Ako spoznať poruchu neurovývinu u dieťaťa a prečo rodičia potrebujú terapiu rovnako ako ich deti?
Psychologička Saskia Kováčová vysvetľuje, že diagnózy ako ADHD či porucha autistického spektra treba vnímať ako symptóm, nie príčinu – za väčšinou ťažkostí stojí komplexná kombinácia neurovývinu, primitívnych reflexov, emočného vývinu a rodinnej dynamiky. Terapia detí sa preto nedá oddeliť od práce s rodičmi, ktorí často sami nevedia regulovať svoj nervový systém. V druhej časti rozhovoru sa venujú aj psychedelickej terapii ako perspektívnemu, no zatiaľ neregulovanému nástroju budúcej psychológie.
Čo znamená, že mozog dieťaťa sa 'dopieka' po narodení?
Mozog dieťaťa nie je pri pôrode hotový – kvôli evolučnému zúženiu panvy sa rodíme s nedokončeným vývinom centrálnej nervovej sústavy, ktorý pokračuje najmä prvé dva-tri roky. Preto je podľa Kováčovej riskantné dávať deťom skoré definitívne diagnózy – vývin sa môže v mnohých oblastiach ešte 'dopiecť', a to, čo vyzerá ako zaseknutý bod, môže byť len dočasné oneskorenie jedného vývinového míľnika, ktoré ovplyvní zdanlivo nesúvisiace oblasti (reč, socializáciu, motoriku).
Prečo dieťa s ADHD vlastne 'nedáva pozor'?
Príčinou môže byť pretrvávajúci primitívny reflex, ktorý ovplyvňuje držanie hlavy a chrbtice, takže mozog míňa energiu na udržanie nepohodlnej polohy tela namiesto sústredenia. Dieťa sa potom vrtí, obzerá sa a pôsobí nesústredene – čo je klasifikované ako ADHD, hoci ide o neuromotorický problém, nie o poruchu pozornosti v klasickom zmysle.
Ako pozná EEG neurofeedback, čo sa deje v mozgu?
Ide o rýchlu, bezbolestnú diagnostiku, ktorá do dvoch hodín ukáže, ako mozog funguje pri relaxe, pasívnej pozornosti a pri kognitívnej úlohe – konkrétne cez správanie alfa vlny. U dospelých táto metóda často odhalí prekvapivé zistenie: 90 % ľudí sťažujúcich sa na zlý fokus má fokus v poriadku, no vôbec nevedia relaxovať, čo vedie k vyhoreniu, brain fogu a závislosti na rýchlom externom dopamíne (káva, scrollovanie, sladké).
Prečo diagnóza dieťaťa vždy zasahuje aj rodičov?
Dieťa je súčasťou rodinnej dynamiky, takže jeho ťažkosti nevyhnutne menia prežívanie matky, otca aj ich vzájomný vzťah – terapeut preto pracuje nielen s dieťaťom, ale scitlivuje aj rodičov na to, ako sami reagujú a čo im dieťa 'zrkadlí'. Bez tejto práce na sebe rodič nedokáže dieťaťu reálne pomôcť, pretože dieťa reaguje aj na jeho nespracované emócie a stres.
Ako funguje terapia hrou a prečo ju deti potrebujú?
Hra je pre dieťa to, čo je pre dospelého verbálna terapia – cez voľnú hru, kresbu mandaly či prácu s pieskom dieťa nevedomky projikuje svoje vnútorné konflikty a emočné potreby, ktoré nevie vyjadriť slovami. Rodičom sa odporúča po škôlke nechať dieťa hrať sa bez zásahov a len sledovať, pretože presne tak dieťa spracováva svoj deň a signalizuje, čo prežíva.
Ako môže pomôcť psychedelická terapia a prečo na ňu Slovensko ešte nie je pripravené?
Psychedeliká podľa Kováčovej dočasne 'rozsvietia' celý mozog naraz a prepoja oblasti, ktoré boli kvôli traume dlhodobo utlmené, čo môže priniesť hlbokú terapeutickú zmenu najmä pri depresii, úzkosti či chronickej bolesti. Kľúčová je však príprava, bezpečné prostredie a skúsený sprievodca (setting) aj následná integrácia zážitku – bez toho hrozí retraumatizácia namiesto liečby. V Česku je už legálne dostupná ketamínom asistovaná terapia, autorka je sama vo výcviku pre psychedelikami asistovanú terapiu.
Spomenuté v tomto videu
„Zdravý mozog a zdravé telo sa má zobúdzať ako dieťa.“
„90% dospelých ľudí, ktorí badajú na sebe problém s fokusom a zníženú motiváciu, majú zachovanú schopnosť fokusu na tej úrovni elektrickej aktivity mozgu, ale vôbec nevedia relaxovať.“
— Saskia Kováčová
„Prísť ku psychológovi nie je sranda.“
— Saskia Kováčová
„Sebaláska, ktorú všetci hľadáme, je vlastne len ten sebarešpekt.“
- EEG neurofeedback diagnostika ukazuje, že u väčšiny (asi 90%) dospelých so subjektívnymi problémami s fokusom a motiváciou je schopnosť fokusu na úrovni elektrickej aktivity mozgu zachovaná, problémom je neschopnosť relaxovať (nedostatočné zníženie/zvýšenie alfa vlny podľa kontextu).Zdroj: Prax Saskie Kováčovej, EEG neurofeedback merania
- Pretrvávajúce primitívne reflexy u detí môžu ovplyvňovať držanie tela (napr. špičkovanie), čo sa v minulosti (napr. v 90. rokoch) mylne interpretovalo ako základný prejav autizmu, no dnešná veda ukazuje súvis s neuromotorikou a reflexmi.
- Evolučná zmena vzpriameného postoja človeka viedla k zúženiu panvy, v dôsledku čoho sa deti rodia s nedovyvinutým mozgom a hlavný vývin centrálnej nervovej sústavy prebieha ešte prvé dva až tri roky po pôrode.
Slovník pojmov
Odborné a cudzie výrazy, ktoré vo videu zazneli — vysvetlené jednoducho.
- Neurovývin
- Postupný proces dozrievania a rozvoja mozgu a nervovej sústavy dieťaťa od narodenia.
- EEG neurofeedback
- Metóda, ktorá pomocou snímania elektrickej aktivity mozgu (EEG) umožňuje zmapovať mozog a zároveň ho trénovať na lepšie fungovanie.
- Primitívne reflexy
- Vrodené automatické pohybové reakcie novorodenca, ktoré by mali časom vymiznúť, no ak pretrvávajú, môžu brzdiť ďalší vývin dieťaťa.
- Porucha autistického spektra (PAS)
- Vývinová porucha ovplyvňujúca sociálnu komunikáciu, správanie a vnímanie okolia.
- ADHD
- Porucha pozornosti a hyperaktivity, prejavujúca sa ťažkosťami so sústredením a nepokojom.
- Narušená komunikačná schopnosť (NKS)
- Odborné označenie pre ťažkosti dieťaťa s rečou a komunikáciou.
- Bilaterálna integrácia
- Schopnosť mozgu koordinovane využívať obe strany tela a vnímať ich vo vzájomnom súlade.
- Ventrálny vagálny stav
- Pokojný a bezpečný stav nervového systému, v ktorom je človek schopný pokojne komunikovať a byť v kontakte s druhými.
Prepis videa321 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment
Zdravý mozog a zdravé telo sa má zobúdzať ako dieťa. Áno. Čo bude dneska? Toto je ten zdravý mozog, ktorý bude zdravý aj o 20, 30 rokov. A my častokrát nahnevaný kričíme, však povedz mi, čo ti je. Nemôžeš byť normálny, keď rodič to nevie. Vieš, 90% dospelých ľudí, ktorí padajú na sebe problém s fokusom a zníženú motiváciu, majú zachovanú schopnosť fokusu na tej úrovni elektrickej aktivity mozgu, ale vôbec nevedia relaxovať. Do pekla ďalší deň. Zas som sa zobudil. Terapia hrou. Čo môže mať dieťa za problém, aby som akože išiel k tebe na terapiu hrou? Prísť ku psychológovi nie je sranda. Vidíš, že to proste to dieťa to vie, že má schopnosť učiť sa, ale nerozpráva, nesocializuje sa, nepozerá sa na teba.
