Ako si vybudovať dennú energiu bez toho, aby som sa spoliehal na motiváciu?

0:00Štandardy, ktoré rozoberiem v dnešnom videu, odstránili 90% rozhodovacieho trénia v mojej hlave a vyriešili mi prakticky takmer všetky problémy s energiou. Problémy s tým, ako vyzerám pod tričkom, problémy takisto s mojou náladou a výkonnosťou. V skratke, udržiavajú ma funkčného, dravého a pokojného zároveň. A mimochodom, v najnáročnejších dňoch mi zaberajú maximálne 20 minút denne. Toto je Metanoja, brácho. Kanál pre ľudí odhodlaných vypnúť autopilota. Len pre nastolenie kontextu. Mám firmu, osem ľudí v tíme. Spolupracujeme s viacerými agentúrami a s viacerými firiemnými klientami. Vyvíjam sofistikované doplnky výživy pod značkou NeoHeck. Tvorím obsah na YouTube, na sociálne siete. Točím podcasty, konzultujem klientov, píšem newsletere a popriom máme doma dom aj

0:42dvor, ktorý chce starostlivosť. No a v drvej väčšine svojho v úvodzovkách voľného času trávim čas s našimi deťmi a samozrejme potrebujem mať k dispozícii aj energiu albido na príjemné manželské povinnosti. Plus máme psa Eddyho, ktorý nutne potrebuje každý jeden deň hodiť loptičkou. Týmto všetkým je naplnený môj deň. Takmer každý deň. Nemám viac času ako ty, no rozdiel je v rozhodnutiach, o ktorých som sa prestal rozhodovať každý deň znova a znova. Najprv si však povedzme, čo to štandard v ľudskom slova zmysle v kontexte tohto videa vlastne je. Je to rozhodnutie, ktoré urobíš raz a odvtedy ho nerobíš znovu. Štandard je vopred prijatá minimálna hranica správania, ktorá eliminuje potrebu rozhodovania sa v danej situácii. Štandard je to minimum, čo urobím aj

1:27keby traktory a bitcoiny padali z neba. No a každý takýto štandard robí jednu zásadnú vec. Odstraňuje rozhodovanie a tvoj únavou ochromený úsudok z rovnice. Veďto každý jeden deň máš len obmedzenú kapacitu rozhodovania. nie neobmedzenú, obmedzenú. Každé malé rozhodnutie, čo jem, kedy jem, kedy idem vonku, ako dlho budem na telefóne a množstvo ďalších podobných vecí si ukrajujú z tejto tvojej kapacity. Nepozorovane, ale berú. No a toto je presne dôvod, prečo väčšina ľudí má pokazený deň už o 10:00 ráno, pretože vyčerpali rozhodovací priestor na veciach, o ktorých už dávno nemali vôbec rozmýšľať. Štandardy sú kognitívnyad, mentálne odbremenenie, mozgová

2:10rozhodovacia úľava. Keď mám svoj štandard jasne stanovený a pevne uzatvorený vo svojej hlave, mozog má len minimálny a často zanedbateľný priestor na váhanie, čo býva väčšinou ten najväčší problém, prečo veci, o ktorých vieme, že ich chceme robiť, prečo ich nerobíme. Takže prvý štandard, o ktorom nikdy nevyjednávam, je, že v momente, keď sa zobudúim, sa do minúty potrebujem dostať do stojky na rukách a začať robiť kliky. Bez ohľadu na to, čo mi moja hlava hovorí, či sa mi chce, či sa mi nechce, jednoducho vždy sa hodím do tej stojky a začnem tam robiť kliky. Keď dorobím kliky v stojke, hodím sa na zem, urobím ďalších možno 10 klikov klasických, ešte to trošku dotlačím a urobím si rýchly stretching. Ponaťujem trošku svoje nohy, svoje ruky. Celý takýto mikr tréning trvá d tri minúty [hudba] a je zrealizovaný najneskôr do

2:54piatich minút po tom, čo sa prebudím. Nesnažím sa takýmto spôsobom nejakým spôsobom tyrať, ale keď si nedám na výber, vôbec to nebolí. Je to len trošku namáhavé, ale po 10 opakovaniach mám hneď lepšiu náladu. Hneď je rozcirkulované celé telo, hneď moja inzulínová senzitivita je lepšia. Som pripravený na deň a hlavne prvú ťažkú vec mám hotovú do piati minút po prebudení. Je to brutálna zmena, keď si toto dokážeš zaviesť a robiť to každý jeden deň po nejakú dobu. Samozrejme, nemusíš ísť hneď do stojky na rukách robiť kliky. Takto. Pre mňa je to zaujímavý spôsob, ako sa prekrviť, ako odbúchať behom prvých pár minút veľkú časť nejakej nejakej tréningovej záťaže v prvých minútach dňa. Druhý bod, ktorý robím okamžite po tejto rozcvičke, je,

