Prečo sa nedokážem zmeniť, aj keď na sebe pracujem?
Skutočnou prekážkou osobnej zmeny nie je mindset ani okolnosti, ale kapacita nervového systému – schopnosť tela zvládať stres, emócie a intenzitu života bez preťaženia. Táto kapacita sa dá tréningom rozšíriť, a to jednak prehlbovaním prístupu do parasympatika (dych, relaxácia, príroda), jednak dobrovoľným vystavovaním sa hormetickému stresu (otužovanie, dychové techniky, čelenie výzvam). Čím širšia kapacita, tým viac slobody, pokoja a schopnosti zostať prítomný pri akejkoľvek záťaži.
Čo je to kapacita nervového systému?
Kapacita nervového systému je miera, do akej dokáže tvoj nervový systém spracovať stres, emócie a intenzitu života bez toho, aby prešiel do preťaženia alebo kolapsu. Ide o rozpätie medzi aktivačnou vetvou (sympatikus) a pokojovou vetvou (parasympatikus), v ktorom sa cítiš byť bezpečne bez potreby uniknúť, rozptýliť sa alebo zareagovať automaticky. Keď je táto kapacita úzka, aj bežné situácie pôsobia stresujúco a človek skončí v reaktívnom, nevedomom správaní.
Prečo ma všetko tak ľahko rozhodí?
Ak aktivácia sympatika prekročí hornú hranicu tvojej kapacity, telo automaticky prepne do reaktívneho módu – útek, útok, zamrznutie alebo iné naučené vzorce z minulosti. Nie je to vedomé rozhodnutie, ale fyziologická reakcia nainštalovaná výchovou a skúsenosťami. Čím užšia kapacita, tým rýchlejšie a častejšie sa tam človek dostáva.
Ako súvisí kapacita nervového systému so slobodou a emóciami?
Pri úzkej kapacite je emócia ako strach alebo úzkosť „nalepená“ na človeka a plne ho riadi, pretože nemá kde v priestore vnútra existovať oddelene od jeho identity. Pri rozšírenej kapacite má miesto pre emóciu aj pokoj súčasne – človek dokáže emóciu cítiť, ale nebyť ňou totálne unesený, čo mu umožňuje slobodne sa rozhodovať aj v ťažkých situáciách.
Ako rozšíriť spodnú hranicu kapacity (parasympatikus)?
Kľúčové sú krátke denné praktiky – predĺžený výdych, tonizácia blúdivého nervu zvukom „hm“, progresívne uvoľňovanie svalov, NSDR protokol a prechádzka v prírode. Odporúča sa venovať tomu aspoň 10-15 minút denne, ideálne rozdelených do viacerých krátkych blokov, konzistentne počas viacerých týždňov.
Ako posunúť hornú hranicu kapacity (sympatikus)?
Hornú hranicu rozširujú krátkodobé, intenzívne a dobrovoľné stresory – otužovanie (1-3 minúty v studenej vode), silový trénink, Wim Hofovo dýchanie, breath of fire, alebo zámerné zadržanie dychu po výdychu. Dôležité je robiť to dobrovoľne a bez súťaživosti, pretože práve dobrovoľné vystavenie sa nepohodliu adaptuje nervový systém a zvyšuje toleranciu voči stresu.
Aká je úloha výživy v tomto procese?
Nedostatok živín, spánku a nadbytok stimulantov môže kapacitu nervového systému výrazne zúžiť. Omega-3 mastné kyseliny, horčík a elektrolyty patria medzi základné živiny, ktoré podporujú funkciu nervovej sústavy a jej odolnosť voči záťaži.
Praktické kroky
- 1Vyhraď si denne 10-15 minút na reguláciu nervovej sústavy (môže byť aj 3x5 minút).
- 2Praktizuj predĺžený výdych – dlhší výdych než nádych ťa posúva do parasympatika.
- 3Skús výdych so zvukom „hm“ na tonizáciu blúdivého nervu.
- 4Zaraď progresívne uvoľňovanie svalov alebo NSDR nahrávku.
- 5Chodievaj na 5-15 minútovú prechádzku v prírode bez cieľa.
- 62-3x týždenne zaraď hormetický stresor (studená sprcha, dychová technika, dobrovoľné čelenie výzve) na rozšírenie hornej hranice.
- 7Robievaj to dobrovoľne, nie súťažne – cieľom je adaptácia, nie výkon.
Spomenuté v tomto videu
„Kapacita nervového systému je miera, do ktorej tvoj nervový systém dokáže spracovať stres, emócie, zmeny a intenzitu života bez toho, aby prešiel do preťaženia alebo kolapsu.“
„Sloboda, tvoja sloboda tkvie v hraniciach kapacity tvojho nervového systému v rámci tohto okna ducha prítomnosti.“
„To, čo nás na negatívnych emóciách frustruje, nie sú negatívne emócie samotné, ale náš boj s týmito emóciami.“
„Nič nie je dôležitejšie než rozšírenie kapacity tvojej nervovej sústavy, pretože to sú steroidy pre každú jednu oblasť v tvojom živote.“
- Spomenutá je hodnota HRV (variabilita srdcového tepu) ako ukazovateľ regenerovateľnosti nervového a imunitného systému.
Slovník pojmov
Odborné a cudzie výrazy, ktoré vo videu zazneli — vysvetlené jednoducho.
- Sympatikus
- Časť nervového systému, ktorá sa aktivuje pri strese, pohybe alebo ohrození a zvyšuje energiu a bdelosť tela.
- Parasympatikus
- Časť nervového systému zodpovedná za pokoj, regeneráciu, trávenie a uvoľnenie tela.
- Kapacita nervového systému
- Miera, do akej dokáže náš nervový systém zvládnuť stres, emócie a záťaž bez toho, aby sa preťažil alebo skolaboval.
- HRV (variabilita srdcového tepu)
- Hodnota ukazujúca, ako veľmi kolíše čas medzi jednotlivými údermi srdca, čo naznačuje schopnosť tela regenerovať sa a zvládať stres.
- Blúdivý nerv (nervus vagus)
- Dôležitý nerv prepájajúci mozog s telom, ktorého stimulácia (napríklad hlbokým tónom hlasu) pomáha upokojiť nervový systém.
- NSDR protokol
- Technika hlbokej relaxácie vedená hlasom, ktorá pomáha telu rýchlo prejsť do pokojového stavu a znížiť stres.
- Hormetický stres
- Krátkodobý a kontrolovaný stres (napríklad chlad alebo cvičenie), ktorý telo posilňuje a rozširuje jeho odolnosť.
- Wim Hofovo dýchanie
- Dychová technika s rýchlym a intenzívnym dýchaním, ktorá dočasne zvyšuje hladinu stresových hormónov a trénuje telo zvládať záťaž.
