Prečo som stále unavený aj keď sa stravujem zdravo? Môže za to minerálny deficit
Chronická únava, brain fog a slabá regenerácia nemusia byť len o strese či disciplíne – veľmi často za nimi stojí minerálny a elektrolytový deficit spôsobený vyčerpanou pôdou a spracovanou stravou. Moderný človek stráca elektrolyty potením, stresom a kofeínom rovnako ako jeho predkovia, ale na rozdiel od nich mu chýba prostredie, ktoré by tieto straty prirodzene doplnilo. Riešením je najprv upraviť stravu (kvalitná soľ, minerálne bohaté jedlá, menej ultra spracovaných potravín) a až následne zvážiť cielenú suplementáciu elektrolytov a minerálov.
Prečo sú minerály dôležitejšie, než sa zdá?
Minerály sú elektrickou infraštruktúrou tela – bez nich nefunguje prenos nervových signálov, kontrakcia svalov ani distribúcia energie v bunkách. Sodík udržuje stabilný prenos signálov v nervovom systéme, draslík reguluje vnútorné napätie buniek, horčík umožňuje telu sa uvoľniť a stopové prvky sú potrebné na to, aby enzýmy vôbec pracovali. Minerály samotné energiu nevytvárajú, ale bez nich sa energia v tele nedokáže vyrobiť ani použiť.
Prečo naši predkovia nepotrebovali suplementy a my áno?
Naši predkovia mali elektrolyty zabudované priamo v živote – v živej pôde, ktorá bola plná mikroorganizmov, hubového micélia a organického hnojenia. Dnešná poľnohospodárska pôda je vyčerpaná hlbokou orbou, monokultúrami a syntetickými NPK hnojivami, ktoré riešia len rast rastliny, nie jej minerálnu hustotu. Výsledkom je, že rastliny rastú rýchlo, ale sú menej výživné než pred desiatkami rokov.
Ako spracovanie potravín znižuje obsah minerálov?
Spracovanie potravín odstraňuje najmä viazané minerály a stopové prvky, pretože tie robia produkty technologicky nepredvídateľné. Pri výrobe bielej múky sa odstráni obal zrna, kde je väčšina minerálov, pri rafinácii cukru zostane len sacharóza bez minerálov pôvodnej rastliny. Priemysel potrebuje konzistentný výzor a chuť produktu, nie biologickú komplexitu, ktorú potrebuje ľudský organizmus.
Koľko elektrolytov reálne stráca moderný človek?
Pri miernom potení stratíme v 1 litri potu približne 800-1200 mg sodíka, 130-300 mg draslíka a 20-40 mg horčíka, a taký liter potu vieme stratiť už za 30-60 minút rýchlej chôdze, tréningu alebo v saune. Na rozdiel od predkov, ktorí tieto straty priebežne vracali cez minerálne bohatú stravu a nerafinovanú soľ, moderný človek sa potí podobne, ale minerály nedopĺňa - navyše k tomu chronický stres a kofeín zvyšujú vylučovanie horčíka a ďalších minerálov.
Stačí piť minerálku na doplnenie elektrolytov?
Nie, bežná minerálna voda má nízke a fixné množstvo minerálov a vysoký obsah hydrogénuhličitanov, ale neriešia stratu draslíka, horčíka a sodíka v potrebnom množstve. Pri záťaži, potení alebo strese strácame gramy sodíka a stovky miligramov ďalších elektrolytov, na doplnenie ktorých by bolo treba vypiť neúmerne veľké množstvo minerálky bez toho, aby sa dosiahli správne pomery.
Ako začať riešiť minerálny deficit v praxi?
Prvý krok nie je suplementácia, ale úprava životosprávy - kvalitná nerafinovaná soľ, minerálne bohaté jedlá (vývary, koreňová zelenina, kvasená zelenina) a obmedzenie ultra spracovaných potravín. Pri fyzickej či mentálnej záťaži je dôležité nepiť len čistú vodu, ale dodať jej minerálny kontext (štipka soli, elektrolyty), pretože inak sa pomery elektrolytov v tele ešte viac rozriedia.
