Ako spoznať, či konáš zo strachu alebo z pokoja?

0:00To v tebe, čo je spolutvorca tejto reality, nemá strach. Nečiní skrz filter strachu. To znamená, že čokoľvek, čo skrz teba činí, skrze strach, nie si ty. Je to obranný mechanizmus. A tvoja úloha ako spolutvorcu tejto reality je priniesť do tejto reality to, čo je tvoje. To, čo prichádza skrze strach, nie je tvoje. To, čo je prichádza skrze strach, je reaktivita. To nie si ty. To, čo si ty, je proaktivita.

0:45Proaktívne, čo si riešiš. Ty si sem prišiel riešiť, že sa chceš zbaviť reaktívnej časti, ktorá v tebe spúšťa frustráciu a strach. A to, čo ťa sem priviedlo, je tvoja proaktívna časť, ktorá strach nemá a verí, že v tebe vianim je potenciál, ktorý je treba poodhaliť, ktorý tam je. A to, čo ho maskuje, je to, čo má strach v tebe. A ty potrebuješ spoznať tie časti alebo vytvoriť si vzťah. s tými častiami,

1:27ktoré ten strach generujú, pochopiť ich a oslobodiť ich, aby ti ďalej nestáli v ceste, aby nestáli v ceste odvážnej časti teba. Malé dieťa, keď eh sa učí chodiť, on nemá strach, že spadne. Skúša skúša spadne skúša spadne skúša, spadne. A keď už vie chodiť, ide skúšať po obrubníkoch chodiť. Ono si totálne verí. Absolútne si verí. A keď spadne aj niečo sa mu stane, on väčšinou si verí aj tak naďalej. Hej. Zaboli ho, mamka pofúka, ide a ide ďalej. Problém je, keď zrazu príde

2:10mamka, nechoď tam, bo sa zabiješ. Vieš, ty už si na obrubníku a teraz zrazu niekto do teba vnesie strach, neistotu, že ty to asi nezvládneš. A vzniká tam nejaký obranný mechanizmus, vzniká tam neistota, ale to nie si ty. To, kým si ty, je to dieťa, ktoré bolo predtým, než doňho bola zasiata neistota a strach. A všetci máme v sebe ako keby to veľké množstvo neistoty a strachov a tak ďalej, ale ty z toho, ako si vravel, ty si vravel, že máš problém s tým, že tá druhá časť, že si spolutvorca, že nevieš ako keby nájsť ten balans medzi tým, že do akej miery je si spolotvorca a a nie si. Jednoduchá odpoveď je, že ty

2:55si to dokážeš prefiltrovať. Dobre. Toto, čo teraz riešim alebo to, o čo sa snažím, pramení zo strachu alebo pramení z z lásky, z radosti, z prijatia, z pokoja, alebo že mal by som, lebo za 10 rokov už mi nebude stáť vták, alebo za 10 rokov už nebudem schopný zarobiť peniaze, aby som alebo už nebudem pekný, aby som oslovil nejakú ženskú. Chcem proaktívne versus musím, lebo bla bla bla. Mal by som, Mal by som, mal by som je, Mal by som je Matrix, mal by som je Má ilúzia, mal by som je strach, mal

3:37by som je neistota. Mal by som je frustrácia, mal by som jej napätie, mal by som jej odpor. Chcem, rozhodujem sa niečo urobiť proaktívne. Je expanzia, je otvorenosť, je som otvorený prijímať, eh, odpovedať na situáciu predo mnou. Som pripravený tvoriť z ničoho niečo, lebo verím, že vo mne je čosi, čo ja dokážem priniesť do tohto sveta. To je radosť. To je expanzia, to je láska, to je súcit, to je vyrovnanosť, to je pokoj, je to je to opak strachu. Strach je koreň všetkej ilúzie. Na tej logickej úrovni

4:21potrebuješ sa s tým pohrať, aby si to vedel integrovať, aby si tomu dokázal dôverovať, čo si sa teraz ako keby dozvedel. Ale ty rovno s tým môžeš fyzicky pracovať. To je jednoduchá vec, kámo. To je easy niečo sa vonku deje. Ja ti teraz proste niekto ti niečo povie, niečo zažiješ, niečo vidíš, to v tebe spustí nejakú reakciu, lebo ty mňa nedokážeš nasrať. Ty môžeš niečo povedať, čo ja si interpretujem tak, že si vedome alebo nie vedome zvolím hnev alebo frustráciu ako mechanizmus, vďaka ktorému ja chránim nejakú zranenú časť mňa pred tým, že by si mi mohol ublížiť. poved, ty si vydal nejaké zvuky, ktoré ja som si interpretoval ako nejaké slovo a to slovo som si zasadil do nejakého kontextu, do nejakého

