Ako stres bráni chudnutiu a budovaniu svalov?

V skratke

Chronický stres udržiava zvýšený kortizol, čo vedie k rozkolísanému krvnému cukru, inzulínovej rezistencii, zadržiavaniu vody a soli, zápalu a horšiemu tráveniu. Zároveň odčerpáva prekurzory potrebné na tvorbu testosterónu a estrogénu, čím sabotuje aj hormonálnu rovnováhu potrebnú na spaľovanie tuku a rast svalov. Riešením nie je ďalšia diéta, ale zníženie chronického stresu cez spánok, pohyb, výživu a prácu s mysľou.

Kľúčové momenty

Prečo stres sabotuje chudnutie a naberanie svalov?

Stres aktivuje sympatický nervový systém a dlhodobo zvyšuje kortizol, čo priamo ovplyvňuje hladinu krvného cukru, hormonálnu produkciu, zadržiavanie vody a trávenie. Ak je telo chronicky v strese, vníma svet ako nebezpečné miesto a začne zadržiavať tuk a vodu ako formu ochrany, pričom limituje aj schopnosť budovať svaly, pretože chýbajú prekurzory na tvorbu anabolických hormónov.

Ako presne kortizol ovplyvňuje krvný cukor a inzulínovú rezistenciu?

Kortizol zvyšuje hladinu krvného cukru vyplavením glykogénu zo svalov, aby telo malo energiu na útek, boj alebo zamrznutie. Pri chronickom strese je krvný cukor dlhodobo zvýšený, bunky sa pred jeho nadbytkom bránia tak, že prestanú reagovať na inzulín, čím vzniká inzulínová rezistencia — cukor sa potom ukladá do tuku alebo zostáva v krvi, čo škodí metabolizmu.

Prečo stres znižuje testosterón a estrogén?

Kortizol sa vyrába z rovnakých prekurzorov (DHEA a cholesterol) ako pohlavné hormóny, takže ich dlhodobá nadprodukcia oberá telo o suroviny na tvorbu testosterónu a estrogénu. Nízky testosterón znamená menej energie, libida aj sebavedomia čeliť výzvam, čo problémy v živote mení na väčšie stresory a posilňuje celý cyklus.

Prečo pri strese zadržiavame vodu a máme opuchy?

Telo pri chronickom strese potrebuje regulovať krvný tlak, na čo potrebuje dostatok sodíka, draslíka a vody, preto ich prostredníctvom antidiuretických hormónov zadržiava. Prejavuje sa to opuchmi pod očami, na rukách, bruchu či bokoch, a paradoxne pomáha dostatočný príjem elektrolytov a vody, po ktorom sa telo prestane báť nedostatku a uvoľní zadržané zásoby.

Ako znížiť stres a podporiť chudnutie aj svaly v praxi?

Kľúčové je kvalitné spať (ideálne do 22-23h), chodiť do prírody bez cieľa, zaradiť jemný pohyb popri intenzívnom tréningu, jesť dostatok bielkovín a kvalitných tukov, obmedziť kávu a suplementovať horčík, omega-3 či adaptogény. Pri nedostatku spánku pomáha aj kreatín monohydrát v dávke 5-10 g denne alebo krátky odpočinok cez deň.

Ako pracovať s mysľou, keď je zdrojom stresu premýšľanie?

Pomáha všímať si vnútorný pocit zhonu niekoľkokrát denne a uvoľniť ho fyziologickým povzdychom - dvoma nádychmi nosom a pomalým výdychom s uvoľnením svalov. Ďalej pomáha písanie myšlienok na papier, hudba bez textu namiesto obrazoviek a zmena vnímania problémov na výzvy, čo mení emocionálnu reakciu tela na stresor.

Praktické kroky

  1. 1Choď spať ideálne do 22:00-23:00, po 11. hodine stres exponenciálne narastá
  2. 2Ak máš dlhodobo narušený spánok (napr. kvôli deťom), zváž suplementáciu kreatín monohydrátu 5-10 g denne
  3. 3Zaraď pravidelné prechádzky v prírode bez konkrétneho cieľa, aspoň 10-15 minút niekoľkokrát týždenne
  4. 4Vyváž intenzívny tréning aj jemným, príjemným pohybom bez výkonnostného tlaku
  5. 5Jedz dostatok bielkovín (1,6 g/kg váhy) zo živočíšnych zdrojov a kvalitné tuky vrátane omega-3
  6. 6Obmedz kávu na max. 2-3 šálky denne a doplň horčík a adaptogény podľa potreby
  7. 7Pi dostatok vody a elektrolytov, aby telo prestalo zadržiavať vodu zo strachu z nedostatku
  8. 8Pri pocite zhonu použi fyziologický povzdych - dva nádychy nosom, pomalý výdych s uvoľnením svalov
  9. 9Píš si myšlienky na papier, aby si znížil mentálne preťaženie
  10. 10Zmeň vnímanie problémov na výzvy, čo mení stresovú reakciu na motivačnú

Spomenuté v tomto videu

Citáty

Keď máš dostatok testosterónu, akýkoľvek problém príde do tvojho života, nemusí to byť vyslovene problém, je to výzva.

Nedovoľ nikomu, aby do tvojho nervového systému zasial zhon, ak to nie je tvoje dobrovoľné rozhodnutie.

Problém žiaden neexistuje v tvojom živote. Keď ťa niečo v tvojom živote čaká, sú to výzvy.

Zvedavosť vyháňa z tvojho ž...

Štúdie a výskum
  • Chronický stres a zvýšený kortizol dlhodobo dvíhajú hladinu krvného cukru, čo zvyšuje pravdepodobnosť vzniku inzulínovej rezistencie.
  • Dlhodobo zvýšený kortizol odčerpáva prekurzory (DHEA a cholesterol) potrebné na tvorbu pohlavných hormónov ako testosterón a estrogén, čo znižuje libido, energiu a sebavedomie.
  • Chronicky zvýšený kortizol a cholesterol môžu viesť k oxidácii cholesterolu na aterogénny cholesterol, čo zvyšuje riziko cievnych problémov.
  • Aktivácia sympatického nervového systému pri chronickom strese znižuje množstvo kyseliny chlorovodíkovej a tráviacich enzýmov, čím sa zhoršuje trávenie a vstrebávanie živín.
  • Kreatín monohydrát v dávkach 5-10 g dokáže znížiť negatívne symptómy spánkovej deprivácie.

Slovník pojmov

Odborné a cudzie výrazy, ktoré vo videu zazneli — vysvetlené jednoducho.

Kortizol
Hlavný stresový hormón, ktorý telo vytvára, keď vníma ohrozenie, a ktorý zvyšuje hladinu cukru v krvi.
Sympatický nervový systém (sympatikus)
Časť nervovej sústavy, ktorá aktivuje telo do stavu pohotovosti a bdelosti pri strese, tzv. „bojuj alebo uteč“.
Parasympatický nervový systém (parasympatikus)
Časť nervovej sústavy zodpovedná za pokoj, oddych a trávenie, ktorá sa pri strese utlmuje.
Inzulínová rezistencia
Stav, kedy bunky prestávajú dobre reagovať na hormón inzulín, takže cukor z krvi sa horšie dostáva do buniek.
DHEA
Prohormón, ktorý je základnou surovinou pre tvorbu kortizolu aj pohlavných hormónov ako testosterón a estrogén.
Aterogénny cholesterol
Poškodený (oxidovaný) cholesterol, ktorý môže spôsobovať upchávanie a poškodenie ciev.
Antidiuretický hormón
Hormón, ktorý spôsobuje, že telo zadržiava viac vody a soli v organizme.
NSDR protokol
Skratka pre metódu hlbokej neuro-relaxácie (Non-Sleep Deep Rest), pri ktorej si v pokoji ľahneš a necháš sa hlasom viesť k uvoľneniu tela bez toho, aby si zaspal.
Prepis videa59 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment

