Stratil som životný smer a nemám energiu ani chuť do ničoho – čo mám robiť?

V skratke

Keď necítiš smer a si vyčerpaný, riešením nie je hľadať nový zmysel života, ale najprv sa zastaviť a energeticky nasýtiť telo a nervový systém. Skutočný vnútorný kompas sa obnoví až vtedy, keď sa znova spojíš s hravosťou, zvedavosťou a tvorivosťou, ktoré si v detstve potlačil kvôli potrebe uznania druhých. Kríza okolo 28.–35. roku života je normálny signál, že stará identita už nesedí a je čas na integráciu, nie na paniku.

Kľúčové momenty

Prečo strácame svoj vnútorný kompas?

Vnútorný kompas strácame preto, lebo v detstve si namiesto neho vytvárame len 'nákres kompasu' poskladaný z očakávaní rodičov, autorít a traumatických skúseností. Ako malé deti sme v kontakte so svojím telom a pocitmi – vieme, kedy chceme spievať, hrať sa, byť zvedaví. Postupne však tieto spontánne prejavy potláčame, aby sme získali uznanie a prijatie okolia, a tým sa odpájame od schopnosti vnímať, čo nám skutočne robí dobre.

Prečo príde životná kríza okolo 30. roku?

Kríza prichádza vtedy, keď činnosti a ciele, ktoré sme si vybrali na základe cudzích očakávaní, prestanú dávať zmysel a energiu. Vekový rozsah 28–35 rokov je typický moment, kedy staré vzorce – dokazovanie si, zháňanie uznania, honba za peniazmi – prestávajú fungovať a človek cíti vyčerpanie a stratu smeru. Nie je to zlyhanie, ale signál od nervového systému, že je čas na integráciu a prerastenie pôvodnej identity.

Čo robiť ako prvé, keď som stratený a vyčerpaný?

Prvým krokom nie je hľadať nový zmysel života, ale zastaviť všetky nepodstatné aktivity a energeticky nasýtiť telo. To znamená dostatok spánku, pohybu, denného svetla, bielkovín, omega-3 mastných kyselín, minerálov a elektrolytov. Telo v podvyživenom a vyčerpanom stave je v napätí (sympatická aktivácia), a v tomto stave nie je možné rozpoznať, ktorý smer je pre nás skutočne správny.

Ako znova nájsť radosť a smer v živote?

Smer sa nájde tak, že sa vzdáme snahy okamžite objaviť 'zmysel života' a namiesto toho experimentujeme s činnosťami, ktoré nás bavili v detstve – bez očakávania výsledku. Keď nájdeme čo i len jednu činnosť, ktorá nám robí radosť len preto, že ju robíme, budujeme v nervovom systéme kapacitu rozpoznávať aj ďalšie príležitosti v súlade s naším vnútrom. Táto zvedavosť a hravosť sú priamym protikladom strachu a úzkosti.

Čo znamená stať sa nezávislým človekom?

Nezávislosť znamená vedieť oceniť ľudí a hodnoty okolo seba, no zároveň byť plnohodnotný aj bez ich schválenia či prítomnosti. Táto kríza nás privádza k poznaniu, že závislosť od uznania druhých bola ilúziou, ktorá nás odrezávala od vlastného kompasu. Keď sa naučíme sami seba vyživiť, uvoľniť a rešpektovať vlastné potreby, stávame sa nielen nezávislými, ale aj nezastaviteľnými, pretože konáme z vlastného zdroja.

Praktické kroky

  1. 1Vzdaj sa dočasne snahy nájsť 'zmysel života' – toto hľadanie robí len staré, unavené ego.
  2. 2Zastav všetky činnosti, ktoré nie sú nevyhnutné na prežitie (platenie nájmu a pod.) a vytvor si priestor na regeneráciu.
  3. 3Energeticky sa nasýť: dostatok spánku, denného svetla, pohybu, bielkovín, omega-3, minerálov a elektrolytov.
  4. 4Denne venuj aspoň 10 minút regulácii nervového systému a prechodu do parasympatického stavu.
  5. 5Rozpamätaj sa, čo ťa bavilo ako dieťa a skús to znova vyskúšať – bez očakávania výsledku alebo úžitku.
  6. 6Nájdi si aspoň jednu činnosť, ktorá ti robí radosť len sama osebe, a venuj sa jej pravidelne.
  7. 7Postupne si všímaj, ktoré ďalšie činnosti alebo príležitosti v tebe vyvolávajú podobný pocit expanzie a radosti.

Spomenuté v tomto videu

Citáty

Tvoj problém nie je v tom, že ty nevieš, kam ďalej ísť. Tvoj problém je ten, že si vyčerpaný z toho, kým si doteraz bol.

Zvedavosť je naprotivok strachu. Nedokážeš byť zvedavý a mať strach zároveň.

Ty si ten, kto dokáže to dieťa v sebe celý život viesť za ručku.

Slovník pojmov

Odborné a cudzie výrazy, ktoré vo videu zazneli — vysvetlené jednoducho.