3:38že zoberiem si osem decový pohár vody a dám si doňho elektrolity. Rozrobím si to a vypijem približne 2/3 tohto pohára. Potrebujem svoje telo okamžite hydratovať a vďaka tomu, že ráno po prebudení, pred kofeínom, pred mobilom, pred všetkými ostatnými vecami dostanem do svojho tela dostatok elektrolitov a vody, tak moje obličky majú ďaleko menej roboty s tým, aby zvýšili môj krvný tlak a aby zvýšili energizáciu celého môjho organizmu. Doplnenie elektrolytov a vody po prebudení je jedna z najdôležitejších vecí, ktorá ti okrem tréningu a okrem svetla pomôže nadobudnúť stabilnú energiu počas celého dňa. Tretí štandard, ktorý nikdy nepodliezam a nepodliezam ho ani v zime, ani keď vonku prší, je, že potom, čo vypijem tieto

4:23elektrolyty, idem okamžite vonku na dvor alebo minimálne na terasu. Potrebujem ísť na denné svetlo a trámim tam. Nepreháňam to, že by som to bol tam bolo nejakých 15 minút. Väčšinou som tam nejaké dve, tri minútky. Potrebujem, aby moje oči videli priamo slnko alebo aby videli aspoň, že odkiaľ prichádza slnko, aj keď sú mraky na oblohe. Takto sa ráno vystavím vonku dennému svetlu a začnem pomaličky dýchať. Trvá to dve až tri minúty a počas toho pozerám na oblohu alebo si zatvorím oči, vnímam vtačikov okolo seba. Dovolím si, nech ma príroda okolo mňa uvítá. Dovolím si zažiť vďačnosť, že gravitácia stále drží, že slnko znova vyšlo, že vtačiky okolo mňa spievajú alebo že stromy aspoň stoja. A poďakujem Bohu za to, že mám deti, že

5:07mám manželku, že mám strechu nad hlavou a že mám prácu, v ktorej môžem seba samého zlepšovať. Rozpohybovanie môjho tela, hydratácia môjho tela, vystavenie môjho tela svetlu a prijatie vďačnosti na úrovni svojho srdca za veci, ktoré mám, za ktoré môžem byť vďačný. A niekedy sú to ďaleko menšie veci. Niekedy to je len, že ďakujem Bohu, že vidím, že tá trávička vyrástla od včera o čosi viac. Keby som už aj nič iné počas dňa neurobil, tak toto ma perfektne nastaví na to, aby môj deň bol ďaleko užitočnejší, konštruktívnejší, zdravší, vitálnejší a energickejší. No a v rámci tejto chvíľky, ktorú trávim na tomto slnku, robím ešte jednu vec, ktorú ale nespomeniem teraz. Spomeniem ju až pri nejakom 10. 11. bode, aby ste mali dostatok kontextu. Až v tomto bode môžem začať uvažovať nad tým, že by som si

5:52urobil kávu, ktorú veľmi milujem, alebo že by som zobral mobil do ruky. Predtým, než urobím rozcvičku, hydratujem svoje telo, vystavím svoje telo svetlu a uvedomím si, aký je dar a požehnanie, že znova som hore a že žijem a že môžem ďalší deň meniť veci okolo mňa, až potom si dovolím zobrať mobil alebo kávu do ruky, ak je to vôbec potrebné. Takto sa najprv postarám o seba a o svoju užitočnosť, až potom začínam slúžiť svetu okolo mňa. Štvrtý štandard, o ktorom nikdy nevyjednávam. Každý jeden deň, keď idem niečo jesť, musí to byť hlavné jedlo, nie žiaden snek. A každé hlavné jedlo musí stáť primárne na bielkovinách. Ak nemám k dispozícii bielkoviny, [hudba] preskočím jedlo a vyčkám si až do

6:36ďalšieho chodu, kedy dokážem kvalitné bielkoviny v pokrme mať. mäso, vajíčka, syry, eh tvarohy, mliečne výrobky, tofu, eh strukoviny a tak ďalej. Všetky tieto veci, ktoré majú vysoký pomer bielkovín, aspoň nejakých 15 20% bielkovín vo svojich nutričných tabuľkách. Okolo toho stávam svoje jedlo. Väčšinou konzumujem jedlo dve až štyrikrát denne, čiže mám dve až štyri chody a mimo to nič nejem. To, že prijmem dostatok bielkovín a že mám jedlo rozdelené do dvoch až štyroch chodov a mimo to nesnekujem vyrieši viac než 90% všetkých otázok a problémov s mojou životosprávou, s mojou formou, s mojimi svalmi, s mojou energiou a tak ďalej. Diety, keď chceš šperkovať a špecifikovať a riešiť nejaké perfektné