Prepis videa66 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment
Na ceste osobného rozvoja neustále hľadáme nové spôsoby, techniky, poznatky, nové verzie seba samého v zúfalom presvedčení, že jedného dňa sa konečne zmenia okolnosti. Partner, vzťahy, práca, finančná situácia alebo niečo podobné, vďaka čomu si povieme, že konečne jedného dňa bude dobre. Ale akákoľvek zmena, po ktorej túžime, v konečnom dôsledku len reprezentuje nejakú kvalitu, o ktorej vieme alebo dúfame v to, že ju jedného dňa dosiahneme. Najčastejšie medzi to patrí pocit slobody, pocit plnosti, pocit ducha prítomnosti, pocit, že konečne keď dorazím na to finálne miesto vo svojom živote, tak už z neho nebudem musieť utekať. už budem schopný si ho užiť
naplno, precítiť ho, byť v tom prítomnom okamihu. A pritom všetky tieto kvality sú ti k dispozícii už dnes. Prítomný okamih je k dispozícii už dnes. Aj tvoja schopnosť naplno sa doňho ponoriť. Avšak tušíš, že chýba ti nejaký vhľad. Totižto jediná vec, ktorá všetky tieto kvality a naplno precítený prítomný okamih drží mimo tvojho dosahu, nie je ani osud. Nie je to ani tvoja minulosť, ale je to kapacita tvojho nervového systému. Lebo ak máš dostatočnú kapacitu svojho nervového systému, zistíš, že je úplne jedno, čo sa deje vo vonkajšom svete. Zistíš, že všetko, čo bolo treba zmeniť, nebolo tam vonku. Ani to nebol žiaden nový mindset, ale bola to normálne
fyziologická kapacita tvojho nervového systému, ktorá sa dá trénovať. Kapacita, ktorú keď dokážeš natrénovať, tak nielen, že dokážeš ustáť čokoľvek, čo príde do tvojho života, ale budeš schopný z oči voči všetkým výzvám vo svojom živote, všetkým problémom, všetkým vnútorným bojom čeliť s tým, že budeš schopný zároveň zostať stále slobodný vo svojom vnútri. A to aj z oči voči bolesti, strate alebo kríze. Nech už sa snažíš o čokoľvek, o viac peňazí, o rozvoj vzťahu, o nápravu vzťahu alebo o prekopávku svojich vlastných emócií alebo vzťahov so sebou samým. Pokiaľ žiadnym spôsobom nepracuješ na kultivácii alebo rozširovaní kapacity svojho nervového systému, tak akákoľvek
z tvojich snah bude týmto faktorom limitovaná. Na to, aby sme si vysvetlili, že čo je to kapacita nervového systému a akým spôsobom s ňou pracovať, je veľmi dôležité uviesť do kontextu dva pojmy. Sympaticus a parasympaticus. Sympaticus je aktivačná vetva nášho nervového systému, ktorá sa v nás štartuje, keď sa ráno zobudíme, keď ideme šprintovať, behať, vykonávať akúhokoľvek fyzickú aktivitu, alebo keď sa cítime v ohrození nik, keď nás niekto naštartuje, či už eh eh fyzicky bezprostredne alebo nás niekto vyprovokuje skrz nejaké naše zranenie eh cez hnev, smútok alebo akúkoľvek negatívnu emóciu. Vtedy sa v našom tele udejú nejaké fyziologické procesy, ktoré dvihnú úroveň energie a stresu, reaktivity a zhonu, vďaka čomu telo sa snaží zvýšiť pravdepodobnosť, že budeš
schopný prežiť v tej danej situácii bez ohľadu na to, či ťa reálne fyzicky teraz niečo ohrozuje alebo či ťa ohrozujú len nejaké sebaspochybňujúce myšlienky v tvojom vnútri, pretože sa ti nikto neodzdravil. Máme tu zároveň druhú vetvu nášho nervového systému, ktorej hovoríme parasympaticus. To je pravý opak tohto sympatika. Parasympaticus je pokojová vetva nášho nervového systému. To je vetva, do ktorej vpadáme, keď sa spomalíme, keď sa trošku upokojíme. Vtedy dokážeme regenerovať, vtedy sa kvalitne prekrví naše telo. Vtedy dokážeme tráviť, mať ducha prítomnú debatu. Vtedy dokážeme sa hrať, dokážeme tvoriť, dokážeme sa cítiť bezpečne, dokážeme byť viac tu a teraz. A je veľmi dôležité poznamenať, že ani jedna z týchto vetiev nie je dobrá alebo zlá. Obidve sú potrebné k nášmu prežitiu.
Telo si počas dňa v závislosti od toho, ako toto telo potrebuje a ako sa vníma byť v bezpečí, si prepína vlastne medzi týmito vetvami nášho nervového systému. To znamená, že keď ráno vstaneme, tak sa aktivuje náš sympatikus výrazne viac než parasympatikus. A takisto keď sa počas dňa udeje nejaká nejaká výzva, nejaký challenge, teda, že ideš do práce, vypiješ nejakú kávu, čokoľvek, čo ťa nejakým spôsobom rozpohybuje, naštartuje alebo vyprovokuje, v tebe štartuje sympatickú vetvu tvojho nervového systému. A za každým, keď si dáš trošku pauzičku, urobíš si odstup, vyjdeš na balkón, si trošku zadýchať alebo prídeš domov po práci, alebo si sadneš k obedu, že dáš všetku prácu bokom. Jednoducho kedykoľvek počas dňa ideš trošku
spomaliť, ideš trošku dať bokom všetky povinnosti, ktoré teraz horia, tak tvoje telo by malo byť schopné prepnúť do parasympatika. Tvoje plecia by sa mali byť schopné zvoľniť. Tvoje trávenie by sa malo eh uvoľniť. Eh, jednoducho tvoje telo je schopné totálne sa zvoľniť a byť tu a teraz a vnímať to, čo je bezprostredne tuná okolo teba. Ešte jeden taký kľúčový rozdiel medzi sympatikom a parasympatikom. Keď si v sympatiku, si ultra úzko fokusovaný aj svojím vzorným poľom. Keď si v parasympatiku, dokážeš vnímať celé široké spektrum, ktoré je okolo teba. A teda môžeš si predstaviť, že ako tak ide deň v čase, tak vlastne môžeš si predstaviť sínusoidu, čo je ako keby tak vlnovité zobrazenie toho, ako prepína tvoje telo, ja neviem, že od pomyselnej
referenčnej nuly do + 10, čo je aktivácia sympatika až do nejakých -10, čo je znova vpád do parasympatika. Tých mí -10 si môžeš predstaviť, že vtedy spíš, že vtedy si vlastne úplne v klitku si odpojený. A takýmto nejakým prirodzeným vlnením ten tvoj nervový systém sa prepína a reguluje podľa potreby. A v tejto vlnovitej reprezentácii nášho nervového systému a jeho chodu si kapacitu nervového systému dokážeme predstaviť tak, že je to nejaký výsek v rámci tejto amplitúdy eh fungovania nášho nervového systému, v ktorom my dokážeme tolerovať to, čo sa deje. V skrátke, kapacita nervového systému je miera, do ktorej tvoj nervový systém dokáže spracovať stres, emócie,
zmeny a intenzitu života bez toho, aby prešiel do preťaženia alebo kolapsu. Problém drvivej väčšiny z nás, ktorým máme problém zmeniť svoj život alebo ktorí sme frustrovaní naším životom, nie je ani tak o tom, že čo sa deje v tom našom vonkajšom živote, aj keď ten život vonkajší, tie okolnosti v našom živote pôsobia možno stresujúco. avšak pôsobia na nás stresujúco hlavne z toho dôvodu, že naša kapacita nášho nervového systému je príliš úzka. Ja rád tejto kapacite nervového systému hovorím aj ako ochno ducha prítomnosti. Prakticky je to rozmedzie na tomto pomyselnom kontinu medzi sympatikom a parasympatikom, v ktorom ty sa cítiš byť dostatočne
bezpečne z oči voči čomukoľvek, čo je oproti tebe bez toho, aby si potreboval odhliadnuť bokom, bez toho, aby si unikol, bez toho, aby si sa potreboval ísť rozptýliť, bez toho, aby si prišiel svoju ducha prítomnosť z oči voči čomukoľvek, čo sa momentálne deje. A teda keď vo svojom živote sa snažíš o nejakú zmenu alebo ten tvoj tie vonkajšie okolnosti v tvojom živote vyzerajú byť veľmi stresujúce, že vyzerá, že ten celý život je zlý alebo komplikovaný alebo neférový alebo akýkoľvek, tak to tvrdenie je pravdivé prakticky len domieriť do akej máš vybudovanú kapacitu svojho nervového systému, pretože veci vonku nemajú eh ako keby ten stresujúci charakter, keď samozrejme ťa nenah nenaháňa medveď alebo nie si fyzicky bezprostredne
ohrozený, ale tie tie vonkajšie okolnosti nás nestresujú. Stresuje nás to, že naša kapacita nášho nervového systému je príliš úzka. To znamená, že všetko nás trigruje, všetko nás štartuje. Keď tá aktivácia, sympatika ide za tú vrchnú hranicu našej kapacity pomyselnej, tak my sa proste odpojíme alebo zaútočíme, alebo utečieme, alebo zmrzneme, alebo znova eh znova pojeme nejakú kravinu totálnu len, aby sme zachovali eh pocit bezpečia eh z oči voči ja neviem eh požiadavke od šéfa alebo niečo podobné. Jednoducho ideme do reaktívneho správania. reaktívne znamená, že nie je to ducha prítomné, nie je to vedomé, nie je to tvoje rozhodnutie. Keď ideš do reaktívneho správania, ideš do správania, ktoré je v