Anhedónia
Neschopnosť prežívať radosť alebo potešenie z vecí, ktoré človeka bežne bavili.
Adaptogén
Prírodná látka (napr. bylina), ktorá pomáha telu lepšie zvládať a odolávať stresu.
Ašvaganda
Bylina používaná ako adaptogén, ktorá pomáha znižovať stres, no môže tlmiť pocit radosti.
Kortizol
Hormón, ktorý telo vylučuje pri strese.
Sympatikus (sympatická vetva nervového systému)
Časť nervového systému, ktorá nás uvádza do stavu poplachu, napätia a pohotovosti (režim boja alebo úteku).
Parasympatikus
Časť nervového systému zodpovedná za upokojenie, oddych a regeneráciu tela.
Ventrálny vagálny stav
Stav nervového systému, v ktorom sa cítime bezpečne, uvoľnene a otvorene voči druhým ľuďom a svetu.
Metakognícia
Schopnosť premýšľať o vlastnom myslení, teda pozorovať a hodnotiť svoje vlastné myšlienky.
Prepis videa42 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment

Čaute kamoši. Na mojej stránke vladorožku.com som prednedávnou zverejnil formulár, do ktorého sa ľudia, ktorí sa mňa chcú niečo opýtať alebo chcú môj uhol pohľadu na svoju už nejakú životnú situáciu, na svoj problém, na svoju nejasnosť, chcú môj pohľad, tak v tomto formulári sa môžete vypísať. A odpovedí som dostal pomerne dosť a pomerne komplexných a nemám šancu vyjadriť sa ku každej jednej, ale našiel som jeden spojovateľ, ktorý spája takmer všetky odpovede a skoncentroval som to do jednej otázky, ktorú si teraz položím. Ako znova nájdem Smer, energiu a chuť žiť, keď som stratil kompas a som unavený z vlastného premýšľania, nič ma nebaví a neviem, či pokračovať alebo zmeniť smer alebo zostať tam, kde som, že čo mám jednoducho robiť. Eh, vekový priemer všetkých ľudí, ktorí mali zhruba

podobnú otázku, bol od nejakých 28 do nejakých 35 rokov. A nevravím, že viem, čo robiť, ale tuším, čo by som robil ja. A na to, aby som dal dobrú odpoveď, potrebujem doplniť trošku kontextu. Keď sme malé deti a formuje sa naša nejaká prvotná osobnosť, tak do veľkej miery sa formuje na základe toho, čo vnímame, že naši rodičia a okolie nám ukazuje, že je správne, čo je dobré a čo je zlé, čo by sme robiť mali, čo by sme robiť nemali. Nerozumieme tomu úplne, ale toto je nejaký spôsob, na základe ktorého si vyskladáme tú nejakú svoju prvotnú identitu pre prvú tretinu alebo štvrtinu nášho života. Čiže zbierame očakávania našich rodičov a presvedčenie našich rodičov a názory a pohľady našich

rodičov a našich kamarátov a našich učiteľov, možno kňazov alebo všetkých formujúcich osôb a postáv v našom živote. Pretože prichádzame do toho sveta, že s tým, že nevieme o čo sa tu jedná, nevieme o čo ide v tomto živote, tak vlastne to prvé, o čo sa my oprieme, je teda nejaká autorita, nejaký druh autority. Či už eh sú to kamaráti, alebo sú to starší ľudia, alebo sú to starší rodičia. Jednoducho všetky tieto veci na nás majú vplyv a na základe toho nám vytvoria nejaký, ako by som to povedal, nedajú nám do ruky priamo kompas, ako riadiť svoj život, ale dajú nám nákres kompasu, kde je nakreslená šípka nejakým smerom. A ten smer nie je úplne jasný. Ten smer je ako keby len zmes toho všetkého, čo som sa napočúval za celý život. No a ďalšia vec, ktorá má veľký

vplyv na to naše ako keby smerovanie alebo to nastavenie toho akože kompasu, toho umelého kompasu, je eh trauma. Nie som žiaden terapeut, nie som eh odborník na traumu, ale som ľudská bytosť, ktorá si zažila tiež svoje nejaké veci a spolupracujem s mnohými ľuďmi. Počul som neuveriteľné množstvo ľudských príbehov. A keď veľmi, veľmi, veľmi zjednoduším eh to, ako vnímam dnes traumu bez toho, aby som sa snažil robiť z toho nejakú nejakú modlu alebo nejakú eh nejakú nadprirodzenú vec, tak traumu vnímam ako zmenu správania po tom, čo som bol vystavený nejakému veľkému emočnému, psychickému psychofyziologickému stresoru. keď niekto proste na mňa skričí, vybehne alebo ma nejakým

spôsobom, ja neviem, že odignoruje alebo niečo podobné, čo vychýli eh môj nervový systém alebo môj pohľad na svet totálne z cesty a na základe toho ja zmením nejakým spôsobom svoje správanie. To znamená, že niečo prestanem robiť alebo začnem niečo robiť alebo nejakým spôsobom sa pokryvím alebo inhibujem jednoducho, že prestanem ako malé dieťa napríklad, keď chceš spievať, tancovať, eh hmkať si a pýtať sa otázky a niekto z tých autoritatívnych figúr v tvojom živote ťa za to nebude mať rád alebo ti to zakáže alebo niečo podobné, tak musí tam dôjsť k nejakému aktu, pri ktorom ti je jasne povedané, že toto robiť nebudeš alebo toto si choď robiť niekde inde. Tak vlastne na základe toho ty zmeníš svoje správanie a to do veľkej miery takisto definuje ten tvoj len tak načmáraný kompas, ktorý v sebe nemá

reálne žiadnu magnetickú silu, len je to proste niečo nakreslené. Môžeš si to takto predstaviť. A teda ten náš prvý kompas v prvej tretine alebo štvrtine nášho života je skladaný práve z takého nejakého smiešneho nákresu, ktorý ani nám nie je jasný. A vlastne my na základe toho sa potom ideme pustiť do do puberty, do tínedžerského prežívania, do veku medzi 20 a 30. A eh takýto ten eh kompas nás môže zobrať ako keby mnohými smermi, ale vo väčšine prípadov ideme si vyberať činnosti a partnerov a ľudí a kamarátov a záľuby také, ktoré nejakým spôsobom ladia s tým, čo si vlastne my na základe celej našej minulosti myslíme, že by sme robiť mali. A vo väčšine prípadov medzi pubertou až 30. rokom a nám to dodáva ako keby aj taký nejaký drive, že vlastne keď mi celý

