Čo je metakognícia a ako ti pomôže prestať sa identifikovať s vlastnými myšlienkami?
Metakognícia je schopnosť uvedomiť si, že myšlienky, ktoré ti prebehnú hlavou, nie sú tvoje pravé ja, ale len automatický produkt mysle. Vďaka tomuto odstupu získavaš priestor medzi podnetom a reakciou, dokážeš sa nereagovať impulzívne a namiesto boja s vlastnou mysľou začneš s ňou budovať vzťah založený na sebareflexii. Trénuje sa meditáciou, všímaním si reakcií počas dňa, návratom do tela a dobrovoľným vystavovaním sa stresu (napr. otužovaním).
Čo presne je metakognícia?
Metakognícia je schopnosť všímať si, čo sa myslí, bez toho, aby sa človek s myšlienkou identifikoval. Podobne ako srdce automaticky bije, mozog automaticky produkuje myšlienky – to je jeho prirodzená funkcia. Problém nastáva, keď si myslíš, že tie myšlienky si ty, a necháš sa nimi definovať.
Prečo si myseľ nie je to isté ako moje ja?
Nevieš dopredu povedať, aká myšlienka ti vyvstane v nasledujúcej sekunde – a to je dôkaz, že nie si tvorcom svojho myslenia. Rovnako ako nevieš presne určiť, kedy nastane ďalší tlkot srdca, nemáš plnú kontrolu nad tokom myšlienok. To znamená, že existuje niečo, čo tie myšlienky iba pozoruje – a to je tvoje skutočné ja, vedomie.
Ako metakognícia menia reakcie na stres a konflikty?
Metakognícia vytvára priestor medzi podnetom a reakciou, takže namiesto automatického fight-or-flight sa môžeš vedome rozhodnúť, ako zareagovať. Vedecky sa pri tomto procese aktivuje dorzolaterálny prefrontálny kortex, ktorý tlmí spojenie s amygdalou (strachovým centrom). Výsledkom je menej impulzívnych reakcií a viac priestoru na uvedomelú odpoveď.
Ako začať trénovať metakogníciu už dnes?
Najzákladnejší nástroj je krátka meditácia – sledovanie dychu alebo chôdze, pri ktorom si všímaš, kedy vyvstala myšlienka, a vracaš sa späť k pozorovanému. Ďalšie techniky zahŕňajú všímanie si reakcií počas dňa v momentoch frustrácie, návrat do tela (pohyb, studená voda, tanec) a dobrovoľné vystavovanie sa stresu, napríklad otužovaním, ktoré učí nervový systém upokojiť sa aj v nepohodlí.
Aký vplyv má metakognícia na vzťah k sebe samému?
Metakognícia umožňuje vytvoriť skutočný vzťah so svojou mysľou, pretože kým sa s ňou plne identifikuješ, žiadny vzťah neexistuje. Z pozície pozorovateľa prichádza súcit s vlastnými myšlienkami aj telom, čo je základ pre budovanie hlbšieho a láskavejšieho vzťahu k sebe.
Praktické kroky
- 1Vyhraď si denne aspoň 1-10 minút na jednoduchú meditáciu – sleduj dych, chôdzu alebo pocit v tele.
- 2Vždy, keď si všimneš, že myseľ odbočila k inej myšlienke, jemne sa vráť späť k pozorovanému bodu (dych, chôdza).
- 3Počas dňa, najmä v momentoch frustrácie alebo hnevu, si všímaj, čo si myseľ momentálne myslí, bez toho, aby si sa s tým identifikoval.
- 4Pri silnom strese urob jeden hlboký nádych a pomalý, predĺžený výdych, počas ktorého uvoľníš telesné napätie.
- 5Ak zistíš, že veľmi premýšľaš, vráť pozornosť do tela – pohybom, tancom, cvičením alebo ponorením rúk/tváre do studenej vody.
- 6Dobrovoľne sa vystavuj miernemu stresu (napr. studená voda, nepríjemné sociálne situácie) a trénuj sa v tom, aby si sa v strese vedome upokojil, nie odpadol alebo utiekol.
Spomenuté v tomto videu
„Najdôležitejšia schopnosť tohto tisícročia nie je schopnosť promptovať aičko, programovať alebo poznať cudzie jazyky. Tá najdôležitejšia schopnosť tohto tisícročia je metakognícia.“
„Myseľ to nikdy nezastaví, kým budeš žiť. Ale myseľ to nie si ty.“
„Utrpenie je len v tvojej mysli.“
„Tvoja myseľ bude vždy všetko komentovať, bude vždy súdiť, bude vždy frfľať.“
- Keď je človek v ruminačnom móde (veľa premýšľa, overthinkuje), aktivuje sa takzvaná default mode network v mozgu, zodpovedná za sebaidentifikáciu a rumináciu, ktorá býva synchronizovaná s amygdalou najmä pri strese a traumách.
- Pri procese metakognície sa aktivuje dorzolaterálny frontálny kortex, ktorý umožňuje sebareflexiu na úkor synchronizácie s amygdalou (strachovým centrom mozgu), čím sa znižuje impulzívna reaktivita.
Slovník pojmov
Odborné a cudzie výrazy, ktoré vo videu zazneli — vysvetlené jednoducho.
- Metakognícia
- Schopnosť pozorovať a uvedomovať si vlastné myslenie, akoby si sa naň pozeral zvonku.
- Default mode network
- Sieť oblastí mozgu, ktorá sa aktivuje, keď myseľ voľne blúdi a premýšľa sama o sebe bez konkrétnej úlohy.
- Amygdala
- Časť mozgu zodpovedná za spracovanie strachu a spustenie stresovej reakcie.
- Dorzolaterálny prefrontálny kortex
- Časť mozgu spojená so sebareflexiou a racionálnym rozhodovaním.
- Sympatikus (fight or flight)
- Časť nervového systému, ktorá nás pri nebezpečenstve pripraví na útok alebo útek.
- Nervový systém
- Sústava, ktorá riadi vnímanie, pocity a reakcie tela na okolie aj vnútorné podnety.
- Adaptogény
- Rastlinné látky, ktoré pomáhajú telu lepšie zvládať stres.
- Alfa mozgové vlny
- Typ mozgovej aktivity spojený s pokojným, ale bdelým a sústredeným stavom mysle.
Prepis videa61 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment
Pred 1000 rokmi si potreboval vedieť prežiť. Pred 100 rokmi si potreboval vedieť čítať. A dnes potrebuješ vidieť a uvedomiť si, že myslíš, ako myslíš a prečo myslíš. Pretože najdôležitejšia schopnosť tohto tisícročia nie je schopnosť promptovať aičko, programovať alebo poznať cudzie jazyky. Tá najdôležitejšia schopnosť tohto tisícročia je metakognici. Tvoja schopnosť vytieť, uvedomiť si, že to, čo v tebe myslí, nie si ty. Lebo vo svete, kde ti algoritmy, reklamy a tvoje vlastné traumy diktujú, čo máš cítiť, čo máš myslieť a čo máš chcieť, ťa táto schopnosť oslobodí. Volám sa Vlado Rožko a toto je Metanoja, brácho. Kanál pre ľudí odhodlaných konečne vypnúť autopilota.