Tým pádom v klasickom diagnostickom kontexte by bolo takéto dieťa opísané ako nespolupracuje, rovná sa nevie, rovná sa mentálna retardácia. sebaláska, ktorú všetci hľadáme, je vlastne len ten sebarešpekt. Rešpektujem túto bytosť, tú prírodu vo mne a dodám jej to, čo viem, že že potrebuje. Urobiť takú vstupnú EG neurofedback diagnostiku je paráda, lebo si zmapujeme mozog. Prečo psychadeliká fungujú? Oni urobia, že tak rozsvietia všetky svetlá. OK. Stretávaš sa so smrťou istého aspektu seba samého, ktorý ti už neslúži. Máš pocit, že ťa Boh opustil. Žen Boh nie je. Saskia Kováčová, vitaj v mnom podcaste. Ahoj. Veľmi sa mi páči táto téma rovnú, ktorú si otvorila. Eh a ale dôjdeme k
nej len za chvíľočku, aby človek, ktorý eh sa tu teraz na to napojil, na to video. Prosím ťa, ako si sa dostal k práci, ku ktorej si sa dostal? A skús mi v jednoduchosti, lebo ja to teraz neviem, úplne si sám si v skladať v hlave, že čomu sa venuješ. Mám len nejakú predstavu, ale skús to povedať ty. OK. Tak eh v prvom rade som eh Saskia, potom som psychologička. No a venujem sa hlavne eh detskej terapii. Tam máme ako keby také dva prúdy. Eh milujem neuro veci, neuropsychológiu, čiže mám vzdelávanie v rôznych neuromotorických, neurovyvinových terapiách a diagnostikách. A potom tá tá druhá zložka je taký ten
emočný vývinový proces. Uhm. Eh, čiže chodia, chodia mi rôzne deti dospievajúci, ale robím eh v rámci nášho centra ja robím aj prácu s dospelými. Uhm. To je tak akože veľmi v krátkosti. Väčšina väčšina väčšinou väčšinový pacient ako keby u teba, keď to tak môžem povedať, je je dieťa. Tak by som povedala, že 70% klientov, ktorí nás vyhľadajú eh sú rodičia, deti, ktoré majú nejaké neurovinové oneskorenie, nejaký neurový vínový deficit. OK. Hovorím neurový vinový deficit, lebo eh dneska máme veľký výskyt diagnóz typu poruchy autistického spektra,
ADHD, NKS, narušená komunikačná schopnosť, vyvinová disfázia a celkovo ten vývin detský nie je tak eh eh plynulý. Uhm. Možno si to len lepšie všímame, lepšie tú diagnostiku. To som sa práve chcel opýtať, že či vidíme nejakú akože klesajúcu alebo zvyšujúcu sa tendenciu alebo je to len skôr, že máme lepšie diagnostické nástroje. Určite je aj zvyšujúca sa tendencia. OK. Multifaktor dôvodov a vplyvov, ktoré ktoré toto ovplyvňujú od spoločnosti, od stravy, od pohybu, od tlaku, od stresu, v akom sa rodičia nachádzajú. Uhm. Od tlaku na výkon. Uhm. Uhm. A o tom, že sme všetci strašne separátne a tie deti sú naozaj buď len s mamou alebo len s
babkou alebo s dedom. Uhm. A nezažívajú takú tú komunitu a nezažívajú rodinnú dynamiku. Eh plus aj genetické faktory. Všetko všetko možné tam na to vplýva. Eh ale áno. A aj máme lepšie diagnostické metódy. Lepšie viacej o tom vieme eh vieme to rýchlejšie vidieť. Uhm. Čo je super. Uhm. Ale samozrejme, že to vplýva na to, že potom to máme aj takú tendenciu viacej diagnostikovať. Áno. Eh, ja som za to, že čím skôr, tým lepšie. Áno. Eh, že nebrať to, že to teraz tak katastrofizujeme, že každé tretie dieťa má nejaký problém. Za mňa veď to je super vec, že to vieme vidieť
eh u 12 mesačného bábätka, 13 mesačného. Vieš mi dať len taký zhruba príklad pre aj pre mňa samého, že napríklad takéto 12 13 mesačné bábätko, že ak a čo čo sa eh čo sa berie ako deficit neurovinový? No najčastejšie teraz eh sa stretávame s tým, že chodia rodičia buď s nejakým suspektívnym suspektívnou diagnózou na na autistickom spekre Uhm alebo nejaká oneskorená narušená komunikačná schopnosť. Hej? Čiže čo vidíme je, že eh dieťa možno neodpovedá v rámci toho sociálneho kontextu, hej? Tá sociálna interakcia nie je úplne OK. Možno ten emočný vyvin nie je úplne v súlade s
fyzickým vekom. Uhm. Eh, reč sa nerozvíja a máme aj štvor päťročné deti, ktoré nerozprávajú. Uhm. A eh tým, že my teraz tak ako keby poznáme oveľa viacej tých diagnóz, máme aj tendenciu viacej diagnostikovať. Uhm. Za mňa je to trošku je to, ako som povedala, je to super, že o tom vieme, že vieme nájsť eh ťažkosti a vieme povedať, to je to, toto spadá do takejto diagnostickej sféry, do takejto Ale za mňa je dôležité si nechať vždycky otvorenú myseľ, keď sa bavíme o deťoch. Uhm. Lebo tam si treba uvedomiť, že ten
vývin eh mozgu v prvých dvoch rokoch je v podstate dojazdom toho, čo sa bežne malo robiť v brušku. Hej? Viem, že my sme ako keby evolučne sa potrebovali alebo teda sme sa postavili uhm na na tie zadné nohy a už nechodíme po štyroch, tak nám sa evolučne zúžila panva. To znamená, že my rodíme vlastne tie detičky ešte s nedovyvinutým mozgom. Uhm. Prepáč, uprz mi to v hlave, prečo máme užšiu panvu? Lebo lebo sme sa skôr postavili. My sme sa postavili na nohy evolučne, hej? Začali sme chodiť proste po tých zadných nohách. Uhm. Hej. Zmenil sa nám, Zmenila sa nám os tela, stred tela úplne aj aj gravitačne, ale aj
akoby v rámci v rámci toho, ako ty ako tvoj mozog registruje polohu tvojho tela. Hej? Musela sa zmeniť os. Uhm. A eh začal nám viacej rásť ten frontálny prefrontálny lolok. A niekto sazok je väčší, hej? A tá panva je tým pádom trošku eh užšia. Uhm my rodíme skôr ako ten vývin je dokončený. Čiže vlastne momentom pôrodu nie je, že eh ja to tak volám na konzultáciách, že už upečené, hej, že že už hotovo. Nie, my ešte dopekáme. Hm. Prvé dva tri roky eh
hlavný hm hlavnú časť centrálnej nervovej sústave, to je mozog. Uhm. Hej. Čiže eh za mňa nie je fér dávať včasné diagnózy, keď si nie sme 100% istí, lebo Áno, môže sa dopiecť. Sú detič. Áno. Eh sú detičky, ktoré Áno. Vidíš dvojročné dieťa, vie, že to bude pás, hej? Že je porucha autistického eh spektra, že vieš, že áno, toto tam je a ako keby eh nedá sa tam polemizovať viac. Ale čo my skôr zažívame u nás v práci, respektíve eh rodičia nás vyhľadávajú skôr s detičkami, u ktorých to nie je vôbec také jednoznačné. Uhm. Práve preto, že
ten vývin eh je strašne komplikovaný v tých prvých prvom roku, hej? Tak máme také míľniky. Prvý rok, prvé tri roky až až do tých šiestich. Tam sa deje strašne strašne veľa vecí. Uhm. v rámci toho detského vývinu a eh ten mozog dostáva z dňa na deň nový challenge, ktorý musí zvládať a niekedy jeden moment, ktorý trošku ten vývin zablokuje, môže naozaj ten ten celkový vývin v rámci tabuľky spomaliť, ovplyvniť a už to vyzerá ako už to vyzerá, že OK, niekde sa to zaseklo, OK?
Ehm, dieťa napríklad má nejaké, dostaneme sa k tomu, má nejaké pretrvávajúce, primitívne reflexy. Uhm. Blokuje ho to a špičkuje v troch rokoch. Uhm. V 90. rokoch by sme povedali, špičkovanie je základným prejavom autizmu. OK. Dneska s vedou už vieme, že to tak úplne nie je a že je tam nejaký primitívny reflex, ktorý môže za to, že to, že to, že tie šľachy, že tie nerviky proste sťahujú tú polohu chrbtice do toho, že že to dieťa ostáva na špičkách, že ho to nepustí. OK. A ten reflex priamo vplýva na to, ako drží hlavu. Uhm. Ako drží hlavu
verzus krk. Uhm. Ako drží hlavu, krk verzus trup tela. Uhm. OK. Takže je hypotonické alebo má pretrvávajúce primitívne reflexy? Áno. Také dieťa si sadne za stolík v piatich rokoch, eh chcú ho testovať v škôlke, či je pripravené ísť do školy, tak proste neobsedí, lebo proste tie hm nie je to dobrá poloha. Áno, nie je to pre neho dobrá poloha, ale ale nie na úrovni svalov, nie na úrovni hrubej motoriky, ale na úrovni neuromotoriky. Čiže to, ako tá hlava komunikuje s koncovými časťami eh tela v rámci periférie nervov. A jeho to proste krúti. Uhm. A už vieme, že ADHD alebo yes. A presne čo on začne robiť? Je mu to nepríjemné.
Začne sa šimrať. Hlavička v rámci v rámci spotreby energie je zaneprázdnená tým, že sa snaží hej osanitovať tú pozíciu tela. To znamená, že sa nevie tak dobre sústrediť, hej? Uhm. Tak už sa pozrie niekde inde, už sa šimrie a už to príde. Ferko. Nedáva pozor. Ferko má ADHD. Hej. Uhm. No ehm čo eh prepáč tú len takú mám hneď otázočku, lebo viem zhruba ako to chodí v Amerike v prípade, že dieťaťu eh sa diagnostikuje ADHD alebo tomu podobné podobná symptomatika. Čo čo sa robí na Slovensku akože štandardne v prípade, že niekto má akože tú poruchu pozornosti u detí? Hej. No štandard. Či tiež sa to zahadzuje
liekami tak ako v Amerike alebo to je iný postup? No sú tendencie a sú tendencie. Eh, nie je to také strašné ako v Amerike. Určite nie. Tam je mi to vedomé, že to je instantáne drogujú deti. Áno, v podstate áno. Eh, u nás sme trošku na to citlivejší. Uhm. Ale čo s čím ja mám taký profesionálny osobný problém je eh prílišné škatuľkovanie a prílišný hyperfokus na diagnostikovanie diagnózy. Uhm. Eh, pretože v mojom pohľade príznak, symptôm eh sa nezobrazí alebo nepríde len tak zo dňa na deň.
Hej? A aj keď sa bavíme o nejakých vyvinových oneskoreniach, o nejakej poruche autistického spektra, narušenej komunikačnej schopnosti, to je jedno. Nejaký neurový vinový deficit, tam je kopec kopec problémov na pozadí už na tej úrovni neuromotoriky. Uhm. Eh a pre mňa, pokiaľ toto nemáme upratané a zdiagnostikované, kde sa reálne nachádza hlavička, uhm mozog v tom vyvinovom procese, či ona na to teraz má vôbec technicky hm parametre, aby spĺňala vyvinové štandardy. Uhm. či tá hlavička správne komunikuje so zvyškom centrálnej nervovej sústy. Keď keď sa bavíme o hlavičke,
eh bavíme sa o diagnostickom nástroji EGč alebo alebo sú tam také, že akože pozorovanie skôr pohybu a tak ďalej? To je dôležité. Pozorovanie je súčasťou každej diagnostiky. Myslím si, že u každého eh psychológa, lekára. Ale či to je založené ako napríklad v tvojej praxi. To ma to ma zaujíma. Eh, sú veci, ktoré my už máme v oku v rámci toho, ako sa dieťa hýbe, čo preferuje, aký pohyb preferuje, eh ako eh si sadá, hm, keď ho dáme do istých polôh, ako sa to telíčko správa. To už sú veci, ktoré máme v oku, ale eh eh základom je zdravo vyvíjajúci sa mozog a na to, hej, používame napríklad
eh metódu, ktorá u nás v centre je nosná a to je tá eguro feedback eh eh metóda diagnostická aj aj tréningová. Uhm. Ale ono to je celkom asi rarita, lebo ja som sa s tým ako zatiaľ som sa s tým nestretol akože mimo teba, že vlastne psychológ používa aj ako keby eh nielen eh dotazovacie nástroje uhm eh na na pomoc človeku, ale že vlastne máš reálne aj merateľné nejaké dáta. Uhm. Robí sa to bežne alebo je to také, že že ty si skôr eh ako by som to povedal, si, že si taký trošku fanatik a si tu prinieslo niečo, čo akože z môjho pohľadu brutálne skvalitňuje, lebo zrazu akože celú tú službu lebo
lebo eh vieš o čo si viac, čo robíš. Uhm. Uhm. A či to má vplyv? Dobre hovoríš. Je čoho sa chytiť? Uhm. Určite sú eh psychológovia eh pretože psychológia je strašne široký pojem. To je proste ako medicína. Áno. A hm každý má svoje nejaké nástroje. Uhm. Čiže eh verím tomu, že sú psychológovia, ktorí to nejakým štýlom používajú a sú, ktorí sú psychológovia, ktorí to vôbec nepotrebujú používať a je to takto v poriadku. Eh, ja som mala takú trošku inú cestu. Eh, mňa už od malička, že divné, mohla som robiť dačo iné ako decko, ale od malička si pamätám taký
zlomový moment 13 rokov. etika na základnej škole. Mali sme vypracovať nejakú prácu o psychológii. Uhm. A ja som tam natrafila proste na psychoanalýzu, na Freuda, na Junga a proste to 13ročné ja si povedalo toto. OK. Že mala si mala si ten pocit, vau, to je veľké. Volanie, volanie. A eh strašne strašne ma bavila tá hĺbka, hej, to eh tá tá psychoanická tak tá psychoanalytická forma alebo cesta psychológie, tá jungiásánská je strašne hĺbavá. Uhm. A ona stále ide potom, že čo je za tým, čo je za tým. Uhm. A vždy je niečo za tým a stále je za tým dačo ďalšie. Maňuška nemá konca. Nemá konca, čo je super.
Hej. A a zároveň ma strašne bavila biológia, strašne ma bavil mozog, strašne ma to fascinovalo. Čiže vo mne sa vždycky tak mixovala tá veda verzus eh OK, ale veda je niečím ohraničená. Uhm. A netreba sa úplne držať rigidne len tých faktov, lebo mi to príde potom, že stratíme takú tú hravosť a to, že ako nájsť vlastne možno príčinu niečoho, čo je oveľa oveľa hlbšie. veď to nemusí byť úne pravda. A mne sa to takto akože mixovalo, čiže psychológia bola prirodzená voľba. Uhm.
