Kedy a koľko vitamínu D treba užívať?

V skratke

Vitamín D sa v tele správa ako hormón, nie klasický vitamín – receptor preň má takmer každá bunka vrátane imunitných. Na Slovensku si ho koža nevyrobí od konca októbra do začiatku marca, a to ani v najslnečnejší deň, takže v tomto období je vhodné suplementovať 1000 až 2000 IU vitamínu D3 denne, ideálne k jedlu s tukom a spolu s horčíkom, zinkom a vitamínom K2. Z jedla sa zimná dávka prakticky nedá pokryť. Kapsula nahrádza len tvorbu vitamínu D, ostatné účinky slnka na telo nenahradí nič.

Kľúčové momenty

Prečo je vitamín D v skutočnosti hormón?

Vitamín D nie je len vitamín, ale látka, ktorú si telo premieňa na aktívny hormón kalcitriol, ktorý sa viaže na receptor takmer v každej bunke a ovplyvňuje činnosť vyše 200 génov. Preto sa jeho nedostatok neprejaví na jednom mieste, ale naraz na kostiach, svaloch, imunite i koži. Práve táto vlastnosť ho odlišuje od ostatných vitamínov, ktoré majú obvykle jednu konkrétnu úlohu.

Prečo si na Slovensku od jesene do zimy vitamín D z kože nevyrobíš?

Na zemepisnej šírke Slovenska dopadá slnečné UVB žiarenie od konca októbra do začiatku marca pod príliš plochým uhlom, takže ho ozónová vrstva pohltí skôr, než sa dostane k pokožke. Koža v tomto období nevyrobí vitamín D ani pri celodennom pobyte vonku bez oblečenia. Zásoba z leta sa postupne míňa (polčas asi tri týždne) a najnižšie hladiny v populácii bývajú vo februári a marci.

Ako presne vitamín D pomáha imunite?

Biele krvinky si pri kontakte s baktériou alebo vírusom samy aktivujú vitamín D na kalcitriol a vyrobia si z neho katelicidín, bielkovinu, ktorá naruší obal patogénu – bez dostatočnej zásoby v krvi to nedokážu, nech je výživa inak akokoľvek dobrá. Okrem útočnej funkcie vitamín D zároveň tlmí prehnanú reakciu imunity, takže znižuje riziko autoimunitných ochorení. Štúdie potvrdili nižšie riziko infekcií dýchacích ciest, pričom fungovala len denná, nie nárazová dávka.

S čím musí vitamín D v tele spolupracovať, aby fungoval?

Vitamín D potrebuje horčík na aktiváciu v pečeni a obličkách, zinok na správnu funkciu svojho receptora na DNA, vitamín K2 na to, aby sa vstrebaný vápnik uložil do kostí a nie do ciev, a tuk v jedle na vstrebanie z čreva. Práve rozdiely v hladine horčíka, K2, zinku a množstve tuku pri jedle vysvetľujú, prečo môžu mať dvaja ľudia s rovnakou kapsulou úplne odlišnú hladinu vitamínu D v krvi.

Koľko vitamínu D treba a dá sa získať z jedla?

Odporúčaná denná dávka pre dospelého je 600 IU, v praxi sa však väčšina ľudí v zime pohybuje v rozpätí 1000 až 2000 IU denne, s bezpečnou hornou hranicou 4000 IU. Z jedla sa táto dávka reálne nedá získať – bežná strava dodá len okolo 150 IU denne, jedinou výnimkou je olej z treščej pečene, ktorý má ale riziko prekročenia vitamínu A. Preto je tučná ryba dobrým doplnkom stravy, ale zimnú dávku nahradí len kapsula s vitamínom D3 (cholekalciferol).

Môže kapsula vitamínu D úplne nahradiť slnko?

Nie, kapsula nahrádza len samotnú tvorbu vitamínu D, ale nie ostatné účinky slnečného svetla na telo. Slnko navyše uvoľňuje oxid dusnatý, ktorý znižuje krvný tlak, spúšťa tvorbu beta-endorfínu a cez oči nastavuje vnútorné hodiny a hladinu serotonínu. Dlhodobé vyhýbanie sa slnku je podľa švédskej 20-ročnej štúdie spojené s vyššou úmrtnosťou, najmä na srdcovo-cievne ochorenia.

