Ako sa vyrovnať so strachom zo smrti a nájsť v živote zmysel?

V skratke

Matej Jurenka v rozhovore vysvetľuje, že strach zo smrti je koreňom väčšiny našich obáv a že práve konečnosť dáva životu hodnotu a zmysel. Kľúčom k vyrovnaniu sa so smrťou aj s ťažkými životnými situáciami je prepustenie kontroly, prijatie neistoty a naučenie sa byť v kontakte so svojimi emóciami namiesto ich potláčania. Vlastné zážitky blízke smrti (topenie, autonehoda, úmrtie otca) ho priviedli k presvedčeniu, že pominuteľnosť je to, čo robí okamihy vzácnymi a krásnymi.

Kľúčové momenty

Prečo je strach zo smrti koreňom všetkých strachov?

Podľa Mateja Jurenku je strach zo smrti základnou emóciou, ktorá sa skrýva za väčšinou našich úzkostí, kontrolovacích tendencií a nespokojnosti. Keď sa hlboko pozrieme na akýkoľvek strach – zo zlyhania, straty, odmietnutia – na jeho dne často nájdeme obavu zo zániku alebo straty kontroly nad vlastným životom. Práve preto má podľa neho zmysel o smrti otvorene hovoriť, pretože táto debata môže priniesť odvahu, pokoru a dôveru v život.

Aké zážitky blízke smrti zažil Matej Jurenka?

Matej opisuje dva topiace sa zážitky – v detstve v bazéne a neskôr ako dospelý v rieke v peruánskej džungli počas šamanskej diéty, kde ho záchranári našli klinicky mŕtveho. Tieto skúsenosti ho prinútili prehodnotiť vzťah k životu, k riskovaniu a k vlastnej zodpovednosti. Podobnú hranicu život–smrť zažil aj počas solitérnej expedície v Himalájach, kde hľadal spojenie so svojou vnútornou silou.

Prečo potrebujeme zažiť neistotu a strach?

Podľa Mateja je dnešný svet orientovaný na komfort a zábavu, čo bráni ľuďom spoznať sami seba. Skutočné sebapoznanie a objavenie toho, čo je v živote naozaj dôležité, prichádza práve cez konfrontáciu s neistotou, strachom a nepohodlím – nie cez vyhýbanie sa im. Vybudovanie zdravého ega cez výzvy a následné naučenie sa ho pustiť je podľa neho prirodzený vývojový proces.

Aký postoj k smrti pomáha zvládať stratu blízkych?

Matej vníma smrť ako prirodzenú súčasť života, nie ako niečo namierené proti nemu – práve konečnosť dáva životu zmysel a učí nás vážiť si prítomný okamih. Čím lepšie je človek vysporiadaný s vlastnou smrteľnosťou, tým ľahšie zvláda aj smrť blízkych. Kľúčové je podľa neho prepustiť potrebu kontroly a dôverovať, že existuje sila presahujúca naše chápanie.

Ako sa spojiť so svojou dušou a nájsť vnútorný pokoj v kríze?

Matej odporúča obradný rituál – vytvoriť si bezpečný priestor (sviečka, ticho), položiť si konkrétnu otázku a potom len ticho počúvať bez očakávania konkrétnej odpovede. Dych a položenie ruky na srdce sú podľa neho najrýchlejšou cestou k spojeniu s vnútorným ja, pretože dych je nehmotný, podobne ako duša. Bezradnosť a kríza sú momenty, kedy sa ego vzdáva kontroly a otvára priestor pre niečo väčšie.

Ako dlho má trvať smútok po strate blízkeho?

Matej odpovedá paradoxne: treba si pripustiť, že už nikdy nebude lepšie, a naučiť sa v tomto stave byť – práve vtedy sa situácia začne zlepšovať. Namiesto boja proti smútku a čakania na to, kedy prejde, odporúča ho plne prežívať a dýchať cez neho. Emócie ako smútok, hnev či bolesť majú podľa neho svoj účel – učia nás súcitu, schopnosti milovať a schopnosti pustiť kontrolu.

Praktické kroky

  1. 1Vytvor si bezpečný rituálny priestor (sviečka, ticho, pokojné miesto).
  2. 2Polož si konkrétnu otázku nahlas alebo v duchu (napr. 'Ako sa môžem cítiť bezpečnejšie?').
  3. 3Privri oči a len počúvaj, bez toho, aby si do procesu niečo vkladal.
  4. 4Spoj sa s dychom – vedome sleduj každý nádych a výdych.
  5. 5Polož si ruku na srdce a vnímaj jeho tep ako spojenie s dušou.
  6. 6Prijmi emóciu, ktorá príde, namiesto toho, aby si ju potláčal alebo od nej utekal.
  7. 7Pripusti si, že situácia sa možno nezlepší, a nauč sa v nej byť – paradoxne to prináša úľavu.

Spomenuté v tomto videu

Citáty

Smrť tu nie je niečo namierené proti mne. A vlastne až tá smrť dáva životu zmysel.

Ty potrebuješ zažiť strach. Ty potrebuješ zažiť neistotu. Ty potrebuješ sa báť o svoj život. Lebo až v tom procese spoznáš seba samého.

Aby si mohol zabíjať nejaké ego, ty najprv to nejaké ego musíš vybudovať.

Bože, keď nejaký existuješ, tak teraz zasiahni.

Knihy
  • Life After LifeRaymond MoodyMatej spomína, že z tejto knihy vedel, že je bežné, že človek sa počas zážitku blízkeho smrti môže stať kanálom starodávnych jazykov

Slovník pojmov

Odborné a cudzie výrazy, ktoré vo videu zazneli — vysvetlené jednoducho.

NSDR
Skratka pre techniku hlbokej relaxácie s riadeným odpočinkom nervovej sústavy (v tomto prepise sa priamo nespomína, ale súvisí s témou regulácie nervového systému).
Autofágia
Prirodzený proces, pri ktorom si telo samo odbúrava a recykluje poškodené alebo nepotrebné bunkové zložky.
AMPK dráha
Bunkový mechanizmus, ktorý pomáha regulovať energiu v bunke a podporuje odstraňovanie starých či nefunkčných buniek.
Adaptogén
Prírodná látka (napríklad bylina), ktorá pomáha telu lepšie zvládať stres a udržiavať rovnováhu.
Vision quest
Tradičný obrad pôvodných obyvateľov, pri ktorom človek v samote a pôste hľadá svoju životnú víziu alebo poznanie.
Ayahuasca (banisteriopsis caapi)
Posvätná rastlina používaná šamanmi v Južnej Amerike na prípravu nápoja vyvolávajúceho silné duchovné a vizionárske zážitky.
Zmenený stav vedomia
Stav mysle odlišný od bežného bdelého vedomia, podobný snu, počas ktorého môžu prichádzať silné vnútorné zážitky alebo vízie.
Šamanská diéta
Prísny stravovací a životný režim predpísaný šamanom, zameraný na telesné aj duševné očistenie pred duchovnými rituálmi.
Prepis videa147 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment

Keď si konfrontovaný so smrťou, [hudba] či už svojho blízkeho alebo so ohrozením svojho vlastného života, tak nevyhnutne budeš čeliť rôznemu druhu emócií. Keď sa hlboko a úprimne pozrieme ku koreňu všetkých strachov, tak je to strach zo smrti. >> Smrť tu nie je niečo namierené proti mne. A vlastne až tá smrť dáva životu zmysel. To som veľakrát [hudba] zažil, kedy človek na totálnom dne si povie, že bože, keď nejaký existuješ, tak teraz zasiahni. A to je vlastne ako keby moment, kedy po prvýkrát v živote človek je ochotný počúvať, že ak tu niečo je, čo je väčšie než ja, čo mňa presahuje, tak teraz hovor. Keď ja som v živote prežíval bolesť, tak úlohou tej bolesti bolo vždy podporiť nejakú moju

transformáciu, čiže opustiť staré a otvoriť sa niečomu novému. Napríklad [hudba] smútok mi aj ukazuje, že ja som hlboko milujúca bytosť. >> A čo bol tvoj zámer? >> Vlastne dostať sa na rôzne miesta, kde väčšina smrteľníkov sa neodváži ísť. Toto mohlo dopadnúť riadne zle. >> No jasné. >> Ty potrebuješ zažiť strach. Ty potrebuješ zažiť neistotu. Ty potrebuješ [hudba] sa báť o svoj život. Lebo až v tom procese spoznáš seba samého. Až v tom procese môžeš zistiť, čo je naozaj vzácne v tvojom živote, čo je naozaj dôležité. A je to veľmi dôležité naučiť to ego prepúšťať kontrolu. >> Ale ty na to, aby si mohol zabíjať nejaké ego, ty najprv to nejaké ego musíš vybudovať. Tvoj otec zomieral už nejaký ten čas. Uhm. Vedela si sa na to nejakým spôsobom

pripraviť. Ale sú ľudia, vieš, ktorí zažijú náhle umrtie svojho [hudba] dieťaťa. Priodzene sa môže zjaviť, či už veríš alebo neveríš. A niekedy by som povedal, že aj keď veríš, tak väčší hnev. [hudba] >> Ten hnev mi môže aj pomôcť dostať sa z tej situácie von. Potrebuješ sa aj naučiť, že nie vždy musia byť veci podľa teba. [hudba] Veda nevie pomenovať, že ako je možné, že to srdce bije. Veda nie je vedou, keď má odpovede na všetko. Veda je o tom, že neustále [hudba] spochybňuje naše aktuálne poznanie, aby sme naše poznanie prehĺbili a pravdepodobne nikdy [hudba] veda nedospeje do štádia, kedy už bude mať odpovede na všetko. To znamená, že veda samotná už vo svojom fundamente priznáva, že nevieme, nerozumieme. Matej Jurenka, vitaj znova späť v Meton

podcaste. Hm. Ďakujem, Vlado >> som veľmi rád, že sa tu vidíme, že sa nám to eh podarilo dať sa znova dokopy. Len pre kontext, pre poslucháčov a divákov. My sme tento podcast natáčali >> v novembri. >> V novembri a ale dnes nie je november. My sme ho my sme ho natočili a pre nejaké technické komplikácie nám to nevyšlo. >> A eh je kľúčové slovo, o ktorom sme sa bavili v tom našom poslednom rozhovore, bola smrť. >> Uhm. A bola to veľmi zaujímavá debata a dotkli sme sa mnohých eh mnohých uhlov pohľadu na smrť, či už ako na smrť ako prechodový rituál, eh na smrť ako na eh

nejaký princíp premeny v rámci nášho života aj z rôznych iných úlohov pohľadu, ale jednoducho nevyšlo nám to. Nevyšli ten podcast vonku. A medzičasom eh medzi tým točením a dnešným dňom sa zhodou okolností, ak to tak môžeme nazvať, >> udiali v tvojom živote zásadné veci. Eh, >> je ich pravdepodobne viac. Ja len spomeniem, že autenehm, >> veľmi škaredá autonehoda, ktorú si zázrakom rozchodil. Uhm. >> A úmrtie tvojho otca. A eh týmto mám taký pocit, že nie úplne náhodou sa to stalo, ale eh zároveň preto eh si myslím, že je veľmi

zaujímavé vypočuť si tvoj príbeh, pretože o smrti sa zaživa dá veľa polemizovať. Eh a napríklad aj v v stojicizme sa častokrát hovorí o tom, že meditovať nad smrťou, nad svojou konečnosťou a tak ďalej. Mnohí z nás máme nejaký druh takéhoto eh na úrovni našich predstáv eh kontaktu so smrťou a zhodou okolností ty h máš za sebou veľmi zaujímavú minulosť a veľa kontaktov s momentami blízkymi smrti >> či už eh sa jedná o nejaké mystické zážitky

>> eh ktoré sa v úvodzovkách vydarili eh skrz tvoju prax nejakú mnížku alebo joginskú, zároveň skrz mystické zážitky, ktoré sa veľmi nepodarili, keď sa to tak dá nazvať, lebo z istého pohľadu sa vždy to vydarí. Eh, ale vlastne sú to všetky tieto veci sú skúsenosti trošku iného charakteru, než to, čo si zažíval teraz. Lebo je predsa len rozdiel, keď máš za sebou zopár mystických skúseností, kde si dajme tomu, že opúšťal telo a vzdával sa všetkého lipnutia v nejakej v úvodzovkách figuratívnej eh

smrti, nejakého zážitku eh mystického a je veľký rozdiel, keď ti zomrie otec, čo je úplneý druh skúsenosti, kde vlastne to tvoje telo si zažíva, čo si a ty môžeš byť akokoľvek osvietený, môžeš byť akokoľvek vzdelaný, ale budeš čeliť hm ťažkému obdobiu, by som povedal. A neviem ako do tejto debaty vskočiť, ale všetkých týchto vecí a týchto možno rastestí alebo stretov eh so smrťou, či už v doslovnom slova zmysle alebo

ehm v nejakom mystickom slova zmysle alebo psychologickom slova zmysle, tak celá táto os mňa zaujíma, pretože tým pádom čo si zažil v posledných týždňoch a mesiacoch, eh z teba urobilo eh človek ktorý sa s tou smrťou z rôznych, naozaj z rôznych uhlov pohľadu postretával. A eh len zavŕším to tým, že eh chceme žiť eh život naplnený, radostný a šťastný. Každý z nás to chce a veľakrát nerozumieme tomu, že prečo sa správame, ako sa správame a prečo sa cítime, ako sa cítime. A v dräčine prípadov nejakej vnútornej nespokojnosti alebo nejakej

nejasnosti, keď sa fakt eh hlboko a úprimne pozrieme ku koreňu všetkých strachov, tak je to strach zo smrti. A preto debata o smrti, aj keď eh to znie strašidelne, má možno potenciál vniesť trošku odvahy, pokory a možno dôvery v život. Preto ma zaujíma tvoja story, či už

začneš svojou minulosťou nízkou. >> Uhm. >> Čo je tiež brutálne zaujímavá, zaujímavý príbeh >> alebo či už by sme sa dotkli? Ja si myslím, že my to popredkávame. >> Uhm >> všelijako. Ale asi pre kontext, pre diváka súhlasím s tým, že bude určite zaujímavé počuť, že čo si ty vlastne zažil na nejakej svojej duchovnej ceste nejakého sebaobjavovania. >> Uhm. desaťročia dozadu. >> Uhm. >> Kde to začalo? >> Uhm. >> Tak začalo to mojím narodením, ako sa moja duša prejavila >> v hmotnom tele. A ja vnímam, že počas pôrodu každý si z nás prejde nejakým

