Ako mozgové vlny ovplyvňujú stres, deti a naše správanie?
Rozhovor s neurofeedback terapeutkou Saskiou Špirkovou vysvetľuje, ako mozgové vlny (delta, téta, alfa, beta, gama) formujú náš vývin, prežívanie a schopnosť regulovať stres. Moderná doba nás odtrhla od prirodzených rituálov a koregulácie, čím sme sa stali chronicky vyhrotení v rýchlej bete namiesto zdravého striedania stavov. Kľúčom nie je biohacking mozgu, ale vedomá koregulácia, rituály a rešpekt k procesom vývinu a integrácie.
Ako mozgové vlny súvisia s naším vývinom a stavmi?
Mozog prechádza vo vývine presnou postupnosťou frekvencií – od delty pri narodení cez tétu v predškolskom veku až po alfu, beta a zriedkavo gama vlny v dospelosti, pričom každá frekvencia má svoju funkciu a súvisiace hormóny. Delta (0,5–3 Hz) dominuje do 2,5 roka a je nutná pre vylučovanie rastového hormónu a melatonínu. Téta (4–7 Hz) sa rozvíja do 6,5 roka a je kľúčová pre symbolické, hravé myslenie a zdieľanú pozornosť s rodičom. Až po 26. roku života máme plne diferencovaný mozog, ktorý funguje ako zohratý orchester – ale len ak prešiel všetkými vývinovými fázami správne.
Prečo je rituál a koregulácia dôležitejšia než biohacking?
Zdravie nervovej sústavy nespočíva v tom, koľko si mozog vyhackujeme, ale v koregulácii – vo vzťahu s druhými ľuďmi. Moderná doba nás odnaučila rituály: namiesto vedomého prechodu medzi úlohami (uzavretie jednej, príprava na druhú) len prepíname z úkonu na mobil, čím ostávame „pozliepaní ako Frankenstein
Čo je okno tolerancie a ako funguje semafor nervovej sústavy?
Okno tolerancie je rozsah, v ktorom sa centrálna nervová sústava dokáže sama regulovať bez prepadnutia do extrémov. Saskia to prirovnáva k semaforu: zelená znamená pokojný, sociálne prítomný stav, oranžová je zdravá aktivácia (fight or flight), z ktorej sa vieme vrátiť, a červená je stav mimo kontroly – freeze, faun alebo kolaps, z ktorého je návrat oveľa ťažší. Cieľom nie je vyhnúť sa aktivácii úplne, ale vedieť sa z nej vždy vrátiť späť do zelenej zóny.
Ako deti prichádzajú o bezpečné prostredie pre vývin pravej hemisféry?
Keď dieťa zažíva opakované ohrozenie (napríklad časté hospitalizácie), nemá zážitok bezpečného sveta a musí na prežitie vypnúť pravú hemisféru a preskočiť do racionalizácie ľavou hemisférou. Pravá hemisféra sa rozvíja len v bezpečnom vzťahovom prostredí, kde sa dieťa môže odpútať od rodiča a hrať sa. Bez tejto fázy chýba človeku v dospelosti prístup k telu, symbolickému mysleniu a schopnosti cítiť sa sám so sebou bezpečne.
Prečo je ego involvement nepriateľom sústredenia a flow?
Ego involvement znamená, že výsledok činnosti definuje tvoju hodnotu, čo vytvára tlak, tenziu a spotrebúva energiu, ktorá by inak šla do fokusu. Čím viac na výsledku záleží, tým rýchlejšie sa mozog posúva z produktívnej alfy do vyhrotenej bety, kde sa vylučuje kortizol a adrenalín namiesto endorfínov. Riešením je vnímať činnosti ako iteráciu – experiment, z ktorého sa dá učiť bez ohrozenia vlastnej hodnoty.
Ako psychedeliká súvisia s integráciou a rizikami bez sprievodu?
Psychedeliká majú veľký liečebný potenciál, ale bez prípravy, komunity a integrácie môžu byť rizikové, pretože otvárajú obsah, ktorý si vyžaduje aj uzavretie. Saskia opisuje Grofove perinatálne matrice – zážitky späté s prenatálnym a pôrodným procesom, ktoré môžu byť zdrojom dospelých úzkostí a fóbií. Zdôrazňuje, že skratka bez sprievodcu, ktorý pozná klienta a vie poskytnúť korektívnu vzťahovú skúsenosť, môže viesť k retraumatizácii namiesto liečenia.
Praktické kroky
- 1Zaviesť si medzi úlohami krátky prechodový rituál – vedome uzavrieť jednu činnosť a naladiť sa na ďalšiu (napr. zatvoriť notebook a chvíľu byť bez podnetov).
- 2Nastaviť si v telefóne random pripomienku s otázkou 'Ako ďaleko som teraz od svojho tela?' a pri jej zaznení sa zastaviť a všimnúť si napätie.
- 3Písať journaling bez agendy – začať písať aj bez vedomia, o čom, a nechať myšlienky prirodzene vyplávať.
- 4Zaviesť si mikropauzy počas dňa – chodidlá na zem, vydýchnuť, zvesiť plecia, uvedomiť si prítomný okamih.
- 5Po náročnej aktivite alebo terapii si dať 15-20 minút výlučne pre seba bez telefónu a povinností, aby sa myšlienky a stav mohli 'dobehnúť'.
- 6Ak plánuješ prácu s rozšírenými stavmi vedomia (napr. psychedeliká, holotropné dýchanie), urobiť si najprv poriadok v spánku, strave, pohybe a nájsť skúseného sprievodcu, nie robiť to sám.
Spomenuté v tomto videu
„Bože, my tak veľa chceme v dnešnej dobe po tých deťoch.“
— Saskia Špirková
„Trauma flashback nepozná čas. Keď je aktivovaný, tak je prežívaný v tele, ako keby sa to dialo teraz.“
„Preserí, že robím tak veľa, že nerobím nič.“
„Funkčného seba dokážeš udržať len ty sám.“
- Reality TransurfingKniha spomenutá Vladom Roškom, obsahuje koncept 'excessive potential' - keď človeku príliš záleží na výsledku, vzniká protitlak, ktorý bráni jeho dosiahnutiu; podľa neho sa dá vysvetliť aj cez mozog a nervovú sústavu, hoci celkový ezoterický rámec knihy mu nesedí.
- Scrollovanie po sociálnych sieťach nepôsobí relaxačne, ale naopak stresujúco – cez zrakový nerv (pohyb očí iným spôsobom než pri prirodzenom pohybe zľava doprava, napr. pri chôdzi alebo čítaní knihy) sa aktivuje stresová reakcia celého systému.
- Novorodenec má pri narodení približne 25-30% veľkosti mozgu dospelého človeka; v prvých 1000 dňoch prebiehajú tri kľúčové procesy vývinu mozgu: synaptogenéza (prepájanie nervových buniek), mielinizácia (obaľovanie nervových dráh tukovou vrstvou) a synaptický pruning (eliminácia nevyužívaných spojení).
- Vývin mozgu prebieha v postupných frekvenčných fázach merateľných cez EEG: delta (0,5-3 Hz) od narodenia do cca 2,5 roka, téta (4-7 Hz) od 2,5 do 6,5 roka, alfa (8-12 Hz) od 6,5 roka, senzomotorický rytmus (12-15 Hz) a beta frekvencie neskôr; plne diferencovaný mozog dospelého človeka je až okolo 26. roku života.
- V delta frekvencii sa u dojčiat vylučuje rastový hormón a melatonín a potláča sa kortizol; v téta frekvencii sa produkuje dopamín, serotonín a melatonín; v alfa frekvencii sa vylučujú endorfíny; pri rýchlejších beta frekvenciách sa vyplavuje kortizol, adrenalín a noradrenalín.
- Deti na autistickom spektre alebo s neurodivergentným vývinom niekedy 'preskočia' téta fázu vývinu mozgu a idú priamo z pomalej delta frekvencie do rýchlejších frekvencií, čo súvisí s ťažkosťami v symbolickej hre a rozvoji pravej hemisféry.
Slovník pojmov
Odborné a cudzie výrazy, ktoré vo videu zazneli — vysvetlené jednoducho.
- Kortizol
- Stresový hormón, ktorý telo vylučuje pri strese alebo ohrození.
- Amplitúda (mozgovej vlny)
- Výška mozgovej vlny, ktorá ukazuje, koľko energie mozog do danej frekvencie vkladá.
- EEG (elektroencefalograf)
- Prístroj a metóda na meranie elektrickej aktivity mozgu pomocou elektród na hlave.
- Delta vlny
- Najpomalšie mozgové vlny (0,5-3 Hz), typické pre hlboký spánok a pre mozog dojčiat.
- Téta vlny
- Pomalé mozgové vlny (4-7 Hz) spojené s fantáziou, snívaním a tvorivou hrou u detí aj dospelých.
- Alfa vlny
- Mozgové vlny (8-12 Hz) spojené s pokojným, sústredeným a produktívnym stavom mysle.
- Okno tolerancie
- Rozsah, v ktorom sa nervová sústava dokáže bezpečne pohybovať medzi vzrušením a pokojom bez toho, aby sa preťažila.
- Ventrálny vagus / sympatikus
- Časti nervovej sústavy - jedna zabezpečuje pocit pokoja a bezpečia, druhá spúšťa reakciu bojuj alebo uteč.
- Synaptogenéza
- Proces vytvárania nových spojení medzi nervovými bunkami v mozgu.
- Mielinizácia
- Obaľovanie nervových dráh tukovou vrstvou, ktorá zrýchľuje prenos signálov v mozgu.
Prepis videa284 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment
Hovorí sa, že autentické dieťa [hudba] sa nevie hrať. Vedia, len im musíme k tomu pomôcť reguláciou. Medzi všetkým by malo dôjsť k tomu, že dobre, OK, čo ďalej? Uvedomím si, čo sa ide diať, prinesiem sem do toho vedomie a prispôsobím tomu [hudba] svoj stav. To je ritualizácia. Ale my robíme to, že skončí úkol, aby mu bol do ruky. Hej. Deritualizované. Bože, my tak veľa chceme v dnešnej dobe po tých deťoch. Väčšinu môjho života, keď som zažíval emócie, tie pozitívne som cítil v tele. Tie negatívne som cítil v mysli. Dám ti kocku, loptičku, kravu. V zdravej téte by si mal z toho vymyslieť ako dieťa nejaký príbeh. Funkčného seba dokážeš udržať len ty sám. V podstate my naozaj [hudba] sme len trošku inteligentnejšie rastlinky. Pre život proste potrebujeme spojenie so sebou, spojenie s druhými, [hudba] spojenie s prírodou.
NN DMT. To ja už neviem, ty si chemik. Ego involvement je prakticky do akej miery cítiš, že výsledok danej činnosti hovorí niečo o tvojej hodnote? Trauma flashback [hudba] nepozná čas. Trauma flashback, keď je aktivovaný, tak je prežívaný v tele, [hudba] ako keby sa to dialo teraz. Preto je vlastne dôležitá strava, aby ten mozog už sa učil čerpať [hudba] elektrickú energiu z tuku a nie z cukru. Uhm. Aké sú naše možnosti a čo my vlastne dokážeme robiť so stavmi a čo to vlastne [hudba] stav je? Dieťa sa pozrie, pozri sa na rodiča, pozri sa, hej? Zdieľa pozornosť. [hudba] A keď už zdieľa pozornosť, máme tu spoločný záujem, čo sa vytvára. spoločný tretí priestor. Dieťa začne [hudba]
skladať vety skrze tento tretí priestor, skrze túto symboliku, ktorú umožňuje tá téta frekvencia. Začne sa pýtať [hudba] milovanú otázku a prečo. Uhm. Aj symbol je vlastne most medzi vedomím a podvedomím do nejakej miery. Ty sa môžeš presne dostať do takého stavu, že ani tu, ani tam. Uhm. [hudba] A pre niekoho to môže byť riadne peklíčko. Uhm. Saskejašpirková s novým menom. Áno. Vitaj v mojej ten podcaste. Ďakujem za opätovné pozvanie. Počúvaj, my sme teraz boli chvíľku ticho a uhm eh neviem, čo si robila ty, ale ja som
si pokojne dýchal a tri minútky dozadu eh sme boli rozkekešení ešte a už mám zopár týchto podcastových skúseností a viem, že vlastne tá tá chvíľka tichá zmení moje rozpoloženie, čo vo finále ovplyvní celý výsledok bez ohľadu na bez ohľadu na to, či sa sna snažím o nejaký konkrétny výsledok alebo nie, ale to čo to, čo nasleduje po tejto chvíľke ticha po tej po tejto zmene stavu je výrazne odlišné, než keby nebolo došlo k zmene tohto stavu. A ty keďže si maník s pozorovaním mozgových vĺn človeka cez eh cez EGčko,
cez EGčko to robíš, eh tak určite máš máš dobrý prehľad o tom, že ako na úrovni nášho mozgu a našich mozgových vĺn sa prejavuje nejaká prípadná zmena našich stavov a akým spôsobom tieto stavy menia to, ako dokážeme interagovať so svetom, to, ako dokážeme možno interagovať so sebou a tak ďalej. A ja som si všimol vo svojom živote, že skrz moje skrz môj uhol pohľadu, čo je vo väčšine prípadov eh pohyb a regulácia nervovej sústavy, dokážem zásadne zmeniť to, ako sa správam a to aké ako dokážem ovplyvňovať veci okolo seba. Ale veľmi ma zaujíma, ako to vidíš ty. Č aké sú naše možnosti a čo my vlastne dokážeme robiť so stavmi a čo to vlastne
stav je. Uhm. Z tvojho úpohľadu. No na začiatok poviem, že eh celkom pekná náhoda, nenáhoda, že aj ja som ťa popýtala, či by sme si mohli dať minútku eh na také spojenie, lebo veľmi ma teraz zaujíma alebo fascinuje taký eh koregulačný efekt a rituálny dajme tomu setting pri všetkom, čo je v podstate asi len rešpekt ku prostrediu a k zdieľaniu. Uhm. A veľmi sa mi na tom páči, že čokoľvek sa začne, by malo mať svoj úvod a potom by sa to malo aj nejako zavrieť, hej? Čiže otvorenie aj zatvorenie. Takže eh som rada, že sme si dali eh také tri
minútky eh ticha do seba a vlastne veľmi to súvisí s tým, čo si hovoril, že ani nie, že zmeniť svoju myseľ alebo svoj stav, ale sa naladiť na to vedome, čo idem robiť. Hm. Ak sa mám, čo ešte vnímam, že v tom tele nie je úplne zregulované, čo stojí v ceste? Čo stojí v ceste? Prečo to tam stojí a čo vlastne teraz chcem tu docieliť alebo po čom vlastne idem teraz? Čo chcem vytvoriť? že taký taký pekný eh stav a spomenul si spomenul si tú reguláciu, čo si myslím,
že teraz hm nie, že je taký trend, ale sa to tak veľmi pekne prirodzene začína objavovať po takej tej fáze a veľkom hype eh hackingu. Uhm. Eh možno niekedy až takého nepremysleného, ktorým vlastne sme sa veľakrát len vystresovali. Uhm. Tak eh h v podstate takou peknou hm paralelou nie je, že to to zdravie tej centrálnej nervovej sústavy nie je v tom, koľko vyhackuješ ten mozog a svoje telo. Ale tá nejaká eh to zdravie a to longevity je predsa v koregulácii, hej, že
uhm uhm hovoríme v regulácii centrálnej nervovej eh sústavy. Ja hovorím v koregulácii, čiže OK s niekým v vozťahu. [odkašľanie] Uhm. Hej. Ináč to podľa mňa veľmi nejde. Uhm. Hej. Čo môžeme robiť a či môžeme ten mozog nejako naladiť? Jasné. Ale je to je to dlhá, tvrdá a hlavne vedomá práca. Hm. Myslím si, že tie výskumy, ktoré máme v posledných rokoch a celkovo myslím si, že takých tých posledných 15 rokov neurovedy, neuropsychológie nám
odhalilo kopec kopec nových možností, o ktorých ani netušíme, že ten mozog vie. Ja si myslím, že my to niekde vieme, že to ten mozog vie, že takéto eh vnútorné múdro tam niekde máme. Len tá ehm rýchla, produktívna, výkonová doba nás tlačí odpájať sa od seba, od tela, od seba navzájom vo vzťahoch a ťažko sa nám vracia potom asi k tomu, čo už vieme, čo tam je ako taká nejaká genetická evolučná múdrosť naša
a eh čo čo sa dá, čo ten mozog eh vie. Uhm. [odkašľanie] Ja stále hovorím, že a to akože s najvyšším rešpektom, lebo ak si povedal, ja mozog mám veľmi rada a fascinuje ma veľmi dlho, ale že ten mozog, on ten náš neokortex vôbec nie je taká stará záležitosť a v podstate my naozaj sme eh len trošku inteligentnejšie rastlinky a pre život proste potrebujeme spojenie so sebou, spojenie s druhými, spojenie s prírodou, hej? To je veľmi veľmi zaujímavá vec, hej, že že čo to je inteligencia vlastne, lebo eh lebo mnoho
eh mnoho vydobytkov modernej doby sa zdá byť produktom inteligencie, ale vlastne v mnohých a vydobytkoch modernej doby sme zistili a zisťujeme to kontinuálnej báze, že že niektoré vymoženosti, ktoré sme si vynašli, vlastne nevyzerajú byť vo finále inteligentné, pretože napríklad jedna z vecí, ktoré sme o ktorých sme sa bavili aj pred podcastom, sú napríklad tie sociálne siete. Ty ty si spomínala, že niečo, čo aj mne bolo známe, ale nevedel som, že jej štúdia na to existuje, že vlastne eh keď scrolluješ po sociálnych sieťach, že vlastne nie je to relax, je to naopak eh to, čo ťa skôr eh stresuje. si spomínala, že je to eh,
že vlastne to, čo nás ako keby dokáže upokojovať a regulovať, je, keď vlastne kráčame vpred a a sledujeme eh naše oči behajú zľava doprava. To isté vlastne dokážeš do istej miery eh nasimulovať, keď čítaš riadky v knihe, ale scrollovanie po sociálnych sieťach vyzerá úplne ináč. A ty si spomínala, že vlastne cez ten zrakový nerv to vlastne ten celý náš mozog a celý náš systém stresuje a tie sociálne siete vyzerajú ako vydobytok modernej doby, že vlastne spája ťa to teraz s celým svetom, už nemusíš cestovať a tak ďalej, že to wau, je to vin, je to víťazstvo. Ale vlastne keď sa pozrieš na malé deti, ktoré eh majú ten mozog vypražený, eh či už sú nemusia to byť, že sociálne siete, niekedy to je proste len pozeranie eh pozeranie YouTubových videí, kde eh
kokos nejaké eh 3D valce lisujú eh nejakých nafukovacích Spidermanov, vieš, a proste a a kraviny a loptičky a akože úplne bez bez príbehu, vieš, nejaké nejaké takéto blbosti, ktoré rozptyľujú, tak tam ako keby keď sa ohliadneme späť a všimneme si keď odomujeme od tohto všetkého, tak sa pozrieme na to, že že síce to vyzerá cool, čo my dokážeme vynájsť, ale nie je to vždy inteligentné, lebo ja aspoň to tak beriem, že vlastne čo je inteligentné, tak musí byť do nejakej miery v súlade s tým ako s prírodnými zákonmi. Asi by som povedal a s tým vlastne, že ako život chce napredovať a a rásť. Musí to byť v súlade s nejakým nejakým nejakým
spôsobom so zdravým a s to, čo je to, čo by malo byť inteligentné, podľa mňa musí byť v súlade s tým so zákonmi prírody, so zákonmi života, ktoré sa nedajú obísť a zároveň s tým, čo by malo asi, že zvyšovať tvoju schopnosť a kapacitu možno interagovať so životom a meniť v tom svete a v živote niečo. A veľa vecí, ktoré my s tým naším Neokortexom sme vymysleli, vlastne toto ale nepodporujú. Hej. alebo keď eh v vo v nejakej miere to od nejakej miery to ako keby už prestáva byť eh podporovaná. Mne sa veľmi tiež páči, ak si eh sa dotkla toho, že začali sme tento rozhovor tichom. Uhm. A ja čím ďalej tým viac sa tiež učím. A
neviem, či to je správny pojem, ale možnože ty tiež eh máš také šamanské vhľady, by som povedal, že mne to príde, že toto je ako keby ritualizácia nejakej veci. uhm ritualizácia, že vlastne, lebo ja som minule minule trošku eh lustroval, že čo to znamená vlastne rituál. Rituál ako keby keď to veľmi vykastrujem, ale ako keby len to, čo si z toho naozaj pamätám, ak kľúčová vec je, že vlastne, že vnesieš sem vedomie a zľadíš sa s tým, čo nasleduje, hej? že vlastne uvedomíš si, čo sa teraz ide diať, že lebo ty si teraz prišla odniek si tu blúdila pol hodiny po meste, vieš, a kým sme sa sem dotrepali, sme sme za dlho nevideli, vieš, a sme potrebovali sa rýchlo pobaviť o nejakých veciach a teraz si k tomuto sadnúť a nejakým spôsobom sa o tom o tom baviť. Eh, tak vlastne dobiehame sem so
zvyškom, so zoterovačnosťou všetkých vecí, telefonovačiek a všetkého možného, čo sme sa bavili. A to nie ideálne rozpoloženie pre debatu, ale vlastne to, že ty sa dobre, teraz si uvedomujem, že teraz ide niečo začať a ja sa na to potrebujem pripraviť a sa s tým zladiť. Tak vlastne to je ritualizácia, že uvedomím sa, uvedomím si, čo sa ide diať, prinesiem sem do toho vedomie a prispôsobím tomu svoj stav. Uhm. A že vlastne to je ritualizácia vecí. A ja mám práve pocit, že tá moderná rýchla doba, tie naše vydobytky nášho neokortexu a tak ďalej, to čo sme my vymysleli, vlastne deritualizovalo ako keby komplet. Uhm. Uhm uhm naše prežívanie, lebo vlastne v každom jednom momente svojho dňa, kedy vlastne ty končíš jednu úlohu a začínaš s ďalšou úlohou, dajme tomu, že odpiesovala si na
emaily, teraz potrebuješ pre šéfa urobiť nejaké veci, teraz potrebuješ sa presunúť do posilky a tak ďalej. Medzi všetkým by malo dôjsť k tomu, že dobre, OK, čo ďalej, ale my robíme to, že skončí úkol a mobil do ruky, hej, deritualizované. A vlastne ty nemáš nikde priestor vlastne prepínať medzi tými stavmi. To znamená, že ty do každých ďalš do každého ďalšieho úkolu ideš len nie ak taký Frankenstein pozliepaný z pozostatkov, z predchádzajúcej úlohy, z predchádzajúcich dní, z toho, že si nenajedený, nevyspatý a tak ďalej. A vlastne potom tie naše výsledky takto zvláštne vyzerajú. Ak máš problém so stresujúcim životom a vnímaš sa ako stratený a vyčerpaný človek, ktorý je už unavený z uponáhľaného života, tak pozývam ťa do môjho nového online tréningu s názvom Koniec zhonu. Čo je
zážitkový parasympatický tréning, pomocou ktorého dokážeš za pár dní od základov zmeniť spôsob, akým reaguješ na stres. [hudba] Nájdeš v ňom skoncentrované všetky potrebné informácie upratané zrozumiteľným, jednoduchým, [hudba] pochopiteľným spôsobom. Nájdeš tam audioahrávky a ukážky fyzickej praxe, pomocou ktorých [hudba] ti pomôžem nainštalovať do tvojej nervovej sústavy neotrasiteľný kľud plný sily a jasnosti. Ak ťa to zaujalo, tak utekaj na stránku metanoja.sk s yom. Hej. Ako nemôžeme bojovať proti tomu, aká je teraz doba, hej? Eh, veľakrát eh hm sa stretávam s tým aj medzi svojimi znami. Ale aj ja mám také niekedy
myšlienky, že kam toto eh speje, či to je dobré, či to nie je dobré, hm, kam sa dostaneme. Ale no sme tu, tu sme tu. A asi toto je najdôležitejšie, že eh snažiť sa byť tu. Uhm. a užiť si, [odkašľanie] čo sa dá v tom živote, v tejto skúsenosti, ako máme, ale ako prijať aj to, v akej dobe žijeme. Ináč ináč to nepôjde. Ináč sa budeme aj trápiť. A vlastne ani to nie je dobré, hej, keď hm sa snažíš byť niekde tam, lebo vieš, že takto dobre by mohol vyzerať život niekde neviem domádky
alebo hm na lúke žiť v komunite. Ale hold ako dá sa to, ale my sme tu a keď sa nechceš trápiť ešte viacej tým aké by to mohlo byť, ak si to predstavuješ vo svojej hlave, tak je fajn ako sa ukotvovať v tom reálnom živote a nachádzať si ten svoj priestor v tom a byť so sebou. A hej, tie rituály sú veľmi veľmi dôležité. nás trošku tá hm šialená rýchla doba od toho trošku zobrala preč v zmysle, že veľmi fičal 10 rokov multitasking a všetci vlastne sme si mysleli, že akí sme super, že to robíme a až nakoniec sme prišli na to, že nevládzem, nevládzem aj vlastne, že som všetko tak zmultiteskoval, že dokopy vlastne nemám
žiaden posun, nerobím nič. Hej, preserí, že robím tak veľa, že nerobím nič. motám, motám, motám, ale vlastne eh sa posúvam len trošičku dopredu a to, čo robím, hem nemá nejak nejakú väčšiu hodnotu alebo hĺbku. Uhm. Tak eh a obrali sme sa o tie o tie rituály, hej, lebo tak prišli sme z takej doby, kde bolo menej, zrazu sme mali všetko, tak sme sa prirodzene potešili, hej, žeá, môžem si kúpiť ten notebook a ísť do tej kaviarne, ako v amerických filmoch. Ja teraz som strašne dôležitý, lebo proste mačalaté. Mačalé [smiech] pre mačalá proste. Eh sedím tam v tej kaviarni a pracujem a cítiš sa nejako. Ale podľa mňa je to blud, ktorý nám
proste bol na nainfikovaný do hlavy, že takto nejako má vyzerať dospelosť a eh nejaký úspech. Ale ako však akože je to sranda, baví to, ale nemôže to byť len o tom. Uhm. A tie tie rituály No hlavne, keď neodlepíš tú hlavu od toho od tej obrazovky medzi všetkým. si hovoril, že potom do mobilu a potom sadneš do auta a potom eh pde ti na krúžok tamto, tamto, tamto a vlastne nie si nikde asi všade a nemáš presne tie prechody, že ok, končím prácu, uzatváram notebook, nechám ho tam, čo teraz idem tu, nechávam veci, že tam presne, že tam eh vlastne prichádzaš o ten bod, kedy
z pauzy vyvstaneš, že čo hm chcem robiť. byť v ďalšom kroku, hej? Že vlastne a keď nemáš to prelomenie, tak vlastne do akej miery rozhoduješ o svojom živote? že do akej miery je to, že proaktívne rozhodnutie a do akej miery je to reaktívne, že že cítim len nejaký nekomfort alebo čosi také. Lebo myslím, že myslím, že my sme sa hlavne ako keby tou deritualizáciou uhm v tej modernej ako s príchodom tej modernej doby. Pričom ja len tak pre kontext poviem, že vlastne ja maximálne súhlasím s tým, že teraz keď niekto sa prebudí sám z toho, že fú, ale že to fakt ja nenájdem v tých technológiách a a ani v peniazoch a v zaháňaní a v roztýleniach a v tomto nenájdem to šťastie, tak vlastne veľa ľudí si povie vlastne ako keby, že tak
otočia sa a teraz, že tak, takže vlastne riešenie len vlastne odísť na kraj sveta. od každého sa odtrhnúť a vieš a byť úplne odtrhnutý. Ale eh podľa mňa to je skôr o tom, že len že vnímať, že aha, že ako keby došli sme, že že všimol som si, že toto to s nami urobilo. Čiže ako to teraz len ozdraviť svoj prístup k tomu, lebo keď ty sa zrazu prebudíš z toho, že ježišmária, ale že to proste to takto my nemôžeme viesť život a ty sa a teba to ako keby vyprovokuje a ideš na druhý koniec sveta, to je stále reakcia. Áno. A že ako nebyť v reakcii? A mne príde, že vlastne, že ritualizácia a schopnosť riadiť ten svoj stav je ako keby
a a všímať si ho. Asi by ešte by som povedal, že to ako keby tomu predchádza, že vlastne jedna z tých kľúčových vecí, vďaka ktorým dokážeš si znova nastoliť vzťah nielen ako keby len s druhým človekom, ale aj vlastne s úlohou, ktorá je momentálne pred tebou. Uhm. A tak ďalej. A mňa zaujíma, že eh keďže ty veľa narábaš tými mozgovými vlnami s Eegčkom, eh lebo ja mám ja mám pocit, že je tu ako keby ve nie, že príliš, že je tu veľa pomenovaní pre to, čo mu hovoríme stav uhm, ktoré ja si myslím, že by sa možno do nejakej miery v tejto debate dokázali tam nájsť skôr laty. A mňa teda zaujíma, že keď sa bavíme o stavoch, o o tom, čo
dokáže, aké aké stavy sú bežné z pohľadu eh mozgových vĺn napríklad. Predpokladám, že to je asi taká kľúčová oblasť, skrz ktorú ty nazáš na stavy, možno ešte v kombinácii s nervovou sústavou ventral vagal, sympatikus a tieto veci. A to ma zaujíma, že vlastne aké aké stavy vôbec ako keby ty vnímaš, že ten náš mozog v súhre s nervovou sústavou dokáže produkovať uhm uhm čo nám je možné. Hej. Hej, hej. Eh, no je to taká nejaká základná metóda, ktorú ja používam, tá vstupná diagnostika EGurofedback, kde vlastne si urobíme taký eh takzvaný emočno kogognitívny profil mozgu a
vlastne sa emočnokognitívny profil mozgu, hej, emočno emočn kognitívny profil mozu. OK, tak to ma zaujíma. [smiech] kde kde vlastne sa pozrieme, ako ten náš mozog aktuálne vyzerá na úrovni eh výšky vĺn, ktorý by ktoré by sme mali mať pre svoj vek dozreté a na úrovni frekvencií v jednotlivých oblastiach mozgu. A ono by to malo byť eh ako jeden parádny orchester, hej, že ehm ja si to tak predstavujem ten mozog ako taký orchester, hej, že máš tam rôzne nástroje rôznych hudobníkov a jedného dirigenta, ktorý to trošku musí mať pod
palcom a každý si môže [odkašľanie] hrať svoju toninu, ale celkovo to musí dávať efekt. eh musí musí to byť regulované a kde príde nejaké vyústenie hej tej melhódie potom príde nejaký dropm [smiech] ale všetko je to v takom takej peknej rovnováhe alebo ako to my voláme eh v takzvanom okne tolerancie, hej, že ten mozog a tá centrálna nervová sústava eh pracuje v rámci okna tolerancie, čiže nikdy nevystrelí hyperaktívne a nikdy nespadne hypoaktívne, ale vie tak dobre regulovať medzi high a low stavom a vie sa v rámci určitého
časového okna vrátiť do optimálneho stavu, kde ty ako osobnosť funguješ najlepšie. A tým pádom, keď sa bavíme o mozgu hm a o tých o tých eh stavoch alebo hm eh rôznych vlnách a frekvenciách, tak eh keď oni fungujú optimálne, funguje tak optimálne tvoja celá centrálna nervová sústava, tým pádom tvoja eh tvoje vylučovanie hormónov a tak spánkový cyklus, zobúdzací cyklus, strava a emócie, hej, že všetko všetko pekne na to nasadá. Čiže prepáč, rovno sa to je jedno, že rovno sa opýtam, že vlastne si spomínala to okno tolerancie. Rozumiem tomu správne, že vlastne ak eh ten tvoj
orchester hrá ako keby už nad rámec toho okna uhm tolerancie, znamená to, že nad eh úrovňou tohto okna tolerancie je výrazne problematickejšie sa navrátiť naspäť do uhm no nej nej nejakého optimálneho stavu. Tak predstavme si to takto, že tá naša centrálna nervová sústava funguje ako taký semafor, hej? Dajme tomu, že my sme teraz v zelenej zóne, eh, kde sme vlastne eh v takom dobrom vagálnom stave, sme relatívne vykľudnení, vedomí, vnímame sa recipročne, to znamená h ty vnímaš mňa, ja vnímam teba, rozmýšľame o veciach, ale hlavne sme eh sociálne hem
engaged, akože eh sme tu v nejakom sociálnom prepojení, čiže eh vo v nejakom vzťahovom treťom prostredí medzi medzi tebou a mnou a tu sa dejú veci, hej, eh v nejakom pojmovom symbolickom priestore. A toto je taký zdravý stav, ale dajme tomu, že hm môžeš niečo povedať ty alebo ja, čo ťa trošku odpinkne, hej, odpáli a nejakým štýlom ťa to možno hm zafrustruje alebo niečo to urobí. Tak čo je ten ešte zdravý moment je na našom semaforre centrálnej nervovej sústavy oranžová. Uhm. Čiže už tam cítiš, že hm toto mi nesadlo, čo povedal, čo povedala. Už ma
to trošku možno aj štve. A eh čo sa ti zapne? No ideš fight or flight. Hej. To sú také tie zdravné zdravé mechanizmy obranné eh v rámci toho okna tolerancie zdravého a eh z toho sa vieš vlastne mal by si sa eh vedieť celkom pekne vrátiť naspäť. Hej. ešte tak akože vedome, keď si to vieš všimnúť asi hlavne, hej, tak keď si to vieš všimnúť, ale eh ako môžeš vykonať v rámci toho obranného mechanizmu fight or fly. Čiže môže ma to tak naštvať, čo povieš, že proste sa zoberiem a odídem. OK. Hej. Hm. Ale nemala by som v tom ostať. Uhm.