Čo sa týka štúdia a eh veľmi som vždycky som veľmi chcela ísť po tej po tej neurozložke. Uhm. Eh mňa dokonca aj na magisterskej, ja som hm sa chystala naštudovať neurovedu do Genevy. Aj ma prijali. Bol to celkom masakrálny proces, ale je to tam celkom drahé. OK. Osud eh si povedal, nie? Ty musíš byť na východe,že to som rád. Akože nie, že by som ti neprial. Hej, hej, hej. Akože bol to pain, ale teraz som rada, lebo vlastne bavím sa viacej asi životom, ako eh by som v tom neurobnom poli sa bavila. Uhm. No a ja som hneď po škole začala robiť v
centre, kde boli deti s poruchami autistického spektra. Čiže ja som sa instantne dostala do toho, že aha, ale tu sú deti, ktoré majú reálne na úrovni fungovania mozgu problém. Uhm. Prepáč, to sa rovno pýtam, že vlastne tá porucha autistického spektra eh vieme akože neexistujú určite presné číslo, ale máš nejaký nejaký aspoň trápny svoj odhad, že eh že eh do akej miery má na to vplyv, ja neviem, že že výchova eh alebo vieš tú otázku, že by sme tu mohli sedieť dve hodiny. Hej. OK. Dobre. A skús to skrátiť akože akože len taký pocit, hej? Eh pocit. Nedovolím si povedať pocit. OK. alebo pocit by počkaj, počkaj,
prepáč, ináč to poviem. Eh, aký faktor v tom zohráva eh to, čo sa stalo pred pôrodom všetko plus genetika verzus to, čo sa akože deje po pôrode? Uhm. Ťažká otázka. Veľmi ťažká otázka. Aj, aj, pretože aj vzhľadom k tomu, že prečo prečo tých detí pribúda multifaktor vecí, myslím si, že nedôjdeme k tomu, čo je čo je ten záver jednoznačný. Ale eh všetko všetko na to vplýva. Áno. Súhlasím s tým, že je tam nejaký genetický faktor. Určite. Vzhľadom na ten genetický faktor je tam aj nejaký transgeneračný faktor. Uhm. Hej. Eh, môžeme potom do toho spadnúť
trošku, že čo čo tým myslím. Určite je to ako keby eh zdravotný stav mamky aj ocka. Uhm. Hej. Eh hm. Vek. Uhm. Uhm vek, kedy kedy vlastne eh sa do toho rodičovca púšťam, čo je teraz podstatne neskôr, ako sa zvyklo. A tých faktorov, ktoré už potom sa dejú prenatálne, hej, čiže v brušku, perinatálne počas pôrodu a v tých prvých prvom roku dvoch troch, tam je strašne veľa povedať, že čo úplne za to za tým stojí je by bolo teraz také špekulantské ako takto. Ja ja, prepáč, ja som to len nemyslel akože, že čo čo za to môže.
Skôr ma zaujíma, že eh poviem to tak sprosto, že že aké percento toho my môžeme posrať ako rodičia. Ú. Tak to by som nešla skôr do tej úplne do tej témy autistického spektra. OK. Lebo tým, že s tými deťmi robím veľa, tak eh eh to zase si myslím, že tí rodičia robia najlepšie, čo môžu. Ja rozumiem. Eh, ale v rámci v rámci výchovy. Uhm. Že či je že či je tam strašne veľa vecí môžeme posrať. Hovoríš. No jasné. Ale však eh akože ja stále hovorím, že nikto nás to neučil. Áno. Však my sa technicky nevieme starať o seba. Áno. Áno. Áno. Na úrovni stravovania, na úrovni spánkového
režimu, na úrovni našej základnej fyziológie. Nikto nás to neučil a nikto nás už vôbec neučil. Eh, čo to je byť rodičom a aké všetky úlohy to má? Hej, to je ak so svadbou. Eh, každý nás eh tlačí do svadby, ale nikto nás nepripravuje na to, že čo to je manželstvo. Uhm. Hej. Každý tlačí do toho, aby proste už eh bol nejaký nejaké dieťa, ale nikto nás nepripví na to, čo to je rodičovstvo a čo to je rola matky a rola otca a čo sa tam deje. Že ja k tomu mám veľký rešpekt a to je tiež taká eh obrovská obrovská téma. výchovná, ale eh čo sa týka toho eh percenta aj
objavovania sa eh porúch typu pás, ADHD, eh veľa veľa detí je naozaj v čo čo sledujeme v rámci v rámci toho ako keby oneskoreného vývinu. Ten ten neurovývin je oneskorený. A tým, že ja som ako prvé začala pracovať s takými deťmi, uhm, eh ja som veľmi rýchlo pochopila, že ja nemôžem sa len pozerať, ostať len na tom úrovni pozorovania a ostať na úrovni dotazníku, ktorý mi vie vlastne ukázať, či h to pôjde cestou nejakej nejakého autistického spektra alebo nie. Uhm. Pretože konečná
diagnóza rodičovi nepomôže. Áno. Akože pomôže veľmi v zmysle úľavy, že ak ten rodič nevie, čo s tým dieťaťom je, to ako s nami dospelými, keď proste ja neviem, čo čo so mnou alebo s mojím dieťaťom je, uhm cítim stres, úzkosť, bezmocnosť, neviem kam. že tá diagnóza sama o sebe môže priniesť trošku úľavu v tom, že OK, aspoň viem, čo sa zhruba deje. Čo sa pohybujeme. Áno, pohybujeme sa v tomto spektre, v tomto rámci, v tejto nejakej hem plus mínus diagnóze a tým pádom viem, ktorými smermi sa môžem uberať, akého odborníka môžem nájsť, ktorou terapeutickou cestou
sa môžem vydať. Lenže neexistuje eh jedno autistické dieťa, ktoré je rovnako ako to druhé. Uhm. Neexistuje jeden človek, ktorý má depresiu rovnaký ako druhý, ktorý má depresium. A tam už sa to proste pre mňa tak začalo separovať v zmysle, ja potrebujem vedieť viac ako len tú nejakú základnú diagnostiku eh v zmysle testov, dotáznikov, pozorovania, ale ja chcem vidieť, čo robí ten mozog. Áno, lebo keď neviem, čo robí ten mozog a tak ja vlastne neviem potom správne ani eh naviesť h terapeuticky svoje myslenie, kam môžem to dieťa dostať, čo sú jeho reálne
limity. Uhm. A kam vlastne môžem sa s ním dostať. Uhm. Ale neviem naviesť ani toho rodiča. OK. Čiže hm prirodzeným eh spôsobom ja som potom išla poom po tom mozgu a ja mám obrovské šťastie v živote, čo beriem ako fakt, že šťastia, že niekto mi to posiela do života zhora. Uhm. Že ja stále, keď si niečo eh zmyslím, eh mne prídu nejakí ľudia, ktorí už to robia a vedia. A učím sa, môžem povedať, že fakt od zdrojových ľudí. Uhm. že keď ja si niečo prečítam, že ó, je nejaké EGčko a je to fajn, tak zrazu príde osoba, ktorá to školí 20
rokov v Čechách a proste mi povie", poď uhm tu rob. A takto to sprevádza ťa vesmír. Strašne, strašne. A to ja som za to strašne vďačná, lebo všetky všetky veci, ktoré som sa eh ja učila na svojej nejakej aj osobnej, lebo to beriem ako osobnú cestu, aj tej psychologickej odbornej mám od zdrojových osobností. To si strašne vážim, lebo to je, vieš, že to je eh eh nemáš to z nejakého rýchlokurzu z netu? Víkendovky. Hej. Hej. Hej. Áno, to zík, ale že je to od zdroja, od človeka, ktorý sa v tom r 50 rokov a že to už nie sú vedomosti, to je múdro. Áno. A ty už vidíš toho človeka, že on
nerobí prácu, ale už ho vidíš, ja to tak volám, že už ho vidíš, ako robí umenie. Uhm. To ma strašne baví. Uhm. Takže takto takto som sa dostala aj k tomu EGčku, kde vlastne hneď som eh absolvovala taký krátky výcvik. bola súčasťou aj nejaká tá neuroanatómia, neurofyziológia a vlastne eh instantne som potom začala robiť v jednom eh eh centre eh skôr zameranom na fyzioterapiu rehabilitáciu detí ktoré mali eh skôr hm ťažké z ťažké telesné postihnutia. Uhm. A rovno som tam začala tieto EG neurofedback eh tréningy hlavne robiť. Čiže ale nielen ako analýzu, ale
aj ako nástroj nejaký terapeutický. No a tým pádom som sa musela opäť ešte viacej zahlbiť do toho do tej centrálnej nervej sústavy do toho mozgu. Opäť som vďačná za to, že vlastne ja som mohla, ja som sa niečo naučila a ja som rovno išla akože vyšľahaná ohňom. Áno. Eh, do ťažkých stavov. To je dar. To je veľký dar. Hej. Ale aj pain, lebo vieš ako sa musíš väč väčšinou dary chodia zabalené v fetne to je super dar, ale v danom momente to je, že wou a keď eh musíš mať trošku rešpekt pred tým celým, vieš. No a zase som sa proste musela učiť, učiť,
učiť no a eh stále mi tam proste chýbalo, že dobre a teraz som veľmi v takej tej technickej zóne. Uhm. Ale či som či som sa stretávala dennodenne s deťmi, ktoré mali ktoré mali naozaj ako ťažké telesné postihnutia. Uhm. Od eh od naozaj dieťaťa, ktoré mne utkvelo v hlave, kde som robila vlastne EG neurofedback tréning eh chlapčekovi, ktorý bol v Belej kóme. Uhm. Až po deti, ktoré mali naozaj poruchu autistického spektra. velej bol schopný reagovať na tréning reagovať. Áno, áno,
áno. Eh a v podstate to mi všetko zase ma navádzalo na cestu, že dobre, ale to musí byť ešte niečo viac. Uhm. A nemôžeme sa ostať pozerať na tie deti alebo celkovo na nejaké ťažkosti a a diagnózy. Len z tohto pohľadu. Uhm. Potrebujem vedieť, ako sa to spája s telom. Uhm. Uhm. Potrebujem týmto deťom, ale hlavne rodičom, lebo to je to, čo som ja videla, bolo bezradni rodičia, ktorí sa cítili absolútne bezmocní v tej situácii, v ktorej ostali. Akákoľvek diagnóza prišla a
každý pri každý vlastne sa stretol s tým, že tu je diagnóza, že ešte také naše staré slovenské klasické. Zmierte sa s tým. Takto to je. A adios. Uhm. Príďte o pol roka na kontrolu. Uhm. Ale nikto tých rodičov ako keby neviedol, needukoval ich, nevysvetľoval im, prečo to takto dieťa má. Uhm. Hm. Prečo sa tak prejavuje, prečo tak vrieska. Uhm. Prečo tak pozerá na tú lampu? Čo to čo čo to je za ten divný prejav? Prečo to potrebuje robiť? Uhm. A eh ja som mala veľkú potrebu toto ako keby tak komplexne poňať a tam sa presne začalo črtať už takéto eh to také taká
moja tá komplexná uhm cesta alebo taký ten naozaj ten ten biopsychociálny prístup, ktorý sa všade omý, ale málo robí reálnem eh na ale veľkej báze ľudskosti. Uhm. Eh, čiže, čiže si začala všetky tie diagnózie a celú tú praxu zasadať do výrazne širšieho kontextu. Tak. Tak. Tak. Tak a vtedy eh sme si vlastne s s kolegyňou eh bývalo otvorili súkromné centrum, kde sme začali pracovať eh s deťmi s narušeným eh alebo oneskoreným vývinom. Čokoľvek po to potom môže spadať. No a vlastne tam sa otvorila obrovská
čierna diera, že ešte treba sa naučiť toto a ešte sú tu je tu nejaké spojenie toho, ako ten mozog komunikuje s nervami a nejaká nejaká tá oblasť primitívnych reflexov, hej, ten takého úplného ranného vývinu, že tie primitívne reflexy môžu absolútne vplývať na emočný vývin. Uhm. a že vlastne toto celé môže blokovať ďalší vývin a že sú tam stupne a stupne a stupne a levely, levely, levely, ktoré my potrebujeme obstarať a potrebujeme o nich vedieť, aby sme mohli tomu dieťaťu zaobstarať taký, že fakt, že individuálny terapeutický prístup na mieru, aby ten vývin, ktorý je možnože v
