Ako fungujú mechanizmy v mozgu, ktoré ovplyvňujú tvoju realitu a motiváciu?

0:00Najväčšou frustráciou v našom živote nie sú peniaze. Ani deti, ani naši šéfovia, ani blbí susedia, ani príliš veľa práce. Najväčšou frustráciou v našom živote je nejasnosť, keď nevieš, kam ideš. A zatiaľ o tom nevieš, ale vo svojom tele máš mechanizmus alebo kompas, ktorý ti umožní až tú morku svojich kostí vedieť a cítiť, že si na správnej ceste. No a na to, aby sme tento mechanizmus vo svojom živote objavili a zúžitkovali, ti v dnešnom videu vysvetlím štyri vnútorné princípy, na základe ktorých budeš schopný objaviť tento kompas, aby si svoj život ďalej nežil ako so zaviazanými očami. Ak si na tomto kanáli po prvýkrát, tak toto je Metanoja, brácho. Kanál pre ľudí odhodlaných vypnúť. autopilota. Kámo, v

0:42živote to funguje tak, že ak ty náhodou nevieš, čo chceš vo svojom živote robiť, kam chceš ísť, aký život chceš stvoriť, akým človekom sa chceš stať, teda ak nepoznáš možno svoj sen, svoj cieľ alebo svoju predstavu, tak ti garantujem, že makáš na tvorení sna alebo cieľov niekoho iného. Keďže si klikol na toto video, tak je dosť veľká pravdepodobnosť, že máš už za sebou nejaké obdobie, kedy si sa snažil zmeniť svoj život, zmeniť jeho trajektórium alebo zistiť, že čo je to dôležité v tvojom živote, na čom by si mal pracovať. A možno si narazil na nejaké ezoterické praktiky, ako je zákon príťažlivosti, manifestácie alebo nejaké kvantovanie alebo ďalšie takéto vesmírne názvy, ktoré niekomu pomôžu, ale drvivú

1:25väčšinu ľudí len do pletu kvôli svojmu vesmírnemu názvosloviu, ktoré v nás vytvára taký ten dojem, že našou úlohou je prijať a cítiť sa dobre a vesmír nám splní všetky naše detské želania. Avšak ja som silne presvedčený o tom, že netreba žiadať Boha alebo vesmír o to, čo dokážeme urobiť sami. To znamená, že sú tu nejaké veci v našom živote, ktorý my zmeniť ovplyvniť nemôžeme. A tam je treba pustiť kontrolu a spoľahnúť sa na to, že nejaká Božia prozreteľnosť alebo osud, karma alebo ja neviem čomukoľvek ty veríš. A keď ja to neveríš, tak proste nejaké zákony prírody to za teba vyriešia. Ale my ľudia sme veľmi silní tvorcovia. Dokážeme tvoriť, dokážeme meniť svoju realitu veľmi zásadným spôsobom. A zdroj tejto premeny

2:09častokrát pramení do veľkej miery z našej psychiky a z našej fyziológie alebo z ich presahu. A z môjho pohľadu je veľmi dôležité tieto princípy poznať, uvedomovať si ich existenciu a to ako fungujú. Pretože poznanie týchto mechanizmov v našom prežívaní nám dokáže zmeniť pohľad prakticky na všetko. A je to niečo, čo ja keď som začal implementovať vo svojom živote, tak to totálne transformovalo môj život. Lebo môj život ako vyzerá dnes, ako vyzeralo 10 rokov dozadu je na nespoznanie. Takisto to napomohlo mnohým ľuďom, ktorí chodia ku mne na mentoring. Vnieslo im to viac jasnosti a pochopenia pre seba samého, pre svoj vlastný život a hlavne pre nejakú víziu, pre nejaký smer. A kľúčové slovo, od ktorého by som sa odrazil do všetkých týchto štyroch

2:53mechanizmov, je cieľ alebo smer alebo trajektória alebo vízia, ktorú vo svojom živote by sme mali mať. V dnešnom videu si povieme o štyroch mechanizmoch, pomocou ktorých pochopíš dôležitosť týchto cieľov a tejto vízie a zároveň pochopíš aj nejaké postupy, ktoré si budeš môcť do svojho života prevziať a implementovať a zároveň na konci videa budeš výrazne schopnejší a bude alebo ti bude výrazne jasnejšie, že ako máš ten nejaký svoj cieľ, to svoje smerovanie, tú svoju trajektóriu nájsť, objaviť a nejak na ňu naskočiť s tým, aby si maximalizoval pravdepodobnosť, že ťa tvoja psychofyziológia maximálne podporí na tejto ceste, pretože tvoja tvoja psychofyziológia, to znamená, že tvoja psychika aj tvoje telo je stavané na to, aby za istých okolností ťa maximálne

3:38podporovalo a tlačilo na tejto ceste vpred. Avšak ty najprv potrebuješ tieto mechanizmy pochopiť, integrovať ich do svojho života a vydať sa na cestu, vydať sa na dobrotružstvo, čím prechádzame k prvému mechanizmu, ktorý je veľmi dôležitý. A tento mechanizmus sa volá retikulárny aktivačný systém. Retikulárny aktivačný systém v našom mozgu je časť nášho mozgu alebo súčasť viacerých častí v našom mozgovom kmeni, ktorý rozhoduje o tom, čo ty z vonkajšej reality dokážeš prijať za informácie. Máme minimálne päť zmyslov, o ktorých vieme a cez nich prichádzajú do nášho mozgu, do našej centrálnej nervovej sústavy impulzy, informácie, rôzne

4:21farby, rôzne vône, rôzne interpretácie, rôzne podnety zvonku. A tých podnetov je neobmedzené množstvo a tvoj mozog keby mal všetky tieto informácie vidieť, vnímať a nejakým spôsobom interpretovať, tak prakticky nie je to možné. Preťažil by sa. Tento retikulárny aktivačný systém slúži presne na to, aby prefiltroval pre našu vedomú pozornosť len tie informácie a vnemy, ktoré ten retikulárny aktivačný systém z nejakého dôvodu považuje za dôležité, za dôležité pre teba, pre tvoje prežitie alebo pre tvoje napredovanie. Čiže môžeš si to predstaviť tak, že vo svete je neobmedzené množstvo vecí, impulzov, úlov pohľadu. Jednoducho je tu nespočetné množstvo, dá sa tomu povedať, že realit. Pretože môžeš si predstaviť

5:06eh dvoch ľudí, ktorí sa prídu pozerať na ja neviem na nejakú scenériu so západom slnka, tak jeden človek má z toho nejaký dojem, nejak naňho vplýva celá tá scenéria a všimne si nejaké veci a druhý človek bude mať tú skúsenosť o niečo inú. To, čo definuje alebo determinuje, aké informácie zvonku si ten daný človek všimne, tak o tom rozhoduje práve ten retikulárny aktivačný systém. To znamená, že jedna miestnosť, v ktorej bude sedieť 500 ľudí, na tých 500 ľudí bude vplývať ináč. A ten retikulárny aktivačný systém v mozgu každého jedného z nás rozhoduje o tom, že čo teda za informácie my vnímame. To znamená, že naše vnímanie reality skrz naše zmysly a

5:51skrz našu myseľ je vždy obmedzené. Môžeš si to predstaviť, že realita je nejaký obrovský kruh a to, čo my vidíme, je len nejaký konkrétny výsek. Predstav si to len tak iluzórne, že tá realita má nejaké svoje radostnejšie eh časti, má nejaké smutnejšie, má nejaké depresívnejšie časti a tak ďalej. A ten tvoj retikulárny aktivačný systém ti ako keby tým, ako dospievaš skonštruova čím ďalej tým viac niečo ako tvoje ego. Jednoducho nejaký filter, skrz ktorý ty zrazu dokážeš vidieť výsek tej nekonečnej reality. A tento retikulárny aktivačný systém je nastavovaný podľa toho, čo ty alebo tá tvoja fyziológia považuje za dôležité. To znamená, že ak máš za sebou minulé skúsenosti, ktoré

6:34boli boľave traumatizujúce, kde si nazbieral nejaké presvedčenia do svojho života, do svojej psychofyziológie, tak tento retikulárny aktivačný systém bude filtrovať informácie, ktoré prichádzajú zvonku len cez tieto filtre. To znamená, že ak ty si niekde na ceste svojej životnej uveril, že si babrák, že si neschopný, alebo že mať peniaze je zlé, alebo si navnímal, že ps zlí alebo že Rómovia sú zlí alebo ja neviem, čokoľvek si navnímal, tak to sa stane súčasťou tvojho retikulárneho aktivačného systému a dokážeš vnímať tú realitu, ktorá je pred tebou len skrz tento filter. Môžeš si to dokonca jednoduchšie predstaviť tak, eh, že možnože si kúpil niekedy nejakú vec, po ktorej si dlho túžil.