tebe nainštalované celou tvojou výchovou, všetkými tvojimi minulými skúsenosťami a tak ďalej, celou tou minulosťou, s ktorou sa dneska snažíš bojovať. Čiže vlastne keď ty si naštartovaný nejakou okolnosťou alebo nejakou myšlienkou alebo nejakou emóciou nad ramec kapacity svojho nervového systému, ideš do reaktívneho módu zaručene. To znamená, že ty keď sa snažíš zmeniť svoj život a eh neriešiš tú kapacitu svojho nervového systému a ju máš veľmi úzku, veľmi plytku, tak je veľmi jednoduché vyhodiť ťa do toho reaktívneho módu a prakticky potrebuješ sa nejakým spôsobom naspäť zregulovať takým spôsobom, aby tvoja aktuálna aktivácia tvojho nervového systému znova upadla do tej bezpečnej zóny, ktorá je v rámci
kapacity tvojej nervovej sústavy, ktorá je v rámci toho okna ducha prítomnosti, ktoré máš k dispozícii. Avšak táto kapacita je trénovateľná schopnosť. Naše telo optimálne funguje vtedy, keď má rovnaký prístup do sympatika aj parasympatika, kedykoľvek je to potrebné. Ak my žijeme život zhruba vyvážený, tak keď je treba šprintovať, utekať, bojovať, zastať sa seba a tak ďalej, tak sme schopní na lusknutie prsta, naštartovať v sebe sympatikus. A keď naša kapacita a naše spravovanie nášho života je optimálne, tak vlastne potom, čo tá aktivácia prebehne a vieme, že už sme v bezpečí, na pár nádychov a výdychov sme schopní vrátiť sa hlboko do parasympatika a vrátiť sa do kľudu, vrátiť sa do ducha prítomnosti. Avšak mnohí z nás vďaka stresujúcemu životnému
štýlu v úvodzovkách, hej, lebo vieme, že stresujúci životný štýl neexistuje, to si robíme sami, ale dajme tomu, že žiješ život, kde vlastne máš strašne veľa cieľov, strašne veľa sa toho snažíš stihnúť, veľa ľudí sa snažíš uspokojiť. máš milión koníčkov, nič nestíhaš a proste zdá sa to byť rýchle a frustrujúce a stresujúce. Tak vlastne mnohí z nás, keď nepoužívame nejaké relaxačné techniky, nejaké progresívne uvoľňovanie svalov alebo nejaké dychové techniky alebo eh čokoľvek, čo ti pomáha vpadať naspäť do toho parasympatika, do toho kľudového módu vo večerných hodinách, lebo keď si to tak vezme, že mnohí z nás končia aj večer tým, že eh si dajú nejaké nejaké poldecko alebo eh alebo si vypijú pivo, alebo si zapália cigu alebo špeka alebo
niečo podobné, čo zdanlivo nás upokojuje, ale neupokojuje nás to. Je to stále len ako keby nejaký cumlík, ktorý malé deti používali na to, aby mohli ísť zaspať. A zaspávame ešte častokrát pred telkou a ešte pred potom, čo vypneme telku a ideme spať. Ešte prehrávame vlastne všetky veci, ktoré sa posrali dnes, včera, a predvčerom a že čo ešte všetko nás čaká. Čiže my sa stresujeme aj naďalej ešte tesne pred spánkom. Čiže my sa odnaučame vpadať do toho parasympatika, vďaka čomu my aj tú spodnú hranicu tej kapacity, ktorú dokážeme tolerovať, eh nemáme dostatočne širokú. Nemáme, nemáme to dostatočne hlboké. To znamená, že nie sme na tej vrchnej hranici tej našej kapacity nervového systému schopný zniesť veľa. Nie sme schopní toho veľa utolerovať.
Jednak z dôvodu, že to netrénujeme, ale zároveň z dôvodu, že nemáme prístup, nemáme v sebe nainštalovaný dostatočne kvalitný vpád, návrat naspäť do toho parasympatika. A to, ako dokážeš kapacitu nervového systému na tej vrchnej sympatickej hranici vysunúť do nejakého maxima. To závisí do miery, do ktorej dokážeš ty vpadnúť, do parasympatika, hej? Čiže tú kapacitu rozširuješ jednak tým, že trénuješ nejaké nové eh výzvy, schopnosti, vlastnosti. Ja neviem, že ideš eh otužovať alebo čelíš výzvám, čelíš problémom v svojom živote, ale aj tá miera, do ktorej tá vrchná hranica, tá vrchná hranica toho kapac tej kapacity nervového systému dokáže narásť, je priamo úmerná od toho, že ako ty kvalitne dokážeš vpadnúť do toho
parasympatika. A keď si uvedomíme, že ako my spravujeme svoj život, teda, že nedávame si vôbec záležať, lebo tiež som dlho patril medzi týchto ľudí, ktorí nevedeli, ako žiť ten svoj život tak, aby sme boli schopní vpadnúť do toho parasympatika. A ak teda nevieš, ako do toho parasympatika alebo netrénuješ to, nedáš si na tom záležiť, aby si každý deň išiel naozaj zrelaxovaný, upokojený, aby si išiel spať alebo aby si mal aspoň, že 10 minút denne, kedy máš čas úplne sám na seba. Vieš saulovať, vieš sa dostať naspäť do seba, do svojho kľudu, do svojho stresu. Ak toto nemáš, do miery, do ktorej toto nemáš a toto nekultivuješ, obmedzuješ rast tejto kapacity svojho nervového systému aj smerom nahor. To znamená, že akým veľkým výzvám, krízam, stratám dokážeš čeliť
bez toho, aby si cítil potrebu utiecť z danej situácie. Kapacita tvojej nervovej sústavy hovorí o tom, nakoľko dokážeš byť v sebe pokojný, uzemnený, slobodný. Keď hovorím o slobode, tu je veľmi dôležitá vec. Keď tá kapacita nervového systému je príliš plytká, tak dá sa hovoriť o neslobode, pretože eh čokoľvek v rámci vonkajších okolností alebo tvojho vnútorného nejakého uvažovania a emočného prežívania ťa vystresuje na úroveň tvojej už tak plytkej kapacity tvojho nervového systému. Tak ty keď prekročíš v rámci aktivácie svojho nervového systému tú vrchnú hranicu, hneď ideš do reaktívneho módu. V reaktívnom móde končí všetka tvoja sloboda. Tam z neho sa ako keby je ťažko mnohým ľuďom vrátiť. Keď už si plne v reaktívnom móde. Tam už sa proste veci
dejú. Tam tam už len sa modliť, aby eh aby proste nikto nikoho nezabil, aby si sa nejak strašne nestrápnil a tak ďalej. Sloboda, tvoja sloboda tkvie v hraniciach kapacity tvojho nervového systému v rámci tohto okna ducha prítomnosti. Čiže vlastne čím širšie to okno alebo hlbšie to okno tej kapacity svojho nervového systému máš, tým slobodnejší si rozhodnúť sa akokoľvek. To znamená, že príde niekto k tebe voči komu máš eh rešpekt alebo strach alebo niečo podobné, ale ty máš už vybudovanú tú kapacitu nervovej sústavy, tak nie je ti problém bez akéhokoľvek vnútorného boja povedať, nie, ďakujem, nechcem do toho ísť, toto ma nezaujíma alebo takto budú vyzerať hranice, takto bude vyzerať debata medzi nami, pretože nebudem to už
ináč rešpektovať, odchádzam. A jednoducho ide to ako keby zo súcitu so sebou samým, z rešpektu voči sebe samému. Jednoducho, keď máš dostatočne hlbokú kapacitu toho nervového systému, si schopný samého sa seba zastať, rozhodnúť sa správne v rôznych eh kritických situáciách, kedy ide o veľa, či už vo financiách, vo vzťahoch alebo ja neviem v nejakom nejakom fyziologickom prežívaní. Prakticky určite sa zhodneme na tom, že to, k čomu dokážeš ty vzhliadať bez ohľadu na to, či si žena alebo muž, je človek, ktorý dokáže ustať peklo, ktorý dokáže z oči voči peklu zostať uzemnený, pokojný a nebojí sa tam dívať. Keď eh vieš o nejakom takom človeku alebo si to videl v nejakom filme, tak vieš si povedať, že ok, keby takto takto som bol tvrdý v
úvodzovkách, tak nebojím sa toho života až tak, lebo viem, že aj z oči voči peklu dokážem zostať pokojný. Mnohí z nás si možno neuvedomili, že tá sloboda, tá radosť, tá ducha prítomnosť alebo ochota, schopnosť byť v prítomnom okamihu je priamo úmerá tejto kapacite tvojho nervového systému, ktorá ti umožňuje zostať pokojný a bdelý a pozerať sa z oči voči čomukoľvek, čo príde. To znamená, že sa staneš v rámci svojho nervového systému dostatočne priestranný. A tu je veľmi zaujímavá ďalšia vec. Keď máš dostatočne širokú kapacitu, tak aj tvoj vzťah voči tvojim emóciám sa výrazne mení, pretože keď si predstavíš znova plytká eh kapacita
