Prečo mám pocit, že nemám čas, a ako s tým reálne pohnúť?

0:24Kámo, fráza, že nemám čas, keď to hovoríš niekomu druhému. Tak je to len taká maska, pod ktorou sa snažíš zakryť fakt, že nemáš gule druhému povedať, že nechcem alebo nie, ďakujem. Ďakujem, nie je to pre mňa zaujímavé alebo jednoducho nie. A to je ešte v pohode, keď to používame s druhými ľuďmi. Je to nejaká taká konvencia, ktorá sa celkom nosí a akceptuje. Ale čo je oveľa nebezpečnejšie, je keď túto frázu používaš v dialógu sám so sebou. Keď vieš, že sú, keď sú tu, keď sú tu veci, ktoré ťa lákajú, ja neviem, že chcel by si, chcel by si bicyklovať, chcel by si meditovať, chcel by si starať sa o svoje

1:07telo trošku viac, zdravo si variť, v úvodzovkách mať čas sám na seba, ale vnímaš, že ten tvoj život, ktorý momentálne máš ťa nejak nepustí, nedovolí ti to. Ako keby si nebol ty tvorca svojho života. Ako keby ty si sa nerozhodoval o tom, že že čo v tom živote budeš robiť a čo v ňom budeš zažívať. Metanoja je o tom ako keby prebudiť sa z toho, že eh že možno doteraz ti organizovali a diktovali život iný, spoločnosť, rodina, rodičia alebo proste iní ľudia a zobíš sa jedného dňa do toho, že vlastne ó, ale však to ja si môžem celé sám zorganizovať.

1:51Nie je to o čase, je to o prioritách. Aby si si to dokázal predstaviť, môžeš si predstaviť jednoduchú vec. Celý život kašleš na svoju životosprávu, na svoje telo a zrazu ťa kvôli tejto tvojej životospráve berie sa nitka. Končíš niekde na lôžku, na nejaký čas, kde ťa potrebujú dať dokopy. Zrazu čas máš. Čiže nebola to otázka času, ale priorít. Lebo nemáš čas na svoje deti a tvoje dieťa ti ochorie alebo odniekiaľ spadne pre tvoju nepozornosť. A nemal si čas sa mu venovať a zrazu čas máš. Zrazu pochopíš pominuteľnosť možnože toho dieťaťa alebo tohto vášho

2:34vzťahu a zrazu čas máš okamžite bez vyjednávania. Stalo sa to vyššou prioritou v tvojom živote. Čiže život ťa ako keby prebudil k tomu, že tá tejto veci ti záleží. To znamená, že ten svoj nejaký časový blok z 24 hodín idem do toho investovať, pretože mi na tom záleží. Ale keď my sme zvyknutí sami so sebou alebo aj s druhými ľuďmi častokrát používať ten pojem, že nemám čas, tak vlastne staviame sa do role obete v tom slova zmysle, že no nedá sa nič robiť. Keď to robíš s druhými ľuďmi, vravím, je to ešte ak tak ok, ale keď to hovoríš sám pred sebou, že nemám čas, kámo, po dnešnom videu budeš vedieť, že je to

3:15lož. To neznamená, že keď ja neviem, že máš eh máš veľa práce, pretože sa snažíš postaviť dom alebo vybudovať firmu alebo zabezpečiť svoju rodinu, to neznamená, že teraz mal by si odniekiaľ vyčarovať eh ďalšie dva, tri hodiny na to, aby si chodil meditovať, keď si chcel meditovať. Ide tu o to len byť sám pred sebou pravdivý, že že kvôli tomu, že sa snažím održať rodinu alebo vybudovať firmu, je pre mňa dôležité teraz venovať čas tejto práci. Avšak viem, prečo ten čas v úvodzovkách nemám, pretože momentálne na mojom rebríčku priorít to išlo o čosi nižšie. Avšak keď používaš veľmi rád a veľmi

3:58bežne tú frázu, že nemám čas, tak ono nás to ako keby odnauča raz za čas sa zastaviť a zamyslieť sa nad tým, že či to naozaj ja čas nemám alebo či počas dňa robím aktivity, vďaka ktorým mám pocit, že čas nemám. Avšak tieto aktivity možnože vôbec nie sú medzi mojimi prioritami. A dá sa na to pozrieť ešte aj trošku ináč, že dajme tomu, že zoberieš si per a papier a rozpíšeš si alebo budeš si najbližšie tri dni zapisovať od rána do večera každú jednu činnosť, čo si robil. Môžeš si zapísať ešte aj to, že si bol na hajzli a že si tam 15 minút skroloval po Instagrame. Spíšeš si zoznam týchto vecí a na základe toho dokážeš. Máš jasný výpis vecí, vďaka