7:17Napríklad u mňa to bolo moje Citroen Berlingo, ktoré už dnes nemám, ale bolo to moje prvé auto. Chcel som Citroën Berlingo. Ja som si ho kúpil. Dovtedy som v našom meste videl jedno Citroen Berlingo možno za rok. Od momentu, kedy som si ho kúpil, som videl prakticky každý jeden deň možno 30 podobných áut. To znamená, že ten retikulárny aktivačný systém bol nastavený na to, že toto je pre mňa dôležité. Ja som si to nejakým spôsobom stanovil. A tento retikulárny aktivačný systém, jednou z jeho úloh je rozdeliť alebo určiť, že čo zo všetkých vnemov zvonku je signál a čo je šum. A ten retkulárny aktivačný systém je to, že dáva šum, teda informácie, ktoré on nepovažuje za dôležité, ukladá ako keby v rámci tvojej pozornosti do úzadia a

8:01to, čo považuje za dôležité pre teba, tak to zrazu vidíš aksi zreteľnejšie, jasnejšie. Prakticky to ovplyvňuje celú našu fyziológiu, lebo dajme tomu, že teraz sa pozerám týmto smerom a keď som nejak nastavený na to Citroenberlingo, tak to Citroen Berlingo zrazu si všimnem aj svojím periférnym pohľadom. Takže keď ten ratikulárny aktivačný systém vidí, eviduje niekde v rámci všetkej našej zmyslej skúsenosti niečo, čo je dôležité alebo relevantné pre naše rozmnoženie, pre naše prežitie, pre náš rast a pre všetky ako keby dôležité veci v našom živote, tak je veľmi bdelý tento systém voči tomuto a ty si začneš všímať iné veci, iné možnosti, iné príležitosti. Respektíve vďaka retikulárnemu aktivačnému systému si tieto veci všímaš

8:44na úkor ostatných vecí, ktoré si nevšímaš. Napríklad môžeš si to predstaviť jednoducho aj tak, že keď si v dlhodobom manželskom vzťahu a tvoja manželka ti v istom bode príde ako nejaká samozrejmosť, teda už sa stáva ako keby menej dôležitá pre teba, tak tá manželka hovorí veľa vecí a ty jednoducho ich nevnímaš. Až do momentu, kým tá manželka ti nepyhráža rozvodom alebo že ju nevidíš niekde na eh na dverách pobalenú, vtedy je to maximálna zrazu pre teba priorita. To znamená, že zrazu si začneš všímať absolútne všetko, čo maximalizuje pravdepodobnosť, že by si mohol urobiť, aby manželka zostala doma. Hej? To je jednoduchý príklad, ktorý si môžeš presunúť do akejkoľvek inej sféry. Týka sa to obyčajných vecí, týka sa to rovnako materiálnych vecí, rovnako sa to týka ľudí, jednoducho týka sa to všetkého, čo ty považuješ z

9:28nejakého dôvodu za dôležité. Čiže v rámci tohto mechanizmu chcem, aby si pochopil, že ty nikdy nevidíš celú realitu tak, aká je. nevidíš ju takú, aká je pravdivá, aká je vo svojej podstate, pretože tvoj mozog by to nezvládol. To znamená, že ten retikulárny aktivačný systém ti umožňuje vidieť nejaký konkrétny výsek reality. A ty ak žiješ svoj život menej vedome alebo žiješ ho veľmi impulzívne alebo nikdy si sa nepustil do nejakej hlbšej introspekcie alebo si si nedal čas sám so sebou na to, aby si si stanovil to, čo je pre teba dôležité, aby si si to vyjasnil, by ti bolo jasné, tak ten tvoj retikulárny aktivačný systém ti dáva pocit, alebo myslím, že to nie je až tak veľmi pritiahnuté tvrdenie za vlasy, že on ťa umiestňuje do nesprávnej reality. On ťa umiestňuje do reality, pre ktorú

10:12ty si sa vedome nerozhodol. To znamená, že ak ty si vo svojej minulosti zažil nejak veľa trápenia, veľa ponižovania, veľa šikany, chudobu, proste nejaké blbé presvedčenia, s ktorými ty dnes možno by si nebol v súlade, keby že si ich bol videl, ale nevieš o nich možno, tak vlastne aj ten retikulárny aktivačný systém tebe z celej reality ukazuje len výsek, ktorý ti bude potvrdzovať to, čomu ty veríš. Takto to funguje. Toto je reálne funkčný mechanizmus, ktorý funguje na našej neurologickej úrovni. Čiže ak je tá realita neobmedzená a sú v nej možno neobmedzené zdroje, neobmedzený výber partnerov, neummedzený výber čohokoľvek, čo si len dokážeš predstaviť a tvoj retikulárny aktivačný systém teba obmedzuje na vnímanie iba nejakého výseku, ktorý je v súlade s tým, čomu ty kdesi vo v sebe hlboko veríš, tak môžeš začať trošku tak

10:56chápať, že ak dokážeš zmeniť to, čomu ty veríš, dokážeš rekalibrovať ten retikulárny aktivačný systém, aby ti dokázal pred tvoju vedomú pozornosť prinášať ďalšie alebo iné spektrum informácií, ktoré viac sú v súlade s tým, čomu ty aktuálne veríš. Čiže v ezoterických praktikách sa tomu hovorí, že je to nejaký zákon príťažlivosti, že je to niečo, že vesmír ti teraz začne zosielať nejaké iné veci a že sa začnú diať zázraky. Nie sú to tak úplne zázraky v pravom slova zmysle. Zázrak je, že takýto mechanizmus máš pod svojou kapotou, ktorý ti umožní začať všímať na tých istých miestach iné veci. A nehovorím teraz len o veciach, že že doteraz si, ja neviem, videl také autá a

11:40nevšimol si si také a zrazu si všímaš tieto. Ale ono to má ďaleko hlbší presak do celého kontextuálneho chápania sveta, pretože ak ty raz veríš, ja neviem, že si babrak a že si nehodný, tak budeš sa rozprávať s ľuďmi o nejakých veciach, lebo budeš sledovať telku, budeš sledovať, budeš vidieť nejaké interakcie nejakých ľudí a ty si zo všetkého, čo bude vypovedané, najviac vezmeš to, čo tebe potvrdí tvoju teóriu alebo čo teba bude ako keby chrániť od tvoje tej tvojej teórie. To už je ťažšie povedať. A zároveň ty, keď dokážeš zmeniť tento nejaký svoj vnútorný naratív alebo keď dokážeš minimálne si určiť a stanoviť, čo je pre teba dôležité, na akú životnú trajektóriu chceš ísť alebo aký cieľ chceš dosiahnuť alebo aká je tvoja veľká životná vízia, to veľkým spôsobom,

12:23masívnym spôsobom odkláňa to vzorné pole do ako keby iného spektra reality, pričom stále si na tých istých miestach, stále s tými istými ľuďmi rozprávaš, ale ty si začneš všímať iné veci. nedáva ti vesmír nič nové, ty si začneš všímať nové veci a na základe toho ty dokážeš zrazu konať ináč. Čiže to, čo mení tú tvoju realitu, si ty sám. Sú tvoje vnútorné presvedčenia a pomáha ti k tomu tvoja psychofyziológia. Nevravím, že vesmír nemá vplyv na tvoj život. Určite áno, pretože sme jeho súčasťou, sme jeho deťmi, sme jeho prejavmi. Ale to v skutočnosti, čo mení tvoju realitu, je to, čo do teba ten vesmír, ten život zabudoval. A to je ten retikulárny aktivačný systém. A teda

13:07zatiaľ si môžeš predstaviť, že v tomto svete existuje všetko, čo ty si kedy potreboval. Je tu všetko. A ty máš možnosť začať vnímať realitu úplne ináč, úplne iným spôsobom, ak vieš, čo v živote chceš a ak dokážeš poodhaliť, že aké veci, aké obmedzujúce presvedčenia teba ťažia, aké traumy v sebe máš a tak ďalej. V dnešnom videu sa veľmi nejdeme baviť o tom, že ako liečiť nejaké veci vo svojej minulosti, aj keď trošku sa toho dotkneme. Ale prichádzame k druhému veľmi dôležitému mechanizmu, ktorý plus úzko súvisí s týmto retikulárnym aktivačným systémom. Máme v sebe zabudovaný mechanizmus, ktorý myslím, že nemá nejaké pomenovanie, ale môžeš si to predstaviť veľmi jednoducho. Máme v sebe nejaké hormóny a máme v sebe nejakú

