Ako nájsť vnútorný pokoj a čo je to duchovná intuícia?

V skratke

Doc. Martin Dojčar vysvetľuje rozdiel medzi výkonom, extázou a enstázou (duchovným ponorením) a prečo západná kultúra jednostranne preferuje výkon na úkor vnútornej rovnováhy. Duchovná intuícia je poznanie bez racionálneho myslenia, ktoré vzniká vtedy, keď si vytvoríme priestor mimo neustáleho stotožňovania sa s myšlienkami a výsledkami. Video tiež ponúka mystický výklad Veľkej noci ako symbolického opisu prechodu od ega k stavu čistého vedomia ('ja som').

Kľúčové momenty

Čo je to duchovná intuícia a ako súvisí s výkonom?

Duchovná intuícia je priame poznanie bez uplatnenia racionálneho, diskurzívneho myslenia – vhľad, ktorý prichádza mimo logického skladania pojmov. Martin Dojčar ju stavia do protikladu k výkonovej, racionálnej orientácii, ktorá dominuje modernej spoločnosti. Podľa neho príliš silné pnutie a snaha kontrolovať výsledok vytvárajú vnútorné trenie, ktoré bráni prirodzenému, plynulému konaniu (flow). Intuícia sa neobjaví na povel, ale vytvorením podmienok – napríklad rozvíjaním osobnej spirituality – sa zvyšuje pravdepodobnosť, že sa prejaví.

Čo sú výkon, extáza a enstáza?

Ide o psychologickú teóriu Vladimíra Šatury, ktorá rozlišuje tri oblasti psychickej skúsenosti: výkon (pracovné nasadenie), extázu (uvoľnenie, zábava, dekompresia – zdravé aj nezdravé formy) a enstázu (obrátenie pozornosti dovnútra, spiritualita, mystika). Extáza nás vytiahne z bežného stavu ega smerom von k objektu, zatiaľ čo enstáza vedie dovnútra, k vlastnej podstate. Moderná spoločnosť je jednostranne orientovaná na výkon, čo vedie k psychickému vyčerpaniu a rastúcej potrebe kompenzácie.

Ako sa dostať k pozorovateľovi a k stavu 'ja som'?

Postup vedie od rozlíšenia objektu (myšlienky, emócie, zmyslové vnemy) a pozorovania objektu, cez sledovanie zdroja pozornosti (pozorovateľa) až k podstate tohto pozorovateľa, ktorá sa v hlbokej kontemplácii ukazuje ako nemenné 'ja som'. Metódou na začiatku tejto cesty je všímavosť (mindfulness) – uvedomenie si, že myšlienky nie sú „ja“, ale objekty, ktoré prechádzajú vedomím. Postupným odpútavaním pozornosti od objektov sa objavuje stav pokoja, ktorý signalizuje blízkosť k tejto nemennej podstate – takzvanej 'hlbine bezpečia' (pojem J. A. Komenského).

Ako telo signalizuje pripútanosť a stratu vnútorného pokoja?

Telesné napätie je indikátorom toho, že sa naša pozornosť príliš „prilepila“ na nejaký objekt alebo výsledok a stotožnili sme s ním svoju identitu. Vlado Roško opisuje vlastnú skúsenosť – keď sa pri činnosti (napr. práci s palicou alebo nakrúcaní videa) objaví hodnotenie seba samého, vzniká napätie a chybovosť rastie. Riešením je uvedomiť si toto napätie, hlbokým výdychom ho uvoľniť a vrátiť sa k vnútornému pokoju, čím sa obnoví plynulosť (flow) a vytvorí priestor pre intuíciu.

Aký je mystický význam Veľkej noci?

Z mystického pohľadu opisuje príbeh Veľkej noci na živote Ježiša z Nazareta prechod zo stavu ega (vedomia obmedzeného na telo a myseľ) do stavu účasti na Božej prirodzenosti – čistého, neobmedzeného vedomia. Ukrižovanie symbolizuje smrť falošnej identity a odpútanie sa od stotožnenia s telom, uloženie do hrobu proces transformácie a zmŕtvychvstanie odkrytie ducha ako vedomia. Traja ukrižovaní symbolizujú boj medzi zmyslovými sklonmi (lotor, ktorý zomiera) a duchovnými sklonmi (lotor, ktorému je sľúbený raj), pričom Ježiš uprostred reprezentuje umierajúce ego.

Spomenuté v tomto videu

Citáty

Poznanie bez intelektuálneho procesu.

Eduard Tomáš

Hlbina bezpečnosti.

Jan Amos Komenský

Či neviete, že ste chrámom Božím a vo vás žije Boží duch?

Knihy
  • Kniha ExodusZmienená kapitola 3 knihy Exodus s výrokom 'Ja som, ktorý som' ako biblické vyjadrenie Božieho mena a paralela k pojmu 'ja som' v spiritualite.
Štúdie a výskum
  • Psychologická teória rozlišujúca tri oblasti psychickej aktivity človeka: výkon, extázu a enstázu (enstatickú oblasť súvisiacu so spiritualitou a mystikou).Zdroj: Vladimír Šatura, psychológ, Univerzita v Innsbrucku
  • Sociologicky doložený rastúci dopyt po rôznych formách spirituality na Západe od 70. rokov 20. storočia, súvisiaci s príchodom východných učiteľov (napr. zenových majstrov) do západných krajín.
  • Pojem 'enstáza' ako novotvar gréckeho pôvodu (en stasis) použitý v religionistike na opis skúseností typu samádhi, satori a podobných stavov v duchovných tradíciách.Zdroj: Mircea Eliade
  • Rôzne duchovné tradície rozlišujú množstvo typov meditačných/duchovných stavov, napríklad Tibeťania rozlišujú vyše 80 druhov samádhi, zatiaľ čo Ramana Maháriši rozlišuje tri základné typy samádhi.
  • Príklad vedeckej intuície - fyzik prišiel k riešeniu problému, nad ktorým dlho racionálne uvažoval, náhlym intuitívnym vhľadom počas prechádzky pri mori.Zdroj: Fritjof Capra

Slovník pojmov

Odborné a cudzie výrazy, ktoré vo videu zazneli — vysvetlené jednoducho.

Extáza
Stav vedomia mimo bežného prežívania (napr. zábava, rauš, uvoľnenie), ktorý vzniká vytiahnutím pozornosti smerom von, k objektom mimo seba.
Enstáza
Duchovný alebo kontemplatívny stav, pri ktorom sa vedomie obracia dovnútra, k vlastnej podstate, namiesto smerovania k vonkajším objektom.
Duchovná intuícia
Priame poznanie alebo vhľad, ktorý vzniká bez použitia logického, rozumového uvažovania.
Diskurzivita (racionalita)
Spôsob myslenia založený na postupnom, logickom skladaní pojmov a úvah, na rozdiel od priamej intuície.
Mindfulness (všímavosť)
Budhistická meditačná technika zámerného sledovania a uvedomovania si prítomných zmyslových či telesných vnemov a myšlienok bez stotožnenia sa s nimi.
Samádhi
Rôzne typy hlbokých meditačných stavov jednoty alebo splynutia vedomia opisované v jogových a budhistických tradíciách.
Objektivizácia (a indiferencia)
Duchovná prax, pri ktorej si človek uvedomí, že myšlienka alebo pocit je len pozorovaný objekt, s ktorým sa netreba stotožňovať, a zostane voči nemu nezaujatý.
Osobná spiritualita
Odborný pojem z psychológie a religionistiky označujúci individuálne, na jedinca zamerané duchovné prežívanie a praxe.
Prepis videa177 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment

Martin Dojčar, vitaj späť v Metanoia podcaste. >> Ďakujem. >> V takomto svetlejšom etheri, kde sa mi to eh >> eterickom prostredí. >> Eterickom prostredí, lebo väčšinou točíme v takom eh pochmúrnom, temnom, intímnom u mňa, ale aj toto má >> život je zmena. >> Život je zmena a toto má tiež istú dávku eh intimity. Celkom sa mi to páči. Počúvaj eh jedna z vecí, ktorá ma teraz veľmi zaujíma, s ktorou veľmi pracujem eh ja vo svojom živote a snažím sa nejak hlbšie prísť na koreň vecí, je optimálny spôsob fungovania, pretože eh či už bez ohľadu na to, ako duchovný

život žijeme alebo ako veľmi sa ponárame do akejkoľvek eh duchovnej modality, v každom V tom jednom prípade eh potrebujeme žiť život eh v tomto v tomto svete, v tomto eh systéme, v týchto eh vzťahoch medziľudských, v ktorých fungujeme. nejakým spôsobom participujeme na spoločnosti a súčasťou eh tejto participácie na spoločnosti, na jej budovaní eh je istá istá dávka alebo istý druh túžby eh či snahy dosahovať výsledky, či už formou nejakej remeselnej činnosti, podnikania, online tvorby. Jednoducho eh aj napriek tomu, že v mnohých

východných vedách eh najmä v budhizme sa hovorí o tom, že vlastne túžba je eh zdrojom utrpenia. Eh my potrebujeme, ľudia mať nejaký druh zapájanie sa do tohto sveta, kde hľadáme optimálny spôsob dosahovania výsledkov, pričom eh ja som naďabil na pojmie, ako je flow eh z pozitívnej psychológie alebo WWE, čo je veľmi podobný eh aspoň z toho uhla pohľadu, z ktorého to vidím ja, veľmi podobný koncept, kde eh vykonávame činnosť takým spô spôsobom, kde dochádza kde nedochádza k nadbytočnému treniu, k nadbytočnému úsiliu. A keď sa tak

pozriem do svojho života a myslím, že veľa ľudí eh dá mi za pravdu do istej miery alebo zažili si podobné skúsenosti, že keď si išiel niečo urobiť a extrémne ti záležalo na výsledku, tak eh častokrát to také extrémne pnutie, ktoré tá to spájanie sa svojej hodnoty s výsledkom vytvára v tebe vnútorný nepokoj a trenie, ktoré ti výrazne komplikuje vykonávanie tej činnosti. A častokrát mnoho mnoho činností alebo mnoho eh veľmi dobrých výsledkov, ktoré som zožalal vo svojom živote, prišli veľmi veľmi ľahko a veľmi hravo. A eh zaujíma teda pohľad tvoj, keďže viem, že máš eh východ preštudovaný veľmi

kvalitne a nielen východ, že ako ako ty vnímaš rolu spirituality v tom optimálnom spôsobe nielen prežívania, ale vykonávania činnosti a dosahovania cieľov. Do akej miery sa do toho zapájať alebo či ty máš nejaký praktický vhľad? Odpovedal by som eh dvoma slovami najprv, ale potom sa rozhovorím. >> Super. >> A tie dve slová sú eh duchovná intuícia >> uhm >> verzus racionalita alebo diskurzivita. >> Uhm. že to, čo hovoríš, to pnutie tejto veci, všetci s ní máme skúsenosť, to veľmi dobre poznáme. >> To je tá racionalita, diskurzivita, to

nalinkovanie tej činnosti, tá imaginácia, ako by to malo byť. >> Uhm. Tá hra ega, čomu sa tiež dostaneme, to plánovanie a tá duchovná intuícia, ktorá ide poza to plánovanie, ktorá v sebe obsahuje čosi iné, čosi zvlášť kreatívne, ktorému ty necháš priestor. Ty ako ego >> necháš priestor, aby sa prejavil a prejaví sa ako umelecká intuícia. prejaví sa ako vedecká intuícia inšpirácie >> hm >> vedcov, ktorí prišli z nenazdajky k

nejakému veľkému objavu, rozlúskli nejaký problém, ktorý riešili, nosili v tej logickej diskurzívnej mysli po dlhý čas. Potom ho rozlúskli vďaka intuícii. Ten umelec to rozlúskol vďaka intuícii. Ty to rozlúskneš vďaka intuícii v tej svojej činnosti, nech je akákoľvek, nech je akákoľvek okolo domu. Jak to mám vyriešiť? Môžeš sa trápiť a môžeš hľadať logické riešenia skladaním pojmov, ich prepájaním a niekedy to funguje isto, isto. To je dôležité. Ale je tu ďalší prvok vyjadrený pojmom duchovná intuícia alebo nejakým iným pojmom.

>> Vau. Eh, dobre si to začal rozľovať, lebo mám teraz viac otázok, než som bol predtým. A to je to je skvelý signál. Eh, ale začal by som asi tým, že čo je to intuícia. Nech najprv vyjasníme pojmy, potom sa s tým môžeme hrať. >> Dobre, takže idem teraz na to zo širšia. Eh a použijem tri pojmy tentoraz a to sú výkon, extáza astáza. To je teória, psychologická teória. Vladimír Šatura, psychológ, ktorý je autor tejto teórie už nežijúci, profesor psychológie v Insbruku, na univerzite v Insbrooku,

ktorý sa venoval štúdiu meditácie popri popri inom psychologickému a k tomu má nejaké výstupy. Jeden z tých výstupov je teda teória, ktorá rozlišuje tri oblasti psychickej aktivity alebo psychickej eh činnosti. eh psychickej skúsenosti každého z nás. A to sú tieto oblasti. Výkonová oblasť, výkon, extatická oblasť extáza rauš uvoľnenie zábava a potom enstatická oblasť. Niečo, čo teda v úzkom zmysle spadá po ten pojem spiritualita, s ktorým sme začali. Spiritualita, mystika, všetko možné. >> Hej. No a teraz tá intuícia, o ktorej

hovoríme, tá duchovná intuícia má svoje miesto v tej enstatickej zložke. >> Uhm. >> Ten pojem Enstáz sa objavil vlastne v 20. storočí v religionistike. Mirliade bol taký významný vlastne priekopník tohto slova. On opisuje týmto slovom vlastne novotvarom de facto gréckeho pôvodu. En stasis opisuje eh celú radu skúseností eh ktoré patria do toho portfólia tých východných spirituálnych tradícií. rôzne typy samhí

>> on opisuje pojmom en stáza samhiud >> v tradíciách jói eh povedzme satori v tradíciách zenového budhizmu a tak ďalej to sú rôzne formy eh stázy >> hej a tých samí napríklad tibeťania rozlišujú nejakých 80 plus druhov hej >> eh rôzne tradície sa líšia v tých typológiách že Ramana Maha Harryši významný vlastne novodobý eh učiteľ spirituality indickej, vedantickej alebo advajtistickej. Ten rozlišuje tri základné typy samantie, ale k tomu sa možno dostaneme ďalej ako v priebehu rozhovoru, že enstáza a k tejto enstáze

eh patrí aj duchovná intuícia. >> Uhm. Pochopiteľne, keď my nerozvíjame spiritualitu, podstatným spôsobom obmedzujeme náš prístup k duchovnej intuícii. A zase naopak, >> ak nejakým spôsobom zámerne rozvíjam svoju osobnú spiritualitu, psychologický termín, osobná spiritualita, religionistický termín, sociologický osobná spirituál, čiže ktorá sa vzťahuje k jedincovi. Tak tým pádom vytváram podmienky. Preto vytváram podmienky. Dôležitá formulácia. Preto, aby sa tá intuícia mohla prejaviť. Či sa prejaví alebo neprejaví. To je druhá vec. Ale vytváram podmienky. Čiže snažím sa,

snažím sa niečo robiť v tomto zmysle. Intuícia tým pádom nie je niečo, s čím ja dokážem pracovať v zmysle, že si to navodím, ale je to niečo, prečo dokážem. >> Si to svojím spôsobom navodím, ale nemám to plne v moci. Hej. Vytváram prostredie preto, aby to mohlo vzniknúť. Uhm. Proste eh ja neviem, keď si zoberieš eh posilňovanie hej >> ty svojím spôsobom tiež vytváraš podmienky, ale nemáš nejakci ten rast, hej, >> svalovej hmoty, >> ten je nejakým biologickým procesom, ktorý je podmienený eh celým radom faktorov, ale ty vstupuješ do tých faktorov a ich >> modifikuješ tak, aby si dosiahol ten