Praktické kroky

  1. 1Užívaj vitamín D3 (cholekalciferol) denne, nie nárazovo raz za týždeň či mesiac – pravidelnosť je kľúčová pre fungovanie v štúdiách.
  2. 2Berieš ho k najväčšiemu jedlu dňa, ktoré obsahuje tuk (olivový olej, vajcia, ryba, orechy, mäso), nie ráno na lačno s vodou.
  3. 3Kombinuj ho s horčíkom, zinkom a vitamínom K2, ktoré sú potrebné na jeho aktiváciu a správne využitie v tele.
  4. 4Na krvný test čakaj minimálne 2-3 mesiace pravidelného užívania, skôr nemá zmysel merať zmenu.
  5. 5Od októbra do marca suplementuj 1000-2000 IU denne, od apríla do septembra môžeš dávku znížiť alebo vynechať, ak sa dostatočne pohybuješ vonku na slnku.
  6. 6Pri liekoch na cholesterol, chudnutie, kortikosteroidoch alebo ochoreniach obličiek konzultuj dávkovanie s lekárom.
Prepis videa28 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment

Predstav si bielu krvinku, ktorá práve v tvojom tele narazila na baktériu. [hudba] Prvé, čo urobí, nie je útok. Najprv si zapne svoj vlastný enzým a z toho, čo má momentálne v krvi k dispozícii, si vyrobí potrebný hormón. A ten hormón je to, čomu hovoríme vitamín [hudba] D. A ak ho v krvi nemá z čoho vyrobiť, tak tú útočnú baktériu síce spozná, ale nemá čím na ňu udrieť. Nemá ako ísť do protiútoku. Toto zistili veci z kalifornskej univerzity a od tohto ich pokusu sa na vitamín D pozeráme úplne ináč, než na všetky ostatné vitamíny. A je tu ešte jedna vec. Vitamín D pravdepodobne poznáš a pravdepodobne vie, že súvisí so slnkom, s imunitou a možno ho už aj berieš. No čo veľa ľudí nevie, je mechanizmus, akým vitamín D účinkuje na naše telo. Preto ti v dnešnom videu poviem všetko, čo o ňom naozaj potrebuješ vedieť. Čo v tebe

vitamín D naozaj robí? Prečo si ho od konca októbra nevyrobíš ani v ten najjasnejší a najsilnečnejší deň? Koľko ho potrebuješ a či vôbec máš šancu zjesť ho z jedla? Prečo dvaja ľudia s tou istou kapsulou môžu mať v krvi úplne odlišné množstvo vitamínu D? A kde má miesto suplementácia vitamínu D zo slnka a kde z kapsuly? A garantujem ti, že niektoré z týchto vecí ťa prekvapia, aj keď o vitamíne D čítaš už roky. Vitamín D je v skutočnosti hormón. Vitamín D, ktorý si pomocou slnka vytvoríš v koži a vitamín D, ktorý si vytvoríš v kapsule, je sám o sebe neaktívny. Tvoja pečeň ho najprv potrebuje premeniť na zásobnú formu, ktorá sa volá 25 hydroxy vitamín D. Práve tu ti zmerajú v krvi a práve tá hovorí o tom, koľko vitamínu D máš v tele k dispozícii. Obličky a ako sme videli vo úvode, aj mnohé iné bunky z

nej potom vyrábajú aktívnu formu kalcitriol. Kalcitriol je hormón v pravom slova zmysle. vstúpi do bunky, naviaže sa na svoj receptor a spolu s ním sa posadí priamo na DNA, kde zapne alebo tlmí konkrétne gény. Tento receptor má takmer každá jedna bunka v tvojom tele. Od kostí cez svaly, črevo, mozog až po biele krvinky. Keď veci z Oxfordu zmapovali, kam všade sa receptor vitamínu D na ľudský DNA viaže, našli vyše 2000 miest a vyše 200 génov, ktorých činnosť sa jeho prítomnosťou mení. No a práve to je dôvod, prečo sa nedostatok vitamínu D neprejavil len na jednom mieste, ale na mnohých miestach naraz. A zároveň je to dôvod, prečo sa oplatí mu rozumieť ináč, než ako vitamínu, ktorý niečo dopĺňa. Ako koža vyrába vitamín D. V koži máš látku odvodenú od cholesterolu, takzvaný 7