7:21detaily, v tejto spleti informácií sa dokážeš na celý život utopiť a unikne ti celý život. Pointa, ktorú potrebuješ zachovať v rámci svojej životosprávy, v rámci svojho jedla, sú dve až štyri jedlá postavené na dostatočnom príjme bielkovín a okolo toho už si vyskladaj, čo chceš. Daj tam ovocie, zeleninu, ryžu, zemiaky, čokoľvek. Ale nech je to živé, nech to nie sú polotovary, nech to nie je nejaká vyvarovňa, nech je to jedlo, ktoré si si nachystal doma alebo ktoré pre teba nachystal človek, ktorý vie variť a ktorý pripravuje jedlo zo skutočných ingrediencií, ktoré videli svetlo. Piaty štandard, o ktorom nikdy nevyjednávam, je, že pri najväčšom pokrme dňa vždy prijmem vitamíny Dek a to znamená DK. v tukoch rozpustné vitamíny, ktoré sa majú konzumovať s jedlom a popritom suplementujem omega-3 mastné kyseliny. Príjem týchto vitamínov

8:05DK a omega3 mastných kyselín je to najzákladnejšia výživa, ktorú človek potrebuje prijať. A v dnešnej modernej dobe máme všetci týchto vitamínov a omega-3 mastných kyselín s veľkou pravdepodobnosťou málo. A aj v prípade, že by za nejakých okolností by som mal vo svojej strave dostatočný príjem týchto vitamínov a omega-3 mastných kyselín, čo nie je u mňa možné, keďže nejem ryby. Vždy je lepšie mať týchto vitamínov o trošku viac, než ich mať menej, pretože keď ich máš menej, je veľké množstvo biochemických procesov, ktoré v tvojom tele nemôžu prebehnúť. Ani regenerácia neprebieha v pohode, ani hormonálna tvorba neprebieha v pohode, ani bunková výmena neprebieha v pohode. Veľa vecí nedokáže fungovať, ak nemáš dostatočný príjem vitamínov D, E, K a omega-3 mastných kyselín. Práve preto v Neiohacku predávame aj elektrolyty,

8:49ktoré ráno vlastne popíjam vo vode a takisto Imunukor je náš produkt, ktorý obsahuje Deka, vitamíny plus, zinok a kvercetín. A omega-3 fuel je vlastne náš naše riešenie triglyceridové na príjem eh omega-3 mastných kyselín. Tým, že sa venujem vývoju a experimentovaniu s doplnkami výživy, mám k dispozícii obrovské množstvo doplnkov výživy. No je veľa dní, kedy nemám čas, kedy to stiahnem len na toto jedno minimum, ktoré nikdy nepodleziem. Vitamíny D, E, K, A plus omega-3 mastné kyseliny a ráno elektrolyty do vody. Toto je základ, ktorý o ktorom nikdy nevyjednávam. A nielen, že o tom nevyjednávam, ale nemôžu o tom vyjednávať ani moje deti, ani moja žena. A nie preto, že by som bol tyran, ale preto, že ich milujem a záleží mi na ich zdraví. Šiesty štandard, ktorý mám zavedený približne rok a pol a je to životmeniaca vec.

9:33Kofeín [hudba] končí o 13:00. Ak potrebujem si dať kávičku alebo nejaký podobný stimulant alebo idem robiť nejaké, neviem, nejaké video alebo podávať nejaký výkon, tak najneskôr o 13:00. Po 13:00 do svojho tela nedám ani za svet žiaden kofeín s výnimkou horkej čokolády, ktorá obsahuje len veľmi malé stopové množstvo tohto kofeínu. Siedmy štandard, ktorý nikdy nepodliezam, nevyjednávam o ňom a jednoducho ho robím. Robil som kulturistiku, mám za sebou nepredstaviteľné množstvo rôznych tréningov, rôznych športových disciplín. Nerobil som len kulturistiku, raz som okolo toho futbal. Eh, venoval som sa súťažne atletike, venoval som sa súťažne plávaniu kedysi v minulosti. Robil som strongman súťaže, robil som trojbojárske súťaže a tak ďalej. Ale popri tom, čo sa

10:18snažím dnes vybudovať, nemám čas na takéto komplexné tréningy a našiel som si záľubu v tom trénovať vonku na dennom svetle. Avšak ten štandard sa týka toho, že počas práce, keď cítim je mierny pokles energie, neriešim snahu o to, aby som aj napriek tomu vládal pracovať a nesnažím sa to prebiť kávou. Keď cítim pokles energie, jednoducho idem vonku dať si dvoj až päť minútovú rozcvičku. Väčšinou to už mám vyskladané tak, že mám vlastne tri tréningové bloky, keď pracujem zhruba od nejakej 8:30 do 16 h, tak vlastne neviem to teraz presne časovo rozdeliť, ale zhruba každé dve hodinky vyjdem vonku na denné svetlo. Aj keby som nemal denné svetlo, tak jednoducho vyjdem sa postavím a dám si