Ďalších 20 rokov pôjdem presne, [smiech] hej, že nezaškrniem v tom. Uhm. Eh alebo ti rovno môžem povedať, že tak to už bolo moc alebo sa pohádame, hej, nedajbože, ale vieme sa z toho dostať naspäť, hej? To je to je normálne, to je zdravé, ale mala by som sa vrátiť eh k sebe. Ale potom už je tá červená linka alebo hm červená farba toho semaforu centrálnej nervovej sústavy a to už je v podstate stav, kedy ideme cez to okno. Čiže tam tam už je naozaj taký ten eh freíeze, dajme ako obranné mechanizmy. Freeze, čiže také zamrznutie, hej. To už sú už ťa ovládne niečo v úvodzuk. Áno, už nemáš ty v rukách eh, čo sa deje. Už už
je to mimo tvojho riadenia. Eh, je tam nejaký freí, hej? Čiže také nejaké zamrznutie, ustrnutie, eh, čo je v podstate ešte horšie. Po anglicky myslím, že to máme ako faun, že také ak srnka, hej, keď hraje eh mŕtvu, aby ju predátor nezjedol. že také vážne stavy, ktoré sa vlastne dejú pri vážnych životných situáciách, [odkašľanie] pri nejakom ohrození, kde my reálne cítime ohrozenie na živote, hej, že už ideš do takého vážnejšieho stavu alebo kolaps, hej, a flop my to nazývame, čiže eh kolapsový stav a tam už naozaj akože môžeš odpadnúť alebo eh napríklad u
detí, keď sa to deje, tak sú to deti v predškolskom veku, ktoré častokrát horúčkujú, hej, majú tie eh z ničoho nič rúčkové stavy a potom idú do vyčerpania úplného. Hej? OK. Čiže taká taká nezdravá regulácia uhm eh toho centrálneho nervového systému, že idem, idem, idem a potom pš kolapsnem, hej, alebo ochoriem h takej ešte zdravej línii. A to už úplne, že nechceme ísť do tých červených liniek, do tej červenej farby, lebo odtiaľ sa veľmi ťažko potom už vracia. To môže môže trvať dlhšie, hej? A eh čiže hm musíme [odkašľanie] to vedieť eh si všímať tak ako si povedal a vieme sa s
tým potom hm hrať a vieme vieme to regulovať. No a eh keď keď my vyjdeme vlastne cez to okno tolerancie a nachádzame sa v nejakých hyper alebo v hipoch stavoch na tej hlavičke, na tom mozgu, na tom ENGčku to veľmi pekne potom vidno, hej, tú disreguláciu. No a ako sme sa bavili o tých eh hm stavoch h mysle alebo eh fázach, frekvenciách mozgu, tak eh hm takéto výmy eh krásne potom vidno v tom emočno kognitívnom profile na diagnostike a vieme sa pohnúť ďalej, hej, že čo čo bude pre nás dobré,
aká ďalšia metóda. OK. Napríklad, že nie je pre každého tá istá, ako keby neexistuje jedna cesta, ktorá je univerzálna pre každého. Mm. OK. Ten mozog sa v podstate eh vyvíja veľmi fascinujúcom. My až po 26. roku máme pekne diferencovaný mozog, eh ako vidíš na tých obrázkoch farebných, hej, na všetky časti, kde v každej časti je iná frekvencia. A výšky vĺn sú rôzne, majú svoje hodnoty, majú svoje normy, ale začiatok toho vyvinu mozgu začína v druhom treťom
týždni tehotenstva, hej, ako neurálna trubica. Jak si to môžem predstaviť, že je, že začína byť diferencovaný eh v takom akože o čo tam ide, že skôr, že skôr mozog, že s tým, ako mozog dospieva, tak začínajú byť eh ja neviem, že že tie viem, že v mozgu to nefunguje tak nič nefunguje autonómne, plne autonómne v tom mozgu, ale že že tá aktivita býva konkrétnejšia v osobitných častiach, že sa dokážu ako keby nejak by som to povedal, že spravovať viac samé. Uhm. verzus to, že keď si mladší, takže to komunikuje celé spolu, hej? Tak nejak si to môžem predstaviť? No presne tak. Ako keby sme sa vrátili k
tomu eh k tomu príkladu orchestra, tak ten orchester tam začína hrať po tej 26. OK. Do a dovtedy trieska bucha, všetko skúša. A tie prvé roky tam je ten triangel. [smiech] OK. OK. Potom sa pridá ten pán na tých čineloch, či ako sa to volá a je to humbuk. A potom máš 26 7 8 začínaš si všímať, že tu je činel, tu hrá git, že vieš konkrétnejšie definovať, že čo, kde, s čím, ako hrá. Hej? Ak je aj tvoj životný štýl intenzívny, buduješ, makáš, staráš sa o blízkych a kultivuješ to najlepšie v sebe, potrebuješ mať telo vyživené kľúčovými nutrientami, na ktoré sme my v Neiohacku experti. Nevyrábame all-inone rádoby doplnky, ktoré vyzerajú dobre na
obale, ale sofistikované kombinácie minerálov, vitamínov a prírodných zložiek vo skutočne funkčných dávkach pri vyživenosť ľudského organizmu. Nie pre prežívanie, ale pre jeho prosperitu. V našej ponuke mimo iné nájdeš komplexnú minerálnu zmes mineral Fio kvalitné triglyceridové omega-3 mastné kyseliny, kapsuové produkty na podporu sústredenia, na lepšie zvládanie stresu, na podporu libida a na mnoho ďalšieho, aby vyživenosť tvojho tela nebola limitujúcim faktorom tvojej snahy žiť plný život. Ak chceš naše doplnky vyskúšať, tak utekaj na stránku neohack.sk a použi [hudba] zľavový kód metanoja, vďaka ktorému získaš na celú svoju objednávku dopravu zdarma. Možno by som nepovedala, že je to humbuk na začiatku. Práve, že je to na začiatku
eh ticho, také také plynulé a ten humbok nastáva tak po tom 13. roku. OK. Čiže hm ty ako sa ti vyvíja mozog eh z fázy v brušku cez proces narodenia. Tak ako sme si aj minule hovorili, eh náš mozog, keď sa narodíme, hm nie je vôbec eh dovyvinutý a hm v podstate novorodenec má reálne nejakých 25 až 30% eh veľkosti mozgu dospelého človeka a v tých prvých 1000 dňoch on ešte dozrieva, hej, sa tam eh dejú také tri veľmi dôležité procesy a to je tá synaptogenéza,
čiže že eh prepájanie nervových buniek cez nervové dráhy, eh mielinizácia, čiže obaľovanie týchto nervových dráh takou eh tukovou vrstvou. Preto je vlastne dôležitá eh strava eh celkovo do života, aby ten mozog už od toho eh ranného vývinu sa učil čerpať elektrickú energiu z tuku a nie z cukru. Uhm. Uhm. Uhm. Hej. A omega-3 mastné kyseliny. Tak napríklad. Hej. Hej. Myslím, že že do veľkej miery vlastne z DHAč vlastne sa skladá eh vlastne majoritná časť toho tukového obalu v mozgu. No a čím je kvalitnejší ten
tukový obal, tým kvalitnejší je prenos signálu a rýchlosť toho signálu. No a potom sa deje eh tretia hm alebo tretí taký proces, ktorý sa nazýva pruning alebo takzvaná synaptická prerezávka. Čiže eh ktorékoľvek spojenia synaptické do tých prvých 1000 dní neboli funkčné alebo neboli dostatočne posilnené, tak oni budú eliminované. Uhm. Hej. A hm čiže v tých prvých troch rokoch eh ten mozog prechádza ešte brutálnym vývinom. Uhm. [odkašľanie] A ja si tak potom ako často hovorím, že bože, my tak veľa chceme v dnešnej dobe po tých deťoch, hej, že mňa to až tak ako zabolí.
Niekedy, keď počujem, že 1 a pol ročné dieťa by už malo zvládať čo a čo. Nemalo by zvládať nič. Uhm. Má sa hrať [smiech] a papať. Uhm. A to je všetko. A spať. Hej. A lebo ono potrebujeme, aby ten vývin došiel. Uhm. Keď si pozrieš na tú zvieraciu ríšu, tak také teliatko sa proste narodí už takmer plne do vyvinutým mozgom a preto sa vie rovno postaviť a ide. Uhm. Hej. Ale nám to trvá, kým sa postavíme a ten vývin musí prejsť eh brutálnym brutálnymi zmenami, aby aby ten mozog vlastne nás zvládol postaviť. Hej. Ehm.
No a keď sme sa bavili teda o tých fázach a že kto z toho orchestra tam hraje, tak v podstate pri narodení do približne 2 a pol roka my máme celoplošne, to znamená po celej ploche mozgu. Čiže kdekoľvek by si dal elektródku, tak všade všade, či už je to nad uškom alebo tuto takto prefrontálne alebo niekde centrálne, tak na celej ploche mozgu by sme mali zaznamenávať frekvenciu. Frekvencia je počet vĺn za sekundu, eh ktorá sa nazýva delta. A táto delta znamená produkciu vlny 0,5 až 3 Hz. Čiže čo to znamená?
Eh, keď toto je 1 sekunda, úsek jednej úsek jednej sekundy, tak za tú jednu sekundu chceme v tom okienku vidieť také také pekné tučné vlnky, maximálne tri. Hej? Eh, toto sa deje do tých 2 a pol roka približne a je to strašne pomalá frekvencia, taká vlastne taká spánková a že my my dospelí ju zažívame takisto. Presne. Áno. Ale iba počas spánku alebo počas vlastne nejakého náročného ochorenia, hej, že sme v tej delte. Ten mozog je vlastne veľmi, veľmi veľmi hypoaktívny pre náš vek, pre to bábätko, pre toho novorodenca je to
eh životne nutná frekvencia, pretože v delte eh sa vylučuje čo? Rastový hormón a eh melatonín a potláča sa kortizol. Uhm. Hej. Čiže preto proste to bábätko potrebuje len spinkať, hej? slasne sa napapať a a len byť len byť, aby mohlo rásť, hej? Čiže to je len taký ten triangel, že OK. A to si hovorila, že to je aká vekovka? [smrkanie] Eh, to je od narodenia do tak približne 2, pol roka. Potom 2 a pol roku do v podstate 6 a pol nastupuje druhá vývinová fáza, druhý typ
frekvencie a to je téta. Čiže čo už ten mozog, to už máme dieťa, ktoré stojí, už prichádza do prvého vzdoru, už je trošku samostatné, skúša nakoľko môže narušať hranice a nakoľko ešte potrebuje mamku ocka na dotankovanie, ale už sa chce hrať tak tvorivejšie. Už skúša, hľadá, badá svet, hej. Je to také také hm také pekné eh otvorené očká, čo by som mohol zdeštruovať, s čím by som sa mohol zahrať, čo toto robí. A a toto eh tá téta je moja najobľúbenejšia frekvencia, [smiech] lebo je životneutná pre nás všetkých, aj
pre eh dospelých ľudí na to, aby sme vedeli napríklad toto robiť, takto si tu eh hútať a rozmýšľať. eh aj symbolicky vraciať sa vracať sa do nejakého pokojného režimu a meditatívneho a mať denné snenie. Prečo? Pretože v tom období 2,5 6, pol, kedy celoplošne máme už vidieť trošku rýchlejšiu aktivitu tétu, čiže mení sa nám to z tých pomalých vĺn na štyri až sedem vĺn za sekundu. Čiže v tej istej sekunde my teraz chceme vidieť štyri až sedem vĺn, čo stále je v podstate pomalá frekvencia, ale tých štyri až sedem, to
už je taká frekvencia, kde sa hm veľmi eh vyvíja symbolika. Uhm. [odkašľanie] Symbolické hravé myslenie, imaginácia, fantázia, predstavivosť, kreativita. Hej, to je tá fáza, keď si to dieťa predstavíš v takom veku, tak čo chce? Chce si niečo zobrať a sleduje to, skúša, čo sa s tým môže dať robiť. A môže to byť totálna blbosť, čo nám ako dospelým príde, že nie, s tým toto sa s tým nerobí, robí sa s tým toto. No sú tie ľavohemisferálni. Uhm. Uhm. Ale h deti by mali byť v tomto veku tak dominantne pravohemisférálne, hej? Čiže
cítiť to bezpečí, že môžem sa tu hrať aj takto, čo vlastne nedáva logiku, ale môže byť, neviem, môžem hádzať kockou a hrať sa, že je to lopta. Uhm. Hej. Eh, a čo chcú robiť? Chcú nám to ukázať, zazdieľať pozornosť. Hej. Pozriem, bábätko sa alebo dieťa sa pozrie, pozri sa na rodiča, pozri sa, hej? Zdieľa pozornosť. A keď už zdieľa pozornosť, máme tu spoločný záujem, čo sa vytvára. spoločný tretí priestor a to je to, čo čo som hovorila pre nás na začiatku. Bez tej fázy my by sme toto nevedeli vlastne robiť, byť tak akože to to social engagement by sme nevedeli vlastne mať, hej, že hej, pozri sa, čo ja mám. OK.
Hej, čo si ty o tom myslíš. Uhm. A eh vtedy vlastne sa vyvíja a tá téta za to môže to podporuje, že sa toto deje. A čo sa deje? No my keď zdieľame niečo nejakú tu nahráčku a sa na to pozeráme, tak čo ty urobíš ako rodič? Tak to okomentuješ. Aha, máš kocku. Uhm. A čo tá kocka robí? Jáj, ona sa guľa. Aha, to nie je kocka, to je teraz auto. OK. A tak ďalej a tak ďalej. A už eh recipročná komunikácia. dieťa začne skladať vety skrze tento tretí priestor, skrze túto symboliku, ktorá umožňuje, ktorú umožňuje tá teta táta frekvencia a začne sa pýtať
milovanú otázku a prečo a čo je toto a však to je super a eh a začne sa s tým s tým hrať a prejde do štádia, kedy vlastne eh už sa vie hrať samo v treťom priestore. už toho rodiča tak úplne nepotrebuje. Je fajn, keď ten rodič z času na čas príde, okomentuje tú hru alebo pomôže rozvinúť. Nenarúša ju, ale skôr ju rozvíja, ale už sa vie tak akože zabaviť samo. A to je vlastne perfektná predpríprava na pojmové myslenie, ktoré už potrebujeme, keď ideme do školy. [odkašľanie] Hej? Čiže eh ja keď si viem predstaviť, že nejaká hráčka môže mať úplne inú funkciu
a viem z toho niečo postaviť, eh v psychológii to niekedy nazývame aj právohemisferálna hra, čo podporujeme u detí. Čiže dám ti tu kocku, loptičku, kravu a v zdravej téte by si mal z toho vymyslieť ako dieťa nejaký príbeh. Hm. Hej. Pokiaľ [odkašľanie] na to budeš pozerať, že čo mám robiť s tou kockou. Eh hm už už šípime bločik. [smiech] OK. Čiže čiže vlastne aj ten ten to vlastne priamo naznačuješ, že ten stav priamo ovplyvňuje vlastne tú tvoju schopnosť uhm v danom momente. Uhm. uhol pohľadu. Áno. Eh, schopnosť zdieľať pozornosť,
symbolicky rozmýšľať, eh, denne snívať, imaginovať, fantazírovať, eh, kreovať. A toto všetko je, eh, kriticky myslieť. A toto všetko je základ na to, že potom vlastne, keď prídeme do školy alebo príde takéto dieťa do školy a tá pani učiteľka povie, no koľko je 2 + 2? Eh, máš dve jabĺčká a Ferko má dve jabĺčká. Koľko máte dokopy jabĺčok? Tak ty si musíš vedieť proste predstaviť so zatvorenými očami dve jabĺčká a dve jabĺčká štyri jabĺčká. Ale keby si nemal tú symbolickú fázu, tak to takéto pojmové učenie už si to vieš v hlavke predstaviť a nemusíš to fyzicky vidieť. Uhm. Hej. Tak by nešlo.