tvojej nervovej sústavy, zrazu v tebe vyvstane strach, hej, z oči v oči, buď nejakej okolnosti alebo len tak, hej, lebo máš to nejak automaticky sprogramované. Keď vystane v tebe strach alebo nejaká nejaká emócia, ktorej ktorú v úvodzovkách sa snažíš vyhnať, tak tvoja kapacita tvojho nervového systému nízka. To znamená, že nemáš sám na seba spoľah, lebo vieš, že proste utečieš z takýchto situácií, tak keď sa zjaví strach alebo sa zjaví úzkosť alebo sa zjaví emócia nejakého iného nejakého negatívneho druhu, môžeš si predstaviť, že ona tá emócia musí žiť niekde v rámci kapacity tvojho tvojej nervovej sústavy na to, aby si s týmto strachom alebo s touto úzkosťou dokázal niečo robiť. A keď tá tvoja,
hej, teraz si to takto nakreslíme a keď tento tvoj strach je veľký, tak v rámci kapacity svojej nervovej sústavy, lebo táto kapacita tvojej nervovej sústavy do veľkej miery aj súvisí s tým, že ako veľa vecí dokážeš vnímať, že ak ako priestranné je tvoje prijímanie reality. A teda keď je tvoja kapacita, tvojej nervové sústami príliš úzka a príde strach alebo príde negatívna emócia akéhokoľvek druhu, tak ten strach je na tebe nalepený ako kliešť. Ty si za jedno s tým strachom. A je ťažké správať sa tak, aby ťa ten strach neriadil, lebo v rámci kapacity tvojej nervovej sústavy je ten strach na tebe nalepený. Ty keď začneš kultivovať kapacitu svojej
nervovej sústavy postupne pomaličky spôsobmi, o ktorých sa pobavíme v stručnosti, tak zrazu voči tejto širšej kapacite tvojej nervovej sústavy rovnaký strach, ktorý ťa včera likvidoval, dnes ťa nelikviduje. Je tu stále, ale v rámci takto širokej nervovej sústavy je ten strach len nejaká jedna z mnohých vecí, ktoré sú momentálne tuná. Čiže ty dokážeš zostať pokojný a ten strach tu zároveň môže byť, pretože to, čo nás frustruje na negatívnych emóciách, nie sú negatívne emócie samé, ale to, že nedokážeme si o nich urobiť odstup. Máme pocit, že je to úplne tu na nás nalepené a totálne nás to riadi. Je tomu tak len preto, že tá kapacita tvojej nervovej sústavy je príliš plytká. Tvoja priestrannosť v rámci vnímania,
akceptovania toho, čo sa tu deje okolo teba momentálne, je závislá od tejto hĺbky tvojej kapacity. A keď tá kapacita je plytká, tak ten strach nemá kde miesto ísť ako keby v nejakom pomyselnom priestranstve na bok, aby si ty mohol vedome reagovať alebo odpovedať na situáciu, ktorá je pre tebou. Keď tú kapacitu zvýšiš a prehĺbiš, tak zrazu je tu priestor pre strach, pre úzkosť, pre obavu a všetky ostatné veci, ale zároveň je tu aj priestor pre pokoj. totižto to, čo nás na negatívnych emóciách frustruje, nie sú negatívne emócie samotné, ale náš boj s týmito emóciami, strach, úzkosť, obavy, smútok a tak ďalej sú emócie, ktoré sú bežnou súčasťou ľudského prežívania. Trápia ťa hlavne preto, lebo ich cítiš strašne. Sú
na tebe úplne, že nalepené a nechceš ich mať. Akože nechceš byť nimi plne riadený a nevieš, ako urobiť to, aby si nimi nebol plne riadený. To si predstav, že ako keď máš eh Maľucha, to malé auto a je pri tebe 180 kg chlap, čo je tvoj strach a ty teraz riaď to auto. Je to veľký problém. Riešením možno nie je vykopnúť toho 150 kg chlapa, keď je to tvoj najlepší kamoš alebo keď je to proste niekto, kto je doživotnou súčasťou tvojho života. Riešením možno bude, že si kúpiš hamra, v ktorom má priestor kľudne si ten človek posedieť tam. Tu si môžeš sadnúť strach, tu si môžeš sadnúť radosť, tú úzkosť. Pre všetko je tu priestor a ideme ďalej. Ideme ďalej. Bomby riadim. Ja vedomé mám výhľad. Nelepí sa mi tu nejaký 150 kg týpek na okno, lebo sa už tu nemá kde
vôjsť. Rozumies? To je ten rozdiel. Kapacita je to vozidlo, v ktorom ty prežívaš svoj život. A tú kapacitu môžeš trénovať, môžeš kultivovať. Len dám ešte jedno také prirovnanie, že vlastne mnohí chalani za mnou chodia s rôznymi sociálnymi úzkosťami, s kade s kadečím, že jednoducho poznám už kopec ľudí, ktorí majú problém vyjsť z domu, lebo sa cítia byť vytrigrovaní. Ale pointa je tá, že keď máš plytku tú kapacitu svojho nervového systému, tú plytkosť je z teba cítiť. To je za prvé. A za druhé, tá plytkosť, dá sa to prirovnať k nervovému systému nejakého vyplašeného zajaca, hej, že mnoho chalanov sa snaží byť atraktívnych pre ženy, pre opačné pohlavie a naopak nie sú schopní udržať sexuálne napätie, nie sú ochotní ustáť možno prípadné odmietnutie alebo nie sú
schopní ustať chvíľku ticha, v ktorom vzniká napätie. Všetko toto sa deje kvôli kapacite nervového systému. A tu je ešte jedna veľmi zaujímavá vec. Kapacitu tvojho nervového systému ti nikto nejakým efektívnym spôsobom nezmerá, aby ti to vyhodil v nejakých číslach. Je tu hodnota HRV, ktorá eh rieši eh variabilitu tvojho srdcového tepu, ktorá ti poukazuje na nejakú regenerovateľnosť tvojho nervového systému a tvojho imunitného systému a tak ďalej. Ale veľmi zaujímavá vec je, že ty kámo to cítiš. Ty vieš presne, že ok, tu teraz sa niečo konkrétne udeje a ja sa zložím alebo ja utečiem alebo čosi. A keď to nevieš, tak môžeš si všimnúť, že kedy si robíš na veciach, ktoré teba zaujímajú, ktoré ťa bavia alebo ktoré sú dôležité a zrazu si vyťahuješ mobil alebo zrazu vyťahuješ cigu alebo zrazu pozornosť ideš kdesi
inde. Jednak si natrénovaný sa rozptyľovať, ale si natrénovaný rozptyľovať sa preto, lebo si sa začal dotýkať kapacity svojej nervovej sústavy. Keď ty dokážeš tú kapacitu rozšíriť, tak dokážeš udržať veľké sexuálne napätie. Dokážeš udržať ticho. Dokážeš udržať to, že niekto na teba chŕlí eh nejakú kritiku alebo čosi a dokážeš to ustať a dokážeš ju logicky prijať bez toho, aby si to plieskal o nejakú svoju identitu a aby si teraz išiel samého seba spochybňovať. Jednoducho v tom tvojom aute je priestor pre veľa vecí. Stávaš sa priestranným. A keď si priestranný dostatočne, tak na základe všetkého, čo ty prijmeš z celého vonkajšieho sveta, aj od všetkých emócií, ktoré sa okolo teba dejú, ty stále sedíš priestranne v klíku vnútri
seba a môžeš sa rozhodnúť, že ako povedieme celý tento tím a celú túto kupu informácií, ktorú máme k dispozícii. Keď tá kapacita a priestrannosť tam nie je, tak si odkázaný len reagovať stlačený v malom autíčku a snažíš sa tam nejak dýchať, nejak prežiť. A to je ináč veľmi zaujímavá vec. Jedna z metrík, na základe ktorých dokážeš odpozorovať tú šírku toho nervového systému, je aj do veľkej miery korelujúca hĺbka tvojho dychu, ktorá sa samozrejme pohybuje, lebo keď ideš do sympatika, tak ona zvykne byť plytkejšia a rýchlejšia, ale dokážeš sám na sebe navnímať, že ako pokojne dokážem dýchať, ako hlboko dokážem mať upokojujúci svoj výdych, keď sa snažím o predĺženie výdychu, o ktorom myslím, že už každý poslucháč môjho
kanále vie, že predĺžený výdych ťa upokojuje, teda vkladá ťa viac do toho tvojho parasympatika. Dám vám to navnímať, dám vám to okoštovať. Hovorím celkom rýchlo, teraz rozprávam, pretože sa snažím, aby to video bolo nejak dopaminové, lebo môj editor ma tlačí stále do toho, že poďme robiť videá kratšie >> a už teraz pozerám, že to video kratšie nebude. Čiže idem v nejakom rýchlejšom tempe. Vidíte, že tá moja kapacita smerom nahore je relatívne vysoká. A teraz vám ukážem, ako v tej kapacite dokážem ísť dole do parasympatika, lebo tú kapacitu mám k dispozícii. Ináč tá kapacita nervovej sústavy hovorí nielen o tom, že ako veľmi dokážeš hlboko upadnúť do parasympatika, ale ako veľmi rýchlo tam dokážeš zísť. Čiže hm keď máš tú kapacitu nakultivovanú, tak
relatívne rýchlo dokážeš samého seba prepnúť aj do pokojnejšieho módu, kedykoľvek to potrebuješ. A tu sa dostávame k ďalšej veci. Ináč ja vám zatiaľ len predávam celý ten nervový systém, ale verím tomu, že to bude účinné. keď je kapacita tvojej nervovej sustamy veľmi úzka a dajme tomu, že vonkajšie veci ťa štartujú nejakým spôsobom a nie nevyhadzujú ťa ako keby ešte z toho okna ducha prítomnosti, ale treba si uvedomiť, že kapacita tvojej nervovej sústavy zároveň reprezentuje aj tvoju schopnosť pozrieť sa na problém pred tebou z viacerých uhlov pohľadu. Lebo uhly pohľadu nie sú vždy len o nejakom mentálnom rámci, mentálnom vzorci, že ako si interpretuješ situáciu, ale že ako tú situáciu cítiš.
