Ako zvládnuť stres a využiť ho v prospech svojho života?

V skratke

Stres nie je jednoliaty jav – rozlišujeme akútny (prospešný), strednodobý a chronický stres, pričom každý si vyžaduje iný prístup. Chronický stres väčšinou spúšťajú myšlienky a interpretácie, nie reálne ohrozenie, preto kľúčom je zmena myšlienkových vzorcov cez spánok, pohyb, sociálny kontakt, meditáciu, vďačnosť a vybrané doplnky výživy (ašvaganda, L-theanín, omega-3). Video ponúka aj filozofický pohľad – chronický stres môže fungovať ako kompas ukazujúci, na čom nám v živote skutočne záleží.

Kľúčové momenty

Čo presne je stres a prečo ho zažívame?

Stres je prirodzená fyziologická a psychologická reakcia nervového systému na stresor, ktorý môže byť fyziologický (zranenie, chlad, vírus) alebo psychologický (práca, vzťahy, financie). Aktivuje sympatický nervový systém (fight or flight) – v priebehu milisekúnd sa vyplaví acetylcholín, kortikotropín, kortizol a adrenalín, čo zvýši tep, tlak, pozornosť a prekrví svaly potrebné na reakciu, pričom utlmí trávenie a reprodukciu. Táto reakcia začína opadať už v momente, keď na stresor začneme reagovať, nie až keď úplne zmizne.

Prečo majú ľudia oveľa viac stresu než zvieratá?

Zvieratá stresuje len predátor, hlad, smäd, chlad/teplo alebo sociálna izolácia, no človek si so svojím rozvinutým frontálnym kortexom spája s prežitím oveľa viac vecí – prácu, vzťahy, reputáciu, sociálne siete. Čím viac vecí si podvedome spájame s prežitím, tým viac podnetov dokáže spustiť stresovú reakciu, aj keď reálne ohrozenie neexistuje.

Ako zvládnuť akútny krátkodobý stres?

Najúčinnejším okamžitým nástrojom je fyziologický povzdych – dva rýchle nádychy po sebe a pomalý výdych, opakovaný 2-3×, ktorý do 15 sekúnd utíši sympatický nervový systém a aktivuje pokojový parasympatikus. Odporúča sa robiť ho pred jedlom a pred spánkom, funguje kedykoľvek a nevyžaduje žiadne pomôcky.

Ako sa dá zvýšiť odolnosť voči strednodobému stresu?

Odolnosť sa buduje dobrovoľným a vedomým vystavovaním sa akútnemu stresu – ľadové sprchy, šprinty, hyperventilačné dýchanie typu Wim Hof alebo čelenie konkrétnym strachom – pri súčasnom trénovaní pokojnej mysle napriek vysokej telesnej aktivácii. Tento tréning posilňuje aktiváciu parasympatika a prenáša sa aj do bežných stresových situácií, ako sú náročné rozhovory či pracovné pohovory.

Prečo chronický stres spôsobujú väčšinou naše myšlienky?

Pri chronickom strese reálny stresor v prítomnom okamihu väčšinou fyzicky neexistuje – ide o predstavu, spomienku alebo interpretáciu, ktorú mozgová kôra vyhodnotí ako ohrozenie života. Preto financie, vzťahy, sociálne siete či strach zo zlyhania môžu spúšťať rovnakú stresovú reakciu ako reálne nebezpečenstvo, a kľúčom k riešeniu je pochopenie a zmena týchto myšlienkových vzorcov, nie iba upokojovanie tela.

Aké doplnky výživy pomáhajú so stresom?

Najviac vedecky podložený účinok na stres má ašvaganda (300-500 mg extraktu), ktorá znižuje kortizol a úzkosť a zlepšuje spánok. L-theanín (200-400 mg denne) pôsobí ako upokojujúci stimulant a zlepšuje sústredenie, najmä v kombinácii s kofeínom. Omega-3 mastné kyseliny (od 1000 mg EPA denne) pomáhajú pri depresii, úzkosti a znižovaní zápalu. Medzi ďalšie skúmané látky patria šafrán, rodiola, maca, medicinálne huby, CBD, medovka či valeriána.

Praktické kroky

  1. 1Pri akútnom strese použi fyziologický povzdych: dva rýchle nádychy za sebou, pomalý výdych, zopakuj 2-3×
  2. 2Dobrovoľne sa vystavuj miernemu stresu (studená sprcha, šprint, náročný tréning) a trénuj pri tom pokojnú myseľ
  3. 3Zabezpeč si kvalitný a dostatočne dlhý spánok – bez kofeínu a modrého svetla pred spaním, v tme
  4. 4Zaraď denný pohyb, aj krátku prechádzku, ideálne v prírode
  5. 5Udržiavaj pravidelný sociálny kontakt – objatia, rozhovory, spoločný čas s blízkymi
  6. 6Praktizuj krátku meditáciu – pozoruj svoje pocity bez posudzovania a snahy ich okamžite potlačiť
  7. 7Každé ráno a večer si zapíš alebo pomenuj tri veci, za ktoré si vďačný
  8. 8Zváž doplnky výživy ako ašvagandu, L-theanín alebo omega-3 mastné kyseliny
  9. 9Pri chronickom strese sa v pokoji spýtaj sám seba, čo ti stres naznačuje a čo treba v živote zmeniť alebo prijať

Spomenuté v tomto videu

Citáty

Nikdy nemôžeš vyriešiť problém na rovnakej úrovni myšlienok, na ktorej bol vytvorený.

Myseľ sa nedá ovládať mysľou.

Stres, ten pre mnohých fatálny stres, je vlastne kompas.

Ak zmením život sebe, zmením život celému svetu.

Štúdie a výskum
  • Fyziologický povzdych (dvojitý nádych a pomalý výdych) dokáže behom približne 15 sekúnd utíšiť sympatický nervový systém a aktivovať pokojový parasympatický nervový systém; existuje viacero štúdií potvrdzujúcich účinnosť tejto techniky.Zdroj: Stanfordské laboratórium prof. Andrewa Hubermana
  • Akútny krátkodobý stres vyplavuje takzvané prirodzené zabíjačské bunky (natural killer cells), ktoré chránia telo pred bakteriálnymi a vírusovými infekciami a majú potenciál bojovať aj s niektorými nádorovými ochoreniami.
  • REM fáza spánku umožňuje mozgu znova prehrávať náročné spomienky bez emocionálnej záťaže a bez vyplavenia stresových hormónov, čím znižuje ich stresový náboj.
  • Dlhodobá sociálna izolácia zvyšuje vylučovanie látky tachykinín, ktorá spôsobuje podráždenú náladu, paranoju, strach a pocit samoty.
  • Praktizovanie vďačnosti znižuje stres, zlepšuje náladu, pomáha pri syndróme vyhorenia a posttraumatickej stresovej poruche, zvyšuje mentálnu odolnosť a hladinu serotonínu a pomáha potláčať depresívne symptómy.

Slovník pojmov

Odborné a cudzie výrazy, ktoré vo videu zazneli — vysvetlené jednoducho.

