Ako si uvedomiť, že žiješ svoje zlaté časy práve teraz?
Video ukazuje mentálny trik, ako sa pozerať na súčasný všedný deň očami svojej 80-ročnej verzie, ktorá by sa doňho rada vrátila. Takýto pohľad pomáha spomaliť, prestať utekať do budúcnosti a všímať si hodnotu obyčajných momentov, ktoré si dnes možno neváš. Kľúčom je zároveň schopnosť regulovať nervový systém, bez čoho sa do prítomnosti nedá skutočne vrátiť.
Prečo nám bežné momenty pripadajú vzácne až po rokoch?
Pretože ich vnímame skrz nostalgický filter a porovnávanie s prítomnosťou, ktoré im dodáva hodnotu, ktorú sme si v moment ich prežívania nevšimli. Autor to ilustruje na starom rodinnom videu z bežnej oslavy — v momente nakrúcania to bol len obyčajný deň, dnes pôsobí ako nenávratne stratený zlatý čas. Rovnaký mechanizmus platí aj pre súčasnosť: to, čo dnes prežívame ako všednosť, bude o desiatky rokov pôsobiť ako vzácny a nenahraditeľný moment.
Ako pomáha predstava seba v 80 rokoch?
Predstava staršej verzie seba, ktorá sa pozerá späť na dnešný deň, funguje ako filter, ktorý dokáže okamžite zvýšiť vnímanie hodnoty prítomnosti. Keď si autor predstavil, že súčasný unavený večer s deťmi sleduje ako 80-ročný muž s odrastenými deťmi a menej vitálnym telom, uvedomil si, že by sa chcel do tohto momentu vrátiť a prežiť ho inak — vnímavejšie, s viac láskou a menej zháňaním sa dopredu.
Znamená užívanie si prítomnosti len pôžitkárstvo?
Nie, užívanie si života neznamená honbu za pôžitkom, ale ochotu vnímať a cítiť realitu v celom jej spektre — vrátane bolesti a všednosti. Ide o schopnosť byť prítomný pri bežných veciach, nie o vyhýbanie sa nepríjemným pocitom alebo hľadanie neustálej zábavy. Táto schopnosť sa stráca, keď je človek presvedčený, že to dobré prichádza vždy až v budúcnosti.
Prečo utekáme z prítomného momentu?
Utekáme, pretože sme v strese napojení na sympatický nervový systém a režim fight or flight, ktorý nás nasmeruje preč od aktuálneho okamihu smerom k budúcnosti. Táto reakcia nás presviedča, že riešenie a naplnenie je vždy inde a inokedy, hoci istota budúcnosti neexistuje. Objaviť plnosť momentu je možné len tak, že prestaneme z neho utekať.
Čo je potrebné na to, aby sme dokázali žiť v prítomnosti?
Potrebná je kombinácia psychologického rámca (predstava 80-ročnej verzie seba) a fyziologickej schopnosti regulovať nervový systém. Bez zvládnutia regulácie nervovej sústavy je ťažké spomaliť a skutočne vnímať prítomný okamih, aj keď človek rozumovo chápe, že by mal. Autor odkazuje na svoje ďalšie videá o regulácii nervového systému a emóciách ako doplnok k tomuto mentálnemu triku.
Praktické kroky
- 1Predstav si seba v 80 rokoch, ktorý sa cez pomyselnú kameru pozerá na tvoj dnešný deň.
- 2Uvedom si, čo by ti táto staršia verzia povedala o hodnote aktuálneho momentu.
- 3Vráť sa mentálne z budúcnosti do prítomnosti a všimni si, čo v nej prehliadaš.
- 4Vyjadri lásku a pozornosť ľuďom okolo seba priamo teraz, nečakaj na vhodnejšiu chvíľu.
- 5Pracuj na regulácii svojho nervového systému, aby si dokázal byť skutočne prítomný a nie len v režime fight or flight.