13:51neurochémiu, nejaké neurotransmitery, ktoré ovplyvňujú naše správanie. Taký najznámejší neurotransmiter, ktorý nás poháňa vpred, je dopamín. Najznámejší hormón, ktorý nás poháňa vpred je testosterón. A na opačnom spektre týchto hormónov sú také, ktoré nás brzdia, ktoré pôsobia nás na nás katabolickým spôsobom, vytvárajú v nás nepríjemné pocity a medzi nich patrí najčastejšie kortizol a adrenalín. A ide tu o to, že táto neurochémia v nás slúži na to, aby keď ideme v súlade s tým, čo my alebo náš retikulárny aktivačný systém považuje za dôležité pre prežitie alebo dosiahnutie nejakých cieľov pre rast alebo rozmnoženie, tak keď urobíme správny krok vpred, vyplaví sa nám istá

14:36dávka dopamínu, ktorá je ako keby na jednej veľmi podobnej vetve s vyplavovaním takisto testosterónu, ktorý na nás pôsobí eh anabolicky. A keď hovorím o anabolizme, nehovorím len o raste svalov, ale o celkovo expanzívnom pocite sebadôvery, že sa cítime dobre vo svojom tele, lebo sme urobili správny krok správnym smerom. A potom tu máme to opačné ako keby spektrum tých toho neurochemického koktejlu, kde najčastejšie to je vo forme adrenalínu a kortizolu. To znamená, že tieto katabolické, nazvime to látky, sa v nás vyplajú vo zvýšenej miere vtedy, keď z cesty v úvodzovkách, keď z cesty zídeme, keď urobíme chybný krok a keď urobíme taký bigger picture, že odstúpime od celého tohto mechanizmu, tak si môžeme

15:19uvedomiť to, že v našom tele je teda zabudovaný mechanizmus, ktorý nám dáva šupy dopamínu, teda pocitu motivácie, chuti kráčať vpred, keď cítime, vnímame, že sme na správnej ceste a zároveň to v nás aktivuje takzvaný NOR adrenalín, ktorý je veľmi podobný adrenalínu, ale Noradrenalín je známy tým, že sa vyplavuje viac ako keby u ľudí, ktorí sú úspešný v pomere voči adrenalínu, ktorý je na tej katabolickejšej strane skôr. Ale takisto keď kráčaš vpred a zdolávaš nejaké prekážky a výzvy za svojím cieľom alebo za svojou trajektóriou, po ktorej si sa rozhodol kráčať, tak keď uríš správny krok alebo teda zvládneš nejakú výzvu, prekonáš seba samého, takisto nám stúpa množstvo testosterónu v našom

16:03krvnom úhu. Ten rozdiel v tom testosteréóne to nie je ako keď začneš užívať anabolika, ale je to dostatočné množstvo na to, aby si sa cítil lepšie, keď kráčaš po správnej ceste. Jednoducho ten testosterón v nás vytvára dojem, že zvládnem, že mám na to, mám na to chuť, mám na to kapacitu, zvládnem. Kedykoľvek z tejto cesty schádzame alebo minimálne necítime, že by sme po tej ceste kráčali, tak vo väčšej miere v nás vzniká frustrácia eh, ktorá sa v našom krvnom liečišti prejavuje zvýšeným množstvom kortizolu a adrenalínu. Čiže je to taká ako keby pokuta, stavaný mechanizmus v našej fyziológii, ktorý nám ukazuje, že nie, je tu niečo zlé, niečo je dobré, bystrý, dávaj pozornosť. Je to len taká moja konšpiračná teória,

16:46ale keď v duchovne alebo náboženskom kontexte alebo v psychologickom kontexte, keď hovorím o niečom, čo označujeme ako svedomie, tak to svedomie väčšinou ťa začne hrýť nepríjemnými pocitmi, ktoré častokrát sú produkované práve zvýšeným kortizolom a adrenalínom. Čiže kortizoladrenalín môže byť. Nevravím, že to tak je, ale nejaký presah tam bude, že vlastne táto neurochémia sa v nás vyplavuje. Na základe čoho cítime negatívne pocity, na základe čoho naša pozornosť viac upriamuje pozornosti do toho, že čo sme urobili a tam začíname pociťovať pocit viny alebo že cítime, že niečo nie je v poriadku. A naopak je to teda ten dopamín testosterón noradrenalín eh zároveň aj serotonín, to je veľmi dôležité pomenúť. Tieto neurochemikálie sa v nás zvyknú vyplavovať, keď ideme

17:31správnou cestou. Lenže čo je teda tá správna cesta? To je tá haluz, že ak tvoj systém, tvoja vedomá pozornosť a tvoja myseľ nemá jasne zadané, že čo je tá správna cesta, tak sme veľmi náchylní. A dnešná doba je tým, myslím, že každému to je jasné, je tým presaknutá, že vlastne ty keď nemáš ten nejaký jasný cieľ pre za ktorým disciplinovane ideš a nemusí to byť cieľ. Niekedy u niekoho je to trajektória, u niekoho sú to hodnoty, ale jednu z týchto vecí potrebuješ mať jasne, jasne a vedome stanovenú, pretože ak to nemáš, tak tento mechanizmus v tebe stále funguje a tento mechanizmus, keďže nie je ako keby ukotvený za niečo, čo by stanovalo tú trajektóriu, tak jednoducho tento systém je ľahko

18:15ovládnuteľný alebo vykradnuteľný pôžitkami alebo rozptýleniami. Čiže v skrátke tento mechanizmus slúži na to, že keď vieš, čo chceš a ideš za tým, tak na začiatku ten rozbeh môže byť trošku pomalší, ale s tým, ako ďalej kráčaš na tej ceste, začína sa valiť ako keby stále väčšia a väčšia snehová guľa, vďaka ktorej si začínaš veriť, vďaka ktorej ťa tvoja fyziológia posúva vpred, vďaka ktorej ty cítiš stále väčšie a väčšie množstvo energie s tým, že ako kráčaš v ústrety tej svojej trajektórii, tomu svojmu cieľu, že kráčaš po tej ceste. Preto tá cesta preba môže byť ten cieľ vo finále, hej? Keď už sa vrátime do eh do tých spiritualitá, že vlastne tá cesta sa ťa pre teba stáva cieľom,

18:58lebo počas nej zažívaš ten pocit rastu, ktorého veľajší efekt je pocit šťastia alebo pocit napredovania, pocit naplnenia. A zároveň tento systém funguje tak, že ak ty nemáš cieľ, ak nemáš jasné, čo by si vo svojom živote chcel stvoriť, tak za prvé cítiš frustráciu na úrovni kortizolu, na úrovni adrenalínu. Cítiš frustráciu, lebo v každom jednom človeku drieme nejaký potenciál alebo nejaká energia alebo nejaké chcenie, nejaké také vnútorné pnutie, ktoré túži niečo v tomto živote stvoriť, ktoré túži rásť, ktoré túži zisťovať, spoznávať svoju schopnosť. Môžeš si to jednoducho predstaviť tak, že hodíš semienko trávy do zeme a to semienko má tú nejakú expanzívnu energiu, vďaka ktorej chce

19:43vyrásť. Táto rastlinka chcela vyrásť a rastie a skúša, pokiaľ dokáže vyrásť, do akého tvaru, do akej plnosti dokáže vyrásť. My sme súčasť života. My nevravím, že my sme ako rastlinky, ale máme toho veľa podobného. Máme to, v čom sa spájame, je, že sme živí. A ten život samotný v nás má potrebu nejakým spôsobom expandovať a napredovať. A ide teraz o to, že ak ty žiadnym spôsobom túto expanziu jej ako keby nerešpektuješ ju, nekonáš v súlade s ňou, tak budeš sa cítiť frustrovaný a stratený. A zároveň keď teda nemáš nejak stanovený cieľ alebo trajektóriu alebo výziu vo svojom živote, tak ten mechanizmus

20:27dopamínovotestosterónovo, non adrenalínovotoninový jednoducho to, čo ti dáva ten dobrý pocit, keď kráčaš vpred, sa ulapí na všetky hneď prvé veci, ktoré sú ako keby to nízkovisiace ovocie. To znamená, že vyberieš si mobil a tú energiu, ktorá teba má posúvať vpred na tom tvojom nejakom dobrodružstve, sa jednoducho vyplýtva sem. Jednoducho ono my naňho reagujeme veľmi dobre. Hlavne kvôli tomu, že vytvára to v našom mozgu to ten neurochemický koktej, na základe ktorého máme pocit, že idem po správnej ceste, on ťa tam začne pushovať. Lenže ty ideš tam na tú cestu do toho mobilu alebo do nejakého rozptýlenia alebo môže sa to prejaviť nielen, že mobil a rozptýlenie a drogy. Niekedy proste ľudia, keď nemajú stanovenie jasný svoj cieľ, tak niečo,

