Prečo som stále unavený, aj keď jem zdravo a dosť spím?

V skratke

Chronická únava často nepramení z tela, ale zo šiestich škodlivých naratívov v hlave – že pokles energie je problém, že oddych je strata času, že musíme mať všetko pod kontrolou, FOMO, presvedčenie o nedostatku vo svete a snaha zvládnuť všetko sám. Biohacking a optimalizácia životosprávy vyriešia len časť únavy, pokiaľ tieto vnútorné príbehy zostanú nezmenené. Zmena naratívu dokáže vrátiť energiu rýchlejšie a trvalejšie než akýkoľvek doplnok či rutina.

Kľúčové momenty

Prečo ma unavuje aj bežný deň, hoci fyzicky nič náročné nerobím?

Unavuje ťa vnútorný rozpor medzi tým, čo robíš, a tým, čomu vnútorne veríš – nie samotná činnosť. Autor to ilustruje príbehom o tanci: keď ťa niekto postrčí tancovať proti tvojej vôli, minie sa obrovské množstvo energie na strnulý pohyb v strese, zatiaľ čo tá istá činnosť vykonaná dobrovoľne dokáže energiu naopak vracať. Rozdiel nie je vo výkone, ale v naratíve, s ktorým do činnosti vstupuješ – a tento naratív priamo ovplyvňuje hormonálnu aj nervovú sústavu.

Je únava a pokles energie počas dňa problém, ktorý treba riešiť kofeínom?

Nie, kolísanie energie počas dňa je prirodzený biorytmus, nie porucha. Ranná energia je vhodná na sústredenú činnosť, večerná skôr na relax, socializáciu či introspekciu. Ak tieto prirodzené výkyvy vnímame ako problém a snažíme sa ich prekrývať kávou, energetickými nápojmi či stimulantmi, narúšame si spánok aj prirodzenú reguláciu energie, čím sa problém dlhodobo prehlbuje.

Prečo mám pocit viny, keď si oddýchnem?

Pretože si internalizoval presvedčenie, že oddych je strata času a produktivita sa meria len výstupom. V skutočnosti je regenerácia súčasťou produktivity – umožňuje pracovať efektívne, sústredene a bez zbytočného plytvania časom na nekvalitnú prácu. Odporúčaný prístup je pracovať ako atlét: väčšinu času čerpať energiu, a keď treba makať, robiť to naplno a inteligentne, nie neustále na polovičný výkon.

Ako spoznám, čo v živote môžem a čo nemôžem zmeniť?

Kľúčom je presmerovať pozornosť z vecí mimo tvojej kontroly (počasie, nálady iných, rozhodnutia šéfa) na to, čo skutočne ovplyvniť dokážeš. Snaha kontrolovať nekontrolovateľné vytvára chronické napätie a aktiváciu sympatického nervového systému. Pomáha uvedomiť si napätie v tele, urobiť fyziologický povzdych (dva nádychy nosom, pomalý výdych ústami) a vedome pozornosť presunúť inam.

Prečo ma FOMO a snaha stíhať všetky trendy vyčerpáva?

Pretože kvalita života sa neodvíja od počtu vecí, ktoré robíš, ale od miery prítomnosti pri tom, čo práve robíš. Snaha zapojiť sa do každého trendu (kryptomeny, AI, biohacking novinky) vytvára vnútornú kritiku a rozptýlenie, ktoré odčerpáva energiu z toho, čo je skutočne dôležité – vzťahov, práce na vlastnej vízii či dokončenia rozrobených úloh.

Prečo mám pocit, že peňazí, príležitostí či lásky je vždy nedostatok?

Pretože presvedčenie o nedostatku je naučená optika, nie objektívna realita, a zväzuje schopnosť hľadať riešenia. Keď človek prestane veriť, že zdroje sú limitované, začne sa pýtať, ako môže hodnotu vytvoriť alebo priniesť namiesto toho, aby sa uspokojil s obmedzeniami – čo platí pre financie, vzťahy aj profesijný rast.

Prečo je ťažké požiadať niekoho o pomoc a ako to súvisí s energiou?

Presvedčenie, že musíš všetko zvládnuť sám, často pramení z detskej traumy alebo pocitu opustenia a vedie k chronickému vyčerpaniu. Zdieľanie ťažkostí s druhými – bez toho, aby šlo o sťažovanie sa – prináša úľavu už len tým, že človek vie, že v tom nie je sám. Odvaha požiadať o vypočutie alebo pomoc dokáže výrazne uvoľniť psychosomatické napätie a urýchliť riešenie problémov.

Praktické kroky

  1. 1Všímaj si pokles energie počas dňa ako signál, nie ako problém, a prispôsob mu typ činnosti (fyzická/sústredená ráno, relaxačná/socializačná večer).
  2. 2Preraď regeneráciu medzi produktívne činnosti – nepovažuj oddych za stratu času, ale za nástroj na efektívnejšiu prácu.
  3. 3Keď zistíš, že sa trápiš vecou, ktorú nedokážeš zmeniť, vedome presmeruj pozornosť inam a urob fyziologický povzdych na uvoľnenie napätia.
  4. 4Namiesto naháňania všetkých trendov si vyber jednu prioritnú činnosť a buď pri nej maximálne prítomný.
  5. 5Nahraď presvedčenie o nedostatku otázkou: 'Ako môžem túto hodnotu vo svojom živote vytvoriť alebo priniesť viac?'
  6. 6Nájdi si aspoň jedného človeka, s ktorým môžeš úprimne zdieľať svoje ťažkosti bez toho, aby si čakal radu.
  7. 7Pred každou činnosťou si ujasni, prečo ju robíš – vedomie dôvodu zvyšuje sústredenie a šetrí energiu.

Spomenuté v tomto videu

Citáty

Pracovať by sme mali ako atlét, ako šprinter, ako lev.

Naval Ravikant

Try not. Do or do not.

Majster Joda

Regenerácia je produktivita.

Táto ničota je úplne ideálne miesto na to, aby tu vzniklo niečo.

Slovník pojmov

Odborné a cudzie výrazy, ktoré vo videu zazneli — vysvetlené jednoducho.

FOMO (fear of missing out)
Strach z toho, že človeku unikne niečo dôležité, čo práve zažívajú alebo robia iní.
Sympatikus
Časť nervového systému, ktorá telo aktivuje do stresovej pohotovosti (reakcia útok/útek).
Cirkadiánny rytmus
Prirodzený vnútorný 24-hodinový biologický cyklus tela, ktorý riadi napríklad striedanie energie, spánku a bdenia.
Biohacking
Cielené úpravy životosprávy a návykov (strava, spánok, cvičenie a pod.) s cieľom zlepšiť fungovanie tela a mozgu.
Psychosomatika
Prepojenie medzi psychikou a telesnými prejavmi, teda ako naše myšlienky a emócie ovplyvňujú fyzické telo.
Introspekcia
Sebapozorovanie, teda skúmanie vlastných myšlienok a pocitov.
Naratív
Vnútorný príbeh alebo presvedčenie v mysli, ktoré ovplyvňuje naše správanie a vnímanie sveta.
Neurochémia
Chemické procesy a látky v mozgu (napríklad hormóny a neurotransmitery), ktoré ovplyvňujú náladu a energiu.
Prepis videa73 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment

Takmer každý z nás sa dnes cíti vyčerpaný. Máme pocit, že je toho na nás veľa. Cítime sa unavení a chýba nám taká tá detská radosť a vitalita. A čo, ak ti poviem, že možno vôbec nie si lenivý a možno vôbec nepotrebuješ mesačnú dovolenku na karibiku? Možno tvoje telo ani tvoj mozog nie je žiadnym spôsobom pokazený. Možno nepotrebuješ žiadnu drogu na energiu a dokonca možno ani nerobíš nejak veľa vecí vo svojom živote zle. Čo akak práve možno motív, ktorý riadi tvoje správanie, nie je korektný, nie je v súlade so životom a nie je v súlade s energiou v tvojom tele a v tvojom živote. Aby si si to dokázal trošku vyvidnejšie predstaviť, tak predstav si, že ideš po nejakom väčšom meste, kde bežne na ulici hrajú nejakí

muzikanti. A predstav si, že ideš okolo nejakého muzikanta, kde sa zbehne nejaká hrstka ľudí, hraje tá muzika a zrazu niekto spoza teba do teba postrčí, že choď tancovať, utekaj tancovať. Ty sa zrazu ocitneš v kruhu medzi ľuďmi, kde každý na teba pozerá. Ty si tam nechcel byť, ale cítiš sa trápne, že si sa tam zrazu ocitol a zrazu začneš nejakým spôsobom strnulo tancovať. Takéto tancovanie alebo tento moment, táto predstava je pre mnohých až smrteľná, ale takýto druh tanca, keď to tak môžeme nazvať, v sebe nesie veľa stresu, pretože si v rozpoložení, ktoré je v rozpore so životom, ktoré je v rozpore s aktuálnou situáciou, ktorá sa momentálne deje. Robíš niečo preto, aby si

