Ako rané roky formujú nervový systém a mozog dieťaťa?

0:01Tá naša centrálna [hudba] nervová sústava funguje ako taký semafor, hej? Dajme tomu, že my sme teraz v zelenej zóne, eh, kde sme vlastne eh, v takom tom dobrom vagálnom stave, sme relatívne vykľudnení, vedomí, vnímame sa recipročne, to znamená hm ty vnímaš mňa, ja vnímam teba, rozmýšľame o veciach, ale hlavne sme eh sociálne hem engaged akože eh sme tu v nejakom sociálnom prepojení, čiže eh vo v nejakom vzťahovom treťom prostredí medzi medzi tebou a mnou a tu sa dejú veci, hej, eh v nejakom pojmovom symbolickom priestore.

0:44A toto je taký zdravý stav, ale dajme tomu, že hm môžeš niečo povedať ty alebo ja, čo ťa trošku odpinkne, hej, odpáli a nejakým štýlom ťa to možno hm zafrustruje alebo niečo to urobí. Tak čo je ten ešte zdravý moment je na našom semaforre centrálnej nervovej sústavy oranžová. Uhm. Čiže už tam cítiš, že hm toto mi nesadlo, čo povedal, čo povedala. Už ma to trošku možno aj štve. A eh čo sa ti zapne? No ideš fight or flight. Hej. To sú také tie zdravné zdravé mechanizmy obranné eh v rámci toho okna tolerancie zdravého a eh z

1:27toho sa vieš vlastne mal by si sa eh vedieť celkom pekne vrátiť naspäť, hej? Ešte tak akože vedome, keď si to vieš všimnúť asi hlavne, hej? Tak keď si to vieš všimnúť, ale eh ako môžeš vykonať v rámci toho obranného mechanizmu fight or fly? Čiže môže ma to tak naštvať, čo povieš, že proste sa zoberiem a odídem. OK. Hej. Hm. Ale nemala by som v tom ostať. Uhm. Ďalších 20 rokov pôjdem presne, hej, že nezaškrniem v tom. Uhm. Eh alebo ti rovno môžem povedať, že tak to už bolo moc alebo sa pohádame, hej, nedajbože, [lapanie po dychu] ale vieme sa z toho dostať naspäť, hej. To je to je normálne, to je zdravé, ale

2:12mala by som sa vrátiť eh k sebe. Ale potom už je tá červená linka alebo h červená farba toho semaforu centrálnej nervovej sústavy a to už je v podstate stav, kedy ideme cez to okno. Čiže tam tam už je naozaj taký ten eh freeze, dajme ako obranné mechanizmy. Freeze, čiže také zamrznutie, hej? To už sú už ťa ovládne niečo v úvodzovkách. Hej. Áno, už nemáš ty v rukách eh, čo sa deje. Už už je to mimo tvojho riadenia. Eh, je tam nejaký freíz, hej? Čiže také nejaké zamrznutie, ustrnutie, eh, čo je v podstate ešte horšie. Po anglicky myslím, že to máme ako faun, čiže také ak srnka, hej, keď hraje eh

2:57mŕtvu, aby ju predátor nezjedol. že také vážne stavy, ktoré sa vlastne dejú pri vážnych životných [odkašľanie] situáciách, pri nejakom ohrození, kde my reálne cítime ohrozenie na živote, hej, že už ideš do takého vážnejšieho stavu alebo kolaps, hej, [odkašľanie] flop my to nazývame. Čiže eh kolapsový stav a tam už naozaj akože môžeš odpadnúť alebo eh napríklad u detí, keď sa to deje, tak sú to deti v predškolskom veku, ktoré častokrát horúčkujú, hej, majú tie eh z ničoho nič horúčkové stavy a potom idú do vyčerpania úplného, hej? OK? Čiže taká taká nezdravá regulácia uhm eh toho centrálneho nervového systému,

3:40že idem, idem, idem a potom pš kolapsnem, hej, alebo ochoriem. Hm. OK. takej ešte zdravej línii a to už úplne, že nechceme ísť do tých červených liniek, do tej červenej farby, lebo odtiaľ sa veľmi ťažko potom už vracia. To môže môže trvať dlhšie, hej? Musíme to vedieť eh si všímať, tak ako si povedal a vieme sa s tým potom hm hrať a vieme vieme to regulovať. No a eh keď keď my vyjdeme vlastne cez to okno tolerancie a nachádzame sa v nejakých hyper alebo v hipoch stavoch, na tej hlavičke, na tom mozgu, na tom ENGčku to veľmi pekne potom vidno, hej, tú disreguláciu. Neexistuje jedna cesta, ktorá je univerzálna pre každého.