Spomenuté v tomto videu
„Kámo, ži, dýchaj, teš sa, pusť si dobrú hudbu, urob si dobré jedlo, postaraj sa o svoje telo.“
„Objaviť plnosť momentu dokážeš vtedy, keď prestaneš z neho utekať.“
„Každý jeden moment je smrťou celého vesmíru v tom danom momente a v ďalšom momente sa rodí ten nový.“
„Uvedom si, že to, čo sa momentálne teraz deje, sú zlaté roky.“
Slovník pojmov
Odborné a cudzie výrazy, ktoré vo videu zazneli — vysvetlené jednoducho.
- Sympatikus
- Časť nervovej sústavy, ktorá nás uvádza do stavu pohotovosti, stresu a aktivity.
- Fight or flight
- Automatická reakcia tela na ohrozenie, kedy sa pripravuje buď na útok, alebo útek.
- Nervová sústava (regulácia nervového systému)
- Schopnosť vedome upokojiť alebo naladiť svoje telo a myseľ tak, aby sme neboli stále v strese.
- Nostalgia
- Príjemný, no zároveň trochu smutný pocit spomínania na minulosť, ktorá sa nám dnes zdá krajšia, než v skutočnosti bola.
Prepis videa18 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment
Kámo, dnes ti vysvetlím jeden mentálny trik, ktorý som začal vo svojom živote používať, vďaka čomu dokážeš začať žiť dnešný deň ako svoje zlaté časy bez toho, aby si musel čakať ďalších 20, 30 rokov na to, aby si si uvedomil, že dnešok je zlatý vek. Najväčšia tragédia ľudského života je nejaké nastavenie alebo presvedčenie na úrovni na všetkých úrovniach nášho bytia, že tie správne časy, tie dobré časy, tie nejaké naplnenie nášho života je niekedy v budúcnosti, že je to v ďalšom momente, že teda je to všade, len nie teraz, len nie tu a teraz. Pričom keď sa akože tak nejak len čistologicky
na to pozrieme, tak jasné, stojím niekde na poli. Čo je toto za čo by tu malo byť za naplnenie? Avšak stala sa mi pred pár dňami taká vec, že eh niekto z mojej rodiny mi poslal video, nejakú starú vykopávku, ktorá bola natočená eh približne pred 20 alebo 25 rokmi na rodinnej oslave môjho deda. Eh žiadna veľkolepá oslava, taká úplne obyčajná všedná oslava, pomerne všedný deň, ale malo to akýsi nádych. Väčšina ľudí, ktorí v tom videu v úvodzovkách účinkovali, sú dnes už mŕtvi. Eh, a niektorí iní sú rozhádaní. Ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že v momente, keď som to video
sledoval, som si uvedomil, že vau, aké to boli krásne časy. A pritom, keď som sa logicky nad tým zamyslel, tak v tej situácii nebolo nič špeciálne. Nič špeciálne. Bol to úplne obyčajný všedný deň. Ale dnes skrz nejaký nostalgický filter alebo skrz eh ja neviem nejaké porovnanie s dneškom, ten moment na mňa pôsobil magicky a pôsobil na mňa tak, že veľmi rád by som sa bol doňho vrátil. Veľmi rád by som mal možnosť sa vrátiť k tým ľuďom a možnože len si s nimi znova trošku posedieť a a užiť si s nimi prítomnosť a opýtať sa ich nejaké veci, ktoré dnes už nemám možnosť sa opýtať.
