Ako spoznať príznaky vyhorenia a nájsť cestu späť k sebe?

0:00Moji drahí, som rád, že som tu s vami. A vraj pomáha si priznať, že mám stres, tak hovorím, mám stres. >> Ľubo, počúvaj, počúvam. Čo bola tá najväčšia metanoia? Tá najväčšia premenná mysle? >> U mňa sa život môj delí pred Santiagom de Compostela a po Santiago de Compostela. My žijeme milnú predstavu o živote. Ten život si nás uprác, nie tam, kde chceme byť, ale tam, kam patríme. Sú aj iní ľudia, ktorí majú svoje natúry a sú fajn. Tiež sú fajn. Ten život je jednoduchý, lebo ty dokážeš prežiť mesiac. s troma trenkami, s troma pármi ponožiek, s dvoma tričkami, dlhými, krátkymi gami, jednou mikinou. Na druhej strane sa stretávam s ľuďmi, ktorí časom majú tendenciu sa vrátiť späť do tých koľají. Ty si to prežil inak,

0:43nie? My patríme do lesa. My sme odtiaľ vyšli. My sme tu doma, keď robím tie klbasy, tak nepozerám naz iný, vieš. Nikomu nedokážeme ublížiť viac ako svojim rodinným príslušníkom. Lebo naozaj vieš, že oni znesú robsah. Máš doma rodinu a máš seba. Ty vole, seba máš, vieš a nemáš. Sa hovorí, že keď niečo sa stane prvýkrát, ešte sa to nemusí stať druhýkrát, hej? Ale keď sa niečo stane dvakrát, tak sa to dosť za isté stane aj tretíkrát. To je to je tak. To je vypovedaný problém je na 80% vyriešený problém. Hej, hovor, lebo toto obmäčuje spoločnosť. Kolektívne nešťastie sa znaš lepšie ako osobné, nie? Všetci traja v rovnakých snačkách. Hej hej. >> Tak toto je Poďme jesť. >> Okrem dobrých rozhovorov. No ja idem. >> Chytám mierny stres.

1:34To je >> ty ešte >> a to je vraj dobré. >> Ty ešte chytáš Peter, stres. >> Nie, len pred pódiom. >> Aha. >> Nie, nechytám stres. A keď idem na pódium, >> ja chytám, >> tak mám stres, ale nie taký ten paralyzujúci. A mám taký akože zodpovednosti že >> ako áno, že let's go. A ja ja mám takú >> eh už už taký svoj rituál, že ja som rád na miestach skôr, ako prednášam napríklad, lebo si tam sa tam postavím na to pódium a pozriem sa na prázdnu miestnosť >> a poviem, že tu som ja, tu budú oni, >> hej, >> let's go. >> A potom to už ide. Ale vraj vraj to vraj to je dobré, keď máš ten stres, lebo že to je zdravé, že že nie si až tak úplne sebavedomý, že si povieš, že tak určite nič nepokazím, že že stále tam je nejaká

2:18tá pokora a niečo také v tebe, že že nesieš zodpovednosť za za >> Hej, jasné, jasné, však jasné. Nesieš zodpovednosť za ten >> Mobilizuje to v tebe dačo, >> hej? >> Eh, ani si neviem predstaviť, že vlastne, že keby lebo to my sme sa o tom raz rozprávali, v neviem v akom kontexte to bolo, ale ty si ty si to ty si to spomenul, že hej, hej. Keď sme stojíci sme točili v divadle, kde si hovoril o tom, že že ten mikrofón z teba vytiahne čosi >> áno >> čosi iné. Zrazu ako keby pamätáš si na to? No a a ešte ešte jeden moment mi napadá, čo sa deje, že v momente, keď ideš s takým povedzme, že stresom a máš tam väčšiu pozornosť na tej veci, lebo hej, zrazu sa fokusuješ,

3:01>> pripraví ma to lepšie sa lepšie improvizovať, lebo nie stále ti v podcaste alebo pri pódiu vychádzajú veci tak, ak chceš, prezentácia, neviem čo, vypadne ti myšlienka, ale keď máš tam ten stres, attention, neviem, to potom pozornosť hej. >> Hej, hej. No >> vieš, zrazu si schopný reagovať promptne vieš. >> A stalo sa ti, kámo, že si bol, že si dakde prednášal a že blackout a že a ale v tom slal zmysel, že nič, >> že že som pýtal hoven, vieš, že >> áno. >> Stalo sa mi, že stojíš a a máš tam 300 ľudí. >> OK. Vieš a nemôžeš povedať, že ale už ale potom si vycepuješ aj na toto nástroje, že začneš trošku viac pracovať s publikom, necháš ich povedať veci, necháš ich sa opýtať a počkáš si, kým nabehneš zase na tú vlnu. Dá sa s tým robiť hocičo.

3:46>> Ja mám, >> ja, že že hodíš to na nich ako keby na chvíľku. Áno. >> Ja mám taký nástroj, že keď vystupujem niekde na akože pred ľuďmi alebo no veď na takýchto udalostia, keď mám niečo povedať o sebe a je tam veľa ľudí o tom, čo robím a tak, >> tak eh na šupu poviem, že postavím sa pre tých ľudí a poviem, že no počujte moji drahí, som rád, že som tu s vami a vraj pomáha si priznať, že mám stres. Tak hovorím, mám stres. >> V tom momente je odľahčená atmosféra. Vidíš, kto sa smeje, kto nie. Hej. Áno. Áno. A tým pádom vlastne týmto momentom to odo mňa nejak akože odíde a vtedy vtedy idem akože tak, že že priznám na šupu na začiatku, že keď budem hpkať, priznávam sa, buď mám stres. Hej. >> Áno. Ale to ale to je dobrá myšlienka,

4:29lebo eh lebo hej ako lebo ako ja to mám tak ako keby sám pred sebou. Ja som to aj riešil akože s mnojimi chalanmi, čo čo pršli za mnou, že nevedia ako baliť baby, vieš, že že sú strese v tých babách >> a ako keby veľmi efektívne pri tých babách funguje práve to proste keď rovno tiež vyovalíš pravdu, >> že >> akože páči sa mi, ale som do sraný, som totálne ja vôbec neviem aj chcem začať debatu, ale vôbec, že že >> ako a pri podcastovaní pri podcastovaní je toto trošku nevýhoda, čo ja teda cítim oproti prednášaniu, >> že nie je tu ten človek, že tí ľudia, ktorí sa na to dívajú, oni tu nie sú. >> Uhm. Ja mám rád tú interakciu, jak už aj na tej na tom prednášaní, keď som niekde, keď som na tej nejakej konferencii a rozprávam, tak je pre mňa väčšia zábava a viac zaujímavé to, že sú tam tí ľudia, aké budú klásť otázky, čo

5:13ich napadá počas toho, čo ja hovorím. Lebo ja som sa už počul stokrát eh od rozprávať na tú tému, ale už ma viac zaujíma, že čo vy na to alebo v čom nesúhlasíš, čo by si sa ty chcel opýtať, lebo ja už vôbec nemusím triafať. Čiže ja sa najviac teším na ten čas pol >> a niekedy dávam aj uprostred priestor na to, že niekto niečo doteraz vám vybehlo, niečo zarezonovalo alebo sa máte chuť postaviť a ísť preč. Poďme to rozobrať teraz hneď. Nikto nič. Ideme ďalej. >> Ale baví ma tá interakcia. >> Uhm. Ako predpokladám, že že ľudia sa pýtajú ako bežne asi podobné alebo ale možno rovnaké otázky pri týchto prednáškach a a ty ideš asi tak, že si že si nechcem povedať, že naučený, ale vieš, čo ideš hovoriť a a vlastne si

5:56naučený. Ideš ideš toto, čo >> ale ale vieš byť kreatívny, lebo ja keď dostanem otázku, ja sa snažím tým ľuďom vysvetliť, že na pódiu predsa nestojí niekto neomylný. >> Čiže keď ja dostanem otázku, moja prvá vec je, že no dobre a čo si myslíte vy? >> Uhm. Lebo sa na to pýtaš a možno sa to pýta s nejakým nastavením, možno sa ma to pýta už s nejakou odpoveďou, ktorú má a idem ma otestovať alebo čokoľvek >> a a chcem počuť odpoveď toho človeka, čo si on myslí a ja môžem o tom začať rozmýšľať spolu s ním, aby to nebolo o tom, že teraz sa ideme pretekať, že či som ja správne odpovedal, vieš. Čiže ja mňa to baví pracovať s tými ľuďmi. Dáš mi otázku, mňa zaujíma tvoja odpoveď. A on je teraz taký, že >> ja mám >> pozor pozornosť je naňho,

6:39>> hej? a že jasné, jasné, lebo prehodil si mu loptičku na druhú stranu, a to ale nie je to, že moja výhra, ale poviem mu, že a teraz rozumiete tomu, že vy, ktorí tu sedíte, ale to sú aj ľudia, ktorí sú za obrazovkou, že vy ste tu partner do debaty. Čiže to nie je o tom, že teraz sa tu posadili traja neomylení ľudia a budú rozprávať veci, ale že polemizuj, rozmýšľaj, rozprávaj, napíš si nápad, eh pošli tomu človeku otázku, že videl som to a myslím si, mám to rovnako alebo mám to úplne inak alebo ešte mi napadlo niečo, že kde by sa to dalo posunúť ďalej. A to je super, lebo od Verklikovať tie veci jasné. >> Ja som sa chcel skôr opýtať, že či že či prišla taká otázka niekedy, že že ťa zamrazilo, že vau, že tak na toto neviem odpovedať. A ja vtedy poviem rovno, že neviem. A a to je ďalšia oslobodzujúca vec, že ja tým ľuďom poviem, že neviem,

7:22ale a znova a znova tam nemusí tá loptička zostať. Lebo ja poviem, ale niekto tu sedí a možno vie alebo si možno niečo myslí, lebo tu sedí o generáciu starší človek odo mňa alebo chlap, ktorý by tu mohol stáť namiesto mňa. Čiže kto má na to názor, lebo ja neviem. Uhm. >> A už niekto povie, že„No ja som mal takú skúsenosť v živote, že a ideme. >> OK. Tak ale to je tá technika tej eh tej komunikácie, že že to vieš premostiť nejakým spôsobom, aby aby tá myšlienka ostala živá, ale jednoducho rozpytva to ja neviem, ale je tu niekde niekto, kto vie. To je presne super nástroj na to, aby aby to neupadlo niekam, vieš do >> stratena. A vieš čo je dôležité pre mňa je, že keď zleziem spodia a vypnem podcast, aby tí ľudia mali pocit, že keď sa stretneme, že môžeme spolu hovoriť,

8:05>> že to je o partnerskom vzťahu medzi človekom, ktorý hovorí a ten, ktorý počúva, >> že to nie je o tom, že >> ja som pán profesor, ktorý odučí hodinu a teraz zazvoní a oni rýchlo bežia na ďalšiu hodinu alebo domov a ja tam ostanem. Uhm. >> Hej. To by ma asi až tak nebavilo, >> no. Čiže super. >> Flopy, vitaj. Vitajme v Metano podcaste. Hm. >> Ďakujem veľmi pekne. >> Len pre divákov. My sme u Ľuba na >> starom mlyne. >> Starom mlyne. >> Počuj, ak to ty budeš tu volať? Lebo starý mlyn >> a máš že čo je to za miesto starý mlyn. >> No to je taká 100očná usadlosť v Zamaguri medzi >> eh malou a veľkou frankovou. My to tak voláme, že stredná franková, lebo to nikto nevie, či to je malá alebo veľká.

8:50Tak ja to nazývam, že stredná. Je to storočná usadlosť, ktorá vlastne fungovala v minulosti ako takéto bycké sídlo. Tuto mlyn sa to volá. Preto, lebo tu bol akože niekedy ozajstný funkčný mlyn a vlastne v rokoch sa to nejakým takým spôsobom prebudovalo, budovalo, žilo sa to, potom sa to chvíľu nežilo a tak a vlastne v posledných v posledných rokoch eh sa na tom zapracovalo teda a dneska sme tu, kde sme. Takže >> akože sa mi páči, že si použil to slovíčko usadlosť, že to nemusí byť, ja neviem, že ranch alebo farma alebo chcem sa vyhnúť týmto rezortom a týmto veciam. Aj keď som použil v jednom v jednej pozvánke na jeden event slovo resort a

9:33aj som potom som tak zamyslel, že akože je to rezort, ale ja nechcem, aby to bol rezort. Ja nie, >> nie, ale akože myslieť nad tým ak nad udalosť nad usadlosťou s udalosťou je super, ale akože no povedz, Vlado, krásne to tu je. >> Je to je to magické miesto, ale čo je čo ale čo je magickejšie je, že >> jak toto celé dnešok ako keby že vznikol. Ja akože len poviem tak z môjho pohľadu, že ako to vzniklo. Ja som teba videl na sociálnych sieťach a mal som také to volanie, že ísť už jedného dňa točiť aj niekde niekde vonku, niekde možno do lesa ísť točiť niečo niekam a >> z mojej strany už prišiel hotový scenár vtedy, že presne viem, kde ťa zoberem. To >> v mojej hlave vždy vznikne, neviem, kam ti tá vízia. A potom som toš ako s tebou som to už otvoril tému a potom tebe som

10:17spomínal o tomto nápade a on mi už hovoril, že on už má má niekoho, kto aby sme to ešte špecifikovali, lebo však to sa naozaj udialo tak, že Vlado mi v jednom momente písal, že už je čas, aby sa niekde podcast nahral aj vonku na nejakej usadlosti a a tak ďalej a že on mal nápad, že tam dokonca by nejaký človek mohol aj variť vonku v prírode. A ja ja som mu na to okamžite reagoval, že počúvaj, to je výborný nápad. A ja presne mám aj nápad na chlapa. ktorý by to mohol byť. A Vlado hovorí, že aj ja mám nápad na chlapa, ktorý by to mohol byť. A zistili sme v tom okamihu, že my myslíme toho istého chlapa, ktorý by to mohol byť. A to si bol ty. Áno. V tom prichádzaš ty. >> A tí, ktorí sa ťa náhodou ešte nestretli na sociálnych sieťach, tak ty si tam pod

11:01eh prezívkou pseudonymom eh Alteregom. Šéfood. >> Áno. >> Taký kuchár z lesov, z lesa. Každý to už som bol aj eh kuchár z dreva, vieš. Šéfom, hej? Ale my my už my už deň deň a pol jeme to, čo varíš. Nie si drevený vôbec. >> Chutí to výborne. >> Chutí to výbor to úžasné. >> Mohol by si povedať tú myšlienku, jak jak si kosil a potom, že že tak si precitol, že čo sme sa včera o tom bavili, že no však povedz to ty, že >> čo musíš. >> No však si hovoril, že kosím, kosím a naraz mi napadlo a čo kňu vôbec nevie variť, ty vole. Jasné. Hej. Hej. Instagram je obraz tu došli. My my tu nie sme traja. My sme ti tu obsadili celú tvoju osadlosť. Áno, >> som začal rodinom. Ja som tiež tak nad tým rozmýšľal, že dobre, že on dáva

11:45príspevky na Instagram, ale že čo keď tu dôjdeme, vieš, ja som každému hypoval, že kám, on bu brutálne variť, že pozrite, pozri si, pozrite si ten profil, že je je akože orgaszmos za orgázmom, vieš, keď to pozeráš teraz si predstav, že my sme tam došli a že on nevie variť vôbec, kámo. Že len tak akože to hráš na sociálne. >> Neviem, čo to doňho vošlo. Ty vole, >> je to prirodzený skeptik. Variť vieš. Variť vieš, že je to úžasné. Ale eh čo je čo je čo je za mňa eh zaujímavé je, že vieš však alebo profilov eh ak by som to povedal eh aby abbolo že urážlivé alebo aby nesnažím sa ťa dotknúť, ale že vlastne profilov akože, ktoré robia podobný obsah ako ty teraz nevravím, že v rámci Slovenska, ale akože na internete je hodne. Hej. >> Áno. >> A že

12:30>> všelijaké tieto ASMR. Ale myslím, že ty máš taký príjm na Slovensku možno v Čechách Hej, lebo si bol prvý, čo si začal, hej? takéto veci možnože v zahraničí, v Amerike vidíš, >> ale >> ale že eh ja vôbec nerozumiem, že ako je možné, že že prečo ja som pri tebe mal hneď pocit, že tebe idem hneď písať >> a a že jak jak jak prečo tu on tu toto vieš, >> lebo >> prečo prečo sme sa zhodli na na ňom a to nie je len to, že a to ja ja vám všetkým, ak ako nás sledujete, vám ešte viac zamotám hlavy, lebo to nielen, že my dvaja sme sa zvl eh zhodli na eh Ľubovi, ale že Ľubo sa zhodol na nás, >> hej, >> že to bola oboj smerná diaľnica, lebo ja

13:14som sa dozvedel, že nejakým spôsobom on nás vníma, on nás počúva, sleduje, rezonuje s tými myšlienkami. Ty si vedel a ja som to nevedel. >> OK. Čiže takto vôbec netušil. Ja som vytvoril taký bermudúský trojuholník medzi nami. >> Ale to je bermudúský trojuholník, kde sa veci, kde to je bermudúský trojuholník zovčera vieme, ktorý funguje tak, že sa v ňom iba stráca pojem o čase, nič iné. Lešik tohto priestoru je jeden veľký príbeh Ľubov a ten ma bavil a myslím si, že dnes tu ja z teba budem ťahať určite veci a neviem, čo má Vlado v pláne, lebo znova vám prezradím, že metanove sa raz

13:55zasa raz točí bez scenára, čo je eh tak hej, ty si povedal množstvo vecí z toho tvojho osobného príberu, ktorý >> med >> si myslím, že žije veľké množstvo mužov. Uhm. >> Niekde možno v polovici toho, kde si ty kedy si bol a ešte zďaleka nemajú zmotnenú žiadnu takú víziu. A myslím si, že to im môže dať nádej, že akokoľvek eh použijem teraz škared, pardon, my French, že sračkoidíne to vyzerá a že to môže dopadnúť. >> Hej, že to môže dopadnúť. No dobre, ale že >> čo to bolo z tvojej strany voči Vladovi, voči mne? Tak eh akože ja si myslím a vlastne však poznáme sa deň a pol a možno ani nie deň

14:39a pol, však ešte ani neprešlo 24 hodín. Nie, nemali som skákať do reči, ale tu musím ti skočiť rovno, že eh len to doplním, že eh ja od prvého momentu, kedy sa to celé dialo, keď ti som začal teba evidovať, eh ja mám pocit, že my sa dlho poznáme. >> No ja to isté >> a nedeje sa to pri každom ako keby človeku a že >> ja ja to vždycky vravím, že neviem, či mám taký dar alebo prekliatie. >> Uhm. Neviem to ešte stále definovať, ale možno večer pri taboráku to rozoberieme do do špiku, >> že ja viem čítať ľudí, >> ja som s človekom, ja vnímam človeka pár minút a v lepšom prípade pár hodín a ja presne viem, s kým mám dočinenia a viem, kto rezonuje na mojich vlnových dĺžkach, kto

15:21nie, kto sa so mnou baví otvorene a a jednoducho, že že vidím, že tá debata niekam vedie, že to nie sú len nejaké plytké reči, smotolky a že hm ok a za chvíľu zabudneme každý deň si svojím nejakým smerom a eh vy dvaja, vy dvaja tým, že tvoríte obsah, aký tvoríte, ja som sa napojil na tie na tie vlnové dĺžky vaše. A mám hodiny odpozerané vašich podcastov, odpočúvané niektoré niekoľkokrát, lebo nedá sa akože eh tá smršť myšlienok a tých všetkých vecí, keď počúvaš tu tri hodiny a jednoducho ty vole zapisujem, potom mažem a zase zapisujem a pozerám, že ty vole, toto si musím prežiť, ešte toto si musím eh nejakým spôsobom uložiť v hlave toto a do toho Vlado povedz ďalšiu vec, čo mi vyrazí dekel, ty vole,

16:05to čo bolo, vieš? A ja potom a ja potom eh pozerám dookola a vlastne eh hľadám presahy v tom akože v tom, čo sa týka Petra, tak eh s Petrom sme sa o tom včera bavili pri ohni, že eh ja keď mám pocit, že som OK s tým, že eh sme naladení na rovnakých vlnových dĺžkach, že vieme o čom hovoríme a máme čosi prežité a a nejakým spôsobom ideme na tom pracovať, nejak sa podporiť jeden druhého v tom alebo nejak si odhaliť niektoré veci v tých debatách, ktoré ktoré vedieme. Tak eh ja ja poviem veci, ktoré nevie ani moja žena napríklad, >> hej?

