Prečo vznikajú chronické zranenia a ako s tým súvisí odpojenie od tela?
Chronické zranenia u športovcov aj bežných ľudí často nevznikajú z preťaženia svalu, ale z nesprávnych, neefektívnych pohybových vzorcov, ktoré si telo osvojilo ako ochranu pred bolesťou alebo stresom. Feldenkraisova metóda pracuje s neuroplasticitou – pomalým, jemným a bezpečným pohybom sa nervová sústava znova učí efektívnejšie vzorce a človek sa vracia do kontaktu s vlastným telom. Kľúčové je, že mnoho ľudí je disociovaných od tela kvôli chronickému stresu alebo traume, čo sa prejavuje aj na dýchaní, držaní tela a vnímaní bolesti.
Prečo vznikajú chronické zranenia u športovcov?
Chronické zranenia väčšinou nevznikajú náhodne, ale preto, že človek dlhodobo opakuje pohyb spôsobom, ktorý nie je v súlade s telom – robí ho tak, aby ho pri ňom nebolelo, no tento kompenzačný vzorec telo zbytočne zaťažuje a stojí ho veľa energie. Riešením nie je posilňovanie samotného miesta zranenia, ale preučenie celého pohybového vzorca – ako sa zapája panva, dýchanie, oči či jazyk počas pohybu.
Čo je Feldenkraisova metóda a ako funguje?
Feldenkraisova metóda využíva neuroplasticitu mozgu na to, aby sa človek naučil nové, efektívnejšie pohybové vzorce namiesto tých starých, ktoré spôsobujú bolesť alebo plytvanie energiou. Moshe Feldenkrais, bývalý zranený športovec, prišiel na to, že problém nie je len v samotnom kĺbe, ale v tom, ako telo daný pohyb riadi a vníma ako celok. Metóda sa neorientuje na cvičenie svalov, ale na učenie sa a reedukáciu nervovej sústavy.
Prečo je pomalosť a jemnosť kľúčová pri práci s telom?
Pomalý a jemný pohyb signalizuje nervovej sústave bezpečie, vďaka čomu sa stiahnuté svaly môžu uvoľniť a telo dovolí väčší rozsah pohybu. Rýchly pohyb naopak nervovú sústavu šokuje a tá reflexívne obmedzí pohyb, aby predišla bolesti – to je mechanizmus, ktorý spôsobuje, že človeka „sekne“. Pri terapii preto terapeut ide len po hranicu, kde pohyb ešte ide ľahko, bez odporu.
Ako súvisí odpojenie od tela (disociácia) s chronickým stresom?
Ľudia pod chronickým stresom alebo po traume sa často odpájajú od vlastného tela ako od ochranného mechanizmu – nevnímajú bolesť, napätie ani signály, ktoré by im inak povedali, že niečo nie je v poriadku. Prejavuje sa to napríklad odpoveďou „nič necítim“ na otázku, čo cítia v tele, alebo tým, že zostávajú vo vzťahoch či situáciách, ktoré im škodia, bez toho, aby si to pripúšťali. Práca s telom cez pomalý pohyb a dotyk pomáha tento kontakt so sebou postupne obnoviť.
Ako súvisí dýchanie a držanie tela s emóciami?
Uzavreté držanie tela (kifóza, pohľad k zemi) obmedzuje bránicové dýchanie a udržiava telo v plytkom, hrudníkovom dýchaní, čo je pozostatok evolučného ochranného mechanizmu chrániaceho životne dôležité orgány. Keď sa človek narovná a pohľad smeruje dopredu, dokáže sa nadýchnuť hlbšie až do panvového dna, ktoré je spájané s emočným centrom, a to môže spustiť uvoľnenie uložených emócií či spomienok.
Praktické kroky
- 1Pri pohybe spomaľ a všímaj si detaily – ako dýchaš, kde sa pozerajú oči, čo robí jazyk, panva, lopatky.
- 2Pri cvičení hľadaj oporu v kostiach a kĺboch (napr. opri sa do lopatky), nie iba v izolovanom svale.
- 3Skús zosúladiť pohyb očí s pohybom tela – sleduj pohľadom to, čo robíš.
- 4Ak cítiš pri pohybe zadržaný dych, je to signál, že telo sa bráni a pohyb nerobíš efektívne.