kanálom alebo nejakým portálom, vstupom do tohto sveta. A ja vnímam, že vlastne smrť a pôrod sú veľmi úzko prepojené, >> lebo to telo matky, ono presne vie, čo má robiť, keď matka rodí. Eh, zároveň vlastne ten pôrod eh sprevádza určitá bolesť. Čiže bolesť je niečo, vnímam to ako niečo, čo nás niekam tlačí, ale zároveň z tej druhej strany nás niečo ťahá. A to je to svetlo eh zjaveného sveta, teda tohto sveta, že keď už tá hlavička vlastne vyjde von z toho tela tej matky, tak vlastne to je tá energia, ktorá nás ťahá, ale zároveň tá bolesť,

ona nás tlačí, že sú akoby, že z jednej strany tlačí a z druhej nás niečo ťahá. >> A túto skúsenosť máme všetci. asi, ktorí sme vlastne zrodení do svojho tela. A hm ja som sa prvýkrát takou naozajstnou smrťou stretol ešte v detstve, keď som mal asi sedem rokov a bol som s otcom na sústredení. Otec on vtedy pôsobil ako telocvikár na vysokej škole eh FTVŠ. >> Uhm. a zobral ma do Piešťan, kde mali sústredenie. A napriek tomu, že on ma viedol k

plávaniu pomerne veľmi skoro a ja som sa veľmi skoro naučil plávať, tak pamätám si, že bol som v takom obrovskom bazéne a zrazu som necítil h dno pod nohami a vošla do mňa taká panika, že strácam bezpečný priestor a akoby môj mozog vypol a zabudol som plávať >> ako sedemročný a čo už som vedel plávať aj samostatne. a začal som sa topiť. Ako som sa začal topiť, tak si pamätám, že ma ponáralo pod hladinu a ja som nevedel dýchať a snažil som sa kričať, ale nikto ku mne neprišiel. A až keď som bol tak na poli

v takom eh bezvedomí, že už som strácal vedomie, tak eh prišiel za mnou vlastne priplával za mnou otcov kolega a ten ma vlastne vytiahol z vody. >> Uhm. A bol som chvíľočku v šoku a tak už vlastne viem, že aj ten šok sprevádza tú smrť alebo zážitky blízke smrti. No a potom, keď som bol v Južnej Amerike, konkrétne v Peru, v Pralese u indiánov, eh na šamanskej diéte, tak som eh zažil podobný zážitok, kde som sa vlastne topil v rieke. >> Uhm. A ráno eh keď ma našli moji záchrancovia, tak ma našli vlastne

tvárou dole otočeného dole do vody a celý ten zážitok bol veľmi podobný vlastne, že tá voda a to udusenie. >> Ja si presne pamätám, že celé sa mi to odohrávalo v rámci akoby takého sna, že som si myslel, že sa mi to celé iba sníva. A v tom sne sa mi snívalo, že sa topím a presne som vedel, že že teraz keď sa nadýchnem, tak už vlastne končím žiť. A ja som sa nadýchol a som sa zadusil a ma vyplo. A vlastne potom ma zase zaplo, až keď eh tí záchranári za mnou prišli a mysleli si, že našli mŕtvolu a vytiahli

ma z tej rieky a zobrali to telo naspäť do toho základného tábora v tej džungli. A ja som vlastne sa po ceste rozkašľal a prišiel som naspäť k životu. >> Hm. Že oni keď ťa vytiahli v momente, keď ťa vytiahli, ty si nebol online? >> Nebol som, nebol som online. Bol som úplne offline. >> OK. >> Čiže oni našli mŕtvolu. >> Oni našli v podstate aj si mysleli, že mŕtvolu. Áno. >> A >> čo prebiehalo v tvojej hlave, keď si prišiel k vedomiu? >> Keď som prišiel k vedomiu, tak ja som si vlastne vôbec na nič nepamätal. Ja som si myslel, že som prá vstá a že idem do každodenného svojho života tam v džungli. To znamená idem sa naraňajkovať. A že oni mi povedali, že

čo sa stalo. A potom som vlastne videl, že zhoršila sa mi motorika, že nemohol som dobre chodiť a chvíľočku to trvalo. Oni mi potom povedali, že čo sa stalo. >> A ja som potom začal rozprávať nejakými jazykmi, ktorým som rozumel iba ja, lebo oni maali. Rozumel som veľmi dobre som ju rozumel. >> OK. >> Lebo čítal som si vlastne aj knihu od Raymonda Moodyho, že je to viac-menej bežné, že hm človek sa môže stať kanálom nejakých starodávnych jazykov a >> nevie to tá veda naozaj vysvetliť, že ako je možné, že >> že si kanál eh reči, ktorá už napríklad neexistuje. >> Hm. >> A ja som vtedy úplne rozumel tomu, čo

rozprávam. Bol som úplne koherentný. Jasne som artikuloval. Len ľudia, ktorí okolo mňa sedeli, tak mi hovorili, že že nerozumejú mi a nevedeli, že akou rečou rozprávam. OK. Eh, ale bol si predpokladám, že akože ako ľudská bytosť eh si uvedomil, že toto mohlo dopadnúť riadne zle. >> No jasné. Nezapôsobilo to na teba ako nejaký nejaký výkričník v nejakom slova zmysle, akože posunulo ťa to niekam vpred? >> Hm. >> Alebo máš nejaké, ja neviem, že ponaučenie alebo nový vhľad z takéhoto čohosi. >> Hm. No obrovský obrovský výkričník pre

mňa, lebo musel som si úplne prehodnotiť svoj vzťah k životu. >> Uhm. aký je môj vzťah vlastne k životu, ako ho vnímam a že aký mám k nemu vzťah, že či si ten život vlastne vážim a či mi tie dobrodružstvá, ktorým som sa vtedy oddával, >> takže či mi stoja za to, aby som počas eh nich prišiel o život. >> OK. >> A že prečo by som sa mal vystavovať povedzme nejakým nebezpečným situáciám, keď naozaj tu už ide o život. >> Uhm. Čiže prebudilo to pocit vzácnosti života.

>> Vzácnosti, vďačnosti a určite aj väčšej zodpovednosti. >> Uhm. >> OK. Ale máš zopár ďalších zážitkov určite. Ináč prepáč, tu ešte sa opýtam, že vlastne, že do nejakej časovej osi, aby som si to vedel upratať. >> Bol si malý. To to mi je jasné, keď si sa topel prvýkrát a sedem rokov. tento zážitok eh kedy si oddychoval tvarou dole v rieke celú noc >> to bolo >> to to je to je ako dávna záležitosť >> to bolo keď som mal zhruba 30 rokov 30 31 eh keď som žil v Šanghai v Číne. >> A >> to bolo v Šangai v Číne. >> Eh tam som žil >> Uhm >> a učil som tam jógu >> uhm

>> ako jóový inštruktor a meditáciu. A v noci sa mi snívalo, že by som mal ísť do Južnej Ameriky a do izolácie, do ústrania a vyskúšať si tam nejakú šamanskú diétu. To znamená, že stravovať sa iba tým, čo si nájdem v džungli, respektíve čo mi ten šaman predpíše. >> Čo to je napríklad v takej džungli? >> Vieš čo? Je to také niečo, čo sa podobá zemiakom. Volá sa to, že juka. >> OK, to poznám. >> Juka. A potom sú to rôzne šťavy z stromov a z rastlín, ktoré tam rastú. Jedná sa väčšinou o tekutiny. >> Uhm. >> Eh, stravu na báze tekutín. A ten šaman

mi to predpísal eh vzhľadom na nejakú moju eh históriu zdravotnú aj ľudskú, ktorú som mu predtým povedal >> a on mi teda povedal, že spýtal sa ma, aký je môj zámer podstúpiť tú diétu. Ja som mu aj povedal, že by som sa teda chcel aj stretnúť s tou eh najposvätnejšou rastlinou, ktorú tam oni majú. A to je vlastne banisteriopsy kapi alebo kráľovná džungle alebo kráľovná smrti. Eh je to ajahuaska. A predtým, než ja som si tú ajahuasku prvýkrát dal, tak ja som mal vlastne mesačnú prípravu na to, aby sa moje telo dostatočne vyčistilo. >> Hm. Ale nielen telo, ale tým, že som bol vlastne aj senzoricky deprivovaný, lebo

som bol v džungli bez mobilu, bez akejkoľvek elektroniky, tak eh určite vnímavejší voči sebe. A dokonca ten šaman mi povedal, že aj tá rastlina ťa nejako vníma. Čiže ona vlastne keď ty si čistý a nemáš v sebe nejaké nánosy >> a nejaké toxíny, tak ona si ťa lepšie prečíta počas tej ceremónie. >> Hej. Hm. >> To je ináč zaujímavé, že a taký ten šaman predkladám, že oni nemajú zoznamy a listy, nemajú, nemajú nejaký chat GPT, kde nahodíš diagnózu a teraz ti to čosi vyprdne. Čiže je to na základe nejakej, že skúsenosti, že vie >> eh alebo alebo nejaký druh intuície, na základe čoho ťa ten šaman vie nasmerovať na nejaký konkrétny druh diéty.

>> No tým, že ten šaman, on si prešiel sám nejakým výcvikom. >> Hm. >> Ešte väčšinou v mladosti, ale ten výcvik je väčšinou niekoľkoročný. >> Uhm. Tak eh vlastne on na základe toho svojho vlastného výcviku vie, ako funguje ten prípravný proces. >> Uhm. >> Eh zároveň on eh sa ťa pýta otázky, keď my sme tam mali prekladateľa, lebo ten šaman väčšinou nevie ani po španielsky. Niektorí vedia. A vzhľadom na tvoju aj zdravotnú históriu, aj na tvoj zámer, že prečo tam si, čo tam chceš eh dosiahnuť alebo docieliť tou tvojou návštevou, tak predpíše ti tú diétu, lebo sú tam napríklad aj ľudia, čo sa tam chodia liečiť z rakoviny

>> alebo z rôznych takých eh chorôb, ktoré sú >> viac-menej pre tú západnú medicínu nevyliečiteľné. >> A čo bol tvoj zámer? Môj zámer >> zámer nebol asi, že chcem ísť na Ayahu respektíve bol to prostriedok, predpokladám, k nejakému hlbšiemu zámeru. Vždy to tak je. >> Hm. Bol to prostriedok. A tým, že ja som vlastne vtedy žil už eh tretí alebo štvrtý rok v Šanghaji vo obrovskom 25 miliónovom meste, tak eh moje telo mi vyslalo jasný signál, že potreboval by som podstúpiť nejakú očistu fyzickú, ale aj duševnú. >> OK. Čiže ty si tam už pôsobil ako jogin. >> Áno. >> A aj napriek tomu si pociťoval, že žiada si to nejaký druho očistý.

>> Áno. Lebo vlastne veľké mesto je plné aj smogu a >> aha eh rôznych týchto vecí, >> že nešlo len čisto o ja neviem, že vyčistenie vyčistenie sa od nejakého druhu stravy, ale ako keby celkovo, že celkovo prostredie. >> Áno. Celková očista. >> OK. A ty si to pociťoval, že jednoducho je to je to potrebné? A ja som to pociťoval aj v snoch mi to chodilo. Ja som v snoch predchádzalo tomu predchádzalo tomu nejaký nejaké, ako by som to povedal, tak svý, že znížené množstvo vitality alebo nejaký alebo radosti alebo čosi také, lebo väčšinou musíš k tomu >> eh zacítiť niečo podobné. >> Áno. Áno. Ja už som to cítil aj, že to telo proste bolo stále unavené. >> Uhm. >> A nemal som toľko energie, ako som

zvykol mať. A tým, že ja som vlastne ešte s jednou kamarátkou Japonkou tam eh založil vegetariánsku reštauráciu a >> vlastne jedno jóové štúdio, tak eh veľa energie mi to bralo. >> Hm. >> OK. Čiže vlastne to nebolo len o tom, že ty máš nejakú svoju prax a príďte sa pozrieť ďalší, ktorí chcete byť súčasťou tejto cesty, ale bol akože bol to taký, že biznis plán reálne, ako keby, že >> jasné, jasné. Biznis plán, ale ale zároveň aj poslanie. Rozum? Chceli sme tam vniesť nejakého alternatívneho ducha oproti tomu konzumu, ktorý tam >> vládol vtedy. >> Hm. A ty ako dlho si v tom Shangi bol? >> Sedem rokov som tam žil. >> A to bolo od v kde na tej ceste aká

vekovka to bola, keď si tam išiel? >> Keď som tam išiel som mal hm 26. >> Uhm. >> 26 27 a keď som mal 33, tak som odtiaľ odišiel. Eh, predtým, ako som prišiel na Slovensko, tak som si dal ešte pár mesiacov Himalaje, Nepal, Tibet, Abhutan. >> Uhm. >> A vlastne tie Himaláje boli pre mňa zase taká príprava na návrat eh na Slovensko. Eh, nebola to už tá džungla. v tej prvej fáze, keď som ešte v tom Šanghi ž, ale pred tým návratom na Slovensko, tak tiež som chcel mať takú prípravu a tam vlastne ma inšpirovali tie obrovské hory. Asi ma zavolali. Eh, ako si má bežný človek upratať v

hlave predstavu, že idem do Himalay, aby som sa pripravil na Slovensko. [smiech] Tak eh to bola taká eh verzia môjho mladšieho ja, kedy ja som stále potreboval niečo dosahovať, niečo si dokazovať a niečo zdolávať >> a do určitej miery to bolo zdravé, ale ja som tú zdravú hranicu vždycky nejakým spôsobom eh presiahol. >> Uhm. >> A vlastne tie výzvy, ktoré som si dával, tak boli častokrát eh akoby úplne až na hrane. >> Uhm. A napríklad aj v tých Himalajájach som sa musel dostať do situácií, ktoré boli na hranici života a smrti. Uhm.