Kým tvoj nervový systém neuverí, že svet je bezpečné miesto, tak je dosť možné, že môže zadržiavať väčšie množstvo tuku a vody ako pancier ako ochranu pred vonkajším svetom. A za takýchto podmienok je veľmi pravdepodobné, že budeš nútený vynakladať extrémne vysoké úsilie na to, aby si schúdol alebo aby si nabral svaly, pretože stres je limitujúci faktor v jednej aj v druhej oblasti. Tým nechcem povedať, že ak nedokážeš zhodiť posledné percentá tuku alebo zbaviť sa obezity alebo nabrať svaly, že môžeš za to vyhrať nne stres. Ale stres je veľmi kritický a častokrát veľmi prehliadaný a veľmi podceňovaný faktor, ktorý má obrovský vplyv na to, ako my dokážeme manažovať svoju vlastnú váhu a svoju vlastnú životosprávu. A preto v nasledujúcich minútach si s tebou

preletím základné mechanizmy, ktorými stres ovplyvňuje náš manažment váhy alebo anabolizmu. A zároveň si povieme o rýchlych jednoduchých priamočiarych riešeniach, ktoré dokážu eliminovať veľké množstvo nevyhnutného stresu z nášho života, aby sme sa uistili, že keď už sa snažíme držať nejakú diétu, nejak zdravo sa stravovať alebo cvičíme, makáme, takže stres nebude ten limitujúci faktor. Mimochodom, ak ťa nezaujímajú mechanizmy, ktorými na teba vplýva stres, tak môžeš preskočiť v tomto videu rovno na riešenia. Ale veľmi ti odporúčam prepočúvať si tieto mechanizmy, ktorými stres vplýva na tvoje telo, pretože som presvedčený o tom, že každý jeden človek by mal disponovať informáciami o tom, akým spôsobom stres ovplyvňuje naše vnútorné

telesné pochody. Takže keď si pripravený, poďme rovno na vec. Takže v prvom rade stres je veľmi komplexná, veľmi obšírna téma a je to slovo, ktoré zahŕňa obrovské množstvo procesov a mechanizmov a obrovské množstvo vstupov, ktoré vstupujú do nášho života a nejakým spôsobom nás ovplyvňujú. Stres je prirodzená odpoveď nášho organizmu na vonkajší alebo vnútorný stresor. Jednoducho je nejaký impulz, ktorý príde zvonku alebo z nášho vnútra alebo z našej mysle, ktorý si naše telo rôznymi komplexnými mechanizmami vysvetlí, že toto je ohrozenie a na ohrozenie potrebuje to telo preto nejakým spôsobom reagovať. najčastejším mechanizmom, ktorým telo reaguje na stresový podnet, teda spôsob, ako vytvára telo stres, a

aktiváciou takzvaného sympatického nervového systému alebo sympatickej vetvy nášho nervového systému, ktorá aktivuje naše telo do stavovo zvýšenej bdelosti a pohotovosti, čo znie vo väčšine prípadov fajn, lebo vďaka sympatiku sa cítime byť aktívnejší, bdelejší, cítime sa, že máme trošku viac energie, ale takto to funguje len z krátkodobého hľadiska. Ak sme v sympatiku dlhodobo, má to veľa neblahých dôsledkov na náš život. A odmentoroval som už niekoľko stovák ľudí. Pomáhal som mnohým ľuďom s výživou, s jedálničkom, s tréningom a s mnohými ďalšími aspektami života. A dovolím si povedať, že 98% ľudí má problém s tým, že sme dlhodobo chronicky do veľkej miery zapojení počas celého dňa sympatiku. Poďme sa však najprv pozrieť na kortizol. Keď naše telo eviduje nejaký stresor, vnútorný,

vonkajší, myšlienkový, duchovný alebo akýkoľvek stresor, na základe ktorého naše telo zvýši kortizol, tak kortizol z krátkodobého hľadiska nám pomáha zvýšiť množstvo krvného cukru v našom obehu. Dôvod je na to ten, že jednoducho telo, keď vníma akékoľvek ohrozenie, nejak evolučne sme na to stavaní, že budeme pravdepodobne potrebovať utekať alebo bojovať alebo zmrznúť, aby nás nebolo vidno, aby sme neprejavovali známky života. Pravdepodobne poznáš všetky tieto prejavy svojho nervového systému, kedy nejaké veľké ohrozenie okolo teba nie je, ale cítiš, že mal by si niekde utekať alebo máš pocit, že by si sa mal pobiť alebo že by si sa mal samého seba zastať alebo teda zostaneš paralyzovaný. Na to, aby si ktorúkoľvek z týchto troch reakcií, ktoré sú prejavom sympatického nastavenia nášho nervového systému na

to, aby si ich dokázal naplno prejaviť alebo aby si ich dokázal naplno zažiť, potrebuješ mať k dispozícii dostatočné množstvo energie, čo si telo zabezpečuje tým, že vďaka tomu, že stúpne kortizol v tvojom obehu, ten sa nepriamymi mechanizmy stará o to, aby tebe v krvnom riišti stúplo množstvo krvného cukru. Ten krvný cukor sa vyťahuje z rôznych zásobární v tvojom tele. Najčastejšie, najrýchlejšie k dispozícii je svalový glykogén. To znamená, že glykogén alebo cukor alebo forma energie, ktorá je uložená v tvojich svaloch sa pomocou kortizolu vyplaví z týchto svalov naspäť do krvného ričišťa, kde sa v úvozovkách transformuje na krvný cukor, čo je skvelá vec, keď reálne potrebuješ utekať alebo keď ideš utekať alebo keď bojuješ

s niekým alebo si sparalyzovaný a si si v tenzii, na ktorú tiež vynakladáš obrovské množstvo úsielania, lebo to nie je, že ťa vypne, to je, že ťa zmrazí. A to je veľmi energetický náročný proces, takáto paralýza. A ide teda o to, že z krátkehodobého hľadiska ti to slúži. Avšak ak si chronicky ponorený v strese, ak je tvoj život veľmi stresujúci alebo ak možnože ani nemáš pocit, že ten tvoj život je stresujúci, ale ak tvoje telo vníma veľké množstvo ohrození, častokrát aj pod tvojou vedomou pozornosťou, tak dlhodobo zvýšené hladiny kortizolu spúšťajú veľkú kaskádu veľmi neblahých procesov pre nás. A keďže sme sa teraz dostali ku krvnému cukru, ktorý je zvýšený kvôli výšenému kortizolu, tak keď máš dlhodobo zvýšený kortizol, že si v chronickom strese, tak je to veľmi veľká pravdepodobnosť, že to má aj vplyv

na hladinu tvojho krvného cukru, vďaka čomu si do väčšej alebo menšej miery zvyšujeme pravdepodobnosť, že zažijeme niečo, čomu hovoríme inzulínová rezistencia. Inzulínovú rezistenciu si môžeš veľmi jednoducho predstaviť tak, že keď ty niečo skonzumuješ, tak tvoje trávenie sa postará o to, aby sa tvoja potrava rozložila a všetky cukry, ktoré by mali tebe slúžiť ako zdroj energie, sa dostanú do krvného riečišťa. A tvoje bunky, či už sú to svalové, orgánové alebo tokové bunky, majú v sebe takú bránu, pomocou ktorej sa tento krvný cukor do nich dostáva. Vďaka tomu sa najedia. A na to, aby sa táto brána otvorila, musí prísť hormón inzulín, ktorý túto bunku otvorí. Tá bunka z toho krvného riečišťa skonzumuje ten cukor, bunka je nasýtená a ona sa naspäť uzatvorí a vďaka tomu sa zreguluje

množstvo krvného cukru. Avšak keď si v chronickom strese, tak máš dlhodobo zvýšený kortizol, vďaka čomu dlhodobo sa dostávaš do stavu, kedy telo sa potrebuje pripravovať na boj, tak si dvíha hladinu krvného cukru. A dajme tomu, že toto sa zopakovalo párkrát alebo že si reálne najedený, tak tvoje bunky majú aj taký vlastný operný mechanizmus, lebo oni nevedia donekonečna konzumovať cukor, keď už sú raz nasyttené. Tak na to, aby sa ochránili pred zvýšeným množstvom prijatého cukru a nielen cukru, ale aj nejakých iných ďalších látok, tak bunky prestanú na ten hormón inzulín odpovedať. A teda dostávame sa do takého veľmi zvláštneho cyklu, kde si vystresovaný chronicky, stúpa ti kortizol, stúpa ti krvný cukor a bunky ti už prestávajú tento krvný cukor odplavovať z tvojho krvného ričišťa, vďaka čomu hladina krvného cukru v