- 5Začni jednoduchou otázkou na seba: „Cítim sa v tele príjemne alebo nepríjemne?“ – trénuj si tak návrat pozornosti do tela.
- 6Pri práci s telom (aj s inými ľuďmi) choď len po hranicu, kde je pohyb ešte ľahký a bez zábrany, nie do bolesti.
Spomenuté v tomto videu
„Every issue is in the tissue.“
— Ida Rolf
„Každý jeden pohyb by mal začínať od panvy.“
— Moshé Feldenkrais
„Každý jeden pohyb by mal byť reverzibilný.“
— Moshé Feldenkrais
„Každý jeden pohyb by mal byť spojený s pohľadom očí, s pohybom očí.“
— Moshé Feldenkrais
- Koncept neuroplasticity – mozog sa dokáže preučovať a meniť motorické vzorce aj v dospelosti, nie iba do 20 rokov veku; na tomto princípe stavala Feldenkraisova metóda.
- Feldenkraisova metóda vznikla z osobnej skúsenosti Moshé Feldenkraisa, ktorý si zranil koleno pri futbale a namiesto operácie s 50% úspešnosťou začal sám skúmať a rozvíjať princípy pohybového učenia.
Slovník pojmov
Odborné a cudzie výrazy, ktoré vo videu zazneli — vysvetlené jednoducho.
- Neuroplasticita
- Schopnosť mozgu meniť sa a vytvárať nové prepojenia medzi nervovými bunkami počas celého života.
- Feldenkraisova metóda
- Terapeutický prístup, ktorý cez pomalý a uvedomelý pohyb učí telo fungovať efektívnejšie a bez bolesti.
- Parasympatikus (parasympatická nervová sústava)
- Časť nervovej sústavy, ktorá sa aktivuje v pokoji a bezpečí a spúšťa napríklad trávenie a uvoľnenie svalov.
- Disociácia
- Psychický jav, pri ktorom sa človek citovo aj telesne odpojí od vnímania vlastného tela alebo emócií.
- Peristaltika
- Vlnovité sťahovanie svalov tráviaceho traktu, ktoré posúva potravu telom.
- Retraumatizácia
- Opätovné vyvolanie a prežívanie bolestivého zážitku z minulosti, ktoré človeka znovu psychicky zraní.
- Motorický kortex
- Časť mozgovej kôry, ktorá riadi a učí sa telesné pohyby.
- Rolfing
- Terapeutická technika práce s telesným tkanivom (fasciami), ktorá má uvoľniť napätie a zlepšiť držanie tela.
Prepis videa28 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment
My aj keď pracujeme na tom fyzickom tele, vždy sa budeme dotýkať tej psychiky. Proste vždy. >> A toto vlastne riešil celé Mfelkrát, že často aj pri tej terapii sa tam spustia nejaké ešte psychické veci, >> hej, že vlastne tam niekto rozplačie veľmi silno alebo niečo sa tam deje, len cez to, že my pracujeme s tým telom. >> Uhm. >> To, že v každej vždy proste tej štruktúre, >> tom svale, fasci máme uložené aj nejaké tie emočné a psychické veci. Vlastne Aida Rolf hovorila, že every issue is in the tissue, >> hej, že proste v každom tkanive >> je niečo. >> Áno. >> A s týmto s týmto vlastne ten Mosheše pracoval a že on sa na to pozeral tak
inak. ako sa k tomu on dostal, >> tak to bolo to, že on mal vlastne zranené koleno, že hrali niekde futbal a mal zranené koleno a išiel za doktormi a tí mu povedali, že ok, operácia to je tak 50 na50 a vieš, daj to týpkovi, ktorý má proste matematický pohľad na veci. >> Hej, hej, hej. >> Takže to mi moc nesedí. On povedal, že nie a chce to začať vlastne sa na to inak pozerať a študovať. Čiže on začal na sebe explorovať a skúmať to, že ako by si mohol to koleno opraviť. >> Uhm. >> A princíp, ktorý on využíva, tak to je to, že máme neuroplastitu. >> Áno. >> Čiže vlastne nie, že mozog proste do nejakej 20 affinitov a nevznikajú nové nové synapsy, ale stále vznikajú. Stále
sa vieme preučiť, vieme zmeniť v tom motorickom kortexte to učenie, to ako fungujeme. Uhm. >> Takže Takže on toto skúmal. Po to jeden z tých prvých ako pionierov, ktorí vlastne využívali princípy neuroplasticity mozgu. >> Uhm. Vlastne on si uvedomoval, že to, čo on potrebuje alebo to, čo by mohlo jemu pomôcť napríklad s tým jeho problémom s kolenom, nie je možnože priamo v kolene, ale je v tom, ako to koleno riadi alebo to, ako to koleno vníma. ako to koleno vníma a zároveň ako vníma celé to telo, hej, že možno, že sa pozeral na to ako celok a že ok, tak ja ak ja budem robiť takýto konkrétny pohyb, tak ma to koleno bude bolieť. Ako sa tam ja viem inak zorganizovať na to, aby ma to koleno nebolelo?