nevyzeral blbo. Aj napriek tomu sa cítiš blbo a hýbeš sa len nejak veľmi strnulo a stojí ťa to veľké množstvo energie. Verzus. Predstav si tú istú situáciu s tým, že nikto ťa do toho nepostrčí. Len si ako taký pasívny divák, kde si na kraji a hraje nejaká dobrá muzika, nejaký dobrý beat, nejaký dobrý groov a ty to počúvaš a ono to zrazu trošku rozpohybuje tvoje telo. Zrazu si v dobrom rozpoložení, zrazu sa cítiš fajn a zrazu možno naberieš odvahu alebo naberieš chuť sám do toho v kruhu vstúpiť a zatovať si tam. Medzi jednou a druhou situáciou sa zmenilo len to, že jedno si vybral dobrovoľne, pustil si sa do toho. To znamená, že naratív a presvedčenie v tvojej hlave bolo trošku odlišné, než v prípade, keď niekto ťa do toho postrčil. Činnosť robíš tú istú, ale najedno vynakladáš obrovské množstvo

energie, pretože si tam vo vnútornom rozpore, vo vnútornom boji a v druhom prípade si do toho išiel sám dobrovoľne s tým, že ani si nad tým nejak neuvažoval a si do toho vliezol. A takáto činnosť, nielen, že ťa nestojí veľa energie, je dokonca možné, že ti energiou naspäť dáva, lebo ťa revitalizuje, lebo sa v nej si v nej uvoľnený, nie si v rozpore. Bavíš sa. No a ja sám mám dnes 33 rokov, podnikám, riadim viacero firiem, pracujem na mnohých projektoch, riadim svoju rodinu, máme dom, dvor, kopec povinností, mentorujem nejaké množstvo ľudí, chodím prednášať a navyše točím tento obsah pre širokú verejnosť, vďaka čomu som si už minimálne dva, trikrát vo svojom živote lízol toho, čo to znamená byť vyhorený,

deprimovaný, unavený, bez chuti, bez cieľa, bez energie. No avšak keďže som zvedavý človek, tak identifikoval som sám vo svojej mysli približne šesť, sedem naratívov alebo motívov, ktoré bežali dlhé roky na pozadí mojej mysle a riadili to moje správanie takým spôsobom, že som bol vždy unavený, že so všetkým som bojoval, že všetko bolo pre mňa ťažké, náročné a všetko ma stalo strašne veľké množstvo energie. A to aj napriek tomu, že som sa snažil biohackovať, ako sa len dalo, že som sa snažil odtužovať, saunovať, cvičiť, cvičiť hitkó, cvičiť kardio, eh mať vytuningovú hladvanú stráu a tak ďalej. Kým som nebol schopný identifikovať tieto naratívy vo svojej mysli a

vytvoriť si nový vzťah k týmto naratívom alebo vytvoriť si nové naratívy, ktoré by ma stáli výrazne menšie množstvo energie pri vykonávaní mojich činností, do ktorých sa púšťam, tak bez toho sa môžem biohackovať koľko by som len chcel. Dokážem vďaka takémuto biohackovaniu alebo optimalizácii svojej životospravy vyriešiť len isté percento svojej únavy, vyčerpanosti alebo nejakého nešťastia z toho, ako môj život vyzerá. Tým nechcem povedať, že výživa, spánok, oddych, regenerácia, pohyb nie sú dôležité. O tom som však natočil jedno osobitné video, na ktoré nájdeš odkaz dole v popise pod videom alebo vyskočí ti tu niekde nejaká ikonka. No a keď som tieto naratívy objavil u seba, tak samozrejme začal som s nimi pracovať

aj u ľudí, ktorých mentorujem a zistil som, že takmer všetci máme tieto naratívy vo svojich hlavách. Čo je však skvelá vec, je to, že po zhliadnutí tohto videa niektorí z týchto naratívov možno zistíte, že máte aj vy vo svojich hlavách, že ho máš vo svojej hlave aj ty, len si možno o tom doteraz nevedel. To je prvý krok k tomu, aby ten naratív sme dokázali rozpustiť, aby si dokázal ho nahradiť niečím užitočnejším. Takže nechaj sa inšpirovať a možnože po zhliadnutí tohto videa zistíš, že sa trápiš možno oveľa viac než je treba, že si vyčerpanejší oveľa viac než je treba a že aj bez ohľadu na to, čo za veci vo svojom živote robíš, ako vedieš svoju životosprávu, dokážeš aj len vďaka zmene istých naratívov vo svojej mysli získať vo svojom živote viac uvoľnenosti

energie, pretože naratív definuje naše nielen správanie, ale aj našu psychosomatickú odozvu na všetko, čo sa deje vo vonkajšom svete aj v našom vnútornom svete. Naratív, motív a veci, ktorými veríme kdesi vnútri našej mysle, majú obrovský vplyv na našu fyziológiu, na našu hormonálnu sústavu, našu nervovú sústavu a na kadejaké ďalšie systémy, ktoré riadia náš pocit radosti, uvoľnenosti energie vitality priebojnosti a tak ďalej. Takže bez dlhších kecov poďme rovno k prvému bodu. Najdominantnejší naratív, ktorý v mojom živote spôsoboval veľké množstvo vyčerpania únavy, bol ten, že som si myslel, že každý jeden pokles energie v

mojom živote je problém. Ak považujem pokles energie vo svojom živote alebo počas dňa za problém, tak my ľudia máme tendenciu hľadať na to fix kávu, energeťák, drogy alebo nejaký druh rozptýlenia, telku, sociálne siete alebo to častokrát môže vyústiť do nejakého sťažovania sa, že napríklad keď pociťujem, že mám menšie množstvo energie, eh tak môžem to začať vať na svoju prácu alebo na nejaké svoje rodinné rozpoloženie a tak ďalej, pričom považujeme to za problém a čokoľvek, čo považujeme za problém, sa snažíme hneď fixovať, odstraňovať. Pokles energie počas dňa je celkom normálna a prirodzená vec v závislosti od fázy eh v

mesiaci a to neplatí len pre ženy, ale aj pre mužov v závislosti od toho, že či je ráno alebo že či je večer, pretože ráno máme istý druh energie, ktorý je vhodný na u väčšiny ľudí, hlavne nejakú fyzickú činnosť alebo na sústredenú činnosť. A vo večerných hodinách, ak máme energiu, tak máme iný druh energie, ktorý je skôr na relaxovanejšie činnosti, uvoľnejšie činnosti, eh trošku viac na socializáciu alebo u niekoho je to skôr na nejakú nejakú introspekciu, na nejakú meditáciu a tak ďalej. Avšak ak my sme zvyknutí z nejakého dôvodu si myslieť, že mali by sme mať tú energiu od momentu, kedy otvoríme oči až do momentu, kedy ich zatvárame, tak vlastne každá jedna taká tá prirodzená odchýlka v našom cirkadianom rytme alebo v tom

našom rytme energie je problém. Respektíve považujeme to za problém. Ono to nie je problém. To je signál častokrát o tom, že možno som preťažil nejaké veci eh počas svojho dňa alebo že mám teraz nejaké náročnejšie obdobie, potrebujem trošku viac oddychu, trošku viac relaxu alebo trošku viac sa najesť alebo trošku viac prechádzky a tak ďalej. Čo je fajn, ak to vnímaš, ak že je to signál, že únava je signál, že ok, teraz už nie je čas na eh telefonáty, na vyjednávania, na nejaké náročné rokovania, ale skôr je teraz eh dôležité počúvať svoje telo. Tej energie je trošku eh menej alebo je prišiel večerný iný druh energie, ktorý potrebujem použiť na trošku iný druh činnosti alebo regenerácie alebo odpočinku, tak vtedy to nevnímaš ako problém a dokážeš ako

keby jazdiť. dokážeš eh dokážeš jazdiť na tej vlne tej energie, ktorú počas dňa máš. Problém nie je v tom, že tá energia ti hore dole fluktuuje. Problém je, že to považuješ za problém. Pretože keď to považuješ za problém, snažíš sa ten prirodzený biorytmus svojho tela eh v závislosti od dňa alebo v rámci mesiaca alebo v rámci ročných období snažíš sa ho vychýliť stimulantmi eh alebo nejakým spôsobom, ktorý ťa má proste vyplieskať. niečo, čo v tebe vytvorí ten umelý pocit energie. Niečo, čo ťa vystrelí z toho tvojho prirodzeného rytmu, ktorý ty nepovažuješ za správny alebo za inteligentný alebo za rozumný. Vďaka čomu samozrejme, že prehlbuje sa tento problém a prehlbuje sa tento naratív.