niektorých momentoch úplne, že popredu kognitívne, dajme tomu, že ty vidíš, že tomu dieťaťu to šľape, on poskladá všetky pá všetky vlajky sveta vie, že vidíš, že to proste to dieťa to vie, že má schopnosť učiť sa, ale nerozpráva, nesocializuje sa, nepozerá sa na teba. Eh, nezaujímajú ho bežné veci. Tým pádom v klasickom diagnostickom kontexte by bolo takéto dieťa opísané ako nespolupracuje, rovná sa nevie, rovná sa mentálna retardácia. Uhm. To je pre mňa strašný výkričník. Uhm. Mm. Lebo opäť sme v kritickej fáze ranného vyvinu 01 13 1 13 1 3 až šesť rokov. Uhm. kedy sa kopec kopec vecí deje a tým, že ten vývin akože to ten
detský vývin, to telo tam dostáva strašne ako dennodenne challenge za challengeom, ktorý musí zvládnuť na neurourovni, na hormonálnej úrovni, na úrovni hrubej, jemnej motoriky, na úrovni emočného vývinu. Emočný vývin sám o sebe je tak komplikovaný v tých prvých šiestich rokoch a ono to vôbec nie je separátne. To je vlastne ono sa to všetko ovplyvňuje navzájom. Áno. To je že keď sa niekde do jedného do jednej veci zatne motika, tak vlastne robí to pnutie aj vo všetkých iných asi oblastiach. Presne. A je jedno, či je to dieťa eh eh v rámci normal tabuliek, u ktorého sa nebavíme o nejakej suspektívnej diagnóze alebo ustanovenej
diagnóze. Alebo či je to dieťa s diagnózou. Stále to musí byť absolútne individuálny prístup na to, aby sme si pomohli. Hejm. Čiže my sme sa začali takto v tom špárať a začala taká cesta eh učenia sa rôznych neurových vinových eh diagnostík, terapeutických prístupov a to stále otvorilo ďalšie ďalšie ďalšie dvere. A vlastne v tomto sme sa tak akože eh rochnili zopár rokov. Uhm až kým vlastne tie deti s nami postupne nerástli. Uhm. A vlastne sme si tak vší, že ono to funguje. Uhm. eh aj v rámci toho, že sme rodičov učili, ako hm čo
všetko za tým môže byť, čo môžu doma urobiť, ako sa na to ináč pozerať, hm ako sa viacej napájať na tie svoje deti, čo čím lepšie zregulovať, hej, tú vyvinnú sinusoidu, aby nešla proste niečo niečo úplne popredu a niečo bolo úplne, že pozadu, ale aby sme to plus mínus nejakej sínusoide dokázali regulovať a oni nám tie deti vyrasta. stali. Uhm. A zrazu tie deti, ktoré na začiatku prišli s obrovskými amokmi, uhm hm s eh obrovským senzorickým predráždením, uhm a nejakými eh obrovskými ťažkosťami v rámci bilaterálnej integrácie tela. Uhm. Hej?
Čiže to, ako vnímajú svoje telo uhm eh v priestore, hej? Eh aký majú pocit z vlastného tela. Uhm. To sú to sú také tie senzorické systémy propriocepcie a vestibulárneho systému. A zrazu tie deti zrazu tie deti začali rozprávať a začali sa hrať, čo vlastne sa stále hovorilo, že autistické dieťa sa nevie hrať. Uhm. A oni sa nám začali hrať, čiže niekde sme ten vývin pohli, hej? Niekde sa niečo odblokovalo, niečo išlo. A tam som si povedala, že pánečko, to sú stále len to stále sú to deti, hej, a že
my nemôžeme proste to takto brať. Eh, že je jedna metóda, ktorá pomôže a ich trénovaťm, poviem to škaredo, ako zvieratká, lebo niekedy sa to tak robí. Áno. Uhm. aby proste naplnili nejaký vyvinový štandard, aby sa aby sa vymanili z nejakej normy, aby už nemali tú diagnózu vlastne, aby boli mimo mimo to. Tak ale za cenu traumy. Uhm. Hej. A tam som si vlastne uvedomila aj s mojimi úžasnými kolegyňami, ktoré sú tiež skvelé psychologičky a veľmi láskavé bytosti, múdre bytosti. Eh, že veď ale tieto deti majú oveľa viacej
za sebou, čo sa týka vyšetrení a eh momentov v svojom živote, ktoré môžu môžeme nazvať traumatizujúce, lebo tiež nie je fajn, keď ťa vlačia od lekára po lekárovi a všade vlastne ti hovoria, že ty si iný, že ty si hentaký, hent taký. ešte pekne sa bavíme, lebo sú niektorí šalisti, ktorí naozaj ako veľmi škaredo rozprávajú o tých o tých deťoch pred nimi. Áno, pred rodičmi. A už len to, že povedia, viete, vaše dieťa je také také, mentálne retardované, budete mať takú takú diagnózu. To lieky, finito, ty keď ako odborník dáš toto tomu rodičovi, veď to dieťa absolútne bude odpovedať na to, ako ten rodič sa ohľadom neho teraz cíti. Uhm. A tam už
sú emóci. Ako k nemu bude a ako k nemu bude k nemu bude pristupovať k tomu dieťaťu. Presne. Hej. A tam teda tá tá cesta tam mi teraz zasvietili tie moje staré tendencie eh psychoanalytické. Uhm. A a eh hm taká tá jungiánska fascinácia. No a čo? Otvoril sa výcvik v Košiciach v terapii hrov so psychoanalytickým eh v hľadom. eh, ktorý vedie do dnešného dňa D. Eka Rajelová, čo je, ja ju považujem za svoju osobnú mentorku, supervizízorku a takú ako keby vzor uhm aj ľudský, aj
psychologický, že ako to má ako má ten psychológ vyzerať. Uhm. Aká integrovaná bytosť má byť ten psychológ. No a vlastne tam som nasadla na eh nový autobus, z ktorého som ešte nevystúpila a to bola tá tá detská psychoanalýza, eh emočný vývin. Odtiaľ som potom samozrejme ostal ostala ešte viacej z toho celá vyšokovaná, že aký ten emočný vývin je ťažký. Ešte citlivejšie ma to donútilo potom pracovať s deťmi s akoukoľvek diagnózou. Začala som pracovať aj s deťmi, ktoré majú len dajme tomu poruchy správania, poruchy afektívne, hej, nejaké problémy s
udržaním nálady a celkovo s nejakými emočnými blokmi prišli dospievajúci puberťáci a išla do ďalšieho výcviku. OK. Kde som si urobila, čiže v počiatkoch to bolo vyslovene len deti. Hej. Áno, áno, áno. Začala som deťmi. No a postupne sa to akoby eh naberalo to aj dospievajúcu klientelu pubertiakov, že vlastne ja som si prešla celý vývin. Uhm. Ale to ale to je brutál vec, lebo lebo ja ja sám o sebe sám o sebe som sa naučil 90% toho, čo dnes o sebe viem vďaka tomu, že mám deti. Áno. akože dovtedy som robil nejaký osobný rozvoj alebo čosi také, keď sa to tak dá
nazvať, do momentu, kým som nemal malú bytosť a kým som si neuvedomil, že síce každý z nás eh prichádza s inou možno genetickou výbavou a tak ďalej, ale ale ako také, aby to zle nevyznelo, ale ako taká hrubá šablóna. Všetci prichádzame akože dosť podobní do tohto sveta, máme podobné tendencie, sú tam odlišnosti, ale strašne veľa máme toho spoločného. A vlastne ja som si všíal potreby mojich detí a pritom keď ja som tie potreby im sa učil doručovať, v tom momente som zisťoval, že kde mne táto ako keby potreba nebola dodaná. A vďaka tomu som bol schopný mať ďaleko väčší súcit so svojimi vlastnými pochybeniami, strachmi, obavami a kadečím, čo ma ako keby do do bodu, kým sme nemali deti.
Eh, som to odsudzoval ako keby v sebe. Až vlastne pri tých malých deťoch som si začal vedomovať, že fú, že ale však to aj ja som bol malé dieťa, hej? A vtedy ešte nebol, takže osobne nebol čas na osobný rozvoj pri našich rodičoch a tak ďalej. A ty si to povedal na takú jednu zaujímavú vec, že eh že tesne predtým, než sme začali, že častokrát rodičia prídu vyšokovaní z toho, že vlastne oni prinesú svoje dieťa, že tu máme to dieťa s tou diagnózou, eh, robte s ním niečo a že oni častokrát potom zostanú šokovaní, že vlastne oni sú oni musia byť súčasťou eh riešenia. Určite. Určite. Ako to prijímajú takíto rodičia? akože lebo lebo si naznačovala si teda, že že častokrát prídušu šokovaní ako keby, že
z toho, že že to aj ja hej na to môžem mať. Tak beriem to tak, že opäť my nie sme eh edukovaní počas nášho života a počas nášho vyrastania do dospelosti, že čo všetko ten reálny dospelý život a celkovo to naše bytie vyžaduje. Áno. A beriem to tak, že proste nevieme to. Nie sme nie sme do toho vychovávaní, nie je nám to vedomé. A veľa vecí, tak ako hovoríš, si všimneme až keď sa narodia deti a zrazu to dieťa tak ak si povedal v takej tej čistej forme, bum, niečo zrkadlí moje, hej, a máš shadow work. A teraz si povieš, že no hej, zrazu sa eh ocitneš v nejakom momente, kedy ty
zareaguješ nejako uhm na svoje dieťa a vlastne vôbec to nesúvisí s kontextom, v ktorom sa nachádzaš. Áno. A uvedomíš si, že toto ale vôbec nemá čo dočinenia s dieťaťom, s týmto dieťaťom. Toto je niečo moje. Uhm. A a tam ako my niekde na na pozadí vieme, hej, že to je to je niečo naše. My vieme eh čo nás triggeruje, čo ehm vnímame, že vieš, kde kde máme bloky, do čoho sa púšťame, do čoho sa nepúšťame. My to niekde vieme. Uhm. Ale my nie sme dostatočne v našej spoločnosti scitlivovaní na to vnímať sa. Áno. Hej. Veď my nedokážeme zachytávať ani základné signály nášho
tela. Áno. Hej. A veď ako sa dostávame ku ku lekárovi? No už keď je zlé, každý lekár ti povie, že 98% pacientov vyhľadá lekára vtedy, keď už proste to je, že zlé. Áno. A vtedy chceme zázrak. Hej. Eh a podobne to je proste aj aj v rámci psychológie, eh, že proste prídeme vtedy, keď už je zlé. Hej, zase veď to dieťa ti niečo zrkadlí už dlhšiu dobu, už sa tam niečo deje. Áno. Uhm. Ale prídeš vtedy, keď eh ťa pošlú zo škôlky, lebo zbil eh kamoša. Áno. Uhm. alebo sa nezapája v škôlke, v škôlke nerozpráva, nechce chodiť do škôlky, lebo bolí
bruško, budí sa na nejaké nočné mori a tak ďalej. Kopec, kopec, kopec vecí a nechcem akoby povyťahovať len zopár, aby sme potom sa nechytali. Áno. Eh, nejakých slovíčok. Ale eh, čiže beriem to tak, že tí rodičia proste nevedia, hej? Nevieme. Veď aj ty ako dospelý človek, keď prídeš do terapie, nemôžeš tušiť, čo všetko ťa tam čaká. Hej? čím všetkým sa budeš musieť popasovať. Eh, lebo ty chceš proste vyriešiť problém. My prichádzame s tým, mám problém, vyriešte mi to. Áno. Máte peniaze? Áno, tu máte peniaze. Tu dajte mi naspäť batériu, s ktorou ja môžem pracovať. Áno. Ja to budem robiť a bude fajn, nie? Áno. No vôbec. Hej.
