Prečo dieťa vybuchne kvôli maličkosti a ako mu (a sebe) pomôcť sa upokojiť?

0:00To také prvotné bezpečie bolo, keď sme boli v brušku. Tam bolo to dieťa ohraničené, tlačené tými stenami, svalmy, presne vedelo, kde končí, kde má hranicu. Ľudia stále hľadali hacky, pri ktorých si nemusia pamätať veci. >> Potlačenie je jedna z fóriem regulácie. >> Tlak pôsobí na lepšie prekrvenie, regeneráciu, rýchlejšie hojenie modrým. To neurobí to dieťa. Hej. A to je to dôležité, čo my vlastne chceme, aby aj pochopili tí rodičia, že vy to máte v rukách. Propriocepcia je zmysel, kde vlastne určujeme hranice nášho tela. >> Kopec detí sa označuje za hyperaktívne, ale že to asi častokrát bude práve o tom, že proste on si potrebuje vybúchať kdesi prdel, o čosi. >> A vysvetľujem tým rodičom, že počúvaj, ale nie je hra ako hra. To, že ty mi tu

0:45hovoríš, ako ťa extrémne nebaví už 85.krát sa hrať na hasičov s autičkami. Ja úplne chápem, ale ty si tu od toho, aby si navrhol niečo, čo baví aj teba. >> Hm. Uhm hovíme, že v triede, keď je jedna biela stena, tak je to aké super. Deti sa tam vedia pozrieť a vedia tam mať tú pokojnú zónu. Všade majú nástenky, všade majú milión obrázkov, všade majú milión rôznych vzorov a farieb a to je proste jedno senzorické peklo pre tie deti. >> Mirka Juráková, Lenka Madudová, vitajte v Metana podcaste. >> Ďakujem. Ďakujeme. >> Eh, vás dve vo vašich profesiách myslím, že pretlo regulácia nervovej sústavy,

1:27táto oblasť a to, čo vás spojilo alebo to, čo eh z tejto oblasti, čomu sa venujete v rámci tejto oblasti je regulácia nervovej sústavy v rámci či už rodičovstva alebo vzťahov, ak tomu rozumiem správne, >> v rámci človeka. >> V rámci človeka. OK. by som povedala, >> lebo bavili sme sa tu trošku pred podcastom o tom, že lebo vy máte spoločný eh vzdelávací, ako to nazvať eh kurz alebo ale alebo produkt eh ktorým vlastne pomáhate eh rodičom trošku lepšie zvládať výchovu, zvládať eh požiadavky potreby dieťaťa, tak aby sa človek z toho nezbláznil. A ako sme sa bavili pred podcastom, že táto téma znie

2:11byť dosť ehm nezaujímavá pre človeka, ktorý častokrát aj pre človeka, ktorý je rodič, ale hlavne pre človeka, ktorý rodičom nie je, že prečo by sa čo by malo ako by malo môj život obohatiť poznanie toho, ako sa nezrútiť v prvom rade asi, že pri tej pri tej výchove a potom, že ako to robiť s čo možno najmenš najmenšou škodou a ideálne možno aj s tým, že to že toho malého človiečika pozdvihneme. A ja by som tu len chcel odkázať možno eh divákovi, že eh určite odporúčam si túto debatu vypočuť aj ako nerodič, pretože ja z mojej skúsenosti, čo mám deti, môžem povedať, že práve výchova dieťaťa je taká opakovačka toho, čo vlastne ja som zažil vo svojom zažil alebo nezažil vo

2:55svojej vo svojom detstve, vo svojej výchove, vo svojom vyrastaní a kde eh je je to je to skvelá ako keby skvelá bola opakovačka mojich vlastných potrieb a ktoré mi boli doručené, neboli doručené alebo boli doručené príliš a tak ďalej. A vlastne v tom v tom procese eh kde spoznávame, ako sa rozvíja mladý človek, vlastne môžeme spoznať to, ako sme sa vyvíjali my to byť pre nás >> uhm >> veľmi cenné a užitočné. Opýtam sa eh teba, Mirka, eh že ty si ty si sa venovala lekárskej praxi, ak ak a zbočila si trošku viac k tomuto eh, čo robíš teraz, >> hej?

3:40>> Prečo a čo ťa k tomu eh tiahlo? >> Tak eh ja som robila vlastne primárne s dospelými, som robila na urgente a internú medicínu >> a v podstate primárne ja som sa k tomu dostala cez záťažové pomôcky. >> Hm. tým, že môj partner mal firmu so záťažovými pomôckami a >> eh tým, ako nešla úplne medicína časovo dokopy s tým, že máme doma štyri deti. >> Uhm. >> Tak som si povedala, že ok, že asi z nemocnice na chvíľku preč, lebo teda predsa tie nočné to bolo časovo veľmi náročné a ja som taký perfekcionista, tak >> dajú sa, ja neviem robiť veci na polovičato. >> Uhm. Tak som začala v podstate vypomáhať im a prišli mi záťažové pomôcky ako

4:23niečo super doplnok aj do nemocničného prostredia. Čiže vlastne my sme to my sme začali do nemocníc chodiť do škôl a tým, že sme tomu také ako keby širšie využitie nachádzali a tým, ako sme komunikovali vlastne s rodičmi, s lekármi a eh takisto aj s učiteľmi, tak som zistila, že vlastne tá potreba toho, že ako funguje náš nervový systém, že veľa ľudí to vôbec nevie, vôbec netuší. Eh veľakrát sa práve riešia výchovy, riešia sa to, ako hovoriť s tými deťmi, aké slová používať. Ale eh pritom ideme ešte od o niekoľko vrstiev hlbšie. Ideme k tomu, ako funguje to telo, ako funguje ten náš nervový systém. A vlastne to je to, čo podľa mňa môže zmeniť úplne ten pohľad aj na tú výchovu, aj na celkové

5:08to fungovanie. >> Hm. A tu ma len zaujíma, že aké pomôcky, čo čo? Lebo pomôcky, ja si predstavujem, že deku. >> Áno, záťažové pomôcky. Buď je to teda taká základná aj prikrývka, ktorú pozná veľa [odkašľanie] ľudí, aj keď dnes je veľakrát spomínaná hlavne teda na spánok. mmento mýtus. >> OK, >> lebo je to terapeutická pomôcka, ktorá pomáha takisto k regulácii nervovej sústavy. Pôsobí na báze hĺbkovej tlakovej stimulácie, čo znamená, že takým rovnomerným tlakom na telo pripomína, ja by som to povedala, že objatím, >> čiže upokojuje, eh, zlepšuje, znižuje vnímanie stresu, stresovú reakciu, znižuje sa kortizol, aktivuje sa parasympatik. A ona je taká univerzálna.

5:51Dá sa používať veľa. Ja mám pocit, že vyše 50% ľudí vôbec, čo máme my, tak po ňou nespáva. Naozaj ju používa po práci. Príde na takú 20 minútovú reguláciu, že potrebujem sa vlastne po tej práci prestaviť na to domáce prostredie, vypnúť sa a začať fungovať. alebo mám stres naozaj, že počas dňa aj v tej práci to viem to viem využiť na takú predspánkovú hygienu pred telkou a potom už do postele vôbec s ňou nejde. Čiže to to je taký >> je to používané, že taká tá reklama, že je to taký biohack na spánok, ale skôr záťažová príryvka je taká tá pomôcka >> skladačka pucle do toho celého do tej celej regulácie. A okrem teda prikrývky, my tým, že sme boli v školách,

6:35vychádzame hlavne teda z autizmu. My sme vyšli alebo teda zaťažé prikryvky všeobec nevznikali hlavne pre deti s autizmom, kde je tá to zmyslové vnímanie úplne iné. Je tá citlivosť eh a tie jednotlivé podnety úplne inak vnímané. Čiže [odkašľanie] oni tento hlboký tlak im robí veľmi dobre, ale postupne sme zistili, ako ten nervový systém preťažený dnes v podstate každý z nás, >> tak eh že tie záťažové pomôcky naozaj pomáhajú všetkým a tým, že deti s autizmom veľakrát aj v školách používali tie pomôcky počas vyučovania. Len áno, keď si prikrytý prikrývkou, ťažko sa ti pracuje, ti to. Čiže my prichádzame s takými malými pomôckami, ktoré sa budajú uložiť na stehná, na ramená a deti vlastne ich majú naozaj počas vyučovania. Pracujú s nimi, vedia sa

7:19lepšie sústrediť, vedia sa lepšie koncentrovať, pretože sú ukotvené, uzemnené, vedia, kde im končí telo a vedia oveľa lepšie spolupracovať. >> Vau. A čo je tam na tom tá kľúčová vec? Akože hm čo je ten čo je ten konkrétny signál, vďaka ktorému človek dokáže sa cítiť byť, že územenejší alebo uregulovanejší? Je to tlak alebo, >> že to pripomína objate alebo tlak? Áno, v podstate je to tlak, ale ten tlak musí byť rovnomerný, nie je to, že hocijaký tlak. Eh, vychádza to, keby som povedala, ešte z pocitov v brušku, lebo keď si zoberieme náš nervový systém, vlastne potrebuje sa cítiť bezpečne. >> Uhm. >> A to také prvotné bezpečie bolo, keď sme boli v brušku. Tam bolo to dieťa ohraničené, tlačené tými stenami, svalmi, presne vedelo, kde končí, kde má

8:04hranicu. >> A presne na tejto báze fungujú záťažové pomôcky, že keď si dáš tú pomôcku, tak ona tým, že ten tlak je rovnomerne rozložený, keby bol nerovnomerne, že tlačí to niekde viac, niekde menej, tak vlastne to môže naopak eh spôsobiť takú tú stresovú reakciu a zase naopak vyitovať ten nervový systém. Čiže tam je veľmi dôležité aj to, ako je eh spracovaná a urobená tá pomôcka. Nie je to len o tom, že hodím si ťažkú prikryvku na seba, ktorá je tu ťažká, tu prázdna. v podstate babky duchny, hej, ktoré sa striaslo perie pod nohy a tu sme boli úplne to bolo prázdne. >> Čiže ono ten spôsob eh výroby je veľmi dôležitý, ale práve ten rovnomerný tlak dokáže urobiť eh ten efekt eh či už intrauteriny alebo ten efekt toho

8:48objatia, kde vlastne sa potom aj spúšťa celá tá kaskáda hormónov, serotonín, dopamín oxytocín. >> OK? >> A následne potom metabolizáciou aj ten melatonín, čo je už ten náš hormón spánku. >> Uhm. Ale to je veľmi zaujímavé, že lebo mne to nenapadlo, mňa tiež akože atakujú reklamy na internete o tom, že spať proste pod eh pod prikrývkami, ale to, že si spomenula, že vlastne ako keby keď to keď to slúži ako nejaký prechodový rituál, tak to je tiež jedna z vecí, čo teraz eh veľa experimentujem rôznymi spôsobmi, že práve ten prechod z jedného prostredia do druhého, z jedného stavu do druhého, že je taký dosť kľúčový v tom, aby do akejkoľvek vlastne ďalšej fázy prechádzaš, aby si v tom dokázala byť poriadne alebo že v správnom

9:32správnom rozpoložení. To som nevedela. To ma milošokovalo. >> Áno, lebo vlastne tie prechodové aktivity sú tie, by som povedal, že najviac stresové. Čiže ono presne tam to upokojenie je veľmi dôležité. My napríklad veľa spolupracujeme aj so športovcami. Máme olympionici, paralympionici používajú príkry, že >> po výkone. Ty keď prídeš [odkašľanie] vlastne po výkone, čo si plný kortizolu, plný adrenalínu a ešte nabudený a kým sa dostaneš do tej kľudovej fázy, strašne dlho to trvá. >> Uhm. A v [odkašľanie] podstate týmto to vieš o dosť zrýchliť, že sa vieš oveľa lepšie pripraviť a takisto tlak pôsobí na lepšie prekrvenie, regeneráciu, rýchlejšie hojenie modrín. Čiže ono ten benefit tých záťažových prikrývok >> je, by som povedala, taký veľmi širokospektrálny. My pracujeme aj s

10:15rôznymi diagnózami, čiže to nie je len o tom, že teraz eh zdravému človeku áno na upokojenie, ale takisto máme epileptikov, detské mozgové obrny, eh onkologických pacientov, ktorým jednak aj s niektorými symptómami, ako napríklad tremor pri parkinsonizme alebo s pasticity pri chickej mozgovej obrne, ale potom celkovo aj s tou psychikou, lebo však ako vieme, tá psychika je základ toho všetkého. A akým spôsobom si sa vlastne bola? Ty vlastne si bola nútená štyri deti eh štyri deti doma a to to máš aké časové rozostupy medzi nimi vekové. >> My máme tak, že ja mám vlastne tri vlastné, ktoré majú 7, 11 a 13 a potom partner má ešte sedemročnú, čiže tie najmladší sú taký mačkový. >> OK. OK.

11:00Eh a to bola vlastne tvoja cesta, ktorá ťa, čo ti ukázalo vlastne, že nervová sústava tu hrá eh tú dôležitú rolu? Ono, ja si myslím, že ja som bola od začiatku taký, nechcem povedať, že iný doktor, ale že od začiatku ja som tak tú medicínu vnímala a mne sa veľmi páčila východná medicína. proste tak celostne, že nejdeme len po tom laboratórnom výsledku a ideme liečiť ten, ale ideme sa pozrieť na to komplexne. Čiže ja už aj počas toho, ako som to robila celkovú medicínu, tak som mala pocit, že toto je niečo čo >> čo mňa baví a napĺňa. Ale tým, že naozaj v tej robote to bolo denné, nočné a ja som prišiel z nočnej a fungovala pri deťoch, tak mi to prišlo, že tak toto sa buď zrútim, alebo začnem robiť niečo

11:45iné. >> Uhm. Tak eh a tým, že Andrej vlastne robil so záťažovými prikryvkami, tak mi to prišlo, že j, že vau, že toto je niečo možno, čo by sme vedeli [odkašľanie] priniesť do zdravotníctva u nás a ukázať, že aj takéto možnosti sú a je to zase niečo, >> čo tu možno ešte nie je, nepoznajú to ľudia, ale verím, že stále ako v Čechách je úplne iná situácia, ale verím, že aj tuto do nášho zdravotníctva sa nám podarí stále viac a viac prenikať, aj keď už eh sme, by som povedala, že v pomerne veľa nemocniciach a pri ťažkých stavoch a pomáhajú tie pomôcky. Tu vidíme aj tie odozvy sú úžasné. >> A sú nejaké drobné pomôcky? Akože lebo keď mám nejakú 9 kg deku, tak to je akože problém vôbec eh >> sú tie do škôl, čo som hovorila, to sú

12:28také vlastne vankúšiky eh alebo potom golieriky. >> To mám inak. [odkašľanie] >> Čo používaš ty? Akože používaš niečo? >> Eh, my máme prikrivky. >> Prikryvky? >> Uhm. My používame všetci doma majú prikryvky. dôjdeš domov z ako neviem či z práce, ale z z eh z eh výkonového prostredia a dôjdeš domov a hodíš na seba, hej, a si dáš šľufíka. >> Eh hej, ale napríklad akože cez deň ja si kľudne dám aj, že ťažkú, že 8 kg, ale na noc mám tú svoju ľahkú štvorkilovú. >> Ja pod ňou aj spím, takže >> Ale [odkašľanie] aj decká, čo majú, tak vidím, že každý to úplne inak používa. >> Uhm. >> Že jeden syn si z toho spraví takého hada a spraví si hniezdo, do ktorého vlezie a musí ho to proste ohraničovať. Ďalší si do toho zakotrel nohy, lebo je furt teplo

13:12>> a vlastne tretia malá, tak tá spí po tým úplne celá prikrytá a najstaršia dcéra, tá povedala, že tá len cez víkend, lebo ju ani budík nezobudí, takže >> takže je to veľmi individuálne. >> Vau. Eh, a teda vy ste sa dali dokopy, aby ste eh pomohli nám rodičom možnože pochopiť potrebu toho dieťaťa, eh, keď vyrastá. A to to ma zaujíma, že vlastne v rámci toho, ako vy eh ľuďom pomáháte, sa venujete nejakej konkrétnej vekovke toho dieťaťa vo vzťahoch k rodičovi alebo to je, že úplné, že pochopenie od od príchod domov? Možno poviem, ako sme sa vôbec dali dokopy, lebo ono to nemalo >> v prvom rade najskôr nič spoločné s

13:57rodičmi, >> s deťmi. [odkašľanie] Eh, ja som vlastne stretla Andreja, videla som, že záťažové prikrývky a oni robia v podstate to isté, čo robia cvičenia na reguláciu nervovej sústavy, čiže všetky tie cvičenia na aktiváciu blúdivého nervu. >> A keďže som mala aj takú kameru, ktorá meria vlastne to, ako sa prepína ten sympatikus parasympatik >> kameru, ktorá toto meria, >> ja kameru >> čo to je problém? plus prístroj. Majú to aj doktori meria to ako funguje nervová sústrava, srdcový tep, >> hej, a rôzne iné veci. Že mycujem, lebo nie som doktor >> Ale máme akože nejakú >> nejaký prístrac, ktorého dokážeme. Hej. Vau. >> A tam som zistila, pretože sme sa dali do spolupráce a dostala som tú prikrývku domov, hej, na moje [odkašľanie] testovanie,

14:40>> že vlastne 20 minút cvičenia nejakého nervového fitka, regulácie nervovej sústave, dychových cvičení má ten istý efekt, ako keď ja si 20 minút dám na seba. >> Ja to mám tiež doma a používam to takto, že ja pod tým nespím, ale mám to ako, že som mala nejaký stresujúcejší deň, dáš si to na 20 na seba, hej? Zrazu sa tak s tým rozleješ, dáš preč a ideš ďalej. V podstate je to jedna z techník a ja som začala s ním spolupracovať s firmou Nidu eh práve kvôli tomu, že je to vlastne, ja som to nazvala nervové fitko v prikryvke, >> lebo ľudia stále hľadali hacky, pri ktorých si nemusia pamätať veci, >> že toto musím robiť šesťkrát ráno za uchom a tak ďalej. Uhm. >> A toto mi prišlo ako perfektná vec, ako

15:25nejaká dodatočná terapia, hej, lebo vieš, že ľudia majú radi doplnky, majú radi >> veci, ktoré vedia akosi dávkovať a priekryvka je jedna z nich. Tak tak sme sa my stretli možno aj tri roky dozadu. >> To bola tá prvoplánová nejaká naše stretnutie. >> A potom sa to nejak tak vyvrbilo, že ja som si všimla, že moja hlavná klientela alebo takto z 80% ľudí, ktorí mňa navštívia, sú to väčšinou rodičia. Eh, ja rodič nie som, Mirka je a prišlo nám skvelé dať dokopy to, že ten pohľad na reguláciu nervovej sústavy v celej rodine. >> Uhm. [odkašľanie] >> Že ja ako ten človek, ktorý nevie, čo to znamená byť zaťažený tými povinnosťami okolo detí, mám ale tú schopnosť vidieť,

16:08že dobre, milý rodič, takto by sme to vedeli uchopiť. Lebo keď je človek v tom, ja neviem, v tom kolečku povinností, tak ti veľakrát ani nenapadne, že existuje niečo, čo ťa z toho vie vytiahnuť. >> Uhm. >> A Mirka začala vlastne aj písať svoju knihu. Ona má skvelú knihu pre rodičov a deti. Zmyslový kompas. >> Uhm. >> A nám napadlo, že poďme to dať dokopy. Ja z toho hľadiska práce s tými dospelákmi, ty z toho hľadiska práce aj s tými deťmi. >> Uhm. Krásne sa to prelína, pretože ono veľakrát si možno ľudia myslia, že nervová sústava nás dospelákov je úplne identická k tej detskej a ono to tak nie úplne je. Hej? O tom to chceme vlastne aj tým naším vzdelávaním ukázať. Eh aj

16:53tým rodičom, aby vedeli pochopiť v prvom rade seba, lebo to je absolútny kľúčlo jedna, ja musím mať pochopené, ako ja fungujem ako dospelák a čo potom prenášam aj ďalej na to dieťa. >> Uhm. >> Potom môžem chápať aj to super. Takto funguje moje dieťa a ako toto vieme prelnúť, hej, alebo spojiť nejako. >> Čo sú odlišnosti medzi >> Ono ja by som povedala, že princípy v podstate platia rovnako, ale tým, že ten detský nervový systém je ešte nezrelý, niektoré tie časti nie sú dovyvinuté, dozreté, dozrievajú až niekedy v 25. roku niektoré tie posledné. Čiže vlastne niektoré tie reakcie tých detí sú iné ako tých dospelých. My vieme tak trošku viac kontrolovať. mno úzákladnejšie,