Kortizol
Hormón nadobličiek, ktorý sa vyplavuje pri strese a dlhodobo zvýšený spôsobuje zdravotné problémy.
Adrenalín (epinefrín)
Hormón a neurotransmiter, ktorý sa vyplaví pri strese a okamžite zvyšuje tep, tlak a pozornosť tela.
Sympatický nervový systém
Časť nervového systému zodpovedná za aktiváciu tela v stresových situáciách, teda reakciu bojuj alebo uteč.
Parasympatický nervový systém
Časť nervového systému, ktorá telo upokojuje a navodzuje stav oddychu a regenerácie.
Fyziologický povzdych
Dýchacia technika s dvoma nádychmi za sebou a pomalým výdychom, ktorá rýchlo upokojuje nervový systém.
NSDR (bezpánkový hlboký odpočinok)
Nahrávka alebo technika na hlboké uvoľnenie tela a mysle bez toho, aby človek zaspal.
REM spánok
Fáza spánku, počas ktorej mozog spracúva zážitky a emócie, čím znižuje ich stresujúci náboj.
Ašvaganda
Prírodná bylina (adaptogén), ktorá podľa štúdií znižuje stres, úzkosť a hladinu kortizolu.
Prepis videa69 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment

Stres považujeme za zlý len preto, lebo mu nerozumieme. A ja ti chcem posvietiť do tmy, ktorú so sebou prináša nezvládnutý stres. Stresu totiž existuje viacero typov a jeden od druhého sa zásadne líši. Jeden druh stresu naše telo omladzuje, podporuje náš imunitný systém a dodáva nám energiu. A ďalší typ nám spôsobuje celú radu psychických aj fyzických problémov, ako sú depresie, úzkostné poruchy, problémy so sústredením nespavosť nedostatok energie, poruchy príjmu potravy, problémy so srdcom a mnoho mnoho ďalších problémov. Dnes ti preto vysvetlím, čo stres skutočne je. Pomenujeme si typy stresu a ku každému typu ti dám efektívne nástroje na jeho zvládnutie. A tým nemyslím rady typu, aby si viac

relaxoval. Veda totiž v posledných rokoch vniesla do témy stresu veľa nových poznatkov, ktoré potrebujeme poznať a začať využívať, ak sa chceme ako civilizácia správať každou jednou generáciou o čosi rozumnejšie a láskavejšie. A na záver ti ešte prezradím jednu moju bonusovú úvahu, pomocou ktorej som sa naučil zo stresu ťažiť a nájsť vďaka nemu novú energiu a nové životné ciele. Chcem, aby si bol vybavený kvalitným manuálom na zvládnutie stresu v každej životnej situácii. Informácie v tomto videu sa opierajú o prácu Stanfordského laboratória profesora Hubermana a zároveň o moje osobné vhľady a skúsenosti. Takže si urob pohodu, uvoľni krk, ramená a môžeme ísť na to. Ak máš sluchátka, tak si ich nasaď, pretože počas celého tohto videa beží v pozadí

uvoľňujúci binaurálny byt v úrovni alfa. To, aby si sa trošku lepšie sústredil. Skôr než ti dám nástroj na ovládnutie stresu, je dôležité, veľmi dôležité, aby si vedel, čo stres je. Preto neskôr preletíme takú základnú teóriu, aby ti nakoniec všetko dávalo zmysel. Veľmi ti odporúčam nepreskakovať cez video, pretože ak pochopíš základné mechanizmy, bude pre teba oveľa jednoduchšie svoj stres zvládnuť. Takže poďme na to. Keď dnes poviem slovo stres, väčšine ľudí sa v hlave mihne niekoľko milisekúnd dlhá predstava mimoriadne domotaného kĺbka zhonov práce, telefonátov, detí, nevybavených emailov, komentárov, peňažných dlhov, hladu, povinností, blbých komentárov tvojho

šéfa, ktorý ťa pripravuje o zdravie, rozum aj o tvoju dušu. Ak fungujeme s takouto predstavou o strese, niet sa čo diviť, že si s ním nerozumieme. Poďme to teda uviesť na pravú mieru. Stres je prirodzená fyziologická a psychologická reakcia nášho nervového systému na stresor. Stresory, teda vplyvy, ktoré dokážu tvoj nervový systém stresovať, môžu byť fyziologické. Teda napríklad, ak sa popáliš alebo ak sa zraníš, porežeš alebo ak tvoje telo napadne nejaký vírus, alebo keď si jednoducho zabudneš v zime nejaký chladný večer bundu a je ti potom zima. Druhý typ stresorov sú psychologické stresory, ako napríklad enormné množstvo práce, ktorý ťa pripravuje o čas strávený s tvojou rodinou, negatívne správy z médií,

nedostatok spánku, nefunkčné vzťahy, finančné problémy, strach zo straty zamestnania, ale dokonca aj výstrel zo štartovacej pištole na maratóne alebo pri súťažných šprintoch. Stresová reakcia aktivuje takzvanú sympatickú vetvu nervového systému, ktorá je zodpovedná za aktivačné alebo naopak paralyzačné procesy v našom tele. Tento systém označujeme ako fight or flight, teda systém bojuj alebo uteč. Keď náš organizmus akýmkoľvek spôsobom zaregistruje stresor, v priebehu zopár milisekúnd prebehne kaskáda ultrarýchlych chemických zmien, ktorá vyzerá zhruba takto. V tele sa vyplaví neurotransmitér acetylcholín a kortikotropín, ktoré okamžite oslovia tvoje nadobličky a niektoré ďalšie orgány, ktoré následne zareagujú okamžitým vyplamením kortizolu na

epinefrínu, ktorý nazývame aj adrenalín. No a ten následne aktivuje niektoré časti nášho tela, ktoré sú potrebné pre reagovanie na danú stresovú situáciu a zároveň odstaví ostatné alebo iné časti tela, ktoré nie sú momentálne potrebné k tej danej reakcii na tú danú stresovú situáciu, v ktorej si. Pre lepšie pochopenie, predstav siáciu, že ideš cez prechod pre chodcov a zrazu spoza zákruty na teba vyletí auto a len zázrakom zabrzdí pár centimetrov od teba. Akoby lknutím prsta sa rapídne zvýši tvoja srdcová činnosť, krvný tlak. Zvýši sa potenie aj tvoja pozornosť. Zúži sa, ale zbystrí sa tvoje sústredenie. Vypne sa kreatívne myslenie, rozšíria sa ti zreničky, naleje sa ti krv a energia do nôh a ty

sa zrazu len prichytíš, ako si v priebehu milisekundy od auta odskočil, ako keby ešte o čosi skôr, než si to auto mohol reálne vnímať svojimi očami a mysľou. No a po pár sekundách s vygulenými očami vnímaš extrémne množstvo energie vo svojom tele, extrémne zrýchlený dych a ak by si sa v danej chvíli poriadne zamyslel, zistíš, že tvoje trávenie je momentálne úplne potlačené. Rovnako je potlačená aj tvoja reprodukčná sústava a ak si ešte náhodou pred pár sekundami potreboval odskočiť na toaletu, tak zrazu je tá potreba pravdepodobne úplne fuč. Celé toto domino fyziologických, neurochemických a psychologických zmien prebehne behom niekoľkých milisekúnd. Tak to rýchle, múdre a precízne naše telo je. Hlavnou úlohou stresového

systému a jeho reakcií je teda za prvé aktivácia toho, čo momentálne potrebné je. Teda napríklad rozšírenie zreničiek, aktivácia imunitného systému, zrýchlenie tepu, prekrvenie nôh a tak ďalej. Za druhé, deaktivácia toho, čo momentálne potrebné nie je. teda napríklad trávenie a reprodukcia. Za tretie, stimulácia tela k pohybu alebo k akcii. To je presne to napätie, ktoré sa z teba tlačí von a núti ťa bežať, odskočiť, pobiť sa, utekať alebo nervózne klepať prstami po stole. A za štvrté je to agitácia alebo tvorba nutkania niečo povedať, čo sa často prejavuje ako impulzívny výkrik, nevážané slová alebo jednoducho začať

konverzácie, do ktorej sa ti nechce, ale je potrebná riešenie danej stresovej situácie. Takto stres jednak informuje našu myseľ o tom, že je v dohľade nejaký druhia alebo predátora a zároveň nás núti k akcii, ktorá má za úlohu toto ohrozenie do čo možno najväčšej možnej miery znížiť. No a čo je zaujímavé, je, že stresová reakcia sa začína prirodzene pomaličky utulmovať v momente, keď naše telo na stresové stimuly zareaguje. Teda v momente, keď začneme utekať alebo začneme kričať alebo jednoducho robiť niečo, čo po nás tá stresová reakcia alebo to hnanie vyžaduje, tak vtedy sa začne úroveň stresu postupne znižovať, až kým nie je stresor eliminovaný úplne.