Praktické kroky
- 1Kúp si kvalitnú nerafinovanú soľ a vráť ju do skutočného jedla (nie do čipsov a polotovarov)
- 2Pri potení, tréningu alebo väčšej mentálnej záťaži nepi len čistú vodu - dodaj jej minerálny kontext (štipka soli, elektrolyty)
- 3Zaraď minerálne bohaté jedlá do stravy - domáce vývary, koreňovú zeleninu, kvasenú zeleninu, ryby
- 4Obmedz ultra spracované jedlá s dlhým zoznamom ingrediencií na výnimku, nie základ stravy
- 5Znižuj chronický stres, kde sa to dá - kvalitný spánok, menej kofeínu, pravidelné jedlá
- 6Ak riešiš akútnu stratu elektrolytov pri výkone alebo potení, zváž elektrolytový nápoj (napr. s vyšším obsahom sodíka)
- 7Ak riešiš dlhodobé vyčerpanie, krče alebo zlý spánok, zváž minerálny doplnok s celým spektrom stopových prvkov
Spomenuté v tomto videu
„Minerály netvoria energiu. Minerály umožňujú, aby energia vôbec mohla v tele vzniknúť a nejakým spôsobom sa distribuovať a prúdiť.“
„Suplementy nie sú prvý krok. Prvý krok je prestať svoje problémy zhoršovať.“
„Naši predkovia nepotrebovali suplementovať elektrolyty a minerály. Nie preto, že by boli silnejší, ale preto, že ich systém nebol v permanentnom mínuse.“
„Mojím cieľom je nakopávať proti strachu, neodvahe, prokrastinácii a tukovým bunkám pomocou vedy a úvah z môjho vnútra.“
— Vlado Rožko
- Porovnania potravín z polovice 20. storočia s dneškom ukazujú pri niektorých druhoch zeleniny pokles horčíka, železa či zinku o desiatky percent, spôsobený vyčerpávaním pôdy a rýchlejším rastom plodín.
- Pri miernom potení stratí bežný človek približne v 1 litri potu okolo 800 až 1200 mg sodíka, 130 až 300 mg draslíka a 20 až 40 mg horčíka; pri hodine intenzívneho tréningu ide o 1 až 2 g sodíka a stovky mg draslíka a desiatky mg horčíka.
- Chronický stres výrazne zvyšuje dlhodobé vylučovanie horčíka močom, čo vedie ku kumulatívnemu vyčerpaniu tela.
Slovník pojmov
Odborné a cudzie výrazy, ktoré vo videu zazneli — vysvetlené jednoducho.
- Elektrolyty
- Minerálne látky ako sodík, draslík, horčík a vápnik, ktoré v tele vedú elektrický náboj a umožňujú prácu nervov, svalov a srdca.
- Sodík
- Minerál potrebný na prenos nervových signálov a udržanie správnej hydratácie tela.
- Draslík
- Minerál, ktorý reguluje napätie v bunkách a ovplyvňuje prácu svalov a srdca.
- Horčík
- Minerál dôležitý pre uvoľnenie tela, kvalitný spánok a zvládanie stresu.
- Stopové prvky
- Minerály ako zinok, meď, mangán či selén, ktoré telo potrebuje len v malom množstve, no sú nevyhnutné pre správnu funkciu enzýmov.
- Hubové micélium
- Jemné vlákna húb v pôde, ktoré prepájajú korene rastlín a pomáhajú prenášať medzi nimi živiny.
- NPK hnojivo
- Umelé hnojivo obsahujúce dusík, fosfor a draslík, ktoré podporuje rýchly rast rastlín, ale neobsahuje ostatné dôležité minerály.
- Hydrogénuhličitany
- Zložky niektorých minerálnych vôd, ktoré ovplyvňujú kyslosť tráviaceho traktu, no nedopĺňajú stratený sodík, draslík ani horčík.
Prepis videa32 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment
S veľkou pravdepodobnosťou si v posledných týždňoch alebo mesiacoch narazil na pojem elektrolity. A možno si vravíš, že pravek ľudia predsa nemali elektrolitové prášky. Naše babky nemali suplementy a žili, fungovali, prežili. Tak prečo mi dnes niekto predáva elektrolyty a minerály ako esenciálnu vec, bez ktorej nejde prežiť? Tak táto otázka je plne legitímna, nie je hlúpa, je zdravoskeptická, je inteligentná a sám som sa ju v minulosti veľakrát pýtal. Správna otázka však dnesnie, či sú elektrolity naozaj dôležité, pretože dnes bez najmenších pochybností vieme, že bez elektrolitov a minerálov by sme neboli schopní dýchať. Naše srdce by prestalo byť v skratke prestal by existovať život taký, aký je. Správna otázka znie, že čo sa v dobe zmenilo tak