Vôbec. Eh, neexistuje ani zázračná technika, ani zázračná terapia, ani zázračná pilulka, bodaj by, ale nie je to tak. A vlastne my sa my sa skrze eh tú prácu s deťmi trošku scitlivujeme. Hej, že ten rodič to netuší, že bude musieť tam s nami posedieť na tom kresieelku a že určite prídu tie momenty, kedy sa budeme musieť povenovať im. Uhm. Ale napríklad ja osobne to vždycky poviem na začiatku, aby sme mali reálne očakávania, že ja rozumiem, že toto je práca s dieťaťom, že to dieťa má reálne ťažkosti, lebo častokrát naozaj
to dieťa reálne ťažkosti má. Uhm. Ale už začínam scitlivovať tých rodičov na to, že biopsychosociálny prístup. Áno. A to socio tam je veľká zložka a to, že keď to dieťa sa takto má a takto sa prejavuje, má aktuálne takéto ťažkosti, na vás to nejako vplývam? Áno. Hej. Dajme tomu ako na mamku. Vy už máte nejaké svoje prežívanie. Dieťa pláva vo vašom nevedomí tak, ako plávate vy vo v nevedomí vášho dieťaťa. Áno. Na nejakej úrovni už cítite také zmeny tej tej dynamiky, tej diády mama, dieťa. Áno. OK. Ale to instantne ovplyvní tú mamu. Uhm. A tá mama čo
začne vyhľadávať reguláciu v tom manželovi, hej, v tom ockovi, keď ho má po ruke. Keď ho má po ruke. Presne. No a teraz teraz či on je ten kň či on je ten ukotvený kameň alebo nie? Tr strana tretia strana z toho ostane vyhegan vyheganá tiež. Áno. Tiež proste to vníma, že no a tá žena proste doňho dube Áno. Áno. Hej. A on už začne odpovedať zase na to. Uhm. A celá dynamika už sa vlastne takto chmolí v niečom a už sa cyklia. To akože to znie ak krásna, ale hrozná zároveň akože práca, keď keď si tak uvedomujem, že vieš, že niekto príde reálne s dieťaťom, že no pozri má u lekára alebo niekde nám povedali, že má takýto prúser, vy toto riešite, nech sa páči, vieš? A a teraz zrazu no počkať,
počkať, ale vy si tu musíte posedieť s nami a my musíme akože pozrieť sa trošku možno hlbšie. A to sú sú ochotní akože takto, vieš, lebo eh na to, aby ty si zároveň dokázala eh predpokladám, že na to, aby ty si dokázala urobiť nejakú eh akože poradiť alebo urobiť nejakú poriadnu intervenciu alebo neviem ako to povedať v rámci toho, ako sa majú doma správať k sebe možno alebo ako sa majú rozprávať alebo ako čo ako majú predkladám, že tam veľa musíš aj tých ľudí doučovať o regulácii nervového systému a tak ďalej. eh a že eh sú ochotní, lebo lebo lebo vlastne ehm lebo ty ako rodič vlastne keď chceš tomu dieťaťu maximálne pomôcť, tak ty seba musíš dať do maximálneho poriadku
vlastne. Aspoň ja ja to tak vnímam určite, ale to je strašne dlhá cesta. No a eh lebo ty zrazu nemáš ty zrazu nemáš jedného pacienta, ale ale pri každom máš minimálne troch. No áno, áno, áno. A teraz teraz vieš, EEG analýza, vieš, eh, psychológia, všetko možné, no to musí byť brutál. To je celkom sranda. Ako vždycky platí, že keď nás eh mňa alebo kolegyne rodič vyhľadá kvôli svojmu dieťaťu. Môj numberovan klient a záujem je dieťa. Áno. A to, že ja adresujem aj rodičov je v záujme dieťaťa. Hej. Čiže eh ja z tohto uhla pohľadu sa na to pozeráš. Áno. Ehm, ja mám naozaj alebo aj aj s
kolegyňami, my máme šťastie, že nás vyhľadávajú rodičia, ktorí chcú uhm pretože my fungujeme ako taká finálna stanica tým, že sme súkromníci, uhm nespadáme pod štátny štátnu sféru, tak tí rodičia už majú niekoľko zážitkov toho, ako to nefunguje. Dobre. Finálna stanica. Lebo keď si keď sa tak zamyslím nad ľuďmi, ktorí boli v tomto podcaste, drviv a väčšina z nich boli finálne stanice. Hej. Hej. Ale lepšie ako ten film, hej. To akože to nedopadlo dobre. U nás to väčšinou dopadne dobre. Čiže oni už majú veľa nepríjemných zážitkov toho, ako to môže fungovať. Áno. A oni vedia, že oni už idú. A to je veľmi dôležité. To je vlastne veľmi dôležité, že je takto človek predpripravený, hej?
Lebo slovenská natúra potrebuje najprv dostať nafakt. Uhm. Uhm. Najprv padn. No najprv najprv ideš tomu, čo čo ti je kázané, že tomu máš dôverovať. Hej. kejobný a odho to odrazí. Hej, hej, hej. Ideš s tým najlepším vedomím, že tam ti tam ti pomôžu. Eh, česť výnimkam. Jasné. Hej. Ja nikdy nechcem zovšeobecňovať, lebo poznám veľmi veľa dobrých eh odborníkov, špecialistov, psychológov v štátnej sfére a vďaka Bohu za nich. Uhm. Ale častokrát ako keby oni vždy to o človeku. Áno, je to o človeku a častokrát oni už nevedia, čo ako keby ďalej, ako viesť tých rodičov, či už je to dieťa s diagnózou alebo bez, alebo sú to bežné rodinné krízy, hej? Áno. Eh, nevedia už ich ako ich viesť. A tým, že
my to s tými deťmi tam odkolenáčkujeme a že my robíme hlavne terapie, tak my to s tými deťmi tam žijeme. Uhm. Hej. Ja tam to dieťa mám niekedy na hodinu, niekedy na dve, niekedy na tri. Niekedy ho musím prebaliť, niekedy proste eh OK. OK. Takže ty už si v tréningu vlastne mamičkovskom. Ježišmária. My sme my sme v práci prebalili toľko zadočkov, že to eh jedna štátna škôlka nezažila. A vieš, tie deti sú niekedy sa potrebujú na No to je to je proste starostlivosť, ale si tam v rámci terapie, čiže ty to dieťa máš navnímané v dobrý deň, v zlý deň, keď prší, keď je búrka. poriže my to dieťa máme obmakané z
každej strany a ten rodič potom má takú väčšiu dôveru, že on ide nie ku eh psychológovi, odborníkovi, ktorý sa pasuje do diagnostického rámca. Hej? Ja takto nevyzerám v robote, že som rada, že som mohla prísť si dať pekné gate, ale väčšinou sme proste v pohodlnom oblečení jak doma. jak doma. Presne. Ale to je aj dôležitý vibe pre pre to dieťa, hej, že že je tu s normálnym presne, že je s normálnym človekom a to, že ja tam robím nejaké techniky alebo ja robím nejakú terapiu, to je moja vec, ale v styku s či už je to dieťa dospievajúci alebo dospelý klient, ja som stále len
človek, ktorý sprevádza a navádza, hej, ale nevie, hej, že tí rodičia, oni už keď k nám prídu, tak oni vedia za akým plus mínus idú. uhmzrejme potom stále príde ten faktor, že áno, budeme musieť stretávať aj na konzultáciách, ale ja si myslím, že všetko je to o tom, ako to podáme. My veľmi sa eh v rámci tých tých všetkých neurovcí a tých rôznych terapeutických prístupov, ktoré robíme, my si stále zakladáme na takzvanej vzťahovej terapii. Čiže o tom, že ja môžem vedieť, ja som tu v podstate ten odborník, ktorý má nejakú batériu diagnostickú a terapeutickú.