OK. No a je to predpoklad. Áno. Áno. Čiže tá tá teta je úžasná. Hm. tým, že ja veľmi veľa pracujem s deťmi v predškolskom veku, tak eh my sa vlastne tú tetu snažíme podporiť. Hej? Veľakrát sa napríklad stane deti, ktoré majú oneskorený nábeh reči alebo hm sú na autistickom spektre alebo ten vývin celkovo neurovývin je hm oneskorený alebo niečím narušený. eh neurodivergentné deti takisto častokrát túto tetu, že preskočia, že oni idú z delty, z úplne takej pomalej frekvencie na veľmi veľmi rýchlu. Hm. A tým pádom, keď oni nebudú trošku v tej
téte, tak eh tie oblasti v mozgu, ktoré by mali z tohto hm vlastne potom hm benefitovať a mali by sa tam eh mali by dozrieť, tak oni nedozrejú, hej? Lebo vlastne ten mozog tam nemá ten priestor na to a rovno skočí do nejakej rýchlej. Hm. Chýba mu ako keby kontext v tom slova zmysle. Hej. Hej. Hej. A pre nás, pre dospelých je tá téta takisto veľmi veľmi dôležitá. A vieme, že aj prečo sa to deje, že prečo to dieťa preskočí? Akože býva to, že prostredie, výchova a tak ďalej alebo kopec kopec eh rôznych faktorov a asi by bolo ťažké vypichnúť zopár. Eh, lebo nevieme prost nevieme, nevieme. Je tam veľa, veľa faktorov, ktoré to môžu byť od nejakých
neurologických, hej, genetických, metabolických uhm eh ťažkostí. Áno. Aj po po možno nejaké výchovné alebo nejaké náročné zážitky, zdravotné, traumatické a tak ďalej. Hej. Mm. Tu je dôležité povedať, že hm kedy ja sa viem takto ponoriť do aktivity a tu trošku napichnem naspäť na tú koreguláciu, keď mám zdravé a bezpečné vzťahové prostredie, hej, keď ja vlastne sa môžem odpútať od tej mamy, od toho ocka, lebo viem, že už mám ten zážitok, že oni tu pre mňa sú a ja sa tu môžem len tak hrať, hej? Ale keď eh sa niečo udialo a to naozaj niekedy sú veci, za ktoré
nemôžeme, hej, že neviem, napríklad časté hospitalizácie v prvých dvoch, troch rokoch, tak to dieťa nemá zážitok bezpečného prostredia, že život nie je bezpečné miesto, lebo stále sa mi niečo deje. Tak ono musí, aby prežilo, musí vypnúť tú pravú hemisféru. Hm. Hej. A musí si to zracionalizovať. Hm. Počkaj. Čiže pravá hemisféra nejakým spôsobom zároveň súvisí s pocitom bezpečia. Hm. Alebo alebo pocit bezpečia je to, vďaka čomu eh tá pravá hemisféra sa dokáže rozvinúť. Tak what the [ __ ] Tak to je brutalne
[smiech] zložitá vec akože lebo lebo ja si myslím a to je moja konšpiračná teória. Ja si myslím, že druhá väčšina detí to nemá alebo alebo že že to má ako keby veľmi podmienečne. No to už je taká tá téma tej vzťahovej väzby. A neviem, ako to je dneska, hej, ale eh minimálne väčšina mojich rovesníkov, ja keď ja dneska už viem si trošku všimnúť na človeku, hej, že či sa cíti sám so sebou bezpečne, hej, a my ja myslím, že to, že či sa dokážeš sám so sebou cítiť bezpečne, do veľkej miery závisí, že či si sa doma mohol cítiť bezpečne. Jasné. No a vlastne drva väčšina mojich rovesníkov, s ktorými ja som sa
stretával alebo s ktorými sa stretávam alebo s ktorými som sa stretával zhruba v období, kedy, ale môj nástroj nie je dokonalý, kedy ja som už si to dokázal zhruba všimnúť do istej miery na človeku, že nie je sám so sebou, nie je mu sám, nie je sám so sebou OK a že to je to akože to má brutál veľa ľudí. Uhm. No a ono to niekedy má fakt akože prapočiatok v tom najrannejšom detstve. Niekedy aj v tých perinatálnych, prenatálnych zážitkoch. To môžeme potom eh do toho skĺznúť. Ale eh áno. No keď čiže čiže tých dôvodov je veľa, ale keď mám nejaké zážitky, za ktoré niekedy
naozaj ako ani to ten človek, to dieťa nemôže, ani tí rodičia, lebo život sa deje. Hej. Presne. Ty [smiech] ty si povedal tak. Ja ja po slovensky. Život sa deje. Shit happens. Tak eh čo sa musí udiať? No hm predstav si, že ty ako dospelý človek ideš na operáciu. Ok. Ale už máš zážitok, že vieš si to zracionalizovať. Vieš povedať, že je to nutné. Bez toho proste asi neprežiješ. Máš kontext. máš kontext a zároveň už aj máš nejaké svoje mechanizmy zvládania a vieš veci vypúšťať, hej? Alebo presne vieš pomenovať, že je
to na prd, bolí ma to, nechcem tu byť, tie sestričky, hej? Ehm, ale ale alebo vieš, že proste, že za chvíľu príde narkóza a že už si vydýchnem, dám sa, vieš a viem, že už sa len zobudím a bude všetko hotové, ale dieťa netuší do čoho ide. Presne alebo presne vieš, že vieš, že kedy pôjdeš domov, že kedy sa to skončí. Ale to dieťa presne to nevie. A čo ono zažíva, že svet je vlastne nepredvídateľné miesto, kde nemám sa dobre a kde mi niečo hrozí. A ak sú tam nejaké opakované presne takéto hospitalizácia alebo ohrozenie na živote, tak tá tá tá myšlienka toho, že svet je takéto miesto a mne niekto ubližuje, lebo vieš, ty to
takto vnímaš, kanilujú ťa tu. H taký vývod, taký vývod, taký vývod. Ty nevieš, že to je pre te pre tvoje dobro. Ty vidíš, že ti to robia. Nie. Tak ty máš pocit, že že proste ti niekto akože ubližuje a nechápeš prečo, hej, že prečo sa to deje. A na to, aby tá psychika tvoja prežila, ty to musíš poprieť, že že oni ti nechcú zle. Hm. Hej. I keď ten pocit, tá emócia je, že sa bojíš o svoj život a že vlastne prečo mi to robia, uhm, prečo sa mi to deje. A niekedy to naozaj môže byť, že a ja mám klientov, ktorí naozaj popisovali, že že videli ten pohľad mamy, ako sa vzďaľuje na nemocničnej chodbe a že vlastne cítili aj taký hnev na tú
mamu, ktorá vlastne tiež za to nemohla, že prečo si ma nechala, hej? Také tie pocity opustenia. Ale toto musíš vypnúť, že to sa nedeje mne. Takto sa ku mne svet nechce správať. A začneš logicky si to argumentovať, že hm asi to tak nebolo a tuná len toto prežijem, musím to vydržať. Potom čo začneš počúvať? Musíš vydržať, musíš vydržať. Už len táto operácia, tamto, tamto, tamto. Vydrž. A prepneš do tej do tej ľavej hemisféry, kde jediné, čo ťa drží nad vodou, je logika rácio. Hm. Hm. Hej, že niekedy to môže byť fakt aj z takýchto momentov, že že tá hlava proste nenaskočí do toho
do tej peknej téty, kde kde sa môže vyvíjať v svojej prirodzenosti. Uhm. Takej tej presne tej spojitej s bytím, eh spolužitím, hm s prírodou ako takou. Uhm. Uh uhm. Lebo vlastne eh tá pravá hemisféra je to, čo hej ako nie je to, že čierno-biele, že za tou čiarou šriedku mozgu už to ináč funguje, ale alež vo všeobecnosti tá činnosť pravej hemisféry je to, vďaka čomu dokážeš vnímať eh aj to, čo ťa presahuje, to čoho súčasťou si. Hej. A hlavne vieš sa vrátiť aj k tomu telu, hej? že tí ľav ľavohemisferálni ľudia, ktorí možno trošku preskočili túto fázu z rôznych príčin, lebo niekedy
to môže byť aj veľmi striktná výchova, hej, že hm nie, ty sa tu nehraj, nerev, eh nerob tam gebuziny vonku, zober si knihu a rob dačo so sebou normálne. Hej? Ja som to Toto je ináč brutál, že ale to akože až teraz, keď mám deti, ja si uvedomujem, že vlastne, že vieš, my my dospelí my my vieme, my rozumieme svetom, vieme, že toto je pohár, vieme všetko, vieme všetko o svete, vieme, kto môže za za za covid, za vojny, za všetko môžem. My všetko vieme, vieš. A hej. A a vlastne a každý, kto to nevie takým spôsobom, ako to vieme my, tak alebo ináč by som to povedal, že máme deti a vlastne my pri obrovskom množstve vecí s nimi
komunikujeme takým spôsobom, kde vychádzame z predpokladu, že tie deti by mali vedieť. No hej, že ale to mňa a štve, hej? A to je brutál, ale že že aj ja koľkokrát sa pri tom pristihnem, vieš, že že sa pozostavujem nad tým, že čo robí, že prečo takto vec robí syn, vieš? Uhm. A párkrát bol, vieš, že som ho zvrzal za to, vieš. A potom a potom mi až došlo, že ale však on odkiaľ má vedieť? Však on pred chvíľkou prišiel od nikiaľ, hej? A žiaden kontext, žiadne informácie, žiadne slová, nič nevie vôbec nezažil to, nevidel to nikdy. A že vlastne ja do akej, že do akej pozície ja ho stávam, keď mu ešte to vyčítam, hej? Hej. Vieš, že že
že z neho urobím hlúpého za niečo, čo on si ani vôbec nemá šancu uvedomovať, že že tu asi je nejaký kontext, ktorý mne momentálne chýba. Uhm. To až v dospelosti nám dochádza, vieš. Čiže to dieťa je tam, že on si robí niečo svoje a ty teraz sa prídeš na neho vyvyšiť, že prečo to robíš ak hlupák. Uhm. Pričom on nevie, že čo je hlpák. On nevie, čo robí. On nemá na základe čoho to vedieť, ale teraz ešte vníma, že aha, takže ja ja fakt, že som nejakým spôsobom pokazený, lebo nemá ten predchádzajúci kontext. vlastne ten dospelý, ten jeho koregulátor, uhm vlastne ešte ho zvrzne a haluz je, že vlastne, že koľko ja mám teraz rokov, ja neviem, asi 33 alebo 34 rokov alebo koľko, ale ja dodnes mám veci, kde prvýkrát vlastne zisťujem niečo o svete, vieš, a však aj vieš, je
tu podcast a bavím sa o nejakých veciach s ľuďmi, vieš a a zrazu teraz ty povieš nejakú vec, vieš, teraz pre mňa bola novinka, hej, že tá teta eh sa spája s tým, že vlastne alfa voľný a teraz kopec ďalších vecí. Milión otázok mám teraz. Hej, ale že že päť minút dozadu som to nevedel, vieš. A kto by mne dospelému človeku bol vyčítal, že no, že to neviem, vieš, ale že mi na mňa napadne tým rodičom, že že to dieťa proste nevie, že ten pohár sa nemá rozbiť, že nemáš ho hádzať o zem alebo čosi také. Nepríde na to doslova, kým kým to neurobí a kým na to nie je upozornený. Uhm. A dovtedy ty ho nemôžeš až viniť za to. On nevedel. No, nemáš šancu vedieť, vieš. My máme len pocit, že tie deti nás serú, ale oni nevedia, vieš.
Hej. Hej. To stále hovorím, že sme veľmi eh prísni na tie deti a teraz nemyslím, že treba opomenúť výchovu. Ja som stále za zdravý stred. Eh výchova, štruktúra, pravidlá, eh opakovanie, rituály eh musia byť a sú extrémne dôležité a rodičia sú tam na to, aby riadili ten chod tej domácnosti a má tam svoju úlohu otec a má tam svoju úlohu mama a majú tam svoju úlohu oni spolu ako pár. Hm. Ale ehm eh proste eh sme veľmi vyžadujúci od tých detí a keď niekedy, keď mávam eh konzultácie s rodičmi, tak my dôjdeme do toho, že eh my ako dospelí
by sme vlastne toto nedali, čo od nich vyžadujeme. alebo keby sa napríklad k nám správal šéf, tak ako sa správa dajme tomu pani učiteľka alebo niekto iný, aby sme nekrivdili pani učiteľkám v škôlke, tak proste by ako tá naša reakcia by bola eh pravdepodobne iná, ale to dieťa tam musí ostať a hm nemá na výber. Nemá na výber. Nemá nemá vlastne iného bezpečia, kam by vlastne odišiel. Lebo ty teraz, vieš, Turke by sme sa dohadali alebo čosi, tak proste zoberieš sa, máš auto, ideš preč. No oranžová na semafor idem. [smiech] Hej. Ale vlastne to dieťa nemá vlastne ono je v ehm v totálnom odovzdaní a v závislosti a tam presne tiež sa tak
eh do toho eh súka tá tá koregulácia vzťahová, že ak si pekne povedal, že je je hm je od od teba závislá a musí tam s tebou ostať. A tá vzťahová väzba, čiže ten attachment má byť ale na to, aby mohlo to dieťa vstúpiť do autenticity, hej? Keď je bezpečný atačment, pekne vstúpim do tej autenticity, lebo môžem. Samozrejme, výchova, pravidlá, dľ, ale keď sa udeje taká situácia, tak zrazu to dieťa si musí rozmýšľať, že eh ostanem v tejto hre, ktorá ale mňa napríklad baví a vidím v nej zmysel a ostaň akoby
autenticky teraz aktuálne k sebe, ale hrozí mi, že stratím toho rodiča, lebo na mňa škaredo pozerá, alebo ešte nejak zvyšší hlas a ja vlastne viem, že ja nemôžem stratiť toho rodiča, takže opustím seba. časťah no už si zavárame na vzťahové problémy v dospelost. O to pohoda. Len len zároveň som si teraz uvedomil, že že tak ako si spomínal, vieš, delta a teta a že tieto tieto ehh voľnové dĺžky sú dôležité pre eh v rámci vývinu pre rozvoj tej eh pravej hemisféry, ktorú očividne my moderná spoločnosť trošku nám to ako keby chýba a že vlastne ty keď sa staneš rodičom, ktorý stále ako keby to má
nedovyvinuté alebo to nie je, že asi nie je správny poviem, že nedovyvinuté, ale že možno, že to nevieš využívať alebo nemáš k tomu prístup do takej miery, do akej vlastne ti to ten tvoj mozog dokáže umožniť a ty potom si rodič vlastne. Tak alebo ak si h úplne na začiatku povedal, že prepínať medzi tými stavmi. Uhm. Uhm. Tak toto je v podstate to, hej, že OK. OK. vieš ísť v dospelosti z výkonu, z nejakej eh dobrej alfa, beta rýchlej frekvencie, kde pekne pracuješ, rozmýšľaš do toho, že niečo povie tvoje dieťa a prepneš do pomalšie a si tam v hrovom eh settingu, hej, v hrovej frekvencii.
Že a koregulácia tiež OK. OK. Lebo to znie, toto znie ako kľúč k dobrému životu, by som povedal, keď akože aké to je ťažké. No, ale tak však eh neprišli sme tu žiť ľahký život. To je pravda. To je pravda. Eh, včera som to len tak mi teraz napadlo, ako si povedal. Včera mi jeden eh už dospelý chalan, ktorý dlhé roky za mnou chodí, je na spektre autistickom. Veľmi super chalan, vlastne povedal eh, že bez horkosti by nevedel oceniť sladk. Uhm. Uhm. Veľmi boli super. Hej. Hej. To je pravda. Terapia ukončená. [smiech] No a
terapia je pre koho nie? [smiech] No a vlastne v dospelosti v tej téte eh to vieme pekne vidieť na tej diagnostike, či už je napojená dospelá hlavka alebo detská hlavka. Keď v tej sekundovej eh mriežke vidíme takých päť, šesť, sedem vĺn, tak je vieš, vieš si určiť, že či ide o denné snenie ako nejakú hlbšiu fantáziu alebo už meditatívny stav. Hej, že ak ak v dospelosti hm sa bavíme o prepínaní hm tých stavov, tak my chceme vedieť sa dostať do do takých sedem vĺn za sekundu na chvíľočku.
Uhm. Lebo to je denné snenie, hej? A že môžeme si teraz, hej, že predstavíme si, že čo by bolo, keby tu bola plášť, hej? A taký ten chvíľkový doping dostaneš do hlavy, taký chvíľkový zdroj, chvíľkové uvoľnenie. Zase také je to v podstate také napichnutie toho eh toho detstva, toho snenia, to tej symboliky, že keď že keď že keď vidíš pred sebou loptičku, kravičku a kocku, takže dokážeš to vidieť príbeh. Hej. Hej. Hej. Keď vidíme šesť vĺn za sekundu, to už je také, že už som viacej v príbehu, hej? Že už to nie je len také ehnenie, že som pozorovateľ príbehu, ale že som v ňom, hej? Že už si niečo prehrávam, hej? A
keď máme napríklad napojené dieťa a je na tréningu, trénujeme hlavičku, tak pekne stále, keď vidím šesť vĺn, si hvím, aha, už je v tej rozprávke, ktorú pozerá, hej? napríklad, že už si predstavuje, že je bing [smiech] alebo alebo niečo. No a tá päťka, tých päť vĺnitatívnejšie. No a napríklad pri dospelých pekne vy meditatívnejšie znamená prázdnejšie alebo také už fakt také hlbavejšie a už tam nie je ten imaginatívny eh ruch, ale už je len už len si OK a u dospelých pekne vidno na tých diagnostikách, kto medituje a kto nie. Zase ako meditácia nie je pre každého. Uhm.
Ale eh dobre, možno nepovedzme, že meditácia, ale dokáže si posedieť sám so sebou a dokáže relaxovať eh kvalitne, nie skrolovaním. Tak pekne vidno, že keď oni zatvoria oči, tak krásne im vybehne presne taký takých päť, šesť vĺn vo výške alfy. No. Uhm. Super. OK. Eh, tu ma tu ma ešte zaujíma, že vlastne ty si spomínala, že jednak je tá frekvencia je jeden z parametrov, ale zároveň si ty tam spomenula na začiatku, že vlastne aj výška. Uhm. Uhm. Čo určuje tá výška? Uhm. Eh, tak ako sa vyvíjajú, ako prechádzame tými frekvenciami
a každá frekvencia má za úlohu zaktivovať určitú časť mozgu. Uhm. a vlastne aj hormóny, lebo keby sme sa vrátili k tej téte, tak tam vlastne v tom štádiu sa najviac produkuje eh dopamín, serotonín a a melatonín a ďalej sa potláča kortizol. Čiže my musíme vedieť sa dostávať do tohto stavu aj v dospelosti. Eh a potom sa prepína do ďalších fáz. Eh, tak popri tom ako sa hm dozrievajú tie frekvencie, tak v tých frekvenciách vlastne aj vlny zrejú do svojej správnej výšky. Hm. Hej. Čiže do amplitúdy.
A tak ako sme sa bavili o tom semafor alebo okne tolerancie, tak aj každá vlna musí mať svoju výšku v rámci normy. Plus mínus. sú tam nejaké ľudské odchylky, ktoré sú prirodzené, ale nesmie ísť úplne cez tú hranicu, ktorá už napríklad je hm príliš vysoká alebo príliš nízka, kde mozog buď vôbec netankuje tam uhm alebo tankuje príliš veľa a odčerpáva veľa energie na tvorbu vysokej vlny a potom mu nestačí pára na tvorenie počtu správne správneho počtu vĺn, hej, v alebo už uberá, hej, z rôznych oblastí. eh aby si vystačil s tou elektrickou energiou, ktorú ktorú
má. Je to alchýmia. Brutál. Uhm. No a počúvaj, eh čiže bavili sme sa o tom, že delta od eh do nejakých 2,5 cca. Áno. Áno. Eh teta do zhruba nejakých šesť či 6, po tuším, že si vravela. A vlastne s tými ďalšími vlnami to je je to ako keby je tam stále tá progresia, že v nejakom ďalšom veku teda sa generuje ďalšia alebo je to, že je v istom veku všetky bum všetky máš diskusie. V tej 26 by sme mali mať všetky. OK. Podľa mňa nie všetci máme, [smiech] keď sa pozrieš napríklad na našu vládu. Aha. [smiech] Ale ja ja m mňa mňa zaujíma, lebo však vlastne máš eh delta, teta. Uhm. A potom vlastne máš eh keď sa nemýlim,
alfa, beta, gama. Tak áno. Medzitým ešte ešte je zopár frekvencií. Hej. Čiže po tej po tom šoku 6 a pol začína frekvencia alfa zrieť. Čo to znamená? Že v tej sekunde, ktorú my sledujeme, už nechceme vidieť štyri až sedem vĺn. Chceme, ale iba v tom stave denného snenia, bla, bla, bla. Ale dominantne, čiže väčšinu času tam chceme vidieť osem až 12 vĺn za seundu. To znamená, že ten mozog už prešiel opäť do viacej do frontálnych. Hej, z centrálnej už ide viacej do frontálnych. Lebo mozog sa vyvája zozadu dopredu, sprava doľava. Sprava doľava. Mal by ty vole, to som teraz by dobre pospájala.
Mal by ehm lebo tuto vlastne takto v tejto oblasti máme takzvaný senzory motorický kortex a tam máme všetko zmyslové vnímanie, pocit rovnováhy, propriocepcie, eh vestibulárny systém, hej? A a musí sa to vyvíjať takto, ale zase môžu sa udiať veci, kopec vecí. Kokos. Ale akože ježiš, ja budem študovať teraz akože dosť veľa, lebo no nie, ty prídeš na diagnostiku. No hej. Aj to vyhýba sa tomu. [smiech] Neviem, neviem. Ja srandujem. Ja sa veľmi teším. Eh, no a keď príde teda tá alfa, tak už sa už sa ten mozog posúva do frontálnejších častí. Tú tétu chceme dominantne vidieť už iba takto v temporálnych oblastiach nad uškami
dominantne, ale všade inde už chceme vidieť alfu tých osem až 12 vĺnektným predpokladom na to pojmové učenie. Čiže to už chcem vidieť u dieťaťa, ktoré si sadne do tej školy a už viem, že pozerá na paničelku, pozerá na hm na tabuľu, pozrie do zošita a už dokáže pracovať v hlavičke bez toho, aby vykonal nejakú fyzickú aktivitu alebo fyzicky potreboval eh nejakú pomôcku, hej? Tých 81 to je v podstate taký taký zdravý eh zdravá produktivita, zdravý flow aj pre nás, pre dospelých, ale taký ten echt eh flow state, eh čo máš takú, že dobrú,
plynulú, kreatívnu prácu produktívnu, tak eh to je rytmus od 12 do 15 vĺn a to ten sa volá SMR, hej, senzomotorický rytmus. Uhm. Čo to znamená? Čo myslíš? Senzo motoricky. Áno. To je také ako keby v tom rytme komplexne vnímaš všetko. To je taký najlepší flow. OK. Že máš prístup aj k logike, máš prístup aj k tomu, čo sa deje v tvojom tele. Správne tomu rozumiem. OK. Hej. Hej. A potom máme ešte eh rytmus 12 až 18, teda pardon, 15 až 18. rolandický rytmus, ale ten sa vypína, akonáhle my
sa pohneme, hej? Čiže ten podne akože neriešime nikde. Len vieme o ňom. Ale v niektorých eh materiáloch alebo tých odborných m článkoch, knihách môžeš nájsť, že vlastne už po tej ehm po alfe až 12 už vlastne prichádza beta. Hej? A niekto delí tú betu naoknáno. Bu 1, beta 2, beta3. Uhm. Eh a niekto vlastne delí eh na alfa, smrk, beta2 a gama, hej? Uhm. Nízka beta, dajme tomu, keď ostaneme v tomto, je ešte už je taká hm taký
agitovanejší stav, hej? Čiže už eh už to nie je taký ten pekný plynulý flow, kedy si pracuješ a tak nejako to ide. Uhm. Ale už je tam trošku hm taký tlak na výkon, taká ego involvement. Ego involvement, nejaký tlak tam proste nejaká tenzia. Uhm. A eh ide ide o čosi. Ide o čosi. Ide o čosi. A keď sme sa bavili o amplitúdach, tak napríklad tá beta2 ako amplitúda ju sledujeme ako prvú, čo sa týka amplitúd eh a výšok jednotlivých vĺn, lebo ona zodpovedá za tenziu mozgu a pri optimálnom fungovaní ty chceš
produkovať dobrú alfa frekvenciu. eh v správnej výške, ale s nízkou betou. Čiže že je tam aj tá beta pri akože k dispozícii. Áno. Ale môže byť prirodzene trošku vyššia ako v pasívnej pozornosti, že vlastne sedíš a len napríklad prijímaš informácie, ale akíne neprodukuješ. Ide, ide o čosi, ale nie nezáleží mi na tom až tak strašne veľa. OK. Takže ide o čosi, ale nejde o život, lebo akonáhle tá beta 2 eh je vyššia a už vyde nad nejakú aj takú tú bežnú ľudskú odchýlku, ktorú máme, eh tak eh už to nie je úplne dobré, lebo zase mozog odčerpá veľa energie na
tlačenie vysokej bety 2 a zoberie ti z toho fokusu. Hm. Hej. Poznáš eh hovorí ti niečo kniha Reality Transwurfing? Mm. Nie, nie. Tam je veľmi zaujímavá vec. To je niečo ako keby eh ako by som to povedal, že máš také tie eh ezoterické manifestačné uhm uhm veci v záležitosti eh secret eh vieš a zákon príťažlivosti a tak ďalej. čo sú ako keby do veľkej miery sú to vlastne veci, ktoré sa dajú cez eh aj cez mozog a nervovú sústavu vysvetliť veľmi jednoducho. A reality transforming tiež to má taký nejaký akože ezoterický žargón. Uhm. Uhm.
Ale má to tam jeden eh veľmi zaujímavý eh koncept. Celá ako koncept kniha mi to ako keby v mnohých veciach nesedí. Jeden koncept je tam brutál zaujímavý a sa volá Excessive Potential. Uhm. To znamená, že ty si niečo predstavuješ, niečo vizualizuješ alebo máš proste nejakú víziu na niečo, chceš niečo, aby vzniklo a vzniknúť to môže jedine vtedy, keď ti na tom nezáleží príliš. Uhm. Že v, že tam je to opisované v zmysle, že keď ti na niečom záleží príliš, vzniká tam excessive potential a a tam sa potom pripisuješ a potom prídu vesmírne sily, ktoré ktoré ako keby eh nastolia rovnováhu tým, že vlastne hm vytvoria nejaký protitlak voči tvojmu tomu tvojmu nadmernému tlaku. Uhm. Uhm. Hej. eh zbytočne možno skomplikovane
vysvetlené, ale dosť to ako keby naznačuje to, čo vravíš, lebo vlastne eh nech sa deje čokoľvek, nech riešiš čokoľvek vo svojom živote určite sa nájdu nejaké extrémne výnimky, ale v drvivej väčšine prípadov, v drvivej väčšinej drvivej väčšine dní, keď na niečom pracuješ, chceš byť v tej alfe, chceš byť v optimálnom rozpoložení, kde h nechcem povedať, že ti nezáleží na tej veci a nezáležíte na príliš, že vlastne nejde vždy o život. No to je to to, čo ty tak pekne eh hovoríš vo svojich videách, čo som si zobrala a ináč veľa mojich klientov eh si to od teba zobralo, že a eh to, že eh ako robíš veci, hej, že
či napríklad si za počítačom asi takto, uhm uhm. Hej. Alebo či proste Hej, hej. Či si tú kávu robíš takto, hej, alebo A ja mám presne pocit, že že to koreluje s tou betou vlastne, že že Áno. Hm. Óch Bože, koľko dne sa teraz toho zliepa. Uhm. Hej. A čím čím viacej tlačíš, no ten mozog ako on, ja hovorím stále klientom, že mozog pracuje s nami, nikdy nie proti nám a aj keď aktuálne eh produkuje nejaké myšlienky, prežívanie alebo stlačí nás do správania, ktoré úplne nie je funkčné, ale niečo tým kompenzuje,
niečo niečo sa nám snaží vybalansovať. Čiže otázka je, čo sa snaží vybalansovať. aby sme sanitovali správnu vec, hej? Eh, netlač na výkon, lebo tým, že tlačíš na ten výkon, ty si odčerpávaš veľmi veľa energie na ten tlak a jasné, že tebe nevydrží dlho fokus. Hm. Napríklad, lebo je to náročné, hej, tým prílišným zapojením sa do toho, že prílišnou Ja ja ja teraz čím ďalej, tým viac narábam práve s tým pojmom, že ego involvement. Mm. činnosti hovorí niečo o tvojej hodnote. Uhm. Uhm. Ó. Chápeš, že vlastne, že
eh to vlastne zen, budhizmus ako keby dosť do veľkej miery hovorí o tom, že vlastne môžeš ako keby túžiť po nejakej veci alebo môžeš pracovať na nejakej veci, ale do miery, do ktorej výsledok hovorí niečo o tvojej hodnote, nech už bude akýkoľvek, robíš ten excessive potential, robíš ako keby nad prácu, akože príliš na príliš tlačíš na pilu. príliš si nervózna, keď mieriš niečím. pričom eh keď to berieš len ako keby sadu experimentov, že vlastne, že iteratívny iterácia, aj to je môj ako keby teraz najobľúbenejší pojem ever, lebo vlastne keď si uvedomíš, že vlastne čokoľvek, čo ty rob akože eh že keď by mi teraz záležalo, že tento
podcast musí byť dokonalý, musí byť dokonalý, tak vlastne najmenšia odchýlka od toho, čo mne sa bude momentálne zdať dokonale, čo vlastne aj nemáš definíciu toho, že čo je dokonalé, ťa znervózni a ideš viac tlačiť na píu. odáš odnania širšieho kontextu, čo sa tu deje, odčerpávaš tú dobrú náladu z toho a tak ďalej a fokusuš sa čím ďalej tým viac na to, ak je to zlé. Hej. Hej. Hej. A vlastne eh a to je ego involvement. Uhm. Že ti záleží, že že tvoja hodnota je definovaná výsledkom a tým pádom ty musíš strašne korigovať ten výsledok. Uhm. Verszus keď eh to, čo robíš, je len eh hra, experiment, hej? A eh akože bolo by dobré, keď ti to vyjde, ale keď to nevyjde, neznamená to, že ja som zlý.