Čiže stresová reakcia nezačína upadať až v momente, keď je stresor úplne z dohľadu, ale už v momente, keď začneš na stresovú situáciu vôbec nejako reagovať. Stresové reakcie v tejto podobe zažívajú všetky živočíchy na planéte bez výnimky. A práve stres je ten mechanizmus, ktorý zachraňuje životy. Ten stres, ktorý vzruší pasúcu sa gazelu, aby začala utekať pred levom, aby mohla prežiť. Ten stres, ktorý vyprovokuje medveďu matku, aby Zurivo bránila svoje mláďatá. Ten stres, vďaka ktorému ti mucha vždy uletí predtým, než ju trafíš novinami. Ten stres, ktorý ti môže zachrániť život, keď sa na teba nabudúce bude nepozorovane rútiť auto. Presne ten stres, ktorý dnes preklíname, nám už

celé Milénia na dennodennej báze doslova zachraňuje životy. Poďme sa teda pozrieť na to, prečo dnes máme všetci toľko stresu zo slova stres. Primárny význam stresu na stresovej reakcie je v skratke postarať sa o prežitie organizmu. Preto sa u všetkých živočíchov na planéte s výnimkou človeka stresová reakcia spustí iba ak systém zaregistruje predátora a ak zaregistruje hlad, smed alebo prílišný chlad či teplo. V prípade spoločenských žijúcich živočíchov je navyše stresujúca aj spoločenská odlúka. Ale ak som na nič nezabudol, tak toto je v podstate všetko, čo trápi stresové systémy zvierat. Teda, ak sú tieto potreby uspokojené, zviera má život v

podstate relatívne úplne bez stresu. Na rozdiel od zvierat má však moderný a civilizovaný človek oveľa viac potrieb, ktoré si zdanlivo spájame so schopnosťou prežiť v civilizovanom svete. Medzi tieto potreby zvykne patriť potreba pracovať a zarábať, nadväzovať a udržiavať intímne a pracovné vzťahy. Potreba zabezpečiť základný komfort ako strechu nad hlavou alebo vlastnenie auta. No takisto potreba autenticity, individualizácie či v krajných prípadoch dnešnej doby potreba vytvárania persony, virtuálnej persony na sociálnych sieťach a mnohé ďalšie podobné potreby, ktoré sa od človeka k človeku líšia. Dôležité je uvedomiť si, že čím viac potrieb si v našej mysli, v našich naučených vzorcoch

spájame hocaj len podvedome s naším prežitím, tým viac premenných v našom živote musíme mať pod kontrolou a tým viac podnetov v nás dokáže spúšťať stresové reakcie. A tu sa dostávame ku kľúčovému faktu. Ak nás začne naháňať medveď grizly, nastúpi akútna stresová reakcia a my buď grizly mu do pár minút utečieme, alebo nás do pár minút grizly roztrhá. V oboch prípadoch je za pár minút po strese a tento krátkodobý stres má na naše telo doslova posilňujúci vplyv vďaka stimulácii imunitného systému, eh vďaka nárazovému prekrveniu organizmu, vďaka náhlému zníženiu acidity alebo kyslosti organizmu a mnohým ďalším benefitom, ktoré so sebou

prináša akútny stres. Keď však začneme mať napríklad problémy finančné a problémy so splácaním hypotéky, je veľká pravdepodobnosť, že riešenie týchto problémov môže trvať dni, týždne, mesiace či dokonca aj roky. A ak si tieto finančné problémy vnútorne spájame s prežitím, čo väčšina z nás pravdepodobne robí, spustí sa v našom organizme takisto intenzívna stresová reakcia, ktorá však nebude trvať niekoľko minút, ale bude trvať až do odstránenia príčiny vzniku tejto reakcie, teda pokojne dni, týždne, mesiace či dokonca aj roky. A tu sa začína stres, ktorý je dlhší než akútny.

No a s narastajúcou dobou trvania narastajú aj jeho ničivé dôsledky na náš organizmus a takisto aj psychiku. Preto je pre ovládnutie stresu dôležité rozdeliť ho do troch kategórií, ktoré si v krátkosti rozoberieme a dám ti ku každej kategórii vedou podložené nástroje. Takže stres si môžeme rozdeliť na akútny krátkodobý stres, ktorý je často označovaný aj ako eustres alebo pozitívny stres. Za druhé je to strednodobý stres a za tretie je to dlhodobý stres, ktorý môžeme označiť aj ako chronický. Ako sme si už povedali, akútny krátkodobý stres je pre naše telo aj pre psychiku posilňujúcim druhom stresu, ktorý nárazovo vyplavuje megadávky adrenalínu a epinefrínu, aby sa

aktivovali všetky potrebné motorické centrá, aby sa zvýšila pozornosť a sústredenie, aby sa do obehu vyplavili takzvané tie prirodzené zabíjacke bunky, ktoré naše telo chránia pred bakteriálnymi a vírusovými infekciami a ktoré majú dokonca potenciál bojovať aj s istými druhmi nádorových ochorení. Ináč pojem zabíjacke bunky nie je výsledok mojej zúfalej nepresnosti. Tieto bunky sa tak fakt volajú. Môžeš si to vyhľadať niekde na Wikipédii. Akútny stres môžeš zažiť, ak ťa niekto len tak zo srandy vystraší spoza rohu. Alebo keď sa len tak vyhneš nejakej dopravnej nehode alebo keď vlazieš do studenej sprchy počas intenzívneho fyzického cvičenia alebo keď si spomenieš, že si doma a asi nechal zapnutú žehličku. Tento druh stresu môže byť síce

nepríjemný, má potenciál však mať pre naše telo aj psychiku blahoderný vplyv, teda pokiaľ sa nejedná o zranenie alebo infekciu. Akútny krátkodobý stres je teda stimulačný nástroj, ktorý je pre nás väčšinou prínosný a zdravý. Aj keď má tento druh stresu celkom dosť veľa zdravotných benefitov v prípade, že sa nám stane nedobrovoľne, zvykne značne ovplyvňovať naše reakcie. Keď ťa proste niekto vytrúbi na semaforoch alebo keď ti niekto omylom zmaže niekoľkodinovú prácu alebo keď ťa vytočí dieťa, ktorému sikrát povedal, aby nestrkal ruku do zásuvky a ono to aj tak spraví, tak sa proste zvykneš nasrať a to priamo ovplyvní tvoju reakciu, ktorá pravdepodobne nevyjde z tvojej chladnej hlavy a môže mať škodlivý dopad na

situáciu aj na tvoje vzťahy. V tomto bode ti preto chcem dať prvý veľmi efektívny nástroj na okamžité zmiernenie úrovne akútneho stresu, aby si sa dokázal racionálne správať aj v napätých situáciách. Keď sa nedobrovoľne ocitneš, napríklad vystrašený v nejakej sociálnej situácii, alebo ak náhle zostresuješ v situácii, kedy potrebuješ zachovať chladnú hlavu, alebo ak ťa niekto vytočí do nepríčetna a ty chceš zareagovať rozumne, náš nervový systém sa dá mimoriadne efektívne utišiť a spomaliť. behom 15 sekúnd pomocou takzvaného fyziologického povzdychu, o ktorom som natočil jedno celé video, ktoré si môžeš pozrieť neskôr. Nejedná sa o tú klasickú radu, že mal by si to rozdýchať, ale o

nepriestrelný nástroj. V skrátke ide o to, že sa potrebuješ zhlboka nadýchnuť do pľúc a okamžite na to pridať ešte ďalší malý mikronádych a potom pomaly vydýchneš a celé to zopakuješ aspoň dva alebo trikrát. Vyzerá to takto. Existuje množstvo štúdií, ktoré účinky tejto jednoduchej techniky potvrdzujú. Na nič nečakaj. Hneď si pauzni video a vyskúšaj si to hneď kľudne teraz. Ja sám tento fyziologický povzdych používam veľakrát každý jeden deň. Tento nástroj je úžasný v tom, že ho môžeš využiť

kedykoľvek a kdekoľvek. Nepotrebuješ sa naň nijak pripravovať. Nepotrebuješ k tomu žiadne vodné tyčinky, nemusíš sa nikam vzďľovať a dokonca ani nemusíš byť o samote. Počas rozlietaných dní odporúčam tento povzdych robiť vždy pred jedlom a pred spánkom pre upokojenie, pre okamžité upokojenie nervového systému a tak aj tráviaceho traktu a aj pre lepšie zaspávanie. Tento fyziologický povzdych utišuje aktiváciu sympatického nervového systému a aktivuje práve ten pokojový parasympatický nervový systém. Takže prvý nástroj máš. Poďme teda naspäť k stresu. Akútny stres prestáva byť prínosným v bode, keď naruší tvoj spánok, teda keď trvá dlhšie ako jeden deň. V takom prípade už hovoríme o takzvanom strednodobom strese, ktorý už