Pretože ak ty považuješ za problém to, že vo večerných hodinách máš iný druh energie, ktorý sa podobá na únavu, ale on nie je únava takáto nejaká eh večerný pokles energie, ak to považuješ za problém, že teda večer sa ti tá tvoja neurochémia prepína na iný druh energie a ty sa to snažíš medikovať nejakými stimulantami alebo kávou, tak rozbíjaš celý tento prirodzený biorytmus, prirodzený spôsob generovania energie. Rozbíjaš si spánok. Rozbíjaš si súlad s tvojím vlastným prirodzeným vnímaním svojej vlastnej vnútornej energie, vďaka čomu si v ďalšie nasledujúce dni zvyšuješ pravdepodobnosť, že budeš zaznamenávať ďaleko väčšie odchýlky od toho, čo ty považuješ za správnu úroveň

energie a budeš sa musieť medikovať ešte viac, piť ešte viac kávy, ešte viac energieťavkov, ešte viac stimulantov a budeš vnímať ešte väčšie prepady v energiách, čo znova budeš považovať za väčší a väčší problém a potom budeš hľadať už riešenia inde. Kľúč, ako z toho vystúpiť, je začať vnímať to svoje telo a keď príde únava, začať vnímať, že aké činnosti ja môžem momentálne s týmto vnútorným rozpoložením robiť. a nepozerať sa na to tak, že dneska mám ešte 20 úkolov pred sebou, tak idem sa nadúpať kofeínom eh alebo nejakými inými látkami, ktoré ma udržia pri živote, pretože síce z krátkodobého hľadiska to môže fungovať, keď máš, ja neviem, že dva dni do

nejakých najdôležitejších skúšok vo svojom živote alebo ideš odovzdávať nejakú nejakú firmu alebo nejaký veľký projekt a fakt, že potrebuješ potrebuješ teraz makať 24 hodín denne. Ale hovorím o tej bežnej rutine, kde funguješ odo dňa ku dňu. Nie je rozumné považovať za pokles energie vo svojom živote za problém, pretože z toho vzniká problém. Druhý naratív, ktorý do správy našej vnútornej energie vnáša veľké množstvo stresov a chaosu a vyčerpania, je presvedčenie, že oddych je strata času, respektíve presvedčenie, že musím byť stále produktívny. Pričom tieto narratívy zveličujú ešte ten prvý bod, o ktorom sme sa bavili, že teda každý pokles energie je problém. Pretože ak my

považujeme oddych za stratu času, tak h máme pocit alebo vytvárame v sebe rozpor so životom, pretože oddych, skutočný oddych je súčasťou života každého jedného živočicha na tejto planéte. A ak my si myslíme, že naše požiadavky eh moderného života sú nejakým spôsobom rozumnejšie alebo efektívnejšie než 4 bilióny rokov eh evolúcie živočíchov na tejto planéte alebo ja neviem ako dlho sa my tu vyvíjame, tak pravdepodobne sme na homyen. Pravdepodobne naša náš novodobý moderný spôsob fungovania v tomto svete nie je eh optimálnejší alebo múdrejší, respektíve nie je v súlade s tým, ako funguje naše telo. Potrebujeme oddych. Avšak bavíme sa tu o naratíve.

To znamená, že ak my považujeme oddych za stratu času alebo sme presvedčení, že musíme byť neustále produktívni, tak kedykoľvek nám poklesne to množstvo energie, sme v rozpore s vlastným telom. Sme vo vnútornom rozpore, v tenzii voči tomu, čo sa od nás očakáva a hlavne od toho, že čo my očakávame sami od seba, keď považujeme oddych za stratu času alebo regeneráciu, keď považujeme za stratu času, pretože máme pocit, že no vtedy nie sme produktívni. Pre niekoho nie je najkľúčovejšia práve produktivita. Pre niekoho je kľúčové akože mať vysoké množstvo energie, aby som mal celý deň energiu na to scrollovať alebo hrať hry alebo sa nejakým spôsobom zabávať. Ale keď sa bavíme o vekovke, ja neviem, že 25 alebo

28 rokov a vyššie, tak mnohí z nás máme pocit, že mali by sme byť v kuse produktívni a teda oddych je strata času. Kľúčová zmena v tomto naratíve je, keď si uvedomíš, že regenerácia je produktivita. To je súčasť tvojej produktivity. Produktivita sa neprejavuje vždy len tým, že vo výsledku máš nejaký output, že vo výsledku máš nejaký zapísaný papier alebo že máš niečo, čo môžeš odovzdať šéfovi. Regenerácia ako produktivita funguje v tom slova zmysle, že zvyšuje tvoju akcieschopnosť. Potrebuješ regenerovať inteligentne, aby si mohol pracovať inteligentne. Potrebuješ regenerovať

inteligentne, aby si mohol pracovať efektívne, aby si v práci nad jedným jednoduchým úkolom netrávil zbytočný čas, nesústredený čas, čas, kedy si unavený a robíš veci neefektívne. Na to, aby si mohol robiť veci efektívne, potrebuješ efektívne regenerovať. A preto tá regenerácia je nástroj na produktivitu. Veľmi pekná veta, ktorú som počul od Navalárovi Kanta, je, že vlastne pracovať by sme mali ako atlét, ako šprinter, ako lev. To znamená, že čerpáme energiu, väčšinu času, čo nám je umožnené. A keď už ideme teda makať, tak makáme na polno, makáme efektívne, makáme inteligentne, makáme tak, aby sme nemuseli makať dlho, aby sme urobili prácu čo najrýchlejšie, najkvalitnejšie

a čo možno najefektívnejšie. A to sa nedá robiť, keď si unavený. A znova. Nedá sa to prekryť stimulantami, nedá sa to prekryť kávou, pretože ak ideš touto cestou, tak čerpáš energiu, ktorá je na dlh. A čo je ešte horšie, je, že ty síce vďaka káve a vďaka stimulantom, ináč takto ja nedémonizujem kávu, ja mám veľmi rád kávu, ale v dobednejších hodinách, pretože vtedy tá káva podporuje prirodzený rytmus, biorytmus energie v našom našom tele, v našom mozgu, v našej v našom dennom biorytme. Ale keď sa kávy pije priveľa alebo sa pije v poobednejších hodinách, tak nám to narúša ten prirodzený cyklus a vnáša nám to potom zbytočnú únavu, nežiadúcu

únavu, ale rozbíja nám to zbytočne ten večerný druh energie, ktorý by sme mali mať na socializovanie sa eh alebo na meditáciu alebo na nejakú introspekciu, na nejaké písanie nášho denníka alebo niečoho podobného. Zbytočne nám to vnáša aj do tejto časti dňa druh vystresovanej energie, vďaka čomu nemáme čas zregenerovať. Čiže je veľmi dôležité uvedomiť si, že regenerácia je produktivita. Pretože keď považuješ oddych za stratu času a keď si myslíš, že musíš byť produktívna, tvoja produktivita sa vždy meria len tým, že koľko materiálu odovzdáš za eh hodinou svojho dňa alebo koľko vecí odškrtneš zo svojho listu, tak je to základné nepochopenie seba samého a je to

fungovanie v rozpore so sebou samým, čo do tvojho života vnáša vyčerpanie, stres, nervozitu, ale hlavne keď ťa už ten život pritlačí do toho, že musíš si ísť oddýchnuť alebo ťa do toho pritlačí manžel manželka partner partnerka šéf, deti alebo choroba, pretože tá choroba väčšinou chodí ako taký signál, že teda už dlho s týmto naratívom funguješ a nie je to veľmi zdravé. pritlačuje do toho, aby si išiel regenerovať, aby si si išiel oddýchnuť, tak nedokážeš si oddýchnuť, pretože ten oddych považuješ za niečo, čo sa nemalo stať, niečo, čo nemá byť, niečo, čo je zlé, niečo, čo je problém, niečo, čo je ako keby prejav tvojej pochybnej natury alebo alebo tvojho nedostatku. Ale nie je to tak. Každý jeden z nás potrebuje

oddych a potrebujeme byť schopní si vnímať vo svojom tele, že čo si to moje telo momentálne požaduje a na aký druh činnosti som teraz ready. Na aký druh činnosti mám momentálne energiu. Uvedomujem si, že niekto, kto pracuje v práci, kde človek maká na nočné alebo keď človek robí proste v nejakých neprirodzených časoch, tak nemá veľmi pod kontrolou to, že kedy bude pracovať a vtedy vtedy im napomáha kofeín a tak ďalej. Ale musíš si uvedomiť, ak žiješ takýto život, že to nie je optimálne a že dlhodobo takto fungovať a meniť peniaze za zdravie, pretože takto trjuješ svoje zdravie, nie je optimum. Vieš, že takto žiť z dlhodobého hľadiska nechceš. Takže ak si myslíš, že oddych je strata času alebo musíš byť v kuse

produktívny, treba si uvedomiť, že regenerácia a oddych sú produktivita. Ďalší veľmi bežný naratív v našich hlavách, ktorý nám kradne veľké množstvo energie, je snaha mať všetko pod kontrolou za každú cenu. Sú v našom živote veci, ktoré zmeniť dokážeme a sú to naopak veci, ktoré zmeniť nedokážeme. A veľké množstvo z nás sa za každú cenu snaží mať pod kontrolou veci, ktoré zmeniť nemôžeme. Prejavuje sa to v našom živote najmä tak, že sa sťažujeme alebo že ruminujeme nad niečím, že neustále premýšľame nad niečím a sťažujeme sa na veci, ktoré reálne zmeniť nejdú. Poriadne sa prehrýzť cez tento naratív

je z povrchného uhla pohľadu pomerne jednoduché. No veď netráp sa nad tým, čo sa zmeniť nedá a snaž sa sústrediť na to, že čo zmeniť vo svojom živote môžeš. No aj v mojom živote bolo dosť náročné prestať sa trápiť nad vecami, ktoré zmeniť nemôžem. Pretože nad mnohými vecami sme sa naučili trápiť sa alebo zamýšľať sa alebo venovať im svoju pozornosť od detstva. Je to proste u mnohých z nás zatrénované. Mnohí z nás si ani neuvedomujeme nad koľkými vecami my sa trápime alebo snažíme sa mať kontrolu, nad ktorými nemôžeme kontrolu mať. Nemôžeme mať kontrolu nad počasím, nad finančnými trhmi. Nemôžeme mať kontrolu nad náladami iných ľudí. to, že či niekto zomrie, či budeš dlho stáť na červenej alebo či akurát ty trafíš