>> Aby som vlastne si uvedomil, že ja už vlastne si nepotrebujem nič dokazovať. >> Uhm. >> A že môžem žiť eh vysporiadaný život >> hm >> v rovnováhe. Čiže si si potreboval niečo dokázať, aby si zistil, že už nepotrebuješ si nič ďalšie dokazovať. Áno. >> A to je zaujímavá zaujímavá vec, že neviem, ako to majú ženy, ale ja myslím, že my chlapi, my si potrebujeme prejsť ako že, že že ako keby nedokážeš k tomu poznaniu, že nepotrebujem si už nič dokazovať, dôjsť ináč, než že si budeš čosi dokazovať. Áno.

>> Až kým prídeš na to dno, to je vlastne príbeh humarnotratnom synó vlastne, že zbočíš zo sveta nejakým extrémnym spôsobom, dôjdeš nakoniec toho extrému a zistíš, že ok, tuto nie je. >> Uhm, >> tuto nie je. >> Hm. >> Naspäť dovnútra, naspäť k sebe. >> Hm. >> Že to je zaujímavé. A ty si mal vlastne, ty si tak veľmi si potreboval dokázať, že vlastne si vlastne obcestoval celý svet a urobil si, ale akože veľmi obdivuhodné veci. vlastne vďaka tomu máš teraz príbehy, ktoré si zažil, ktoré si žil. A to je to je práve to, že ehm že na to, aby si dozrel do poznania, že už sa nepotrebuješ nič dokazovať, musíš ísť do

musíš čeliť nejakému volaniu. Musíš vypočuť to volanie a to dobrodružstvo. keď vlastne nie je tam žiadna logika a aj keď je to vlastne ako keby len nejaký taký ten, že ono sa to, vieš, že keď hovoríme o tom, že dokazovať si niečo, tak ono to ako keby implikuje, vieš, že že prácu pre ego, že je tu, že že potrebuješ sa ukázať pred svetom, že pozrite sa, čo ja dokážem, čo ja zvládnem. A v takomto modernom spirituálno ezoterickom svete ako keby jedna z takých kľúčových vecí alebo snách je, že vlastne, že rozbiť ego, zabiť ego, zničiť ego a tak ďalej. Ale čo ja si tiež uvedomujem eh čím ďalej po tej mojej ceste je, že že ale ty na to, aby si mohol zabíjať nejaké ego, ty najprv to nejaké ego musíš vybudovať.

Najprv sa ako keby musíš stať čím si, >> čo bude jedného dňa odumierať a že je to dôležité. Eh, ja napríklad u mňa, ja nemám až takto zaujímavé story, ale u mňa napríklad ja som si uvedomil, že presne kulturistika bol tento to bola táto vec, že ja som si potreboval povyhrávať nejakých zopár súťaží, aby som na konci na konci dňa sedel v obývačke celý vyčerpaný, doraňaný so zlatými medailami a zistil som, že ale tu ja som nič nezískal. Dokázal som si, že viem, dokážem ísť do nejakého extrému, dokážem zvládnuť náročné veci. A to je ten zdravý a silný aspekt, že že je tu nejaká vízia, nerozumiem jej prečo a možno je to mladícká nerozvážnosť a neviem čo a vyžaduje si to veľa

sebazapretia akože ísť za hranicu strachu, neistoty a tak ďalej a ten v tom procese získaš poznanie, že zvládnem niečo. A to je tá veľmi dôležitá vec, ale že potom nájsť tú hranicu, kde a tam častokrát sa človek musí až stretnúť eh s nejakou s nejakým druhom výkričníka v podobe nejakého nejakej nejakej nejakého druhu smrti, čo ti ukáže, že stačilo. Čiže podobne nejak si to vlastne mal >> uhm >> ty čiže ty si išiel do Himalaje si ešte zažiť nejakú divočinu, niečo ešte ako keby extrémnejšie si zažiť. >> Uhm. >> Hm. A keď keď keď to nie je tajomstvo akože eh lebo hovoríme, že ísť do Himalaje. >> Áno.

>> Čo to ako bola prechádzka cez Himalaje alebo čo o čo šlo? Čo tam bolo ako keby? >> Hm. Vieš čo moja tá príprava bola trošku taká prvoplánová, akože fyzicky som bol fit, ale mne napadlo, že zoberiem si stan a idem dohr. >> Uhm. A tak sa aj stalo. Lenže ja som ani nemal dobré mapy a vlastne tie sily som mal úplne zle rozvážené, lebo toľko jedla v podstate som ani nemohol sám odniesť, čo by som vlastne na mesiac potreboval. >> Hm. Tak som to robil rôznymi cestami. Akože som si prenajímal jaky. To sú tie nosné zvieratá, ktoré vyzerajú ako kravy, len majú tie väčšie rohy. >> Áno. >> A rôznych tých miestnych nomádov som

zaplatil, aby so mnou išli a aby mi ukazovali eh tie miesta, ktoré ja som chcel navštíviť. >> A čo to boli za miesta? >> To boli miestor alebo akože alebo Himalaje majú nejaké svoje, že posvätné miesta a niečo podobné. Majú aj posvätné miesta, ale ty máš vlastne himalajské dediny do nejakých 4 000 m nad morom a to sú také akoby že remote villages, že veľmi odľahlé dediny, kde žije iba pár ľudí a žije tam rovnakým spôsobom života už nejakých, ja neviem stovky rokov >> a sebestačne tam žijú. Eh sebestačne, jasné, niečo im dovážajú, ale väčšinou sebestačne. A plus tam máš tých nomov, ktorí majú práve týchto jakov a stavajú

si rôzne také dočasné prístrešky, ako napríklad Jurty alebo Stany a oni sa tam vlastne v tých Himalajoch vedia pohybovať. A môj zámer je bol vtedy čo najviac času stráviť vo vysokých nadmorských výškách obklopený tými horami a vlastne dostať sa aj na posvätné miesta a na rôzne miesta, kde eh väčšina smrteľníkov sa neodváži ísť a to sa mi aj podarilo. Ale tiež to bolo za cenu, že párkrát som bol na hranici života a smrti. >> Uhm. Čiže bolo tam takéto eh v úvodzovkách egoistické, že dôjsť niekde, kde nedôjde bežný človek. >> No jasné. Niečo si zasa dokázať. >> Uhm. A to bolo len nejaké finálne miesto, kde

si ako keby po ktorom si zistil, že ináč, lebo ty si spomenul, že Himalaje mali byť príprava pred Slovensko, >> ty si tam išiel vedome s týmto >> alebo to bolo, že že si zažil teda tiež nejakú nejaký zážitok blízky smrti alebo nejaké veľké ohrozenie svojho vlastného života a v tom si spoznal, že stačilo, že môžem ísť žiť slobodný život, že stalo sa to ako dôsledok alebo bola to, že intencia v tom už predtým? >> Uhm. Ja ako som odchádzal zo Šanghaja, tak mal som taký pocit, že vlastne urobil som tam maximum aj pre tú komunitu, aj pre ten svoj život, ktorý som tam žil. A predtým, ako som chcel prísť na Slovensko, tak som chcel

nakumulovať svoju vnútornú silu, čiže spojiť sa so svojou vnútornou silou. A pýtal som sa seba a pýtal som sa svojej duše otázku, že kde je to miesto také najvhodnejšie. eh kde by som sa s tou svojou vnútornou silou mohol spojiť. A vlastne prišla mi odpoveď, že keď si v Ázii, tak choď eh vlastne do týchto Himalají. A vlastne išiel som najskôr do Ladáu, to je súčasť Indie. >> Uhm. >> Potom to bol Nepal, Tibet a ako poslednú takú chuťovku som si vzal bu. >> Ako si sa pripravoval? Akože klasická cestovačka alebo nejaká divočina? Vieš čo, do určitého bodu vieš dôjsť eh autobusom. >> Uhm.

>> A autobus ťa vysadí a teraz vlastne ty sa musíš zorientovať, vysadí ťa a potom povedzme, že za dva mesiace eh ťa odvezie naspäť. [smiech] >> OK. A ty preži medzičasom. medzičasom preži. Čiže musíš si dopredu naštudovať, že kde sú povedzme, že nejaké základné horolzecké tábory alebo kde sú nejaké dediny, kde sa dá kúpiť jedlo alebo kde sa dá zohnať jedlo. Samozrejme nejaké jedlo už musíš mať so sebou a ja som si myslel, že som pripravený dobre, ale samozrejme až počas tej cesty som zisťoval, že absolútne som pripravený úplne zle. >> Uhm. A ty si to spomenul, že že teda intencia tam bola spojiť sa s vnútornou silou, čo zne veľmi vágne. Vieš to vieš to

priblížiť akože čo čo čo >> ako si to človek predstavím >> spojiť sa, vieš, ísť ísť do Himalaj, aby som sa spojil so svojou vlastnou vnútornou silou. >> Uhm. >> Čo to je? Keď človek nie je spojený so svojou vnútornou silou, tak eh sa to prejavuje tak, že je rozhádzaný a nemá vôľu konať. >> Hm. nevie riešiť svoje problémy, čiže nie je spojený so svojou silou. Ale vnútorná sila ja vnímam, že je niečo, čo vlastne nám pomáha robiť dôležité rozhodnutia >> a pomáha nám akoby aj vychádzať z tých svojich starých verzií, svojho ja a zo svojich tieňov, >> kde sme ešte tí malí chlapci v tom svojom kútiku. Najlepšie, keď ma nikto

nevidí, hanbím sa za svoje schopnosti, neviem, neviem ukázať svetu svoje schopnosti. >> A keď som spojený so svojou vnútornou silou, tak tá sila mi pomáha konať. >> Hm. Hm. To je veľmi zaujímavé, že čo mi rovno napadá, že že vnímaš ty možno nejaký súvis, vieš, s tým, že aké extrémy si potreboval ty zažiť vo svojom živote, že koreluje to podľa teba s nejak nejakým nejakým spôsobom s tým, že že si sa možno v detstve vnímal práve ako taký nejaký chlapček >> určite, >> kde si kdesi v rohu, že vlastne, že >> hm >> eh že či mô keď takú metaforu poviem, že

alebo prirovnanie, že keď si predstavíš, že tieto tvoje extrémy, ktoré si zažil, je LED šípu, takže vlastne to napriahnutie toho šípu bolo bola nejaká, že trauma alebo nemuselo to byť trauma, ale nejaký ako keby sebaobraz, ktorý si nadobudol počas detstva, z ktorého si sa pomocov takéhoto extrému potreboval vymaniť. >> Pokrivený sebeobraz. >> Hm. A čo ja som čítal autobiografie rôznych úspešných ľudí, tak toto majú všetci do bodky spoločné, že vlastne potrebovali si niečo dokázať >> a potrebovali sa vymaniť zo svojej traumy tým, že povedzme, že pracovali vtedy, keď iní oddychovali, >> dávali do toho oveľa viac energie

>> a stali sa úspešnými. >> Sedí. Sedí určite. Ja teraz akože ak to rozprávaš, ja vidím obrazy v svojom živote korelaty a >> jednoznačne to sedí a to je niečo, čo sa nedá, vieš, že keď teraz toto pozerá nejaký, ja neviem, že 18 ročný chalaníti ten calling, tak nie je to o tom, že vieš, že my mu teraz povieme, že no ale na konci všetkého ty zistíš, že že stačí ti žiť obyčajný život, ale to neuspokojí tú dušu. to ego, ktoré si potrebuje vlastne prejsť tým procesom nejakej divočiny alebo nie toho, že to len také vyvstalo teraz pre mňa

zaujímavé prirovnanie, že si spomínam, že keď som robil kulturistiku, tak eh Igor Kopček na Slovensku bol akože doteraz doteraz je evidovaný ako eh človek, ktorý vie pripraviť človeka na na súťaž. Ja som vtedy rozmýšľal nad tým, že chcel by som eh teda súťažiť a hľadal som niekoho, kto by mi pomohol s trénovaním a ja som sa poznal s jeho synom a on vravel, že on neberie žiadnych ľudí, že >> uhm, >> že s nikým nespolupracuje. Ale ale povedal mi, že vieš čo, ale poradím ti, že choď za ním a povedz mu, že ty si potrebuješ dokázať, že niečo zvládneš a že určite ťa zoberie. A vtedy a odvtedy si to tak veľmi pamätám. Nakoniec som išiel, nakoniec som zistil, že ja, že to, čo ja si potrebujem dokázať, je, že zvládnuť to bez trénera. a narobil som veľa chýb, ale

eh vlastne to bolo to bola to bola pre mňa taká tá transformácia do toho, aby som nakoniec zistil, že dobre, ale tá kulturistika mi nič neprinesie. Ale vďaka tej divočine mám príbehy na rozprávanie a vlastne nie je to len, že čítal som si knižky, je to, že prešlo to, vieš, eh prešlo to to železo prešlo kútim a zakalením. A predpokladám, že aj asi u teba to nebola len táto ako keby jedna os. No a z Himalají si sa vrátil na Slovensko? Teda >> vrátil som sa na Slovensko. Eh, začal som budovať centrum na strednom Slovensku, keďže vlastne už od detstva

som vo svojich víziách a svojich snoch bol k tomu smerovaný, že budem žiť niekde na samote v lese a vybudujem nejaké centrum pre ľudí, kde im budem vlastne odovzdávať svoju meditačno-pohybovú metódu. ktorú som nazval Rozvaha pohybu. >> Eh, povedal si, že si k tomu došiel, že si bol smerovaný víziou. >> Áno. >> A to je téma, ktorou teraz horím touto témou. >> Uhm. >> A preto ma zaujíma tvoja definícia vízie. Akože >> ako ju nájsť, čo to je, ako ju nájsť, ako to vyzerá, ako si to človek dokáže predstaviť. >> Uhm.