16:48>> Akože temnoty z z mojej duše dávnej, ktoré tam ešte >> cíti cítiš sa byť v priestore, kde si kde si to môžeš dovoliť? >> OK. OK. Áno, presne tak. >> OK. Eh a >> lebo ja lebo aj za seba poviem, že ja mám ja ja tu mám ten feeling, hej >> a nie je ak by som to povedal, ja sám v sebe ho dokážem eh vytvoriť, samozrejme, ale druhá vec je, že že >> nie všade, kde prídeš, ako ty ty to nosíš so sebou, ale nie všade, kde prídeš, cítiš, že že to okolo teba zároveň aj je. Hej. No a ako keby toto je tak od prvého momentu. >> Takže Takže tam bola nejaká tá nejaká tá tie vlnové dĺžky a čím viac Petrových podcastov som počúval, čím viac eh

17:30informácií on zdieľal svoje osobné, svojich osobných, tak eh tým viac presahov som tam našiel, >> že eh ja dnes vravím, však no ešte neprešlo 24 hodín a nepoznáme sa ešte 24 hodín takto osobne. >> A ja si myslím, že už toľko vecí sme si povedali takých, že že brutál. Ja som ja keď ste prišli, prišiel Peter, my sme sa objavali a keby kámo, prišiel mi brat, vieš hej že >> tak čo kde si bol tak dlho, vieš? Hej. Prišiel Vlado de to isté, že kámo, poznáme sa, dáme hej, tu ideme jesť toto, toto a normálne funguje žiaden stred. Ja vravím, to toto je prvý event, ktorý toto je prvý event, ktorý ja robím pre verejnosť a verejnosť takú akože pre ľudí takto vonku, ako sme tu, kde nemám

18:15absolútne štipku stresu žiadenn. vždycky mám nejaký, hej, ja vždycky viem do čoho idem. Samozrejme, môže ma niečo prekvapiť a tak ďalej, ale tuto som vedel, že ja sa idem stretnúť so starými kamošmi, ktorých som nikdy v živote nevidel. >> Hej? A to >> to je pekné. >> Toto je toto je pre mňa niečo niečo brutálne. A v tomto priestore sa cítim bezpečne uvoľnený a tým, že že kámo, to je jedno, že sa nepoznáme ani 24 hodín, ale ja ti poviem hocičo, lebo ja viem, že ty tomu rozumieš a ty mi môžeš odhaliť niečo v mojom vnímaní, lebo ja som tiež na tej ceste ako ty. No a vlastne toto nejaký nejaký ten tá Peťová Peťova strana pre Sahy s Peťom. No a potom k tebe som sa dostal no vašimi nejakými spoločnými týmito

18:58vecami, hej? Eh podcastmi a tak. No lebo to je sieťovanie. To je presne o tom, hej? Lebo vždycky to >> jeden cez druhého. Ja som počul takú myšlienku, že že ty nemusíš poznať 100 000 ľudí. Ty ty ty tebe stačí poznať pár ľudí, ktorí majú ďalších X. telefónnych čísel, ktorý ktoré vieš použiť. A keď potrebujem použiť takú pomoc, tak viem, komu mám volať. Keď použijem potrebujem takú pomoc alebo niečo poradiť, tak viem, kam sa mám dostať. Hej? cez koho? Takže, takže tak ja si asi takto vnímam ja, že vlastne a tam som cítil, že dobre, riešime tým, že Peter odhadil svoje veci, ty svoje veci, ja som sa zrkadlil v tom absolútne, takže som

19:41presne vedel, že vy dvaja tu prídete a a ktoré veci ja s vami potrebujem si akože ešte objasniť, že aký máš ty na to pohľad, lebo som v tom podcaste som to akože zachytil, ale ale moja podoba toho problému tam nebola tak vysvetlená, aby som si ja ju vedel nejakým spôsobom vysvetliť tak, že čo to pre mňa znamená. Hej. >> Uhm. >> Takže no a tak a tam sme tu, nie? >> Paráda. A si nám porozprával šialené príbehy, čo m ja som nevedel o tebe, lebo však poznáme sa chvíľku. >> Uhm. >> Eh sú tie tie tvoje príbehy o tých vyhovoreniach. No lebo vieš tu keď príde človek jedného dňa, však vy všetci, ktorí nás pozeráte, sem prídete a bude to dlhý zoznam ľudí, ktorí sem prídu,

20:25lebo sem potrebujete prísť. Akože tu tu my pravdepodobne nie sme poslednýkrát a my sa tu stretneme s ďalšími chlapmi, lebo však už tu sme zažili nielen rozhovory, ale aj vlkostreľbu a >> to povedal Vlado, že toto je len pre chlapov. Hej. Ale že keby sa niekto pozrel na Instagram a uvidí tvoje pekné fotky tohto prostredia, tak si povie, že dobrý investor. >> Uhm. >> A mám >> Hej. No a to >> a ty si rozprával celý ten príbeh úplne inak, že to nie je o tom, že by tu nabehlo 10 firiem >> a urobilo projekt na kľúč, do ktorého ty si vošiel. >> Stal sa zázrak >> a to nás zaujíma. >> Stal sa zázrak. No akože

21:09neviem z ktorej strany začí. >> Počuj. No pozri sa, my hovoríme s vládom častokrát o vízii, že potrebuješ mať niečo, čo ťa presahuje. Potrebuješ mať víziu, za ktorou pôjdeš. >> Toto je tvoja splnená vízia, >> je ktorú som eh ešte pred pár mesiacmi akože hm >> Ak si sa k nej dostal? >> Jak som sa dostal k tejto vízii >> uhm >> alebo k tomuto tu k vízii. Dostaneme sa k vízii. >> Hej. Ja som taký kde si sa kde sa ti vyjasnilo? >> Ja som taký on živa som bol taký dobrodružný typ. Ja som strašne rád skúšal všetko možné a a kadejaké druhy podnikania so všetkým možným som akože skúšal a mám veľmi taký priateľský vzťah

21:51s prírodou a s vecami s ňou spojenými a však asi každý chlap s koníčkami, ktoré máme my, ktorí chodíme do lesa žiť a v mojom prípade aj variť a tvoriť tam nejaký hodnotný obsah, eh tak máme nejakú takú predstavu, že že tá Poriadny chlap by mal mať chatu v lese, >> hej, nejaký jeep veľký, >> pušku, hej, a dobrú ženu. Takže toto je asi toto, čo toto, čo asi nejaká taká nejaká taká predstava eh v každom takom chlapovi, ktorý má takého dobrodružného ducha, lebo nie všetci sme takto nastavení a ja to úplne beriem, hej, že sú ľudia, ktorí sa venujú úplne iným odvetviam a on by sa tu necítil absolútne komfortne, lebo ja neviem, by

22:35sa bál nejakého hmyzu alebo jednoducho vieš, čo chcem povedať. Hej. Uhm. Ale tak tým ja som sa tak nastavil, že že raz určite chcem mať eh chatu v lese. >> Uhm. >> Sakým eh týmto všetkým okolo. >> Uhm. >> Eh ale ešte som nevedel úplne, že ako to bude vyzerať. >> Hej. No a teraz sa poďme trošku ľudí dať do toho časového rámca, lebo však Vlado už medzitým spomenul aj dajaké vyhorenia, hej. Čiže ja si ťa predstavím, eh, keď preskočíme to, že si naozaj študoval, aby si mohol byť kuchár a tak ďalej, že máš 20 21 rokov a vtedy už máš sen, že jedného dňa budeš djakde v lese, v chate. >> Nie, toto nie. >> Čo sa tam vtedy ti? >> Toto toto sú, vieš, toto sú také eh mať

23:20sen, mať chatu v lese je také akože abstraktné, že že nie každému nie každý si za tým ide nejakým spôsobom, hej? Niekto si povedal, že raz by som to chcel mať, ale nespraví pre to nič, hej? alebo no tak keď ti to nespadne z neba alebo jak mne alebo jednoducho to nezdedíš alebo jednoducho nepríde bunča peň a si to kúpiš tak no je to také vieš málokomu sa to nejakým spôsobom splní hej >> ale vedel som že tak také niečo akože chcem mať ale nemal som to vizualizované absolútne. Vedel som, že mám takú nejakú myšlienku. Ak niekto povie, že eh chcem mať v živote Lamborghini, ale neviem ani nejakú farbu, ani ani čo, ale chcem mať. Hej. Áno, >> ale mne sa mne sa myšlienka vlastne vízia o tomto celom celom koncepte h

24:04zvizualizovala až o päť krokov, ktoré vlastne potrebujeme najskôr tie štyri spraviť, aby sme sa ku tomu dostali celé celá. >> Povedz ten povedz ten prvý krok, kde sme, >> kde sme >> v tvojom živote, keď sa dostaneme päť krokov pred tú víziu, pred to sformovanie vízie, tak kde sa nachádzať? >> Long story short >> nemusí byť vláda eh v metanove vôbec nemusí byť long story short. long. >> Dobre, tak poďme longory long. >> Ale ti rovno poviem, že čo čo myslím, že zaujíma každého je, že trouble. >> Kde je bol, >> kde kde kde je problém, hej? Kde je problém? Kde kde nastal problém, vieš? V tom všetkom. >> Tak ja som taký eh >> nevysnil si si to ani nesplnil si to. Ako keby nie je tá tá cesta nebola takáto. Takýto mám sen a toto idem splniť.

24:48>> Nie, to ešte to ešte nebolo v tom prvom kroku. To to niekde drievalo ako chlapčenský sen. Hej. Áno, >> puška, Jeep, chata v lese, dobrá žena. >> Toto je akože, toto som mal nejakým spôsobom tak >> za zafixované, ale ešte som nevedel, aká puška bude ani nič. Hej, to dnes už viem, aké je. >> Ale eh ale na začiatku príbehu bolo prvé vyhorenie toho celého vlastne, ako sa to celé naštartovalo toto všetko. Lebo lebo príbeh, to, že som dnes tu je aj vďaka príbehu from the Woods, hej? Lebo niekto si projekt from the Woods všimol a uveril mu. Možno ja to hovorím, >> že aj aj viac ako ja mu verím tomu projektu a tomu verím na 100%, lebo ja

25:33viem, čo mojím projektom ja odovzdávam tým ľuďom. To je dôležitá vec, kámo. No to tiež sme sa toho párkrát dotkli, že >> eh ja tiež som ja tiež som si párkrát všimol ako keby na mojej ceste, že eh a to nesnažím sa robiť akože odbočku na mňa, ale že zvýrazňujem eh to eh na tej eh na tom monomýte >> uhm >> tie veci, ktoré ako keby každého môžu môžu čakať, že vlastne eh je to vstup ako keby možno nejakého mentora, vieš. Uhmí byť mentor v slova zmysle, že že mentor kto ťa ako keby učí, ale častokrát a to som sa už veľakrát s tým stretol a zas aj ty potvrdzuješ, že niekto, kto vstúpi a a vidí teba, ak realizuješ tú víziu a verí tomu ešte možno viac než ty.

26:17>> Hej. Ale vieš, musíme sa držať scenáre, lebo vy ste skočili ku mentorovi a ale ten príbeh začal americky blockbusterovo, že eh prichádza eh názov filmu Bam a hrdina je hneď v problémoch. Lebo hovoríš, že začalo to krízou. >> Začalo to krízou. Začalo to krízou, keďže ja som Ja som v 21 rokoch v 21 rokoch som eh sa vrátil z Británie a dostal som takú ponuku, že že eh nechceš penzión ako dobrý kuchárk. No akože no ešte vtedy som bol začínajúci, v Hej, ale tiež som tam mal človeka, ktorý ktorý videl ma, že asi niečo možno zo mňa bude. >> Hej. Ešte som mal 13 či 14 rokov a ten pán mi

26:59vraví, že ja ti raz postavím kuchyňu. Hej. Robil som u neho v krčme. >> Uhm. >> A a on mi hovorí, že ja ti raz postavím kuchyňu. Zase prešlo XY rokov. Ale >> to si ešte nebol eh z lesa? >> Nie, to som ešte bol len taký >> kuchárik. >> Kuchárik, hej. Začínajúci. Hej. >> Ty si mal 21, vrátil si sa a dostal si ponuku na penzión, >> hej? Prišiel som z Anglicka. A lebo ja som predtým od 13 rokov som o 14 cirka asi tak som som brigádoval ako čašník. Ja som sa učil v gastremeslu v Spišskej B u nás v takom penzioniku, kde som dostal priestor na všetko, čo som chcel robiť. Hej. Eh, začínal som v obsluhe najskôr len také, vieš, zbieral som poháre, umýval som, potom som už dostal eh výčap, už som čapoval pivo, už

27:43potom som palenku roznášol, už potom aj peňaženku som dostal, vieš, taký tá taká tá evolúcia v tom gastre, hej, že začínaš >> z nuly a potom zrazu, hej, už máš aj tringelty a tieto veci. >> Takže tam som sa nejakým spôsobom eh vyformoval do toho, že tá gastronómia mi je naozaj súdená, lebo lebo lebo bola. Ja u nás je gastro sa dedí z pokolenia na pokolenie tam akože my sme kuchári, čaštníci všetci. Hej, akože >> hotelovky, mesiari, babka mesiarka. Za to mám tam ten svoj mäiarsky eh kútik tu, vieš, lebo drieme to vo mne to také, že keď robím tie kolbasy, tak nepozerám naziny, vieš, že tam som v tom akože úplne zanetený. Takže mám mám z každého

28:27času. Hej, dedo bol čašník špičkový. už je už je dnes po smrti, ale dodnes jeho kamaráti, ktorí akože si ho pamätali, tak mne hovoria, že tvoj dedo to bol to bol pán Čašík. To bol to bola elita, hej? Takže >> ja som ja som nafasoval z každého, hej? A preto aj >> akurát nepečiem koláče, lebo cukrina toto toto toto vôbec to >> toto ma nechytilo, >> ale tam som sa nejakým spôsobom som pričuchol ku tej gastronómii a ja som cítil, že toto je moja cesta. Ja ja nič iné robiť nebudem, >> hej? Lebo neviem robiť nič iné. Skúšam kadečo. Naozaj. Ja som rád, aj chovateľ som chcel byť, aj sliepky som chcel chovať na vajca, vieš. Veľký kombinát, ale ale nevychádzalo. Vždyť si vždy vždy

29:11ma to zvrtlo naspäť do toho gastra. Koľkokrát som chcel odísť, pozeral som po hocičom inom, ale zvrtlo ma to naspäť vieš. >> Tak som si povedal, že no nebudem proti tomu bojovať, keď keď eh asi tam je tá moja cesta, tak idem stavať na tom. Čiže keď ťa niekto chce postaviť do penziónu, ktorý budeš viesť, tak si si povedal, že dobre, idem do toho. >> A ten 21 rokov si myslíš, že si nesmrteľný? Nie. >> Ničia neboli energie. >> A ešte keď ti niekto ponúkne penzión, tak si povie, že som >> viner. >> Dostaneš energie na rozdávanie, máš eh mrtie a všetko, všetko sa dá, vieš. Ja som mal rozpísaný, >> kámo, 15 scenárov, čo tam idem robiť. Taliansky večer, zabíjačkový večer, všetko. Ja som prišiel pred majiteľa, hovorím, že„ Toto ideme robiť, všetko takto to bude vyzerať. Ja som mu celé tie scenáre dal, že toto všetko budeme

29:55tu robiť. >> Jo, >> vieš akože ja ja keď ja keď sa pre niečo zapálim, ja mne okamžite beží obraz pred očami. Ja ja presne vidím. Vlado mi napísal, že poďme variť do lesa a ja som vedel, kámo, na ktoré miesto ho zoberiem, aký tam bude výhľad. Však som ti poslal fotky. Budeme točiť večer a taký výhľad bude tam na vysoké Tatry. A ideme robiť steaky a budeme robiť grilovanú zeleninu, lebo však eh aby sme udržali sa v tvojom jedálničku. Ja som vedel, aký stan tam prinesiem, aký gir tam budem mať. Ja som videl všetko. Ja som to takto videl, hej, >> že mám to nejakým spôsobom tak akože keď ma to chytí, že ma to prenikne, že precítnem tým >> sa to zjaví pred tebou, >> hej? A idem za tým. Ja už presne viem, čo idem robiť, hej. Takže, takže eh v tom som mal tak jasno a 21 rokov. Prišiel som z Anglicka, lebo už som zase