červenú na piatykrát, keď stojíš niekde na križovatke. Sú to veci, ktoré zmeniť nedokážeme a eh snažíme sa ich kontrolovať. Aj keď častokrát vieme, že nie je šanca ich kontrolovať, ale vnútorný effort alebo narratív, ktorý máme v takýchto situáciách, je, že toto tak nemá byť. Toto sa takto nemalo stať. Toto sa takto nemá odohrávať. Aj keď pravda je taká, že kto si ty alebo kto som ja, aby som kázal, že či to počasie dneska malo byť také alebo nemalo byť také. Tá snaha o kontrolu vecí, ktoré my zmeniť nemôžeme, eh vyvstáva z našich očakávaní a z našich predstáv, ako by mali veci byť. Avšak nie sme stred vesmíru, ktorý by diktoval, ako veci naozaj majú byť. Ak by si ich dokázal zmeniť, tak je potom tvojím tvojím

poslaním a tvojou úlohou ich zmeniť. Ale čokoľvek mimo tvojej zóny kompetencie alebo tvojho poôľa zodpovednosti, čokoľvek, čo je mimo tohto, čokoľvek, čo nedokážeš zmeniť, sa nesnaáš zmeniť. V jednoduchosti sa to môže preniesť aj do eh tvojej práce, do tvojej úrovne energie skrz prácu alebo skrz vzťahy. Môžeš si to predstaviť veľmi jednoducho. Prídeš s nejakým nápadom do práce, ktorý môže byť skvelý a ten nápad sa tam nepresadí a skúsiš to druhýkrát, tretíkrát, štvrtýkrát a narazíš na to, že je to v nejakom eh morálnom konflikte s nejakým tvojím šéfom. A pokiaľ ty nemáš reálne páky na to, aby si toho šéfa nejakým spôsobom vymenil alebo obišiel alebo niečo podobné, tak v tom momente sa môžeš prestať s touto vecou

trápiť. Ak nie si ochotný ísť založiť si svoju vlastnú firmu, aby si tú svoju víziu preniesol ďalej. Ak si narazil na mŕtvy bod, tak ďalej sa s tým trápiť a nosiť nosiť so sebou vnútorný rozpor je tvoje dobrovoľné rozhodnutie. je prirodzená reakcia našej našej psychosomatiky aj nášho myslenia, že sa pohoršíme nad nejakými vecami v našom živote, ktoré nie sú v súlade s tým, ako my si myslíme, že život by mal bežať. Avšak keď si uvedomíš, prichytíš sa, že hromžíš momentálne alebo zlostíš sa nad niečím, čo sa zmeniť nedá, v tom momente sa toho môžeš zdať, pretože či ty sa už budeš zlostiť nad tou vecou, ktorú dokážeš zmeniť, alebo nebudeš sa nad ňou zlostiť, žiadnym spôsobom to tú vec nezmení. Jediné, čo to ovplyvní, je tvoj vnútorný rozpor, ktorý teba stojí veľa

energie. Do momentu, kým si tieto veci neuvedomuješ, nie si v úvodzovkách vinný z toho, že plytvaš energiou na veci, ktoré ty nedokážeš zmeniť. Ale keďže počúvaš, sleduješ tento obsah, eh a vieš teraz v tomto bode o tom, že ak sú v tvojom živote veci, ktoré ty nedokážeš zmeniť a ty sa nad nimi stále rozčuľuješ, to znamená, že sa ich držíš. To znamená, že vedome sa držíš toho naratívu, ktorý ti kradne energiu. Nedôveruješ tomu, že ten život v tých veciach, ktoré ty nedokážeš zmeniť, že sa uspravujú samé, že funguje, ja neviem, teraz buď nejaká karma alebo nejaké prírodné zákony, alebo životné zákony, alebo nejaký Boh, alebo nejaká inteligencia prírody. Toto je niečo, na čo sa môžeš spoľahnúť. To je niečo, čo som čomu sa potrebuješ učiť dôverovať. A učíš sa to tak, že aj napriek tomu, že

sa vo vonkajšom svete udialo niečo, čo ty považuješ, že je to v rozpore s tvojou predstavou o tom, ako by sa veci vonku mali diať, tak aj napriek tomu si uvedomíš, že si napätý a zbolníš. Vyserieš na to. Proste kašlem na to, dám svoju pozornosť inde, lebo týmto smerom nejde moja zodpovednosť. Týmto smerom to nevyriešim. Nedá sa to zmeniť. Nedá sa to ovplyvniť. Preto idem presmerovať svoju pozornosť na niečo, čo zmeniť, ovplyvniť dokážem. Vďaka tomu sa učíš, ako skladať zo svojich pliec také tie energetické bremená, ktoré so sebou nosíš a nemusíš. Je tu kopec vecí, nad ktorými a ešte aj ja sa sám prichytím, že sa nad nimi rozhorčujem a častokrát

až niekto druhý ma musí upozorniť na to, že kámo, ale toto ty ovplyvniť nevieš. Čiže toto je skill, toto je schopnosť, ktorú sa učíme rozvíjať, vnímať, čo dokážem vo svojom živote zmeniť a čo nedokážem zmeniť. Čo nedokážem zmeniť, od toho pozornosť preč. A nielen, že pozornosť, ale aj uvedomiť si, že ten môj vnútorný rozpor a naratív s tým, čo sa vonku deje, tie moje očakávania vytvárajú vnútorný rozpor, ktorý sa prejavuje aktiváciou sympatika alebo stuhnutím alebo napätím. Musím si to uvedomiť, že môj mozog, moja myseľ, moje telo je takto natrénované. Vidím niečo, čo nie je v súlade s mojou predstavou. Hneď sa cítim napätý. Tvoja vedomá pozornosť, to je to, čo my ľudia inteligentní máme, ťa môže ponaučiť o tom, že toto zmeniť nedokážeš. Keď si to

uvedomíš, pozornosť presmeruješ inde a uvedomíš si, že v tvojom psychosomatickom prežívaní, v tvojom tele, v tvojich svaloch zostalo nejaké napätie, ktoré ty vedome s presunom tej pozornosti potrebuješ uvoľniť. Dáš si fyziologický povzdych. Dvakrát sa zhlboka nadýchneš nosom a pomaly vydychuješ ústami. Ó, seriem na to a venujem sa niečomu inému. Toto je veľmi inteligentný prístup, vďaka ktorému v tom momente, keď sa zbavíš tohto napätia, znova cítiš energiu, ktorú si plytval do bezodnej studne. Doteraz odteraz nemusíš. Štvrtý naratív, ktorý je v dnešnej dobe

extrémne bežný a bol to jeden z najsilnejších naratívov, ktoré držali veľké množstvo nervozity a vykradali veľké množstvo energie z môjho života, je ten anglický pojem, že FOMO, fear of missing out, strach z toho, že mi niečo ujde. Taký ten vnútorný tlak na to, že musím byť všade a musím robiť všetko. Kryptomeny altcoiny umelá inteligencia, umelé obrázky. Každý teraz chce byť mentor, každý chce byť kouč, každý chce točiť videá na YouTube, každý teraz kvaskuje, každý teraz otužuje všetky tieto veci. A ja sa idem posrať z toho, že nemám šancu všetky tieto veci vychytať, ale mám pocit, že keďže teraz to robí každý, tak keď ja to nebudem robiť, tak vlastne prídem o nejaké životné príležitosti, že môj život bude chudobnejší, že zaostanem, že miniem

svoj životný eh vlak, že proste môj život bude stáť za prd, keď nebudem pri všetkom naplno. Za prvé, asi chápeš, že nie je šanca zapojiť sa do všetkých týchto vecí naplno. Za druhé, nie je potrebné sa zapojiť do všetkých týchto vecí naplno. Oni všetky tieto eh veci a trendy vyvstanú a pomaly upadnú. Nájdu si svojich osvojiteľov, ktorí to budú sa tomu venovať dlhodobo v každej jednej tejto oblasti alebo každej jednej tejto novej srande, vychytávke, filme, zábavke aplikácií, sociálnej sieti a tak ďalej. Každá si nájde nejakú svoju cieľovku ľudí, ktorí tam budú prehlbovať svoje poznanie alebo budú prehlbovať svoju činnosť, ale nikto sa nebude venovať