Keď je kapacita tvojej nervovej sústavy takto úzka a je ešte naklonaná niekde na stranu sympatika, čo väčšinou to tak býva. Prakticky ty dokážeš vnímať tú situáciu, ktorá je pred tebou, len ako človek takto plytký, len ako človek, ktorý má momentálne k dispozícii nástroj nejaký veľmi plytký. Keď je to naklonené na stranu sympatica, tak vlastne preháňaš to cez filter, že dobre, vidím v tom nejakú logiku, zmysel a tak ďalej, ale stále pochybujem. Stále alebo pochybujem, alebo neverím, alebo stále to nejakým spôsobom súdim, alebo stále to eh kritizujem alebo sebakritizujem, alebo nejaké pochybnosti do toho vnášam a tak ďalej. Keď sa takto cez úzke okienko pozeráš na celý svet a príde pre teba problém, tak hneď sa čo diviť, že každý jeden problém ťa ide rozsekať na cudcky a potrebuješ sa z neho večer spamätávať troma špekmi. Keď máš tú
kapacitu výrazne širšiu a to je veľmi dôležité pozrieť sa na ten graf, že keď je to, keď tú kapacitu rozšíriš a príde pre teba nejaká životná situácia, kde ktorej musíš čeliť. Dajme tomu, že lebo prídu kamo určite náročné situácie, ľudia okolo teba ochorejú, stane sa autonehoda, niekto zomrie, prídeš o prácu, niečo sa stane, nie je možné vyvhnúť sa utrpeniu. Ale keď máš dostatočne širokú kapacitu svojho nervového systému, to znamená, že máš k dispozícii aj ten parasympatikus, že si teda uzemnený, že sa dokážeš uzemniť takto nejakým spôsobom. Každý máme svoju techniku. Tak je tu viacero v úvodzovkách uhlov pohľadu, z ktorých ty sa môžeš pozrieť na túto situáciu. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že parasympaticus je rozpoloženie nášho
nervového systému, kde my dokážeme zažívať zvedavosť, hravosť, kreativitu. A my keď máme tú kapacitu dostatočne širokú a príde pred nás problém, tak my tú zvedavosť, hravosť, tvorivosť dokážeme použiť ako uhol pohľadu, skrz ktorý sa nazrieme na tú situáciu. Ja neviem, že vo firme príde nejaká finančná kríza, nejaký prúser, niečo sa fakt posralo a máš tu človeka, ktorý je z toho totálne vyklepaný, ohryzie si nechty až do mäsa a začne skákať z vestnosti hore dole a ide fajčiť jednu o druhej. Potom je to druhý človek, ktorý sa na chvíľku zamyslí, hm, hlboko si vydýchne a príde s ďalším krokom, ako tejto situácii čeliť. Tento druhý človek má výrazne hlbšiu kapacitu svojho
nervového systému. Nie je to zmenou okolností, je to rozdielom v kapacite nervovej sústavy. Posledná vec predtým, než začneme sa baviť o tom, ako rozšíriť túto kapacitu nervovej sústavy, je tá, že ak si doteraz sa pokúšal o akúkoľvek zmenu vo svojom živote bez toho, aby si chápal, že táto kapacita je kľúčový faktor, tak je zbytočné si vyčítať, že sa ti nejaké veci nepodarili, že si stál na mieste. Keď si doteraz o tom nevedel, nemohol si na tom pracovať a vyčítať si preto eh rôzne minulé zlyhania je od dnešného dňa, od tohto momentu irelevantné. Ešte mi vybila baterka. Čiže kámo, keď si doteraz pracoval na svojom osobnom rozvoji a nedarilo sa ti nejakým spôsob
spôsobom sa meniť a tieto poznatky sú pre teba eh nové, je to pre teba nový vľad, tak vlastne môžeš získať trošku súcitu s tým, že keď sa ti nedarilo v minulosti robiť nejaké veci, akékoľvek zmeny. Lebo mnohí z nás, keď eh sa snažíme o vykonanie nejakej zmeny vo svojom živote, zmeny nejakej buď okolnosti alebo nejakého svojho spôsobu správania a keď nevieš o tom, že existuje nejaká kapacita nervovej sústavy a že dá sa s ňou nejakým spôsobom pracovať a že pravdepodobne ju máš plytku, lebo lebo v tomto bode ty už určite vieš, že či tá tvoja kapacita tvojej nervovej sústavy je hlboká alebo či je to niečo, na čom potrebuješ pracovať. A keď sleduješ toto video ešte stále, tak vieš, že je tu na čom pracovať. Garantujem ti kámo, že každý z nás má na čom pracovať v rámci kapacity nervoj sústavy, lebo niet tu limitu. Ešte okrem toho, že ty buduješ tú
kapacitu, je tu ďalší ako keby faktor, ktorý tou kultiváciou trénuješ vo svojej nervovej sústave okrem hĺbky a tou je flexibilita alebo rýchlosť adaptácie. To znamená, že ako rýchlo dokážeš ísť do aktivácie a ako rýchlo sa dokážeš naspäť zvoľniť. Nádherná a kľúčová vec je, že ak rozšíriš to okno, okno ducha prítomnosti alebo kapacitu nervového systému, zrazu zistíš, že si schopný čeliť čomukoľvek, čo príde do tvojho života bez toho, aby ťa to vykoľajo. Keď máš teda to okno dostatočne rozšírené aj do strany parasympatika, tak zároveň dokážeš robiť veci bez zhonu. Dokážeš robiť veci elegantnejšie, dôkladnejšie, dôslednejšie pokojnejšie rozvážnejšie a tak ďalej. čo určite garantujem ti, že
sa pretaví v kvalitnejšie vzťahy, vo viac pravdivé, úprimné vzťahy, v kvalitne vykonanejšiu prácu, v lepšie výsledky v každej jednej sfére tvojho života. A teda by the way, len tak spomeniem, že my si to dneska len preletíme, aby si mal taký náznak, že akým spôsobom smerom dole zvýšiť tú kapacitu aj smerom nahor. Ale dole v odkaze pod videom eh aj v prvom komentári pod videom nájdeš odkaz na bezplatný ebook, ktorý sme dali s mojím tímom dokopy, eh na sedemdňový stress reset. Tento sedemdňový stress reset slúži aj na pochopenie seba samého, aj na rozšírenie kapacity tvojho nervového systému. Čiže dole v odkaze pod videom klikni na link, nechaj nám svoj email a
máš za to návod a takisto ti veľmi radi naposielame všetky naše nové vhľady. Čiže prvá vec, s ktorou odporúčam pracovať každému človeku, je v prvom rade snaha o rozšírenie tejto kapacity smerom nadol, to znamená smerom k parasympatiku. Snažíme sa zaradiť do svojej dennej rutiny ideálne nejakých 10 15 minút minimálne. Ak dokážeš viac, tak je to skvelé, ale konzistentnosť je to tá najdôležitejšia vec. Ak každý deň dokážeš si vyhradiť 15 minút a kľudne to môže byť aj kombinácia, že päť minút, trikrát denne reguláciu svojej nervovej sústavy, tak dokážeš za nejaké dva, tri týždne každodenného úsilia výrazne,
výrazne, výrazne prehĺbiť túto spodnú hranicu kapacity tvojej nervovej sústavy. Lebo to je veľmi dôležité povedať, že mnohí z nás sme schopní v tej kapacite zísť nižšie, ale len potom, čo požijeme nejakú drogu alebo čo požijeme niečo. Ja mám ale deti a oni sú veľmi nepokojné. Niekedy už ani ja ich neviem upokojiť. Nie preto, že by ja som nebol pokojný, ale sú tak vystresované, že ma ani nevnímajú. Dám im cumel do úst a za chvíľku sú v klíku. Sú hlbokom parasympatiku. A dnes, ak ty potrebuješ eh si večer zapáliť, zapáliť špeka alebo vypiť pivko alebo niečo, čo je v úvodzovkách nezdravé, to je len náhrada cumlíka. Ale vieš, že cumlík kriví zuby a tie ostatné veci robia ďaleko horšie veci, ale ty máš schopnosť pomocou teda