Znamená to, že len nabudúce zmením nejaké premenné, že len je to informácia a ponaučím sa na základe toho a idem ďalej. Hej? Tam nie je involvement. Tam je tam vlastne, že nespájaš svoju hodnotu s tým, čo z toho vzíde. Vzišli z toho nejaké dáta a na základe toho je ďalší pokus upravím. To je iterácia. A to brutál s tým ako keby ladí. Hej. Hej. Hej. A vlastne, že ty ak vravíš, že ehm eh ako keby tie tá nízke amplitúy máš eh teta alfa, že vlastne stále ide to do vyššej frekvencie a neviem, či toto priamo koreluje, ale asi áno, že vlastne, že čím vyššie frekvencie, tým vyššie napätie ako keby, že aj v nervoj
sústave alebo Áno. Áno. OK. Čiže vlastne ty keď ideš už keď už na ti na tom príliš záležím a a tu je otázka, že prečo ti na tom príliš záleží. To už sú presne už potom em tie iné kategórie z takejte emočnej stránky, že prečo a čo si tam vlastneš tým celým, čo do toho projektuješ, čo hraješ čo čo no alebo že hej, že čo čo ty vidíš, že o tebe povie ten výsledok tej danej veci. Hej. Hej, hej. Ale dobre hovoríš s tým, že rastie rastie tlak, rastie nervozita, rastie tenzia a tým pádom aj eh citlivosť a vzrušivosť
tej centrálnej nervovej sústavy, pretože akonáhle vlastne pri alfe, keď sa bavíme o hormónoch, tak v tých 8 až 12 hercoch eh vlnách za sekundu, tak tam sa v takej alfe sa vylučujú endorfíny. Uhm. Ale akonáhle prechádzame do rýchlejších, do beta, pomalej, rýchlej beta frekvencie, tak tam už ako ide kortizol a adrenalín, noradrenalín, hej? Čiže čiže už ide o veľa, ide tam už o prežitie a zároveň eh prosperita organizmu sa je do eh utláča momentálne na úkor niečoho, na čom v úvodzovkách záleží, čo vo finále mozog si to interpretuje, že ohrozenie.
Hej. Presne. Hej. Lebo tá tá centrálna nervová sústava je zvyknutá na to, čo bolo uhm a nevidí tie tie logické argumenty, že ale ja mám deadline, hej? Proste vidí to alebo vníma to, že eh som dlho v tých vysokých frekvenciách a moje celé telo je zaplavené stresom, tlakom, hej? Takže ťa bude sťahovať ehm hm do regulácie tak, aby si neskolaboval. Hm. Hej. A niekde ti musí ubrať. A kde ti uberie ako prvé? No z fokusu. Hej. Lebo musíš sa ukľudniť. OK. A toto je toto je zaujímavé, že to vlastne sú dve uhly pohľadu, ktoré mi teraz je jeden si poodhalila, že
vlastne, že že ako keby príliš veľa energie ide niekde. To znamená, že niekde sa tá energia musí stratiť. stratí sa na tvojom fokuse, ale zároveň vlastne ADHD na ani sa nevieš sústrediť v zmysle aj, že keď ty takto pristupuješ k veciam, uhm, tak je to nekomfortné. To znamená, že prirodzene sa ti do toho nechce. To znamená, že prirodzene pri nevieš sa do toho dokopať a nevieš pritom udržať tú pozornosť aj za predpokladu, že by si nejak vedel sa ako keby ako to už je také, že lebo už keď sa vieš zreulovať, tak už si to vieš užiť. Uhm. Ale že jednak je tam to energetické hľadisko, že tú energiu nemáš na ten fokus a zároveň vďaka tomu máš máš dôkaz o tom, že keď toto robím, tak je to nepríjemné.
Uhm. Ale ono to nemusí byť nepríjemné, že to tvoje ADHD nemusí byť o tom, že nevieš sa na nič sústrediť, lenže vlastne eh máš možnože veľa eh skúseností, kde si sa išiel na niečo sústrediť v tej príliš zapojenej bete. To znamená, že bolo to stresujúce kortizol, adrenalína, všetko možné sa okolo toho vyplavovalo. Čiže máš zlý vzťah s tou. Čiže nie je to o tom, že čo robíš, ale že akú vec robíš, ako k nej pristupuješ. A to je vlastne dnešná téma, hej, že že ako k tomu pristúpiť tak, aby som bol v optimálnom rozpoložení voči tomu, aby tam nebolo to trenie také veľké. Tak presne. Nemám k tomu čo dodať. Toto bolo veľmi dobré. Eh, a to a to tréenie si vytvárame sami vlastne. No určite.
Len nie každý z nás si to vie všimnúť akože dobre. Eh, vynechám slovo trenie, [smiech] lebo som vám chcela povedať, že dobré trenie je vlastne dobré. Aha. Ale musím mať svoj koniec. Eh, lebo veď hm aj my sme teraz eh môžeme v určitých momentoch. Ty si si určite teraz akože vyhnal aspoň 20 25 vĺn, hej, za sekundu, čo už je taká tá rýchlejšia beta. Ale to neznamená, že to je hneď zlé, ale musím sa z toho vedieť vrátiť, hej, že aj eh fluentný v tom, hej, aj v ideálnej situácii, kedy vlastne robím na veciach, ktoré ma bavia. Je tam vnútorná motivácia, je tam proste social engagement, bavím sa. Uhm.
Hm. Aj také situácie vyžadujú niekedy rýchlejšiu frekvenciu toho mozgu. Áno. Ale musím už keď musím si to všimnúť, že už prichádza nejaký hm hrotenie. Áno. Hrotenie, tlak. Hej, že napríklad fakt to akože fyzicky to na tele vníže tlačí. Teraz teraz keď ja som mal tento monológ uhm som cítil, že som že už vo vrchole a celkom mi to bolo príjemné, že že to je napäté. Ale v momente, keď som teba pustil k slovu, je to, že že ja cítim, že to tu je. Hej. Hej, toto napätie tuná a toto si vôbec ako keby všimnúť to bolo, že ja roky som si to nevedel všimnúť. Ja som proste v tom len zostával a a tým pádom aj moja schopnosť teba počúvať a vnímať a interagovať s tebou sa mení. Ale už dneska mám tú schopnosť si to všimnúť, že ale toto je napäté,
ale naspäť zvoľniť. A ja predpokladám, že to má veľkú koreláciu aj s tým vlastne, ak ten mozog sa No určite, lebo ty vlastne naspäť vysielaš mozgu signál, že vidím, chápem, OK. Hej. Proste hm robíme to bežne pri bežných signáloch tela. Hej, si hladný, choď sa najesť. A ty hovoríš, OK, idem sa najesť. Hej, treba ti píšať. Uhm. Ideš na vecko. OK. Hm. Treba ti spať. Jest si unavený. OK. Idem spať. Ale na takéto presne nuansy ešte nie sme úplne naučení sa eh regulovať a mali by sme Hej. Toto ja si všimol, že vlastne ľudia to majú tak, že že čierno-biele, že že
buď buď eh som zapnutý a idem, alebo som úplne mŕtvy. Mŕtvy alebo spím. Hej, že on off. Hej. On off. No a to, čo nám treba je 50 Shades of Grey. Vlastne navnímať vlastne tie tie všetky nuhanci medzi tým, že ty môžeš byť rýchlejší, môžeš byť zaujatejší a neviem čo, ale môžeš naspäť vpadnúť do hravosti a ty si môžeš vybrať. Tak. Tak. Tak. Presne. A ehm keď sa vrátime k tomu semaforu, tak eh to, ak si teraz popísal, ako si sa cítila, ak si hovoril, tak presne bolo, že trošku si vybehol do tej oranžovej a hneď si si to akoby ehm zaznamenal a vrátil si sa do zelenej. Ale keby si v tomto ostal, hej? Aj aj napriek tomu, že ťa to baví. Áno. Lebo veď my môžeme vyhorieť aj preto, že
nás to baví a to je ešte horšie. Áno. Áno, lebo sa sa si sa odst odstrihneš si radosť z veci, ktorá ti robí proste. Hej. Eh a a keď ťa to ešte aj baví, tak nemáš potom stopku. Uhm. Hej. A musíš musíš sa musíš sa vedieť vrátiť, aby si neišiel úplne do toho, že že si nonstop v stave aktivácie a potom očakávaš, že že celé sa to vlastne zmení len tým, že prídeš domov, hej? Nie, lebo ten mozog ďalej ostane v stave aktivácie. Hm. A potom potrebuješ väčšinou použiť nejaké vonkajšie prostriedky na to, aby ťa niečo stĺmilo. Potrebuješ si vypiť alebo potrebuješ, neviem, špek alebo niečo alebo mobil alebo niečo také, pričom ten mobil to
ešte väčšinou trošku vybustí. Hej. Zhorší, hej. No počúvaj, ale mňa brutál zaujíma. Toto je jedna vec, na ktorú ja doteraz nemám vlastne otvorený názor. Čo tá gama? Uhm. A čo s ňou? No lebo eh vieš z pohľadu aktivácie to znie, že gama je niečo, čo vlastne tým pádom by ťa malo rozsekať, ale zároveň eh o game sa hovorí, že to je ako keby genius eh zóna, že vlastne tam, keď dokážeš dôjsť, tak je to, že to ako keby peak experience alebo vlastne to, kde dokážeš eh veľa veľa v ezoterických kruhoch sa hovorí, že vlastne, že keď ako keby, že channeluješ alebo čosi také, že vlastne ide z teba čosi, čo ty ani nevieš odkiaľ to ide. Takže vlastne sa to pohybuje v
tej game a ja teraz vôbec si neviem tiež upratať medzitým. Uhm. Hm. Nemám s tým akoby pracovne veľa skúseností, lebo tú ganu nevidíš, hej, častokrát, že hm keby som mala tak zahrabnúť do pamäte, tak ja tie eh mozgové stkčky a tréningy robím 11 rokov denne kopec. Čiže to sú akože eh stovky tisícky mozgov, ale fú ako nad 30 vĺn za sekundu eh možno dvakrát som videla, ale eh u eh autistických detí. A toto je brutál zaujímavé. To je veľmi zaujímavé. To je brutál zaujímavé. Čo to oni
za čo k čomu oni majú prístup? Áno. Čomu my nemáme som eh túto túto takúto veľmi veľmi rýchlu frekvenciu nad 30 eh vln za sekundu som videla, to si normálne dodnes pamätám, bol v tom čase štvorročný chalan, teraz už má 12, bol na spektre neverbálny, čiže nerozprával vôbec. Eh a v podstate eh my keď sme mu robili diagnostiku, tak eh tam akože to išlo tak, hej, že to si nemal ani šancu napočítať tie vlny, lebo už prešla ďalšia sekunda a ty si ani nestihol do tretiny dôjsť a už boli preč, hej, že tam sme to museli stopovať, a si to zväčšovať, že uhm
že čo sa tam deje. No lenže eh pre štvorročného chlapca, keď sme sa bavili o tom vývine, mať 30 vĺn za sekundu. Aha, ok. Dobre. To hej, to zne divne. Je je vlastne masaker, lebo eh nemu nenabehnú potom všetky tie zručnosti, ktoré a by tam mal mať. Hej? vlastne napríklad veľa detí, ktoré sú neverbálne alebo sú na autistickom spektre a nerozprávajú, eh eh majú majú tú zrýchlenú zrýchlenú frekvenciu, eh a im nenaskočí tá téta vôbec, pretože sa nevedia hrať. Hm. Hej. Hovorí sa, že autistické dieťa sa
nevie hrať. Vedia, len im musíme k tomu pomôcť reguláciou, koreguláciou. My ich musíme dostať naspäť. Hej. Eh, ó, toto teraz, keď si predstavíš tú 30 a predstavíš si to vo svojom stave, zdravý dospelý človek, neurotypický, tak to akože je brutálna mozgová produkcia, ale už si viacej akoby tu a už si menej v tom tele. Uhm. Uhm. A rovnako napojiť sa na druhého v takom stave je potom vlastne náročné. Nie možné, lebo ty tam ani ty tam ty tam ani nie si. Nie si. Áno. Áno. No. Eh a ako neviem,
neviem ja si predstaviť ako dlhodobo byť v takom stave, lebo čo ako ja mám zážitok pracovný je, že tie deti potom naozaj vyzerajú, lebo fakt som sa stretla iba pri deťoch s týmto eh, že oni idú oni oni ani nie sú v tej zelenej, oni sú nonstop medzi oranžovou, červenou, ale dominantne sú v červenej na tom semafóre a v podstate je to hm Hm. Čakanie na to, ktorý vonkajší alebo vnútorný stimul odbije ten celý centrálny nervový systém a príde nejaký brutálny amok. Hm. Hej. Hvapka vody. Eh, ďalšia otázka, hej? Eh, niečo, lebo proste ten mozog je
tak predráždený, že každý ďalší input, či už z, eh, z telíčka, z vnútorného prostredia alebo z vonkajšieho, je extrém. Proste to nedáš. Hej, exm. Čiže vlastne eh keď tomu rozumiem správne a to je len také hypotetizovanie, že vlastne eh tá gama za predpokladu, že by si to vôbec dokázal vygenerovať vo svojom mozgu za nejakých podmienok, môže byť konštruktívna, keď máš ale vyvinuté komplet celé zvyšné spektrum, do ktorého sa ako keby dokážeš vrátiť. Uhm. Že to nie je vlastne len ako anomália. Hm. No nemám ako na eh tú pracovnú skúsenosť s týmto dobre to ty keď nemáš takto tak to si
neviem predstaviť a tým pádom je to fakt také že hm filozofovanie o ale ak si predstavujem na základe nejakých pracovných skúseností a vedomostí tak si predstavujem nejaký stav ktorý akoby nemôže byť dlhodobo udržateľný respektíve ak áno, tak to akože musí byť človek, čo fakt ako tomu venuje život. že že nie je to niečo, čo čo prirodzene sa ako keby v obyčajných úvodzovkách eh životom eh rozvinie. Neviem, ani myslím si. OK, môžeme to skúmať. Dobre, [smiech] nabiahnem do Košíc v dohľadnej dobe. Eh, čiže eh z tohto ohľah pohľadu to teda
vyzerá tak, že vlastne my ľudia moderní eh ľavemisférovo dominantní, uhm eh v neustalom zhne, uhm deritualizovaný, veľmi by nám pomohlo vedieť teda prepínať medzi tými stavmi a trošku možno ono na to, aby ty si dokázal medzi nimi prepínať, potrebuješ vlastne si vôbec všimnúť, že ty si možnože v nejakom vyššom uhm vypätí. A to ma zaujíma, že ty určite máš nejaké svoje hacky, vieš, že alebo nie, že hacky, ale
ako samu seba sprevádzaš cez eh [smiech] auč cez cez tieto stavy, vieš, lebo predpokladám, že vieš si sama o seba navnímať, že zvýšené napätie. Myslím, že je to taký rul of time, že vlastne keď si keď sa cítiš, že že si už príliš ako keby dezorientovaná a cítiš napätie vo svojom tele, tak akože asi tam bude tá beta dominantnejšia. Asi nie je šanca, aby si bola teraz v vyčilovanej alfe dominantnej. Uhm. No to je asi tiež taká, že dlhodobá práca všímania si uhm seba, vracania sa k tomu telu. Hm. A to si dôležitú vec povedala, že eh ty si si to spomenala pri delte, pri
tete, že vlastne, že ako sa mozog vyvíja a vyvíja sa od odzadu dopredu z prava doľava. Prava doľava. pričom vieme, čo zhruba robí pravá hemisféra. A ty si ešte spomenula, že vlastne eh v tých nižších frekvenciách máš viac prístup k telu. Uhm. K vnímaniu tela. Uhm. Čiže ak my žijeme dlhodobo život, beta život, Uhm. Uhm. Tak vlastne my nevnímame to telo, hej? Čiže jeden zo spôsobov, ako získať prístup k tým pomalším frekvenciám, pričom nechceme vždy sa rovno uspať, ale
chceme byť schopní spomaliť a na chvíľočku zastať tam, kde je dobre, hej? V tej alfe zhruba. Čiže učiť sa vnímať svoje telo môže byť spôsob, akým získavaš taký, že konštant alebo trošku stabilizovanejší znovu prístup k tým frekvenciám, v ktorým ti, v ktorých je dobre. Uhm. že si vlastne dávaš taký interný checkin, že kde teraz si, že sa proste naozaj ako zastavíš a eh zameriaš ten pohľad do seba. Hm. V zmysle napríklad veď skús teraz poved príklad povedal eh takú dobrú vec na začiatku, že veľmi výkonovo nastavení ľudia šľapú, šľapú, šľapu a potom eh
sa potrebujú odpraviť na druhý koniec sveta, na Bali alebo niekde a tam vlastne relaxujú alebo meditujú a v konečnom dôsledku aj tak sa vrátia do toho sveta, že vlastne na úsečke utekania od seba skrze prácu, teraz ešte aj utekli na druhý Áno. Áno. Ale h tým, aký je tlak na výkon a koľko aký load my potrebujeme obstarať denne hm nebude úplne jednoduchá cesta proste eh sa hneď naučiť meditovať. To môže byť pre niekoho strašne ťažké, hej? Keď je niekto naučený pracovať 10, 11 hodín denne za počítačom a programuje a ide,
ide, ide, tak on si nesadne na hodin ho porazí. Ja ja ja si ja si ináč myslím, že nikto nepracuje 10 12 hod počítačom. Ja si myslím, že ľudia sa veľa hrajú a pozerajú kraviny na Hej hej hej, že to tak sú dve hodinky dokopy. Môže byť, ale no ale aj to hrajkanie sa na mobile vlastne nie je oddychová aktivita, hej? To je vlastne stresová aktivita tiež. Len si to myslíme, že je to oddychová. Ale ja hm aj vediem napríklad svojich klientov alebo aj seba, keď mám, že veľa, keď vidím, že šľapem pár hodín a ešte som sa nezastavila, cez malé pauzy. Fakt úplne úplne jednoduché veci, že si dám chodidlá na zem. Uhm.
A vnímam sa, hej? alebo že fakt namiesto toho, že sedím takto, tak proste na chvíľku si odpočinem, na chvíľku si vydýchnem, znížim napätie v tele, tenziu, hej, vydýchnem, zvesím si tie plecia a a proste čo sa teraz deje? Načo toto tlačím? Umrie dakdo, keď neodpíšem na tento email, nie? že stačí také malé malé pauzy a od toho eh, že kde kde som teraz, čo potrebujem. Niekedy niekedy stačí fakt, že si uvedomiť, že idem sa napiť vody. Uhm. Hm. Idem sa v kľude najesť a najem sa. Dám si pol hodinku, kde sa najem a najem sa pomaly a budem vnímať. Hej. Že učiť
sa cez také fakt malé bežné veci každodenného dňa, ktoré by mali byť rituálom vlastne, že ostať v tom a mať ten rituál, že 10, 15 minút pre seba a vrátim sa eh potom ku tej práci až po také nejaké emckiny. Mám taký eh hack, ktorý ktorý dávam klientom, ktorí sú vo veľmi výkonovom prostredí pracovnom, ale chcú sa z toho dostať, ale možno im to necekne hneď, že ten to učenie sa eh všímať si seba a vracať sa je predsa len proces, ktorý môže trvať. Hej, ale eh proste jednoduchý hack. Daj si do telefónu úplne random pripomienku. Ja to tak mám.