pre nás začína byť mierne až závažne škodlivým. Strednodobý stres trvá niekoľko dní až niekoľko týždňov. Môže sa napríklad jednať o prvé bezpánkové noci pri výchoveodeniatka, o nejaké skúškové obdobie, o niekoľko týždňov trvajúci finiš nejakého projektu v práci, o sériu prijímacích pohovorov do novej práce a tak ďalej. Väčšinou sa jedná o obdobia s relatívne dosiahnuteľným konečným dátumom. Sú to obdobia, počas ktorých dlhšie využívame stimulačné účinky stresovej reakcie na preklenutie nejakého obdobia alebo na dosiahnutie nejakého cieľa. Tento druh stresu so sebou nesie isté benefity, no riziká škodlivých účinkov sa každým jedným dňom toho trvania zvyšujú. Jeho škodlivosť spočíva v tom, že stres

všeobecne znižuje prekrvenie niektorých orgánov. Ak sme krátkodobo ohrozovaní napríklad agresívnym psom, je výhodné znížiť prítok krvi do niektorých orgánov, ktoré sú na týchto pár stresujúcich chvíľ fakt nepodstatné. No ak stres pretrváva dlho, tak tieto stresom vypínané orgány začínajú trpieť, čo si neskôr odnesie celý človek. Takisto chvíľková hyperaktivita srdca je pre danú situáciu prospešná. No ak trvá dlho, hrozí, že to srdce nezvládne, že sa vyčerpá alebo minimálne zrýchlený tep môže narušiť tvoje spánkové rytmy. Tieto dopady, ale aj vnímanie tohto druhu stresu sa však dá do pomerne veľkej miery manažovať pomocou overených nástrojov, vďaka ktorým dokážeš

strednodobý stres ustáť úplne v pohode a dokonca z neho vyťažiť. Cieľom týchto nástrojov na manažment strednodobého a dlhšie trvajúceho stresu nie je stres znížiť, ale rapídne zvýšiť odolnosť voči stresu. A to tak, že sa začneme dobrovoľne učiť, ako zachovať pokojnú myseľ v stave vysokej aktivácie tela. No a túto odolnosť zvýšime dobrovoľným cieleným vystavovaním sa akútnemu stresu. Napríklad vo forme ľadovej sprchy šprintov intenzívnych tréningov, hyperventilačného dýchania na spôsob WIMOFA, čelenia nejakému konkrétnemu strachu, napríklad strach, zvyšok, strach z hadov alebo z čohokoľvek, čo ťa desí. Toto

vystavovanie sa akútnému stresu musí byť dobrovoľné a vedomé s cieľom posilniť svoju stresovú odolnosť a je potrebné trénovať, zachovávať pokojnú myseľ, aj keď telo momentálne šľape na 100% alebo bolí alebo ťa doslova vyháňa napríklad zo studenej sprchy von. Nie je to dokonca ani o tom, že sa snažíš ignorovať, čo ti tvoje telo hovorí. Práve naopak, snažíš sa všetik svojho tela alebo svojej mysle naplno vnímať. teda vnímať, ako ti pri šprinte horia nohy, ako sa od zimy trasíš v studenej sprche, ako sa ti podlamujú kolená pri pohľade zvyšky a tak podobne. Všetky tieto pocity proste naplno vnímaš a priznávaš. No aj napriek tomu trénuješ

rozhodnutie nevzdať to a zvládnuť to. Tým, že trénuješ to zvládanie akútneho stresu, trénuješ aktiváciu pokojového parasympatického nervového systému v stresových situáciách. Výsledkom takéhoto tréningu býva lepšia aktivácia tohto pokojového systému, keď je všetko v pohode, no aj v stresujúcich situáciách. Po lopate budeš častejšie schopný zachovávať rozvahu a chladnú hlavu. Ja osobne mám veľmi pozitívny vzťah k otužovaniu. Keď som skúšal svoje prvé studené sprchy, zvykol ich sprevádzať taký ten zženštilý krik a strach v očiach a vydržal som len zopár sekúnd. No postupne sa nám s kamošmi podarilo vybudovať takú odolnosť, že pre nás bolo úplne v pohode pol hodiny

meditovať v ľadovej vode počas zimnej fujavice. Alebo napríklad v posielke som si vymyslel takú techniku, že keď cvičím nejaký nejakú ťažkú sériu, tak prirodzene sa deje to, že človek sa púči, že stlača tú tvár a vydáva kadejakú mimiku. Hej? No a ja sa snažím robiť to, že vlastne v každom cviku počas jednej série robím to, že robím tie opakovania, napríklad zdvihy eh bicepsové, tak jednoducho robím ich, vnímam tú bolesť, zapozerám sa na nejaký bod a počas toho, čo to vlastne dvíham a prežívam všetku tú bolesť, tak držím kamennú tvár a snažím sa nepohnúť brvou. A to dokonca

aj keby mi niekto šupal do oka. Dobrovoľným vystupovaním zo svojej komfortnej zóny rapídne zvyšuješ svoju mentálnu výdrž a odolnosť a zvyšuješ svoju schopnosť ustať fyzicky aj psychicky náročné situácie. Ostatní budú kričať, odpadávať, utekať, no ty budeš stáť sústredený, pokojný, ako pevne zakorenený strom pripravený čeliť búrkam. Z mojej vlastnej skúsenosti viem, že tréning odolnosti voči stresu dokáže totálne prevrátiť život na ruby. V dobrom slova zmysle. Ja som si na sebe všimol, že vďaka dobrovoľnému vystavovan akotnému stresu som schopný zachovať chladnú hlavu v náročných diskusiách, situáciách a okolnostiach, vďaka čomu sa môžem sám na seba oveľa viac spoliehať.

A nielen ja, ale aj moja rodina. Takto netrénujem len stresovú odozvu, ale aj vlastné sebavedomie. A z môjho štúdia mozgu viem, že so sebavedomím stúpajú prirodzene aj hladiny serotoninu v mozgu, ktorý má antidepresívne účinky, takže reťazec pozitívnych reakcií sa nekončí pri zlepšenej schopnosti ustať nejakú stresovú sériu pracovných pohovorov. Takže v skrátke na manažovanie strednodobého stresu je veľmi nápomocné využiť akútny stres. Ideálne je cielene a dobrovoľne aktivovať nejakou činnosťou alebo stresorom telo do vysokých obrátok a zároveň sa snažiť disociovať, teda oddeliť svoju fyzickú alebo psychickú

reakciu od pocitov a od vysokej úrovne aktivácie. No a dostávame sa k stresu, ktorý civilizáciu v posledných desiatkach rokov ničí najviac. k stresu dlhodobému, ktorý zvykneme označovať aj ako chronický stres. Ako sme si už povedali, akákoľvek stresová reakcia obmedzuje prítok krvi do rôznych orgánov tela. Ak teda žiješ dlhodobo chronickým stresom, tvoje telo mimo množstva iných problémov dlhodobo trpí nedostatočným dokrvením a zníženou funkciou rôznych životne dôležitých orgánov. Hovoríme o zhoršenom trávení, o nedostatočnom vstrebávaní živín z potravy, o rozhádzanom metabolizme, o zvýšených zápalových hodnotách, neplodnosti, problémami s erekciou, predčasnou

ejakuláciou frigiditou psychickými problémami, rôznymi neurologickými ochoreniami, rozhádzanou hormonálnou sústavou a tak ďalej a tak ďalej. No proste toto fakt nechceš. Keďže chronický stres je dlhodobý stres, znamená to aj to, že akýkoľvek akútny stres, ktorého trvanie prebieha dlhodobo, sa stáva chronickým stresom. Teda ak sme napríklad dlhodobo bez jedla, v zime, v hluku, ak sa dlhodobo nezdravo stravujeme, ak sme vystavovaní alergénom a plesňam a tak ďalej. Väčšinu týchto stresorov však vieme ľahko spozorovať a následne ich aj odstrániť. No však to, čo trápi našu civilizáciu najviac, je chronický stres spôsobovaný psychologickými vplyvmi, ktoré už nie je