Tak závisí aj od toho, že od akej kultúry sa odvíjame, lebo napríklad pôvodní obyvatelia, oni majú svoje vision questy. >> Hm. >> Vyslovene, kde vlastne cieľom toho vision questu je získať tú víziu. >> A k tomu, aby si tú víziu nadobudol, tak ty musíš niečo staré prepustiť, respektíve niečo obetovať. A oni napríklad to robia aj tak, že si hľadajú svoje meno, že oni majú eh meno, ktoré im dajú pri narodení, ale potom vlastne oni si hľadajú aj také svoje vlastné meno alebo nazvime to meno svojej duše a potom idú, povedzme, že na päť dní do absolútnej izolácie niekde do prírody,

kde nejedia a dokonca pri niektorých vision questoch ani nepijú vodu. >> Uhm. A už po niekoľkých dňoch bez prijímania potravy a bez pitia vody, eh bytie iba v prírode. Tak vlastne dá sa povedať, že oni eh majú zmenený stav vedomia. >> Mení sa im vedomie a vlastne prichádza im či už to meno alebo prichádza prichádzajú k nim rôzne tie silové zvieratá. A >> to musíme zjednodušiť. Eh, čo znamená, že prichádzajú? >> Uhm. že človek vlastne počas toho vision questu tak eh nadobúda určitý zmenený stav vedomia, ktorý by sa dal prirovnať k snu. >> Uhm.

>> Že je to taký sen. A vlastne keď si ty taký polobdelý a polo zaspatý, tak vlastne máš rôzne vízie. >> Uhm. >> A v tých víziách vlastne k tebe môže prísť nejaká bytosť alebo nejaké zviera a normálne s tebou komunikovať. napríklad príde k tebe a môže ti prezradiť to tvoje meno a ty zrazu zistíš, že áno, že to je to presne to meno, ktoré vlastne ja som ho aj niekedy poznal, ale som ho zabudol. >> A ty ty si konkrétne čo sa mena týka, máš nejaký svoj zážitok? Máš nejaké svoje meno, ktoré si objavil alebo toto je niečo, s čím ty si ešte nepracoval? >> Vieš čo, pracoval som aj s menami. Eh, pracoval som aj eh so slovanskými menami.

>> Uhm. Eh, veľmi mi tam vlastne chodilo meno eh zo Svorky akoby Svoran, že som sa identifikoval chvíľočku ako Svoran, ten, ktorý vlastne žije v Svorke. >> Uhm. >> A mám pár známych napríklad eh ľuďom, niektorým ľuďom môže byť povedomí Žiarislav. Vlastne aj eh toto meno sa mi veľmi páči, >> lebo je to spojenie slov Žiara a sláv. >> Uhm. A mám kopec známych, ktorí sa zúčastnili takéhoto Vision Questu a prišli či už k vízii alebo k nejakému menu. Ale určite pre tú víziu v podstate treba eh vystúpiť zo svojej starej nejakej

schránky. >> Uhm. >> A niečoho sa zriedť. >> Hm. >> Čiže potrebuješ sa nejakým spôsobom >> eh obrazne povedané vyprázdniť, aby mohlo prísť čosi >> a očistiť. >> A očistiť. Hm. Hm. To je veľmi zaujímavé, lebo vlastne keď sa na to aj pozrieme tak, že kámo, toto je zaujímavé, že eh ja napríklad sa venujem tvorbe na sociálne siete a a spisujem nejaké myšlienky a získavam nejaké nápady a mám svoj nejaký postup ako na to, ako mať tieto download. A vždy je to o tom, že potrebujem ísť preč z zo známeho, potrebujem byť o samote a potrebujem sa

nejakým spôsobom vyprázniť, zdať sa myšlienok, zdať sa uvažovania teraz na plánovanie a všetkých takýchto vecí. A v momente, keď vytvorím v sebe priestor a netrvám na ničom, len sa udržiavam v nejakom rozpoložení svojej nervovej sostavy, tak začnú prichádzať nejaké download. A tam je veľmi dôležité, že že nesmieš byť zahltený tými stimulmi a impul impulzami, ktoré vlastne dneska sme s nimi prehnojení extrémne a že vlastne preto sme ako toba obrovsky dezorientovaná populácia pretože jednak nám nikto nevraví, že kámo, ale ty musíš vypadnúť z rodičovského domu, ty musíš byť sám.

Ty potrebuješ zažiť strach. Ty potrebuješ zažiť neistotu. Ty potrebuješ sa báť o svoj život. Lebo až v tom procese spoznáš seba samého. Až v tom procese môžeš zistiť, čo je naozaj vzácne v tvojom živote, čo je naozaj dôležité. Ale dnešný svet je orientovaný na na zábavu, na komfort a tak ďalej. A a to sťažuje riadne život, lebo vlastne lebo ty keď máš víziu, bavili sme sa o tom chvíľku pred podcastom, lebo ja som ťálil, Matej má 47 rokov. >> Hm. A bavili. Ja som sa tiež zamýšľal nad tým, že mne sa až v posledných rokoch darí do nejakej miery byť výrazne viac akože chápať tú moju víziu, byť s

ňou v kontakte a preskladávať ten môj spôsob žitia takým spôsobom, aby bol na tej trajektórii k tej vízii, aby aby som sa správal ako človek, ktorý je hodný tejto vízie a tak ďalej. A že vlastne čím sa mi darí byť bližšie v súlade s tou víziou, ktorú mám, tým sa cítim revitalizovanejší, cítim sa zdravšie, cítim, ak by som to povedal, je mi ľahšie sa rozhodovať. Nie je to teraz, že keď stojím pred nejakým životným rozhodnutím, tak hm teraz, že pol mesiaca byť v nejakom v nejakej overanalytickej pasti alebo čo si tak >> viacej si veríš. >> Tým keď máš tú jasnosť, to je, že áno alebo nie, hneď vieš. alebo niekedy si potrebuješ s tým ako keby, že nechať to v sebe uležať, ale nepotrebuješ to

analyzovať. Vieš, že tá odpoveď vyvstane. Ale vlastne ja som si všimol, že že keď tam nie je tá vízia, tak vlastne ty stále si dieťa, ktoré je vlastne nchylné k tomu, lebo to je ešte tá zaujímavá vec, že ty keď nemáš svoju vlastnú víziu a si niečo, čomu hovoríme dneska dospelý človek, tak určite pracuješ na vízii niekoho iného a ani o tom nevieš. A vau, som veľmi rád, že tejto veci sme sa dotkli. A te kedy k tebe začala tá vízia prichádzať? Kde si sa s tým začal ty zoznamovať? >> Hm. Akú konkrétne víziu? >> No si vravel, že vlastne, že jedného dňa učiť ľudí v meditačnej praxi a pohybu a že je to niekde v lese a aď.

>> Eh, toto už začalo ku mne prichádzať eh v detstve. Uhm. Ale ja vnímam, že toto je nejaká transcendentná vízia, ktorá presahuje akékoľvek nejaké vedecké vysvetlenie. >> Hm. Čo sa týka tohto života. >> O tom nepochybujem. O tom nepochybujem. Hm. Ja ja keď ja veci, s ktorými ja som bol ako keby v kontakte tiež v rámci svojejzie. Ja pozerám, že to ja neviem tam nájsť jediné prepojenie na čokoľvek v mojej histórii alebo čo som videl a tak ďalej, že to je, že bolo to u teba, že je to jasný obraz? Akože pomerne jasný obraz? >> Hm. U mňa to bol celkom jasný obraz. >> Uhm.

A čo akože ako by som to povedal eh že nájdeš tam ty nejaký korelát ako keby vision questu alebo niečoho podobného v období, keď z si začal byť v kontakte s tým, že vlastne čo to asi bude. >> Tak ono ja verím, že každá duša si vyberá nejaké konkrétne miesto zrodenia a konkrétnu rodinu. >> Uhm. A ten korelát pre mňa bola tá moja trauma alebo tá rodová trauma, ktorá bola tak silná, že ja som jednoducho potreboval si nájsť svoje vlastné miesto v tomto vesmíre a v tomto svete a v tejto krajine, >> ktoré bude mimo ten hlavný prúd. >> Uhm.

>> A nakoniec sa mi vlastne podarilo vytvoriť to centrum, ktoré volám prameň života. A teraz vlastne po 40 eh tam žijem. Dobre. A ty si akože tá tvoja vízia napríklad v detstve bola, že vlastne robiť niečo, čo bude mimo hlavný prút alebo to už bolo jasné, že to bude vlastne meditačná prax, pohybová prax? >> Na začiatku to bolo robiť niečo, čo je mimo hlavný prúd. >> OK. Jednoducho toto si vedel a cítil, že not this way. Tak a ako som dospieval, tak ma začala priťahovať psychológia. >> Uhm. >> Eh najskôr to boli vlastne knihy od eh Freuda, a Junga a rôznych tých psychoanalytikov.

A keď som sa nasýtil psychológia a začal som ju aj študovať na vysokej škole, >> tak eh ku mne prišla jóga, meditácia a dýchanie. A ja som to chcel nejakým spôsobom vždy spojiť >> aj toto vlastne transcendentné východné duchovno >> s tou praktickou vedeckou psychológiou a to je vlastne to čo teraz žijem ale keď som mal 12 alebo 14 alebo 16, tak som si vôbec nevedel predstaviť, že by to mohlo sa prejaviť takto. >> Hm. Čiže vlastne tá vízia sa ako keby vyjasňovala. To je taká taká taká hláška, že you have to around to find out, že vlastne ale na začiatku ty si mal tú jasnú víziu, že vlastne bude to mimo prúd. >> Áno.

>> A ďalej si len sledoval to, čo ťa zaujíma. A to, čo ťa zaujíma, ťa začalo preháňať cez nejaké rôzne životné etapy. Plus tá tvoja trauma ťa poslala na nejaké miesta a vlastne súčet tohto všetkého alebo výsledok to celého tohto vzorca vlastne sa vyjasnil v tom, že idem na na Slovensko a nájdem to miesto, kdesi v lese a idem tam robiť to, v čom som dobrý. >> Dobrý. OK. Čiže tá vízia nemusí byť vlastne na začiatku hneď, že jasné, dneska o manifestácii sa veľa hovorí, že potrebuješ si vysnívať konkrétne miestno, konkrétneho partnera, konkrétny peniaze a neviem čo a tak ďalej. >> Uhm. >> Vďaka čomu ty vlastne trváš na tom, že musí musia byť veci takto. Ale to, ak ty to popisuješ, mne príde, že je to skôr o tom, že vlastne, že na, že načúvať celý čas >> tej tej tej zvedavosti. To, čo ma

skutočne zaujíma. >> Hm. Presne. Ja vnímam, že tá vízia je ako ten pôrod, že že tá tá bolesť ťa tlačí >> a tá vízia ťa ťahá. Že vízia je niečo, čo by ťa malo priťahovať. >> Kdežto čo ľudia robia bežnú chybu, že oni tlačia na tú víziu a >> vlastne chcú ju na silu manifest >> a využívajú len tú jednu silu >> a využívajú len t >> len ten tlak a nedovoľ lebo ten lebo ten pull potrebuješ to toto dovoliť. To je ako keby na toto nevieš tlačiť. Toto je, že s tým musíš byť v kontakte a nechať sa tým potiahnuť. To to h Jordan Peterson, neviem, či jeho eviduješ, >> snáď je ešte živý. Eh, on tak častokrát hovorí o o dvoch protichodných silách. veľakrát hovorí o chaose a o poriadku a

tak ďalej, ale v kontexte eh kresťanstva alebo v v kontexte Božieho hlasu, v nejakom kresťanskom kontexte, vlastne on hovorí, že vlastne, že Boh k tebe prihovára stále ako keby dvoma spôsobmi, ktorými dodávate aj nejakú vitálnu silu, nejaké momentum. >> Uhm. >> Prvá je tá, ktorá ťa tlačí, svedomie a druhá je tá, ktorá ťa volá a to je vízia. A vlastne ty, keď dokážeš byť v tom tanci medzi tým, >> lebo napríklad tiež keď si sa zobudil asi eh z tej eh z tej rieky, >> uhm, >> tak bolo tam eh bolo tam nejaký druh svedomia sa v tebe ozval, že kámo, vieš, že toto nie, že toto nie je ono. Ale zároveň si potreboval byť v kontakte s

nejakou víziou, ktorá ťa ťahiahne vpred a vlastne zúžitkovávať potenciál obidvoch síl je vlastne je priama cesta k tomu, aby si veľmi rýchlo eh ale to nejde o nejde tu ako keby o rýchlosť, ale ako keby s najmenším možným odporom dokázal stvoriť to, čo reálne má byť tebou stvorené. Ale vlastne tu je tá vec len, ktorú melim o tom dokola, ale ale za mňa je dôležité to počuť, že vlastne ale že tam musí byť tá vízia, lebo vlastne keď tam tá vízia nie je, tak vlastne to je ak eh neviem teraz, či dám nejaké dobré prirovnanie, ale že proste keď ideš na ote a máš eh dve pneumatiky vyfúknuté úplne >> uhm >> a snažíš sa plynulo hladko kdesi dôjsť, proste tak stále je v tvom tvojom

vozidle niečo, čo proste má potenciál ti pomôcť posúvať sa vpred, ale namiesto toho absencia toho vzduchu v tvojich kolesách ti vlastne komplikuje celú tvoju cestu a ty musíš tlačiť, ty musíš pridávať. >> Uhm. >> A tá vízia je to, čo ti vlastne vdýchne tú ľahkosť a jasnosť toho, že že kam akým smerom sa rozhodnúť a tak ďalej. >> No ja to tak eh vlastne vidím, že keď máš víziu, tak vlastne hm potrebuješ si aj vytvoriť nejakým spôsobom plán, ako tú víziu naplniť. >> Uhm. na to, aby si ten plán mohol uskutočniť, tak potrebuješ si vytvoriť tie správne okolnosti, aby si ten plán uskutočnil. A keď si vytvoríš eh tie správne okolnosti, tak

potom vlastne hm prichádza tá manifestácia. >> Uhm. >> Ale na to musíš byť v spojení s tým eh s tou víziou a zároveň mať k disp ale ten tlak to v dnešnej dobe akože zažívame všetci. S tým tlakom nie je až taký problém. >> Uhm. Eh, ináč, keď sa tak nad tým zamýšľam, že keď keď my ako doba, eh, my ako keď tak zovšeobecním, že vlastne sme takí bezcieľní bez vízie, tak ideme, čo nám dostáva ten tlak. A keď máš len ten tlak, tak vlastne sa potrebuješ opiť, >> aby si proste taký život, ktorý je len ako keby o tom tlaku, aby si ho proste nejakým spôsobom ustal, aby sa zdal byť aspoň zvládnuteľný. Potrebuješ nejakým spôsobom sa zabaviť, rozptýliť, vniesť

do toho nejakú. Ináč toto je zaujímavé, že si kámo, že si vezmi, že eh v našom v našom eh dopamín, v našom prežívaní slúži na to, že ťa má približovať k cieľu. Lenže ty keď nemáš jasne stanovený cieľ, tak naskočíš na akúkoľvek atrapu, ktorá ti ten dopamín dvihne. Uhm >> pornoociálne siete, >> uhm >> sladkosti, eh ja neviem, pletky, rôzna zábava, hry a kadečo. A a zároveň keď si v tomto príliš poľapený, v tomto v tomto sebauspokojovaní sa, tak vlastne nemáš k dispozícii priestor v sebe, priestrannosť v sebe na to, aby si mohol sa dostať do kontaktu s tou víziou.

