Prečo sa cítim prázdno po scrollovaní a ako to súvisí s dopamínom?

0:00Ak máš už dosť frustrácie a prázdnoty z toho, že si opäť sľúbil s niečím prestať a zapár dni si v tom späť, tak ver mi, toto video si chceš pozrieť do konca. Možno bojuješ s pornom, s drogami, so scrollovaním na sociálnych sieťach alebo so sladkosťami, alebo možno máš len taký normálny, komfortný a pohodlný život. No aj napriek tomu cítiš takú zvláštnu plochosť alebo prázdnotu. No a možno si už narazil na internete na riešenie typu dopamínový detox. Mene stimulov, viac ticha, odpojiť sa od technológií a všetko by sa malo nejak zázračne opraviť. No a toto je presne to, o čom dnes nechcem hovoriť. Skutočný problém je v úplne inom mechanizme, ktorý ti dnes vysvetlím a až ho pochopíš, tak okamžite ti začne dávať zmysel, pretože celý čas si ho cítil, len si ho pravdepodobne nevedel pomenovať. By the

0:43way, toto je metanoja, brácho. Priestor pre ľudí odhodlaných vypnúť autopilota. Určite si už na internete z každej strany počul o pojme lacný dopamín. Hovorí sa o ňom v podcastoch, vo videách, v knihách o produktivite, ale málokto sa skutočne hlboko zamyslí nad tým, že čo to vlastne znamená. Dopamín nie je molekula odmeny sama o sebe, no za to dodáva ti citeľnú motiváciu, ovplyvňuje tvoje sústredenie, tvoju bdelosť a tvoju chuť a schopnosť pohybovať sa smerom vpred. No a pri lacnom stimule, teda pri lacnom dopamíne, však tento signál dostaneš bez toho, aby sa čokoľvek reálne v tvojej realite zmenilo alebo posunulo vpred. Jednoducho si to môžeš predstaviť tak, že večer automaticky vytiahneš telefón a začneš scrollovať a cítiš taký ten malý

1:28impulz, že niečo sa deje, na niečo si sa napojil a máš pocit, že život nejakým spôsobom plynie. Ale keď tú aplikáciu zavrieš, tak zostane v tebe zvláštny pocit, zvláštne jemné napätie, ako keby si bol v nálade o úroveň nižšie, než si bol skôr, než si ten mobil otvoril. a prakticky nič si nepokazil, ani nič dramatické sa nestalo, no ale zrazu proste máš pocit, že potrebuješ ešte zrazu čosi doplniť alebo dorovnať hladinom čohosi nepomenovateľného. A teraz si to pre kontrast porovnaj s niečím, čo ťa naozaj stojí reálne energiu. Keď napríklad vlezieš do studenej sprchy, to je perfektný príklad. Prvé sekundy sú veľmi nepríjemné. Zrýchli sa tvoj dych, tvoje telo sa stiahne, začneš sa ako keby brániť. Ale keď vyjdeš z tej sprchy von, tak necítiš žiaden mínus v nálade ani v energii. Naopak, cítiš výrazne vyššie

2:12množstvo energie a necítiš potrebu čokoľvek dopĺňať. Cítiš takú vdelosť a zvláštnu čistotu v hlave. No a rozdiel nie je v intenzite zážitku, ale je v tom, či sa za ním skrývala skutočná zmena, nejaký náklad, nejaká investícia energetická a či tam bolo nejaké riziko a či tam došlo k nejakému reálnemu uzatvoreniu. Veď lacný dopamín je simulácia smeru. Vyzerá to ako progres, ale nič si v skutočnosti neposunul. A práve preto po ňom častokrát prichádza to také tiché mínus, taký zvláštny nepokoj, taká prázdnota a častokrát až doslova emočná bolesť, ktorú sa snažíme znova a znova prehlušiť ďalším stimulom. Tejto spleti pocitov prázdnoty a demotivácie hovoríme after reward pain

2:56alebo pomenová bolesť, ktorou doslova tvoj mozog teba trestá za v úvodzovka lacný dopamín. totižto táto poodmenová bolesť je správa, ktorou ti tvoj nervový systém priamo komunikuje, že toto nie je správna cesta, toto ťa nikam nevedie, toto nie je to, čo v skutočnosti potrebuješ. A tá bolesť alebo tá prázdnota, ktorý pociťuješ, nie je trestom za potešenie. Je to navigačný signál. Niečo hlbšie a inteligentnejšie v tebe sa pokúša udržať ťa na správnom smere. Dnes máme k dispozícii obrovské množstvo jednoduchých stimulov, ktorými sa túto poodmenovú bolesť alebo prázdnotu snažíme symptomaticky vyliečiť alebo nejakým spôsobom ju prekryť.