život hovorili, že som babrák a nič nezvládnem, tak vlastne budem vyhľadávať činnosti ľudí, príležitosti také, pri ktorých budem môcť dokázať, že zvládnem niečo. Čo je pekná vec, nejdem tu vôbec hovoriť o tom, že či tieto veci sú dobré alebo zlé. Len opisujem, že čo tak štandardne sa deje. Čiže vlastne v takej prvej tretine života aj tento pokrivený kompas nám dokáže poslúžiť na to, aby sme mali ako keby silu, energiu, aby niečo nám dávalo aspoň ako tak zmysel. A či už si vyberáme činnosti, ktoré sú konštruktívne, alebo či si vyberáme činnosti, kde sa chodíme opíjať, rozptyrovať a tak ďalej, je to viac-menej jedno, ale robíme to všetko ako keby s nejakou silou, že nás to baví. A baví nás to práve preto, lebo máme v sebe zakódované nejaké presvedčenia, ktorým sa buď snažíme vyhnúť, alebo ktorým sa snažíme potvrdiť, alebo na základe ktorých sa snažíme potvrdiť svojím životom opak.

Čiže v tejto prvej tretine alebo štvrtine života vytvárame nejakú svoju vlastnú identitu, budujeme svoje vlastné ego a je to pre túto životnú etapu veľmi dôležitý akt alebo dôležitý proces. Vo veku medzi 28 až 35 štandardne, u niekoho to môže byť výraz neskôr, u niekoho to môže byť výrazne neskôr, sa však začne diať presne to, že zrazu sú tieto veci, ktoré som doteraz robil, či už to bolo opijanie alebo dokazovanie si alebo zháňanie prijatia druhých ľudí, alebo zháňanie uznania druhých ľudí, alebo neostala snaha zarobiť viac a viac a viac peňazí. Jednoducho akékoľvek tendencie sme na základe nášho ranného programovania absorbovali, v istom bode prestanú dávať zmysel. už nám nedávajú ten pocit satisfakcie a cítime, že

neviem, či toto je smer, v ktorom chcem pokračovať. Nemám už energiu, nemám chuť žiť, som stále unavený, vyčerpaný, nič ma už nevie nadchnúť, nič už nemá v sebe takú tú eh nejaký druh radosti. No a vlastne tu je veľmi dôležité pochopiť, že keď si sa do tohto štádia dostal, tak vlastne dostal si sa do krízy identity a to je to je metanoja. To je vlastne pozvanie k tomu, aby si prerástol alebo transcendoval tú pôvodnú identitu, ktorú si ako keby nejakým spôsobom dajme tomu, že zdedil alebo len absorboval zvonku. Keď si úplne malé dieťa, tak vlastne ty síce nemáš nejaký vnútorný kompas, ale s čím si v hlbokom kontakte je svoje vlastné telo a svoje vlastné pocity. Nevieš to ešte síce pomenovať, ale eh

jednoducho, keď je v tvojom tele energia momentálne hravá, tak ideš sa momentálne hrať. Keď je v tebe energia spievaváva, tak ide z teba spev a na základe tohto dokážeš sa nejakým spôsobom prejavovať, ale je to také neupratané. Preto tá to vytvorenie tej nejakej identity v prvej časti života ti s tým dokáže veľmi pomôcť. Ale vo väčšine prípadov sa mnohých takých týchto vitálnych prejavov, ako je hravosť, zvedavosť, dopytovanie sa otázok a a chuť spievať a tvoriť a maľovať a tak ďalej sa z nás do veľkej miery vytratí, lebo už sme dospelí ľudia. A vzdali sme sa tých vecí do veľkej miery aj preto, aby sme naplnili očakávania druhých ľudí, aby sme získali oznanie a prijatie druhých ľudí. Prijatie spoločnosťou, prijatie kamarátmi. Keď si sa ocitol v partii kamarátov, ktorých agenda je, ja neviem,

že sledovať nejaký nejaký šport a chodiť vonku a fajčiť a piť a chodiť na nejakých, ja neviem, vytuningovaných autách, počúvať rap a tak ďalej, tak vlastne tam nie je veľmi prejav na nejakú eh alebo nie je tam priestor na také v úvodzovkách infantilne eh hranie sa, zvedavosť a eh nejaké doberanie sa v takom detskejšom slova zmysle. Čiže potlačíme veľké množstvo vecí a v tom potláčaní veľkého množstva vecí eh v snaha je získať uznanie a prijatie. My vlastne sa odtrhávame od nejakého nášho vlastného kompasu. Odtrhávame sa od vnímania svojho vlastného tela, svojich vlastných pocitov a svojich vlastných emócií. Čo dá sa povedať, že je, nechcem povedať, že je to v poriadku, ale akože

deje sa to každému. A práve keď prídeš do tejto krízy, keď zistíš, že už to, čo robíš, ten tvoj smer momentálny nedáva ti zmysel a nemáš nedáva ti už energiu, nedáva ti žiadne nové nakopnutie, tak je to výzva. Z mytologického pohľadu je to je to ako keby už potreba iniciácie, ale z takého fyziologického alebo neurologického uhla pohľadu eh mi príde, že jedná sa o informáciu od celej tvojej nervovej sústavy a aj od tvojho mozgu, že je čas na upgrade, že je čas na to znova zintegrovať celú svoju bytosť a spochybniť vlastne všetky tie očakávania a to svoje smerovanie a tú svoju identitu do poslednej šrúbky. Schybniť to neznamená, že zahodiť to, ale