11:01buď dvoj až päťminútový eh session tréning s palicou, kde vlastne len sa trošku ponaťahujem. Potom za ďalšie dva hodinky si dám znova ďalšiu dvoj až päť minútovku, kde si zoberiem nejaký buď kettle bell alebo gadu alebo zoberiem niečo, čo čo môže byť ťažké. A keď nemám k dispozícii nič, tak sa postavím do zárubne dverí a snažím sa ich dvihnúť a venujem sa tomu dve až päť minút a týmto spôsobom vlastne posilňujem svoje telo. Vo väčšine prípadov však ide o to, že zoberiem buď kettle bell alebo gadu a urobím s tým jednu alebo dve série na rôzne partie. Každý deň to striedam viac-menej do zlyhania. A takýmto spôsobom aj niekedy nemám čas otrénovať celý tréning, čo teraz v poslednej dobe je dosť veľa takýchto dní. Ani ma to netrápi, pretože počas dňa ja nazbieram

11:45minimálne tých 15 minút rôzneho tréningu, kde jeden časový blok venujem teda streetchingu, druhý nejakému silovému tréningu a tretí eh venujem nejakému hravému pohybu. Zoberiem palicu alebo zoberiem lanu a idem si s tým eh tak povediac zatancovať. Pustím si odboje jednoducho a mám svoje grify, pri ktorých sa viem zabaviť. Takto uvoľním svoje telo, oživím svoje telo. Je to ako keby som vypil kávu. A bez toho, aby som pil kávu, bez toho, aby som zaťažoval svoj stresový systém v tele. Jednoducho len si dvihnem pomocou takejto praxe množstvo dopamínu, prekrvím svoje telo. Ale čo je najbrutálnejšia vec na týchto prerušovaných tréningoch, ktoré sú rozťahané počas celej pracovnej doby, je ten, že vo väčšine [smrkanie] prípadov, keď je pred tebou nejaká úloha, ktorá sa

12:27zdá byť eh náročná a nevieš si predstaviť, že ako by si to zvládol, nie je to o tom, že tá úloha je náročná, ale ty si v unavenom rozpoložení, v kolapse svojej eh svojho držania tela do takej miery, že sa cítiš ako slabý. Keď zoberieš činku na dve minúty do ruky a zoberieš ju, vyhodíš ju nad hlavu a budeš ju tam držať alebo možno urobíš zopár opakovaní, tak jednoducho [hudba] po tom, čo tú činku položíš, cítiš v tele silu. Keď sa znova zasadíš pred ten úkol, ktorý je pred tebou, tak sa ti už nezdá ako taký problém. Vďaka takémuto prerušovanému pohybu, ktorý je rozmetaný do celého dňa, vždy získaš naspäť silu. Vždy získaš naspäť zdravý tónus vo svojich svaloch. lepšie dýchaš, lepšie funguješ, lepšie krv prúdi v tvojom

13:11tele, lepšie sa vyživuje celé tvoje telo a čokoľvek, čo máš počas toho dňa zvládnuť, jednoducho zvládneš, lebo si fyzicky pripravený. Aj keď máš mentálnu prácu alebo prácu pri počítači a dá sa povedať, že najmä vtedy, keď máš túto prácu pri počítači, je pre teba brutál dôležité udržiavať sa fyzicky silný a prítomný, pretože ono sa zdá, že máš prácu náročnú na mozog, ale mozog je len súčasť tvojej nervovej sústavy, ktorá siaha cez celé tvoje telo. Aj keď tvojou úlohou je premýšľať, vždy premýšľaš celým telom. Len ti to doteraz nikto nepovedal. Keď to telo zapojíš a aktivuješ pomocou takýchto jednoduchých prerušovaných cvičení a ty si do toho vlož pohyb akýkoľvek chceš, získavaš v úvodzovkách neférovú výhodu oproti ľuďom, ktorí to nerobia. Ale najlepšie na tom je, že keď si počas dňa stihnem