Čiže vlastne celý ten komfort je taká veľmi zotročujúca vec, aj keď znie to tak konšpirátorsky, ale ale keď sa zhruba takto nejak mechanisticky na to pozrieš, tak je tam priama korelácia. Jasné, >> že kámo, ty potrebuješ ísť do nekomfortu, potrebuješ ísť do neistoty, potrebuješ zistiť, čo dokážeš ustať, čo ty dokážeš, >> do akej miery dokážeš sám so sebou zotrvať bez toho, aby ťa niečo rozptýrovalo od seba samého, od všetkých svojich strachov, šitov, obáv, traum a všetkého možného. A či dokážeš sám s týmto posedieť? brutál. A ty si spomínal teda, že vlastne počas toho tvojho podnikania, keď to tak môžem nazvať, alebo učenia niečo medzitým eh na východe, tak si nazbieral nejaké peniažky, vďaka ktorým

si mohol vlastne tú si zakúpiť to miesto, v v ktorom pôsobíš dodnes. Je to 13 rokov, tuším, že keď si dobre spomínam, keď si spomínal. A je to asi miesto a pôsobenie, v ktorom sa cítiš, že toto je ten spot, toto je to správne miesto, je to ten zlatý rez v mojom živote. >> Áno. >> A je to z teba cítiť a veľmi ti to prajem. >> Ďakujem. H no toto ani teba nevyslobodí od vecí eh náročnejších >> a nepredvídateľných >> a nepredvídateľných a s ktorými si sa aj postretol vlastne v

tom poslednom období. A ja napríklad, keď sa zamýšľam, keď sa zamýšľam nad smrťou, tak vlastne tým, že už mám za sebou nejaké mystické zážitky, tak ja ja som celkom, ako by som to povedal, nie že teším sa na smrť, ale som zvedavý, čo je na druhom konci. Hej? Eh a nevravím, že sa teším na umieranie, nejdem to zo seba robiť nič v tomto slova zmysle. Určite sa akože určite neláka ma predstava nejakého dlhého, pomalého umierania kdesi na na strojoch, v bolestiach a tak ďalej. V žiadnom prípade nie, ale celkom ma zaujíma, že čo to bude na tej druhej strane. Ale jedno, čo je, čo vo mne vždy ako keby volá tú silnú holu kožu, je predstava, že milovaný človek. >> Uhm.

>> Ja so svojou smrťou v pohode. Akože nevravím, že takto odvážny budem v tom finálnom momente. Bude to určite veľký šok. Bude to si žiadať veľmi hlboký nádych a výdych na to, aby som to zvládol. Ale predstava toho, že ľudia, ktorých máš rád, ktorí sú okolo teba, >> teba to postretlo >> a teda ma preto zaujíma, že >> akým spôsobom vlastne tie možno stretnutia s so smrťou a s neistotou a so s so strachom vo svojom živote, či ti to vôbec nejakým spôsobom poslúžilo na to, aby si bol schopný lepšie sa stretnúť so smrťou svojho blízkeho, so smrťou svojho otca, ktorého predkladá, mal si rád. Uhm. alebo či je to úplne iná liga. To ma

zaujíma akože skúsenosť, tvoja experience. >> Uhm. Myslíš, že či je iná liga, smrť toho blízkeho? To to viem, že je >> to viem, že to je iná liga, ale že vlastne >> eh mystická skúsenosť v tvojej minulosti eh a >> a štúdium možnože psychológie a vecí, ktoré sú možnože za hranicou nejakého analytického ľudského chápania, s ktorými si bol v kontakte. či toto poznanie >> uhm >> ti nejakým spôsobom poslúžilo lepšie sa postaviť z oči voči otcovi smrti >> za mňa určite eh lebo som presvedčený a

vnímam to aj vo svojej rodine čím viac a lepšie je človek vysporiadaný so svojou vlastnou smrťou tak tým viac je vysporiadaný aj so smrťou svojho blízkeh a pokiaľ ten človek nemá má svoj jasný postoj k vlastnej smrteľnosti a vlastnej k pominuteľnosti. eh bojí sa jej a smrť mu pripadá ako hrôzostrašná, tak o to hrôzostrašnejšia mu bude pripadať smrť svojho blízkeho. >> Hm. >> A si povedal, že ak nie ak človek nezaujal nejaký postoj voči smrti, >> uhm

>> eh vieš to rozvinúť v zmysle, že je čo je to postojm >> a >> aký postoj si zaujal ty a na základe akého poznania? >> Uhm. postoj eh vlastne ja vnímam ako eh niečo, ako ja sa staviam k danej situácii, >> aké stanovisko zaujmem k danej situácii. A čo sa týka vlastne eh môjho postoja k smrti, tak ten je taký, že ja vnímam, že smrť tu nie je niečo namierené proti mne, že smrť je prirodzená súčasť života a vlastne až tá smrť dáva životu zmysel. Hm.

>> Lebo keby sme vlastne nemali to neznámo, tú smrť a všetko by bolo rovnaké a my by sme žili v tejto realite v podstate uväznení a prestali by sme si ju vážiť. >> Uhm. >> Čiže to, že vnímame, že všetko je pominuteľné, tak vlastne nám pomáha byť vďačnejší za veci a za ľudí a viacej si ich vážiť. A teda vlastne vnímam, že smrť akoby je aj takým takou príležitosťou na absolútny reset aj našej identity, lebo vlastne >> ja ako identita Matej si nesiem celý celú tú životnú skúsenosť eh Mateja so

sebou a tá skúsenosť je aj aj pekná, aj radostná, aj plná šťastia, ale zároveň je tam aj kopec bolestí a smútku. A príde bod, kedy vlastne potrebujem to vedomie toho Mateja úplne vyresetovať >> na to, aby som vlastne sa mohol pohnúť na tej svojej ceste ďalej. A preto ja mám, keďže mám aj nejaký vlastne vzťah so svojou dušou alebo mám nejaký vytvorený koncept duše, verím v dušu a vnímam dušu, eh verím v Boha a vnímam Boha, tak eh zároveň verím, že aj tá smrť je rovnako, ako sa strieda deň a noc, že je to dôležité a je to dobré,

tak vlastne aj smrť je prirodzenou súčasťou života a nemám sa jej prečo báť, lebo moje telo keď bude zomierať, tak presne vie, čo má robiť. A čo sa týka mňa ako osobnosti alebo ega, tak ja vlastne potrebujem hm tej smrti dovoliť tiež, nech sa deje a nebojovať proti nej, lebo čím viacej vlastne sa jej bránim, tak tým viacej ja trpím. >> Uhm. A čím viacej nevysporiadaný mám svoj život, tak tým je väčšia tendencia, že nedovolím si úplne zomrieť, ale že si vytváram ďalšie nejaké svety alebo toto už trošku môže znieť filozoficky, že ďalšie nejaké inkarnácie, >> kde si riešim vlastne všetky

nevysporiadané motívy z tohto života. >> Uhm. >> Eh, na základe čoho? Lebo takto, lebo ty si teraz povedal nejaké veci. >> Uhm. Eh na základe toho zaujímaš nejaký postoj a aj napriek tomu nie je to niečo, čo sa teraz dá copypastnúť. OK. Matej to má takto. On sa tým nebojí smrti, takže vlastne idem zaujímať takýto postoj. Nejde to tak. Nejde to cez tú logiku. Čiže kde si sa v živote, ak sa dá, ja neviem, či to existuje nejaký jeden bod konkrétny alebo

>> že kde si došiel k tomuto postoju. >> Uhm. >> Tak ja si myslím, že hneď sa k tomu dostanem, že vlastne také tie dva atribúty alebo dve dve vlastnosti, ktoré súvisia so smrťou je akoby ten strach zo neznáma. A druhý je strata kontroly alebo odovzdanie kontroly, >> lebo my sa často bojíme odovzdávať kontrolu. >> Áno. >> A častokrát vlastne kontrolujeme veci, ktoré by sme mali úplne pustiť, >> ktoré sa nás ani netýkajú >> a naopak vlastne bojíme sa neznámeho a lipneme na tom, aby to bolo tak, ak to bolo doteraz a stagnujeme. Uhm.

>> A to sa deje vlastne celospoločensky. To sa deje politike >> vlastne a to sme vlastne v rozpore s realitou, lebo vlastne jediná stála vec je zmena ako keby >> obnova. Obnova. Hm. >> Čiže vlastne, že keď my trváme na nejakom na tom, aby sme mali veci pod kontrolou, tak to je ako keď eh dieťa dúfa, že existuje jednorožec. Je je je to je to je to nepravda. Je to je to nemožné. Je to ako keby v nesúlade s tým, ako život >> a my my to ego už máme teraz také silné, lebo podľa mňa vlastne eh čím je svet

modernejší, tak tým vlastne aj to ego je silnejšie. Lenže to, že to ego je silnejšie, že keď dokážeme to ego naozaj rozpoznať a uchopiť, tak vlastne my máme teraz eh k dispozícii úžasné nástroje. Lenže keď je to ego nevedomé, >> tak eh v podstate my chceme kontrolovať to, aby nezapadalo slnko. My chceme ovplyvňovať počasie vlastne veci, ktoré sú naozaj, že mimo našu kontrolu a mimo náš dosah chceme povedzme dosiahnuť nesmrteľnosť. Ale neuvedomujeme si, že aj keby sme tú nesmrteľnosť dosiahli, čo podľa mňa nedosiahneme, lebo tá príroda má vždy nejaké poistky. >> Bože, chráň, že by sme toto dosiahli, >> hej? Tak by sme zistili, že ten život eh

nás nuddi. >> Uhm. Hej. Lebo akože zamysli sa nad tým, že pre akože za prvé eh keby sme dosiahli nejakú, že bod nesmrteľnosti, hej, že ktorý že je to v tabletke a zješ a už nezomrieš, tak akože nazbiera sa nás tu jedného hodne veľa. Akože veľa veľa otázok by s tým, vieš eh veľa otázok s tým súvisí, keby niečo také bolo možné jedného dňa, hej, že však sa premnožíme jedného dňa, hej, eh, budeme sa deliť o zdroje. Ale čo je hlavne hlavne dôležité je, že že celá príroda vlastne vieš, že máš strom, narastú na tom nejaké nejaké konáre a niektoré konare uschnú, ten strom sa rozhodne tieto konare zhodiť, pretože nie sú ďalej v súlade a je veľmi

dôležité ten proces obnovy. A takisto máš starých ľudí, ktorí ktorí už sú veľmi skosnatelí vo svojich názoroch a pohľadoch na svet, nie sú schopní adaptovať sa na to, čo sa teraz deje. A keby sme boli schopní ako keby neviem možno nie že nesmrteľnosti dosiahnuť, ale umožniť ľuďom, aby žili 3400 rokov, tak my by sme tu boli vlastne len obrovská masa názorovo skostnateľných ľudí, ktorí nič tomuto životu neprajú, lebo proste už je nudný, lebo nemá mať konca jedného dňa. Práve práve to, ako si spomenul, že to, že vieš, že je to jedného dňa konečné, tak vlastne každý každý jeden moment, každý jeden pohľad do očí milovaného človeka je prvý a posledný moment, kedy tento

moment zažívaš neopakovateľný. Nikdy sa už nebude opakovaťm. >> A to je mágia. To je vlastne niečo to je to toto je podľa mňa krása. >> Hm. že že vieš čo, ja to zažívam. Fú, toto je silná vec pri mojich deťoch občas, keď ich dávam spinkať, vieš a cí cítiš to bezpečie, ktoré oni vieš pri tebe, vieš, v podpazuši, vieš, zažívajú, keď keď keď zaspávajú a pozeráš sa na nich, že jak to miluješ, aké je to krásne. A vlastne v momente, keď si uvedomíš tú krásu, si uvedomíš, že a to je poslednýkrát, čo to takto vidíš. A ten kontrast medzi tým, že ak je to krásne, že ak ďakujem Bohu, že som, že toto, že Boh stvoril tento vesmír, tento svet, všetky tieto zákonitosti týchto ľudí ku mne priviedol a že ja som k tomu

mohol priložiť ruku a vznikla táto rodinka a toto toto dieťa a že ja ho teraz, že aký je to dar, že ja ho mám momentálne, že je pri mne a že totálne mi dôveruje a v tom poznaní tej v poznaní toho konfrontácii s tým na s krásou toho momentu zacítiš aj hĺbku toho, že ale to je naposledy. >> Hm. >> Tento moment sa nezopakuje nikdy. Nie je to už nevrátiš sa sem, nie je cesty späť. A vlastne až tá hĺbka a tá ochota navnímať plnú hĺbku tej emócie, ktorá je ďaleko viac než šťastie, lebo lebo je to

je to veľký paradox, hej? Nie je to, že dneska si zarobil 100, cool, vieš, niečo si kúpim, ale že to je, že najkrajšia vec v tvojom živote. A v tom momente ty zároveň čelíš tomu, že ale že to je v tomto momente, keď sa na to pozeráš, to končí. a dovoliť si navnímať tú pominuteľnosť v tom danom momente, to je, že okamžite slzy z očí a ty nevieš pomenovať, či to je smútok alebo či to je radosť, ale cítiš, že je to plné, že je to, že je to živé, že je to ľudské, že je to krásne. To je podľa mňa definícia krásy. >> Uhm. Keď dokážeš vnímať tú pominuteľnosť toho úžasu, ktorý teraz, ktorého si