>> Uhm. >> Hej? Pretože my sme naučení v určitých vzorcoch fungovať. Keď robíme veci rýchlo a stereotypne, tak si vôbec neuvedomujeme, >> áno, >> čo robíme a ako to robíme. >> Uhm. A až keď spomalíme, zjemníme, >> dáme tú introspekciu do seba, >> tak môžeme vnímať, čo sa vlastne deje na úrovni toho kolena. Dobre, keď budem pohybovať, budem robiť pomalú flexiu, extenziu, čo všetko sa pri tom zapája? >> Uhm. >> Čo robí panva? Ako pri tom dýcham? Čo urobí >> lopatkam? >> Čo urobí rameno? >> Uhm. >> OK. Čo urobí jazyk v ústach? Čo urobia oči? >> Uhm. >> Kde pozerá pravé oko? Kde pozerá ľavé oko? a takéto detaily
a cez ne práve my dokážeme zmeniť ten pohybový vzorec. >> Hm. >> Hej. Lebo často aj keď sú u športovcov nejaké chronické zranenia, tak to je o tom, že oni robia určitý pohyb, nazvime to, že nesprávne, alebo nie tak, aby do aby ich to nebolelo. A my potrebujeme ich naučiť to, >> aby robili tento pohyb tak, že to bude v súlade s nimi, že to bude pre nich efektívne, bez bolesti a ľahké. To sú pohybové vzorce, ktoré nie sú pre nás efektívne. >> Uhm. ktoré zad pohľadu z pohľadu akého >> aj energetického, že míňame na neho zbytočne veľa energie. >> OK. Uhm. >> Hej. Proste, že niekto chodí ľadne, >> niekto chodí proste ťažko padne. >> Uhm.
>> Hej. Eh, to isté. Bavíme sa o silou o kondičnom tréningu. >> Uhm. >> Proste ideš urobiť vlahu na chrbte, nejaký jednoručný pr. >> Áno. >> OK. Tak budem to robiť izolovane iba v tom danom segmente alebo budem tam robiť aj nejaký šperalovitý pohyb, keďže ramenný pletenec, guľovitý kĺb a potrebujem, aby sa to kĺzalo to rameno a púzdro. Zároveň opriem sa tam do lopatky alebo neoperiem sa tam do lopatky, pretože kosti udržia oveľa viac ako svaly a čiže akonáhle sa ja opriem do lopatky, dokážem ten pohyb urobiť efektívnejšie. >> A ideál by bolo ešte tam použiť nejakú páku. Čiže keď ležím na chrbte a mám pokrčené kolená pri tom jednonož jednorušnom prese, >> tak môžem použiť to, že zatlačím opozitnú nohu do zeme, čiže vytvorím vlastne páku celé,
>> aby cez celé telo, aby som dokázal zastabilizovať lopatku >> vytiaľniť hore >> a ešte taký detail, kde tam budem mať jazyk. Ak budem mať jazyk na hornom podnebí, >> automaticky zapojím viac bránicu. >> Bránica hlavný stabilizačný orgán. >> Uhm. >> Čiže dokážem efektívnejšie znova vytlačiť. >> Uhm. A keď to dáme ešte do očí, čo budete oči pozerať preč. Ak Mos Feng tvrdil, že každý jeden pohyb by mal byť spojený s pohľadom očí, s pohybom očím. >> Čiže aby som ja s očami >> sleduješ >> sledoval, čo vlastne robím >> a čo robia tie oči následne s mojím telom zvyšným. >> Uhm. >> A nad takýmto vecami si sa asi nezamýšľal. >> No vieš čo, popravde ja akože hej, ale ale
>> hej, ale že pri tom jednoručnom prese alebo to, že keď si cvičil, že si cvičil. Hej. Uhm. >> A toto je to, že pri F kraj metóde, to nie je o tom cvičení, ale o tom učení sa. >> Uhm. >> Tam je dôležitý to číslo jedna by som dal, že učenie sa. >> Uhm. >> Ako to robiť efektívne. >> Uhm. >> A reedukácia tej nervovej sústavy. Reedukácia toho toho naučeného pohybového vzoru. >> Dobre. za za tebou eh alebo všeobecne eh medzi ľuďmi, ktorí vyhľadávajú túto metódu alebo túto praktiku. Eh pravdepodobne nebavíme sa len o športovcoch, ktorí chcú robiť nejaký eh nejaký druh nejaký svoj výkon. Eh eh >> no Fing Cresová metóda