30:40ja keď sa rozprávam, ja už idem potom bomby vieš. >> Poď, poď, poď, poď, poď. >> Eh, chceš ho? A hovorím, že hej, idem do toho. >> Uhm. >> Fú. 21 rokov, živnostenský úrad dávaj, vybavuje všetko, dotácia tam, tam, tam, bum, bum, bum, zrazu za mesiac všetky veci sa dali. Hej, >> postavil som sa tam, kámo, začal som variť. Začínal som v reštaurácii, ktorá mala 70 obedov. Hej. Tak, hej. Išli sme na začínali sme na nejakých 70 obedoch a v čase, keď som končil, sme mali 250 na na kuchynku, ktorá je asi polovica z tej našej maštále, ktorú tam máme. >> Hm. Eh, my sme také veci dokázali tam točiť s mojou babkou, ktorá akože ju keby som tam vtedy nemal, tak neviem,

31:24kde by som dones. >> No jasné. Babka, kámo, 5 hodín ráno buchty už boli. >> Hej, už sa robili knedle a ultra dôležitý človek, ktorý >> ultra mimoriadne. Mimoriadne akože jeden z mojich top formujúcich ľudí mňa, mojej aj mojej duše, aj toho, čo dneska zo mňa je. >> Uhm. Takže spolu s babičkou sme to začali nejakým spôsobom rozbiehať a ešte aj s tetou a tak, hej. Veľmi mi pomáhali a a pomáhajú mi dodnes, hej. To je akože veľmi silné puto tam je. >> No a začali sme začali sme robiť také akcie tu meníčko, také ceny a tak ďalej. Pozerali sme, že čo a akým spôsobom to budeme robiť. No lenže s mojimi nejakými vecami, s výbavičkou,

32:09ktorou som do do toho podnikania vošiel, ktorú ešte som sa nepoznal svoju dušu, čo čo ja mám, aké mám vzorce, ako sa správam pri určitých eh situáciách, momentoch, čo robím a a že jednoducho idem často a to mám dodnes, že idem na za hranu svojich síl. Ja idem často za hranu tak, že ja viem, že že toto zase skončí sanitkou. Hej? A >> čiže >> čiže som >> mal mal mal si mal si príhody, kedy to končilo sa >> išiel som bomby. Ja som išiel päť rokov bomby nonstop. >> Ako ak si to môže človek predstaviť akože >> varíš? >> OK. >> Lebo ja som bol grocher, lebo však eh ja som nastavil nejaký štandard a môj dnešný štandard je zajtrajší, či môj

32:52dnešný, ako sa to hovorí, eh môj dnešný najlepší výkon je už zajtrajší štandard, hej? že ja už som nešiel dolu. Ja už keď som niečo vymyslel a niečo sa podarilo, raz >> po mesiacoch driny už tam sa nastavila nejaká nejaká hranica a už pod to nejdeme vieš. >> A toto som mal ja v hlave zaužívané, že nonstop byť lepší, nonstop sa zlepšovať, nonstop niečo lepšie tým ľuďom priniesť a tak a ďalej. A som sa zacyklil v tom, že ty vole, no bomby. A tým, že hm ja mám takú úžasnú vlastnosť, že najlepšie všetko sám si spravím, vieš? Delegovať robotu, nič, nič. Hej. A ja sám, lebo však mám ti povedať trikrát, aj tak to spravíš. Naopak ja spravím sám, hej? Ale tu spravíš sám aj to, že

33:36ráno navaríš obedy, >> potom ich šofér ti povie, da neviem, bolí ma dneska brucho alebo ja neviem čo nepríjem. Dobre, ostaň dome. Ja ich ešte aj rozveziem. Potom ideš na nákup, potom pozbieraš prázdne obedáre, potom ideš chystať na ďalší deň a potom večer prídeš domov, nevieš ani, že ty vole tu už dneska je štvrtok. Však to by trebali robiť lístok, ty vole, na ďalší týždeň otvoríš komp a do noci robíš lístok, ráno posielaš, tlačíš nonstop, všetko medzitým. >> Ale to ináč akože v gastre vo všeobecnosti takéto zvýšené tempo asi je. Aj, aj keď aj keď na na eh ako keby na tom projekte pracuje viac ľudí, >> ale ty si bol ako keby v gastre a si bol viac-menej one man show ešte okolo toho. >> Áno. Áno. Ako to eh dnes dnes to beriem tak, že že ty vo keby som mal tento rozum vtedy,

34:21>> hej, >> tak eh možno som tam ešte dodnes a už by sme boli na úplne inej úrovni. >> Uhm. Uhm. >> Ale ono ide to všetko je tak, ako má byť. Lebo >> jak dl dlho ti vydržalo >> toto tempo? Päť rokov. >> Čiže >> normálne klasická podnikateľská päťročnica. >> OK. >> Päť rokov do roka a do dňa. 1. júl 2012. 1. júl 2017. Takto vychádza. >> Čiže si mal čo? 26 >> 26 stalo sa stalo stalo sa to, že celé mi to začalo prerastať cez hlavu tak už som už som už som videl somatické prejavy, že už už eh žalúdok ma bolel, eh vredy sa mi robili, nespal som. Hej. Vyťaženosť brutálna, maximálna. Spíš päť

35:03hodín a a zbytok makáš celý deň. Hej. Preto sme sa bavili o tom, že že to tempo v gastre je také, aké je. Ale eh my sa zhodneme my z gastra, že že to nemôžu robiť normálni ľudia. Gastro nemôžu robiť normálne. My my musíme byť trošku trafení, lebo ty sa nesmieš mať rád. Ty nesmieš mať rád voľno, oddych, eh rodinu svoju, nič. Ty musíš byť akože psychopat, hej? keď to chcešť tak, že naozaj ti na tom záleží a niečo tvoríš a a eh a udávaš nejakým spôsobom, nechcem povedať, že trendy, ale že že nezaostávaš, že nedobiehaš niekoho, ale ty niečo vytváraš. >> OK. Že vlastne ty si ty si vždy v tom bol tak, že vlastne ne nemal si len, že vývarovňu, že nejaké, že nech nech

35:48zarobíme, ja neviem, nech vydáme dneska proste 250 obedov a nech nám to rastie v číslach. Ale ako keby u teba to bolo o tom, že chcem do toho vniesť zážitok možnože pre my sme začínali s troma jedlami. Potom sme už prešli na štyri, už sme prešli potom na päť. Päť plus dezerty, päť plus dezerty a káva. Päť plus dezerty a limonáda, aby sme sa odlíšili od iných, hej, od konkurencie našej. >> A prečo si čo ako čo za hnanie za tým? >> Neviem. Ja to neviem to dneska. Ja to mám aj teraz. No dobre, ale keď si keď povieš, že po piatich rokoch sa udialo to, že začal som mať nejaké prejavy, že som začal vnímať, že že to je problém a povieš aj nejaké bolesti, brucha a tak ďalej, žalúdku, žalúdka, tak si ľudia predstavia, že no, však to mám aj ja, >> no,

36:33>> že keď idem ráno do roboty, nechce sa mi, bolí ma hlava. Ale v tvojom prípade to bolo ešte ďalej, že to neskončilo pri tom. >> Mňa to išlo už do takých extrémov, že ústa mi trpli, hej? Už som nevedel. Mňa už mne už sa mne už sa telo odpájalo od hlavy alebo teda hlava od tela, že že ja už som mal miestami pocit, že že ako keby som sa odzoomoval od seba a že ja už som len pozeral na seba jak nejaký robot, jak niečo niečo, čo robí nejakú robotu, ale ide na na účených paternoch, lebo tak a tak to má byť. Hej? A a >> a v istom bode ono to telo ti vždycky eh začne dávať najavo niečo, hej, že sa niečo deje, že to vždycky tak je a vždycky bude, lebo nie je hlúpe. >> Uhm. Eh, prestaneš dobre spať, potom už

37:16nepiješ vodu, už potom nejješ dobre, lebo len len niečo niečo len také aha, že tú rýchlosť niečo do seba hodím. Však ja dneska jem doma po stojačky. >> Uhm. >> Ja po stojačky jem a tu neviem, či ste ma videli jesť akože normálne, lebo ja to mám takto za jazdy. No hodím do seba. Ja žena mi moja doma hovorí, že sadni si takšm >> sadni si jak človek. Najeed sa normálne. Ja to neviem. Ale ono to malo potom aj fatálne prejavy z toho, čo ty si hovoril. No a potom jedného pekného dňa a to prišlo, však eh vy to budete poznať možno, čo za tým je, že že malo prísť voľno v týždni ako pracovnom, malo prísť deň voľna a ja som pred tým dňom voľna

38:01eh ešte šiel na nejaké nákupy a takéto veci, aby som vlastne zabezpečil ďalší deň a tak a moje moje telo si v obchode povedalo, že tak čo aké voľno on chce, hej? Hej. Tak počkaj, však ja som zvyknutý na ten stres. Ja potrebujem tie všetky hormóny a ten adrenalín a to všetko možné. Tak už som išiel s tým košíkom v obchode a ale tak len od, vieš, od uličky po uličku. Ja neviem, ak som naložil eh tovar do auta, ak som prišiel domov, nič. >> Sadol som si doma na gauč. U nás prebiehala vtedy nejaká udalosť rodinná a ja už som už som nevedel rozprávať. >> OK. >> Som nevedel rozprávať. V hlave sa mi točilo tlak. Ani neviem aký som mal. Postavil som sa prask. >> Diploma,

38:45>> že si odpadol? >> Odpadol som. >> Uhm. >> No a čo? >> Pred svedkami. >> Pred svedkami. Prvá vec čo? Prvá vec čo? Záchranka, nie? Však odpadne ti niekto, nevieš čomu je. No tak záchranka. >> Hm. >> Prišla záchranka a vlastne všetky tie svoje vitalky som mal. OK. Aj eh akože Saturnku som mal 99 alebo ja neviem koľko, hej? Že že vlastne už tam už som mal >> eh tie hodnoty vyššie, ale h srdce OK. KKGčko, všetko zase bol v pohode. >> Hej. A a >> nič mu nie je. >> Títo záchranári, hej. Pestupsovi nič, nič mu nie je, ale tak čo je s ním, nie? >> Aha. No a vlastne tí záchranári mňa začali vyťažovať, že vlastne čo robím, akú robotu robím a kedy som mal naposledy voľno a tak. A hovorím, že voľno. Panebože, tá Vianoce sú častejšie

39:29ak moje voľno, nie? Že >> hov, no tak dobre, tak asi to bude tým vyťažením, hej, teda preťažením veľkým a tak. Eh, voda, oddych a tak ďalej a tak ďalej. Dali mi nejaké tabletky a že dobre, že dajte sa dokopy. >> Uhm. >> Kámo, pár dní na to, bum, zas to isté. Uhm. >> Vieš, >> lebo si predpokladám, že eh že eh rád ako nebola nič pre teba platná rada, že choď si oddýchnuť alebo čo si >> čo si čo siš si bol rád, že ťa ako keby postavili naspäť a a ide ďalej. >> No a potom zase a potom zase a potom zase to isté. >> Čiže v takých nejakých týždňových intervaloch sa ti toto dialo dookola. Hej. Hej. Že vlastne si >> odpadal odpadával. >> Hej. Už som už som bol, ale už už som vedel, že to ide. Už som vedel, že to

40:14ide. Tá dneska, ak sa to volá, tetania, o tom sme sa bavili, hej, >> že ja som si jako sa to je vlastne, vydýchaš si všetok alebo prekysličíš si organizmus alebo neviem akože neviem ako funguje ten mechanizmus, ale jednoducho dostaneš kopec kyslíka do mozgu a ten tam nejakým spôsobom ťa otrávi a začne ťa vypínať. Hej, >> čo si ani nepočil. On ti hovorí, že musíš dýchať do papierov a sáčku, aby si to aby si to vstriebal, hej, že >> No a a potom mi potom mi doktor hovorí, že že eh musíš to riešiť, lebo toto ťa položí. >> Uhm. >> A ja som vtedy už tak tušil, že toto bude koniec môjho podnikania, lebo ja som vedel, že kde to pramení. Ja som vedel presne včera, ak sme sa o tom bavili, ty keď keď je nejaký problém, ty presne vieš, kde je ten problém.

40:57Počúvaj, ty si ako keby v tom období a v tom štádiu neznášal svoj život. Ešte >> nie, ešte nie, ešte som ako neviem, či vôbec niekedy nastala taká situá. Bol si s tým bol v pohode, akurát, že jemná jedem jedna prekážka bola, že odpadávaš. >> Hej. Hej. Ale nie, už som nemládal. Ja už som mne už prišli hostia >> a zavrzala stolička. Prišli ľudia, ktorí mi prišli doniesť peniažky. Vieš ako takto to je. Hej. >> Áno. >> A mne sa spravili žili na krku a Buula. A Buľa, lebo ja už som nechcel ich ani vidieť. Ja som nezdvíal telefóny, ja som neodpisoval na maily, ja som ja som potreboval sa odpojiť od toho celého a vlastne prežiť to nejakým spôsobom, lebo v určitom momente sa toľko nakulminovalo toho všetkého a hlavne ku koncu mesiaca ekonómky a všetky tieto veci, že >> hm

41:41>> že ma že ma to jednoducho presahovalo celé úplne už som to nedal a tak vtedy som si povedal, že ok, asi asi je čas zastaviť a a >> no lebo však to ako neviem, čo ti hovorili vtedy lekári, ale však to je niečo, čo by mohol riešiť, keď stress práca psychológológ >> psychiater. No. >> No, ale tak to bolo kámo 2000 koľko? 17. >> Aha. >> Také ešte už ešte teraz aká je eh aké je tabu ohľade duševného zdravia u nás obzvlášť tu na východnom Slovensku a nie ešte vlastne vtedy, hej? Sedem rokov naspäť či >> osem už už osem rokov >> akože si povedal, že potrebuješ psychológa, tak akože okamžite sa v malomešťtianskom svete roznesie, že ti preplo, že si chorý. Hej. >> Uhm. Takže

42:26no tak s tým s tým akože nieže bojujem, ale vďaka tomu proste robím tú osvetu, ktorú robím celý ten čas, že hovorím o tom presne, čo sa mi stalo a upozorňujem ľudí, že keď budete robiť tú istú chybu, čo ja, stane sa vám to tiež. >> Hm. >> Takže Takže nejakým takým spôsobom som sa na to celé podnikanie nepoviem, že vykašľal, lebo nebolo to úplne, že chcel som to, ale v určitom bode som prišiel na to, že toto bude to najlepšie, čo pre seba viem teraz spraviť. Vysrať sa na to. >> Vysrať sa na to. Tak som odišiel, odovzdal som kľúče a vysporiadal som si všetky tie veci okolo toho, lebo tie dodávateľské zmluvy a všetky, vieš, to ešte plynuli tie veci, prepisy a ešte Ale to už som vedel, že už je koniec, že že už bude

43:10dobre hej že >> že takto. No a v tom momente som sa nie že už v tom momente, ale predtým som už tak uvažoval opúti do Santiago de Compostela. Prepáč. To už si to je bod, kedy si už malželku a eh syna >> 26. >> Hej, hej, hej, hej. >> Kedy si mal eh dieťa? >> 2016. >> V akom veku je to kámo? Na mňa matika komplikovaná. >> Deväť rokov späť. >> 26. >> OK. >> 26 som mal syna. Ženatý som bol rovnak. >> Počkaj, tak to ale to nie je ten vek, kedy ako zhruba zhruba to obdobie, kedy to aj končilo ako keby to podnikanie. >> No veď tam. Čiže končíš podnikanie aš ný, že ok, že existuje nejaké Santiago. Hej. Hej. To som si povedal, že že je tu

43:54nejaká púť, kde ľudia chodia sa eh zrovnať nejakým spôsobom sami so sebou alebo so svojím životom alebo tam akože každého, kto stretneš, každý má príbeh. Tam nie je človek eh náhodou, že sa ocitol a ide 800 km, vieš sa prejsť, hej? Tam ide každý s príbehom. A a to je úžasné počúvať tie veci potom večer v tých ubytovňách alebo pri ohňoch alebo kadetade po lese, že že kto s čím je, >> vieš? Akože brutáln. No a >> ale >> ty ty si od toho očakával čo? >> Ja som očakával od toho to, že eh že mi to ukáže nejakým spôsobom cestu, kam kam ďalej. Oddýchnem si, oddýchnem si mentálne, lebo fyzicky som si

44:38neoddýchol. Schudol som 15 kg a prišiel som s pokazeným žalúdkom, lebo som pil tú ich vodu z vodovodu, vieš? Takže nikto nepovedal, že tam sa nepije voda z vodovodu, hej, kámo. Tak, že ja som dva týždne pil bazénovú vodu alebo koľko, lebo tam je toľko chlóru, že brutál, hej. Takže pokazený žalúdok, 15 kg zhodených, >> 800 km naodených. >> No ale prišiel som šťastný mimoriadne s úplne iným pohľadom na seba, na život, na iných ľudí. >> Koľko ti to trvalo? >> 28 dní. >> Čiže mesiac si putoval a tril čas sám so sebou. Odkiaľ? >> Išiel som z Francúzska San Jean Pier de Port. >> OK. >> To je také východiskové miesto, ktoré pre francúzsku pre to je pre francúzsku cestu je tam sa tam taká kancelária. Prídeš, tam sa akože zaregistruješ, dostaneš taký

45:22>> taký pas, kredenciál sa to volá. Oni si tam zaregistrujú si ťa, zoberú si tvoje údaje, telefónne číslo a číslo pasu a tieto veci, aby keď ťa niekto nájde niekde alebo >> sa stratíš, aby vedeli, že ok, tak tento človek bol tu a tu vtedy a vtedy tu a asi niekde máme hľadať. Majú to pekne pekne tak fixnuté, aby to bolo také bezpečné hej? >> No takže tam prídeš s batôžkom dostaneš mušľu alebo si ju kúpiš, pripneš si ju na batoh. Tá mušľa značí, že eh pre ostatných ľudí, že toto je pútnik. Hej, lebo keď zídeš niekde z cesty, >> neozývajte sa ku mne alebo >> nie, nie? Zídeš z cesty a napríklad stalo sa mi v pamplone, že som hľadal lekáreň, zišiel som z cesty a ľudia sami, že že no kamino no kamino kamino tam, hej? Že že videli, že mám mušu na batovu, tak nejakým spôsobom mi chceli

46:07pomôcť to, aby som sa nestratil, hej? >> OK. Vau. >> Takže to je také, že že vidia, lebo eh úžasné príbehy tam boli, kedy ideš napríklad 20 km len cez pšenicu, nič >> a zrazu jeden domček a tam starý deduško s pohármi špinavými od vodného kameňa a tak ti drží na tácke poháre, že napite sa chlapci, vieš? To je akože to sú to sú úžasné veci, čo tam je s čím sa tam všetkým môžeš stretnúť a to je ešte toho kopec a kopec takýchto presahov a a tak som si kráčal a rozmýšľal o tom, že čo dál, vieš. Eh tak eh v tej v tej prvej fáze tých sedem osem dní je to taká taká euforri, vieš, že vau, som na niečom, čo som kde som chcel prísť a

46:51spoznávaš ľudí, chrbát ťa bolí, ošetruješ si nejaký odtlak a kolená si mastíš. bandáže, lebo to nie si zvyknutý na zrazu na 12 13, 14 kg batoh a hore dole v Pyrenech a tak ďalej. Ja som tam ešte išiel s týždeň pred odletom, som hral hokejbal s kamošmi a šmykol som sa na mláke na ihrisku a narazil som si palec na nohe a mi praskla kosť akože na palci. >> Ou, >> kámo. Nezlomené nič. Ani do do dlahy, do ničoho mi to nedali. Však to sa ti zahojí, kámo. A ja od ja odlietam o týždeň na 800 km cestu pešu. Tá holdmúla od obchodu trekové sandále a ideš. A ja cez Pirene v sandalok som išiel, kámo. Normálne pozerali na mňa tí ľudia, že vieš. No ale tak >> si nemal na výber.