svedkom z nejakého zázraku, teraz momentálne ty toto môžeš vidieť a vnímať a nebyť tam v tej pominuteľnosti, tak to je len proste ďalší nudný deň. Dáme si pauzičku. By the way, tento čajík Jaogulan, Matej jeho veľký fanúšik takisto. Eh, nájdete na našej stránke newhack.sk. Je to čajík, ktorý pomáha s reguláciou nervovej sústavy, pomáha s reguláciou krvného cukru, je príjemný na pitie, jemne sladkastý, dá sa urobiť aj

trošku na horkejšie, ale je úžasný v tom, že eh že ráno vie nakopnúť a v vo večerných hodinách dokáže pomôcť zvoľniť a zároveň eh podporuje podobné metabolické dráhy, ktoré zvykne v našom prežívaní nastoliť pôst a je to jedna z mala bylín, ktorá má všetky tieto vlastnosti, teda aj adaptogénne, aj tonizujúce. autofágiu. afofágiu, že vlastne keď eh keď si v pôste, tak vlastne eh mechanizmus naznačuje, že tá autofágia by mala sa dostaviť skôr a vlastne keď nie si v poste a aj napriek tomu popíjaš

tento čaj, tak vlastne taká tá bunková AMPK dráha, ktorá eh ktorá sa stará o to, aby to je súčasť tejto témy, že aby sa podporilo úmrtie tých buniek, ktoré už presluhujú, ktoré >> uhm už majú príliš vysoké, akože sú veľmi už neefektívne termodynamicky eh alebo majú nejaký patogénny potenciál v sebe, tak práve táto bunková AMPK drahá sa stará o to, aby sa tam robil poriadok, aby odomieralo, čo má, aby mohlo vznikať to nové. Čiže celkom to sedí do tejto témy. Čiže na stránke si môžete tento čajík >> zohnať a takýmto spôsobom idete s nami na našu Metalenoja vlnu a podporujete aj celú túto tvorbu. Taký malý reklamný

spotík. Áno, Matej, teda bavili sme sa o tej smrti a teda ty si spomenul, že sú tam také dve kľúčové oblasti alebo problémy, eh, s ktorými ľudia, ktorými ľudia musia čeliť alebo s ktorými bojujú. A teda spomenul si potrebu po kontrole. >> Uhm. >> Čoho sme sa dotkli, ale je tu tá druhá vec, že sa bojíme neistoty. >> Áno. >> A akým spôsobom? sa si sa naučil ty túto neistotu akceptovať alebo neviem či to je to to správne pomenovanie >> vítať alebo prijať akceptovať ju asi vlastnem

>> uhm uhm tak eh určite je užitočné veriť tomu, že všetko sa deje pre tvoj najvyšší osoch. Čiže aj to, čo prichádza napriek tomu, že tomu nemusíš rozumieť, tak sa deje preto, aby ťa to poslilo niekde ďalej. To sa dá ľahko chápať vo kontexte, vieš, že že pre že keď keď máš dajme tomu, že 20, 30 a viac rokov >> uhm >> tak máš dostatok životných skúseností, eh, pri ktorých si môžeš všimnúť, že dobre, boli to nejaké ťažké obdobia, boli to nejaké nejaké obdobia, pri ktorých som strašne nadával >> na nespravodlivosť sveta,

>> ale keď odzoem od toho svojho života, tak zistím, že ó, ale ono mi to poslúžilo riadne. Ale ako človek môže eh čeliť tej finálnej neistote? >> Myslíš smrti? >> Myslím smrti, lebo vieš vieš si uvedomiť, že dobre, tak som teraz v nejakom ťažšom období, ja neviem, či už vo svojom vzťahu alebo v nejakom nejakej náročnejšej finančnej situácii a vieš tam vložiť do toho také také to pokorné pochopenie, že niekedy aj zlá finančná situácia ťa naučí lepšie gazdovať s peniazmi. >> Uhm. >> Napríklad. Hej, že vieš tam objaviť to dobre. >> Uhm. >> Ale že ako vieš, keď eh ja si myslím, že eh čo sa

týka tej neistoty, tak vlastne keď ideš uvažovať nad tou nad smrťou, zoberieš, zavrieš oči, posledný výdych a čo je čo bude, chceme vedieť, že čo bude. >> Uhm. Máme pocit, že tá odpoveď, jasná odpoveď, že že kedy konečne príde niekto na ten svet, ktorý ti povie, že čo presne bude >> a že to ťa zbaví, >> to ťa zbaví strachu zo smrti, lebo keď eh keď nie si nejak silne veriaci v Boha, tak vlastne najstrašlivejšia predstava je, že proste, že bude nič alebo že budem v nejakej tme. >> Uhm >> bez hraničnej. >> Uhm. >> Navždy sám. Uhm. Predpokladám, že niekde si sa stretol aj

ty v svojej meditácii s možno s takýmto strachom alebo s takouto obavou. >> Uhm. Poznám to. Hej. >> A čo tebe pomohlo sa cez to preklenúť? Ak ak sa ti to podarilo cez to nejakým spôsobom preklenúť alebo alebo na alebo minimálne možnože nastoliť nejaký zdravý vzťah možno s touto neistotou? >> Hm. Vieš čo? Jediné, čo môžeš eh podľa mňa urobiť je prijať tom, >> že to tak je. A my sa počas eh života stretávame s viacerými situáciami, ktoré nemôžeme zmeniť. >> Uhm. >> Že prichádza niečo a ja viem, že to nemôžem zmeniť. Rovnako to je aj so smrťou, že vlastne smrť je súčasť života a ja to nezmením tým, že si poviem, že

ja nechcem zomrieť. že keď ja si poviem, že ja nechcem zomrieť, tak to je ako keď si poviem, že nechcem, aby zapadlo slnko a ono zapadne bez ohľadu na to, >> či to ja chcem alebo nechcem. Čiže ja tú smrť musím prijať, že je to súčasť života a že prejdem si tým aj ja a teraz ako sa k tomu postavím, tak to je úplne kľúčové. Čiže ako na to reagujem? To znamená, že počas nášho života my eh zažívame rôzne situácie z neznáma. >> Uhm. >> Napríklad, že urobím to a neviem, aké to bude a napriek tomu to urobím. Čiže teraz, keď eh vlastne sa na to pozerám

ako muž, že ja ako muž eh zažívam situácie, ktoré neviem zmeniť, hej? napríklad smrť môjho otca alebo autonehoda, ktorú som mal. Neviem to zmeniť, ale ako sa k tomu postavím, tak to je kľúčové pre môj ďalší rast. >> Hm. Čiže ako sa postavím k svojej vlastnej smrteľnosti. >> Čiže je to výzva k pokore. >> Je to výzva k pokore a podľa mňa je to aj výzva k prehĺbeniu vzťahu s nadprirodzenom. >> Hm. >> S dušou alebo s Bohom. Lebo ty keď máš svojho sprievodcu, ktorý nie je z hmotného sveta, nazvime teraz toho

sprievodcu duša, tak vlastne ty sa iba oddávaš tomu sprievodcovi, že ona ťa celým tým procesom prevedie. >> Hm. >> Celým procesom zomierania. máš nejaký trik alebo návod, ako sa človek dokáže dostať do vzťahu so svoj ako dokážeš začať vnímať, že je v tebe nejaká duša? >> Uhm. Mne veľmi pomohlo, keď som začal meditovať a tá meditácia zlepšila jednu moju konkrétnu schopnosť a to je načúvať, že vlastne ako sa spojiť s dušou je, že

začať sa jej pýtať otázky >> a vlastne tie odpovede, oni ti nemusia prichádzať skrze slová, ale tým, že väčšina ľudí vlastne nevie počúvať ticho, >> lebo to ticho prehlušuje stále svojimi myšli myšlienkami, či už sú to spomienky na minulosť alebo nejaké očakávania z budúcnosti. A ja keď si zavriem oči ako úplný začiatočník v meditácii, tak teraz sa ocitam vo víre. >> Hm. >> A teraz ja sa vlastne potrebujem tento vír naučiť zastaviť. A určite vlastne pomáha k tomu aj to, že sa stanem lepším poslucháčom. >> Uhm. že naozaj keď sa niečo pýtam, tak sa zaujímam o tú odpoveď, lebo častokrát

ľudia sa pýtajú a ešte predtým, než im ten druhý odpovie, tak už vlastne začnú rozprávať oni sami. Čiže stať sa lepším poslucháčom a lepšie načúvať sebe a svojmu vnútru. Čo sa môžeš opýtať svojej duše, že že čo môžeme tu odovzdať človeku nejakú nejaký druh praxe alebo nejaký výzvy? >> Uhm. >> Vďaka ktorej si môže sám navnímať, čo to znamená komunikovať so svojou dušou. >> Uhm. >> Mne sa to osobne stalo vtedy, keď som si eh prežíval eh životnú krízu. >> Uhm. A tá životná kríza spočívala v tom,

že ma zradil blízky človek, môj blízky priateľ a ja som tomu nemohol uveriť. Navyše ma ešte opustila vtedajšia partnerka a vôbec som nevedel, že akú túto ako túto situáciu mám zvládať a ako vlastne v sebe vytvoriť bezpečný priestor. Tak som sa pýtal duše, že ako sa môžem cítiť eh viacej v bezpečí aj v tejto situácii ako a to tento moment ma zaujíma tento akt. >> Uhm. >> Ako vieš kde sa to opýtaš, >> ako sa to opýtaš, v akom rozpoložení, v akom chápeš? >> Uhm. Ako to toto človek môže si vyskúšať? >> Uhm. No mne veľmi pomohlo urobiť si to

obradne. Obradne znamená, že vlastne napríklad, že zapáliš sviečku alebo nejakú vonnú tyčinku, že vytvoríš si okolo seba priestor, v ktorom sa cítiš dobre, v ktorom sa cítiš bezpečne >> a teraz si sadneš a sústredíš svoju pozornosť eh na to, čo sa ti práve deje v tvojom vnútri. A buď eh v duchu alebo nahlas vyslovíš túto otázku, ako sa môžem cítiť v sebe viac bezpečne? A teraz si privrieš oči a iba počúvaš. Iba počúvaš a >> nevkladáš do toho nič. Nič. Nič. Nič. A tá odpoveď ti môže prísť eh buď skrze

nejakú predstavu, môže ti prísť aj v slovách, môže ti prísť aj v emóciách, že niečo začneš cítiť. Ale tak mne prišlo, že ten bezpečný priestor si môžem vytvárať vytvárať v prvom rade tým, že ja regulujem svoje emócie a svoj nervový systém a že potrebujem za to prijímať plnú zodpovednosť. To znamená, že krok číslo jedna mi bol ukázaný, že spoj sa so svojím dychom a zhlboka dýchaj. Uvedomuj si každú časť svojho nádychu a každú časť svojho výdychu. A ak sa chceš spojiť ešte hlbšie so svojou dušou, tak daj si ruku na srdce a počúvaj tep svojho srdca. A teraz vlastne mi to veľmi pomohlo, lebo vlastne vnímam, že

srdce je akoby brána k tej duši. >> Uhm. a ísť viacej v sebe do pokory >> a do vďačnosti za život. >> Hm. Čiže do kontaktu na na to, aby si neveriaci Tomáš navnímal, že je v ňom duša. >> Uhm. >> Tak jednoducho tam položíš otázku a ostaneš ticho. >> Uhm. a čakáš, čo príde. >> Keď si neveriaci Tomáš, tak podľa mňa vždy ťa život preskúša v tom, že dostaneš sa do nejakej situácie, kde jednoducho ti tie staré vzorce správania prestávajú fungovať. >> Hm. >> Eh, >> ostaneš bezradný. >> Zostaneš úplne bezradný. A

vlastne v tej bezradnosti ty teraz máš príležitosť vlastne otvoriť sa niečomu, čo presahuje tvoje ego alebo naopak zostať uväznený v tom egu. Lenže keď zostaneš uväznený v tom egu, tak ten tlak, ktorý vnímaš, že je na teba vyvíjaný tou situáciou, sa bude stále zväčšovať a prehlbovať, >> až to začne byť nesznesiteľné. A preto častokrát ľudia, ktorí majú takéto rôzne duševné prebudenia, že je to buď, že im zomrel niekto blízky, alebo mali ťažkú autonehodu, alebo boli naozaj, že konfrontovaní s nejakou veľmi intenzívnou životnou situáciou, kde vlastne buď sa im tá duša sama ukázala,

alebo jednoducho oni potrebovali uveriť tomu, že ich život nezačal eh s rodením, ani nekončí smrťou. Hm. >> A vlastne a musia to prijať, musia to tí ľudia prijať ako, že to je vlastne tak. >> Hm. >> To eh si sme my povedal som to asi ja, ale ako keby vyšlo to najmä z tvojich slov že kríza a bezradnosť. Bezradnosť v sebe implikuje, že neviem, nemám, som v situácii, kde nemám, nepozn netuším, >> neviem si dať rady. >> Neviem si dať rady. A keď nevieš si dať rady,

eh, tak častokrát si konfrontovaný neistotou, ktorú v dnešnej dobe sa dá ľahko prehlušiť. Pustíš si seriál, pustíš si, čosi, aby si od tehto pocitu odišiel. Ale práve v tomto pocite je akože práve práve v tejto tme si pravdepodobne veľmi blízko. Si možno len krôčik od toho, aby si započul svoju dušu. >> Áno. V momente, keď sa to ego teda to je súčasť ako keby nejakej takej psychologickej smrti, čiastočnej či celkovej smrti ega, kde vlastne ego vlastne ego sa snaží vždy mať veci pod kontrolou, aby bolo všetko známe, aby minimalizovalo pravdepodobnosť neistoty.