žiadúci efekt, ale svojím spôsobom ten samotný rast nie je v tvojej moci, hej? Čiže niečo také, niečo na tento spôsob. No a teda ten problém s nami, súčasnými ľuďmi, ale vôbec s človekom je, že preferuje skôr tú výkonovú oblasť psychiky prežívania >> keď tak ešte do istej miery extatickú, čiže zábavu ako kompenzáciu. Hej, proste makáš, makáš, makáš, potrebuješ sa ú >> dekompresia. Hej. >> Uhm. >> Potrebuješ sa uvoliť. To je extáza. Sú rôzne formy extázy. Sú, nazvime ich šatúra rozlišuje zdravé formy, nezdravé

formy. Hej? Čia zdravá forma. Máš šport, máš aj spiritualitu napríklad. Hej. príroda prechádzka >> prechádzka, relaxácia, rôzne proste takéto alebo proste spoločensky prijateľné formy zábavy, nazvime to takto. máš nezdravé formy, alkohol, >> uvoľníš sa tak, že si dáš jeden, druhý, >> eh, 10, potom prestaneš počítať >> za prídeš o tú schopnosť >> alebo prídeš o tú schopnosť alebo drog

>> a tak ďalej, hej? takisto, či ten zdroj tej extázi eh je nejaký profálny alebo sakrálny. v prípade spirituality sakrálny religionistická terminológia sakrálny spojený s tou spiritualitou alebo spojený povedzme s náboženskými zdrojmi spirituality ale aj nenáboženským napríklad príroda na niekoho pôsobí upokojujúc znútorňujúco, proste prechádzka v hlbokom lese. Tu máme krásne hory okolo seba, kde sme na tomto mieste. Čiže ideš do tej hory teraz je tam ticho, dnes tam ľudia ako niekde v meste, hej? A ty vytváraš tie podmienky na to, aby si v tomto prípade navodil nejakú extatickú skúsenosť, hej,

>> eh, ktorá má ten sakrálny charakter a tiež zdravý charakter, dá sa opísať ako ako zdravá extáz. >> Áno. Ako vyváženie možno nejakého eh >> toho výkonu. Áno. A ten výkon je proste to tvoje pracovné nasadenie v tej oblasti alebo v onej oblasti. Proste čokoľvek robíš, to je ten výkon. Hej? Ale naša spoločnosť alebo teda vôbec ľudská spoločnosť cez tie dejiny je prevažne nastavená na ten výkon. Eh, vyžaduje po nás výkon. Školský systém, ako sa rozvíja v tomto prostredí bývalého Rakúsko-Uhorska, hej, od 18. 19. storočia zvlášť. Eh, inštitucionalizovaný školský, všetko je

zamerané na výkon. Áno. Čiže my vychovávame deti k tomu, aby si >> aby si eh projektovali nejaké ciele vo výkonnostnom zmysle. Ja budem mať takúto profesiu a teda budem toto robiť. Hej? To všetko oblasť výkonu. >> Áno. Áno. >> Teraz veľmi čiastočne je saturovaná, sýtená, pokrývaná tá oblasť extatická, extázy, bez ktorej život nie je mysliteľný. My nie sme stroje, ktoré nám produkujú ten Aj. Aj, samozrejme, áno, >> to je niečo iné. To je výkon. >> Hej, ale my nie sme takéto stroje, technológie. Samozrejme, nehovorí, že EA je stroj. Hovorím, že EA je technológia. Dobre, my nie sme takéto technológie.

Sme ľudia zložité, komplexné biologicko, psychologicko spirituálne bytosti a my potrebujeme tú extázu. Čiže v škole napríklad deti sú vedené k nejakým pohybovým aktivitám. OK. To sú zdravé formy, extáz je tam telesná, je tam to fajn, ale predsa len je to len limitovaná časť toho toho procesu eh edukačného. To ťažisko je výkonnostné, čiže učia sa, učia sa. Hm. Ja len chcem sa opýtať k tej ekstáze, lebo eh vieme to zjednodušiť tento pojem, že je to lebo vravel si, že aičko a robotika dokážu, nepotrebujú extázu, ktem, aby

dokázali fungovať. Sú to sú to stroje, ktoré počúvajú príkazy zatiaľ. A my ľudské bytosti spomína, že my potrebujeme eh tú extázu eh ako a to ma to ma zaujíma, že vlastne ako si to človek dokáže pretlmočiť eh v jednoduchosti, lebo extaza je pojem, ale to čo je nám bližšie, chcem sa opýtať teda, že či to je, že že potrebujeme mať priestor, kde sa cítime dobre. >> Eh to cítiť sa dobre, >> lebo lebo lebo prepáč, lebo si lebo si spomenul, že že napríklad skrz pohyb. >> Uhm. OK. >> Hej. či akým spôsobom človek dosahuje to, čo ty nazývaš extáza pomocou pohybu? >> Pozrime sa na to slovo samotné etyológiu, hej? To niekedy >> to bude asi dôležité, hej? Čiže >> lebo extáza dneska, keď poviem extáza pred mladými ľuďmi, tak si predstavia

tabletku. OK. To sú tie nezdravé fy, hej? >> Áno. OK. Eh teraz extáza je z gréckeho eh slova stázis, čo znamená stav alebo pozícia alebo miesto a ex >> je mimo. A tým eh stáis sa myslí v tomto kontexte, extázii sa myslí ten bežný stav vedomia. Čiže tak ako sa bežne uvedomujem, tak ako sa bežne ja ako to ego, hej, budem o tom viac hovoriť, lebo to je kľúčové slovo vôbec. k pochopeniu našej >> uhm >> ľudskej situácie nás, tak sme tu a všetkých ľudí ostatných. Sme v stave ega. >> Áno.

>> Čiže to je ten stav, ako sa ja vnímam v úvodzovkách. Čiže uvedomujem presnejšie, čiže uvedomujem sa ako tento eh ja neviem človek, tento jedinec s takým telom, s takýmito názormi, skúsenosťami, emóciami, ktoré pridávajú tým mojím názorom uhm >> nejaký citový podmas. >> To je dôležité. To nie je dôležité. To ma zaujíma do takej miery ešte do väčšej miery. To sú emócie, hej? Čiže to je to stázis a ex je dostať sa z toho von. >> Hm. >> Čiže z toho svojho stavu, v ktorom ty si, hej? Do ktorého ty sa ráno zobudíš, ja sa zobudím, >> manželka sa zobudí, ktokoľvek sa zobudí,

deti sa zobudia, ty sa dostaneš von. >> Čiže to narušenie ako keby toho vzorca. Ty proste máš tú potrebu. Ty máš tú potrebu. To, čo robí ten psychológ alebo tá psychológia, že opisuje eh tvoju psychologickú situáciu. Opisuje, že ty máš tú potrebu sa dostať z toho určitého stavu, v ktorom ktorý je tvojím eh dominujúcim stavom >> ega, dostať sa von. A to je táza. >> Hm. >> A ty sa dostaneš rôznym spôsobom, napríklad tým pohybom, ako hovoríš. >> Uhm. >> Behom, >> fitkom, >> uhm. zmeníš rozpoloženie nervovej sústavy, kde vlastne sa dostávaš do stavu, ktorý je odlišný od bežného dňa.

Akú interakciu zasiahneš do toho systému. >> Zasiahneš do toho systému. Na biologickej úrovni zasiahneš. To má psychologické eh dôsledky. Na psychologickej úrovni zasiahneš, pokiaľ to je napríklad nejaká aktivita duševného typu. Nemusí to byť športová aktivita, hej? Nejaké >> Áno. H. >> Môže to byť hudba. >> Hudba, film. Hej. >> Uhm. >> Čiže skôr sedíš tam pri tom, hej? Môžeš sa >> čiže niečo niečo, čo ťa dostane z tvojho >> mimo tvojho bežného stavu. To je tak >> rinný nejaký rutinný stav, ktorý >> vzorcov. Tie vzorce, ktoré ti naskočia ráno, ak sa zobudíš. >> Uhm. >> Sa spustia pink a idú >> a ideš automat. Čiže >> ideš ako automat. >> Presnem.

>> A ty nevydržíš byť automat. Nikto nevydrží. >> Hm. >> Nikto nevydrží, lebo to nie je normálne byť automat. A to je jeden z indikátorov a ten podstatný indikátor toho, že ten stav, v ktorom sme, ten stav ega je nám neprirodzený. >> Tak ako hovoria východné tradície, vedant a tak ďalej, jóga. Je to neprirodzený stav v protiklade k prirodzenému stavu, ktorý hľadáme, máme hľadať, máme sa o neho zaujímať. A to utrpenie, ktoré vzniká, >> je prejav tej neprirodzenosti. >> Hm. tá naša trvalá nespokojnosť, hoci len drobné frustrácie, prečo je to a mohlo by to byť nejako inak. >> Hm. >> Čokoľvek, to sú všetko prejavy utrpenia

sú spojené s tým neprirodzeným stavom, v ktorom sme. >> Uhm. >> A extáz je jeden zo spôsobov krátkodobý, podmienený dočasný >> prepáč, tu >> ako z toho von, ktorý to nerieši, ale len nám uľaví. Áno. A tu ma zaujíma, že eh že je to ten stav, ktorý nie je stavaný, ktorý nie je v súlade s prírodou alebo s tým ako >> prirodzenosťou. Ten stav, o ktorom hovoríme, je ten výkonovo orientovaný. Myslíš? Hej. Výkonovo orientovaný. >> OK. A ten výkonovo orientovaný, keďže sme takto hm týmto smerom eh vychovávaní vlastne v tejto západnej spoločnosti, >> ale aj vo východnej. >> Hej. OK. >> Myslím, že India s tým to má trošku ináč.

>> India to má asi trošku ináčak. Ešte stále, ale svet sa mení, globalizuje alebo je globalizovaný >> a orientuje sa tým pádom na výkon. My sa tomu prispôsobujeme, čím vlastne sa dostávame do spôsobu žitia eh odo dňa ku dňu takému, ktorý nie je v súlade s našou prirodzenosťou. Presne. Čiže exportované západné hodnoty, môžeme to asi takto povedať, exportované západné hodnoty výkonu sa stali globalizovanými. >> OK. Čiže eh o čo viac vlastne makáme eh alebo prežívame ten svoj deň vo výkonovo orientovanom rozpoložení alebo nastavení, o to prirodzene ako keby vyššia je potreba to toho extatického zážitku. >> Zober si teraz mi napadlo samuraj, hej? Stará stredoveká tradícia eh japonských

bojovníkov, profesionálnych bojovníkov, >> vojakov. >> Ten samurajský spôsob života veľmi silno fokusovaný na ten výkon v tomto aspekte. tréning, teda boj, hej, veľmi maskulínny spôsob, veľmi výkonový, ozaj biologicko psychologicky úzko fokusovaný na určitý špecifický typ výkonu. >> Uhm. >> A na druhej strane uvoľnenie gejše a všetky tieto veci, ktoré im poznáme, hej? >> A je to v tej kultúre kódované. Je to tam kódované >> a je to v rovnováhe, >> hej? >> Uhm. Ale tá dnešná kultúra alebo tie dnešné kultúry, samozrejme, lebo je pluralita kultúr,

>> eh toto stratili, tú múdrosť, ktorá bola kódovaná v tých starých kultúrach. Čiže dnes už nám ostal ten výkon. Aj pozri sa na tú Japonskú. Keď som do toho načrel, tak nechodíme asi bežne do Japonska, ale máme nejaké informácie a videli sme sa pozrieme sa aj na našu spoločnosť a kultúru, tak proste vidíme ľudia v tých spoločnostiach upísaní tým spoločnostiam, tá kolektívna mentalita, kolektívne ego, tá firma, hentá firma a vlastne otročíš, >> otročíš, otročíš, otročíš. Aký máš z toho únik? Kde sú tie zdravé formy extázy, že večer >> si povedzme sadneš v nejakej spoločnosti,

máš nejakú večeru, máš nejaký servis. >> Hm. >> Hej. To je tá v tomto prípade to je tá extáza. >> Uhm. A my sme sa naučili vlastne uspokojiť sa s tým, že mobil pred ksichtom dve hodiny pred. >> To nie je žiadna extáz. >> Uhm. >> Je to >> to je pseudonáhrážka, ktorá v skutočnosti nie je náhrážkou. >> Hm. >> A len vytvára ďalšie a ďalšie pnutie. No dobre. A čo teda s tou intuíciou? >> A tá intuícia teda to je oblasť enstatická, ktorá je veľmi málo saturovaná, ale ten eh vývin eh spoločenský a kultúrny ukazuje rastúci dopyt >> po enstáze v moderných spoločnostiach

alebo v západných spoločnostiach. Čiže od 70. rokoch je doložený sociologicky rastúci dopyt na západe po rôznych formách spirituality. Čiže prichádzajú eh japonskí učitelia Zenu, usádzajú sa eh na západe napríklad majster Tešimaru eh bol eh bol vo Francúzsku, pôsobil vlastne celoeurópsky, ale s centrom vo Francúzsku, vychoval niekoľko žiakov. Na Slovensku vlastne stále istým spôsobom pôsobí Sand Kaen jeden jeden zo žiakov, hej? A rôzne formy spirituality, či už sýtené tými tradíciami japonskými, kórejskými,

čínskymi indickými akýmikoľvek alebo tradičnými, povedzme v tomto kultúrnom prostredí kresťanskými od tých 70. rokov >> rastú na spoločenskom význame. Je je to trend a ten trend trvá do súčasnosti a svedčí o tom, že človek má psychologicky túto potrebu, ktorú opisujeme týmto termínom enstáza. My >> my potrebujeme tú enstáz. >> Tu sa ťa rovno opýtam, že eh a to teraz veľmi zjednoduším eh pre poslucháča aj pre seba samého, že vlastne tak máme tú výkonovo orientovanú, teda potrebujem interagovať s tým svetom, aby som v ňom dokázal prežiť, aby som splnil možno nejaké očakávania a tak ďalej. Potom je tu extáza. To je niečo vďaka čomu ukážem vykompenzovať. Budeš kompenzovať ten

neunesieš to proste. Hej. >> A tá enstáza >> je to ďalšia forma kompenzácie. >> Ďalšia forma kompenzácie. Uhm. >> Môžeme psychologicky môžeme eh opísať enázu ako kompenzáciu oboch. Samozrejme eh aj ako kompenzáciu teda prevažne výkonu. >> Uhm. >> Lebo zase pozrime sa na tú etymológiu, hej? Čiže máme tam to isté eh základné slovo stasis. >> Uhm. >> Čiže stav. >> Áno. >> A v tomto prípade ale predponené N znamená dovnútra. >> Doútra. >> Uhm. >> Čiže eh ten tvoj stav toho ega alebo vedomia, ktoré je naviazané na určitú

štruktúru psychosomatickú, čiže tento jedinec, taká postavička, taký balík psychiky, hej? iný jedinec, iná postavička, iný balík psychiky a tak ďalej a tak ďalej. Hej? Čiže to ego, ten stázis teraz ide do seba. >> Uhm. >> Nejde mimo seba. >> Uhm. >> Vytiahnutý nejakým objektom ako v extáze. Hej. Nejakým objektom. Nejde do iného rozpoloženia smerom von, ale ide do iného rozpoloženia smerom dnu. >> Smerom dnu, smerom k tej svojej prirodzenosti, >> k svojej podstate. >> Svojej podstate. Svojej prirodzenosti, podstate eh z ktorej je vyťahovaný tým výkonom. Lebo idúc do výkonu,