má taký dve základné skupiny priaznivcov. >> Uhm >> prvá je tá, že decká s neurologickými problémami, neur detská mozgová obrna a tak ďalej. Hej, >> hej. že cesto je hlavne známy známa felov metóda v rámci Československa. >> Uhm. >> Ale druhá vec, ktorú si vôbec neuvedomoval, o ktorej veľa ľudia nevedia, že on pracoval aj s vrcholovými športovcami. >> Uhm. >> A čiže s ľuďmi, ktorí chcú zlepšiť ten performance, ten výkon. >> Uhm. >> Či sa bavíme o športovcoch, ale bavíme sa aj veľa o spevákoch, hej, >> o tanečníkochm. Lebo keď niekedy spevákom odíde hlas a to je len z toho, že nevyužívajú to telo tak, ako majú. Nevedia sa nadýchnuť tak, ako majúm,
>> hej? Čiže majú inak stoja. Môž môže tam byť to, že inde orientované chodidlá a tak ďalej, iná práca s očami >> a s takýmito detailami sa tam vlastne pracuje, aby to telo fungovalo efektívne, aby tam našlo vlastne tú ľahkosť. >> Tú ľahkosť. >> Presne tak. Ten pohyb by mal byť ľahký. príjemný, efektívny a bez bolesti, pretože ak je tam už bolesť, tak už ti tá nervová sústava začína hovoriť, že haló haló Martin. >> Uhm. >> Ja ti ten pohyb obmedzím, aby si ty nešiel náhodou do bolesti. >> Uhm. >> To je vlastne prečo ľudí sekne. >> To je ochranný mechanizmus tela. >> Uhm.
>> A my tým, že keď idem pomaly, zober, že napríklad mal by som krčnú chrbticu seknutú, hej? Niekto mi tam príde takýto dokrútený. Ja si ho položím na stôl. >> Uhm. >> Dám ruku na čelo a začnem s ním pomaličky rolovať vlastne čelo. Hej. Idem iba do rozsahu, kde ma to púšťa. >> Uhm. >> Kde to ide ľahko. >> Uhm. >> Kde tam nie je žiadna zabrana. Niekedy je to milimetrový pohyb. >> Uhm. >> Pre tú nervovú sústavu je to také, že vau. Takže on je na mňa jemný. Cítim tam bezpečie to je alfa omega procesu >> a môžem tie svaly, ktoré boli predtým stiahnuté, uvoľniť, pretože už to tam nepotrebujem ochraňovať.
>> Vau. >> A postupne ma to bude púšťať ďalej a ďalej. >> Uhm. >> Hej, lebo ona bude len reagovať tá nervová, vieš. A keď urobím takýto rýchly pohyb, >> tak pre ňu je to proste šok. Ale ja spomalím, tak ona dokáže vnímať, že vau, on je ku mne jemný, on je ku mne dobrý, ja môžem spomaliť a môžem sa tam niečo nové naučiť. >> Môžem to skúmať. >> Môžem to skúmať. Môžem tam mať nové uvedomenie o pohybe. Hej, pretože tie skupinové lekcie sa volajú, že ever movement. >> Uvedomovanie si cez pohyb. >> Uhm. >> A individuálne terapie sa volajú, že funkčné integrácie fi. >> Uhm. mm že vlastne zaintegrujem to už
tým hlavne ako sa tam spomína, že s dotykom mojím vlastným, že mne príde klient, ja s tým pracujem dotykov >> a taktiež tam spomínam ja aj tie a používam tie verbálne >> navádzania, OK? Že čo tam vnímaš, >> čo sa tam pre teba deje. >> Uhm. >> Alebo ako sme už dneska spomenuli tú disociácium, >> väčšina ľudí, keď sú pod chronickým stresom >> uhm >> alebo alebo si zažije nejakou traumou alebo niečím, tak vlastne oni disociujú, čiže odpájajú sa od tela. A my v rámci Feld and Covej metódy, >> akým spôsobom, prepáč, akým spôsobom sa zvyčajne ľudia zvyknú >> disociovať? >> Disociovať, >> že oni oni mi prídu na terapiu, ja sa im ja sa ich spýtam, že že ako čo cítite v tele. >> Uhm. >> Nič.