47:36>> No nemal som. Ja som vedel, že tú cestu dám. Ja som na jednu sekundu nezapochyboval, že eh ju nedokončím. Jedna sekunda to nebola. Ja som mal jasný cieľ. Santiago de Compostela dám. Aj keby bolo čokoľvek, nepoužijem žiadny dopravný prostriedok a dôjdem do cieľa. Toto bolo, toto bola tá hlavná myšlienka, eh, tá tá hlavná sila moja hybná. >> Poč, počúvaj, ty si z vyhorenia išiel do do čohosi, čo zní ako dosť fyzicky náročná záležitosť. >> Ak a to ti nikto akože okolo teba akože sa ti nepostavil do cesty, že kámo, ty proste budeš teraz ležať, hej, dva týždne doma, >> však? Ale ako sa to hovorí, že keby čmeliak vedel, že pomer jeho krídel ku

48:21telu nepasuje, že on nemôže lietať, tak by asi nelietal, nie? A lieta. Vidíš? >> OK. >> Že mne to nikto nepovedal, že že takto. Ja som ja som videl tam, že že ten duch, >> ktorý ma tam ťahá, že on mi pomôže, že to je, že ja tam patrím, tam mám ísť. Ja som aj mojej manželke povedal, lebo my sme >> si odpovedal na volanie nejaké. >> Hej. >> Hej. My sme my sme sa doma dohadovali, že koľko pôjdem. 100, 200, 300, 500. Ja som tak akože zvyšoval som tú kilometráž, aby aby som si lebo >> že keď už idem 300 by som možno >> Hej, lebo ty musíš ísť dlhú cestu. Ty musíš dlhú cestu, aby si prešiel tým prerodom tam, hej? Lebo dní >> ani za päť, ani za 10, ani za 15 sa to nestane. >> Ty musíš ísť naozaj dlhú cestu. Uhm. A

49:04eh tak sme raz ležali večer v posteli, pozeral som si tie letenky a vravím, hej že a ch, však idem, idem 300, nie? A ona mi hovorí, že keď už máš ísť 300, tak choď celé. Klik klik klik klik klik. Letenky buknuté. Odchádzam 13. augusta. Presne na moje meniny. >> Odchádzam, kámo. Tak to bolo. >> Hm. No a už tie prípravy a všetky, vieš, batoh si chystáš a všetky tieto veci. Vedel som, že idem na toto, čo som to prvé chcel, vieš, že že keď jak chceš dajaké perfektné kopáčky a potom si kúpiš tangovky, vieš tie tie žlto-čierne

49:47a si a však máš kopáčky, ale potešíš sa, ale to a nie je to ono, nie? Aha. Hej. No ale tak som už som už toto ma ešte viac vyhajpovalo, že ok, idem tú plnú palľbu, ktorú ktorú som chcel >> a šiel som. >> No ale dobre, tak ideš na tej ceste >> a ľudia a vrát nás dvoch si máme predstaviť, lebo Santiago neprešiel každý z nás, len ty z nás troch >> konkrétne >> a konkrétne tuná. A a teraz si asi mám predstaviť, že čo, že v jednom momente eh to premýšľanie nad tým, čo ďalej sa otvorilo nebo, zasvietil lúč na dajaký nápis a ty si tam zrazu uvidel zašifrovaný signál, že toto máš robiť ďalej. >> Taký obrázok lesa, vieš.

50:30>> A tam sa objavila chata v horách a s týmto či ako to bolo, >> nie? Ono, ono je to totižto tá cesta je rozdelená na tri fázy. >> Uhm. To som sa dozvedel až vlastne potom, keď som sa vrátil, že takto ľudia to o tom hovoria a takto to nejak je a naozaj to tak je. Ty si to ak nacítil a prežil bez toho, aby si to vedel, >> he? Žže, keď som sa eh spätne na to pozrel, tak áno, takto to bolo, že ty v tej prvej fáze, ak som hovoril už skôr, že >> že tešíš sa, že vau, spoznávaš ľudí a zbieraš tie pečiatky a tešíš sa, fotíš si to a ja neviem čo, eh, nohy ťa bolia, chrbát ťa bolí, odtlačený si. Nemáš čas rozmýšľať nad ničím iným, lebo prežívaš aktuálne niečo, čo je nové a a nevšedné a tak. A eh to po nejakom týždni, ôsmich,

51:14deviatich dňoch prechádza do tej fázy, kde už telo prestáva bolieť. Zvyká si na to celé, čo tam sa deje. Už ani ťa nebaví to, že furt tí istí Taliani tam pijú pivo a neviem čo. Tí istý partiu stretávaš a tak, že už >> už už je to monotónne a začína sa ozývať vnútra. >> Monón a ideme tu. >> Ideme tu. >> Fú. A tam sa to bolo pre teba niečo ak meditácia nejak istým spôsobom. No kámo, keby som vtedy v tom momente ja nemal hudbu s sebou >> slúchadlá, >> neviem, či by som to duševne dal vtedy. Vtedy sa ti o sebe budem hovoriť, nie ti, ale my diali veci, ktoré eh nedokážem popísať eh nejakým racionálnym

51:57vysvetlením. Ukazovali sa mi zrazu veci, ktoré som mal nedoriešené z minulosti, ktoré ktoré som si myslel, že to už je dávno zakopané niekde v mojej duši alebo v hlave. To už to už to už som vytesnil. To to už preberúčané. Však toto už netreba otvárať a >> a ráno sa zobudíš. A pamätáš si vtedy na tú debatu vtedy tam s babkou? Vieš, toto ti ide v hlave. >> Uhm. >> Prečo si jej povedal to? Zamysli sa nad tým. alebo prečo si sa v tej situácii vtedy zachoval tak a tak alebo prečo ten a ten a ten zážitok si prežil tak a nie tak, vieš? A ty kokos a tam tam akože tam sa začala vynárať taká temnota,

52:39že že eh vravím, keby som nemal hudbu a a neprehlušoval hlas svojej duše tým, že že idem počúvať, čo čo ide, tak ja neviem, ak by som akým spôsobom by som fungoval. U nás, u nás vtedy sa stala v ten rok taká tragická udalosť. Moja, moja babka zomrela od dlhej chorobe ťažkej a tam som cítil kopec vecí, ktoré by som jej ešte tak strašne chcel povedať. >> Uhm. >> A už už viem, že nikdy nebudem mať tú príležitosť. A prežil som s ňou dva teraz krásne, ale vtedy strašne ťažké dni. >> Uhm.

53:23>> Som počul jej hlas. Ja som počul veci, čo mi hovorila >> na púti. >> Na púti. >> OK. >> Ja som chodil po kostoloch, aby som pálil sviečky za to, aby ona mala pokojm >> a aby som aj ja mal pokoj. >> Hm. Tam my sme sa nejakým spôsobom asi nestihli rozlúčiť alebo nejak nejak nejak nejak tak >> nezatvoril si kapitolu, >> hej? A asi mi chcela dať nejaký odkaz alebo neviem, ja to neviem teraz pomenovať, čo to bolo, ale jednoducho ja som cítil, že je pri mne vtedy. Hejm. >> Ideme spolu. Eh, ja som sa s ňou rozprával, že babka, teraz vám tu zapálim sviečku a choďte spinkať a ja idem ďalej. Hej. Aha. >> Nie že by som sa chcel toho zviť nejakým spôsobom, že by som mal z toho strach,

54:07ale jednoducho >> vykročiť vpred. >> Hej. Hej. >> A čiže ty si na tej ceste prišiel na to, že vlastne, že sú tu nejaké veci, z ktorých ty si nebol schopný ako keby >> No, presahovali ma niektoré veci tam zrazu, vieš. A ináč prepáč to len akože veľmi zaujímavé, že lebo eh každý, kto ide do nejakého do metano je nejako nie do podcastu, ale do tej osobnej nejakej premeny, tak vlastne ide do do toho vnútra ideš čeliť >> tomu temnu, nie, čo je v tebe. Ale to to je strašná haluz, že meditácia alebo ticho alebo ustranie, to je taká, že úplne, že jedna z najbežnejších vecí, ale že vlastne a až teraz teraz mi dochádza, že vlastne ale že sú tu aj magori, ktorí ako keby, ktorí by neprežili normálne, že asi, že

54:52teraz že >> sedieť a pozerať pri potoku do vody >> a a tým pádom nie je ako keby fakt, že len to ticho a ustranie a a turecký set riešenie pre každého. A to je veľmi zaujímavý, že vlastne ty si to ako keby potreboval si vynútiť svoj mozog tým, že vidíš stále to isté, vychodiť to telo, aby ťa už aby ťa už aj všetky tie bolestky už prestali baviť, ako keby venovať im pozornosť až do Bohu >> alebo h zahcovať mi myseľ nieak. >> Hej. Áno. Tak tá pozornosť. >> Tak >> až vlastne ti nezost ťa všetko unudí v tej monotónej kvôzi, že vlastne, že ti, že nakoniec ideš čeliť. >> Ono. >> No to je, počkaj, to je druhá fáza, nie? Čo si hovoril, že sa začnú vynárať, objavovať z temnoty, vystupovať veci, ktoré máš pocit, že boli vyriešané.

55:36>> Áno. Hej. Hej. Že ktoré si, ktoré by si možno chcel ešte doriešiť, ale stále si povieš, že potom potom. >> A čo je tretia fáza? >> Oslava toho celého, že už už vieš, že do Santiagu je už len 250 km. >> Tu sa pripravuješ na koniec. >> Aha. >> Hej. Ale ten koniec v drvivej väčšine všetkých, ktorí ktorí sa tam zúčastnili, nie je koniec, ale je nový začiatok. >> Uhm. >> Tak u mňoros. >> Tak ak u mňa. Presne. U mňa sa život môj delí >> pred Santiagom de Compostela a po Santiago de Compostela. >> Tam je hrubá čiara, keď zase ju vidím teraz v hlave, taká hrubá čierna čiara. >> Uhm. >> Ktorá rozdeľuje môj život. Tak som žil. Toto a toto som žil. Toto som riešil toto. Tak som fungoval a teraz som bol

56:21tam. Niečo som si zažil, do niečoho som sa dotkol, niečo ma presahovalo a a >> niečo si uzatvoril. >> Niečo som uzatvoril a niečo nové som sa zotvoril potom, že >> A čo si nové otvoril? Čo akože čo? Čo vieš? Lebo išiel si do toho s očakávaním, že že proste ja neviem, ja ja ako keby, že alebo sa zbláznim, alebo zomriem alebo ja išiel tam vyhaslý podnikateľ 26 ročný, >> čo je dosť skoro na vyhorenie, vieš. 26 nie je, že s takou pomáha, ak mám ja, kámo. Ale ale zároveň by som povedal, že to je, že to je úplne, že ideálne, že keď to ťa to má čím skôr čím skôr kým ťa volá, >> hej? Ešte máš testosterón všetko, vieš. >> Čiže dôjdeš tam do Santiago, prežiješ si tú radosť v tej púte, na nejaké veci si prišiel. Čo bolo to, na čo si prišiel,

57:04že ok, Ľubo, vraciaš sa na Slovensko a ideš pokračovať v tom, čo si doteraz robil? V určitom bode, v určitom bode je to to, že eh ono ti to nedôjde tam, hej? To ti dôjde až keď začneš eh žiť život eh naspäť doma >> a a zistíš, že ale >> toto tak nerobíme už, hej? Toto zrazu niečo sa tebe zmení čo čo čo napríklad akože teraz máš konkrétnu vec nejakú na mysli? Konkrétnu vec mám na my teraz, že eh tým, že počas 800 km púte, počas 28 dní stretneš ľudí naprieč celým svetom. Japonci Taliani Francúzi Španieli Nové Zélania, Američania, každý s

57:47príbehom, každý s nejakým s nejakou temnotou, každý s nejakou radosťou všetkým zistíš, že ty vole eh sú aj iní ľudia, vieš, ktorí ktorí majú svoje natúry a a sú fajn. Tiež sú fajn. Sú takí istí, zmesaj kostí, ak sme my. Ale to, že možno on ináč vyzerá alebo sa ináč správa, je z neho to nerobí. Alebo ja aký ja mám právo ho nejak posudzovať za to, že on má šikové oči a neviem čo je tak a tak a tak, hej? Alebo jednoducho prestal som prestal som eh súdiť ľudí nejakým takýmto spôsobom, hej. Čiže bol si ako keby vnímal si sa ak človek predtým, ktorý mal tie tendencie. >> Mal som tendencie. Jasné. Akože poved to to ten to ten má čo oblečené. Ty vole, to kde mu napadlo také dačo si dať na sebe? Hej. Uhm.

58:31>> Hej. Akože to to úplne najkratšia cesta ku tomu zbaviť sa toho, že že niečo ti zrazu v hlave začne, že to čo je >> hneď to odsúdiš a vybavené, nie? >> A miesto toho, aby si mal povedať, že >> vau, že >> ty vole, zaujímavé, že že ktoovie, čomu sa ten človek venuje alebo nejaký má príbeh, vole, či či sa čomu sa venuje alebo >> jak vyrastal alebo prečo to tak robí, hej? Tá zvedavosť, tak jednoducho bum preč, hej? Zavrel som to, išiel som ďalej, lebo to bolo to bolo súčasťou toho, že ja som šiel strašne rýchly život, hej? Tým, že kámo, ja som išiel nonstop v radky 15, 16 hodín denne som makal ešte potom ďalšie veci som riešil, trošku spánku a zase to isté. Ja som bol

59:15zvyknutý, že veci a tak aj moje myslenie, aha, poď, čo to je? Ah, tak to je. >> Musím to rýchlo posúdiť. uzatvoriť miesto toho, aby som si to udržal nejak >> a a vlastne toto a a kopec takých iných vecí, že spomalil som, prestal som riešiť hlúposti absolútne, lebo ty dokážeš prežiť mesiac s troma trenkami, s troma pármi ponožiek, s dvoma tričkami, dlhými, krátkymi gaťami, jednou mikinou. Zrazu ja som si prestal kupovať veci. Ja mám dnes veci eh nohavice nosím, ty vole smy, deviaty rok >> Uhm. Ted som si kúpil a ja nemám potrebu to meniť, hej, nejakým spôsobom, že že ma to uzemnilo v týchto veciach. Však nepotrebujem. Ten život je jednoduchý.