3:39Napríklad si pol hodinky scrolluješ po Instagrame a zrazu zacítiš taký pocit prázdnoty. Tak vypneš tú sociálnu sieť, ale zapneš nejakú inú. A po tej druhej sociálnej sieti cítiš väčšiu prázdnotu, tak si urobíš napríklad kávu alebo dáš si nejakú sladkosť a po tejto káve alebo sladkosti si nepokojný, tak si dáš cigu. A keď si nepokojný po cig, tak si dáš, ja neviem, znova nejakú sladkosť. A keď si nepokojný po sladkosti, tak eh neviem, možno skúsiš porno a po si znova nejaký prázdnejší, tak skúsiš znova sociálne siete. V každom prípade skončíme, ak si na tých sociálnych sieťach alebo pri nejakom inom podobnom dopamíne. Týmto však nepočúvame správu, ktorú nám táto prázdnota prináša. Toto je nevedomé ignorovanie životne dôležitého impulzu, ktorý nás bolesťou informuje o našom životnom smerovaní,

4:23ktoré trošku zišlo z cesty. Čiže ďalšia prirodzená otázka na mieste je táto. Podľa čoho mozog rozhoduje, ktorý dopamín si zaslúži odmenu a ktorý trest, čo sú tie kritériá? No a táto otázka nás privádza k pojmu, ktorý je jadrom celého tohto videa. No a pojm, o ktorom sa bavíme, znie trošku filozoficky a je ním ontologická váha. Ale za týmto filozoficky znejúcim slovom sa skrýva čisto biologický mechanizmus. A keď ho pochopíš, tak budeš ho vidieť všade, v každej aktivite, v každom tvojom rozhodnutí, v každom jednom pocite. Slovo ontológia pochádza z gréčtiny. Ontos znamená bytie. To, čo je, to, čo existuje. Ontológia je teda veda o tom, čo je skutočné. Niečo sa zdá, niečo sa

5:05javilo, ale to, čo v skutočnosti bolo. A tvoj mozog robí presne toto hodnotenie neustále v každej jednej chvíli, aj v tomto momente. A deje sa to podprahovo, bez tvojho vedomia. A tvoj mozog sa nepýta, že či tá činnosť, či ti je príjemná, či ťa baví, ale že či sa stála naozaj. Má táto skúsenosť, váhu v realite alebo je to len simulácia, je to len ilúzia. No a na základe tohto hodnotenia rozhoduje, koľko dopamínu sa v tvojom obehu uvoľní, ako dlho sa bude v tvojom obehu držať a hlavne či po jeho odznení budeš čeliť bolesti a prázdnote, teda hlbokému poklesu dopamínu alebo nie. Ontologická váha je teda miera, do akej tvoj mozog rozpozná skúsenosť ako

5:48skutočnú, záväznú a relevantnú pre tvoje prežitie a rast, čo je vlastne to, čo vo svojom živote najviac chceš a potrebuješ. No a čím viac týchto hodnôt alebo senzorov je aktívnych naraz, tým vyššia ontologická váha je prísúdená tomu, čo momentálne robíš. Prvý signál je energetická investícia. Mozog nezisťuje, či ťa to bavilo, ale zisťuje, či ťa to niečo stalo. Koľko energie si investoval, aké množstvo kalórií alebo aké množstvo ATP sa spálilo. Ak si nedal nič, tak mozog to spozoruje ako hru na progres, ako simuláciu, ako ilúziu. Preto napríklad zdvíhanie zavážia, niečo stojí. páliš pritom kalórie, páliš priom energiu a cítiš únavu. Naopak, scrollovanie má takmer nulovú ontologickú váhu, pretože ťa nestojí

6:31vlastne takmer žiadnu energiu. To, čo ťa niečo energeticky stojí, mozog berie vážne. To, čo nestojí nič, mozog berie ako ilúziu. Druhý signál sa týka času. Mozog sa pýta, že či tá udalosť alebo tá činnosť, ktorú robíš, má svoj začiatok, priebeh a koniec. Ak má skúsenosť alebo činnosť, svoj jasný začiatok, priebeh a záver, tak mozog si povie hotovo, vybavené. Tak to rozpoznáva skutočnosť. Takto vie, že to bol skutočný krok. Napríklad keď ideš na tréning, tak prídeš, odcvičíš a skončíš. Alebo keď makáš na nejakom projekte, tak začneš, pustíš sa do toho, pracuješ na tom a ukončíš to. Ale scrollovanie po sociálnych sieťach takto nefunguje, pretože nemáš jasný koniec. Prakticky nie je tam, nie je tam ten moment, kedy