až tak ľahké identifikovať. Ako som už spomínal, my ľudia na rozdiel od zvierat máme veľmi veľa potrieb, ktoré si zvykneme v našich mysliach a telách a to často aj nevedome spájať s prežitím. Navyše sme my, ľudia na rozdiel od všetkých ostatných zvierat, obdarení od prírody väčším frontálnym kortexom alebo ináč povedané mozgovou kôrou, ktorá je mimo iné zodpovedná za rozpoznávanie vzorcov naprieč myšlienkami, interocepciou, teda vnímaním svojich vnútorných fyzických pocitov a zmyslovými vstupmi. Čo to znamená? Uvedím príklad. Keďže my ľudia sme spoločenské živočíchy, cítime už od prírody potrebu zapadnúť do skupinky ľudí, pretože sa tak cítime bezpečnejšie

v prípade napadnutia predátorom. Zvyšujeme tak svoje šance na prežitie. Možno si povieš, že dnes ťa na zmrzlinke na námestí ťažko môže napadnúť nejaký krvilačný tiger, čo je v teoretickej rovine pravda. Možno prakticky však dodnes všetci máme mozgové obvody, ktoré neustále striehnu a predátora očakávajú. No a teraz si predstav situáciu, že z nejakého dôvodu nás naša skupinka ľudí odmietne a zo svojho kruhu vylúči. Okamžite sa v nás spustia stresové systémy, pretože cítime zvýšené ohrozenie života. Až potiaľto to znie celkom logicky, však? No tak teraz si predstav, že ideš po ulici, pozdravíš známeho, ten tvoj pozdrav omylom

prehliadne, čo si ty vysvetlíš, že on má niečo proti tebe. No a v tebe sa automaticky spustí stresová reakcia vylúčením adrenalínu a kortizolu. V skutočnosti ti nejde o život, no tvoj nervový systém spolu s kortexom začne všade dokola vyhľadávať ohrozen, pretože sa obáva o tvoje prežitie. A možno si spomínaš, že stresová reakcia zvykne trvať až dovtedy, kým na ohrozenie nezačneš nejako reagovať alebo kým stresor nezmizne. Keďže žiaden hmatateľný stresor, ktorý by v tejto situácii ohrozoval tvoj život, neexistuje. Na uvoľnenie stresovej reakcie si napríklad zapáliš cigaretku, zabavíš sa nejakým rýchlym čeknutím mobilu alebo ten stres v sebe budeš

kumulovať vďaka čomu nebudeš dobre spať a ďalší deň budeš unavený. A čo je ešte horšie, vyvršíš tieto pocity v nejakej najnevhodnejšej chvíli na niekoho, kto za to vôbec nemôže, alebo tomu týpkovi napíšeš niekde nejaký blbý komentár, ktorým ho urazíš. Proste len prirodzene reaguješ na impulz svojho tela, aby si niečo urobil s touto stresovou reakciou, lebo ináč cítiš taký ten vnútorný tlak. Uvedieme si pre lepšiu predstavu ešte ďalšie príklady. Pridáš na internet nejaký komentár alebo nejakú fotku a zrazu tvoj komentár niekto nepekne konfrontuje alebo má kritickú pripomienku gebáu na tvojej tvári, ktorú si zabudol vyfotoshopovať preč. Ty si to však vysvetlíš tak, že nie si sociálne

akceptovaný a v tebe sa znova spustí stresová reakcia vyplavením adrenalínu a kortizolu. Tvoj nervový systém a kortex sa znova obáva o tvoje prežitie a znova hľadá ohrozenie. Znova si v situácii, kedy musíš nejako reagovať, aj keď si to situácia a tvoje prežitie momentálne nevyžaduje a tak buď začneš impulzívnejšie reagovať, alebo sa utiahneš viac do seba, alebo sa rozptýliš nejakým ďalším surfovaním po nete. Jednoducho potrebuješ urobiť aspoň niečo, aby tvoja stresová reakcia aspoň trochu poľavila. Alebo ešte trošku intenzívnejší príklad. Predstav si, že sedíš na námestí a vidíš partiu tvojich kamošov, ktorí sa momentálne dobre bavia aj s nejakými peknými kočkami a ty túžiš

potom vbehnúť medzi nich a debatovať s nimi vo veľkom. Ty však o sebe pochybuješ kvôli nedostatku sebadôvery a komunikačných skúseností a preto sa tejto partii vyhneš oblúkom, lebo vidíš v hlave všetky možné scenáre nejakého trápneho uvítania v tejto skupine. Čiže vlastne nič sa nestalo, no tvoj nedostatok rozhodnosti a sebavedomia sa ti bude javiť ako prekážka k sociálnej interakcii a HDčo. V tebe sa znova spustí stresová reakcia vyplavením kortizolu a adrenalínu. Tvoj nervový systém a cortex sa znova obáva o tvoje prežitie a znova hľadá ohrozenie všade v okolí a ty si znova v strese a znova musíš vykonať nejakú akciu alebo rozptýlenie, aby si stresovú situáciu

nejako uvoľnil alebo ju v sebe ako v tlakovom hrnci zakonzervoval. Stresová reakcia vo všetkých týchto príkladoch premenila zo situácie, ktorá sa udiala v aktuálnom momente. No predstav si, že rovnaká stresová reakcia sa v tebe spustí, aj keď si jednoducho napríklad na túto príhodu z námestia spomenieš. No a takisto sa spustí, aj keď si predstavíš, že by sa táto situácia mala opakovať znova v budúcnosti. Na základe minulej skúsenosti očakávaš, že máš nízke sebavedomie a chábe komunikačné schopnosti a že v budúcnosti znova nebudeš schopný do tejto partie zapadnúť. Podobné príklady by sa dali uviesť z každej sféry života. No nie o príkladoch

je toto video. Keď si vezmeme všetky tieto príklady chronického stresu, ktoré som ti teraz uviedol, môžeme si všimnúť, že majú jednu zásadnú vec spoločnú. Reálny stresor v prítomnom momente väčšinou fyzicky neexistuje. Stresor, ktorý spúšťa tieto nikdy nekončiace cykly dlho stresu, nie je nič iné ako tvoja predstava, myšlienka, koncept alebo spomienka, ktorú tvoj mozog na podvedomej úrovni interpretuje nervovému systému ako ohrozenie tvojho života. No a na ohrozenie života musí nervový systém reagovať znova okamžitou stresovou reakciou. Čokoľvek, čo tvoje telo a mozgová kôra, teda kortex dokáže interpretovať ako hoc nepriame ohrozenie

života, to sa môže stať potencionálnym stresorom a môže v tebe spúšťať stresové reakcie. Takže stresorom sa takto môžu stať financie, dlhy, práca, vzťahy, traumatické spomienky z detstva alebo z dospievania, sociálne siete, správy o pandémiách, o vojnách, o inflácii, tvoja prokrastinácia, tvoja neschopnosť, milostný život, deti alebo čokoľvek iné. Akurát, že nič z toho v skutočnosti reálnym stresorom nie je. To iba tvoja nevedomá časť mozgovej kôry a nervového systému tieto veci za stresor považuje. A možno nie som úplne presný v tomto tvrdení. Je to skôr tak, že ty si neuvedomuješ, že to, čo tvoj

nervový systém považuje za stresor, je len zle interpretovaný senzorický vnem, myšlienka alebo asociácia. To je asi presnejšie. Samotný stres vlastne len plní svoju prácu, snahu o záchrannu tvojho života. Nie je preto na mieste viniť za tvoje psychické a zdravotné problémy stres. Skutočným výnikom, ak to tak môžem nazvať, je tvoja momentálna nevedomosť. Chronický stres vo väčšine prípadov v dnešnej dobe spúšťajú naše myšlienky. Preto kľúč k odstráneniu chronického stresu vo väčšine prípadov tkvie v pochopení a v zmene týchto myšlienok. A prečo práve v zmene myšlienok? Dovolím si parafrázovať jeden známy výrok. Nikdy

nemôžeš vyriešiť problém na rovnakej úrovni myšlienok, na ktorej bol vytvorený. Náš veľký frontálny kortex, ktorý tieto myšlienky spracúva, je naším najväčším darom od prírody. No nedostali sme k nemu manuál. Poďme teda na nástroje, aby sme si tento manuál dokázali spoločne ešte viac rozšíriť. V prvom rade spomeniem, že nástroje, ktoré som spomínal doteraz pri akútnom a strednodobom strese, teda fyziologický povzdych a dobrovoľné vystavovanie sa akútnemu stresu, fungujú veľmi dobre aj pri chronickom strese. Ak trpíš chronicky stresom, možno máš problémy s trávením potravy, s nespavosťou alebo s nechutenstvom. Aj v prípade chronického stresu spomínaný napríklad fyziologický