Kámo, určite si si všimol, že máš v hlave hlas, ktorý všetko komentuje. A keďže hovoríme o tom, že ty si si všimol, že je tu hlas, ktorý v hlave všetko komentuje, implikuje to dve veci. Že je tu nejaký hlas, ktorý všetko komentuje a že je tu nejaké ja, nejaký ty, ktorý si to všimol. Ty si si všimol, že v tvojej hlave je tu nejaký hlas, ktorý všetko komentuje. A my v tejto dobe sa prebúdzame z nejakej starej paradigmy, kde sme si donedávna mysleli, že myslím teda som, že myšlienky, ktoré prebiehajú v našich hlavách sú naše myšlienky. To znamená že myseľ, tie slová, ktoré prebiehajú v našej mysli, sme si mysleli, že to je
referenčný bod, z ktorého my vnímame celý svet, že to je to, čo mu hovoríme ja. Avšak určite si si všimol, že je veľa dní, kedy tá tvoja myseľ je dosť temné miesto. Keď sa dejú nejaké veci vo vonkajšom svete alebo vo vnútornom svete, eh, ktoré možno nejakým spôsobom sa spájajú s nejakými zraneniami z minulosti alebo s nejakými túžbami, ktoré nemáš splnené alebo s niečím, čoho sa chceš zbaviť vo svojom živote, tak tá tvoja myseľ okolo týchto vecí spúšťa ako keby veľmi veľmi možno negatívny naratív. A častokrát možno, keď aj chceš urobiť niečo pekné vo svojom živote alebo urobiť nejaký krok vpred vo svojom živote, tak určite si zažil dni, kedy tá tvoja myseľ generovala veľa pochybností, eh spochybňovala eh tvoje rozhodnutia
alebo ti hovorila, že vieš čo, kámo, eh viem, že chceš urobiť tú veľký krok, veľkú vec, ale ešte to má čas, ešte to má chvíľočku. Problém je, keď ty žiješ v paradigme, že toto tieto myšlienky sú tvoje, že že to si ty. proces metakognici alebo metakognici je schopnosť, kedy si začneš všímať, čo sa myslí. To znamená, že si začneš uvedomovať jednoduchú pravdu. Eh, a to je tá, že podobne ako srdce bije, tlčie, je to jeho proces, je to je to jeho úloha tĺcť a rozprúdiť krv po po krvnom obehu, tak
to isté robí myseľ. Úder srdca je produkt srdca. Myšlienka alebo myslenie je produkt mozgu alebo tvojej centrálnej nervovej sústavy. Tvoja myseľ sa nikdy nezastaví, kým budeš žiť. Tá myseľ bude stále myslieť. Avšak tá myseľ je veľmi prešibaná v tom slova zmysle, že veľmi jednoducho eh dokážeme podľahnúť ilúzii, ktorú to ktorú tá myseľ vytvára. A to je ten, že tá myseľ to som ja. Že tie myšlienky, ja som ich zdrojom. Ja som ich Ja som Ja som ten, kto ich vymýšľa. A keď si chceš okúsiť, či je pravda to, čo hovorím, tak prosím ťa, povedz mi teraz, aká bude tvoja ďalšia myšlienka. Predpokladám, že nejakú túto sekundičku
trvalo, kým nejaká ďalšia myšlienka vyvstala. No ty sa nevieš rozhodnúť, aká myšlienka vyvstane v ďalšom momente. Môžeš si juvať, že dobre, teraz teraz idem myslieť na ružového slona. Tak ružový slon. Vieš sa rozhodnúť, vniesť ako keby do poľa myslenia nejaký program. Ale keď tá myseľ si beží na voľnobeh, ty netušíš, čo v tej mysli vyvstane. Ty nie si tou mysľou. Tak ako keď eh ti bije srdce, tak vieš odhadnúť zhruba, že asi v akom tempe, kedy znova udrie, ale nevieš to, nevieš to urobiť. Ty nie si tým procesom, ktoré ktoré ty nie si tým procesom. Ty nie si zároveň ani procesom
myslenia. A keďže ty si uvedomuješ, že v tvojej mysli prebieha nejaký nie monológ, ale dialóg, znamená to, že ty nie si tá myseľ. Ty si nie, ty si bytosť. Bytosť myslím ako sloveso, ako proces bytie existovanie uvedomovanie si alebo vedomie. O čom dnes prakticky nevieme, kde v našom tele to má sídlo, ale všetci sa zhodneme na tom, že uvedomujeme si, uvedomuješ si, že teraz sleduješ toto video a z nejakého dôvodu prijímaš informácie, ktoré ti hovorím. A metakognici je proces, vďaka ktorému vytváraš odstup od tej mysle. Nie preto, aby že by bola zlá, ale preto, aby si
mohol sa prichytiť, že čo v tej mysli je myslené, pretože tá myseľ myslí stále a to, ako tá myseľ myslí, do veľkej miery definuje tvoje správanie. A tvoje správanie vo vonkajšom svete definuje, že aké výsledky budeš mať v čomkoľvek, do čoho sa pustíš, či ako budeš robiť veci, ktoré robíš. To ako robíš veci, ktoré robíš, definuje vo finále to, že čo vo svojom živote sa ti, čo sa ti podarí, čo sa ti nepodarí a tak ďalej. A keďže tá myseľ funguje ako nejaký autopilot, ktorá, ktorá sa snaží zjednodušiť všetky procesy, snaží sa všetko pomenovať, aby všetkému rozumela a keď je nieč niečomu rozumie, tak si to zautomatizuje a už to robí stále do kolečka. Avšak život nebeží stále v jednom kolečku. Život sa
mení, podmienky sa menia, všetko, všetko v vo vonkajšom svete sa mení. A keď tá tvoja myseľ si povytvárala ako keby významy pre všetko v tvojom živote a niečo v tom živote sa začne meniť, tak tá tvoja myseľ začne byť eh frustrovaná, začne byť možno trošku nervózna. Nie je veľmi ochotné prispôsobovať sa tomu, ako sa mení ten vonkajší svet. A to si môžeš pretlomočiť do rôznych svojich životných situácií. A ty keď si myslíš, že si táto myseľ, ktorá je momentálne ustráchaná kvôli tomu, že sa vonku alebo vnútri niečo mení, že nejaká zmena, niečo neznáme sa zjavuje a ty si myslíš, že si táto myseľ, tak ty si myslíš, že ty si vystresovaný, že si ustráchaný, že nič nezvládneš a alebo akýkoľvek limit na seba dokážeš hodiť. Avšak
proces metakognici, ktorý vytvára odstup medzi tebou ako vedomým alebo pozorovateľom svojej vlastnej mysli a svojich vlastných pocitov a svojho správania svojho života a tou mysľou samotnou, tak vďaka tomu získavaš odstup, pretože táto druhá časť teba, ale respektíve to nie je, že časť, to kým ty naozaj si, teda ten referenčný bod, z ktorého ty dokážeš nahliadať na svoje myslenie, tak tento referenčný bod je neobmedzený, nieobmedzovaný ako keby on nefunguje nefunguje na úrovni mysle, on je za mysľou. Metakognícia nad mysľou. Za mysľou. To znamená, že myseľ dokáže vnímať obmedzenia, že dobre, proste cez tento múr nemôžem prejsť alebo to sa dá polemizovať. Asi