13:55dať tri takéto päťminútovky, vôbec ma netuje, že nestíham posilku. Ôsmy štandard, ktorý mám vo svojom živote približne pol roka a robí veľké divy. Každý deň si dám minimálne dve až päť minút, kde len sedím v tichu, bez stimulov, bez čohokoľvek. Buď si tuná na tomto mieste, sadnem na riť, pozhasí nám svetlá, mám tu len roztiahnuté závesy a sedím dve až [hudba] p minút, alebo si ľahnem na zem a ležím tam dve až p minút bez snahy nejak niečo premýšľať, na niečo sa sústrediť. Väčšinou len si všímam, že ako ma gravitácia ťahá do zeme. Dve až päť minút podľa toho, ako mám roztržitý deň. Toto zresetuje moje dopamínové centrá. Dokážem sa ďaleko lepšie sústrediť, zostávam ďaleko viac duchom prítomný. Zlepšia sa všetky moje

14:39mentálne kapacity a hlavne je to taký malý mikrot tréning meditácie. Veľa ľudí by chcelo začať meditovať, ale nevedia si predstaviť, že kde ja si teraz nájdem pol hodiny času nerušeného. Nemusíš, aj 5 minút funguje veľmi dobre. A keď nemáš 5 minút, aj dve minúty fungujú veľmi dobre. Pointa ináč týchto všetkých štandardov, o ktorých dneska rozprávam, je o tom, že minútka dve sú ďaleko lepšie než nič. Keď je to štandard, o ktorom nevyjednávaš, tak kumulatívne ťa to totálne zmení. totálne ťa to transformuje. Ale dneska ľudia sa radi pozerajú na veci tak, že no dobre, chcel by som začať meditovať, tak vlastne ja musím teraz prečítať 15 kníh, musím si nájsť dokonalé miesto na to, musím si kúpiť voľné tyčinky, musím nájsť dokonalú nahrávku a správnu hlasitosť a X y Z. A preto to neurobia nikdy. Ďaleko

15:22jednoduchšie je, že nájdem si tú jednu, dve minútky denne. Nie, že nájdem si, stanovím si ten štandard, že o 13:00 mi zazvoní budík na mobile. Teraz kámo dve minútky. Sadni, ľahni alebo rob čokoľvek alebo choď na záchod, na toaletu a seď tam, nech na teba nikto nerozpráva. Ľudia môžu sa okolo teba rozprávať, budeš prirodzene počuť nejaké hluky okolo seba, ale jednoducho zostaň so sebou. Nevenuj nikomu pozornosť, len vnímaj gravitáciu, ako ťahá tvoje telo dole. Takto pozornosť usmerníš naspäť do svojho tela. odpútaš sa, odtrhneš sa od všetkých príbehov, od všetkých problémov, ktoré momentálne sa riešia a dovolíš tomu tvojmu mozgu, aby si vydýchol, aby si zregeneroval tvojmu

16:04telu to dovolíš a nastolíš veľkú hĺbku, veľký pocit bezpečia vo svojej nervovej sústave, vďaka čomu do ďalšieho momentu sa naspäť vraciaš zo [hudba] svojho stredu, nie reaktívne, kde sa snažíš na všetko nejakým spôsobom rýchlo odpovedať, reagovať a a zvládnuť celý ten svet okolo seba. Nie, [hudba] najprv si vošiel do svojho vnútra, do svojho stredu a odtiaľto sa navracieš do toho sveta a ty sa rozhodneš, na ktorej úlohe ideš pracovať teraz. Zrazu je to tvoje vlastné rozhodnutie. Je to dopamínový reset, je to spojenie s vlastným telom. Je [hudba] to spojenie so svojím vlastným tempom, začatie diktovania svojho vlastného tempa a začatie diktovania svojho vlastného [hudba] uvoľnenia, ktoré od tohto momentu si so

16:48sebou môžeš nosiť celý deň ďalej. [hudba] Deviaty bod, o ktorom sa so sebou nebavím, je, že keď skončím v práci a idem domov, potrebujem vytvoriť prechodový rituál, pretože keď vletím z práce rovno domov, tak tá práca so mnou priletí domov a je to zo mňa cítiť. A nielen, že je to zo mňa cítiť, že moja rodina to vníma, ale ja nie som vo svojej koži. Eh, dnes veľa ľudí aj pracuje z domu a nemajú ten prechodový rituál. Ja tiež pracujem viac-menej z domu, aj keď toto nie je môj dom. Môj dom je o zopár desiatok metrov ďalej alebo možno stovka metrov. Ale vždy keď idem odtiaľto domov, tak nejdem rovno domov. Vždy idem buď si sadnem na bicykel a idem sa trošku povozť po okolici, alebo idem vonku a dám si nejaký pohyb alebo pôjdem na krátku