17:38že to emočné centrum je eh veľmi rýchlo funguje. >> Ale tie také brzdym >> tie sa dovyvíjajú až oveľa neskôr. >> Čiže vlastne možno aj na také tie malé podnety pre tie deti sa rúca svet, hej, čo už pre nás eh zlá farba pastelky, už sa asi nezrútime úplne. >> OK. >> Alebo si nenájdem ponožku, nezrútim sa. strašne veľké dávky, ktoré oni nevedia ešte spracová. Čiže tam je to [odkašľanie] >> princípy fungujú, ale ide o to, že vlastne ten ich nervový systém sa ešte vyvíja. Niektoré tie veci oni majú naplno rozbehnuté, ale väčšinou chýbajú tie také brzdiace a regulačné mechanizmy >> a tým [odkašľanie] pádom tie ich reakcie

18:22sú oveľa intenzívnejšie na oveľa menšie možno podnety. Celkovo ten každý máme ako keby by som povedala, že tú kapacitu nervového systému, čo vieme [odkašľanie] ten >> čo vieme spracovať. Uhm. >> A u detí tá kapacita je oveľa menšia ako u nás dospelých a zároveň oveľa rýchlejšie sa dosiahne ten strop, ktorý vieme zvládať a ktorý už potom sa preklane do toho výbuchu. >> Hm. >> Hej. Čo následne spôsobí výbuch rodiča a je toto >> nekonečné kolečko, >> kolečko >> zacyklenia, v ktorom vieš ako tie otázky, čo často kladú rodičia a dieťa sa hodí v obchode o zem. Teraz ja začínam byť nervózna, hanbím sa, už sa na mňa pozerajú, už začínam vrieskať,

19:05hej, už pozerajú na mňa, či sociálku nemajú volať. Čiže to je to kolečko začarované. >> Uhm. A my a my na také decko zakričíme, že či je normálne. >> Áno. Čo ti je? >> Ale že my ako dospelák to kolečko vieme prerušiť. To neurobí to dieťa. Hej. A to je to dôležité, čo my vlastne chceme, aby aj pochopili tí rodičia, že vy to máte v rukách. Ak je aj tvoj životný štýl intenzívny, buduješ, makáš, staráš sa o blízkych a kultivuješ to najlepšie v sebe, potrebuješ mať telo vyživené kľúčovými nutrientami, na ktoré sme my v Neiohacku experti. Nevyrábame allinone rádoby doplnky, ktoré vyzerajú dobre na obale, ale sofistikované kombinácie minerálov, vitamínov a prírodných zložiek vo skutočne funkčných dávkach pre vyživenosť ľudského organizmu. Nie

19:48prežívanie, ale pre jeho prosperitu. V našej ponuke mimo iné nájdeš komplexnú minerálnu zmes mineral fuel, kvalitné triglyceridové omega-3 mastné kyseliny, kapsulové produkty na podporu sústredenia, na lepšie zvládanie stresu, na podporu libida a na mnoho ďalšieho, aby vyživenosť tvojho tela nebola limitujúcim faktorom tvojej snahy žiť plný život. Ak chceš naše doplnky vyskúšať, tak utekaj na stránku neohck.sk a [hudba] použi zľavový kód metanoja, vďaka ktorému získaš na celú svoju objednávku dopravu zdarma. >> Uhm. Čiže a to to je skvelé rozšírenie mojej mapy, čo ja som si vlastne hej neuvedomil až tak, že vlastne mi dieťaťu chýba veľa ako keby tých inhibičných procesov a zároveň eh a zároveň vlastne takéto asi pochopenie širšieho kontextu, že

20:33napríklad, že že to, že sa zlomí pastelka vlastne, že nie je koniec sveta, hej, a tak ďalej, že ale ono to má ako keby pre to dieťa to môže vyzerať, že to je aktuálne momentálny rozpad. Apokalypsa. Áno. A to je proste to ono vníma to, čo my vnímame ako tú veľkú vec, tak ono tú drobnú vníma rovnako ako my tú pre nás ťažkú. Čiže >> hm >> tam je to úplne iné. A ešte možno ty si to tak pekne načrtla, že veľmi dôležité je povedať, že my dospelí sa už vieme regulovať sami. Dieťa sa ešte nevie regulovať samo. Dieťa potrebuje nejakú kotvu nejaké. Môžeme, môžeme tu len tak, že eh znova si urobiť takú škôlku regulácie nervých sve, že čo to vlastne znamená, že že my sa už vieme regulovať a dieťa nie. Čo to znamená?

21:16>> To znamená, že keď eh ja zažijem nejakú emočnú situáciu v obchode, sa nehodím o zem. >> Uhm. >> Lebo viem, že sa to nepatrí, lebo to predýcham, lebo mám techniky, lebo si poviem, že večer si to vyriešim v hlave. >> Uhm. [odkašľanie] >> Hej. Čiže viem to ako v čase rozložiť. Viem nevybuchnúť na šéfa. >> Uhm. [odkašľanie] >> Lebo viem, že sa to nepatrí ten kontext, v ktorom to je. Nehodí sa to tam. Viem to potlačiť. Možno >> potlačenie je jedna z fóriem regulácie. >> Ja si nemyslím, že je, ale bohužiaľ v dnešnom spoločenstve a živote, v akom žijeme, [odkašľanie] je veľmi eh >> výrazná forma regulácie. Potlačiť, počkať. >> To, čo aj o čom sme sa my bavili v minulých [odkašľanie] rozhovoroch našich, bolo hlavne to, že sú techniky,

22:01ktoré vieš robiť v čase. >> Uhm. aby sa nepotláčal a aby to potom nevybuchlo niekde. To je vlastne [odkašľanie] ten to hlavné, hej, čo aj ja učím ľudí, že nemusíme to mať len, že raz cez víkend si sadnem a napíšem, čo všetko, hej, ma štve na tomto svete a potom sa povem vyskákať na trampolínu. Dá sa to robiť priebežne počas dňa. Čiže to je tá regulácia, že my vieme [odkašľanie] ako na to, lebo už máme radi searozvoj, už sme sa do toho pozreli, ale tie deti bohužiaľ to takto nemajú. Čiže ten rodič to musí vedieť. A hlavne podľa mňa, čo je super na tom, že sme sa dali dokópie, že mne veľa rodičov hovorilo, že techniky regulácie práce s blúdivým nervom jedna k jednej používajú na dieťa. >> Uhm. A oni veľa z nich fungujú, lebo oni

22:45sú to masáže, vieš, hladkanie, dýchanie, [odkašľanie] >> ale ide o to, že to dieťa to ako nevníma ako niečo zaujímavé, čo teraz ide robiť, hej, že maminka prišla ma tu pomasírovať a je to skôr zase v takom tom zmysle, že rodič zasahuje, čiže tá regulácia >> prichádza zvonku. Uhm. To, čo [odkašľanie] my sme alebo s čím teda Mirka pracuje a čo je aj celým obsahom jej zmyslového kompasu, je, že sú to cvičenia, ktoré bavia aj deti, >> pracujú [odkašľanie] so zmyslami detí >> a sú také iné, že mne mne to príde také hravejšie, že ich to aj baví. To bolo vlastne aj cieľom, že aby to tie deti bavilo. Ale ja možno ešte by som k tomu tvom povedala, že že potlačiť, ale my podľa mňa ako dospelí sa naučíme aj

23:27vnímať, že aha, že už ten môj pohár sa plní, už už môžem vybuchnúť alebo teda už keď sa to keď teraz s tým niečo nespravím, >> už tomu nejdem brániť. Uhm. Eh nie, skôr som myslela tak, že vlastne keď si v tej práci, tak vidíš, že už toto prišlo, toto prišlo, toto prišlo. Ak ešte niečo príde, tak vybuchnem a viem zasiahnuť >> OK >> v tom ten krok dopredu. To dieťa väčšinou to ešte nevie. To dieťa vlastne až vybuchne. A ono čo je podľa mňa úplne také najtypickejšie, že ten výbuch vôbec nie je kvôli [odkašľanie] tej veci, ktorý kvôli >> Áno. On sa n čoho si nazbieral. To je len proste ja to vždy hovorím, že to je ak pohár a my doňho lejeme, lejeme, lejeme a už keď príde tá posledná kvapka, ktorá je úplne kvôli hocičomu, tak on sa preleje. >> A vlastne ten výbuch je to preliatie.

24:11>> Čiže my ako dospelí >> sa vieme zastaviť už na tých niekde tu tu a vieme odliať z toho pohára, ale to dieťa ho len plní, plní, plní a vlastne až vybuchne. >> Čo čo a čo my vlastne s tým dieťaťom dokážeme urobiť? My ho dokážeme logicky naučiť, že kámo, všímaj si, že že už si na 85%, že treba vypustiť. >> Práve toto toto je také, že eh my stále hovoríme, tá logika práveže to nie je to čo >> to nie je to, čo funguje. >> Funguje. [smiech] Logika funguje až eh funguje, ale v čase kľudu. Je schopný človek pochop, hej? Keď je tá emócia. Preto aj podľa mňa, aspoň ja som to vnímala ako rodič, že som mala pocit, však ja hovorím, že už najstaršia budem mať 14, čiže už čo tak

24:56všeličím som si prešla, [odkašľanie] >> že som mala pocit, že však už viem, čo mám povedať, kedy mám povedať, ale že to nefunguje. Ale proste áno, ja až potom, keď som si to tak nejako začala hlbšie cez tú neurovedu a neurobiológiu, tak eh keď je to dieťa v emócii, tak aj my, keď sme v emócii, tak eh tá časť mozgu, ktorá spracováva informácie, prijíma, je schopná nejako analyzovať, tak tá je, že ja hovorím offline. [odkašľanie] >> To je úplne jedno, čo my v tej chvíli tomu dieťaťu povieme. My v tom danom momente potrebujeme nejakú techniku, ktorou ho vieme upokojiť a až potom mu ju môžeme vysvetľovať. >> Uhm. A my čo ideme cez ten zmyslový kompas, tak eh vlastne je taká, že senzorická integrácia sa to volá. Je to eh Jean Ares eh bola taká eh by som

25:40bola, neviem, či zakladateľka alebo začala s tým taká prvá pracovať. Eh vychádza to z teórie ôsmich zmyslov. My sa v škole učíme o piatich zmysloch, >> čo poznáme, teda ten zrak, sluch, chuť, čuch a hmad. >> Uhm. A oni pracujú vlastne s ôsmimi zmyslami, kde je propriocepcia, vestibulár a interocepcia. >> Uhm. >> Propriocepcia je zmysel, kde vlastne určujeme hranice nášho tela, kde vlastne končím ako keby ja a začínam ten svet okolo. Vestibulár, to je tá rovnováha, pohyb v priestore a celkovo toto sú také veľmi dôležité zmysly na vnímanie tela. Uhm. >> A interocepcia je vlastne zmysel, kde vnímame sami seba, >> či sme hladní, či sme unavení, či sme

26:24smední alebo či potrebujeme ísť na záchod. A vlastne v dnešnej dobe eh primárne sa s so senzorickou integráciou pracovalo s deťmi s nejakou poruchou, či už autizmu alebo ADHD a je to normálne terapeutické protokoly. Ale eh v podstate my v našom zmyslovom kompase ideme k tomu, že my máme veľa tých zmyslov nedosítených. Keď si zoberieme dnešnú dobu, dnešná doba je strašne zrakovo sluchovo vizuálne proste strašne veľa podnetov, ale veľmi málo podnetov získavame o našom tele. >> Uhm. >> A to, čo my sme mali v maternici ako bábätká, tak to boli práve tá propriocepcia ohraničenie. >> To bolo vlastne úplne na ruby, >> lebo vlastne si nevidela nič.

27:07>> Áno. Hej. V podstate to boli tie tie základné zmysly o tom tele, že kde končím, ako sa cítim, eh prípadne ako sa maminka hojdá, ako dýcha vlastne ten vestibulár. A tieto tri zmysly, že propriocepcia, hmada, vestibulár sú vlastne úplne taký, by som povedala, že také ten základ tej takej pyramídy, čo čo je napríklad taká veľmi známa je pyramída učenia, kde hore sú tie také, že >> správanie, učenie, čítanie, matematika, počítanie, ale úplne základ pyramídy tvoria práve rozvoj týchto zmyslov >> a my nemôžeme po tých deťoch ani po nás chcieť, aby sme robili tieto veci, keď tuto sa nám to niekde políše. >> Hm. že keď niek v základe nevnímaš a necítiš, že že kde začínam, kde končím,

27:50kde som ja vo vzťahu k podlahe. A >> presne. >> A a vlastne o to ide, že my cez to zmyslové vnímanie sa dokážeme tým, že to miesto v brušku bolo to najpokojnejšie, tak vlastne tieto reguláciou alebo prácou s týmito troma zmyslami sa dokážeme presne dostať do toho stavu, >> že vlastne popod celý ten mrak, ktorý sa teraz momentálne deje v nejakej stresovej situácii, ja to dokážem ako keby cez to telo >> Áno. odliť k tomu zdovému kľudu. >> Áno. Tak ako vlastne aj Lenka hovorí, že práca s nervovým systémom, nejde to z hlavy dole, ide to informácia z tela do mozgu. Uhm. >> A a vlastne my presne musíme dať tomu telu cez tú proprecepciu hmad alebo vestibulár, ten signál toho bezpečia, ktorý potom príde do hlavy. Hlava povie, aha, som v bezpečí. A dokáže sa

28:35upokojiť. >> Uhm. A potom tá hlava vlastne dokáže pre prerozprávať ten príbeh vlastne, že čo sa to teraz dialo, že nie je to apokalypsa, >> že zlomená pastelka, ale kúpi sa ďalšia alebo zvládnem to vlastne bez nej. >> Hej. >> Ma zaujíma tým pádom, že eh tak sú tu nejaké rády alebo vhľady, že ako ako pracovať s tým dieťaťom? A to ma zaujíma, že vlastne medzi ja neviem, že polročným eh dieťatkom a takým, že šesťročným, lebo vo mne príde, že to asi toto býva taká, že úplne, že prvá najkritickejšia, lebo tie vravia, že už 13 je viac, to už je potom ďalší prúser, ale ale že ale že do do tých šiestich, lebo medzi tretím a piatym rokom vlastne dieťa si tam prechádza veľkou hm veľkým školením takým vnútorným, hej,

29:19že si prechádza všetky emócie a potrebuje sa s tým zoznámiť. Ja to ma zaujíma, že či vlastne ten eh či ten princíp toho, že lebo ty si ešte povedala zaujímavú vec, že pomocou regulácie pomáhat ľuďom alebo človek si môže pomôcť tým, že vlastne, že odstúpi z toho, čo sa momentálne deje. Ale akože ja sám za seba poviem, že mňa zaujímajú tieto tieto témy, ale že prvý trištvrť rok, čo sme to dieťa mali, ja som vôbec nevedel, že existuje nejaká metaúroveň, hej, že vôbec, že že vôbec môžem kam si ustúpiť, že je tu nejaké >> Ja som bol úplný úplne v tom ako keby zošrotovaný a to ma zaujíma, že vlastne v tej takej, hej, dajme tomu, že do tých šiestich rokov, či vlastne tam sú nejaké eh nejaké väčšie nuansy medzi tým, ako pristupovať k sebe a pristupovať k dieťaťu, alebo je to vlastne vždy stále

30:04ako keby ten istý eh istý istý princíp, že niečo sa vybičuje, zregulovať sa, porozprávať sa a tak ďalej. >> Ono podľa mňa je dôležité povedať, že tá regulácia to nie je len teraz, že mám výbuch, idem sa regulovať. Ono tá práca s tým nervovým systémom by malo byť niečo, ja hovorím, že ako umývanie zubov. >> Tak ako my chodíme do fitka, cvičíme to telo, aby to telo v konečnom dôsledku vládalo a bolo silné, takto my by sme mali pracovať s nervovým systémom, aby ten nervový systém vlastne vedel pružne reagovať na tieto situácie, >> čiže ho rozvíjať nejakým spôsobom. >> Presne tak. A ono to je presne o tej o tej dobe, že my máme dnes veľmi málo. Ako samozrejme super, že niektorí rodičia to stále akože preferujú a vedú

30:47tie deti k tomu, ale väčšina detí dnes má veľmi málo tých podnetov o svojom tele. My sme, ja to tak hovorím a my sme vyrástli na stromoch. My keď sme spadli od niekéhľal, sme sa udreli. Hej. Dneska [odkašľanie] je všetko bezpečné, všetko oleené, aby nespadlo zo schodov, aby sa neudrelo o roh, eh, aby sme mu to uľahčili. dáme mu suchý zips a v podstate ono ja nehovorím, že teraz máme všetko meniť. Proste takáto je doba. Len treba počítať s tým, že eh ten človek >> potom si zoberme, že tie deti nevedia behať, nevedia kotrmavce a to to je o tom, že oni nemajú vôbec povedomie, kde to telo je, ako funguje. A v podstate u tých malých detí podľa mňa celá tá regulácia alebo tá práca s nervovým

31:29systémom eh ide s tým, že čo najviac tých podnetov o tom tele, aby získavali >> čo najviac sa oĺcť, >> hej? Aby naozaj tie hmatové podnety mali, ja neviem eh rôzne sem [odkašľanie] blato, >> otĺť sa. Áno. Bezpečne sa ottlcť. Ale akože my sme si to uvedomili, potom si mal tú, že môžem tam skočiť, lebo ako viem odhadnúť tú vzdialenosť >> a v konečnom dôsledku ono sa to potom >> aj si veríš vlastne >> aj si veríš, aj získavaš takéto svoje, že aha, že tak toto zvládnem, toto viem, ale zároveň rozvíjam celé to svoje telo >> a na tom potom staviam, lebo potom >> eh možno to vôbec vyzerá, že to nesúvisí, ale to, že dieťa má matematiku a potrebuje počítať, potrebuje sa

32:12orientovať na papieri, >> to je v podstate o rozvoj vestikuláru, >> hej? To, že dieťa vie, ako chytiť pero a neroztrhá ten papier, to je vlastne o vnímaní hranice svojho tela. >> Čiže ono tieto veci, ktoré sa oni potom učia v škole, >> tak eh veľakrát sú práve toto je ten základ, ktorý my potrebujeme rozvíjať. Čiže tu vôbec nejde o to teraz, že a teraz idem regulovať. To je skôr o tom, že ako keby taký ten návrat možno trošku [odkašľanie] k takému tomu životu, ktorý sme mali kedysi, že >> fyzickému. >> Fyzickému. Presne. Kedysi bola fyzická práca ako naozaj akože fyzická práca je jedna veľmi silná regulačná aktivita pre deti. >> My máme moje dieťa sedemročné vie, že

32:56keď už na neho niečo ide, tak má naložený domufor so zaťažovými prikrývkami a on si ho tlačí od od stenu. Ale on si to sám pýtam. >> Hm. alebo si tlačí do steny a proste vie že >> to je technika, ktorú ktorú si ho naučila. >> Áno. >> OK. >> Ktorú sme skúšali, lebo ono je to presne ja hovorím, že to nie o tom, že teraz keď sa niekto opýtaš, daj mi tri techniky na moje dieťa, tak nefunguje. Každé to dieťa iné. Každé dieťa potrebuje niečo iné. To, čo potrebovalo včera, nepotrebuje zajtra. Čiže je to o takom hľadaní. Je to o takej tej práci, takom tom spoznávaní tela. A to je podľa mňa presne ako keď cvičíš. Každý si nájde to svoje. Nevyhovuje nám všetkým. Ideme takto. >> Kámo, na chvíľočku ťa preruším a poď si so mnou urobiť jednu dychovú techniku.