regulácie nervovej sústavy 15 minút každý jeden deň túto spodnú hranicu prehĺbiť. V tom ebooku, ktorý dostaneš zadarmo kliknutím na odkaz dole v popise nájdeš krásne rozpísané všetky techniky a postupy, ktoré môžeš na prehlbovanie spodnej časti kapacity použiť. No spomeniem asi zopár najdôležitejších. V prvom rade je to dych. Teda tá dôležitá informácia, že čím dlhší nádych, tým viac ideš do sympatika. Čím dlhší výdych, tým ideš viac do parasympatika. To znamená, že kedykoľvek si v situácii, kde ty cítiš, že že si v zhóne alebo si v strese, tak eh tým, že sa nadýchneš hlboka do svojho tela a pomaly uvoľňujúco vydýchneš, ideš do parasympatika, dokážeš sa trošku
viac upokojiť. Pravdepodobne si si všimol, že viackrát vydávam ten zvuk pri výdychu. Eh, zvuk, ktorý vydávam Hm. Hm, tento zvuk robím schválne, pretože hlásivky sú veľmi blízko uložené nášmu bludivému nervu, ktorý vychádza z tuná niekde ako keby spoza uší a prechádza veľmi blízko hlasiviek. A ty pomocou tohto hlbokého tónu, bez ohľadu na to, ako hlboký tvoj hlas je, keď rezonujú tvoje hlasivky tónom, hm, tá vibrácia tonizuje tvoj blúdivý nerv, ktorého tonizácia, aktivácia alebo stimulácia upokojuje tvoj nervový systém. Čiže kombinácia predĺženého výdychu a keď sa ti dá, tak ešte urobiť
ten zvuk hm ťa vhodí do parasympatika. výrazne. A toto je niečo, čo môžeš robiť stokrát za deň za každým, keď sa cítiš byť zrýchlený, že pod stresom a niekedy len jednoducho pre keď si sadneš k stolu, že ideš jesť a aj nemusíš byť vystresovaný, ale chceš sa ako keby ešte viac zvoľniť, ešte viac uvoľniť. S každým jedným opakovaním ty dokážeš prehlbovať hĺbku toho výdychu. Tam nejde len o to, že že ten výdych ti pomôže naspäť sa dostať do chillu alebo do získať kontrolu nad sebou, ale ty každým jedným opakovaním, či už tej 15 minovej regulácie svojej nervovej sústavy alebo pomocou toho predĺženého výdychu, každým jedným opakovaním, kedy to vedome robíš,
zvyšuješ pravdepodobnosť, že keď budeš robiť ten predĺžený výdych v ďalšom opakovaní, v ďalšom zajtra napríklad, takže budeš schopný za ten istý čas ísť výrazne hlbšie. Ó. Po istej dobe sa dokážeš naučiť vydýchnuť tak uvoľňujúco, že aj z oči voči diablovi sa uvoľníš tak, že ti bude príjemne. Zároveň, keď spomínal som ten hlas, tak zároveň pre mňa, ja ja používam ten hlas preto, lebo je to zároveň pre mňa merítko. Čím hlbší hlas mám, tým viac dokážem navnímať, že som v tom parasympatiku. alebo nemusím byť v tom parasympatiku, to je veľmi dôležité, ale tá moja kapacita by ísť aj do
parasympatika je mi k dispozícii, keď viem, že mám hlas, ktorý znie tak viac uzemnene. Niekedy, keď som vystresovaný a vydávam ten zvuk, že hm a cítim v ňom zmeny v tej tonizácii, že že sa to vychyľuje zľava doprava, že je tam ešte akási nervozita, ona sa dá navnímať. Na základe toho dokážeš cez vypočutie si svojho vlastného hlasu si navnímať, že či ešte stále je v tebe nejaká prekážka, kvôli ktorej sa nedokážeš uvoľniť. A niekedy sa mi to stáva, že reálne mám naozaj vystresovaný deň a taká moja kapacita sa zuúži. To je ináč veľmi dôležité si povedať, že ono tá kapacita sa hýbe hore dole, lebo je tu veľa vecí, ktorými dokážeš posrať tú kapacitu. Skúsiť vypiť päť,šť káv, zapáliť si tri, štyri cigy a pletkovať celý deň o nepravdivých tvrdeniach, o
druhých ľuďoch, ktoré si potom vyčítaš. Uvidíš, že že tá kapacita sa ti scvrkne ako na púšti. Vrátim sa späť, že ja keď robím teda ten výdych so zvukom, hm, tak v počíti toho hlasu, keď ja vidím, že ten tón ide ako keby plynulo bez toho, aby mi to uskakovalo doľava, doprava alebo aby sa tam znašala nejaká nervozita, na tom tóne dokážem počuť, že kde je tam prekážka. A keď cítim, že je tam stále prekážka, tak si dám ešte jeden a dám si tých výdychov s tým zvukom dovtedy, kým necítim, že že ten tón pekne padá do hĺbky, až dôjde do nejakého svojho ako keby koreňa. Ďalšia veľmi dôležitá vec, na ktorej dokážeme pracovať z oči voči eh zhonu, je ochota
rozhodnúť sa zhonu vzdať. To znamená, že keď napríklad robíme ten nádych a pomaly výdych, je veľmi dôležité na vnímať si, že v našom tele je napätie, ktoré sa snaží nás ako keby ešte stále pred niečím chrániť alebo do nejakej akcie hnať. Čiže kedykoľvek, keď robíš ten pomalý nádych a výdych, tak v tom súbežne s tým, ako vydychuješ, si môžeš navnímať to napätie v tele a toho napätia sa proste vzdaj. Veľa ľudí cíti, že sú napätí a majú pocit, že nedá sa, že nevedia sa uvoľniť. Tam ide len o to, že ty si musíš uvedomiť, že to napätie v sebe držíš ty. To je ako keby tá druhá praktika, že ty si môžeš uvedomiť, že si napätý a môžeš sa zvoľniť. A keď hovoríme o tej regulácii nervovej sústavy, ktorj dokážeš každý deň
pracovať tých 15 minút, tak buď teda si vyhradíš čas, že keď kedy si odbehneš od všetkých povinností, kľudne to môže byť večer pred spánkom, kedy pôjdeš a 10 minút budeš pokojne dýchať. Buď nejaký box breeding, že 4 seundy sa nadychuješ, 4 seundy držíš zadržaný ten dych, 4 seundy vydychuješ pokojne a potom 4 seundy držíš sa bez dychu a potom znova. A toto opakuješ 10 minút a môžeš to spojiť s progresívnym uvoľňovaním svojich svalov. To znamená, že si prechádzaš svoje telo a vnímaš, ako pekne tvoje telo relaxuje a uvoľňuje sa. Keby si to chcel spojiť, tak na mojom YouTube kanáli nájdeš takzvaný NSDR protokol. čo je vlastne niečo ako práve táto regulácia nervovej sústavy
vedená mojím hlasom. To znamená, že ja pomôžem ti uvoľniť sa, začať pomaličky dýchať a začnem smerovať tvoju pozornosť od myšlienok do svojho tela, kde pomaly budeme prechádzať každou jednou časťou tvojho tela. Pri každej jednej časti tvojho tela sa zastavíme a ty si tam navnímaš, či si dostatočne uvoľnený, či tam nie je ešte nejaké napätie. A tou praxou, tou reguláciou svojej nervovej sústavy, ty sa učíš, že aha, to ešte sa dá viac uvoľniť, ešte viac. Až prekvapivo sa dajú uvoľniť tie svaly. Vďaka tomu rozširuješ tú kapacitu svojho nervového systému. To znamená, že máš navnímané, že aké je to byť naozaj uvoľnený a že vieš sa uvoľniť. To je veľmi dôležitá vec, že tá skutočná zmena teba nenastáva vtedy, keď vizualizuješ,
keď afirmuješ, keď si ideš manifestovať čosi alebo keď eh si spíšeš nejaký nový nové ciele alebo nejaké nejaké mentálny ramec, ale vtedy, keď máš novú skúsenosť. To znamená, že keď ty si navnímaš fyziologicky žitú a vnímanú skúsenosť, žeá ja viem ísť do klídku, ja viem ísť do pokoja, ja to mám k dispozícii v rámci svojho prežívania, v rámci svojho nervového systému, tak každý jeden ďalší deň je informovaný touto skúsenosťou. To znamená, že z oči voči nejakému ohrozeniu v úvodzovkách alebo stresoru si ďaleko viac sebavedomý, lebo vieš, že aj túto kapacitu, aj túto možnosť mám. Čiže k tej regulácii by som teda pripomenul znova dych, ktorý môžeš spojiť s tónom,