>> idúc do výkonu, vychádza zo seba. >> Vychádza zo seba. Keď je toho výkonu veľa, je to jednostrannosť. >> Uhm. A to sú všetky tie moderné proste duševné úy, ochorenia a tak ďalej. >> Uhm. >> Ktorými trpí naša spoločnosť. Vychádza zo seba vyťahovaný tým prehnaným jednostranným dôrazom na výkon. Čiže prirodzene vzniká psychologická potreba po kompenzácii. Jedna forma je extáza a ďalšia forma psychologicky povedané kompenzácie enstáza. Ale enstáza mimo toho psychologického kontextu, v spirituálnom kontexte alebo tiež v náboženskom kontexte, enstáza je čosi viac ako len

kompenzácia. >> Hej? >> Je to vlastne cesta návratu. cesta návratu alebo obratu od toho vychádzania von tomu objavovaniu, odkrývaniu toho, čo nám je vlastné, čím vlastne sme. >> Lebo my vychádzame von k objektom a strácame sa v objektoch, strácame sa v tej činnosti. To je to, čo hovoríš, s čím si začal. >> Áno. >> Vychádzame k objektu, stratíme sa v objektu. V objekte. A teda enstáza je pohyb nazad, inverzia, zvrátenie toho vychádzania. Minule sme sa bavili alebo minule som použil obraz zrkadlá, >> hej? Čiže máme zrkadlo. Zrkadlo, eh jeho

funkcia je zrkadliť, odrá odrážať. >> Čiže keď ho nastavíme akoby do sveta alebo na predmety, tak čo bude robiť? bude odrážať predmety a zaplní sa tými predmetmi a to zrkadlo sa akoby stratí pod tými predmetmi. Môžeme použiť iný príklad. Obrazovka. Hej? Obrazovka, ktorá sa zaplní obrazmi a tie obrazy prekryjú tú obrazovku. >> Áno. >> Ale tá obrazovka alebo zrkadlo je schopné zrkadliť aj samé seba. A to je tá enstázza obrazne povedané. Keď začne zrkadliť samé seba. zrkadlo začne zrkadliť samé seba, ale musí sa odtiahnuť od tých objektov. Musí prestať

na začiatku >> musí prestať odrážať objekty, aby bolo spôsobilé obrátiť sa samé na seba, postihnúť sa bez seba. Ty keď keď eh keď vravíš, že potrebuje prestať odrážať tie objekty, eh znamená to ehm v nejakej duchovnej praxi, napríklad v meditácii že všimnem si moju pripútanosť mojej pozornosti voči nejakému objektu a zatrhnem to alebo aká je taká najbežnejšia, že prax alebo modalita, ktorú >> No pozri sa ako to funguje. Hej? ako funguje ten ten mechanizmus vlastne, čo

my robíme. My disponujeme základnou funkciou našej psychiky alebo presnejšie nášho vedomia, ktorou je funkcia pozornosti. Pozornosť je funkcia vedomia alebo vlastnosť vedomia. Naše vedomie má vlastnosť, že dokáže sa nasmerovať na určitý objekt. >> Áno. >> Túto vlastnosť sa nazývame pozornosť. Čiže som pozorný voči tebe, voči takému objektu, inému objektu. Je to vlastne smerovanie vedomia k objektu. Pozornosť je smerovanie vedomia k objektu. Áno. Prepáč. Tu by som len ešte spomenul, že len pre kontext, že toto je objekt. >> Uhm. Ale predpokladám, že rátaš medzi

objekty rátaš aj senzorické vnemy, vlastne ktorých svedkom ja dokážem byť vo svojom prežívaní alebo to som príliš ďaleko? >> To je senzorický vnem, lebo ja viem o tomto objekte a ho chápem ako objekt >> na základe zmyslového vnímania. To je senzorický objekt. Ale my máme ešte druhú kategóriu objektov, ktoré postihujeme vedomím a jedine vedomím, lebo len >> eh tak si ich uvedomím, >> hej? ako slovo samo naznačuje. Ak si nie som niečoho vedomý, tak to proste pre mňa neexistuje. To tu nie je nie je súčasť. Moje skôr druhá kategória sú mentálne objekty. Čiže máme zmyslové objekty a máme mentálne objekty. >> Čiže to, čo sa deje v mojej hlave. >> Zmyslové objekty sú zdieľané s inými pozorujúcimi subjektami alebo uvedomovateľmi,

inými ľuďmi. >> Ale mentálne objekty sú dostupné len nám jedincom. Čiže len ja viem o tých svojich mentálnych objektoch, čo zahŕňa teda aj city, aj myšlienky. A väčšina ľudí, to myslím, že je taká eh všeobecne uznávaná záležitosť, kým sa nevenuješ nejakému druhu, aspoň že štúdiu spirituality, aspoň povrchnému je, že vlastne eh človek sa identifikuje s týmito myšlienkami a s týmito pocitmi a jedna zo základných praxí, ktoré eh ktoré si myslím, že každý sa dokáže relatívne rýchlo naučiť alebo dokáže si to nejakým spôsobom aspoň predstaviť je, že vlastne tú druhú kategóriu, teda tú tento mentál álne prežívanie a pocity. Eh, ľudia sa s tým zvyknú identifikovať,

že prebiehajú tu tieto myšlienky. To znamená, že to to je môj produkt. A vlastne v takej prvopočiatočnej snahe o praktizovanie spirituality v meditácii človek si začne všímať, že ale ja tie myšlienky neriadim, oni to vlastne len vyvstávajú. Čiže ja som si doteraz myslel, že myslím teda som to som ja. >> Áno. >> A a sú vonkaj je tu vonkajší svet. Myslím, že akože pomerne dosť veľa ľudí, ktorí sledujú aj tento kanál, si uvedomujú, že že to toto nie je kauzalita, hej? Že to, že že moje myšlienky nie sú moje v skutočnosti, ja som to, čo ich dokáže pozorovať. Dokážem na tých myšlienkách nejak participovať, aj sa rozhodnúť neparticipovať. Ale vlastne v tom momente, keď ja si uvedomím, že že počkať, ale ja nie som,

ja si uvedomujem tie myšlienky. To znamená, že sú tu myšlienky a je tu uvedomovateľ. To ešte nie je prebudenie v plnom slova zmysle. Je to len akože uvedomenie si toho, že ja nie som tá myšlienka, som to znamená, že tá v úvodzovkách kauzalita toho všetkého je kdesi hlbšie. A to, čo ty vravíš je vlastne predpokladám, že nejaký ďalší krok, kde kde uvedomovateľ si začne uvedomovať seba samého. >> Hej, dostaneme sa k tomu. Len jednu vec dopoviem. Vedomie má dva eh vedomie má dve funkcie alebo sa dá definovať ako dvojaký princíp dvojakého druhu. Je to princíp poznania a je to

princíp identity. Princíp poznania znamená, že vedomie je podmienkou poznania. Čiže to je to, čo sme sa bavili. Aby som niečo poznal, musí tam byť vedomie. Aby som si niečo uvedomil, musí tam byť vedomie. Ak tam nie je vedomie, neviem o tom. Proste nemám vedomie o tej veci, nech je zmyslová alebo mentálna. Nemám vedomie. >> Čiže vedomie je princíp poznania. A druhá vec, vedomie je princíp identity. To, čo poznávam, s tým sa >> spájam. To je to, čo si začal >> eh rozvíjať. A zvlášť je to eh prípad mentálnych objektov, >> s ktorými sa zo zvyku spájame. Napadnú mi myšlienky a už som v tom a už ich mám

za seba, už som s nimi identifikovaný. >> Hm. No a teraz ten postup je ten uvedomiť si, že sa jedná o objekty, zmyslové objekty mentálne >> že to, čo som doteraz považoval za moje myšlienky sú >> sú myšlienky, ale nie moje v zmysle identity. >> Uhm. >> Sú to objekty, sú to mentálne objekty. Čiže je treba rozlíšiť rozlíšiť objekt a pozorovanie objektu. objekt a pozorovanie objektu. A už minule sme sa bavili, často o tom rozprávaš, mnohí o tom rozprávajú. Metódou na tomto stupni

praxe budhistickou je mindfulness. >> Uhm. >> Sat v jazyku páli. Sati znamená pripomína si pripomínať si meditačný objekt za tým účelom, aby som rozvíjal pozornosť. V zmysle, toto je objekt, toto je pozornosť. Dostal sa, oddelil oddelil objekt a pozornosť. >> Uvedom, začať si uvedomovať, že si uvedomujem alebo pozorujem niečo tým pádom, že nie som tým, >> že Áno. Čiže od zrušiť tú identifikáciu. Zrušiť identifikáciu. To je prvý krok. A

druhý krok, ako si začal, je od tej pozornosti alebo po stope tej pozornosti, po stope tej pozornosti, skúmaním, pokrokom >> v tej praxi, skúmaním dôjsť k tomu, že tá >> odkiaľ to vychádza >> odkiaľ to pochádza tá pozornosť, čo je, že je tu nejaký zdroj, ktorý je konštantný. >> Uhm. že tie objekty sa menia, ale tá pozornosť je tu, ale ona sa keď je nalepená na tie objekty, ona sa mení tiež. >> Uhm. >> Je v jednom kole s tými objektami. >> Uhm. >> Točí sa s nimi. >> Eduard Tomáš často používal, to bol veľký učiteľ mystiky a jógy v 20. storočí, používal obraz kolesá. To nie

je len jeho obraz, to je proste symbol, ktorý je eh všeobecne rozšírený v rôznych spiritualitách. kolo samsári napríklad v budhizme, v jógových tradíciách. Čiže to vedomie, keď sa spojí s objektami, nalepí sa na nich, tak je ako ten tá periféria toho kolesa, >> ktoré sa v kuse točí spolu s tými objektami, lebo charakteristika objektov je, že sú nestále. >> Áno, >> sú nestále. alebo teda naša percepcia objektov takto >> uhm >> naše uvedomenie je nestále a to je všeobecne rozšírená myšlienka známa od antických čias

predklasickej filozofie tu v Európe, kde sa zmysle vnímanie od Platóna a >> ešte pred Platónom nazýva doxa. Je to nie je to skutočné poznanie, je to len mienka, >> uhm, >> ktorú eh nám sprostredkujú zmysly, pretože eh objekt zmyslového poznania je premenlivý, je nestály. Čiže keď my hľadáme nejaké hlbšie poznanie, trvalešie poznanie, nedá sa dosiahnuť na základe zmyslového vnímania. Hej? A to isté vo východných tradíciách. Čiže sme na tom povrchu kolesa. Ale keď sa pozrieme na to koleso, je to krásny príklad tejto myšlienky, tak je na oske.

>> Uhm. >> V tomto prípade si predstavme os, ktorá sa nehýbe. >> Áno. >> Na ktorom je to koleso uložené. Čiže je tu nejaký pozorovateľ, je tu zdroj tej pozornosti. A cestou tej pozornosti, sledovania tej pozornosti sa dostávame k tej osi začíname si uvedomovať. Chcel som povedať vyciťovať, nie je šťastné slovo veľmi, uvedomovať si. A psychologicky sa to prejavuje tak, že si eh že sa v nás, v našom prežívaní, uvedomení objavujú stavy upokojenia. >> Uhm. >> Prečo? >> Radosti. Prečo? Lebo to súvisí s tou osou, ktorá sa nehýbe. To je to upokojenie. Uhm.

>> Je tam nepokojo, keď sme strhnutí našou pozornosťou, tými objektami a máme z toho psychologickú odozvu. >> Uhm. >> Nepokoja. >> Uhm. A naopak, keď sa eh zaujímame o zdroj pozornosti, ktorý sa v skúsenosti ukáže ako nehybný pozorovateľ, nazvime ho pozorovateľ, svedok akokoľvek >> hej, tak vtedy jeden z indikátorov toho, že je tu ten svedok alebo že sa blížim k tomu svedku alebo že som na jeho dobrej stope, je stav pokoja. sa blíži k tomu.

>> Ja to len vložím si spomínam z jednej prednášky Kena Wilbera, kde on spomínal, že on hovorí o imess. >> Uhm. A vlastne vravel o tom, že že keď si bol malý, si tak si zažíval nejaké veci, prešiel si cez nejaké eh cez nejaké ťažkosti, cez nejaké radosti a tak ďalej, ale v každom jednom momente tvojho života, či keď si mal tri roky, päť rokov, 10 rokov, 30 rokov a tak ďalej, >> vlastne bola tu istá časť teba, ktorá sa za celý ten čas ani trošku až do dnešného dňa nezmenila, >> že vlastne menilo sa tvoje telo, menili sa tvoje názory, pohľady, eh, hudobné štýly, čo ťa zaujíma. zaujímalí ľudia okolo teba a tak ďalej, ale ale je tu ale je tu jedna vec, ktorá sa za celý čas nezmenila a že vlastne

>> do kontaktu s touto časťou, keď vlastne prídeš, ako keby môže dôjsť práve tiež k upokojeniu, pretože si uvedomuješ, že to je podstata, ktorá ťa vlastne celý život sprevádza a tá ustála vlastne všetky ako keby doterajšej búrky života je tu vlastne nezmenená až do dnešného dňa. je tu stále. Je to nejaká paralela medzi tým? Čiže, no jasne. Čiže, čiže teraz si otvoril vlastne tretiu etapu praxe. Uhm. >> Od toho pozorovateľa k jeho prirodzenosti alebo k jeho povahe alebo ako to nazvať hodným slovom, jeho podstate. >> Čo je to ten pozorovateľ? A ten sa v tej

skúsenosti enstatickej, tej kontemplatívnej, slovo pre enstázu, tradičné slovo kresťanského pôvodu je kontemplácia alebo teda predkresťanského. V tej kontemplatívnej skúsenosti ukáže ako to nemenné stále ja som amnes. >> To je to ja som to biblické. Ja som >> a my ľudia >> z tretej kapitoly knihy Exodus >> pre eh ktorá hovorí, že o Božom mene. >> Uhm. >> Som ktorý som. Ja som to je to ja som, ktoré je tu stále. A to je povaha, prirodzenosť toho pozorovateľa. To, čo tu eh teraz vysvetľujem, je určitá postupnosť, metodická postupnosť,

>> ktorá sa uplatňuje v určitých eh tradíciách spirituality. ako sa dostať k tomu >> k tej podstate nie priamo, lebo priamo je to dosť eh veľký skok do diaľky, >> lebo lebo my vlastne ideme výkonovo do toho. >> My eh my taký skok nedáme. Bežný človek taký skok nedá. Bežný človek musí potom metodicky tak ako postupuje vo všetkom ostatnom krok za krokom. Čá od objektu k pozornosti, ktorá pozoruje objekt potom po stope pozornosti, >> hm >> k niečomu konštantnému v tej pozornosti a to je pozorovateľ ako zdroj pozornosti

a potom od pozorovateľa k podstate pozorovateľa. A tu je to ja som. >> Hm. >> Keď je pozorovateľ ako pozorovateľ, vedomie ako vedomie, je to bytie. Bytie je vedomie ako vedomie. Nie je to nejaká vec. A to ja som sa prekladá filozoficky a teologicky v kresťanskom eh spôsobe myslenia ako bytie. >> Uhm. >> A Boh sa definuje ako bytie. Definícia Boha je bytie. To znamená, je to vedomie ako vedomie bez objektu. Čiže zrkadlo sa obráti samé na seba a zostane

ako zrkadlo, ako to zrkadlenie, nie ako nejaká vec hmotná zrkadlo. Hej, to si odmyslíme. Alebo svetlo sa obráti samé na seba. Odiahne sa osvetľujúc objekty. Odtiahne sa od tých objektov, spočíva samé v sebe, nájde tú konštantnosť >> toho svetla a potom spočíva ako tá konštantnosť, vedomie ako vedomie, pozornosť ako pozornosť. A to sa zvráti do bytia. To sa otvorí ako bytie. A to je sebapoznanie alebo

sebarealizácia. >> Uvedomenie si, že ja som. >> Uvedomie si, že ja som >> bez akejkoľvek ďalšej nálepky, ktorá nasleduje po >> zrušenie každej identifikácie s objektom. >> Uhm. Lebo naša bežná identita je komplex identifikácie s telom, s prúdom myšlienok, s prúdom emócií naviazaných na myšlienky. >> Hm. >> To tvorí našu identitu, osobnú identitu. Ja som ten a ten. Taká výška, také názory. >> Hm. >> A to všetko sa zruší. A to je vlastne zrušenie ega. Ego je vedomie obmedzené

na určitú psychosomatickú štruktúru. >> Áno. >> To je ego. Ego je vedomie, ale obmedzené vedomie, limitované vedomie, zosobnené vedomie. Tole tomu hovorí form identity. Eh, tu sa chcem opýtať rovno, že tým pádom je aj ego objekt. >> Eh, ego nie je objekt. Ego nie je objekt. Ego je vedomie, ale vedomie v stave nevedomosti. >> Hm. >> Obmedzené vedomie. >> Hm. >> To je ako zoberieš svetlo a ho modifikuješ. Modifikované svetlo. Akoby nekonečné svetlo. >> Uhm.