neprejdeš cez múr. Neviem, možnože v tomto tisícročí sa nedožijeme, aby človek bol schopný prejsť cez múr. Ale napríklad, keď si chceš nájsť partnera alebo chceš eh postaviť firmu alebo chceš makať eh začať makať na sebou, chceš docieliť niečo, čo sa ti zdá k dnešnému dňu na základe tvojej histórie nedosiahnuteľné, tak toto vedomie v rámci týchto limitov neexistuje. A preto proces metakognici, kultivácia tejto metakognici v tebe prebúdza za prvé túto kvalitu, vďaka ktorej ty dokážeš si všímať svoje myšlienky a za druhé presovať tvoj referenčný bod, o ktorom ty si myslíš, že som to ja, do tohto neobmedzeného vedomia, ktoré zrazu začína zrkadliť to tvoje myslenie
v tom slova zmysle, že jednoducho zvykneš napríklad každý deň stáť v premávke niekde na križov a proste vytrbuješ tam na druhých ľudí, lebo je to tvoja reakcia, lebo máš pocit, že to vytrubovanie niekoho ďalšieho frustruje a urýchli to tú premávku. Aj keď niekde keby že fakt, že veľmi veľmi veľmi hlboko nad tým považuješ, tak zistíš, že je to kravina. Ale robíš to z nejakého dôvodu, robíš to na autopilota. čokoľvek, čo robíš na autopilota, robíš ako keby robíš na úrovni eh mysle, ktorá už všetko zautomatizovala, na úrovni návykov, ktoré všetko už zautomatizovali, pretože tá myseľ je produktom mozgu, to znamená centrálnej nervovej sústavy a tá centrálna nervová sústava a mozog si všetko sa snaží zautomatizovať. Všetko, čo sa dá zautomatizovať, sa snaží zautomatizovať. Dnes už nerozmýšľaš, že pravá noha, ľavá
noha, pravá noha, ľavá noha, keď chodíš, proste ideš. Takisto aj so šoférovaním, s bicyklovaním, s čímkoľvek. Avšak keď sa niečo zmení vo vonkajšom svete alebo alebo zmena vo vonkajšom svete vyžaduje o teba, aby si sa nejakým spôsobom prispôsobil, aby si bol ako voda, tak to ti je umožnené alebo je to je ti to ťažko umožnené, keď ty si myslíš, že ty si táto myseľ, lebo táto myseľ vždy existuje len v rámci toho, čo ona dokáže chápať. A hlavne tá myseľ, keď už raz si zjednodušila nejaké veci a začala ich robiť automatizovane, myseľ neznáša, lebo ego, ktoré sídli akože ego a myslenie do veľkej miery sa prelína, aj keď nie je
to toto isté, tak to tvoje ego a tá tvoja myseľ nemá rada neznáme veci. Nemá rada teraz nanovo preskladávať vlastne nejaký postup, ktorým som veci robil doteraz. Spôsob, akým uvažujem. spôsob, akým sa eh rozprávam s ľuďmi. Nerada tieto veci mení. A čo je ako keby horšie je, že že kým nemáš kým nekultivuješ nejakým spôsobom ten proces metakognici, neprebúdziaš v sebe to vedomie a ten odstup od tej mysle, tak ty sa s tým identifikuješ. To znamená, že akékoľvek obmedzenie tá tvoja myseľ a s akýmkoľvek obmedzením tá tvoja myseľ narába, tak takto obmedzený sa ty vnímaš. A keď ty sa vnímaš byť obmedzený, či už ja neviem, v rámci svojich možností, v rámci svojich schopností, tak vlastne ty
si zviazaný doslova minulosťou, pretože myseľ, myšlienky dokážu vždy fungovať len skrz nejakého skrz nejaký príbeh. A ten príbeh je vždy sumár, súčet všetkých vecí, všetkých stavebných zložiek, ktoré ty si nazbieral v minulosti. Všetky spomienky čuchy pachy príbehy eh pocity, všetko, čo si kdesi v minulosti zažil. Z toho vznikajú príbehy, skrz ktoré ty myslíš na základe toho ty sa správaš. A keď celé tvoje správanie, to odkiaľ ten referenčný bod od z ktorého ty riadiš svoj život, je tvoja myseľ, tak ten tak tvoje výsledky budú značne obmedzené bez ohľadu na to, či máš aičko k dispozícii alebo nie. Metakognici je teda to, čo ti dokáže umožniť vytvoriť
si odstup a uvedomiť si za prvé, že ja nie som myslenie, čo v sebe automaticky implikuje, že existujem za týmto väzením svojej vlastnej mysle. To znamená, že keď si uvedomujem, že moja myseľ len generuje nejaké myšlienky, ktoré možno vyvajú vyvstávajú na základe nejakej mojej minulosti, ale nie som to ja, nie som tým definovaný, neidentifikujem sa s tým, tak to v tebe vytvára pocit obrovskej priestranosti, obrovskej daj dá sa to nazvať aj nevinnosťou. Eh, jednoducho neodsudzuješ sa, keď si
keď si uvedomuješ, že kto ty si, že nie si tá myseľ, tak ty si môžeš všimnúť, že táto myseľ, že táto myseľ teraz hovorí myšlienky, ktoré mňa spochybňujú alebo prebiehajú tam výčitky alebo prebieha tam, ja neviem, nejaké sebasprz sebaprznenie alebo ja neviem seba čokoľvek negatívne, čo prebieha a ťa frustruje. To nie si ty. Negeneruješ to ty. Ty si ten, kto si môže všimnúť, že tá tá myseľ si proste myslí momentálne, že by som tu nemal byť alebo že títo ľudia sú zlí alebo že eh, že som pytal hovň, lebo som toto nezvládol, alebo že som babrák, lebo som eh znova ďalšiu vec pokazil, alebo že som proste neschopný, alebo som nehodný,
alebo som čokoľvek, čokoľvek, čo nechceš ako keby na svoju adresu počuť, čokoľvek, čo ťa veľmi obmedzuje v tom náhľade na seba samého alebo lebo to, ako vnímaš seba samého do veľkej miery definuje, že eh ako keby tú odvahu, s ktorou dokážeš kráčať do sveta. Keď ty si myslíš, že ty si tvorcom svojich myšlienok, tak žiješ vo veľmi eh zuboženom väzení a vlastne tá myseľ naďalej pokračuje v tej svojej agende, že sa snaží všetke všetko, všetko pochopiť a všetko kontrolovať. A ty keď žiješ, ty keď si myslíš, že to ja, ktorým si ty, je táto frustrovaná,
vystresovaná myseľ, ktorá sa snaží všetko mať pod kontrolou v tom vonkajšom svete, tak prakticky je možné, že sa dožiješ spokojnosti jedine za podmienok, že celý vonkajší svet sa preuskladá podľa toho, čo, že ako ty si myslíš, že ten vonkajší svet by mal byť. To znamená, že si na hne za niečím, čo nie je možné. Toto je utópia, ktorá nie, ktorú nie je možné splniť. Avšak ty dokážeš, ty máš tú spokojnosť k dispozícii prakticky neustále. Avšak je tu ten druhý ďaleko lepší mód fungovania, ktorý ti práve ten proces kultivácie metakognici umožňuje zažívať.