tvojom obehu nemusí byť, ale je dosť pravdepodobné, že z dlhodobého hľadiska je vyššia, než by bola, keby si vystresovaný nebol. Vďaka čomu dochádza k tomu, že keď bunky prestanú odpovedať na ten inzulín a nedokážu už konzumovať väčšie množstvo cukru z krvného ričišťa, tak ten krvný cukor sa ide odbúravať na miesta, kde ty ich nechceš. Väčšinou sa ti to ukladá buď niekde do tuku, ale to je lepší prípad. Horší prípad je, keď už ani tam sa to nedokáže ako keby poriadne ukladať, že to tam nemá ten priestor. V takom prípade zostáva zvýšené množstvo krvného cukru do bodu, kým ty ho nejakým spôsobom nespotrebuješ. Ale naše telo je veľmi veľmi citlivé na to, že to množstvo krvného cukru, ak je privysoké, nás to môže doslova zabiť. Samozrejme, je to trošku pritiahnutá situácia za vlasy, ale z dlhodobého hľadiska

nechceme mať dlhodobo zvýšené alebo rozkolísané hladiny krvného cukru, pretože je na to milión dôvodov, ale v rámci tejto témy si treba uvedomiť to, že ak teda trpíme inzulínovou rezistenciou kvôli tomu, že sme dlhodobo chronickom strese a ešte máme aj nejaké nezdravé stravovacie návyky a navhodou sa nehýbeme alebo niečo podobné, že máme málo pohybu, tak vlastne tie naše bunky prestanú odpovedať na inzulín. To znamená, že prestanú sa otvárať. Z dlhodobého hľadiska sa to môže zhoršiť alebo dostať do takého stavu, kde vlastne ty aj konzumuješ nejaké jedlo, ale tie bunky sa naučili už neodpovedať na ten inzulín z dlhodobého hľadiska. Ale tie bunky ty klasickým fungovaním a pohybom a tak ďalej môžeš tie bunky vyčerpať. Môžeš jednoducho ten cukor, ktorý oni už skonzumovali, môžeš ho

použiť na tvorbu energie. Avšak tie bunky stále môžu zostávať do veľkej miery rezistentné, kým nepodstúpiš, ja neviem, že nejakú hladovku alebo nezačneš nejaký ozempí eh brať alebo ja neviem, keď nepredeš do nejakej ketodiéty alebo kým nezačneš nejakým spôsobom pracovať na tej inzulinovej rezistencii alebo na zvýšení inzulínovej senzitivity. A teda tie tvoje bunky sa môžu vyčerpať, ale zároveň nie sú ešte stále ochotné reagovať na inzulín. vďaka čomu ty sa môžeš cítiť veľmi unavený a podvyživený aj napriek tomu, že do seba dávaš relatívne dostatok kalórií alebo dostatok živín. A to je problém, pretože ak tvoje telo vníma, že je podvyživené, to je ďalší stresor, ktorý tento celý cyklus len posilňuje. Ďalší zásadný

mechanizmus, ktorý je treba uvedomiť si, keď sme dlhodobo v chronickom strese, je, že chronický stres, ako sme spomínali, dlhodobo udržiava zvýšené množstvo kortizolov v našom obehu. Ten kortizol sa musí z niečoho vyrábať. A teda hlavné prekurzory, vďaka ktorým si telo dokáže vytvoriť to potrebné množstvo kortizolu na to, aby ťa mohlo udržať v tej stresovej reakcii sú prohormón DHEA a cholesterol. Najprv sa povenujme DHA. Čo sa týka DHA, je prekurzorom kortizolu a steroidných a pohlavných hormónov, ako je estrogén a testosterón. A teda ak ty si z dlhodobého hľadiska v chronickom strese a tvoje telo je nútené produkovať veľké množstvo kortizolu, tak odoberáš ako keby výživy, vďaka ktorej by si tvoje

telo dokázalo vygenerovať dostatočné množstvo testosterónu a estrogénu, čo sú hormóny, vďaka ktorým tvoj metabolizmus dokáže fungovať optimálne. tvoja pohlavná sústava, sexualita, libido, ale nielen to, ale častokrát aj tvoj pocit sebavedomia, tvoj pocit akcieschopnosti, tvoj pocit, že keď je pred tebou nejaká výzva, že ju zvládneš. A teraz si predstav, že si dlhodobo v chronickom strese, ktorý ťa pripravuje o kortizol estrogén. Nemáš libido, nemáš energiu, nemáš vitalitu a nemáš hlavne ako keby to sebavedomie, nemáš, nie si ochotný čeliť výzvám a problémom v živote, lebo nemáš dostatok testosterónu. O tom vieme, že je tam silný psychologický presah, že vlastne keď máš testosterónu dostatok, tak všetky problémy v tvojom živote vyzerajú skôr ako výzvy, že

proste je to výzva, ktorú chcem zdolať. Ak máš testosterónu málo, podobá sa to veľmi na depresívne symptómy. Jednoducho, že máš pocit, že aj úplne základné veci, úplne základné problémy sú problémy a necítiš sa byť schopný alebo dostatočne vybavený na to, aby si týmto problémom čelil, čo v tebe znova vytvára stres. Prakticky treba si uvedomiť, že keď máš dostatok testosterónu, akýkoľvek problém príde do tvojho života, nemusí to byť vyslovene problém, je to výzva. Veríš si, že to dokážeš zvládnuť. Ak máš testosterónu málo, tak všetky takéto výzvy sú pre teba výrazne väčší stresor, vďaka čomu znova posilňuješ celú tú slučku, že jednoducho si znova oveľa viac vystresovaný, je potrebné oveľa väčšie množstvo kortizol. Keď odhliadneme od toho prohormónu DHEA, tak vlastne druhý

prekurzor, ktorý je dominantný pre vytvorbu kortizolu je cholesterol. Ak ty náhodou máš optimálne množstvo alebo optimálne hladiny cholesterol, keby si išiel na nejaký krvný obraz a dostaneš sa do obdobia, kedy budeš dlhodobo chronicky stresovaný, tak tvoje telo vie, že vlastne kortizol je zásadná vec. Je to ako keby primárna vec, ktorú potrebujem vytvoriť, pretože ma zachraňuje alebo ma stresuje v prípade, že čelím nejakému ohrozeniu. To znamená, že ak náhodou ty máš aj nejaké optimum alebo nejaké nejaké nižšie množstvo, takto môžeme povedať, nižšie množstvo cholesterolu, tak tvoje telo potrebuje si cez nejaké pečeňové mechanizmy prirodzene si potrebuje zvyšovať množstvo dostupného cholesterolu v tvojom krvnom obehu na to, aby dokázalo

produkovať dostatočné množstvo kortizolu. Čiže dlhodobý chronický stres ti dokáže rozhádzať tvoj lipidový profil, čo môže byť dosť problém. Za ďalšie dlhodobo zvýšený kortizol a ostatné stresové hormóny majú priamy vplyv zápal v tvojom tele. Z krátkodobého hľadiska, ak sa jedná o nejaký akútny hormetický stresor, napríklad, že chodíš raz za čas otužovať alebo máš nejaký vysokointervalový intenzívny tréning, ja neviem, že raz alebo dvakrát v týždni, tak takýto krátkodobý stresor ti môže zvýšiť zápalové hodnoty nárazovo a potom ich narazovo znížiť. Na to sa robí napríklad otužovanie alebo nejaký prerušovaný post a tak ďalej. Ale ak ten tvoj ak tá tvoja nálož stresu je dlhodobo zvýšená, tak je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že celkový

zápal v tvojom tele bude rásť alebo bude teda vyšší, než by tomu bolo, keby nebolo chronického stresu v tvojom živote, čo má neblahý vplyv na veľmi veľa mechanizmov v tvojom organizme. A všetky si tu nemáme šancu rozobrať. Ale keďže sme sa teraz bavili o cholesterole, tak jedna z vecí, eh, kde ty keď máš zvýšený cholesterol práve kvôli tomu, že telo potrebuje generovať veľké množstvo kortizolu, ktorý následne môže zvyšovať zápal, tak tento zápal môže ten cholesterol, ktorý je generovaný na tvorbu kortizolu pomáhať oxidovať, vďaka čomu sa takýto cholesterol môže meniť na aterogénny cholesterol, ktorý ti potom môže spôsobovať rôzne cievne problémy. Čo je ďalší prúser? Za ďalšie, keď tvoje telo vníma, že je v dlhodobom chronickom strese, je tu veľký problém so