zásadne, že dnes o mineráloch a elektrolytoch vôbec musíme uvažovať a hovoriť. No a toto video je presne odpoveďou na túto otázku. Chcem totiž hovoriť o téme, ktorá znie banálne, ale v skutočnosti vysvetľuje obrovské množstvo problémov, ktoré dnes považujeme za normálne. Únavu, brainfok či mentálnu hmlu, nervozitu, slabú regeneráciu či kolísanie energie počas dňa. A nie, nie je to len stresom, nie je to len vekom a častokrát to nie je ani disciplínou. Je to niečo oveľa jednoduchšie. Totžto moderná strava a moderný životný štýl systematicky vedú k minerálnemu deficitu a my si to častokrát ani nevšimneme. Väčšina ľudí má pocit, že sa stravujú celkom dobre. Nejedia extrémne nezdravo, nejedia extrémne veľa, majú nejaké bielkoviny, majú nejakú základnú zeleninu, pijú
čistú vodu. No a aj napriek tomu sa mnohí cítime ako keby náš systém bežal na výpary. Nie na plný výkon, vôbec nestabilne, ale len tak nejako. A tu vzniká prvá slepá škvrna. Keď sa v tejto modernej dobe snažíme nejakým spôsobom edukovať o zdravej životospráve, tak veľakrát narazíme na kalórie, makronutrienty či nejaké základné vitamíny sacharidy tuky proteíny možno nejaká vláknina a sem-tam nejaký vitamín C alebo vitamín D. Ale minerály, tie sa v modernej diskusie veľakrát strácajú, pretože minerály nerobia žiaden obrovský vau efekt, ktorý by bolo cítiť okamžite. Nezvyšujú dopamín, nestimulujú nervovú sústavu ako kofeín. Necítiš ich hneď. Avšak a to je sakra dôležité, bez elektrolitov a minerálov nefunguje v tele nič iné. Ľudský
organizmus totiž funguje vďaka elektrickému potenciálu tvojich buniek a minerály sú elektrickou infraštruktúrou tvojho tela. Bez elektrolitov a minerálov tvoje nervy neprenášajú signál tak, ako by mali. Svaly sa nekontrahujú a neuvoľňujú koordinovane. Voda sa do buniek dostane, ale bez elektrolitu sa tam nedostane v optimálnom množstve, o optimálnom rozložení. Takže hydratácia ani zďaleka nie je plne funkčná. A bez elektrolitov a minerálov sa tvoja energia nedokáže vyrábať efektívne. Tak napríklad bez sodíka tvoj nervový systém nedokáže udržať stabilný prenos signálov v nervovom systéme medzi neurónmi. Častokrát sa to prejavuje slabosťou, závratom, podrždenosťou alebo pocitom takého vybitého systému. Bez draslíka naopak bunky nedokážu správne regulovať vnútorné napätie a to sa častokrát prejavuje tým, že svaly sa veľmi rýchlo
unavia a srdce aj nervy reagujú oveľa chaotickejšie nepredvídateľne. Bez horčíka sa telo nedokáže uvoľniť. Zvyšuje sa vnútorné napätie, zhoršuje sa spánok, regenerácia aj celkové zvládanie stresu. A bez rôznych drobných stopových minerálov enzmy jednoducho nepracujú. Energia v tele síce je, ale telo ju nevie premeniť na funkčný výkon, ktorý by si pocítil a mohol použiť pri svojej činnosti. Minerály netvoria energiu. Minerály umožňujú, aby energia vôbec mohla v tele vzniknúť a nejakým spôsobom sa distribuovať a prúdiť. No ale poďme teda na otázku dňa. Ako je možné, že naši predkovia nepotrebovali suplementovať elektrolyty a minerály a my dnes potrebujeme? A táto odpoveď nebude ideologická ani romantická, je technická. Takže naši predkovia desiatky
a stovky rokov dozadu mali elektrolity zabudované priamo v živote. Nie vo forme práškov, ale vo forme prostredia, v ktorom žilia fungovali a o ktoré sa starali. jedli potraviny z pôdy, ktorá bola minerálne živá a nie optimalizovaná na výkonnosť korporátov. A tu sa dostávame k veci, ktorú si veľa ľudí neuvedomuje, pretože to v úvodzovkách nepotrebujú. Pôda kedysi nebola výrobnou linkou, tak ako je dnes. Keby si si do ruky zobral hrsť pôdy spred 100 či 200 rokov, nebola by svetlá, suchá a sypká ako prach. Bola by tmavá, bola by vlhká a mala by vôňu lesa po daždi. Bola by plná života, plná hubového micelia, čo sú jemné hubové vlákna, ako keby
mikrokorienky, ktoré prepájali korene rastlín do jednej veľkej spoločnej siete, vďaka ktorej Zem spolukomunikovala a transportovala živiny vo forme najmä minerálov. Takáto pôda bola zároveň plná baktérií, ktoré rozkladali všetku organickú hmotu a uvoľňovali minerály do formy, ktorú rastlina dokáže prijať k svojmu rastu. Bola takisto plná červov a drobných organizmov, ktoré pôdu prevzdušňovali a neustále miešali jej potrebné vrstvy. Táto pôda fungovala ako komplexný živý ekosystém a dôležité je pochopiť aj prečo. Veďto pôda sa pri dobrých gazdoch prirodzene obnovovala. Polia sa hnojili organickým hnojom. nie syntetikov. Hnoj z hospodárskych zvierat a kvalitný živý