dehydrocholesterol. Keď na ňu dopadne ultrafialové žiarenie typu B, teda krátkovoľná zložka slnečného svetla, jej molekula sa rozlomí, teplom kože sa preskúi a vznikne vitamín D, ktorý prejde do krvi. Michael Holick z bostonskej univerzity, ktorý tento proces skúma viac než 50 rokov, zmeral, že keď si v lete napoludnie odhalíš celé telo a koža jemne naberie farbu alebo sčervená, vyrobí sa v nej 10 až 20 000 medzinárodných jednotiek vitamínu D. Bežná kapsula vitamínu D má týchto jednotiek 1000 až 2000. Koža však na rozdiel od suplementu má svoju vlastnú poistku. Keď vyrobí priveľa vitamínu D, tak ďalšie žiarenie príbytok rozloží na neúčinné látky, takže sa zo slnka vitamínom D predavkovať nedá. Avšak do tejto výroby vitamínu D medzi slnkom a

kožou vstupuje viac vecí, než si väčšina ľudí uvedomuje. Ultrafialové žiarenie typu B zastaví komplet celé, takže cez okno kancelárie ani v aute nemáš šancu vyrobiť žiaden vitamín D. A to aj napriek tomu, že ti slnko svieti priamo do tvare cez sklo. Alebo napríklad opaľovací krém s faktorom 30 zníži tvorbu o viac než 95%. Tmavšia pleť potrebuje na rovnaké množstvo niekoľkonásobne dlhší čas. S vekom obsah 7 dehydrocholesterolu v koži klesá. Tým vedou okolo holíka porovnávali kožu mladých a starších ľudí a koža sedemdatnika vyrobila menej než polovicu toho, čo koža 20ročného človeka. Keď výskumníci vystavili štíhly a obezných ľudí rovnakej dávke žiarenia, obezní mali v krvi o 57% menej vitamínu D, hoci

koža ho vyrobila rovnako. Preto mávajú nízke hladiny aj ľudia, ktorí boli celé leto vonku. Od októbra koža vitamín D nevyrobí. Ultrafialové žiarenie typu B prejde atmosférou len vtedy, keď slnko svieti z dostatočnej výšky nad obzorom. Čím je nižšie, tým dlhšou vrstvou vzduchu musí jeho svetlo prejsť a tým viac tieto zložky ozónová vrstva pohltí. Napríklad naša Bratislava aj Košice ležia na 48. stupni severnej šírky. Veci z Holíkovho tímu merali, čo sa v koži deje v rôznych mesiacoch na rôznych zemepisných šírkach. Napríklad v Bostone, ktorý je južnejší než my, koža nevyrobiala od novembra do februára nič. V kanadskom Edmontone, ktorý je severnejšie, nič od októbra až do marca. No a naše Slovensko a Česko leží zhruba

medzi nimi, takže od konca októbra do začiatku marca u nás slnko svieti pod takým uhlom, pod ktorým koža nedokáže vyrobiť ani mikrogram vitamínu D3. Môžeš byť celý deň vonku na slnku bez bundy, bez okuliarov a nevyrobíš nič. Vedci, ktorí to skúmali, to nazvali zima vitamínu D a zásoba z leta sa začína míňať. Zásobná forma v krvi má polčas asi tri týždne. Telo si ju síce dopĺňa z tukových zásob, ale bez prítoku hladina od októbra. Každý jeden týždeň klesá a najnižšie býva vo februári a v marci. Veci z írskeho korku zhrnuli merania od takmer 56 000 € panov. 40% malo hladinu pod hranicou, pod ktorou už telo vitamín D nemá v dostatočnej rezerve a 13% malo vyslovený nedostatok. V zimných