4:42ktorým môžeš používať tú výhovorku. že nemám čas. Čo je však dôležitejšie je, že v tom výpise veci objavíš to, čo sú tvoje momentálne priority nevedome stanovené tie priority. Častokrát môžeš zistiť, že tie priority vôbec nie sú tvoje, že sú to priority tvojich rodičov, že sú to priority tvojho partnera, sú to priority ja neviem koho. Čo teraz neznamená, že sa máš vykašľať na robotu, na manželku, na rodičov alebo čokoľvek, ale ty potrebuješ si sám pred sebou zodpovedať, že či tie priority, ja s nimi vedome súhlasím, či je či patria reálne medzi moje priority, pretože ja to chápem a vnímam ako správne. Pretože ak je niečo v mojom mojej bežnej dennodennej rutine

5:27a vnímam a chápem, že to možnože správne nie je alebo že mi to zmysel nedáva, tak vlastne ja plním žijem nejakú víziu a zmysel niekoho iného, niekoho cudzieho. Potom potom nieč sa čo diviť, že keď poviem, že nemám čas, že sa cítim byť strašne frustrovaný a vyčerpaný a unavený. Čiže týmto chcem len povedať v prvom rade, že povedz to nie je o čase, je to o prioritách. A na to, aby si dokázal si stanoviť svoje priority, ty potrebuješ vedieť, čo v tvojom živote je dôležité, čo čo pre teba niečo znamená. A možnože nie si v takom ešte životnom, ja neviem, rozpoložení alebo v takej fáze, kde by si mal čas a priestor a nie, že čas, kde by si nemal, kde proste ten tvoj život je katastrofa. A keď tvoj život je katastrofa, aj vtedy môžeš

6:11nájsť ako keby zmysel alebo prioritu. A tá tvoja priorita by mala byť vykopať sa z takejto takejto životnej situácie, ktorý pre ktorú preklínaš a nejakým spôsobom neznášaš eh svoj život alebo to, ako to momentálne vyzerá. My ľudské bytosti sme schopní a nie, že sme schopní, my sme na to stavaní, aby sme stále napredovali a rástli a nie je nič frustrujúcejšie ako jednoducho uzatvoriť to tak, že nemám čas. Poviem ti jednoduchý príklad, ako to vyzerá v mojom živote. Narodili sa nám dve malé detičky. To znamená, že času sa rapídne obmedzilo. Bolo treba kočíovať, bolo treba uspávať. Okolo toho sme budovali firmu, pracovali sme na ďalších projektoch. Ja som chodil do posilky, mentoroval som ľudí a eh tvoril som podcasty,

6:54čo znie, že je to neskĺbiteľné a dokonca mali sme ešte okolo toho také komplikácie, že ja som približne štyri päť hodín denne potreboval venovať uspávaniu detí, pretože som skvelý uspávač. A a teda zrazu reálne som sa ocitol v štádiu, kedy som nemal na nič čas a nejak som s tým vnútorne bojoval. Bol som z toho frustrovaný a veľakrát sa mi vryývala aj taká predstava, že no, že keby som nemal deti a keby som nemal tú prácu, takže vlastne by som si mohol ísť, ja neviem niekde posedieť na chvíľku a pomeditovať a tak ďalej. do bodu, kým som si neuvedomil, že že kámo, ale ty si si to vybral, ty si chcel mať rodinu, ty si chcel stavať a budovať a tvoriť a

7:38podcasty a tak ďalej a preto stojí za to ako keby zniesť fú tú tiaž toho všetkého. Čiže nevyhováraj sa, že nemáš čas, ale uvedom si, že plníš priority, ktoré si sa sám vedome rozhodol. Väčší problém je, keď plníš priority, pre ktoré si sa sám vedome nerozhodol. A toto je jedna z výziev k tom, aby si si tie priority usporiadal. To je metanoja. Metanoja je rozhodnutie nepokračovať v lži a je to úplne v pohode, keď zistíš, že že vlastne meditácia a cvičenie a všetky tieto veci sú pre teba ako keby len priťažlivé. Sú trendy, ale máš tu kopec iných vecí, ktoré sú pre teba ďaleko dôležitejšie a hodnotnejšie. OK. V takom prípade vôbec nie je treba ako byť