všetkému tomuto. A ja som v tejto oblasti zo seba robil obrovskú obeť, pretože ešte dodnes mám taký veľký veľké pnutie k tomu, že vyskúšať každú jednu novú vec, čo nie je problém. Nie je problém skúšať nové veci, ale problém je, ak máš ten vnútorný rozpor, tú vnútornú kritiku, že bože, ja to nestíham, ako to mám všetko zvládnuť, ak to mám všetko proste zhltnúť. Pravda je taká, že kvalita tvojho života a kvalita tvojej činnosti a kvalita byť dobrý, dobrý, poriadny, priebojný v nejakej konkrétnej tvojej oblasti tomu, čoho toho, čomu sa venuješ, či už sa to týka práce alebo vzťahov alebo čohokoľvek, čo je pre teba ako keby kľúčové v tvojom živote, to sa neodvíja od toho, že ako veľa vecí robíš. To sa odvíja od toho, ako prítomný dokážeš byť pri veci, ktorú

robíš. A to je v priamom rozpore s týmto strachom z toho, že ti unikne životný vlak alebo že zameškáš nejaké nové veci, nejaké nové trendy, pretože všetky tieto veci sú do momentu, kým neslúžia priamo účelu alebo vízii alebo misii, na ktorú ty si sa vydal, alebo problému, ktorý momentálne riešiš vo svojom živote. Dovtedy je to len rozptýlenie. A je dôležité si uvedomiť, že veci a trendy prichádzajú a odchádzajú. Všetky tieto veci, ktoré dneska sú in, eh, nevravím, že zmiznú, ale zmiznú. zmiznú možnože z pozornosti majority ľudí. Niektorí ľudia sa do toho zahĺbia, niektorí nie a prídu nové veci. Ale keď ten náš naratív a náš mindset je, že vlastne musím všetkého sa chytiť, musím všade byť, musím všetko

vyskúšať a všetko robiť, musím, ak je tam to musím, tak znova vytvára to pocit, že nestíham, nezvládam, jak to mám ja jednoducho sme v konštantnom strese, sme v konštantnom polapovaní tých ilúzií a tých trendov namiesto toho, aby sme dokázali tú jednu činnosť, ktorá je momentálne možnože najdôležitejšia v našom živote. či už je to oprava môjho vzťahu, alebo je to oprava môjho auta, alebo je to práca na nejakom projekte, alebo je to, ja neviem, že hra na gitare, alebo je to meditácia, alebo je to niečo, čo som si vybral, lebo viem, že je to pre mňa dobré, prospešné, alebo je to so mnou v súlade, tak všetky tieto trendy ma od tohto odpútvajú. Ale to, čo udáva kvalitu, je to, že ako prítomný dokážeš byť pri tom, čo robíš momentálne. Ako

prítomný dokážeš byť pri pozeraní tohto videa, ktoré si si vybral, že si ho pozrieš, pretože si mal pocit, že ti pomôže. Nakoľko dokážeš byť prítomný, aby si pozeral len na túto obrazovku a nerobil ďalších 15 vecí alebo keď nepozeráš na obrazovku alebo len to počúvaš, tak nakoľko dokážeš vnímať môj hlas. To je tá kľúčavá vec, nie? že koľko tých podcastov si vypočuješ, ako veľa dokážeš vyťažiť z toho, čo robíš momentálne, nie ako veľa vecí môžeš povrchovo si chytiť, ohmatať a tak ďalej. Vravím, skúšať môžeme. Jasné, ja skúšam každý jeden eh nový trend, ale nesmie ma to odputovať od toho, čo je pre mňa dôležité, pretože vytvára to v mojom tele stres, vytvára to vnútornú kritiku, vytvára to rôzne diery na mojom

energetickom vedre, skrz ktoré moju energiu strácam, pretože sa udržiavam v konštantnom strese. Takže už to nerobím. Takže zmena v tomto naratíve je v tom, že nie je dôležité koľko veľa vecí robíš vo svojom živote, ale ako prítomný si pri tom, čo robíš. To je kľúčová metrika, vďaka ktorej budeš mať pocit dobrý, vďaka čomu dokážeš dosiahnuť reálne veci vo svojom živote, do ktorých sa pustíš. A hlavne tam, kam ide tvoja pozornosť, tam ide tvoja energia. A ak tvoja pozornosť ide na 500 miest, kde reálne ani ty nemôžeš ísť, tak namiesto toho, aby tá energia išla do tých povrchových 500 miest, ide do tej kritiky za to, že nestíhaš ísť do tých

500 povrchových miest a vďaka tomu ti uniká to, čo máš pod nosom, to, čo reálne teraz potrebuješ urobiť. urobiť si okolo seba poriadok, vyriešiť a neviem, že finančné problémy alebo porozprávať sa o veciach vo vzťahu, ktoré si už dlho ignoroval alebo ozvať sa nejakému kamarátovi, na ktorého si dlho zabudol, alebo dokončiť prácu, ktorú máš rozrobenú. A keď ty stiahneš všetku tú svoju pozornosť od tej kritiky a od všetkého toho, čo si myslíš, že by si mal v živote stíhať a zvládať do tej činnosti, ktorú momentálne robíš, tak tú činnosť, ktorú momentálne robíš, urobíš ďaleko efektívnejšie, rýchlejšie, lepšie, vďaka čomu si ušetril obrovské množstvo energie a nebudeš sa cítiť byť vystresovaný a unavený a vyčerpaný po celý svoj život. No a s týmto naratívom

veľmi úzko súvisí naratív piaty, ktorý tiež bol dosť dominantný v mojej mysli a to je ten, že som si myslel, že vo svete je nedostatok. Eh, a častokrát sa s tým ešte stretám aj vo svojej vlastnej mysli, ale najmä v mysliach ľudí, ktorých mentorujem eh po prvýkrát. Ak máme pocit, že vo svete je málo vody, jedla, pracovných príležitostí, peňazí, kryptomien, ak máme pocit, že je nedostatok záujmu alebo dopytu o nejaké o nejaké služby, do ktorých my sme sa pustili, ak jednoducho v tvojich myšlienkach neustály pocit toho, že vo vonkajšom svete je nedostatok a že musíme medzi sebou zápasiť a musíme bojovať a musíme byť lepší než všetci ostatní, tak existujeme v konštantnom

boji, v konštantnej tenzii a v konštantnej nervozite. ktorá nás vyčerpáva a kradne našu energiu. Dojem čohokoľvek vo vonkajšom svete nie je realita. Je to len optika. Je to len spôsob, ktorým si sa naučil pozerať na svet. Či už skrz výchovu v možno v chudobnej rodine alebo skrz to, že si vyrastal medzi chudobnými kamošmi alebo medzi ľuďmi, ktorí možno neboli chudobní, ale stále o sebe tvrdili, že sú chudobní. Alebo tým, že si jednoducho počúval kadetade zo správ, eh zo školy, od učiteľov. eh jednoducho z celého svojho okolia, že vecí je nedostatok, hodnoty je nedostatok, peňazí je nedostatok a preto musíme spolu zápasiť. Problém tu je ten, že ak takýmto

spôsobom uvažuješ o svete, prichádzaš o možnosť vidieť a hľadať riešenia, ktoré nie sú v súlade s týmto naratívom. To znamená, že ak pochopím, že zdroje a príležitosti sú v neustálom pohybe a vytváraní, tak tvoje vnímanie vecí sa mení. odkláňaš svoju pozornosť od sledovania a pozorovania limitov na hľadanie a experimentovanie, ktoré ti môže priniesť do života nové možnosti. Vo svojom živote som na toto narazil veľmi veľakrát. Nech už sa jedná o akýkoľvek druhjnosti, či už sa jedná o peniaze, o sex, o vzťahy, o kamarátstvá, o nejakú plnosť prežívania, o nejaký tvoj eh fitness alebo o nejaké tvoje výkony v nejakom športe. V prvom rade narážaš vždy na svoj vnútorný limit vo

svojej vlastnej mysli. Dnes žijeme vo veľmi bohatej dobe, kde vďaka internetu máme všetci, každý jeden z nás má príležitosť vygenerovať aj peniažky na to, aby financie, jedlo, kvalita jedla nebol problém. Avšak na to musíš byť schopný uvažovať takýmto spôsobom. A na to, aby si bol schopný uvažovať takýmto spôsobom, potrebuješ prestať uvažovať tým spôsobom, že vo svete je nedostatok. Ten naratív, že vo svete je nedostatok, sprevádzal dlho aj mňa pri všetkých mojich projektoch, aj pri točení všetkých týchto videí. Práve pocit, že je tu nedostatok, ja neviem, že záujmu alebo že je tu nedostatok peňazí, nedostatok ľudí, ktorí by boli ochotní nakúpiť eh veci, do ktorých ja som chcel investovať, ma odrádzalo od toho, aby som všetky tieto činnosti robil a zároveň ma to držalo vždy v pracovných

