Ako funguje NSDR meditácia na hlboký odpočinok bez spánku?

0:02Vitaj. Skús si na najbližších 15 minút nájsť chvíľku a miestečko, kde budeš nerušený, kde si dovolíš či už sadnúť alebo ľahnúť, čokoľvek ti je príjemnejšie. A keď už máš svoju komfortnú polohu, tak si môžeš pomaly zatvoriť oči a počúvať môj hlas. Aby sme sa na začiatok zladili, tak si dáme tri hlboké nádychy

0:46do svojho torza, kde sa snažíme nie veľmi silno, ale pekne hlboko roztiahnuť svoj hrudný koš. A vydychujeme veľmi uvoľňujúco a pomaly. Ešte jeden nádych a veľmi pomaly výdych. Poďme ešte jeden a pomaly výdych.

1:42A od tohto momentu môžeš dýchať ako len chceš. Môžeš nechať svoj dych, aby si išiel svojím tempom. Tvoj dych to zvládne a ty počúvaj moju hlas. Nemusíš sa snažiť byť pokojný ani duchovný. Nemusíš sa ani snažiť byť teraz dobrý človek. Kľudne na chvíľku prestaň hodnotiť seba. Nejdeme sa snažiť, aby si sa zlepšil. Ideme sa pokúsiť o to, aby si si možno

2:23všimol to, čo tu už dávno funguje. Zostaň tak, ako si, len presuň svoju pozornosť na miesto, kde sa dotýkaš zeme alebo podložky pod tebou. Či už je to spodok tvojich chodidiel, alebo tvoje ramená, alebo tvoj zadok. A všimni si, ako tam pociťuješ tlak váhy svojho tela. Možno je to intenzívne, možno je to jemné

3:07a nezáleží na tom. To dôležité, čo si môžeš všimnúť na tomto mieste je, že gravitácia ťa drží, slúži ti, nedovolí ti, aby si v uletel do vesmíru. Nezvažuje nad tým, či si si to zaslúžil alebo zaslúžila. Nezaujímajú tvoj výkon. drží ťa aj v tomto momente neustále. Zem pod tebou ťa víta každú sekundu a nemusíš sa ani snažiť si to

3:52odpracovať. Presuň pozornosť na miesto na svojom tele, kde najviac cítiš dotyk oblečenia na tvojej koži. Možno je to tvoj opasok, možno je to tvoje tričko. Vyber si jedno miesto bez prílišného rozmýšľania a všimni si teplotu vzduchu v miestnosti.

4:35Ako sa vzduch a jeho teplota dotýka tvojej pokožky. Možno na tvojich dlaniach, možno na tvojej tvári. Cítiš tlak gravitácie a cítiš teplotu a dotyk. Tvoje telo je práve teraz v kontakte so svetom. Aj keď je to veľmi subtilné, tak svet okolo teba reaguje bez podmienok. A všimni si, že po celý čas,

5:21čo tu beháš so svojou pozornosťou a mojím hlasom, tvoj dych vedel, čo má robiť aj sám bez tvojej kontroly. Nemusíš sa snažiť žiadnym spôsobom ho meniť. Iba si všimnúť, že sa deje. A to aj v momentoch, kedy na seba zabudneš. Dokonca aj v momentoch, keď si myslíš, že zlyhávaš, že si zlyhanie. A aj v momentoch, keď sa cítiš stratený,

6:03ten dych pokračuje. Nezastaví sa. strúcu nedáva ti ultimátum, len pracuje ticho pre teba. Drží ťa pri živote, fandí ti. A keď už vnímaš tento dych, tak skús veľmi jemne predĺžiť svoj výdych. len o kúsok a všimni si, či sa niečo zmení v tvojej hrudi. Možno nič výrazné,

6:49ale možno sa pri výdychu a následnom nádychu uvoľni milimeter priestoru a ten nádych je možno trošku expanzívnejší než ten predošlý. A to stačí. Všimni si. že máš srdce, kde si vo svojej hrudi. Možno cítiš jeho tolkot, ale nemusíš sa snažiť hocí cítiť.

7:31Len si všimni a uvedom si fakt, že tvoje srdce pracuje nonstop. Aj keď o sebe nehovoríš pekne, aj keď sa kritizuješ, aj keď si myslíš, že si zbytočný, tvoje srdce sa ani raz neurazilo. Fandí ti, pokračuje. Je tu pre teba a drží ťa nažive bez podmienok. Skús na chvíľku prestať byť sudcom alebo

8:14tým, kto hodnotí svoj život a skús sa na chvíľku stať svedkom toho, čo pre teba pracuje. Tvoje pľúca, dýmenná stanica medzi tebou a stromami. Stromy vydychujú kyslík bez toho, aby sa ťa pýtali na tvoju morálku a ty ho prijímaš pokorne a v tichosti, neustále od prvého momentu tvojho života, od prvého nádychu a všimni si svoje brucho,