7:14doskrš a povieš si, aha, ok, vybavené, už som to prešiel celé. A keď tam proste nie je tento záver, keď tam nie je tá jasná bodka, ktorú ty zažiješ, ktorú zažije tvoj mozog, tak mozog vie, že sa nič nedokončilo. A čo sa nedokončí, to mozog nedokáže počítať ako skutočný posun, keď sa to jednoducho neskončilo. Tretí signál je telesné zapojenie alebo telesná prítomnosť. A ak sa niečo deje len v hlave, len ako myšlienka, len ako obraz na obrazovke, tak táto ontologická váha je nízka. Ak sa však činnosť deje v tele, ak sa prejaví v dychu, v napätí tvojich svalov, v srdcovom tepe zvýšenom, tak ontologická váha danej akcie prudko rastie. Telo je pre mozog potvrdením reality, že to, čo sa deje, je skutočné. Štvrtý signál je riziko a neistota. Mozog vníma realitu ako niečo,

7:59kde výsledok nie je vopred istý, kde jednoducho môžeš zlyhať, kde môžeš byť odmietnutý, kde skutočne záleží na tom, čo spravíš, kde ponesieš následky za svoje rozhodnutia, kde výsledok jednoducho nie je istý. Keď výsledok toho, čo robíš, nie je neistý, keď napríklad klikneš na video a vieš, že ho uvidíš, tak nie je tam riziko. Alebo keď kritizuješ a nadávaš na ľudí v komentároch ako majster sveta bez rizika, že by ti za to niekto prišiel rozbiť hubu, nie je tam riziko a teda nie je tam ontologická váha. Mozog to vyhodnotí ako simuláciu. No a piaty signál je spätná väzba a dôsledok. Mozog sa pýta, že či sa zmenil stav sveta alebo tela. Dostali sme odpoveď od reality. Napríklad únava po výkone je spätnou väzbou alebo reakcia druhého človeka v ťažkom rozhovore je spätnou

8:43väzbou alebo akýkoľvek posun v projekte, na ktorom makáš, je spätnou väzbou. Aby sa nám to jednoduchšie zakotvilo, povieme si tri príklady. Napríklad konzumácia porno ako extrémny príklad. Pri konzumácii porno nejde o žiadnu veľkú energetickú investíciu, nie je tam žiadne riziko a telo mimo tvojej ruky a pohlavného strojenstva sa nezapája takmer nijako. Nie je tam žiadna spätná väzva od reality, nie je tam žiadne prehĺbenie akéhokoľvek vzťahu a nedochádza ani k plodeniu dieťaťa. To znamená, že výsledkom je takmer nulová ontologická váha. Mozog síce dostane signál, že tu je niečo hodnotné, ale je to bez akéhokoľvek reálneho základu. A to je presne ten problém. Naopak, napríklad silový tréning alebo v mojom prípade práca s palicou alebo s mebalom alebo s gadou, to je taký nástrojk, s ktorým ja cvičím, s ktorým sa švihahá, je to pomerne vysokej váhe, tak tam je

9:28vysoký energetický náklad, má to jasný začiatok, priebeh a koniec a je tam silná spätná väzba práve od tej činky. Je tam zároveň reálne riziko zlyhania alebo nejakého zranenia sa. Napríklad s takou gadou, keď sa švihneš po hlave, tak si reálne ohrozený na živote. No a hlavne je tam nejaký reálny výsledok, nejaký dôsledok. Si unavenejší a svaly ti rastú alebo naberáš silou. Tomuto mozog priradí vysokú ontologickú váhu a dopamín, ktorý príde po takomto tréningu, je zarobený a preto takýto dopamín, tvoj dopamínový systém doslova zastabilizuje a lieči namiesto toho, aby ho rozkladal. A ešte príklad z jedného sudku, napríklad ťažký rozhovor. Povedať niekomu pravdu, ktorú nechce počuť alebo nastaviť hranicu alebo povedať nie prvýkrát v živote. Všetkých päť signálov ontologickej váhy tu je. Je tam