21:12čo je veľm proxy alebo napodobení na toho, že idem po správnej ceste, je, že keď robíš niekde v zamestnaní, ktoré možno neznášaš, ale šéf ťa pochváli alebo nemusí to byť, že zamestnanie, ale že vo všeobecnosti, že ľudia ťa chvália, že niekomu niekto sa ako keby bohate uspokojí s tým, že ma budú ľudia chváliť a budú ma mať radi, tak vlastne asi je to fajn. Ale aj keď budú ťa mať všetci radi, čo nikdy sa to nestane, že by ťa všetci mali radi vždy, tak eh budeš cítiť, že v istom bode, že tam, že toto chce vo mne čosi kdesi ďalej rásť. A preto je veľmi dôležité ten cieľ, hodnotu alebo víziu alebo trajektóriu minimálne vo svojom živote poznať a k tomu, ako to vyvinuliť vo svojom živote sa dostaneme. Čiže retikulárny aktivačný

21:55systém, dopamínovokortizolový systém a teraz mechanizmus alebo naša schopnosť. metakognici je tretia veľmi dôležitá vec, veľmi dôležitá vec, ktorá ti umožní seba zmeniť, zmeniť svoju realitu, zmeniť svoj život a posúvať sa v živote pred. Metakogncia je proces v našej mysli alebo vzťah medzi našou mysľou a naším vedomím, kde my začíname si všímať, že čo si myslíme, že akým spôsobom uvažujeme a máme vďaka tomu príležitosť zisťovať, že prečo uvažujeme tak, ako uvažujeme. O metakognicii som natočil jedno dosť rozsiahle video, kde dokážeš nájsť eh možno nejaké vhľady aj nejaké praktické rady, ako tú metakogniciu v sebe budovať

22:38a kultivovať, pretože je to jedna z najzásadnejších vlastností tohto tisícročia, ktorá ti na tej tvojej ceste dokáže najviac pomôcť. Pretože kým ty nie si dospelý človek, prebudený človek, ktorý si je vedomý všetkých obmedzujúcich presvedčení a zranení a traum a toho, že čo chcem vo svojom živote robiť, tak veľa vecí, ktoré tvoj retikulárny aktivačný systém považuje za dôležité, pramenia z niečoho, čo niekto to označuje ako nevedomie, niekto to označuje ako podvedomie, niekto to označuje ako keby len nejakú faciálnu sieť v našom tele alebo nejaká súčasť nášho nervového systému. Jednoducho sú v tebe nejaké presvedčenia, ktorým ty veríš a nevieš ani o tom, že im veríš. A keď nevieš o tom, že im veríš, tak je

23:23ťažko s nimi niečo robiť. A keď ty máš v sebe nejaké presvedčenia, ktoré sú možno omylné a nevieš o tom, že ich máš, tak bez ohľadu na to, či o tom vieš alebo nevieš, oni kalibrujú ten tvoj retikulárny aktivačný systém. To znamená, že definujú akú realitu ty budeš vidieť, v akej realite ty budeš žiť. či budeš žiť v realite, v ktorej ty sa budeš cítiť, že si bohatý. A teraz nemyslím, keď hovorím o bohatstve, nehovorím len o peniazoch, ale aj o peniazoch. Hovorím o možnostiach. Bohatstvo sú možnosti, že máš možnosti ísť robiť veci alebo dosahovať nejaké veci. Niekedy bohatstvo proste príde vo forme dobrého kontaktu, dobrého kamaráta, vo forme hudby, vo forme jedla, vo forme kadečoho. Hej? Môžeš vnímať teda realitu, že vlastne ty si sám opustený životom, ľuďmi, eh

24:07neobľúbený a neviem aký. A ty to vidíš len hlavne len kvôli tomu, že si všímaš v tej realite veci, ktoré ti to potvrdzujú, pretože ty v hĺbke svojej tomu veríš. A teraz ten proces metakognici, metakognici je teda prebúdzanie sa z identifikácie zmysľov. Jednoducho, keď sedíš päť minút v tichosti, tak bežia ti myšlienky hlavou. Dnes veľa ľudí má problém s overthinkingom, s myslením, ktoré je prílišné, ktoré je ruminačné, ktoré sa cykli a ktoré nás ako keby len bolí a z ktorého sa chceme vymotať. Ináč o overthinkingu som takisto natočil jedno dlhé video, ktoré si môžeš pozrieť. Odkaz naňho nájdeš v popise pod videom. Ale o čo ide pri tej metakognícii je, že keď ty overthinkuješ, overtinkuješ

24:52hlavne preto, pretože si myslíš, že tá tvoja myseľ si ty. Lenže keď začneš pracovať na budovaní metakognici, ty si začneš všímať, že tvoj mozog a centrálna nervová sostava sú orgán a myslenie je proces tohto orgánu. A ty keď sedíš napríklad v meditácii alebo jednoducho keď sa začneš vo svojom živote prichytávať, že si uvedomuješ, čo ty myslíš, v istom bode môžeš dôjsť do toho, že ty si uvedomíš, že to nemyslím ja. Myslí tá myseľ, to čím si ty, dokáže len vnímať, čo tá myseľ myslí. A proces metakognici je to, čo dokáže vytvoriť odstup od tej mysle, pozrieť sa na tú myseľ a zareflektovať jej naspäť. Napríklad, hej, že keď sa strašne veľa

25:35ľutuješ alebo sa na veľa vecí sťažuješ, tak tá metakognici je proces, vďaka ktorému to vedomie, ktorým ty si, dokáže zazrkadliť alebo zareflektovať naspäť tie mysli, že počkať, počkať. Je to určite pravda, že nikto ma nemá rád, že som že nikto nie je schopný na celom svete mať rád, alebo že určite neexistuje možnosť, aby som zarobil viac než 600 €. Neexistuje v celom vesmíre jeden jediný uzol, vďaka ktorému by mohla vzniknúť pravdepodobnosť, že zarobím o 1 € viac mesačne. Určite je to na 100% pravda. Tá metakogncia ti to umožní. dokáže ti umožniť tú sebareflexiu a zároveň tá metakognici, keď dokážeš ju kultivovať dostatočne dlho, napríklad pomocou meditačnej praxe. Meditačná praxe ináč nemusí byť, že sedíš v tureckom sede v tichu a

26:20počúvaš nejakú meditáciu, ktorá ťa má vystreliť do všin. Meditovať môžeš teraz. Teraz pozeráš toto video a niečo si možnože myslíš. Možnože si myslíš, že čo to tu mám za nápis, čo to tu mám za vlasy, alebo že čo to vlastne on to za kraviny rozpráva. Ty si môžeš všimnúť, že ako komentuješ všetko. Metakognici je uvedomovanie si, že máš v hlave hlas, ktorý všetko komentuje. To je hláška Martina Dejčara, ktorého som mal v podcaste. Šalený podcast. To vám odporúčam pozrieť si. Ale prakticky ide o to, že pomocou procesu metakognici, to je niečo, do čoho sa prebúdzame eh s tým, ako dospievame. U niekoho to prichádza okolo 18. roku života, u niekoho to prichádza okolo 30, u niekoho to nepríde za celý život. Ale vďaka

27:03tomu, že sleduješ tento obsah, máš možnosť sa toho dotknúť, vďaka čomu sa môžeš trošku oslobodiť v rámci vnímania toho, kto si od tej mysle. Pretože ty keď budeš nemyslieť, ale budeš schopný vnímať, čo je myslené v tvojej mysli, tak ty dokážeš zrazu oveľa lepšie identifikovať všetky bludy, ktoré sú v tvojej mysli. totižto každý hovorí o manifestácii, ale čo je podľa mňa ďaleko dôležitejšie, čo dokáže ďaleko viac zmanifestovať v tvojom živote čokoľvek, čo ty chceš, je dospievanie. Dospievanie si môžeš predstaviť takto, že keď si sa narodil, bol si malé dieťa, nejaké čisté vedomie, ktoré nevedelo o svete nič. Nevedelo, že zasúvka kope, že oheň páli. Rodičia

27:46milujú svoje dieťa v ideálnom prípade, ale aj keď ho nemilujú, ale jednoducho snažia sa ho udržať nažive, snažia sa mu vysvetliť alebo naučiť ho nejakým spôsobom, ako to v živote chodí. Ani tí rodičia nemajú predstavu o tom, ako to v živote chodí, pretože sami nie sú plne vedomí v mnohých veciach. Ináč ani ja určite nie som plne vedomý v mnohých veciach. To len aby zaznelo, že nerobím zo seba nejakého lepšieho človeka. Len hovorím o bežnej skúsenosti životnej ľudskej. Čiže väčšinou rodičia sa ťa sa ako malé dieťa ťa snažia naučiť, že takto chodí, takto to chodí vo vonkajšom svete. Lenže ty ako malé dieťa nevnímaš len to, čo rodičia hovoria. Ty vnímaš, že to, čo rodičia robia. A to častokrát je v nejakom kontraste alebo v rozpore s tým, čo ti rodičia hovoria, že ako svet by mal vyzerať. Čiže vidíš rôzne, ja neviem, klamstvá, vidíš chudobu, vidíš