zadržiavaním vody. Najmä z toho dôvodu, že tvoje telo vie, že na to, aby si dokázalo v tej rýchlosti, kedy ty potrebuješ utekať, paralyzovať alebo alebo bojovať alebo niečo podobné, tak telo potrebuje byť schopné regulovať krvný tlak na to, aby si dokázal proste reagovať, na to, aby si dokázal fungovať a na to, aby dokázalo telo regulovať krvný tlak, potrebuje dostatočné množstvo sodíka, draslíka a vody. Samozrejme aj kopec iných ďalších vecí, ale toto sú ako keby kľúčoví hráči. A telo, keď je dlhodobo v chronickom strese, veľmi dobre vie, že bez týchto zložiek to nepôjde. A práve preto telo skrz stresové hormóny, ktoré vyprovokujú vylučovanie rôznych antidiuretických hormónov, sa začne starať o to, aby si začal zadržiavať väčšie množstvo soli a väčšie množstvo vody. No a tú

zadržiavanú vodu najčastejšie vidíš niekde pod svojimi očnými viečkami alebo vidíš to niekde na rukách, vidíš to niekde na búkoch alo na bokoch alebo vidíš to na tom, že tvoje neviem, že nohy alebo tvoje brucho je pastózne, že niekedy to nie je o tom, že máš nejaké, že veľké faldy, ale že vidíš, že je to veľmi trasľavé a veľmi neisté. Častokrát tam to sú miesta, kde držíš veľké množstvo vody práve kvôli tomu, že telo si to potrebuje nejakým spôsobom uskladniť, lebo sa bojí, lebo sa bojí, že budeš musieť za chvíľku utekať a potrebuješ byť schopný regulovať si ten krvný tlak. A to nejde bez dostatočného množstva vody a sodíku. A keď do toho pridáme taký nejaký predpoklad, že tvoja výživa nie je nejaká optimálna, nie je bohatá na elektrolyty, ak nie je bohatá na kval na dostatočné množstvo vody napríklad a kopec ďalších iných vecí,

ktoré v zdravej životospráve by si mal mať, tak o to viac je telo nútené v odpovedi na stresovú reakciu zadržiavať zísané množstvo vody a vie, že to nevyzerá dobre. Mnohí z nás sa toho snažíme zbaviť. No a v neposlednom rade, ak my sme dlhodobo v chronickom strese, tak tým, že je aktivovaný sympatický systém alebo sympatická vetva nášho nervového systému, automaticky to do veľkej miery odpája takzvanú parasympatickú vetvu nášho nervového systému, vďaka ktorej dokážeme byť uvoľnení pokojní duchaprítomní neuplnohnaný, nevystresovaný, ale hlavne kedy dokážeme tráviť naše jedlo. A tu vzniká problém, pretože keď sme dlhodobo v chronickom strese, jedna z prvých vecí, ktorú telo začne odpájať v momente, keď sme vystresovaní, je

trávenie. Pretože nejak evolučne asi telo neráta s tým, že keď teraz na teba beží šelma alebo keď ťa proste niečo naháňa, niečo, čo ťa ohrezuje na živote, takže budeš okolo toho jesť kebab, neráta s tým tvoje telo. Nie je zaškolané v tom, ako my žijeme tento moderný život. A tu je veľký problém, pretože v momente, keď my sa dostávame do sympatika, že sme vystresovanejší, rapídne klesá množstvo kyseliny chlorovodíkovej v našom tráviacom trakte, v našom žalúdku, pomocou ktorého my rozkladáme naše našu potravu a takisto aj množstvo enzýmov a vlastne celý tráviaci trakt, čo je dosť prúser, lebo my sme zvyknutí aj v tom chronickom strese jesť na pätý jesť. Nie sme schopní častokrát si uvedomiť, že sme v strese, aby sme sa uvoľnili, lebo ideme

jesť. A keď my konzumujeme našu potravu v zóne, v strese alebo častokrát proste len neduchaprítomný, neuvoľnený, tak naše trávenie nielen, že nie je schopné vyťažiť všetky nutrície, všetky mikroživiny, všetky makroživiny, všetku energiu z toho jedla, ktoré my skonzumujeme. Navyše naše telo tým, že má znížené množstvo kyseliny chlorovodíkov je v odpovedi na veľké množstvo stresu alebo na aktiváciu sympatika, tak nedokáže sa náš tráviaci traktumovaní a po strávení celej našej potravy prečistiť, lebo kyselina chlorovodíková je na to akože, že všetky žaločné kyseliny sú práve na to, aby sa rozložila naša strava a aby sa ten tráviaci trakt upratal. keď sa ten tráviaci traktôže upratať kvôli tomu, že tam nie je dostatok kyseliny chlorovej a

všetkých tých ďalších enzímov a zložiek, ktoré sa spolu podieľajú na trávení, tak zostávajú nám zvyšky jedla, ktoré môžu spôsobovať v rôznych častiach trviaceho traktu rôzne zápaly, ktoré ako už vieme neprispievajú k ničomu. No a tých mechanizmov je tu ďaleko viac, ale toto sú také tie najpodstatnejšie. Keď si to v skrátke zhrneme, tak ide o to, že keď sme dlhodobo v chronickom strese, tak aj keď neviem, ako sa snažíme schudnúť, kým sa z toho stresu nedostaneme, tak vždy nám hrozí veľká hormonálna nerovnováha, vždy nám hrozí dlhodobo zvýšený krvný cukor, vďaka čomu nám cez isté mechanizmy hrozí dlhodobo zvýšený krvný tlak, aj vďaka tomu, že zadržiavame väčšie množstvo vody a sodíka a priestoru a času na vlastnú detoxikáciu, na očistu lymfatického systému, na regeneráciu, na psychickú regeneráciu,

na kvalitný spánok a a tak ďalej. Dobre, takže myslím, že nám všetkým je jasné, že ako veľmi limitujúci faktor môže byť práve stres v našej snahe. Či už schudnúť alebo nabrať svaly alebo vôbec cítiť sa dobre. Lebo vidíme teraz, že keď sa pozrieme na tú hormonálnu tvorbu, tak má to obrovský presah do toho, ako my sa cítime mentálne v pohode. Poďme sa pozrieť na riešenia. Tých riešení samozrejme môže byť milión, pričom každý jeden z nás má iný život. A keby sme tu boli medzi štyroma očami a vedel by som o tvojom živote viac, tak ti možnože poradím možno nejaké iné veci, než zaznejú tu. Avšak mám skúsenosti s obrovskými vzorkami ľudí. Mám spriemerované vo svojej hlave, ako zhruba my ľudia na Slovensku a v Česku žijeme a s čím sa asi trápime. Kde je najväčší priestor robiť drobné zmeny v

našom živote, vďaka ktorým dokážeme to množstvo stresu veľmi rýchlo a ľahko do veľkej miery eliminovať alebo ho znížiť. No začneme úplne základňuješou vecou na to, aby si dokázal kvalitne regenerovať, aby tvoje telo si dokázalo upratať následky po nejakom chronickom strese sa potrebuješ kvalitne vyspať. O tom, ako kvalitne spáť a ako svoj spánok vytuningovať v prípade, že máš problémy so spánkom, som natočil jedno celé video, kde máš cez 40 tipov, ako si so spánkom poradiť. Avšak taká, že najjednoduchšia rada, ktorú ti môžem dať, je, že keď pozeráš proste telku dlho do noci alebo keď robíš dlho do noci nejaké aktivity, tak proste sa na to vykašli. Pre mnohých ľudí je to náročné nepozerať seriály ja neviem do 1 2 ráno, lebo sme takto nejak dopamínovo nastavení, ale obchoduješ takýmto

spôsobom veľký kus spokojnosti so životom, ktorý by si mohol mať k dispozícii v prípade, že by si si šiel ľahnúť ideálne do nejakej 10 h, do 22 h večernej, ale v najhoršom prípade do 23. Existuje viacero dôkazov, eh, ktoré naznačujú, že do tej 11:00 je to ešte únosné, ale že po 11 h v prípade, že si človek, ktorý normálne v noci spí, hej? Nehovorím o ľuďoch, ktorí robia na nočnej, to je akože to je úplne iná katastrofa zdravotná. Keď ideš spať okolo 8:00, 9:00, 10:00, tak je to fajn, je to v pohode, ale každá ako keby jedna minúta, ktorú nespíš po 11 h so sebou prináša nechcený vplyv na úroveň stresu, ktorú budeš zažívať počas ďalšieho dňa a to nenarastá každou minútou lineárne,

