu mitochondrií, >> keďže dokážu spaľovať glukózu. >> Nie, no glukózu spaľuješ v cytoplazme, bez mitochondrie. Mitochondria je v cytoplazme, v bunke a ona potom už >> k sebe vpúšťa piruát napríklad >> alebo mastné kyseliny. OK. >> Takže tieto nemajú u nás u ľudí. >> Dobre. A je teda pravdivé tvrdenie, že správa alebo zdravie našich mitochondrií priamo koreluje s naším zdravím, predpokladám. >> Eh, presne tak. A ono je to taký práve to súvisí aj s tou heteroplazmiou, čiže ono to koreluje eh nielen tam množstvu

10:57energie, ale práveže už aj zdravotným problémom. A toto je niečo, čo dnes aj reálne vieme aj na základe štúdií. Aj práve ten tak vôle, ktorého som spomenul, vie to každý doštudovať. eh, že keď má človek nejaký problém, dnes sú to také eh alebo dá sa to najlepšie pochopiť asi na dvoch príkladoch, že kardiovaskulárne problémy, ktoré sú dnes naozaj veľmi rozšírené, každý to poznáme a neurodegeneratívne problémy, čiže s hlavou. Uhm. >> No a keď sa tým človek začne zamýšľať, že náš mozog má najviacondrií, proste sú tam trilióny dohromady, naše srdiečko je to povedzme, že druhé, že má ich trošku menej, ale stále veľmi veľa. Tak keď si zoberieš, že ty máš, ja neviem trilión mitochondrií a máš nejaký životný štýl, povedzme, že zlý ako nejaký priemerný človek, nechcem povedať, že žijeme zle, ale tá naša doba je žiaľ taká, že nemáme úplne všetko optimálne. Tak keď máš proste obrovskú hromadu mitochondry, s

11:42ktorými sa narodíš a ty, ja neviem, 10, 20, 30 rokov funguješ nejakým horším spôsobom života, tak ty síce zabíjaš tie mitochondrie deň za dňom alebo nedovolíš im sa zregenerovať, no stále ti obrovské množstvo ostáva. To znamená, že keď pokým nedospeš do toho bodu, ono sa to označuje, že nejaká 50% heteroplazmia, že proste 50 už je zlých a tých zvyšných 50 je dobrých, tak dovtedy vlastne ty nepociťuješ nejaké príznaky, že mám zlú pamäť alebo neviem sa sústrediť. Ale keď už raz ten bod dosiahneš, tak vtedy už tie príznaky sa viacej prejavia. A práve aj vďaka tomu, >> hlavne u našich starých rodičoch to bolo viacej viditeľné. Dnes už sa to trošku posúva, že napríklad také problémy ako Alzheimer alebo strata pamäti, proste takéto tie neuroprémy, tak boli až v tom staršom veku, že ten človek mu trvalo dlhé desaťročia, kým sa dostal do toho bodu, že v tom mozku už veľa tých

12:25mitochondrií bolo zlých. Áno. Zvyčajne u našich rodičov to prišlo v 30 v 40 a dnes mladí ľudia všetci vieme, že už povedzme v 20 sú schopní mať problémy s hlavou, srdiečko, že >> zdá sa, že to priamo koreluje s by som si to povedal s komfortnosťou eh modernej doby. začíname inklinovať postupne čím ďalej viac k fabrikami spracovaným potravinám, k polotovarom, eh k sladkostiam, čipsom a vlastne a a k týmto h spracovaným potravinám. akože je eh to to ono to znie ako odpoveď, ale je to otázka, hej, že či >> toto sa ma nejak ešte môžeš spýtať, že konkrétne, lebo to je celkom zaujímavá téma, že prečo. Ale eh v podstate áno, to je akože pravda, ale na druhej strane ten hlavný dôvod je ten, že to dané

13:10tkanivo, kde sa tie mitochondrie eh zhoršujú, čiže strácajú tú efektivitu, ten motor už je zlý, tak proste v tom tkanive sa prejavuje ten daný problém. Preto jeden človek môže mať takýto problém, druhý taký, keď sú aj jednovajčné dvojičky, že jeden proste bude 30 rokov zdravý, krásny a druhý môže mať proste problémy so srdcom. A dá sa povedať, že väčšina chorôb alebo patológií, ktoré akože zažívame, hm my ľudia majú všetky pre akože je tam eh z istého pohľadu buď kauzalita alebo korelácia so zdravím eh mitochondrií pri drvej väčšine chorôb, ktorým čelíme vo svojom živote. >> Dobrá otázka. Akože určite nie, že všetko to ani ja nechcem povedať, že 100% proste s mitochondriami. >> Ono sú tiež na to, že nejaké