>> OK. >> Hej. Alebo proste zrazu >> alebo len >> vidíš nejakého človeka, >> ty si s ním a vidíš, že on je duchom inde. >> Uhm. >> Hej. alebo vieš, že mu je ubližované. >> Uhm. >> Že proste, že je v nejakom vzťahu, ktorý je zlý. >> Áno. >> A povie, že to je v poriadku, že proste už už tam už tú bolesť vlastne nevníma. >> Vi, že ty to cítiš aj zaňho to, čo on nevníma, >> hej? No ja sa cítim zaňho, ale vidíš to, že >> že vlastne >> trpí. >> Uhm. >> Ale nepripúšťa si to. >> Ano. Vau. >> Hej. Čiže, čiže vlastne my aj Feldinger som alebo o iných somatických prístupoch, aj cez dýchanie, jógu, eh, ten rolfing a iné prístupy, vlastne robíme to, že znova
>> tých ľudí spájame samých so sebou. znova vnímajú, čo sa tam v tele deje. Znova si uvedomujú už len to, že ako funguje trávenie, hej, že vlastne znak toho, že pre mňa znak toho, že tí ľudia ideme dobrou cestou, že sa dostanú do tej parasympatickej nervoj sústravy, do tej kľudovej, tak to je to, že im začne sa spustiť peristaltika, hej? Že vlastne to trávenie sa spustí, lebo to je ten pocit bezpečia a istoty. >> Áno. >> Sliny v ústach. Začn sa tvoriť sliny v ústach. Áno. >> A ďalšia vec je, začnú mi tam zaspávať. >> Uhm. >> Pretože väčšina ľudí je chronicky unavených, >> Áno. >> A trpia chronickou insomniou, hej, že proste spánkovou depriváciou ako hovado.
>> Takže Takže ty s nimi vlastne začneš pracovať veľmi pomaly. To ich telo, celé to fyzické telo sa z cíti, že ok, tam som v bezpečí. >> Uhm. >> Ja môžem tomu človeku dôverovať. Ja sa tu môžem uvoľniťm. že keď sa dostaneš do parasympatickej nervoj sústavy, to nie je len to, že že ok, že ja sa ukľudním, ale ten sval, ktorý bol v napätí, >> uhm >> sa povolí. >> Uhm. >> A preto my v rámci toho Fing CR sa vlastne potom prechádzame tým body scenom. A čo tam vnímate, že niekedy oni na začiatku povedia, že mal som driekovú chrbticu úplne v lufte, hej, že proste bola predstavenie možno 10 cm nad zemou. >> Uhm. dorobia lekciu po hodine, že vau,
ale ono ten chrbát sa úplne rozplaskol na tej na tej zemi. Uhm. >> Hej, a zrazu tam je výraznejšia lopatka na tej zemi. >> Uhm. >> Postavia sa, že ja mám ja mám pocit, že stojím krivo a pritom oni stoja rovno, pretože ich >> defaultné nastavenie stredu bolo krivé, >> hej? A zrazu ich dostaneš do stredu, oni si myslia, že čo sa tam deje. A vtedy dochádza vlastne k tej adaptácii vracam tej nervoj sústavy a k tomu učeniu nového a potom aby to zaintegrovali do toho pohybu a do toho života. Lebo ty zmeníš aj niečo v tele, vieš? Napríklad začne im pracovať klemba na chodidle. >> Uhm. >> Čiže oni sa cítia bezpečne s tou nohou na zemi. >> Uhm. Čiže ľahšie sa im bude robiť rozhodnutia v živote. >> Áno.