>> Ktoré ty zmodifikuješ. A to, že ono sa zmodifikuje, >> robíš tam zajaca s rukou a to, čo vidíš, že ono sa zmodifikuje, je čiastočne teologicky povedané Božím dielom alebo zámerom a čiastočne tvojím zámerom. Ty tomu dávaš tú konkrétnu formu. >> Ty vytváraš to, čo budhisti nazývajú formácie vedomia. >> Uhm. To, čo formuje, modifikuje to vedomie, to si do toho vkladáme my všetci. Každý nejako individuálne. Čiže každý má nejako inak naformované to vedomie, tú modifikáciu toho svetla. Ale to, že to svetlo je modifikované,

to je teologicky povedané v Božom pláne. >> Tu sa rovno opýtam, to ten modifikátor chápem správne, že je to, čo mu hovoríme duša. >> Môže sa to takto nazvať. Hej, >> môže sa to takto nazvať. rzne významy keď keď ten zdroj, tá konštanta, ja som >> je to isté v tebe ako aj vo mne. A to, čo je unikátne na tebe a na mne, musí byť ten modifikátor toho svetla. A to je niečo, čomu hovoríme duše. Dá sa povedať. >> Áno. V zmysle individuálna duša. Hej. Niekto by povedal, že ten eh to večné ja som je duša. Proste to sú rôzne výklady. Hej, >> hry slov. Uhm.

>> Dobre. Ja k tejto téme ešte mám zopár otázok. >> Hovor, >> ale chcel by som sa chcel by som teraz skôr eh uzatvoriť kruh, >> pretože dostali sme sa k tomuto >> eh skrz >> intuíciu. >> Intuíciu. Eh bavili sme sa teda o tom, že je intuícia. touto praxou vytvárame prostredie pre tú intuíciuok >> a ako človek môže teda prísť >> do kontaktu s tou intuíciou, ako si ju môže predstaviť, čo to je a akým spôsobom to hrá v kontexte >> môžeme intuíciu definovať ako poznanie

bez uplatnenia diskurzivity, racionality, čiže priame poznanie, nazvime to vhľad tiež iným slovom to sú len slová, samozrejme. Čiže priame poznanie bez uplatnenia diskurzivity. >> Existuje nejaký, aj keď neviem, či je to možné, existuje príklad. Eh, >> to je to je to >> no tie príklady, to je tá vedecká intuícia že >> ten eh Frityop eh kapra eh eh raz pri prechádzke >> eh požifiku >> prišiel na to riešenie toho fyzikálneho problému, nad ktorým sa diskurzívne,

racionálne zamýšľal celé roky. Ale to rozlúsknutie, to rozlúsknutie toho problému, ako na to prišlo náhlym nápadom, náhlym poznaním, ktoré nebolo produktom nejakej linearity. Skladám ten pojem za pojmom. Ale čo on urobil potom? On ten nápad samozrejme musel previesť v tom svojom odbore do nejakej matematickej štruktúry. Čiže bola z toho bol z toho celý zožit. nejakých vzorcov a neviem čoho, ktorým rozumejú len experti, ale ten samotný nápad, čiže poznanie bez uplatnenia

rozumovej schopnosti, ako tomu hovorí Eduard Tomáš. Presne tak tomu hovorí. >> Čiže rozumiem tomu správne, že ten výsledok môže mať diskurzívny charakter, ale spôsob, akým k nemu človek dospeje, je intuícia. to prevedenie to prevedenie do praxe. Čiže ten eh tá umelecká intuícia, ten umelec má intuíciu, pozrie sa ten sochár na tú žulu alebo na ten mrhor a >> vidí tam Dávida >> a vidí tam to je presne ten tá myšmienka a vidí tam toho Dávida. Ale všetko ostatné k tomu, aby ten Dávid sa tam naozaj objavil, už je vec zručnosti, už je vec kombinácie talentu

remeselného, ale aj naučených pohybov s tým dlátom a a všetko to ľudské. Čiže je to kombinácia niečoho nieľudského a niečoho ľudského, >> ale alež v tom eh v tom prevedení, v tej materializácii alebo to nazia manifestácia. U nás sa používa slovo skôr eh v tradičnej spirituálnej literatúre prejav. V tom prejave >> neprejav. Čiže máme neprejav, tú oblasť toho čistého svetla. To to ja som >> pred tou modifikáciou. To je ten neprejav alebo nemanifestovaná oblasť. Ja som a manifestovaná oblasť.

>> Hej? A v tej manifestácii a tá inšpirácia je z toho ja som. >> Uhm. >> Je z toho ja som z toho, čo nie je sformované. Ale aby sa konkretizovala, manifestovala, musí sa tam uplatniť ten ľudský prvok, >> tá zručnosť, erudícia vickej oblasti a tak. Hm. Eh, čiže vlastne pomocou duchovnej praxe človek dáva väčší priestor na to, aby aby intuitívny proces mohol >> Áno. Čiže nemusí sa spíjať ako Sézzan na eh na eh tahity. >> Uhm. >> Eh, týmto spôsobom. Jeden zo spôsobov,

ako maliari napríklad hľadali tú intuíciu, že v tých stavoch hlbokého nevedomia spôsobeného opilosťou sa proste snažili odrezať do toho ega, čo je vlastne forma veľmi nezdravá forma a to je extáza alebo >> a tu a tam im a tu a tam im nejakou hrou osudu, poviem to takto, zablízkla intuícia, ale veľmi nešťastný spôsob. To nie je spôsob, ako hľadať intuíciu. Hej? Toho dávam ako príklad, ako nehľadať intuíciu. Ale príklad, ako hľadať. Čiže na čo je dobrá spiritualita? Napríklad na to, že nám otvára ten priestor tej intuície, aby sme dokázali riešiť

problémy, na ktoré >> nevieme nájsť tie bežné riešenia. >> Hm. Hej. >> A teda hm uprav ma, ak to nechápem správne, ale vlastne na to, aby na to, aby sa intuícia mohla prejaviť. Áno. >> Za prvé potrebuješ mať ten priestor v tom svojom prežívaní, teda eh >> tú svoju prácu vlastne potrebuješ. >> Áno. A ale zároveň potrebuješ mať istú druh istý druh agendy niečo niečoho, čomu čelíš, čo >> musíš mať nejakú otázku vlastne môžeme to tak povedať niečo, čo ťa zaujíma. >> Áno, že intuícia nie je o tom, že že >> na ničom nepracuješ a len tak si hovieš celý deň a zrazu ti sem príde skvelý nápad ako >> zmeniť svet. Potrebuješ mať nejakú agendu, potrebuješ byť v nejakej iteratívnej na nejakej ceste,

>> ale to každý má, či chce alebo nechce. Hej? Lebo nikto nie je osudom v úvodzovkách ponechaný v takej situácii naozaj, >> pokiaľ žije kvázi normálne v spoločnosti. >> Hm. To dáva zmysel, lebo ja len doplním, čo ja som teraz ako keby si trošku možno navnímal, že vlastne to, čo človeka dokáže veľmi upokojiť, eh je keď máš niečo vo svojom živote, čo vnímaš ako stále. Lebo to, čo nás dokáže vystrašiť, je vlastne to všetko, čo je nestále. Všetko, čo čo chceš >> už v momente, keď to získavaš a máš už sa bojíš, že o to prídeš. >> Uhm. Uhm. a eh nájsť v sebe stále miesto a to nemusí byť miesto, istý druh istú kvalitu stalosti.

>> Hm. >> Ktorú dokážeš nájsť skrzm >> eh >> ktorá je stále po ruke tak, >> ktorá je stále tu vlastne v každom od nie je to kvalita, ktorá ťa neopusteľá nikdy. >> Komenský ju nazýva Hlbina bezpečnosti. Hovorí presne o tom, o čom sa tu bavíme. >> OK. A to je presne niečo, čo ja ja keď som to zažil prvýkrát eh a nebolo to, že prvýkrát, to bol proces, keď viackrát som prišiel do kontaktu s týmto, tak eh vytvorilo to vo mne veľký pocit bezpečia. Lebo keď keď si zoberieš také prirovnanie, že keď si malé dieťa, pre mňa sú najväčším školením ináž moje deti, že vlastne keď keď sú malé deti a teraz idú sa zraniť, ale eh nejdú sa zraniť, idú sa bicyklovať a zránia sa alebo niekto na nich nakričia alebo

čokoľvek. čo ich vystraší. Tak to, čo potrebujú, je ten stabilný bod, do ktorého sa vrátia, v ktorého naručiť cítia istotu, že vlastne nemusí teraz samozrejme dá sa polemizovať o tom, že či nejaké moje feromónie alebo môj pách alebo nejaká moja emočná energia, ktorické aspekty, >> mnoho takýchto vecí, ale vlastne, že tá jedna vec, ktorá je za tým, >> ktorá to všetko pretína, je, že to stále, že je tu tá stálosť v tom ockovi, je to tá stálosť v tej matke. >> Áno. A vlastne v tom ako keby dospievaš, dokážeš nájsť ten bod stalosti, aj keď všetko ostatné je premenlivé, hej, bez ohľadu na to, že či tvoj partner sa na teba usmieva alebo neusmieva, či ty máš ešte rodičov alebo nemáš, či je teraz vojna alebo ja neviem čo všetko možné.

Vlastne ty dokážeš nájsť v sebe tú jednu stálosť, ktorá ktorá do istej miery v tebe vytvá Toto toto bol ináč u mňa najsilnejší pocit. Ja keď som prvýkrát začal zažívať tie zážitky, tak to bol neuveriteľný pocit domova. Uhm. mm, >> že to už sa nedá viac byť doma než v tom, >> ja neviem, či to je stav alebo ako to nazvať. Čiže vlastne tá stalosť a to dokáže veľmi upokojiť a čo ja z pohľadu toho, ako vnímam mňa zaujíma veľmi mozog a fungovanie našej nervovej sústavy a tak ďalej. Tak eh a hlavne cez moju moje experimentovanie, lebo tým, že že mám mám tiež ako keby nejaký druh svojej tvorivej činnosti, kde sa snažím získať pochopenie ľudskej mysle a toho, ako my uvažujeme a diery v tých v tomto, tak vlastne vždy, keď sa snažím rozlusknúť

niečo, tak vlastne eh väčšinou logicky cez to neviem dôjsť. ani chat GPT ti s tým nepomôže. On ti dal len nejaké návesti, ale to vie, že stále to nie je ono. Ale to, čo mne dokáže napríklad pomôcť, je práve, že ísť ísť na prechádzku, ísť do prírody a vlastne a a vzdať sa akéhokoľvek pnutia, vzdať sa akéhokoľvek nástojčenia, na čo na že len vyprázdnim sa. Vyprázdnim sa a dôjdem bližšie do kontaktu s tou nemennou časťou vo mne. A vlastne jakmile sa toho aspoň čiastočne dotknem, odpoveď mám, ale nesmie tomu predchádzať pnutie a nastojčenie na to, aby to prišlo, že musí vzniknúť preto priestor. A a to chcem povedať, že vlastne ja keď uvedomujem si uvedomujem, že vlastne v tej našej nervovej sústave

máme nejaký bod kotviacik, vďaka ktorému sa dokážeme upokojiť, zjemniť, tak vlastne vtedy ako keby som mal prístup k niečomu, o čom sa tu bavíme, čo nazývame teda intuíciou. Čiže intuícia, teda rozumiem tomu správne, že je h nám slovami ťažko opísateľný proces, pomocou ktorého získavame poznanie. Dá sa to takto definovať alebo >> poznanie bez eh intelektuálneho procesu? >> Hm. >> Poznanie bez intelektuálneho procesu. Doslovne citujem Eduarda Tomáša. >> Jeho myšlienka >> poznanie bez intelektuálneho procesu. Hej? A to, čo hovoríš o tej starosti,

presne to je ďalší aspekt >> toho vedomia. >> Uhm. >> Že je stále >> uhm >> je stále ten podklad, to zrkadlo je stále, čo sa mení. Čiže sa môžeš spoľahnuť. >> Obsah je ten obsah. >> Áno, >> obsah sa mení, ale ten samotný proces, schopnosť pozorovať obsahy, >> ale aj schopnosť nepozorovať obsahy a spočívať v sebe, >> tá sa nemení. >> Áno. >> A tá je zdrojom stálosti, >> hlbinou bezpečnosti, stredom kolesa, >> osou, okolo ktorej sa všetko točí. otcom, ktorého hľadáš celý život.

>> Áno. Áno. Presne tak. U detí je to zástupná funkcia rodičov. Zástupná funkcia. Rodičia zastupujú presne presne túto kvalitu, >> hej. Kým oni sú v tom procese vyvinovom, >> rozvíja sa psychika, všetky tie funkcie a tak ďalej, uvedomenie, až potom budú spôsobili sami odkrývať, >> prísť do kontaktu s touto kvalitou v sebe, internalizovať to. kvalitou vedomia, kvalitou ducha. Klasický pojem na to filozofický, teologický západný je duch. >> Duch v nás. >> Máme závdavok ducha, hovorí Nový zákon. >> Hm. >> Či neviete, že ste chrámom Božím a vo

vás žije Boží duch? Hej. Vau. K tomuto sa ešte vrátime. Len poďme, lebo zároveň je to tá moja detská zvedavosť. No isto >> v tom smere optimálneho prežívania a dosahovania, vieš, eh svojich alebo nie svojich, no jednoducho výsledkov, že je to optimálny spôsob prežívania alebo lebo tu sme sa dostali presne k tomu, že keď sa chceme k tomu tohto dotknúť, tak musíme si uvedomovať tú výkonovú časť, logickú, analytickú a tú a tú intuitívnu. A v akom kontexte si to myslel? to prvotné rozvetvenie na začiatku tejto debaty,

>> že musíme rozvíjať tú intuitívnu, lebo >> inak sme úplne v gripe, v moci tých našich vzorcov, ktoré si vytvára na základe skúseností. >> V stave ega eh naša psychika funguje na vzorcoch. Áno. >> Čiže programoch, emočné programy, mentálne programy, akokoľvek ich nazveme. Individuálne, osobné verzus kolektívne, spoločenské, kultúrne, akokoľvek ich nazveme. Vzorce, programy. Podsúva nám ich kultúra. My si ich osvojujeme,

zžívame sa s nimi, stávajú sa našimi vzorcami a na nich fungujeme. >> Áno. >> A to je vlastne stav s obmedzenou prítomnosťou uvedomenia, vedomia a stav súčasne, kde sa teda dominantne uplatňuje racionálne myslenie, operácia s pojmami, predstavami, myšlienkami. Intuícia nepracuje s predstavami, myšlienkami, pojmami. Pracuje priamo so zdrojom poznania, s tým svetlom vedomia. >> Hm. >> Ktoré žiari neustále, ale v stave ega je naberá na seba formu tých myšlienok,

formu mysle, tak povediac. Čiže ego, iné slovo pre ego je myseľ ako komplex, nie rozum teraz. Hej, >> nie rozum, ale myseľ ako nemateriálny >> uhm >> eh objekt alebo priestor svojím spôsobom zložený z myšlienok, ktoré sú zhutnenými svojím spôsobom alebo skryštalizovanými alebo sformovanými sú formy vedomia. >> Uhm. >> Čiže v stave ega vedomie je dostupné vo forme myšlienok. Uhm. >> V stave bez ega

sa tie myšlienkové formy rozpustia alebo keď vznikajú, vznikajú ako priehľadné. Čiže iný príklad na to obloha >> uhm >> pokrytá oblačnosťou. Tá oblačnosť môže byť kopovitá, hustá, neprihľadná. To je stav ega. A tá oblačnosť môže byť letná, eterická, priehľadná a to je stav bez ega. Čiže človek bez ega alebo prebudený osvietený akokoľvek. >> Uhm. >> Hej. Budhovia, bodhisatfovia a podobne majú myšlienky, ale majú myšlienky ako eterické oblaky na