Ale ostať v myslení, že ja viem lepšie ako to dieťa alebo ako ten rodič alebo ako ten dospelý klient je no go. Uhm. Je to zaslepujúce. Predpokladám. Je to veľmi zaslepujúce a myslím si, že by sme sa takto nemali by sme sa oberať tým, hej, takou tou egomaniačinou, že ja už mám toľko výcvikov, ja už viem. Áno, lebo každý, kto je vo výcvikoch a sa učí, hej, tak prichádza stále ďalším výcvikom na to, že nič nevie, hej? Áno. Áno. Ja stále, stále nadobúdam len pocit, že vlastne ja nič neviem a že ešte viacej sa potrebujem doučiť a však to je krásne, mňa to strašne ale to je to je ináč dosť zaujímavá vec. Eh, lebo ja to aj vo svojom živote vnímam, že eh ja mám ináč takú taký nejaký svoj mindset, že vlastne v každom období ž
životnom si hľadám nejakú jednu vec vlastne, ktorá mi vôbec nejde. Hej? eh aby som mal taký ten mindset začiatočníka, lebo vlastne ty keď by si eh ako terapeut eh bola v tej pozícii ako toho nad nadradeného, tak vlastne ty si interpretuješ všetko len skrz to, čo ako keby vieš a môže ti tam vlastne uniknúť kopecť kopec pozorovania vlastne, ktoré vlastne ty tiež musíš mať ako keby to myslel nejak tak natrénovaná, aby si pozerala ako ako nový človek vlastne, ktorý možno fakt, že že nič nič nevie, lebo si všimnúť možno nejaké drobné nuansy, ktoré by ti boli unikli, keby si bola v tej nadradenej pozícii. Presne. Eh a ty sa
musíš vlastne hrať tiež ako keby v tomto hrať. Áno. Preto preto preto mám rada tú prácu s deťmi, lebo eh s nimi sa naozaj tam pohráš reálne a učíš aj tých rodičov sa trošku myšlienkovo eh hrať a všímať si úplne iné veci. Áno. Uhm. Ale eh je to všetko aj o tom vzťahu v v našej práci, lebo no ty by si tiež neprišiel ku psychológovi, s ktorým si sadneš oproti a necítiš sa s ním dobre. Jasné. Hej. Eh, pre mňa v momente, kedy začne človek odborník vystupovať ako ehm držiteľ všetkej vedomosti a odbornosti,
eh znamená, ja sa cítim hlúpo. Presne to som chcela povedať. Áno, vlastne ja keď to takto budem mať, veď ja robím potom z toho človeka oproti mne, oproti mne nemohúceho. Áno. Ja keď mu radím, ja vlastne ho uberám môjho vlastného syu. To som tiež teraz ja chcel povedať, že vlastne, že že to vo finále tvoj finálny produkt je vlastne človek, ktorý ako keby nepotrebuje ten vonkajší ako by som to povedal barličku. Ja to nazývam takú. Áno. Áno. Áno. že sa opiera o svoju vlastnú silu. To som chcel povedať. Eh, preto je preto ja som aj rada v tej súkromnej sfére na tom svojom vlastnom piesočku, lebo tam sa môžeme, ako si povedal, hrať sa s tým. Môžeme si
dopriať čas. Uhm. Nie sme tlačení tým, že máme jedno stretnutie za mesiac, ale že sa že sa s tým môžeme naozaj, že že v tom môžeme spolu byť. Asi to je to najkrajšie, čo môžem o tom povedať, že môžeme tam tam spolu byť. A tým, že eh my tých rodičov, tých klientov edukujeme, že budú tu fázy a fázy, hej? Napríklad keď keď sa bavíme o rodičoch, že áno, môj hlavný klient je dieťa, ja s ním budem robiť toto, toto, toto. Ale toto je nejaká naša štruktúra. Vždycky chcem vidieť aj vás po nejakých troch štyroch stretnutiach s dieťaťou. Ja chcem vidieť aj vás, lebo to, že ja tu s ním budem mať hodinku dobrú a som si odškrtla, že som dobrý terapeut, je
skutočne prdplatné, keď ten rodič potom nevie, čo má doma robiť s tým dieťaťom. Čiže ja to stále eh formulujem do toho, že ja som len taký ako keby hm mikroskop alebo taký taký mostík medzi tým, čo sa reálne v dieťati odohráva už možno aj na nejakej takej eh nielen na tej neurúrovni, ak sa bavíme o deťoch s diagnózou, ale eh na takej tej nevedomej úrovni. Uhm. Čo to dieťa sa nám snaží tým, ako eh vystrája, bije sa, eh kričí alebo somatizuje, čo ono sa nám snaží povedať. A to je to to je to je kľúčová vec. To je to akože vnímať to,
že to dieťa nerobí, lebo je trafené. Nie, to dieťa nerobí, lebo má akakú diagnózu, ale to dieťa vlastne ten ten symptóm je ako keby volanie o pomoc istého druhu. Aspoň ja to tak vnímam ako u svojich detí. Ja to áno, ja to tiež tak vnímam, že je to eh prejav je prejav. Prejav nie je príčina. Uhm. prejav správaní, či už v takom fyzickom prejave uhm alebo prejav emočný, je stále len prejav a môže tam byť 1000 dôvodov od tých počnúť pod eh počnúť s tými neuro oblasťami až po ten nejaký emočný vývin až po nejaké možno naozaj rodinné ťažkosti alebo ešte hlbšie generačné traumy. Eh čo čo tá psychika
toho dieťaťa sa nám snaží v nejakom takomto symbolickom eh eh na takejto symbolickej úrovni ukázať? Uhm. A mojím cieľom je naučiť rodičov to vnímať ako presne ten symbol niečoho ako snaha o komunikáciu nejakej potreby. Uhm. ktorú to dieťa možno subjektívne prežíva alebo ktorú zrkadlí rodičovi, lebo on to prežíva. Uhm. Len už ten rodič, hej, my už ako dospelí už máme toľko obranných mechanizmov a toľko masiek, uhm, ktoré, ktoré si denne nasádzame, že my sa od toho odpojíme a to dieťa, tak ako si povedal, s tým čistým štítom, uhm eh ono nám to ako takto rovno šplechne. Takže
toto je to. No tu prepáč, eh rovno mi napadá, že vlastne tak jak eh ak si vravala o tom, že vlastne ty vo svojej praxi mne snažíš sa ako keby nepôsobiť nadradenia, že je to ako keby a aj ja to vnímam, že je to veľmi dôležitý predpoklad na to, aby ty si dokázala to dieťa vnímať. Tak vlastne ja to tak vnímam a to ma zaujíma tvoj názor, že eh že na to, aby si bol ako rodič schopný vnímať tú symboliku v tom, čo to dieťa sa snaží na teba vychrliť, ty sám musíš byť v tomto rozpoložení. vlastne nie, že ja som ja som rodič, ktorý že proste OK, eh kričíš, máš tento konkrétny problém, hej, alebo proste alebo dostaneš na Ric alebo vieš, že že má to dieťa nejaké prejavy a máme teda ako podedané, že ako sa ku nám správali rodičia, keď eh alebo
že ako vo všeobecnosti, keď lebo každý myslím, že rodič, ktorý lebo nikto z nás nevie, čo je akože čo je to byť správnym rodičom ani ja a to ani neexistuje. Myslím, že to ani neexistuje. Hej, ale ale keď sa idem samého seba spýtať, že čo by to asi bolo správne, tak väčšinou si predstavím, že ten okruh ľudí, ktorý ja poznám, že ako oni by asi boli schvaľovali moje moju reakciu na toto dané správanie. Ale vlastne keď ja cez tento filter to preháňam, tak eh som v pozícii toho dospelejšieho nadradeného. Eh a vždy si vlastne tú informáciu od toho dieťaťa len preveženiem cez tieto filtre. Uhm. A ja si všímam eh to je jeden z dôvodov. Ináč moje deti sú jeden z dôvodov, prečo ako keby sa snažím vždy fakt byť mať jednu činnosť, ktorej som úplný hlupáčik, že neviem, aby som na tých deťoch dokázal vnímať, že vlastne keď to dieťa sa momentálne, že rúca, tak
vlastne aby som naňho pozeral jak druhé dieťa. Uhm. Uhm. Že čo sa to vlastne deje bez toho, aby som aby som mu to kázal. A vlastne mi to príde, že to je, že že je to, že je to jeden zo základných predpokladov, aby sme dokázali vlastne niečo z tej detskej symboliky navnímať. Predpokladám, že aj asi aj ty to tak určite, ale zase to už je taký akože advance level. Uhm. To to je cesta, lebo to už je niečo eh keď keď sa keď tu chceme tak aj také neuropojmy hádzať, tak to už je vlastne ten tvoj ventrálny vagálny stav, hej, že už si akože v tom stave eh bytia, kde už ty poznáš nejaké svoje hranice. To je
pravda. a kde dokážeš byť uhm v kontakte vo vzťahu s niekým, ktorý aktuálne teraz zažíva krízu. Uhm. A a nevybuchnúť, neurobiť to o sebe, neurobiť z toho. Presne. A dokážeš v tom ventrálnom vagálnom stave ostať. Uhm. Aj keď možno to dieťa alebo ten dospelý oproti tebe je v dorzálnom teraz. Hm. To ja som si tiež uvedomil relatívne prednedávnom, lebo tak samého seba som analyzoval pri eh pri mojej reakcii na moje deti, že eh že čo je ten ako keby stav alebo že čo sa čo sa vo mne zmení, keď som v tom rozpoložení, že eh že dieťa niečo urobí a mňa to trigerne a ja nejak blbo reagujem verzus keď vidím, že to dieťa
si niečím prechádza a ja dokážem ho takto akože nejak nejak citlivo vnímať. A ja som si uvedomil, že v mojej hlave beží v jednom aj v druhom prípade beží odlišný naratív. V jednom prípade eh riešim svoj problém, že to dieťa ma teraz serie. Ja teraz potrebujem si robiť svoje niečo a to dieťa ma serie. A v tom druhom je, že vlastne ja to nerobím o sebe, že to, čo sa teraz deje, celý ten príbeh, ktorý teraz si rozprávam o tom, čo momentálne tu sa teraz deje, nie je o mne. Uhm. A to je akože kľúč kľúčová kľúčová vec aspoň aspoň u mňa. Vidíš, ale ty už sa ty už rozprávaš a prezentuješ sa ako rodič, ktorý už je rok v terapii. Hej. Hej. OK. Že že to vidno, že ty už proste máš nejaký level. Mňa mňa do toho mňa do toho životná situácia, ale je mňa
zaujíma človek proste. Životná situácia. Počkaj, vieš, môžeš môžeš mať životnú situáciu a zachránuš v tom, zatvrdňujú v tom alebo si môžeš povedať, že ok, dačo musím zmeniť, hej? Takže to nie je len životná situácia, ale mňa do toho pošťúchli psychedelik. Akože to poviem rovno, hej? Do do týchto vecí, akože sú cesty, hej? Eh, ale eh ono vždycky tá tá práca má byť spolupráca. Uhm. Hej. Eh, ja môžem vedieť, ale možno to je úplne ináč a ja potrebujem vidieť, čo si myslí tá mama, ak to ona má, ak to vníma ten otec, akí sú oni ako partneri, čo sa tam deje, či to dieťa práve neodpovedá na niečo ich alebo či to je
vyslovene dieťa a situácia vyvstala z toho. Čiže my sa tak postupne edukujeme, stretávame veľmi otvorene. Uhm. Eh a hovorím naozaj mám máme šťastie na na nechcem to nazvať, že dobrú klientelu, ale asi také také úprimné úprimné stretávanie sa. To je to je asi práve to, že keď keď ste tá finálna stanica, tak tí ľudia ako keby, že už sú ošľahaní kadečím a a aj napriek tomu im stále záleží, lebo to je tá dôležitá vec, že že sa ten človek nevzdal a že vlastne, že skúsim ešte aj toto a my to častokrát ako keby aj tým naším firmom to veľmi prepáč, to je asi, že veľmi dobrý filter vlastne to, že keď ste finálna stanica, je to veľmi asi dobrý filter, že príde človek len, ktorému, že fakt záleží na tom a je
ochotný robiť. je ochotný robiť toto. Toto a častokrát aj hovoríme tým našim klientom, či už rodičom alebo dospelým klientom, čo prídu individuálne, že ale veď vy ste tu. Áno. Hej, že a to už je dosť, hej? To už samo o sebe je dosť, lebo ja to stále hovorím, že eh a je to aj taký jeden z mojich obľúbených monológov, keď eh máme nový novú nových klientov alebo nového klienta mám eh že že vlastne akoby toto už rovno prestriem na ten stôl náš, že eh prísť ku psychológovi nie je sranda, hej, že my si to tak romantizujeme z z telky a z filmov, že to ak si si tam sadnú na ten
gauč a my máme celkom pekný si tam sadnú na ten gauč a že vlastne my freky a nie tak frejdovský ale vieš čo obývačka nech to nie je proste sterilné nech to je normálne ľudské eh čiže tak aby mne nám tam musí byť dobré mne tam musí byť dobré a potom ten klient tam je fajn v tom celom eh ale vlastne si to takto ako keby povieme že že eh ono to nie je také romantické ako sa to zdá v tých filmoch a v dokumentoch, že sa my tu tak trošku posmejkáme, poohovárame, pokecáme. Jak väčšina ľudí si myslí, že ten psychológ len tak rozpráva, hej, a počúva, že aké to je ľahké. Áno. A potom ten človek po dvoch, troch sedniach odchádza a je