A s otázkou, ako ďaleko si teraz od svojho tela. Hm. krása, pecka, ale sa tam aj zastav, hej, aj supersky to funguje. A ja to niekedy eh robím sama pre seba, keď už vidím, že mám veľa eh a asi tak akože sadnem a fakt sa zamyslím, že dobre a ja keď tu teraz takto sedím, ale kde ja som reálne? Asi poviem, že no tak 2 m ešte som napríklad pri tom počítači. A to je zase sa vraciame k tomu, ako si hovoril, že ten task switching a že ideme z jednej úlohy do druhej, do druhej, z jedného kontextu a nemáme to, že niečo otvorím, uzavriem,
spracujem, posúvam sa ďalej. Hej. Tak my vlastne ostávame takto niekde rozlepení na viacerých častiach a nie sme eh pri sebe. A tá jednoduchá otázka, ako ďaleko si teraz od svojho tela, ti môže dať strašný eh preplesk, hej, že kde si. Uhm. A a dobre to dobre to funguje. A vieš si vlastne potom aj povedať, že no tak ale to asi nie je úplne normálne, že ja tu sedím eh disociovaný, ak sa úplne, hej, že ako idem na autopilot v nejakom emaili alebo v nejakom počítači, ale hlavou som ešte dve hodiny dozadu. A to je ešte zaujímavé, že ale ty môžeš
fungovať na autopilota, v ktorom ti je fest dobre, no. Že vlastne to, že ono sa dá naučiť ako keby, že to je, to je flow vlastne, hej? Že vlastne kde ty úplne zabudneš na seba ty len pozeráš, vau, robota je urobená, ja neviem jak. A cítil som sa celý čas dobre a mám ešte viac energie, než som mal predtým. Nedá sa to vždy, nedá sa to za každých okolností, ale znova je to ako keby len o o vedomom nabolení [odkašľanie] toho stavu, s ktorým pristupuješ k tej k tej danej činnosti alebo že naozaj ako eh aj sa vrátiš potom, že uvedomuješ si, že dobre, toto bola sranda, ale teraz potrebujem aj vypnúť. A keď si sa pýtal, že čo robím ja, tak eh ja mám trošku opačný prípad, že
vlastne ja nejdem v intenzívnom výkone, pretože ja počas dňa musím byť vlastne kľudná, že že ty potrebuješ sa ja potrebujem byť v sebe, hej, že ja hm akonáhle prídem do práce, tak eh ja potrebujem byť v sebe, lebo keď nebudem v sebe, tak ja nie som eh s klientom alebo s dieťaťom, pretože hm my terapeuticky alebo teda ja tým, že som psychoanalyticky ladená, tak eh ja veľmi pracujem s prenosom a protiprenosom, čiže ja sa naozaj počas tej hodiny veľakrát ladím na to svoje telo, ako sa
ja teraz cítim a či ten prežitok je môj alebo je klientov. Uhm. Uhm. Čiže ja počas dňa som veľmi tu a zároveň musím akoby ostať úplne vedomá, ale v tej hlave idú veci, hej, aby sme to potom vedeli eh niečo ako teraz vlastne zažívame. No a eh pre mňa potom ako sadnúť ešte do nejakej meditácie. Uhm. Hej. Hej, ty si skelm eh čiže ja potrebujem to dávať potom von, hej? Eh, v terapii to voláme acting out, hej, že musí to ísť eh von, že my niekedy aj ehm
keď máme ťažké dni s kolegyňami, že naozaj musíme byť ako eh veľmi veľmi prítomné a eh v takom takom tom dobrom flow, ale pokojnom, tak my cez pauzy akože si tancujeme, hej, alebo proste [odkašľanie] robíme veľmi divné pohyby, aby sme vytriasli telo. Uhm. Eh, niekedy proste idem po máme detské herničky aá kolegyňa leží na zemi, hej? [smiech] Alebo minulý týždeň eh mala kolegyňa veľmi náročnú konzultáciu a prechádzala som okolo nej a ona úplne pohodená, ležala na gauči, že potrebujem tú chvíľočku takto byť, hej? Si pohniť,
hej? Pohniť si, hej? A hm super je aj ponadávať si, [smiech] že proste ventilovať. To je to je pre mňa. No a pre mňa je prechodový rituál. Eh ísť z práce domov, aby som si nenosila veci domov. Je ako hudba na plné pecky a to je môj čas. Ale vtedy sa fakt snažím akože, že si užiť tú cestu domov a už sa tak akože skrze tú hudbu v aute ja si to tak predstavujem, že obliekam si eh Saskiu. Teraz sa vraciam. Ja to tak mám ráno. Ráno potom, čo hodím deti do škôlky. Ja idem sa obliecť presne do Ja sa chodím skôr obliekať do pracovného Vladaroška
hudbou v aute a vyzliekať sa do Vladaroška domáceho. Tak to vlastne mám palicu na dvore. To vlastne vidím vonko. Tam si pustím tiež nejakú hudbu, ale tam si pustím iný typ hudby. Uhm. A tam vlastne cez pohyb eh do toho idem a a eh pohyb a dávať to vonku. Toto je pre mňa také, že potrebujem to potom vybalansovať. Čo je vlastne tá regulácia, hej? že takto nejako by to by to malo dobre fungovať, že niekto potrebuje zrýchliť a niekto potrebuje spomaliť. To to je to to je Martin Ďurišev. Áno. Áno. Áno. On on toto spomínal aj jedna z kľúčových vecí vlastne, že že miliarda teórie a praxe okolo toho je, ale otázka je vždy len ako keby jedna, že potrebuješ zrýchliť v živote alebo spomaliť. Že s čím ti mám pomôcť? Áno, áno. Toto toto
ináč eh je výborná otázka od neho a tiež som si to od neho požičala eh do terapii a eh niekedy fakt, že toľko stačí. Hej. Eh a pre mňa ešte osobne sú dôležité rituály, že keď prídem domov po ťažkom dni, eh tak sú veci, ktoré potrebujem urobiť, aby som mohla potom byť doma ja. Uhm. A a pre mňa je strašne dôležité akoby eh, že ja prídem domov a idem do sprchy. Je to taký ako proces pre mňa, že hm aj si tak ako keď mám ten ťažší deň, tak si to vyslovene akože em vizualizujem, že odchádza z teba. Áno, dávam [odkašľanie]
to preč, steká to a teraz ja musím byť ja, aby som potom mohla byť pre seba potrebujem teraz byť a potrebujem robiť veci, ktoré sú mne blízke a mne prirodzené, aby som mohla zazdrojovať Saskiu, aby potom Saskia vedela zdrojovať eh ľudí. Vau. Eh, vždy to. Ja ja len zvierazním jednu vec, ktorú si spomenala a to je, že pripomienka, lebo vieme, že cez prácu s telom a cez to, že dokážeš si navnímať to je ináč teraz viacero tiež videí som tomuto venoval a vidím, že dosť veľa ľudí na to reaguje, že veľa ľuďom len poviem, že uvoľni su, zvoľní ramená, zvoľni bruchu. Oni sú: "Čo si? Au, bomba, však to je ako pecka, vieš?" A že veľa ľudí si toto neuvedomuje, že
to, že to takto majú, vieš. že to je, že pozeráš video napríklad nejaké so mnou a zrazu ja ti to tam spomeniem a ty si to môžeš všimnúť. Ale že výzva je bežne počas toho dňa si to všimnúť, že vlastne, že ja som v tom napätí momentálne. A a ja som s tým mal problém a vyslovene mám prebudíkovaný celý celý mobil. Už teraz mám asi, že tri budíky iba za deň a dve z toho kontrolujú ako keby, že že či pracujem na správnej veci a jeden jeden jeden môj stav eh ako keby že kontroluje. To je ako keby len otázka eh odo mňa pre mňa. A tu je jedna veľmi zaujímavá vec. Ja som sa ťa pýtal a poznáš to akože a internal family systems. Uhm. A len pre kontext ide tu o to, že vlastne v našom prežívaní ako keby, že viac častí, že je tu ja neviem, že nahnevaná
Saskia, smutná Saskia, radostná, energická, proste veľa častí. A bez toho, aby som to teraz delil do tých kategórií, ale proste, že je tu veľa častí a ty ako keby je v tebe nejaká jedna časť, ktorá dokáže byť ako keby líder eh v tomto a to je je to časť, ktorá je ja si nespamätám teraz na tých osem se, ale niečo je, že že eh odvážny tvor že je to odvážna časť, tvorivá časť, láskavá časť a nejakých osem ďalších vlastností má na základe ktorých rozpoznáš ako keby tú takú najjadrovejšiu, najpravdivejšiu, nautentickejšiu časť teba a vlastne a táto časť dokáže komunikovať so všetkými tými ostrach anými, bojazlivými, unavenými a tak ďalej, časťami a tak ďalej. A je to veľmi eh veľmi efektívna metóda na taký na na
vedenie seba samého skrz rôzne výzvy. Ale čo ja som si všimol je, že niekedy som mal veľa tých častí, ktoré som pomenoval nejakým menom, ale teraz vlastne viac-menej vnímam hlavne to, že sú tu časti, ktoré sú eh nízkoenergetické a vysokoenergetické. sú, že príliš vysokoenergetické, hej, a každá z nich sa snaží ako keby má, že nejakú svoju agendu. Ale že keď si na, že mne brutálne pomohlo a to je, že keď poznáš teraz zhruba tie tú teóriu tých vĺn a teraz poznáš zhruba teóriu toho AFS a teraz je, že z času na čas sa mi podarí ako keby fakt, že dobre stelesniť eh to
ten self, hej? eh tú vedomú, odvážnu eh eh láskavú, súcitnú časť. A keď cítim, že som v kontakte s ňou, ja vtedy idem zobrať papieriky a idem zobrať mobil a idem nechávať odkazy. Uhm. Uhm. Rozkladám si odkazy po dome od tejto časti, od tejto časti mňa, ktorá je milujúca voči všetkým ostatným častiam mňa a ktorá ktorá fandí napredovaniu v živote a v napredovaniu v v raste v ja neviem, že v láskavosti a a v činnosti, v tvorivom prejave, vo všetkom, čo čo že tak fakt, že od srdca považuješ za dobre, že toto bude dobre kultivovať. A s touto časťou, keď som spojený, že mám na chvíľku k nej
prístup, tak vlastne idem hneď chystať papieriky, odkazy po zrkadlo a kade tade, kde vlastne na druhý deň príde bežný pondelok, hej, shit happens, hej, a ty si zas zas v neviem akej eh energii, ktorá nevyzerá byť prospešná, sa cítiš odpojený a demotivovaný a neviem čo všetko možné a zrazu ti zazvoní budík, kde je tam odkaz od tejto časti, ktorá je zas vysokoenergetická a ona skrz ten moment, kde si to všimneš a keď sa zastavíš v čase, sa ako keby naspäť k tebe prileje trochu tej energie a ty samého seba takto ako keby dokážeš z tohto dobrého stavu sprevádzať. Ja to ja to úplne vnímam, že to je cestovanie v čase. Uhm. že keď mám proste, že že to je presun ener v čase, že vlastne ja keď
som v tom vysoko v tom dobrom rozpoložení, v tom dobrom stave, ponechávam si odkazy uhm a za pár dní na nich narážam a vždy, keď na nich narazím, v nejakom takom rozpoložení si to prečítam a to je, že dobre, ja viem, že toto je moje jadro a znova sa vo mne prejaví. Len keď dostanem sa ako keby do, že si to, že si to všimnem, že že aj túto možnosť mám byť v tejto dobrej energii. A nie je to, že vždy máš 100% prístup k tomu, ale že tá energia fakt reálne sa cez tie pripomienky dokáže s tebou uhm niesť a má to zásah určite teba. Určite. A čo je napísané, to má väčší efekt, aby si to písal si to ty a prečítaš si to odľava doprava. Hej. Tak a dôležitá vec ešte
je, že že ešte predsa je to iný pocit, keď to máš, že pripomienku na mobile a iné, keď to je rukou napísané na papieri. Án ty reálne vidíš, že tu ako keby, že to je fyzický pri, že tu niekto si dal prácu na vieš, že vieš, že keby keby sme teraz partneri, ja ti napíšem, že ťa ľúbi, že ľúbim ťa alebo že si nájdeš niekde papierik, kde je pekne čosi, vieš a je tam, že ľúbim ťa pekne napísané. Vidíš, že vau, že fú, niekto si dal zaležať. Niekto si dal zaležať. Kokos. A teraz ty keď od seba, z nejakého sebaláskavého stavu si dokážeš nechať tieto, vieš, odkazy. Tak to je, že in low with myself. Tak to vlastne Huberman, nie? Hovorí, že eh je fajn mať aspoň jedného človeka,
ktorý ti ráno napíše, keď keď si sám, že ktorý ti ráno napíše, že dobré ráno, nič viac. A myslím, že on aj hovoril, že on má takú nejakú svoju skupinu ľudí a ráno si proste píšu, že dobré ráno, len preto, aby tam bola taká tá slučka, že niekto na mňa myslí. Áno, áno, áno. Ja mám, ja mám, ja, ja mám tak dvoch kamarátov, s ktorými nemáme to, že každé ráno, ale eh, ale pingujeme sa. Prostujeme v sú ký sa nestretávam bežne to že raz dvakrát do roka, ale sme podobne akože mentálne mentálne. Neviem či to že správne, že mentálne, ale srdcom sme tak podobne naladení a vieme o týchto informáciách, že bavili sme sa o nich a teda viem, že za každým, keď mi len pošle ja neviem čokoľvek, viem, že ako kebyže, že myslí,
že myslí na mňa. Čiže je tu tá tá prepojenosť, že záleží niekomu inému a cudziemu na tebe aj vlastne aj mimo mimo ľudí, ktorí s tebou žijú. Eh, kde stále ty tam musíš ako keby prinášať, ak by som to povedal, nejaké svoje obete, hej, že ak otec sa staráš o rodinu, tak jasné, že záleží nám vzájomne na sebe, ale keď je niekto, že úplne od mimo, niekde mimo teba, hej, že býva, ja neviem, že o dedinou, o pár miest alebo v inej krajine alebo čosi také, máš s ním takýto vzťah a že on si spomína na teba, to vie veľa urobiť. Znova je tam taký istý druh prenosu ako keby nejakého energetickéhom. No no. Hm. Preto napríklad aj dobre fungujú eh zápisníky a proste denníky,
journaling, ale ako veľa ľudí to nemá rádo, hej, keď im to ako dajme tomu, že my psychológovia odporúčame, že viďte si zápisník to nie je len preto, že nám to niekto povedal, že je to dobrá technika, ale tam je ako obrovská mágia v tom v tom celom, že presne ako si povedal, je to od teba, pre teba tvoje myšlienky a je fajn eh to dávať von. Je to v podstate tiež projektívna metóda, hej? A ehm kedy ty píšeš niečo a častokrát až keď začneš proste len tak na sucho písať na len o lebo ľudia hovoria a čo tam budem písať? No tak nevedia si predstaviť, plánujú,
chcú niečo famózne tam napísať a pritom stačí proste nemyslieť a začať písať. A tá spätná väzba, ktorú dostaneš od seba, je niekedy akože viac než eh než nejaká kniha, ktorú si môžeš múdru prečítať, lebo tá nie je od teba. A a sú sú rôzne takéto eh zápisníky. Ja napríklad mám rada je taký zápisník tam a späť sa volá a ja tu ho mám kdesi. Hej. No a tam sú vlastne len otázky bez dní. Uhm. A niekedy sú akože také, že nič. A niekedy sú také, že sa cítim ohrozená tou otázkou, že [smiech] ma napadá ten denník. Ale je super proste na to odpovedať a potom sa pozrieť, že hej, nemusí to byť tento, ale hocijaký takýto
denník si viesť, lebo veľa vecí tam vieš vidieť. Jednak kde ti behá hlava, ako sa cítiš? Ten ten denník tam a späť je vlastne o tom, že ty máš stále tú jednu otázku na ten daný deň, ale naprieč piatimi rokmi alebo tak nejako, že ty si ho viackrát prechádzaš a ty vidíš, že v tento deň, minulý rok, na túto otázku som odpovedal takto. Ú. No zvláštne. A a presne vieš tam vidieť tak vieš tam vidieť také tendencie, že fú tak tu mesiac, kde ja som bola, preboha, tak ja sa ani nemôžem čudovať, že som sa takto ten minulý rok cítila, keď ja mesiac takto som odpovedala na tie otázky a dneska to vôbec neplatí. Kde bola chyba? Kde som urobila niečo, čo čo ma doviedlo do takého stavu a čo s tým viem zrobiť?
Čo je teraz iné? A ďalšia ďalšia vec je, že vlastne eh, že keď vieš, prechádzaš si druhý, tretí rok a sa teraz pozeráš spätne, dneska sa cítiš fajn a pozeráš, že vlastne ale tento deň mi dva roky dozadu bola katastrofa a ty si uvedomíš, že je to nepermanentné, že aj zlé veci odídu. Aj to, aj to a presne vieš tam mať tú a vidíš evidence o tom sebareflekciu, hej, že čo, čo som tam robila, hm, čo mi pomohlo, čo ma z toho dostalo, jak som sa do toho dostala. Uhm. ale aj eh svoj záväzok k sebe. Uhm. Že zrazu prišlo zlé obdobie a dajme tomu dva mesiace v tom zápisniku nič nie je. Uhm. Potom sa čuduješ, že ti bolo špatne. A keď ty si si vlastne nevedel zobrať päť
minút denne alebo aspoň raz do týždňa na to, aby si si päť minút sadol so sebou. V tomto v tomto tam aspäť ani päť minút ti nie je treba. To častokrát je akože aj odpoveď je iba niekedy, že trojslovná. Hej. Častokrát. A keď vlastne nevieš ani takýto v podstate časovo nenáročný, ani mentálne, fyzicky nenáročný záväzok k sebe eh dodržať, ako čo chceš potom väčšie väčšie robiť? No chcel som tu inde zbočiť, ale si tu rovno nadiabil na jednu vec a to je môj dip shit toto. Eh people pleasing. Eh ja shit. Takže eh u nás doma boli bolo ťažko. Akože u mnohých doma, ale u nás to bolo také, že
že ja som bol v pozícii eh, že som potreboval zachraňovať. Uhm. mm zachraňovať všetko zachraňovať a nesmieš byť ako mne to nebolo kázané prikázané ale nejak implicitne som tak prečítal situáciu, že všetko je na mojich pleciach a jednoducho ja keď zvoľním, tak sa to všetko rozsype a vkuse sa všetko rozsypávalo. Uhm. No ale ide o to, že eh že ty keď ty si teraz vravela, že že keď si nevieš nájsť ani tých pár minút a ja som vieš už teraz, čo som dospelý a mali sme deti a tak ďalej a ja som si nevedel nájsť tých pár minút. Ale potom je to o tom, že ty si naozaj nevieš nájsť tých pár minút alebo len používaš výhovorku, že že teraz že ty sa teraz musíš strašne obetovať pre každého okolo sebam a preto nemáš čas. Lebo keď sa
potrebuješ strašne obetovať pre každého, ako keby nedôveruješ nikomu okolo seba, že že zvládnu sami seba a svoj život a vlastne totálne serieš na seba. Čím vlastne eh čím vlastne berieš ako keby ten najdôležitejší dar, ktorý môžeš dať tomuto svetu, ktorým si vlastne ty sám plne energizovaný, plne ako keby ehm funkčný a ty funkčného seba dokážeš udržať len ty sám, nie nikto iný. Ťa ako keby ti to ti to neumožní. Čiže eh hej, že eh málokedy je to o tom, že naozaj nemáš tých päť minút. Nie, že málokedy, nikdy to nie je o tom, že ty nemáš tých päť minút. Lenže či ti momentálne, že na čom ti záleží viac než na sebe. Hm. A to veľa veľa ľudí má s týmto
problémom. A ja takisto akože fú, veľa rokov som sa z tohto vykopával, kde som vlastne len nakoniec zistil, že tá bola len výhovorka. Uhm. aby a projektoval som to na všetky okolo mňa, že to vlastne ostatní môžu za môj život, že ja teraz nemám čas na to a tamto a deti a žena a povinnosti a financie firma, všetko možné. Kým som neuvedil, že ale to bola moja viewka. Hej, to je brutál. Hej. Asi veľa veľa eh ľudí sa na toto dokáže naladiť, že veľa ľudí to takto takto má, ale no je to cesta, je to záväzok voči sebe. Hej. Uhm. keď to proste nebudeš robiť pre seba, tak eh ako čo ti ostane? Nič. Hej. Ja mám rada taký taký príklad, že
taký príklad záhradky, hej, že ty keď máš takýto ako vnútorný zdroj a aj chuť a robíš nezišťne veci a chceš produkovať, pomáhať, spájať sa, pomáhať, tak ja si to predstavujem ako takého proste dobrého záhradníka, čo má svoju chátku a vie si z ničoho vypestovať niečo plodnú záhradku, hej? A máš tam aj tie ovocné stromy, máš tam aj zeleninku, máš tam aj hojdačku, je ti tam fajne. A teraz ale musíš dávať pozor na to, že koľkých ľudí tam zavoláš, hej? Že ty sa tak potešíš, keď to máš tak dobre nastavené, hej? A máš ten spasiteľský
komplex, že poďte všetci do mojej záhradky. Pozrite, akú tu mám mrkvu. Aj hojdačku tu mám. A môže, hej, môžeš si zobrať to jabĺčko. Hej. Uhm. A zrazu proste je tam kopec ľudí, tam ti pokantria, tam ti zlomia kvietok, neostala ti žiadna mrkva, hojdačku ti porafali. Hm. A ty si čo povieš? Nevadí, však ja to, ja viem, že to viem opraviť. Tak ja to opravím. To nevadí. Hej. Ale miliónykrát ťa to už prestane baviť. A potom proste jedného dňa sa tam zobudíš a si povieš, ale toto je moja záhradka a všetko mi bolo zobraté. A kto za to môže? No len ty. Lebo čo ty môžeš mať peknú záhradu doť, ale dôjsť k tomu priznaniu, že že
to ja za to môžem, to je to trvá, že tá tá pekná záhradka a môžeš byť aj dobrý dobrý záhradník, ale proste keď si nedáš okolo tej záhradky svojej plot uhm a ty sa nenaučíš púšťať koho si do tej záhradky pustíš, tak eh budeš proste len nonstop nebudeš sa mať z čoho tešiť. Nebudeš sa mať z čoho tešiť. A keď žiješ život taký, kde sa nevieš potešiť, no. Potom si môžeš zavariť na prúser, že že eh ak to prehrotíš, tak nadobudneš dojem, že že ľudia sú zlí, každý mi všetko berie. Hej. Nikto každý mi tu chodí jesť ako sa to môže Hm. Aj v tom najlepšom zmysle a úmysle, aký si mal, ale
hranice tak plotík. Určite. Ja len ešte by som sa vrátil na sekundičku, že eh keď si vravel o tom žurnalingu, toto je to je, lebo to je veľká mágia práve, keď ideš písať, že bez agendy. Uhm. Lebo vlastne eh vieš, však my máme nepredstaviteľné množstvo synapsy, asociácií, eh informácií, čo sme nazbierali a eh a je to obrovský chaos. A vlastne ty keď ideš tak ty si ak ty si povedala, že o čom budem písať a rozmýšľaš už dopredu nad tým, že o čom budem písať, tak vlastne eh ale to je to je taký magický akt, že v momente, keď
ty položíš to pero na na na papier, ináč môj taký trik, že keď nevieš o čom písať, tak je tak vyjadrí to, že idem písať a neviem o čo mám písať. Ale mal by som písať, lebo vraj to niečo urobí a a ty už keď máš toto napísané, ty už budeš plynule pokračovať v niečom a cítim sa teraz trápne úboha, neviem čo a ale dôjdeš k nejakému pointu, hej? Čiže kľudne môžeš začať takto. Ale ale to je veľmi zaujímavé, že vlastne tak ak ty máš ten chaos v tej hlave a ty keď začneš vypisovať niečo, tak ty bez toho, aby si sa snažil niečo nejak zmanagežovať, ale jednoducho, že to vyhodíš vonku, ale ty zrazu dokážeš vidieť, za prvé dokážeš vidieť to, čo je v tvojej hlave a dokážeš sa buď pozastaviť, zhroziť alebo ako mať s tým nejaký vzťah. Ale čo je čo je veľmi
dôležité a ja som zistil, že vlastne ja si preto točím videá na YouTube, že vlastne, že vieš, môžeš si pozrieť 10 YouTubových videí o niečom, o nejakej téme a máš pocit, že tomu rozumieš alebo čosi také. Do momentu, kým neprídeš k niekomu, kto tej téme rozumie naozaj. Uhm. A nesnažíš sa t mu to vysvetliť, kde ty vlastne zistíš, počkať, ale neviem vlastne. Hej. A on tak eh čítal som si, vieš, čítal som si o tom, vieš, ale vlastne, že až keď je musíš, že pustiť to zo seba nejak vonku, buď teda na papier alebo že na kameru alebo niekde, až vtedy dokážeš vidieť vlastne diery v argumentoch. A hlavne keď robíš žurnálnik, tak ty dokážeš, vieš, že každý môžeš za moje nešťastie, ale ty začneš vypisovať a sa tam na nich aj vychŕlíš, ale vo finále skôr či neskôr
si všimneš, zvieš, že počkať, ale to to smrdí trošku. Hej, to smrdí trošku možnože nejakým mojím prílišným súdom a možno, že tam objavíš nejaké spojitosti a vzorce, kde ty zistíš, že ale to je to vlastne je len môj uhol pohľadu a to vôbec nemusí byť pravda, hej? Ale nemáš šancu to zbadať vo svojej hlave. Uhm. Ž to tam nie je šanca zbadať. A taký proces vlastne projektívny, kde ty píšeš a eh dávaš vonku eh svoje myšlienky a a pocity, emócie je vlastne teta stav hm detský, lebo je to projektívny tretí priestor, akurát, že už sa nehráš, hej, že to dieťa to urobí prirodzene, že hm pochová nejakú kravičku alebo niekoho,
kto ho naštval, pani učiteľku prejde niečo, ale ono potom nemusí a a eh skladovať ten hnev alebo tú frustráciu a neurobí to tam, hej, nevykoná na tej emócii lebo už si to predstavilo, že sa to stalo. Uhm. A vlastne sa popasovalo s tou situáciou, s svojou vlastnou emóciou vo svojom vlastnom prostredí, no tak môže ísť ďalej a je spokojné. A toto my vlastne robíme cez projektívne metódy ako dospelí, že sa hýbeme, hej? A a prečo sa teraz takto potrebujem hýbať? kde sa blokujem, eh čo si potrebujem dosýtiť alebo hm cez ten eh cez tie denníky, že
začneš písať a zrazu vidíš, to je vlastne projektívny priestor, ktorý ktorý ti dáva plátno pre celý tvoj mozog a celú tvoju psychiku a vieš vieš sa z toho odraziť potom niekam a nemusíš potom držať nejakú emóciu a zaškripnúť v tom. Hm. Čím eh sa dostávame k otázke, ktorú už mám tisícát asi zodpovedanú, ale že čo je emócia? Čo to je emócia? Ja ti ani neviem, [smiech] že že eh čím viac emócie študujem a nejakým spôsobom s nimi pracujem, tak vlastne eh ja mám taký pocit, že že a to teraz poviem tak, že asi ezotericky znejúco, že vlastne je to
informácia od čohosi hlbšieho vo mne, že že to, ak pozerám na danú situáciu predo mnou, nie je v súlade s pravdou alebo s realitou, alebo že nie je to možnože alebo že nie je to prospešné pre život a emócia ma na to nejakým spôsobom informuje, ale ty si spomínala úplne úplne na začiatku tohto rozhovoru a ja si už ani nepamätám, že v akom kontexte to bolo, ale že emócie a mozog, že vlastne kde my zažívame tie emócie. Aha. Keď som hovorila, že emočno kogognitívny profil mozku. Uhm. Uhm. Jo. Ako dokážete niečo také vyhodnotiť? Leb, lebo ja, lebo ja si ja dnes už to mám ináč, ale väčšinu môjho života, keď som zažíval emócie typu strach, hanba, vina, eh alebo aj, že radosť a tak ďalej,
tak eh tie pozitívne som cítil v tele. Tie negatívne som cítil v mysli, kým som si kým som si neuvedomil, že vlastne že tie negatívne cítim v v myšlienkach, len práve preto, že sa snažím vyhnúť im v tele. Uhm. Keď som si to začal všímať, že keď mám negatívne myšlienky, tak idem, že dobre, hneď vypínam ako keby pozornosť od tých myšlienok, ale cítim, že čo to je. A tým pádom a toto je strašná haluz, že vlastne ty v momente, keď odstavíš tú tie tie myšlienky a ideš to pozorovať do tela a to nie je, že len pozorovať, že že tu je niečo, ja som tu, ale že naplno tým byť tým, čo tu tu momentálne teraz je, tak ono ťa to nejak mňa to teda intuitívne informuje o niečom, čo reálne sa tu teraz deje, ale to
neprichádza cez cez štruktúrovanú logiku. Len ako keby to vyvstane. Ja si predpokladám, že z pravej hemisféry alebo ja neviem, vieš, to už je ťažko povedať.M Uhm, ale že vlastne eh, že v momente, keď dokážem byť s tou emóciou, tak tá emócia po chvíľučke sa premení na nejakú ako výrazne pozitívnejšiu, keď dokážem s ňou byť. Ale pointa, ku ktorej dochádzam, je, že ja už dnes viem, že to je v tele. Uhm. A ako dokážete vidieť toto na mozgu? Hej. Hej. No to už je taká diagnostická alchémia, že hm OK. skrze to, v akých oblastiach uhm
jak tam tie čísla nasadnú a ako spolu hrajú tie čísla. My už vieme ehm posúdiť, či to v akom stave je aktuálne ten mozog je naozaj dajme tomu neurologický problém, hej? Že naozaj tá centrálna nervová sústava je vyhrotená. OK. Alebo či to nemá nejaký podmas. eh hm emocionálnej bázy, hej, či tam nie je nejaký traumafaktor, uhm alebo presne nejaké také tendencie, ktoré ale súvisia skôr eh so vzťahom k sebe a vzťahom k okoliu. Uhm. nejaké naše staršie prežitky a
čiže vy to viete ako keby skôr odseparovať na základe nejakého nejakých možnože vzorcov dokážete odseparovať, že toto je určite proste vada v mozgu alebo alebo akože ak by som to povedal, že taká t že hmotná hmotný problém uhm verzus uhm mám takú tam eh takú smernicu, že eh či je to eh aktuálny nový stav uhm alebo či je Je to stav, ktorý tu už bol dlho a presakuje do tých predných oblastí a ovplyvňuje napríklad výkon. OK. Hej. Ehm, či to je hm parameter, ktorý tam vidíme a nachádza sa v tých frontálnych oblastiach, lebo keby sme
mali ísť takto akože eh jednoduchšie, tak tieto oblasti ma spájajú s vonkajším svetom. Uhm. Hej. Čiže či je ten blok tu a potrebujem Uhm. Hm. OK. Niečo zmeniť ja verzus svet alebo či to je niekde oveľa oveľa hlbšie ja verzus načo ja vôbec napríklad nemám dosah. Hm. OK. A tá eh tá teta stav teta frekvencia, keď používame tieto projektívne metódy, tak vlastne mne sa pri tej téte páči to, že eh je to taký most medzi vedomím a podvedomím, že vieš to tak napichnúť, hej? No hej, lebo vlastne
eh aj symbol je vlastne most medzi medzi vedomím a podvedomím do do nejakej miery. Určite. Preto fungujú eh hm terapeutické metódy ako terapia, katatínoimaginatívna terapia, kde vlastne h pracuješ s fantáziou, s imagináciou, tak to ako to funguje lahodne a veľmi rýchlo. ty si spomínala, že vlastne, že vlastne tá symbolika hlavne v tej v tej teta eh aktiviteci aktivite je ti prístupná ako keby uhm dá sa povedať. Môže byť. ty nejakým spôsobom v rámci záujmu s prácou, so svojou vlastnou mysľou sa
snažíš nejakým spôsobom eh trénovať eh nejaké rozpoloženie alebo ak k tomu pristupuješ, že vieš navnímať, že v niektorej eh v niektorej z týchto vlnových dĺžok máš, ja neviem, že slabiny alebo že slabšie vlny alebo ja neviem ako to nazvať, že či máš nejaký taký akože nie asi jednoduchý to nebude, ale že vzorec, že vyzerá to takto, čiže tebe treba potrénovať trošku toto a tamto A a či sa s tým dá nejak pracovať a či s tým dokáže pracovať človek doma alebo potrebuje chodiť na takú eh na taký strojček, ak máš ty. Mozgové STK musí byť. Niekedy to volám aj mozogček. OK. Mozogček. [smiech] A eh ja si zvyknem pravidelne s kolegyňami uhm
eh robiť aspoň tak raz do roka nejakú diagnostiku, že ako sme na tom. Ja mám napríklad aj dosť veľa tréningov otrénovaných. eh na na EG neurofedbacku a je úplne fajn nie úplne veriť mozgu. Uhm. Hej. Predsa len eh je to prediktívna mašina. Uhm. Hm. To je dôležité poznatok. Predikuje tak a predikuje na základe minulých skúseností, ktoré vlastne vôbec nemusia byť reálne. Áno. A nemusia byť nám ani prospešné a nemusia byť správne interpretované napríklad. Hej. A a častokrát proste fungujeme v tom tom default mode network, kde proste máš toľko ciest a chodíš iba po tej, tak
máš pocit, že tieto ostatné neexistujú. A niekedy to treba rozbiť. A tým, že si eh, že podstúpiš alebo si urobíš diagnostiku, tak eh vidíš reálne, ako to tam máš, nehádaš a na základe toho potom môžeš usúdiť presne, či potrebuješ zrýchliť alebo spomaliť, či potrebuješ dovolenku alebo potrebuješ zmeniť život. Hej? [smiech] či je káva problém alebo nie je káva problém, či fakt eh dochádzaš do nejakého náročného stavu alebo si preskákal eh nejaké zážitky, ktoré si nezintegroval a tak ďalej. Kopec kopec vecí. Ja mám nejaké tréningy odtrénované,
eh ale hm odporúčam. No ja ale som eh certifikovaný odborník a ale čo sa týka domáceho použitia, no ja som domáco používala svoju ale profi mašinu. OK. OK. Ale čo sa týka domáceho použitia, nemám úplne ja skúsenosti s tými domácimi mašinami. Ja mám doma, ktorý som nestihol používať ešte kvôli deťom. Hej, hej, hej. Tiež moja výhovorka akože asi, ale ale nie, väčšinou som akože fakt, že rozbombovaný na sračky večer, že by som ešte išiel eh vtačikov počúvať na na pláži. A oni väčšinou fungujú tak, že vlastne ty tam, nemám to poriadne naštudované, ale
vlastne, že ty trénuješ akože, že sa snažíš dostať do nejakého konkrétneho rozpoloženia, ktoré ja neviem ako je definované, lebo ja to neviem, nevedel som to v tej aplikácii nájsť. A ty máš vlastne feedback, kde počuješ, [smrkanie] že čím viac je tvoja myseľ rozvírená, tým viac počuješ dažďa alebo prichádza búrka a tak ďalej. A keď eh sa zas upokojíš, tak alebo že tá myseľ je čistejšia, tak vlastne počuješ jemnejší vánok a a že keď si úplne, že že ja neviem, či sa to vôbec dá definovať, ale v nejakom optimálnom stave, tak zahzda vtáčik. Uhm. Lenže haluz je, že vlastne, že eh, že vždy, keď zahvýzdá vtáčik, tak ten, vieš, nejaká dopamínová šupa a hneď ťa to eh ťa to rozkoliše a a vlastne ani neviem, čo tam ako keby
trénujem, ale to je je len mojou eh absenciou možno toho ako nenaštvoval som si to poriadne, lebo nemal som na to priestor, mal som dôležitejšie veci na práci, ale že ty teda vravíš, že ty si pracovala doma s profi mašinou, ktorú ale vlastne nememá nemá doma každý, ale človek dokáže že nejakým spôsobom doma aj bez akýchkoľvek mašín nejakým spôsobom pracovať na lebo prepáč ešte, že taká uhm zle položená otázka, ale lebo ty si spomínala napríklad, že nie pre každého je meditácia. Uhm. Uhm. No eh teraz jedna otázka je, že či dokáže človek [smiech] pracovať doma. Tak áno, to sú tieto veci, o ktorých sme sa bavili. Eh dych jasné. Hej, nejaká relaxácia,
ale zase tam záleží, či je to hm aktívne alebo skôr potrebuješ ísť do seba. Ale čo sa týka takého domáceho eh tréningu mozgu, ja si myslím, že to môže byť fajn tieto domáce mašiny, lebo v podstate aj tie profeguro feedback eh prístroje fungujú na tejto spätnej väzbe, že ak ten mozog teda vykonáva eh eh správnu reguláciu a všetky amplitúdy, teda výšky jednotlivých vĺn sú plus mínus v norme, čiže nič nevybehne nad to okno. tolerancie a tak dostane mozog spätnú väzbu v podobe nejakého zvuku, tiež nejakého
pípnutia alebo nejakého zvuku, na ktorom sa dohodneme. A eh ak ten mozog vykonáva pre teba správnu sebaregulačnú aktivitu, tak tej spätnej väzby pozitívnej by malo byť minimálne 250 krát za 5 minút. OK? Hej? že vtedy to je taká základná báza, kedy tá eh neuroplasticita je podporená, hej, že naozaj sa môže diať, že to tak rozbije ten default móde network a že sa urobí, že počkaj, počkaj, počkaj, počkaj, keď urobíš, počkaj, počkaj, počmaj, ty tým, že dokážeš lepšie regulovať mozog uhm sa rozvíja neuroplasticita. No jasné. No a jak inak? [smiech] [lapanie po dychu] No jasné, jasné. Tak
predstav si, že tvoj mozog je naučený eh robiť veci v tlaku. Jednoduchý príklad si dajme. Čiže máš tendenciu, si šikovný, si chytrý, vieš robiť veci, vieš sa sústrediť, ale eh prichádzaš s tým, že ti odchádza fokus, že ti osciluje tá pozornosť a už ťa to frustruje. Už máš pocit, že nie si dosť dobrý v tej profesii, v ktorej si, ale my vlastne prídeme na to, že ty strašne to tlačíš. strašne to tlačíš a ty si vlastne disreguluješ tú správnu efektívnu aktivitu mozgu, lebo veľmi veľmi vyťahuješ betu 2 možno nad úroveň, ktorá je ešte, že ľudská normoodchýlka a že naozaj tam spaľuješ príliš veľa energie a tým pádom presne ideš len z
výkonu do vyčerpania. Z výkonu do vyčerpania. A takto my môžeme proste dať nejakú hranicu, že počkaj, počkaj mozog, skús urobiť tú betu 2 len takto vysokú. Čiže ideme ju inhibovať. Skús ju urobiť len takto vysokú a počúvaj, kedy to pípne a registruj pocit. Hej, registruj pocit, ak to vnímaš. Eh, častokrát to na tých prvých tréningoch vidno, že telo sa uvoľní, hej? že eh tí ľudia alebo deti, keď prídu, tak nonstop sa púčia, nonstop nohy behajú alebo proste sedia takto krči a ten mozog alebo teda ten EG neurofedback toto nepodporuje, hej? On chce on chce ukázať, že nie, nie, nie,
stačí ti do do takejto hranice, hej, ísť. Hm. Lebo tu ti je dobre, tu funguješ optimálnejšie. Skús to stiahnuť o 1 2 mikrov, aké to je? Hej? A na to, aby na došlo k tej zmene, že aha, tak mne stačí robiť 8 mikrov, nemusím robiť 13. A vlastne mne je lepšie. Aha, ja nemám takú tenziu a zrazu ten príval do tých frontálnych, prefrontálnych oblastí energie je vyšší a ja som viacej social engaged. Čiže a máš viac úlov pohľadu k dispozícii. Áno. A zrazu viacej vnímam. Áno. Čiže vidíš nové cesty, vidíš, vidíš Áno. Vidíš dvere na miestach, kde doteraz boli steny. Áno. Čiže my vlastne urobíme to, že
počkaj, počkaj, eh toto nervové spenie tebe nerobí úplne dobre. Skús si s touto cestou, len to vyskúšaj a možno to nebude na prvýkrát. Hej, že preto je dôležité, aby ten eh, tá vstupná diagnostika bola dobre urobená a aby ten tréning bol dobre nastavený. A potom ja si myslím, že veľmi pekne človek sa potom na to vie naladiť v rámci domáceho prostred. Dospelý deťom nie, ale ale dospelý, hej. Ale je dôležité naozaj eh vedieť si urobiť tú bázu, pretože nie je znamená ehm akoby tú diagnostickú bázu a mať eh človeka, ktorý ti povie, ktorý typ napríklad mašiny alebo konkrétne tréningu je pre teba dobrý ako v
posilke, hej, že no, však ty vieš a videl si ľudí, ktorí išli len tak, že ty si mentálny tréner. Skúsim takto a vidíš, že úplne, že zle dvíhajú tú to tú činku a si, že kámo, ale nič neurobíš, akurát si tým ublížiš. A niekedy to aj v rámci tých neurofedback tréningov a mašín vlastne môže byť takto, že dobre mieniš, ale si ublížiš a môžeš si, hej, môžeš si. Akým spôsobom napríklad akože čo zatrénuješ? Lebo sú tréningy a sú tréningy. Eh, sú tréningy, kde sa trénuje inhibícia vĺn. To znamená, že niektoré eh vlny my zistíme, že sú príliš vysoké, hej?