>> letnej oblohe, čiže priehľadné, ktoré neprekrývajú ten podklad tej oblohy. Zatiaľ čo človek v stave ega má tú hutnú, kopovitú oblačnosť, ktorá funguje na vzorcoch. >> Uhm. >> A vedomie poznáva ako myšlienky. Preto Patandžali hovorí veľmi múdro a to je klasický text eh jógovej tradície, klasickej jóvej tradície jórach v druhom verši prvej kapitoly, že eh jóga je zastavenie premien vedomia myslenia. tie premeny, tá oblačnosť sa musí zastaviť,

aby sme rozpoznali, čo sa nachádza za ňou. >> Uhm. >> Tie objekty na tom zrkadle sa musia uvoľniť, nechať odísť nezáujmom a objektivizáciou. Nezáujmom a objektivizáciou. >> Objektivizáciou to znamená, že pomenujem to. Nie som to ja. To je to, čo si s čím si začal, že si uvedomíš, že to je objekt. >> Iné slovo na to >> objektivizácia. >> Uvedomí si, toto je objekt a je tu pozorovanie objektu. Hej? >> Uhm. >> S dôrazom na to pozorovanie. >> Áno. >> To máme na pamäti. Je tu nejaká >> eh niť, ktorú sledujeme a sledujeme niť

pozorovania ako funkcie vlastnosti vedomia, aby sme sa dostali k tomu vedomiu duchu v nás. Hm. Čiže lebo hľadám hľadám recept >> a tenvej je alebo tovej >> taoistický termín z taoistickej tradície znamená, že ty sa dostaneš z toho stavu ega. To je termín, ktorý označuje pokročilý stav kontemplácie alebo teda vrcholný stav. Presnejšie >> vrcholný stav kontemplácie. finále >> uhm >> finále tohto úsilia, keď ty žiješ, apoštol Pavol v liste Galaťanom eh v

druhej kapitole 20. verši VW opisuje takto: "Nežijem už ja, ale Kristus vo mne." To je iná formulácia. >> Hm. >> To je to isté. Wveway znamená, že teda tá kopovitána hustá oblačnosť sa pretrhla. >> Uhm. >> Obloha sa odkryla. vyvstávajú oblaky a ty tie oblaky neprekrývajú oblohu. A ty keď konáš, to znamená vťah, čo je konanie? Je vzťahovanie vedomia vo forme pozornosti k objektu. Čiže ty si uvedomíš ten oblak, stiahneš pozornosť k objektu, >> uhm, >> ale konáš tak, že je tu stále prítomné

povedomie tej oblohy. >> Nestratíš sa v tom. To, čo bežne robíme, že ja sa strácam v tom objekte, nalejem si, >> vypijem, stratím sa v tom. Hej? Si stále v tom pozorovateľovi. >> Hm. Uhm. >> A takto konáš z toho odstupu. Inými slovami, zase Eduardovými, objektivizujúc a indiferujúc všetky objekty. Si v tom pozorovateľovi a keď si v tom pozorovateľ v nejakej kvalite >> Áno. >> toho pozorovania, lebo samozrejme to sú kvality, to je proces. >> Áno. >> Hej. Vlastne

>> tole to nazýva shift in consciousness. >> Uhm. >> Obrat. vo vedomí. Hej, obrat je to proces. Hoci ten obrat samotný je dielo okamihu, ale ten celý proces toho obracania trvá nejaký čas, hej? Čiže ty si v tom procese >> a už žiješ nejakým spôsobom to voj, keď si v tom procese. >> Áno. Hm. Ale keď si v tom stave, pôvodnom stave, nazvime ho stav ega, >> čiže strácaš sa v tých objektoch a eh funguješ len na myšlienkach. >> Hm. >> Manipuluješ s myšlienkami to, čo bežne robíme, čiže premýšľame, nie si v stave Buvej a vtedy narážaš, vtedy máš to

trénie, vtedy máš to napätie, >> lebo vidíš eh vlastne eh možnosti, ktorými by sa mohla situácia vyriešiť len na základe toho, čo už obsahuje tvoja myseľ. Áno, tvoje predchádzajúce skúsenosti podmienená. Ona je vždy podmienená. Tá tvoja skúsenosť je podmienená predchádzajúcimi skúsenosťami. >> Hm. >> Čiže dohliada, >> ktoré keď sú zlé, tak je to >> len do určitej vzdialenosti. >> Predikuje. >> Prediguje. Áno. >> On ani nevidí dopredu vlastne. On predikuje. >> Čiže spôsob, ako vlastne žiť to v je proste nastúpiť tú cestu odstupu od všetkých objektov. >> Hm. Pre niekoho to znie abstraktne možno ale

hm musí si uvedomiť, že >> akékoľvek lipnutie, >> lipnutie >> eh stotožňovanie sa s čímkoľvek obvykle nekončí dobre. Ja dokonca si dovolím povedať, nikdy nekončí dobre. >> Uhm. že ten priestor slobody nás naša skúsenosť učí dávať druhým ľuďom veciam a to je tá objektivizácia nechám a indiferencia následná čiže objekt a indiferencia je svojím spôsobom nezáujem o ten objekt alebo možno to znie eh v určitých situáciách nevhodne, ale

proste nechám slobodu tomu človeku, vo vzťahu k človeku, nechám mu slobodu. >> Ja skúsim povedať jeden príklad môj, eh, kde ja som si kde vznikla táto moja zvedavosť. Eh, ja som sa tu rozcvičoval pred podcastom s lanom a mám takú tú prax s lanom a mám takú prx s palicou a veľmi veľakrát sa mi stane, že mám poslednú hudbu popritom a dostanem sa do takého gru, vieš, mám mám zopár trikov, ktoré robím a pustím sa do nich a idú úplne fluentne a úplne zabudnem na seba, na čas, na všetko. Deje sa to samé. Ale v procese učenia sa týchto vecí sa mi dialo to, že dobre, naučil som sa jeden

trik a začalo mi to začalo mi to ísť, išlo to bez problémov a v momente, keď som si uvedomil, že vau, mne to ide, v momente mi padala palica a vlastne, že došlo tam ako keby k tomu hodnoteniu, že ja som dobrý, že že zapojila sa do toho nejakým do toho procesu točenia sa zapojila moja identita, kde som sa išiel pochváliť a hne hneď vlastne sa celý ten proces narušil. Vzniklo tam nejakým spôsobom drobné tré a to boli ako keby také drobné veci, kde som si všimol, že buď som sa za to pochválil a hneď mi to spadlo, hneď kritika, že vlastne teda som teda buď som dobrý alebo som babrák. Namiesto toho, aby že len jednoducho trénuje sa teraz a a učíme sa, kým sa to nenaučíme urobiť správne, že že keď tam došlo vôbec k tej hre, že niečo to o mne

hovorí, že tá činnosť niečo o mne hovorí, tak vtedy dochádzalo k chybovosti, k výrazne vyššej chybovosti v tom danom procese. Ja som si potom toto začal všímať napríklad aj pri aj pri tvorbe, lebo teraz rozprávam s tebou, čiže ten flow tu nejak prirodzene vzniká, dá sa reagovať na tvoje otázky, ale častokrát, keď točím video sólo na kameru, tak vlastne rozbehnúť sa je dosť eh dosť problém a hlavne keď máš nejakú agendu, že musí to byť také a také, lebo eh keď to buď lebo robí to predsa Vlado Rožko, tak musí to spĺňať nejaké atribúty a tak ďalej a vždy to ide s obrovským tréningm a veľakrát som si sadol pred kameru s tým, že no ja ani za ani za svet sa neviem rozbehnúť, ani že za hodinu a nakoniec som frustrovaný. odtiaľ odchádzal, pričom eh keď som sa išiel do toho pustiť tak, že vlastne je mi jedno, či to vznikne alebo nevznikne,

zapnem kameru. Ja sa idem akože len len pohrať predtým. Nie je tam do toho zapojené, že že ja a musím a vlastne nie je tam hlavne zapojené, že od toho výsledku, ktorý z toho vznikne, závisí moja identita, že či ja som eh dobrý, hodnotný, nehodnotný alebo aký, že vlastne ten výsledok nič nehovorí o mne. Keď to si dokážem nejakým spôsobom zinternalizovať a uvoľniť sa do tohto poznania. Tak eh tým veciam tej činnosti tá činnosť je ďaleko fluentnejšie. Ide bez nejakého nadmerného nadmerného zapojenia sa. Ale teraz si zároveň uvedomujem, že že ja ako keby nejdem teraz o seba robiť nejaké, že že pokročilého prakúce >> praktizujúceho alebo čosi také, ale mám

nejak mám nejaké skúsenosti, kde vlastne na základe toho aj čo sme sa doteraz bavili o tom si uvedomujem od momentu k momentu a mám momenty, kedy si to neuvedomujem vôbec, kedy sa z toho potrebujem vyfackať a prebudiť, ale už dosť veľa do mojich dní presakuje poznanie, že ál počkať, ale je tu ten pokoj vo mne, kde kdesi a dokážem sa do neho zvoľniť. A keď tento pokoj dokážem ako keby prizvať k činnosti, na ktorej momentálne pracujeme, a keď ako keby záleží mi na dostatočne na nej, tak ona vyvažuje >> tak >> ten môj stav, že dokážem byť fluentný a nevnímam, lebo všimol som si, že pri zopár podcastoch, kde som mal, že že musia tu zaznieť konkrétne veci a musí to vyzerať nejako, tak vlastne ja som sledoval celý čas hosťa, že čím neschádzame z tej cesty a keď sme z nej

zišli, tak ja som celý znervóznal, celá energia miestnosti znervóznala a všetko sa to vlastne začalo kaziť. Ale vlastne vychádza to vždy ako keby len z toho predpokladu, že ten výsledok niečo hovorí o mne. Ale vlastne keď je k dispozícii ten pokoj v tebe, to t to pokoj na stále miesto, tak ty vlastne vieš, že tu len prebieha nejaká vec, ktorá nejak dopadne, jedného dňa sa na ňu zabudne a zároveň eh a v tomto procese napríklad točenia tohto podcastu na konci, keď je niečo sa pokašle, tak vlastne to teraz neznamená, že sa potrebujem za to zlinčovať. Znamená to len, že dobre, zdochla nám kamera, tak proste treba kúpiť len pre ďalšie, že nehovorí to ako keby nič o tej identite. Hovorí to len o procese, že teraz na základe týchto dát, ktoré sa nazbierali na základe tohto podcastu, na základe

chýb, ktoré sme si všimli, len zmeníme premenné pri ďalšom kuse, ale nevstupuje do toho identita. Čiže vlastne to tá schopnosť odpútať sa od tej vlastnej identity a vstúpiť do do uzadia v tom svojom vnímaní. Mám pocit, že to napomáha, ale tá tá kľúčová vec, ktorú si mi vlastne teraz dal, je, že vlastne to nejde úplne naučiť človeka, ktorý nemá aspoň čiastočné poznanie toho, že vôbec tvoje myšlienky sú objekt. >> Eh, musí tam mať ten oporný bod už v tvojom prípade. Teda máš ten oporný bod a práve máš ho preto, aby si sa k nemu vracal ako k opornému bodu. >> Áno. vtedy, keď cez napätie svojho tela cítim, že sa strácam,

>> že že na niečom príliš záleží v tých premenlivých veciach. >> Tá prax je, že ty vlastne sa upínaš k tomu opornému bodu tak často, ako je to možné. >> Hm. >> Počas dňa. Nielen v takých situáciách, keď ty potrebuješ nejaký výkon, >> ale kedykoľvek je to možné. A to je tá prax, ktorá sa má stať celodennou. >> Hm. Čiže ty nájdeš trhlinu v tej oblačnostim >> našiel si tú trhlinu a k tej trhline sa potrebuješ fokusovať ako sa to len dá >> a použiť všetky možné prostriedky a keď ti vyhovujú takéto prostriedky takétto ti vyhovujú iné prostriedky tak iné a to

je rozdiel medzi spiritualitami a ich akcentami. Niekde sa používa opakovaná modlitba, mantra, neviem čo. Ind sa používa viac pozorovanie dychu, inde používa niečo iné. Hej. Hm. Tak ja len poviem za seba, čo objavujem ako keby za čo čo vnímam ako najhmatateľnejší, že keď som ako keby príliš poľapený v tom svetskom alebo neviem ako to nazvať, že čo je pre mňa ten najhmatateľnejší za prvé dôkaz, že som v tom príliš prilepený a je to napätie v tele. >> Uhm. Uhm. vlastne, lebo kedykoľvek sa cítiš byť ohrozený >> a teraz nemyslím len ohrozený medveďom, ale napríklad aj tu, že vieš, že že cítim >> svojou predstavou, >> svojou predstavou, že teraz vlastne

>> ja neviem, že nepozeral by si mi viac do očí alebo pozeral by si mi príliš veľa do očí, tak vlastne čo čo tým vlastne chce povedať, vieš? A tak ďalej. Keď tam prebieha ten polapenie v tom nejakom mentálnom konštrukte, tak eh vzniká automaticky napätie. Áno, >> kedykoľvek sa cítime byť ohrození čímkoľvek, tak vzniká napätie v našom tele. Vznik vzniká tenzia alebo zatvárame napíname svoje brucho. Eh, snažíme sa pomocou nášho dychu byť čo menej čo čo najviac nenápadní. A to dociľujeme tým, že vlastne v hrudi vytvoríme napätie, eh, v trapézoch vytvoríme napätie a ja vlastne na základe tohto napätia si dokážem všimnúť, že aha, počkať, tu príliš som do niečoho zapojený. A vlastne cesta pre mňa je pomocou hlbokého nádychu a výdychu a pri polom výdychu jednoducho

toto napätie úplne nechať, nech do gravitácie spadne. A dám dávam si tých ja neviem, že p 10 sekúnd, kde vlastne sa odpojím od toho, na čo mi momentálne záleží a len naspäť zvoľním ako keby do toho pokoja. A ďalší krok eh ako keby z tohto stavu už je ďaleko viac v súlade s tou s tým možno balancom medzi medzi tým výkonom a medzi tým medzi tým, čo vytvára prostredie aj pre intuíciu, keď to dáva zmysel. Určite. >> Čiže môže to byť tým pádom validná vec aj z tvojho úla pohľadu, lebo u mňa to je len experiment, eh, ktorý mne slúži >> to vnímanie to napätia v tele a zvoľňovanie sa. >> Presne. Ale veď eh človek je tá jednota,

ako sme hovorili, eh psychosomato eh spirituálna. >> Áno. Áno. >> Čiže to telo do toho patrí. >> Uhm. To telo je dôležitý indikátor duševných a duchovných stavov. >> Cez to telo my pristupujeme do tej oblasti kontemplácie eštázy cez to telo. Čiže to nie je len niečo pridané, možno nejaké nahodilé. Je to prístup. Preto v štruktúre Patandžaliho eh osemdielnej aštanga jói je eh telo na treťom mieste vo forme asani. >> Uhm. >> To je vlastne pozornosť vedená k telu.

>> Hm. >> Pozornosť vedená k telu. Mindfulness sa niekedy interpretuje veľmi abstraktne. To je tradícia budhistická. Interpretuje sa veľmi abstraktne, ale mindfulness sa tiež praktizuje vo vzťahu k telu. Presne tak, ako to opisuješ. >> Čiže si všímaš rôzne >> psychologické dôsledky alebo teda somatické dôsledky psychologického diania. >> Uhm. >> V tele. A to je tá mindfulness. Telo je dočasné projekčné plátno. >> Hm. Presne tak. Dokážeš vlastne vidieť aj >> ty detekuješ na tom plátne dočasne detekuješ vlastne tú pripútanosť. >> Ty sa neoddeľuješ. >> Hm.