pozíciách, eh, na miestach, pri ľuďoch, kde som sa necítil fajn, kde som tratil obrovské množstvo energie. Večer, keď som išiel zaspávať tým, že som vedel, že mám rodinku, že mám eh že mám nejakú zodpovednosť, že sú tu ľudia, ktorí sa na mňa spoliehajú a že vnímam, že je tu nedostatok všetkého, ako v tomto dokážem prežiť. Vytváralo to vo mne obrovské množstvo nervozity, strachu, obáv a tam som všade tratil veľké množstvo energie, pretože ten môj nervový systém bol v neustálom sympatiku. až v momente, keď som sa naučil vnímať, že sú tu nejaké limity mojej mysle, ktoré môžem sa snažiť prekročiť alebo ktoré začnem ignorovať a namiesto toho, aby som im venoval pozornosť, sa začal pozerať na svet, na všetky príležitosti, čo sa týka peňazí, vzťahov, akéhokoľvek druhu

hojnosti, keď som sa na tieto veci začal pozerať skôr len zvedavým detským pohľadom, že ako tuná dokážem viac priniesť, viac vygenerovať, nájsť nový spôsob, ako zvýšiť záujem, ja neviem, o nejakú problematiku, ako modifikovať pocit dostatku vo svojom živote, tak vždy som našiel cestu. Ale keď máme pocit, že vo svete je nedostatok čohokoľvek, tak zväzujeme si týmto naratívom ruky. A vďaka tomu, keď človek ešte žije niekde na východnom Slovensku ako ja, kde ako mnohí vravia nie je nič, tak zostávame v takom naratíve, že sa len to sťažujeme na veci a vnímame, že je tu nič a žijeme v tom ničom. Avšak keď začneš na ten svet pozerať s novými

a s čerstvými očami a zbavíš sa tohto naratívu alebo uvedomíš si, že ten naratív v tvojej hlave je a vykašleš sa na to, tak začneš sa pýtať seba samého, dobre, ako tu dokážeme niečo stvoriť v tom v tejto ničote? Lebo táto ničota je ničota je úplne, že ideálne miesto na to, aby tu vzniklo niečo. To bol môj prípad. A môžeš sa opýtať ty sám seba, že v ktorej tvojej životnej oblasti ty vnímaš, že je nedostatok niečoho, lásky, peňazí, nejakých hodnôt, nejakého materiálu alebo nejakých služieb alebo alebo niečoho podobného. Všetky tieto diery ty dokážeš vyplniť alebo dokážeš dokážeš nájsť spôsob, ako si tej danej hodnoty, ktorá tebe chýba, priniesť do života viac. Avšak je ti umožnené priniesť tejto hodnoty do svojho života viac iba vtedy, ak prestaneš veriť tomu, že že to nie je možné. A tuto vyzerá, že sme tak trošku odbočili od energie, ale

neodbočili sme, pretože každý z nás potrebuje financie do svojich domov, každý z nás potrebuje dobrých ľudí do svojich domov, každý z nás potrebuje dobré jedlo do svojich domov. Minimálne tieto tri veci potrebujeme mať. Potrebujeme mať strechu nad hlavou a mať zabezpečené tieto veci. A ak my vystupujeme z toho naratívu, že no tak ja zarábam teraz 600 € a preto nič si nemôžem eh ako keby dovoliť a pravdepodobne aj za rok to tak bude, aj za dva, aj za tri, aj za päť, aj za 10, tak to tak zostane a s pribúdajúcou infláciou a životnými nárokmi a tak ďalej stále vstúpa miera stresu, pretože vidím, že no toto ja teraz zarábam, toto sú moje možnosti a hotovo, hej? A teraz čokoľvek, čo príde do môjho života, pre mňa komplikácie je pre mňa stres a tam tratim obrovské množstvo energie. A

pritom kľúčové, čo je treba zmeniť, je naratív. Dnes zarábam 600 € ale viem, že že na nejaké optimálne prežívanie pre mňa by bolo dobré zarobiť aj neviem, že 2000 mesačne. Tak idem hľadať možnosti, lebo sú tie peniaze. Je tu kopec ľudí, ktorý mi dá peniaze, ktorý kto mi dá 2 000 €. Možno nie za to, čo robím dnes, ale ja sa môžem naučiť, čo môžem robiť, čo môžem, komu môžem pomôcť, akým spôsobom, ako môžem využiť moje vlohy alebo môj čas na to, aby mi niekto tieto peniažky zaplatil. Určite sa to nájde, určite sa to dá, ale až v momente, kedy prestaneš narábať s tým vnútorným naratívom, že je tu nedostatok čohokoľvek. Vo svete nie je nedostatok takmer ničoho, okrem možno nejakých

vzácnych surovín. Šiesty naratív, ktorý kradne veľké množstvo energie z nášho prežívania a zo všetkých činností, ktorým sa venujeme, je naratív, kde si hovoríme, že ja musím všetko zvládnuť sám. Eh a toto je častokrát naratív, ktorý pramení z nejakej traumy alebo z nejakého pocitu opustenia v detstve. A ja som si ho zažil asi pravdepodobne dostatok. A eh posledných 30 rokov som sa snažil vlastne dosť sám pred sebou si dokázať a vlastne nakoniec to je aj, že aj pred celým svetom som sa snažil si dokázať, že vlastne všetko zvládnem sám, že som dostatočne silný a nepotrebujem nikoho iného pomoc. A nejde tam ani tak o to, že sa snažím ukázať eh svoju silu a svoju nezlomnosť, ale hlavne tam išlo

asi o to, že som sa necítil byť hodný eh komukoľvek hovoriť o svojich problémoch. Necítil som sa hodný požiadať kohokoľvek o pomoc. Avšak v momente, keď som pozoroval tento naratív vo svojej mysli a začal som ho trošku spochybňovať a začal som trošku sa otvárať nejakým iným ľuďom a častokrát to nebolo o tom, že som zhodil im na plecia svoje problémy. Vôbec to nejde o to. Len som ľuďom porozprával možno o veciach, ktoré ma trápia a bolia, s ktorými zápasím. Tak tí ľudia mi častokrát eh odovzdali vhľad, ktorý výrazne zľahčil moju situáciu. A niekedy mi bohate stačilo len, že ma niekto vypočul, že ani som nepotreboval žiadnu radu. Niekedy mi stačilo len vedieť, že môžem s niekým zdieľať to, že mám ťažký život, že mám náročný život. A zrazu ten život bol výrazne jednoduchší, lebo som sa v ňom

necítil byť sám. A nie je to častokrát o tom, že by sme nemali takýchto ľudí okolo seba, ale my sa necítime dostatočne, ja neviem, že hodní alebo dostatočne bezpečne na to, aby sme sa v úvodzovkách ponížili a hovorili niekomu o tom, že že ako náročný život mám. A pozor, nezamieňajte si to so sťažovaním sa. Nie sťažovať sa na veci v mojom živote, ako každý okolo mňa ubližuje a práca je zlá a vojna a covid a eh peniaze, inflácia a neviem čo všetko možné. Ja nehovorím o sťažovaní sa, hovorím sa o reálnom trápení, reálny o reálnych prekážkach, ktorými ja sa pasujem. A nejdem z nich unikať, nejdem z nich eh nikam preč. Len jednoducho celá tá životná tiaž tak ako ju mám, proste je náročná a niekedy sa cítim

unavený, niekedy rozmýšľam, že či to má celé zmysel a niekedy sám o sebe pochybujem a tak ďalej. To je úplne iný druh rozprávania sa s inými ľuďmi. To nie je sťažovanie sa. Je to len opis toho, čo cítim. Je to len opis toho, s čím zápásim vo svojom živote bez snahy, aby človek mi dal nejaký do toho vhľad. Len sa takýmto spôsobom raz za čas s niekým porozprávať. Takíto ľudia sú, len my sa cítime byť ponížení, že o takýchto veciach začneme rozprávať. Avšak keď o nich začneme rozprávať, zrazu zistíme, že nie som sám, kto o tomto vie. A častokrát takýto človek, ktorému úprimne dokážeme vyrozprávať o takýchto veciach, sa stane takým naším minným fanúšikom. Nabudúce sa nás opýta, no ako sa ti darí

v tejto oblasti? A ďaleko je jednoduchšie sa potom eh nesie každé jedno bremeno, každá jedna ťažkosť v našom živote, lebo máš pocit, že na to nie si sám. Aj keď ten druhý človek ti s tým nejde nejak pomáhať, len o tom vie. Tak ako to znie ako nejaké kliše, ako nejaká neefektívna rada, tak veľmi silná a účinná rada to je, pretože aj keď ten druhý človek zrazu s tebou nejde niesť tvoj životný kríž, ale ty máš pocit, že ho nenesieš zrazu sám. A to je veľká úľava pre psychosomatiku. Je to veľká úľava, veľké uvoľnenie vedieť, že o mojich ťažkostiach, o mojom boji vie ešte niekto ďalší. Preto robím aj mentoring, aby ľudia mohli prísť sa o týchto veciach porozprávať. Preto ľudia