ale exponencionálne. Čiže každých päť minút po 11:00, ktoré nespíš, veľmi neblaho vplýva na to, ako sa budeš cítiť na ďalší deň. A nielen ako sa budeš cítiť, ale ako budeš cítiť pevne svoje nejaké odhodlanie robiť zmeny vo svojom živote a hlavne ako efektívne ti bude fungovať trávenie a metabolizmus v ďalší deň, čo už teraz vieme, že určite chceme mať v optimálnom stave. Čiže ak si ten človek, ktorý ochudobňuje svoj spánok práve tým, že pozerá dlho do noci nejaké veci, tak to proste prestane robiť. Jednoducho pozri si to buď ráno alebo proste pozri si menej časti seriálu. Jednoducho neseď tak dlho pri telke. Choď si ľahnúť za normálnejšieho času. Ak máš problém so zaspávaním v okolo 10:00 11, tak snaž sa na druhý deň ráno

stáť o čosi skôr, o nejakú pol hodinku, aby si potom bol o trošku skôr unavený a takto pomaličky na seba choď. Ak si typ človeka, ktorý má deti a ktorý nemá kedysi v noci pospať alebo že si, že sa ti posral nejakým spôsobom tvoj nočný spánok, tak čo ti veľmi efektívne dokáže pomôcť, je kreatín monohydrát. užívanie kreatívnu monohydrátu v nejakých vyšších dávkach okolo 5 až 10 g. O kreatívne monohydráte vieme, že dokáže nám napomôcť znížiť negatívne symptómy spánkovej deprivácie. Neodporúčam ti hneď kupovať kreatín, keď si sa raz dobre nevyspal, ale ak si ten typ človeka, ktorý má dlhodobo problémy so spánkom alebo že máš malé deti alebo že dlhodobo ten spánok je problematický, tak kreatín ti v tom dokáže do dosť veľkej miery pomôcť. A ak si sa teda nevyspal, čo ti dokáže pomôcť

operatívne, veľmi efektívne, je počas dňa, keď si dokážeš hodiť šlofíka. Keď nevieš ako keby si hodiť šlofíka, že nemáš na to, nemáš na to energiu alebo priestor, tak častokrát veľmi efektívne dokáže pomôcť regenerovať našu úroveň energie, keď si proste ľahneš na zem. si ľahneš úplne na tvrdú, rovnú zem, zatvoríš oči a len vnímaš, ako ťa ťahá gravitácia dole a len venuješ pozornosť tomuto. Ak nevieš svoju pozornosť pripútať k tomu, lebo pre mnohých ľudí môže byť problém, že keď sa v strede dňa zastavíš a ľahneš si, tak všetky sračky ti začnú vybiehať v hlave. Čiže ak nevieš upútať svoju pozornosť práve na tú gravitáciu, ktorá ťa tiahne k zemi, to ináč polež si tam, že 10 minút asi ako nový človek. Keď nevieš upozdať tú pozornosť, tak odporúčam ti vypočuť si NSDR protokol, ktorý ja som nahral, nájdeš ho tuná na YouTube. Je to protokol, kde ja ťa, môj hlas ťa vedie

vlastne každou jednou časťou svojho tela, kde skenuješ svoje telo a tá tvoja pozornosť nie je umožnená, aby ubiehala kdesi preč, aby ty si sa svojimi myšlienkami nestresoval. Odkaz na to nájdeš dole v popise pod videom. Ďalšia veľmi efektívna vec, ktorá dokáže veľkému množstvu ľudí pomôcť, je pobyť v prírode. Keď ty dokážeš byť v prírode namiesto toho, aby si bol v meste alebo keď dokážeš byť obklopený väčším množstvom zelene, tak už len tie farby, ktoré ty vnímaš, vieme, že má to priamy vplyv na rôzne mozgové funkcie a na to, ako my vnímame nebezpečenstvo v tomto svete a ako my sa cítime. Čím viac do prírody, čím viac bližšie k hline, čím viac bližšie k zeleni dokážeš ísť, tým lepšie. Ideálne je, keď sa tým dokážeš obklopiť aj niekde vo svojom pracovnom prostredí alebo keď sa tým dokážeš obklopiť v rámci svojej vlastnej

domácnosti. Úplne inálna kombinácia je, keď v prírode sa dokážeš prechádzať, pretože keď chodíš, nemáš nejaký cieľ, ideš len na nejakú prechádzku. Ideál, keď máš reálne priestor, ja neviem, že dva trikrát v týždni aspoň sa ísť poprechádzať na nejakých 10 15 minimálne minút, kľudne na 2 triš 5 hodín, to už nechám na teba. do prírody, dokáže to z tvojich pliec sňať obrovské množstvo stresu, pretože naše telo, náš organizmus vníma, že kráčanie vpred je ako keby signál pre naše telo, že nie je tu ohrozenie. Čiže častokrát ty aj keď sa cítiš ohrozený a keď začneš kráčať vpred a ak si náhodou ešte aj v prírode, tak tvoje telo dostáva informáciu ako keby pre stres kontraproduktívnu. Hej, ale to je to, čo chceš, že vlastne nie je tu ohrozenie, lebo kráčam vpred. To

znamená, že nič tu nie je. A ty vlastne tým, že chodíš v prírode, čelíš trošku väčšiemu množstvu prekážok, ako keď sa prechádzaš niekde po rovnom betóne v meste. Musíš sa trošku prispôsobovať tomu terénu. A tým, že sa prispôsobuješ tomu terénu, tvoje oči behajú zľava doprava a trošku ten terén musia skenovať. A my dnes vieme o tom, že vlastne práve tie výzvy v úvodzovkách, ktoré ti poskytne napríklad lesbo prechádzka niekde v parku, v zelenom parku, dokonca aj vďaka tomu, že ntia tvoje oči a tvoje telo prispôsobovať sa celému okoliu, slúžia na destresovanie tvojho organizmu, na znižovanie toho množstva pociťovaného a vnímaného stresu v tvojom tele, v tvojom organizme. Je to jedna z najlepších vecí, ktorá funguje v mojom živote, keď sa dokážem ísť proste poprechádzať, keď dokážem ísť chodiť.

nie mať cieľ, že idem z bodu A do bodu B, ale jednoducho idem sa prejsť na čas, kým nebudem cítiť, že som v pohode, že sa cítiť, že je mi príjemne už konečne, lebo tá prechádzka ti to dokáže doručiť tak ako takmer nič. Ďalšia vec, ak máš náhodou vo svojom tréningovom režime, že chodíš do posilky, makáš, chodíš na nejaké tréningy, ak tam máš stále nejaké aktivity, kde makáš, aby si nabral svaly alebo makáš, aby si podával nejaké výkony alebo robíš nejaké hitká kvôli tomu, aby si spaľoval tuky, to sú všetko skvelé veci. Ale keď tvoje telo vníma tvoj prístup k pohybu, že je to len vždy ten stresor, ktorý proste má na silu budovať svaly alebo má ťa vyšľahať proste poriadne, tak dokáže si nejakým podvedomým spôsobom to tvoje telo vyvinúť ako keby ten stresový vzťah s

tým pohybom. A je veľmi dôležité, veľmi prínosné mať vo svojom živote práve druh pohybu, ktorý je príjemnejší, voľnejší a netlačí sa tam veľmi na píu, že vyslovene vytvoriť si nejaký, ja neviem, že 20 minútový blok. Môžeš to robiť každý deň, môžeš to robiť dvakrát v týždni, všetky tieto veci to je, že vyber si, čo cítiš, že bude s tebou rezonovať najviac. Ale veľmi efektívne dokáže pomôcť, keď ja neviem, že pustíš si hudbu a ideš si trošku sa pohjdať si trošku potancovať alebo keď eh keď ideš práve na nejakú prechádzku alebo to môže byť nejaké záhradkárčenie alebo nejaký iný druh jemného pohybu. Môžeš si zobrať nejaký drobný kettlebell alebo si môžeš zobrať. Ja sa hrajem s palicou. Ja mám palicu a idem si s ňou točiť a trošku sa s ňou naťahujem a robím taký druh cvičenia, kde sa nesnažím prekonávať sa nejakým spôsobom. Len sa snažím zostávať v pohybe a hudba mi v tom veľmi