>> Ty si v tele a na tom tele to detekuješ. Presne tak, ako to obceš. A to teraz ma zaujíma vlastne taká úplne, že eh že pletka z tvojho života, hej, že akým spôsobom, lebo predpám, že eh zažívaš z času na čas, vieš, veci >> stresy každý určite >> zažívaš si proste kde si na v premávke, ja neviem, čo si, čo si >> a čo je čo je tvoja akože čo je tvoja prvá metodika alebo prax, vďaka ktorej >> vieš čo, ale to sa mení podľa toho. eh na akej v úvodzovkách úrovni tej praxe si alebo proste hm čomu sa práve venuješ a práve preto mňa zaujíma, že tvoj >> ale ten princíp je ale ten princíp je

ten, že ty sleduješ tú pozornosť odťahujúcu sa od toho objektu a musíš si v prvom rade uvedomiť ako imperatív musíš si uvedomiť, keď nastanú tie stresové situácie, že to je stav, keď sa ti pozornosť zlepila s tým tým objektom, napríklad v tej premávke v tom aute alebo v nejakej inej pracovnej stresovej situácii, nejaký objekt ktorý >> eh spôsobil úplné zhltnutie tej pozornosti. >> Hm. >> Zožral ti ju. Hej. A tu sa treba spamätať čím skôr. A tie rôzne postupy závisia od toho, čo práve robíš alebo akému typu praxe sa venuješ. Hej? >> Eh, ale vždy cez telo, tak ako ty

hovoríš, lebo si všimneš cez to telo, že je to určité napätie. Len sa zjemňuje tá prax. Povedzme inak vnímaš tie prejavy toho napätia, rozrušenia. Iné meno pre to napätie v tele sú emócie. >> Uhm. Áno. Áno. 100% súhlas. 100%. Dokonca a dokonca vieš čo, ja by som to ešte možno trošku pozmenil, ale to je tiež len taká vec, s ktorou momentálne pracujem, že ja mám pocit, že že to napätie v tele nie sú ani emócie, ale to to napätie v tele je eh je snaha necítiť tie emócie. Neviem, či to či to či to dáva zmysel. Eh, dáva, dáva mi to zmysel. Lebo, lebo akože e eh e nie je to nie je to

čierno-biele, ale že samozrejme, keď sa na mňa rozbehne medveď a mám strach, tak ma zovrie, hej, fyzicky. Ale častokrát je to aj o tom, že že eh možno si nesiem so sebou nejaký druh hanby od malého dieťaťa, o ktorej som nikdy v živote s nikým nerozprával. A kvôli tej hanbe nejakým spôsobom nechcem ju cítiť a nemôžem s ňou ako keby sa s nikým o tom porozprávať alebo cítim to tak, že nemôžem sa s nikým o tom porozprávať, lebo nikto ma v tej hanbe ma nebude mať rád, hej? Čiže sa cíti človek ako keby odseparovaný aj vďaka tej hanbe a vlastne kedykoľvek

nastane nejaké eh nejaká situácia alebo okolnosť, kedy sa niečo týka mojej hanby, ale ja o tej hanbe nemôžem rozprávať, tak vlastne vznikne tenzia, vďaka ktorej ja tú hanbu nemôžem momentálne prejaviť a a použijem, ja neviem, že strach alebo agresivitu ako spôsob, ako necítiť túto hanbu. Čiže ja to vnímam, že áno, aj emócie, ale zároveň vnímam, že ale zároveň to napätie je aj v mnohých prípadoch spôsob, ktorým sa snažíme necítiť tie emócie. >> Ale máš rôzne emócie, vieš, máš rôzne psychologické kategorizácie. Sú nižšie, vyššie emócie, city. Áno. >> Akokoľvek eh by sa kategorizovali, hej? Čiže povedzme, hovoríme o nejakých

nižších. V tomto prípade máš vyššie emócie, ako je radosť, >> uhm, >> vďačnosť. >> A tie naopak sa prejavujú väčšinou expanziou a uvoľnením. Pán s Jehovou si vybav takú situáciu, ako si utváraš hrudník. >> Hne úm >> lásky, sympatie objímaš. >> Uhm. Máš pocit, že sa ti z hrúde rozlieva priestor a že dokážeš vítať svet. Vieš, tie neurovedné interpretácie eh redukujú celú tú oblasť psychiky >> na tie nosiče alebo ten rozvodný systém, ktorý rozvádza tie informácie, akokoľvek ich budeme ďalej interpretovať, ale

nazvime ich teraz pracovne informácie >> o emóciach a tak ďalej a tak ďalej do určitých eh neurologických centier. >> Uhm. Ale prečo by mal byť ten rozvodný systém identický celou tou >> komplexnosťou psychiky? >> Tak lebo veda má svoje obmedzenia. >> Isto >> na to, aby sme to, aby vieš sa to dalo tlmočiť a vlastne potrebuješ to dostať do čísel, potrebuješ to dostať do nejakých dát, len ten ľudský život a to ľudské prežívanie sa nedá zredukovať do dát. Eh, to ináč mal som veľmi zaujímavú debatu, posledný podcast pred tebou. odpala Saskia Kováčová a ona ona ináč veľmi zaujímavo vysvetľovala, že ty keď si malé dieťa, od nula do troch rokov

vlastne prechádza tvoj mozog eh eh takým stavom, kde eh mozgová aktivita v tvojom mozgu alebo frekvenčná aktivita v tvojom mozgu sa pohybuje v oblasti delta delta vĺn. Potom od troch do nejakých, už teraz nepamätám ten vek, ale že je tam nejaká ďalšia, kde sa pohybuješ vlastne v teta mozgových vlnách a kde primárne eh primárne sa rozvíja pravá hemisféra tvojho mozgu a nie je to 100% pravidlo, hej? Lebo mozog vždy funguje ako keby celý v súhre, ale je tam také, vieš, ak máš eh a j, mužská ženská energia, tak vlastne máš pravú a ľavú hemisféru. Ľavá hemisféra tvojho mozgu je je logická maskulína štruktúrovaná a ľavá je

abstraktná celistva vníma vnímajúca celok a že vlastne deti, ktoré sa ktoré sa v ktoré ty ty ty na to, aby tvoj eh aby tvoj eh mozog sa mohol v kľude eh vyvíjať a prechádzať si týmito fázami, ktoré potrebuje, tak vlastne potrebuje mať dostatočné bezpečie a prijatie v vo svojom priestore a že v prípade, že to tam nie je, tak vlastne ten vývoj sa komplikuje. A vlastne častokrát to nie je, že sa preskakuje, ale dosť sa brzdí vývoj práve v týchto fázach delta a teta, kedy vlastne ty kedy v tebe sa kultivuje tá obrazotvornosť, to chápanie ako keby za ramec logiky, že ona to pekne povedala, že že vlastne keď na stôl teraz položíme kocku, guľu a banán a povieš malému dieťaťu, aby ti o tom

povedal príbeh, tak ono ten príbeh tam hneď vidí. Ale že vlastne dospelý človek, ktorý je ako keby ten ľavohemisférový, pre neho to je len výkonový výkonový výkonový už naprogramovaný na ten výkon. A tým a tým vlastne ja si zároveň vieš a toto je ináč veľmi veľmi zaujímavé, to je moja konšpiračnáš teória, že eh výkonový alebo vedecký, častokrát sa to ako keby, že spája v tom mojom chápaní sveta a že väčšina týchto vecí prebieha v ľavej hemisfére mozgu a väčšina drevová väčšina na riadenia nášho tela a

vnímania eh interocepcie pocitov v našom tele prebiehajú v tej druhej >> pravej >> v pravej časti náš na nášho mozgu >> a že veľa ľudí je akože od totálne odtrhnutých od tela a ja si všímam, že za mňa a určite nie u každého, za mňa je to jeden z najlepších prostriedkov, ako >> jednak byť v kontakte s tou obraz, že čo to vlastne môže byť Boh, čo to vlastne môže byť jednota, čo to môže byť ether, čo to môžu byť frekvencie, pozorovateľ za tým všetkým a tak ďalej. A hlavne prístup k tomu dokážem vnímať len skrz telo. A dreva väčšina ľudí, s ktorými ja som riešil eh nejaký druh ich zaseknutia v živote a tak ďalej, sú to ľudia, ktorí vôbec nevedia popísať, vôbec nevedia vnímať svoje telo. >> Presne. Presne. Je to jednostrannosť. >> Uhm.

>> Je to fatálna jednostrannosť, ktorá má fatálne dôsledky >> na kvalitu života. >> Uhm. Lebo vlastne potom ti zostáva len tá logika, len tie vzorce, len kalkulácia a vnímanie svojho života a a smerovanie svojho života len na základe minulých skúseností, ktoré bohužiaľ, ak boli v úvodzovkách negatívne, tak si odsúdený vlastne ten pattern vlastne len žiť žiť ďalej. No a vlastne to utrpenie, ktoré vstupuje do tvojho vedomia ako nejaký dominantný duševný stav ťa môže posunúť k tomu, že sa začneš otvárať

>> aj pre nejaké iné >> interpretácie, možností pre také, o ktorých hovoríš ty tu. >> Uhm. >> Iný. To je myslím spôsob, ako my k tomu prichádzame cez to utrpenie kríza. Kríza >> alebo psychologicky cez krízum. >> Uhm. >> Potrebujeme sa dostať do krízy, lebo keď nám všetko klape, tak my nemáme dôvod. My fungujeme v tom stereotype zas. Je to nejaký vzorec. >> Hm. >> Šťastný alebo nešťastný, akokoľvek sme ho pomenovali. Točíme sa v kruhu. Potrebujeme, aby sa ten kruh nejakým spôsobom zasekol. >> Uhm.

>> A život má sebevstavané mechanizmy. >> A život má nevyhnutne. >> Hm. >> To môže asi každý potvrdiť. >> Uhm. >> Skôr alebo neskôr niečo sa udeje. >> No vieš, čo mňa zaujíma ešte? Lebo mám tu ešte jednu potom tému, ktorú by som chcel možnože sa jej tak dotknúť, ale teraz mi ešte napadá, že keď sme sa bavili o tom, že eh keď zažiješ nejakú, že stresovú udalosť alebo čosi, nie? eh vnímaš, že ok, som tu asi v niečom príliš poľapený, potrebujem teda znížiť tú pripútanosť alebo neviem ako to nazvať, ale viem si predstaviť, že veľké množstvo ľudí v to ako keby túto snahu

pretaví v v rezignáciu alebo ako eh začne to vnímať ako ako útek ako útek od nejakej reality a že >> kde je hranica, balans alebo ak niečo také vôbec existuje, že ak >> pokračovať v utrpení, >> pokračovať v utrpení Lebo pokračuješ tak či tak, keď ty nedáš poradiť, keď ty nedáš poradiť, ideš k lekár banálny príklad z praxe, že lekárovi má zdravotné problémy. Viete, mali by ste obmedziť to a nedáš si poradinu, tak proste eh pokračuješ v utrpení a možno prídeš k tomu bodu, keď si už necháš poradiť. Ja mám skôr iný príklad eh na mysli, že máš tu nejakého suseda,

ktorý proste tu rachce s hudbou nonstop a teba to tankuje, hej? Ale uvedomuješ si, že dobre, som príliš poľapený v týchto veciach, tak vlastne idem naspäť, hej, sa spojiť ako s tou s tou esenciou. No ale ale ten atak od suseda sa začne začne nejakým spôsobom gradovať alebo eh aj napriek duchovnej trénovanosti eh cítiš, že ten eh že je to proste príliš otravné a že to že to neustáva a že eh aj napriek tomu, že si v kontakte s esenciou v sebe samom, ale ty cítiš, že s tvojou biológiou, že že je to nekompatibilné a že ako ako narábať s tým, že že kde

lebo pr predpokladám, že je je istý bod, kde kde si už povieš, že dobre, nejdem ja len seba regulovať a spájať sa s týmto, ale kde ja potrebujem ísť ochrániť tento život a ísť ísť buchnúť po stole, že možno nebuchnúť po stole, ale nejakým spôsobom sa >> Vieš čo keby to bol hlboký kontakt eh s tou esenciou, ako nazývaš, >> tak sa ťa na nejotknem. >> Eh takto zvládaš, >> hej? OK. >> Takto zvládaš. eh Ramana Mahariši som ho tu spomínal, umieral na rakovinu a v tom hlbokom kontakte veľmi unikátny príklad. >> Uhm. >> V tom hlbokom kontakte s tou esenciou eh to zvládal bez akejkoľvek medikácie. >> Absolútna rarita. Absolútna rarita.

>> Hm. >> To to proste zvládaš, ale my nemáme ten hlboký kontakt. Eh, tak vtedy h urobíme zmenu >> v životnej situácii. Čiže životná situácia je to, že máme nejakých susedov, máme nejaké vzťahy, ktoré sú funkčné alebo dysfunkčné. Ak sú príliš dysfunkčné, >> takú robíme zmenu. Odsťahujeme sa >> v rámci zachovania duševného zdravia, dobrých vzťah. Čiže nesnažiť sa len za každú za každú cenu ísť ísť pomeditovať, keď ma vlastne nasral >> sused bez toho, aby som urobil z >> Po určitých pokusoch, samozrejme je to nejaký proces. >> Uhm. >> Hej. Po určitých pokusoch, keď nie je

nejaké riešenie dostupné, nevidíme perspektívu, tak sú aj takéto možnosti zmeniť prostredie. >> OK. Eh, tak vlastne ešte ešte mám tu takú jednu témičku. Eh, ale to a a to nie je ani konkrétna téma ani konkrétna oblasť, ale je to zopár výrokov, o ktorých ja nemám s kým iným sa pobaviť veľmi. Eh, ale bavili sme sa bavili sme sa o tom, že skrz tú duchovnú prax prichádzaš k zdroju pozornosti, prichádzaš k ja som k imess. Je to to isté, čo tvrdil Ježiš, keď vravel: "Ja a otec sme jedno?

Je to je to odovzdanie odkazu tohto istého poznania. >> Áno. Je to vyjadrené v tých Ježišových výrokoch o jeho božskej podstate formulovaných ako ego Amy. Ja som predtým ako Abrahám bol. Ja som >> to mi vysvetli. >> To sú tie >> to je presne tá veta, na ktorú som sa ťa chcel opýtať. To sú novozákonné formulácie nadanäzujúce na starozákonné formulácie z knihy prvž bol Abrahám >> z knihy Exodus, kde Boh v Epifánii horiaceho kraj kapitola Exodus eh zjavuje teologicky povedané kým je alebo aká je jeho podstata, zjavujúc svoje

meno, kde meno vyjadruje tú podstatu. Ja som, ktorý som. Čiže podstata Boha je ja som. Boh je ja som. zjavuje v exóde >> a Ježiš opakuje toto zjavenie >> identifikujúc sa, zjavujúc svoju božskú prirodzenosť. Teologicky povedané hovorí, ja som ja som to isté, ja som ako Boh zjavuje v Starom zákone, v Starej zmluve. >> Uhm. >> Čiže to je tá jednota Božej prirodzenosti. A čo my s tým máme všetci ostatní? My máme s tým to, že sme povolaní k účasti na tejto Božej prirodzenosti. Ako hovorí apoštol Peter

v druhom liste v prvej kapitole v štvrtom verši, sme povolaní k účasti na Božej prirodzenosti, čo je iným teologickým spôsobom vyjadrené to, o čom sa tu bavíme, tá eh >> hej. Vau. Eh, kde mne sa hlava pletie trošku, ale to je tým, že asi hlava, keď sa hlava to pýta, je práve ten výrok, že prv než Abrahám bol, ja som. >> Hm. Že čo to znamená? >> Ber to ako koán. Vieš, čo sú ko je to ko jednoznačne je to koan. Vieš, eh, ako keby tá časová zložka,

>> tá časová zložka je tam >> je tam prúser, lebo Presne K, >> tam nie je vôbec prúser. No hovor >> práve Ken Wilber to krásne vysvetľoval, že ehm čo je tá nemenná časť, ktorá tu bola, keď si mal tri roky, keď si mal päť rokov, keď si mal 10 rokov, >> keď si mal eh 30 rokov a tak ďalej. A tam som sa už vedel dotknúť toho pokoja. Hm. Naozaj je to tá časť mňa, ktorá fakt, že celý čas ma sprevádzala. Ale ale zrazu došlo do tvrdenia, že čo tu bolo 50 rokov predtým, než si sa narodil. Čo tu bolo 1000 rokov predtým, než si sa narodil? Čo to bolo prv? Ž to bola Abrahám. A ako si je možné si logicky predstaviť

tú nadčasovosť tejto časti teba? >> Nie. >> Nie. OK. Nezlyhava moja logická časť, hej? Nie, lebo lebo lebo to nie je súčasť našej skúsenosti. Celé naše myslenie >> je odvodené >> uhm >> odvodené z našej skúsenosti. A to nie je bežná súčasť skúsenostím. >> Čiže naše myslenie robí len poukazy. Preto Ježiš hovorí v podobenstvách. Podobenstvá sú poukazy. >> Neučí v abstraktných pojmoch. Uhm sa rozvíja filozofia po Ježišovi, samozrejme kresťanská filozofia, kresťanská teológia, ktorá implementuje

abstraktné myslenie a snaží sa previesť to rozprávanie v podobenstvách do tej abstraktnosti racionality. >> Hm. >> A tam naráža samozrejme na určité limity. >> Čiže všetky tradície, ktoré ja poznám, používajú ten obrazný jazyk ako poukazy na to, čo sa nedá. opísať, lebo nie je súčasť našej skúsenosti. Čiže používame poukaz na oblohu, hej? priestrannosť, stálosť je tu stále, len je raz prekrytá, >> tak potom inak alebo obraz zrkadla som použil alebo obraz svetla, ktoré sa

modifikuje, ale zo svojej povahy >> nie je ovplyvnené vo svojej povahe nie je ovplyvnené tou modifikáciou ako keby žiari stále ako keby večné svet svetlo sveta veľa veľa ľudí sa upokojuje práve tým že po Každej búrky vyjde svetlo. >> Áno. Hm. >> Dobre. To je skúsenosť. >> To je skúsenosť. >> A eh teraz tá prax je v tom, že to človek pozná. >> Uhm. >> Ale stále to nevie previesť do tých pojmov, lebo tie pojmy sú obmedzujúce. >> Na to je starý, povedzme z kresťanskej tradície príklad, >> ktorý sa pripisuje Augustínovi

Aureliovi. Eh, svätý Augustín. >> Uhm. >> Hm. ktorý razel, ako prelieva do nejakej nádoby morskú vodu na brehu mora. Eh, a hovorím mu, nepreleješ tú vodu do nádoby, lebo to more je obsiahlejšie, je mohutnejšie, je svojím spôsobom nekonečné a tá nádoba je obmedzená konečná. >> Hm. >> Čiže ja neprelejem do toho pojmu, čo je mentálna konštrukcia. neprelejem niečo, čo ale teda tie pokusy tu boli a jeden z tých pokusov je, že definujeme Boha ako bytie. >> Hm.