4:24Mm. OK. Ten mozog sa v podstate eh vyvíja veľmi fascinujúco. Uhm. My až po 26. roku máme pekne diferencovaný mozog, eh, ako vidíš na tých obrázkoch farebných, hej, na všetky časti, kde v každej časti je iná frekvencia a výšky vĺn sú rôzne, majú svoje hodnoty, majú svoje normy, ale začiatok [odkašľanie] toho vyvinu mozgu začína v druhom, treťom týždni tehotenstva, hej, ako neurálna trubica. Ako sa ti vyvíja mozog eh z fázy v brušku? uhm cez eh proces narodenia. Tak ako sme si

5:08aj minule hovorili, eh náš mozog, keď sa narodíme, em nie je vôbec dovyý a v podstate novorodenec má reálne nejakých 25 až 30% eh veľkosti mozgu dospelého človeka a v tých prvých 1000 dňoch on ešte dozrieva, hej, sa tam eh dejú také tri veľmi dôležité procesy a to je tá synaptogenéza, čiže že eh prepájanie nervových buniek cez nervové dráhy, eh mielinizácia, čiže obaľovanie týchto nervových dráh takou eh tukovou vrstvou. Preto je vlastne dôležitá eh strava

5:51eh celkovo do života, aby ten mozog už od toho eh ranného vývinu sa učil čerpať elektrickú energiu z tuku a nie z cukru. Uhm. Uhm. Uhm. Hej. A omega-3 mastné kyseliny. Tak napríklad. Hej. Hej. Myslím, že že do veľkej miery vlastne z DHAč vlastne sa skladá eh vlastne majoritná časť toho tukového obalu v mozgu. No a čím je kvalitnejší ten tukový obal, tým kvalitnejší je prenos signálu a rýchlosť toho signálu. No a potom sa deje eh tretia hm alebo tretí taký proces, ktorý sa nazýva pruning alebo takzvaná synaptická

6:33prerezávka. Čiže eh ktorékoľvek spojenia synaptické do tých prvých 1000 dní neboli funkčné alebo neboli dostatočne posilnené, tak oni budú eliminované. Uhm. Hej. A hm čiže v tých prvých troch rokoch eh ten mozog prechádza h ešte brutálnym vývinom. Uhm. [odkašľanie] A ja si tak potom ako často hovorím, že bože, my tak veľa chceme v dnešnej dobe po tých deťoch, hej, že mňa to až tak ako zabolí. Niekedy, keď počujem, že 1 a pol ročné dieťa by už malo zvládať čo a čo. Nemalo by zvládať nič. Uhm. Má sa hrať a papať. Uhm. A to je všetko. A spať, lebo ono

7:17potrebujeme, aby ten vývin došiel. Uhm. Keď si pozrieš na tú zvieraciu ríšu, tak také teliatko sa proste narodí už takmer plne do vyvinutým mozgom a preto sa vie rovno postaviť a ide. Uhm. Hej. Ale nám to trvá, kým sa postavíme a ten vývin musí prejsť eh brutálnym brutálnymi zmenami, aby aby ten mozog vlastne nás zvládol postaviť. Hej. V podstate pri narodení do približne 2 a pol roka my máme celoplošne, to znamená po celej ploche mozgu. Čiže kdekoľvek by si dal elektródku, tak všade všade či už je to nad uškom alebo tuto takto

7:59prefrontálne alebo niekde centrálne, tak na celej ploche mozgu by sme mali zaznamenávať frekvenciu. Frekvencia je počet vĺn za sekundu, eh ktorá sa nazýva delta. A táto delta znamená produkciu vlny 0,5 až eh 3 Hz. Čiže čo to znamená? Eh keď toto je 1 sekunda, úsek jednej úsek 1j sekundy, tak eh za tú 1u sekundu chceme hm [odkašľanie] v tom okienku vidieť také také pekné tučné vlnky, maximálne tri. Hej? Eh, toto sa deje do tých 2 a pol roka približne a je to strašne pomalá

8:42frekvencia, taká vlastne taká spánková a že my my dospelí ju zažívame takisto. Presne. Áno. Ale iba počas spánku alebo počas vlastne nejakého náročného ochorenia, hej, že sme v tej delte. Ten mozog je vlastne veľmi, veľmi veľmi hypoaktívny pre náš vek, pre to bábätko, pre toho novorodenca je to eh životne nutná frekvencia, pretože v delte eh sa vylučuje čo? Rastový hormón a eh melatonín a potláča sa kortizol. Uhm. Hej? Čiže preto proste to bábätko potrebuje len svinkať, hej? slasne sa