povzdych zaručenie chvíľkou úľavy a dá ti šancu v pokoji sa navečerať alebo o čosi pokojnejšie zaspať. V prípade chronického stresu psychologického pôvodu sa však vo väčšine prípadov skutočná príčina nachádza kdesi hlboko v psychike a jej odstránenie si často žiada terapiu, zásadnú životnú zmenu alebo hlbokú introspekciu, ktorá ti napomôže objaviť príčiny tvojich stresov. Tomu sa budeme bližšie venovať v ďalšom videu na tomto kanáli. Mimochodom, už ho odoberáš? Ak stále ešte toto video pozeráš, tak to nie je náhoda, že si tu. Preto si ulož tento kanál. Chvalabohu a vede. Máme tu teda nepriestrelné nástroje, ktoré preukázateľne zmierňujú dopad chronického stresu na naše telo, psychiku a život a pomáhajú nám zmeniť

uhol pohľadu na stres samotný. Ako som pred chvíľkou spomínal, kľúčom k odstráneniu chronického stresu je pochopenie a zmena myšlienok. Je to však jedno nepísané, no za to podľa mňa kľúčové pravidlo, ktoré ti odporúčam zapamätať si do konca svojho života. Myseľ sa nedá ovládať mysľou. Na riadenie myšlienok potrebujeme akciu a nástroje. Takže prvý nástroj je mnou snáď už stokrát spomínaný kvalitný spánok. Skrátke, ak máš dostatočne dlhý a hlboký spánok, tvoje telo má dosť priestoru na to, aby si prešlo spánkovou Rem fázou. V tejto fáze tvoja myseľ znova prehráva tvoje náročné zážitky a spomienky z minulosti alebo ich snové

ekvivalenty, avšak bez emocionálnej nálože a hlavne bez vyplavenia stresových hormónov. Zažiješ teda svoje traumatizujúce alebo náročné situácie z minulosti ako keby z pohľadu nezainteresovanej tretej osoby a znížiš tak stresovú a emočnú záťaž asociovanú s touto situáciou. A čo je najlepšie, je to, že ráno si to väčšinou ani nepamätáš. Rim Spánok je tvoj najlepší psychológ a psychiater zároveň. Máš ho zadarmo k dispozícii každú jednu noc, len sa potrebuješ dobre vyspať. Rim spánok ťa odbremení od mnohých spomienok a očakávaní, ktoré zvyknú spúšťať tvoje stresové reakcie. A mimochodom, ak mi neveríš, zožeň si hodinky, ktoré ti budú

merať dĺžku tvojho Ariem spánku a začni si všímať, ako sa cítiš v dni, keď máš Ariem spánok dostatočne dlhý a ako sa cítiš v dni s na hovno spánkom. Takže skrátke návod na dobrý spánok. Žiaden kofeín stimulantý alkohol ani drogy pred spánkom. Vyhni sa všetkému alebo aspoň modrému svetlu z obrazoviek aspoň hodinu pred spánkom a spi v úplnej tme. Ak musíš večer pracovať s mobilom alebo s počítačom, používaj okuliare blokujúce modré svetlo. V momente, keď zaľahneš do postele, upokoj sa niekoľkými fyziologickými povzdychmi. S hĺbkou spánku ti môžu pomôcť aj doplnky výživy, ktoré rozoberieme na konci tohto videa a takisto nahrávka NSDR, čo znamená bezpánkový hlboký odpočinok. Je to nahrávka, ktorej počúvanie počas zaspávania ti pomôže veľmi efektívne a

rýchlo uvoľniť tvoj nervový systém a podarí sa ti tak zaspať oveľa jednoduchšie a prežiť oveľa regeneratívnejší spánok. No a to by bolo k spánku na skvelý začiatok všetko. O kvalitnom spánku a o nástrojoch na ľahké zaspávanie nás čaká ešte jedno celé video. Takže sleduj tento kanál pozorne. Druhým nástrojom je pravidelný pohyb a cvičenie, pričom tu nie je hlavným účelom zlepšovanie fyzickej kondície, naberanie svalov alebo spaľovanie tuku, ale zmena stavu tvojej mysle. Myseľ nevieme riadiť mysľou. pohybom však áno. Keď sa hýbeš, tvoj mozog produkuje dopamín a endorfíny, vďaka čomu sa hneď počas cvičenia či prechádzky cítiš nabudenejší a s lepšou náladou. Keď máš pozitívnu náladu, tvoja myseľ interpretuje nervovému systému všetky

tvoje vneny, vzorce, impulzy, takisto oveľa pozitívnejšie. Dobrá nálada a chronický stres sú v jednom momente nezlúčiteľné stavy a nič ti z dlhodobého aj krátkodobého hľadiska nezlepší náladu tak efektívne a spoľahlivo ako pohyb. nič. Vyber sa každý deň aspoň na krátku prechádzku. Daj si po záchode len tak zo srandy zopár drepov alebo klikov. Vyskoč občas len tak rýchlo zo srandy zo stoličky. Choď občas radšej po schodoch, než výťahom. Choď vyvenčiť susedovi psa alebo proste vyť niečo vymysli. A len doplním pre zaujímavosť. Špeciálne pohyb v prírode má okrem pohybového aj ďalší mimoriadne podstatný element. Keď sa pohybuješ v priestore po prírode, prirodzene pozeráš horizontálne

do strán kvôli mapovaniu terénu. A práve tento horizontálny pohyb očí má veľký vplyv na upokojovanie nervového systému. Existuje dokonca terapia EMDR, kde sa liečia hlboké traumy za pomoci obyčajného horizontálneho pohybu očí. No každopádne hýb sa. Máš na to telo, ak si už na to zabudol. Presne na to. Tretím nástrojom je sociálny kontakt. Tráv čas so svojimi blízkymi alebo so zvieratkami. Navštevuj sa so známymi, objímaj sa, diskutuj, zabávaj sa s kamarátmi a s rodinou. Hlákaj psíkov a mačičky, no kľudne aj sliepky alebo prasiatka. Pozeraj sa priamo do očí. Počúvaj pozorne. Uvár niekedy pre kamošov dobrú večeru. Navštív babku, ktorú si už dlho nevidel. Povedz svojmu

kamošov„Kámo, postískaj ma, lebo práve teraz to veľmi potrebujem. Alebo vymysli niečo iné. Všetky sociálne interakcie nám zlepšujú náladu rovnako efektívne ako pohyb, no do chemickej polievočky v našom mozgu sa v tomto prípade navyše pridáva ešte aj oxytocín, hormón lásky, vďačnosti, dôvery a spokojnosti. Tieto pocity sú takisto v jednom momente nezlúčiteľné so symptómami chronického stresu a tvoja mozgová kôra v danom momente takisto interpretuje oveľa pozitívnejšie a utlmuje tak tvoje stresové reakcie. A je tu ešte jedna vec, ktorá nám nie je až tak známa, čo sa týka sociálneho kontaktu. Naše telo vylučuje zvýšené množstvo látky tachikinín, keď sme dlhšie sociálne izolovaní. Tachyinín spôsobuje

potraždenú náladu, paranoje, strach a pocit samoty. Tak utekaj hneď po tomto videu niekoho objať. Len tak. Prečo nie? Štvrtým nástrojom je meditácia alebo pre tých, ktorí sa tohto slova boja, pozorovanie vlastných pocitov. Ako sme si povedali, pri chronickom strese nás stresujú stresory, ktoré často ani neexistujú. Do existencie ich teda prináša naša myseľ na nevedomej úrovni. To znamená, že nevenujeme vedomú pozornosť tomu, čo v nás spúšťa, aké pocity a dovoľujeme mozgovej kôre, aby si interpretovala všetko od buka do buka. Potom môžu tvoje myšlienky vyzerať ako keby ich generovala opica sa po pár dcach bodky. Bol by som však veľmi plytký, keby som chcel vtesnať pozorovanie a meditáciu a kontempláciu