28:30nelásku, vidíš agresivitu, vidíš, ja neviem, čokoľvek. A to nejakým spôsobom formuje, definuje tvoje presvedčenia, tvoje naratívy, tvoj príbeh, ktorý si rozprávaš vnútorne o tom, že aký je svet, kto som ja, akú v akej roli ja som voči svetu, aké aké dobré alebo zlé alebo bohaté alebo strašné alebo desivé miesto je svet a tak ďalej. To sú všetko príbehy, ktoré nehovoria nič o realite, lebo realita je úplne neutrálna. Ty si ju prifbuješ skrz tie svoje príbehy a tie príbehy ako keby definujú to, čo tebe tvoj retikulárny aktivačný systém dovolí vidieť vo vonkajšej realite. A ide tu o to, že my keď sme malé deti, my sme odkázaní na rodičov. My sme odkázaní

29:13na eh na to, aby nás rodičia nakŕmili a my sme odkázaní, máme takú silnú potrebu, aby nás rodičia videli, teda uznali a aby nás milovali, aby nám to prejavovali nejakým spôsobom. A ty keď prechádzaš svojím životom, tak v istom bode by sme mali zažiť niečo ako iniciácia. Historicky sme ako komunity mali vždy nejaké iniciačné procesy, ktoré pomáhali uvádzať mladého muža a častokrát aj mladú ženu do dospelosti. O tomto sme sa bavili s Petrom Podlesným v našich podcastoch. Ak ťa táto téma zaujíma viac, tiež dám asi na to odkaz dole do popisu eh pod videom. Avšak v istom procese dospievania dochádza k mnohým zmenám alebo malo by dôjsť k zmenám. A tieto zmeny napríklad aj po

29:56vypočutí týchto informácií sebe dokážeš do istej miery spustiť a iniciovať ty sám, pretože to dospievanie je ako keby zmena pohľadu, zmena identity. Za prvé v tom zmysle, že si schopný reflektovať na svoje myšlienky. Keď si schopný pomocou procesu metakognici reflektovať na svoje myšlienky, urobiť nejakú sebareflexiu, že dokážeš zvedavosť začať pozerať, čo si to tá vlastne myseľ myslí, veľa z týchto príbehov ty si môžeš zapísať niekde na papier. Môžeš sa opýtať seba samého, že je toto moje presvedčenie? Je to úplná, je to absolútna pravda alebo nie? Ak nie je, tak potrebujem si možnože stanoviť, že

30:40dobre, tak čo mi znie ako pravdivejšie tvrdenie, než to, ktoré ja som spoznal v tejto svojej mysli, alebo že je tu nejaké presvedčenie, ktoré mi hovorí, že dobre, tak proste som ja na Slovensku a teda nikdy nebudem mať v rámci, ja neviem, nejakej svojej tvorby napríklad nejakých zahraničných klientov alebo neviem po anglicky, hej? A teraz môžeš si všímať, že čo tá myseľ hovorí. Môžeš si to zapísať niekde a môžeš sa opýtať, že ale je to je to je to pravda, že vďaka tomu, že som tu a tu sa toto nikdy nemôže stať. Nie je šanca, aby ja som tam do toho niečo vložil, nejak to zmenil, aby som to pochopenie tej danej veci zmenil, aby ten výsledok bol iný. Alebo je absolútna pravda, že naozaj som

31:24ja úplne osamotený človek, že neexistuje, aby ma nikto nemal rád, alebo len tomu verím? Pretože tu je veľmi dôležitá vec. Keď buduješ v sebe kapacitu metakognici, tak ty sa prestávaš identifikovať s tou mysľou. To znamená, že ty začneš si všímať, začneš vnímať a cítiť, že čokoľvek, čo tá myseľ myslí, nie je absolútna pravda. Sú to len myšlienkové procesy. A to znamená, že keď ty objavíš tej mysli a ty to niekedy ináč vnímaš aj psychosomaticky, že tá myseľ to myslí, ale to súžne beží aj niekde pocitovo v tvojom tele, že navnímaš si tam, že som babrák, pokazím všetko, do čoho sa pustím, tak v procese metakognici ty si môžeš všimnúť, že toto si o sebe myslím. Toto telo si to myslí, na základe čoho kalibruje môj retikulárny aktivačný

32:09systém. A ja potvrdenie toho nachádzam v realite skrz ten retikulárny aktivačný systém. Avšak ty keď ustupuješ do tej metakognici, do toho vedomia, do pozorovateľa svojich myšlienok, ty si uvedomíš, že ty si pozorovateľ týchto myšlienok. V prvom rade ty nie si táto myseľ. A v momente, keď ty dokážeš vytvoriť v sebe tento priestor, tak z tohto priestoru, z tohto vedomia začneš zažívať súcit voči tejto mysli, ktorá si toto myslí. začneš ju vnímať možno ako nejaké nejaké dieťa, ktoré proste niekedy v minulosti niečo utrpelo a verí tomuto a vďaka tomu si vytvára túto realitu. A ten súcit, ktorý dokážeš mať s touto mysľou, ktorá si toto myslí, je niečo, čo dokáže byť enormne liečivé. Je

32:53to jedna z najliečivejších síl, ktoré dokážeš vo svojom živote kultivovať. A o tejto forme sebaliečenia sa budeme baviť v ďalších videách, lebo toto si vyžaduje ďaleko viac. pozornosti, ale kľúčové pre dnešné video je teda, že v rámci toho dospievania ty si musíš uvedomiť, že máš v sebe nenormálne množstvo presvedčení, ktoré definujú to, čo ty dokážeš v tej realite stvoriť, lebo tomu veríš a začínaš ako dospelý človek preberať zodpovednosť za to, čomu ty veríš. A preto súčasť dospievania alebo nejaká forma samoiniciácie stojí na tom, že začneš sa dopytovať seba samého na každú

33:37jednu vec, v ktorej veríš. Teraz nehovorím, že máš ísť na týždeň niekde preč a máš vypisovať všetko, čo si myslíš, ale za jazdy počas toho, ako ideš životom, si začneš všímať, že čo si myslíš. A ty to potrebuješ spochybniť a uistiť sa, že či toto presvedčenie je naozaj tvoje alebo či to je len niečo, čo si myslel tvoj otec, tvoja mama, škola, ja neviem, nejaké presvedčenie, že chlapi by mali mať krátke vlasy alebo verím tomu, je to pre mňa dôležitá informácia alebo nie? Prakticky pomocou procesu metakognici môžeš si navnímať, že je tam veľa fráz. Mal by som, mal by som byť taký, nemal by som byť taký. Ako otec by som mal robiť to, ako manžel by som mal robiť to. Všade, kde máš to, mal

34:22by som. Kde v tom svojom vnútornom naratíve objavíš, že mal by som, tak si to vyhoď na papier a skús si s tým posedieť, že či ja súhlasím s tým, že naozaj ja by som toto mal. Kto to povedal? Je to moje dospelé vedomé rozhodnutie, lebo to je ináč to krásne, že dospievanie alebo dospelosť je prebúdzanie do vedomia, že si začínaš uvedomovať svoje vlastné rozhodnutia. A teda tá metakognici ti umožní vstúpiť do procesu dospievania, kde začneš preberať zodpovednosť za všetko, čomu ty veríš. A ty sa potrebuješ uistiť, že veci, ktorým ty veríš alebo o ktorých si presvedčených alebo ktoré ty považuješ za pravdu, že si sa o nich rozhodol ty sám. Pričom v tej nejakej sebareflexi

35:05prídeš na to, že od otca som načerpal presvedčenie, že je treba si vážiť ženy. A ty si to vyhodíš na papier a opýtaš sa, dobre, je to v súlade so mnou? Dokážem to prijať za svoje rozhodnutie, lebo verím tomu, že je to pravda. Ak nájdeš teda v sebe nejaký naratív, s ktorým súhlasíš, v tom bode ho preberáš za svoj. Ale podstatné je uvedomiť si, že máš teda v sebe nainštalovaných veľmi veľa vecí, ktoré nemôžeš vyčítať nikomu, ani svojim rodičom, ani školstvu, ani nikomu, že to do teba nainštalovali, pretože to bola úloha ako keby celého tvojho detstva. nainštalovať ťa nejako ako prefabrikát, ktorý bude schopný v tom živote fungovať, ale vpustí ťa do procesu dospievania, v ktorom ty sa sám môžeš rozhodnúť, že ako budem ja ďalej

35:50kráčať vpred. To znamená, že plne preberáš zodpovednosť za každé jedno svoje rozhodnutie. Ja som presvedčený o tom, že každý človek, ktorý dochádza do procesu dospievania, ktorý už dospieva, jedna z najčastejších vecí, ktoré sa stanú, je, že sa prestane sťažovať na čokoľvek vonkajšom svete, pretože preberá zodpovednosť za svoj život naplno do svojich rúk. A je to taká ďalšia drobná, subtilna vec, ktorá s týmto dospievaním a s touto metakogniciou súvisí a to je tá, že keď si malé dieťa, tak vlastne si nýylný k tomu počúvať ľudí. nechať do seba inštalovať veci, naratívy a príbehy a presvedčenia druhých ľudí, pretože si závislí na jedle, závislí na láske, závislí na uznaní, závislí na

36:34pozornosti. A tým, že mnohí z nás neprešli nejakým iniciačným procesom, nepodarilo sa nám dospieť, neboli sme tým životom nejak postavení voči otázke dospievania, tak mnoho ľudí zostáva ako keby v nejakom falošnom živote, pretože neprešli tým iniciačným procesom, v ktorom by pochopili, že ja už jedlo si zaobstarám sám. Jedna z kľúčových vlastností skutočného dospievania je, že prestávaš lásku požadovať a začneš lásku dávať. Prestaneš pozornosť požadovať, začneš pozornosť venovať. Prebúdzaš sa do toho, že ty si zdroj, ktorý do tohto sveta dokáže niečo prinášať. Dieťa nedospelé je prázdne, chce, potrebuje naplniť. Stále je tu nedostatok niečoho.