>> Alebo subsistujúce bytie alebo subsistenciu. Odkazujúc na Tomáša Alkvinského, Boh je subsistujúce bytie. To jest také, ktoré jeststvo je nezávislé od akéhokoľvek objektu, ako ten podklad všetkého, >> pozadie. Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo. >> An presne tak. >> Hm. >> No >> ja som ja som kdesi raz zaevidoval eh myslím, že to bol svätý František CCC si eh ale ja som to počul v anglickom preklade, ale myslím, že v slovenskom preklade to znie, že to, čo hľadáš, je to, čo hľadá. >> Eh, neviem, kto to povedal, ale ale je to >> je to podobné. >> Uhm.

Eh, tiež sa svätému Augustínovi pripisuje výrok, že eh Boh je nám bližší ako my sami sebe. >> Hm. >> My sami sebe, to znamená to ego a je nám bližšie. To je tá stálosť, stabilita, ten podklad, >> táemnness, >> to vedomie, ktoré je podmienkou toho, že ja vôbec viem o sebe, len ho prehliadam. Hm. Lebo som v tom premýšaní, vkuse som v tom premýšaní a prehliadam to, čo umožňuje to premýšľanie, tú pozornosť. >> Bez tej pozornosti by som nevedel o tých myšlienkach, za ktoré sa mám >> taký hent taký. Mám sa za to, identifikujem sa s tým, poznávam to, princíp poznania, identifikujem sa s

tým, princíp identity. >> To je vedomie. Ale to všetko prehliadam a venujem pozornosť tým objektom, ktoré si tvorím. >> Hm. Hm. >> A preto trpím, lebo sa držím niečoho, čo je nestále, >> čo niečoho, čo už voj podstate nemôže byť stále alebo nie je nič. Nie je stále >> nič nie je stále a toho sa držím a som nešťastný. >> Ja som sklamaný z toho, že niečo, čo je nepermanentné, je nepermanentné. >> A som proste sklamaný ako tak >> z niečoho, čo nejde zmeniť. >> Asi som trošku obmedzený, no. >> Hm. Vau. >> Keď by to nedochádzalo. sme v predveľkonočnom období a

eh je to z svojho pohľadu obdobie eh nejakým spôsobom významné v zmysle akože čo čo to čo to pre človeka eh ktorý nie je len eh kresťan eh ako by som to povedal bez duchovnej skúsenosti zažívajúci, ale keď keď si človek, ktorý má aj takúto skúsenosť, eh má pre teba alebo pre teba konkrétne toto obdobie nejaký eh hlbší význam? >> Eh pozri, eh sú to vlastne najdôležitejšie kresťanské sviatky. My sme v kontexte kresťanstva >> a pre všetky kresťanské denominácie, pre

všetky kresťanské tradície Veľká noc, najdôležitejšie kresťanské sviatky. Všetky náboženské sviatky majú symbolický význam. Nejde len o pripomienku historických udalostí, ale ide o dekódovanie významu, ktorý je kódovaný v tej symbolike >> tých, ktorých sviatkov >> kresťanských, takých iných, židovských, >> moslimských, budhistických, hinduistických, akýko aby sme to zobrali širokom, >> hej? Všetky náboženské rituály, sviatky majú symbolický význam. Aký je

symbolický význam Veľkej noci? To je otázka. Hovorm. Eh to je veľmi dobrá otázka, ktorú si položil, ale skôr než na ňu zodpovieme, eh ešte ma zaujíma rituál. >> Rituál je iné slovo eh, pre obrat. >> Obrat. Čiže máme obrady napríklad Veľkej noci tiež sa líšia medzi denomináciami. >> Aký účel, aký účel alebo aká čo čo aká kvalita alebo hodnota alebo výsledok je účelom obradu či rituálu? >> No závisí od konkrétneho rituálu, hej?

Ale ale to, čo čo mňa zaujíma, je, že či eh či existuje všeobjímajúce vysvetlenie pre rituál ako bez a teraz samozrejme nie je, >> nie? Lebo máš rôzne typy rituálu. Máš veľmi rôzne. Pozri, keď sa bavíme o kresťanstve, napríklad o katolíckom kresťanstve, >> tak máš eh rituály, ktoré sú zvlášť dôležité a nazývajú sa teologicky eh sviatosti, v pastorálnej teológii, hej? Čiže určitý typ, hovorí sa sedem sviatostí, to je pre eh katolícku eh pastorálnu teológiu to nosné, to najdôležite a každý ten každá tá sviatosť eh sa vykonáva

ritualizovaným spôsobom, čiže má nejakú formu, ktorá sa skladá >> z eh úkonov a z výrokov. >> Uhm. >> Čiže dva konštitutívne elementy sú tam je niečo sa urobí, napríklad krst si zoberie. Uhm. >> Hej. Krst. Čiže je tam ponorenie a je tam eh eh je tam nejak sú tam nejaké slovné formulácie, ktoré sa vyrieknum. >> Hej. No a to tvorí ten tú štruktúru toho rituálu. Iný rituál zase pohrebný rituál, neviem aký rituál, hej? Čiže každý rituál je špecifický, ale to, čo chcem povedať, má význam. >> Má význam. >> Má význam. A teraz zase, >> čiže prepáč,

>> no. >> Čiže podstata rituálu je vyzdvihnutie významu. >> Vyzdvihnúť ten význam. >> Hm. >> OK. >> Ale teraz tie významy sú tiež rôzne a napríklad v tej tradícii >> kresťanskej teológie sa rozlišujú eh niektoré niekoľko vrstiev sa rozlišuje významov. Napríklad morálny význam. Čo to hovorí pre naše správanie alebo vzťahu k nášmu správaniu? Čo ma to učí? >> Ako sa mám správať? Hej. Čiže význam vo vzťahu k správe, morálny význam, >> alegorický význam, analogický význam. A teraz to, čo chcem povedať, je mystický význam. Mystický význam alebo spirituálny. To použijem vám ako

synonyma. Mystika alebo spiritualita. Synonyma. >> Hm. >> Uhm. >> Takže mystický význam Veľkej noci. Mystický význam Veľkej noci spočíva v tom, že opisuje na príbehu Ježiša z Nazareta prechod zo stavu ega do stavu účasti na Božej prirodzenosti. To je to, čo sme sa tu celý čas bavili. Je to opis a znázornenie, ilustrácia na životnom príbehu. Životná dramatizácia, doslova dramatizácia je niečo absolútne unikátne. Inak, keď sa pozrieme na rôzne

spôsoby podania tejto myšlienky >> v rôznych náboženských tradíciách, je podaná rôznym spôsobom. Vyskytuje sa v starých vedách, potom je rozpracovaná v upanišadách, v indických tradíciách. a tak ďalej. Ale čo je unikum tohto podania? Je jeho dramatizácia naživo. >> Uhm. Kresťanstvo ponúka alebo to, čo vzniklo na základe odkazu Ježiša z Nazareta, ponúka dramatizované podanie tejto kľúčovej udalosti v duchovnej transformácii jedinca a to transformácii zo stavu ega, zo stavu

vedomia obmedzeného na telo a myseľ, do stavu neobmedzeného, čistého vedomia duchu. Hm. A dokážeš ten eh aspoň že bodovite ten v úvodzovkách veľkonočný príbeh eh teraz nechcem, že prerozprávať ho celý, ale že nájsť tam ako kebyže kľúčové paralely medzi tým príbehom, o ktorom sme sa bavili doteraz ako alebo medzi tým procesom a konkrétnymi teraz nehovorím, že zastaveniami, ale kľúčovými možnože bodmi v v tom príbehu týchto >> no tá eh vlastne udalosť Veľkej Noci Má má má dve zložky. Jedna zložka je

ukrižovanie, umučenie, ukrižovanie a smrť. To je vlastne jeden aspekt. A druhý aspekt je zmŕtvychvstanie. Hej? >> Hm. V tej chronológii sú to tri dni. Veľkonočné trojnie, teda tri dni slávenia Veľkej noci v kresťanských tradícií. Uhm. >> tradíciách. Veľký piatok, biela sobota, veľkonočná nedeľa. Veľký piatok to je eh vlastne pripomienka eh umučenia. Biela sobota je pripomienka eh transformácie a veľkonočná nedeľa je pripomienka zmŕtvychvstanie.

Zmŕtvychvstanie je iné slovo, teologický pojem na odkrytie ducha ako ducha, vedomia. >> Hm. >> Účasti na Božej prirodzenosti, ako hovorí apoštol Peter, ktorá je Ježišovi vlastná, ale eh iným spôsobom ako nám. Leo teda z kresťanského hľadiska Ježiš sa rodí s vedomím tej prirodzenosti. Rodí, >> rodí. My sa nerodíme. My sa rodíme s vedomým eh v stave ega. >> Áno. >> Teda s vedomým združeným s telom a s myslou. Tak sa rodí človek. Ježiš sa narodil unikátnym spôsobom,

že mal to vedomie I am. >> Uhm. >> Preto hovoria eh kresťanskí teológovia, rodí sa ako Boží syn. Hej. >> Dobre. A teraz ten veľký piatok, čiže ten aspekt utrpenia. Teda aspekt utrpenie, tam je kľúčová udalosť ukrižovania. >> Môže, chcem do toho len jednu vec vložiť. Drž si myšlienku, že narodil sa s uvedomením si >> uhm >> imess. >> Uhm. >> Čo z neho robí Božieho syna? >> Uhm. Eh, rozumiem tomu správne, že to čo

to kvôli čomu ty a ja v úvodzovkách nemôžeme povedať, že som ja a otec som jedno. Ja som Boží syn. V kontexte, v akom to povedal Ježiš, je práve to zabudnutie. >> Áno. >> Na túto podstatu. >> My sme v stave zabudnutia. Čiže nie, nie, nie to, nie to, že že >> Ježiš bol Boží syn, ktorého tu zoslal Boh. A my nie sme to isté, ale je ten stav, v ktorom zažíval život on a v ktorom zažívame my a v ktorom máme možnosť zažívať my, je to, čo nás odlišuje od >> My máme tú možnosť, ktorú >> máme tú možnosť

>> máme previesť tej potencionality do tej aktuality. filozoficky povedané. >> Uhm. >> Hm. Ježiš eh mal tú aktualitu >> uhm o počiatku >> u nejak >> ale ten potenciál na to isté máme aj my ten potenciál. >> Sme povolaní účasti na Božej prirodzenosti. >> Máme závdavok >> ducha. >> Hm. Takže ukrižovanie je teda tá kľúčová udalosť tej jednej fázy, ktorá eh vlastne súvisí so smrťou ega, zánikom,

rozložením tej identity, toho vedomia obmedzeného zaseknutého. >> Obmedzeného na telo a myseľ. Uhm. >> A kríž symbolizuje telo. Na kríži je pribitý živý človek, Ježiš, ktorý symbolizuje to vedomie, ale vedomie obmedzené tým telom. >> Je na kríži. Je obmedzené tým telom. Snímanie z kríža znamená odpútanie vedomia od kríža, od tela. hm o utrpenie >> a tých a tých všetkých

eh súvislostí eh somatopsychických, psychosomatických medzi telesnosťou a eh psychikou. Uloženie do hrobu znamená proces transformácie, uvedomovania sa >> uhm >> ako vedomie už odpútaní od tej limitnosti tej telesnosti. >> Uhm. >> Ktoré vrcholí vzkriesením alebo zmŕtvychvstaním. >> Uhm. >> Čiže uvedomením sa v tej božskej prirodzenosti, ničím neobmedzenej. božskej >> ako duch, >> ako vedomie, ktoré je vedomým, je bytím.

>> Hm. Čiže toto je mystická symbolika. >> Mystická symbolika vo veľmi stručnom >> Uhm. >> A mňa to zaujíma ešte jedno, lebo vlastne ten príbeh je veľmi silný a ako keby eh ja som veľa rokov strávil v kostole. som kedysi dávno miništroval a je mal som ako keby nemám určite tak naštudovanú Bibliu ako ty, ale mám ju párkrát preštudovanú a eh dlhé a akože dodnes si vlastne celý ten príbeh vysvetľujem ako keby jedno jedn jed jednu z najsilnejších jeden z najsilnejších príbehov o láske.

A to mňa zaujíma, že akým spôsobom láska agape eh do toho do tohto celého zapadá z pohľadu mystického chápania. Eh alebo či to je to ma zaujíma, že z pohľadu mystika, že či je toto takisto ako keby príbeh o láske a tá láska má tam nejaký priestor alebo či to je len ako keby iný uhol pohľadu. Lebo za mňa za mňa jeden z najsilnejších momentov vôbec v celo v celom tom príbehu Veľkej noci je ten moment na kríži, kedy Ježiš zvolá, že„Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo

činia. že mi príde ako keby to, že že niet hlbšieho úklonu lásky, ak som keď neviem si ani predstaviť ako keby nič. Ale ale už len to, eh, že niekto pristúpil, že Ježiš pristúpil >> na to, že sa nechá umučiť a ukrižovať je proste gigantický prejav lásky. >> Najlepšia definícia lásky, ktorú poznám, je od Tomáša Akvinského, >> ktorý hovorí, že láska je starosť o dobro druhého. >> Uhm. starosť o dobro druhého. Čiže vtedy

milujem, keď mám starosť o dobrodruhého. Nie vtedy, keď rozprávam nejaké reči. Tie môžu byť súčasťou tej tej starosti, >> ale nie zdrojom. >> Eh a ale nie nevyhnutne. >> Hm. >> Prejavom tej starosti môžu byť len fabulácie pochopiteľne, ale reálna starosť o dobrodruhého, ktorá sa prejaví nakoniec v skutkoch a to je tá agapická forma lásky. A potom charitatívna karitas, charitatívna forma lásky. >> Uhm. >> Že to otvorenie sa pre toho druhého a tá starosť konkrétne prevedená do činnosti, ktorá saturuje tie potreby toho druhého.