33:38Nadýchni sa naplno do svojho torza na 95%. Pritlač ešte ďalších 5% na dychu [smrkanie] a veľmi pomaly vydýchni ho. A poď mnou ešte raz. 95% nádych. Dotlač ešte 5% a veľmi pomaly vydýchni. Čo sa práve stalo? Ten druhý malý nádych znovu otvoril tvoje drobné vzduchové váčky v tvojich pľúcach, ktoré sa cez deň stvrknú, či už kvôli kofeínu, zlému držaniu tela, kvôli dlhému sedeniu pred obrazovkou. A dlhý výdych nasledujúci

34:23spomalil tvoje srdce, spomalil [hudba] tvoj tep. Týmto si nervovej sústave dal signál, že je tu bezpečno a ona sa z výkonového režimu pohla kúsok späť do pokoja. Nemusel si tomu veriť, ty si to cítil. Takýchto nástrojov, ako za pár sekúnd zmeniť svoj stav, je výrazne viac. Dal som ich zadarmo na jedno miesto nádych.sk. A keď mi tam necháš svoj email, pošlem ti navyše návod na sedemdňový stress reset, ktorý ti pomôže zmeniť svoj vzťah s tvojou nervovou sústavou. [hudba] Naddych.sk. Vidíme sa na druhej strane. >> Ale predpokladám, že vie, že máš nejaké, ak by som to povedal, že také generálne princípy, vieš, že teraz trepnem len tak, čo čo mňa napadá, že je jedna vec je, že že dieťa potrebuje napríklad vedieť alebo byť silno objaté a zároveň

35:07potrebuje možnože byť aj jemne pohladené a byť schopné vlastne vnímať možno ten rozdiel. Hej? To je prvá vec, čo mi napadla. Ale že keď si keď sa pozrieš teda na tú dobu, ktorá je už viac informačná než fyzická, eh, tak chápem, že akože ponúka sa len tak hýbať sa vonku, vieš, utekaj na utekaj na ihrisko, ale predpokladám, že to nie je to, čo určite akože chápem, že to asi je súčasť, ale že vieš, že keď keď sa pozrieme na to tak, že v tejto dobe to už nie je len, že lebo my sme vyrastali vo fyzickom prostredí, ale v tom fyzickom prostredí, keď to ďalej netrénuješ, nerozvíjaš alebo čosi také, tak to proste v tebe tiež atrofuje bez ohľadu na to, či si sa hrala v blate. Lebo dneska je to také ó my keď sme boli mladí, že tieto dnešné deti tu, vieš, že

35:51ty sedíš pred telkou a frfleš na tie deti, čo sa hrajú na tabletoch a lebo ty si nejak nadčlovek, lebo si sa hral v blate, ale už si sa dlho nehral v blate, hej, že že kopec ľudí, čo takéto veci hovorí, že no urob teraz kotrumelec, kámo, hej? Alebo postav sa zo zeme bez rúk, že či to vieš, vieš. A ľudia sú úplne, že len vieš, to je takéto, ak keď niekto robil kulturistiku alebo eh ja keď som robil kulturistiku a som sa stretal s 50 ročnými chlapmi, tak ja som si to 50 tlakoval v tvojom veku, vieš. Tak vytlač to teraz ako to nie je to dôležité, vieš, že aj my v tom atrofujeme. A teda, že keď vnímame, že sme v tom informačnom svete a okrem takej tej rady, že choď vonku sa vať do blata, predpokladám, že máte nejaké, že princípy alebo vieš, že to chcem povedať hlavne sorry že

36:35keď už si v tej informačnej dobe, tak vlastne tebe ani nenapadne, že čo všetko za podnety sú tie, ktoré by ťa mohli čosi naučiť. Lebo ja som vedel, že proste kulturistika, že alebo že čo si dvihnem, tak cítim silu >> a čo si mi to dá. Ale potom som zabudol, že počkaj, ale tu je ešte aj pružnosť, ale tu je potom ešte aj rýchlosť, tu je vlastne nejaký, hej, špirálový typy, že vlastne všetko to dať dokopy a tak ďalej. A že teda keď keď sa keď si predstavíme teraz nejakého nejakého vyprimerovaného moderného človeka, ktorý eh v práci sedí pri počítači eh a príde domov a sedí pred druhou obrazovkou a medzitým má jeden presun do nejakého fast foodu a domov. Takže vlastne eh čo vy vnímate, že vieš za princípy alebo tú

37:19senzoriku alebo také tie must vlastne, ktoré potrebuje mať človek na to, aby bol ako tak eh fulfilled, akože na naplnený a nie disregulovaný? Ono my práve toto hovoríme, že tak ak eh naše naši rodičia hovoria, že pomôcky sme my nepotrebovali. Áno. >> Hej, daké tie rôzne regulačné. Ale to je presne o tom, že my dnes ponúkame práve preto možno aj záťažová pomôcka je takouto náhrážkou rôzne také tie hmatové veci, že naozaj, lebo s tým hmatom to nie je o tom, že chytáme niečo. To je naozaj taká, by som povedala, vnímanie tých rôznych štruktúr. Eh, a veľakrát eh však možno si to aj uvedomíme, že keď sme nervózni, tak čo niečo žmolíme,

38:04niečo šukame, niečoho sa potrebujeme držať. V podstate tá proprecepcia je presne to, že ty sa opieraš o stôl. Je to o tom, že vnímaš tú svoju hranicu a je to také upokojúce. Čiže to vôbec nemusia byť nejaké strašné techniky teraz, že niekto si myslí, že my prídeme s nejakými inováciami. Je to naozaj skôr o tom? >> Ja je No my sme my sme jednoznačne v dobe, kde nepotrebujeme ako nevravím, že nepotrebujeme inovácie, ale že my potrebujeme inovatívnym spôsobom ponúknuť staré riešenia. >> Tak by to znelo cool. >> Hej. že že vlastne naozaj sú to také sú to také drobnosti, že nájsť si tú svoju pomôcku, že to dieťa, ktoré vyrušuje v triede, >> lebo sa nevie obsedieť, potrebuje sa hýbať na stoličke, tak vie mu dať pani učiteľka, dobre, fitlopta nie je vždy riešenie, ale v niektorých majú

38:48fitlopty. Áno, sú také balančné podložky, majú expandre na stoličkách, že si vie kopkať. Sú to vlastne my práve, že hovoríme, že dajme tým deťom nahrážky, ktoré neubližujú, nerušia druhých, ale jemu dosýtia to, čo potrebujú. A to je vlastne to, čo to, čo by som povedala, že my ponúkame. Ako samozrejme, keď je priestor, tak si môže to dieťa zaskákať, keď nie je priestor, tak zatlačí nohami do zeme, hej? alebo zatlačí rukami o stoličku, o stôl sa oprie alebo ruky o seba, čo vlastne aj dospelí využívajú. Čiže rôzne také ide o to, aby sme našli také alternatívy pre tie konkrétne zmysly, akože najrýchlejšia tá regulácia ide cez tie tri, čo sme si povedali, cez ten hmat, propriocov a vestibulár. Čiže preto fit

39:32lopty, rôzne balančné pomôcky, rôzne také rotačné eh kamene, keď sa vedia hýbať deti, že nemusí to byť na mieste. Tie hmatové sú rôzne tie senzorické chodníčky, sú to rôzne kinetické piesky, dneska plastelíny, že to nie sú nejaké veci, to veľa ľudí má aj doma >> a vlastne nevie, že podporuje alebo teda neuvedomí si, že tým podporuje ten rozvoj, že to naozaj nemusí byť niečo v rámci tých hmatových. To sú rôzne, čo presypame si soľ, piesok a rôzne tie štruktúry, šošovice vo vreckách, také tie hmatové pexá. Takže by som povedala, že sú rôzne náhrážky, ale proste ide o to, aby sme dosytili ten podnet, ktorý nemáme a nemusí to byť, že potrebujeme k

40:15tomu luku. Ale >> OK. A to keď vlastne sa zamyslíme nad tým, že ako to vyzerá v školkách asi to je ešte, že celkom OK, ale vlastne také, že základná škola, kde vlastne tý kopec detí sa označuje za hyperaktívne, ale že to asi častokrát bude práve o tom, že proste on si potrebuje vybúchať kdesi prdel, o čosi, že poriadne si zaskak. >> Presne to, že prečo my sme vlastne, ja som aj prišla s zmyslovým kompasom. >> Uhm. A prečo sme to vlastne s Lenkou chceli dať dokopy, že ukázať eh, že to správanie je vlastne len signál niečoho, čo to dieťa potrebuje. >> To to správanie nerobí ono nás chvále, nechce nám ubližovať, nechce nás rozčuľovať, ale proste on niečo potrebujem. >> A a presne to, že to sú tie deti, ktoré nevie, kde končí. On tým, že sa veľakrát

40:59mrví, on tým, že si opiera, on tým, že naráža do druhých, on si vlastne hľadá hranice svojho tela. >> Hm. >> Čiže nemusí byť nevychovaný. môže byť len disregulovaný, >> disregulovaný alebo nemá dosyttené tie svoje zmyslové potreby. >> Hm. >> To sú sú deti, čo sa potrebujú objímať. Takisto je to hľadá ten svoj propriocepčný signál a niekto má pocit, že jež furt je na mňa nalepený, že potrebuje to. >> Čiže eh tam je presne to, že niektoré deti ožužľavajú pero. >> Uhm. [odkašľanie] >> A v podstate táto eh oblasť úst je veľmi silná regulačná. To je či už je to hmad alebo propriocepcia. To je niečo, čo a to bolo aj keď sme my boli deti, nie? Ohryzené per my sme sa tiež regulovali. Len vtedy to bolo také

41:44>> tak inak brané. Si predstavme. Ja teda si pamätám, že bola guma, nie? A >> áno, >> bola dopíchaná kružidlom. >> Kružidlom. No a tiež to je vlastne regulačná technika, ktorá vtedy to bolo tak, že no dobre, nudí sa, hej, ale nie, to je niečo, že my si potrebujeme niečo dosyicovať a my sa snažíme ani nie, že meniť výchovu. Určite nie meniť výchovu. Ja my nejdeme proti žiadnej výchove, nech eh ja hovorím, že každý nech si ide tou svojou, ale skôr ako keby ideme pod výchovu, že pozrite sa na to správanie, že je to signál, ktorý chce niečo ukázať a že keď toto pochopíme, tak mi je na to dieťa. Podľa mňa to je strašne dôležité, že úplne inak sa pozeráme na to dieťa, že to dieťa sa nehodilo o zem preto, aby teraz >> tu dostalo to lízatko. >> Hm.

42:28>> Ono to ani nie je o to lízatko. To je proste jeho nervový systém. Pre to dieťa je ten obchod, čo? Všade svetlo, všade hluk, všade milión ľudí, cudzie prostredie. Pre neho je to taký senzorický koktej, že on sa tam cíti strašne nebezpečne. >> A boh vie, čo ešte predchádzalo tomu obchodu. >> Presne tak. Možno len nadviažam na to, čo si povedala, že sa nesnažíme meniť výchovu. Mne prišlo extrémne dôležité, lebo ma navštevovali rodičia, ktorí vnímali, že ich stres vytvára ich dieťa. Hej logicky >> že oni sú [odkašľanie] v strese kvôli dieťaťu. >> A potom mi začali hovoriť, že nechápu, prečo to dieťa je v strese. >> Tak sme sa začali baviť o tom, ako vyzerá ten život. >> Mala som malú hokejistku, trénovala

43:12profesionálne hokej. V rodine boli takí, že na výkon orientovaní rodičia >> a zúfalá mamička sa ma pýtala, prečo ja nechápem. Ja nechápem, prečo taká je. Odkiaľ to má? Hej. Museli sme sa pozrieť, odkiaľ to má. Lebo ty si to povedal na začiatku, že ono sa to prenáša. >> Áno. >> Tá výchova možno akú my sme mali potom dávame ďalej a tak ďalej. Ale ja chcem len povedať to, že mne príde extrémne dôležité tomu dospelákovi, ktorý je tá zodpovedná jednotka v tej rodine aj za to dieťa, vysvetliť, že ten pohľad a tá perspektíva môže byť aj iná. Ale je to, musím povedať iba pre ľudí, aj celé toto, čo my robíme, iba pre tých rodičov, ktorí sú schopní sa pozrieť najskôr na seba. >> Uhm.

43:54>> Aké trigery to mne spúša spúšťa, ako sa ja viem regulovať, viem sa vôbec regulovať. nemá náhodou to dieťa obkukané, pretože stresová reakcia sa prenáša jedna k jednej. Tvoje dieťa má tú tvoju, hej? >> Čiže ja ako dospelák musím vedieť, ako ja sa správam. A príde mi dôležité povedať, že je to pre ľudí, ktorí vedia najskôr tú, hej, tú lúpu proste namieriť na seba. >> Uhm. Napriek tomu, že všetci dospeláci a možno rodičia majú pocit, že oni idú robiť sebzvoj kvôli dieťaťu, vždy to skončí u teba, >> treba [odkašľanie] to svoje najskôr pochopiť a potom ja dokážem sa pozrieť aj na túto optiku, čo hovoríš, že ja pochopím, že moje dieťa ma nechce v kuse iba vytočiť, hej? >> Že to nerobí naschvál, nie som zlý

44:39rodič, lebo s tým chodia ku mne rodičia. hanba, že ako to ja vychovávam to svoje dieťa, >> proste sebaobviňovanie, potom doma plačeš, že ako si sa zase xý 68krát zachovala, že doma trieskaš dverami, že sa správaš presne tak ako tvoja matka. >> Celé toto kolečko obviňovania mňa zaujalo z tej [odkašľanie] perspektívy dospelákov, >> pretože ja tie deti nemám, že to je zaujímavý mechanizmus. A potom sme to vlastne takto dali dokopy, že poďme najskôr tých dospelákov im ukázať, ako to funguje, povedať tých pár princípov a to nie je nič ako by som povedala zložité až tak, >> hej, na pochopenie. A potom vieme sa pozrieť aj na to dieťa cez inú optiku >> a z inej energie.

45:23>> Uhm. Ale to je zásadný eh zásadná zmena alebo vlastne zásadná zmena vnímania. Lebo keď keď si on uvedomuje, že mám doma dieťa, ktoré sa rúca a ja to neviem zvládnuť a idem riešiť to, ako ako to mám proste lepšie zvládnuť, aby sa to dieťa nerúcalo, tak to vlastne ešte stále asi nemáš to úplne, lebo keď je tvoj cieľ, aby sa to dieťa nerúcalo, to vlastne asi si ešte celé vlastne nepochodne a ti nedošlo vlastne že >> a a ďalšia vec, kde eh čo vlastne ty si naznačila, že že to nemus ako keby to, čo dieťa, keď má nejaké tantrum alebo zdá sa byť ja neviem, že vrtošiv alebo hyperaktívne a tak ďalej, že to nemusí byť výchovou, ale ono to nie je vlastne ani asi vo väčšine prípadov, že žiadna

46:08patologizácia, ale akože že to nemusí byť, >> že proste, že ono to je úplne, že zdravá akože normálna vec a vlastne, že eh či že do asi asi do značnej miery to je také, že že vlastne až my to patologizujeme, že vlastne že keď to dieťa má nejaký prejav je vlastne ako keby len nenaplnenie možno nejakej potreby, ale no väčšinou asi je to niečo tohto druhu, ale vlastne dieťa v reakcii na prejav tejto potreby z vonkajšieho sveta dostane potvrdenie, že čo to robíš, čo si nie je normálny a tak ďalej. Tak ty vlastne sám v sebe nejakú tú vitálnu silu úplne blokneš tako, lebo naučíš sa dobre, že nemôžem sa tu vrtiť. A ty to vlastne potom musíš ísť niekde vybiť z tej

46:51>> z tej z tej škôlky a keď vlastne ani doma nemáš škôlky zo školy napríklad a vlastne keď doma máš ako keby tie isté pravidlá alebo tvrdšie pravidlá alebo si naopak ignorovaný, tak vlastne ty si musíš nájsť to tieň isté čosi, kde robíš zle, lebo nemáš kde inde vlastne. A to a to, čo ty tam ideš robiť, nie je zlé, len proste nemáš kde inde ako keby sám seba nacítiť, navnímať. >> Hej? A to to je, že že skôr než máš nejaké všetky techniky a spoznáš celú výchovu a tak ďalej, že zmení ten pohľad, vlastne to dokáže už ti naznačiť veľmi veľa o tom akože ak vôbec sa pozerať na to dieťa a na to, čo čím si to dieťa prechádza. Lebo lebo však aj ja som a to vlastne ide s tým,

47:35že keď už ti tá červená svieti v hlave, hej, lebo proste veľa doma bordel, detí nerozumieš, čo to proste dieťa chce manželka teraz ja neviem eh hypotéku ti treba platiť, nie sú na to, vieš, proste nazbiera sa toho v živote veľa. A veľakrát vlastne vtedy tak ako ty si vravela, že ono to nie je o tej pastelke, ale tá pastelka je prezentovaná ako dôvod. Tak vlastne, ale my my dospeláci, ktorí sme tiež v tých červených a nevieme sa zregulovať, tak vlastne my namiesto tej pastelky označíme to dieťa, že vlastne kým to dieťa nebolo, všetko bolo OK a zrazu toto dieťa je a proste život. >> Aký by to bol život, keby toto dieťa nebolo? Ja by som možno iba povedala, že akože diagnózy sú to chce, aby smeľahčovali, ale áno, akože veľakrát dnes je diagnóza pripisovaná aj stavom, ktoré nie sú

48:19diagnózou a potom aj to dieťa dostane už nejakú tú škatulku alebo to také označenie. Čiže my preto ale hovoríme zase, že či už kurze alebo v zmyslovom kompase, všetko sú to techniky, ktoré môžete robiť s dieiťom, či už má diagnózu alebo nemá, lebo ono aj pri tej pri tej diagnóze je tá senzorika a tie zmysly ešte oveľa viac, by som povedala, citlivejšie a treba s nimi ešte oveľa viac pracovať. vidno, že tie deti s diagnózou, ktoré sa pracuje s nimi, s tými zmyslami, potom majú úplne iné napredovanie zase ako tie ako tie deti, kde sa nepracuje. Čiže >> tam toto je veľmi dôležité povedať, že síce akože my nediagnostikujeme, ale na druhej strane tá práca s tými zmyslami je vhodná pre všetkých. >> Uhm. >> A potom ešte som niečo na Margo dospelý

49:03chcela. to mi teraz vypadlo, tak možno keď ma napadne. Tak eh viem už, že to, čo sme hovorili, že to dieťa vlastne to spustí, že to je presne o tom, že my ako dospeláci eh si veľakrát povieme, že to dieťa, že ja som nahnevaný a ešte aj to dieťa ma ide hnevať, >> ale vlastne [odkašľanie] to dieťa číta nás. >> Hm. Zrkadlo, >> že vlastne toto je naše zrkadlo, že my keby sme boli v pohode, tak možno ani to dieťa sa nedostane do tej fázy, že ide vybuchnúť. Čiže toto si treba uvedomiť, ale zas na druhej strane by som chcela tak trošku, že lebo mám pocit, že týmto sa niekedy tí rodičia cítia strašný tlak, že vlastne ja som zodpovedný za to, >> že toto akože zase nechcem, >> že som zodpovedný za za eh >> za to, ako sa to dieťa správa, lebo že

49:47vlastne on ho koreguluje, hej, že vlastne začínam od seba, že je to zase taký ako keby tlak a že toto práve by sme nechceli robiť, že aby cítili ten tlak, lebo podľa mňa ten každý ten rodič robí najlepšie, ako vie v tej danej chvíli. Ale skôr je to o tom, že pozrite sa na to a to také možno eh, že dopraj si pre seba alebo mysli na seba, že veľa rodičov, ja to poviem z vlastnej skúsenosti. Mne veľmi dlho trvalo, kým som vedela, že odísť od detí a a postarať sa o seba. >> Uhm. >> Ale vlastne keď to ten rodič už nechce spraviť kvôli sebe, tak je to presne kvôli tomu dieťaťu, lebo on keď sa vráti z regulovaný, tak celá tá rodina bude v inom flow fungovať. Uhm. Čiže treba sa naučiť nemať z toho výčitky, ale naozaj

50:31si to užiť a dopriať si ten čas pre seba, že to nie je sebecké, že čas pre mňa, čas pre celú rodinu, pretože >> ten rodič je tým srdcom tej rodiny, od ktorého celá tá energia v tej rodine funguje. >> To sú hlásim maximálne. A dokonca ja by som povedal, že ja hm ja som sa ja ja som pochopil to, že vlastne mať nejaký čas na seba a že ako je to potrebné na načerpanie nejakej vlastnej spojenie sa s vlastnou silou, energiou alebo ja neviem čosi také, že vlastne ja som sa to naučil až pri deťoch a že neviem, či neviem, či by som bol k tomu došiel, keby nebolo detí, že vlastne ja už som videl, že ja ja že ešte trošku a ja ublížim tu niekomu, čiže musím ísť preč. Hej. A v tom, ak som chodil preč a