spochybniť to v tom slova zmysle, že je to naozaj to, čo je pre mňa to správne? Je to to, čo mi prináša pocit expanzie, pocit slobody alebo približuje ma to aspoň tým smerom, alebo vlastne už vôbec tam nevnímam tieto veci. A tu je veľká haluz, že vlastne my keď počas detstva potlačíme veľké množstvo takých tých spontánnych prejavov, tak eh my keď ich potlačíme, my prestaneme ich vnímať. prestaneme vnímať, aký je to pocit mať radosť, zároveň aký je to pocit byť smutný a dovoliť si ísť do smútku. Strácame spojenie s takou prirodzenou hravosťou bez toho, aby sme vnímali, že ako my vyzeráme pred druhými ľuďmi. Prichádzame o veľa zdanlivo detských ako keby povahových čert. Avšak tieto detské povahové čerty so sebou častokrát nesú

schopnosť vnímať, ako sa cítim vo svojom vlastnom tele. Nielen, že sa pozrieť dovnútra a vnímať to, ako to tam v tom tele je, ale keď sme dlho odpojení od hravosti, od zvedavosti, od tvorivosti, takej tej detskej, kde sa hráme a sme zvedaví a skúmame a tvoríme len preto, že to robiť chceme, nie preto, aby sme vyzerali pred druhými dobre, aby sme získali pozornosť a uznanie druhých ľudí. Tak vlastne keď od tohto sa my odpájame a odpájame sa zaručene všetci do veľkej miery počas dospievania od týchto kvalít v sebe, tak vlastne strácame aj schopnosť vnímať drobné nuancy a drobné detaily toho, ako sa cítime vo svojom vlastnom tele. Keď sme okolo 30, tak vnímame, že buď som OK, alebo nie som OK. Buď teraz som v nejakom ravši, alebo je všetko zlé. A

vidíme svet čierno-bielo. Aj to vnútorné prežívanie vnímame čierno-bielo. Buď mi všetko dáva zmysel a naplno ma to baví, alebo ma nebaví nič, že všetko je zlé. A mimochodom, zároveň s tým, ako už dlhodobo fungujeme v tom napĺňaní, očakávaní druhých ľudí. Ešte ináč doplním, že mnohí z nás si ani neuvedomujeme, že veci, ktoré robíme, robíme práve preto. Mnohí z nás si to priznať nechceme. Mnohí z nás si to vôbec neuvedomujeme. Eh, mnohí z nás sme dokonca uverili, že to je naše vlastné rozhodnutie. Ale garantujem ti, že drvivá drvivá väčšina z nás v takomto veku od puberty do nejakej 30 máme veľa sklonov, ktoré eh robíme práve len preto, aby sme sa zapáčili druhým ľuďom. A práve táto životná kontrakcia, kedy cítiš, že veci prestávajú dávať zmysel, že si unavený, že si vyčerpaný a že

proste to tvoje smerovanie zrazu nedáva zmysel, je výzva alebo upozornenie od nejakého tvojho hlbšieho emočného, psychického prežívania a možno aj od tvojej neurológie, od tvojho nervového systému, že je na čase hľadať ten skutočný kompas, nie ten na papieriku nakreslený kompas, ktorý sme dostali v detstve, ktorý vlastne nemá žiadnu funkciu. Je to len ako keby nejaká iluzórna, dočasná predstava o tom, že kam by si ty vo svojom živote mal ísť, že kde je ten sever v tvojom živote. Tak vlastne keď príde táto výzva, táto kontrakcia v našom emočnom a psychickom a aj fyzickom energetickom prežívaní, tak je to vlastne pozvanie k tomu, že poďme vyhrabať ten pôvodný kompas, ktorý sme kdesi na tej našej ceste stratili.

No a tento kompas je niečo, čo máme šancu objaviť len vtedy, keď nájdeme spôsob, ako sa znova dostať práve k tým detským prejavom hravosti, zvedavosti a tvorivosti, ktoré sme kdesi cestou opustili. Pretože práve hravosť, tvorivosť a zvedavosť boli vlastnosti alebo kvality, vďaka ktorým my sme boli schopní vnímať svoje vlastné telo a to, čo nám robí dobre, to, čo nás dokáže nadchnúť. Opustenie práve týchto troch kvalít nám znemožňuje mať k dispozícii oči alebo nástroj alebo ten kompas, vďaka ktorému vieme zistiť, že aha, toto je ono, toto je to správne pre mňa, týmto smerom chcem ísť. A každý z nás má inú cestu, ktorou sa dostaneme naspäť

práve k tejto hravosti a zvedavosti a tak ďalej. Ale prvá kľúčová vec je tá, že keď človek sa ocitne v takomto krízovom období straty smeru, nič nedáva zmysel, unavený som, vyčerpaný som, nemám radosť z ničoho. V prvom rade je treba si uvedomiť, že to ako sme žili svoj život doteraz, nie je žiadnym spôsobom zlé, nesprávne, len už to prestáva byť aktuálne alebo v súlade s tým, kým ty vo svojej podstate si. až keď budeš dostatočne unavený z tej svojej cesty, tej prvej fázy života, až vtedy ako keby si pripravený poznať, že čo je pre teba to skutočné a pravé. A je to úplne normálny proces, ktorý si nie je vôbec žiadnym spôsobom treba vyčítať, pretože život vie sa postarať o to, aby si správny čas prišiel na to, že čo je pre teba to pravé. Avšak keďže v prvej

časti nášho života do veľkej miery väčšina z nás opúšťa tvorivosť, hravosť a zvedavosť, tak je veľmi dôležité pomaličky sa učiť, ako sa dostať naspäť k týmto vlastnostiam, pretože práve tieto vlastnosti nám umožňujú aj vnímať všetky také tie drobné nuansy v našom tele, vďaka ktorým my dokážeme čítať, že či to, čo teraz sa mi ponúka zvonku, takáto pracovná príležitosť, takýto partner a tak ďalej, že či je to skutočne práve pre mňa, či skutočne mám do toho ísť alebo nie. A tento systém sa cibrí, naša citlivosť sa cibrí. A čo je veľmi dôležité uvedomiť si, že keď už sme konečne v tej kríze, tak sme dostatočne unavení a vyčerpaní na to, aby sme ten starý život, ten starý spôsob uvažovania, myslenia a žitia a spravovania svojho života ťahali ďalej. Je veľmi dôležité si tam všimnúť, že proste, že sme tam unavení a vyčerpaní.