17:33prechádzku. alebo keď aj prídem rovno domov, že ináč sa nedá alebo prší alebo ja neviem čo sa deje, tak potrebujem ísť najprv stráviť dve tri minútky sám so sebou, prezliecť sa, zmeniť sa alebo si pustiť nejakú jednu pesničku a si ju vypočuť priom čo pozerám na okolie okolo seba. Jednoducho potrebujem vytvoriť prechodový bod, prechodovú miestnosť v časopriestore, vďaka ktorému rituálne prechádzam domov a z tohto miesta sa vraciam k deťom k rodine. O čo si láskavejší, o čo si ducha prítomnejší. A v tejto prechodovej miestnosti nechávam všetky starosti dňa, všetky starosti z práce a ďalej ich už so sebou nenosím, pretože viem, že na tomto mieste ma znova na ďalší deň počkajú. 10. Štandard, o ktorom takmer nikdy nevyjednávam, je, že každý večer mám

18:17každý večer sa sprchujem a dám si horúcu sprchu, naabsorbujem tepla koľko je treba a buchnem studenu naplno. Eh, a hm kedysi, keď som začínal, tak vlastne pre mňa to bolo len o tom, že no vydržať tam 30 send alebo vydržať tam minútu a teraz je to o tom, že nestupujem čas, ale vlastne pustím na seba tú studenú vodu a pomaličky sa s ňou oblievam. Tá voda po mne tečie a ja hľadám ten bod, kedy prestanem bojovať s tým chladom, kedy sa doňho uvoľním a kedy si dovolím s tou vodou, nech už akákoľvek studená si po sebe prechádzať pokojne. Najprv vždy dostanem šok, vždy sa zľaknem, vždy je to nepríjemné, nikdy sa mi do toho nechce, ale vždy to nakoniec urobím. A keď to nakoniec urobím, vychádzam zo

19:00sprchy veľmi uvoľnený. počas studenej sprchy sa stane to, že ty tam zažiješ rýchly šok, rýchly nával adrenalínu, ale keď tá sprcha skončí, tak vlastne zresetuje to tvoje stresové hladiny hlboko pod úroveň toho, ak predtým, než si išiel do sprchy. A robím to večer, pretože potom idem ďaleko ďaleko ďaleko uvoľnenejší večerať a ľahnúť si do postele a tak ďalej. Spomínal som, že takmer v každý deň to robím, pretože párkrát v doku sa stane, že deti nám domov prinesú virózu a keď mám horúčku, tak si studenú sprchu nedám. Ale mimo toho si všímam každý jeden deň, že vždy, keď idem do sprchy, tak 10 sekúnd predtým, než idem tú vodu spustiť, vyvstane v mojej hlave. Vlado,

19:44dneska nie, lebo lebo dneska si mal ťažký deň a teraz už a slabo si spal. Minulosť odc. To možno, vieš, to už bude príliš stres a teraz dneska si veľmi makal a to už možno príliš toho bude veľa. A vždy len keď tieto veci už počujem, si to všimnem, žeá kámo, počkať, počkať, nie, nie, nie, nie, nie. My to zvládneme. Pustím. Každý jeden deň tento dialóg, tento monológ v mojej hlave prebieha. Každý jeden deň ma čosi v mojom vnútri odovára. Ale vlastne ja keď si to všimnem, tak sa už nad tým len pousmejem, že ok, mám ťa a pustím tú vodu naspäť [hudba] studenú. A boli dni, kedy kedy čosi v mojom vnútri mi až až až tak, že až s plačom hovoril, že nie, Vlado dneska naozaj to nie je vhodné. Však všimni si, že to nie je vhodné. Ale samozrejme cez logiku to preženieš. Dobre, mám teplotu, nemám teplotu, cítim sa ak tak pri sele, môžem byť unavený, ale práve s tou únavou mi pomôže aj tá

20:29studená sprcha, že vlastne keď idem strašne rozbitý večer spať, ale dám si predtým tú studenú sprchu, tak idem uvoľnený spať namiesto toho, aby som išiel rozbitý spať. A to je veľký rozdiel, eh, ktorý sa odrazí v kvalite spánku a v tom, akú kvalitne ranou vstaneš. Za mňa studená sprcha večer jeden z najlepších predspánkových rituálov. Keď nevieš začať s tým, že celý sa osprchovať, tak začni trošku s nohami, ale garantujem ti, že vlastne, že zvládneš v každom prípade rovno na seba sprchu. Prakticky tam ide o to, že tvoje telo to určite zvládne. Jediná vec, ktorá je otázna, je, že nakoľko sa toho zľakneš. Určite sa toho zľakneš. Ja som v tom trénovaný. Robím to roky a vždy sa zľaknem, [smiech] ale proste to prijímaš. Je to štandard, o ktorom sa nevyjednáva. Bodka. Urobí sa to a