teda, že že si schopný ustúpiť a vnímať a reflektovať a prípadne aj rozprávať sa s týmito svojimi myšlienkami. Čiže keďže to tvoje vedomie alebo ten referenčný bod, ktorému hovoríš ja, nie je v tej tvojej mysli, nie je sídli v tvojej mysli, čo vlastne tá myseľ je dosť eh ako keby väzením, to je to je matrix, to je väzenie, to je to sú obmedzenia, s ktorými ty žiješ, keď ty sa budeš pomocou procesu metakognici prebúdzať do toho, že kto ty naozaj si, že si teda to vedomie, ktoré reflektuje, ktoré je schopné nahliadnuť a pozorovať myšlienky, tak vlastne to vedomie tej mysli slúži ako zrkadlo. Umožňuje to proces sebareflexie. Metakogncia je prakticky vytváranie toho
odstupu, kde znad hľadu sleduješ svoje pocity a svoju myseľ. A sebareflexia je proces, pri ktorej to táto metakognícia [Hudba] umožňuje informovať tú myseľ o tom, že nie je v súlade možnože s pravdou alebo že nie je správne nakalibrovaná, vďaka čomu tá myseľ samu seba dokáže zmeniť. Samozrejme, ty musíš byť tam účastný. Potrebuješ tam ako keby byť schopný tej sebareflexie, že dobre, vytrubujem tu ľudí na križovatke a oni za to vlastne nemôžu a ja som frustrovaný, prečo to robím. Robím to preto, lebo niekde sa ponáhľam. A teraz prečo prečo sa tam prečo vo mne vytvára frustráciu, že sa tam ponáhľam? No lebo eh ja neviem, lebo
bojím sa, že na mňa bude eh kričať šéf a aj idem hlbšie. Dobre, prečo sa bojím, že že šéf a tak ďalej. Proste tá metakogncia ti umožňuje spoznať koreň každého jedného druhosprávania, ktorý v tebe vyvoláva frustráciu. Lebo to, že ty stojíš niekde na križovatke, kde je červená, kde ľudia pred tebou nemajú šancu zmeniť to, čo sa momentálne deje a teba to aj tak frustruje a s tým v tým vnútri bojuješ, nemusíš. Keď si iba otrokom ako keby tej mysle, tak máš pocit, že musíš. Nie, nie, nie z toho cesty von, lebo tá myseľ ako keby len len robí zautomatizované procesy. Až tvoja schopnosť ustúpiť do toho vedomia, až tá schopnosť metakognici a zrkadlenia a sebareflexie ti umožní všimnúť si, že
ok, však to je vlastne celé nezmyselné a ja sa nebudem s týmto ako keby ďalej trápiť. Proste pustím si nejaký, ja neviem, podcast, pustím si futbal alebo čokoľvek. A takto dokážeš ako keby seareflektovať na akýkoľvek problém, ktorý máš v sebe. To teraz neznamená, že keď máš nejaký fakt, že veľký psychický problém, že nepotrebuješ psychiatra alebo psychológa. Vôbec sa nebavíme o takýchto veciach. Samozrejme, keď chodíš k lekárovi, keď berieš nejakú nejakú liečbu, používajú ďalej. Ale táto metakogncia v každom jednom prípade ti umožní poskytovať svojej vlastnej mysli zrkadlo, na základe ktorého tá myseľ dokáže objaviť v sebe chyby a dokáže spustiť rôzne seanápravné procesy. Avšak na to, aby tieto procesy mohli započať,
je veľmi dôležité všimnúť si, ako uvažujem a následne môžem zistiť, prečo tak uvažujem. Znie to možno celé jednoducho, že no veď urobím len nejaký odstup a pozriem sa na svoje myšlienky a dokážem na nich reflektovať. Lenže ty keď si dlhodobo fungoval ako keby v silnej identifikácii, v lipnutí na tých myšlienkach, že si si myslel, že to to myslenie je tvoje, že si to myslíš ty, tak eh tak kedykoľvek sa snažíš o proces metakognici, tak tá myseľ sa stále snaží ako keby naspäť ťa vtiahnuť sem, lebo je to jednoducho zatrénované. Tá myseľ ti nechce zle, len tá myseľ chce mať všetko pod kontrolou. brutálne zaujímavé na tomto procese metakognici je, že keďže ty ten referenčný bod, ktorému hovoríš
ja, ako keby odliepaš od tej mysle a povznášaš sa nad ňu, tak keď to budeš robiť istý čas pomocou techník, o ktorých sa budeme baviť, tak si začneš všímať na tom referenčnom bode, ktorému hovoríš ja, že ono to má takých zopár základných vlastností, ktoré som objavil prakticky u každého človeka, ktorý ku mne prišiel na mentoring, kde sme sa snažili toto túto metakogniciu vytvoriť a tieto Tieto vlastnosti sú veľmi podobné tomu, s čím sa rodíme do tohto sveta, že vlastne eh takéto vedomie zvykne byť súcitné, zvykne byť zvedavé, zvykne byť hravé, túži väčšinou rásť nejakým spôsobom, túži tvoriť a túži spájať sa. Ale zároveň je tam taká veľmi zaujímavá vec, že že keď eh dokážeš
vytvárať pomocou metakognici ten priestor medzi tebou a tvojou mysľou, tak začneš si čím ďalej tým viac navnímavať a cítiť, že aké to je byť v staveho pozorovateľa, ktorý má odstup od tej mysle. A v istom bode dokážeš si začať všímať, že keď som v stave toho pozorovateľa, je to veľmi pokojné miesto. Je tam veľká ako keby spokojnosť, lebo nie to to miesto v tebe nie je podmienené všetkou tou všetkými všetkými podmienkami tvojej mysle, že takto musí byť svet, takto musí vyzerať to uvažovanie, takýto takáto extáz, eufória stále musí byť takéto čísla na účte a
tak ďalej. Táto, toto vedomie, do ktorého sa stále viac a viac pomocou procesu metakognici dostávaš, je tiché a je pokojné. Je bez nejakých je bez bez takých tých zničujúcich, spaľujúcich túžob. Je tam ako keby je taká prirodzená túžba po raste, že prakticky to vedomie v ňom si môžeš všimnúť, že ono praje tejto mysli a celej tejto bytosti rast, spojenie s ďalšími ľuďmi, stále spojenie do nejakého väčšieho celku, ale paradoxne to vedomie sa necíti byť odtrhnuté od nikoho a od ničoho. A to to môže byť ako keby to častokrát býva eh ako keby až
smrteľná hrozba pre tú identitu, kedy si ešte vo svojej kedy si si myslel, že tie že t že tá myseľ alebo tie myšlienky si ty. Preto v v duchovných eh tradíciách sa tomu hovorí, že to je mystická smrť. Lebo vlastne eh lebo ty keď si príliš identifikovaný s tou mysľou a zrazu ty si uvedomuješ, že teda nie je pravda, že ja som od každého oddelený, že ja som od každého separovaný a že som pýtal hoven, že prakticky nie je pravda nič, čo som si doteraz o sebe myslel, lebo pravda je iba to, čo dokážem ako keby teraz momentálne vnímať. A to ten pozorovateľ, ktorý vníma, je bezobsahový. On ako keby len reflektuje, ale nevnáša tam nevnáša