9:26napapať a a len byť len byť, aby mohlo rásť. Potom 2, pol roku do v podstate 6,5 nastupuje druhá vývinová fáza, eh druhý typ frekvencie a to je téta. Čiže čo už ten mozog, to už máme dieťa, ktoré stojí, už prichádza do prvého vzdoru, už je trošku samostatné, skúša, nakoľko môže narušať hranice a nakoľko ešte potrebuje mamku ocka na dotankovanie, ale už sa chce hrať tak tvorivejšie. Už skúša, hľadá, badá svet, hej. Je to také také hm také pekné eh otvorené očká, čo by som mohol zdeštruovať,

10:09[smiech] s čím by som sa mohol zahrať, čo toto robí. A a toto eh tá téta je moja najobľúbenejšia frekvencia, lebo je životne nutná pre nás všetkých, aj pre eh dospelých ľudí na to, aby sme vedeli napríklad toto robiť, takto si tu eh hútať a rozmýšľať. eh aj symbolicky a vraciať sa vracať sa do nejakého pokojného režimu a meditatívneho a mať denné snenie. Prečo? Pretože v tom období 2,5 6, pol, kedy celoplošne máme už vidieť trošku rýchlejšiu aktivitu tettu, čiže mení sa nám to z tých pomalých vĺn na štyri až

10:53sedem vĺn za sekundu. Čiže v tej istej sekunde my teraz chceme vidieť štyri až sedem vĺn, čo stále je v podstate pomalá frekvencia, ale tých štyri až sedem to už je taká frekvencia, kde sa hm veľmi eh vyvíja symbolika. Uhm. [odkašľanie] Symbolické hravé myslenie, imaginácia, fantázia, predstavivosť, kreativita. Hej, to je tá fáza, keď si to dieťa predstavíš v takom veku, tak čo chce? Chce si niečo zobrať a sleduje to, skúša, čo sa s tým môže dať robiť. A môže to byť totálna blbosť, čo nám ako dospelým príde, že

11:37nie, s tým toto sa s tým nerobí, robí sa s tým toto. Sú tí ľavoohemisferálni. Uhm. Uhm. Ale deti by mali byť v tomto veku tak dominantne pravohemisférálne, hej? Čiže cítiť to bezpečí, že môžem sa tu hrať aj takto, čo vlastne nedáva logiku, ale môže byť, neviem, môžem hádzať kockou a hrať sa, že je to lopta. Uhm. Hej. Eh, a čo chcú robiť? Chcú nám to ukázať, zazdieľať pozornosť. Hej? Pozriem, bábätko sa alebo dieťa sa pozrie, pozri sa na rodiča, pozri sa, hej? Zdieľa pozornosť. A keď už zdieľa pozornosť, máme tu spoločný záujem, čo sa vytvára. spoločný tretí priestor a to je to, čo čo som hovorila pre nás na

12:21začiatku. Bez tej fázy my by sme toto nevedeli vlastne robiť. Byť tak akože to to social engagement by sme nevedeli vlastne mať, hej, že hej, pozri sa, čo ja mám. OK. Hej, čo si ty o tom myslíš. Uhm. A eh vtedy vlastne sa vyvíja a tá téta za to môže to podporuje, že sa toto deje. A čo sa deje? No my keď zdieľame niečo nejakú tuná hračku a sa na to pozeráme, tak čo ty urobíš ako rodič? Tak to okomentuješ. Aha, máš kocku. Uhm. A čo tá kocka robí? Jáj, ona sa guľa. Aha, to nie je kocka, to je teraz auto. OK. A tak ďalej a tak ďalej. A už eh recipročná komunikácia.