37:19Keď prechádzaš procesom dospievania, ty začínaš v sebe objavovať a zisťovať, že keď ja opustím všetky detské infantilne príbehy, ktoré boli doteraz do mňa nainštalované, ja dokážem slúžiť, dokážem pomáhať a dokážem byť zdrojom láskavosti pozornosti súcitu čohokoľvek, ale nesmú ma držať v úzadí moje staré naratívy. Preto hovorím o metakognici a o dospievaní ako veľmi dôležitom mechanizme, pretože ten mechanizmus metakognity každý má k dispozícii. Len je to niečo, čo je potrebné kultivovať na rozdiel od prvých dvoch mechanizmov, o ktorých sme sa bavili. Pretože keď tú metakogníciu kultivuješ, cibríš v sebe schopnosť prichytávať sa pri umieľaní tých

38:01príbehov. A ty potrebuješ mať schopnosť vidieť a rozpoznávať tie príbehy a tie obmedzujúce presvedčenia, aby si ich mohol prepísať. vďaka čomu usmerníš retikulárny aktivačný systém na realitu, ktorá sa viac podobá tej realite, v ktorej žiť chceš a zároveň tvoj dopamínovokortizolový odmeňovací alebo trestací mechanizmus začne ťa posúvať na tej ceste vpred, začne ťa posilňovať a zároveň ťa začne ako keby kritizovať, keď z tej cesty zídeš preč. Čiže začínaš čeliť čím ďalej, tým viac pravde. A tvoje telo, tvoja psychofyziológia ťa v tom začína podporovať. O metakognicii viac si pozri v tom danom videu. Budeme sa tomu venovať aj v ďalších videách. A štvrtý mechanizmus, ktorý je kľúčový preto, aby si bol schopný spoznať ten

38:46svoj možno cieľ alebo trajektóriu alebo hodnotu alebo víziu, je ten, že dnes je veľmi moderné alebo veľmi in, že sa cítime opustení, frustrovaní, stratení v tej zaplave všetkých možností modernej doby. A mnohí z nás hľadajú odpoveď na to, že čo je zmysel života alebo že čo ja by som mal v živote robiť, čo je to moje pravé. A tou narastjúcou frustráciou vzniká v našom nervovom systéme tlak, že ja to musím nájsť, ja to musím objaviť, ja musím na to prísť a tak ďalej, čo je rozpoloženie tvojho nervového systému, v ktorom nie je možné objaviť to, čo je pre teba to správne, čo je tá tvoja trajektória, čo je tá cesta pre teba. Ale aj z tohto tlaku vysokého veku alebo frustrácie z toho, že nie som na správnej ceste, že

39:30netuším, že cítim sa stratený. Všetka táto frustrácia a ten tlak z toho pocitu, že som stratený a že mal by som už nájsť tú svoju cestu, slúži alebo dá sa využiť na to, aby sme boli schopní si spísať a stanoviť ako keby prvú časť tej rovnice svojho cieľa alebo svojej trajektórie, pretože až ten tlak, keď je dostatočne neznesiteľný tlak toho aktuálneho života, tej aktuálnej reality, toho môjho aktuálneho vnútorného prežívania, nám dokáže umožniť, aby sme boli schopní si stanoviť a spísať, že čo v živote nechcem. Potrebujeme vedieť, čo určite vo svojom živote už ďalej nechceme pestovať. Či už je to nezdravý životný štýl, alebo je to proste nejaká osamelosť, alebo je to nejaký people pleasing, teda uspokojovanie druhých ľudí, ani keď ani neviem prečo to robím

40:13a tak ďalej. Jednoducho ten všetok tlak, tá frustrácia zo života je dobrá, pretože ona ťa potrebuje ako keby stlačiť dostatočne na to, aby si si povedal, že dobre, dosť, toto už nechcem vo svojom živote zažívať a pestovať zo súcitu k sebe samému. Čiže náš vnútorný stav, kedy sa cítime byť veľmi pod tlakom, neslúži nám k tomu, aby sme objavili svoje ciele, ale aby sme možnože spoznali taký ten odrazový mostík, také to dno, od ktorého sa nám dá odraziť. A to dno alebo ten odrazový mostík sa skládá z vecí, ktoré určite vieme, že vo svojom živote už nechceme. Nechceme to už proste pestovať. Avšak žiť svoj život len na základe toho, že unikáme od niečoho, čo nechceme, neprináša pocit slobody, naplnenia, radosti. Na to potrebujeme poznať ten reálne pozitívny cieľ, čo chceme stvoriť. Niečo, od čoho chceme uniknúť.

40:58Nie, že chceme uniknúť z chudoby a z toho survivalu a tak ďalej. To je súčasť cesty. Ale tá druhá expanzívnejšia časť, ktorá je práve zaujímavá, kvôli ktorej všetci ešte sledujete toto video, tak túto víziu, tento cieľ, ten túto trajektóriu nie sme schopní nájsť pod tlakom stlačený. Nedá sa to, že och teraz som zistil na základe tohto videa, že ja to nemám a že vlastne teraz celý môj retikulárny aktivačný systém a dopaminokortizolový mechanizmus ma vyhadzuje z niečoho alebo že proste ma posiela niekde do pekieľ. Nie, nie je to tak. Len vieš dobre, že to nestačí. Len unikať od života. Chceš do tohto života ako dospelý človek do neho niečo vniesť, do neho niečo priniesť. A tu je teda ten štvrtý mechanizmus, ktorý ja napríklad kultivujem vo svojom živote v poslednej dobe. Je to jedna z najzaujímavejších

41:42vecí momentálne pre mňa. To je tá, že ty keď chceš naozaj spoznať to, čo ty považuješ za dobré, hodnotné a vzácne, ty potrebuješ sa dostať do stavu v rámci svojho nervového systému, kedy sa cítiš dostatočne bezpečne, dostatočne expanzívne na to, aby si sa mohol nadýchnuť, aby si mohol vydýchnuť, aby si dokázal byť zvedavý a hravý. To je niečo, na čo obrovské množstvo ľudí v tom modernom, uponáhranom, vyhorenom životnom štýle, v tej starej paradigme funguje. Takíto ľudia sa nanovo musia učiť, aké je to byť hraví. Sa musia nanovo učiť, aké je to byť zvedaví, aké je to cítiť sa bezpečne. Dnes ja som si všimol, že ten svet je dobré miesto, je skvelé miesto, je najlepšia doba na to žiť, ale obrovské množstvo ľudí sa cíti

42:25osamotených a nie byť v bezpečí. A ja som absolútne presvedčený o tom, že že je to ako keby dôsledok toho, že nebolo nám umožnené dospieť, nebolo nám umožnené pochopiť, že my sme zdrojom lásky, sucitu. Vlastne my, keď dospievame, my už prestávame byť dieťaťom. Začíname byť dospelým, ktorý má schopnosť pomôcť, ktorý má schopnosť riadiť, ktorý má schopnosť udávať smer. A tým, že mnohí z nás do tohto neboli uvedení, či už od svojich otcov, od svojich matiek alebo od nejakých starejších alebo niečoho takého, čo dnes takmer už neexistuje, tak zostáva tu ako keby pocit opustenia. Zostávame ako deti, ktoré sa cítia byť opustené, pretože keď si bol malé dieťa, bol si pre každého zaujímavý, každý ťa chcel objať, postískať ňu ňu ňu. Ale už keď si