10:12emocionálne riziko, má to neistý výsledok. Tvoje telo je v napätí. Je tam priama spätná väzba od druhého človeka. To znamená, že má to vysokú ontologickú váhu. A práve to je dôvod, prečo sa po ťažkých rozhovoroch, do ktorých sa nám nechcelo ísť, keď do nich pôjdeme a do nich pôjdeme odvážne, tak vo finále sa cítime živší, nie mŕtvejší. A teda ontologická váha je biologický rozdiel medzi skutočnou skúsenosťou a simuláciou. A mozog tento rozdiel pozná aj vtedy, keď ty nie. Takže teraz vieme, čo je to ontologická váha. Ale čo väčšina ľudí netuší, je, že ak dostávaš dopamín bez tejto ontologickej váhy, tak mozog to nevyhodnotí ako skutočný progres, vyhodnotí to ako chybu. A na to, aby predišiel tejto chybe, zasiahne spomínaným after reward painom alebo poodmenovou bolesťou. Toto sa konkrétne

10:57deje cez downreguláciu alebo desentivizáciu alebo zníženie citlivosti tvojich D2 dopamínových receptorov. Mozog znižuje citlivosť na dopamín, aby kompenzoval lacnú opakovanú stimuláciu. Teda takýmto spôsobom sa mozog snaží maximalizovať pravdepodobnosť, aby si v danom smere nepokračoval ďalej, pretože vie, že to nie je správna cesta. A výsledok nie je len to, že cítiš menej. Je to skôr tak, že taký tvoj správny vnútorný kompas, na základe ktorého cítiš, čo je správne v tvojom živote, začne slabnúť. veci, ktoré by ťa za normálnych okolností motivovali, napríklad tréning, učenie sa alebo eh práca na nejakých svojich projektoch, už zrazu nie sú také silné a lľakavé. Zrazu tam nevidíš taký veľký význam, ako keby si stíšil hlasitosť tých správnych vecí,

11:40ktoré ťa inšpirovali v tvojom živote. No a na to, aby si vôbec niečo cítil, potrebuješ vždy silnejší stimul a silnejší podnet alebo rýchlejší podnet. A čím častejšie si zvykáš na tieto silné stimuly, ktorými sa snažíš prekryť túto prázdnotu, tak tým menej ťa dokážu potešiť tie obyčajné, ale dôležité kroky v tvojom reálnom živote. No a tento stav má svoje meno. Hovoríme mu anhedónia. Anhedónia nie je depresia v klineckom slova zmysle. Je to taká tichá neschopnosť cítiť radosť z vecí, ktoré by ti ju priniesť mali. Dokončíš projekt a nedeje sa nič. Alebo odmakáš tréning, máš päť minút dobrý pocit a potom je to fuč. alebo niečo sa ti v živote podarí a ty si akýsi plochý a necítiš necítiš radosť a nevieš sa za to sám pochváliť. Mozog nepodporuje to, čo ti je príjemné,

12:23ale podporuje to, čo zvyšuje tvoju kapacitu niesť realitu takú, aká je. No a skutočná realita si vždy vyžaduje tvoju energetickú investíciu, prítomnosť tvojho tela. Vyžaduje si, aby prebiehala v čase a skončila v čase a nesie istý druh rizika. To je ontologická váha. No a tu sa častokrát ponúka ako riešenie práve dopamínový detox alebo nejaký druh askézy alebo niečo tomu podobnému. Avšak dopamínový detox za odpojenie sa od technológií samotný koreň problému naozaj nerieši. Pretože keď niečo len odoberieš, tak tvoj mozog si vždy nájde náhradu, pretože chce napredovať vždy. Keď zrušíš Instagram, prejdeš na YouTube. Keď zrušíš YouTube, tak prejdeš na jedlo. Alebo začneš to kompenzovať ehm nejakým workoholizmom vo svojej práci alebo nájdeš si niečo iné. Dopamín

13:07je navigátor a ten vždy musí smerovať niekam. A keď ty mu nedáš smer, tak sa zaručenie chytí najbližšej dostupnej veci, ktorá je dostatočne stimulujúca. Preto jednoduchý zákaz odrhnutie sa od technológií nestačí. Nesmiem vždy len zvýšiť túžbu a potrebu a preto sa detox častokrát stáva plytkým riešením, ktorý znova len prekrýva symptómy oveľa hlbšieho problému. No a aký je to problém? Je to absencia jasnosti a smeru. totižto väčšina ľudí si nikdy nepoložila otázku, že kým sa chcem stať, čo chcem v mojom živote budovať, aké hodnoty chcem stelesňovať alebo prinášať do tohto sveta, aké problémy chcem vo svojom živote a potrebujem prekonať a aká každodenná prax ma k tomuto privádza