59:58To skutočné, čo pre ten život potrebuješ, to nie je to, ty vole, drahých tričiek, nohavíc, x parov lyží, x neviem čoho, všetkého možného. >> Ty tú plnosť toho života dokážeš prežiť taktú úplne jednoducho v jedno. >> Nepotrebuješ toho veľa, vieš. A a toto bola ďalšia z tých z tých vecí, ktoré ktoré ma nejakým spôsobom tak pretvorili z toho predtým, lebo vtedy som vieš, darilo sa, podnikali sme, išiel som do obchodu nové pleko vyšlo, bum. A však to by treba malo aj novú telku ku tomu, nie? Však nové plejko, bum, toto to neriešil som prachy in, prachy out. Dovidenia. Hej. >> Hej. >> A potom som prišiel domov a si povedal, že„ To čo bolo? Vieš akože, že to je čo za život to, čo ja žijem. Hej. >> Kto to nakupuje? >> Kto je ten, kto sa rozproduje o tých

1:00:43nákupoch? A prečo to nakupuje? Čo čo si čo si plný sný? Čo robí, vieš? Hej. >> No akože takéto veci a množstvo takých tých drobností, ktoré ktoré tvoria náš každodenný nejaký svet, každodenný život, som som tam na tej púti videl úplne inak, >> hej, že že naozaj sú úplne ináč sformované >> a preniesol som si to do toho svojho života domov. Hej. >> Ale nebyť nebyť vyhorenia. >> Nebyť vyhorenia. Tak vlastne toto vyhorenie by bolo ako keby, že katalyzátor vlastne celý tieto. >> No moment, ale ono to celé znie teraz niekomu a možno aj mne tak trocha, že Santiago je miesto, kde si prežil nejakým spôsobom eh našiel si víziu

1:01:26alebo si niečo začal tušiť. eh nejakým spôsobom si sa začal meniť alebo si zmenil, prehodnotil svoje postoje, že odtiaľ sa vrátiš vlastne zo Santiaga jak nový človek a všetko je v poriadku zrazu. Lenže na druhej strane sa stretávam s ľuďmi, ktorí prídu z Santiaga alebo prídu z pobytu v tme, v tichu, eh z nejakej inej skúsenosti, s nejakou látkou. Eh a >> časom ich začne dobiehať tá denná rutina. Uhm. >> A majú tendenciu sa vrátiť späť do tých koľají. Ty si to prežil inak, >> nie? >> Akože eh eh Hej, prežil som to inak. Ja som Ja už som v príbehu. Eh vlastne tam sa tam sa začal ŠFrom the Woods, ale to

1:02:10nebol plán. To vôbec nebol plán. >> To bolo tak, že prídeš po 800 km púti a zrazu máš doma sedieť a nohy sa ti chvejú, lebo hej, kámo, ideme chodiť, tak čo to hej sa deje? >> Nemáme dnešných 40 kg. kde máme ďalšiu 40. Eh, tak som sa začal viac ešte prechádzať po tých lesíkoch našich, kde som ja, však toto tu, kde sme teraz, hej, horí všade a tak. A a ale chcel som si nechať čas ešte nejaký na seba, že prídem odtiaľ a ešte nejakých pár mesiacov, pol roka, rok, koľko bude treba, eh sa nejak skľudním, hej, nechám tú penu spasnúť. >> Uhm. >> Hej, toho celého hypu, všetko ešte, čo lebo ešte vždycky, vieš, mne ešte po pár mesiacoch ľudia volali, môžem si opäť

1:02:55dať jednu jednotku jednu dvojku. >> Ja už ja už jednotku dvojku vám nedám, vieš. Milen rád, ale ďakujem. >> Ešte vždycky tam boli také veci, čo mi to chodili pripomínať, vieš. Hej, takže toto som sa ešte po potreboval som sa ešte poodpájať od toho starého >> nejakými takýmito vecičkami. >> Eh, a vlastne jedného pekného dňa som si zobral do lesa dva kúsky, krkovičky, nejaké zeleninu, žltá, zelená paprika a cibuľa tam bola. Na panvičke som to zmastil v lese, odfotil som si to. Nie, poslal som kamošom a on, že a však dám to na príbeh na Instagrame, však však možno sa to dakomu bude páčiť. Bum. To čo je to? Tak si dokázal, vieš, chlap vyvarený, ty vole. Vieš, on

1:03:36si čošak to nie je žiadne umenie. To sú dva kúsky mäsá jedna druhá strana, trošku zeleniny do výpeku. Čau. Nie? >> Nie, to je úžasné. Že chceme viac toho, však to je perfektné, nie? No hovorím si vau. Tak akože tak to znie dobre. Ešte vieš, mal som čas, nechodil som do roboty, >> žil som si tak akože ak som >> chcelm, >> tak som si chodil ešte a to ešte spravím taký recept. Potom ešte burger, potom ešte nejaká živanská a neviem čo. Ale si, že to je vždycky niečo, čo Ó, prší nám fakt. >> Hej. Krásne svieti slnko. A to snáď nás len nepočúvate, ale aj sledujete, lebo toto vyzerá veľmi dobre. >> Tak do tohto nevid, ale akože nad nami je nad nami nie je mračno. >> Áno, ale >> vau.

1:04:21>> Vyde to. No takže nejakým spôsobom eh ma to hecovalo, vieš, že a sprav buchty, ja nespravím buchty v lese. No a ideme, vieš a palacinky, toto tamt, že tí ľudia ma nejakým spôsobom akože hnali do toho a mňa to mimoriadne bavilo, lebo bol som v tom, čo viem robiť. Uhm. >> Bolo to niečo iné. Bolo to niečo, čo Bolo to niečo, čo eh malo inú formu. Ja vždycky mám strašne rád robiť veci inak. Hej. Odlíšiť sa. Ono, ono eh ak si sám povedal, ono nie je problém akože čo krkovičku urobiť, ale ale to je to, že človek vidí, že pozri, tu je magor, čo zoberie všetko do lesa sa s tým v teperí, vieš a tam to ide robiť, vieš, ako keby, že v v sťažených podmienkach a vlastne, ale vo finále je to ako keby aj

1:05:05miesto, kde to vyzerá, že úplne prirodzene, ako keby >> Áno. Tam si doma, hej, tam si doma, >> tam si doma. To je presne to, že >> a to aj akýkoľvek máš vzťah v prírode, či ho máš alebo nemáš, tak toto tušíš, kde si ako keby pod vedomie, že že kde patríš, hej? že to tá príroda. >> Ono ono to na konci dňa nie je o tom, že o tej krkovičke, o týchto veciach, ale >> Hej, >> ale tam sú veci, ktoré fungujú, ktoré kopec ľudí si nevie vysvetliť, prečo sa zle sa vrátia pokojnejší, spokojný. >> Ale na jednej strane to je ten šum toho tej prírody, toho tých vtáčikov, toho toho všetkého, čo čo sa tu deje. To všetko je v našich hlavách zakódované. To tam patrí. To všetko tam je len my len ostatných niekoľko pár 100 000 rokov žijeme v betónových džungliach, ale my

1:05:49patríme do lesa. My patríme, my sme odtiaľ vyšli, my sme tu doma, vieš? Toto je evolúcia. >> XY st 000 rokov fungovala na tom, že že tí ľudia, my sme všetci žili v lese, ty vole. Hej? Zrazu sme sa zavreli do betónovej džungly a teraz nám diga, že ty vole, tá prečo nám digá, he? Však vidí do lesa a zrazu prídeš a a že„Ty vole, spokojný som. Tak čo to je? silice. Všetky tie ihlinničnaté stromy púšťajú silice, ktoré ťa, ktorých sa nadýchaš a ťa to upokojí. Hej? Tá tá tá mäkká pôda pod nohami, to telo zrazu eh zacíti kontakt s niečím, že ok, tak tu je to fajn, tu som doma, tu patrím. Hej? Uhm. >> Zaujímavé, lebo sa mi vybavil hneď tento akože vieš nejaký taký obraz toho, že

1:06:32jak sa to snažíme celé nahrádzať to, o čom ty hovoríš, >> že ty môžeš ísť do takéhoto priestoru lesa, nadýchnuť sa, šľapnúť si na ten máh a počúvať, čo sa tam deje. >> Ale je to namáhavé. Tak si kúpiš voľné tyčinky, na zem si položíš eh karimatku, aby si mal mäkké pod nohami >> a pustíš si nejakú kľudnú hudbu >> a sedíš tam a snažíš sa Počúvaj, počúvaj, počúvš počúv počúvaš vánok eh v lístie tele. >> Zapneš si zahneš si oheň >> a ja to nechcem. Určite to funguje v nejakom, ale ale že hej v betóne, ale rozumiem tomu z toho, čo ty hovoríš, že sa snažíme nasimulovať si to, čo je prirodzené. >> Uhm. Vieš, že

1:07:16>> toto je zadarmo všetko. Toto všetko je zadarmo. >> Alebo nejak intuitívne aj tušíme, aj cítime, že to je ako keby to liečivé, to čo >> však ináč to je vlastne aj eh taká psychoterapeutická ako keby eh metóda EMD EMDR sa to volá. E rapid nie počkaj, ak to dobre >> nie >> to o spánku hovoríš? Nie, nie, nie. Ale e, neviem teraz presne, čo to skratka znamená, ale prakticky ide o to, že vlastne eh vyvoláva sa ako keby nejaká traumatická spomienka a ty eh si vedený k tomu, aby si blikal očami zľava doprava, zľava doprava a vlastne, že ono to má ako keby simulovať to, že ideš po lese a alebo kráčaš prírodou a si nútený pozerať sa doľava, striehnuť a vlastne ide tam o to, že vlastne zároveň eh sa

1:08:00to častokrát spája eh s chôdzou vpred, že vlastne telo telo, keď jednoducho musí skenovať prostredie, Ale zároveň kráča vpred. Tak to pre telo ako keby, že znamená je bezpečno. Idem vpred, je bez >> a to upokojuje, hej? A to je vlastne a to je prechádzka v lese, hej? >> Ale ale prechádzky ako také nemusia byť v lese, sú presne týmto terapeutickým nástrojom, pretože ten mozog dostáva signál, že napredujeme. Áno. >> Hej. Lebo ty môžeš sedieť doma a dvíhať nohy alebo ja neviem čo, ale tá chôdza je pre mozog signál. OK, ideme dopredu, asi nám tam nič nehrozí. Hej. >> Ty musíš aj vnímať ten pohyb v priestore vpred. >> Áno. Áno. Takže sme sa dostali ku tomu, že varím v lese už eh mám za sebou 10 15 receptov a začína to sa akože nejakým

1:08:43spôsobom hypovať tam. Hej. A tam som vedel, že ok, tak toto je niečo, čo eh spája to, čo milujemáno >> s tým, čo viem perfektne robiť. A ešte sa to aj ľuďom páči a možno to niekedy zarobí cash. >> Čo je celkom snová rovnica, >> hej? To je taký taký nedokončený ikigaj, hej? Á, to je takmer ikigj. Hej. A eh vedel som, že dobre, ok, toto je cesta, tuto idem, tuto dám fokus, vytvoril som si ten profil, začal som sa nejakým spôsobom týmto smerom eh profilovať ja vo na verejnosti, že ja som ten človek, ktorý chodí do lesa variť. Uhm. Hej, ktorý ľuďom predáva predáva v úvodzovkách

1:09:28>> prírodu. >> Príbeh. Eh, jak ja často vravím, že ja ti chcem ukázať, jak vonku bolo jak to, že začal som robiť, bolo krásne, teraz aha prší, ale vôbec nič to nemení na tom, že to bude úžasný zážitok. >> Hej? Spojím to s tým, že ťa naučím založiť si oheň, lebo ti tam dám akože predám ti tým videom nejaký skill, že uvidíš, že toto kresadlo, keď škrtneš takto, tak zapáliš slamu, eh, suchú trávu, eh, vatu alebo nejaké raždy alebo ja neviem čo >> takto, že že aby si aby si v tom videu ten každý ten človek našiel nejakú nejakú hodnotu, ktorú ktorú si odtiaľ vezme. Aj ten, ktorý tam ide za tým, že ako sa dá použiť ten a ten paradajkový pretlak. Aj ten, ktorý sa chce naučiť

1:10:11rozložiť oheň. Aj ten, ktorý sa chce naučiť nejaký prístriešok si spraviť, aj ten, ktorý sa chce naučiť ten recept suma sú tak je. A nezaujíma ho, či je to vo profi vybavenej kuchyni za 250 000 alebo na ohni v lese. Ale on chce vedieť, ako sa robí tá žemlovka v letinovom hrnci. >> Hej. >> Hej. A koniec koncov je to aj o tom letinovom hrnci, lebo keď je tam ten sponzor, lebo ja v niečom musím to robiť, hej? To je a keď niekto príde a mi povie, že ok, tak budeš robiť v našich hrncoch, vieme sa tak a tak dohodnúť. Si za to OK, tak not, vieš, ja musím mať niečo oblečené, ja musím mať a a jednoducho >> No máš rodinu, kámo, ešte. >> Hej, ja to musím >> No dobre. Čiže nechcem povedať, že mi tam chýba dajaká dráma v tom, lebo už už sme v tej dobrej

1:10:55fáze. Tam odvtedy sa už diali dobré veci. >> Tam už Hej, hej, hej, hej. Tam už sa diali dobré veci. Tam už akože začalo sa budovať to meno pomaličky. stá tá značka, keď to takto nazvem. Hej. >> Aha. >> A s tým prichádzala popularita. >> Uhm. >> Prvý časopis. Prvý časopis, kde som vyšiel. Chlapci, Beliansky spravodaj. >> Wau. Sexi. >> Normálne, že fotky, >> všetko, článok, rozhovor. >> Ja som držal ten časopis v rukách a >> kámo, mne tak sa ruky triasli, >> no. že o mne niekto napísal, >> že ja som niečo vytvoril, >> niečo budujem a niekto o tom napísal, niekomu sa to zapáčilo a a každý Belančel to dostal zo schránky, aby vedel, že že v meste máme človeka, ktorý robí toto.

1:11:39>> Uhm. Vau. >> Hej. A tak som to vtedy vnímal. Hrozne som to prežíval, že bolo to úžasné pre mňa nejaký taký pocit takého, vieš, zadosťučinenia alebo niečoho takého, že robím asi to dobre, nie? Asi, asi to je dobré, keď keď o tom píšu. No a potom vlastne hm prišla nejaká ponuka z ďalšieho časopisu, ďalšieho ďalšieho a už sa to začalo stávať takou rutinou, vieš, že Ema, dobre, napíšeme, pošleme fotky a Varecha, dobre. Akože stále si to vážim, stále je to stále je to niečo pekné, niečo, čo čo je vždycky hodnota nejaká, hej? Lebo >> a nie je to už také vzrušenie, >> hej? Už už to vzrušenie opadlo. Už to

1:12:21beriem tak, že XY nejaký nejaký časopis poslal otázky, chce také a také fotky, pošlem a potom si kúpim ten časopis a položím ho na >> kopu ďalších. >> Kopku ďalších. Hej. Kopuďších. >> Čo je také akože znie to teraz tak, že ó frajer, tak čo už už ja neviem čo. >> Mne mne to mne to tak neznie. Mne to znie eh skôr akže kde je to ďalšie volanie. >> No. No a potom prišli telky, rádia, že v rádiu som bol, ty vole, telky a tak ďalej. A >> si tam bol zacvakať s tými, >> nie? Z z Expressu mi volali. OK. >> Hej. A a jak ste robili tie špagety a toto a tamto a toto, vieš? A >> pocit a stres, vieš. >> Ale pekné telky, televízne relácie a a

1:13:06vlastne tam, kde som to nejakým spôsobom chcel dostať, ale prišiel som na tom, že ok, to nie je ono, >> to ma nebude napť. Popular ma nenapĺňa, lebo lebo prišiel som do bodu, kedy už v obchode som eh sa necítil komfortne, lebo ľudia mi pozerali do košíka, čo idem dneska variť. A čo to bude dneska? Ó, stečík bude. A kde? V lesíku, >> vieš, v lesíku. >> Ty vole, že zovšednelo to zrazu táto sláva zovšednila až príliš. >> Hej. Neužíval som si to. Ja som chcel robiť tie svoje pekné veci, >> dať to von. a nejakým spôsobom stiahnuť sa naspäť do bezpečia, vieš, nechodiť medzi ľudí. Ja som to bral ako nástroj,

1:13:50čo čo mi povedali mnohí kamaráti aj marketéri, choď do toho, choď do tej telky, choď do tých časopisov, lebo raz budeš chcieť, aby si tam bol a zabudnem sa na teba a neviem čo, tak som to bral ako také nutné zlo, ale išiel som do toho, aj sme si to tam užili, aj to bolo fajn, ale ale vždycky v tej mojej hlave tam bolo niečo, že ty vole, je to pekné, ale >> nie je to ono. >> Chcelo by to nejakú výhybku trošku inde asi sa dostať, vieš. No teda keď hovoríš o výhybke, tak sa dostávame k tomu, že ako sa z Instagramu človek dostane >> k tomuto tu. >> No. No len predtým je ešte ďalšie vyhorenie. To je to je >> to je tá dráma, na ktorú som čakal. >> Tam je to drámička. >> Čiže čo ďalšie vyhorenie z čoho? Veď už si osvietený, už si robíš, čo chceš.

1:14:33>> Telka, príď tu, príď tu. Príď tu, príď tu. >> Hej. >> Príď nám odváriť akciu. Príď nám robiť toto. My chceme teba. My chceme teba. A ja s mojím eh Nice Guy syndrómom. Jasné, prečo nie? To prídem, nie? >> Uhm. >> V pondelok sme tam. OK, dobre. Ale v utorok ráno už musím byť v Ružomberku. >> Dobre. V stredu už natáčam tam. V štvrtok už idem robiť prípravu na svadbu. V piatok varím svadbu a v sobotu mám ďalšiu svadbu. V nedeľu mi treba pripraviť mäso na klobásy, lebo v pondelok už musia byť v Luďarni, kámo. A môj kalendár vyzeral presne tak, na niekoľko mesiacov. >> A ešte teraz, že rob obsah. >> Rob obsah. Máš doma rodinu. >> Uhm. >> A máš seba. Ty vole, seba máš, vieš, a nemáš.