efektívne pomáha, lebo vytvára to pre mňa stav, ktorý je pre mňa dlhodobo v pohode udržateľný, lebo ma to celkom baví, lebo cítim sa fajn napríklad s tou hudbou. Čiže vyvážiť trošku ten druh pohybu, nech nie je stále len agresívny, nech nie je stále len ako keby ten cieľ a vedomý, nech je občas aj takýto proste uvoľnený. To dokáže v tvojom tele vybalancovať ako keby stále tú stresovú odozvu v reakcii na pohyb, na nejaký šport. Čo sa týka výživy, tak to, čo vieme, že dokáže ti obrovským spôsobom pomôcť so stresom, je v prvom rade, keď máš vo výžive dostatok bielkovín. Ideálne, keď máš 1,6 g bielkovín na kilo svojej váhy vo svojej strave, ideálne prijatých zo živočíšných zdrojov, mäso, vajíčka, syry, mliečne výrobky, čokoľvek, čo dokážeš dobre stráviť. Ak nedokážeš dobre stráviť živočíščné

výrobky, tak aj vegánské sú lepšie než nič, ale živočíšné výrobky sú ďaleko lepšie. Nemusíš jesť mäso, ale minimálne, keď dokážeš jesť vajíčka a syry alebo nejaké jogurty alebo nejaké tvarohy a podobné výrobky, ktoré majú vyššie percento bielkovín, to dokáže ťa reálne zasýtiť, vyživiť, vďaka čomu tvoje telo ťa nebude stresovať, pretože by sa vnímalo, že je podvyživené. Čiže bielkoviny. Za druhé, čo ti veľmi efektívne dokáže pomôcť, je dostatočný príjem kvalitných tukov. Či už je to práve z tých živočíšnych zdrojov bielkovín, že keď konzumuješ nejaké väčšie množstvo mäska alebo syrov alebo vajíčok, v tom máš veľmi kvalitné tuky. Čo ti ešte veľmi efektívne dokáže pomôcť, je, keď pripravuješ svoje pokrmy alebo pridávaš do svojich pokrmov nejaké menšie množstvo kvalitného extrapanického olivového oleja, ktorý má veľmi veľa blahodarných účinkov na náš

organizmus, ktoré sa netýkajú len ako keby zloženia toho tuku, ale častokrát vysokého obsahu antioxidantov, ktoré je v extrapaneckom olivovom oli extrémne vysoké v porovnaní s ostatnými druhmi tuku. No a keď sa bavíme o tukoch, ak konzumuješ ryby, tak je to skvelé. Ale ak nekonzumuješ náhodou ryby a eh morské poldy, čo ja napríklad nedokážem, lebo mne to extrémne smrdí, tak konzumácia alebo suplementácia omega-3 mastných kyselín ti dokáže veľmi veľmi efektívne pomôcť, pretože okrem mnohých iných mechanizmov omega-3 mastné kyseliny ti pomáhajú znižovať zápal v tvojom organizme. Ak náhodou ty si dlhodobo vystresovaný a kvôli tomu máš zvýšené zápalové hodnoty, tak omega-3 ti pomôžu cítiť sa lepšie. Ale je to jeden krásny mechanizmus v našom mozgu, že vlastne my, ak máme v našom organizme dlhodobo zvýšený zápal, nech už je to z

akéhokoľvek druhu, tak vlastne my keď konzumujeme bielkoviny, ktoré obsahujú aminokyselinu triptofán, tak z neho si naše telo vytvára serotonín, vďaka ktorému my sa cítime fajn, cítime sa sebavedomé. Vlastne to je ako keby molekula, niekto by tomu povedal, že taká, že antidepresívna, čo je do istej miery pravda, hej? Proste chceme mať dostatočne množstvo serotoninu k dispozícii v našom mozgu. Avšak keď je v našom tele dlhodobo zvýšený zápal, tak naše telo si nedokáže vytvoriť dostatočné množstvo antidepresívneho serotoninu, ale naopak vytvára si prodepresívnu kyselinu chynulinovú, čo nechceš. A tieto omega-3 mastné kyseliny napomáhajú k tomu, aby tento mechanizmus bol upravený správnym smerom, aby teda si nevytváral prodepresívne zložky, ale aj antidepresívne zložky. A omega-3

mastné kyseliny sú šialene efektívne v tomto. Zdá sa, že sme to trošku odbočili od chudnutia a naberania svalov, ale jednoducho, keď ty máš zvýšené zápalové hodnoty a cítiš sa depresívne, je to znova stresor pre celý tvoj organizmus, vďaka čomu celý tvoj metabolizmus pôjde do riti. Chceš byť vyživený, chceš mať dostatok omega-3 mastných kyselín vo svojej strave. Za ďalšie samozrejme, čo sa týka sacharidov a vlákniny, ideál mať čo možno najpestrejší zdroj aj sacharidových zdrojov, ale treba dávať bacha na to, aby sme to nepreháňali, aby sme nemali príliš veľa cukru, napríklad z ovocia alebo z nejakých sračiek, z nejakých snäckov a polotovarov, pretože toto nám rozkolísáva ten náš krvný cukor veľmi výrazne. A keď máme veľmi výrazne rozkolisaný krvný cukor, kvôli tomu, že žerieme sračky, ktoré sú kaloricky bohaté, ale nutrične chudobné, tak vlastne ten cukor nám lieta a po každom

poklese, výraznom poklese krvného cukru je to stresor. Je to znova stres pre náš organizmus a znova sa celé kolečko posilňuje a nechceme, aby sa posilňovalo. Čiže ak náhodou eh nie si nejaký nejaký nejaký maratonec, ktorý do seba potrebuje liať cukor za jazdy, tak je ideálne prijímať sacharidy z pestrých, zvláknitých zdrojov. Napríklad nejaká zelenina, nejaké druhy ovocia, nejaké, ja neviem, že hokajdu alebo nejaké bataty alebo niečo podobné. Aj to v množstve, kde sa neprejedáš, kde vlastne kaloricky ti to nejakým spôsobom vychádza. Ale tu len taký jeden rýchly trik poviem, že vlastne ak máš v prvom rade dostatok bielkovín vo svojej strave, tak ty nebudeš ani schopný konzumovať nejaké obrovské množstvo sacharidov. Väčšinou sa prejedáme sacharidov a sračiek a snekov práve

vtedy, keď nemáme dostatok bielkovín v našej strave. Ak tých bielkovín sa postarieš, aby si mal dostatok napríklad v troch jedlách počas dňa, tak fakt je potom ten boj so sacharidmi úplne irelevantný, lebo ty už ani nie si hladný. Proste keď zješ, ja neviem, že 150 g bielkovín, proste z mäsa, vajíčok, tvarohou, syrov, tak je pre teba úplne v pohode proste sa neprežierať sračkami. Prežierame sa sračkami práve preto, že sme sa nenajedli poriadne výživy. Jeme iba kalórie, vtedy je to problém. No a za ďalšie, čo dokáže veľmi efektívne pomôcť znížiť to množstvo stresu, je horčík. Suplamentácia horčíka. Ak nemáš dostatok horčíka vo svojej strave, čo málokto dneska má, je ideál suplementovať to. My to dokonca aj predávame eh v našom eshopen newiohack.sk. Ináč odkazy na všetky suplementy, ktoré ja dneska spomínal, som alebo budem spomínať nájdeš v odkaze

pod videom, pretože mám firmu, kde vyrábame doplnky výživy v špičkovej kvalite aj na tieto účely regulácie stresu. Čiže horčík. A čo veľmi efektívne dokáže pomôcť sú rôzne adaptogénne zmesy, rôzne adaptogény, ktoré v prípade, že si v chronickom strese, ti dokážu veľmi veľmi efektívne pomôcť lepšie zvládať ten stres a šetriť ten mechanizmus, vďaka ktorému kortizol odčerpáva od tvojich hormónov rôzne prekurzory, ktorý ty potrebuješ mať na to, aby si dokázal optimálne hormonálne fungovať. Na našej stránke newhack.sk nájdeš napríklad Metafocus alebo Passion Fuel. Metaus je doplnok, ktorý obsahuje adaptogény, vďaka ktorým dokážeš trošku lepšie sa sústrediť. Passion fu oil je skôr, keď sa chceš zamerať ako keby na zvýšenie libida vo svojom organizme.