A častokrát, keď sme vyčerpaní a unavení, bývame napätý. Bývame v takej fyziologickej kontrakcii, čo je niečo, čo čomu sa venujeme v mnohých mnohých videách, že ako toto rozpustiť. Ten najdôležitejší krok, keď sa ocitneš v kríze, nie je upriamiť všetku svoju pozornosť do hľadania nového zmyslu. Pretože keď sa ocitneš v tejto kríze, tak je treba si uvedomiť, že si pravdepodobne vyčerpaný, unavený, demotivovaný. To znamená, že všetky tvoje fyziologické eh rezervy, čo sa týka živín, čo sa týka fyziologickej regenerácie, možno aj aj tvoj spánok, býva výrazne nižšej kvality, vďaka čomu ako keby to vyčerpanie a podvýživenosť nášho tela. A keď hovorím o podvyživenosti, nehovorím len o živinách, hovorím aj o pohybe a hovorím zároveň aj o takej emočnej vyživenosti.

Čiže keď sme vyčerpaní a podvyživení všetkými týmito druhými spôsobu, väčšinou vtedy sa tá kríza prejaví. A prvé, čo je treba urobiť v takejto kríze, je rozhodnúť sa, že teraz sa idem zastaviť vo všetkých činnostiach, ktoré mi to umožnia. Samozrejme, nie v činnostiach, ktoré potrebujem k tomu, aby som mal na zaplatenie nájmu a tak ďalej, ale vo všetkých ostatných činnostiach, ktoré bežím stále nejak na autopilota. Kde sa dá, tak sa zastaviť a vytvoriť priestor na to, aby som dokázal naspäť sa energeticky zasaturovať. To znamená, že je potrebné naspäť svoje telo uvoľniť a dodať mu energiu, dodať mu životnú silu. Ono telo to zvládne samé, ale potrebuje na to pohyb. Potrebuje na to, aby si v noci spal, aby si cez deň bol na dennom svetla, aby si chodil občas do prírody, aby si mal

dostatok živín, bielkoviny, minerály, elektrolyty, horčík a všetky tieto veci. Naša značka Neohack stojí vlastne presne na tom, aby sme pomohli ľuďom, ktorí sa do takéhoto druhu krízy dostali, aby sa čo najskôr dokázali energeticky zasaturovať, aby mali dostatok omega-3, horčíku, elektrolitov a ak niekto má takú, že veľmi intenzívnu krízu, že je totálne odpojený od všetkého v sebe, lebo je totálne vystresovaný a úzkostný, tak na to sme robili našu zmes. Mám ju aj tu. Passion fuel. SP Fuel, čo je unikátna zmes, do ktorej sme dali veľké množstvo asvagandy, čo je jeden z najsilnejších prírodných adaptogénov, ktoré nám pomáhajú prelomiť

cyklus stresový. Avšak asfagnada sama o sebe má vo zvyku tak ako keby otlmiť kortizolovú produkciu, že spôsobuje anhedoniu. To znamená, že ešte prehlbí stratu takej tej životnej radosti. A práve preto, keď sa užíva, je veľmi dôležité mať to vybalancované ďalšími zložkami, ktoré vyživujú nervový systém a tonizujú náš nervový systém takým spôsobom, že balancujú tento hedonický vplyv, účinok ašvagandy. Vlastne passion fuel, keď sa nad tým zamýšľam, sme robili presne pre ľudí, ktorí prechádzajú takýmto nejakým druhom vyhorenia. Obsahuje to všetky zložky, ktoré pomáhajú zaplátať väčšinu nutričných nedostatkov dlhodobého stresu na úrovni našej nervovej sústavy. Čiže treba, keď je človek v takomto druhu krízy, energeticky nasaturovať, aby sa telo mohlo uvoľniť, pretože

podvýživenosť, či už emočná, pohybová alebo výživová a takisto aj vyčerpanie sú všetko stresory pre tvoj organizmus. A tvoj organizmus, keď vníma veľké množstvo stresu, robí to, že na tvojej fyziológii sa to prejavuje napätím. Prejavuje sa to niečím, čo vyzerá ako stres alebo zhon. A práve toto rozpoloženie, to napätie, ten zhon nám znemožňuje vidieť príležitosti, ktoré sú v súlade s naším vnútrom. Veďto nemáš šancu prísť na to, aký je tvoj ďalší smer, kým si napätý, kým si v zhone, kým to musíš nájsť. Ty potrebuješ vytvoriť v sebe dostatočne veľa energie alebo dostatočne sa energeticky nasaturovať,

aby sa telo uvoľnilo. Keď sa telo začne uvoľňovať a vyskočíš z tých takých operatívnych funkcií, ktoré si doteraz robil dennodenne, len aby si udržal celý svoj matrix, celý svoj konštrukt pohromade a uznanie a prijatie druhých ľudí, aby si mal stále toho prísun týchto všetkých dávok, týchto závislostí. Keď toto stopneš, energeticky sa nasaturuješ, tvoje telo sa zvoľní. A tvoje telo, keď sa zvoľní, vypínaš trošku sympatickú vetvu svojho nervového systému a si schopný trošku viac sa uvoľniť. A keď dokážeš zároveň začať pracovať aspoň každý deň, zhruba nejakých 10 minút denne na regulácii svojej nervovej sústavy alebo učíš sa, ako sa uvoľniť do parasympatika, s čím keď potrebuješ pomôcť, tak dole nájdeš odkaz na sedemdňový stress reset, vďaka