tam nejaké svoje názory, nevnáša žiadne súdy. On len reflektuje to, čo vidí v tej mysli a tú myseľ naspäť informuje. Tak vlastne pre myseľ myseľ, keď niečo takéto zažíva, pre neu je to ako keby malá smrť. Aj keď tá myseľ normálne funguje a častokrát potom dokáže žiť ďaleko zdravšie. Ako teda môžeš ty hneď začať od dnešného dňa tú metakogniciu trénovať? Prakticky my vieme o tom, že eh keď si v tom takom ruminačnom móde, kedy stále len veľa myslíš, overthinkuješ a ako keby nikam to nevedie, tak vtedy je aktivovaná takzvaná default mode network v našom mozgu, čo je sieť eh častí mozgu, ktoré sú zodpovedné za nejakú sebaidentifikáciu a za nejakú rumináciu. Eh to je také vlastne, že keď ty
nezadávaš momentálne nejaký úkol svojej mysli a tá myseľ si robí, čo chce. A táto myseľ v nejakom štandardnom zapojení je častokrát veľmi efektívne synchronizovaná s amigydalov. Eh, najmä keď si pod záťažou rôznych eh traum a rôznych eh rôznych podmienok, keď si už taký veľmi, že nevítáš ten život, nevytáš tú zmenu v živote, keď si už veľmi skostnateli, tak by som to povedal. Avšak čo vieme na základe vedy je, že pri procese metakognici sa aktivuje takzvaný dorzolaterálny frontálny kortex v našom mozgu, ktorý umožňuje tú sebareflexiu a eh robí to ako keby na úkor toho spojenia alebo synchronizácie s amigyalou, čo je ako keby strachové centrum. Čiže po istej
dobe vďaka tej metakognicii ty začneš si všímať, že nereaguješ prudko, že vy tak ako vzniká priestor medzi tým, kto ty si a medzi tvojou mysľou, takisto vzniká priestor medzi tebou, tvojou mysľou a tvojím telom. Paradoxne sa prehĺbuje cítenie s tvojím telom, lebo ty keď žiješ príliš vo svojej mysli, ty svoje telo ako keby odpájaš. Ale v tom vedomí ty vnímaš naplno aj myseľ, aj telo, ale je tam priestor na odpoveď. To niekto ťa naserie, ty si všimneš, že ohohou, vstúpa vo mne, ja neviem, adrenalín alebo čosi. Vyvstávajú také a také myšlienky. Tento priestor ti umožňuje sa rozhodnúť, že ako zareaguješ. Verzus keď si neuvedomuješ, že takýto priestor v
tebe je, keď ty si keď ty si naplno identifikovanou s s tou mysľou, tak v tebe vznikne nejaký blbý pocit a ty okamžite reaguješ. Okamžite, okamžite si v sebaobrane. Fight or flight, sympaticus. Keď máš ten priestor medzi sebou a mysľou, tak je tam je tam dosť veľký reakčný čas, reakčný priestor a niekedy dokonca môžeš sa aj rozhodnúť, že proste nebudem reagovať a otoľmiš aj tie fyziologické eh alebo upokojíš tie fyziologické prejavy, reakcie na nejakého ďalšieho človeka, ktorý ti možno chcel ublížiť. Čo je veľmi dôležité na tomto procese metakognici je to, že keďže ty ustupuješ do toho vedomia a máš nadhľad nielen nad svojou mysľou, ty máš ty máš nadhľad nad celým svojím životom oveľa väčší. To
znamená, že tento nadhľad spája celú tvoju bytosť s realitou, ktorá je momentálne pred tebou. Namiesto toho, aby tá celá realita pred tebou bola filtrovaná len skrz tvoju myseľ. Tvoja myseľ bude vždy všetko komentovať. Tvoja myseľ bude vždy súdiť. tvoja myseľ bude vždy eh frfľať, tvoja myseľ vždy bude všetko spochybňovať, ale keď máš ten priestor vďaka metakognícii, dokážeš tie mysli za jazdy neuveriť. Dokážeš to dokážeš to len vnímať ako nejakého v úvodzovkách nejakého otravného eh ako to bol ten somár v Šrekovi. Eh je to kamoš, niekedy toho hovorí príliš veľa, ale si schopný mať vytvorený tam priestor a nenávidíš, nenávidíš ho za to. Nesnažíš
sa ho vyhnať zo svojho života. uznávaš, že to tu je, ale zároveň keď hovorí nejaký nejaký bullshit, tak nedovolíš mu, respektíve nie, že nedovolíš, máš možnosť, aby on neriadil tvoje správanie. No a to je presne spôsob, akým svoj život vytrhávaš z autopilota a ideš čeliť neznámu, ideš čeliť zmene, ideš tomu čeliť odvážne, pretože nefunguješ skrz filter svojej mysle. To znamená, že môžeš si predstaviť, že momentálne teraz používam oči, cez nich vidím nejaký svet a ten svet vidím nejaký zafarbený skrz filter ako keby tej mysle toho ega. A keď tam proste cez ten filter vidím, že tých možností ja veľa nemám, keď zrazu
ty dokážeš urobiť to, že urobíš odstup, tak ja vidím tú myseľ tú, kde si v priestore, ale ja vidím aj celý priestor okolo seba. A to ti nie je umožnené, keď si naplno identifikovaný s tou mysľou. Keď si myslíš, že myšlienky myslíš ty. Zároveň si ľudská bytosť a budeš mať aj škaredé myšlienky alebo niekalé myšlienky alebo také myšlienky, za ktoré by si sa veľmi nechválil alebo myšlienky, na ktoré by si vôbec nebol pyšný. A keď ty si myslíš, že ty si ten, kto generuje alebo tvorí tie myšlienky, že ty si ich autor, tak je to dosť veľký problém, lebo na základe toho, aké ty si myšlienky myslíš, si potom môžeš začať myslieť, že aký človek si ty. Avšak ty si bytosť, ktorá alebo je existovanie,
ktoré ďaleko presahuje limity tej mysle. Ako teda začať kultivovať a trénovať túto metakogníciu? Tak je tu veľa vecí, ktoré človek môže začať robiť a jedna z takých tých najbežnejších je meditácia. Jednoducho môže tá meditácia vyzerať tak, že budeš sa prechádzať niekde, kde ťa nikto nebude rušiť. Môže to vyzerať tak, že si sadneš. Môže vyzerať to tak, že si ľahneš. nastavíš si nejaký časovač nejakých, ja neviem päť minút alebo 10 minút a ideš buď robiť nejakú činnosť, alebo chodiť, alebo len sedieť a pozorovať svoj dych, ale sústredíš sa na nejakú jednu vec. Buď je to chôdza, alebo je to dych, alebo je to nejaký pocit a ten sleduješ počas nejakého časového rozmedzia. A v tom, ako