mesiacoch mal vyslovený nedostatok každý šiesty človek a v lete každý 12. Z toho vyplýva jedna praktická vec. S dopĺňaním sa oplatí začať v októbri, keď je zásoba ešte plná, nie v januári, kedy je už treba dobiehať. Vitamín D a imunita. Vráťme sa k bielej krvinky z úvodu, lebo ten pokus stojí za to poznať celý. Tým Róberta Modlina z kalifornskej univerzity v Los Angeles vzal makrofágy [hudba] biele krvinky, ktoré sa ako prvé stretávajú s baktériami a nechal ich rozpoznať tuberkulózny bacil. Bunka po tomto kontakte urobila dve veci. zapla gén pre receptor vitamínu D a zapla enzým, ktorý si zo zásobnej formy v krvi sama vyrobila aktívny kalcitriol. No a ten v nej spustil výrobu katelicidinu, čo je malá bielkovina, ktorá predieraví obal baktérie. Imunitná bunka si ho teda

vyrobí sama na mieste presne vtedy, keď ho potrebuje bez toho, aby čakala na akýkoľvek hormón z obličiek alebo z nejakého iného orgánu. No a ten istý pokus ukázal aj druhú stranu. Keď makrofagy dostali krvné sérum od ľudí z nízkohladinu vitamínu D, takidín vyrobiť nedokázali, lebo nemali z čoho. Kapsula vitamínu D teda napĺňa zásobu, z ktorej si imunitné bunky v okamihu stretnutia s vírusom alebo s baktériou vyrobia svoju vlastnú zbraň. Bez tejto zásoby im ani najlepšia výživa na svete nepomôže. Receptor vitamínu D majú aj T lymfocyty a B- lymfocyty, aj dendritické bunky a tam vitamín D robí niečo úplne iné. Tlmy prehnanú reakciu, aby imunitný systém nezačal útočiť na vlastné tkanivá. Imunita s dostatkom vitamínu D je tak

rýchlejšia proti cudziemu a zároveň pokojnejšia voči svojmu vlastnému. A ako sa to prejaví v živote ukázali dve veľké práce vedcov v Queen Mary University of London, ktorí zhrnuli 25 kontrolovaných štúdií s vyše 11 000 ľuďmi. Ľudia, ktorí brali vitamín D, mali o 12% nižšiu pravdepodobnosť, že dostanú infekciu svojich dýchacích ciest. Uí, ktorí začínali s vyslovene nízkou hladinou, klesla táto pravdepodobnosť na menej než tretinu. A najdôležitejší detail z týchto štúdií je, že dávka fungovala len denná alebo týždenná. Veľké nárazové dávky raz za mesiac alebo raz za štvrť rok nepomohli vôbec. Telo potrebuje stály prítok, z ktorého si bunky priebežne berú. Druhá práca je štúdia Vital z Harvardu. Takmer 26 000 dospelých bralo päť rokov 2000 jednotiek

vitamínu D denne alebo placebo. V skupine s vitamínom D vzniklo o 22% menej autoimúnnych ochorení. To je tá pokojnejšia strana imunity, o ktorej som hovoril. Ďalšie funkcie vitamínu D v tele. Zároveň najstaršou známou úlohou vitamínu D v tele je vápnik. Bez vitamínu D črevo v strebe zjedla len 10 až 15% vápnika a s ním 30 až 40%. Preto pri dlhodobom nedostatku vitamínu D telo berie vápnik z kosti a prvé, čo človek cíti, býva tupa bolesť z kosti a svalová slabosť, ktorú pripíše veku alebo únave. Svaly majú receptor vitamínu D priamo vo vláknach. U starších ľudí sa jeho nedostatok prejaví slabšími nohami a častejšími pádmi, u mladších pomalšou regeneráciou. A keďže vitamín D riadi

delenie buniek, potrebujeme každé jedno tkanivo. Koža, sliznice, črevná výsteelka a mnohé ďalšie. Tieto veci sa v zime nezhoršujú zo dňa na deň. Zhoršujú sa pomaly, spomaly [hudba] klesajúcou hladinou a preto si ich človek so zimou často nespojí. S čím vitamín D spolupracuje? Vitamín D pracuje v tele v tíme a keď mu chýba niektorý spoluhráč, kapsula nepomôže tak, ako by mohla. Prvý spoluhráč je horčík. Každý enzým, ktorý vitamín D premieňa v pečeni a v obličkách, potrebuje horčík ako látku, bez ktorej premenu neuskutoční. Prehľad z americkej osteopatickej asociácie ukázal, že ľudia s dostatkom horčíka potrebujú na rovnakú hladinu menej vitamínu D a že pri nedostatku horčíka zostáva časť vitamínu D v tele neaktívna. Ak si videl moje minulé video o horčíku, tak vieš, prečo