>> A že pre mne sa im bude ľahšie dýchať alebo im lenš len urobíš to, že predstav sa pred tým svetom schovávať, lebo väčšina ľudí je v tej kifóze, hej, že sú takto schovatí. >> Áno. Áno. >> Lebo je to bežný ochranný mechanizmus, keď sme ešte evolučne boli na stromoch, padali sme zo stromu, chceli sme si ochrániť vlastne životne dôležité orgány, hej, tú hlavu a vnútornosti. >> A torzo. Presne. >> A zrazu ich otvoríš. Úplne inak začnú dýchať. Len tým, že pohľad smeruje do zeme, tak sa vypína braničné dýchanie. Dýchame hlavne >> to tuná do hornej časti hrudníka, takzvané to podkľučné dýchanie. Pozeráš pred seba, vlastne zrelaxuje sa celá brušná dutina a vieš sa viac nadýchnuť do bránice. >> Čiže zrazu sa vieš nadýchnuť do toho panmového dna, hej, oblasť pánvmy, čo je
emočné centrum a sa tam začnú diaať veci. >> Uhm. >> A toto mňa fascinuje, vieš? Toto mňa baví, že tam vidíš presne to, že vau, >> toto učím ich vidieť eh veci, ktoré do to vtedy nevideli. >> OK. >> A lebo v tom vrcholovom performance proste, že či už to je šprinter alebo to, že tam už v tom výkone až toľko nenamútiš. Ale čo môžeš namútiť, >> tak to je zlepšiť tú regeneráciu. >> Uhm. >> Zlepšiť to potréningové. >> Uhm. Uhm. Aby oni mali potom väčšiu kapacitu na to, aby urobili lepší tréning. >> Uhm. >> Lebo vieš, väčšina ľudí si myslí, že ja prídem a v tom tréningu im urobím nejaký svätý gráľ im ukážem.
>> Áno. >> A ten svätý gráľ je fakt práve v tom v tej ich regenerácii, v tej kvalite spánku. >> Áno. >> V tej stráve, v tom mentálnom, na psychickom nastavení. >> Uhm. Ale samozrejme, že aj keď vidím, že že proste mám tam teraz eh chalana jedného golfistu, tak s ním budeme proste prechádzať nejakú rotáciu okolo bedra, pozrieme sa tam, ako sa tam môže nadýchnuť do toho a tak ďalej, že budeme si aj tú pohybovú realizáciu >> Áno, >> riešiť, >> ale samozrejme riešime aj iné veci. A keď prídu keď prídu za mnou, tak eh často je to kvôli dýchaniu, že Feldencas je ešte taký, že že nie je nie je až taký známy, ale že dýchanie je tiež ten som sa prístup. Tam uvidia nejaké zmeny
>> a ja vlastne toho Felden Crisa, čo je pre mňa také vlastné, že ja ho zapájam do všetkého. Či už to je silovo konečný tréning, či už to je dýchanie alebo niekde inde. >> Uhm. >> A postupne ich tak dávam okusovať, hej. >> Uhm. A a potom im poposielam aj skupinové lekcie alebo s nimi urobím aj individuálne terapie v rámci Feld and Cisa. Uhm. >> Ale ja potrebujem na začiatku fakt tie maličké kvality, aby začali vnímať. Aspoň máličko, že že vieš, lebo to nemusí byť, že čo robí lopatka alebo čo robí tvoje rebro alebo ako sa cítiš v oblasti pečenia. Ale pre mňa na začiatku stačí aj odpoveď. Cítiš sa príjemne alebo nepríjemne? >> Uhm. Čiže vyslovene úplne tie primitívne
odpoved áno nie. >> OK. Keď sa ma opýtaš tú otázku, tak ja musím upriamiť pozornosť, kde si. >> Presne tak. Upriamiť do seba. >> Ale disociáci ti urobí to, že ja nie som, >> ja sa do seba nepozerám. >> Uhm. Radšej, >> lebo keď sa pozriem do seba, tak to bolí a je to neúnosné. >> Uhm. >> A potrebujem urobiť niečo iné. Ja mám rád biomechaniku. >> Uhm. Máš tu najmohutnejšie svaly, quadriceps eh máš tam eh gluteálne svalstvo, priamy brušný sval a tak ďalej. Aj psoas. Máš tam najmohutnejšie kosti. >> Uhm. >> Máš tu femur panvu. Keď sa pozeráš na stavce, čím si nižšie ku panve, tým sú hrubšie. >> Áno.