51:15najprv tam bola eh vína výčitky a tak ďalej a keď to už bolo veľmi veľakrát, už to už ma tá vína výčitky opúšťali a vznikol tam priestor na to, že počkaj, ale už keď si tu teraz na bok, hej, tak proste čo čo tak si to užiť proste, že že fest si to užiť. A čím viac som sa do toho naučila napĺňať, tak vlastne tie tie eh tie výčitky a tá vína stále viac a viac opadala, lebo ja som videl, že tých päť minút na boku alebo 10 alebo hodinka, keď niekedy sa podarilo tu a tam, že vlastne mňa prí vrátila v úplne inej kvalite a to, že okamžite sa doma všetko zmenilo. >> Hm. A tu len mi mi vyskočilo, keď ty si vravela, že že ty ty prídeš domov nasrany a potom ešte to dieťa ťa serie, že ono to vie byť zrkadlo a a tam viem pochopiť, že vlastne, že človek, ktorý zrazu začne, neviem, že

51:59čítať nejakú rozvojovú literatúru alebo začne riešiť to, že nervová sústava a tak ďalej a že je to nejaká, že projekcia a zrkadlenie a tak ďalej. Takže, že asi ja mám teda vplyv na to dieťa, čo sa teraz deje, ale že tam stále asi treba mať na zreli aj to, že áno, to dieťa má zrkadly v mnohých veciach, to je jedna vec, ale za B, že vlastne to dieťa sa nedávno narodilo a ono hľadá hranice, čiže ono vlastne častokrát potrebuje sa zrútiť, aj keď ja som total zen asi. Predpokladám. >> Jasne. Jasné. >> Hej. >> Len úplne inak ja k nemu pristúpim, keď som total z a keď som >> taká, že by som ho rozdrapila. Áno. >> Takže to je to je presne to, že aj to dieťa sa potom učí tým, že to keď eh rozlejem vodu, hej, tak eh keď som

52:43vytočený, tak čo naňho väčšinou vykriknem. Potom už to dieťa, tam je strach, tam je hanba, tam je iná >> ako keď ja k nemu pristúpim, poď teraz to upracem. Áno. Uhm. >> A a už aj do ďalších eh do ďalšieho života sa vlastne úplne niečo iné naučí. >> Uhm. Lebo my tam máme len taký princíp, ktorý funguje všade inde, nielen v tej rodine. To je tá koregulácia, ktorú vysvetľujeme. O tej sme sa viackrát bavili, o tom, že aj v práci sa vieš koregulovať. Máš vystresovaný tím, jeden začne byť konečne ten, hej, zregulovaný a vie >> uhm >> to preniesť na ostatných. Ten istý princíp funguje doma. >> Uhm. Zober si, že ak to určite majú ľudia zažité, že bola nejaká ťažšia životná fáza, jeden z partnerov bol

53:27extrémne, že vyčerpaný, vystresovaný a tak ďalej. Ono sa to prenášalo ako taký mora. >> Áno. Áno. >> Je to extrémne vidno a cítiť. A vtedy vlastne ľudia chodia, že čo s tým môžem robiť. >> Častokrát, čo mne sa >> stalo, je, že ten druhý partner tohto disregulovaného jedinca doma príde a začne riešiť, čo môže robiť. >> Lebo on [odkašľanie] už nedáva toho partnera. Potom už dieťa je nervózne a už je doma absolútny chaos. Čiže niekto príde, riešiť túto situáciu a tá odpoveď tiež leží v tom, že keď ja neviem manažovať vonkajšie veci, jediné, čo naozaj viem zmanažovať, som ja. >> Uhm. >> Tak ja môžem byť ten príklad chodiaci. >> Uhm. >> To toho pokoja. Zrazu ten partner mi začne hovoriť, počúvaj, že ty si nejaká

54:11kľudná, nie? Že nejak dobre sme to dnes vyriešili tento. On to >> čo si taký kľudný? >> No [smiech] áno. Čo sa tu udialo? že však väčšinou, hej, sa stane XY a už iba toto, tento pozitívny príklad toho kľudu sa vlastne aj tou domácnosťou prejde ako taký, volám to, že mor, hej, ale ako taký vírusík. Uhm. Uhm. >> Takže toto je tiež dôležité vedieť, že ľudia hľadajú veľakrát vonku alebo že to ten druhý. >> Uhm. A ty si povedala, že nechceme klásť na rodičov ako keby ďalší tlak, že ja to musím, ale úprimne ja musím povedať za seba, že ako dospelá osoba, ty si zodpovedný za seba predovšetkým v prvom rade, potom si za tie deti. Čiže je to také, že musí ti to niekde docvaknúť, aby si tú optiku zmenil na to trošku.

54:54>> To áno, to určite áno. Lebo akože ale podľa mňa to platí, či si rodič alebo nie si rodič. Áno, presne platné. >> To je v akomkoľvek vzťahu ty vieš zmeniť seba a si zodpovedný za seba. Toho druhého nezmeníš. Dobre. Čiže eh vlastne v drvej väčšine prípadov s malým dieťaťom prvá vec, ktorú my vlastne musíme urobiť, keď to dieťa je nejak nejak mimo alebo neviem ako to lepšie povedať je vlastne, že dať dokopy seba. >> Áno, >> že to je vlastne vždy vždy vždy prvý krok. Vždy prvý krok. Ja keď nie som čile, tak vlastne určite tu nepomôžem v tejto situácii. Zlé >> pridáš, neleješ do ohňa viac. A

55:37čo čo by čo by vám vlastne má človek šancu sa vôbec prichytiť, keď to dieťa má tantrum a zrazu aj ty máš niečo ako tantrum? vieš akože, že eh že keď si už uvedomuješ, tak eh tak vieš vieš s tým robiť, ale že eh existuje niečo, vďaka čomu človek si dokáže práveže si všimnúť, že počkť, ja som teraz veľmi v niečom znorený alebo alebo je to také, že neexistuje na to žiaden žiaden trik ani nič. Proste len musím čakať, kým ten život, že proste, že niečo sa až poserie. A tak si všimne, že ó, že počkajte to teraz trošku >> pre mňa sa pýtaš na okienko tolerancie

56:21>> asi. Hej, lebo >> keď som keď som už mimo neho. Hm. >> Áno. Tak si viem všimnúť, viem aj v tom tantre si povedať, že počkaj, však hej, teraz dieťa ma tantrom, ja som >> zodpovedný dospelý. Pristúpim k tomu inak. Áno. >> Keď som permanentne za tým okienkom tolerancie, čiže už mi blikajú všetky kontrolky a nemám šancu podľa mňa, lebo ja operujem iba z toho plasieho, prežitie, idem, riešim, hej, tu vrieska. Treba to utišiť. Idem ďalej, hej, ako robot. >> Hm. >> Myslím si, že je to hlavne o tomto. O tom seba. To sebavedomenie prichádza s tou mierou tvojej tolerancie na stresové podnety. >> Uhm. >> Lebo naozaj my fyziologicky nie sme schopní si tie veci uvedomiť, keď sme v tom tunelovom >> uhm >> videní [odkašľanie] vystresovan. Čiže vlastne, keď svietia všetky červené, tak

57:06eh tak vlastne tam je tam vlastne eh tá tá vina a výčitky sú vlastne niečo, čo na chvíľku mi môže aj poslúžiť, aby som vlastne >> tak >> len nekúpať sa v tom, ale vlastne len SMS pas possible sa vlastne dostať naspäť do aspoň do oranžovej zóny. Tak tak >> a tak ono podľa mňa vždy je riešenie, že aj keď si to tak ešte nejak si schopný nejak hranične uvedomiť, že odísť naozaj, že v tej situácii odísť, aj keď je to hocijako vypäté, ako samozrejme to dieťa nechať v nejakom bezpečnom, že stiahne na seba telku alebo čo doma, hej, že má amok, ale že normálne, že odísť uhm >> a ty sa trošku dáš do kľudu a potom sa vrátiš a až potom začneš riešiť to dieťa, že lebo keď sme v úplnom mamoku,

57:50tak nevyriešim nič akože nepomôžeme tomu, len to vyhrotíme. Čiže ak sme schopní aspoň zavnímať to, že >> fú, toto neszvládnem, tak normálne od toho odstúpiť na 5, 10 minút a nechať to dieťa bezpečne, nech si tam ono amočí a ja si pôjdem spravím tvoje a prídem >> močiť. >> A vieš, ono tie techniky sú rýchle. Veď vieš, hej, robíme to všetci až do pár minút. Ty naozaj sa vieš dať do kľudu. >> Uhm. keď [odkašľanie] to trénuješ, keď to nie je ešte toto možno by som chcela povedať, lebo regulácia nervovej sústavy funguje ľuďom, ale menej funguje ľuďom, ktorí sú v kríze. To znamená, keď už všetko sa na mňa zvalilo a ja teraz v panike zistím, že existuje nejaká regulácia nervój a idem tam bludivý nerv

58:33masírovať vynúchať >> tak áno, funguje ti to menej. Treba to brať, nechcem povedať prevenčne, lebo to pre nikoho nie je zaujímavé prevenčne sa nad tým zaujímať, ale brať to dlhodobo ako to umývanie zubov, ako si povedala, je to môj job sa tu udržiavať v tom okienku, nie potom panicky do toho pristúpiť, lebo práve vtedy môžem zistiť, že mi to nefunguje až tak dobre. >> Ja by som tu len takú vec doplnil, lebo súhlasím, že že hej, ono to neznie cool. Akože slovo prevencia je najmenej cool slovo na planéte. možno traky ešte, ale eh ale že čo ja som si všimol ehm napríklad pri nejakom fyziologickom povzdychu alebo proste, že sa poriadne

59:18naplníš vzduchom, trošku to zadržíš a potom to, že veľmi pomaly uvoľňujúco vypustíš, tak vlastne, že čím eh častejšie to robím ako prevenciu, tak vlastne ono každý jeden ten výdych, ja by som povedal, že on sa prehlbuje, že ty sa učíš, eh, zlepšuješ sa v tej kvalite toho uvoľnenia až vlastne po istej, ja neviem, aj keď som to robil, že dva tri mesiace, čo som s tým bol v kontakte a tak, že každý jeden deň, že že som si dal také pravidlo, že keď trošku sa cítim proste byť niekde mimo alebo nesústredený alebo čosi, tak znova naspäť do toho >> a znova do toho výdychu a že vlastne tam som došiel do istej hranice, kde že kde zrazu už ten výdych bol slastný, že to nie je len, žeá, že už som včila, ale že hm, že fajn, že to to je cool. A že

1:00:02vlastne toho, keď sa dotkneš, tak ono tá prevencia zrazu má úplne iný učíš. Prepáč, >> jak my v kurze sme hovorili, že vlastne ja nechcem povedať, že jak hasič, hej, že >> ja som tam presne dala hasič, že hasič trénuje, že keď bude požiar, aby vedel, čo má robiť nejak tak, lebo že už keď je ten požiar, tak ty ideš do paniky a ty vlastne zrazu aj tak nevieš nič použiť nenaučené. A a keby ti vtedy dal niekto >> rýchlo PDF vytiahnuť typy triky. >> Áno. A to je v podstate niečo, čo nespravíš. Čiže musíš to mať naučené, aby toto bol v tom emočnom taký nejaký naučená vec, že aha, toto mám zautomatizované a idem to pomal. >> A aj to ešte doplňujem, že práve, že taký ten, nie, že fyziologický pozd

1:00:46alebo akákoľvek taká rýchla technika, ktorú máš veľakrát nacvičenú. U mňa sa to začalo diať, že vlastne ono sa to autonómne urobí. Áno, >> že vlastne, že cítim, že som kdesi a to už hm >> a ja si tam všimnem, že ó, ja to robím. Takže >> telo to naučíš. To je tá sranda, že aj s tými technikami ty už len keď sa blížiš rukami, že ideš niečo urobiť, nejakú techniku, telo sa samé uvoľňuje, lebo ty si naučil telo a to isté funguje aj s deťmi. >> Ty keď [odkašľanie] im ponúkneš nejaký typ techniky, kde oni vedia, že sa uvoľnia, oni to aj sami budú vyhľadávať. Takže to už donekonečna stáť na nich. >> Hej. Veď to je prečo? Prečo to dieťa sa hojdá? Alebo prečo? Prečo sa ide hojdať? Že ono sa ide hojdať, lebo mu to pomáha. A keď ja mu dám alternatívu, ktorá je v tom danom obmedzenom priestore možná,

1:01:30tak on začne robiť tú my napríklad eh ja to môžem k záťažovým prikryvkám povedať, že deti s autizmom aj ktoré sú ťažké, neverbálne deti, tak oni keď ide na nich meldown, oni vedia, že prikrvka im pomáha, oni sami si ju idú nájsť a zarabú sa do nej a skryjú sa. Že na tomto princípe to je, že veľakrát my to máme podvedomé. to dieťa, keď sa bojí, utečie, hej, že eh sú to vlastne veci, nad ktorými sa nerozmýšľa, kde [odkašľanie] eh prečo on začne si žužla tričko, keď je nervózny, lebo ho to ukľudňuje. Ale keď ja mu dám techniku, tak on bude vedieť, že toto viem položiť. >> Mu rozšíriš taký ten prirodzený repertoár vecí, po ktorých vlastne nejak intuitívne siahne. A ja si myslím, že vlastne aj telo si ako keby intuitívne vyberie to, čo o čom viem, že najviac >> uhm

1:02:12>> eh zaberá. A len doplním za mňa, že eh hojdanie je brutál vec aj pre dospeláka. >> Jasné. sa chodím hojdať každý jeden deň. >> Ale tam je zase veľmi dôležité povedať, že ten vestibulár je strašne citlivý, [odkašľanie] že ja napríklad, ja si nemôžem hdať, mne zle hneď. >> OK. >> Čiže akože tam aj s tými deťmi veľmi opatrne treba pracovať, že na jednej strane je to veľmi ukľudňujúce pre veľa detí. Akože eh veľa detiek sa hojda tak, nie žečí plot, >> akože ak sa hojdá, že to je strašné, ale pre veľa detí to môže byť práve že veľmi stresová vec. Čiže veľmi opatrne, že nie, >> že keď dieťa má tantrum, nemôžeš ho nemôžeš pripútať na hojdačku a rozhojdať ho až k smrti vlastne, aby sa upokojil. >> Tak ono nemôžeš na základe seba hodnotiť

1:02:56svoj dieť. Každý každý potrebuje niečo iné, akože možno to bude fungovať, ale nemusí to fungovať. Uhm. >> A zrovna tieto vestibulárne sú také veľmi citlivé. >> Uhm. Že nie každému Ale aj ja aj ja mám chvíľky A ja mám určite chvíľky, kedy eh sa mi zatočí hlava, ale ja to mám rád celkom. [smiech] A však veľa ľudí to má rád. Ono je to také, ale napríklad aj objatie, že veľakrát sa paušalizuje, že >> objatie musím, >> ale objatie je eh >> podmienečné. >> Tak áno. A veľakrát, že napríklad eh tu zase sa prikloním k tomu, že dieťa s autizmom strašne nemajú radi dotyk, ale je to ten taký fyzický konflikt, ale oni ten tlak >> milujú, čiže preto u nich napríklad tie záťažovky fungujú. Ale takisto aj

1:03:41dospeláci niektorí potrebujú pri tom svojom nejakom emočnom neznesie objatie a potom ten partner veľakrát povie, že >> hej sa urazí, nie? >> Ale ono to je o tej potrebe, že možno ten tlak je super, ale vlastne ten fyzický kontakt môže niekomu veľmi vadiť a nie je to zlé. A to som si ja tiež uvedomil, že pr, že tak ak sme sa bavili o pastelke zlomenej, že vlastne to je len, že že teraz si vam oko a eh ako keby ten nervový systém vždy hľada, že čo teraz je vinné za to, že že ja som to, že sa takto cítim. A ja som si všimol pri deťoch, že keď majú takéto nejaké tantrum alebo čosi, tak vlastne tiež tam ako keby eh vždy aspoň do našich detí to

1:04:24tak je, že vždy jeden z rodičov je v úvodzovkách vinný, >> pokazil život. >> Pokazil život a že vlastne to tiež brať úplne neosobne, že vlastne oni momentálne potrebujú mať niekoho, to je úplne taká, že autonómna vec, že nikoho teraz momentálne obviniť. A práve, že ten, keď príde ho objať, tak to je to je to je to je obje benzín do do ohňa. Presne a nie je to nič voči tomu človeku, že toto je podľa mňa veľmi dôležité si uvedomiť, lebo hlavne v tých partnerských vzťahoch je potom, že >> tak akože ty ma nechceš, ale to nie je o tom, to je proste v tej danej chvíli. >> Áno. Áno. Teraz v tomto kontexte, hej, >> kontext sa môže zmeniť za chvíľku. >> Tak >> dobre. Tak tak ma zaujíma, že eh že dobre vieme, že keď je prúser a ja som ja momentálne som benzín na ten na ten

1:05:08oheň, tak vlastne idem na bok, aby som sa schladil a dal sa nejak dokopy a na to sme tu už mali kopec podcastov a že vieme, že čo s tým ako. Ale že teraz tá tá druhá výzva, že vrátiť sa naspäť k dieťať uhm, >> hej, do miestnosti, eh, ktoré má tantrum, že čo s tým my ako koregulátor môžeme robiť, čo čo sú, že aj aj keď chápem, že je to veľmi veľa odtieňov šedej v tom je, ale takže predkladám, že sú tu nejaké veci, že toto nerob nikdy alebo že toto pomôže vždy a čo sú tam tie veci? Lebo ináč ja ehm som v takej vekovke, že teraz veľa rodičov okolo mňa a s tým tantrumom alebo neviem ako to ináč my hovoríme, že zrútenie, že sa dieťa zrúti. >> Eh, že to je Ja mám taký, že mimo toho,

1:05:52že dieťa je niekde ohrozené na živote, že skoro ho skočilo pod vlak, takže toto je úplne, že najviac strašidelná ako keby vec pre rodičov, čo v nima aj pre mňa bola. A čo sú teda čo človek môže robiť, keď už príde naspäť, že aspoň nejak tak mám sa pod kontrolou a teraz vlastne chcem tomu dieťaťu nejak pomôcť, aby >> ono ja by som nepovedala, že že my zabránime týmto zrúteniam, hej? že ide o to, že možno tou prácou s nervovým systémom dosiahneme to, že to bude menej časté, že to bude rýchlejšie upratateľné a korigovateľné, ale určite tomu nezabránime. Ak niekto čaká, že teraz ja začnem pracovať a moje dieťa bude zenové, tak to tak nefunguje. To ani my tak nefungujeme. Čiže eh dôležité je tak, ako si povedala, že prvotne ty, aby

1:06:37si k nemu pristúpil, ale tiež nie sú, ak má to dieťa naučené techniky, tak väčšinou už to dieťa siahne automaticky po tej technike a ty ako ten rodič tam máš byť alebo teda tá sprevádzajúca osoba to nemusí byť rodič. Je tam ako tá tá pokojná kotva. >> Uhm. Tam v tom danom momente nemá zmysel do toho nejako ako áno, dajú sa použiť slová, že priznať tie emócie a prísť na tú situáciu, ale to dieťa ich aj tak nejak veľmi nevníma. Oveľa dôležitejšie je to, v akom stave si ty vnútri. >> Uhm. >> Čiže eh >> čo to znamená, čo to znamená ako pokojná kotva byť? Akože čo čo čo to ak si to môže človek predstaviť? Okrem toho, že sa že si sa dal teraz momentálne dokopy a si sa vrátil, že si s ním v priestore? že si s ním v priestore, si pri ňom. Ak

1:07:21on si vyžiada nejaký dotyk, ak on si vyžiada nejaký kontakt, tak buď byť tam preňho, poskytnúť mu ho, ale nevnucovať určite. Eh podľa mňa to dieťa si tou emóciou potrebuje prejsť, hej? Čiže kľudne v tej emócii ako ja viem, že aj v obchode je to ťažké, že stáť tam a pozerať sa, že kým sa ono nejako doupokojuje, ale ak eh ty si tam pokojný, tak určite tá emócia bude trvať kratšie, ako keď ty tam začneš, že ježiš, postav sa a už sa všetci pozerajú a teraz tu budú a teraz a to dieťa to len hypuje ďalej, ďalej. Čiže akože ja mám skúsenosti, že keď tam ostaneš ty v tej pokojnej fáze, tak to za pár sekúnd prejde a to dieťa vlastne normálne s tebou odíde a funguje ďalej. >> Uhm. Len ty toho démona čertíš ďalej,