ho toľkým ľuďom chýba. Druhý spoluhráč je [hudba] vitamín K2. Vitamín D zvyšuje vstrebávanie vápnika, ale nerozhoduje o tom, kam sa v tele vápnik uloží. O tom rozhodujú dve bielkoviny, ktoré aktivuje práve vitamín [hudba] K2, osteokalcín, ktorý vápnik zabuduje do kosti a Matrix GLA proteín, ktorý ho drží mimo stien [hudba] tvojich ciev, kde ho nechceš mať. Veci z Mastrichu sledovali tri roky 244 žien po menopauze. Tie, ktoré brali vitamín K2 vo forme menachinónov sedem, mali po troch rokoch menej tuhé tepny než skupina s placebom. Preto sa vitamín D a K2 v dobrých doplnkoch kombinujú. Tretí spoluhráč je Zinok. Receptor vitamínu D sa na DNA drží dvoma slučkami

bielkoviny, ktoré v strede spevňuje atóm zinku. Bez zinku sa na génadiť. No a štvrtý spoluhráč vitamínu D nie je živina, ale jedlo samotné. Vitamín D je vitamín rozpustný v tukoch a bez tuku sa z červa vstrebáva výrazne horšie. Vedci Stavcovej univerzity [hudba] dali 50 ľuďom tú istú kapsulu. Buď k jedlu bez tuku alebo k jedlu, v ktorom tuk tvoril tretinu kalórií. Druhá skupina mala v krvi o 22% vyšší vrchol vstrebávania vitamínu D. Toto je odpoveď na otázku z úvodu, prečo dvaja ľudia s rovnakou kapsulou môžu mať v krvi úplne iné množstvo. Ten, kto suplementuje vitamín D3 ráno na láčno s pohárom vody bez jedla, si z tejto [hudba] dávky berie

výrazne menšie množstvo, než za ktoré zaplatil. Koľko ho potrebuješ a v akej forme? Na etiketách rôznych suplementov s obsahom vitamínu D uvidíš dve jednotky. Mikrogramy a medzináradné jednotky, častokrát s označením UI. 1 mikrog je 40 jednotiek. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín odporúča dospelému 15 mg, teda 600 jednotiek denne. A to za predpokladu, že koža nevyrába takmer nič. Horná bezpečná hranica pre dlhodobé užívanie je 100 mg, teda 4 000 jednotiek denne. No a medzitým je rozpätie, v ktorom sa v praxi pohybuje väčšina dospelých v zime 1000 až 2000 jednotiek denne. Veci na Kryptónskej univerzite zmerali, čo taká dávka urobí. >> [hudba] >> Každých 1000 jednotiek denne zdvihne hladinu zásobnej formy v krvi za

približne tri mesiace pravidelného užívania o [hudba] 15 až 20 nanom na l krvi. Ten, kto má nadvahu, potrebuje suplementovať viac, pretože veľká časť sa mu uloží do tuku. Pre vitamíne D, na rozdiel od horčíka, krvný test naozaj funguje dobre. Zásobná forma v krvi verne odráža, [hudba] koľko toho vitamínu D v krvi máš. Ak si dáš zanalyzovať svoju krv, tak hľadaj hodnotu aspoň 50 nanom na lit a väčšina odborných spoločností mieri na 75. Avšak na to, aby si začal so suplementáciou vitamínu D, nemusíš čakať na výsledok z krvi, pretože dávka 1000 až 2000 jednotiek je hlboko pod bezpečnou hranicou a začať s ňou v októbri je rozumné aj bez testu. Dôležité je ešte vedieť o forme, pretože existuje vitamín D2, ktorý pochádza z rastlín a z húb a