pozoruješ napríklad svoj dych, automaticky sa začne diať to, že ti začnú vyvstávať myšlienky v tvojej mysli. A za každým, keď si všimneš, že vyvstala myšlienka, tak sa naspäť vrátiš k pozorovaniu dychu alebo naspäť k pozorovaniu chôdze. A zakaždým, keď sa znova vyjaví nejaká iná myšlienka a všimneš si, že sa, že vyvstala nejaká myšlienka, tak naspäť sa vrátiš k pozorovaniu tohto čoho si. Myseľ na teba bude šiť budu, bude ťa prehovárať, bude sa snažiť okabátiť ťa takým spôsobom, že že ok, venujem sa svojmu dychu, zrazu vyvstane nejaká myšlienka a ja sa idem vrátiť k tomu dychu, znova vyvstane nejaká myšlienka a začnem to frustrovane komentovať, že a ja som babrák a tak
ďalej. To je znova tvoja myseľ. Čokoľvek, čo vyvstane, akékoľvek slovo vyvstane, od toho sa navráciame naspäť. Dôležité je zaakždým si to všimnúť. To všimnutie si je ten kľúč tej meditácie. Všimnem si, že znova myslím a idem naspäť k pozorovaniu dychu. Niekedy vydržíš 3 sekundy bez tej ďalšej myšlienky, niekedy 5 send, niekedy minútu, niekedy 10 minút. A tu je veľmi dôležité si uvedomiť, že to ako veľmi efektívny dokážeš byť v tom tej koncentrácii a v tom prichytávaní sa, že je tu nejaká myšlienka, do veľkej miery to závisí od toho, že ako vystresovaný je tvoj
nervový systém, pretože nervový systém je prakticky to miesto, v ktorom my zažívame ten život. Bez nervového systému by to nešlo, lebo v nervovom systéme cítime a vnímame. A keď nervový systém je vystimulovaný mnohými kávami alebo vystresovaný chronickým stresom, nejakým preťažením environmentálnym alebo alebo tým, že si odpojený od svojho nejakého vnútorného zmyslu, tak eh vystresovaná myseľ ti bude každé d sekundy podhadzovať nejakú myšlienku a bude ťa presvedčať o tom, že nie je teraz čas sedieť a tak ďalej a bude v tebe v tvojom v tvojom tele vytvárať nejaký druh tenzie. Keď budeš mať také dni, že si viac vyrelaxovaný, viac oddýchnutý, tak budeš schopný možnože 15 sekúnd byť bez myšlienky. Cieľ nie je
ako keby frajerovať v tom alebo snažiť sa súťažiť, lebo to znova robí len myseľ. Cieľ je jednoducho všimnúť si, že vyvstala myšlienka a vrátiť sa naspäť. Čiže netreba si trackovať žiaden progres. Podľa mňa nie je treba eh sa snažiť v tomto súťažiť, len je dôležité mať nejakú praktiku. Niekedy ja to robím niekedy, že fakt, že minútka denne. Niekedy na minútku denne sa idem vytrhnúť z celého ako keby eh z celého eh životného zónu, ktorý mám. Vyjdem na dvor a dám si jednu prechádzku k pracovni a naspäť. A len tak, že že buď vnímam úplne všetko v okolitom prostredí nevyrušený myšlienkou, alebo idem k sledovaniu svojho dychu, alebo k chôdzi. A kedykoľvek vnímam, že vystala
nejaká myšlienka. Len sa vrátim naspäť k pozorovaniu tejto veci. Prakticky tam ide o to, aby si si začal uvedomovať a aby si tú schopnosť uvedomovania si pestoval. Eh, takáto meditácia je ako keby taký detašovaný tréning, ale taký tréning, ktorý môžeš robiť celodenne a to je ako keby druhý spôsob, ako kultivovať túto metakogníciu, je všímať si kedykoľvek počas dňa, najmä v tých frustrovaných chvíľach, keď kedy cítiš, že že si nahnevaný, že reaguješ na niekoho veľmi rýchlo, veľmi prudko, veľmi prchhko alebo že ťa niekto eh niekto ti niečo povedal, vďaka čomu si sa stiahol alebo sa bojíš alebo sa uzatváraš alebo čo čokoľvek. Môžeš si začať všímať, že ok, čo čo tá myseľ rozpráva. Nemusíš sám rozprávať niečo,
lebo ty nie si tá myseľ. Ty len si všímaj, čo v tej mysli vyvstáva. Akmle si to všimneš, nejakým spôsobom s tým môžeš pracovať. Ale hlavne v momente, keď si to všimneš, je treba uvedomiť si, že to myseľ myslí, nie ja. To uvedomovanie si, že tá myseľ myslí, nie som to ja, ktorý myslí, nie je žiaden escapizmus. Nie je to žiaden útek od života. Je to len eh je to v prvom rade pre teba možnosť získať nejaký čas na to, aby som zistil, že dobre, nie som len, že veľmi stuhnutý, nie som len ako keby nadmerne vyľakaný z toho, čo sa tu momentálne deje. Lebo niekedy zistíš, že tá myseľ myslí veľmi eh
zvláštne myšlienky alebo veľmi negatívne myšlienky. Ani nie preto, čo sa vonku deje, ale preto, že ako moje telo zareagovalo na to, čo sa vonku deje. Necíti sa moje telo bezpečne, to znamená, že mu potrebujem dať trošku bezpečia. A to je takisto vedomé rozhodnutie, ktoré pramení z toho vedomia, nie z tej mysle. rozhodnutie uvoľniť sa v takejto situácii. Kedykoľvek, keď cítim, že je príliš vystresovaný ten nervový systém, že som príliš v zohne, príliš sa ponáhľam alebo som stiahnutý, schovávam sa, uhýbam sa, uhýbam očami, tak sa môžem zastaviť. Jeden nádych hlboký a pomalý výdych. s tým, že počas výdychu sa snažím ten výdych predĺžiť a počas
neho uvoľniť všetko napätti vo svojom tele. A toto ti ako keby myseľ samotná veľmi nedovolí, pretože tá myseľ má pocit, že musím hneď reagovať. To vedomie ti ukáže, že počkať, počkať myseľ. To je to vravíš ty. To to vedomie ti dá ten pocit, že môžeš si to momentálne dovoliť. A to je ten ako keby hlas, ale ono to nie je hlas, ono to je pocit. To je uvedomenie si. To je, že to vieš, že si to môžeš dovoliť. Vedomie nie je niečo, čo nejakým spôsobom háda, ono zrkadlí, ale z toho priestoru pozorovateľského, ty vieš, že si môžeš do ty vieš, že si momentálne
vystresovaný a že je to hm nie, že nevhodné, ale je ale reagujem prehnane. To znamená, že môžem sa, potrebujem sa upokojiť a tá myseľ potom zistí, aha, ok, beriem. Dobre, je to tu vystresované. Idem sa postarať o to, aby som urobil ten proces nádychu, [Hudba] výdychu a som naspäť v upokojenejšom rozpoložení môjho nervového systému, vďaka čomu aj tá moja myseľ kopíruje ako keby ten mód upokojeného nervového systému. Čiže tá druhá technika je jednoducho prichytávanie sa počas bežného dňa, kedy reaktívne reagujem, impulzívne reagujem, kompulívne reagujem. Ďalšia technika,