13:51alebo maximalizuje pravdepodobnosť, že to, čo chcem vybudovať, jedného dňa vznikne a nemusí to byť nejaký jasný konkrétny cieľ vo forme luxusnej vily alebo luxusnej dovolenky či auta. Len viem aspoň zhruba vedome, kam môj život smeruje, kam ho ja smerujem. A len spomeniem, že toto platí bez ohľadu na tvoj vek a bez ohľadu na to, koľko si už toho v živote vybudoval, postavil a tak ďalej. V každom jednom momente svojho života potrebuješ mať jasný smer, kam ideš od tohto momentu ďalej. Ja sa zvyknem často ľudí pýtať tieto otázky a v drvivej väčšine prípadov mi ľudia odpovedia nejasne alebo vôbec. No a nie je tomu tak preto, že by sme neboli hodní veľkých či dobrých vecí, ale je to častokrát jednoducho len preto, že sme

14:36si nikdy nedoprejali a nevytvorili podmienky, v ktorých sa dá odpoveď na tieto otázky dobre počuť. No a tu je ten paradox a pasa dopamínu zároveň. Ak chceme sa vydať na cestu činností a skúseností, ktoré majú skutočnú ontologickú váhu a sú v súlade s tou našou cestou, ktorá je pre nás tá pravá a reálna, tak potrebujeme istý čas bez stimulu. Potrebujeme mať z času na čas vytvorený priestor, kedy sme sami. Potrebujeme byť chvíľku sami. Potrebujeme sa občas vybrať na prechádzku bez slúchadiel, bez podcastov, bez druhých ľudí. Alebo si posedieť sám doma v tichu s perom a papierom a začať si formovať nejaké prvé smerníky alebo méty alebo ciele alebo nejakú predstavu života, ktorá znie dostatočne vzrušujúco na to, aby mnou

15:19dnes pohla. A pripomínam, že to bez ohľadu na to, aký život dnes žiješ. Lenže práve toto si kvôli lacnému dopamínu neumožňujeme. Neustále sme bombardovaní obsahom a hombou za ďalším stimulom, ktorým prekrývame prázdnotu, ktorá vznikla po tom predchádzajúcom. A týmto vždy len umlčíme signál, ktorý nás mal naviesť na tú správnu cestu v živote, ktorá je pre nás tá pravá a skutočná. Na táto rádoby závislosť na stimuloch nie je chorobou. Je to naším celospoločenským symptómom absencie Smeru. Do veľkej miery je to symptóm absencie iniciačných rituálov, ktoré po celé tisícročia bývali bežnou súčasťou dávnych civilizácií a umožňovali vedome privítať mladistvého človeka do

16:02dospelosti, kde preberá plnú vedomú zodpovednosť za svoj smer, za kráčanie v tomto smere a za svoje vlastné správanie a dôsledky tohto správania. Dnes sme v západnom svete tieto iniciačné rituály opustili úplne alebo sme ich zredukovali na nejaké birmovné pomazanie bez akéhokoľvek prebudenia do reality suverénnej ľudskej bytosti, ktorá objavuje a udáva svoj vlastný smer podľa vlastných kritérií. No ale čo s tým? Sú také tri kroky, pomocou ktorých cca môžeš sa z týchto vecí vykopať. Za prvé potrebuješ znížiť šum, ale nie len tak, že dopamínový detox, ale zo správneho dôvodu. Nemusíš sa stať rovno mníchom, ale dobre vieš, že trošku možno obmedziť

16:46to scrollovanie porno sladkosti, drogy alebo seriály, ktoré pozeráš do 3:00 ráno, by šlo trošku na tom ubrať. A znížiť tieto stimuly potrebujeme hlavne preto, aby si vytvoril priestor na počutie seba. Dopamínový systém, ktorý je chronicky prehlený, nedokáže cítiť slabé signály. nevie rozpoznať, čo skutočne chceš od svojho života, od toho, čo si momentálne žiada tvoj aktuálny vrtoch. Prakticky najväčší pakový efekt má, keď dokážeš prvú hodinu dňa a poslednú hodinu dňa stráviť bez mobilov a keď ideš na záchod a keď ideš konzumovať svoje jedlo, nebrať so sebou mobil, nepoužívať mobil a nekonzumovať tam žiaden obsah. to takto vytváraš rituálny priestor preto, aby si mal na dennodennej báze priestor a čas a ticho, aby si bol schopný počuť svoje vlastné