vitamín D3, ktorý je tou formou, ktorú tvorí tvoja vlastná koža. Vedecká obec porovnávala všetky dostupné štúdie a D3 dvihla hladinu v krvi výrazne spoľhalivejšie než vitamín D2. Preto, ak sa ti dá, tak na etikete hľadaj chole kalciferol, čo je chemický názov pre vitamín D3. Vitamín D v jedle. Priodzene sa vitamín D nachádza len v niekoľkých potravinách a takmer všetky sú živočíšne tuky. Najviac ho majú tučné morské ryby. Divoký losos má v 100 g 600 až 900 jednotiek. Chovaný loso z farmy má však asi len štvrtinu z toho 100 až 300, lebo si ho nevyrobí zo slnka ani z planktónu, ale dostane len toľko, koľko mu dajú v krmive. Pstruch a makrela majú v 100 g zhruba 500 až 700 jednotiek, sleť 200 až

400, sardinky v konzerve okolo 200, tuniak v konzerve 50 až 70. Jedno vajce má v žltku priemerne 41 a sliepky, ktoré chodia von, ho dávajú do vajec niekoľkonásobne viac než sliepky z haly. Maslo má v g asi 60 g jednotiek. Mlieko takmer nič. No a potom sú tu huby. Huby vyrábajú vitamín D rovnako ako naša koža zo svetla, ale vyrobia formu D2. Lesné huby, ktoré narástli na slnku, ho môžu mať v 100 g aj niekoľko 100 jednotiek. pestované [hudba] huby z tmy alebo v kontrolovanom vnútornom prostredí takmer žiadne. Ak chceš teda z jedla dostať tých [hudba] 1000 až 2000 jednotiek denne, o ktorých sme hovorili, potrebuješ každý deň asi 200 až 300 g

divokého lososa alebo kil sardíniek alebo 40 vajec. Bežná európska strava dodá podľa meraní skôrku okolo 4 mg denne, teda asi 150 jednotiek a to je desatina zimnej dávky. Jediná potravina, ktorá toto množstvo vitamínu Dkáže zvládnuť, dodať [hudba] sama, je olej z treščej pečene. Jedna polievková lyžica má okolo 1300 jednotiek a práve preto dostávali deti v primorských krajinách každé ráno lyžicu rybieho oleja. Má to však jeden háčik. Tá istá lyžica obsahuje aj veľkú dávku vitamínu A, ktorý sa v tele ukladá, kumuluje. Takže pri dennej lyžici sa dostaneš k jeho hornej hranici. Preto je tučná ryba dva až trikrát do týždňa výborný základ, ktorý ti okrem vitamínu D dá aj veľmi

dôležité omega-3 mastné kyseliny, o ktorých sme na tomto kanáli už veľakrát rozprávali, ale zimnú dávku vitamínu D z taniera jednoducho nepokryješ a to ani pri najlepšej vôli. Na to je tu od októbra do marca kapsula. Kapsula nikdy nenahradí slnko. Keď už vieš, že od októbra nastupuje suplementácia vitamínu D3 v kapsule, možno ti napadne, či sa vôbec oplatí chodiť na slnko, keď to isté dostaneš z lekárne. Nedostaneš. Molekula je síce rovnaká, vitamín D3, ale telo s ňou zaobchádza inak podľa toho, odkiaľ prišla. Vitamín D vyrobený v koži sa v krvi naviaže na svoju prepravnú bielkovinu a do pečene putuje pomaly. Hladina stúpa asi deň a drží sa niekoľko dní. Za to vitamín D z kapsuly sa v strebe z čreva spolu s tukom dopečenie dorazí rýchlo, hladina vyskočí

a do troch dní zase klesne. Zmerali to na Pensylvánskej univerzite, keď porovnávali krv dobrovoľníkov po ožiarení celého tela a po prehĺtnutí dávky. V praxi to znamená, že slnko ti napĺňa zásobu plynulo a kapsula nárazovo. A to je ďalší dôvod, prečo musí byť kapsula každý jeden deň, minimálne v týchto zimných mesiacoch. Druhý rozdiel je poistka. Koža si prebytok vitamínu D3 sama rozloží, takže zo slnka sa nepredávkuješ. Kapsula však túto poistku nemá, preto má hornú hranicu. A tretí rozdiel je najväčší. Slnko robí s tvojím telom veci, ktoré s vitamínom D vôbec nesúvisia a ktoré žiadna kapsula nikdy nenahradí. Dermatológovia z Edinburgu ožiarili predlakťa 24 dobrovoľníkov dlhovoľným ultrafialovým svetlom, ktoré vitamín D