A možno ja neviem, pustiť si hudbu znova a ochutnať babky koláčik alebo niečo podobné. Poznáš to. Proste je to niečo ako nostalgia. Jednoducho obyčajný všedný moment z minulosti dnes vyzerá ako zlatý čas, ktorý sa už nikdy nebude opakovať. A v porovnaní s tým vyzerá dnešok. Dneš dnešná dnešok vyzerá úplne obyčajne. Vyzerá ako keby nemal hodnotu, ako keby nebol vzácny tento moment. A ten istý deň, keď som to video videl, sme mali večer s manželkou taký klasicky unavený večer popri deťoch. Teda deti večer pred posteľou veľa vymýšľajú. Chcú
sa ešte ísť kúpať, chcú skúšať ešte rôzne srandy, chcú ešte večerať, potom mať nejakú ďalšiu večeru, potom sa ešte hrať, potom si ešte pozrieť telku. A my sme boli takí veľmi unavení a jednoducho sme len sedeli takí frustrovaní. Do ničoho sa nám nechcelo. Chceli sme sa len dožiť ďalšieho dňa a ignorovali sme celý prítomný moment. A v tom bode som si spomenul, že aký som mal pocit, keď som sledoval to video z pred 20 či 25 rokov. A v tom bode mi preblesla hlavou myšlienka, že čo keby tu bola momentálne teraz kamera a túto situáciu točila. A ja by som ju bol sledoval ako nejaký 80 ročný Vlado, ktorý už má veľké
odrastené deti, ktoré už majú svoje deti. Vlado, ktorý už má staré, možno možno vitálne alebo možno choré telo. nemám toľko možností, nemám možno toľko peňazí, že moja manželka v tej 80 takisto už nemá mladé telo a že nemáme pred sebou už tak veľa možností a času a priestoru a tak ďalej. A že čo keď by sa tento moment zaznamenal a ja som sa za pár desaťročí na neho pozeral späť? S veľkou pravdepodobnosťou v tej 80 by som znova zažíval nostalgiu a
prijal by som si, aby som sa mohol vrátiť do dneška, aby som povedal možno sebe samému, že kámo, všimni si, že si, že žiješ zlatý čas, telo ti ešte funguje a keď sú tu nejaké veci, ktoré nefungujú, máš čas a priestor to opraviť. Povedal by som svojej manželke, ako ich ľúbim. Povedal by som svojim deťom deťom, ako ich ľúbim. A vymyslel by som nejakú hru. Jednoducho začal by som cítiť viac, vnímať viac, prestal by som sa hnať kdesi dopredu. A to neznamená, že by som bol sa vzdal nejakého môjho, nejakej mojej misie, nejakého zmyslu, ktorý každý jeden deň napĺňam. Ale práve
aj tento zmysel, aj táto misia eh alebo tá práca, ktorej sa venujem, lebo som si som sa rozhodol sa jej venovať, zrazu by bola nabrala asi ďaleko väčší význam, ďaleko väčší zmysel. Ale neplašil by som sa, neutekal by som z toho momentu. Prišiel by som ako 80 ročná verzia seba samého. Vrátil by som sa do dnešku a povedal by som Vladovi, že kámo, ber kameru a choď točiť, čo si chcel točiť. Choď povedať svetu, čo si chcel povedať. Povedz manželke, čo si chcel povedať. Zober deti tam, kde si chcel ísť. Choď sa zobrať na výlet, kde si chcel ísť. Uvedom si, že to, čo sa momentálne teraz deje, sú zlaté roky. Je to zlatý čas, na
ktorý budeš jedného dňa určite spomínať. Tvoje staršie, aby sa bolo chcelo vrátiť do tohto momentu, nech je tento moment akokoľvek náročný. A keď sa tak zamyslíš, keď budeš mať 80 rokov, pravdepodobne budeš mať trošku viac skúsenosti a pravdepodobne budeš mať trošku viac súcitu so sebou samým a pravdepodobne budeš vedieť o čosi viac navnímať, nacítiť, že čo je v tom živote dôležité, že to, čo je v živote dôležité, sú zážitky, sú to ľudia, je to tvoja schopnosť vnímať a cítiť a cítiť možno aj boľavé veci, ale o to viac sa tešiť a si užívať momenty alebo veci alebo činností, ktoré ťa nejakým spôsobom napĺňajú a zároveň takáto 80 ročná verzia teba, keby sa mohla cez kameru
vrátiť do tohto momentu, kedy sleduješ toto video, by ti bola povedala, že kámo, ži, dýchaj, teš sa, pusť si dobrú hudbu, urob si dobré jedlo, postaraj sa o svoje telo, lebo v dobrom zdravom tele sa ti bude dobre žiť vitálny život. Reguluj svoju nervovú sústavu, aby si dokázal nebyť stále kdesi v budúcnosti vo víziách, ale aby si dokázal byť tu, aby si si mohol všimnúť ľudí okolo seba, aby si mohol milovať ľudí okolo seba, aby si mohol dýchať a cítiť a vnímať a užívať život. Užívať život neznamená byť pôžitkár. Užívať život znamená byť ochotný vnímať a cítiť, chutnať ten