17:30myšlienky, pocity a intuíciu. Ticho tu nie je cieľ, ale je tu nástroj na diagnostiku svojho vlastného smeru. Druhý krok je práca na vyjasnení smeru. Potrebuješ si sadnúť a reálne si sadnúť, nieelen v hlave, nielen sa zastaviť pomedzi nejaké tasky, ale vytvoriť si priestor, kde budeš nerušený a budeš mať priestor uvažovať a kde budeš možno mať priestor zobrať si pero a papier. A potrebuješ si odpovedať na otázku, že kým sa chcem stať. Niečo chcem možno dosiahnuť, nie aký konkrétny cieľ chcem splniť, aj keď toto môže byť toučasťou, ale aký človek chcem byť, aké hodnoty chcem stelesňovať, akú kapacitu chcem mať a aký druh prítomnosti alebo energie chcem v tomto živote stelesniť, čo sem chcem priniesť, v čom chcem byť dobrý, čo je to dostatočne vzrušujúce na to,

18:14aby som si dneska povedal, že ok, na tomto sa oplatí makať. Musíš zažiť ten pocit. Keď nezažiješ ten pocit, tak tá tvoja vízia, tá tvoja predstava je veľmi slabá. Sila tej vízie musí byť dostatočne silná, aby dnes tebou pohla. Vnímaj svoj nervový systém v kontakte s tou víziou, na ktorej pracuješ. A vnímaj, že kedy tam dôjde k tomu dostatočnému vzrušeniu, že toto keby som zažil, tak všetky problémy, ktoré dneska mám, sa mi oplatí prekonať. A takúto víziu potrebuješ stvoriť a môže byť vágna. Nepotrebuješ ju nejak ultra upratanú, mať ju nejak presne spísanú, ale potrebuješ tam mať nejaké záchytné body, že čo chceš byť láskavejší človek, chceš byť odvážnejší človek, chceš mať schopnosť kultivovane rozprávať pred ľuďmi alebo uvažovať, chceš byť rešpektovaný alebo ja neviem. Jednoducho

18:57potrebuješ ty sám prísť na to v tichu. Nedá sa to napočúvať od niekoho iného. Ty sám so svojím tichom potrebuješ stráviť čas, aby si si tieto veci vyjasnil. Sú to najdôležitejšie a najvitálnejšie informácie pre tvoje životné smerovanie, ktoré ťa do veľkej miery dokážu vytiahnuť z toho bahna neustáleho sebauspokojovania, na ktorom teraz aktívne makáš. No a keď túto víziu máš aspoň zhruba zhruba stanovenú a samozrejme za jazdy ty ju môžeš upravovať, tak ale potrebuješ na základe tejto vízie stanoviť jednu až dve tri praktiky, ktoré dokážeš praktizovať alebo trénovať každý jeden deň, aspoň v nejakej drobnej miere, hoc pominute denne, nech je to minimálne jedna

19:41činnosť, ktorú dokážeš každodenne v malej miere robiť a musí to byť činnosť, ktorá má skutočnú ontologickú váhu, má nejakú energetickú investíciu, je tam telo, Je tam čas, je tam riziko a je tam dôsledok. A zároveň smeruje k tomu, kým sa chceš stať. Môže to byť tréning, môže to byť písanie, štúdium, čítanie knihy, tvorba, trénovanie niečoho alebo nejaké nové experimentovanie, čokoľvek, čo spĺňa všetkých týchto päť podmienok ontologickej váhy. Ak máš stanovenú víziu a jednu až tri činnosti, ktoré dennodenne dokážeš na nich pracovať, hoci v malinkej miere, lebo viem, že množstvo výhovoriek sa tu môže vyjaviť, že kto má aký komplikovaný život detí a tak ďalej, bla bla bla. Zažil som všetky tieto veci. Vždy sa to dá, ja som celé

20:25toto tu, celý celý tento kanál a celý ten enterprise, ktorý okolo mňa existuje, zakladal alebo začínal som s tým pracovať v časovo a finančne najbiednejšom období môjho života, kedy sme mali dve malé deti. Pracoval som v dvoch prácach, stavali sme dom a ja som točil tieto videá a pripravoval som tieto veci zhruba po 15 minútach každý jeden deň v noci, keď som bol totálne unavený, rozbitý. Ale vedel som, že je to v súlade so smerom alebo s víziou, ktorú ja chcem v živote stvoriť. A vďaka tomu sa deje to, že ak tá praktika má tú svoju ontologickú váhu, tak okrem toho, že tým nahrádzaš ten lacný dopamín, deje sa to, že stabilizujú tvoj dopamínový systém. totižto lacný dopamín ho