>> Čiže biomechanicky sú najviac adaptované na to, aby zvládali najväčšiu záťaž. >> Uhm. Preto aj sa vrátime ku Felkáj metóde. Môše tvrdil, že každý jeden pohyb by mal začínať od pánvy. >> Uhm. >> A tým ako malom ten background z Juda, tak práve si uvedomoval, že ako je dôležité využívať tú pánvu vo svoj potenciál. >> A ďalšiu vec, ktorú vlastne ME hovoril, že každý jeden pohyb by mal byť reverzibilný. Čiže hocikedy máš ten pohyb, tá hocikedy môžeš ten pohyb zastaviť, odísť z toho pohybu a vrátiť sa k nemu, či mal by byť ľahký. Uhm. >> A už len to, že napríklad by si robil nejaký pohyb a zadržíš dych, tak vieš, že ten pohyb >> nerobíš efektívne, lebo ho lebo už sa
telo bráni. Už keď zadržíš dych, už vieš, že telo reaguje na niečo, čo nie je oka. >> OK. Čiže vlastne aj ten dych vlastne pri Falen Cisovej metóde slúži ako merítko toho, že či >> eh >> či to telo sa tam cíti bezpečne v tej danej. >> Pozri sa, ja ti poviem z praxe. Leží mi ten človek na stole. Uhm. >> Keď sa postupne dostane do toho parasympatiku, do toho bezpečia, tak z toho prvotného, že dýchal hlavne do hrudníka, hlavne sa mu pohyboval tuná táto horná časť, vidíš, že sa rozdýcháva aj do celej brušnej dutiny, aj do panvy. >> Uhm. >> Potom si pozeráš, OK, keď sa tam rozdýchal od tej bránice, čo robí tá panva? Či nejako klesne
>> alebo čo sa tam deje? >> Väčšinou tam vidíš aj iná energia proste je z tých ľudí. tvár je iná. >> Uhm. >> Inak ležia. >> Uhm. >> Hej. Inak rozprávajú. Takže to je to, že tam vidíš potom viac a viac. A keď sa vrátime ešte k tomu dýchaniu alebo týmto somatickým veciam, tak to je to, že ty im nemusíš ani povedať, že budeš pracovať na niečom psychickom, ale vždy tam >> pracuješ aj s tým, že sa im niečoho dotkneš. >> Uhm. Niekedy môže byť to, že urobíme s ním nejakú dychovú prax a zrazu on sa dostal do parasympatiku, čiže spomalí a niečo, čo tam bolo uložené, či už v tej panve alebo niečo to môže ísť vonku. Hej, lebo
si zober, že tá žena väčšinou potom zneužití, ona prestane tou pánvou pohybovať, hej, že tam rigidná >> a zrazu tam pracuješ v tej terapii s tou pánvou. Samozrejme, veľmi dotykov. Tam je dôležité, >> keď to tam vidíš, tak povedz," viete čo, idem sa vám teraz jemne dotknúť pánmy. >> Súhlasíte s tým? >> Uhm. >> Áno. A už veľmi pomaličky. Na začiatku iba sa dotkneš a pozorieš, čo sa tam deje, lebo už len ten, >> či to nie je reakcia. >> Už len ten dotyk vie urobiť veľa. >> Uhm. >> A potom pomaličky tam rozpijú, že a povieš OK. Vidíte, ako sa tu viete poh pohnúť do tej panvy, ako sa tu viete rolovať do pravej strany, ako sa viete rolovať do ľavej strany. Uhm. >> Aké to pre vás je? >> Uhm. >> Čo pri tomto cítite?