8:22frustrovaný, že nie je čas na tieto veci. Jednoducho aj tak robíš na veciach, ktoré sú momentálne pre teba dôležité. Čiže je všetko OK. Ale priznajme si, myslím si, že každý jeden deň sa dá zoptimalizovať o čosi viac. A veľmi by ste sa divili, že ako veľmi sa dá ten náš deň naplniť tými hodnotnými vecami aj mikrospôsobmi. Aby si si to dokázal predstaviť, ti poviem zopár príkladov. Za každým, keď som išiel kočíovať naše deti, tak som počúval podcasty alebo čítal knihy. Zakaždým, keď som uspával naše deti vo večerných hodinách, tak som zohnal fitloptu veľkú, na ktorú som si sadol. Tam som si zobral synčeka alebo dcérku. Pustil som si do uší nejakú mantru alebo nejakú nejakú meditáciu alebo nejakú hudbu, ktorá ma

9:07dostatočne odpojí od eh od okolia. A dokázal som vytvoriť taký rytmus skakania, ktorý relatívne rýchlo uspal synčeka behom častokrát aj troch štyroch minút, ale zároveň ja som bol schopný byť v mierne ako keby v stave mierneho tranzu a bol som schopný aplikovať akékoľvek meditačné techniky. A namiesto toho, aby som pri Snčíkovi bol triš minúty, kým som ospal, tak bežne sa stalo, že som sa zrazu zabudol a som bol pri hodinu. Vau, aká tu je diera. Ideme tam. OK. Zaujímavé.

9:52No a keďže natočenie podcastov a videí som vedel, že potrebujem na to akože hodinku, dva tri denne, tak jediná šanca, kedy to bolo šanca urobiť, tak bola vo večerných hodinách, kedy deti spinkali takým najspoľahlivejším spánkom. A preto som dva trikrát v týždni oželil to, že večer si sadnem k telke alebo že si posadím s manželkou. Proste dali sme to bokom a ja som sa zavrel do pracovne. Deťom som pustil biely šum, aby aby ma nebolo počuť, pretože som točil prvé diely podcastu v mojom dome vedľa spálne. Vytvoril som si tam provizórne štúdio, ktoré za mnou vyzeralo skvel, ale na druhej strane bola

10:36haraburdareň, ktorú si nikto nevšimol. A točil som podcasty do 10:00, 11, 12:00 v noci. A zároveň nebolo času na cvičenie v úvodzovkách. Nemal som čas na cvičenie, tak som presvedlal z toho očakávania, že mal by som teda makať brutálne trojbojárske trojhodinové tréningy tri štyrikrát v týždni som presvedlal na to, že tak som si dal päť, šesť mikro tréningov počas dňa, keď som išiel z toalety. A jedna z najkrajších alebo najúčinnejších hackov tohto môjho času, týchto mojich priorít, bolo, že za každým, keď som išiel na záchod, som si prečítal jednu stranu knihy alebo polovičku strany knihy. Na mojom

11:20záchode, v jednom aj druhom záchode v našom dome sú knižky. Je tam veľký veľký výber kníh. Za každým, keď som prišiel na toaletu, tak som sa pozrel, že ktorá momentálne teraz ku mne prehovára. Ja som tú knižku vybral a niekedy som neprečítal nič viac, len nejakú jednu myšlienku a táto myšlienka vo mne pôsobila. No ale na záchod ideš štyri, päťkrát, tak zvládneš prečítať štyri, päť viet počas dňa. A hádaj čo. Keď som všetky takéto mikrorutiny zapojil do toho môjho bežného dňa, ktorý už bol aj tak brutálne preplnený, akože eh veľa ľudí by to nezvládlo to, čo my sme mali eh z rutiny denné. Ale tým, že vlastne tie mikrorutiny boli

12:04implementované v tom mojom bežnom dni, tak hlavne som docielil konzistentnosť. Čiže dve minútky cvičenia do obedu, dve minútky cvičenia po tom, čo som sa najedol a dve minútky pred spánkom. Ale tak to máš zrazu, ja neviem, 100 150 nejakých opakovaní v drepoch, klikoch alebo v nejak niečom podobnom. A to telo HDčo, no akože ono začalo vyzerať začal vyzerať ináč. A hlavne ako keby ten vonkajší eh časový tlak. spôsobil to, že vlastne moje tréningy začali byť intenzívnejšie, že keď som vedel, že mám minútku dve, tri, časom sa to rozšírilo popri deťoch na 20 minút, 30 minút, ktoré som mohol cvičiť, tak tá tak ten tréning vyzeral ten tréning vyzeral tak, že akože stálo