život v jeho plnom spektre. aj vo všetkej bolesti, aj vo všetkej všednosti. A to veľmi nejde, keď sme nastavení očakávať, že stále to zlaté, to dobré príde niekedy v budúcnosti, keď sme presvedčení, že teraz to tu nie je. schopnosť pretaviť bežnú všednú chvíľku na krásny a plný moment. To si nežiada to si nežiada žiadnu superschopnosť. To si žiada rozhodnutie, ktoré môže premeniť z uvedomenia si, že aj tento moment je pominuteľný
a že možno v ňom niečo prehliadam. Možno v ňom prehliadam to, čo by som si bol v ňom všimol, keby som sa na tento moment bol pozeral skrz oči starej 80 ročnej verzie mňa samého, ktorý vie, že to do tohto momentu už nebude nikdy možné sa vrátiť, ale teraz v tomto momente si a tento filter môžeš použiť. A tvoj ďalší krok môže byť v súlade s tým, kam máš možnosť sa prebudiť z tej všednosti vďaka tomuto a teraz sa vrátiť z budúcnosti sem do
tohto momentu a uvedomiť si, že koľko máš ešte možností bez ohľadu na to, že aké máš ťažkosti v živote, čo mu musíš čeliť vo svojom živote. To je tá sranda, že to nie je, že musíš. Ty máš možnosť čeliť týmto veciam. Ty máš možnosť čeliť tejto životnej skúsenosti a my sa snažíme od nej utiecť, lebo sme napojení v tom sympatiku, v tom fight or flight, pretože si myslíme, že všetko bude kedy kdesi v budúcnosti, že raz bude čosi, ale raz nevieš, či bude. Nevieš, či bude zajtrajšok. Objaviť plnosť momentu dokážeš vtedy, keď prestaneš z neho utekať.
A vtedy si možno všimneš vtáky vánok motýle, teplo, príjemné aj nepríjemné pocity, ale hlavne môžeš začať vnímať, že máš úžasnú príležitosť žiť život. A keď nebudeš na svoj život pozerať ako na všednú záležitosť, ktorú je len treba nejak zvládnuť a prežiť a dožiť sa ďalšieho dňa alebo dožiť sa len ďalšej dovolenky alebo ďalšieho euforického extatického zážitku.
Keď si uvedomíš, že tomu životu ty môžeš dávať zmysel, tak toto je jeden z mentálnych rámcov, ktorý ti dokáže priliať trošku entuziazmu do tohto momentu. Neviem, čo ťa čaká dnes. Neviem, čo ťa čaká v najbližších dňoch, týždňoch, mesiacoch. Ale podstatné je uvedomiť si, že kámo, ešte dýchaš. Kámo, ešte máš pred sebou oveľa viac času, než budeš mať, keď budeš mať 80 rokov. Máš oveľa viac priestoru, máš oveľa viac príležitosti. A s tým, ak ja mám deti, kámo, päť rokov to za chvíľočku bude, ten čas v úvodzovkách sa zrýchľuje. Všetko beží rýchlejšie
a byť vďaka takémuto uhlu pohľadu schopný navnímať vzácnosť. aktuálneho okamihu, než neužije aký akýkoľvek. To vnáša do tvojho života, do tvojho vnímania reality. Chuť, chuť čosi meniť, chuť tu byť, chuť možno aj posedieť s tým smutkom, chuť posedieť možno aj ja neviem, chuť posedieť si s ľuďmi, ktorých teraz okolo seba máš a možnože nevidíš vzácnosť toho, že to zažívaš. Každý jeden moment je smrťou celého vesmíru v tom danom momente a v ďalšom momente sa rodí ten nový. A keď nie si pri tom
prítomný, lebo stále len sleduješ, čo si kde si, len vpredu, len ďalej, len sa ponáhľaš do ďalšieho momentu, lebo tam snáď bude lepšie, tak prehliadaš všetky tie momenty, ktoré stojí za to žiť. Kámo, veľmi ti dokáže ináč v tomto všetkom okrem tohto mentálneho rámca pomôcť. keď dokážeš aktívne regulovať svoju nervovú sústavu, keď dokážeš mať svoje telo vyživené, keď dokážeš zvoľniť. A vždy je na to potrebné jednak tá logická alebo psychologická časť, kde sa pohráš s takýmto rámcom, kde skúsiš si predstaviť, že na prítomný
moment pozeráš, že získavaš tým, že sa že si, že použiješ ten filter, získavaš možnosť vrátiť sa z budúcnosti do tohto okamihu a meniť a žiť a vnímať a cítiť. A zároveň je to tá druhá dôležitá časť, že to všetko ti je umožnené vtedy, keď dokážeš regulovať efektívne svoj nervový systém. A o tom sme točili kopec iných videí na tomto videi. Takže tak. Ja.