5:05príbehu, ktorému ja verím a ten vo mne eh spustil mechanizmus. Kto tak a teraz ide o to, že eh toto je Matrix, to je tá tá ilúzia, ktorá ti ako keby ktorá ti neumožňuje vidieť život taký, ako naozaj je. umožňuje ti ho vidieť len skrz príbeh, ktorý ty si ako keby rozprávaš sám o sebe alebo o tej danej situácii a to v tebe spustí mechanizmus, ktorý v tebe vždy, keď je to obranný mechanizmus, vždy v tebe spustí napätie v tvojom tele. Kedykoľvek, keď cítiš napätie a zhon vo svojom nervovom systéme, je tam nejaký príbeh alebo nejaký naratív, ktorý eh ktorý sa ťa snaží chrániť. tvoje vedomé rozhodnutie

5:48uvoľniť sa, aj keď nejaká tvoja logická alebo podvedomá časť eh v tebe ti nejak ako keby eh ti dáva pocit, že je OK byť teraz na päty, lebo sa lebo mal by som byť na päty, lebo lebo ide tu teraz o veľa. Tak to je ako keby tá frustrovaná a ustrachaná časť. A tvoje vedomé rozhodnutie môže byť, že ja proste ja si ďaleko viac vážim pokoj a rozvahu v sebe, nech akokoľvek blbo vyzerám. Nádych a pustím napätie z tela von. A keď cítiš, že po takom jednom alebo dvoch alebo troch alebo piatich na dychoch a výdy dychoch zrazu si viac vo svojom strede. Väčšinou to spoznáš tým,

6:32že tij možno trošku poklesne hĺbka tvojho hlasu. Zrazu cítiš, že si viac tu, že ako keby keď z toho tela vyženieš zhon, zrazu nemáš pocit, že mal by si byť niekde inde alebo mal by si robiť, že nie je tam to, že mal by som. Chápeš? Tým uvoľ uvoľnením sa do pokojného rozvažného stavu vypadáva, že mal by som. Zrazu ty v tom uvoľnenom pokojnom stave vidíš, že tu som a tu sú predo mnou nejaké veci a sú tu nejakí ľudia, na ktorých ja môžem nejakým spôsobom odpovedať, nejak môžem s nimi interagovať, keď chcem. Ale ale ale aj nemusím. Ale a nechám nechám to na tú

7:14dôveru v to eh rozvážne vo mne, že či zareaguje. A tam je tá playfulness, že keď ty vieš, že nie, že mal by som, lebo mal by som, to je len, že šprintujem, šprintujem, lebo idem ku bráke a musím dať gól. Keď som v tom rozvážnom stave, to je, že môžem, nemusím. Je tu priestor na hru, je tu priestor na na vieš, na kľučku, na vrátenie sa, na úsmev, na čokoľvek. Je tu priestor na všetko. Je tu je tu ten tá priestrannosť, je tu to bezpečie. Je tu bezpečno na to, aby som mohol sa v tom pohybovať, vieš? Eh, to tu ide o to, že ten toho Drča eh a ten to mal by som a ten survival je dobrý, keď reálne ti ide o život. To je dôležitá dôležitý aspekt nášho nervového systému, vieš, že

7:58niekedy potrebuješ, aby za teba prebral zodpovednosť tvoj nervový systém a proste dosťal ťa proste z dvora, kde na teba proste beží pes trikrát ťažšie ak ty. Vtedy nie je treba sa ísť uvoľňovať a neviem čo, vieš. Ale keď ty vieš, že nič sa tu teraz nedeje, nikto ma neohrozuje na živote, ale ja sa cítim frustrovaný, že niečo tak by nemalo byť, ako to je, tak vlastne vieš, že prebieha v tebe momentálne nejaký naratív, nejaký obranný mechanizmus, ktorý nie je v súlade s touto s tým, kde som momentálne, lebo ja teraz sedím v pracovni a nič na mňa nepadá. Niekedy je veľmi dôležité tomu mechanizmu poďakovať. Ja ďakujem, že to mám. Ďakujem, ale teraz ťa nepotrebujem.

8:43A to je to vždy musí byť spojené s tým rozhodnutím vzdať sa napätia v tvojom nervovom systéme. Čo ono tak ti poviem, že my sme multidimenzionálna bytosť a teraz nemyslím, že lietame dakde po vesmíre. Možno hej, to neviem ti povedať, ale čokoľvek, čo sa deje ako keby na duchovnej úrovni, to má reprezentáciu v tom istom momente. Na fyzickej úrovni, na emočnej úrovni a na psychologickej, respektíve myšlienkovej úrovni. Čiže ty keď eh sa vzdávaš, že robíš to ur hlboký nádych a výdych, vzdávam sa boja alebo napätia v mojom nervovom systéme, v tom istom bode prebieha, že vzdávam sa frustrácie,