ktorá dokáže veľmi efektívne pomôcť, je, že za každým, keď sa prichytíš, že znova veľa premýšľaš, vrátiť sa nejakým spôsobom do tela. Môžeš to urobiť tak, že sa rozhijbeš, že si pustíš hudbu, že si zatancuješ, dáš si 10 klikov, 10 repov alebo veľmi dobre pomáha nejaký, nemusí to byť vyslovene, že štítipnutie, ale niečo, čo veľmi eh excituje tvoje eh nervové zakončenia. Napríklad na dlaniach môžeš zobrať eh studenú vodu a ponoriť tam dlane alebo ponoriť tvár eh do vody. jednoducho schladiť sa nejakým spôsobom, čo veľmi efektívne ťa vnesie ako keby vnesie tú tvoju pozornosť od mysle do tvojho tela. A nie je to útek, je to len ako keby taká správna redistribúcia tej pozornosti v rámci tvojho tela od myšlienok, ktoré sú
strašne ako keby len frustrované alebo eh alebo proste unesené mysľou. Ďalší veľmi efektívny spôsob, ako budovať túto metakogníciu, je napríklad otužovanie alebo vystavovanie sa, dobrovoľné vystavovanie sa stresujúcim situáciám. Teraz nemyslím fakt, že nejaký eh nejaký brutálny adrenalín, ktorý robíš len kvôli tomu rausšu, ktorý máš z toho adrenalínu, ale niečo, čo ti je fakt nekomfortné. eh napríklad fakt, že ľadová voda trojštvorstupňová, keď máš takú možnosť, ak nie, tak proste akákoľvek akékoľvek vystavenie sa teplote, ktoré ti je nepríjemné na nejakú samozrejme bezpečnú dobu, ale eh aby si sa tam cítil vyslovene pod stresom a v tom strese sa rozhodneš sa upokojiť, sa uvoľniť, že vytváraš taký ten kontrast, že že prinesieš prlečieš
sa do situácie, ktorá ťa zámerne vystresuje a ty ustúpiš do toho vedomia a zvoľníš sa tam. tak to prenaučíš, prenaučíš celý svoj nervový systém, rušíš tak ako keby veľa trigrov, veľa impulzívnosti, veľa kompulzívnosti sám v sebe. A to je ako keby veľmi silná veľmi silná kultivácia tej metakognici, ktorá ti dokáže fakt, že zmeniť život na nepoznanie. Čiže napríklad otužovanie, ale u niekoho to nemusí byť otužovanie. U niekoho to je, že eh skúsim zo srandy ísť spievať na karaoke show alebo skúsim proste osloviť nejaké dievča a viem, že viem, že ma to bude stresovať a presne preto tam idem, aby som prerástol tú myseľ, aby som ako keby aby ten eh
referenčný bod, aby som používal ako referenčný bod to, čo sa ničoho nebojí, to, čo vo mne je odvážne, to, čo praje tej mysli, aby bola odvážnejšia. To ti umožňuje metakognici čerpať z z neobmedzeného naratívu toho, čo ja som schopný a dodávať tým odvahu tej ustrachanej mysli. A tá myseľ si povie:„No dobre, ja sa bojím, ale no idem osloviť to dievča. A teraz to nie je rovno záruka toho, že to že to vo finále bude tvojho, tvoja žena, ale prekonal si samého seba nejakým spôsobom, vystavil si sa v stresujúcej situácii a v tej stresovej situácii si sa rozhodol sa upokojiť. Nierovno odpadnúť, ale
upokojiť sa, uvoľniť sa. A samozrejme pri mnohých činnostiach ti to nepôjde hneď, ale chce to prax, chce to tréning. A časom časom vlastne budeš schopný si uvedomovať, že či už sa ideš postaviť na pódium pred 5 000 ľudí alebo či ideš len, ja neviem ku svojej mamke, ku svojej svokre alebo či ideš eh do ľadovej kade alebo kdekoľvek. Všade si ju všade ako keby táto tvoja odolnosť, táto tvoja schopnosť vedome sa uvoľniť, že môžem si dovoliť sa uvoľniť a upokojiť sa prenesie úplne všade. Ináč ďalšia veľmi dôležitá vec, prečo tá mentacognici je dôležitá, že ocitneš sa niekedy v životnej situácii, ke ktorá bude pôsobiť strašne chaoticky, že sa
ocitneš uprostred pekla. Aj uprostred toho pekla si môžeš ustúpiť do toho svojho vedomia a získať priestor na vnímať, čo sa deje momentálne v mojej mysli, čo sa deje v mojom tele. Lebo keď ty prežívaš iba ten svoj myseľ v tej obmedzenej mysli, ona ťa veľmi nepustí do tela. Ona ťa pustí len do nejakého do nejakého automata automatu automatického narratívu. Ty keď si však schopný ustúpiť do toho vedomia pomocou procesu metakognici sebareflexie vytváraš tam priestor, v ktorom dokážeš si všimnúť, čo sa deje. Moje telo je veľmi vystresované, potrebujem ho zvoľniť. Až tak môžem reagovať na vonkajší svet alebo
odpovedať na vonkajší svet. Čiže takáto metakognici jed jednak vypína autopilota v tvojom živote, dáva ti priestor na vyberanie odpovede namiesto toho, aby si reagoval impulzívne. A za tretie, znižuje množstvo chaosu a stresu v tvojom živote. Pretože tá myseľ sa vždy cíti byť ohrozená. Vždy má pocit, že každý okolo mňa ma atakuje. Nikto sa mi neodzdraví. Tak teraz si vytiahnem príbeh, že prečo ja som pýtal Hoven alebo prečo on je pýtal Hoven alebo prečo ja neviem akože nájde si stále nejaký dôvod, prečo niekoho ponížiť, niekoho súdiť a tak ďalej. Avšak keď vstúpiš do toho vedomia, ty sa z týchto bojov vytrhávaš úplne. Riešiš praktické veci, riešiš vecné veci, máš rád ľudí, si nemáš zrazu strach čeliť aj svojim vlastným emóciám,
aj emóciám druhých ľudí, ale zároveň nemáš problém odísť z miesta, kde vnímaš, že nechceš byť. a ísť na miesto, kde chceš byť bez toho, aby si nejaký veľmi veľký dôraz kladol na to, že čo si druhí budú myslieť. Lebo keď kladieš veľký dôraz na to, že čo si budú druhí myslieť, tak to dokážeš len z úrovne mysle. Čo po dnešnom videu myslím, že vieš, že to je ilúzia, pretože ty nie si ten, kto myslí, ty nevieš, čo budeš myslieť v ďalšej sekunde. Tá myseľ si myslí svojím tempom, svojou rýchlosťou. To je jej proces. Tú myseľ nechaj viac-menej na pokoji. Len ju informuj o tom, keď je
tam nejaká diera v tom myslení, keď je tam nejaká chybička, keď je tam nejaká nelogická vec. Choď pomocou metakognici do tej do tej zvedavosti, do tej schopnosti pozorovať a pomôž tej mysli tvoriť. Používaj tú myseľ ako nástroj, ako tvoriť, ako napĺňať tú svoju zvedavosť, ako napĺňať, posúvať ten svoj rast, ako možno rásť v odvahe, ako tvoriť nové veci. A pre všetkých, ktorí eh majú tendenciu byť vystresovaní a preto vnímajú, že je to pre nich problém byť schopní vstúpiť do toho pokojného miesta v sebe, tak na to sme vytvorili v Neiohacku produkt Metafocus, čo je zmes