kompost sa vracal do pôdy a vracal tam minerály, mikroorganizmy aj uhlík. Dobytok sa na poliach pásol. To dnes nevidíš. Zvieratá pôdu utláčali, ale zároveň hnojili a oživovali. Ich pohyb, trus a moč boli súčasťou cyklu, ktorý celý ekosystém oživoval. Skúsení gazdovia vedeli, že nie každý rok sa má siať. Niektoré polia sa nechávali odležať. Ako sa vraví, ležali úhorom. zarastali trávou a obnovovali sa a najmä sa dodržiavala jedna veľmi dôležitá vec. Nerobila sa hlboká a agresívna orba, ktorá by rozbila pôvodnu štruktúru. Pôda sa neobracala do pol m do hĺbky a na ruby a vďaka tomu hlboké micélia zostávali neporušené a pôda dokázala komunikovať. Mikrobiálne vrstvy
zostávali tam, kde mali a celý ekosystém bol tak pomalší, ale udržateľný a výživný. A tak rastlina si zo zeme nebrala len dusík, brala si celý balík stopových minerálov, pretože pôda ich dokázala sprístupniť, bola inteligentná. Dnes keď sa pozrieš na veľkú časť poľnohospodárskej pôdy, vidíš okamžite rozdiel. Keď si zoberieš v lete kúsok hliny, tak je svetlá, je suchá a je tvrdá. Keď ju trošku podrbíš v ruke, tak sa rozpadne na jemný prach. Bez akejkoľvek štruktúry, bez vône, bez micely. Tá pôda a potenciál v nej stále je. Len dnes s ňou zaobchádzame oveľa bezohľadnejšie než kedysi. Veľkovýroba sa k nej správa ako keby to bol len nejaký pasívny nosič rastlny. Nieako k živému prostrediu, ktoré musí fungovať,
aby mala rastlina z čoho brať, aby vyrástla silná a výživná. A keď roky z pôdy berieš systematicky a nič jej nevraciaš späť, hlina neodíde, ale odíde jej vnútorný život a jej výživný potenciál. A bez neho už pôda nedokáže minerály viazať, udržať a sprístupniť tak, ako to robila. kedysi, kedy potraviny ešte boli stále výživné. Navyše dnes je veľká časť poľnohospodárstva postavená na obrovskej plošnej uniformite. To znamená, že plodiny sa síce striedajú medzi poliami, no na obrovských plochách sa vždy pestuje len jeden typ plodiny naraz. Bez akejkoľvek prirodzenej pestrosti, bez prepojenia, bez rôznych koreňových systémov v jednom priestore, ktoré by sa vzájomne informovali a vyživovali. A
pôda tak rok čo rok funguje v stále menej komplexnom a v menej živom režime. Hlboká orba rozbíja pôdnu štruktúru, pretrhne micelia, zničí vrstvy živých mikroorganizmov, ktoré potrebujú stabilné prostredie. Organický hnoj sa používa minimálne a tak chýba návrat uhlíka a života späť do pôdy, z ktorej vzniká naša potravina. Rastliny potom rastú síce rýchlo, ale plytko, nie výživne. Majú menej minerálov, sú menej odolné a preto ich potrebujeme geneticky modifikovať. Na moderné hnojenie rieši hlavne tri veci. Dusík, fosfor a dráslík vo forme takzvaného NPK hnojiva. Tieto minerály zabezpečia rast, vinnosť a veľkosť, ale neriešia horčík, zinok, meď, selen, bor a desiatky ďalších
stopových prvkov, ktoré človek potrebuje pre správnu funkciu nervovej sústavy, svalov a enzýmov. Výsledkom je, že plodiny na oko aj vďaka genetickej modifikácii vyzerajú dokonale ako z obrázku, ale ich minerálna hustota každým rokom klesá. Len aby si to vedel predstaviť, tak porovnania potravín z polovice 20. storočia s dneškom ukazujú pri niektorých druhoch zeleniny pokles horčíka železa či zinku o desiatky percent. Nie preto, že by boli horšie, ale preto, že rýchlosť rastu a výnos predbehli schopnosť pôdy sa obnovovať. A tento pokles sa nedeje raz za 50 rokov. Deje sa postupne roku. No a keďže sa to deje postupne a neprichádza to s nejakým hrmobitím, tak človek si to ani nevšimne. Ale čo si to určite všimne je
tvoje telo a aj globálne štatistiky chorobnosti či vnímaného stresu, s ktorým naše telá sa nedokážu popasovať bez dostatočného príjmu elektrolitov a minerálov. Proste to nie je možné, pretože tak ako rastlina, ktorá nemá dostatok týchto živín, nie je schopná stabilne stať a odolať všetkým škodcom, tak to nedokáže ani ľudská bytosť. No a ďalší zásadný faktor, ktorý nás minerálne kastruje, je moderná spracovaná strava. A tu sa tieto dve veci spájajú. Jedna vec je totiž, že rastliny vyrastajú z pôdy chudobnejšej na minerály než kedysi. Áno. A druhá vec je, že aj to málo, čo v nich ešte rastie, zo stravy často odstránime spracovaním. Čiže nejde len o jeden problém, ale ide o dva problémy, ktoré sa nieže sčítavajú, ale násobia. To, čo