ktorému sa poznáš seba samého. Aké to je, keď si uvoľnený a hravý. A to je úplne nový uhol na zaradania na svet. totižto až keď sa spojíš naspäť s tými detskými časťami, ako je hravosť, zvedavosť a tvorivosť. Tieto časti ináč dokážeš ako keby zažívať práve len v tom energeticky vyživenom stave a uvoľnenom stave, pretože totižto všetky tieto tri kvality si schopný prežívať len v takzvanom ventrálnom vagálnom stave svojho nervového systému, ku ktorému šancu máš sa dostať len vtedy, keď si vyživený, len vtedy, keď si dostatočne uvoľnený, že dokážeš ten svoj nervový systém reálne uvoľniť. A zároveň vtedy, keď máš dostatok nejakých podnetov, na základe ktorých by sa mohla tvoja hravosť alebo zvedavosť alebo tvorivosť

zapojiť. To znamená, že v prvom kroku vzdať sa všetkej snahy o vynájdenie teraz svojho zmyslu života, pretože to, kto sa snaží nájsť tento nový zmysel života, je to staré ego, ten starý špinavý na papieriku nakreslený kompas, čo ukazuje 15 rôznymi smermi, lebo ti ho kreslilo 150 rôznych ľudí. Čiže vzdať sa vôbec snahy, že teraz ja ja odtiaľto z tohto rozpoloženia, z tohto vyčerpania nájdem ten ďalší smer. To je za prvé. Za druhé energeticky sa nasaturovať, stopnúť všetky činnosti, ktoré nepotrebujem momentálne nevyhnutne k tomu, aby som prežil. Všetky ostatné činnosti stopnúť a vytvoriť si priestor na prechádzky v podennom svetle, na počúvanie hudby, ktorú mám rád, na sledovanie filmov, ktoré mám rád. Čo sa

výživy týka aspoň raz denne si sám svojimi vlastnými rukami niečo chutné navariť, mať dostatok bielkovín, dostatok omega-3 mastných kyselín, či už z doplnkov alebo z rýb, potrebuješ dostatok elektrolitov, dostatok minerálov, nasaturovať to svoje telo poriadne všetkými živinami, mať nejaký uvoľnený hravý pohyb, či už je to prechádzka alebo sú to nejaké, že kliky alebo keď máš rád posilku alebo nejaký šport, tak to do svojho denného režimu naplniť a začať sa starať o seba, že predstav si samého seba, že ty si nejaké bábätko, ktoré stratilo cestu a teraz Ty ideš nehľadať pre tú bábätku cestu, ale ideš to bábätko vyživiť, aby sa nebál, aby sa mohlo uvoľniť. A za tretie, potrebuješ v rámci toho ušetreného času, ktorý si ušetril vďaka tomu, že si vyhodil všetku pre život nepotrebnú momentálne operatívu, ísť skúšať nejaké

veci. Nie preto, lebo musím nájsť zmysel, lebo pôjdeš napätý do všetkých týchto vecí. Skús si rozpamätať, že čo si rád robil ako malé dieťa. Možno si mal rád muziku, možno si mal rád alebo si chcel hrať na nejaký hudobný nástroj, alebo si chcel hrať futbal, alebo si chcel chodiť po výletoch, alebo si chcel mať psíka, alebo si chcel mať záhradku, alebo si chcel mať niečo a treba skúšať. Možnože vyskúšaš dve, tri veci a prídeš na to, že ó, tak toto toto z nejakého dôvodu ma vyživuje. A tam je veľmi dôležitá vec, že keď nájdeš jednu činnosť, ktorá z nejakého dôvodu ti dáva aspoň trošku zmysel, že vau, že toto, neviem prečo, ale dobre sa mi to robí, rád to robím a a viem sa tam do toho ponoriť, tak vlastne keď máš takúto jednu činnosť a táto činnosť vôbec nemusí byť žiadnym spôsobom spojená s nejakou tvojou ďalšou víziou, žiadnou

nejakou tvojou misiou alebo so spôsobom, ako by si zarobil peniaze alebo získal uznanie a pozornosť druhých ľudí, ale objaviť činnosť, ktorá ti robí radosť len preto, že ju robíš. A každý z nás nejakú takúto činnosť má, len potrebuješ dostatočne veľa experimentovať s tými činnosťami v stave vyživenom a uvoľnenom. Vyživený a uvoľnený experimentovať. Tieto tri veci, keď spojíš, tak rozpamätávaš sa na to, aké je to vnímať, keď robím niečo rád. Aké je to hrať sa bez očakávania nejakého výsledku. A zároveň, keď si dostatočne uvoľnený, dokážeš vytvoriť v sebe dostatočný kvalitný prístup k metakognícii, že zrazu si schopný pýtať sa hlbšie otázky sám o sebe. Nielen, že čo by som mal robiť, ako teraz zarobiť

peniaze, ako si nájsť frajerku a tak ďalej, ale dokážeš byť zvedavý a dokážeš kmať bez toho, aby si mal strach. Veďto zvedavosť je naprotivok strachu. Nedokážeš byť zvedavý a mať strach zároveň. Keď sa učíš byť zvedavý vďaka vyživenosti, uvoľnenosti a experimentovaniu s rôznymi činnosťami, prinavraciaš do seba tie kapacity, ktoré priamo negujú úzkosť, strach a tieto ďalšie veci, ktoré dnes eh sú palivom alebo benzínom pre túto tvoju krízu alebo to tvoje vyčerpanie, vyhorenie. Tvoj problém nie je v tom, že ty nevieš, kam ďalej ísť. Tvoj problém je ten, že si vyčerpaný z toho, kým si doteraz bol. A ty keď znova sa dostaneš do kontaktu so svojou hravosťou, so svojou