1:15:15>> Hej. Lebo ty si všade inde, kde kde kde ťa chcú. Nevieš povedať nie. Aj keď strašne si chceš oddýchnuť. Strašne potrebuješ. Vieš, že to potrebuješ, >> ale niečo v tebe si hovoríš, že nie, nie nie kámo. >> Čiže sa ti ten príbeh začal opakovať. Hovoríme, mám pocit, ako sme boli na začiatku toho príbehu. >> Inší scenár ako v 2017. Presne to isté, tie isté somatické prejavy. >> A ty a ty si to za jazdy vnímal, že >> idem tým smerom. >> Here we go again. >> Hej, >> vedel si tom. >> Uhm. Ale snažil som sa to nejakými spôsobmi že >> brzdiť. >> Hej. Brzdiť. Ja som vedel, že že schyluje sa naspäť k tomu istému, že lebo ja som videl ja som videl presne tie isté eh vzorce. >> Uhm. tie isté situácie vo vyjednávaní,

1:16:00tie isté situácie v plánovaní akcií, v tej istej situácii, keď mi niekto zavolá, že eh počúvaj, v sobotu chceme, že by si ty varil na našu svadbu, hej? Viete to s kolegom taká spraviť? A ja v sobotu som mal s deckom na výlet a ja som čo spravil? Hej, hej, jasné, že prídem. >> Hm. >> Bokom všetko. Však robota, nie? byť dobrí, aby tí ľudia si mysleli, že >> prečo kámo, a táto jedna vec ma zaujíma, že prečo lebo vieš akože people pleasing, >> uspokojovanie druhých, >> vieš, ale že však uspokojuješ aj toho syna, >> no >> čo čo čo tam bolo to, čo ťa presviedčalo o tom, že toto práve >> niekde som počul takú myšlienku, že >> lebo lebo to nebolo o tom, že si sa mal rozumieť medzi saunou s a robotou, >> ale medzi dvoma dôležitými vecami. No

1:16:44ale tak vtedy som nevedel tú hodnotu ako nejakým spôsobom vyhodnotiť, vieš. >> OK. >> Lebo eh niekdy som počul takú zaujímavú myšlienku a stotožňujem sa s tým aj dodnes, že nikomu nedokážeme ublížiť viac ako svojim rodinným príslušníkom. >> Uhm. >> Lebo naozaj vieš, že oni znesú, hej? >> Uhm. >> Oni nejak akože vždycky ti odpustia, však sme rodina a musíme si pomáhať a neviem čo. >> A ja som toto ja som toto, ja som si to uvedomoval. Ja som akože nebol som agresívny alebo niečo také. Ale vlastne to ubližovanie bolo tou formou, že som im nevenoval pozornosť, >> hej, ani svoj čas, ani jednot. >> Všetko ostatné bolo dôležitejšie vyriešiť všetky všetky ostatné svety, všetky ostatné vesmíry ako ten, ktorý

1:17:27ktorý som ja mal doma. Hej? >> Ale >> no dobre. Čiže brzdíš brzdíš tú prichádzajúcu krízu. >> Áno. >> Nejakým spôsobom žongluješ s milión eh termínmi. >> Áno. >> Ale napriek tomu sa ti to nepodarí zastaviť. No lebo eh lebo a to mi možno poviete vy, prečo to tak je v určitom bode, kedy kedy si preťažený fyzicky aj eh psychicky >> si prestaneš uvedomovať. >> Nastane bod, kedy zoom out. >> Uhm. A to tá hlava, tá myseľ, to racio, to racio, ktoré ti povie, že dosť dosť, lebo zase ideme tam, kde sme už boli, sa odpojí a a ty naspäť sa necháš spadnúť do tej žumpy. Vedome sa necháš spadnúť

1:18:11do tej žumpy. >> Ja neviem, dodnes neviem, prečo to je. A mám za sebou dve ťažké vyhorenia a ja viem, že príde aj tretie ďalšie. Ja to dneska viem. >> OK. >> Hej, >> ale neviem. No asi to tak mám, vieš. E, eš, ešte to tak mám. Ešte >> dobre. To druhé sa udialo. To znamená, že hovoríš, že si mal fyzické prejavy. Znova. To isté trpnutie. Eh, >> to druhé bolo horšie, lebo tam už som skončil na neurológii s na urgentnom príjme s tým, že záchranka ma zobrala s priamo od mojej úvodnej doktorky tak, že že Torzo, doslova nevládne Torzo človeka, ktorý bol tak vyšťavený, zničený, že [Hudba] ja som nedokázal vnímen rozprávať. Nič,

1:18:55nič. Trplo mi polka tela, ústa, ruky, všetko. Nerológia, všetko bolo celé zlé. Ja som išiel v sanitke domov či domov? Eh, domov do nemocnice. Išiel som v sanitke do nemocnice a som si hovoril, že to čo je, že teraz mne tu Ja som nedokázal rozprávať, ale v hlava mi hovorí, že mne je všetko jedno. Ja keď teraz tu umriem, mne to je jedno. >> Uhm. Ja som si nedokázal precítiť to, že zabojuj o svoj život. Však máš doma rodinu, ty vole. Máš život pred sebou. >> Nič. Ja som bol tak odpojený od seba, že že som nedokázal absolútne zabojovať o seba nič. >> Aký čas to bolo po prvom vyhorení? >> Sedem rokov. >> Že sedem rokov si ťahal.

1:19:39>> To bolo vlastne plus mínus. >> To bol vlastne taký koniec minulého >> rokam. >> To bol taký koniec minulého roka, >> kedy kedy vlastne sa udali >> bolo čo to? Bolo to pre teba nejaké tiež akože kind of prebudenie? >> Uhm. Hej. >> A zároveň sa už bavíme aj o existencii tohto miesta. >> Myšlienky je založiť toto miesto. Áno. Tam tam bol ten presah. Eh, myšlienka založiť toto miesto prišla v tom čase, kedy som bol v tom v tých obrovských otáčkach, >> ale nechcel som si to pripustiť, že toto idem si zase zobrať. Nie, že toto zase, ale že idem si toto zobrať, lebo eh mne sa s tým spájala obrovská zodpovednosť. S tým s tou skúsenosťou sa mi to prepájalo z toho prvého podnikania. Tiež tam boli ubetovacie kapacity, varilo sa tam a všetky tieto veci. to vlastne nechcel. >> Ja som to nechcel. Ja som to nechcel. Ja

1:20:23som to absolútne nechcel, lebo >> že to je, vieš, to je vízia, ktorú vlastne odmietaš. >> Hej. >> Hej. Hej. Ale vtedy, vtedy ešte to bolo také, že eh nepamätal som na toto, čo som si v hlave niekedy akože nejakým spôsobom vysníval, hej? >> Uhm. >> Eh, takže nechcel som to nie tak, že že dobre, hruba čiara nikdy v živote, ale v tom momente som to nechcel, lebo >> ty si nie, ty si nechcel vpadnúť do tých problémov. Áno, áno, lebo mne sa to absolútne spájalo s tým, že to bude zas to isté, hej? Je to síce pekné, ale kopec povinností poznámca sa, vieme, ak to skončí. >> Poznám sa, >> hej? >> A vlastne po tom druhom vyhorení som eh som eh sa rozhodol, že vyhľadám pomoc, že dobre, spravil som to

1:21:07druhýkrát, lebo sa hovorí, že keď niečo sa stane prvýkrát, ešte sa to nemusí stať druhýkrát, hej? Ale keď sa niečo stane dvakrát, tak sa to dosť stane aj tretíkrát. To je to je takto je. Takže stalo sa mi to druhýkrát. Hovorím si, ok, tak na to som už krátky. Ideme hľadať pomoc. >> Vyhľadal som si terapeutku. Bola to psychologička ktorá vlastne na mne na mne pracovala to jak z nej, ale že eh ku ktorej som chodil, keď som si robil zbrojený preukaz a vlastne tam sme niektoré veci otvorili, nejaké témy >> a mňa to hrozne zaujímalo. Tak eh som to riešil už vtedy trošku, potom som sa trošku odmlčal, lebo som si myslel, že už som fajn. A a vlastne teraz po tomto druhom vyhodení som si povedal, že dosť

1:21:52toto toto už je niečo, čo ja nemám pod kontrolou. To je niečo, čo je vo mne zarité. Niečo vo mne funguje na nejakých vzorcoch. >> Uhm. >> Lebo v rokoch, v rokoch som si to pozrel, odzoomoval som sa zase od toho a som si povedal, tento vzorec som mal, keď som mal sedem rokov, aj 12, aj 18, aj 23, aj 28, aj teraz 35. Som sa v tej situácii zachoval takisto utekom, ja neviem čím, hej? A jednoducho zle. Tak som vyhľadal tú moju psychologičku. „No tak poďme sa baviť, lebo dejú sa mi zaujímavé veci. >> Uhm. >> A tam sme otvorili, tam sme otvorili strašné temnoty. Strašné akože eh temnoty pre mňa, pre

1:22:34niekoho to budú akože znieť ako nejaké také však >> triviálne veci alebo >> tak sa dejú veci v živote. Ale ja som vyslovene trval na tom, že poďme rozpytvať to detstvo moje, hej? Poďme sa pozrieť do toho, že prečo mi to tak a tak spúšťam. A a vlastne tým, že u nás eh situácia bola taká, aká bola, eh rodičia rozvedení, rôzne závislosti a rôzne veci, ktoré eh nemajú nič spoločné so šťastným detstvom, tak eh mňa naučili nejak sa správať. >> Uhm. >> Hej. Aj to, že byť stále dobrý, každému hovoriť áno a nie, že povieš nie, lebo >> zachraňovať všetko okolo >> a zachraňovať celý svet dookola. To som presne ja. Zachraňoval som každého, kde

1:23:18sa len dalo, miesto toho, aby som až na seba. No >> takže Takže tam som rozpytval také veci, ktoré mi ktoré mi v duši otvorili hrozné hrozné akože myšlienky, predstavy o tom, že ja som si myslel, že ja už som neupraviteľný, že jednoducho ja som si toto všetko zažil a ona to ona to odkryla. Ona ona z pár testov, z pár hier, čo sme sa zahrali, ona vedela, že moji rodičia sa rozviedli, keď som mal šesť, sedem rokov max. >> Uhm. >> Hej. Ona ona ona ona ma tak rozpytvala, rozčesala, také veci o mne povedala, ktoré naozaj nevie nevie skoro nikto. >> Uhm. >> A vtedy som jej akože začal brutálne

1:24:03veriť a a vytasil som na ňu všetko možné, čo čo čo som vedel, lebo som tým, že ja som brutálne zvedavý človek. Ja ja mňa hrozne zaujímajú procesy, čo ako čo ako je, čo ako vzniká, zaniká a tak ďalej a tak ďalej. A ty som chcel vedieť aj o sebe, o svojej duši, že že keď to niekde vzniklo, vie to aj zaniknúť. Viem viem to dať preč. Viem viem žiť ďalej šťastný život bez toho, že sa ráno zobudím a bože, úzkosť, lebo toto mi treba vyriešiť, ale bojím sa toho. Toho sa na to sa nemôžem ani pozrieť. Nie to sa ešte dotknúť toho a tak ďalej a tak ďalej. Tých mojich problémov v tej duši, vieš, čo som mal. >> Zrazu som začal prehodnocovať vzťahy s mamou, s otcom v rodine, čo ako sme mali. Začal som sa hnevať na mamu, začal som sa hnevať na otca. Potom som prišiel na to, že to absolútne nie je cesta, hej, že oni to robili najlepšie, ako to

1:24:47vedeli v tom čase. >> Hm. Ale ja ja myslím aj, že keď na také veci začneš prichádzať, že vlastne eh ten taký dočasný hnev ako keby, že to je tie to je to je ako keby súčasť, lebo že lebo eh ako by som to povedal, že to ten tá tá časť teba je plne oprávnená, keď si uvedomíš, že aké škody to napáchalo. akože cítiť tam ten, že ten hnev je plne oprávnený, ale to je je ako keby tá tá dôležitá vec, že tá je taký ten potom stoický pohľad, že dobre, ale nesmie ťa to ovládnuť, hej, že je má to tu miesto, je to je to >> zaslúži si to tu byť, lebo lebo je to >> ako keby ten správny obranný mechanizmus, ktorý zdravo v tebe funguje, ale nesmie nesmie ťa to

1:25:31ovládnuť a ty si na to prišiel teda. Vieš, čo mňa baví na tom ľubovom príbehu a som to zopakoval už si trikrát je tá schopnosť alebo tá potreba vždycky si urobiť, ak to ty hovoríš, že zoom out, >> že odzoomovať sa od toho celého, >> že od lebo č aj >> od tej emócie. >> Ale toto toto tento mechanizmus mne pomáha brutálne v každodennom prežívaní akejkoľvek situácie, keď sa strhne nejaká potyčka v obchode niekde, >> hej, a a v tom momente nejdem to hneď riešiť, ale spravím pár sekúndový zoomout. OK. >> Uvedomím si, čo sa deje. >> Čo sa deje? Ako to môžem vyhodnotiť? Čo sprav čo sa stane, keď budem eh agresívny ako ten človek? Čo sa stane, keď budem kľudný? >> Čo sa stane, keď ho teraz tu zdrápim a hodím ho o zem a jednoducho vyriešim to

1:26:13silou? Alebo em vieš, fú, spravím zoomout, vyhodnotím tú najlepšiu možnú vec. Nie tú, nie tú, ktorá pudovo ma ide eh púovo to vyriešiť, ale ale nejaké raci tamš, čo je správne >> ako OK. Čo je správne? Hej. Nie to, čo viem, že lebo ideálne by bolo, lebo konkrétne to bol konflikt v obchode. Pán z páni háka v obchode, ja neviem čo všetko možné a ja záchranca, nie? Šak celý život každého zachraňujem. Tak idem aj tebe zachrániť, nie? Zaplietol som sa vlastne do toho. Hovorím, že to akože čo sa tu deje, čo tu robíte? Hovorím, žeak necháte tú pani tak a tak. A čo ty sa do toho staráš? A ja neviem čo, všetko možné. A a v tom momente vieš, že jak jak teraz OK, nemôžem síou. Dobre, toto toto vieš, zoberú mi zbroják, zbijem ho, zoberú mi

1:26:57zbroják, hej, neviem čo a a také veci, hej, že tam vieš smrš tých tých scenárov, čo čo sa bude diať. Ale ale lebo prvé, keby som keby som nemal to vedomie o to o o tých všetkých veciach, dobre, zdrapím ho za vlasy, vytiahnem ho vonku, hej, a vybavené by bolo, ale no. Takže, takže asi tak nejak som to začal tento mechanizmus používať, ale pri úplne bežných situáciách akýchkoľvek, hej, že babka mi niečo povie, >> hej, čo mňa akože vie špičko vytočiť, také rôzne názory, ale už nejdem do toho konfliktu hneď na šupu. Odzoomujem sa, poviem si, dobre, 80 rokov, má svoj vek, má svoje názory, toto sa už nezmení,

1:27:41nepomôže to, keď sa budem s neho hľadať ďalej. Odídem, obidvaja nahnevaný. Neprídem tu tri dni. Načo to je zbytočné? Prídem. Dobre babička. Máš to tak. >> Hm. >> Tak sa maj. Pekný deň. Ahoj. Prídem zajtra. Vieš a takto riešim situácie. Zoom out. No ale tam ten zoomout je brutál zaujímavá vec. M to >> a ja vieš, ja sa k toho chcem dotknúť, lebo ty si mi včera spomenul, že na terapii sa práve ten zoomout stal aj cez tú, keď ti povedala o tej, keď si mal tú stavebnicu pred sebou. >> No >> a mal si začať stavať, respektíve. To rozpoviem, lebo vlastne vlastne ono ten tá drama nie je ani to druhé vyhorenie. Tá väčšie väčšie peklo narobilo to, že ja som ja som v tých terapiách išiel do takých hĺbok, že že u mňa u mňa to spôsobovalo to, že ja som sa odpájal už v bežnom dni, lebo som rozmýšľal nad tým

1:28:26všetkými. Ja som ja som nešiel ja som neišiel tými o ak je oversharing a neviem čo overing, tak je overfilling, >> že sa že sa prežívaš strašne až >> až tak sa prežívaš, že až si paralyzovaný alebo alebo zároveň, že vlastne to, ak eh tá frekvent tá rýchlosť tvojho života a to ak si všetko riešil, to čo ťa priviedlo ako keby k tomu vyhoreniu, tak ako keby ten istý mechanizmus si použil na healing, na liečenie. >> Rýchlo, rýchlo rýchlo rýchlo poriešiť rýchlo výchask, všetko chceš. Teraz už viem, prečo toto mám, lebo v detstve som zažil to a to a to a už to idem riešiť. Už zajtra to nemôže byť tak, hej, že >> nový hej. Eh, dnešná špička nový zajtra, vieš, terapeutka mi hovorí, každé dva týždne stretnutie. Nie, nie, nie. Každý

1:29:09týždeň a bomby, vieš a zé 50 minút hodina 10, hodina 20, tak vieš. Tak keď som chodil na spoveď a bum 50 minút, vieš, ľudia za mnou už čakali, že čo sa deje, lebo zeme. Ideme >> masový dr tam vošiel. >> Takže ja strašne rád rozoberám veci do hĺbky. Hrozne veci ma zaujímajú takéto tieto témy, ktoré aj vy riešite. A a vlastne tým, že v tých terapiách som toho otvoril hrozne veľa naraz >> tých, vieš, jak to je ak keby si v duši eh 15 spomienok, ktoré tam nejakým spôsobom si žijú svoj život, nejak ťa neobmedzujú a teraz prídeš do každej pichneš, každá začne krvácať a teraz nevieš, ktorú zachraňovať skôr. >> Počúvaj, to je to sa veľmi podobá na eh keď nepripravený človek požie

1:29:54psychedelika. >> No >> to je veľmi podobná vec. To zrazu uvidíš presne. Ja neviem, že >> nejaké množstvo tých kľúčových vecí, o ktorých ty si netušil, že také, čo si v tebe je drieme a zrazu ako keby >> nejde to odvidieť. Nejde to už už si s tým v kontakte a nie je už iná možnosť len eh nejakým spôsobom buď sa tým nechať zničiť, ovládnuť alebo to nejakým spôsobom integrovať. Už ty musíš robiť, lebo už je to už je to už si vyvolal si vyvolal si démona, ktorý >> zrje >> no vlastne tým, že že som si tých že som si tých eh nasekal som si tie terapie a všetky tieto veci, rozsekal som sa zvnútra. >> Si si spôsobil krízu, určite >> som si spôsobil takú krízu, že som sa zase začal odpájať, že ja už som teraz

1:30:39si povedal, že ok, >> idem sa riešiť. Teraz už nie vonkajšou pracovou, ale prácou na sebe. >> Áno, prácou na sebe. Presne. Aj tam som zatlačil na seba tak na píľu, že že rýchlo, veľa, všetko hneď a už zajtra musím byť zdravý, vieš. >> Uhm. >> A tým som si pootváral tie témy. Eh, ešte som nevedel, že niektoré veci to musí byť krôčik po krôčku. Ty musíš jednu vec zvedomiť si, ok, mám to tak, čo priom zažívam, čo priom nezažívam, viem to ovplyvniť, neviem to ovplyvniť, čo mi to spôsobuje v nažívaní mojom domácom, mojej žene, s mojou ženou v kontakte s dieťaťom, s rodinou a tak a tak ďalej. Čo mi to spôsobuje v práci? Som rovnaký v práci, som rovnaký v roba, keď sa mi to deje a tak ďalej. Musíš to rozpytvať a rozanalyzovať si, zvedomiť

1:31:23si, mám to tak, OK, prídem do tej situácie. Ja si poviem, ok, už sme to mali v hlave, už vieme ako na to a to použiť. Lenže ja som si týchto vecí otvoril 10 naraz. >> Uhm. >> Vieš >> a a >> a to je to je to len poviem za seba, že to je strašná haluz, že keď tie veci máš pootvárané, že že je to rozrobené momentálne a teraz len ty ideš niekde, že bežne do obchodu alebo čosi a teraz sa tam stane niečo, čo zrazu ti pripomenie, že čo to ty máš rozrobené. Nejaký nejaký trik. Nikto niekomu niečo povie, nič to s tebou nemusí mať. Ale že vlastne máš ďaleko zvýšenú tú mieru citlivosti, ktoré ťa vhodia do tých tém ako keby vieš. A teraz, že si, že si v obchode, si išiel len vybaviť nejakú úplne