Uhm. A potrebujeme ich inhibovať, čiže potrebujeme ich trošku naučiť sa pracovať v nižších výškach pre optimálnejší stav, aby tá energia proste prúdila prirodzene a tam, kde ju vyčerpám, tam si ju hm dosajem. Hej, ale ide to taký pekný eh flow v takej zdravej sinusoide a to je to je hm tréning, ktorý my nazývame, že Štermanovský tréning. Inhibícia Šter Šterman. To je pán, ktorý vlastne tam akože vymyslel tieto všetky záležitosti. Alebo potom eh no a teda inhibujeme v niektorých oblastiach eh podľa toho, čo potrebujeme, ktoré vlny potrebujeme zinhibovať.
Ale je veľa ľudí, ktorí majú vlny v poriadku, ale frekvenčne majú problémy. To znamená, že ich mozog nepracuje v správnej frekvencii a niekde sú príliš rýchli, niekde sú príliš pomalí a potom tá oblasť mozgu, ktorá je eh disregulovaná, je buž buď príliš hyperaktívna frekvenčne alebo hypoívna, vlastne nie je vo svojej plnej sile a tie zručnosti, schopnosti tam nenabiehajú správne. Respektíve to ten mozog stojí opäť strašne veľa energie, aby vôbec bol schopný vykonať danú zručnosť. [odkašľanie] Uhm. A zase potom nastávajú regulačné problémy vyčerpania a rôzne emočné
ťažkosti na to môžu dosadať, ale aj eh frekvenčný problém je vlastne aj aj sú úzkostné poruchy, panické, eh obsedantné, hej? To sú oblasti, kde my vidíme, že ten mozog je príliš rýchly, príliš pomalý a sa to takto prejaví ako hm nejaká reálna porucha. Hej? Áno. A a teda niekomu eh vlastne povieme, že vy toto vôbec nepotrebujete trénovať. Vy potrebujete frekvenčný tréning podľa eh eh manžel odmerovcov. To je hej ako keby štermanovská eh štermanovský prístup. a odmerovský je na na frekvenciu. A eh my ideme po frekvenciách, lebo veľakrát sa aj mne napríklad v praxi
stalo, že prišli hm h či či už dospelí alebo rodičia s dieťaťom, že oni už mali za sebou nejaké tréningy a že nič im to neurobilo, ale nemali vstupnú diagnostiku, nemali správne nastavený ten tréning a bolo im povedané, že za 20 30 tréningov bude vybavené. To je masaker, ako jak neexistuje eh taká metóda v rámci trénovania mozgu, kde povieš, že 20 30 tréningov pre všetkých, pre danú diagnózu alebo symptom a budeš mať vyriešené. Veď aj eh v posilke by si by si si nemohol dovoliť povedať klientovi, že tak prídete 20krát
a budete mať tehličky bez vstupnej diagnostiky. Nastavil si nastavil by si niekomu tréningový a nutričný plán bez toho, aby si mu urobil nejakú vstupnú diagnostiku len tak od púku? Uhm. Asi nie. No. Čiže eh potrebujeme mať dobrú bázu a naviesť sa a potom už budeš vedieť, kde začínaš, čo je tvoja štartovacia pozícia alebo tá kontext. Hej. A a špeciálne hm zase zase ten mozog tak berieme v tomto prípade na takú ľahkú váhu, že tak ale však on všetko riadim, tak ja ho chcem podporiť správne a eh nie mu vlastne urobiť problémy ešte väčšie. Tak ak si môžeš urobiť problémy
s zlým nesprávnym cvičením, tak si môžeš urobiť problémy aj eh čo sa týka hm fungovania mozgu. No a ty keď si spomínala, že meditácia napríklad nemusí každému robiť dobre, tak si to viem predstaviť, že čo čo dokážeme akože kto nie je vhodný kandidát napríklad pre meditáciu a prečo? Uhm. O to by bolo asi na také individuálnejšie, dlhšie. Eh lebo to asi nechcem tak, že zovšeobecniť, že pre koho to nie je. To by bolo tak fakt na individuálne posúdenie. OK. Hm. od toho, ako hlavička funguje po to, ako v akom aktuálnom stave a živote ten človek sa nachádza, čo potrebuje, čo robí, lebo možno teraz aktuálne mu
neurobí dobre, ale možno keď urobíme krok 1 2 3 4 päť, tak v 10. kroku tá meditácia pre neho bude, ale nemôže preskočiť tých 10 krokov predtým napríklad. Hej? Hej. Toto by som tak akože nechala na také, že individuálne eh záležitosti, ale hej, podľa mňa je super vedieť, keby bolo po mojom, každý povinne. Každý povinne. Hej, keď si zoberieš, že naozaj to všetko závisí, lebo keď lebo keď zistíš, že [smrkanie] eh akože informácia presne tohto typu, že možno nemáš eh eh nejakú brutálnu diagnózu, čo si si niekde pity vyluskal, kdesi alebo ktorý ktorý ti dal doktor, ktorý už je za za zenitom downo,
ale dokážeš vlastne mechanisticky zistiť, rozpoznať eh, že tvoj mozog eh má niečo, nechcem povedať, že nie dovyé, ale že Má má máš niekde vieš ako by som to povedal do toho gymu to zas prinesiem, že proste keď si stehna necvičil nikdy v živote, hej a a máš nejaké konkrétne druhy úrázok, ktoré sa ti stále vracajú a len ti nikto nepovedal, že tu máš aj stehn, na ktorý môžeš pocvičiť alebo ja neviem litka alebo čokoľvek také, že len vedieť o tom, že je tu nejaká časť mňa v mojom prežívaní, ktorá vlastne môže byť podvyživená eh tréningovo. Eh, tak a viem s tým niečo začať robiť, vďaka čomu dokážem zmeniť spôsoby, akým vidím svet. To je brutál.
Uhm. A také veci chcú aj čas. Uhm. A my teraz eh aj na margo toho eh task s cvičingu a multitaskingu a rýchleho rýchleho výkonu a prahnutí po niečom ďalšom em sme trošku eh zabudli presne na taký ten eh koregulačný ritualizovaný setting, kde eh veci majú mať svoj čas a priestor, pravidelnosť. kde vlastne cesta je cieľ a cesta je cieľ, kde vlastne nečakáš na výsledok, ale ten výsledok je tá činnosť samotná.
A h mi je tak chýba alebo mám pocit, že trošku tak sa stráca ten rešpekt k procesu, hej, že [odkašľanie] hm instantnosť, že že tá tá cesta lebo keď sa pozrieme ako eh historicky tradične, tak šaman sa nestal šamanom, pretože bol na víkendový kurz, ani tým, že dvakrát priložil ruky niekomu na hlavu. Uhm. alebo že mal vlastný zážitok, to už vôbec uhm hej, že taká eh taká a mne to je ako mne to príde ako úcta k sebe samému, že doprajem si čas a priestor
a a nejako to nastaviť, ale zároveň zále zároveň aj disciplínu. Disciplínu, tak to je druhá vec, že potom už treba tie veci aj robiť, hej? len čas a priestor to samé nevyrieši. Tak presne. A naozaj sú napríklad dospelí ľudia, ktorým urobíme diagnostiku a povieme, že vy nepotrebujete, že to pre vás toto nie je, ale pre vás možno táto metóda alebo hm tento štýl práce bude efektívnejší aktuálne. sú ľudia, ktorí chodia raz za rok na také STKčko a eh sú ľudia, ktorí odtrénujú nejakých hm nejaký set tých tréningov a povieme si, že vlastne tie nejaké problémové oblasti boli osanitované, že sa celkovo
ten človek má lepšie a možno môže prejsť potom kľudne na na takéto domáce, ale mňa osobne ako dajme tomu odborníka by v tom zaujímalo presne to, čo si povedal. Čo tým trénuješ? Uhm. Čo tam máš nastavené? Ktorú frekvenciu podporuješ? Podporuješ ju správne pre svoj mozog. A čo je to za typ tréningu? Lebo ty si môžeš fakt akože ten mozog rozladiť tak ako so všetkým. Hej? Všetko je individuálne jak sme sa aj minule bavili. Pre niekoho magnesko super, pre niekoho katastrofa. Hm. Pre niekoho meditácia fajn, pre niekoho to môže ho poslať, hej, na cestu špirálou dole. Pre niekoho psychedelika, eh, super. pre niekoho životná trauma
a asi čím viac sa cítiš v nepohode, tým viac potrebuješ to robiť pod eh dozorom niekoho, kto kto vie, čo robí. Lebo keď si človek, ktorý len rieši akože, aby mi žije mi celkom dobre, v pohode, len chcem, aby mi bolo trošku lepšie, tak vlastne máš priestor experimentovať. Ale vlastne keď keď sa cítiš byť paralyzovaný v nejakej životnej oblasti alebo že totálne zastagnovaný a skúsil si všetko možno ani za boha, to nejde nikde vpred, tak určite mať data driven eh rozhodnutia dokáže pomôcť. a tá ko koregulácia vo vzťahu, že sa to deje. Hej, lebo hm teraz fakt prepíname z toho, že ja sa opravím sám, ja sa hacknem sám do toho, že eh ja potrebujem niekoho, kto tam bude toto vnímať a mi
to odrážať, mi to možno hm šuflíkovať, eh dávať dokopy, lebo ty keď si v najlepšom zmysle kúpiš nejakú takúto mašinu domov, eh o čo je to iné ako eh tá práca na počítači doma sám, hej, alebo niečo, čo proste len robíš, robíš sám a ale nemáš tam eh spätnú väzbu od reálneho človeka, ktorý ťa vníma, hej? Lebo napríklad, keď sedíš na na tréningu, na EG neurofedback tréningu, tak eh to je interaktívne. To nie je, že ja ti zapnem, ty pozeraj si nejakú hru a vypípa to a 250 za 5 minút,
po 45 minút ideme domov. Ale ja to stopnem. Hovím, počujete? nič sa nedialo dve minúty. Niekde niekde máte tenziu. Skúste sa na to naladiť. Uhm. Hej. Je to interaktívne, že ja zase ako taký nejaký kanál medzi softvérom a a človekom, že niečo sa udialo teraz, kde ste odišli, lebo to in toto ma ináč eh presne zaujíma, že eh že čo za typ inštrukcií človek vlastne dostáva, vieš, že keď potrebujeme sa teraz frekvenčne upraviť alebo potrebujeme upraviť výšku vlny. to, čo mu vysvetľuješ, že ste napätý v tele, zvoľníte sa, aspo dych a tak ďalej. Všetko. Hej. A že napríklad aj si všímam, keď keď sedím, tak mám nejaký monitor, kde ktorý mi ukazuje, čo sa tam
deje v rámci hem elektrickej aktivity a ale ja sa stále pozerám na človeka, hej, a poviem, že no ale pozrite sa, ja vám ja vidím, ako ju máte zatnutú sánku. Hm. Nemám. A tu hej [smiech] behá kosť. Nemám, ale ja to trošku vidím. Áno. Skúste len tak ako si to uvedomiť a a napríklad proste zhučíme, hej, alebo vydýšeme. Ty sleduješ toho človeka a vieš, čo na ňom sledovať. A teraz sa ten prístroj zrazu rozpípa, hej, že vidíte, ste pustili tlak a už to ide, že mozog potreboval odblokovať. Čiže ty ho, ty ho ako keby ty človeka neupriamuješ, že vieš ako keby, že v meditácii, že teraz čo kde
kam sa sústrediť a že akú vibráciu má mať a tak ďalej, ale skôr vnímaš celkový stav človeka a pomáhaš mu vlastne celostne fyziologicky sa dostať do stavu, kde je v Čile. Viac-menej, tak aby to nebolo, že ó, tu sa dali nejaké káble a tu tento program ti hovorí, ako to máš. Ale to má byť celo celotelové, hej? Preto niekto eh hm niektoré tieto prístroje sa volajú aj, že alebo ináč to nazývame aj bio feedback, lebo tam je celý ten h celá spolupráca, hej? Lebo to nie je len mozog, to je vlastne áno to to, čo ty vlastne tam vidíš na tom EGčku, je vlastne odraz celého fungovania celého tela viac-menej dá sa povedať. alebo keď máme nejakú históriu, že že už tých tréningov sme zažili viac
a ja už vlastne poznám ten ten stav toho mozgu, ako ten človek funguje prirodzene. A teraz niečo sa deje prvých 5 10 minút toho tréningu a ja poviem, hej, dobre ste spali, niečo dneska nefunguje, niečo je dneska inak a ten mozog sa necíti dneska úplne dobre. Poďme, zastavíme tréning a poďme sa o tom rozprávať, lebo tuná zbytočne budeme teraz pípať. Uhm. A poďme sa pozrieť na to, čo čo sa udialo a úplne iný proces napríklad sa spustí alebo zistíme, hej, že povč nemala deň, ja som namiesto obedu zjedla tri cheescakey. No ale váš mozog to nemá rád. Aha, on vôbec dneska nepípa. Môže to mať korelát? Môže, lebo celý deň som bola v strese. OK.
Hej. Čiže kopec kopec eh vecí, keď sa pýtaš na to, že či na vnit a to ty musíš mať všetky tieto poznáky, ktoré vlastne ten človek, ktorý ako keby, že uil aj poznať, he? si a nemusí, nemusí sa to týkať akože len jeho konkrétneho života, že jeho životospráva a tak ďalej, ale že ty musíš chápať celý ten kontext, že čo všetko môže mať vplyv, čo on si neuvedomí sám. A vtedy je to dobré. Vtedy to je dobré, keď niekto presne vidí a ti tak akože poskladá tie pále, lebo sám si to nedáš dokopy, hej? A ty ešte keď robíš psychoanalýzu, ty vieš veľmi rýchlo vidieť, že či tu niekto sa nesanuje príliš alebo či A niekedy aj do takých momentov presne prídeme, že eh proste človek nevie dovoliť byť v kľude a odkiaľ to ide a už
ideme po takej nejakej ehm hm skôr emocionálnej stránke, vzťahovej stránke alebo ako si sa pýtal na to, že naladenie sa na telo. Hm. Tak napríklad pri tých frekvenčných tréningoch prvé dva tri eh dva tri dve tri tréningy teraz dostaneme od západniarov východniare. Tri [smiech] prvé tri tréningy a h my vlastne nerobíme nič, len pozeráme na telo. OK? Pozeráme na dych. Eh eh ako sa ten človek má? príde na druhý deň alebo maximálne o dva dni neskôr a chceme vedieť, ako spal, či sa niečo nenarušilo
v trávení, h ako sa celkovo mal, ako aké mal prežívanie, či mu neprišli nejaká nejaká spomienka, hej, niečo niečo, čo sme možno otvorili a ostalo také nevypovedané. U dospelých je to vlastne super, lebo oni ti instantne vedia dať spätnú väzbu, že joj, ale tu ste nastavili toto a mne mne strašne sa rozbúchalo srdce. OK, frekvencia príliš rýchla, je príliš vysoká, potrebujeme ísť nižšie. Ale pri dieťati a špeciálne pri neverbálnom, ty musíš mať akože extrémny skener, aby si videl, že no, ale začalo rýchlejšie dýchať. Eh, púči si eh nôžky, vrti sa a to sú niekedy také nuansy malinké, eh,
že že niektoré niektoré ani ani nie je o tom, že ich vidíš, ale že ich cítiš. Hej. Hej, hej. Že dačo dačo tam nie je úplne dobré a už mi ide do alebo zaspáva alebo ó, už ide do plaču, sme príliš nízko. Pozor. Čiže ja by som bola opatrná celkovo s takým tým domácim sebaliečením. čoveka, ktorý sa do toho uhm eh vyznám a [odkašľanie] nielen odborne, ale aj ľudsky povedie. Hej. Hej. Hej. To je veľmi dôležité. Ľudská prítomnosť. Ja som eh ja som dávnejšej minulosti eh robil evidujem to, hej. Eh, ja som dávnejšej v minulosti robil niečo ako coaching, mentoring a tak ďalej a
keď ako keby sa to týkalo toho, že poďme nejak upraviť životosprávu, kde máš problémy, keď niekto chcel schudnúť, nabrať alebo posunúť nejaké svoje projekty vpred alebo ja neviem, že svoje vo vzťahoch trošku jasnosti mať. Po vo všeobecnosti hm to čomu ja som sa venoval je, že vniesť jasnosť tam, kde kde možno si to neuvedomuješ a len ti dať nový typ otázok, nad ktorými na ktoré keď si sám odpovieš, tak vieš už ďaleko viac. Ale mal som zopár ľudí, kde eh keďže sa jednalo o online záležitosť, uhm kde eh vopred mi ako keby nebolo poodhalené a a a to už a potom ja som si to uvedomal, že to online je totálna kravina. Lebo ty nevnímaš nervovú stavu
druhého človeka a ty nevieš, čím tam človek príde. A ja som mal vlastne pri sebe eh to asi dva trikrát po sebe sa mi zopakovalo, že že som mal človeka, ktorého som videl, že keby som bol s ním teraz osobne, tak viem preňho vytvoriť bezpečie, viem viem ho uistiť, viem ho viem ho održať. Ale mal som ľudí, ktorí vlastne museli došli do takej paniky ešte len, že ma že ma zbadali a vieš, utekali od eh od obrazovky, vieš. A vtedy som si myol, že ok, počkať, počkať, to my akože koučujeme mentory a my vlastne čo ako keby že toto je veľmi to sa nesmie takto robiť. Proste to sa musí robiť os akože keď chceš vedieť, že ak ušetriť hodinu z dňa a z takýchto vecí, ale v momente, keď niekto príde eh, že veľakrát ľudia ani nevedia, že oni,
že potrebujú niečo ak terapiu, ale terapiu nieelen, že sa vyrozprávať, ale že byť s človekom. Toto je a a to si málokto uvedomuje, že my si myslíme, že ideme k psychológovi sa vyrozprávať, ale to, čo je tam ľudská prítomnosť, že sa cítiš byť v spojení v spojení s druhou ľudskou bytosťou. A toto, keď tam nie je a niekto sa snaží ako keby byť v úvodzovkách liečený alebo terapeutovaný online spôsobom bez tejto bez toho ľudského kontaktu, tak to môže byť veľmi rizikovo, veľmi problémové. Ja som ja po takýchto dvoch, troch skúsenostiach ja som to úplne odstavil. Pres keď chceme s niekým niečo takéto riešiť, to musíme byť ja to ja keby som môjmu dieťaťu, to je doslova to isté, keby som môjmu malému dieťaťu, ktoré sa proste momentálne
zrútil a potrebuje objatie. No keby som cinkol, že hej, kámo, že roz roz Hej, že to je úplne to sa to sa nedá, to nie je možné, hej, že fakt eh ja som veľmi rada, že to hovoríš eh hm takto, lebo eh mne to tiež nie je prirodzené a myslím si, že nepatrí takáto vec do online priestoru. jednoznačne nepatrí, pretože OK, aj ja mám pár online klientov, ale sú to klienti, s ktorými už som mala eh kontakt a poznám ich, oni poznajú mňa a eh vieme, čo si môžeme dovoliť, ale ak chce niekto len online, mm ja
aspoň potrebujem prvých pár stretnutí, zážitok toho človeka, ale ja chcem, aby ten človek zažil aj mňa. Hej? aby aby vnímal a aj mňa, aby sme tam boli akože spolu, aby tam nastal nejaký raport, či ak vieš, ako sa to povie, že že také obojstranná aspoň čiastočná dôvera. Áno. No, dôvera, bezpečie, hej? A to je to je strašne dôležité a ja nevidím úplne nedá sa to okabatiť logiku. Nedá, nedá. Hej. A a chýba chýba mi to veľmi eh aj aj s klientami, ktoré ktorých mám dlhodobejšie a sú online, ale ja ich proste nevidím, ja ich necítim a môžem vnímať nejaký eh nejakú zmenu, ale ale ale nevid nevidíš na obrazovke to
dupane s nohou po pod stolom. Tak a všetci všetci eh veľa ľudí napríklad v mojom okolí ma tlačí do toho, aby som robila online a takto, lebo vidia dajme tomu, nejaký potenciál môj, za čo som vďačná, všetkým ďakujem, ale eh nie, [smiech] nebudem to robiť, lebo ja si vážim tú prítomnosť a zasa je to nejaký záväzok, je to prechod, ten tá terapia je čas pre teba. Hej. Hej. Tak ak tá posilka alebo hocičo iné, to je čas pre teba alebo domáci tréning na neurofedbacku je čas pre teba. A to musí mať nejaký začiatok, nejaký eh nejaký
stred a nejaký koniec. A ten začiatok nie je v momente, kedy ty vojdeš do čakárne alebo do miestnosti, ale ten začiatok je, keď ideš z domu a ideš, máš už tú cestu autom, že proste ty sišno vydávaš sa na cestu, je tam nejaký prechod, cestu, investícia. Investícia a si zoberieš ten čas a napríklad eh OK, ešte ten úvod, že ladenie sa, hej, na to popracujem si myšlienky, s čím tam dneska idem, čo vlastne chcem. Chcem niečo, nechcem niečo, ide mi niečo, udejú sa veci, ale ty musíš to nechať aj dobehnúť už keď nie sme v kontakte. Lebo v momente, kedy
ty vyjdeš z tej miestnosti a urobíš 15, 20 krokov a ten mozog sa rozhýbe, tebe môže niečo prísť, môže ťa niečo napadnúť, môže prísť nejaká eh nejaká myšlienka alebo nejaký aha moment. A je fajn s tým ešte pobudnúť. A ja napríklad svojim klientom vždycky hovorím po eh našom stretnutí 15 20 minút pre seba, žiaden telefón, žiadne šoférovanie. Tu sa choďte ešte prejsť alebo choďte si na kávu, choďte sa ešte sami vyventilovať alebo keď už musíte ísť autom, tak aspoň aspoň tak, že sám so sebou, hej? Nie, že hneď volám eh manželovi, manželke, či deti sú v
poriadku, hej? Všetci prežijú. Ešte p 15 20 minút ešte všetci vydržia, ale nechať dobehnúť tie eh uhm tie myšlienky, to to prežívanie, lebo tam sa udeje vlastne eh niečo, čo môže prísť a sa to rozbalí a my to potom potrebujeme zintegrovať na ďalšom stretnutí. Hej. To jednoznačne akože však eh ja sa považujem akože za ja neviem neviem či akože nemám rád také, že slová, že že influencer a tieto veci, ale akože som tvorivý človek jednoznačne a eh a ako keby a nielen v rámci toho, čo akože dávam online vonku, ale vo všeobecnosti, všade vo vzťahoch a tak ďalej. A
eh jednoznačne všetky tvorivé insighty prichádzajú len v tom čase sám so sebou. Hej, akože nepamätám si na momenty na momenty inšpirácie. Akože sem-tam pri vieš vieš pri kom ešte? Pri deťoch sa mi to stáva. Hm. Keby, že pri hre s deťmi, kde vlastne ako keby zažívam samého seba, ale vlastne vždy je to, že tie kľúčové veci, ktoré majú šancu ma niekde posunúť vpred, aj keď to nie je nejaké, že hneď jasné vyjavenie, ktoré mi hneď zmení život, ale také, s ktorým môžem pracovať za týždeň, dva, tri, vždy hlavno o samote. Hej. A to je to nemať tento čas alebo vykradnúť si tento čas tým, že si na mobile. Uhm. To je extrémne ochodobnenie života. Jedno z jedno z naj
ani neviem ako to pomenovať ehm z najsmutnejších by som povedal ochudobnení svojho vlastného života, že nemať čas sám so sebou, kedy nemusíš sa vyslovene, že nudiť, ale potom, že že pustiť si hudbu a prechádzať sa alebo sa voziť alebo čosi také, ale že nemať agendu doslovam. byť sebou. Hej, ale je potom aj fajn za tým eh eh za niekým potom s tým prísť, aby zase ti v tom trošku popratal, aby si sa zase eh nedostal do toho, že zase ideš po nejakej klasickej alebo po tej jednej vyšľapanej cestičke prediktívne a už nevidíš mimo a myslíš si, že je to pravda. Ja napríklad eh eh ak si
chvíľku dozadu hovoril o tom eh stave, že eh ja neviem, že už máš pocit, že vieš a potom nevieš. Ja ten stav eh veľmi mám rada a a hm baví ma, keď stále po nejakom novom výcviku alebo po nejakej novej metóde ja už eh potom si hovorím kokos, ja normálne, že nič neviem a to je super, lebo potom máš chuť presne bádať bádať ďalej a vyhľadávať ľudí a obkolesovať sa a rozmýšľať o tom a eh je fajn mať rešpekt k tomu stavu. Ja neviem, lebo my fakt nevieme. [odkašľanie] Uhm. Neviem. Nikto z nás nevie. Nikto tu nikto tu nie je dospelý, ktorý by mal všetko vyriešené. To neexistuje jediná autorita na tom, na tomto svete, ktorá ku ktorej sa dá vzhliadnuť, že tam nájdem odpovede
na všetci len freestylujeme, ale je fajn presne mať potom nejaký eh kruh alebo nejakých svojich eh ľudí, ktorí vedia veci a pratať si to s nimi a a vlastne takto je nám to prirodzené. To toto je naša v dialógu revolučná tradícia, naša genetická tradícia, že stále bol nejaký starejší, stále bol nejaký niekto o o pár krokov vpred. Áno. nejaká babica, ktorá vedela a ja si myslím alebo veľmi by som si želala, aby sme trošku vrátili presne takú [odkašľanie] túm úctu eh k tomu múdru, ktoré sa zbieralo počas života a vážili si ten stav, ja neviem, a išli ďalej za tým poznaním.