Jeden aj druhý ti pomôže eh so stresom trošku iným mechanizmom. Musíš si vybrať, že čo skôr je to, čo ako keby, že požaduješ od tých doplnkov výživy. Ale keď by si aj kupoval úplne kdekoľvek inde nejaké doplnky výživy, tak ašvaganda, rodiola, rosea, nejaký ženčen ti v tom dokáže obrovsky pomôcť. Ale treba experimentovať. Netreba toho nakúpiť strašne veľa naraz. Pomaličky treba začať experimentovať s jedným doplnkom, s ďalším doplnkom a vnímať, že aký prínos to do môjho života vnáša. Pretože občas sa môže stať, že niektorý adaptogén ťa môže utlmiť až príliš, ako napríklad mňa a švaganda. To nemám rád, ako ma otlmuje. Čiže ja keď užívjam adaptogény, tak sú to iné adaptogény, ako je napríklad rodiola alebo práve nejaký nejaký druh ženčenu. Ďalšia veľmi dôležitá vec, na ktorú by som dal veľký veľký veľký bacha, je príjem kávy a

energeťákov, pretože káva priamo vytvára stresť v našom organizme. To je to je jej mechanizmus, vďaka ktorému sa cítime nabudení práve po káve alebo po energeťákoch. Čiže ak piješ príliš veľa kávy a viac než ja neviem, že dva šálky denne alebo tri šálky denne, tak je to priamy spôsob, ako vnášaš do svojho života stres, ktorý tam nechceš mať. Ak si závislá k nejakým spôsobom, tak kúp si nejakú dekofeinovanú kávu alebo nejakú inú alternatívu. Veľa ľudí pije kávu len preto, že je to rituál, že je to teplá vec, ktorú popíjaš. Mnoho ľudí dokáže prestať piť kávu práve vďaka kvôli tomu, že si nájdu nejaký čajík, ktorý im s tým pomáha. Ja mám svoje vlastné odporúčania. Tiež na to nájdeš odkazy dole v popise pod videom. No a v neposlednom rade, čo sa týka výživy, čo ti veľmi efektívne dokáže pomôcť, je keď prijímaš dostatočné množstvo vody a

elektrolitov, pretože akože sme hovorili, stres dokáže zvyšovať zadržiavanie vody a elektrolitov, konkrétne sodí kára slíka v tvojom organizme. A čo dokáže veľmi efektívne pomôcť, aby sa toto nedialo alebo aby sa toto dialo do do menšej miery, je keď tej vody prijímaš dostatok a takisto prijímaš dostatok elektrolitov. Vtedy telo cíti, že aha, toho mám dosť, nemusím to zadržiavať až tak veľmi. Mnoho ľudí sa bálo, že keď začnú užívať elektrolity, že začnú zadržiavať vodu, funguje to naopak. Keď máš toho dostatok, tvoje telo sa toho nebude držať, nebude sa báť, že to stratí, čiže sa uvoľní a dokáže ti to pomôcť dostať veľké množstvo prebytočnej vody zo svojho organizmu. Samozrejme, ak piješ dostatok vody a ak to kombinuješ aj s ďalšími protistresovými technikami, o ktorých sme sa dneska bavili a o ktorých

sa ešte pobavíme. Za ďalšie, čo dokáže veľmi efektívne pomôcť v prípade, že väčšina stresorov, ktoré ty vnímaš vo svojom body vnímania prichádza z tvojich myšlienok. Tu poviem len štyri veľmi efektívne rady. Za prvé, čo ti dokáže veľmi efektívne pomôcť, keď si veľmi ulepený v mysli? K tomu ti ináč odporúčam pozrieť si moje video o overthinkingu, ktoré nájdeš niekde v odkaze tiež dole v popise pod videom, lebo tam sme rozobrali komplexné mechanizmy, že prečo to vôbec vzniká, že strašne veľa rozmýšľame a sa stresujeme a pomôže ti to v pochopiť, že ako sa z toho dostať von. Ale čo ti dokáže ako taký rýchly trik pomôcť, je keď začneš trošku viac cítiť. A keď nevieš trošku viac cítiť, tak ti dokáže pomôcť chlad. proste zobrať si niekde studenú vodu a dať ruky do vody a zrazu sa tvoja pozornosť upriami tam. Môžeš si dať

studenú vodu do ksichtu, vďaka čomu vlastne sa nielen, že odpúta pozornosť, ale ty začneš cítiť a začneš cítiť viac to, čo je tu namiesto toho, aby si ulietával vo svojich myšlienkach. Ďalšia vec, ktorá dokáže veľmi efektívne pomôcť, je budovanie nejakej vnútornej vnímavosti a citlivosti voči stavu, kedy sa ponáhľam. Lebo častokrát sa dejú nejaké veci vonku, nejaké stresory a oni v nás provokujú nejaký druh stresu, ktorý sa v našom tele prejavuje ako napätie a zhon. A častokrát je to o tom, že my reálne len sedíme na mieste, ale máme pocit, že už by sme mali byť niekde inde alebo že je to proste veľa čo toho, čo potrebujeme vybaviť, veľa toho, čo potrebujeme zariadiť. A v našom nervovom systéme sa všetko zrýchli. Je to

naklonenie na sympatikus, na stranu sympatika. A veľmi efektívna praktika počas dňa je, keď si niekde v práci alebo v škole alebo niekde, kde sa veci dejú rýchlo, z času na čas sa na pár sekúnd zastaviť, kľudne si zatvoriť oči, ale nemusíš si zatvoriť oči, len vnímať svoj vnútorný stav a svoj vnútorný pocit. A častokrát sa prichytíme pri tom, že cítime nutkane ísť doľava, doprava, ísť niekde vpred a a cítime zhon. zjednodušenie, keď to poviem, že cítime zhon a mnohí z nás si to za jazdy neuvedomujeme a častokrát ten zhon je v ďaleko vyššej miere, než je potrebné. V ďalekoj vyššej miere, než ostatní od nás očakávajú a než daná situácia, ktorá je pred nami, od nás očakáva. A dva, tri, štyrikrát počas dňa, keď sa dokážeme

zastaviť, len chvíľku vnímať, aký je to pocit len byť, častokrát zistíme, že je tam ten zhon. A keď tam ten zhon je, najlepší a najefektívnejší, najrýchlejší spôsob, ako ten zhon znížiť, je jednoducho, že sa zastavím na tých pár sekúnd. Zhlboka sa nadýchnem a pomaličky začnem vydychovať. A s tým, ako vydychujem, pomaličky uvoľňujem svoje svaly, pretože ten zhon, on sa drží v nás vo forme napätia. na bruchu, na hrudi, hm krčnej chrbtici, v ramenách, niekde sme napätý, máme stiahnuté prsty na nohách alebo napnuté litka alebo sú napnuté stehná. A častokrát nám veľmi efektívne pomôže, keď tie oči zatvoríme a vnímame celý ten vnútorný stav, vnútorný svet a do toho sa párkrát nadýchneme a vydýchneme.