do jedného bodu tohto videa. Preto s témou meditácie a jej benefitov príde ďalšie video. No dnes ti tu nechám veľmi jednoduchý návod, ako vniesť viac pozornosti do svojho tela a myšlienok. A tou pozornosťou nemyslím len čas, ktorý budeš pozorovaniu venovať. Možno si to dnes ešte neuvedomuješ, no pozornosť alebo ináč povedané ducha prítomnosť či vedomie ako fenomén je práve tou premennou, vďaka ktorej sa dokážeš konečne prebudiť zo svojich bludných, zacyklených myšlienok, ktoré celý život zväzujú tvoje pravé, zdravé a hravé ja. Pravé, zdravé a hravé. To by som si mal nechať patentovať. Takže až budeš najbližšie cítiť stres a budeš mať chvíľku sám pre seba, nesnaž sa okamžite

ten stres zahnať alebo utíšiť. Sadni si na chvíľku, zatvor oči a začni pokojne dýchať a začni vnímať všetky pocity, tlaky, nervozity, ktoré sa v tvojom tele zjavujú. Len ich všetky bez posudzovania pozoruj a nechaj ich byť. Dokonca ich pozoruj s láskou, ako keby to boli nejaké nevinné deti, ktoré v tebe omylom zablúdili a cítia sa stratené. Presne tie nepríjemné pocity. Môžu pokojne zostať, kde sú, ale môžu aj pokojne

odísť. Nechaj ich tak, nech sú. Proste iba pár minút ich ticho pozoruj. Môžeš sa spoľahnúť, že takéto pozorovanie vlastného vnútra ťa o živote naučí viac než akákoľvek škola. Pomocou meditácie sa môžeš naučiť všímať si, že stresová reakcia v tebe práve vzrastá a bez reakcie alebo bez potláčania za pomoci dychu budeš schopný dovoliť tejto stresovej reakcii odísť. A to dokonca bez toho, aby to akokoľvek ovplyvnilo tvoj úsudok alebo tvoje telo. Obšírnejší návod na meditáciu si rozoberieme v ďalšom videu. No pozorovať svoje vnútro môžeš začať takto jednoducho už dnes.

Tak ako jednoducho a neefektívne to znie, tak veľmi dôležité a efektívne to je. Piaty nástroj je praktizovanie vďačnosti. Vďačnosť je úžasná v tom, že v jednom momente sa takisto vylučuje so stresom, strachom, hnevom a celým spektrom negatívnych emócií. A čo je ešte lepšie, je to, že vďačnosť sa dá trénovať a dá sa v nej zlepšovať ako v nejakom športe. Praktizovanie vďačnosti znižuje stres, zlepšuje náladu, dodáva nám pocit nádeje a vieru v budúcnosť, pomáha pri syndróme vyhorenia, no aj pri posttraumatických stresových poruchach. zvyšuje mentálnu odolnosť, zvyšuje hladinu serotoninu a pomáha potláčať depresívne symptómy. A toto nie sú

žvásty z nejakého časopisu. Toto sú vedou podložené tvrdenie. Praktizovanie vďačnosti je taká moja obľúbená špecialitka, ktorú takisto nechcem narýchlo odbiť len ako jeden z bodov tohto videa. Neber to tak, že sa vyhováram, ale pracujem už poctivo na videu, kde rozoberiem vďačnosť do najmenších detailov, aby si bol schopný vnímať, aký je tvoj život krásny a plný. Aj keď si myslíš, že tvoj život je len hovno. Ty však môžeš začať dnes tak, ako som kedysi s vďačnosťou začínal ja. Každé ráno si všimni tri veci, za ktoré môžeš byť vďačný. Jednu veľkú vec, ako napríklad tvoja rodina, práca alebo

strecha nad hlavou. A dve veci, ktoré si bežne nevšímaš. Rozhliadni sa okolo seba a všimni si nejakú maličkosť, napríklad nejaký kvietok alebo steblávy alebo nejakého chrobáka alebo spev vtákov. mäkkú posteľ, vietor v tvojej tvári alebo čokoľvek, čo je na živote úžasné a zvykneš to prehliadať. Trénuješ tak nielen svoju vďačnosť, ale aj svoju vedomú pozornosť a všímavosť, čiže niečo podobné ako pri meditácii. No a večer, keď zľahneš do postele, spomeň si na tri veci, ktoré si počas dňa zažil a za ktoré môžeš byť vďačný. Pokojne to môžu byť maličkosti. Každý deň ti to zaberie možno minútku alebo

dve. No vyčarí ti to tento malinký úsmev na tvári. Keď budeš disciplinovaný, benefity opakovanej vďačnosti sa na teba začnú nabaľovať ako snehová guľa na lavíne. No a kto ma pozná, vie, že som veľký fanúšik doplnkov výživy, s ktorými mám viac než bohaté skúsenosti. Reálne doplnkov výživy, ktoré majú nepriamy vplyv na stres, je fakt veľa. No za to doplnkov, ktoré majú preukázateľný vplyv priamo na stres až tak veľa nie je. A takých, ktorých pozitívne účinky na stres sa preukázali nielen na zvieratách, ale aj na ľuďoch, je len zopár. K dnešnému dňu potvrdilo najviac vedeckých štúdií signifikantný vplyv na

stres pri užívaní suplementu s obsahom ašvagandy. Ašvaganda preukázateľne znižuje stresové symptómy, zvyšuje schopnosť organizmu lepšie zvládať všetky druhy stresu, znižuje úzkosť, znižuje hlaninu kortizolu, zvyšuje hĺbku a kvalitu spánku, znižuje pocity únavy, dodáva energiu, pomáha pri depresiách a dokonca podporuje aj hormonálnu sústavu a libido. Ku každému z týchto tvrdení je na internete k dispozícii nie jedna štúdia. Takže západným svetom nedávno objavená Asvaganda sa javí ako nový prírodný Superman medzi doplnkami výživy. Asvagandu môžeš užívať kedykoľvek počas dňa a väčšina štúdií narábala s účinnou dávkou okolo 300 až 500 mg extraktu z koreňa títo rastliny.

Druhým doplnkom, ktorý v poslednej dobe právom narastá na popularite je aminokyselina extrahovaná zo zeleného čaju. Elteanin. Teanin je mimoriadne zaujímavý. a všestranným doplnkom, ktorý sa dá v skrátke opísať ako upokojujúci stimulant. Áno, znie to paradoxne, ale štúdie potvrdzujú preukázateľný vplyv na relaxáciu, pokles stresu, pokles úzkosti a nervozity, zvýšenie pozornosti, lepšie sústredenie a verbálne schopnosti a lepší spánok. Teanin je takisto známy ako vyrovnávač kofeínu, teda ak sa používa s kofeínom, potláča jeho negatívne účinky ako nervozita a triaška a zároveň zvyšuje jeho pozitívne účinky, ako je úroveň energie a úroveň koncentrácie.

Tajanín je vhodné užívať kedykoľvek počas dňa. Ak sa potrebuješ dostať do pohody hneď z rána, tak ho môžeš užiť kľudne ráno. Môžeš ho použiť aj keď sa ideš učiť alebo keď sa potrebuješ sústrediť, ale takisto aj keď ideš spať. Odporúčaná denná dávka tajaninu je 200 až 400 mg denne. Tretí suplement, ktorý efektívne pomáha so stresom sú omega3 mastné kyseliny, napríklad vo forme rybieho oleja. O omega-3 mastných kyselinách a ich prínose na mentálne zdravie som natočil celé jedno video, ktoré jednoznačne odporúčam pozrieť. V skrátke však spomeniem, že štúdie potvrdzujú ich prínos pri depresiách, úzkostných stavoch, znižovaní stresu a kortizolu, tišení zápalových procesov, podporujú pamäť, koncentráciu a zdravie

mozgu. Štúdiami odporúčaná denná dávka sa začína už na 1000 mg zložky EPA, ktorá je jednou z dvoch aktívnych zložiek omega-3 mhasných kyselín, čiže sleduj tú zložku EPA v zložení tohto doplnku. Medzi ďalšie doplnky, ktoré sa skúmajú a preukazujú pozitívny vplyv na stres, patria aj šafrán, rodiolarzea, makaperuanska, medicinálne huby ako hericium, kordiceps, čaga, CBD extrakty, fosfatidlcerín, medovka lekárska, valeriána lekárska a mučenka opletavá. Dnes už máme chvalabohu, týchto doplnkov k dispozícii dosť, takže ak bojuješ s chronickým stresom a chceš si pomôcť, tak aj tieto doplnky sú jednou z ciest, ako to zvládnuť. Odkazy na všetky

spomínané doplnky nájdeš v popise pod videom. Ak by si potreboval so suplementáciou nejakým spôsobom poradiť, napíš mi alebo sa pokojne opýtaj priamo v komentároch. Nástrojov a doplnkov na ovládnutie stresu máme však ešte oveľa viac, rovnako ako nástrojov na zmenu stavu myšlienok a nervového systému. Mnohé z nich si však zaslúžia obšírnejšie videá. Kvôli niektorým videám budem potrebovať aj vybehnúť do prírody a niektoré z nástrojov práve aktívne testujem sám na sebe. No a keďže mi záleží na tom, aby som ti vždy podal kvalitné a zrozumiteľné informácie, tak ďalšie nástroje rozkúkujem do ďalších videí. Tak ak chceš, aby tieto nástroje neunikli, nezabudni sa prihlásiť na odber kanála. Mňa tento kanál neživí, ale baví ma tlmočiť ti nové informácie a