A lebo ako hovorím, za víkendový týždňový kurz nemôžeš nabrať. Nie len môžeš nabrať poznatky a nejakú skúsenosť, ale áno, nemáš šancu to zintegrovať, lebo vlastne to až životom ako keby ide. Keď už si hovorila o tých eh cestičkách, eh takto si to ukazovala uhm eh nevychodených, tak eh zaujímajú ma novinky zo sveta Psychaelik. alebo lebo hľadať nové cestičky, tak vlastne psychadelik sú od toho, dá sa povedať do veľkej miery uhm objavovať nové spôsoby eh myslenia a uvažovania. No a keď si teraz
premietneme, o čom všetkom sme sa bavili a aké aké sú to citlivé záležitosti, ktoré fakt ako treba brať s rešpektom a s úctou, tak potom eh to tie psychadeliká, ja by som ešte stokrát viacej to na toto všetko apelovala, lebo em ak si vieš urobiť dobré, si vieš urobiť veľmi veľmi zlé. Hm. Čo sa týka noviniek, no aké máme novinky? Tak novinky máme, že eh Česko je 30 rokov popredu pred nami. Poč, ty mi najprv ty mi najprv povedz vlastne, že ty si v ak ty si ty si teraz eh v akom stave? Stave? Hej.
Som v v dobrom stave. Eh v stave, kde si robím tú psychoterapeutickú nadstavbu, čo sa vlastne volá eh psychadelikami asistovaná psychoterapia. A to asistovaná, to je veľmi dôležité tam v tom v tom celom, lebo ja si myslím a moje presvedčenie je, že že by mala byť asistovaná a teda v kruhu eh a vo vzťahu a podávaná s niekým, kto vie uhm a kto ťa vie pripraviť, vie tam s tebou byť a potom to vie ti pomôcť zintegrovať, lebo ináč je to hm obrovské riziko. Čiže ty keď vlastne nemáš poznatky o svojej vlastnej mysli, o tom, čo to všetko s tebou môže narobiť
a čo všetko očakávať, hej, ale len si tomu zrazu vystavený, tak to je hm sú také teraz rôzne debaty o tom, že integrácia, integrácia, integrácia a niektorí ľudia tvrdia, že je to hm vydobytok novej eh modernej doby bielych ľudí, že integrácia. Hej, zaujímavé. Ale a že vlastne to nepotrebujeme a že tie psychadeliká by mali byť pre každého. Áno, ale my ako kultúra sme veľmi veľmi odklonení od toho, čo je eh prirodzené a niektoré energie eh si my aktuálne nepotrebujeme
aktivovať a nepotrebujeme do nich babrať a nie v tomto eh stave a rozpoložení. vlastne my keď tu žijeme v obrovskej ako keby separácii jeden od druhého bez tej hlbšej podpory, tak eh hej tá separácia sa môže ešte prehĺbiť. Tak a eh argument je, že ale veď v tradičnej kultúre žiadna integrácia nebola. Život bol integráciou. Bol život. [smiech] Ten život bol integráciou a eh žilo sa v komunite, kde presne bola eh pôrodná babica, nejaký starší, nejaká bylinkárka, každý vedel niečo. Ak ja hovorím, že boli tam ľudia, ktorí vedeli veci. No a za tie veci zodpovedali a častokrát to
bola aj eh rodinná tradícia, že to už bola piata generácia šamana a už sa to tak trošku aj nieslo, hej, v tej epigenetike daného človeka. to takéto múdro, ku ktorému došiel, ale tiež ten šaman piatej generácie v 15 rokoch nezačal byť šamanom. Tiež si to musel zaslúžiť cez nejakú svoju cestu a aj utrpenie, [smiech] aby sa k tomu dostal a mohol to podávať ďalej. A eh v týchto tradičných kultúrach to stále bolo vnímané nejaké takéto hm eh podávanie buď nejakej aktívnej látky alebo proste práce s rozšíreným stavom vedomia ako niečo
sväté, ako niečo uzdravujúce pre celú komunitu. Hej? A ak sa niečo udialo, tak celá komunita prišla a osanitovala daného človeka, lebo verili v to, že ak ak jednému je zlé, tak vlastne je to odrazom ich celej komunity a možno aj eh obdobia alebo doby, v ktorej žijú. A pre zdravie individuálnych eh osobností musí byť celá komunita zdravá a naopak, hej? Čiže tam nebola potreba integrácie, lebo všetci takto ako spolu boli. Ale dneska v tej v tej modernej našej kultúre eh ísť na na hm nejaký pobyt alebo len tak
doma na gauču, hej? eh sa [lapanie po dychu][smiech] sa eh zošľahať a potom o 24 hodín ísť do roboty [smiech] kop a vidieť tam zrazu vzorce všade a prekuknúť matrix a systém a no a [smrkanie] a vlastne nebyť schopný si to ehm poskladať a uložiť do nejakého hlbšieho kontextu a vlastne presne to je to je že v v tých eh domorodých kultúrach tak vlastne máš tam k dispozícii tú eh vľdnosť a láskavosť a súcit a vnímanie všetkých druhých ľudí. A vlastne ty keď sa prebudíš z psychadelického eh takto ešte to závisí to ináč asi dosť,
že od dávky, lebo keď má keď zažiješ mystický zážitok uhm a sa prebudíš z tohto mystického zážitku bez toho, aby si mal takýto typ eh podpor podpory a komunity okolo seba, tak to môže byť podpory jeden z najväčších prúserov vlastne tvojho života. alebo keď akože máš nejakú mini dávku, ktorá ako keby, že trošku ti len roz rozostrí, eh dá ti trošku nový uhol pohľadu a tak ďalej, tak akože je to taká vec, že keď nie si, že nemáš nejaký fakt, že veľký problém emočný, nie si straamatizovaný nejaký človek a tak ďalej, tak dokáže ti to akože dokáže ťa to upliftnúť trošku, ale že keď zažiješ, že poriadnu dávku a mystický zážitok a potom to sa vrátiť naspäť, no robíme si Eh,
robíme si z týchto zážitkov fast food. Uhm. Hej, že predstavujeme si to ako mäkáčový drivethrough, že proste prídeš, zoberieš si a ideš, ale to hm to tak nefunguje. Uhm. A a môžeš si fakt zavariť za veľký na veľký prúser a tam má byť človek, ktorý to vie osanitovať a eh je to rozšírený stav. vedomia, kde on musí, keď už bol rozšírený, to znamená, že niečo bolo otvorené. Uhm. Bez toho, aby sa otvoril, sa nedá rozšíriť. Uhm. Čiže ho to treba trošku aj zavrieť potom,
lebo úplne v poriadku sa môže stať, že ten dobeh, kde ešte nie je nie nie sú tie veci, tie procesy uzavreté, tak eh môžeš tam trošku ostať. Uhm. Nie si ani tu, ani tam. Uhm. Ale rovnako môžeš eh byť veľmi citlivý na eh na iných ľudí a ich eh uhm problémy. Uhm. Hej, že preto je fajn to mať eh zatvorené a dať tomu správny časopriestor, lebo hej, ak hovoríš eh v rámci takej tej dajme tomu mikrodávky,
OK, ale hm v rámci nejakého terapeutického settingu tie mikrodávky rovnako ti môžu urobiť zle ako uhm heroická dávka. Uhm. A to zase je dôležitý ten individuálny kontext. Čo tvoj mozog zvládne, čo tvoje zdravie zvládne, akú ty máš históriu. Eh, v podstate eh študijne, výskumovo ten mikrodzing a jeho efekt sa nejako nepotvrdil, hej, že tých štúdií bolo mnoho na microding, ale eh také tie ako štatisticky validné
výsledky neexistujú. jedine v zmysle kreativity. Uhm. Hej. A takej tej hm zlepšenej nálady, ktorá môže trvať pár dní. Uhm. Ale eh normotypický eh človek, ktorý dajme tomu potrebuje osanitovať aktuálne v nejakých malinkatých veciach. Uhm. Eh OK. Hej. Čiže vlastne, že mikrodávkovanie v prípade, že riešiš nejaký hm keď človek má eh depresiu eh ktorá nie je spôsobená priamo fakt, že problémom s neurochémiou. Uhm. Ale že neurochémia je skôr dôsledok toho, že uhm
máš nejaké veci nezintegrované vo svojom živote alebo si si eh proste žiješ nie svoj život, hej? Eh, proste život ťa tlačí, ti cez depresívo dáva vedieť, že treba trošku upraviť smer alebo treba seba objaviť alebo treba niekde povedať nie, kde treba povedať nie. Že vlastne keď máš tento typ problémov, tak vlastne ten mikrodzing, hej, on ti akože môže trošku asi, že odľahčiť, ale zároveň ti môže aj sťažiť, ale nevyrieši nepomôže ti vyriešiť problém pravdepodobne. No hovorím, že to je tak individuálne, eh lebo sú aj prípady, kde mikroding vlastne veľmi roz, eh, rozbil eh to vnímanie a tú osobnosť a záleží od látky,
hej? Lebo ty si môžeš aj trošku ublížiť tým, že hm si sám naindikuješ, čo by asi mal byť mikroding, čo je strašné. Hej, ale eh pre tvoju eh tvoj aktuálny stav, fyziológiu, neurochémiu a tak ďalej, ty sa môžeš presne dostať do takého stavu, že ani tu, ani tam. Uhm. A pre niekoho to môže byť riadne peklíčko. Uhm. Vieš, že keď sa napríklad eh OK. Dajme tomu eh zintenzívni nejaký zmysel uhm a a musíš tam byť 8 12 hodín. Uhm. Tak to môže byť celkom pekné. peklíčko. Uhm.
Hej. A eh už ako hm na to zareaguješ alebo ako sa s tým vysporiadaš eh tak na to musíš byť dosť si vedomý, sebavedomý uhm človek v zmysle, že vieš, čo máš robiť, hej, keď takýto eh stav zažiješ v električke. No [smiech] tak neviem, či v električke ako akokoľvek, ale hej. Hej. eh aby si vlastne eh nie stvanikáril, ale zároveň ehm ostal natoľko hm prítomný pri sebe, že vieš, že si pod nejakým vplyvom, ale toto už nie je dobrm a a potrebuješ niekoho vyhľadať. No a
toto ako sám urobiť pre seba. Uhm. No teda dosť nať nejakú svoju chybičku, že že som teraz, že budem teraz za nejakého feťaka alebo čosi také. Hm. Ho, no. Tam sa vynorí veľa takýchto vecí. Áno, áno. A eh ja by som si fakt na to dávala veľký pozor. Eh ja som konkrétne eh zažila jedného mladého chalana. Eh hm profesionálne športoval, čiže akože vedel o svojom tele a mal dobrú fyzičku, aj stravu, aj všetko. A z nejakej z nejakého vapshopu proste takého pouličného bežne. Hej. Vap. Áno. Uhm. eh si kúpil nejakú vapku, ktorá ale
mala mať taký uvoľňujúci efekt. Pán Boh vie, čo tam bolo, hej? Ako eh a ale nejaká aktívna látka tam bola, ktorá ho o pár hodín dostala do stavu rozšíreného vedomia a bolo to eh vo veľmi nepríjemnom settingu v nákupnom centre. Ó. No a ďakujem pekne. Hej. Eh h dostal panický záchvat. No a teraz usuď, či máš infarkt, či nemáš infarkt. Čo bolo v tej vpke? Či fakt sa niečo teraz môže diať, čo je na ohrození života alebo či je to vyslovne hlava a ty nevieš, kedy to prestane, či to prestane či som
tu vlastne, kde sa zdá, že som. Hej. A to sto je peklíčko. Môžeš si eh môžeš si veľmi ublížiť. A to fakt sa báme, že normotypický človek bez aktuálnej nejakej psychickej záťaže má čo [odkašľanie] ústať v daný moment. Ale ak sa ti tam spustí nejaký proces eh nevedomý uhm tak eh to môže byť veľmi bezpečné. Znamen čo čo čo čo čo čo ty myslíš napríklad? Ehm, nejaký, vieš, to sú také tie trauma flashbacky, ktoré sú nevedomé. OK. Vieš, že niečo, na čo si dávno dávno dávno zabudol, ani nevieš, že to vlastne máš v nevieš, že to máš, hej? Lebo vlastne tak trauma flashback a v momente si to teraz nevieš pozliepať vôbec, ale je to strašné. Nie,
nie, nie, nie. Tak vlastne trauma flashback funguje, že trauma flashback nepozná čas. Uhm. Hej. trauma flashback, keď je aktivovaný, tak je prežívaný v tele, ako keby sa to dialo teraz. Uhm. Ale ten obsah ti nie je úplne známy, pretože častokrát je to ten implicitný implicitná pamäťová stopa, že nevieš eh o nej, ale ale niekde tam je. Uhm. Ale nevieš ju pomenovať. A niekedy to môžu byť eh fakt také veci, ktoré my si neuvedomujeme, že je nejaká vôňa v miestnosti len pripomína.
Áno. Hej. Alebo hm napríklad keď otec mamu bil, okolo bolo počuť chc pýtať psa, hej, psie pacičky a ten trauma a zážitok sa spojil s pacičkami. A teraz ani nemusíš vedieť. Uhm. Ale keď počuješ pasičky, ty cítiš niečo v tele, ani nevieš, že čo. Hm. Hej. A také veci nám proste v tej psychike ležia. Eh, a musíme a na psychadelikách sa zvyknú pýtať von. No jasné, že sa pýtajú von, lebo čo urobia, keď keď sme sa bavili o o relaxácii, journalingu, meditácii a o neurofedbacku, že ako to vlastne hm
rozbíja ten default móde network a eh v podstate ti zoberie celé ego, tak psychadelika to urobia, že hej. Hej, lebo vlastne ego sa zároveň snaží udržať ako keby na úzde všetky tieto veci, ktoré vlastne ty ego si si budoval do istej miery uhm na to, aby si udržal na úzde tie veci, ktorým si nerozumel, ktorí boli pre teba strašidelné a tak ďalej vlastne. Hm. A a psychadelika ti vlastne rozsvietia všetky oblasti v mozgu a spobia takzvaný chaos. Eh h a nazýva nazýva sa to aj tá entropic eh state, hej? Eh, čiže taký entropický stav, kde kde eh je skôr ten mozog v chaose ako usporiadaný. A
človek, ktorý má rád rigiditu, pravidlá a predvídateľnosť, eh z hocijakého dôvodu zrazu zažije takýto stav, môže mať veľkú paniku v tom celom, hej, keď sa tam nemá čoho čoho podržať. Hm. No a to vyzerá, lebo takto, lebo zaznelo to teraz, že to, že eh akože safety warnings, ale ale zároveň sme veľkí fanúšikovia toho, aby [smiech] sa aby aby čím skôr sme vlastne ako keby v nejakom terapeutickom settingu s tým dokázali pracovať vlastne všade, lebo je to ako keby má to obrovský liečivý potenciál. Zároveň má to obrovský liečivý potenciál, ale potrebujeme čas a priestor tomu dať aj
ten ten rešpekt k tej ceste nachádzaniu správneho presne dávkovania eh látky pre daný problém celkovo eh klinického nastavenia. Kde to patrí? Patrí to na kliniku? Patrí to na ambulanciu? Patrí komu to patrí? Uhm. Pre koho to je? akože strašne náročné otázky, ktoré sa riešia a hm a ty si naznačila, že Česko je 30 rokov v popredu pred Slovenskom. Čo to znamená, že na na Slovensku oni sa akože 30 rokov v v psychaelikách a 50 rokov v psychológii sú napred. OK. [smiech] A no eh tak neviem aktuálne hm v našom
stave politickom na Slovensku je to čarodejníctvo akože ešte stále určite určite. Ale ja verím tomu, že k tomu dôjdeme. Verím k tomu, že k tomu dôjdeme. Ale eh hm fakt je je rozdiel medzi českou mentalitou a slovenskou mentalitou. A ja si myslím, že pre nás hm na Slovensku žijúcich ľudí, že naozaj, ak sa bavíme o psychadelikách, edukácia v prvom rade bude oveľa oveľa dôležitejšia. Uhm. a začať sa začať sa učiť o sebe a vnímať si eh to telo a celkovo aj vnímať terapiu ako niečo pozitívne, lebo mala by byť súčasť.
Posledné klinické štúdie vlastne ukazujú, že áno, psychadeliká majú obrovský liečebný potenciál, ale už je tam také eh hm takéto znamienko väčší, menší, že viac tá terapia okolo toho. Uhm. Hej. že nielen ten zážitok, ale ten terapeutický setting okolo toho a presne tá integrácia, tá regulácia a to, že napríklad môžem takýto zážitok zažiť s niekým, kto vie, čo má robiť v danom momente, neublíži mi, vie, ako do toho vstúpiť, pozná ma, eh vie, ako sa ma môže dotknúť. To je tiež obrovská vec, hej, že
eh nám na Slovensku chýba trauma informovaný prístup a celkovo ten eh somatický prístup, že ja musím vedieť, ako narábať s dotykom v terapii, lebo tiež môžem niekoho poslať na špirálu veľmi nepríjemnú, keď sa ho len nepríjemne dotknem, alebo som v nesprávnej pozícii eh tela vzhľadom k tomu danému človeku a vie ako hm ten priestor osanitovať a ten celý zážitok podchytiť tak, že mi dopraje tú takzvanú vzťahovú korektívnu skúsenosť, hej, že uhm predsa ten mozog sa dostáva do slúčiek,
pretože je prediktívny a očakáva rovnaký outcome, ale opakuje situácie s nádejou, že tentokrát sa to zmení, hej? napríklad eh vzťahy, hej, keď hm keď dajme tomu si vyrástol eh s mamou, ktorá bola sama a nonstop sa proste krútila v nejakých nejakých problémoch a ty si ju potreboval tam zachrániť a nič nefungovalo, tak môžeš si ty nachádzať proste partnerky, ktoré tiež budeš chcieť zachraňovať, ale ty očakávaš, že sa to zmení, hej, že že proste to to vyjde a ten pozitívny outcome eh nastane. Nie, ale tá hĺbka tvoja eh tvojej psychiky očakáva, že ty vlastne
zachrániš tú mamu, hej, že eh si to tamto takto odohrávaš a vlastne psychadelika eh ti chcú ukázať, že nemusí to takto byť, hej? Nemusíš do takýchto vzťahov a stavov sa dostavať a krútiť sa, ale na to tam musí byť ten eh skúsený terapeut alebo asistujúci sitter, ktorý už má vzťah s tým človekom a vie mu presne v tom momente zareagovať a poskytnúť mu tú vzťahovú korektívnu skúsenosť. Hej? Eh iný príklad dám. Ak viem, že eh daný človek, ktorý chce ísť do toho zážitku,
je eh good boy, good girl syndróm, tak a máme to odkomunikované, že on si tú pomoc neopýta, hej? Ak bude v náročnom stave, bude mať nejaký náročný trip, nejaký náročný zážitok, tak on si tú pomoc ne o nepopýta, lebo v jeho hlave je presvedčené, že to musí prežiť sám. Presm a presne popýtať si pomoc je nejaké zlyhanie. A teda ak ja toto budem robiť doma na gauči sám, ja sa to budem nonstop retraumatizovať. Na chvíľu môžem mať nejaký zážitok eh eh vyššieho bytia a nejaký mystický
zážitok, ktorý ma podrží, ale ten ten traumatický moment, ten blok vlastne ostane. Uhm. A potom budem chcieť ísť zas a zas, ale pôjdem po zážitku a vlastne aj tak ute neurobíš krok, neurobíš krok vpred, hej? utečiem od toho eh riešenia alebo od tej od tej zmeny, ktorá je potrebná. A to je tá korektívna vzťahová skúsenosť, že teraz to dopadne ináč. Hm. A a dajme tomu, že s tým s tým eh svojím sitterom asistujúcim terapeutom, to je jedno, sa dohodnete, že počúvaj, ale alebo on ti povie, ale ja viem, že ty si tú pomoc neopýtaš, ale ja ti ju dám. OK, ale musíme sa dohodnúť na signály. Viem,
že mi to nepovieš, ale čo mi ukážeš, aby ja som vedel, vedela, že teraz ťa mám napríklad objať alebo teraz potrebuješ vodu alebo teraz potrebuješ, aby som ťa silne držala za ruku. Čo je to, čo ti bude eh napomocné v daný moment? Čo by si potrebovala alebo potreboval v daný moment, keď takýto zážitok príde? Ty mi povedz, tak ja som vždycky chcel chcela, aby ma niekto vtedy objal. Uhm. OK. Bude to v poriadku, keď ťa obímem? Áno. Ako? Poďme to nacvičiť. Hej. Čiže ten človek toj hm hej aby naozaj tené veci moment to bolo korektívne, ale bolo to eh eh
odsúhlasené, bolo to nastavené a malo to svoje hranice, hej, tiež celé, že to sú hm eh veľmi veľmi dôležité veci, ktoré by tam mali okolo okolo toho celého procesu byť. A to je to, čo vlastne pomáha k zmene. Uhm. Tie psychedelika samé to neurobia, lebo my nie sme v tej komunite. Áno. Hej. Vau. Brutál. Toto. Toto je pre mňa nový vžad a dáva dáva hlboký zmysel. Ono myslím ináč je to eh keď si teraz uvedomujem, že vlastne je to znova eh Martin Ďuriš tiež eh ako keby o podobnej veci hovoril oni v rámci svojej holtropnej praxe, že ako keby častokrát eh
eh po akomkoľvek, že holotropnom zážitku, že častokrát tam dochádza k tomu, že vlastne vždy vždy tam majú vždy to robia v komunite, kde vlastne každý tam má svoju rolu a každý pre teba ako človeka, ktorý prechádza si nejakým procesom, eh pre teba stelesňuje niekto ako keby, že matku alebo akože symbolizuje matku symbolizuje otca, symbolizuje starejšieho a tak ďalej a že vlastne eh dochádza k znovu nastoleniu správneho vzťahu s životom a s komunitou. Aj keď je to komunita, ktorá len teraz ti slúži uhm v tomto prechode, prerode alebo niečom takomto. Paralela s naším príkladom hrového prostredia dieťaťa. Uhm. Odohráš si to. Acting out. Proste ten to dobré finále nastane.Áno. Uhm. a môžeš ísť ďalej v tom živote. Alebo
aspoň si, že aha, to vlastne fakt to takto nemuselo byť. To neznamená, že zázračne sa všetko vylieči, ale ukáže ti to novú cestičku, že máš aj inú možnosť, ktorú si si teraz vôbec nevedel predstaviť, že týmto smerom sa dá vykročiť. Uhm. To je brutál. A to sa bavíme len o takých, že eh jemných veciach. jemných veciach, ale eh čo psychadeliká roz robia na rozdiel od iných terapeutických metód je, že eh v rámci klasickej hm psychologickej intervencie terapie my sa zameriavame na to, čo bolo po pôrode.