1:08:06keď vlastne sa ho snažíš uč. >> Ty sa snažíš nejako ukľudniť, nejako mu to vysvetliť. On to nevníma. Preňho to je len, že zas po mne niečo chcú, zas má niečím. >> Ja neviem, čo so sebou. A ešte do ďalšie príkazy. >> Hovoria, že postav sa, lebo sa tu mám hanbiť a prečo by som sa mal hanbiť a ja to teraz potrebujem. Čiže eh asi takýmto spôsobom by som povedala a naozaj v rámci toho, ako sa bude pracovať s tým nervovým systémom, tak ono tie techniky sa naučia tie deti a vlastne buď ich použijú automaticky, alebo časom ono dokážu sa navnímať tak, že vlastne k tým takým preliatiam bude dochádzať stále menej často. >> Uhm. >> Že vlastne nebudú tie výbuchy také časté. >> By som možno ešte, ak možno doplnila k tomu, je tam ešte potom fáza dva a to je

1:08:49taký ten repair. >> Uhm. keď už sa ti niečo nepodarilo ako rodičovi, čo je úplne v pohode a stáva sa to všetkým, >> lebo nevieš 100% času byť zreulovaný, jedinec usmiaty, >> tak potom je tam technika toho, ako urobiť tú nápravu s tým dieťaťom, že vraj to je oveľa dôležitejšie ako to, že si niečo pokazil >> a to je teraz jedno, či je to v partnerskom vzťahu alebo vo vzťahu s dieťaťom prísť a povedať si to, keď už sme všetci kľudní, keď už vieme vnímať slová, >> ktoré prechádzajú do toho mozgu. Naozaj si presne, ako som povedala, priznať tie emócie, povedať,"Vieš čo, nezareagoval som úplne dobre, prepáč." Hej, aj ty ako rodič proste vysvetli tomu dieťaťu, aby sa udialo takéto zmierenie,

1:09:34>> hej, >> s tou danou situáciou, lebo aj to je veľmi dôležité, že to veľa rodičov >> napríklad možno preskočí kvôli >> nemá disciplínu na to, aby toto urobili. >> Nemám bu disciplínu, lebo to považujem za nedôležité, že však to je decko, však čo tu ja sa budem vysvetľovať. >> Alebo ako svoje zlyhanie, však? alebo to vnímaš uhm >> alebo sa hanbíš tam XY dôvodov, ale ten repair, my v podstate vysvetľujem aj v danom kurze, ako urobiť ten repair správy, hej, podľa toho, ako to naozaj funguje aj fyziologicky, aj per slovo a tak ďalej. Takže to je ešte taká fáza dva potom. Hej. >> Ona tak hovorí, že nie je dôležité, čo sa stane v tej danej situácii, ale čo sa stane vlastne potom. >> Áno. Ako sa ako ako sa dopíše ten príbeh? to nejak áno. Si uložím v tele. Aj to dieťa si to nejak uloží v tele.

1:10:18>> A ono zase je podľa mňa veľmi dôležité, aby to nebolo o tom, že teraz ten rodič potláča niečo svoje, lebo zas to dieťa, >> čo odzrkadlí, sa naučí, že potláč a teraz nie. Čiže ja hovorím, že to, že my niekedy vybuchneme je >> prirodzené. Ale presne tak ako Lenka povedala, že vlastne ako to bude pokračovať ten príbeh. >> Si ukryť nemám. som si teraz uvedomil, že vlastne, že to je eh, že že to pochybenie, aspoň z z takej mojej skúsenosti, že to pochybenie je dokonca, že že potrebné. môj syn sa naučil ospravedlniť až keď ja som posral veci a som sa mu ospravedlnil a že sme sme si dali taký ten reper a že vlastne zrazu som potom videl, že vlastne trošku až to tak eh eh, že najbližšie dva týždne možno, že si to tak trénoval všade, že

1:11:02že bol rád, keď sa mohli za niečo ospravedlniť, ale že vlastne od odvtedy vie, že vlastne aj presne to, že že eh asi aj pre dieťa vlastne pre z toho pohľadu, že vlastne v tom živote bude mať aj nejaké úskaly a pády a urobí nejaké chyby a tak ďalej, že je asi veľmi mi dôležité, aby to dieťa videlo chybu rodiča a ak sa z ním postaviť vlastne a ak vlastne disciplinovanej aj si si priznať chybu a neniesť potom so sebou ďalej výčitky, že to je vlastne tiež, že nenesť so sebou ďalej tie výčitky, keď to dieťa vlastne uvidí na tom rodičovi, tak aj to dieťa sa vlastne potom učí, že dobre, stali sa nejaké veci, ponesiem za to zodpovednosť, vybavíme si to a a za uzatvorené život ide ďalej. Ale že napríklad ja som tieto veci vo svojej výchove nezažíval a myslím, že že teraz ako teraz sa to

1:11:46deje, že vlastne sa učíme, jak ľudia už nenosí so sebou, čo nie je treba so sebou nosiť. >> Tak lebo podľa mňa veľakrát potom, keď sa keď sa preskočí tento táto fáza reper, tak možno aj ty ako rodič si nesieš nejakú hanbu a výčitku, ale aj to dieťa že >> po niekde vnútri, že to kvôli mne tak vyskočil, tak na mňa kričal, že ja som zase niečo zlé spravil a toto sa s ním nesie. Čiže ono tam tá komunikácia je obojstranne dôležitá, že nielen tie výčitky rodiča, ale aby si ich nenieslo aj ty dieťa. >> Čiže vlastne ono to ten reper nakoniec eh nakoniec tomu to dá kontext dostatočný, že z toho vznikne nakoniec nakoniec dobrý príbeh >> vlastne, ktorý je konštruktívny nejakým spôsobom, že ako ako vlastne z toho

1:12:31peklička, čo sa stalo, urobiť to, aby nás to všetkých posilnilo vlastne vo finále, aj keď nám to zobralo nejakú energiu, ale že čo sa z toho môžeme naučiť, to je brutál. Dobrý pohľad. Ale tu ešte vlastne, keď si spomínala, že dieťa sa ti zrúti pri pokladni, tam je riadny challenge >> nerobiť to, že kľud, kľud, však sme medzi ľuďmi, vieš, že že zrazu ty sa vnímaš, že ty si človek, čo nezvláda, že to čo jak si vychoval svoje detajšie alebo teda najhoršie podľa mňa na tom celom je, že ty ani nie, že nezvládaš to dieťa, ty nezvládaš to okolie. No práve to to že a a vlastne tých cudzích ľudí vlastne nezvládaš, >> lebo keď sa zamyslíš nad tým, že že teraz požiješ nejakú drogu, vďaka ktorej máš úplne na saláame, že čo si vlastne druhý myslia, však v pohode, poháč sa, ja si sadnem k tebe, vieš, si dám banán

1:13:14alebo čosi okolo teba, ale že toto je toto je brutálny, toto je Hej, presne, že tak si povieš, tak trošku si povriezekaj, ja posedím pri tebe, za chvíľku to príde. Ale tam vlastne ty prilievaš do ohňa aj a častokrát aj bez toho, aby si vôbec slovo povedala. Áno, >> že vlastne len to, že ty máš to vnútorné trén, že že zahryzneš tie zuby a to dieťa to cíti proste, že zahryzaš zuby >> a že na toto máte trik akože, lebo toto je >> akože ja sa priznám, ja som si takto aj posedela v obchode pri dcére. Tiež, ja tiež už >> ale ale nie na nie na šupu akože to musel som veľakrát toto zažiť v obchode, aby som zistil, že pohodka. >> U nás toto nebolo časté, ale akože keď bolo, tak toto zase ja som mala tak, že tak si pokríč. Tak si tu postavíme

1:13:59trošku a >> nebudem sa na nikoho pozerať, nebudem robiť očak, >> hej. No, >> že sa vyzoluje vyizoluješ vlastne od od pohľadov, že proste >> áno od celého sveta okolitého, ale akože naozaj ten jej návrat bol potom oveľa rýchlejší. >> Uhm. Uhm. To ja som si všimol tiež na deťoch že že veľa niekedy potrebovali fakt, že sa vybúchať, ale niekedy fakt, že potrebovali ako keby moju, že toho koregulátora a eh že dĺžka tej ako keby tej fázy, kedy sa oni naspäť po tej vlne nejak zregulovali, že bola že bola priamo

1:14:41úmerná tomu, nakoľko ja som bol vnútorne, že úplne odhodlaný, že proste budem tu koľko bude treba. A že veľakrát to bolo o tom, že že som sa snažil, že dobre, budem tu teraz hrať, dívať dielko a že a budem objímať a budem teraz eh človek, čo veľa podcastový počul a tak ďalej a že nejak to uhrám a proste ani za boha, že by to skončilo, vieš. Ale potom párkrát to bolo fakt, že také, že som nejak bol rozcítenší alebo taký viac navnímaný na to dieťa a stalo sa mi to aj v obchode, že proste čokoľvek tu teraz si všetci budú myslieť, že pohodka, chápem, čím prechádzaš a som tu a že normálne, že keď u mňa došlo k tomu uvedomeniu si toho, že že a kde by som sa mal ponáhľať, však proste najdôležitejšia vec proste momentálne v mojom živote je, že som tu a mám tu dieťa. Moje dieťa, ktoré proste potrebuje. Za chvíľku ma tu nebude to

1:15:25dieťa tu po mne zostane a to, že ja teraz chcem niekde niečo proste zarobiť, natočiť, dať dačo nie, tak však to je proste za chvíľu za chvíľu nebude, že čo je dôležitejšie než toto. A že si to uvedomíš a vtedy tak láskavo s ním zostaneš a to je, že že 5 sekúnd a to je úplne v čele, úplne úplne v pohode. Že čo aká tam je, vieš tá tá tá súhra toho, že úplne magicky to pôsobí, že logicky si uvedomíš, že nič nie je dôležitejšie než toto momentálne to dieťa to potrebuje. Aj napriek tomu, že viem, že za chvíľku mám byť niekde inde a tak ďalej a to v tebe čosi uvoľní a to proste dieťa ako keby hneď na to uvoľní, že ty vidíš, vieš, že to to, že slovo sa telom stalo, ale že instantne, viac-menej to je. >> Ale to je presne to, čo my hovoríme, že vlastne

1:16:08eh bože, teraz som stratila nič. To je úplne v pohode, >> ale určite to hovoríme. [smiech] >> Čiže dobre, ale keď eh keď si teda >> Ja myslím, že ono sa to deje, vieš, ty si teraz povedal, že logicky poviem, telo sa uvoľní, ale vieš, ty už si predtým musel byť v nejakej akože pohodovej fáze telesne, fyziologicky, aby si si logicky vedel povedať, >> hej, to je pravda. >> Hej, teraz je ten moment. Áno, ale zároveň a to ste už určite zažili, že že ty si ak tak včil a rozmýšľaš teraz, že >> napríklad, že dobre, bude to teraz podcast alebo idem do nejakého rozhovoru alebo niečo s dieťaťom sa stane a tak ďalej a že si relatívne, že logicky ešte uvažuješ, ale máš tam ešte jedno také, že že ešte trošku ťa to vyššie drží v

1:16:53tej v tej aktivácii, lebo ešte vlastne ale nevieš ako to XY dopadne. A potom si uvedomíš, že vlastne a však však už miliónkrát som bol v horších situáciách a vtedy úplneš, že že k takému zlomu, >> že že si tam logicky uzatvoríš, že že ale nakoniec ja to aj tak zvládnem. Proste nakoniec aj tak proste príde ďalší deň a že aj keď mám teraz najdôležitejšiu prezentáciu môjho života, ale aj tak ona skončí na druhý deň máš ďalší deň a potom ďalší deň a za mesiac si na to nebudeš pamätať a že vlastne keď to keď ti dôjde tak vlastne dôjde k takému úplné, že >> ale to si teraz adresoval také, že implicitná pamäť tela, ktorá si pamätá zážitky. A teraz, aby som to vrátila k našej téme. >> Aj ty ako rodič, keď >> zažiješ niekoľko takých zážitkov s tým

1:17:36dieťaťom, dôležité je nie, že 100% všetky ty budeš zen guru, hej, ktorý to vyrieši a bude pokojná kotva v rodine. Ale skôr ide o to, že čím viackrát to urobíš, pre teba to tiež bude normálne. Ty si to ukladáš do normálne absolútnej takej tej bunkovej pamäte tela, že dá sa to aj taktím uhm >> vyriešiť. Mám teraz nový prežitok, že sa to dá aj v kľude. >> Hm. [odkašľanie] >> Nakoľko dostatočne častokrát sa ti to udeje, tak to máš už v tele a to môže byť tá odozva, že ono sa to samé spustím. Čiže, čiže vlastne na začiatku, keď decko hodí tantrum v obchode a ja s ním, tak vlastne je to je to ok. Áno. OK. [smiech] Hej. A ono podľa mňa strašne veľa robí tá zmena toho pohľadu, že vôbec nejde o to, že musíš urobiť teraz toto, toto, toto.

1:18:20Super, ale že pozrieť sa na to inak, že to je podľa mňa to, čo aj sa snažíme, že že pozri sa na to inak, že to nie je teraz idem robiť zle napriek idem on niečo potrebuje. Aha, ty si tu na to, že mu vieš pomôcť mu to dať. Uhm. >> A keď sa to tak inak pozrieme, tak aspoň mne toto veľmi pomohlo, že ten pohľad úplne sa zmenil a vlastne úplne inak potom aj pristupujeme a reagujeme na tie deti. >> Hej, súhlasím. To má má to veľký presah. Má to veľký presah do proste do toho, ak vieš vnímať situáciu a to vlastne to vlastne potom aj všetky tie techniky a tak ďalej to má úplne iný eh rozmer a dopad.

1:19:02kde v živote toho dieťatka a viem, že ako neexistuje nejaký konkrétny dátum, ale je, že vieš, keď máš proste pol roka, rok, tak nebudeš eh dieťaťu hovoriť, že teraz si prechádzaš hnevom, že proste nič si z toho nebudeš to dieťaťu vysvetľovať a že eh a v takýchto eh v takých v takom tom rannom veku vlastne ty asi ty máš šancu dieťa niečo ako keby naučiť, čo sa týka regulácie, alebo ty zatiaľ len v ňom vytváraš také nejaké základné prostredie? je bezpečia tým, že proste vychytávaš úplne všetky jeho eh >> Nie, ty podľa mňa podporuješ práve ten jeho rozvoj toho tak ako to dieťa s ním, keď je malé, nie? Tak dávaj mu takú hračku, takú hračku, takú hračku, tak

1:19:46presne týmto spôsobom my rozvíjame tie zmysly, že to je taká predškôlka, >> taká predškôlka, že to, že môže si ochytkať všetko možné, to, že eh sa tam plazí cez nejaké tunely, kde cíti svoje hranice, hej? keď je to malé dieťa a vlastne takouto naozaj, že hrou, takou prirodzenou hrou, kde on sa učí pracovať s tým telom, chodím bosy po tráve, chodím bosy po piesku alebo doma po tých senzorických chodníčkoch, keď nemám to také prirodzené alebo sa hrám s múkou, alebo chytím, ja neviem, ošupanú, neošupanú mrku, že vlastne prirodzené veci, že učiť sa, stretávať sa s nimi a rôzne tieto podnety a to je presne to rozvoj zmyslového vním IA

1:20:31potom neskôr to už môžeme spájať s tou reguláciou, vysvetľovaním, aby toto dieťa pochopilo. >> Čiže vlastne tá senzorika a to nahmatávanie si sveta a seba samého je vlastne ten ten eh základ eh >> vďaka ktorému potom tá neskoršia už možno interpretácia toho, čo sa teraz deje a dialo a prečo sa mi a vybuchol a tak ďalej, že to už >> má to potom ďaleko stabilnejší základ. Tak a ono keď si zoberieme, tak v podstate tá eh regulácia nervovej sústavy to vôbec nie je tá krátkodobá vec. Áno. Elenka vedela skôr povedať, že to ide o tom, že keď ten nervový systém je v pohode, od toho sa čo všetko odvíja, fungovanie trávenia, fungovanie imunity, fungovanie eh tela, budovanie svalov, že my si povieme, nie, že zdravo

1:21:16jeme a cvičíme, ale ak sme disregulovaní, >> tak ani tú najzdravšiu brokolicu nevstrebeme, ani tie svaly nevybudujeme, lebo ten kortizol tam >> a často si ho ani nevyberieme, >> keď sme disregulovaní. >> Hej, tá impulzivita je úplne úplne iná. Teda v prvej fáze života potrebuje si to dieťa vlastne všetko namadať a my sa snažíme vytvoriť mu to bez to bezpečie, aby vlastne lebo to je asi tiež taká dôležitá vec, že že to dieťa potrebuje mať eh nejaký hlboký mimo tých tej senzoriky on potrebuje mať vlastne zažitý aj taký hlboký pocit bezpečia u mamky, u ocka a tak ďalej, lebo vlastne bez toho potom aj ťažko, lebo mne to príde, že vlastne to, čo zažívaš v prvých, že mesiacoch a rokoch vlastne vytvára takú a ale to už sa vlastne aj u

1:22:00mamky brušku deje vlastne vlastne, že taký ten hlboký pocit bezpečia a vlastne to je ako keby ten to je tá implicitná pamäť asi do ktorej vlastne už keď si disregulovaný sa vlastne môžeš navrácať, že máš ten referenčný bod, že kedysi bolo veľmi veľmi dobre. Čiže vlastne v tom prvom období je kľúčové stimulovať asi aby dieťa malo práve tento >> tak ono ten kontakt tam je vždy tá blízkosť tam je v podstate jednak eh či už ten fyzický kontakt alebo ja by som povedala tie nosenia dojčenie to čo kedysi bolo. To nejde len o kŕmenie, ale ide aj určite nejaký rozvoj vzťahovej väzby. Čiže celé toto je určite veľmi dôležité, že aby sa to vyvíjalo tým správnym smerom. >> A potom čo si hovoril, to nie je len úplne, že ja som to povedala tiež tak, že ohmataní, ale presne to dieťa, keď

1:22:43vstáva, keď padá, keď eh sa udrie, keď zistí, že viem prejsť od stola ku gauču, hej, bez toho, aby som padol, že toto sú presne tie všetky veci, ktoré >> my ho dáme do chodítka, tak ono tam sa toho až tak veľa nenaučí. Akože ja stále hovorím, že je teraz eh je doba a nechcem teraz nič, čo sa deje, že teraz toto je zlé, toto je zlé. Aj ja som deťom nedala šnúrky a majú suché zipsy, hej, že len treba si uvedomiť možno tie následky a možno to nejakým iným spôsobom podporiť a kompenzovať, že o to skôr ide, že aby sme si uvedomili, že dobre, toto sa nedeje, ale môže to mať následok na toto, na toto, na toto a ak chceme, aby sme to nemali, tak to skúsme nejakou inou cestou dosycovať. Nie

1:23:26teraz, že budeme, že bože, teraz toto je zlá, toto je zlé, toto je zlé. Vôbec nie. Akože každý sa snažíme tej dobe prispôsobiť najlepšie, ako vieme. Len uvedomiť si možno tie následky a dôsledky toho. >> Hm. To je veľmi dôležitý point. Uhm. Hej, že niekedy tam nedáš tie šnúrky, lebo vieš, že proste tie rána by sa nestíhali, ale zas potom poďme po škôlke >> zaplatať copy. [smiech] Áno. >> No hej. Vau. >> Napríklad >> tu ešte ináč, že mi príde, že taká dôležitá vec. Eh, lebo tu sme sa bavili o tom, že eh keď už ty si v č v v červených, tak vlastne, že stiahnuť sa na bok, odísť, ale že je pomerne veľa možnože buď rodín alebo mamičiek, vieš, keď ktoré sú vytrhnuté z takého, že

1:24:09babko dedka, babka, dedko nie sú po ruke, že vlastne nemáš kde vlastne ako keby, že nechať to >> to dieťa bokom. má často často akože veľmi veľa, čo ja evidujem eh čo nás kontaktujú, eh sú mamičky proste, čo sú samé eh doma, hej, že bez bez partnerov. A ja napríklad si všímam, že na to, aby ja som bol schopný dôjsť naspäť regulovaný a hm a ak tak v pohode ducha prítomný pred to svoje dieťa, eh ja najprv o toto dieťa sa potrebujem postarať, hej? A čím eh som starší alebo čím dlhšie mám deti, tak si uvedomujem, že že najprv to bolo o tom, že vlastne ísť sa z toho vydýchať na bok a vrátim sa naspäť taký, že použiteľný, ale vlastne, že veľmi mi