21:09destabilizuje, pretože zakaždým, keď zažiješ ten lacný dopamín po nejakom rýchlom a lacnom stimule, tak vlastne tvoj mozog ťa potriesta tým veľkým úbytkom, veľkým poklesom dopamínu, aby si sa cítil demotivovaný a ty potom to ideš platať nejakým ďalším stimulom, lebo nechceš byť demotivovaný, nechceš žiť tú prázdnotu. Keď máš činnosti a praxe, ktoré majú tú ontologickú váhu, teda nie je to činnosť zadarmo a je to ešte navyše v súvislosti s tvojím smerom, že súvisí to s tvojím smerom, tak to množstvo dopamínu v tvojom obehu sa z dlhodobého hľadiska zvyšuje a stabilizuje a ty nezažívaš tie výpadky, nezažívaš ten pocit prázdnoty a práve na to, aby si nezažíval ten pocit prázdnoty, potrebuješ mať smer. No a

21:52táto prax musí byť každodenná, pretože až opakovaním sa tvoj dopamínový systém naučí, že toto je sever, toto je smer. A keď tvoj dopamínový systém zistí, že toto je tvoj smer, tak začne ťa k nemu ťahať aj cez odpor, aj cez niekedy sa ti nechce, aj cez niekedy si rozptýrovaný. A toto toto je raketové palivo pre tvoje napredovanie v živote. Máš ho k dispozícii aj teraz, len ho nemáš omotané okolo vízie, kam by si ten život svoj chcel dotiahnuť. A je veľmi dôležité spomenúť, len spomeniem za seba, že to, čo sa dnes deje okolo mňa, je súčasťou vízie, ktorú som mal päť, šesť rokov dozadu. Dnes je moja vízia širšia. Tá vízia sa za jazdy trošku ukláňa doľava, doprava a rozširuje sa.

22:36Máš ďaleko jasnejšiu predstavu a vlastne kým žiješ, niet tu limitu. A teraz nejde tu vždy o to, že že potrebuješ zarobiť neobmedzené množstvo peňazí, ale keď zarobíš nejaké množstvo peňazí, začnú ťa zaujímať nejaké iné veci, začne ťa zaujímať tvoj dopad na prostredie, začne ťa zaujímať viac trošku tvoja tvoje vzťahy, začne ťa trošku viac zaujímať príroda a tak ďalej. U každého je postupnosť týchto vecí iná, ale niet toho konca. Ale problém je, že že veľké množstvo ľudí, keď vyjdú zo školy a zarobia nejaký ten základný peniaz, tak vlastne berú to, že ok, mám vybavené, stačí a vtedy si obeťou všetkých stimulov, ktoré sa na teba valia. Kým ty nemáš svoj jasný smer, kým ty nemáš svoju vlastnú agendu, tak ti garantujem, že makáš na sne a agende niekoho iného.

23:20Potrebuješ byť suverénny človek, ktorý si vytyčí svoju vlastnú cestu. No a samozrejme celý tento proces trvá nejakú tú chvíľku, kým sa doňho zabehneš, kým sa v ňom začneš cítiť fajn. Ale to, čo ti umožní byť na tej ceste čo najrýchlejšie a čo najviac ponorený je, keď dôveruješ proces. Na každotennej báze sa venujem do nejakej miery tej praxi, ktorá súvisí s tým, čo ja chcem v živote stvoriť. Toto ťa zmení na nepoznanie. No a tretí krok, ak máš problémy ešte s nejakými excesívnymi stimulmi, je začať si tieto stimuly triediť vo svojom živote. Keď už vieš, kde chceš ísť, tak môžeš sa pravidelne na dennodennej báze pýtať jednoduchú otázku. Pomáha mi toto ísť bližšie k mojej vízii alebo ma to od nej vzďaľuje?