aminokyselín, eh neotropík, adaptogénov, rastliny extraktov, ako je eluterokok, teanin rodiola rosea, tyrozín, eh šafranový extrakt a mnoho, mnoho, mnoho ďalších vecí. Má to 16 účinných zložiek v solídnych dávkach, ktoré napomáhajú tvoje schopnosti upriamiť svoju pozornosť tam, kď kam potrebuješ. Zároveň to pomáha vyživovať tvoj mozog aj tvoju nervovú sústavu a hlavne pomáha ti manažovať alebo nieže manažovať, zvládať stres, nebyť tým stresom taký vyplieskaný. Pričom nepoužívame tam adaptogény, ako je ašvaganda, ktoré príliš tlmia nervový systém. Používame tam adaptogény, ktoré iba tonizujú tvoj
nervový systém. To znamená, že nesnažíme sa v rámci našej tvorby v Neohacku vypnúť vnímanie stresu, ale snažíme sa dodať ako keby tomu nervovému systému zložky, aby ten stres bol schopný zvládnuť. A zároveň zložka eltanín veľmi efektívne napomáha k naladeniu sa do takých takzvaných alfa mozgových vĺn, čo čo je vlastne taká bdelá pozornosť, kedy je výrazne jednoduchšie venovať sa metakognícii, ustúpiť si do vedomia, ustúpiť si do tej sebareflexie, kedy informujem tú moju myseľ, že kde sú diery v tom jej naratíve a kde by si tie diery mohla zaplatať. A tá myseľ, keď je
informovaná dobrými informáciami, eh, ktoré sú jej zareflektované, keď je informovaná dobrým zrkadlom, úprimným zrkadlom, tak tá myseľ je je veľmi šikovná a veľmi efektívne sa dokáže preskladať. No na to potrebuješ byť sám sám k sebe úprimný a to sa ti nedá z úrovne mysle, lebo úroveň mysle je veľmi logická. až keď si schopný ustúpiť trošku do toho pokoja, do toho vedomia, do tej metakognici, tak tam sa odtiaľ sa prilieva veľký prút súcitu
možno s tou mysľou, s tým, čo to telo prežíva. A takto doslova začínaš budovať vzťah sám so sebou. Lebo keď ty si tá myseľ, žiaden vzťah tam nie je. Keď si uvedomuješ, že ty si pozorovateľ tej mysle, tak s tou mysľou môžeš mať zrazu vzťah. A to je jeden z prvých najzákladnejších, najdôležitejších krokov k budovaniu veľmi komplexného, bohatého, naplneného, milujúceho vzťahu so sebou samým. A nielen o tejto téme, ale aj o mnohých ďalších podobných témach sa budeme baviť
v ďalších videách. a potom veľmi štruktúrovane aj v našej novej platforme Metanoja Club, ktorú pripravujeme, ktorej vás veľmi rád uvidím, pretože budeme sa tam podobným témam venovať veľmi štruktúrovane, veľmi príkladne, tak aby čo najväčšie množstvo z nás dokázalo tých autopilotov vo svojom nervovom systéme aj vo svojej mysli povypínať, aby sme to dokázali tvoriť svet, v ktorý veríme. že stojí za to budovať. Ináč keby si chcel vyskúšať ten metafokus, tak na našej stránke neohack.sk použi zľavý kód metakognici ak máš nejaký svoj spôsob, ako ustupovať
naspäť do vedomia, ako budovať tú schopnosť, kapacitu ísť do metakognici, do sebareflexie, daj vedieť dole do komentárov. je najvyšší čas, aby sme sa o týchto veciach bavili, aby sme sa cítili normálne v týchto témach, pretože nie sme naša myseľ. Je najvyšší čas si to priznať a je najvyšší čas byť schopní ustúpiť do úzadia, skrz ktorého máme lepší výhľad nielen na celý svet, nielen na celý život, ale aj na seba ako na celú bytosť. Sme schopní vnímať aj svoje city, svoje pocity, svoje srdce a dokážeme tak vlastne zintegrovať jedného dňa všetko, čo je v nás. Absolútne o tom nepochybujem. Volám sa Vlado Rožko a mojím cieľom je nakopávať ryť strachu, neodvahe, prokrastinácii a tukovým bunkám pomocou vedy a úvah z môjho
vnútra. Preto, ak s mojím cieľom súzneš, prihlás sa na odber tohto kanála a vidíme sa pri ďalšom videu. Eh M
Časté otázky
Je metakognícia to isté ako mindfulness?
Súvisia spolu, ale nie sú identické. Mindfulness je väčšinou prax všímavosti v prítomnom okamihu, zatiaľ čo metakognícia je konkrétnejšie schopnosť uvedomiť si a reflektovať samotný proces myslenia – všímať si, ako a prečo myslíš.
Nahrádza metakognícia terapiu alebo liečbu psychických problémov?
Nie. Metakognícia je nástroj sebareflexie a nie náhrada za odbornú starostlivosť. Pri vážnejších psychických problémoch je stále dôležité vyhľadať psychológa alebo psychiatra a pokračovať v predpísanej liečbe.
Prečo je pri metakognícii dôležitý stav nervového systému?
Nervový systém je miesto, kde sa myslenie a pocity fyzicky odohrávajú. Ak je chronicky vystresovaný, myseľ generuje myšlienky rýchlejšie a intenzívnejšie, čo sťažuje udržanie odstupu. Upokojený nervový systém uľahčuje dlhší pobyt v pozícii pozorovateľa.
Ako dlho trvá, kým sa metakognícia stane návykom?
Video zdôrazňuje, že ide o postupný tréning bez potreby súťaženia alebo sledovania progresu. Niektoré dni vydržíš bez myšlienky len 3 sekundy, inokedy aj minútu – dôležitá je pravidelnosť praxe, nie rýchlosť výsledku.
Môže metakognícia pomôcť pri impulzívnych reakciách na iných ľudí?
Áno, vytvára priestor medzi podnetom (napr. niekto ťa naštve) a reakciou, takže si všimneš vzostup emócie skôr, než na ňu automaticky zareaguješ, a môžeš sa vedome rozhodnúť, ako odpovieš.
Súvisiace videá
23 minPôst 16/8 z pohľadu neurovedy | BDNF, Amygdala a Strach
Prerušovaný pôst 16/8 podľa nových štúdií oslabuje spojenie medzi amygdalou (poplašným centrom mozgu) a…
46 min10 chýb v komunikácii so sebou, ktoré ťa potichu sabotujú
Väčšina vnútorného utrpenia nepramení z ťažkého života, ale zo spôsobu, akým so sebou hovoríme. Vlado Rožko…
30 minAk nevieš, ako ďalej, nerob túto chybu. Týchto 30 minút ti vráti kompas
Keď necítiš smer a si vyčerpaný, riešením nie je hľadať nový zmysel života, ale najprv sa zastaviť a…
18 minSkutočný zdroj života je vo vnútri tvojich buniek | Jaroslav Lachký & Metanoya
Mitochondrie sú pôvodne samostatné baktérie, ktoré žijú v našich bunkách a dedíme ich výhradne po matke.…
14 minToto je dôvod, prečo sa cítiš na hovno.
Opakujúce sa negatívne emócie (smútok, úzkosť, melanchólia) nie sú porucha, ale signál, že žiješ neaktuálnu…
19 min„Muž, ktorý ovládne jednu vec, ovládne svoj život.“
Spôsob, akým vykonávaš jednu obyčajnú, nikým nesledovanú činnosť, odhaľuje tvoj vnútorný vzorec fungovania v…