Ale v momente, keď to ego, tak ako ty si spomenul eh narazí na to, že dobre, táto situácia, na ňu nemám žiadne hacky, na ňu nemám žiadne triky. Proste tu som úplne všetky moje finty vyhoreli, nič z toho už nefunguje. Tak jediné, čo ti zostáva, je práve ísť do tej pokory, že ja neviem. A to to je ináč taký moment, kedy to som veľakrát eh zažil vo svojom okolí tieto príbehy, kedy človek na totálnom dne si povie, že„Bože, keď nejaký existuješ, tak teraz zasiahni. A to je vlastne ako keby moment, kedy po prvýkrát v živote človek je ochotný počúvať, že ak tu niečo je, čo je väčšie než ja, čo mňa presahuje, tak teraz

hovor. A keď je tam tá skutočná pokora, ktorá väčšinou, ktorej sa väčšinou naučíme z oči voči poznaniu, že ja fakt neviem, končia tu proste moje všetky všetka moje agency tu momentálne končí. Nev neexistuje krok ďalej, ktorý na základe ktorého ja by som vedel povedať, že čo je tu správne alebo nie. Tak si položíš tú otázku. V prvom rade priznaš, že neviem a v druhom rade, že čo ďalej, keď je tu niečo vyššie, duša alebo čo čokoľvek iné. Teraz ťa potrebujem. >> A častokrát tá odpoveď prichádza tak, že

vlastne ty sa teraz nemusíš ani pýtať, že čo ďalej, ale iba vlastne >> priznáš. priznáš a pozoruj svoje emócie, lebo každý každé rozpoloženie bezradnosti, ono v podstate odkrýva nejaké skryté emócie a odkrýva aj naše traumy, ktoré sú vlastne veľmi pre nás nepríjemné. >> Uhm. >> A tá emócia môže byť niekedy naozaj, že veľmi silná a veľmi pohlcujúca. A častokrát vlastne my na to, aby sme rástli, tak musíme byť konfrontovaní s tými našimi traumami z minulosti a s tými zraneniami a s tými emóciami potlačenými. A tam eh presne funguje to,

že že príde nejaká úzkosť, príde nejaký ťažší stav a ty jednoducho musíš to rozdýchať a keď to rozdýchaš, tak potom môže prísť ďalšia skúška, potom sa môžeš pýtať, že čo ďalej. Ale prvý krok je, že iba buď, iba buď, iba buď a zvládni to, že sa cítiš tak, ak sa cítiš. Čo môžeš preto urobiť? Tak začni dýchať. Daj si ruku na srdce. Eh, začni si pripomínať, že si vzácny, si dostatočný, si v bezpečí. Toto sú všetko nástroje, ktoré nám v týchto situáciách môžu veľmi pomôcť. >> Hm. Byť tu pre seba, keď som v ťažkom. neutekať od seba. >> Neutekať sa rozptýliť, ale byť tu pre seba

>> a prijať sa, aj keď sa sám sebe nepáčim, prijať sa takého, ako sa hovorí, že je OK, nebyť OK. >> Hm. >> Takže prijať to, že nie som OK. A vlastne aj že sa necítim sám v sebe dobre, tak sa pýtam tú otázku, že čo môžem teraz robiť, aby som sa dobre cítil. Ako mám s touto emóciou narábať, že napríklad cítim úzkosť, lebo zrazu nie je po mojom. >> Tak ten dych, ja odporúčam každému, že to je úplne, že že prvý krok, lebo vlastne tým, že duša je nehmotná, tak aj dych je viac-menej nehmotný. Ako hovorí sa, že vy, že že dýchame nejaký kyslík, ale za tým je oveľa viac >> uhm >> ako len dýchanie kyslíka.

Je to nejaká substancia, ktorá nás hneď spojí s dušou. >> Uhm. A vlastne ten dych sa deje automaticky to, ak sa nadychujeme, že vlastne ja sa ani nemusím vedome nadychovať, samozrejme, že to pomáha vedome dýchať, ale že vlastne tá energia tej duše tým nádychom, už len to slovo dýchať, slovo dych a duch, že sú veľmi >> podobné. je tam iba rozdiel to i a to u vlastne samohláska, ale že je to tá nemateriálna substancia, ktorá nám pomáha vykalibrovať sa a eh zase sa dať do väčšej emočnej pohody >> skrze dych. Lebo človek, ktorý nemá pod kontrolou svoje emócie, tak väčšinou dýcha veľmi plytko a veľmi rýchlo.

>> Hm. A teda keď si konfrontovaný so smrťou, či už svojho blízkeho alebo s ohrozením svojho vlastného života. Tak eh nevyhnutne budeš čeliť rôznemu druhu emócií, ako je strach, smútok hnev neistota. A ako sme sa bavili, každá jedna z týchto emócií ti, čo si prináša. V momente, ak si ochotný s tým byť, ak si ochotný to zvládnuť, ak si ochotný to ne vyháňať zo svojho prežívania. A čo ty vnímaš, že tieto

konkrétne emócie nás prichádzajú naučiť? Ja, ak mi dovolíš, tak eh začnem tým, že keď si konfrontovaný s tou smrťou, že ty máš vždy možnosť sa rozhodnúť, že buď prijmeš to, že je tu sila, ktorá ťa presahuje a je to sila, ktorá v podstate riadi celý ten život. Lebo tým, že ty si ten život nestvoril, ty si nestvoril celý život na tejto planéte, že boli tu sily ešte pred tebou, ktoré ten život stvorili. A tým, že vlastne ti umiera blízky človek, tak v podstate je tu

nejaká sila, ktorá riadi celý jeho životný proces, ktorý nie je tvojou zodpovednosťou. Čiže ty to môžeš iba prijať alebo môžeš proti tomu bojovať. Tým, že proti tomu budeš bojovať, tak si vlastne v sebe vytváraš napätie. A tým, že to prijmeš a prijmeš teda fakt, že uveríš tomu, že je tu nejaká sila, ktorá ťa presahuje a nazveš ju slovom Boh alebo vesmír alebo svoje vyššie ja alebo duša, tak vlastne dovolíš tomu procesu, nech sa deje tak, ako sa potrebuje diať. >> Uhm. A tie emócie, čo si sa pýtal tú priamu otázku, že čo ťa tie emócie majú naučiť, tak eh môžeme sa baviť o nejakých eh

konkrétnych emóciách. My sme tu myslím, že na začiatku spomínali konkrétne bolesť, že tá bolesť je v podstate nejaký tlak. >> Uhm. A ja vnímam, že keď ja som v živote prežíval bolesť, tak úlohou tej bolesti eh bolo vždy podporiť nejakú moju transformáciu, čiže opustiť staré a otvoriť sa niečomu novému. Čiže bolesť je ten tlak a tá vízia je vlastne ten ťah, že že to nové je tá nová vízia >> a nový život. Napríklad smútok eh určite zvýšil moju kapacitu súcitu voči druhým ľudským bytostiam a určite aj schopnosť prijímať

a rozdávať lásku. Uhm. Lebo vlastne ten smútok ako na začiatku je niekedy veľmi silný a dokonca až pohlcujúci postupne sa mení eh v takú melanchóliu až takú nostalgiu, že že niečo niečo strácam, niečo odchádzam a postupne vlastne sa mení ten smútok až to absolútne prijatie, že dobre, že že aj keď tomu nerozumiem, tak veci sa vlastne potrebujú diať takto. A vlastne ja vďaka tomu smútku a vďaka schopnosti vnímať ten smútok a napríklad smútok mi aj ukazuje, že ja som hlboko milujúca bytosť. A to mnohí ľudia nevedia, že akú

kapacitu >> eh emócií v sebe dokážu hm cítiť alebo aj prejaviť. >> Uhm. >> A vlastne to, že som hlboko milujúca bytosť, tak to je určité. vedomie aj vlastnej sebahodnoty, že a sebadôvery a sebaistoty, že keďže ja som takto schopný milovať, tak vlastne tú lásku, ktorú som dával tomu, čo už nie je so mnou, tak teraz môžem vlastne použiť akoby na nejaký nový projekt, >> hm, >> ktorý vytvorím s nejakým novým človekom. Môžem to nejako inak usmerniť, >> že vlastne ten smútok nám môže aj odhaliť to, že ja som vlastne schopný hlbokej lásky.

>> Uhm. A ehm môže ma to naučiť zvýšiť si tú kapacitu lásky >> aj voči sebe, aj voči druhým. to zaujímavú vec si povedal, že kde kde viem si predstaviť, že sa ozve v človeku čosi také, že pocit zrady, vieš, že zomrel mi niekto, koho som miloval a teraz to mám, vieš, že urobiť ten krok vpred, že toto už ide za hlavu. Čím to neznamená, že nebudeš smúť alej za tým človekom, že tam nebude tá tá emócia prítomná, ale že veľa ľudí si vie predstaviť, že že je to zrada, že vlastne zrazu máš tú lásku presmerovať, že toho človeka si

nechal ísť do eteru a >> teraz ty tú svoju lásku formou v úvodzovkách zrady ako keby vieš ideš venovať kam si ďalej. >> Opäť tam vnímam ten motív prepustenia kontroly. >> Uhm. že môžeš to vnímať ako zradu a preklínať všetkých svätých, ale môžeš aj uveriť tomu, že životný účel a úloha toho človeka alebo jeho duše už naplnila vlastne ten svoj účel, ten svoj zmysel >> a jeho cesta pokračuje ďalej. Ak teda vnímaš, že po smrti ešte niečo je ďalej a vlastne ty sa učíš prepustiť kontrolu nad tým, čo nevieš a nemôžeš ovplyvniť. >> Uhm. >> A je to veľmi dôležité naučiť to ego

prepúšťať kontrolu. A toto sú práve tie situácie, keď nám zomiera blízky, že my si môžeme poplakať a môžeme byť aj smutní, ale musíme sa s tým vedieť vysporiadať, lebo nikto sa s tým za nás nevysporiada. Ak sa vlastne s tým nevysporiadame my sami, že musíme pochopiť akoby aj to hlbšie tajomstvo toho života, že hej, že že ako sme sa bavili predtým, že tá pominuteľnosť vecí, že je v podstate oslobodzujúca. >> Uhm. >> Lebo tým, že vlastne všetko je pominuteľné, tak to nám pomáha vytvárať si aj hlbšiu vďačnosť za prítomný okamih, lebo ten okamih sa nebude opakovať. A učím sa vážiť si tú

jedinečnosť toho okamihu, že mám tú skúsenosť s tými deťmi a držím ich v tom náručí a vnímam, že to je veľmi vzácne a že mám tu teraz je tá chvíľa, kedy to zažívam >> a teším sa z toho, vážim si to a naplno si to dovolím zažívať, lebo viem, že zajtra to už nemusí byť, >> za 10 rokov >> tu už nemusí byť. >> Hm. A vlastne to, že ideme do tak hlbokého emočného prežívania, tak to ja si myslím, že to nám otvára absolútne novú kapacitu toho, čo ľudská bytosť vlastne dokáže vnímať počas svojej existencie. >> Uhm. >> Lebo mnoho ľudí vlastne tú lásku iba tak

veľmi pomaličky si oťukáva. Hlavne silno traumatizovaní ľudia. Oni nemajú eh silnú kapacitu vnímať hlboké emócie. Uhm. >> Hej. Častokrát, lebo sú vlastne buď v tej obeti, že mne sa stalo niečo zlé, alebo sú stále iba na povrchu, že všetko je nespravodlivé, eh, všetko je prekliate, že sa pozerám na ten svet alebo na ten vesmír, že je mojím nepriateľom. >> Hm. Ale keď vlastne to pochopím, že nikto nie je mojím nepriateľom a nič nie je nespravodlivé, že všetko sa deje v súlade s tým pôvodným stvoriteľom a s tou pôvodnou inyangovou energiou tej rovnováhy, úplne všetko, aj keď tomu ja nemusím rozumieť rozumieť, tak to mi

zvyšuje kapacitu môjho vnímania, môjho ľudského životného zážitku. >> Hm. >> A absorpcie toho zážitku. A čo taký hnev? Lebo viem si predstaviť, že vieš eh jedna vec je, že tvoj otec zomieral už nejaký ten čas. >> Uhm. >> Vedel si sa na to nejakým spôsobom pripraviť. Ale sú ľudia, vieš, ktorí zažijú náhle umertie svojho dieťaťa. >> Uhm. A prirodzene sa môže zjaviť, či už veríš alebo neveríš. A niekedy by som povedal,

že aj keď veríš, tak výrazne väčší hnev. >> Uhm. >> Čo ťa môže prísť naučiť hnev v takejto situácii? >> Uhm. Tak eh ten hnev podľa mňa ťa môže naučiť v prvom rade, že ten hnev, keď vnímaš ako nástroj, tak vlastne je to ako blesk, že blesko môžeš ničiť, ale môžeš ním aj zapáliť oheň pre toho, kto potrebuje teplom. >> Čiže vlastne akým spôsobom ten hnev použijem? Lebo ten hnev mi môže aj pomôcť dostať sa z tej situácie von, že proste nahnevám sa na tú situáciu alebo

nahnevám sa na seba a poviem si, že že idem, ja neviem sa vzdelávať v budhizme alebo v kresťanstve alebo v nejakej v nejakej eh transcendentnej literatúre, ktorá mi pomáha vysporiadať sa alebo pomôže vysporiadať sa s tou emóciou alebo idem tým hnevom ničiť. >> Hm. a sťažovať sa. >> A sťažovať sa a obviňovať. >> Hm. Že vlastne ja tam vidím ako keby takú jednu osť, ktorá všetko predkáva a to je že že či v každom momente v konfrontácii s čímkoľvek, čo sa čo vyvstane v tvojom prežívaní či

dovoľuješ, aby sa veci diali, alebo sa snažíš mať veci pod kontrolou. Áno. Ináč, ale to je ja napríklad k k k transcendentnému učeniu som sa dostal skrz zvedavosť, ale vlastne teraz si to pekne mi zlepil, že transcendentné poznanie, štúdium transcendentných >> nák >> náuk je vlastne to, čo ti dokáže pomôcť vysporiadavať sa so smrteľnosťou. To je jeden vlastne možno z najdôležitejších účelov, čím ktorým dokáže tvoj život obohatiť, pretože keď smrť, strach z neistoty a strach z

neznáma a zo straty kontroly je to, čo vlastne riadi a kontroluje tvoj život a tvoje správanie a to, čo si dovolíš vo živote zažiť a to, aké väzenie si zo svojho života urobíš, tak práve to transcendentné poznanie eh dokáže byť veľmi oslobodzujúci, veľmi oslobodzujúci. sila, ktorá vnesie vánok do tvojich plachiet v tomto živote, lebo vieš, že nerozumieš všetkému, ani nikdy nebudeš rozumieť všetkému. Čiže snažiť sa neustále investovať všetko úsilie do toho, aby som tu rozumel všetkému, či ťa môže častokrát paralyzovať na to paralyzovať

v tom, aby si bol schopný nasledovať a vnímať možno svoju víziu, ktorá ťa volá vpred aj napriek tomu, že niekto ti zomrel, aj napriek tomu, že si zažil nejakú ťažkú újmu. Potrebuješ sa aj naučiť, že nie vždy musia byť veci podľa teba. >> Hm. Hej, že to ego vlastne trvá na tom, že ja to chcem takto a chcem, aby veci boli podľa mňa. Ale to už aj ten dospievajúci chlapec alebo tínžer sa učí, že nie, chlapče, nebudú veci podľa teba, že teraz vlastne sú takéto pravidlá a ty sa ty ich musíš buď ich prijmeš alebo budeš trpieť. >> Uhm. >> Čiže nie veci musia byť vždy podľa toho, ako ja chcem. A to nás presne učí tej pokore, o ktorej sme sa bavili. Uhm.