1:32:05obyčajnú vec a zrazu ťa niečo ako keby >> no navnímaš to, prežiješ to omnoho plnejšie. >> Hej. A a ale zároveň vieš, že ale teraz ja nemám šancu sa teraz tu v obchode alebo kdesi z toho proste vymotať, ale ale dokážem ma to ovládnuť. >> Áno. Áno, áno. Je to presne tak. No a vlastne v tomto v tomto bode rozsekaná duša. Hej. Često po ďalšom vyhorení bomba. Duša rozsekaná, lebo ak sme rýchlo vyhoreli, tak aj rýchlo sa chceme dať naspäť. To tak máme akože niektorí, >> aby som mohol zas makať, >> hej? Aby som zase mohol makať. Tak eh som mal také také také temnoty, že fú, tak ja to nedám. Ja už ja už asi som neopraviteľný. Ja už som nepoužiteľný

1:32:49manžel. ja už som nepoužiteľný otec. Ja už ani v tých kolektívoch neviem fungovať a tak ďalej a tak ďalej, lebo lebo riešim si tie všetky svoje veci a a a do toho do toho sa začal objavovať tento mlyn. Vieš akože no tak čo ideme robíme to, robíme to, robíme to. A ja ešte v terapkách, v temnotách, v mlyne, všetky všetky roboty ešte som tak akože nejak udržoval pri živote. Už tam prichádzali, vieš, také fú a že ideme to riešiť, nejdeme a a prichádzame teraz k tej hre, čo som vlastne mal na tej terapke. Eh, tá psychologička predo mnou rozsypala stavebnicu rôznych figúrok, či si vieš predstaviť. zvieratká, eh,

1:33:32domčeky a stromy, všetko možné. A vraví mi, že poskladajte svoj svet, ako vyzerá teraz. >> Uhm. >> No to ako vyzerá jedna robota, druhá, tretia, občas dajaká strelnica, dom tu a tu a všade som bol, kámo. Všade som sa dal. A toto je kto? Ja. A toto je kto? Ja. A toto je kto? Ja. A toto je kto? Ja. A to ak môžete byť všade naraz? To tak, nie? Však to ja som taký, nie? Že všetko naraz riešim, však ja som taký. No ale tak to to takto nefunguje. Vy vy môžete byť plní len na jednom mieste. >> Buď ste doma, alebo ste v práci, alebo ste tu, alebo na strelnici alebo ja neviem kde. Ale ale vy nemôžete byť všade a ja som takto hlavou všade, vieš, že som niekde a už rozmýšľam, >> nemeškám domov, hej? Eh, nemal by som

1:34:16ísť tam a tam alebo neriešiť už toto a toto, vieš, hlavou všade, fyzicky by som chcel byť všade, rozsekať sa, zase zachraňovať všetko, čo sa dá naraz. Hej? A eh tak som jej poskladal ten svet. Teraz zobrala, teraz všetko mi to dala dolu a teraz poskladáte ten, ako by ste chceli, aby vyzeral. >> Uhm. >> No dobre. Cháta vedľa chaty altánok musí byť, lebo však prídu mi kamoši, nie? Tak mi bude pršať. Tak kde ich posadím? Vedľa tanku som si na vymodeloval udiareň a vedľa tej udiarne vlastne mimo tej chaty takto vedľa udiarne som si nakreslil takú strelnicu, že tu si budem zo vzduchovky strieľať. >> Uhm.

1:35:00>> No a išiel som ďalej. Hej. No >> sa obzerám, vieš, že povedom to znie. >> Išiel som išiel som ďalej týmto životom. Trapky pokračovali a tak, ale toto som si akože, že ja som to videl. Ja som toto miesto videl. Presne. >> Uhm. >> Tu bude chata, tu bude altánok. Tak a tak ja som to videl. Ja ja som išiel úplne na utopio. To prvé mi trvalo poskliť postaviť nejakých 20 minút. Tento svet, ktorý chcem žiť, som mal za minútu hotový. Ja som presne vedel, čo čo idem žiť, čo chcem. Kde moja duša bude eh >> kde sa vidí, >> hej? Kde kde bude papkať, vieš? Moja duša, že si poviem, že vau, že že tu tu si. OK. >> A začal sa riešiť ten mlyn pomaličky ďase a tak ďalej a tak ďalej.

1:35:43A eh prišli sme do bodu, kedy kedy majiteľ toho celého celého tu mi hovorí, že ó že že chceš ten mlyn, ideš do toho >> a ja že ale hej, idem akože dobre, vidím tam nejakú nejaký nejaký presah, že idem do toho, ale ešte stále som si to nespájal úplne taká až úplne tá vizualizácia. Nevedel som, čo tu všetko budem robiť a tak, hej, ale že idem do toho, to by mohlo byť super, hej, lebo vedel vedel som vždycky, že chcem robiť >> eh akcie pre ľudí unavených, ak som bol ja, vieš, že zobrať ich hneď do lesa na chatu a tak a baviť sa s nimi, opekať si, variť im a tak a baviť sa o živote a

1:36:24týchto hlbokých témach a a takto. No a vlastne v určitom bode, keď som tu išiel išiel eh do tohto mlyna niečo robiť, tak tu ako sme prichádzali na ten na ten kopec hore v horách, som si spomenul na tú hru. >> Uhm. >> Vieš, že jak som to tam nakreslil vtedy, vymodeloval na tej doske, že a však tam bola chata. Vedľa tej chaty bol altánok a tam bol oný, nie? Tam bola ďareň v tom kámo mráz po chrbte, >> hm. Buľa v krku. Slzy sa mi liali z očí. Jeden dva tri. >> Uhm. Uhm. >> Tak isto dispozične, ako to bolo na tom obrázku. >> Uhm.

1:37:08>> Až na tú strelnicu. Ale tu nejak poriešim časom. Zlegalizujem to tu. chlapi, prebehol ma mraz, lebo toto, čo som videl, tak isto, ak v tom prvom príbehu, keď som sa bavil, že eh o čom sme sa to bavili, že ja som to presne videl, hej, že že keď prídeš ku mne variť, jak to bude vyzerať. Ja som toto takisto videl. >> Uhm. Uhm. >> A v tom momente v tých temnotách a v tých všetkých veciach, ktoré som zažíval, kde úzkosti ja neviem čo všetko možné, dám to, nedám to, Bože, ísť do toho, neísť do toho, sa mi zjavil obraz, ktorý mi ukázal, že kámo, toto si si vysníval. Ešte čo chceš viac? Tuto máš na dlani. Človek ti to dáva. Tak tu máš. Staraj sa o to, bude to tvoje.

1:37:53>> Uhm. A v tom v tom momente som si som sa zastal samého seba, že som si že som si odignoroval som všetky tie tie myšlienky toho všetkého, čo mi hovorilo. A nie, bude to ťažké a a nedáš to a ja neviem čo, nezvládneš to a bude ti treba ľudí, ľudia nie sú. Všetky všetky tie hlasy som dal preč. >> Uhm. >> A som si povedal, toto ma tu čakalo. Toto je presne to, >> čo som si vysníval, čo moja duša mi nejakým spôsobom poslala. pred oči. >> Uhm. >> A dneska to tu mám. Ja túto šancu nemôžem pustiť. >> Uhm. To to hovoríš o čase, kedy si spomínal, že to bolo pár mesiacov pred dokončením a to bola tá najväčšia temnota. >> Najväčšia temnota, kedy ja ja som ja som

1:38:36mal strach zdvihnúť telefón. >> Hm. >> Hej. Že že bože, čo ideme robiť, čo čo sa bude diať, lebo nemal som silu. Ja som bol tak vyčerpaný z tých terapií, z toho všetkého, čo som riešil. Medzitým ďalšie dve roboty. >> Hej. Treba ti tvoriť kontent. Vieš, aké to je tvoriť kont, ke máš zatemnenú hlavu, nevymyslíš recept, nevymyslíš nič, nevymyslíš nič. Naozaj si nepoužiteľný človek a teraz máš nejaké zmluvy. Ty musíš niečo odovzdať. Uhm. >> Do toho temno v duši, temno v hlave, za zo dňa na deň ideš tak, že fú. A idem prežiť ten deň to čo pr toho ešte my dvaja my ich učíme, vieš, že nie? Ale však do toho prišlo vlastne v tej fáze, keď keď keď som sa rozhodoval, že či ísť do neísť do toho.

1:39:20>> Prišiel Peter Podlesný, prišiel Vlado Rožko s témami ako eh chlap by mal dokončovať veci, chlap by mal si ísť za svojou víziou a keď niečomu veríš a chceš to naplniť, tak si za tým choď a je to sprevádzané ťažkosťami, úzkosťami a bolesťami a týmito vecami. k tomu patrí k progresu a týmito veci týmto veciam, ktoré ktoré ma čo stále viac utvrdzovali v tom, že toto je tá správna cesta. OK, bojíš sa, dobre, asi to patrí k tomu. >> Máš úzkosti, že či to pôjde, >> patrí to k tomu. Hej. A a vlastne všetky tieto veci, tieto debaty, ktoré som vás dvoch počúval, eh ma ma smerovali k tomu, že že bude to dobre, bude to dobre, tam je

1:40:05tvoja cesta, tam pátriš a dneska sme tu. A a dneska sme tu chlapi, ktorí stoja za tým, že že vlastne som spravil ten posledný krok. Ja chronic chronický nedokončovač vecí som spravil posledný krok a povedal som áno svojím snom a svojim predstávám >> a idem idem plniť sny sebe. >> Uhm. >> A unaveným ľuďom pomáhať vrátiť sa naspäť do normálneho života. >> Nie, že to vlastne nie je vôbec vôbec to nie je koniec. Vieš, toto je na tom úžasné, že že ty si vlastne sa dotkol nejakej vízie, ktorá pokračuje akože otvorí otvára stále nové nové priestory. >> No začína, >> že vlastne ty hovoríš o tom, že chceš tu pomôcť tak unaveným ľuďom, ak si ty a za nejaký čas tu chceš otvoriť priestor pre

1:40:49otcov s deťmi. >> No to bude o pár týždňov a to je splnený sen. No ďalší, lebo vo fáze, kedy sme s investorom tohto celého projektu sa bavili o tom, že či možno raz niečo také, máme tu taký objekt, to ešte nestáli tie chatky nové, nestála tá mašteľ, kde dneska jeme. Nestálo nič, len bola tu táto chata a táto koliba a tento altánok. >> Eh, sme sa bavili, že eh on vždycky veril vo mňa. Vždycky a za to som mu strašne vďačný. Aj som mu to na konci dňa poďakoval. na konci vlastne dňa to ja tak často používam, ale keď sme to dokončili celú tú myšlienku toho, ako to ideme robiť, postavilo sa to, eh som mu poďakoval, že mal so mnou trpezlivosť.

1:41:33>> Uhm. že že napriek tomu, že som mu často nevedel dvihnúť telefón, nemohol a jednoducho mal som strach ísť do toho úzkosti, on vydržal a veril mi, že videl vo mne ten potenciál toho, že že so mnou to má zmysel, hej, že on to chce dať mne robiť, lebo vie, že ja viem robiť veci srdcom a chcem robiť srdcom a on, jak je toto jeho srdcová záležitosť, je aj moja srdcová záležitosť. A keď sme tu išli, ešte prvý prvý prvýkrát, ešte keď som tu vôbec nebol, autom tu cez hory pršalo. Zase to mám pred očami teraz. A hovorím mu, že Emil, vieš, čo by sme tam mohli spraviť? Že s tebou mne baví sviet. Hm. Že čo to je s tebou? Mne baví svet? Však

1:42:15podľa toho filmu, že že zoberieme tam otcov s deťmi a ty kokos eh vytvoríme im program, ubytujeme ich, budeme spolu si variť a a spravíme taký krásny projekt, že že ktorý odovzdá nejaké posolstvo toho, že že vieš, ani ja viem, koľko málo času trávim so svojím synom a je kopec takých mužov, ktorí ktorí by hrozne chceli, ale ale nemajú čas a keď aj ten čas nájde, tak nevedia nevedia, kam ako ten priestor vyplniť >> a ja vytvorím podmienky keď keď keď keď ani sami to v detstve nezažili, že ani nevedia, že čo je čo jak to vlastne vyzerá, >> no, >> že čo je to to dobré, to to optimum, to pekné >> a a vlastne toto bola tá myšlienka a Emil mi vtedy hovorí, že ideme do toho,

1:43:00>> ja to spravím, >> že že v ňom tá myšlienka zarezonovala, lebo zase ja som to mal celé zvizualizované. Ja som povedal, že ideme robiť s tebou. Mňa baví svety. Ja som zatvoril oči a videl som tu tých otcov. Videl som tu tie deti, si tu strieľame vzduchovky, sa tu naháňame, hráme futbal, tu sa varí nejaké jedlo. Ja som to celé videl, celé som to mal smotnené. >> A teraz to idem robiť. Hlásia sa mi otcovia s deťmi. A toto, že sme tu my traja dneska, tak ako to je, je Ja hovorím, že to je zázrak, lebo lebo ste tu vy dvaja, ktorí ste, ktorí ste ma dokopali bez toho, aby ste o tom vy dvaja vedeli, hej? ste ma dokopali k niečomu, kde som sa hrozne bál, kde kde kde som nie som naozaj nevedel, či či to vôbec dám, či prežijem ďalší deň. Naozaj

1:43:45ja som bol miestami tak na tom, že >> fú, ja to možno už ani nedám. Ja ja sa už ani víkendu nedožijem, lebo už tak ťažko to bolo. >> Príde Rožko, príde Podlesný a vú bum. Hej, keď si keď keď si pripustíš tie myšlienky, tie eh vlastne >> preccítiť tie myšlienky, ktoré ktoré vy odovzdávate, rozanalyzovať to, rozobrať to a aplikovať to do svojho života, lebo je to všetko krásne, keď ty si niekde niečo prečítaš, ale keď to nepoužiješ, tak načo ti to je? Ty si kúpiš úžasnú perfektnú sekeru ostrú jak britva, ale nevytiahneš ju z púdra, ona ona ti neprinesie žiaden zážitok. Ty žiadny strom neskolieš, nenarúbeš žiadne drevo, nič, lebo to tam je. Máš ju, ale čo to z toho je? Vieš, >> Ľubo, počúvaj,

1:44:29>> počúvam. Čo bola za ten čas, celý ten tvoj príbeh, tá najväčšia metanoja, tá najväčšia premenná mysle? Čo sa čo čo ako by si to popísal? Fú. Priehu. Odkedy? Od od >> to, čo si teraz vyrozprával. Lebo nás počúvajú chlapi, ktorí aj ženy, ktorí sa niekde na tej osi časovej možno našli, že aj ja som tu teraz, ja ten príbeh ďalej nepoznám, ale ja som tu, ja som pri prvom vyhorení, ja som po druhom vyhorení. Jak sa premenila tvoja myseľ? Lebo teraz o tomto mieste sníva človek,

1:45:12ktorý možno pred piatimi rokmi si nevedel predstaviť ani, že sa ešte chytí varechu do ruky. Eh, v zvedomení si jednej veci, že že uveriť svojim snom, vieš, a nepripustiť eh nepripustiť tie tú temnotu, aby aby ťa ovládla tak, aby si sa ich vzdal. Hej, aj keď je to ťažké, keď eh keď to spomaľuje ten progres ísť k tomu cieľu, ale ale nezastaviť a a nedajbože sa vrátiť späť, hej? Ale ale určitým spôsobom to môže byť aj eh hm

1:45:54ak by som to povedal, že že ty v určitom bode musíš sa vykúpať. vykúpať v tých najhorších temnotách, v tej najhoršej stoke, ktorá tá duša tvoja eh ti ponúka, aby sa ti otvorilo to, čo čo ti má ukázať, kde patríš. Že ja si myslím, že toto sa naučovať, že to je súčasť. Tam je referenčný bod nejaký pre mňa a akože možno by som chcel, aby toto zaznelo, že keď si myslíš, že eh už to nedáš ďalej, >> uhm >> si najbližšie k tomu cieľu, ako si bližšie k tomu cieľu, aký si len dokážeš predstaviť. >> Uhm. >> Už len to dokončiť. Už len to doťuknúť. U mňa tým, že

1:46:37>> uveriť, že že na konci tunela je svetlo. >> Áno. Že tým, že som uveril v seba v určitom bode, kedy som kedy som eh pozitívne ovplyvnený vami aplikoval vaše myšlienky do svojho života a začal som svoje nejaké temnoty riešiť inými pohľadmi, inými riešeniami, sa mi zrazu začalo ľahšie dýchať. Uhm. >> Tým, že sa mi začalo ľahšie dýchať, sa mi otvorila myseľ. Tým, že sa mi otvorila myseľ, som bol odvážnejší. Tým, že som bol odvážnejší, som robil kroky vedomé k tomu, že >> že idem. Hej. A >> až to vzniklo. >> Až to vzniklo, >> že naozaj teraz tvrdím s týmto zážitkom, že že eh eh ešte jednu vec potrebujem povedať.

1:47:19Potrebujem povedať, že keď si v tej temnote, musíš eh a čelíš tým svojim myšlienkam, tým svojím tým ťažkostiam, tým traumám, že ty vieš, že tie traumy tam máš, že že to nejak ťa formovalo a a a niečo to s tebou spravilo, nejak ťa spravilo tým, čo si dnes. Eh, pozrieť sa tým, ale eh neklamať sa >> uhm, >> nevymýšľať si záložné plány. Ty musíš povedať sám sebe sa pozrieť akože svedomiť a a a tak by som, že s pravdou pravdou do toho tomu problému povedať si mám to tak. Ja viem, že mi to robíš. Ty ty toto, čo vo mne si, >> hej?