43:09dospelý človek a ale stále žiješ ako keby v tom vedomí dieťaťa, to už si len taký, že že škaredý, tlstý chalan. Nikto ťa nepríde len tak stískať, objímať, ale ty stále ako keby žiješ v tom vnútornom chcení, aby to niekto pre teba urobil. A to spôsobuje veľké množstvo frustrácie a vtedy fakt, že sa zdá ako najlepšie riešenie proste len sa rozptýliť, zabudnúť použiť nejakú drogu alebo čosi. Čo som týmto celým mechanizmom chcel štvrtým povedať je to, že ty keď chceš objaviť, čo je naozaj tá trajektória, ktorá v tebe vzbudzuje ten pocit, že yes, je to ono, tak ty potrebuješ byť schopný vytrhnúť sa z takej tej bežnej reality, ktorá sa zdá byť eh nudná, ktorá sa zdá byť depresívna. Proste z tej bežnej rutiny každodennej, z toho myšacieho kolečka, v ktorom existuješ. To, čo robíš stále rovnaké. Potrebuješ sa vytrhnúť

43:54do iného prostredia, v ktorom dokážeš sa cítiť dostatočne bezpečne. Pre niekoho to bezpečie znamená, že som s ľuďmi, ktorých mám rád, pri ktorých sa cítim bezpečne. No ak nemáš ľudí, pri ktorých sa cítiš bezpečne, vieš, keď si ten typ človeka, ktorý sa dokáže zvoľniť až keď všetci odídu preč, tak pravdepodobne niečo ako samota ti umožní mať prístup k tomu, o čom idem rozprávať. Čiže potrebuješ sa vytrhnúť preč zmiešacieho kolečka. Ja neviem, môže to byť niekedy na pol hodiny, môže to byť nejaký rituál, môže to byť na víkend, môže to byť na týždeň, na mesiac. Každý z nás to má ináč. Ale jednoducho pointa je a princíp je vytrhnúť sa z prostredia, vytvoriť tam

44:36pre seba bezpečie. Ideál je, keď dokážeš mať vyživený nervový systém. To znamená, že máš dostatok horčíka, dostatok omega-3 mastných kyselín, dostatok jedla, dostatok hydratácie. Jednoducho, že to tvoje telo je vyživené a oddýchnuté, že je vyspinkané a si niekde, kde sa dokážeš cítiť bezpečne. A zároveň čo potrebuješ ako keby ešte o čo potrebuješ trošku okoreniť ten stav toho bezpečia, toho vytrhnutia sa z tej z toho myšacieho kolíčka je buď zvedavosť alebo hravosť. Jedna vlastnosť s druhou spolu prichádza. A tú hravosť napríklad dokážeš do seba dostať napríklad nejakou jednoduchou vecou, akože si pustíš hudbu, ktorú máš rád, ktorá v tebe spôsobuje dobrú uplifting náladu. To teraz neznamená, že keď máš rád black

45:20metal, black metal asi nebude to, čo tvoju dušu povznesie, ale reálne hudbu, pri ktorej cítiš, že tvoja fyziológia cíti nádej, cíti expanzívny pocit, že sa dokážeš priom uvoľniť, že ťa to dokáže rozhýbať, že cítiš krv, že ti pumpuje v žilách a ty tým, že si v bezpečnom prostredí vytrhnutý zmiešacieho kolečka, tým, že si oddýchnutý, tým, že si vyživený a tým, že si napríklad pustíš hudbu alebo ja to kombinujem, ja to robím pravidelne už každý jeden deň. Ja mám taký rituál, že si pustím hudbu do slúchadiel alebo aspoň na jedno slúchadlo, vytrhnem sa z môjho myšacieho kolečka a zoberiem palicu a idem si s ňou točiť nejaký jeden grip, jeden nejaký rytmus a v tom sa uvoľňujem a v tom sa začnem pomaličky strácať. Ale

46:03vlastne o čo tam ide je, že vo svojom nervovom systéme vytváram pocit hravosti zvedavosti uvoľnenosti bezpečia a expanzie. A prečo to je dôležité? Dôležité to je preto, lebo ako sme si hovorili o retikulárnom aktivačnom systéme, tak to ako je nakalibrovaný tvoj retikulárny aktivačný systém nesúvisí len s tým, že čomu ty veríš na úrovni nejakých slov a príbehov. To súvisí aj s tým, že čo je známe tvojmu nervovému systému. Ak tvojmu nervovému systému celý tvoj život doteraz bolo známe len utrpenie, ponižovanie sebapochybovanie prežieranie sa alebo hladovanie a drogovanie a alkohol a eh hádky a

46:46sťažovanie sa, tak tento typ skúseností pre tvoj retikulárny aktivačný systém bude znieť ako domov. To znamená, že aj keď ty neviem aké ciele si pospisuješ na svoj papier cieľov, tie cele možnože dosiahneš a dosiahneš ich spolu s všetkým tým utrpením, ktoré ty považuješ za domov. Pretože keď si vyrastal v čomsi takom temnom, budeš vyhľadávať len to, čo ti bude znieť ako domov. A teda toto vytváranie tejto expanzie, tohto bezpečia, hravosti, nadšenia v tvojom nervovom systéme pomocou či už ja neviem nejakého sabatikalu, kde pôjdeš na týždeň preč alebo to alebo to bude, že 10 minútová záležitosť každý jeden deň, ty potrebuješ podľa mňa namiesto rôznych afirmácií, kde si hovoríš, že že som milionár a som hodný a neviem čo všetko

47:30možné, čo sú sračky, ktorým proste táto tvoja stará verzia vôbec neverí, namiesto toho tvoje telo, to dieťa v tebe chce vidieť a cítiť, že je bezpečné dýchať. že ty ako vedomie, ty ako tento dospelý človek dokáže pre to dieťa vo mne vytvoriť dostatočne bezpečné prostredie, aby som sa mohol hrať, aby som mohol mať voľný dych, aby som dokázal samého seba prejaviť, hoc len sám pred sebou. Nepotrebujem, aby druhí ľudia ma teda za to chválili. Potrebujem to urobiť kvôli sebe, vďaka čomu vo svojom nervovom systéme vytváraš ten expanzívny pocit, na základe ktorého tvoj retikulárny aktivačný systém začína chápať, že aj táto časť prežívania je pre mňa dôležitá. Preto tvoj retikulárny

48:13aktivačný systém začne v tvojom živote ti ukazovať ako keby väčšiu časť reality, kde akékoľvek prejavy alebo príležitosti na zažívanie tohto bezpečného expanzívneho pocitu sú k dispozícii a oni sú k dispozícii pre teba aj teraz. Len možno ty voči nim nie si otvorený. A teraz tá kľúčová vec, že ty keď dokážeš v sebe budovať tú kapacitu toho bezpečia vo svojom nervovom systéme, že sa dokážeš zvoľniť, že dokážeš trošku pracovať so svojím dychom, že dokážeš sa cítiť bezpečne a dokážeš ísť do nejakého hravého pocitu, môže to byť tanec ináč u teba alebo nejaká činnosť, ktorá ti robí radosť. Týmto inštaluješ alebo znova oživuješ vo svojom nervovom systéme niečo, čo ti znie ako domov. Vďaka tomu aj za pomoci tvojho retikulárneho aktivačného systému

48:57zrazu budeš čím ďalej tým viac bdelý voči tomu, čo budeš ty schopný vnímať ako svoju cestu, víziu, trajektóriu alebo cieľ. Bez tohto je ťažké nájsť tú cestu, lebo sa stále len unikáš od reality, z ktorej sa snažíš dostať preč. Keď ty však dokážeš pre seba vytvoriť to bezpečie na chvíľku a nech to vyzerá akokoľvek trápne, zvláštne pre niekoho. Ja som kámo začínal tak, že v detskej izbe môjho syna som pozasynal svetlá, aby som sa ani sám pred sebou nehanbil v totálnej tme. Len som si okolo sebou robil priestor. Som si do slúchadel v noci pustil hudbu a začal som si dovoľovať sa, že trošku hýbať, hej, len reagovať na rytmus. Potom som to trošku

49:42viac uvoľňoval, uvoľňoval, uvoľňoval. Ešte viac. Zrazu ja som si uvedomil, že ok, fakt, že nie som dobrý tanečník, ale je mi veľmi príjemné sa hýbať, keď nikto na mňa nekuká. Potom som bol schopný zasvietiť si svetlo a toto bezpečie som ako keby stále okolo seba rozširoval a začal som ho potom prenášať do inej miestnosti, kde už bol niekto a začal som ho prenášať potom už ďalej a ďalej a ďalej. Teraz je to, že na kamere a pracujem na tom, na tej expanzii tohto bezpečia vo mne, tej tohto tejto hravosti. Pracujem na tom, aby sa to dostávalo všade ako keby do všetkých ostatných činností môjho dňa. Čím nevravím, že nemám momenty, kedy som frustrovaný a nahnevaný a tak ďalej. To je moja ďalšia práca, na ktorej potrebujem pracovať. Ale až keď som bol schopný nainštalovať do toho svojho