znovuzrodený. Uhm. Sú také prípady, hej? A to to je toto akože pre mňa také osvieženie, že ó, tak to bolo fajn, easy, ale väčšinou to tak nie a väčšinou to sprevádza eh veľký veľký tlak na seba v zmysle, že v určitom momente tej tej terapie alebo toho poradenského procesu, či už s rodičmi, s dieťaťom, s dospelým klientom príde zlomový bod, zlomový moment, kedy sa budeme musieť stretnúť s nejakými tak ako si povedal nejakými tieňmi, hej, ako keby popraceme tie štrukturálne veci. A to volám, že prvé je vždycky manž komfortu, dajme tomu možno tak hej najprv je manažment, popratáme to, čo
nám vadí, hej, to s čím máme problémy. Eh, naučíme sa vnímať dieťa, naučíme sa hrať sa s ním, naučíme sa vnímať seba, naučíme sa nejaké dychové cvičenia alebo eh naučíme sa normálne jesť, hej? Hej, čiže môžem k tomu dôjsť brutál ve a potom zrazu je tak dobre, dobre, dobre a zrazu príde zlom, hej, že už tá psychika ako keby prinesie niečo náročnejšie. Uhm. Ale prinesie to len vtedy, keď tá psychika už vie, že je ready. Áno. Hej. Že už keď to tam sa tlačí z tých tých zadných oblastí, z toho nejakého nevedomia, tak to je vlastne už dobré, lebo ty už vieš, že už to už stojíš. A to je tiež veľmi
dôležitý poznatok pre mnohých ľudí, že vlastne keď sa nejaké začnú veci z minulosti alebo nejaké hlbšie veci, ktoré sami sme pred sebou tajili, eh keď sa začnú vynarať, tak vlastne mnohí sa toho zľaknú. Ale ono to je práve to, že to telo, tá inteligencia, ona ona vníma, že áno, áno, že si na to pripravený, akože bude, že si si schopný zvládnuť tú bolesť, ktorú je, ktorá je potrebná na to, aby sa to vy ako aby ťa to transformovalo. Tam je tendencia, že väčšina ľudí v tomto momente terapiu opustí, hej, že už eh sa a to ako nie je len odo mňa, ale aj od kolegyň prax, že eh to sú tie momenty, kedy ten klient náhle zmizne, ghostne ťa. Uhm. eh alebo sa dlhú dobu neukáže a potom príde s
niečím novým, čo je ale povrchovejšie znova. Different toilet, same shit. OK. OK. OK. OK. Hej. Ale tiež je to fajn, lebo príde, hej. Eh, a tým tiež to je o niečom výpovedné. Eh, lebo lebo ten proces a tam treba vydržať, hej? Nie je to, nie je to sranda sa popasovať s tými, s tými vnútornými monológmi, naratívmi, eh nejakými, ja to volám, že bubákmi, hej? Ale tak na to zase tam už je nejaký proces, ktorý treba uhm spolu prežiť, ale zase spolu spolu prežiť, lebo ten vzťah ten vzťah s tým s tým svojím psychológom alebo terapeutom je strašne dôležitý, hej? Ale hej, keď už sa to
začne ako keby klubať von, to je už znak toho, že tá psychika je na to ready. Čiže to je super. Ja by som povedal, že možnože nielen že psychika, ale možnože aj tá fyziológia ako keby a možno aj tá dynamika, aj tá dynamika, hej, že že keď to je všetko je inteligentné okolo nás, nielen my ako keby som inteligentné. Ja to najviac vnímam na deťoch ehm keď idú do terapie hrov, že naozaj nemáme diagnózu, máme ale nejaké emočné ťažkosti. Prepáč, terapia hrov. Čo čo čo môže mať dieťa za problém, aby som ho akože išiel k tebe na terapiu? Hr s mojím dieťaťom? No také tak tie menšie deti, taká klasika psychosomatická v zmysle bolí ráno bruško, keď ide do škôlky, eh stále
si cuca palček, keď je je v strese a eh nerozpráva pred cudzími ľuďmi. Zapra je niečo, čo to mu dokáže pomôcť alebo lebo alebo si zelen vysvetľujem, že terapia hrou, že že že tá hra je ako keby len zamienka k niečomu inému. Hra je hra je terapeutická, keď je vedená terapeuticky. Eh hra pre dieťa je to ako pre dospelého človeka je takáto akože terapia v rámci už verbálnej úrovne. Hej? Hm. Je to o čom? O oťukávaní sa alebo o spoznávaní seba samého alebo tak zoberme si to tak, že ty keby si bol klient, tak keď sa stretneme na začiatku poriešime také tie klasické možno eh štrukturálne veci,
nejaké nejaké aktuálne ťažkosti, ale ostávame tuná niekde, hej? Frontal verszus frontal, hej? Áno. A sanitujeme symptomatiku. Áno. Nejdeme po príčine. Áno. A v určitom momente začne taký ten presne ten blok alebo tá stagnácia, kedy my už vieme, že potrebujeme zaradiť ďalšiu rýchlosť do toho, do tej terapie alebo do toho do toho poradenského procesu. A tam väčšinou musíme vytiahnuť niečo hlbšie, nejakú relaxáciu, vedenú meditáciu, možno nejakú arteterapeutickú techniku. Arteterapia je akože art, niečo s tvorbou. Áno, ale nie je to v zmysle, že krúžok šikovných rúk, že tu budeme
postiť ale sú to normálne ako keby vedecky podložené terapeutické techniky, ktoré majú svoj rámec a svoje použitie. Napríklad len taký taký je je nejaký jeden príklad mi vieš akože povedať? Nech si viem predstaviť, že čo to alebo je to komplikované vysvetliť? Tak na eh ja mám my sa vzdelávame s kolegyňami v senzori motorickej arteterapii podľa austrálskej eh Kornélie Elbrecht a eh tam ona veľmi pracuje ako keby so senzorickým materiálom, čiže stačí, že ja ti dám bukičku s pieskom a ty z toho niečo urobíš, tak ti garantujem, že z toho urobíš niečo, čo je eh symbolom niečoho nejakého tvojho nevedomého, že že to niečo ako keby, že že jak aj
kreslenie mandály a také kreslenie mandály je pecka úplná. To je už ale to ešte nikdy nerobil ináča. A to vyskúšať budeme. Hej. OK. Ti poviem aj v mandale mám napríklad eh toto vzdelávanie v senzorickej arterapii konkrétne pre pre použitie mandály, lebo to to už je taká ale skôr taká integratívna eh pomôcka, ale áno. Hej. Aj aj aj to akú mandalu nakreslíš, tak je o niečom výpovedná pre teba. Uhm. Mandala sama o sebe je aj eh niečo, čo môžeš poučiť použiť sám ty doma pod nejakým vedením ako sebaterapiu. OK. To je super vec. Čiže áno, sú aj arteterapeutické techniky,
ktoré dokážu eh hm priniesť eh alebo teda naprojekovať uhm do nejakého priestoru tvoje vnútorné pohnutky, tvoje symboly z tvojho nevedomia. Uhm. nazvime ich projektívne techniky, hej, že či to je arteterapia, či to je pohyb. Uhm. Hej, nejaké tie body terapie, aj to, ako sa budeš hýbať, aké robíš pohyby, to tiež je niečo, čo ty ešte možno potrebuješ riešiť alebo možno tam ťa niečo ešte bolí, je tam nejaká stagnácia alebo v takomto pohybe tebe bolo naposledy veľmi dobre a chceš sa doňho vrátiť. OK. Si pripomínaš nejaký ranný detský raj, hej? Áno. Áno. V brušku alebo v postieľke. Hej. Hej. Hej. Eh
alebo sú také tie vedené relaxácie, meditácie, katatívno imaginatívne techniky. Všetky tieto srandy akože vy robíte, hej? Akože keď je je to potrebné, hej? Hej. Hej. No ja ti hovorím, ako na mňa tá špirála zaviedla, ale eh ja sa bavím veľmi. OK. A to teraz akože ehm tie tie tieto veci, ktoré akože behom posledných 10 minút sme prebrali, to to to sa venujete primárne deťom, hej? Nie. Eh aj dospievacim, aj dospelým. To toto teraz, čo sme tak načrveli už teraz, tak toto sú skôr také techniky pre dospievajúcich, dospelých. Uhm. Ale eh aj aj oni dokážu aj eh vytiahnuť h niečo nejaké bloky z toho nevedomia. No a eh to to je skôr tak pre dospelých, ktorí už vedia tak viacej so
sebou narábať. Uhm. S päťročným dieťaťom ja neurobím meditáciu, akože dá sa, hej, ale pre neho je prirodzený projektívny priestor, hrobý priestor. Uhm. že sa hráme akože, že ty máš akože kravičku svoju, ja mám akože svoju svojho koníka a akože niečo si tu budeme hrať. Uhm. A vychádzame z toho, že eh zase z tej z tej hravosti, že to dieťa stále pôjde len egocentricky po tom, čo aktuálne prežíva. Uhm. Ja stále hovorím, najlepšia vec, akú môžete ako rodičia urobiť, je nechať svoje dieťa hrať sa po škôlke, po škole. Uhm. Školáci už sú trošku sofistikovanejší, oni viacej tak akože to vedia zakamuflť, ale škôlkár trojštv päťročný, keď príde domov,
nechaj ho hrať sa pol hodinku, hodinku sleduj ho, on ti presne ukáže, aký mal deň. Hej? Ja čo na neho pani Šelka hovorila, čo sa tam dialo, kto ho naštval, čo sa tam deje. Oni to tam krásne odbavia si. A to je ale terapeutické, lebo ja sa budem vracať k tomu, ako si povedala, že to dieťa proste tak v čiste v čistote prichádza. No oni si to takto akože dajú von, hej? Oni sú ešte napojení napojené tie deti na to svoje, že vedia, že potrebujú teraz istú eh istú formu sebaliečenia vo forme nejakého prejavu. For liečenia. Áno. Tak on si to vyhrá, hej? On tam možno niekoho eh eh na niekoho nakričí alebo sa eh na niekoho nalepí alebo
niekoho schová do piesku, akože ho tam pochová a potom ho akože nájde, hej? chýbala mamka. Uhm. A nevidel, či ju ešte uvidí. Hej. Tak to vidím, nevidím, má veľkú silu. Tak teraz ju tam schová a potom ju nájde a schová a nájde a vytváraži pocit, že že to nachádza, že to stálosť objektu, hej, vo svojej mysli. Uhm. A a tá terapia hrom má takéto krásne účinky, hej, pre tých dospelajúcich alebo dospelých už je to tá práca na eh na takej tej úrovni imaginácie, hej, vedenej relaxácie a už tam h alebo alebo v rámci už si asi sofistikovanejšia bytosť tým tým tým, že vlastne vôbec eh slovník asi, že máš a že dokážeš v
kontexte v kontexte času asi tak asi musíš už zapájať aj vlastne musíš zapájať všetko, čo ti ako keby dorá s tým vekom vlastne. pres keš tak ty nevieš povedať si cítil strašnú eh dajme tomu až anihilačnú hej úzkosť takú tú úzkosť zo zaniknutia pretože mamka ťa odviezla zo škôlky ale ty máš už 10 zážitkov operácií do svojho druhého rokam že nejaký put eh smrti hej života a smrti z tebe z tebe strašne pulzuje. A teraz to, že že zase zase ťa niekde nechali. V tebe toto strašne akože vyvolá. Uhm. Jak má na toto dieťa dôjsť?
Však to dospelí nevedia. Hej, že reálne popísať, čo sa deje aktuálne teraz. To je presne to, že ani dospelí to nevedia. Nevedia. Eh a my a my a my častokrát na nahnevaní kričíme, však povedz mi, čo ti je. Vieš nekrič. Hej. Vieš, všetko je v pohode, nič. Kľudne. Hej. Hej. Nemôžeš byť normálny. A toto toto je toto som čo je čo je byť normálny že a jak ak sa jak sa ukľudniť vieš keď keď rodič to nevie vieš bola my to neviem bola som minulý týždeň sme komick hej hej h si tak posedieť máme v Košiciach dominikánske námestie tam je parádny trh eh v sobotu ráno je tam taká veľmi pekná atmosféra som tam bola posiedieť na kávu no a presne tam bola jedna mamička strašne chcela odfotiť svoje deti pri nejakom
akože kvetnej výzdobe A oni nechceli, že sa chceli šaliť, hrať, hej. A akože ona im na to povedala, nemôžete byť normálni. Si hovorím, vau, to neviem, či ja som úplne normálna a že tož celkom mám popratané niektoré veľké momenty vo svojom živote. Že no hej, sme takí to toto hej, to toto je také naj ehm slovo normálny. To je úplne, že toto je také najparadoxnejšie slovo, lebo vlastne to nehovorí absolútne o ničom. Uhm. absolútne o ničom, lebo každý má nejaký svoj niečo, čo vníma jak normálne. Je to väčšinou nejaký priemer toho všetkého, čo si myslím, že moje okolie považuje za bežné. Hej. Ale každý z nás žije v úplne niečom inom a každý vo svojej hlave vlastne žije.