>> To je láska. A to tam vidíme exemplárnym prípadom eh dokumentované v tej udalosti Veľkej noci. Ty predpokladáš, že Ježiš prišiel do tohto sveta s vedomím, že idem ukázať príklad ako >> uhm >> kde je váš, kde sú vaše kapacity, kde sú vaše možnosti. >> Zdieľam tento teologický názor >> Hm. OK. Lebo to je mindblowing. Akože akože keď keď sa naplno viešuješ, necháš sa presať to práve tou dram presne tou dramatizáciou vedomím. aleboako sa ten život vyvinšak mám tu

niečo plniť s týmto vedomím zdieľam tento názor. >> Že máme tú kapacitu máme nekapacitu. Kapacita je niečo, k čomu sa potrebujeme >> Ježiš mal tú vedomosť, mal to vedomie o tom uhm >> aj o o tom priebehu jeho života. >> Uhm. Lebo keď sa tak rozpamätám, lebo už dlhšie nechodím, dlhšie nenavštevujem kostol, nie že by som zanevrel, len ja mám iné metodiky, kde >> uhm >> idem do kontaktu. >> Čerpáš z iných zdrojov. >> Čerpá z iných zdrojov. Áno. Áno. Ale čo si spomínam, tak vlastne eh jedna z najčastejších vecí alebo fráz, ktoré sa v kostole spomínali,

bolo, že vlastne Ježiš eh vlastne nad svojím ukrižovaním, na kríži vykúpil z hriechov. Opetoval sa za nás, aby sme boli vykúpení z hriechov. A to je niečo, čo tiež do dnešného dňa sa mi ťažko skladá v hlave, lebo ja vnímam, že počas Veľkej noci je to jedna z najčastejšie používaných fráz, že ako keby tá to, čo je to je čo je to, čo býva tlmočené v kostoloch je, že že treba si ho uctiť, pretože obetoval sa za nás a otvoril nám brány nebeské. Ale keď kým tam nie je vysvetlelený ten toho nejaký hlbší mystický význam, že

vlastne Ježiš disponoval istou kvalitou vedomia, ktorou máme šancu disponovať aj my, len on to mal v úvodzovkách hacknuté alebo do vienka dané, tak vlastne je to komplikované si vlastne interpretovať, lebo vlastne vytvára to v nás ako keby dojem, že ja som si to ináč takto dlho niesol z kostola že to vlastne my ľudia sme ho skantrili, chápeš, že že to my sme ho skantrili, čiže my sme vlastne nejaký fest akože pokrivený, že proste prišiel tu nejaký takýto zlatý, svetlý biely človek, ktorého každého miloval. A naša ľudská podstata je, že a my sme ho zabili. My sme ho, ak nie, že zabili, najhorším možným spôsobom sme ho dopľuli, zbičovali skrvácali

ponižujúco vyklili prebodli všetko all inclú. Akože nič horšie sa nedá. A eh a že vlastne z tej náuky ja som vlastne odchádzal ako keby s tým pocitom viny, že ja som súčasťou toho plamena, ktoré ako keby vieš to spôsobilo lenže z toho, čo sa tu teraz bavíme z tohto mystického úla pohľadu, tak vlastne ja mám pocit, že Ježiš prišiel naopak ukázať že >> ukázať cestu, >> že nie ste vinný, >> že máte šancu. >> Ukázať cestu. >> Uhm. ukázať cestu eh symbolickým spôsobom, obrazným spôsobom, tak ako aj

učil cez obrazy, cez tie podobenstvá, >> tak nakoniec >> celkom raritne, ako som už povedal, ukazuje dramatizujúc >> uhm >> za cenu utrpenia, ľudského utrpenia ukazuje, ako pokračuje tá duchovná cesta až k jej zavŕšeniu. >> Hm. Čiže nikto sa nevyhne utrpeniu, či praktizuje duchovne alebo nepraktizuje. Hm. >> Keď praktizuje duchovne, takisto sa nevyhne utrpeniu, lebo ten proces prechodu k tomu zmŕtvychvstaniu je spojený s utrpením. To je tá prvá zložka

toho procesu. To ukrižovanie je spojené s utrpením, lebo my sa vzdávame toho lipnutia, tej našej falošnej identity. >> Uhm. identity s objektom, identity s telom a mysľou. >> A to sa nám nechce. Nám sa to nechce. Skutočne sa nám to nechce >> a preto to trvá. A bolí to. Len sa mám nejakej veci vzdať, ktorá je moja. Bolí to aj blízkemu človeku. Nechce sa mi. A takejto základnej veci, s ktorou som žitý, zjednotený od svojho narodenia, som v tom, toto je moje telo. Už eh prvé v

nemi sú viazané na ten pocit identity. >> Uhm. Jedna z najdôležitejších eh skúseností, ktoré máme životných skúseností, je skúsenosť identity. >> Kto som? Jedna z najdôležitejších potrieb mať nejakú identitu spoločenskú alebo kolektívnu identitu. Tu patrím do tej rodiny. To sú moji rodičia. >> Hm. >> Do nejakej skupiny mám kamarátov, kto to nemá. Sú to problémy. >> Uhm. >> Veľký problém. Hej. A teraz ja sa toho mám vzdať. A eh v tej situácii, keď sa toho

vzdávam, často nechápem aspoň spočiatku, >> prečo >> jak to vlastne jak to je ja prečo sa ma to je moje moje to je utrpenie. >> Hm. >> Až potom mi začína svítať. Čiže my môžeme aj v tej na tej duchovnej ceste alebo v tej osobnej spiritualite rozlíšiť tiež tie tri zložky, s ktorými som začal výkonovú. Čiže ja sa o niečo snažím, >> extatickú zložku. Mám nejaké skúsenosti, ktoré mi otvárajú trošku horizont, uvoľňujú to napätie toho snaženia. >> Uhm. >> A mi ukazujú nejaké perspektívy. >> Čiže ja sa trošku upokojím. vidím, že

ok, niekde to smeruje, je možné a začínam chápať súvislostiam a začínam dobrovoľnejšie vstupovať do toho procesu odpútavania sa od tých svojich falošných identifikácií, na ktorých lipnem zubami, nechtami. >> Uhm. Až potom prichádzajú tie stázy, tie kontemplácie, tie ponorenia, tie samadhy v normotu. Už to viem tak ako rukolapne viem, že toto je v tom stave ega eh pohár eh s Fatrou. Konkrétne rukolapne viem, aj to ochutnám a viem to

identifikovať. Tak rukolapne viem. A každý praktizujúci mystik rukolapne v úvodzovkách, vie, že toto je ono. Ale kým sa tam dostane do tej fázy zmŕtvychvstania, tak je to boj. >> Hm. >> A ten boj je inak pekne vyjadrený tým obrazom troch krížov alebo troch ukrižovaných, ktorý patrí k tej narácii Veľkej noci. Uprostred je Ježiš, ktorý symbolizuje v tomto prípade ego, ktoré umiera, odpúta sa od tých identifikácií odpútava sa. Po ľavici jeden lotor, po pravici druhý lotor. Lotor po ľavici

umrie, lotor po pravici dostane prísľub. Ešte dnes budeš so mnou v nebi. Lotor po ľavici symbolizuje naše nedovné sklony. Všetky tie túžby po rôznych objektoch, všetky tie hrubé identifikácie s s čímkoľvek, na ktorých lipneme. A keď sa toho nevzdáme, nemáme šancu. Tá smrť toho lotra po ľavici znamená, že sme sa toho vzdali. >> Hm. Uhm. Lotor po pravici symbolizuje naše duchovné sklony. To, čo nás vedie smerom k tým duchovným hodnotám

a tie nás privedú do toho neba. >> Hm. >> Tak povediac. >> Hm. Pokora, eh, rezignácia a ďalšie a ďalšie kvality, ako napríklad vôbec záujem, takéto témy, ten základný sklon, že mám o to záujem. >> To som tam nikdy nevidel, ale to je silná to je silné veci, že OK. To to, čo robíš napríklad, tak ako sa bavíme, že máme o to záujem, >> to to je sklon. Uhm. >> Hej. A ďalšie s tým súvisiace určité kvality, morálne kvality a tak ďalej, ktoré hm >> s tým korelujú, >> hej? Čiže tie sa vlastne zavŕšia takýmto spôsobom a sú nutné. >> Uhm. >> Sú nutné, hej?

>> Uhm. >> Nie sú ten proces. ten proces nie je nejaký akoby izolovaný, ten je nesený kvalitami tej bytosti, ktoré je nutné rozvíjať. >> Uhm. >> A súčasťou toho procesu je očista očista od toho, čo je prekážkou. Čiže ja nemôžem súčasne pestovať určité záľuby, napríklad rozvíjať určité zvyky, ktoré sú v protiklade s týmto hodnotovým nastavením. To to máš ak všade. Ty nemôžeš robiť nejaký šport a súčasne holdovať fajčeniu. Hej. >> Ak ty si išiel v aute a naraz tlačal plyn aj brzdu. Proste ty to nemôžeš. Ty si musíš urobiť v tom poriadok. Ale v každej, úplne v každej oblasti, aj v

tejto oblasti si musíš urobiť v tom poriadok. Toto s tým nie eh toto to nepodporuje. >> Budem sa s tým musieť rozlúčiť. Toto to podporuje. Rozvíjam to. >> Hm. >> A tu sú tí dvaja lot. Vau. A čo tá veta? Tá predposledná veta. Myslím, že to bola predposledná. Eh, Otče, prečo si ma opustil? To je akože to sú to sú tri posledné vety, ktoré Kristus povedal. Tak to, že to to sú tri najhlbšie vety, aké som kedy v živote vôbec počul. Keď si uvedomíš celý ten vzťah, celý ten príbeh, všetku tú bolesť a tak ďalej.

že jedna hovorí o neobmedzenej láske. Posledná veta hovorí o odovzdaní. Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Ale čo tá veta? >> No koho reprezentuje Ježiš v tejto situácii? eh reprezentuje umierajúce ego, čiže vedomie nalepené na určitú formu, psychosomatickú formu. A toto vedomie v tom v tej poslednej fáze tej limitácie, odpútavania sa od tej limitácie sa cíti proste eh nepatriace ani tam, ani tam. Rozumieš? >> Ako to povedať teraz? eh narýchlo, čiže

odchádza z tej pôvodnej identity, nosnejš >> identity, ale nie je v tej druhej, čiže je v takom medziob medzistave medzistave medzi dvoma identitami. Tej esenciálnej stav esenciálnej identity a stav tej egoidentity alebo objektovej identity, stotožnenia s tým objektom, s tou individualitou a je v medzistave. To je ten prechod a v tom prechode nikde nepatri si povzdýchne. Hej? A to je naša skúsenosť. >> Hm. >> Ktorú máme z tej praxe. >> Hm. No a keď si uvedomíš, že vlastne mal to

aj muž, ktorý bol najbližšie k Bohu, >> lebo on to dramatizuje, hej? On to dramatizuje. Ja si nemyslím, že by to bolo až také eh u neho, >> ale to je len môj názor, povedzme. Eh je to proste ilustrácia toho, čo sa deje takýmto spôsobom a v tomto príklade, čo sa deje. Áno. >> Čo sa deje deje. Vau. >> Eh, dobre. Mám už len poslednú sadu otázok. Nech sa páči. >> Eh eh viem, viem, že toto nie je úplne, že veľkonočný príbeh, ale do do veľkej miery s tým súvisí a ehm vlastne eh je to súčasť každého jedného

obradu cirkevného a to je posledná večera. A pri poslednej večeri Ježiš vraví, že vezmite a pite. Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa prelieva za vás. A to isté hovorí aj o chlebe. Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Čo to znamená? Máš ty nejakú konšpiračnú teóriu o tomto? ako eh sa stotožňujem s tou teologickou interpretáciou, ktorá eh vysvetľuje tieto úkony a procesy ako vlastne ustanovenie eucharistie.

>> Uhm. Čiže eucharistia ako eh reálna forma Kristovej prítomnosti v tomto časopriestore. Reálna forma, nie symbolická. Nie symbolická, ale reálnam. Hm. Čiže každé to premenenie od tých čias do súčasnosti, >> vau, >> to premenenie tej matérie, toho jedného predmetu, druhého predmetu, vína, chleba. Každé to premenenie je vlastne aktom vtelenia eh Krista do týchto substancií, do týchto vecí. >> Vteľuje sa, je prítomný reálne >> v týchto veciach.

Vau. Kto to? Keď mi povie Martin Dejčar, tak to času >> a to je to je bežná teda teologická interpretácia katolícka. Respektíve >> nečakal som, že ty toto povieš a to je veľmi zaujímavé. >> Pravoslávna takisto >> eh pravoslávny eh takisto chápu eucharistickú prítomnosť reálne. To znamená, je to reálna prítomnosť. A existuje eh aj z toho, čo ty eviduješ a študuješ, existuje aj iný. >> Počúvaj, ja som sa stretol u joginov, veľmi eh vyspelých joginov, ktorí uznávajú reálnu eucharistickú prítomnosť a majú s tým skúsenosť na základe skúseností.

>> Uhm. A prepáč, to teraz poviem takú akože, že možno neúctivú vec teraz, hej, že eh ja poznám veľmi veľa ľudí, ktorí chodia do kostola a eucharistiu majú párkrát, párkrát v týždni >> a >> a nemajú s tým skúsenosť. >> Nemajú s tým >> To je naša realita, ľudská realita. No >> ale jogi o ktorých rozprávaš a možnože aj ty eh keď tom ako by som to povedal, keď si stotožnený s týmto naratívom alebo neviem ako to nazvať eh a zároveň máš my vieš o čom sa ho bavím baví človek, keď sa baví o o mystike a o

amess o Bohu. Eh, tak napríklad títo jogí to pociťovali nejaký efekt alebo akože >> Áno. Áno. Jasne. Reálna skúsenosť. >> Reálna skúsenosti. >> Že sa ti otvorí ten stav. >> No keď sa bavíme o imess, tak sa ti to otvorí. >> Áno. >> Čo? >> Ako pozri sa, eh sú rôzne etapy tej duchovnej cesty. V tej tvojej osobnej duchovnej praxi sa ty vyvíjaš, samozrejme. Hej. A ten vývoj pokračuje rýchlejšie alebo pomalšie. Otvárajú sa ti rôzne kategórie skúseností. >> Čiže eucharistia naozaj eh slúži ako

inhibítor. Použijme tento psychologický termín. Ako inhibítor, ktorý ťa vovedie do určitej skúsenosti a to do vysokého samadhy. U pokročilejších praktizujúcich. Uvedie ťa doslova. >> Eucharistia. A si tam. >> Vau. Bývašný omši? >> Zúčastňujem sa eucharistie. >> Vau. Hm. Tak to je pekný záver podcastu. Vau. Veľmi pekne ďakujem. >> Ja ďakujem >> za toto všetko objasnenie. Veľa to pre mňa znamená. >> Ďakujem. Ďakujem pekne.

Časté otázky

Čo je to enstáza?

Enstáza je pojem z religionistiky (od Mircei Eliadeho) označujúci obrátenie vedomia dovnútra, smerom k vlastnej podstate – patria sem rôzne formy meditačného a mystického ponorenia ako samádhi, satori či kontemplácia.

Ako súvisí intuícia s duchovnou praxou?

Duchovná prax vytvára podmienky, aby sa mohla prejaviť intuícia ako priame poznanie bez použitia racionálneho myslenia. Nezaručuje jej vznik, ale otvára jej priestor tým, že znižuje stotožnenie s myšlienkami a výkonovým tlakom.

Prečo moderná spoločnosť trpí nadmerným stresom podľa tohto videa?

Pretože je jednostranne orientovaná na výkon a extatická aj enstatická zložka psychiky sú nedostatočne saturované, čo vedie k chronickému napätiu, vnútornému nepokoju a duševným ťažkostiam.

Čo znamená veta 'Ja som, ktorý som' v mystickom kontexte?

Odkazuje na nemennú, konštantnú podstatu vedomia, ktorá je spoločná všetkým ľuďom a v kresťanskej teológii sa stotožňuje s Božou prirodzenosťou – stavom bytia bez akejkoľvek ďalšej identifikácie s telom či mysľou.

Ako súvisí telesné napätie s emóciami?

Podľa rozhovoru je telesné napätie často prejavom toho, že sa snažíme necítiť určitú emóciu (napríklad hanbu), pričom táto tenzia zároveň slúži ako indikátor, že naša pozornosť sa nadmerne prilepila na nejaký objekt alebo obavu.

Súvisiace videá