ktorý môžeš spojiť s progresívnym uvoľňovaním svojho tela. A ešte štvrtá veľmi dôležitá vec, eh, ktorú môžeš robiť, je prechádzka v prírode. 5, 10, 15 minút každý jeden deň, ak sa dá, eh, vyjsť vonku na denné svetlo a bez cielne chodiť. Dať si normálne, že 10 minútovú prechádzku a len kráčať. Je tam milión mechanizmov, skrz ktoré tá príroda, ten terén, ten druh pohybu a kráčanie vpred stimuluje tvoj parasympatikus a upokojuje ťa. V rámci najbližších dvoch týždňoch si vyhrať 15 minút denne, kedy budeš dýchať, budeš progresívne uvoľňovať svoje svaly a budeš sa prechádzať niekde na prechádzke v prírode. Ver mi, že keď si dostatočne uvedomuješ, aký veľký obrovský benefit pre tvoj celý život, každú jednu oblasť
v tvojom živote má regulácia nervovej sústavy alebo rozširovanie kapacity tvojej nervovej sústavy, tak vermi, že nemáš naozaj nič dôležitejšie na práci než toto. Nič. Nič. Bez ohľadu na to, či máš deti, firmu, podnikanie, nič nie je dôležitejšie než rozšírenie kapacity tvojej nervovej sústavy, pretože to sú steroidy pre každú jednu oblasť v tvojom živote, na ktorej sa snažíš pracovať. Na dnešné video k tej spodnej hranici by bolo dostatok poznatkov, na ktorých dokážeš pracovať. Keď si otvoríš ten ebook, tam nájdeš ďalšie veci. Len spomeniem, že tú spodnú hranicu, samozrejme my máme šancu aj pokašľať prílišným príjmom stimulantov, prílišným príjmom nezdravého jedla, nevyživného jedla, eh nedostatkom spánku a tak ďalej. To sú veci, ktoré keď sleduješ
tento kanál, tak myslím, že už o nich vieš. Len toto pripomínam, pretože to má zásadný vplyv na tú kapacitu nervovej sústavy. Mimochodom, to je jeden z dôvodov, prečo my v našej značke doplnkov výživy Neohack robíme všetky doplnky tak, aby boli v súlade, aby ťa podporovali na tvojej ceste k rozširovaniu kapacity tvojej nervovej sústavy. Preto tam predávame doplnky výživy, ktoré priamo podporujú kapacitu tvojej nervovej sústany zvládať čokoľvek, čo príde do tvojho života. doplnky ako magnezing, omega-3 fuel, metafocus alebo passion fuel alebo čaj iaogulan a v neposlednom rade elektrolyty, pretože elektrolity sú pohon. Elektrický pohon pre tvoju nervovú sústavu, ktorá keď je plytka, je to veľká pravdepodobnosť, že je
vyčerpaná. A tie najdôležitejšie veci, ktoré dokážeš v rámci suplementácie dodať tejto nervovej sústave, aby nebola ochudobnená o živiny, sú omega-3 mastné kyseliny vo vysokej kvalite. Sú je to horčík a sú to elektrolyty. To sú tri najzákladnejšie veci, ktoré tvoja nervová sústava potrebuje na to, aby tá kapacita nebola obmedzená tým, že nemá živiny. A potom sú tu ďalšie veci, teda ako metafus a passion fuel, čo sú zmesy plné adaptogénov, ktoré ti napomáhajú buď nakopnúť libidu, alebo zvýšiť tvoje sústredenie podľa toho, že čo je pre teba tá dôležitejšia a zásadnejšia vec. Ak by si ináč chcel eh vyskúšať naše doplnky, ktoré sú fakt sofistikované, fakt sú v najvyššej možnej kvalite, lebo ja sa venujem vývoju doplnkov výživy už cez 10 rokov, tak utekaj na stránku neohack.sk a použi tam zľavový kód
kapacita, vďaka čomu získaš 10% zľavu na celú objednávku. No a v neposlednom rade je treba pobaviť sa o tom, že ako začať zvyšovať tú vrchnú hranicu, vrchnú kapacitu, že ako ísť ešte viac do sympatika a nezblázniť sa v ňom. Bodovi ti to preletím. Otužovanie je presne na to. Otužovanie ako keby tie benefity, ktoré to má, že na mitochondrie a na paľovanie tuku a na konc na kultivovanie eh hnedého tuku a imunita a tak ďalej. To sú skvelé benefity. Ale tá najdôležitejšia vec je, že ti pomáha budovať tú kapacitu tvojho nervového systému. Len je veľmi dôležité spomenúť, že ty to potrebuješ robiť nie súťažne. Potrebuješ možno dva trikrát v týždni dať si studenú sprchu a a zažiť si nepríjemný pocit, v ktorom zostaneš stáť
a neutečieš z neho, že ideš do toho dobrovoľne. Ideš dobrovoľne do nepríjemného pocitu. Ale nie je dôležité tam súťažiť, že tam budeš teraz ako ja magor pár rokov dozadu 30 minút v mrazivej eh vode frajerovať, že ako dlho tam vydržíš, lebo to zas môže ti rozbiť celý tvoj nervový systém, čo mne sa stalo, hej? Čiže otužovanie je skvelá vec. Eh, na minútku až tri minútky do buď do ľadovej vody alebo do sprchy a potom sa ísť zohriať, nakumulovať v sebe teplo, aby to bol naozaj hormetický stres. Hormetický stres je krátkodobý a intenzívny. Čím sa dostávame k tomu, že vlastne ktorýkoľvek krátkodobý a intenzívny stres, do ktorého ideš ty dobrovoľne, je presne to, čo ti zvyšuje tú tvoju hranicu kapacity tvojho
nervového systému smerom nahor. Čiže buď je to otužovanie, môže to byť silový tréning, môže to byť heat tréning, môže to byť čokoľvek, čo ti je nepríjemné robiť, ale robíš to dobrovoľne za cieľom posilniť svoju huževnatosť, svoje odhodlanie. Takisto sú tu aj dychové techniky, ktoré v tomto dokážu pomôcť a je to niečo ako buď Wimhofové dýchanie, to je jedna z ciest. To to znamená, že ideš do hyperventilácie, kde sa vyplaví strašne vysoké množstvo eh stresových hormónov, ale ty to ustojíš a prejdeš cez tú techniku postupne. Určite vieš nájsť cez cez GPT, že ako sa dá dýchať bimufová technika alebo breath of fire, breath of fire. To sú podobné dychové techniky, ktoré v tebe krátkodobo, dobrovoľne, rýchlo vybudujú veľké množstvo stresu a ty sa
potom veľmi rýchlo ideš skľudniť. Ale s dychom sa dá urobiť aj opačná vec a to je vec, ktorú experimentujem trošku viac a to je tá, že nadýchneš sa zhlboka, vydýchnešetok vzduch a keď ho máš vydýchnutý, vydýchneš úplne všetko. A nemôžem ti toto ukázať, lebo nebudem schopný rozprávať, ale že vydýchneš absolútne všetok vzduch a nedýchaš. Kým nepríde prvý impulz, že mal by som sa nadýchnuť a ty sa to snažíš ustať, ty sa snažíš surfovať po tej vlne tých impulzov, ktorí ti už hovoria, že ja už skápem. Relatívne dlho ešte vydržíš nedýchať, ale budeš už bojovať s tým pocitom, že že zomieraš. A teraz samozrejme netreba tu s nikým súťažiť, netreba sa snažiť akože reálne