častokrát namiesto toho, aby sa porozprávali so svojimi partnermi, so svojou rodinou a tak ďalej, radšej zaplatia mne, aby sme sa mohli o týchto veciach porozprávať, aby sa pri niekom cítili dostatočne bezpečne na to, aby mohli o všetkých týchto svojich ťažiach porozprávať a aby vďaka tomu získali možno nejaké nové vhľady. Ale najčastejšie je to fakt, že o tom, že človeku obrovsky pomôže, obrovský uľavý a dodá mu veľa energie len to, že vie, že o tom svojom boji nevie sám. A nie je to nič ponižujúce. Dokonca by som povedal, že je to veľký prejav chrabrosti a odvahy byť odvážny dostatočne na to, že požiadam niekoho, že počuj kámo, potreboval by som s niekým sa o tomto porozprávať. Nič od teba neočakávam. Nič eh nič nechcem, aby si mi žiadnym spôsobom pomáhal. Len chcem, aby proste niekto o tomto vedel,

že ak to mám ťažké, len sa potrebujem z toho vykecať. A chce to veľkú odvahu. Nie je to žiadna zbabelosť, je to veľká odvaha zrušiť ten naratív, že musím všetko zvládnuť sám. Nemusíš. A dokonca v krajných prípadoch môžeš požiadať aj o pomoc. U mňa to napríklad nebolo len o tom, že eh som sa potreboval s niekým vyrozprávať, lebo ja už to týchto takých rozprávačiek mám za sebou veľmi veľmi veľmi veľmi veľa. Eh aj ako mentor, aj ako človek, ktorý sa mentoruje u niekoho. Ale keď som začal takto dôverovať trošku viac sám sebe, začal som trošku viac dôverovať ľuďom a začal som byť schopný dosť relevantne aj žiadať o pomoc od druhých ľudí. A zrazu všetky moje projekty, všetci všetky veci, na ktorých ja pracujem a eh nie sú to len pracovné veci, ale aj vzťahové

veci, rodinné veci, rôzne fyzické veci v mojom v mojom prostredí, v mojom okolí, všetko sa rozbehlo a začalo sa to riešiť a posúvať vpred takou rýchlosťou, ako som si v živote nedokázal predstaviť. Nemusíš všetko zvládnuť sám. Sám len prichádzaš do tohto sveta a odchádzaš z tohto sveta. Meditovať potrebuješ sám. Robiť introspekciu, spisovať svoju víziu potrebuješ sám. Môžeš robiť za sprievodu kurzu, ktorý sme dali dokopy ja s Peťom Podlesným, ale to je vec, ktorú musíš robiť sám. Ale všetky ostatné veci vo svojom živote nie si na nich sám. Nič nerobíš izolovane od všetkých ostatných ľudí. Je to len naratív. No a posledný bod nie je tak úplne ani naratívom, ale skôr rozpoložením alebo mindsetom, s ktorým vstupuješ do činnosti, ktoré ideš

robiť. A tento mindset, neviem ako ho lepšie nazvať, majster Joda to vo viezdnych vojnách povedal skvele. Try not. Do or do not. To znamená, že rob, neskúšaj. Skúšanie bez zmyslu namiesto robenia je flákanie sa. Čo tým chcem povedať? Skúšať veci vo svojom živote je super. Ja každý deň skúšam nejaké dva, tri nové veci. Či už nejaké online nástroje alebo nejaký nejaký druh športu, nejaký druh kreatívnej činnosti alebo zábavy a tak ďalej. skúšam rôzne veci, ale keď hovorím tu o skúšaní, hovorím o prístupe. Poviem ti veľmi jednoduchý príklad, ktorý som si všimol vo svojom vlastnom živote. Ja som veľmi dobrý uspávač deti. Vlastne deti si navykli skôr na mňa, na ako na uspávača,

než ako na mamku. A ja som si raz v našej debate všimol takú drobnú nuancu. Bolo treba, aby manželka namiesto mňa skočila k maličkej asi vrátiť jej cumlík alebo zobrať niečo zobrať niečo, kde bolo treba otvárať šuflík a dať dotku asi dcérke, niečo v tomto zmysle. Bol som to urobiť v tej danej noci ja urobil som to, dcérka sa nezobudila. Potom to bola urobiť manželka, dcérka sa zobudila. Potom som to bolo urobiť ja, znova sa to nestalo. A potom išla druhý druhýkrát manželka, znova sa dcérka zobudila. A celý čas vlastne za každým, keď tam bola manželka, som si všímal na kamere detskej, že akým spôsobom postupuje moja manželka. Kroky robila prakticky také ako ja, ale ja som do toho išiel uvoľnený. Ale keď sa manželka druhýkrát vrátila od toho bábätka, bolo

treba ísť tretíkrát a ona hovorila, že ja ja sa už ani nepokúšam. A vtedy ja som si uvedomil, že aha, ty sa pokúšaš ísť dať jej dudku, aby sa nezobudila. A rozdiel medzi tým, čo robí ona a čo som robil ja, bol v tom, že ja som sa nepokúšal ísť dať dudku dcérke, aby sa nezobudila. Ja som išiel dcérke dať proste dudku, aby spinkala ďalej. A ono to znie ako len taká hra slov. Lenže ja som vedel presne, čo idem robiť a a neišiel som sa pokúšať urobiť niečo dobre, aby sa niečo nepokazilo. Išiel som to urobiť tak, aby to bolo urobené dobre. Stále to znie ako len nejaká slovná nuanca, ale je to obrovský rozdiel na úrovni psychosomatiky a na úrovni sústredenia, pretože v prípade manželky, manželka sa sústredila na všetko, čo sa dalo posrať, na všetko, na čo sa dalo stúpiť, kvaknúť alebo ja

neviem, ako sa dá ten úkol pokaziť a preto bola v obrovskej tenzii a musela dávať pozor. Keď som však do toho išiel ja, išiel som priamo urobiť tú vec, ktorú bolo treba urobiť bez toho, aby som sa obával, aby som stresoval a išiel som tam vlastne úplne uvoľnený a dcérka si to ani nevšimla. A teraz sa nejdem o tom baviť, že či nejaké biomorfologické pole iné vysielala moja manželka alebo ja, ale naratív v našich hlav našich hlavách bol iný. Ona išla, strnula, ju vystresovalo, ona sa vrátila naspäť a bola zadýchaná. Ja som to urobil tak, že ma to nestalo žiadnu žiadne množstvo energie. A nejde tu len o to, že keď ideš robiť nejaké veci, tak aby si sa nepokúšal robiť, ale aby si ich robil. Eh, v tom slova zmysle, že či do toho ideš napnutý alebo či do toho ideš uvoľnený. Lebo priznám sa, že do veľkej

miery v našom prípade, v tomto príklade, ktorý som hovoril, tam hrá rolu to, že vlastne ja som to už robil 1síckrát. Fakt, že niekoľko tisícrát som to robil doslova. Ale veľmi dôležitá vec je, že keď ideš aj robiť akúkoľvek vec, napríklad vo svojej práci ideš robiť nejakú rutinnú vec, nejakú rutinnú činnosť, ktorú robíš každý jeden deň, ani nevieš prečo, robíš ju len preto, lebo sa to od teba očakáva, ale necítiš v tom, nevidíš v tom žiaden hlbší zmysel a proste nechce sa ti tam byť a robíš to s obrovským vnútorným rozporom, tak tá kvalita práce nielen že nie je dobre urobená, nie je urobená efektívne, nie že je len odfláknutá, ale teba vykonanie tej odflaknutej tej verziei stálo strašne veľké množstvo energie verzus keby to robil človek, ktorý vie prečo to

robí, nemusí ho to vyslovene baviť, ale že vie prečo to robí. Robím to preto, lebo lebo tým napĺňam momentálne prácu, za ktorú dostanem len dajakých smiešnych 600 €. Ale eh viem, že je to len medzikrok na eh mojej ceste, kde ja sa chcem dostať kdesi ďalej, tak idem to urobiť čo najefektívnejšie. Nejdem sa to pokúšať robiť. Nefľákám to, nerobím to tak, že pol na pol, že vlastne moja myseľ je niekde inde a ja sa tu snažím niečo urobiť. je to, že viem prečo to robím, pretože potrebujem čo najskôr odmákať túto robotu, dokončiť tento projekt, aby som mohol ísť k ďalšiemu kroku, k nejakej ďalšej k môjmu ďalšiemu povolaniu alebo aby som mohol si proste zarobiť na nejakú na nejaký hudobný nástroj, ktorý som chcel celý život mať alebo že jednoducho viem, prečo to robím, prečo robím tú činnosť. Tak keď

vieš, prečo ju robíš, ideš robiť efektívne a si naplno pozornosťou tam. Aj svojimi rukami si tam. Avšak mnohí z nás fungujú tak, že mám pocit, že toto by malo byť urobené alebo niekto to odo mňa požaduje alebo robím to preto, lebo aby druhí na mňa nepozerali blbo, že nič nerobím alebo nemám poriadny dôvod. Nedávam tej práci zmysel, nemám tam hlbší zmysel. Neviem prečo to robím. Nie som si plne vedomý. Lebo ja keď sa ťa už opýtam, že prečo robíš tú a tú vec, napríklad v práci nejaký projekt, tak možnože po 10 minútach dôjdeme k tomu, že vydoluješ zo seba to prečo. Ale kľúčové je vedieť od začiatku pri každej jednej činnosti, do ktorej ideš, vedieť prečo ju robíš. Pretože keď vieš, že prečo danú činnosť robíš, usmerňuje sa tam ďaleko jednoduchšie fokus,