Použijeme fyziologický povzdych, ktorý sme na tomto kanáli už veľakrát používali. To znamená, že sa dvakrát nadýchneš hlboko nosom do seba a pomaličky, veľmi pomaly a uvoľnenie vydychuješ s tým, ako uvoľňuješ všetky svaly, ktoré v rámci zatvorených očí vnímaš, že máš a že ich dokážeš uvoľniť. A takto v momente máš zo seba zhon preč. A to, čo urobíš v nasledujúcom momente, je ďaleko ducha prítomnejšie, ďaleko viac naklonené na stranu parasympatika. teda tvojho pokojového rozloženia, tvojho nervového systému. Čiže takáto kombinácia je to stopky, vnímanie vnútorného stavu, keď tam identifikujem zhon, dám si

fyziologický povzdych. Trvalo to 10 sekúnd, ale najbližšiu pol hodinu alebo hodinu mi to úplne odchýli preč z tej trajektórie, kde by som bol vystresovane reagoval, fungoval, rozmýšľal a neviem čo podobné. Čiže ak ty si v práci, ja neviem, že osem hodín, kľudne si takýto moment urob osemkrát po sebe a uvidíš, že ten tvoj deň a ten tvoj zážitok z celého tvojho dňa bude zásadne zásadne odlišný. vďaka čomu dokážeš začať narúšať celý ten cyklus, kde tvoje telo sa stresuje a to tvoje telo sa konečne možnože aj bude cítiť

dostatočne bezpečne na to, aby uvoľnilo tukové zásoby, aby uvoľnilo hormonálnu tvorbu, aby uvoľnilo tú vodu, ktorá sa v tebe drží. alebo ak sa snažíš budovať svaly, aby telo malo priestor na tú regeneráciu, aby malo dostatok hormónov na tú regeneráciu, pri ktorej prebiehajú opravné a anabolické procesy, vďaka ktorým máš šancu nabudovať svaly. Čiže nedovoľ nikomu, aby do tvojho nervového systému zasial zhon, ak to nie je tvoje dobrovoľné rozhodnutie. Ak pocítiš vo svojom vnútri zhon, pre ktorý ty si sa vedome nerozhodol, tak ty v momente, keď si ho všimneš, sa môžeš vedome rozhodnúť sa ho vzdať. Hlbokým nádychom a pomalým výdychom, pri ktorom

uvoľňujem všetky svaly. Proste tohto zhonu sa vzdávam a som späť nevystresovaný. v mojom tempe, ktoré je pre mňa prirodzené. Ďalšia vec, ktorá ti dokáže veľmi efektívne pomôcť, je keď si pustíš hudbu. Keď si pustíš hudbu namiesto obrazoviek, dajme tomu, že nejaký čas počas dňa stráviť aspoň, že pol hodinku alebo hodinku bez bez mobilov a bez telky a bez toho, aby ťa stále nejaká obrazovka zabávala. A môžeš ísť do ticha, môžeš ísť do prírody, ale môžeš si pustiť hudbu, keď máš pocit, že je to príliš veľká nuda. A môžeš si pustiť hudbu ideálne nejakú bez bez textov, nejakú, ja neviem, nejakú ambientnú hudbu, pri ktorej sa cítiš fajn a tú

hudbu vnímaš a počúvaš a môžeš sa v nej trošku hojdať. A to je zas niečo, čo ťa ako keby z tých myšlienok pripútáva alebo vnáša sem do prítomného okamihu, kde vlastne neutekáš do nejakých vystresovaných myšlienok, ktoré by celý cyklus stresový posilňovali. Zároveň, keď máš veľké množstvo myšlienok, ktoré ťa zvnútra stresujú, mne sa veľmi efektívne osvedčilo a je za tým obrovská veda, že prečo to takto funguje. Tiež som na to o tom natočil už kopec videí je, keď sa o tom vypíšeš, čokoľvek, čo ti prebieha mysľovanie, dokážeš sa z toho vypremýšľať vonku, skús to zaznamenať na papier niekde na nejaký papier, ktorý nikto nikdy v živote neuvidí. A ty keď začneš písať a písať a písať, dáš si, ja neviem, že 10 minútovku nejakého takéhoto písania, ty zrazu zistíš, že dobre, ja som mal takýto veľký problém. nerieši tieň vo

svojej hlave a ja som ho dal na papier a ja tam zrazu vidím tri štyri východiská, ktoré som iba keď to bolo v hlave nevidel, vďaka čomu sa moja mentálna mentálny overload alebo mentálna kognitívna záťaž môjho mozgu, ktorá pre mňa bola stresorom, výrazne zníži, lebo viem, že dobre, trápi ma tento problém, ale on má východiská. Vďaka tomu už to nie je pre mňa až tak problém, ale skôr výzva. A to je posledná vec, ktorú som ti chcel odporúčať ako riešenie. Každý z nás má nejaké problémy vo svojom živote a dovtedy to bude pre teba problém. každý jeden tento problém v tvojom živote, kým mu budeš venovať pozornosť ako problém. Keď si uvedomíš, že čokoľvek, čo v tvojom živote je pre teba prekážka k niečomu, že je to výzva,

ktorá na teba čaká, tak dokážeš zapojiť úplne iný druh energie vo svojom vo svojom živote. Taký trošku nie defenzívny, ale taký, kde máš chuť napredovať, ísť vpred. Problém žiaden neexistuje v tvojom živote. Keď ťa niečo v tvojom živote čaká, sú to výzvy. A výzva volá, provokuje v tebe nejakého vnútorného hrdinu, ktorý sa dobrovoľne môže odhodlať ísť tieto výzvy zdolávať, ísť zdolávať svoje vlastné finančné problémy alebo vzťahové problémy alebo akékoľvek problémy. Tieto problémy nie sú problémami, ale ale výzvami. Ak ty dokážeš zmeniť uhol pohľadu, tak tie problémy pre teba môžu byť cestou, vďaka ktorej rastieš vo svojej schopnosti napredovať v živote, ale aj ďaleko efektívnejšie zvládať stres. A každý

jeden problém v našom živote, keď vnímame ako problém, je pre nás stresor. Keď ho vnímame ako výzvu, je pre nás stresor. Ešte stále, ale navyše sa v nás buduje istá dávka testosterónu. Buduje sa v nás istá dávka dopamínu, ktorý nám napomáha čeliť v tejto výzvebe. Ak je to iba problém, nejaká nemenná vec, ktorá proste tu je v mojom živote, tak je to stres, ktorý ťažko vyhnať zo svojho života. Ale keď to prijmeš ako výzvu a ideš do toho, ideš tomu naproti, tak dokážeš zásadne zmeniť svoj vzťah so stresom. A tu je si ešte treba uvedomiť jednu veľmi dôležitú vec, že ak vnímaš ten stres vo svojom živote ako problém, tak ani celé toto video ti nepomôže. Ale keď si uvedomíš, že aj ten stres, ktorý ty momentálne máš vo svojom živote, je pre teba výzva. Je to pre teba výzva

vyskúšať si možno niektoré z týchto techník, o ktorých sme sa pobavili, alebo možno aj rôzne iné, ktoré ťa teraz začnú zaujímať a že je to výzva a začneš skúšať a začneš experimentovať, je tam istá forma zvedavosti. A zvedavosť vyháňa z tvojho života stres. Tam je trošku viac dopamín, tam takej viac detskej energie. Takže tak. Ak máš pocit, že toto video by mohlo pomôcť nejakým ďalším ľuďom alebo máš pocit, že je napomocné pre teba, budem veľmi rád, keď ho budeš diaľať s ďalšími ľuďmi. Volám sa Vlado Rožko a mojím cieľom je nakopávať rit strachu, neodváhe, prokrastinácii a tukovým bunkám pomocou vedy a úvah z môjho vnútra. Preto, ak s mojím cieľom súzneš, prihlás sa na odber tohto kanála a vidíme sa pri ďalšom videu.

Časté otázky

Môže stres skutočne spôsobiť priberanie aj napriek diéte?

Áno, chronický stres zvyšuje kortizol, ktorý rozkolísava krvný cukor, podporuje inzulínovú rezistenciu a zadržiavanie vody, čím môže brániť viditeľnému chudnutiu aj pri dodržiavaní diéty.

Ako súvisí stres s nízkym testosterónom?

Kortizol a pohlavné hormóny ako testosterón vznikajú z rovnakých prekurzorov (DHEA, cholesterol). Pri dlhodobom strese telo prioritizuje tvorbu kortizolu, čím oberá organizmus o suroviny potrebné na tvorbu testosterónu.

Prečo pri strese držím vodu v tele?

Telo pri strese potrebuje regulovať krvný tlak pre prípadný útek alebo boj, na čo potrebuje sodík, draslík a vodu, preto ich zadržiava prostredníctvom antidiuretických hormónov.

Pomôže suplementácia horčíka alebo adaptogénov znížiť stres?

Horčík a adaptogény ako ašvaganda, rodiola alebo ženšeň môžu pomôcť telu lepšie zvládať stresovú reakciu a šetriť hormonálne prekurzory, ale účinok je individuálny a treba experimentovať s dávkovaním a typom.

Ako môžem rýchlo znížiť stres počas pracovného dňa?

Efektívna je krátka pauza s fyziologickým povzdychom - dva hlboké nádychy nosom a pomalý výdych spojený s uvoľnením svalov, čo dokáže na desiatky minút zmeniť nervový systém smerom k pokoju.

Súvisiace videá