1:24:54pomáha, keď mám nejaké konkrétne činnosti. som si našiel tú svoju palicu a proste ja s ňou idem na 10 minút vonku a ja prídem, že jak nový človek, hej, že >> uhm >> pripravený na party s deťmi úplne bez problému a že že vnímam ako keby tú dôležitosť toho oddeleného priestoru, kde si sám so sebou a tak ďalej, ale že proste čo má robiť človek, ktorý má ja to nevím, že pol rok teraz napríklad, hej, že máš máš partnera, ktorý lieta kdesi vonku, hore do a ty si proste sama doma s deckom a nemáš okolo sa vôbec ako keby to komunitné eh prostredie že je to je to je to ako keby možné alebo to je, že prežito prežito, len to zvládne. >> No toto je častá otázka, lebo je to veľká klientela, hej, ktorá chodí. Eh, ja rozumiem aj tým rodičom, že nemám čas

1:25:38na seba, je úplne legitímna vec a ja tomu chápem. Eh, ale regulácia nervovej sústavy má preto 30 seundové techniky. >> Uhm. >> Na tie má čas každý. Má to aj [odkašľanie] tá mamičkam. >> Len treba ich dobre nakombinovať. dobre seba poznať >> a vedieť, kedy si ich môžem dovoliť robiť. >> Uhm. To je to, prečo to učíme. Prečo možno nefungujú ľuďom niekedy iba nejaké konkrétne, tu máš cvičenie, tu máš cvičenie a toto som počul, že funguje, tak to robím nejak, hej, leda bolo, >> ale [odkašľanie] raz mi to funguje, raz nie. Ono to má všetko akože súvis, prečo to raz funguje, prečo nie. Ale nájsť si tú svoju rutinku vie aj vyťažená mamička, pretože

1:26:21>> čo mňa oslovilo vôbec na regulácii nervovej sústavy a technikách na blúdivý nerv a prečo nervoé fitko existuje, je, že je to tak rýchle a efektívne. [odkašľanie] A v dnešnej rýchlej dobe ty potrebuješ rýchle riešenie, lebo ty nemôžeš ísť do jaskyne, eh, polubňa si dať, hej, čajíček a zameditovať v dnešnom svete, tak treba mať veci, ktorými to viem urobiť a oni existujú, sú dostupné, sú na trhu. Takže za mňa >> ty vieš, keď veľakrát po sebe zopakuješ aj 30 sekúnd nejakého regulačného cvičenia, ty sa vieš naučiť to tvoje telo dostať do toho kľudu, mať to bezpečie. A ja neverím výhovorkám, nemám čas, pretože viem, že tie techniky existujú a fungujú. >> Ja by som možno povedala, že aj aj tú

1:27:06prioritu si učiť, lebo ja napríklad aj zo seba viem povedať, že áno, keď malá spala, tak ja som šla upratať, navariť, oprať, neviem čomo. >> Uhm. >> Tak a čo keď to počkám? >> Uhm. >> Keby som si [odkašľanie] išla zacvičiť, tak sa vrátim v úplne inom nastavení. >> Ako ja som zase bola taká, že ja som ju dala do nosiča alebo do kočíka a išla som s ňou behať, že kým spala. Čiže akože podľa mňa, keď veľmi človek chce a prehodnotí si tie priority, tak eh si tú pol hodinku, 20 minút, čo podľa mňa pol hodinka behu s kočíkom ti úplne stačí na to, aby si sa zresetoval >> alebo teda akože a teda tieto techniky naozaj majú, že že tam je to o tom, že ty si ten čas odložíš zrazu, že kým on spí, tak ja idem toto, to to toto

1:27:50spraviť, ale keby sa venoval sebe, tak máš úplne iný deň. >> Mm. Aj potom vlastne efektívnejšie vieš poupratovať a tak ďalej. Ja len zo seba poviem, že ale ono nedá sa nedá sa to extrapolovať na na život mamičky, ktorá je sama doma s dieťaťom a tak ďalej, ale že eh že ono eh napríklad, že také, že umývanie riadov, ale že doma doma treba urobiť poriadok z pekla, ktoré momentálne je domácnosti. Proste pusti si k tomu hudbu >> a že že veľa vecí, ktoré vlastne aj nerád robíš. Eh, minule taký tiež som mal hľad, že proste buď buď zistíš, že čo rád robíš a rob, alebo sa nauč robiť sa nauč mať rád to, čo proste už robíš a nemáš ako keby na výber, že a že musíš to robiť

1:28:34>> a že hej, že ku mnohým to je tiež vlastne to je to, čo sme sa bavili, že že keď zmeníš pohľad, keď zmeníš pohľad, zmení sa vlastne celá tá situácia, keď ten príbeh začneš trošku ináč písať, hej? a že vlastne ty máš šancu eh aj to upratovanie doma, aj to varenie a tak ďalej vlastne ho urobiť takým, že vlastne tak >> si tam aj možno urobíš nejaký dreb aj alebo si tam zatancuješ alebo čokoľvek vlastne, čo teba úplne to, čo sme sa raz aj bavili, že dospelí ľudia disregulovaní, ktorí majú veľa povinností, strácajú hravosť, >> spontánnosť. Ty už len keď tento jeden aspekt vrátiš do života, už aj pri tom varení, už aj pri tom, hej, pustím si niečo, začnem spievať v aute úplne od veci pesničku, nedáva zmysel, >> ty sa reguluješ. Tam je strašne veľa techník, ktoré sa dá robiť a oni sú

1:29:18malé, jednoduché a také, aké >> kedysi sme ich ako deti robili, len ako seriózni dospeláci, ktorí majú celý svet na našich pleciach. Už sme takí, >> hej, >> zošnúrovanovaní. >> Áno, zošnúrovaní a nám ani nenapadnú. To je to, že nenapadnol, aké jednoduché sú tie regulačné techniky. >> To hej, to ja ja napríklad som sa to musel učiť, lebo akože ja som to, že teóriu ovládam, ale že čo čo s tým proste robiť, že vôbec ja to neviem. Proste neviem. Ja neviem sa ani hrať s deťmi, ani nič. Ja som začal robiť to, že že som sa zamkol v detskej izbe, som sa zamkol po tme, lebo dať som sa nechcel vidieť a som si pustil hudbu do slúchadiel a najprv len tak trošku, že [smrkanie] trošku sa rozývať a potom, že ó, to je cool, vieš. Potom som sa rozvil viac, potom už aj deti som k sebe zobral, už sme aj zasvietili a už tak sa

1:30:02tá hravosť eh rozbehla do života. Ale presne, že tá hravosť je sakra dôležitá, že proste to je ako keby mne to častokrát príde, že že chápem, že sú tu akože dôležitejšie veci v živote. vieme tak seriózne sa na to pozrieť, hej, že >> nejaké [odkašľanie] sú tu krízy v živete, ktoré treba riešiť a tak ďalej, ale že mne to príde, že ale že keď ty nemáš hravo o živote, že že to je úplne, že to o ničom život, >> že keď fakt eh a a to je, že že a že a to sa dá kultivovať vlastne s tým len ty sa len sa rozohrať nejakým spôsobom. Musíš dostatočne ako keby malým a pokorným a takým, lebo na hravosť ty sa musíš cítiť v bezpečí. To je to je to je to. No >> a presne preto ja som potreboval tmu a malú izbu a som vedel, že ter, že všetci spia. Ešte im som popúšťal šum a teraz

1:30:46fakt, že ak magor proste. Ale som vedel, som logicky som vedel, že to je niečo dôležité, ale vlastne akože som sa namočil trošku do toho, >> že to je úplne iný svet. >> A vieš, čo je ešte sranda, mne hovoria tí ľudia s deťmi, eh, že veď ale ja sa hrám, veď my sa stále hráme, hej? Však mám tie deti, tak sa hrám. Lenže ja neviem, či ste niekedy išli okolo detského kútika. Ja ako nezainteresovaný jedinec, ktorý nemusí pozerať, či dieťa si nerozbíja hlavu na niečom, tak som mala možnosť sledovať dospelákov v detskom chútiku ako také odpojené zombické bytosti buď na mobile alebo úplne niekde inde, že dieťa na teba volá, ty pozeráš. Hej. >> A vysvetľujem tým rodičom, že počúvaj, ale nie je hra ako hra. To, že ty mi tu

1:31:31hovoríš, ako ťa extrémne nebaví už 85.krát rá sa hrať na hasičov s autičkami. >> Ja úplne chápem, ale ty si tu od toho, aby si navrhol niečo, čo baví aj teba. >> Uhm. Hm. >> Hej. Lebo vy máte geniálne podmienky, vy všetci, čo máte deti, že hrú ty vieš robiť fakt nejaké ukradenie, [odkašľanie] ale vieš to robiť ako odpojený zombík. Hm. Mm. >> Ktorý sa vytelil alebo to vieš urobiť poriadne, tak aby to regulovalo aj teba? >> Uhm. Napríklad to často, hej, preberáme aj na terapiách s ľuďmi, že ako sa do toho dať, hej, že ako tú spontánnosť naštartovať, lebo ty musíš len nájsť niečo, čo aj teba baví, >> hej? Lebo vlastne ty sa rozdávaš stále a potom aj tá aj tá hra vlastne vyzerá akože ja len ďalej sa ďalej sa rozdávam. >> Boli sme v kútiku

1:32:14>> aj a aj a ja vyslovene my to tak máme väčšinou, že poobede ja, že ja vnímam, že že poďme mať hravý čas, ale ja sa najprv musím ísť pohrať sám. No, >> že ale že to je, že päť minútovka. Ale ty tu je ináč veľmi dôležitý point, čo ty si povedala, že že 10 20 minút, že stačí. A to je presne, že ja som si to tiež dlho neuvedomoval, že že ak tak tiahneš mesiace a roky nejakých vieš ťažkostí a ja ja neviem, že že finančných a kadejakých vzťahových a tak ďalej, ešte deti do toho a že vlastne ty sa cítiš, ako keby si mala tri tóny ako keby na sebe a že teraz si keď si predstavíš, že len kým toto zo seba poskladám, hej, že tak ja potrebujem, že na mesiac niekde ísť, aby som sa ak tak trošku rozdýchal a dal naspäť dokopy a práve preto neskúsiš ani

1:32:59v tých päť minút. Ale že ono to je fakt, že 10 minút a ty si úplne iný človek a vlastne nič nemáš na pleciach za chvíľočku. To len jednak potom to, že ty hovoríš, že presne, že na mesiac musíš ísť, ale to je, keď to prirovnáme zase k tomu cvičeniu, ty chideš raz za mesiac do fitka, >> tak to nespraví nič. Keby si cvičil každý deň 10 minút, tak ten efekt je vidno. A presne o tom to je, že >> na tých drobnostiach sa to skladá, že to vôbec nemusí byť nejaká veľká aktivita. Uhm. >> Ja [odkašľanie] aj keď ešte sa vrátim možno k tým mamičkám, že dám dieťa spať, normálne sa je bezpečne v posteľke, tak ja idem na 20 minút do vane. >> Uhm. >> Hej. Že [odkašľanie] zavriem sa tam, som tam sama. Akože >> má ako podľa mňa každá mama pochopí, že hm kým nemá dieťa o 10 rokov, tak si nie je sama ani na záchode, lebo furt vtedy

1:33:42niečo potrebuje. Ale proste normálne sa tam zamknúť. Keď viem, že to dieťa je bezpečne uložené, tak eh si dopria tých 10 15 minút eh každý deň a to sa potom zbiera. >> Uhm. >> Keď ono mi hovoria mamičky, že ty tým, že máš to akože teraz úplne, že malé dieťa, tebe funguje ten survival, ty sa musíš postarať, aby prežilo. >> Uhm. >> Že ja to spravím, ale neviem vypnúť. je, vieš, potom ten argument tých mamičiek, že ja viem, že to musím ísť oddýchnuť si do tej vane, ale v tej vani, že nedúsi sa teraz v pod tou prikrývkou alebo nemohlo sa niečo, vieš, že stále ti to tam ide a toto je ten problém, že ako to vypnúť. Hej? >> Len to máš podvedomé. do neviem doživotne, nie že do

1:34:26dospelosti. To vždy budeš s rodič. Netreba to vnímať ako problém. >> Akože podľa mňa v určitej miere treba sa od toho ja tu na sebe vidím, že to prešlo z takých levelov, že najprv to bolo moje dieťa malo horúčku, tak ono a to ja som doktor, že do zajtra umrie. Hej. >> Ja keď malo, keď boli všetci chorí traja, tak som bola najpokojnejšia na svete, lebo som vedela, že to iba. Ale však ja ako doktor som za horúčkou videla minimálne >> smrť. Tak >> a a nevidela som, že virózu. Čiže akože aj dnes už aj keď sú niekde na dovolenke, tak už akože áno, furt mám taký ten trecker, že kde to lietadlo ide a tak podvedome to sledujem, ale už sa to obrusuje. Čiže proste podľa mňa

1:35:09takéto úplne to asi nezmizne u tých rodičov nikdy, [odkašľanie] ale treba s tým pracovať a aby to bolo už do takej miery, že už ma to nestresuje tak, že sedím na tom mobile až >> zlietli, pristáli, ale že proste akože dobre, už pristáli, už som v pohode. Hej že >> asi si to všimnúť. Hlavne si to všimnúť, že aha uvedomiť si že >> hej alebo akože snažiť sa toho zbaviť. To je to to je rovnaký asi nezmysel, ak sa ak sa zbaviť eh hnevu dieťaťa zručteného pri pokladne. Len si to všimnúť a pousmieť sa nad tým. Primú problém vnímať to. Áno, takto to je. Veď hej, je to môj. Postarať sa o dieťa. Neumrie, hej, keď ja som vo vaní, >> ale nebrať to ako. No tak vieš, keď ti

1:35:52pomôže, vieš mu tam dať kameru, že vieš, si taký nejaký ten tak ak ja si teraz. >> Ale si zober, aké sme my mali. >> No nemali sme nič. Jasné, že sme nič nemali. Ale áno, už to máš. A už keď to máš, tak jak mobily sme nemali. Čo? Išli sme na týždeň do tábora. >> Celý deň von. >> Ja moje dieťa dneska išlo 14 ročné na týždeň do tábora a že bez mobilov a ja že ješ ja nebudem vedieť čo [smiech] >> kde my sme mobili kde nás otafárili a nevedeli o nás. Eh a večer to večeru. Áno. >> Bol asi prekvapivejší život vlastne bez tých technológií. >> Sa mohlo toho ďaleko >> ďaleko viac odohrať. My sme teraz >> viac >> v kontrolovanom prostredí sme stále. >> Ale aké to je super. Ja som bola teraz

1:36:35tri dni v horách bez signálu. >> Uhm. že aké super, >> že že nič tam nepípalo, nič nezvonilo. Ja hovorím, že to je najlepší relax podľa mňa. >> Ani ani kontrolka v hlave, že čo kde sú deti. Už máš tak akože >> akože už teraz tým, že už sú väčšie, oveľa lepšie akože kým boli malé, že teraz už mám pocit, že už keby niečo, už vedia sami sa tak akože ten základ postarať, hej, že ale tak je tam, ale je tam taká veľmi jemná už. A áno, boli sme v horách, kde sme >> mali pocit, že prežijem tú skalu alebo neprežijem, tak vtedy ti tak úplne iné veci prídu na do a je to strašne dobré. >> OK. Počúvaj, mňa ešte eh zaujímal ty eh

1:37:20tá tvoja kniha Zmyslový kompas, správne? Eh uvedomujemujem, čo to je za koncept, čo to vlastne zahŕňa práve to ty ako Skús to hodiť do pléna. >> Vieš čo ono zmyslový kompas je to nie je len jedna kniha. Ono je to celý ako keby ja by som povedala, ja tu volám taký, že ekosystém, že vychádza [odkašľanie] to z eh jednej knihy, ktorá je pre rodičov, kde je vysvetlené fungovanie nervového systému, eh ako fungujú zmysly a ako s nimi pracovať. A potom sú tam je rozdelená do takých troch častí. v strednej časti je eh prepojenie s detskými knižkami, lebo sú k tomu normálne, že tri detské knižky, kde vlastne deti ako keby učíme, že aké máš zmysly, ako funguje tvoj nervový systém, aké máš eh rôzne tie nastavenia nervového systému. Pracujeme tam s

1:38:04polyvágálnou teóriou, potom vlastne v tretej časti s okienkom tolerancie. Je to cez metafory zvieratiek. Všetko je to formou príbehu. Je to deti tam majú nejaké úlohy a objavujú tam a vlastne nič z toho, čo je v tých eh knižkách detských, nie by som povedala, že náhoda. Každé to zvieratko má svoj tigrík, je sympatikus. Korytnačka je kvázi dorzálny [odkašľanie] vágus, to zamrznutie. Sovička je tá taká pokojná, múdra sova. [odkašľanie] Majú tam hrad, ktorý je vlastne ako keby nervový systém toho dieťaťa >> alebo teda to dieťa, brány do toho hradu objavujú, čo sú vlastne osem brán, osem zmyslov a postupne potom ako sa im hrad začne rúcať, tak ako ho potrebujú opraviť, aby sa zase vrátili do okna

1:38:49tolerancie. >> Vau. >> A je tam vlastne v tej dospeláckej knihe ako keby, lebo tá detská je príbehová, ale aby tí dospeláci pochopili presný význam týchto jednotlivých častí, tak je to tam vysvetlené. A v tretej časti sú potom tej dospeláckej sú rôzne aktivity. Presne ku každému zmyslu typy na aktivity, ako ho môžeš podporiť, ako ho môžeš trénovať. Potom k tomu sú zase aj kartičky pre deti, kde vidia jednotlivé tie aktivity na kartičkách. >> Uhm. >> A aby oni mali obrázkovú verziu a dospelák má vlastne eh textovú, kde vie, prečo to robí, ako s tým pracuje, čo s tým môže dosiahnuť. Potom sú k tomu rôzne také postery veľké, kde eh taká, že večerná regulačná cesta, kde majú presne ako sa dostať ako keby do

1:39:34toho spánkového módu. Potom zase nejaké ranné regulačné aktivity, >> eh do triedy nejaké aktivity tým, že pracujeme v školách. Potom sú tam také materiály, také PDF 10, 12 stranové, že do triedy priamo ako prviť prostredie v triede môžete, aby senzoricky bolo >> pre tie deti vlastne v poriadku. Potom je tam škôlkárske a potom sú tam rôzne také, že konkrétne, že ako pracovať napríklad, keď dieťa brojí pri domácich úlohách a takéto. Akože v podstate toto je taký základ. Je k tomu ešte taký pracovný zošit priamo nakreslenie pre deti. >> Hm. Máme k tomu pesničky na YouTube, máme k tomu tričká presne s tými >> nervovými naladeniami, každé s nejakým klejmom, že chceli sme to spraviť tak,

1:40:18aby vlastne aj ten rodič dostal vysvetlenie, ale aby aj tie deti sa s tým vedeli zoznámiť a dostali to k sebe cez ich zmysly, ktoré oni potrebujú, že aby to nebolo teraz len čítam, môžem skúšať aktivity, môžem kresliť do zošita, môžem mať tričko, že nie som tibo, lebo mám plno energie, >> môžem počuť pesničku v takejto energii. toho ty. Čiže chceli sme to takto nejako a toto je vlastne, by som povedala, že zmyslový kompas. K tomu >> plánujeme. Máme takú aplikáciu rozrobenú a rôzne ďalšie materiály, ktoré by sme chceli rozvíjať presne, že pre potreby škôl alebo jednotlivcov. Takže >> to je bomba, lebo lebo eh my vlastne teraz v tomto období