50:26nervového systému to bezpečie, tento kľud, tento pokoj, túto hravosť, tak až vtedy som začal byť schopný zistiť, čo ja vlastne v živote chcem. Lebo keď ja celý život iba narábam s tým, že čo ja nechcem a tu je veľký chyták všetkých tých manifestácií a zákonov príťažlivosti, že ak ty máš veľa presvedčení, o ktorých nevieš, ktoré ťa obmedzujú, ktoré ťa bolia, ktorými si nalhávaš, kým sa stále cítiš ako nedospelý človek, kým si stále tým človekom, ktorý chce pozornosť ľudí, ktorý chce uznanie druhých ľudí, ktorý potrebuje pozornosť druhých ľudí, ktorý potrebuje lásku a nevie ju dať druhým ľuďom, napríklad svojim deťom, tak akékoľvek prianie, ktoré ty vysielaš do

51:09vesmíru, bude prameniť nedostatku. Bude to prameniť z toho, že celý život si bol chudobný a teraz musím, keď už mám tú manifestačnú techniku, tak už musím vygenerovať milióny a jednoducho budeš si stanovovať ciele, ktoré aj keď dosiahneš, tak nebudeš ani o polku roka vpred. Aj keď budeš mať milióny, ale nebudeš sa cítiť, že si na ceste, tak aj keď budeš mať milióny, budeš stále frustrovaný. Budeš sa vedieť síce semtam viac trošku rozptýli, lebo budeš mať na to viac peňazí, ale budeš stále frustrovaný. Keď chceš nebyť frustrovaný, chceš byť na ceste, potrebuješ prejsť tým prahom dospelosti, potrebuješ vedieť, čomu ty veríš. A potrebuješ si to sám pred sebou obhájiť, potrebuješ prebrať za to zodpovednosť. A potrebuješ pre seba vytvoriť ten pocit

51:52bezpečia, nadšenia a hravosti, vďaka ktorému ti tvoj nervový systém umožní vidieť, čo ty naozaj v živote chceš. A keď to už objavíš, pravdepodobne to nebude rovno, že ó, ja mám byť astronaut, ktorý v roku 2045 objaví novú planétu. Nemusí to byť takto presné. Niekedy to je len, že chcem stvoriť okolo seba viac láskavosti a každý deň budem robiť na tom, aby tá láskavosť zo mňa prichádzala a bol som príkladom pre druhých ľudí, ako to robiť. A nebudem tolerovať možno neláskavé správanie voči sebe. Nebudem ho odsudzovať druhých ľudí, ale budem sa snažiť vytvárať také prostredie, kde toto bude sa kultivovať. Jednoducho, keď

52:36je tu nejaká hodnota, ktorú vidím, že je vzácna pre mňa, že vnímam, že je vzácna v tomto svete a nieed je jej veľa a ja cítim, že som ňom v kontakte vďaka tomu, že som pre seba vytvoril bezpečie, tak budem hľadať spôsoby, ako toho generovať viac, ako do svojho pracovného prostredia, ako do svojho vzťahu priniesť tieto veci. Čím ukotvuješ sa v dospievaní svojom, pretože nie si prázdnym pohárom, ktorý len požiera, ale si niekto, kto prináša do tohto sveta. To je dospelosť. Dospel si a dokážeš dávať. Rastlina dospeje a dáva semená, dáva plody. Kým je nedospelá, len rastie a potrebuje potrebuje oporu väčších stromov, potrebuje ochranu. Keď je dospelá, zo seba dáva. A to každý z nás má možnosť

53:20do tohto dospieť a vytvoriť v sebe ten pocit tej expanzie, toho bezpečia, toho nadšenia, tej radosti ti umožní vidieť, čo je to, čo považuješ za dobré vo svojom živote a to následne nasledovať. A tým, že to začneš nasledovať najprv hoc vágne. Preto hovorím, že u niekoho to je cieľ, nie konkrétny cieľ. U niekoho je to trajektória, u niekoho to je len cesta alebo smer. A u niekoho je to vízia, veľká vízia o živote. A ak ťa zaujíma, ako si vyskladať svoju vlastnú veľkú víziu o živote, ak ťa tieto veci inšpirovali, tak s Petrom Podlesným sme natočili približne viac než osemhodinovú rozpravu aj s aj s návodmi, aj s rôznymi myšlienkami, mechanizmami a procesmi,

54:03vďaka ktorým dokážeš na konci tohto kurzu spísať svoju vlastnú víziu, ktorá ťa povedie ako kompas vpred, ktorá ti dá smer, ktorá ti takisto pomôže zapojiť všetky tieto mechanizmy. Čiže ak ťa to zaujíma, odkaz na to nájdeš dole v popise pod videom, ale aj bez celého tohto kurzu, lebo to je také, že nie každý z nás je vizionár. Niekto z nás funguje trošku iným spôsobom, že niekto chce trošku viac možno pomáhať. Keď náhodou máš pocit, že spísanie veľkej vízie ti môže nejakým spôsobom pomôcť, odporúčam ti ten kurz. Ak to tak nevnímaš, tak verím, že bohate ti stačia informácie z tohto videa na to, aby si pochopil, že potrebuješ mať cieľ. Kam potrebuješ mať cieľ alebo vedieť, kam ideš. Keď to vieš a vydáš sa na tú cestu, celé tvoje telo, celá tvoja

54:48psychika, všetko vnútri teba ťa podporí. A potom sa môžeme baviť o nejakých ďalších veciach, že akým spôsobom ťa môže podporiť vesmír a synchronicity a takéto ďalšie veci. No keď sa ty stále cítiš ako prázdny pohár a snažiť sa manifestovať a robiť zákony príťažlivosti a ovplyvňovať vesmír a meniť šiftovať reality a tak ďalej, tak mi to príde ako vieš, keď ideš robiť praženicu na indukčnej platni a lene použiješ panvicu, len to tam cápneš. Nie je to oné. Ty musíš mať najprv dôveru v sebe, dôveru v život v sebe, dôveru v ten život, ktorý chce v tebe rásť, začať si to vážiť a prichádzať na to, že čo tomu stojí v ceste. Keď hovoríme o procese

55:33metakognici, tak to, čo ti tá metakogncia umožní, je to, čo píše sa tuná. Odnaučiť sa. Odnaučiť sa to, čo si sa naučil v detstve. Nie všetko, čo si sa naučil v detstve, je zlé. Niečo z toho slúži, niečo z toho ti umožnilo prežiť do dnešného dňa, ale málo presvedčenie takých, ktoré budú pre teba aktuálne celý život. a preto mať schopnosť metakognici, uvedomiť si, že som zdrojom, vytvoriť v sebe pocit bezpečia a potom nechať hneď ten retikulárny aktivačný systém a dopamínovo kortizolový mechanizmus ma vystrelí na tej mojej životnej ceste vpred. Každý z nás, toto všetko, o čom sme sa bavili, každý z nás to má k dispozícii. A už len asi spomeniem, že vytvorili sme značku doplnku výživy

56:16Neohack a predávame tu Metafocus, čo je doplnok výživy, ktorý nám napomáha lepšie myslieť, lepšie sa sústrediť, lepšie si pamätať. Je to doplnok, ktorý je bez stimulantov, funguje na vytvorenie bezpečia a dobrej pohody v našom nervovom systéme a vyživuje všetky dostupné mechanizmy v našom mozgu na sústredenie. Pomáha to nie takému tomu vystimulovanému sústredeniu, kde ti hlava lieta a nevieš skôr do ktorej bránky skočiť, ale je to nootropikum, ktoré napomáha vrátiť sa do stredu, do pokojného stredu, vyberať si jednu vec, na ktorú sa idem sústrediť a tej môžeš venovať svoju plnú pozornosť. A tá jedna vec môže byť nejaká pracovná záležitosť. Môže byť to spísanie svojej vízie, svojho cieľa. Môže to byť meditačná

57:00praktika. A ja to ináč veľmi rád používam aj v tom tréningu mojej expanzie, mojej hravosti. Štyri kapsule metafokusu 45 minút pred tou hravou činnosťou. A tá hravá činnosť ju dokážem robiť výrazne hlbšie. Dokážem sa do nej ponoriť, dokážem sa v nej stratiť, dokážem sa cítiť v bezpečí, vo veľkej plynulosti tela a tak ďalej. Ak chceš aj ty Metafocus vyskúšať a takto priamo finančne podporiť fungovanie tohto kanála, tak na stránke neohack.sk použi zľavový kód RAS, vďaka čomu získaš dopravu zdarma. Takže tak. Ďakujem ti za pozornosť, priateľu. Volám sa Vlado Rožko a mojím cieľom je nakopávať rí strachu, neodváhej, prokrastinácii a tukovým bunkám pomocou vedy a úvah z môjho vnútra. Preto, ak s mojím cieľom súzneš, prihlás sa na odber tohto kanála

57:44a vidíme sa pri ďalšom videu. H