zvedavosťou, naučíš sa byť uvoľnený, naučíš sa odmietať zhon druhých ľudí, drámu druhých ľudí a vyživíš ten svoj organizmus dostatočne, tak vďaka hravosti a zvedavosti budeš schopný vnímať, ktoré činnosti by som teoreticky dokázal začať robiť naplno s tým, že možno by ma jedného dňa boli aj uživili alebo by mi nejakým spôsobom pomohli prežiť alebo alebo niečo. niečo podobné. Pričom keď toto bude tvoj cieľ, tak to nenájdeš, pretože ten cieľ, ku ktorému sa potrebuješ ty teraz dostať, je tá cesta, ako sa energeticky nasaturovať, ako sa vyživiť, ako experimentovať a hrať sa, pretože to je tá haluz, že vlastne ty sa dokážeš naozaj skutočne hrať až vtedy, keď si totálne odpojený od toho, že čo ti to prinesie. Keď sa

ideš hrať preto, aby si zistil, že či toto je moje teraz životné poslanie alebo nie, tak nikde na to neprídeš. Preto potrebuješ byť uvoľnený, energeticky nasaturovaný, vyživený a potrebuješ nájsť činnosť, ktorú dokážeš robiť len preto, že ti robí radosť. A ty keď sa naučíš vnímať jednu činnosť, ktorá ti robí radosť, pri ktorej sa naplno prejavuje tvoja zvedavosť a tvoja hravosť a tvoja tvorivosť, tým vykonávaním tej činnosti buduješ vo svojom nervovom systéme kapacitu, vďaka ktorej budeš schopný zbadať aj ďalšie činnosti, ktoré nesú ten istý odtlačok. A nie je tu cieľ nájsť si tých činností milión, aby si sa potom v nich stratil. Ale ide o to, že keď takto do seba inštaluješ tú radosť, hravosť, zvedavosť a tak ďalej v tom uvoľnenom, vyživenom

stave, kde netlačíš celý čas na pilu, už aby si získal odznanie a pochvalu druhých ľudí, ale robíš to len pre seba, že staneš sa takým zdravým, nechcem povedať, že sepom, ale človekom, ktorý sa stáva nezávislým. To je lepšie pomenovanie, že keď sa začneš pomaly stávať takýmto nezávislým človekom, tak zrazu budeš schopný nielen vnímať, že čo je to, pri čom ty dokážeš sa hrať a tvoriť, ale na základe toho budeš schopný a vnímavý vidieť a rozoznať, že čo sú tie veci, ktoré by som vo svojom živote naozaj robiť chcel, ktoré mi dokážu zarobiť peniažky a oživiť moju rodinu, ale že naozaj chcel. A to nemáš šancu rozpoznať vo vyčerpanom, napätom tele v tých istých činnostiach, ktoré si robil doteraz, ktoré ťa priviedli až sem

k tomuto vyčerpaniu, pretože celé toto vyčerpanie pramenilo z toho, že že si stratil ten skutočný kompas, skutočný funkčný kompas, ktorý celý čas je v tebe dostupný v tom novom nervovom systéme a používal si nejakú atrapu, ktorú ti nakreslili ľudia, ktorí ťa do tohto sveta priviedli. A to je veľmi dôležité. Nemá zmysel nikoho za to viniť, pretože každý jeden z nás týmto procesom prechádza. Toto je proces iniciácie, kde vstupuješ do svojej sily, stávaš sa nezávislým človekom. Nezávislý nie je len ten, kto si nepýta schválenia, povolenia a uznanie, alebo iba ten, kto nepotrebuje užívať nejaké drogy alebo neprežiera sa a tak ďalej. Aj keď aj toto k tomu patrí. Skutočne nezávislý

človek je ten, ktorý dokáže oceniť ľudskú prítomnosť a hodnoty okolo seba, ale vie, že aj v absencii všetkých ľudí, aj v absencii peňazí a tak ďalej je naplnohodnotný. A to je niečo ku spoznaniu čoho ťa privádza práve táto kríza, že nahliadneš za tú ilúziu, ktorá v tebe vytvárala ten pocit závislosti, že potrebuješ mať okolo seba ľudí, ktorí ťa potľapkajú po pleci a ktorí ťa budú prijímať a tak ďalej, pretože do momentu, kým ty potrebuješ všetky tieto veci, tak takýchto ľudí nenájdeš, pretože si stále len človek, ktorý potrebuje, ktorý je závislý. A to je veľmi odpudivá energia v momente, keď sa začneš stavať vďaka tomu, že ty sám seba vyživíš, sám sebe navaríš, sám sa uvoľníš, sám si dovolíš si uvoľniť sa,

sám si povieš, že nie, tieto veci už robiť teraz nebudem. Minimálne na najbližšieho pol roka, lebo chcem tráviť čas sám so sebou, že zoberieš samého seba na vet a tak ďalej. V celom tom procese tohto vyživovania a uvoľňovania sa a experimentovania s novými činnosťami, kde prizývaš naspäť tú hravosť, zvedavosť a tvorivosť, ty zistíš, že ó, ale mne je celkom fajn. Aj napriek tomu, že nikto mi tu do toho nič nevkladá. nikto, nikto ma tu nechváli, netlapka po pleci a tak ďalej. Takto sa stávaš nezávislým človekom. A potom keď už dokážeš navnímať v sebe trošku tej nezávislosti, trošku tej hravosti, trošku takej tej eh takej takého toho detského šibalstva v dospelom tele s kontextom dospelého človeka, ktorý už vie zhruba ako to v tom svete chodí, tak sa stávaš nielen nezávislým, ale nezastaviteľným človekom, lebo ideš z vlastného zdroja, ideš z vlastného