úvahy, ktoré ti môžu zlepšiť život. Pretože ak zmením život sebe, zmením život celému svetu. A ak ty zmeníš život sebe, takisto ho zmeníš celému svetu. Mám však pre teba ešte jeden bonusový nástroj alebo skôr moju filozofickú úvahu, ktorú si môžeš premietnuť na svoj život a myslím, že by ti mohla pomôcť. Keď si predstavíš všetky veci, ktoré ťa stresujú a hlavne chronicke stresujú a poukladáš ich takto v predstavách jednu vedľa druhej na stôl, môžeš ich chvíľku pozorovať a pravdepodobne zistíš, že majú jednu spoločnú vec. Na všetkých týchto veciach ti nejakým spôsobom záleží. Na overenie tejto teórie sa môžeš sám seba spýtať na nejakú inú vec. Napríklad

eh stresuje ma, keď si uvedomím, že môj sused má dva týždne v kuse tráviace ťažkosti? Pravdepodobne ma to nestresuje. Z môjho pochopenia teda vyplýva, že stres, ten pre mnohých fatálny stres je vlastne kompas. Stres ti ukazuje na veci, na ktorých ti nejakým spôsobom záleží. Stresuješ pre peniaze, lebo sa bojíš, že neuživíš svoje deti alebo svoje budúce deti, že príde ťa o strechu nad hlavou. Stresuješ pre obavy zo straty reputácie, lebo sa bojíš, že prídeš o svoju individualitu. Stresuješ pred skúškami, lebo sa bojíš, že v nejakom smere v živote neuspeš. Stresuješ z práce, ktorá ťa nebaví, lebo

v hĺbke seba vieš, že tam, kde si, si ťa nevážia a tam pracovať nemáš a že máš naviac. Neviem ako u teba, ale stres a hlavne ten chronický je u mňa vo väčšine prípadov fakt životným kompasom. Tam, kde cítim stres, viem, že pravdepodobne bude môj cieľ. Mám stres z financií. Musím požiadať o zvýšenie platu, poctivejšie makať alebo si nájsť lepšie platenú prácu alebo založiť vlastný biznis. Mám stres z dôležitého rozhovoru. Absolvujem ho čo najskôr. Mám stres zo skúšok. Pripravím sa na 300%. Bojím sa, či budem dobrým ockom. Naštudujem si o otcovstve všetky dostupné informácie, rady a manuály. Mám stres zo straty sledovateľov na

sociálnych sieťach. zlepším svoje komunikačné schopnosti alebo skúsim prehodnotiť svoje priority a možno zistím, že mi na sociálnych sieťach v skutočnosti až tak nezáleží. Mám stres z rozprávania na kameru. Založím kanál ako je tento. V mojom živote je stres veľký učiteľ. Niekedy s ním len potrebujem trošku sadnúť a opýtať sa v tichu, kde je problém a skutočná príčina. Sadnúť s ním si však treba vtedy, keď si pokojný a keď máš chvíľku čas. Netreba hľadať príčiny v momente, keď si vystresovaný, až sa ti zuší parí. To je zaručený spôsob na zhoršenie situácie. V pokoji sa samého seba pýtam, je môj stres,

ktorý ma dlhodobo zožiera naozaj opodstatnený? Čo sa mi snaží povedať? Nespôsobuje to len nejaká dávna spomienka, ktorá je už minulosťou a je nerelevantná a mal by som si jej konečne vzdať? povoliť, pustiť alebo odpustiť. Z vlastnej skúsenosti viem, že existujú len dve odpovede. Buď musím niečo vo svojom živote zmeniť, alebo k niečomu musím zmeniť svoj postoj, ale musím si vybrať, pretože nerozhodnosť ma pripraví o radosť zo života. Je to príjemné? Nie. Je to potrebné? Ktovie. Pomohlo tebe toto video? Ak áno, tak potom to potrebné bolo. Proaktívne

prerámcovanie tvojich myšlienok spájaných so stresom zníži nežiaduce účinky stresu a priblíží ťa k možnosti ukončiť svoj chronický stres úplne. Ak sa ti podarí prerámcovať svoj postoj k chronickému stresu ako k výzve, ktorú chceš zdolať, každá chvíľa, kedy sa u teba začne stres prebúdzať, bude pre teba tréningovou výzvou, na ktorú sa dokonca môžeš dobrovoľne tešiť. a začneš tak stres chronický pomaly meniť na dobrovoľný akútny stres, čiže ho rozkuskuješ a tento akútny stres dokážeš pomocou nástroju zdolať úplne. Predtým, než si klikol na toto video, chcel si si možno uľaviť od svojho stresu. Verím, že po zhliadnutí tohto

videa budeš mať okrem manuálu plného nových nástrojov aj nové ciele, na ktoré ti poukazuje tvoj kompas, tvoja chronická stresová reakcia. Nástrojov na oživenie tvojho života a jeho radosti mám ešte plné vrecká. Takže do ďalšieho videa. Dýchaj, hýb sa, objímaj sa, vnímaj a pozoruj svoje vnútro a trénuj vďačnosť. Volám sa Vladoško a mojím cieľom je nakopávať ryť strachu, neodvahe, prokrastinácii a tukovým bunkám pomocou vedy a úvah z môjho vnútra. Ak s mojím cieľom súzneš, prihlás sa na odber tohto kanála a vidíme sa pri ďalšom videu. Ja. เ

Časté otázky

Aký je rozdiel medzi akútnym a chronickým stresom?

Akútny stres trvá len krátko (minúty až hodiny) a má pre telo posilňujúci účinok – zvyšuje imunitu a energiu. Chronický stres pretrváva dlhodobo, znižuje prekrvenie orgánov a spôsobuje zdravotné aj psychické problémy ako depresie, nespavosť či hormonálnu nerovnováhu.

Ako rýchlo zvládnuť náhly stres v danej chvíli?

Najrýchlejším overeným nástrojom je fyziologický povzdych – dvojitý nádych nosom a dlhý výdych ústami, opakovaný niekoľkokrát, ktorý do 15 sekúnd utíši nervový systém.

Prečo nás stresujú veci, ktoré nám reálne neohrozujú život?

Náš mozog interpretuje psychologické podnety (financie, vzťahy, sociálne siete) ako potenciálne ohrozenie prežitia, aj keď reálne nebezpečenstvo neexistuje, čím sa spúšťa rovnaká stresová reakcia ako pri fyzickom ohrození.

Ktoré doplnky výživy majú vedecky podložený vplyv na stres?

Najviac štúdií potvrdzuje účinok ašvagandy, L-theanínu a omega-3 mastných kyselín. Ďalšie skúmané látky zahŕňajú šafrán, rodiolu, macu, medicinálne huby, CBD, medovku a valeriánu.

Ako môže byť chronický stres užitočný?

Chronický stres môže fungovať ako kompas ukazujúci, na čom nám v živote skutočne záleží. Miesto, kde cítime dlhodobý stres, často signalizuje oblasť, ktorú je potrebné v živote zmeniť alebo k nej zmeniť svoj postoj.

Súvisiace videá