21:13[hudba] ide sa ďalej k večeru. 11. Bod, ktorý sa týka toho bodu, o ktorom som rozprával pred možno 10 minútami, ktoré sa týkajú rána, je ten, že vlastne predtým, než idem si ľahnúť do postele, si potrebujem vyjasniť, ktorú jednu vec zajtra na ďalší deň urobím, vďaka ktorej budem cítiť posun vo svojom živote. A niekedy to je jednoduchá malá vec, že pôjdem zaplatiť nejaké, ja neviem, že za smeti na na mestský úrad alebo že natočím nejaké video alebo že rozpíšem aspoň nejakú tému alebo opoznám, vytvorím si poznámky k niečomu, v čom nemám jasnosť alebo čokoľvek alebo že pôjdem s deťmi skúsiť eh nejakú novú činnosť. Ja neviem, jedna vec, vďaka ktorej budem mať pocit, že ten život sa posunul vpred, že som sa niečo nové

21:57naučil alebo že som niečo zmenil alebo že som niečo urobil. Nemusím si to napísať na papier. Môžem si to napísať na papier, ale potrebujem si to zvedomiť. Jasne si to zvedomiť a jasne si predstaviť, že ako to vlastne asi zajtra urobím. Mám konšpiračnú teóriu takú, že potom vlastne v noci, keď ty to máš stanovené, tak tvoj mozog počas neviem ARM spánkovej fázy sa nejak na to pripraví, že na ďalší deň potom ti je ďaleko jasnejšie ako tú vec urobiť, vykonať a je si schopný ju vykonať. A [hudba] tým sa vraciame k tomu tretiemu bodu, o ktorom som rozprával, že ráno, keď vyjdem na denné svetlo, tak potom, čo poďakujem za všetko, čo mám, tak si zvedomím, čo nasleduje v mojom dni. Čo je tá jedna vec, ktorú idem dnes atakovať. Lebo vo väčšine prípadov, keď vo večerných hodinách si chceme ísť ľahnúť a cítime sa nenaplnení, cítime sa

22:40nenaplnení preto, lebo sme počas dňa neurobili niečo, čo by nás bolo posunulo vpred, alebo si neuvedomujeme, že sme niečo takéto urobili. Avšak keď máš dve kotviace body počas dňa, teda večer, že si naplánuješ, čo urobíš zajtra a zajtra ráno si to uvedomíš, že dnes to idem robiť a máš to takto repetitívne každý jeden deň, tak vlastne ty vynímaš ďaleko viac svoj progres, pretože veľa ľudí má seba samých za zlyhanie. Ani nie z dôvodu, že toho veľa neurobili počas dňa alebo že by neboli schopní urobiť nejaké zmeny vo svojom živote, ale že si to neuvedomujú. priniesť tam ritualizované vedomie do takýchto bodov počas dňa ti dokáže zvýšiť pocit práve tej sebadôvery, sebahodnoty. No a 12. bod, ktorý toho uzatvára. Vo večerných hodinách nezaspávam pri telke. Niekedy

23:25sa stane, že mám v uchu pustený dlhší podcast, ale pointa je, že nechodím do postele prestimulovaný. Do postele chodím väčšinou po tej studenej sprche príjemne uvoľnený. A keď cítim, že ešte nie som úplne uvoľnený, tak si dám nejaký napríklad hodavý pohyb minútku alebo si dám nejaký jemný stretching, alebo si pustím nejakú príjemnú pesničku, ktorá ma zvoľní a ľahám si do postele, až keď cítim, že ok, toto bude príjemné, že už je mi fajn. A keď cítim, že tá moja hlava nie je ani vypnúť ešte, tak počúvam nejaký pomalý podcast, v ktorom nepočúvam kriminálne spisy, ale počúvam tam niečo, čo ma reálne zaujíma, alebo počúvam, ja neviem, eh napríklad Elena Watsa, alebo eh nejakého podobného mysliteľa, ktorý má dobré tempo rozprávania, ktorý ma večer nevyruší,

24:09ktorý ma skôr vnesie do toho môjho snového sveta. No a keby sa ten môj deň posral akýmkoľvek spôsobom, ale týchto zopár bodov každý deň splním, tak ten môj deň stojí za to. Ja z toho dňa vždy odchádzam silnejší, vždy odchádzam stabilizovaný, vždy som počas neho funkčný do maximálnej možnej miery, keď sem-tam sa mňa neprihodí nejaká viróza. No a pointa je, že tieto štandardy to nie je niečo, čo som si raz písal a teraz to, lebo to je to je 13 bodov. To sa môže zdať, že fúk, tak to je riadne toho veľa, že ty riadne musíš rozmýšľať nad tým všetkým. Nie [hudba] je to tak. Vyberal, vybral som si najprv jednu, dve, tri veci a zaradil som ich do svojho dňa. A boli dni, kedy som videl, že dobre, ale vypadáva mi to. Keď som si všimol, že mi to vypadáva, tak som si