prameňa, ideš z vlastného poznania na základe svojho vlastného kompasu, ktorý je celý čas zabudovaný v tvojom nervovom systéme. Len zabudol si ho kdesi v detstve, lebo ti zakázali hrať sa, spievať alebo tak. Nemuseli ti to zakázať. Mohol si si to zakázať. Vo väčšine prípadov si si to zakázal ty sám, lebo si mal pocit, že keď budem naďalej prejavovať seba samého, nebudú mať radi a zostanem sám. Dnes už vieš, že že to tak nie je. A to bola riadne dlhá odpoveď na takúto jednoduchú otázku. Čiže tak. Všetci ľudia, ktorí si prechádzate svojimi krízami, chcem, aby ste zároveň aj vedeli, že vlastne značka Neohack je práve pre ľudí, ako si ty, ako som ja, pre ľudí, ktorí sa chcú naspäť navrátiť k tomu svojmu kompasu a chcú prerušiť to kolečko toho stresu, toho napätia, eh, podvýživy a tak ďalej.

Neohack som stvoril ja ako tvorca celého tohto kanála, celej tejto filozofie, celého tohto enterpriseu, kde sa snažíme ľuďom pomôcť, povypínať automatov v prvom rade v našom prežívaní, v našej mysli a tak ďalej. A v momente, keď máš vypnutý automat, tak sa môžeš cítiť trošku opustený, trošku sám. A pointa je, že v tej ďalšej fáze nepotrebuješ žiadneho Vladaroška ako nejakého gurua, alebo nepotrebuješ nikoho ako žiadneho gurua, pretože to, kam ty sa potrebuješ dostať, si naspäť do seba samého, stať sa nezávislým a ja som veľmi rád, keď aj naďalej budem môcť byť na tvojej ceste ako rovnocenný parťák. človek, ktorý zbiera skúsenosti ďalej a zdieľa to s ďalšími ľuďmi, pretože prešiel si tam takýmito krízami a viem, že ako hodnotné

by bolo pre mňa, keby vtedy pre mňa niekto taký bol, kto si krízou prešiel a trošku o nej rozpráva a zjednoduší mi to. By the way, kebyže aj ty máš nejakú svoju zaujímavosť, ohľadne ktorej by si sa chcel možno so mnou pobaviť alebo počuť môj názor alebo názor celého môjho tímu, ktorý spolupracuje so mnou na tvorbe týchto videí a produktov a tak ďalej, tak eh dole v odkaze pod videom nájdeš aj odkaz práve na tento formulár, vďaka ktorému toto video vzniklo. Už samotné vypísanie svojho problému alebo svojho pohľadu na svoj vlastný život v tomto formulári je veľmi liečivá záležitosť. A my keď uvidíme, že dokážeme naozaj sa k tomu vyjadriť tak, že mohlo by to byť nápomocné aspoň čiastočne, tak ho natočíme o tom ďalšie video. Takže sem s tým teším sa trošku

viac do takýchto spoluprác, pretože som donedávna robil jeden na jedného spolupráce a nedávalo mi to takú silnú satisfakciu, pretože ten internet je strašne silná vec. Keď pomôžem iba jednému človeku, je to úplne niečo iné, ako keď sa fakt, že urobia informácie, ktoré pomôžu v veľkej mase ľudí. A čím ďalej, čím s väčším množstvom ľudí som eh rozprával, tým väčšiu cítim a vnímam nádej v to, že že riešenie nie je v tom, že ťa stále niekto bude vodiť za ručku, ale že zistíš, že ty si ten, kto dokáže to dieťa v sebe celý život viesť za ručku. K tomu ťa chcem dostať k tejto nezávislosti. Let's do this. Volám sa Vlado Rožko a toto je Metanoja. Kanál pre ľudí

odhodlaných vypnúť autopilota.

Časté otázky

Prečo sa životná kríza a strata smeru objavuje najčastejšie okolo 30. roku?

Pretože do tohto veku sme si väčšinou vybudovali identitu na základe očakávaní rodičov, autorít a spoločnosti. Keď táto identita prestane napĺňať naše skutočné potreby, nastáva prirodzená kríza, ktorá signalizuje potrebu vnútornej integrácie.

Je strata motivácie a chuti do života znak lenivosti?

Nie. Väčšinou ide o dôsledok dlhodobého fyziologického a emočného vyčerpania či podvýživy, nie o charakterovú vlastnosť. Telo a nervový systém takto signalizujú potrebu regenerácie a zmeny.

Ako súvisí detská hravosť so schopnosťou nájsť svoj životný smer?

Hravosť, zvedavosť a tvorivosť sú vlastnosti, vďaka ktorým dokážeme vnímať jemné signály tela o tom, čo nám robí dobre. Bez nich strácame prístup k vnútornému kompasu, ktorý nám ukazuje smer.

Má zmysel hneď hľadať nový zmysel života, keď som vyhorený?

Nie, práve to prehlbuje tlak a chaos. Najprv je potrebné telo a nervový systém energeticky nasýtiť a upokojiť, až potom je možné vnímať skutočné potreby a smerovanie.

Čo znamená stať sa nezávislým v kontexte životnej krízy?

Znamená to necítiť sa naplnený len vďaka uznaniu, pochvale alebo prítomnosti druhých ľudí, ale vedieť byť v pohode aj sám so sebou vďaka vlastnej starostlivosti a sebauvedomeniu.

Súvisiace videá