A takto ich tam sprevádzaš. Hej. Ale že ty nemusíš ani povedaťá vy ste boli zneužitá, toto tu vidím. To >> OK. >> Tam nie je vôbec dôležité, >> pretože toto je to, prečo ja moc nemám rád regresné terapii, že tam dochádza podľa mňa >> k retraumatizácii. >> Retraumatizácii. >> Čiže ja nepotrebujem sa ostať ripať, čo sa stalo v minulosti. Ja to potrebujem. spracovať a fungovať v dnešnom dni. Čiže rozumiem tomu správne, že to telo si eh z oči voči možno nejakej traumatickej veci v minulosti alebo nejakému presvedčeniu hlbšiemu vlastne eh prispôsobilo tie vzorce pohybu tak, že vlastne sú veľmi eh už rigídne, veľmi obmedzené, veľmi neuvoľnené a vlastne eh vďaka tomu
bezpečiu a upriameniu a pozornosti vlastne sa zvyšuje eh to tá tá hybnosť, ktorá eh v ktorej sa človek cíti bezpečne a a dovolí si byť v nej uvoľnený. No dostáš sa do toho parasympatiku to telo vlastne tam samo povolí a keď tam ty ešte ideš tým dotykom, >> že lebo ty vždy, keď urobíš dotyk, tak cielene vlastne dáš pozornosť do toho miesta, kde sa dotkneš. Preto je v rámci fyzioterapie a terapie ten dotyk taký dôležitý. >> Jasné. Sa ti tento rozhovor páči, tak určite sa ti bude páčiť celá nezostrihaná, necenzúrovaná verzia tohto podcastu, ktorú nájdeš tuná.
Časté otázky
Čo je Feldenkraisova metóda?
Je to prístup založený na neuroplasticite mozgu, ktorý cez pomalý, vedomý pohyb učí nervovú sústavu nové, efektívnejšie pohybové vzorce namiesto starých, bolestivých alebo neefektívnych návykov.
Prečo vznikajú chronické zranenia aj u trénovaných športovcov?
Väčšinou preto, že telo si vytvorilo kompenzačný pohybový vzorec, ktorý zabraňuje bolesti, no zároveň je neefektívny a preťažuje iné časti tela. Problém teda nie je len lokálny, ale v celkovej organizácii pohybu.
Čo znamená, že sa človek disociuje od tela?
Ide o psychický a telesný obranný mechanizmus, pri ktorom si človek pod chronickým stresom alebo po traume prestáva uvedomovať telesné pocity a signály, vrátane bolesti alebo napätia.
Ako súvisí dýchanie s emóciami a držaním tela?
Plytké hrudníkové dýchanie súvisí s uzavretým, ochranným držaním tela (napr. kifózou) a obmedzuje prístup k hlbšiemu bránicovému dýchaniu, ktoré je spojené s uvoľnením v oblasti panvy, kde sa podľa somatických prístupov ukladajú aj emócie.
Pre koho je vhodná Feldenkraisova metóda?
Využívajú ju deti s neurologickými problémami, vrcholoví športovci, speváci aj tanečníci, ale aj bežní ľudia, ktorí chcú zlepšiť pohybové návyky, regeneráciu, dýchanie alebo sa znova prepojiť s vlastným telom.
Súvisiace videá
23 minPôst 16/8 z pohľadu neurovedy | BDNF, Amygdala a Strach
Prerušovaný pôst 16/8 podľa nových štúdií oslabuje spojenie medzi amygdalou (poplašným centrom mozgu) a…
2 h 9 minHlbina bezpečia v tvojom duchu: stav, ktorý ti svet nikdy nevezme
Doc. Martin Dojčar vysvetľuje rozdiel medzi výkonom, extázou a enstázou (duchovným ponorením) a prečo západná…
46 min10 chýb v komunikácii so sebou, ktoré ťa potichu sabotujú
Väčšina vnútorného utrpenia nepramení z ťažkého života, ale zo spôsobu, akým so sebou hovoríme. Vlado Rožko…
30 minAk nevieš, ako ďalej, nerob túto chybu. Týchto 30 minút ti vráti kompas
Keď necítiš smer a si vyčerpaný, riešením nie je hľadať nový zmysel života, ale najprv sa zastaviť a…
18 minSkutočný zdroj života je vo vnútri tvojich buniek | Jaroslav Lachký & Metanoya
Mitochondrie sú pôvodne samostatné baktérie, ktoré žijú v našich bunkách a dedíme ich výhradne po matke.…
14 minToto je dôvod, prečo sa cítiš na hovno.
Opakujúce sa negatívne emócie (smútok, úzkosť, melanchólia) nie sú porucha, ale signál, že žiješ neaktuálnu…