Časté otázky
Čo znamená žiť 'zlaté časy' už teraz?
Znamená to vedome si uvedomiť, že súčasné, hoci všedné momenty, majú rovnakú hodnotu ako spomienky, na ktoré budeme raz nostalgicky spomínať, a preto ich treba prežívať vnímavo a naplno, nie čakať na lepšiu budúcnosť.
Prečo si vzácnosť momentu uvedomíme až spätne?
Pretože v momente prežívania nás zamestnáva stres, rutina alebo túžba po niečom inom, a až s odstupom času, cez nostalgický filter, vidíme, čo sme v danom okamihu mali a nevšimli si to.
Ako pomáha regulácia nervového systému pri prežívaní prítomnosti?
Keď je nervový systém v strese a režime fight or flight, telo automaticky smeruje pozornosť do budúcnosti a preč od aktuálneho okamihu. Regulácia nervovej sústavy umožňuje spomaliť a skutočne vnímať to, čo sa deje teraz.
Je tento prístup o pozitívnom myslení alebo o niečom inom?
Nie je to o naivnom pozitívnom myslení, ale o ochote vnímať život v jeho plnom spektre — vrátane bolesti, smútku a všednosti — a nájsť v tom zmysel a prítomnosť, nie len honbu za príjemnými zážitkami.
Ako môžem tento mentálny trik zaradiť do bežného dňa?
Stačí si v náročnej alebo všednej chvíli pripomenúť otázku, ako by na tento moment spomínala tvoja staršia verzia, a skúsiť si vedome všimnúť ľudí, pocity a detaily, ktoré by si inak prehliadol.
Súvisiace videá
23 minPôst 16/8 z pohľadu neurovedy | BDNF, Amygdala a Strach
Prerušovaný pôst 16/8 podľa nových štúdií oslabuje spojenie medzi amygdalou (poplašným centrom mozgu) a…
29 minToto robím aj keď sa mi nechce | 12 Štandardov plných Energie
Motivácia je nespoľahlivá, pretože kolíše podľa nálady a únavy. Riešením sú štandardy — vopred stanovené…
2 h 9 minHlbina bezpečia v tvojom duchu: stav, ktorý ti svet nikdy nevezme
Doc. Martin Dojčar vysvetľuje rozdiel medzi výkonom, extázou a enstázou (duchovným ponorením) a prečo západná…
46 min10 chýb v komunikácii so sebou, ktoré ťa potichu sabotujú
Väčšina vnútorného utrpenia nepramení z ťažkého života, ale zo spôsobu, akým so sebou hovoríme. Vlado Rožko…
30 minAk nevieš, ako ďalej, nerob túto chybu. Týchto 30 minút ti vráti kompas
Keď necítiš smer a si vyčerpaný, riešením nie je hľadať nový zmysel života, ale najprv sa zastaviť a…
14 minToto je dôvod, prečo sa cítiš na hovno.
Opakujúce sa negatívne emócie (smútok, úzkosť, melanchólia) nie sú porucha, ale signál, že žiješ neaktuálnu…