sa z moderných potravín stráca, sú najmä viazané minerály a stopové prvky. horčík draslík zinok meď mangán selen a mnoho ďalších. A to nie preto, že by tieto stopové prvky boli nejakým spôsobom zlé, ale preto, že sú prirodzene naviazané na štruktúru potraviny, ktorá pri spracovaní štandardne mizne. Aby si si to vedel predstaviť, tak napríklad pri výrobe bielej múky sa odstráni obal zrna a práve tam sa nachádza väčšina minerálov, ktoré pomáhajú s lepším využitím všetkej energie v tom zrne. Pri rafinácii cukru sa oddelí všetko okrem sacharózy, čo je vlastne cukor a zostane len energia, ale nie minerály, ktoré sa kedysi nachádzali v pôvodnej rastline, ako je napríklad cukrová repa. No a v modernej strave tieto minerály nie sú problém kvôli
chuti, sú problém pre technológiu. Minerály robia potraviny biologicky výrazne bohatšími a odolnejšími, ale technologicky nepredvídateľnými. Napríklad železo a meď urýchľuje oxidáciu tukov. Horčík a vápnik menia textúru a štruktúru a správanie potraviny v čase. Stopové prvky naopak zvyšujú variabilitu chuti a farby. Všetky tieto vlastnosti týchto stopových prvkov a minerálov sú preteľom výhodou, ale pre výrobné linky, ktoré tieto potraviny spracovajú, je to veľký problém. Priemysel totiž potrebuje, aby produkt vyzeral rovnako dnes, o mesiac aj o pol roka a častokrát aj v dlhšej dobe. Biologická komplexita prírody to neumožňuje. Naopak komplikuje celú výrobnú štandardizáciu. Priemysel totiž
chce a potrebuje predvídateľnosť, nie biologickú komplexitu, ktorú potrebuje ľudský organizmus pre vyživenosť. A nie je to preto, že by nám chceli veľké korporatív nejak vedome ublížiť, ale preto, že cieľom systému nie je fyziologická rovnováha človeka, ale konzistentný predaj a výnus. No a navyše okrem pôdy a spôsobu spracovania potravín sa zmenilo aj všetko ostatné. Máme výrazne viac chronického stresu, vzťahového stresu, viac nejasnosti v živote, pretože máme veľmi veľa možností a vieme o celom svete vďaka internetu. Konzumujeme viac kofeínu, energeťakov a podobných stimulantov, ktoré vyčerpávajú našu nervovú sústavu a častokrát veľa trénujeme a veľa sa potíme. A to nie je pocit, to sú reálne merateľné straty elektrolitov. Keď sa na to pozrieme prakticky, tak bežný moderný človek aj
bez nejakého väčšieho chronického stresu pri miernom potení stratí približne v 1 litri okolo 800 až 1200 mg sodíka, 130 až 300 mg draslíka a 20 až 40 mg horčíka. A tento liter pot vieme stratiť za 30 až 60 minút rýchlej chôdze v teple počas tréningu alebo práce na záhrade či pobytu v saune. Napri také hodinke intenzívnejšieho tréningu v posilke stratíme minimálne 1 až 2 g sodíka, stovky mg drastlíka a desiatky mgam horčíka. No a keď si to porovná s človekom, ktorý pracoval fyzicky na poli pred stovkami rokom, tak potil sa podobne, ako sa potíme dnes, ale minerály priebežne vracal späť. prakticky takmer na každom jednom kroku. Takýto človek jedol jedlo z minerálne bohatej pôdy. Pil vodu s prirodzeným
obsahom minerálov, nemal chladničku a preto všetky netrvanlivé potraviny skladoval v obrovských množstvách nerafinovanej soli, ktorú tým pádom aj konzumoval vo vyšších množstvách bez nejakých väčších zdravotných ťažkostí. Soľ nebola nepriateľ, bola súčasťou jedla a životosprávy. No a keď si zoberieme moderného človeka, tak potí sa niekde za počítačom alebo pri tréningu, pije čistú vodu, soľ obmedzuje preto, lebo sa hovorí, že nesolíde zdravé a častokrát ide bez nejakého výraznejšieho doplnenia týchto elektrolytov. Možno tak niekde vo forme minerálky alebo nejakého nejakých nasolených hranoliek. A keď k tomu pridáme chronický stres, tak ten napríklad výrazne výrazne zvyšuje vylučovanie horčíka močom. A to nie je tak, že by zo dňa na deň sa vylučovalo o
20% viac než včera, ale deje sa to takým spôsobom, že telo je vďaka chronickému stresu dlhodobo nastavené na vyšší únik. Každý deň trochu a bez výkyvu a bez varovania. Nie naraz, ale je to konštantný odtok. No a kofeín robí to isté. nie dramaticky, ale každý jeden deň kumulatívne dochádza k vyčerpaniu tela. Výsledkom je, že moderný človek stráca viac elektrolitov denne, než jeho prostredie dokáže prirodzene vrátiť do jeho tela späť. A nedeje sa to nárazovo, ale deje sa to systematicky. A to je rozdiel medzi chronickým vyčerpaním a akoukoľvek rovnováhou, o ktorú my sa snažíme v našich životoch. Preto naši predkovia nepotrebovali suplementovať elektrolyty a minerály. Nie preto, že by