1:41:02eh tuná na západe vlastne začíname riešiť tú reguláciu a začíname chápať, že vau, tu sa dajú fakt, že meniť veci, toto naše prežívanie sa dá úplne odkloniť, transformovať a tak ďalej. Ale že vlastne keď dieťa už je tým vybavené, však to je, že si si predstav, že že si predstav, že my ako deti vlastne, že cez všetky tie pekné obdobia, ktoré sú ešte ak tak pomalé a tak ďalej, si prechádzaš s nejakou takou výbavou, že čo sa to vlastne vo mne deje, že to nemusím odsudzovať a tak ďalej. A keď ešte máš rodiča, s ktorým u ktorého máš to prijatie, lebo má pochopenie pre teba, že čo sa to v tebe deje, namiesto toho, aby ťa odsudzoval alebo ho serieš a a nespolupracuješ a tak ďalej, že to je úplne iný druh života, že keď to je

1:41:47pekné. Čiže veľmi sa z toho teším, že že ideme do doby, kde vlastne my sami na sebe dokážeme už pomenovať, že >> uhm >> nebolo to úplne správne a že sa to vlastne začína už dostávať akože k deťom do tých systémov školských. To je to to zmizne veľmi dobre, že také čo >> to bol presne taký náš cieľ, že dostať to do škôl a aj k rodičom, že presne aby sa s tým začalo pracovať už od detí, lebo >> naša generácia potom máme psychológov a potom si riešime všetko to, čo sme si v detstve na nakopili, tak to teraz riešime. A proste toto bolo také, že >> keby sme to začali riešiť už u nich, že oni môžu pochopiť >> postupne, aby ten rodič bol ten sprevádzajúci, ale aby bol stále viac a viac v úzadí, aby toto dieťa už samé

1:42:30vedelo. Uhm. >> A aby s tou výbavou prišlo už do tej dospelosti a nemuselo sa ju učiť, ako sa to my dnes učíme. Eh, taká zaujímavá otázka mi napadla, čo tiež ak nebudem mať asi nejakú jednu odpoveď, ale že ako partneri dvaja rodičia sú ako tak, že že majú sa radi a nie sú tam nejaké ako nejaké záerné veci, že si ľudia nerobia eh čosi zlé a ako tak sme informovaní v rámci tej nervovej sústavy a vieme sa udržiavať v okne tej tolerancie, tak vlastne je šanca, aby my sme nejakým spôsobom dieťa traumatizovali, lebo trauma je tiež taká ako keby teraz eh veľmi trendy slovo, kde niekedy, keď si niečo posral, tak potrebuješ byť o tom informovaný, že si posral a potrebuješ zažiť nejaký

1:43:14druhácie. Ale zároveň my sme teraz doba taká, kde my sa celkom tak strácame v tom v tých pojmoch, že zablokovaná energia a a disregulovaná nervová sústava a a teraz ale ja mám traumu eh a tak ďalej a čím nejdem ako keby nič, že zľahčovať a tak ďalej, ale že eh že trauma tak ako ju chápeme, tak vlastne človek 2:0, ktorý je akože informovaný o a to teraz úplne fabulujem, hej, tiež do budúcna, že človek, ktorý ako keby eh informovaný o tej regulácii nervovej sústavy a že vie vie s tým pracovať, že dokáže to dieťa ako keby stále ako keby nejakým spôsobom sprzniť, že je tu vnímate tu niečo, čo

1:43:56>> tak eh podľa mňa ja si myslím, že to dieťa môže vnímať traumaticky rôzne veci, ktoré my nevieme, že ako ten jeho nervový systém spracuje. Že možno my aj keď robíme v podstate veci, o ktorých si myslíme, že traumatické preňho nie sú, tak v konečnom dôsledku môžu byť. Uhm. Čiže toto je také, že určite je to menšie riziko, ako keď niekto do toho ide a v podstate, že nerieši nič, hej, že kričím na to dieťa, je tam je tam nejaká tá situácia rodinná. >> Ale eh ja si myslím, že veľakrát tie traumy sú rôzna, taká súhra malých okolností, ktoré možno si ani neuvedomujeme. >> Uhm. >> A môžu zanechať eh stopy.

1:44:39>> Že čo ty povieš? Ja som mala odpoveď pripravenú, že podľa mňa nemáš šancu nestraumatizovať dieťa >> uhm >> nijak a treba sa s tým iba zmieriť, lebo pamätám si ja keď som ako 20ročná, už som na výšku chodila, sa začala zaujímať o tejto témy a chodila som na kineziológiu. To boli také odbloky, hej, >> uhm, >> eh, telesnej úrovne. A stále som tam dookola. Sme si tam opakovali vetu. Tvoji rodičia robili najlepšie, ako vedeli. >> Uhm. >> A dovtedy si si ju opakoval, kým si ju stelesnil. naozaj uveril, >> čo naozaj sa dá, hej, toho koľkokrát [odkašľanie] nejakú >> možno traumatickú tému, hej, premieľaš. A to teraz nie, že sa niečo horbilné stalo, ale napríklad, že sa vaši

1:45:22rozviedli, hej? Môže to byť v istom >> slova zmysle trauma pre to dieťa. A dokým si tú vetu naozaj ju precítiš na telesnej úrovni, že naozaj rodičia vtedy vedeli najlepšie, robili najlepšie, ako vedeli, >> tebe to odíde proste. Uhm. Uhm. A to to je to, hej, že to ty si to vlastne vyriešil, lebo si to konečne prijal. >> Uhm. >> A ja si myslím, že každý rodič tvojou úlohou je trošku aj straumatizovať dieťa, lebo ty potrebuješ aj niečo. Veď čo by to bolo za život, keby všetko len vychádzalo a bolo krásne ružové, vieš to slnečkárske životy tiež nie sú top. >> Plus si zober, aká je doba. >> Ty potrebuješ dieťa vystavovať aj zlým zážitkom. Veď musím mať rezilienciu, panebže >> keď už máme gumené tuto prelieky, hej,

1:46:06že už si o betón nerozbijem hlavu. >> Eh, vďaka Bohu možno, ale potrebujem taktiež zažívať nejaké niečo, lebo potomem v tomto svete. Hej. >> Tak nerový systém sa učí výzvou, nie, že si len v komforte. Tak >> akože máme sa dostávať do určitého nekomfortu, ale zase takého áno, nie ohrožujúceho. Ale ono tá výzva je dôležitá, že aby to nebolo stále len, že však nič, nič mi nehrozí, lebo to potom >> za boživot taký nie >> prídeš do života a môžeš byť veľmi prekvapený ako to dieťa, [odkašľanie] ktorého rodič >> držal bal >> udržiaval. Áno. V takomto nejakom prostredí. To ťa môže aj ja som to videla tam bolo, že čoraz viac, že 18

1:46:50roční ľudia začali mňa vyhľadávať, že oni nezvládajú stres v škole, oni majú panické ataky, oni tento tamto. A stále to počúvam aj od rodičov, ktorí už majú také tie >> pubertálnejšie deti vo vyššom veku, že tie deti nie sú rezilientné vôbec na túto dobu. >> Hm. >> Môže to vychádzať z viacerých vecí, hej? Jednak, že sme nemali toto nejaké zmyslové vnímanie, jednak možno som sa nevystavil traume, možno môj rodič tak isto reaguje na tie veci. Ja som len jedna k jednej prebral jeho stresovú reakciu, lebo tú vidím doma a tá je pre mňa normálna. >> Uhm. >> Môže to byť XY veci, ale myslím si, že je dôležité mať nejaký, že to dieťa aj niečo urobí, niečo sa nepodarí, niečo ty pokazíš. >> Hm.

1:47:33>> A ja si myslím, že my sme dneska táto generácia rodičov veľakrát veľmi chránime tie deti pred všetkým. to >> vybavujeme, aby on nebol v nekomforte, že veľa. >> To je riadny prúser. >> Je to také, že naozaj tie deti si svoje, čo nás hodili do vody, nie? Však si vy, keď chceš. Presne. >> A a dneska my sme my komunikujeme s každým, aby náhodou nebol nejaký problém, že veľakrát tie deti podľa mňa súť >> držané v bavlnke. Naozaj uhm >> je to veľmi zaujímavé, čo sa deje aj pre mňa ako človeka, ktorý nemá tie deti, že to naozaj tak pozorovať. Ja mám taký plán, že keď budem babka, tak pôjdem na univerzitu tretieho veku sa pozrieť, ako to celé dopadlo. To už budú všetky tie

1:48:15výskumy aj čo doba priniesla. Hej, také tie zaujímavé veci, že ako to dopadlo, vieš, že tá doba taká akú sme my nežili, že je strašne rýchla, strašne veľa nemal. Čiže ono to je aj rýchlo sa mení. >> To je proste tak ako sme už tisckrát tu povedali, že ako rodičia robme najlepšie v tej danej chvíli, ako vieme, ale áno, má to rôzne dopady. Mne z toho vychádza len jedna vec, že to je dôležité mať tú flexibilitu a tá flexibilita sa tvorí aj v tom nervovom systéme, lebo na to, že my sme mali úplné detstvo, detstvo detí terajších je iné, že ty musíš byť len flexibilný a očakávať, že vieš čo, čokoľvek sa môže vlastne stať v tom živote. Aby tomu otvorený. >> No a uvedom. >> A na to potrebuješ flexibilnú nervovú sústavu

1:48:59>> a potrebuješ mať aj challenge vlastne. >> Jasné. Mňa ešte zaujíma taká vec, že ehm to sa nám stalo pri synovi, že my sme na začiatku nevedeli, čo a ako. Ja hlavne som nevedel, ak zvládať nejaké tantrum a tak ďalej. A stalo sa párkrát to, že eh ako keby, že syn pri mne necítil, že vlastne, že som preňho eh schopný ho mu nejakým spôsobom pomôcť. netušil som proste, že čo robiť. Eh, tak sa začala zatvárať do detskej a poznám kopec takých prípadov, kde kde to dieťa

1:49:42bolo zatvárané. A a teraz si predstav, že eh že prešla nejaká doba a to dieťa si vyvinulo nejakú adaptáciu, si vytvorilo taký ten svoj tieň, hej, že toto vlastne nebudem ukazovať a teraz si predstav, že máš zrazo, ja neviem, štyri, päťročné dieťa a zrazu sa začneš o týchto témach dozvedať. Ale tento dieťa už má nejaký druh takýchto adaptácií, kde vlastne teba už nechce ako keby ukázať eh nejakú tú stránku, ale ty chceš pracovať, chceš mu pomôcť, ako keby, aby to neriešil už potom v 30 eh v manželstve pri svojich deťoch, ale že chceš mu pomôcť ako keby ešte za jazdy, že vy vnímate, že je na takéto veci priestor.

1:50:26Môže rodič s týmto niečo ešte urobiť? >> Akože čiastočne? Podľa mňa áno, ale už zas eh ten rodič najlepšie si pozná to svoje dieťa. Čiže keď vidí, že eh chcel by viac a to mňa nevie už ako pohnúť s tým dieťom, tak podľa mňa aj v takomto veku psychológ vie veľmi toto toto pomôcť. A čím a tie tí detskí psychológovia, oni robia veľakrát tie terapie hrou, že tie deti sa tam hrajú, že to nie je sedenie, kde on sa s ním rozpráva. >> A to dieťa práve tou hrou eh ukazuje >> uhm >> tie svoje všelijaké prežívania, svoje emócie a vlastne na základe toho on ich dokáže veľakrát uvoľniť a dá sa s tým takto pracovať. Akože to možnože by vedela ešte viac povedať, ale ja si

1:51:10myslím, že do určitej miery vie rodič. Ale zase eh to je presne to, že eh rodič si pozná najlepšie to svoje dieťa a keď už má pocit, že je tam niečo, čo by chcel ešte hlbšie a nejde to, tak eh vyhľadať odpornú pomoc je podľa mňa tá najlepšia cesta, lebo eh aj tomu dieťaťu od tohto veku jednak eh dá sa to spracovať teraz a aj do budúcnosti mu dám tú takú devízu, že tak keď si neviem rady, je tu niekto, kto mi pomôže, že nebude to o tom, že teraz ja sa budem s tým trápiť, až to niekam vyvrcholí, kam nechceme. Uhm. Uhm. >> Ja možno dám ešte jeden taký pohľad, lebo vnímam, že veľa rodičov si prišlo cez deti vyriešiť tému kontroly do života. Ty chceš všetko odkontrolovať, ty chceš,

1:51:53aby to dopadlo najlepšie ako sa dá, ale častokrát niekedy to proste neurobíš, hej? Akože nedá sa a prišlo ťa to niečo >> odškoliť. že je tam potom aj ten pohľad, že čo mi toto možno, keď už neviem pracovať s tým dieťaťom, ono ma odmieta, čo sa z toho ja mám naučiť, lebo to je ten taký už presah na to, že >> ako to potom ako nežiť celý život v >> hanbe sebaobviňovaní, že som to prepáč, posral niečo už s tým deťom uhm, >> že tam je ešte potom taký rámec nad, ktorý sa rieši na terapii alebo dôjdeš k nemu, keď sa začneš nejakému duchov du kovnému rozvoju venovať alebo tak, hej, že ako máš

1:52:37tendenciu lipnúť na veciach a čo sa ti snaží aj to tvoje dieťa odkontrolovať. Hovorím to preto, lebo ja som stretla XY rodičov, ktorým deti porobili také veci, že ti môžu oči vypadnúť tak akurát, hej, z jamiek a malo to efekt práve na nich, hej, lebo ty už nemáš ako odkontrolovať dospelú osobu, hlavne keď ti odíde z domu. >> Ale má to teba niečo naozaj vnútor veľké naučiť >> a keď to zvládneš, môžu to trvať roky. >> Uhm. A poznáme aj ľudí, ktorí to zvládli, tak akože je to veľmi oslobodzujúca vec, lebo my sme sa prišli učiť do vzťahov, hej? To nie je teraz, že tu sa niečo deje, poďme to stále opraviť. Nechcem, aby to tak vyznelo, že budeme sa v kuse iba opravovať, riešiť. Minule mi moja terapeutka povedala, že

1:53:20ja mám taký pocit, že keď sa niečo deje, ty máš tendenciu sa vkuse iba ty opravovať, ale niekedy sa niečo iba deje zvonku. Niekedy je niekto iba trúba, hej, tam vonku, že nemáš ty čo seba ako pokrútiť. aby si prijal nejakú trúbu. >> Áno. Áno. >> Vieš, čiže ono je to také otázne, že čo robiť, >> lebo je to veľmi špecifické, že čo to tebe chce odliť. Ale súhlasím s týmto, že >> kým to mám doma, kým to mám pod kontrolou a som ten rodič, viem urobiť pre to veľa >> uhm, >> hej, tak môžem dať všetky tie možnosti, ktoré ja poznám. Ale potom to už je taká téma v seberozvojovano, >> že to prijať. Uhm. >> A mňa zaujíma ešte, keď ty si spomínala, že keď deti doma trucujú pričkách, ja som ešte ako keby veľmi nevstúpil v

1:54:08rámci našich vekoviek do toho, že by deti akože už teraz viem ich inšpirovať v tom, že vlastne ja sa pustím do nejakej práce, že keď je doma, že veľký bordel, ale doteraz ako keby nemali veľmi schopnosti a kompetencie nejaké veľ väčšie doma robiť práce, ale myslím, že ideme do toho. >> Uhm. za že zanedlho, že že čo čo ma to čaká a čo vlastne akým spôsobom s tým dieťaťom vyjednávať, keď v prípade, že má takéto veci ako keby na saláme úplne >> akože. Ono ja by som povedala, tak eh ono tie boje tam vždy a také tie trenia budú vznikať, lebo proste dieťa si tiež potrebuje takú tú nejakú svoj názor dať, svoju autonómiu budovať, svoje presadzovať. Ale v podstate ak eh teda

1:54:53sa bavíme o nejakých teraz, že domácich prácach pravidelných alebo niečo takéto, tak >> určite náš by som povedala, že náš nervový systém najviac, čo potrebuje je predvídateľnosť. očaká eh, že vie, čo príde. A áno, keď chcem po ňom, aby vyložil umývačku, tak nemôžem povedať, že vieš čo, choď vyložiť umývačku a a budem čakať, že on to teraz spraví. Uhm. Proste dať mu ten rámec, že prídeš po škole každý deň a vyložíš umývačku, musíš ju vyložiť, dám mu nejaký časový rozostup, že nemusíš teraz prísť, aby aby proste aj on mal určitú takú pocit, možnosť si niečo určiť a rozhodnúť v tej danej aktivite, ale zase aby tam bola stanovená nejaká presná hranica, aby on

1:55:37vedel, že čo sa bude diať a možno potom v konečnom dôsledku aj nastaviť niečo, že ak sa to neudeje, Uhmásledok. >> Uhm. >> Ale ono to, že to bude bez boja, to nebude, ale v podstate keď ono vie, čo má očakávať, vie, čo sa bude diať, vie, že si to môže čiastočne ono uspôsobiť, >> že teraz najprv prídem, pohrám sa alebo si zavolám s kamošom a potom to pôjdem spraviť. Určite to pôjde ľahšie, ako keď ja mu teraz poviem, že odlož ten telefón a pot to spraviť. >> Uhm. Uhm. Ale že nejaká miera, to je práve asi to, čo ma zaujíma, že že nejaká miera eh odmeny alebo trestu je vlastne asi nevyhnutná v nejakej fáze asi zaškoľovania

1:56:20malého človiečika do takýchto prác, či? >> Hej. akože eh mi to tak, že odmena trest ako odmenu by som tam, ak je to nejaká aktivita, ktorá súvisí s domácnosťou, v ktorej ten človek žije, ktoré sa podieľa vlastne na tom, aby sme tam všetci dobre fungovali, >> tak je to podľa mňa také, že ani ty keď povysávaš, tak si nedostaneš šotmenu alebo teda ak áno, tak super >> tak super, >> ale že postupne ako tým vekom prichádza, tak aby sa každý podieľal trošku na tej domácnosti. A čo sa týka trestu, tak eh to už je potom podľa mňa tak akože na rodič, neviem, či to nazýva trest alebo nie následok. >> Ako tak nemyslím trest akože žitku alebo čosi také, ale ja neviem, že keď má nejaký svoj

1:57:04>> napríklad to máme nastavené doma tak, že ak eh presne s umývačkou, že ak tá umývačka nebude vyložená do večere, tak ju vyložíš, ale zároveň aj tú večeru potom tam naložíš. >> Uhm. >> Že [odkašľanie] keď ja nemám priestor to upratať v čase, kedy ja chcem, kedy to už potrebujem mať urobené, tak vlastne to robíš ty. >> Uhm. Čiže nejaký taký následok, ktorý by som povedala, že súvisí s tou aktivitou, ktorej sa to dotýka, >> že väčšinou akože keď je umývačku, tak potom mu nedám úplne nejako, že že zákaz mobilu. Neviem, možno možno aj to je cesta. My to nerobíme. Ja to robím väčšinou, aby mal taký pocit, že keď to neurobíš, tak si mneobmedzil priestor, tak musíš urobiť vlastne moju robotu. >> OK. Nabalá sa ti toho proste. >> Áno. A potom si to rozmyslí. [smiech]

1:57:49Hej, ale ono on ono vlastne je dôležité proste inšpirovať to asi dieťa k tomu, že že sa doma spolu podieľame na tvorbe celej tej domácnosti, v ktorej aj ty sa potom vlastne cítiš dobre. >> Hej. A že to nie o tom, že teraz ja som tu vaša slúžka a áno alebo ja som ten tyrán, ktorý vám dáva úlohy, ale v podstate všetci tu žijeme spolu a ak tu chceme žiť spolu, tak eh ja povysávam celý dom. Vy teraz pomôžete s umývačkou napríklad. >> Uhm. Hej. >> A to nám pomôže uregulovať sa všetkým, mať doma, mať doma poriadok. >> No >> a hlavne keď mamka je v pčile. >> Tak ono poriadok samo o sebe je taký ten, lebo v podstate my keď máme veľa tých eh všelijakého >> šumu a bordelu okolo seba, to je ďalšia taká senzorická záťaž, ktorú si my

1:58:33neuvedomujeme, lebo aj detskej izby dnes veľa rodičov, že to dieťa mi tam nechce zaspať, hej? že tak keď má jednu stenu eh Mickey Mousovú, na druhej má 500 obrázkov, na perinke má Cars a eh svieti mu tam lampa, tak ono to je diskotéka, to nie je izba, v ktorej on vie zaspať. Čiže tam tá senzorika, to nie je len o tom tele, ale je to aj o tých ostatných zmysloch a o tom celom vnímaní. že preto aj triedy. My hovoríme, že v triede, keď je jedna biela stena, tak je to aké super, lebo tie deti sa tam vedia pozrieť a vedia >> tam mať tú pokojnú zónu, nie? Všade majú nástenky, všade majú milión obrázkov, všade majú milión rôznych vzorov a farieb a to je proste jedno senzorické peklo pre tie deti.