24:52nastavil budík na mobile a aby ma vždy na to upozornil. V tom budíku som si napísal, čo presne teraz mám robiť a robil som to tak dlho, až som si na to úplne nezvykol a potom som tie budíky povypínal. Tieto štandardy, o ktorých ti dneska rozprávam, to sú štandardy, ktoré ktoré ja už mám taký pocit, že aj keby mi vyoperovali mozog, asi by som toto tu všetko urobil. A mať takýto ten denný základ a spoľah voči tomuto je veľmi životposilňujúce, pretože to tvoje telo sa dokáže spoľahnúť na isté rytmy, na dodávku istých mikronutrientov, makronutrientov svetla, pohybu, pokoja, ducha prítomnosti, že to telo potom vie presne ako s tebou v súhre fungovať takým spôsobom, že by ťa podporilo na tej tvojej životnej ceste, nech už vo svojom živote chceš urobiť čokoľvek, ale

25:36bez tejto štruktúry, bez tohto základu, ktorý v tvojom prípade môže byť trošku iný, trošku trošku odlišný, ale bez tohto je vlastne každý deň všetko nanovo. Všetko musíš celé premýšľať nanovo. A poviem ti sám, že mám naštudované nepredstaviteľné množ aj pre mňa nepredstaviteľné množstvo štúdií a kníh a eh a rôznych rôznych učení o výžive, o mysli, o mozgu a tak ďalej, ale to nemáš v kuse v každom jednom momente všetky tieto veci na zreteli. Máš dni, kedy proste sa všetko serie a nemáš tam k dispozícii to, že ale kámo, ty by si teraz mal robiť to a to, lebo tvoje telo nebude z dlhodobého pohľadu fungovať. Nemáš tam proste, lebo ten život býva komplikovaný. A práve preto

26:20si potrebuješ sám so sebou predohodnúť, že čo je to minimum, čo urobím, aj keby traktory padali. A to toto ti skutočne zmení život, lebo toto je skutočná vec. Toto je reálna skúsenosť. To je nie je to žiadna vizualizácia, afirmácia. Nie je to je to niečo, čo tvoje telo reálne vyživí. Niečo, čo tvojmu telu reálne pomôže. Niečo, čo reálne cítiš. Niečo, čo ťa naozaj zmení. Takže tak. Toto video nie je o tom, aby si skopíroval môj deň alebo moje štandardy. Môžeš sa ním inšpirovať, ale je to môj život. Moje štandardy sú postavené na mojom živote, na tom, ako samého seba poznám, na mojom tele a na mojom dennom rytme. Ty však máš s veľkou pravdepodobnosťou iný život, iné záväzky a iné telo. Ty bez ohľadu na to, aký je tvoj deň, máš

27:04oblasti, kde každý deň strácaš energiu na rozhodovanie, ktoré už dávno malo byť vyriešené. najmä veci týkajúce sa spravovania svojho zdravia, svojho tela, svojej úrovne energie a nastavenia tvojej životnej trajektórie. Tvoje ráno, tvoje jedlo, tvoj pohyb, tvoja suplementácia, prechod medzi prácou a domovom a večer pred spánkom. Štandardy, ktoré si nastavíš v týchto oblastiach prispôsobené tebe, tvojmu životu, tvojmu tempu, ti s veľkou pravdepodobnosťou vyriešia možno až 90% problémov [hudba] s energiou, s tvojou formou, s tvojou náladou a zdravím, ktoré dnes nevznikajú preto, že by si mal málo informácií, ale preto, že máš málo skutočnej realizácie. Tieto štandardy a úlohy, o ktorých sa nevyjednáva, nemajú tvoj život

27:47skomplikovať. Nemajú ho preplniť a nemajú z neho urobiť väzenie. Naopak, majú ti vyhodiť z hlavy všetko, čo tam nemá čo robiť. Majú ti vytvoriť slobodu v tvojej mysli a majú ti umožniť žiť slobodnejšie a voľnejšie. Mimochodom, rovnako ako mám štandardy v rámci spravovania svojho zdravia, mám štandardy nastavené aj čo sa týka mojej práce, regenerácie, vzťahov. No a práve nastavovanie týchto štandardov je to, čo najčastejšie riešim v rámci konzultácií s mojimi klientami. [hudba] Preto, ak máš v tejto téme otázky alebo potrebuješ pomoc, tak smelo píš do komentárov alebo pre konzultáciu klikaj na odkaz dole pod videom. Volám sa Vlado Roško a mojím cieľom je nakopávať riť strachu, neodváhej prokrastinácii a tukovým bunkám pomocou vedy a úvah z môjho vnútra. Preto, ak s mojím cieľom súzneš,

28:32prihlás sa na odber tohto kanála a vidíme sa pri ďalšom videu. Ai [vzdychanie]