boli silnejší, ale preto, že ich systém nebol v permanentnom mínuse. Oni pracovali pre prospech prostredie a prostredie tým pádom pracovalo v ich prospech. No a naše moderné prostredie a systém, v ktorom žijeme, funguje alebo pracuje proti tejto rovnováhe. Tak preto minimálne zváženie suplementácie v dnešnej modernej dobe je na mieste, aby sme boli schopní vykompenzovať nedostatky modernej životosprávy. No a keď s týmto dlhodobým vyčerpaním chceme niečo urobiť, tak dokážeme začať aj bez suplementov. Veďto vždy zmeniť nejakým spôsobom eh vo svojej životospráve to, čo dokážeme zmeniť skôr než začneme suplementovať, je veľmi dôležitá vec. Čiže suplementy nie sú prvý krok. Prvý krok je prestať svoje problémy zhoršovať. V prvom rade kúpiť si
kvalitnú soľ, ktorá nie je biela a rafinovaná a vrátiť ju do reálneho jedla. Nie vo forme čipsov alebo polotovarov, ale vo forme domácich jedál, vývarov, mäsa, zeleniny. Keď sa hýbeš a potíš alebo trénuješ, tak nesolíť je častokrát oveľa horšia verzia než presoľovať jedla, pretože soľou a so sodíkom naše telo v drvie väčšine prípadov dokáže veľmi dobre narábať a to sa nedá povedať o cukre. Ďalšia veľmi dôležitá vec je pri záťaži, či už mentálnej alebo fyzickej, nepiť iba čistú kohútikovú vodu. Veďto pri potení, tréningu alebo horúčave alebo veľkej mentálnej záťaži má telo výrazne vyššie nároky nielen na vodu, ale aj na elektrolyty. Ak vtedy piješ len čistú vodu, tak pomery elektrolitou si paradoxne môžeš ešte viac rozriediť a
stratíš tak výkon, stratíš tak energiu a náladu. A v týchto situáciách by mala mať voda vždy nejaký minerálny kontext, teda aspoň štipku soli alebo trošku nejakých elektrolitov, nech premeníš túto čistú vodu na aspoň trošku mineralizovanú. V týchto situáciách by voda mala mať vždy minerálny kontext. Preto sa postaraj o to, aby si nepil čistú vodu, ale aby si tam dal aspoň štipku soli alebo elektrolitu alebo nech je to aspoň minerálna voda. Pokoj a bez záťaže samozrejme voda čistá je úplne v poriadku za predpokladu, že tých elektrolitov a minerálov máš vo svojej životospráve dostatok. Treba brať ultra spracované jedlo ako výnimku, nie základ svojej životosprávy. Čím dlhší zoznam ingrediencií, tým nižšia minerálna hustota. čipsy, snäy, chrumky, sladké vody, polotovary. Prakticky väčšina produktov, ktoré sú mimo sekcie
chladených výrobkov a sekcie s ovocím a zeleninou vo veľkých nákupných obchodoch spadajú do tejto kategórie. Ďalšia vec, ktorá dokáže obrovsky pomôcť, je keď zaradíš minerálne bohaté jedlá do svojej životospravy, ako sú napríklad vývary, kvalitné domáce vývary zo zeleniny, z mäsa, z kosti, koreňová zelenina, ryby, kapusta, kvasená zelenina, jedlá, ktoré sa jedli dlho predtým, než začali existovať etikety. Stačí pár dní čisto na takejto strave a spracované výskopalatabilné jedlá ťa už nebudú tak veľmi lákať na nejakú temnú cestu životosprávy. No a čo dokážeš ešte urobiť, je znížiť zbytočný stres tam, kde sa to aspoň dá. Nie všetok stres zo života potrebuješ a vieš odstrániť, ale vieš odstrániť aspoň niektoré chronické
drobnosti. Postaraj sa o to, aby si kvalitne spal a nepozeral seriály dlho do noci. Nepreskakuj jedla, ak nejdeš do prerušovaného pôstu, ale najed sa dva, trikrát denne počas dňa a snaž sa neprekofeínovávať sa, aby si sa udržal ako zombík nažive, keď už si mal dávno oddychovať a čerpať energiu zo spánku alebo z oddychu. A ak je v tvojom živote priveľa stresu a napätia, tak dole v popise pod videom nájdeš odkaz na sedemdňový stres reset, ktorý sme dali dokopy s naším tímom, vďaka čomu po siedm dňoch budeš schopný výrazne efektívnejšie a lepšie zvládať stres vo svojom živote, pretože ho rozpoznáš, ako s ním robiť vo svojom tele a vo svojej mysli. Tieto kroky samé o sebe častokrát urobia citeľný rozdiel, ale s veľkou pravdepodobnosťou. Ak nežiješ svoj život na gazdovstve, kde sa staráš o svoju