9:02nech už je akékoľvek. Všimni si, či tam nie je nejaký druh napätia a pri najbližšom výdychu akékoľvek napätie môžeš zvoľniť a môžeš dovoliť tomuto bruchu a jeho svalom, aby sa uvoľnili do sily gravitácie. A všimni si jednoduchú vec. V tvojom bruchu sa premieňa jedlo, ktoré si zjedol na energiu, vďaka ktorej sa môžeš hýbať,

9:44vďaka ktorej môžeš tvoriť v tomto svete. Mtochondrie, malé bunkové elektrárne v každej bunke, v každom jednom momente premieňajú kyslík na život. Nezaujíma ich tvoja minulosť, nezaujíma ich tvoja hanba ani tvoj príbeh. Premieňajú. Nepretržíte. Držia ťa naživé. A možno si si doteraz myslel, že v tomto svete musíš najprv niečo dokázať,

10:29aby si mal právo na to cítiť sa držaný. Ale keď si dostatočne pozorný, tak si môžeš všimnúť, že realita je opačná. si držaný stále, len si to možno nevšimol. Pri svojom ďalšom výdychu si skúsť, že váha tvojho tela ide o 2% viac dole. Ponáraš sa do podkladu, ktorý je pred

11:13tebou. Gravitácia pre teba pracuje. Nemusíš sa držať na zemi sám. Sleduj, čo pri výdychu urobia ramená, čo urobí čelosť. Možno si uvedomíš jemné mikronapätie kdekoľvek vo svojom tele. To nie je žiadna chyba. Je to zvyšková obrana. Tvoje telo sa snažilo, chránilo ťa a ty

11:57mu teraz môžeš umožniť zhodiť zbroj, zhodiť toto mikronapätie a dovoliť tomu svalu, aby sa uvoľnilo do gravitácie. A skús si uvedomiť ďalšiu veľmi jednoduchú vec. Krv tvojom tele práve obieha

12:39celým tvojím telom. miliardy reakcií v každej jednej sekunde. Bunky komunikujú, hľadajú najoptimálnejší spôsob, ako ťa revitalizovať, ako ti dodať odvahu, ako ťa posunúť vpred, ako ťa ochrániť. Nervový systém vyhodnocuje každú jednu informáciu, aby sa o teba postaral. Tvoje telo ťa nesie. Mnohí z nás si roky myslíme,

13:28že sme zlyhaním. A keď sa na to pozrieš cez svoje telo, tak je to veľmi zaujímavé, pretože tvoja fyziológia s tebou nesúhlasí, pretože investuje do tvojho života 24 hodín denne bez pauzy, bezpodmienečná láska. Môžeš vďaka tomuto dovoliť veľmi jemné vnútorné uznanie tomuto telu. Nej povinnú vďačnosť

14:11a možno vnútorne skonštatovať. Vidím ťa, vidím, že pracuješ. A možno keď si to vyslovíš vo svojej mysli vyvidne. Možno sa objaví jemné teplo a brnenie v tvojej rudi. Možno mikrúsmev, možno maličká expanzia, ktorá sa rozlieje o pár centimetrov ďalej. Nenuď to, len si to všimni. A ak tam nič nie je, aj to je v poriadku. Slnko dnes svietilo.

15:00Možno si ho ignoroval. Možno si mal zlú náladu, ale svietilo. Neotočilo sa ti chrbtom, keď si vyšiel von. Zem sa točí. Gravitácia ťa drží. Vzduch vstupuje a vyvstupuje. Srdce bije. Moochondrie premieňajú kyslík na energiu. Tvoje telo ťa podporuje aj vtedy, keď si na seba príszny. Môžeš skúsiť,

15:47ak to tak cítiš, vnútorne povedať nie slovami, ale skôr pocitom. Ďakujem. Nie ako povinnosť, ale ako zdravé uznanie reality. Život ťa drží. Aj keď sa cítiš opustený, všimni si, čo sa stane s tvojím hrudníkom, čo sa stane s hrdlom, čo sa stane s dychom. Keď cítiš vďačnosť, nie vďačnosť ako morálnu povinnosť,

16:34ale vďačnosť automaticky premeniacu z vnímania tohto celku, ktorý sa o teba stará, ktorému na tebe záleží. Všimni si, čo robí tvoj dych a tvoja hruď. Je to prirodzená reakcia, keď si uvedomíš, že si držaný. A tento pocit, nech už bol akýkoľvek, nevznikol zvonku. Dokonca som ti ho do tela nevložil ja. Tento pocit tam už bol. Ty si len naň svojou pozornosťou

17:19posvietil. Toto nie je meditácia vďačnosti. Je to pokorné odhalenie podpory, ktorá tu vždy bola a vždy bude. A keď sa vrátiš odtiaľto do svojho dňa a všimneš si, že dýchaš, že ramená sú možno zbytočne hore napäté a že v čersti možno zbytočne držíš to napätie a že to môžeš povoliť

18:02nie preto, že si to zaslúžil, ale preto, že si živý. Telo je tu, život sa deje a ty si jeho súčasťou, nie jeho omylom. A keď otvoríš v ďalšom momente oči alebo sa pohneš, vezmi si so sebou tento fakt. Si držaný vlastnou fyziológiou. si držaný životom a keď si to uvedomíš,

18:43vďačnosť a odváha si ťa nájde sama. M.