13:55epidemiologické štúdie, ktoré nie sú 100%, kde som videl, že 10 20% akože chorúb spôsobených aj v rodených, že naozaj sa ten človek narodí už s tým, že to nevie zmeniť. Ale práve to >> takto, keď odmyslíme vrodené chyby, ale myslím skôr také, že životosprávou spôsobené. >> Áno. Tak potom áno. Nechá, že nerád používam slová, že nikdy 100% >> Nie, to nie je preto aj ja som povedal, nie že všetky, ale že že dá sa, že väčšina. >> Áno. V tom prípade je to jednoznačná korelácia. >> OK. Dobre. Čiže, čiže vieme tým pádom, že tie mitochondrie sú absolútne zásadné preto, aby sme dokázali optimálne fungovať, aby sme boli dostatočne odolní, aby sme dokázali vlastne tú energiu spotrebovávať, nie že spotrebovávať eh konzumovať a zúžitkovávať ju na na proste na naše bežné fungovanie. A vlastne aj to som už spomenul, aby sme boli odolní, lebo mnoho ľudí je v tom takom stave, v

14:38ktorom si bol ty, keď si začal keď začala tá tvoja zvedavosť, že sú často častokrát chorí a a nemajú energiu. To sa chcem opýtať, že takisto ne nehovorím o 100% prípadov, ale eh vieš, veľa ľudí má problém s tým, že sú unavení, vieš, bez ohľadu na to, že čo budú jesť, akože to je ich tvrdenie, hej, že bez ohľadu na to, že čo jem, hej, že že koľko spím a tak ďalej, stále akože cítim únavu. Je to prejav nejakej tej h neoptimálnej funkcie mitochondrií v našom tele alebo je to jeden z prejavov? >> Áno. >> Alebo prípadne, keď tak ešte ťa poprosím, skús ty možnože rozvinúť, že OK, tie mitochondrie, dajme, že máme tu heteroplazmiu už pomerne vysokú, >> hej, >> to znamená, že je tam vysoký pomer eh chorých verzus zdravých. >> Chorých, >> ako to môžeme pociťovať vo svojom

15:23živote, ako sa to môže prejavovať, nie? To je také, že najbežnejšie, by som povedal, veci, ktoré si dnešná populácia sama na sebe môže všímať, že to mám >> v podstate aj to, čo si povedal, že nejaká také mentálne hmly, že slabosť, >> ale možno by som ešte nech nestratím myšlienku vlastne k tomu, čo si pred tou vetou hovoril. akože ako to súvisí s mitochondrami, tak ma napadla taká zaujímavá vec, že ono v podstate keď si človek predstaví tú mitochondru ako nejaký ten motor, >> tak eh často sa to tak vo verejnosti, aspoň ja to tak vnímam, rieši, že naozaj keď proste prijmem nejakú kalóriu, nejaké jedlo, tak z toho vytvorím nejakú energiu, že nejaká rovnováha. Ale treba si uvedomiť, že keď je človek povedzme neefektívny, tak nejde ani tak o to, že koľko vložím do tela, ale paradoxne z neho veľa uniká. Čiže ty potrebuješ tú energiu byť schopný, ako sme sa bavili, že usporiadať >> a potom ju využiť. Tá mitondria musí byť

16:06funkčná a vtedy, keď je funkčná, ty tam povedzme prijmeš nejakú tú kalóriu, ten vodík deutéum verzus, ľahký vodík, tak vtedy s ním dokážeš povedzme vyprodukovať nejaké množstvo energie a to množstvo energie bude väčšie ako naopak, že by to tebou len preletelo. >> Čiže >> to, že nejaká choroba súvisí s mitochondrami alebo nejaký stav, tak je pravda. Je to naozaj korelačne pravda, ale nie priamo s tým, že ja neviem, že nejaká kalória alebo niečo takéto, skôr s tým, že či je tá mitochondria dostatočne efektívna, či je funkčná a dokáže to využiť. To znamená ten proces, tú tvorbu energie. OK. či to bola tá prvá vec a potom tá druhá vec eh čo sa vlastne pýtal, tak asi také najčastejšie príznaky sú práve v miestach, ktoré majú paradoxne buď veľmi veľa mitochondrií, ako sme sa bili, že ten mozog srdce, alebo potom, že veľmi

16:49málo. tým, že to časové okno, kedy sa ká prejaví, tak už logicky človek asi dôjde k tomu, že bude trošku odlišné, že keď v tom mozku máme veľa mitochondrií, tak tak ako naši starí rodičia povedzme, že pracovali na záhrade do 60 a potom už začali zabúdať, že už tá pamäť neslúžila, pretože tých 60 rokov tie mitochondrie povedzme, že neboli optimálne, ale stále ich tam bolo dostatok a potom sa to prejavilo. Tak dnes mladí ľudia vieme ako fungujú, žiaľ, tak už povedzme v 30 môžu byť takí, že už nevládzu, mentálna toto tamto. Tak je to aj vďaka tomu, že naozaj tie mitochondrie aj v tom mozgu už nie sú také optimálne. Ale na druhej strane sú tkanivá, ktoré majú málo mitochondrií, ako som povedal napríklad naše svalstvo, kostrové svalstvo, proste biceps, brucho, pretože tam ich toľko nepotrebujeme a dokážu sa veľmi rýchlo obnovovať, tak tam ich je málo a keď ten

17:33človek má ten životný štýl zlý, nie je aktívny, proste to tkanivo odumiera alebo už stráca tie mitochondrie funkčné, tak tam sa to praví veľmi rýchlo. >> Ak sa ti tento rozhovor páči, tak určite sa ti bude páčiť celá nezostrihaná, necenzúrovaná verzia tohto podcastu, ktorú nájdeš tuná.