1:59:17>> Čiže vlastne je to prostredie, v ktorom si je súčasť tej regulácie alebo disregulácie, >> ktorú máš k dispozícii a na toto máš veľký vplyv. >> Hej? Ono v podstate sú také, že Snuzolen miestnosti sa to volá. Čisto snúzolen. >> Snú >> je to v podstate z [odkašľanie] Holandska. To je to sú dve slová nejaké, že snúzen a dufen, že ňuchať a a neviem teraz si spomenúť, ale je to v podstate senzorická miestnosť, v ktorej presne je prispôsobená na to, že jednak vie upokojiť, ale jednak vie aj aj nabudiť a dávajú sa tam či už, že ľudia s diagnózami alebo aj aj bez diagnóz. že sú tam rôzne, ja neviem, napríklad, že plávajúce postele alebo tuliváky, záťažové pomôcky,

2:00:00>> ale keď sú tam nejaké projekcie, tak sú tu nejaké pomalé morské projekcie. Je tam hudba, je tam kto chce na svietenie, rôzne také >> tie bublifuky, eh, >> hlavové lampy, >> lampy, ale také veľké, také bublinové valce. Hm. >> A v podstate toto je všetko také, že oni tomu vedia to prispôsobiť to prostredie na to, aby sa ten človek dokázal upokojiť, >> spomaliť. >> Áno. A buď sa to používa v terapeutických zariadeniach, ale veľa sa to v zahraničí používa aj vo firmách, že naozaj tam človek môže ísť. >> To je veľmi dobre. Ja normálne ja sa vidím teraz. >> No alebo zároveň ak si taký, že máš pocit, že nevieš pracovať, že potrebuješ sa nabudiť, tak veď vie sa nasvietiť, vie sa to prispôsobiť tomu, že to zase nabudí. Čiže >> takéto kútiky >> a to je samozrejme to nespĺňa parametre

2:00:45snúzelenú, ale nejaký takýto relaxačný kútik, kde máš >> ty ja neviem, že difúzér, teplé svetlo, záťažovú prikryvku, svoje niečo. Tak to je tiež brutálna vec, ktorá vie pomôcť. >> Preto majú deti bunkre. >> Hm. Hej. Hej, hej. To je skrý. jeho priestor. >> Áno. Áno. To ja mám tu vlastne tu, keď ideme sem ako keby tak vlastne táto odbočka tuná ku mne, to je úplne moje, že to už má to moje telo už má tie kľú, že vlastne ja len sa približujem sem a už mi je už ma uhm >> už ma zjemňuje. >> Ty máš so sebou aj tie v tej ťažkej taške nejaké veci záťažové. >> Mám aj záťažové a mám aj knižky. >> Ukáž, čo tu máš. Čo v tom je? sklenené guličky.

2:01:32>> Vau. >> To je tu sú pomky >> rukavice. >> To nie rukavica, to je len ruka. [smiech] >> Ale používajú to napríklad tuto je akože veľká ruka a oni to používajú v takejto kombinácii na novorodeniatka. >> To položíš na dieťa, hej? Hej. čile >> a majú to v podstate máme rôzne hmotnosti. Majú to navážené na nedonosené, na donosené deti, ale používajú to potom napríklad tieto dlane aj spastici pri rehabilitácii. Tí, čo majú akože spastické ruky, že im to zaťažia, že vlastne im po rehabilitácii, >> hej, >> alebo v paliatívnych centrách to používajú, že naozaj, že ten človek potrebuje väčšinou kontakt a nevie tam byť pri ňom stále niekto.

2:02:16>> Uhm. Ale zase napríklad dajú deti, že separačné úzkosti, že oni si to ešte aj navoňajú a majú pocit, že hm >> majú pri sebe >> ešte mamkinú voňavku a >> áno, áno, áno. >> Aj podobné. Čo môžem vyskúšať teraz? Toto je To je čo? Cez plecia. >> Áno, ale to je detský. Počkaj, ja sa pozriem. >> A máš chlapsky [smiech] >> takto. >> Áno. A to sú v podstate tie goliere, ktoré majú deti v škole. alebo eh ľudia to používajú pri šoférovaní, za počítačom, pri práci. Nie je to také ťažké, že by to eh vlastne robilo, že sa hrbíš, ale skôr to práve, že tak zlepší vnímanie toho tela, upokojí tie ramená, keď tam

2:03:00držíme to napätie my v tej šíi. >> Cool. A to tu upokojuje. Ja som skúšal záťažovú deku, ale len na spánok a mňa vypne hneď >> vždy, keď si ľahnem. >> Čiže nemal som tú šancu navnímať. Sranda. >> [smrkanie] >> Kde to človek zakúpi? >> My máme eshop www.nidu.sk. >> Nidu niu. Áno. To je vlastne tiež >> Nidu. >> Nidu vychádza zo slova, že nidácia. >> Ako >> nidácia to je vlastne uhniezdenie bábätka v maternici. >> Nid. OK. alebo Nidu je po španielsky alebo Nido je po španielsky hniezdo, čiže v podstate niečo, čo ťa tak obklopí, urobí ti tú hranicu.

2:03:42Presne to ten efekt tej záťažovej pitky. Tak ja si na bok ľahnem a musím mať medzi nohami niečo a akože niečo objímam. >> Sú aj také vankúše tvarová. >> Áno. Áno. >> Uhm. Ja tak všetky vytvarujem. [smiech] >> My preto máme v prikrývkách také, že eh tie sklenené mikroguličky, že keď si to niekto dá presne aj medzi kolená, že to netlačí. Uhm. >> Lebo niektoré [odkašľanie] záťažovky majú plastové pelety alebo oceľové guličky a to proste tlačí. To je veľké. >> Ale je veľmi príjemný materiál, lebo ja čo som mal doma, už neviem odkiaľ, ale takú jednu záťažovú už ho nemám, ale to bolo celé také také šušťavé, také také plastové. >> No my tým, že sme vznikli pre autistov, tak nemôže to šušťať, >> lebo to strašne vadí. Oni senzoricky by

2:04:25to nezvládli. s týmto problém >> a zároveň eh ten mikroplýžia má výšku a hustotu vlasu ako zviera cez srsť. >> Uhm. >> Čiže je to také, že presne to niekto hladká a je to také ďalšie upokojúce. >> Hm. >> Akože s hádom robia hocičo. Okolo krku by úplne nemal byť, lebo to strašne tlačí >> a toto má váhu riadnu, že je to koncentrované. >> Ale ako deti potom napríklad, že chodia, >> že je to zase na vestibulár na a je to úplne iný hmatový stimul. Alebo si to dávajú do lona, alebo sa tým omotávajú, alebo to naozaj >> to je labyrint. >> Áno, to sú v podstate >> fidget hračky miesto spinnerov, ktoré rušia všetkých vľavici. >> Uhm. že veľa detí podpooly si to niekto vezme.

2:05:09>> Áno, lebo veľa detí má v školách si spinery. Lenže spinnery sú hlučné >> akože hej, že to je taký hit, že eh >> ono teraz už našťastie už sa dostávame, by som povedala do fázy, že už aj učitelia, už aj bežné školy, že majú veľakrát tie senzorické boxy, aspoň teda u nás. Ale vždy je to o tom, že >> počkaj, senzorický box. Čo to znamená? >> Senzorický box v podstate majú v triede, keď to tak poviem, škatu, v ktorej majú rôzne senzorické pomôcky, rôzne loptičky, že môžu sa s tým deti >> Áno. že môžu to deti používať počas hodiny na takú tú reguláciu. >> Aha. OK. Že ja, že že box, do ktorého sa to zbiera, že keď si >> len v podstate akože nie je to nejako zatiaľ teda nikto neprišiel s tým, že

2:05:52máte hotoví. Áno, štandardizované, že skôr si to učitelia skladajú a potom alebo že deťom čo robí dobre. Len veľakrát hovoria, že presne sú to spinnery, sú to také tie hackísky a s tým sa ohadzujú. Čiže preto my vlastne hľadáme, by som povedala, niečo, čo je tiché, čo neruší a čo je prijateľné. >> Vau, pekné. Máš tu aj knižku? >> Mám tu aj knižku. >> Ukáž nám aj knižku. Hej, je to príjemné. >> Tie ja milujem tie ja >> Máš aj tie doma? Hej, >> mám aj tie na lep, aj prikrývky dve mám. Je to skveléčky. >> To je vaša práca? Hej.

2:06:36>> Áno. >> A to je to je tiež na vašej stránke? >> Hej.sk. >> A toto je pre dospelákov. Hej. >> Hej. Prečo deti vybuchujú, zamrzajú? Ako im porozumieť cez rezela? Hm. >> Mi ukáž. >> Vau. >> Čo si >> To sú v podstate tovarenského svarovského kryštáliky to z Nemecka a tým, že je to jednak je to dokonale zaoblená gulička, tak oni sa stále presypajú, nenaberajú pachy, nenaberajú vlhkosť, eh nenaberajú teplo. Čiže sa >> ona takto šuští, ale v rámci príby

2:07:20nešuští. Lebo to bola presne podmienka, že tým deťom to strašne vadí. >> Uhm. >> Uhm. >> No hej. A vlastne tak máš ubijatie a a je neosobné vlastne, že >> nie je to ten ocko, na ktorého on si momentálne nahnevaný. >> Tak. Tak. >> Vau. Veľmi pekná práca. To sa moc teším. To mi nenapadlo proste, že deťom rozprávať príbehy, vďaka ktorému oni pochybuj trošku viac ako regulovať. Tak pecka si to kúpime. Ďakujem pekne. Takto to vyzerá. Tajomstvo ôsmich brán kúzlodhového okňa. Tibosora Tibokora asi ja dražcovia

2:08:03hradu. Aha, to sú >> oni traja. No lebo v tej v tej prvej knižke akože tajomstv ôsmich brán, tam sa zoznamujú deti so zmyslami. >> Uhm. >> Tam objavujú ako keby ten hrad. Oni nei ho stávajú podľa presne podľa tej hierarchie tých zmyslov. Eh, v tej druhej knižke sa zoznamujú presne s tými troma stavmi v rámci polyvagálu [odkašľanie] a kúzloduhúhové okná je ako keby okno tolerancie a tam je to vlastne vysvetlené >> a to sú tie najkľúčovejšie veci, >> keď sa dostanem z neho preč, ako sa viem doňho vrátiť. >> Hm. No ja keď som si pozerala tie knižky, lebo ja robím iba s dospelákmi, som si hovorila, že tá kniha je taká super, lebo to máš hravejší spôsob aj pre teba dospeláka, ako tomu celkom porozumieť. >> Lebo ono to vyzerá tak akože niekedy,

2:08:47vieš, že to je liojálna teória, však tam sú samé cudzie slová a >> úplne [odkašľanie] top. Cez optiku detského sveta >> som si to pozrela a ja si hovorím, že aká paráda. Aj pre dospeláka. Ja som v podstate aj tá dospelá je napísaná tak, že vychádza z odborných podkladov, ale je písaná naozaj pre rodiča, ktorý v živote o tom nepočul, >> že aby nemal pocit, že sa záhĺbi do nejakej technickej príručky alebo odbornej literatúry, z ktorej si nezoberie veľa, tak práve, že to bolo písané tak veľmi jednoducho. Preto niektoré veci možno sú aj zjednodušené, ale sú tak, aby to pochopil bežný človek. A podľa mňa, čo ja mám odozvy, tak si z toho aj dospelí vedia zobrať, že nielen pre tie deti, ale naozaj aj pre

2:09:31dospelých. >> Príručky. >> Áno, to >> no to náš náš te pôjde do školy >> budúci rok. Tiež sme takí z toho, že fú, to bude riadny, to bude riadna novinka pre nás. Učiť sa doma. Majú sa deti doma učiť? >> No tak ja [smiech] neviem. Lebo ja ja mám ja mám taký pocit, vieš, že že keď celý deň si bol v škole a teraz prídeš domov a teraz ešte doma sa máš domáce úlohy. Nie, akože nikdy od nikdy nikdy, lebo proste a ja ja teraz jedna z vecí, čo >> eh ja v rámci mojej tvorby akože veľmi zvedavou študujem je a veľmi to aj súvisí s tým s týmto, že vlastne keď to

2:10:15o tých prechodových momentoch a rituáloch, >> že vlastne ja som si ja som si dal urobiť takú analýzu toho, že vlastne >> keď máš 24 hodinové okno, že ako to všeobecne u ľudí, nedá sa to, u každého je to trošku ináč, ale že všetky všetky hormóny a neurotransmitéri a všetky šťavy v tebe, ktoré nejakým spôsobom ovplyvňujú bdelosť, energiu a sústredenie a spôsob myslenia. A som si dal vystavať ako keby všetky krivky a v tom je jednoznačne ako keby vidno vzorce, že vlastne mi fakt, že keď nie si ako sa to povie nočná slova, keď nie si chronotyp nejaký obrátený, tak proste ráno v dobnejších hodinách máš dobré exekutívne okno, kde vlastne, že ťažké veci, náročné debaty, keď ti treba, že proste už konečne dať niečo do poriadku, vtedy je na to správny čas. Takže to je

2:11:00taká tá maskulínna energia, kde valíš veci dopredu, ale že vlastne v poobedňajších hodinách sa to už začína lámať do čohosi iného a vo večerných hodinách, podvečerných tam vlastne eh fyzická teplota tela stúpa, že vlastne ty si tam úplne perfektne pripravený na fyzickú hru >> a eh a vlastne ti tie deti oni to možno, že majú trošku, že že my máme, že zhruba možno tri okná, tie deti možno na tak viac precyklané to majú, ale že my sa snažíme dosť výsledky v tomto svete a na to je skvelá tá tá ranná fáza. Ale vlastne my cel to chcenie my celý deň vlastne ho so sebou máme a preto nám častokrát príde, že že hra je plytvanie časom alebo že proste nejaký ten rituál, kde teraz na 10 15 minút si

2:11:44ideš či už položť, oddýchnuť alebo si niečo urobiť, tak že vlastne to všetko je neproduktívne, že to vlastne a my sa potom cítime vo všetkom unavení. Len ono to možno nie je únava to. Ono to je možno o tom, že proste ty teraz v tejto fáze dňa nemáš absolútne čo riešiť tento druh vecí. A ja od malička som proste mal vždy presne ten pocit pri domácich voľnách, prečo ja mám akože robiť doma tieto veci, že mne to príde úplne medness. A ale nejak nejak nejak dúfam, že že moje deti to nebudú musieť robiť. Aj keď No >> ja som chodila do školy na takú proste to bola nejaká medzinárodná škola vo Viedni zopár rokov v mojom živote. My sme mali zákaz robiť domáce úlohy vle. >> Hej. To z dobré. úplne, že zákaz, že ty si sa nechytil ničoho veľa. A mojim rodičom to prišlo vtedy veľmi divné,

2:12:28vychovaným, hej, na tom akože školskom systéme Slovenska, ale za mňa úplná topka. >> Uhm. >> Však tam sedíš do My sme tam dosť dlho boli do 3:00 10 rokov a do 3:00 sme boli v škole a potom ešte si mal niečo robiť. >> Uhm. Akože ja neviem, ja v tomto mám také eh nehovorím, že odprvá akú mám mať, neviem, ale ja mám pocit, že moje deti akože doteraz, však Laura je už deviatačka na GIMPL, čiže to je Perciánka, či síce už pôjde do kvarty, ale že ja zas vnímam, že nejak trošku, nehovorím, že má prísť až budem robiť úlohy, ale že mať nejakú povinnosť, že trošku niečo sa naučiť, že v tom živote niekedy dostaneš aj tú povinnosť na domám. Uhm. >> Lebo ja mám pocit, že potom veľakrát tie

2:13:12deti zrazu >> dostanú povinnosť mimo a oni, že však už som mimoškod, prečo by som to mala robiť, ale v tej robote podľa mňa tú povinnosť trošku dostaneš. >> No ale nám nakladali akože za to riadne, neviem, mám takú skúsenosť, že to proste sa pozerám, však do večera nemám šancu sa z toho vymotať a hlavne keď tomu nerozumiem, vieš. Akože ja neviem, ja ja keď prídem na rodičko, tak ja sa väčšinou cítim ako taký zvláštny rodičení, nik neviem, čo sa deje, že akože možno mám to šťastie, že že deti si to porobia sami, ale nemám pocit, že by zas tou školou trávili dni a noci, >> takže možno v tomto mám šťastie, ale hovorím si, že nejakú takú takú trošku povinnosť mať >> nevnímam ja úplne akože zle. Nehovorím, že prvá má prísť o štyri hodiny tam

2:13:55vlnky. To akože vôbec, ale akože môj Ondrej Áno. Niekedy nám to trvá 4 hodiny, ale to sú tri a triš je hádzanie ceruziek a robiť. Uhm. >> Ale v konečnom dôsledku to trvá päť minút, čo je taká úloha, že no tak si tam sadni na chvíľku a niečo urob. >> Áno. Uhm. >> Takže neviem, je to také podľa mňa dnes v tých školách také individuálne, že veľa vecí >> Hej, sú aj sú aj sú veľmi rozličné. No sa snažia podľa mňa >> tie alternatívy vznikajú hlavne preto, že že rodičia práve, že prichádzajú, že toto mi chýba, toto mi chýba, toto mi chýba ale eh nemyslím si, že úplne všetko je správne potvné. Akože ja neviem, že hm

2:14:39čo áno a čo nie, ale akože vnímam napríklad, že dieťa si môže ísť kedykoľvek v strede hodiny oddýchnuť, tak eh a vlastne nie je to regulované časom, nie je to regulované ničím, tak to pre mňa mne to príde také, že ja keby som ako doktor teraz príde mi infarkt a povie, že ja musím dýchnuť, prídem o tri štia hodinu >> akože dobre, môžem sa ísť na tri minúty vydýchať, že ja hovorím, že dobre, keď potrebuje akože podľa mňa 45 minút štandardných okolností. Proste by to dieťa tam mohlo už vydržať, keď je zrelé na školu. Tu má prestávku. >> Ale ak nevydrží, tak nech aspoň to je regulované, že si tam tri minúty, >> reguluj sa, vrácať sa tú úlohu. >> Ale to sa akože niekde deje reálne? >> Akože eh veľa škôl má u nás oddychové

2:15:23kútiky. Ja reálne akože neviem ako fungujú, ale čo počúvam od rodičov, tak je to, že áno, že on keď chce, tak sa môže ísť oddýchnuť. mmev možno niekomu, že možno je to tam regulované, ale aj čo som školila učiteľov, tak veľakrát oni povedali, že áno, že to je dobrý point, že to má byť regulované. Čiže asi to úplne nie je regulované, ale akože >> neviem, ja mám deti v klasických školách, čiže neviem toto úplne moc. >> Uhm. Super. Dámy, mňa zaujíma ešte, že vy niekde spolo spoločne chodíte prednášať alebo vlastne vaša tvorba spoločne je v rámci nervového fitka? Tvorba spoločne v rámci online kurzu [odkašľanie] dostupného áno na mojej stránke nervového fitka. Pokoj začína u nás, sa volá kurz. >> OK.

2:16:06>> A my si tak eh striedame miesta, kde chodíme prednášať, lebo >> ja mám fokus na napríklad vyhorení učitelia. Mirka má pokus, čo robiť s deťmi, ako ich edukovať o tých detských potrebách. Čiže my tak >> kooperujeme v takýchto. >> Paráda. skvelá skvelá služba eh spoločnosti, lebo eh akože tak za mňa subjektívne, že eh vôbec práca s nervovou sústavu bola jedna z najzásadnejších zmien v mojom živote. Aj sa to proste odrážalo úplne všade všade okolo mňa a som veľmi vďačný, že niekto na Slovensku to tak berie, že hej, lebo nedá sa to opraviť

2:16:48tak, že že opravíme deti. nedá sa bez toho, aby sme opravili rodičov, bez toho, aby sa opravili učitelia a tak ďalej vlastne, že potrebujeme, aby tá celá doba to ako keby sa >> sa tým informovala, aby sme boli, aby sme chápali, že >> čo sú tie naše potreby a čo potrebujeme cítiť a ak prechádzať a že a že dokážeme vlastne a že dokážeme rásť aj cez rôzne challenge a tak ďalej. Ďakujem vám, že ste došli. >> Ďakujem veľmi pekne za pozvanie. ку