vlastnú hlinu rozumne, kde sa nestaráš o svoju vlastnú faunu aj flóru, tak elektrolitovo sa veľmi veľmi ťažko zasaturuješ. No a preto sa veľa ľudí pýta, že či nestačí piť minerálku a odpoveď znie, že vo väčšine prípadov to nie je dostatočné. A dôvod je jednoduchý. totižto bežná minerálna voda častokrát je tá drahšia, má nízke a fixné množstvá minerálov a má častokrát vysoký obsah hydrogénuhličitanov, ktoré síce majú vplyv nejaký na aciditu eh trveceho traktu a celého tela, avšak neriešia stratu draslíka, horčíka a sodíka. Naopak, častokrát sa píšia nízkym obsahom týchto zložiek, pretože tento naratív je medzi ľuďmi populárny. totiž pri potení, tréningu, strese alebo horúčave strácaš doslova gramy sodíka a
stovky mgov ďalších elektrolitov. To znamená, že z minerálky by si musel vypiť veľké množstvo litrov a ešte stále by si nedosiahol správne pomery a dostatok elektrolitov na to, aby si sa zasaturoval, čo sa týka elektrolitov a minerálov. No a navyše minerálna voda dodá nejaké elektrolity, ale nie vtedy, keď ich telo najviac potrebuje a nie v množstve, ktoré pri záťaži reálne strácaš. A práve to je v tomto modernom živote, kedy chceme podávať nejaké výkony kľúčové. A presne z toho dôvodu dnes dávajú zmysel elektrolitové či minerálne doplnky výživy. No a práve tu sa dostávame k suplementom, ktoré to dokážu výrazne pomôcť. Celá táto teória mi začala dávať skutočný zmysel až vtedy, keď som ju začal skutočne testovať na svojom vlastnom živote. Skúšal som rôzne pomery sodíka,
draslíka, horčíka, rôzne časy počas dňa, rôzne typy záťaže a kombinácie s týmito elektrolitmi či minerálmi. A veľmi rýchlo som zistil jednu vec. Nie každý minerál sa hodí na všetko a nie každá forma funguje v rovnakom momente. A práve na základe týchto experimentov vo väčšom merítku vznikol náš prvý elektrolitový nápoj hydrofioel. Keď ho ľudia začali používať, tak veľmi rýchlo sa nám začali hlásiť s vďačnými recenziami. Ľudia nám začali hlásiť, že po mnohých rokoch konečne cítia stabilnejšiu energiu počas dňa, menej bolesti hlavy, menej krčov, lepšiu toleranciu tepla, lepšie sústredenie a menej výkyvov a energetických prepadov. Hydrofiel je nástroj na hydratáciu a akútne doplnenie elektrolitov. má vyšší obsah sodíka, pretože rieši prípady, kedy sa človek veľa potí, kedy veľa
trénuje, kedy je v teplejšom prostredí alebo kedy potrebuje podávať veľké mentálne či fyzické výkony počas dňa. Ľudia ho najčastejšie používajú a takisto aj ja na rannú hydratáciu hneď po prebudení, celoročne pri pohybe, pri práci a kedykoľvek, keď sa odo mňa požaduje mentálna alebo fyzická záťaž. Dokonca mám to nachystané aj tuná. Časom sa však ukázalo, že veľa ľudí nemá problém len s tým, že koľko elektrilitov tratia popri potení, pri fyzickom výkone a tak ďalej, ale mnoho ľudí má problém aj s dlhodobým vyčerpaním minerálnych zásob a stopových prvkov. A práve preto vznikol druhý doplnok Mineral Fuel, čo je naša aktuálna novinka. Mineral Fuel má výrazne nižší obsah sodíka než Hydrofuel. Má celé spektrum všetkých stopových prvkov a všetky minerály a
stopové prvky sú vo formách, ktoré sa dajú veľmi dobre dlhodobo strebávať. Toto nie je výkonový nápoj, ale je to základná minerálna výživa. Ja osobne minerál fiol používam najčastejšie v poobedňajších alebo večerných hodinách alebo v regeneračné dni alebo vtedy, keď mám väčšie množstvo krčov alebo keď mám nejaké dlhšie obdobie, ktoré obsahuje veľké množstvo napätia, či už čo sa týka vzťahov, podnikania, riadenia môjho tímu a tak ďalej, alebo keď sa jednoducho cítim byť veľmi vyčerpaný. V každom prípade mineral Fuel slúži ako dlhodobý základ pre všetko ostatné, čo suplementuješ vo svojom živote. A chápem, že tým pádom vzniká otázka, že potrebujem teda elektrolity alebo minerály alebo obidve? Odpoveď nie, nie, nepotrebuješ obidve. V prípade, že sa veľa hýbeš, potíš, pracuješ hlavou a