1:48:03>> Beriem to, OK, mám to tak, idem to riešiť a a prežiť ten problém. Prežiť, pripustiť ho, nechať nechať ten problém prejsť >> tebou tak, ako je. povedať si, neklamať sa, že ó, tá to nemá byť tak, takto má byť, takto je, ty si ty ho musíš a vtedy ťa to opustí. Uhm. >> Vtedy ťa to opustí, keď ho prežiješ tú temnotu, tie úzkosti, všetky možné. Ja som toľko sa naplakal nad svojím detstvom, že že už som si v istom bode povedal, že dosť >> dosť. >> To je to ja jednu veľmi dobrú vetu som počul že že ty v istom bode to musíš proste zatvoriť ako keby, že že koniec toho liečenia. >> Uhm. Vieš, že proste vyliečený si. Akože toto

1:48:48musí dôjsť do bodu, kedy je to rozhodnutie. >> Uhm. >> Vyliečeno. >> Uhm. >> Chápeš, že ako keby áno, vstúpiť do toho potrebuješ. Tá tá temnota príde, ty budeš čeliť, >> pozrieš sa jej face to face pravdou do očí. >> Tak a hľadáš ako keby jak to integrovať, jak ma to môže usmerniť, jak ma to môže posilniť, ako ma to nesmie zlomiť. A vlastne keď dokážeš ako keby pochopiť, že od čoho ťa to možno malo vyvarovať alebo k čomu ťa to mohlo priviesť alebo čo ti to do života mohlo priniesť, v istom bode je tam ako keby to rozhodnutie, že eh ale tam ináč ja si myslím, že že je veľmi dôležité v takomto bode už mať nejakú aspoň čiastkovú víziu. >> Uhm. >> Áno.

1:49:32>> Mať mať to, že že Dobre, že že z tejto z tejto túto loď opúšťam. >> Ty musíš vedieť eh za čím ideš. >> Za čím ide? každý deň. Ty nevieš >> a tu ja mám ja mám taký pocit, že ale to možnože netrfam, ale eh z toho, čo ty si hovoril, mne to znie, že ako keby jeden z takých ťžkých človek momentov bol eh tá hra, kde ty si možnože videl, že takto vyzerá ten, že vlastne v tej hre ty si získal ako keby >> eh, že takto to teraz reálne vyzerá a takto ako to vyzerá, si zrazu možno ako keby s nejakým odstupom videl, že ale to nie je možné. >> Áno. >> To nie je možné takto existovať. Áno. >> A do protikladu si dal tú alternatívu alebo ti bolo umožnené nikto niekto ti

1:50:16vieš práve v tej terapii tam sedíš kľud teraz na t uvažujme spolu, hej, že vlastne ako keby bol na to priestor, cítil si sa na to bezpečne, >> bola ti zároveň ukázaná ako keby pravda, ktorej, no, nemohol si povedať, že to tak nie je, lebo ty si to tam celé skonfiguroval, si sa prezradil, že že to tak je, vieš. A zároveň tam ako keby eh vznikla tá vízia a tam zrazu máš ako keby, vieš, už to máš na miskach vách. >> Uhm. Ono sa to uložilo, vieš. Ja ja hovorím, že že spraví si nejaký screenshot a ten sa uloží ti niekde v hlave a ty to stále vidíš, že to tak máš. >> A v tom momente mám taký pocit, že že ten život eh začne robiť všetky tie veci. >> Uhm. >> Aby si aby ťa tam dostal. >> Hej. >> Ja? >> Lebo ja tvrdím, že ja tvrdím, že eh >> ty musíš tušiť kam, >> že

1:50:59tušiť musíš kam. Áno. Musíš mať ten cieľ, že kam to chceš dostať, >> ale že ten život si nás upráce tam, nie tam, kde chceme byť. Hm. >> Hm. >> Že že na tom na tom celom >> na tej celej tvojej ceste toho života >> on ťa to vedie domov. >> Tá tá eh tá sila, ktorá nás presahuje >> a to to sa báme o Bohu, o Budhovi, o vesmíre, o neviem čo. Každý to máme inak hej? >> Ale tá sila, ktorá ťa presahuje, ti v tvojej ceste >> dáva nejaké výhýbky. >> Uhm. >> Hej. Teraz patríš tu na chvíľu. >> Ešte ťa prevedie ťa prvie aj cez sračky. Presne. Kde sa učíš? >> Presne tak. Teraz, teraz si povie, že ok, tak túto temnotu teraz mám, ale dneska, keď mám problém, >> si poviem, že čo ma to má naučiť. >> Presne.

1:51:42>> Pred čím ma to má zastaviť? >> Čo mi to prečo teraz ja keď som išiel tuto včera, >> ja som sa z polcesty vracal, lebo som niečo doma zabudol. Nevrieskal som v aute, že čo to môže bude meškať. Som si povedal, ok, asi asi mám niečo sa má niečo stať, hej, alebo ma to možno pred niečím vyvarovalo alebo čo. V pokoji som sa vrátil naspäť domov. Zobral som si tú tašku, vrátil som sa naspäť. >> Uhm. >> Bez tohto nejakého nadhľadu by som si hovoril, to čo bolo a ja neviem, zas neschopný, hlava zahltená, neviem čo. Povedal som si, ok, tak to mám, dovidenia, vrátil som sa, niečo ma to má naučiť. Takže >> ten život ide, ide, ide. Tu je výhybka. Tu sa niečo naučíš, vrátiš sa späť. To,

1:52:25že ja som, že ja som dneska tu a vy ste tu, je aj vďaka tomu, že vlastne na tej tvojej ceste som sa naučil komunikovať s ľuďmi nejakým spôsobom. >> Nadviazal som kopec vzťahov. Tu som sa popálil, tu som sa posunul dopredu, tu sa stalo to, tu sa stalo to. >> A zároveň ja ti do toho doplním a a zároveň, že si zažil v detstve, čo si zažil. >> Presne tak. >> Že si vyhorel, lebo vlastne dneska by si to nemohol rozprávať o tom, že vytváraš nejaký nejaký priestor pre unavených ľudí, keď by si s týmto nebol v kontakte. Vieš, to toto je toto je o tom, že sme sa bavili, že každý, kto ako keby, že niečo tvorí, si prešiel nejakým temným sheitom >> a že vlastne ten temnýšit je ako keby, že predpoklad k tomu, aby si mal, ja neviem, že napríklad ty empatiu s ľuďmi, ktorí zažili to, čo si zažil ty, keby si to nebol zažil. >> Presne tak. >> Tak chudák si kámo, choď si odchn. No

1:53:08akože vieš to ja nechcem veľou a ťažkosti, však tiež by ju ľudia nemuseli mať, ale asi je to formujúce formujúce skúsenosť, >> hej, je to je to skúsenosť proste, že ľudia, ktorí prežijú temné veci, sú schopní tvoriť hlboké eh >> sa mi chce povedať, že hodnotné diela, vieš, >> prinášať zmenu. No >> a to to je veľmi dôležité, kámo, vedieť si uvedomovať, lebo ako toto je tvoja story. Ja myslím si, že aj ty máš svoju story, ktorá má eh ten tie prvky, hej, princípy. Ja to mám takisto a väčšina ľudí, ktorých poznáme, ale že

1:53:52>> eh keď keď si uvedomíš, že vlastne, že ono to je súčasť, hej, že nie je to ako keby chyba, tak eh veľakrát ti to dokáže, že uvedomenie si, že tá tá kríza, v ktorej momentálne som, ktorá sa z neznesiteľná, že teraz proste, že je to tak náročné, že naj radšej by som skapal. >> Uhm. >> Takže vlastne, že je práve v tých chvíľach si transformovaný, chápeš? Ako keby to je to je to je ten akt, kedy vlastne jak vieš kováč, keď vieš kšá sa miúka povedať, čo si povedal Ľubože asi to podčiarknúť pre všetkých vás, ktorí sa cítite, že rezonujete s tým príbehom, prežívate svoje ťažkosti, však málokto asi nie, ale že buď s tým môžete, buď môžete zápasiť proti tomu a

1:54:36tváriť sa teda, že život by mal byť jednoduchý a ľahký a odmietať tie všetky veci, ktoré sa mi dejú >> alebo byť trpezlivo, to čo si ty povedal, že trpezlivo prechádzať tým procesom až do momentu, kedy sa dotknem tej vízie a poviem, ok, som pripravený >> uhm >> urobiť krok ďalej. >> No ja zase spravím zoomout, >> hej? A a pozvem sa teraz na na kariéru a teraz spravím ten tú long story short, že pozriem sa na tú svoju kariéru, keď som začal podnikať v 21 rokoch. Dnes mám zajtra 36. >> Uhm. >> Takže 15 ročnica. Pekná. Tak to je. Hej. 15. Tu som sa naučil nadväzovať vzťahy nejaký s dodávateľmi a tieto veci komunikovať nejaký začať

1:55:21robiť nejaký biznis. V ďalšom bode som sa naučil pracovať s ubytovacím zariadením. >> V ďalšom bode som sa naučil pracovať tak, aby som vedel zvládať kuchyňu minútkou. V ďalšom bode som sa naučil robiť slovenskú kuchyňu. V ďalšom bode som >> som robil Trošku som hej som vyhorel. >> Potom som organizoval nejaké eventy. Potom som robil niečo iné. Potom som zase vyhorel, hej. Zase prišla nejaká fakla. Pú, celá tá sviečka zhasla. Zase som ju zapálil a zase som išiel >> zoom out, zoom in. >> Dnes som na mieste, kde všetko toto, čo som sa naučil, môžem zúžitkovať tak, že mám celé knohow k tomu, aby s tebou mne baví sviet mohlo prebehnúť tak. >> Uhm. Hravo. >> Hravo. >> Uhm.

1:56:04>> Hm. Ale tie temnoty k tomu patria, >> hej. >> Teraz sa smejem, hej? Keby ste ma videli pred troma mesiacmi, tak by som povedal, že dobre, dajte mi pokoj, nebavme sa o tom. Hej. >> Áno. Ale eh myslím, že sa zhodneme na tom, že každé jedno každý jeden príbeh, ktorý stojí za to rozprávať, musí mať. Eh vieš, začínali sme to tak, že že kde je problém, vieš? To my my hľadáme ten ako nie, že hľadáme ten problém, ale my kdesi hlboko chápeme, že ako keby to, čo za niečo stojí, muselo čeliť ako keby vieš >> áno >> eh niečomu, vieš. >> No tak sme to premenili z Kde je problém na chválu temnoty, >> hej? Na prijatie. No to je to je, vieš, že integrácia je to súčasť, vieš. To je

1:56:48jí a j, vieš, to je, že >> v terapke mi v trapke mi moja psychologička hovorí, viete, že my žijeme mylnú predstavu o živote. >> Uhm. My my chceme mať život krásny so všetkým, s blahobytom, so zdravím, so všetkým, čo k tomu patrí. Tom takú tú ilúziu toho krásneho bežného života. To tak absolútne nemá byť. >> Hej? Len my si vytvárame v hlavách ten taký scenár, že to je krásny život. Bože, to je šťastná rodina. Ale ty nevieš doma, že či ten chlap ju tam nehlúši tú ženu, či tie deti vôbec otec niekedy pohladkal. Ty ich vidíš na kúpalisku, kde sú akože tvária sa, že aká pekná rodinka, ty vole, ale nevieš, čo tam za tým je. >> Hej. A všade niečo je. Všade niečo. >> Všad úplne všade niečo je. A teraz prídeš a a jednoducho keď si uvedomíš

1:57:33to, že no nemá to tak byť. Dnes môžeš si dovoliť byť nervózny, lebo mám to tak. Hej, >> ale taký je život. >> Ja nikomu neublížim nič. Poviem teraz doma manželke, dnes sa necítim dobre, som nervózny. Tak a tak. Fungujem ďalej. OK. Ona to pochopí. Dobre, fungujeme ďalej. V robote prídem. Poviem kolegom, viete čo, dneska sa necítim dobre. niečo na mňa ide a potrebujem si doriešiť svoje veci. Nebudeme sa dneska baviť vtipky, hlúposti, čo čo akože tu bežne riešime, ale potrebujem dnes prežiť tak a tak deň. Hej? Oni sa na to úplne ináč pozrú, lebo no to mu zažije, vieš zdy, ja neviem čo. Ja prídem a vytasím to, čo mi je. Áno. Hej, ale keď to budeme komunikovať tak, ak ja sa snažím komunikovať tú tému duševného zdravia a

1:58:16a celkovo starostlivosti o to duševné zdravie, o to, či eh či chodíš na terapiu, či máš mentora, či či si čítaš, či hovor o tom, lebo >> vypovedaný problém je na 80% vyriešený problém. >> Hej. A to to je veľmi dôležitá vec, ktorú si povedal, že vlastne keď ľudia okolo teba ako keby, že úprimne ako vedia o tom, ľudia >> a toto málokto si uvedomuje, že ľudia veľmi radi pomôžu, keď poprosíš, chápeš? A niekedy ty nemusíš ako keby ani prosiť, lebo ani nevieš o čo prosíš, ale niekedy stačí, že vlastne vieš to to srdce vyložíš, že proste takto to teraz mám a teraz ja neviem, že a bojím sa a neviem čo ďalej. ten problém, že my bojíme sa poprosiť o pomoc o >> o tieto veci. Počúvaj, >> počúvaj.

1:59:00>> Ono to je tak, že ty si povedal, ty si tam hovoril o chlapoch, však sú aj ženy, ktoré nechcú zaťažovať svet svojimi problémami, ale myslím si, že metanoja mužom.sk. A nakoniec my dnes hovoríme a ukazujeme ľuďom, že aby hovorili, že to má význam, že koľko ľudí z tohto eh bude čerpať a bude im to naozaj, že akože hovoriť do duše len preto, že ty si našiel odvahu, Vlado našiel priestor, ja som sa tu nachomnul, ale že vlastne všetci traja sme im ukázali, že rozprávať sa je viac ako nerozprávať sa. Presne tak. Moja kamoška psychologička s ktorou tak akože zdieľam tieto veci, lebo ja strašne rád aj s vami sa bavím. Lebo okamžite sa napojíme, vieme o čom sa bavíme, vieme o tých pocitoch, o všetkých myšlienkach, pochodoch a tak. Sme

1:59:44>> na rovnakej eh vlnovej dĺžke a mám takú kamošku, ktorá s ktorou tiež eh rozoberám takéto veci, ale to sa vidíme raz za dva mesiace, ale hodinu, vieš, vyválím na ňom všetko, čo som zažil, čo riešim, tak a tak. Prečo to môžem mať tak a tak a tak. mi povedal jednu krásnu vec, že že hovor o tom, >> lebo toto obmäkčuje spoločnosť, skrehčuje to spoločnosť, lebo keď sa >> lebo to ale kámo, to je len, že to to znova sme, že priznávame, že sme ľudia proste. >> Áno. Keď v tom celom príbehu si človek nájde len len to jedno a povie si, že >> vau, tak on to tam povedal, ty vole, podcaste pre ja neviem XY 1000 veľa ľudí >> a a a nemá s tým problém. >> Hm. Tak možno to nie je až tak

2:00:29nenormálne že >> ale keď on vieš on ten človek to možno nemusí povedať nikomu hneď, hej, že on má svoju temnotu, ale >> ale napojí sa na to, že jak sme jak sme sa včera o to bavili, že vau, že kolektívne nešťastie sa znašil lepšie ako osobné, nie? Všetci traja v rovnakých snačkach. Yes. Áno. Hej. Hej, hej. Tak toto je, že že sa keď >> keď keď vieš, že aj druhí to majú tak, lebo keď nerozprávame o tých veciach, vieš, a vidíme len ten pekný internet, vieš, a tú peknú predstavu, tak vlastne ty si si ty si vždy, keď akýkoľvek problém máš, tak si myslíš, že vlastne to len ty si vadný, ty si chybný, hej? Ale keď ty pochopíš, že vlastne ale to je, bežná každá jedna tá kríza, každý jeden problém, hadka, smútok, ja neviem, hnev, nešťastie alebo čokoľvek, že ako keby je to súčasť, ktorá nemá ťa ovládnuť, ale je súčasť,

2:01:12>> hej? O ja si myslím, že ono ovládnuť ťa môže ako keby vždy len do tej miery, do ktorej sa toho bojíš a považuješ to za nenormálne, vieš? Lebo keď to keď nemalo by to tu byť, tak ty si stále v kontakte s tým, lebo to odtláčaš od seba. Ale v momente OK, proste >> áno, prejdi si to. >> Dneska som Dneska mám proste taký deň, že nemám chuť s nikým sa rozprávať, hej? A všetci potrebujem, aby to akože okolo mňa vedeli, hej. Ale v momente, keď to vedia, tak dokážu na to niečo nebudú dve. Presne tak. Čo ti je? Čo si zutý? Čo sa stalo? A ono to prejde. Toto je na to najlepšie, že nakoniec to je proste za tebou isto. Nič, lebo nič nie je >> nič nie je večné a takisto ani ani nešťastie, ani trápenie, ani žiadna kríza. A vlastne a to to je ešte taká

2:01:56pekná vec, to Martin Dejčar ma tak pekne akože povedal, že vlastne eh každá ako keby evolučná fáza eh aj v rámci tvojho jedného života prechádza cez krízy. >> Tak kríza je vždy >> nevyhnutná súčasť. Uhm. K posunu. >> Potvrdzujem. Potvrdzujem. >> Dobre. >> Dvojnásobne. >> Ďakujem veľmi pekne za toto všetko. Ja ináč ešte sám za seba poviem, že >> eh ja taký jeden tak ak ty si people pleaser, ak si o tom hovoril akože hej, že minul si >> Však ja takisto ja takisto a však ako keby to je taká nosná téma komentárov, vieš pod >> Peťo mal o tom ináč perfektný podcast, hej. Takže >> si musím vypočš odkaz. >> Hej. Hej. A

2:02:40pre mňa bolo dneska tento rozhovor veľmi uvoľňujúci, lebo som nemusel byť v tom takom napätí, ktoré máš aj ty častokrát, že nesmí byť ticho a musím to moderovať a musím to držať. >> Toto bola pre mňa terapia. >> Takže odmoderoval som to. Dobre. >> Bol si dobrý moderátor aj hosť. >> Hej. Hej. >> A my sme ťa radi počúvali. zase dalo by do >> ale radi sme točúvali a ja verím, že to presne mi teraz beží hlavu, že vlastne my vy neviete a je škoda, že ste tu ešte nie, ale myslím si, že už sa tu chystáte, lebo ty si nám shrbil burgre s divinou a bars. Čo ešte nás čaká dnes? >> Poďme okrem dobrých rozhovorov. Ja idem.

2:03:24Čaute.