až zomrieť a odpadnúť, ale kľudne také tri štyri fyziologické, keď si zažiješ a zostaneš dobrovoľne z očí voči nim a potom sa kľudne naspäť nadýchneš. Takisto je to veľmi efektívny spôsob, ako za veľmi malé úsilie, to je praktické, že len prestaneš dýchať, stimuluješ alebo vytváraš veľký veľmi silný hormetický stresor na svoj nervový systém, vďaka čomu ty keď sa z neho potom naspäť vrátiš, ten systém je adaptovanejší. To znamená, že tá vrchná hranica sa posunula nahor. No a je tu potom kopec ďalších vecí, ktoré sa týkajú toho, ako ty žiješ svoj život. To znamená, že ak máš sociálnu úzkosť, tak dobrovoľne ísť medzi ľudí a niekoho osloviť môže byť jeden z tých hormetických stresorov. Čokoľvek, čoho
sa obávaš, keď do toho pôjdeš po hlave, keď do toho pôjdeš proaktívnym spôsobom, že ok, doteraz som sa bál, ale však poďme zistiť, že čo to dá, poďme zistiť, že kam doletím alebo niečo podobné, tak vlastne každé jedno čelenie výzve vo svojom živote posúva tú tvoju hranicu smerom nahor. Hlavne vtedy, keď ideš do toho dobrovoľne. To je tá veľmi dôležitá vec. dobrovoľne. Neráta sa, keď niekto ťa vhodí na tanečný parket, aby si tancoval a ty sa tam potom zosypeš a štyri dni si vyčítaš, že aký to bol trápas. To nie je ono. Dobrovoľne, keď ty do toho vskočíš, viete čo? a idem do toho. A samozrejme, tak ako aj pri tej spodnej hranici, platí aj pri tej vrchnej hranici, že čím efektívnejšie kultivuješ to posúvanie tej kapacity smerom nahor, tým zábavnejším sa to pre
teba môže stať, že dnes to pre teba môže znieť, že celé fajn, bože, čo to ja musím robiť a teraz musím tú 15 minút si nechať a teraz ísť čeliť výzvam, že vyzerá to stresujúco. Vyzerá to stresujúco pre teba preto, lebo máš tú kapacitu veľmi úzku. Ona keď sa začne rozširovať, všetko začne byť zábavnejšie. aj čelení každému jednému problému v tvojom živote. Zomrie niekto. Nevravím, že budeš šťastný, že budeš happy, ale budeš schopný vnímať, čo sa deje a budeš schopný vnímať transformačný potenciál tej danej situácie a budeš vedieť, že ťa to transformuje v niečo znova, silnejšie, odhodlanejšie, že budeš schopný byť oporou pre ľudí, ktorí tú kapacitu nemajú. To je ináč veľmi krásna vec, že tú kapacitu nebudeš nebuduješ len sám pre seba. Lebo my máme zrkadliace neuróny v našich nervových sústavách,
ktoré zrkadlia. To znamená, že ty keď dokážeš v sebe vybudovať ducha prítomnosť vďaka tej kapacite, tak tí druhí ľudia okolo teba to začnú vnímať a cítiť. Staneš sa magnetickejším človekom, ale tí ľudia začnú od teba do istej miery kopírovať rozšírenie tej svojej kapacity nervovej sústavy. Začneš ľudí inšpirovať. No a v poslednom rade spomeniem jednu prekážku, ktorá celú túto snahu môže komplikovať a to je tá, že keď veríš svojim myšlienkam. Lebo mnohí z nás sa zachytávame v ruminácii a v overthinkingu. O overthinkingu som natočil viacero videí. Odkaz na ne nájdeš dole v popise pod videom, ale pointa je tá, že tvoje myšlienky sú výsledkom funkcie tvojej mysle. Ty však nie si svoja myseľ. Ty si život a inteligencia, ktorá vyskladala celé toto
telo. Myseľ je len tvoj nástroj. Avšak my v dnešnej dobe sme sa naučili vnímať celý svoj život najmä mysľou, čom sme uverili ilúzii, že tá myseľ sme my, že myšlienky sú naše. Eh, ide tu o to, že ak tvoja kapacita tvojho nervového systému je príliš úzka, znamená to, že veľmi veľa vecí ťa dokáže vyhodiť zo stredu, vyhodiť z rovnováhy. Veľa vecí ťa dokáže trigernúť. A keď ty si trigernutý a necítiš sa bezpečne, tak tie tvoje myšlienky budú kontraproduktívne v každom jednom smere. Vynoria sa všetky veci z minulosti. Či už je to akákoľvek sebapochybnosť, sebaspochybňovanie, nedôvera, ktorú si zažil od rodičov, od kadekoho iného a tak ďalej. Všetky tieto veci sú síce
súčasťou tvojho prežívania, ale keď ty máš veľmi úzku kapacitu nervovej sústavy, tak ty veríš, že že to je ako keby pravda. To áno, toto je moja minulosť a dodnes ma to definuje. Keď tú kapacitu rozšíriš, ty zistíš, že nič z týchto vecí ťa nedefinuje. Ani tvoj vlastný strach, ani tvoja úzkosť. Nič ťa nedefinuje. Jediné, čo ťa definuje, je prítomnosť. Tvoja ducha prítomnosť, v ktorej, ak je dostatočne priestranná, sa rodí sloboda, sa rodí radosť, sa rodí odvaha, sa rodí všetko to dobré, čo cez teba do tohto sveta má prísť. Kámo, toto je Metanoia. Kanál pre ľudí odhodlaných vypnúť autopilota. A ja som Vlado Rožko a mojím cieľom je nakopávať riť strachu, neodváhe, prokrastinácii a tukovým bunkám pomocou vedy a úvah z môjho
vnútra. Preto, ak s mojím cieľom súzneš, prihlás sa na odber tohto kanála a vidíme sa pri ďalšom videu.
Časté otázky
Čo presne znamená kapacita nervového systému?
Je to schopnosť tela a mysle tolerovať stres, emócie a zmeny bez toho, aby prešli do preťaženia, reaktivity alebo kolapsu. Dá sa tréningom rozširovať smerom nadol (parasympatikus) aj nahor (sympatikus).
Ako viem, že mám plytkú kapacitu nervového systému?
Prejavuje sa to tak, že ťa ľahko vyprovokujú bežné situácie, cítiš potrebu unikať, rozptyľovať sa (mobil, cigareta, alkohol), alebo reaguješ impulzívne bez toho, aby si sa vedome rozhodol.
Ako súvisí dýchanie s reguláciou nervového systému?
Dlhší nádych aktivuje sympatikus, dlhší výdych aktivuje parasympatikus. Predĺžený, uvoľnený výdych je jeden z najrýchlejších spôsobov, ako sa upokojiť a rozšíriť toleranciu voči stresu.
Prečo je otužovanie dobré pre nervový systém?
Ide o krátkodobý, intenzívny a dobrovoľný stresor (hormetický stres), ktorý pri opakovanom vystavovaní posúva hornú hranicu kapacity nervového systému nahor a zvyšuje odolnosť voči záťaži.
Ako dlho trvá, kým sa kapacita nervového systému zmení?
Pri konzistentnej praxi (napr. 15 minút denne regulácie a dychových techník) je možné pozorovať výraznú zmenu už po dvoch až troch týždňoch.
Súvisiace videá
23 minPôst 16/8 z pohľadu neurovedy | BDNF, Amygdala a Strach
Prerušovaný pôst 16/8 podľa nových štúdií oslabuje spojenie medzi amygdalou (poplašným centrom mozgu) a…
46 min10 chýb v komunikácii so sebou, ktoré ťa potichu sabotujú
Väčšina vnútorného utrpenia nepramení z ťažkého života, ale zo spôsobu, akým so sebou hovoríme. Vlado Rožko…
30 minAk nevieš, ako ďalej, nerob túto chybu. Týchto 30 minút ti vráti kompas
Keď necítiš smer a si vyčerpaný, riešením nie je hľadať nový zmysel života, ale najprv sa zastaviť a…
18 minSkutočný zdroj života je vo vnútri tvojich buniek | Jaroslav Lachký & Metanoya
Mitochondrie sú pôvodne samostatné baktérie, ktoré žijú v našich bunkách a dedíme ich výhradne po matke.…
14 minToto je dôvod, prečo sa cítiš na hovno.
Opakujúce sa negatívne emócie (smútok, úzkosť, melanchólia) nie sú porucha, ale signál, že žiješ neaktuálnu…
19 min„Muž, ktorý ovládne jednu vec, ovládne svoj život.“
Spôsob, akým vykonávaš jednu obyčajnú, nikým nesledovanú činnosť, odhaľuje tvoj vnútorný vzorec fungovania v…