>> Bez tej pokory sa nedá kráčať životom tak, aby som naozaj nejakým spôsobom naozaj rastol, či už ako muž alebo ako duchovná bytosť. >> Uhm. A zároveň, keď zažiješ nejakú takúto ujmu vo svojom živote tak nevyhnutne budeš čeliť smútku a bolesti. A ty si vravel pekne, že vlastne keď takáto vec príde, tak ty sa máš učiť vlastne dýchať v tom, dovoliť tomu, aby

to tu bolo. A a mnoho ľudí sa opýta, že dobre. A ak dlho >> dokedy? >> A čo je na to tvoja odpoveď? Zomrel ti otec? >> Ak dlho ťa to bude boliť? kedy sa s tým budeš musieť pasovať. [smiech] >> Vieš čo to je? To je presne ten, že chceli by sme vedieť, že dokedy, >> ale >> ja si už eh ja som už aj teraz si povedal, že skús si predstaviť, že nikdy nebude už lepšie. >> Uhm. >> Že naozaj prijmi ten fakt, že bude to trvať navždy. >> Hm. >> A >> a nauč sa v tom byť.

>> A nauč sa v tom byť a vtedy bude lepšie. Vau, ale to ako toto je veľmi silná vec. >> No jasné. >> Worst case scenario is now. >> Jasné. Jasné. Tak tak nikdy nebude lepšie a nauč sa v tom byť. Nauč sa s tým pracovať a potom vlastne začneš si všímať, že tým, že s tým začínaš pracovať, >> že sa s tým vysporiadavať, hej, prijímaš to, tak začína byť lepšie. >> Hm. A všetko v živote je pominuteľné. Čiže vo finále ty keď sa naučíš akceptovať, že ak od teraz už lepšie nebude, tak keď náhodou lepšie príde, tak vlastne všetko, čo je, bude lepšie od tohto momentu, bude požehnanie, bude dar. Vau, ale toto je silný rámec mentálny. No jasné, že

>> takto sa tu teraz posrali veci a dokážem dovoliť, aby dokážem žiť, dokážem nebyť v neustálom rozpore a odpore voči tomuto. Čiže vlastne ty sa tým pádom nikdy nesnažíš ani toho smutku zbaviť a odpoveď tým pádom je, že vlastne ten smútok to bude dovtedy dokedy bude potrebný. >> Áno, ono doznie sám. Zober si iba taký taký jednoduchý spoločenský príklad, že že oddýchnem si až vtedy, keď pôjdem na dovolenku. >> Uhm. A dovtedy neoddychujem a mám tú predstavu tej dovolenky, že teraz vlastne sa na ňu rok teším a nastane tá dovolenka a s týmto postojom sa určite na tej dovolenke niečo stane, že buď tam

ochorie partnerka lebo sa pohádáte a nebude to ani na tej dovolenke, že pokiaľ to nevieš uskutočniť teraz v tomto okamihu, že naozaj, že aby mi bolo lepšie, že postavím sa >> voči tej situácii nepriaznivej, tak aby mi bolo teraz lepšie alebo oddýchnem si teraz. Hm. >> Hm. Lebo to vlastne ty aj oddych trénuješ, hej? Človek, ktorý celý rok eh je borkoholik, tak vlastne on keď dôjde na dovolenku, tak on tam akurát tak stroskotá, ale neoddýchne si. >> Tam sa završí jeho vyhorenie možno. [smiech] >> Tak hej. A to je veľmi dôležité, no. Že ináč to sme párkrát spomenuli, že ako ísť do

tej hm dôvery v niečo možno transcendentné alebo v dušu a tak ďalej, ale je to ešte jedna ako keby tá vec a ty si to aj spomenul, vieš, že tlčie ti srdce, že že ty sa v tomto momente nemusíš sústrediť na toho, že ako ide tvoj dych a on sa je tu v tebe čosi. Je to nejaká inteligencia, ktorá sa stará a celý čas tu pri tebe je aj v naj tých najtemnejších momentoch, aj v tých nauforickejších momentoch celý čas je pri tebe inteligencia, ktorá tlčí tvojím srdcom. >> Áno. >> Ktorá prúdi živinami v tvojom tele. >> Áno. >> A to je hmatateľné. >> Áno. >> Len niekedy možno ísť na chvíľočku do presne do tohto uvedomenia, že že ten život sa deje, či ja už chcem alebo nechcem. či ja teraz eh potrebujem

sa odstaviť, lebo nezvládam svoj smútok a tak ďalej alebo nie. Ten smútok, pardon, ten život nielen že v prírode okolo mňa, vo forme zmeny ročných období a sťahovaní vtákov a tak ďalej sa prejavuje, ale dôkaz o čomsi, čo presahuje tú tvoju neustálu túžbu po kontrole, máš vo svojom dychu neustále >> a vo svojom toľkote srdca. A nevieme pomenovať do dnešného dňa veda nevie pomenovať, že ako je možné, že to srdce bije. Dôjde tam k nejakému k nejakej zamene nejakých jónov, draslík, sodík a nevieme od čoho závisí ten rytmus, ako je možné, že to proste rozprúdi tú krv pod vzniká ten impulz,

>> no kde kde je ten, že čo tomu predchádza a uveriť v to, že je to len proste nejaká náhodná zamena kryštáiku. Ináč to je sranda, že vlastne to, čo točí tvojím srdcom veda, to to vysvetľuje, že vlastne doslova ma preto pojem, že funny current, srandovný srandovný srandovné napätie, lebo lebo nevieme vysvetliť. Nevieme ako je možné, že nám tolčie srdce. vieme už ostatné mechanizmy, že čo na čo vplýva teraz veľká predseň, malá preceň a orta a tak ďalej, že vieme to nejak anatomicky popísať, ale ten záblesk toho, kedy to srdce udrie, netušíme, čo za tým stojím. Hm. >> že keď sa na to pozrieme na eh bunkovej úrovni, tak vidíme, že je tam nejaká

polopriepustná bunka, ktorá má membránu polopriepustnú, že nie je ako keby úplne pevne stabilná, ale nerozumieme tým hlbším zákonitostiam, prečo to tam vlastne preklikáva a tým sa spúšťa veľký ako keby každý jeden udier srdce je veľký ako keby zách celého srdca. A možno to je len o tom, že proste tá tie naše technológie a to naše oko a to to, čo čím dokážeme my vnímať tento svet na nejakej logickej pozorovateľnej úrovni, nedokáže ísť do dostatočne malej mierky sa pozrieť. A tá dostatočne malá mierka častokrát je prídeme na to na kvantovej úrovni, že je nehmotná, že je to

je to čosi, čo presahuje všetko, všetahujúci princíp nejaký, vďaka ktorému my dnes môžeme sedieť a rozprávať sa a počúvať tieto veci. A tlčil nám tlčil nám srdca. Čosi v nás sa stará, aby toto sa mohlo diať. A keď si to pojmeš, ako keby keď keď to uvedieš do vedomia celé toto, že že toto je zázrak. To to to je zázrak a a ten sa deje >> každú milisekundu. Každú milisekundu sa tento zázrak nanovo oživuje a držíte pri živote. Keď je dostatočne inteligentný na to,

aby ťa stvoril a aby ťa aj z tohto sveta jedného dňa zobral >> a odprevadil >> a odprevadil, tak stále tam zostane nejaký truh neistoty. Ale tú neistotu máš možnosť naučiť sa zvedavo prijať. Let's see what happens. >> Uhm. >> Na záver všetkého. >> Uhm. Ale keď keď si uvedomíš vlastne tú zázračnosť toho všetkého, že akým spôsobom si došiel až do tohto momentu, že aký je úplne zázrak, že my sme na nejakej planéte, ktorá je nejakej vzdialenosti konkrétnej od Slnka a vďaka čomu tu môže existovať život. Keby sme boli bližšie, zohoríme. Keby sme boli ďalej, zmrzneme. Fungujú gravitačné sily, na ktoré my sa môžeme spoľahnuť vďaka ktorým môže existovať tento život.

A prebiehala tu nejaká evolúcia extrémne komplikovaná a pravdepodobne prebieha ďalej, že vlastne keď na celé to sa pozrieš, niekto sa niekedy povie, že náhoda, ale ale ja v tom vidím inteligentný dizajn, extrémne inteligentný dizajn, ktorý človek nikdy nebude schopný pochopiť. A keď si uvedomíš, že je tu ten dizajn, na ktorom myslím, že väčšina z nás sa dokáže zhodnúť, že nikdy ho nebudeme schopní pochopiť, lebo vlastne aj veda, veda, veda nie je vedou, keď má odpovede na všetko. Veda je o tom, že neustále spochybňuje naše aktuálne poznanie, aby sme naše poznanie prehĺbili a pravdepodobne nikdy veda nedospeje do štádia, kedy už bude mať odpovede na všetko. To znamená, že veda samotná už

vo svojom fundamente priznáva, že nevieme, nerozumieme. Základ všetkého je z pohľadu našej egoľudskej skúsenosti, základ všetkého je neistota, že proste nevieme. Ale to, čo dokážeme sledovať a pozorovať, funguje veľakrát veľmi presne, veľmi inteligentne, veľmi účinne. A mne osobne toto bohate stačí na to, aby som dôveroval v to, že je tu veľmi inteligentný dizajn, ktorý ja neviem, kam ma zoberie v tom živote, ale viem, že je so mnou celý čas. A keď napríklad nevieme, že z akej substancie vyvstáva toľko nášho srdca, ktorý nás oživuje,

tak vlastne je tam nejaká šanca pre veľmi logickú myseľ si vložiť do toho momentu po smrti, že možno vlastne ty keď prídeš o to telo, o funkcie tohto tela, tak sa dostaneš do kontaktu práve s touto esenciou, ktorá oživovala to tvoje srdce. L vlastne už nebude nič iné, len kontakt s touto esenciou, ktorá celý život ťa držala pri živote. Takto ma nejak cez to preháňa moja myseľ. Dáva to zmysel asi nie? >> Mne hej. >> Máš čo dodať? Podľa mňa to bol veľmi zaujímavý rozhovor. Ja som si ho veľmi užil. Ja takisto a som veľmi rád, že

že sa udial a že bol zorganizovaný niečím. Áno. Lebo lebo lebo nepochybujem o tom, že bol, lebo vlastne >> to, ak sa to skomplikovalo, a že sme došli sem. Eh, s tebou sa mi dejú neustále synchronicity v každom jednom kontakte s tebou. To je to je veľmi zaujímavé. A, eh, život naberá takú mágiu, keď mám k dispozícii ľudí a aký aký si ty. Ďakujem. >> A je to veľké, veľmi som za to vďačný. Je to veľmi ehm veľmi oživujúci druh energie, veľmi taký radostný, vieš, že že o takýchto veciach aj ťažkých témach >> uhm

>> sa dá s niekým porozprávať s tým, že vo finále nevznikne ešte väčší chaos, ale vznikne väčšie prijatie tohto života. A keď ideme v prijatí týmto životom, tak on bude ťažký a budú v ňom nástrahy a budú v ňom bolesti a budú v ňom ťažké emócie a budú budú tu budeme prichádzať o o blízkych a budeme zažívať straty. Ale to nie je všetko. Každá strata otvára priestor pre niečo nové. Tak a naučiť sa nebyť poľapený vkuse v rámci

svojej pozornosti len voči tomu, čo strácam, čo prichádzam, ale otvoriť sa sa dychom a svojou pozornosťou a svojou pokorou tomu, že keď je tu niečo, čo má prísť do môjho života, tak som pripravený. >> Vítam to. >> Minimálne nejaká nová vízia. Tak Matej, ďakujem ti veľmi pekne.

Časté otázky

Prečo sa bojíme smrti?

Strach zo smrti vychádza zo strachu z neznáma a zo straty kontroly. Ego sa snaží mať všetko pod kontrolou a minimalizovať neistotu, no smrť je jedna z mála vecí, ktoré nedokážeme ovplyvniť ani predvídať.

Ako pomôcť dieťaťu alebo sebe vyrovnať sa so smrťou blízkeho?

Kľúčové je nepotláčať emócie a dovoliť si smútok, hnev či bolesť plne precítiť. Dýchanie, prijatie a postupné vysporiadanie sa so stratou pomáha lepšie než snaha 'rýchlo to prekonať'.

Čo znamená 'prepustiť kontrolu' v kontexte straty?

Znamená to prijať, že životný proces blízkeho človeka (aj vlastný) riadi sila, ktorú nevieme ovplyvniť, a prestať proti nej bojovať. Boj vytvára vnútorné napätie, prijatie prináša pokoj.

Ako súvisí vízia so zvládaním strachu a neistoty?

Vízia funguje ako ťah, ktorý nás priťahuje vpred, zatiaľ čo strach a tlak nás len poháňajú spredu. Bez vízie ľudia často utekajú do rozptýlení (sociálne siete, jedlo, zábava), namiesto toho, aby čelili neistote a rástli cez ňu.

Prečo je pominuteľnosť dôležitá pre prežívanie šťastia?

Vedomie, že okamih sa už nezopakuje, prehlbuje vďačnosť a intenzitu prežívania. Práve kontrast medzi krásou momentu a jeho konečnosťou vytvára to, čo mnohí opisujú ako najhlbšiu formu radosti.

Súvisiace videá