riešiš výkon, tak začni hydrofiolom. A keď cítiš dlhodobé vyčerpanie, napätie, zlý spánok alebo krče, tak začni mineral fuelom. A keď chceš riešiť oboje, akútnu stratu aj tvorbu dlhodobej zásoby, tak kombinácia dáva väčší zmysel. Hydrofuel rieši okamžitú potrebu. Mineral Fuel rieši dlhodobú rovnováhu. Všetky naše doplnky v Neohacku sú bez pridaného cukru, bez pridaných plniacich či objemových činnidiel, bez umelých sladidiel či farbiev a dosladzované sú len prirodzene a to tak, že ich užívanie dokonca nenarušuje prerušovaný pôst, čo sú kľúčové parametre, ktorým sa naša značka líši od lacnejších produktov na trhu, ktoré bývajú preplnené práve týmto balastom. Na kvalitu a výrobný proces týchto doplnkov osobne dozerám a sám ich
na dennodennej báze užívam. Rovnako ako už vyše 10 000 domácností na Slovensku a v Česku, ktoré u nás nakupujú pravidelne, čo je úplná bomba a veľmi si to vážim. Ak by si chcel naše minerálne zmesy vyskúšať ešte dnes, tak utekaj na stránku neohack.sk a zažiť ten rozdiel na vlastnej koži. Otázka teda nikdy nebola o tom, či minerály a elektrolity potrebujeme. Len sme v tejto modernej uponáhľanej dobe zabudli ustúpiť na chvíľku. od neustáleho zhonu, aby sme si všimli, že zrazu žijeme v systéme a v dobe, ktorí zabudli na základy našej fyziológie, ktoré do veľkej miery sú závislé od kvality našej pôdy a našej stravy. A buď sa budeme sťažovať na neustále hľadať viníka, kdesi vonku,
alebo prijmeme veci také, aké sú a preberieme zodpovednosť za vlastný život, za vlastné tempo a za svoju vlastnú energiu. A keďže si už došiel do tohto bodu videa, tak nepochybujem o tom, že vieš, čo máš robiť. Volám sa Vlado Rožko a mojím cieľom je nakopávať ri strachu, neodváhe, prokrastinácii a tukovým bunkám pomocou vedy a úvah z môjho vnútra. Preto, ak s mojím cieľom súzneš, prihlás sa na odber tohto kanála a vidíme sa pri ďalšom videu. Eh
Časté otázky
Prečo cítim únavu aj keď sa stravujem zdravo?
Aj pri zdanlivo dobrej strave môže chýbať minerálna hustota, pretože moderná pôda je vyčerpaná a spracovanie potravín odstraňuje väčšinu viazaných minerálov. Únava, brain fog a kolísanie energie počas dňa tak môžu byť dôsledkom minerálneho deficitu, nie len stresu alebo veku.
Stačí na doplnenie minerálov piť minerálnu vodu?
Vo väčšine prípadov nie, pretože minerálna voda má nízke a fixné množstvo elektrolytov a vysoký obsah hydrogénuhličitanov, ktoré neriešia reálnu stratu sodíka, draslíka a horčíka pri potení či strese.
Aký je rozdiel medzi elektrolytmi a minerálmi z hľadiska suplementácie?
Elektrolyty (najmä sodík) riešia akútnu stratu pri potení, tréningu alebo záťaži, zatiaľ čo minerály a stopové prvky riešia dlhodobé vyčerpanie zásob, krče, zlý spánok alebo chronické napätie.
Prečo dnešné potraviny obsahujú menej minerálov než pred sto rokmi?
Moderné poľnohospodárstvo používa syntetické NPK hnojivá, ktoré riešia len rast, výnos a veľkosť plodín, ale neobnovujú stopové prvky ako horčík, zinok, meď či selén, ktoré si pôda kedysi vytvárala prirodzene cez organické hnojenie a mikrobiálny život.
Je soľ v strave škodlivá?
Nie, pri fyzickej aktivite a potení je nedostatočný príjem soli často väčší problém než jej nadmerná konzumácia, pretože telo dokáže so sodíkom vo väčšine prípadov dobre narábať.
Súvisiace videá
23 minPôst 16/8 z pohľadu neurovedy | BDNF, Amygdala a Strach
Prerušovaný pôst 16/8 podľa nových štúdií oslabuje spojenie medzi amygdalou (poplašným centrom mozgu) a…
29 minToto robím aj keď sa mi nechce | 12 Štandardov plných Energie
Motivácia je nespoľahlivá, pretože kolíše podľa nálady a únavy. Riešením sú štandardy — vopred stanovené…
18 minSkutočný zdroj života je vo vnútri tvojich buniek | Jaroslav Lachký & Metanoya
Mitochondrie sú pôvodne samostatné baktérie, ktoré žijú v našich bunkách a dedíme ich výhradne po matke.…
1 h 44 minZdravé telo bez fitka: princípy výživného pohybu | Marián Černý - Pohybovec & Metanoya
Marián Černý (Pohybovec) vysvetľuje, že pohyb treba vnímať ako výživu – telo potrebuje komplexnú a rôznorodú…
48 minBez tohto sa nikdy nezmeníš.
Skutočnou prekážkou osobnej zmeny nie je mindset ani okolnosti, ale kapacita nervového systému – schopnosť…
1 h 27 minZáklady zdravého dýchania a pohybu - Kvantová Biomechanika s Andrejom Cícerom
Video ukazuje prakticky techniky kvantovej biomechaniky – miofasciálne uvoľňovanie (MFR) pomocou loptičiek a…