24:05Nejde to o žiaden zákaz, o žiadnu askézu, o žiadne hrdinstvo, ale o normálny dospelý výber. Ak ťa niečo z z rôznych stimulov nabije a posúva ťa vpred, napríklad, vieš, že alkohol ti nerobí dobre alebo berie ťa z tej cesty preč. Ale dajme tomu, že keď si veľmi vyizolovaný od ľudí a máš nejakých veľmi dobrých kamarátov, s ktorými sa stretneš raz za rok, tak si vypiješ, lebo vieš, že na túto noc budeš pamätať ešte najbližší celý rok a z toho, aká atmosféra tam vznikla, vie, že budeš ťažiť celý budúci rok. Tak vlastne nie je to o tom, aby Vlado Rožko ti teraz povedal, či máš piť alebo nemáš piť a tak ďalej. Ty keď máš ten svoj vlastný smer, si suverénna bytosť, ktorá vie si reálne zhodnotiť alebo učíš sa byť byť

24:49presnejší v tom rozhodnúť sa, že či tento stimul, táto obeť teraz stojí za to, aby som sa vzdialil z tejto cesty. Niekedy navnímaš, že ten daný stimul ťa naozaj posúva vpred, ale v druhej väčšine prípadov, keď už poznáš ten smer, tak veľmi dokážeš byť citlivý voči tomu, čo ťa v tvojom smere, na tej tvojej trajektórii vpred neposúva. Ak ťa teda niečo príliš vyprázdňuje, tak to postupne obmedz. Nie preto, že by to bolo zlé, ale preto, že ti to berie energiu na tej tvojej ceste, ktorú ty chceš stvoriť vo svojom živote. Napríklad môžeš si namiesto sladkosti nájsť obľubu v ovoci alebo môžeš si preč prečistiť fit na sociálnych sieťach tak, aby tam neboli samé hocy a baby, ale aby tam bola edukácia, ktorá súvisí smerom, na ktorý si sa ty vydal. alebo nemusíš

25:33robiť ročný semen retention, že nebudeš teraz ejakulovať, lebo si to niekde čítal, že toto je najväčší hack na dopamín, ale začneš namiesto toho menej pozerať porná a začneš kultivovať svoju vlastnú erotiku, svoju vlastnú predstavivosť, ideš trošku viac zapojiť do toho celé telo namiesto toho, aby to bolo len nejaké mletie mäsa. A toto už nie je askéza. Toto je vedomé a dospelé rozhodovanie sa o činnostiach na základe smeru, ktorý si si sám vybral. A keď dopamínový systém dostane smer, stane sa veľmi zaujímavá vec. Lacné stimuly postupne nad tebou začnú strácať vplyv. Nie vďaka sile, vôle, ktorú si neviem kde na nejakom retreat nabudoval, ale preto, že tvoj systém začal konečne rozpoznávať, kde je

26:17skutočná ontologická váha a kde je smer, kde sú reálne dôsledky, kde je niečo, čo za to stojí a začneš to hlavne spoznávať aj ty. Čiže vo svojej podstate scrollovanie nie je problém. Problém nie je, že máš rád dobré veci, že niekedy máš rád príjemné veci, teplo, komfort. Problém je, že tvoj navigačný systém, ktorý je v tebe zabudovaný, blúdi bez mapy. A bez mapy bude vždy siahať po najbližšom dostupnom stimule, bode alebo uspokojení. No a ontologická váha je filter, cez ktorý tvoj mozog rozhoduje, čo je skutočné a čo je simulácia. A čím viac života tráviš v simuláciách bez energetickej investície alebo nákladu, bez tela, bez rizika, bez uzatvorenia a

27:01bez eh nejakých dôsledkov, tak tým menej dokážeš cítiť to, čo je skutočné a čo je v súlade s tebou. Riešením nie je detox. Riešením je jasnosť. Potrebuješ vedieť, kým sa chceš stať. nájsť si dennú prax, ktorá má váhu a ktorá smeruje k tomu a naviazať na ňu svoj dopamínový systém nie zákazmi, ale tým, že tvoj dopamínový systém bude mať smer a vie, že táto činnosť vedie k tomu smeru, na ktorý ja som sa vybral. No a keď tvoj dopamínový systém vie, kde je sever, tak prestaneš blúdiť a stimuly, ktoré ťa doteraz držali v špirále prázdnoty, stratia gravitačnú silu samé od seba. Toto je mechanizmus dnešného videa a môžeš s ním

27:45začať od dnes pracovať. Nie vďaka pôstu, ale vďaka jasnosti. A to je všetko, čo som chcel povedať. Volám sa Vlado Rožko a mojím cieľom je nakopávať riť strachu, neodváhe, prokrastinácii a tukovým bunkám pomocou vedy a úvah z môjho vnútra. Preto, ak s mojím cieľom súzneš, prihlás sa na odber tohto kanála a vidíme sa pri ďalšom videu.