12:47za to ísť tam aj na tie dve minútky, na tých 10 minút, 20 minút, 30 minút. Takisto, keď som čítal na tom záchode tú jednu vetu alebo keď som si už išiel vybrať knihu, tak som si vybral knihu, ktorá z nejakého dôvodu rezonovala najviac a čítal som to, čo najpoctivejšie, naj duchom prítomnejšie, aby som dokázal čosi extrahovať. A v rámci tých kníh, to si dokážeš veľmi jednoducho predstaviť, že ja vlastne som knihy nečítal do moichj 20, možno ôsmich rokov a v momente, ak sa nenarodili deti, zrazu som cítil potrebu čítať knihy. A takýmto spôsobom záchodovým, ale nie takým, že sedím hodinu na záchode, ale že som na záchode počas tej doby, čo som na záchode a prečítam si tam jednu vetičku

13:31alebo alebo pol strany alebo nejaký odsek, tak vďaka tomu ja som odkedy máme deti za posledných päť rokov, ja som prečítal možno 200 kníh a predtým som neprečítal ani jednu. Ani počas celej školy. Ja som učebnice ani do školy nenosil. Ja keby som sa pozrel na svoj život spätne, tak jednoducho by sa dalo povedať, že tam nie je čas na nič. Ale vďaka tomu, že si uvedomujem, čo všetko je pre mňa dôležité, tak robím veci, na ktorých mi záleží. A tie také ako keby sekundárne veci, ktoré stále sú vysoko na rebríčku priorít, som našiel kreatívny spôsob, ako ich implementovať už do toho ako keby nosného spotrebovania času, ktorý ja počas nemám. A preto aj jedna minútka

14:15meditácie je lepšia než žiadna. A jedna minútka cvičenia je ďaleko efektívnejšia než žiadna. Prakticky jedna minútka čohokoľvek je ďaleko ďaleko efektívnejšia než žiadna. A my sa častokrát len sami obmedzujeme, že neskúšame nové veci alebo nerobíme veci, na ktorých nám záleží len preto, lebo máme predstavu, že to musí vyzerať nejak dokonale. Nemusí. Každý máme nejaký život, ktorý môže byť rôznymi spôsobmi komplikovaný a naplnený rôznymi povinnosťami, rôznymi vecami, na ktorých nám záleží. Avšak to sa nemusí stať katom tých vecí, po ktorých naše srdce baží

15:00alebo naše telo baží, náš duch baží. Vôbec to nie je nutné a potrebné. Takže odporúčam ti aj samému sebe, lebo hlavne pre seba točím tieto videá. Pravidelne raz mesačne si uprátať priority v tom, čo chcem robiť, čo je pre mňa dôležité. Prestať sa vyhovárať na to, že nemám čas. A keď sú tam nejaké sekundárne veci, ktoré by si chcel robiť a začať rozvíjať a tak ďalej, ale nevôjdu sa ti už do toho denného plánu, tak hľadaj mikrorutiny, ktoré ti dokážu úplne všetko zmeniť, pretože čo je dôležité, nie je to, že či sa tomu venuješ hodinu, dva, tri denne, ale že či sa tomu vôbec venuješ aspoň po troške, každý jeden deň. A to ti dokáže totálne prekopať život,

15:44pretože nenazdáš sa a prejde rok, dva, tri. A za ten rok, dva, tri, keď si 365krát prišiel na jednu minútu ku knižke, tak si čosi prečítal, čo si si nové pochopil. Keď si 365 krát v roku prišiel a urobil si 10 klikov, 10 drepov verzus, keď si neurobil nič, lebo nemám čas na cvičenie. Fú, kámo, to je priepasný rozdiel. A ja dnes mám extrémne komplikovaný deň a chcel som sa ísť dnes prejsť a chcel som dnes ísť trošku meditovať a možno vytvoriť aj nejaký obsah. A mal som plný deň stretnutí, ale jedno stretnutie sa mi asi o pol hodiny odložilo. Tak prvé, čo som utekal sem namiesto toho, aby som išiel na kávu

16:28alebo aby som išiel scrollovať sociálne siete. A tak sme tu. Prechádzku som si splnil a je tu ešte jedna vec, ktorá mi zostáva. Môžem ísť na to?