sústredenie a všetka tvoja psychosomatická energia, ktorú dokážeš efektívne sústrediť do činnosti, ktorú ideš robiť. A čokoľvek, čo dokážeš robiť efektívne, šetrí tvoju energiu a dokáže ťa to zároveň aj napĺňať, lebo vieš, že to robíš dobre. Verzus keď to robíš len, aby sa nepovedalo, alebo keď to robíš, ani nevieš prečo. Robíš to, ja neviem, že zo zvyku. Veľa vecí robíme zo zvyku. A presne preto to platí práve to, čo povedal majster Joda Oda vzdnych vojnách. Do or do not, there is no try. Nie je tu žiaden pokus. Skúšať nové veci môžeš, ale keď ideš skúšať nové veci, tak ich rob. Eh, keď ideš v živote si nedržal gitaru v ruke a zoberieš tú

gitaru do ruky, tak môžeš len sa ako pokúšať niečo s tou gitarou robiť. Alebo keď sa chceš naučiť hrať na gitare, tak sa ideš učiť hrať na gitare. To už nie je skúšanie, to už je učenie sa. Akúkoľvek činnosť počas svojho dňa, ktorú ideš robiť. A môže to byť kľudne aj oddych, môže to byť relax, môže to byť hra, môže to byť hra na hudobný nástroj, môže to byť zároveň aj práca, môže to byť projekt, môže to byť umývanie podlahy, môže to byť umývanie riadov. ktorúkoľvek z týchto činností, keď ideš robiť a vieš prečo ju robíš, vieš tam nakoncentrovať všetok svoj fokus, všetku svoju psychosomatiku, všetku svoju energiu a dokážeš to robiť efektívne. A keď robíš veci efektívne a pozrieš sa na nich, že sú urobené dobre,

sú urobené efektívne, aj keď niekedy je to limitované našou skúsenosťou, tou danou činnosťou, ale keď sa pozrieť na to, že v rámci mojich schopností a všetkého, čo mám k dispozícii, som to urobil fakt, že efektívne dobre, tak získavame nejaký druh vnútornej dopamínovej motivácie, vďaka čomu sa cítime po vykonaní takejto dobre odvedenej práce, činnosti. Hoc je to relax alebo prechádzka, sa cítime dobre. Sa cítime byť revitalizovaní, sa cítime byť nabití energiou. verzus keď neviem, prečo robím veci, robím to len preto, že na mňa druhí pozerajú, aby som nevyzeral blbo, lebo sa to odo mňa očakáva, lebo robím to len zo zvyku a vlastne moja myseľ aj moje telo aj všetko by chcelo byť niekde inde. A ja toto robím proste len preto, lebo som za to platený a ešte

tri hodiny do firontu. Tak toto je čierna bezodná studňa na všetku tvoju životnú energiu. A ty keď takto tráviš svoj svoje pracovné dni, keď takýmto spôsobom umývaš riady, keď takýmto spôsobom perieš, ustieľaš si posteľ, keď takýmto spôsobom robíš čokoľvek vo svojom živote, tratíš zásadné množstvo energie zo svojho života. A nielen, že energie eh takej tej kalorickej, neurálnej, ale takej tej vášnivej libido sexuálnej tvorivej energie, ktorú by si si mohol potom kumulovať a priniesť ju domov a zdieľať ju so svojou rodinou, so svojimi známymi, so svojimi eh záľubami, so svojimi eh tvorivými činnosťami.

Lenže ty to všetko vyplytváš a nahádžeš do čiernej bezdodnej diery, kde vlastne robíš niečo len preto, že ťa niekto platí a a nemáš ani nejakú ďalšiu víziu, že k čomu by ťa ten plat mal priviesť. Nevieš vôbec, prečo to robíš. Robíš to len tak, že len tak. Nerobiť veci len tak. Aj keď ideš robiť veci len tak, napríklad, že ideš meditovať alebo že ideš sa len tak prejsť, tak ideš na prechádzku a tam môžeš byť naplno. Môžeš vedieť, prečo tam ideš. A častokrát môže byť, že aj nevieš, že prečo tam ideš, ale cítiš, že by si tam mal ísť. A to, že cítiš, že by si tam mal ísť, je presne dôvod, prečo tam ideš. Verzus keď vôbec nevieš a si tu len preto, lebo ťa tu niekto

postavil. Niekto ťa to postavil za pás, kde ty ukladáš nejaké veci alebo robíš tam robíš tam niečo a keď nemáš ďalšiu víziu, že prečo to robíš, tak tam, kámo tratíš úplne všetku svoju vlastnú sebaúctu sebahodnotu sebadôveru energiu, libido, vitalitu, úplne všetko. A ľudská bytosť na toto na toto nie je stavaná. A verím tomu, že ľudia, ktorí sledujú tento kanál, sledujú tieto videá, buď takéto veci nerobia, alebo od dneška začnú výrazne viac sa sami seba pýtať, prečo robím tieto veci. Pretože tu ide všetka moja radosť, všetka moja energia. Vážim si seba a svoj život, ktorý mám iba jeden, dostatočne na to, aby som prestal len skúšať, aby som začal robiť. A pre tých z vás, ktorí máte pocit, že ste vo svojom živote

stratení a neviete poriadne si zodpovedať na tieto otázky, prečo, častokrát to, že si nevieme poriadne zodpovedať na otázky, že prečo tieto veci robím, častokrát to premení z toho, že nevieme, čo je naša životná vízia. nemáme žiadnu životnú víziu. A pojem životná vízia znie príliš možno všeobecne alebo príliš jednoducho, ale vízia alebo sny alebo vizualizácie mnohých z nás častokrát pramenia z nejakej zranenej detskej verzie seba samého, že napríklad keď sme vyrastali v chudobe, chceme byť milionári, žili sme v neláske, chceme eh veľa uznania alebo validácie zvonku a to nie je úplne autentická vízia. A na to, ako si vybudovať svoju vlastnú autentickú

víziu, ktorá nie je riadená našimi vnútornými zraneniami. Tak o tom sme točili kurz s Peťom Podlesným, ktorý nájdeš na stránke metanoja.sk. Odkaz na to nájdeš dole v popise pod videom. Je to veľmi obšírný kurz. Eh, dokonca po novom to už nebude len kurz, ale ideme ho postupne každý mesiac rozširovať na platformu pre ľudí, ktorí viac nechcú fungovať na autopilota. Ak ťa to náhodou zaujalo, môžeš to vyskúšať. Veľmi rá ťa uvidím na druhej strane spolu s Peťom Podlesným. Ak ti toto video nejakým spôsobom pomohlo, veľkú radosť. Daj mi, prosím ťa, vedieť, čo z týchto bodov ťa zaujalo. Prípadne, ak ty máš nejaký svoj naratív, ktorý eh vnímaš, že si vo svojom živote zmenil a zrazu si cítil ľahkosť, energiu, uvoľnenie vo svojom živote, daj to vedieť dole do

komentárov. napomôžeš tak celej tej komunite, ktorá tieto videá sleduje a môžeš to video zazdieľať s ďalšími ľuďmi, ktorým myslíš, že by mohlo pomôcť. Volám sa Vlado Rožko a mojím cieľom je nakopávať rit strachu, neodváhe, prokrastinácii a tukovým bunkám pomocou vedy a úvah z môjho vnútra. Preto, ak s mojím cieľom súzneš, prihlás sa na odber tohto kanála a vidíme sa pri ďalšom videu. Ja.

Časté otázky

Môže zmena myslenia naozaj ovplyvniť fyzickú energiu?

Áno, naratívy a presvedčenia priamo ovplyvňujú hormonálnu a nervovú sústavu, takže vnútorný rozpor alebo chronický stres z nesprávnych motívov reálne vyčerpáva telesnú energiu, nielen psychickú pohodu.

Stačí na vyriešenie únavy len zdravá strava a spánok?

Nie úplne – kvalitná výživa, spánok a pohyb sú dôležité, ale vyriešia len časť únavy. Ak pretrvávajú škodlivé naratívy (napr. že oddych je strata času), biohacking má obmedzený efekt.

Ako spoznám, ktorý naratív mi kradne energiu?

Všímaj si situácie, v ktorých sa cítiš vystresovaný, vinný alebo napätý bez zjavného fyzického dôvodu – často tam nájdeš presvedčenie typu 'musím to zvládnuť sám' alebo 'nesmiem si oddýchnuť'.

Je FOMO skutočný problém, alebo len výhovorka?

Je to reálny psychologický mechanizmus, ktorý vytvára chronický stres tým, že rozptyľuje pozornosť medzi príliš veľa vecí naraz namiesto sústredenia sa na to, čo je skutočne dôležité.

Ako začať meniť naratív o nedostatku vo svojom živote?

Prvým krokom je uvedomiť si, že pocit nedostatku je naučená optika, nie fakt, a začať sa pýtať, ako môžeš danú hodnotu (peniaze, vzťahy, príležitosti) aktívne vytvoriť alebo priniesť namiesto pasívneho prijímania limitov.

Súvisiace videá