Uhm. Čo bolo, keď sme tu prišli a tá klasická psychológia sa zameriava na eh nejaké na diagnostiku problémov. Uhm. Hej. Ale veď tie psychadelikáty častokrát dostanú nie do traumatického momentu štyroch piatich rokov, ale keď je to taká tá, ak si hovoril, taká tá vyššia dávka, tak ťa eh môže odpáliť. Ani nie vyššia dávka klasicky. A môžeš sa pekne ocitnúť v nejakom svojom pôrodnom kanáli, hej, v perinatálnej skúsenosti, prenatálnej. prenatálna znamená v brušku, hej, že
môžeš mať takýto zážitok seba ešte pred príchodom na tento svet, ale môžeš sa vrátiť aj do nejakého perinatálneho zážitku, to znamená zážitku pôrodného procesu. Množstvo ľudí toto opisuje, že vlastne tam sa dostáva. Uhm. A eh v tomto eh to Stanislav Grof trošku obohatil. Eh, preto som začala s tým, že my riešime to, čo je po pôrode a hľadáme problémy, ktoré môžeme vyriešiť. A hm dajme tomu, že nejaká nejaká psychoanalýza alebo dynamické smery nás vracajú k takým tým prežitkom z detstva a nejakým možno traumatickým momentom,
pričom hovorím, traumatický zážitok neznamená len veľká trauma, ale môže to byť aj nejaký pocit. opustenia, eh nevypočutia, hocičo. Ale eh grof to vlastne obohatil o to, že no dobre, ale keď teda v det v dospelosti nejaký úzkostný stav alebo panický vieme priradiť k roku 4ri, päť šesť a nie je tam ešte niečo za tým ďalej, keď tu som a trigger bol tu. Je možné, že ten triger nastal ešte skôr. Uhm. Ešte sa to skôr zapísalo do tej
centrálnej nervovej sústavy implicitne. No a išiel skrze eh tie prenatálne perinatálne skúsenosti a on tam vlastne identifikoval takzvané eh štyri eh perinatálne matrice. Uhm ako sa nám formuje em eh formujú zážitky a ako ten pôrod prebieha. A častokrát vlastne vlastne zistil, že ľudia sa vracajú až do týchto peratálnych matríc a spätne potom vedel s nimi prebrať v rámci integrácie, že či ich aktuálny stav, problém, prežívanie mohol súvisieť až s takouto s takýmto zážitkom, ktorý vlastne im bol
neprístupný uhm bez eh rozšíreného stavu vedomia. Uhm. Hej. vlastne tie tie tie perinatálne matrice, to je vlastne dosť horor. OK. Keď keď si zoberieš, vieš ich zhrnúť nejak akože povedz, že o čom to je, lebo ja nemám potuchy. Jój, tak teraz o toto ťa navediem na cestu. Budeš si pozerať filmy. Dobre. [smiech] No ehm je ho tak akoby zaujímalo, že či niektoré hm konštrukty, ktoré máme o sebe alebo tendencie, či nemôžu súvisieť s pôrodným procesom a skrze eh prácu s
rozšírenými stavmi vedomia. On si to začal akoby všímať, že on tí ľudia sa tam vracajú a popisujú tieto zážitky, ktoré vlastne si doteraz nikdy nevedeli spojiť a odkiaľ pochádzajú. A a teda tam určite tie štyri eh perinatálne matrice eh majú skratku BPM, hej, basic perinatal matrices. A tá BPM1 je vlastne stav, ktorý eh označuje ako eh amnioce vesmír alebo oceánska jednota. Uhm. Čiže eh si predstavíš to hm to bábätko v brušku, hej? a v tej plodovej vode a ono si tam tak je a všetko je jedno.
Uhm. A všetko je fajn a všetko je láska, je tam kľud a nič nemusím. Vnímaš, ako ľudia na tých psychackých zážitkoch sa tam dostávajú, že vlastne som nič, som len také svetielko. Uhm. To je môj zážitok a všetko som ja a ja som všetko a je tu láska a je tu dobre a nič nemusím. Hej. taký hlboký zážitok eh domova. Domova, hej, presne. A to je tá to je tá prvá matrica toho tej oceánskej jednoty alebo amniocepptického vesmíru. Tam je ešte taká pohodinda, ale [smiech] potom potom prejdeš do druhej matrice a tam už začína vlastne začínajú
také, že kontrakcie, hej? Čiže eh už začína taký nejaký tlak a eh môže môže sa násobiť podľa toho, či sa odtiaľ dostaneme alebo alebo nie. A eh v tretej v tretej vlastne už je naplno spustený ako pôrod a ty prechádzaš pôrodnými cestami a ten eh stav je taká bezvýchodiskovosť. Uhm. Už ani tam, ani naspäť. Ani tam, ani naspäť. A eh je tam ten eh nehorázny tlak, hej, že musíš proste ísť a presne nemôžeš sa ani vrátiť a tam to ide ťažko, hej, že a
je to vlastne veľmi veľmi eh bolestivý eh skľučujúci zážitok. A potom je tá štvrtá matrica už samotný eh pôrod, čiže exit, kedy vlastne je prvý nádych, kontakt eh so životom a takéto tá takéto znovu splynutie, hej, to to narodenie samé o sebe. A ono tá teória tých matríc je extrémne dobre prepracovaná. To ja som povedala teraz, že 5%. Ale eh ľudia na psychadelických zážitkoch sa častokrát vracajú a vieme presne určiť do ktorej fázy eh sa vracajú. Vracajú sa tam, kde bol problém prípadný
a môže byť alebo tam, kde im bolo naposledy dobre. OK. Tak ako dieťa, keď eh príde do terapie hrou, má sedem, ale hrá sa, že chce byť bábätko. Uhm. Tak nejakým štýlom nám ukazuje, že tam bolo dobré, ale prečo keď máš sedem, tak ti naposledy bolo dobré, keď si mal dva. Uhm. A už a už sa z toho vieme pohnúť. A eh a množstvo množstvo symptómov a porúch súvisí s konkrétnou matricou, kde ten pôrod sa mohol zaseknúť alebo niečo sa
udialo. Hej? Eh, napríklad tá eh tá tá tretia matrica je taká najviac hm skľučujúca skľučujúca a tam naozaj, keď sa niečo udialo a ten pôrod bol hem nejako komplikovaný alebo zastavený alebo eh strašne dlho trval, tak hm ten človiečik ten človek mohol nadobudnúť pocit, že tade nie je východ, nič neexistuje. má a život je utrpenie. OK. Depresívny syndróm. Čiže [odkašľanie] už ten to depresívne ladenie alebo depresívny módm spracovávania nejakých frustrácií a
vyvinových konfliktov, zmien mohol už mať prvopočiatok niekde v tomto momente. Hm. že to je keď eh svietiš laserom 10 km dopredu a ty vlastne 5 mm to posunieš doprava, ale ty kdesi na konci svietiš úplne zrazu inde. Drobnou odchýlkou na začiatku, hej, že v tomto slovo som vau. To som nepočul o tom. Akože vedel som, že až tam sa dá dostať, hej? Ale o týchto matriciach nie. Hej. A my si to fakt ako neuvedomujeme. Ale ehm príklad eh eh poznám jednu eh dospelú ženu už fakt ako v v zrelom veku. eh veľmi inteligentná, šikovná
žena, tiež v pomáhajúcej profesii a ona skrze eh stav rozšíreného vedomia vlastne pochopila, prečo ona má tak ona dostáva doslova panický atak v tuneli. [smiech] a nevedela, že prečo, hej, že odkiaľ prišla tá fóbia z uzavretých priestorov, eh, že ona len vojde do tunela a pre ňu náročné šoférovať, hej, cez cez [odkašľanie] keď vie, že musí ísť cez tunel, lebo ona instantne cíti chlad po chrbte a cíti vyslovene, ako sa jej ježia tie chĺpiky a že už sa cíti, že eh ona tam zatuhne, zamrzne a že sa tam ani nedostane a chce to veľa práce pre ňu prejsť. eh keď musíš šoférovať tými
tunelmi alebo nejakými eh úzkymi miestami eh skľučujúcimi a do do výťahu nevjde a tak ďalej. Hej, že ono sa to zdá ako také halušky, že ale ja toto mám v tesku, ale toto nebude asi nie, to bude asi [smiech] inými faktormi, ale môže môže to mať absolútny súvis. A existuje, lebo ja ako ja nemám vôbec s týmto terapeutickým settingom skúsenosť. Ja som freestyler a ale, že keď niekto bol schopný ako keby dôjsť k poznaniu tohto, hej, že ok, asi som asi tu bol nejaký prúser, ktorý si možno, že viem preveriť aj s mamou, hej, že či som
nemal vieš problémový a ale je to, že aj tie psychadeliká okrem toho, že ti dajú poznanie, ti dokážu akože dokážeš vďaka tomu s tým pracovať nejakým spôsobom. Určite. A je a je fajn, keď presne tam je niekto, kto s kým to potom vieš rozobrať, že napríklad niečo také sa stane a ty zažiješ ten horor eh nejakej tej matrice a v daný moment nevieš, ale dajme tomu po nejakom čase to dozrie, to dozrie a ty si povieš, že ale a ja som si spomenul, že tá moja mama mi hovorila, že že ten pôrod bol peklo. A keď sa s ňou o tom máš príležitosť porozprávať, super. Lebo tam veľa vecí vlastne môžeš pustiť. Uhm. Hej, že to nie je tvoje, ale sa to
stalo. A to neznamená, že takto to musíš mať. Iný príklad. Eh h môže môže sa niečo udiať napríklad v tej druhej alebo tretej matrici, kedy sa ten pôrod musí zastaviť a musí zasiahnuť lekár vyššia sila a tá mama má pocit bezmocnosti, že to len musí vydržať a že vlastne ona nie je v tom procese aktívna a má takú beznádej, bezmocnosť, hej, odpojenie sa od toho procesu, že potrebuje niekoho iného a pristúpi sa k nejakému nejak nejakej sekcii alebo nejakému kliešť kliešťovému porodu váum extraktor, tak ten moment toho pocitu
tej mamy môže byť akoby zapísaný do tvojho telíčka, do tvojej centrálnej nervovej sústavy a tebe sa takto veci ako môžu diať, hej, že máš celoživotne pocit, že veci nemáš vo svojich rukách, že si tu vlastne bezmocný a len musíš vydržať. Uhm. A niekedy sa to naozaj takto deje tak akoby trans eh generačne, že získame eh nejaké vzorce alebo eh domnienky o sebe, ktoré vlastne ani nie sú úplne, že naše a je tam potenciál toho takéhoto healingu, ak na to viem dôjsť a viem to vlastne pustiť, že
uhm OK aj v tom v tom takom odpustení, že vlastne nikto za to nemohol, uhm sa to stalo. A bolo to na hovno, ale vlastne už dneska to mám pod kontrolou a nemusím čakať, kým ma niekto vytiahne zo sračky. Môžem z nej vystúpiť aj sám. Hm. A v tom je tá korektívna, že ty si možno ani nevšímaš ten pattern, že to tam je vlastne až až keď si ho všimneš vlastne, že vtedy z toho vieš vystúpiť, vieš sa rozhodnúť, vieš alebo začať. Niekedy to nie je o tom, že že zo dňa na deň, ale niekedy to je o tom, že že postupne si všímať a postupnými krokmi vlastne samému sebe dodám dôkazy o tom, že zvládam veci, že keď viem, že napríklad nikdy som nemal pocit, že mám svoj život pod kontrolou, tak čo konkrétne môžem začať robiť, aby aby
toto sa šlo prekonať? Uhm. Hm. Vau. To sú podľa mňa ako veľmi silné veci a preto je fajn sa na to pripraviť s niekým, kto je v tom procese s tebou, ale ktorý tiež si zachováva ten eh eh ten pocit, že neviem. Uhm. Čiže je zvedavý, chce ťa poznať, chce vedieť o tebe, pristupuje k tomu celému s rešpektom. A to nemusí byť ako také ujeté ezo eh nastavenie. Proste normálne ľudské bytie. Hej. Uhm. niekto tam je spolu v tom s tebou a vie eh ťa osanitovať v moment, kedy to najviac potrebuješ a poskytnúť ti tú korektívnu skúsenosť. To je podľa mňa akože super.
Čiže čiže čiže taký taký eh psychedelický eh asistent je vlastne taká trošku pôrodná baba. Môže [smiech] byť v niektorých prípadoch. Uhm. Sranda. No a a to si teraz dobre nahral k tomu, čo robí pôrodná baba. Ona príde len vtedy, keď už je akcia pôrodu, nie? Ona tam s tebou, to je šaman, ktorý kolo celého to stojí. Ona tam s tebou je tých deväť mesiacov. Ona ti hovorí, čo teraz sa môže diať, čo teraz sa môže, jak máš dýchať, jak máš cvičiť, čo má robiť manžel. Jak byť v pohode? Hm. Jak vytvorí to prostredie celé? Presne. Ostanitu je celé celé to prostredie. Hej. A a vlastne takizuje a ritualizuje ho. A takto vlastne by to by to malo byť. A jak som povedala, že
učí ťa dýchať, učí ťa eh vnímať si telo, do ktorej pozície chceš ísť, do ktorej nechceš ísť, čo chceš, aby kde ti aby dal tvoj muž ruku, kde ťa nemá chytať, hej, a tak ďalej. Čo ti pomôže, čo ti nepomôže, či tam chceš hudbu, či tam nechceš hudbu, aby si čo najmenej sama eh tomu stala v ceste. Presne. A už keď sa to deje, už sa to len deje. A je tam niekto, kto ti vlastne pomôže a ty môžeš pustiť. Hm. A len byť tak ako to dieťa, keď vie, že svet je bezpečné miesto, lebo mama s otcom tam sú vedľa a oni tam sú a ja sa tu môžem hrať a môžem tu byť a keď sa niečo stane, tak oni prídu. Hej? A prečo by sme to nemali mať v tom psychackom zážitku? Však to tam musí byť. Uhm. Tam musí byť
vau. Dýchanie je tá predpríprava. Ja by som napríklad veľmi odporúčala proste si všímať svoj denný režim a osanitovať život na základných úrovniach. Spánok, strava, pohyb, potom nejaké dýchanie, eh journaling, terapeutická príprava a eh možno ani nie ísť cez instantne cez látky, ale cez dýchanie, hej? eh nejaké holotropné eh dýchanie alebo grofovo dýchanie a je tam zase je to nácvik, ktorým sa vieš dostať do podobných stavov a môžu byť rovnako intenzívne a
je to nelátkové, ale ak náhodou potom usúdi eh ten terapeut alebo je to je to indikované, že ok, dostúpi sa do tej terapie, tak už vieš, čo máš robiť. Uhm. Hej? A vieš v akom procese vlastne si namiesto toho, aby aby eh droga zo srandy v tebe spustila procesy, o ktorých ty nemáš ani potuchy čo sa to vlastne deje. Čiže suma sumárum, ja som rada, že sa ešte nič nedeje a ja si myslím, že je to takto v poriadku. A v Česku to je vlastne ak teraz eh čo čo je čo je povolené terapeuticky, čo nie je povolené? No tak 2026 otvorili eh psyocibin a teraz je to v podstate v štruktúrovaní, že kedy, ako, za akých
okolností, v akom dávkovaní, pre koho, kto. OK. [smiech] že o tom sa rozhoduje ešte len ako keby áno, upravujú sa tie zákony, pravidlá a odporúčania, ale je to dosť dosť náročné, eh dosť aj frustrujúce, ale no je to proces, takto to musí byť a keď si to nechceme pokašľať, tak proste na začiatku asi to musí byť trošku prísnejšie. Uhm. Aby sme si boli istí. Uhm. Aby sa nič eh zbytočne nepokazilo. Hej. No však už posralo sa to párkrát, tak vlastne treba to teraz neposrať. A nemusíme zopakovať históriu. Uhm. I keď je to frustrujúce, lebo všetci by sme fakt už najradšej chceli, ale ja si myslím, že je to takto úplne v poriadku
a je tu oveľa oveľa viacej iných vecí, ktorým sa môžeme venovať na ceste k takémuto zážitku. A ja som za to, aby sme zachovali ten rešpekt k tým stavom a aj k tej látke, že má to byť niečo transformačné, tak si to aj zaslúži ten eh vklad a tú eh prípravu. Hej. prípravu. Hej. Eh ale áno, majú majú ten psyocibín. Hm. V ketamín je už je už dlhší. Fičí. Áno. Ketamín fičí. A a ty si si spomínala pred pred podcastom, že MDMAčko je je aktuálne pozastavené v Česku alebo
myslím, že svetovo. Môžem sa mýliť, lebo ako úplne nie som ja ten typ, ktorý teraz bude študovať každú novú štúdiu. Ja skôr chcem byť OK [smiech] v procese. Eh, ale eh hej h myslím, že je aktuálne pozastavené a potrebuje sa urobiť oveľa oveľa viacej štúdií, aby boli tie výsledky hm validné a hlavne aby bolo všetko osanitované pre a proti indikácie, kontraindikácie. Ale eh začína sa z DMT, čo si tiež neviem akože predstaviť, že v Česku alebo celosvetov. celosvetovo. Takže to musíš z DMT alebo DMT v NN DMT. To ja už neviem. Ty si chemik.
Eh, nie som chemik, ale tak je máš máš akože to, čo sa označuje ako DMT je NN DMT. A potom máš 5mo DMT. NN. NN. Nie. Hej. Hej, hej. OK. Lebo PMO je to je rovná cesta k Bohu. No alebo inde. [smiech] Vieš čo to akože keď nie PMO to nie je ani šanca nikde inde. To je to je že to je rovno rovno je bielo. Hej. Rovno je bielo a totálne ticho. No. Eh čiže cesta naspäť býva a cesta bohvie kam. Hej. [odkašľanie] Ale eh pri klasickom DMTčku, tak vlastne tam nejdeš rovno do toho whiteutu, ale tam sa ide cez nejaké vrstvy, máš šancu zamotať sa ako keby v rôznych mytologických a kadejakých iných vrstvách
a tak ďalej. Čiže asi s týmto predpokladám, lebo 5 mt. Ináže neviem, či eviduješ toho týpka, longevity týpka, Brian Johnson. Ach, on on teraz prišiel taký zrenovaný po psilo Cibíňa, že ide teraz on podstupovať ďalší pokus. Späťme od DMT. Pokus. Pokus. Hej. Idem postupovať pokus. Áno. Hej. Hej, hej. Ale ináč to je strašne zaujímavý paradox on eh s psychedelikami, lebo ja si myslím, že keď keď eh vieš, však psychedelika vlastne, keď u Johna Hopkinsa na univerzite sa robili, tak vlastne eh sa robili eh na ľuďoch, ktorí boli v terminálnom štádiu alebo ktorí proste už sa išli v sporiadať so smrťou a tak ďalej. A vo všeobecnosti akože taký hlboký mystický
zážitok, ale taký, že pokorný, dobre, dobre spracovaný, ti [smrkanie] fakt eh akože ako by som to povedal, že vyfúkne ti trošku strachu zo smrti. Uhm. Ale vlastne, že agenda napríklad toho Briana Johnsona akože nezomrieť, vieš, alebo že predĺžiť ak sa ak sa to len dá, pričom vyzerá ak upír. A to to je to je veľmi zaujímavé. Ja som veľmi zvedavý, že čo eh či ho to nejakým spôsobom zmení alebo nezmení to 5 odmt. Lebo psilocibin to je ešte také, že ja mu to prajem, [smiech] ale mňa mňa bavia tie hm memečka na sociálnych sieťach, kde je on a potom nejaký eh dedko na dôchodku zo Talianska [smiech] s takým fajným pupčekom. Fajne
spálený, hej, zošuverený, ale čilluje a to je život. vlastne takto by to eh malo byť. Hm. Ja si myslím, že ako to robí tento Brian, to je strašný stres. Uhm. Ako ja si to neviem ani predstaviť, že hm takú procedúru každý deň podstupuješ. To je taký tlak eh na to dôjsť k tomu výkonu, že veď on nám to vlastne všetkým chce dokázať, že on hej to vydrží dlhšie než my. eh redukuje redukuje vlastne životnú skúsenosť na metriky. Hej. A to je a a pritom keď keď sa pozrieme na na eh tie blue zones, tie modré zóny, Uhm.
nikto neberie nič. [smiech] Každý je a dobré jedlo. Dobré jedlo, ktoré dobré jedlo. Dobré jedlo a dobrá partia a dobrá hudba. ktoré si robia sami, že je tam tá komunita a babičky spolu varia a spolu máajú tie cestoviny a dedkovia tam pindajú na tie babičky a majú doče vta, hej, že hm chill. Jak jak ty si eh v nejakom realsku alebo videu raz povedal, že odmietam stres. Uhm. Zhon. Hej. Zon. To je to stres neodmietneš úplne, lebo akože stresuje n vieš je teraz svetlá na svete umelé. Hej. Ale zhon je niečo, čo eh niečo, čo odmietnuť môžeš. Môžeš sa môžeš sa
voľniť, keď sa dokážeš uvoľniť. Eh dokážeš sa naučiť zistiť, že koľko zhonu absorbuješ zvonku a nemusíš. Kedykoľvek sa môžeš rozhodnúť, odmietnuť. A to vlastne súvisí aj s tými stavmi, s tými mozgovými vlnami a tak ďalej, lebo vlastne keď už si dosť vyhrotený v tej bete a jedného dňa ti môže dôjsť, že hm a to nemusím. To, že to to nie je potrebné, hej? To nie je vôbec potrebné. Hej. A je to a nie je nie je to ani nie je to konštruktívne, nie je to produktívne, ale len ti to berie radosť zo života, keď ti príliš záleží na čom si. Príliš stačí tak akurát. Hej. [smiech] Tak prajeme aj Brianovi. Hej, Sesky, ďakujem veľmi pekne. Aj ja ďakujem.
Fú, dneska akože dlho sa mi nestalo, že tak veľa vecí nových, čo musím teraz začať študovať. Nemusíš. [smiech] Musím. To už sa nedá, vieš, že to je ak psychialický zážitok, že to už nezoberieš späť. To už to už to potrebujeme zintegrovať. Namčený. Hej. Ďakujem pekne. Ďakujem. [smiech]
Časté otázky
Čo je neurofeedback a ako funguje?
Neurofeedback je metóda, pri ktorej sa cez EEG sleduje elektrická aktivita mozgu a mozog dostáva spätnú väzbu (napríklad zvukový signál), keď funguje v optimálnom rozsahu frekvencií a amplitúd. Vďaka opakovanej spätnej väzbe sa mozog učí sám lepšie regulovať a vracať sa do zdravého stavu, čím sa podporuje neuroplasticita.
Prečo je téta frekvencia dôležitá aj pre dospelých?
Téta frekvencia (4-7 Hz) umožňuje symbolické myslenie, denné snenie, imagináciu a kreativitu. Je to most medzi vedomím a podvedomím, ktorý dospelí potrebujú na relaxáciu, meditáciu a spracovanie emócií, podobne ako ho deti potrebujú na hravé učenie.
Je meditácia vhodná pre každého?
Nie, meditácia nie je univerzálne vhodná pre každého v danom momente. Podľa Saskie Špirkovej záleží na aktuálnom stave človeka a jeho ceste – niekto potrebuje najprv iné kroky (napríklad prácu s telom, dychom alebo terapiu), než bude meditácia prínosná.
Aké riziká hrozia pri používaní psychedelík bez odborného sprievodu?
Bez sprievodu môže rozšírený stav vedomia aktivovať nevedomé traumatické flashbacky alebo perinatálne zážitky, ktoré človek nedokáže spracovať a integrovať. Výsledkom môže byť retraumatizácia, panické ataky alebo pocit uviaznutia medzi stavmi, keďže chýba bezpečné prostredie a korektívna vzťahová skúsenosť.
Čo je okno tolerancie v kontexte nervovej sústavy?
Okno tolerancie je rozsah aktivácie, v ktorom sa nervová sústava dokáže sama regulovať a vrátiť do rovnováhy po strese. Ak stimul prekročí toto okno, dochádza k dysregulovaným stavom ako freeze alebo kolaps, z ktorých je návrat oveľa náročnejší a dlhší.
Súvisiace videá
23 minPôst 16/8 z pohľadu neurovedy | BDNF, Amygdala a Strach
Prerušovaný pôst 16/8 podľa nových štúdií oslabuje spojenie medzi amygdalou (poplašným centrom mozgu) a…
46 min10 chýb v komunikácii so sebou, ktoré ťa potichu sabotujú
Väčšina vnútorného utrpenia nepramení z ťažkého života, ale zo spôsobu, akým so sebou hovoríme. Vlado Rožko…
30 minAk nevieš, ako ďalej, nerob túto chybu. Týchto 30 minút ti vráti kompas
Keď necítiš smer a si vyčerpaný, riešením nie je hľadať nový zmysel života, ale najprv sa zastaviť a…
18 minSkutočný zdroj života je vo vnútri tvojich buniek | Jaroslav Lachký & Metanoya
Mitochondrie sú pôvodne samostatné baktérie, ktoré žijú v našich bunkách a dedíme ich výhradne po matke.…
14 minToto je dôvod, prečo sa cítiš na hovno.
Opakujúce sa negatívne emócie (smútok, úzkosť, melanchólia) nie sú porucha, ale signál, že žiješ neaktuálnu…
19 min„Muž, ktorý ovládne jednu vec, ovládne svoj život.“
Spôsob, akým vykonávaš jednu obyčajnú, nikým nesledovanú činnosť, odhaľuje tvoj vnútorný vzorec fungovania v…