13:04dieťa začne skladať vety skrze tento tretí priestor, skrze túto symboliku, ktorá umožňuje, ktorú umožňuje tá teta táta frekvencia a začne sa pýtať milovanú otázku, a prečo a čo je toto a však to je super a eh a začne sa s tým s tým hrať a prejde do štádia, kedy vlastne eh už sa vie hrať samo v treťom priestore. On už toho rodiča tak úplne nepotrebuje. Je [odkašľanie] fajn, keď ten rodič z času na čas príde, okomentuje tú hru alebo pomôže rozvinúť. nenarúšajú, ale skôr ju rozvíja, ale už sa vie tak akože zabaviť samo. A to je vlastne perfektná

13:47predpríprava na pojmové myslenie, ktoré už potrebujeme, keď ideme do školy. Ja keď si viem predstaviť, že nejaká hráčka môže mať úplne inú funkciu a viem z toho niečo postaviť, eh v psychológii to niekedy nazývame aj právohemisferálna hra, čo podporujeme u detí. Čiže dám ti tu kocku, loptičku, kravu a v zdravej téte by si mal z toho vymyslieť ako dieťa nejaký príbeh. Hm. Hej. Pokiaľ na to budeš pozerať, že čo mám robiť s tou kockou? Hm. Už už šípeme bločik. To vlastne priamo naznačuješ, že ten stav priamo ovplyvňuje vlastne tú tvoju schopnosť v danom momente.

14:31Áno. Eh, schopnosť zdieľať pozornosť, symbolicky rozmýšľať. eh denne snívať, imaginovať, fantazírovať, eh kreovať. A toto všetko je eh kriticky myslieť a toto všetko je základ na to, že potom vlastne keď prídeme do školy alebo príde takéto dieťa do školy a tá pani učiteľka povie„No koľko je 2 + 2? Ehm, máš dve jabĺčká a Ferko má dve jabĺčká. Koľko máte dokopy jabĺčiek? Tak ty si musíš vedieť proste predstaviť za zatvorenými očami dve jabĺčká a dve jabĺčká štyri jabĺčká. Ale keby si nemal tú symbolickú fázu, tak to takéto pojmové učenie už si to vieš v hlavke predstaviť a nemusíš to fyzicky vidieť.

15:16Uhm. Hej. Tak by nešlo. Čiže tá tá téta je úžasná. Tým, že ja veľmi veľa pracujem s deťmi v predškolskom veku, tak eh my sa vlastne tú snažíme podporiť. Hej. Uhm. Veľakrát [odkašľanie] sa napríklad stane deti, ktoré majú oneskorený nábeh reči alebo sú na autistickom spektre alebo ten vývin celkovo neurovývin je oneskorený alebo niečím narušený. Eh neurodivergentné deti takisto častokrát túto tetu, že preskočia, [odkašľanie] že oni idú z delty, z úplne takej pomalej frekvencie na veľmi veľmi rýchlu. Hm. A tým pádom, keď oni nebudú trošku v

15:58tej téte, tak eh tie oblasti v mozgu, ktoré by mali z tohto em vlastne potom benefitovať a mali by sa tam eh mali by dozrieť, tak oni nedozrejú, hej? Lebo vlastne ten mozog tam nemá ten priestor na to a rovno skočí do nejakej rýchlej. Chýba mu ako keby kontext v tom slova zmysle. Hej. Hej. Hej. A pre nás, pre dospelých je tá téta takisto veľmi, veľmi dôležitá. K vieme, že aj prečo sa to deje, že prečo to dieťa preskočí? Akože býva to, že prostredie, výchova a tak ďalej alebo kopec, kopec eh rôznych faktorov a asi by bolo ťažké vypichnúť zopár eh lebo nevieme, nevieme. Je tam veľa veľa faktorov, ktoré to môžu byť od nejakých neurologických, hej, genetických,

16:43metabolických uhm eh ťažkostí. Áno, aj po po možno nejaké výchovné alebo nejaké náročné zážitky zdravotné, traumatické a tak ďalej. He, tu je dôležité povedať, že kedy ja sa viem takto ponoriť do aktivity. A tu trošku napichnem naspäť na tú koreguláciu, keď mám zdravé a bezpečné vzťahové prostredie, hej, keď ja vlastne sa môžem odpútať od tej mamy, od toho ocka, lebo viem, že už mám ten zážitok, že oni tu pre mňa sú a ja sa tu môžem len tak hrať. Uhm. Hej. Ale keď eh sa niečo udialo a to naozaj niekedy sú veci, za ktoré nemôžeme, hej, že hm neviem, napríklad časté hospitalizácie v prvých dvoch, troch rokoch

17:27tak to dieťa nemá zážitok bezpečného prostredia, že život nie je bezpečné miesto, lebo stále sa mi niečo deje. Tak ono musí, aby prežilo, musí vypnúť tú pravú hemisféru. Hm. Hej. A musí si to zracionalizovať. Hm. Počkaj. Čiže sa ti tento rozhovor páči, tak určite sa ti bude páčiť celá nezostrihaná, necenzúrovaná verzia tohto podcastu, ktorú nájdeš tuná.