9:26vzdávam vzdávam sa eh vzdávam sa nastojčenia na tom, že niečo by malo byť tak a tak. A zároveň na duchovnej ako keby úrovni nastáva eh to také vyjasnenie, že zrazu zrazu, že uvoľnenie sa do dôvery v Boha, vo vesmír, v proces alebo v to v tú časť božskú, ktorá je v tebe. A to vždy instantne sa deje. Čiže eh len taká regulácia nervového systému, kde ty cítiš, že ok, som v zone, som v krči a neviem, čo sa deje na tých ďalších úrovniach, ale ja tým, že sa dokážem zvoľniť a naspäť sa vrátiť do to do tohto do do takého rozvážného stavu, automaticky aj na psychologickej úrovni ty sa vzdávaš naratívu, ktorý ťa teraz riadi a ti hovorí, že mal by som. A

10:11takisto ako keby uliehaš na tej ako keby duchovnej úrovni naspäť do vedomia alebo do Boha alebo do dôvery v to v tú perinku, ktorá ako keby celý život tu je pod tebou, len ju nevnímaš. Nevnímaš ju preto, lebo sa držíš v krči nad ňou, ale niekedy proste sa do nej zvoľníš a niekedy proste to spúšťaš len tým jednoducho, že že si vydýchneš. Ale potom tým, že ja my teraz sa o týchto veciach rozprávame, tak ty začneš všímať si tie nuanci, že tým, že ja som si vydýchol, tak odišiel ten naratív a ja cítim dôveru v život. Ale eh inak si to môžeš predstaviť aj tak, lebo to sa úplne bežne deje tiež v mentoringu, že keď niekomu eh lebo my teraz hovoríme také, že v úvodzovkách technickejšie veci

10:55alebo robíme takú edukáciu, ale niekedy, keď ja človeka prevádzam cez jeho minulosť a ideme do minulosti a tak ďalej a tam odhalíme nejaký eh nejaký príbeh, ktorý kdesi vznikol eh a pomôžeme ako keby tomu človeku eh aby vedel ten príbeh zintegrovať, tak vlastne keď on tam dôjde k nejakému pochopeniu nejakej kľúčovej veci, ktorá ho zrazu oslobodí. On si nevie ten človek pomôcť. Jeho nervový systém okamžite urobí to, že to vidíš, to sa udeje. Ja to vidím cez obrazovku na tom človeku, že sa to udeje automaticky. Preto ti hovorím, že multidimenzionálna bytosť. Vždy akákoľvek zmena. Že to je tiež hermetický zákon, že eh ako v nebi, tak aj na zemi. Ako hore, tak aj dole. vždy čokoľvek, čo sa deje na ktorejkoľvek

11:40inej úrovni, akákoľvek zmena, to tvoje vedomé, to je to to tu vstupuje ten spolutvorca tvoj, že je tam musí dôjsť k vedomému rozhodnutiu vzdať sa boja, vzdať sa napätia, vzdať sa frustrácie. To nie je rezignácia, že teraz kašlem na to, háčím si slučku. Tam to akože hodí si slučku je len, že vyhorenie z toho, že nezvládam to, mal by som alebo nemal by som. Ale eh tá eh to prijatie toho, že čo sa teraz deje, je rozhodnutie vzdať sa boja s tým, že takto by to nemalo byť. V tom rozhodnutí prichádza uvoľnenie a v tom uvoľnení ti zrazu je všetko prístupné.

12:24zrazu si sám, ako keby sám so sebou, že ten pokoj a ehm uvoľnenosť a hravosť v sebe potrebuješ, vieš, preto som ti minule o tom hovoril, že to treba kultivovať, lebo podľa toho poznáš seba samého. A to teraz neznamená, že poznáš v tom slova zmysle, že jasné, ja som celý život chcel byť futbalista. Tam nejde o to, tam ide o to, že poznáš ten stav, kedy si v tom hravom stave. Lebo keď si v tom hravom stave alebo v generatívnom stave alebo uvoľnenom alebo zvedavom alebo odvážnom stave, vtedy si to ty. A to a počúvaj teraz najdôležitejšia vec, že tejto esencii seba, ktorá sa prejavuje pomocou týchto znakov,

13:09môžeš totálne dôverovať. To je božská časť v tebe a ona presne zariadi to, čo zariadiť má. Čokoľvek, nech to je čokoľvek. Ona ona nemá limity, lebo nepozná a ona nefunguje na úrovni naratívov, že mal by som, nemal by som. Toto pre túto časť neexistuje. Kedykoľvek, keď ťa riadi naratív, mal by som, nemal by som, je v tebe napätie a a to nie si ty. To je to vtedy vtedy za teba hovorí nejaký obranný mechanizmus alebo nejaký outdated príbeh. [Hudba]

14:14[Hudba]