netvorí a koža uvoľnila do krvi oxid dusnatý. Cievy sa rozšírili a krvný tlak klesol. Tim z Harvardu ukázal, že koža po slnku vyrába beta endorfín, telovlastný opioid. To je dôvod, prečo je na slnku človeku dobre. A mechanizmus je taký silný, že u pokusných zvierat viedol dokonca k závislosti od svetla. A navyše svetlo, ktoré vchádza očami nastavuje vnútorné hodiny a obrat serotoninu, o čom som hovoril v inom videu. A na to nepotrebuješ ultrafiaralové žiarenie, stačí denné svetlo, dokonca aj v [hudba] januári. Švédski lekári sledovali 20 rokov takmer 30 000 žien. Tie, ktoré sa slnku vyhýbali, umierali výrazne skôr, hlavne na srdce a cievy. A to aj po zohľadnení fajčenia a pohybu. Je to síce pozorovanie, nie pokus, ale sedí to absolútne so všetkým, čo o svetle vieme.

Takže slnko a svetlo je nenahraditeľné aj v zimných mesiacoch. Avšak z pohľadu vitamínu D od októbra do marca pre každého, kto žije v našej zemepisnej šírke a celý rok pre ľudí, ktorí pracujú vnútri, majú tmavšiu pleť, sú starší ako 65 rokov, majú nadvahu alebo používajú opaľovací krém vždy. Kapsula nahrádza jednu funkciu slnka, tvorbu vitamínu D. Ostatné funkcie slnka nenahradí nič. Ako to robíme v Neiohacku? Kde si vitamín D kúpiš, je to úplne na tebe. Mne záleží na tom, aby si ho užíval správne. Denne, nie nárazovo. Vo forme D3 s jedlom, ktoré obsahuje tuk a spolu s látkami, s ktorými v tele spolupracuješ hlavne s vitamínom K2, zinkom a horčíkom. Ak si podľa tohto vyberieš čokoľvek v lekárni, toto video splnilo svoj účel. A len aby

si vedel, ako to riešime my. V Neohacku sme podľa týchto kritérií postavili náš produkt Imunokor. Jedna takáto žltá kapsula denne obsahuje 2000 jednotiek vitamínu D3, vitamín K2 v spomínanej forme menachinónu, 10 mg zinku v chalátovej forme bisglycinátu, ktorá sa veľmi dobre vstrebáva, 115 mg vitamínu C, v tukoch rozpustné vitamíny A E, aby som nemusel jesť okolo jedla 15 rôznych doplnkov a [hudba] 190 mg kvercetinu, čo je flavonoid zo sofy japonskej. Berie sa k jedlu s tukom [hudba] a v balení je 60 kapsúl, teda dávka na dva mesiace. Ja užívam imunokor každý deň spolu s obedom, spolu s omega-3 Fuelom, lebo rybý olej je tuk, ktorý jeho vstrebávanie navyše podporí.

Ak si chceš naše produkty vyskúšať, tak utekaj na stránku neohck.sk, kde ich nájdeš. A ak to stihneš ešte v októbri roku 2026, kedy púšťame toto video vonku, môžeš použiť zľavový kód imunita 15, ktorý ti ich zlacní o 15%. Ako ho užívať správne? Prvá vec je pravidelnosť. Denn dávka je to, čo v štúdiách fungovalo. Jedna veľká dávka raz za mesiac nefunguje. Druhá vec je jedlo. Vitamín D patrí, ako som spomínal, k najväčšiemu jedlu dňa, v ktorom je tuk. K obedu s olivovým olejom, k vajciam, k rybe, k orechom alebo k nejakému mäsu. Kto ho zvykne brať ráno na lačnú s vodou, nech ho presunie k obedu. Tretia vec je čas. Hladenina v krvi rastie pomaly a ostali sa po dvoch až troch mesiacoch pravidelného užívania. Takže ak sa dáš

zmerať, robskôr po troch mesiacoch, nie po troch týždňoch. Štvrtá vec je horčík. Ak ho máš málo, vitamín D sa ti aktivuje horšie. Preto je optimálne v zime suplementovať aj horčík. No a je tu niekoľko situácií, ktoré je vhodné prebrať so svojím lekárom. Lieky na zníženie cholesterolu zo skupiny živíc a lieky na chudnutie, ktoré blokujú vstrebávanie tuku, znižujú logicky aj vstrebávanie vitamínu D. Kortikosteroidy zvyšujú jeho potrebu a pri ochoreniach obličiek, pri sarkoidóze alebo pri zvýšenom vápniku v krvi sa vitamín D dávkuje ináč než u zdravého človeka. No a od apríla, keď slnko opäť vystúpi dostatočne vysoko, môže kapsulu nahradiť pravidelné denné vystavovanie sa dennému slnku. Čo možno v najväčšej miere, tak aby si sa nespálil. Kto sa od apríla do

septembra pohybuje počas dňa prevažne vonku, môže dávko znížiť alebo vynechať. Kto je však celé dni vnútri v kancelárii za sklom alebo za sklom automobilu, nech radšej suplementuje aj počas leta. Vitamín D je pre mňa jeden z najlepších príkladov toho, ako telo počíta s prostredím, v ktorom naše telo vzniklo. Je stavané na to, aby sme sa pochybovali vonku pod slnkom, ktoré žiari zvysoka s odhalenou kožou. My sme si to prostredie zmenili. Naučili sme sa fungovať iným spôsobom, viac v kanceláriách a telo sa na to nevytvorilo záložný plán. Má len nás. 2001iek vitamínu D k obedu od októbra do marca je jedna z najlacnejších a najlepšie zdokumentovaných vecí, ktoré pre seba cez zimu môžeš urobiť. Napíš mi dole do komentárov, či vitamín D berieš celý rok, len v zime alebo či ho neužívaš

vôbec. [hudba] Som zvedavý, ako to máte. Ak ti dnes toto dalo zmysel a chápeš, že vitamín D bez horčíka nefunguje, tak video o horčíku nájdeš tuná. Volám sa Vlado Rožko a mojím cieľom je nakopávať ryť strachu, neodvahe, prokrastinácie a tukovým bunkám pomocou vedy a úvah z môjho vnútra. Preto, ak s mojím cieľom súzneš, prihlás sa na odber tohto kanála a vidíme sa pri ďalšom videu. Ja.

Časté otázky

Môžem sa predávkovať vitamínom D zo slnka?

Nie, koža má vlastnú poistku a prebytok vitamínu D rozloží na neúčinné látky, takže zo slnečného žiarenia sa vitamínom D predávkovať nedá. Predávkovanie je riziko len pri vysokých dávkach z kapsúl nad bezpečnú hornú hranicu.

Je lepší vitamín D2 alebo D3?

Vitamín D3 (cholekalciferol) zvyšuje hladinu v krvi spoľahlivejšie než rastlinný vitamín D2, preto sa odporúča hľadať na etikete práve D3.

Dá sa vitamín D doplniť len stravou?

Prakticky nie – bežná strava dodá len okolo desatiny potrebnej zimnej dávky, keďže by si musel zjesť napríklad 200-300 g divokého lososa alebo 40 vajec denne.

Prečo mi vitamín D nezvyšuje hladinu v krvi, aj keď ho beriem?

Pravdepodobne ho berieš bez tuku, nemáš dostatok horčíka na jeho aktiváciu, alebo máš nadváhu, pri ktorej sa väčšia časť vitamínu D uloží do tukového tkaniva namiesto krvi.

Kedy je najlepší čas začať s užívaním vitamínu D?

Najvhodnejšie je začať už v októbri, keď je letná zásoba ešte plná, nie až v januári, kedy telo už dobieha výrazný deficit.

Tento článok vznikol z prepisu rozhovoru vo videu — každá časová značka vedie na skutočný moment, kde to zaznie. Zdroj si tak vieš overiť na sekundu presne.

Súvisiace videá