Pravdepodobne. Aj preto máme teraz toľko ťažkosti a takú taký nárast duševných eh problémov. Uhm. Lebo eh sa snažíme vtrepať do nejakej normálny škatuľky normálnosti, ktorá ale je teraz. Kde je teraz? Hej. Počúvaj, ešte ešte ešte ma zaujíma len taká akože praktická len vec pre možno poslucháčov, že vlastne eh keď teda eh dieťa zaostáva eh neurovyvinovo, hej, všeobecne v nejakej jednej konkrétnej oblasti, v mnohých oblastiach to je jedno, eh keď len tak si spomenieš na na celú tú svoju prax a sú to nejaké genetické záležitosti, sú to nejaké možno biomechanické záležitosti, ktoré na to vplývajú a tak ďalej, ale že keď teraz
to počúva rodič, eh, tak vlastne, že čo ty vnímaš, že sú také najčaste stejšie faktory, eh tie rodinné, sociálne, ktoré možnože si väčšina ľudí neuvedomuje, že majú na toto vplyv. Hej. No máme, myslím si, uhm myslím si, že teraz eh máme strašne náročné obdobie a že žijeme veľmi taký nátlakový život. Eh, nerobím síce úplne, že dlho, ale robím 10 rokov, čiže už mám nejakú štatistiku a ja naozaj musím povedať, že nebolo to takto takto úplne eh OK, že vidíš tendenciu nejakú? Vidím tendenciu a vidím tendenciu oveľa viac vystresovaných ľudí. Uhm. eh ľudí, ktorí
naozaj akože sa trápia a majú kopec mimo psychických ťažkostí aj vážne psychosomatické ťažkosti. Nevedia odkiaľ to ide. Ale čo sa týka rodičov, ja si myslím, že toto je teraz strašne náročná doba v zmysle, že po prvé všetci žijeme separátne. Uhm. Hej. Mimo komunít. Tak si myslím, mimo komunít. Uhm. Toto vnímam akože malá malá skupinka vlastne otec, mamka a deti. Presne. Hej. A pes. Pes. Hej. A a to je ešte ináč cool, keď pes to je cool. Hej. To je cool. Máme to dieťa. Áno. Áno. Ale žijeme separátne a nemáme
kontakt. Uhm. Hm. Alebo máme strašne málo toho kontaktu. Uhm. Väčšinou tie ako keby kontakt máš na mysli čo? Akože dotyk alebo všeobecne aj dotyk. Aj dotyk, ale aj celkovo ako keby vzťahy a blízkosť. Uhm. eh vo väčšine šamanských tradícií a vo väčšine kmeňov uhm eh sa pozerali na a pozerajú dodnes na duševné poruchym ako na eh nie problém jedného človeka, ale problém tej komunity. Uhm. že keď jednému sa niečo udialo, to znamená, že a to už je tá tá dynamika, čo sme sa bavili v rámci rodiny, že na úrovni nás
všetkých sa niečo deje. Uhm. A tým tým oni vlastne toho, čo čím ten ten jeden, ktorý sa niečím trápil alebo mal nejaké prejavy náročné, tak eh väčšina tých tých kmeňov pristupuje k tomu človeku veľmi láskavo, že ho tak akože eh dajú na taký akoby pomyselný piadestál. Uhmívnemu členovi kmeňa chodia ostatní členovia a hovoria mu nejaké také povzbudzujúce veci, hej, že začo eh nejakú za čo ho vyzdvihujú, ale nie nie je to ten taký ten eh fake it till you
make it positive eh uhm bullshit. Áno. Skôr mu pripomínajú nejakú inherentnú hodnotu možno. Hej. Áno, presne. Hej, že mu vracajú mu tú vnútornú silu hejm a berú to ako eh chorobu celého systému, celej spoločnosti. Uhm. Teraz, keď sa my pozrieme na náš svet a na naše Slovensko, veď to nie je úplne náhoda, že v posledných rokoch všade počuješ čo? Eh, úzkosť, panické ataky, poruchy osobnosti. Uhm. eh ADHD hraničný bipolárny narcista. Áno. Alebo potom
opačná sféra, empat, vysoko citlivý. Áno. Počuješ aké sú ako aké sú polárne opozitné tie tie eh tie pojmy. Nie sme v takej spoločnosti teraz. Vieš čo? Ja len doplním za mňa, lebo však ja nie som eh ja nie som psychológ, ale zhodou okolností ma sleduje dosť veľa ľudí na internete a keď sa opýtam nejakú blbosť na internete, tak mám akože stovky až tisíce odpovedí od ľudím, čo je nie je na zahodenie ako keby, že vzorka, hej. Eh a častokrát sa pýtam na na to, čo ľudí trápi. A akože možno 70 80% všetkých odpovedí vždy pramení, že alebo nie, že pramení,
je to, že že som sám prázdny, neviem kam ďalej. A častokrát je tam akože s tou samotou a prázdnotou je tam, že eh niekto je, že po rozchode, niekomu niekto zomrel, ale úplne najčastejšie je, že proste som doma s s ženou, s deťmi alebo žena je, že som s manželom a s deťmi, ale proste úplne som sa cítim byť sám. Uhm. Hej. Eh, dobre hovoríš. A vnímam to rovnako, že častokrát a teraz si mi úplne pripomenul eh jedného chlapčeka, ktorého som mala minulý týždeň a ja sedel predo mnou a proste bol považovaný teraz za takého eh toho, čo robí zlé veci, taký akože školský
grázlik. Uhm. Ale tým, že ako keby ja mám rada tie psychoanalytické smery, tak veľmi pracujem s prenosom a protiprenosom v tom vzťahu, keď eh som oproti klientovi. Eh a eh čiže ja sa snažím vnímať za za to, čo vidím, hej, za to, čo počujem. Uhm. eh a strašne som si hovorila, že pánečko, tak vyzeráš tu taký nasratý, hej, nahnevaný na celý svet, ale keď sa na teba pozriem a keď to tak akože odzojem, všetko, čo vidím, je jedno strašne opustené dieťa. Uhm. Uhm. Eh, a a je to je to obrovská téma. Veľmi sme separovaní,
opustení. Eh, eh, tá spoločnosť nás tlačí skrze všetky sféry bytia. a eh aj štátu, hej, eh do toho, aby sme sa ešte viacej akože polarizovali a separovali, hej? A buď si taký, alebo si taký, buď si taký, alebo si taký a veď prvo, a veď to je akože úplný nezmysel, ten pravda niekde v strede, hej, a ani tam nie je. Áno, lebo pravda bude takto niekde akože okrúhla. Áno. A eh ten tlak na výkon, tá ekonomická situácia teraz. Dobre. A čo čo to čo toto všetko, čo sme teraz opísali, vnímaš, že to robí s tým rodičom, že vlastne, že má že máledne
uhm čiže čiže čo človek je tým pádom nejakým spôsobom stratený vo svojom živote a vlastne je lebo stres stres akože stres, sympatikus, čiže si vlastne odtrhnutá od nejakého širšieho vnímania v širšom kontexte alebo aj to takéto škrečkovanie, hej, čo vlastne teraz tak chiac nechtiac musíme robiť, že eh naozaj je všetko drahšie, hej? OK. Uhm. A že eh ten rodič, muž, otec musí naozaj akože makať. Uhm. Príde domov večer, nemá šajnu, čo sa dialo cez ten cez počas toho dňa. Ja tomu rozumiem, že napríklad fakt nemá kapacitu potom ešte ďalej sa venovať eh deťom. Absolútne
tomu rozumiem. Uhm. Lebo ja keď prídem domov z roboty, nemám niekedy energiu ani len proste si navariť, čo je tragédia. uhm že nemáš ani tie základné základnú životnú silu sa obstarať a sa akože dosýtiť na tých základných fyziologických potrebách, len chceš proste mrochtiť už. Áno. Áno. A tá žena je proste tiež tam v tom osamotená, opustená je s tým dieťaťom. Ona tiež nevie, čo má robiť, lebo ona celý deň reguluje dieťa. Áno. Hej. To dieťa, ale tiež jej niečo môže vypichávať. Ona tiež má svoju kapacitu, tiež potrebuje odísť na chvíľku, eh stretnúť sa s inými ženami, docítiť sa. A častokrát ja
počúvam presne áno, stretnú sa so sebou, že počúvam, že tým ženám chýbajú akože môžeme to považovať za akože hlúposti, ale to, že ide ku kaderničke, že ide na nechty, môžeme si povedať, že ch, že to sú také povrchové blbosti, nie? To to ako žena si musí udržať takúto esenciu svoju starania sa o seba, aby ona dokázala proste byť to pre ostatných, hej? Ona sa musí cítiť dobre a musí mať presne napichnutú tú takú tú svoju životvornú ženskú energiu na to, aby vedela byť tam ďalej. Hm. Ona tu nemá priestor. A ináč chlap, chlap to potrebuje takisto, lebo my vlastne chlapi, my sme častokrát pod eh takým, ak by som to povedal, existencionálny tlak vlastne, keď tie financie nejak nejdú. A eh do toho sa mieša kopec eh
rôznych vecí, že teraz je rôznymi spôsobmi eh spochybňovaná maskulinita a teraz vlastne, že ja neviem, že jak moju ja neviem, že nadržanosť, sexualitu vlastne, že čo čo je teraz dobré, nedobré. H ja akým akým spôsobom s tým narábať. Ja ja si všímam aj na svojom živote, ale však tiež mám nejaké vzorky ľudí aj eh čo čo ich mentorujem a tak ďalej, že vlastne eh veľakrát potrebujeme mať k dispozícii len niekoho, s kým sa o tom porozprávame a ten nám niekto len povie, že že kámo, ale to je normálne, vieš, že že je to bežná ľudská skúsenosť, hej? Lebo my častokrát tým, že sme vytrhnutí ako keby z tej komunity a z komunikácie s každým, tak vlastne my každý jeden náš problém vnímame. On je akože reálne ten problém je pravdi, ale častokrát ho máme, že keď
si ešte myslíme, že to len ja ho mám. Uhm. Hej, že vlastne nikto o tom nevie. Tak vlastne eh to ako na seba nahliadam je, že vlastne ako úplne na nenormálneho človeka, že vlastne som úplne, že vymykam sa všetkému normálnemu. Pričom častokrát, keď my ľudia sa rozprávame a dovolíme si neviesť iba povrchné debaty, ale postiť sa trošku hlbšie, tak my vlastne zistíme, že my stále sme ako keby tá komunita, ktorá vždy len tie isté akože sráčky v sebe rieši. keď keď môžeme mať takéto zážitky, že sa stretneme a môžeme s niekým takto pozdieľať, že vlastne zistíme, že vlastne je to OK a že je to prirodzenou súčasťou bytia, ale pokiaľ sme len len uzavretí v tých našich bytoch, v tých našich domoch a tá žena
proste ide, ide, ide celý deň, ona nemôže byť v tej takej tej svojej nejakej vybalansovanej energii, začne džubať. Ten muž nemôže byť v tej svojej mužskej, lebo on tiež musí len proste výkon, výkon, výkon. A on potrebuje nebyť dubaný, on potrebuje byť rešpektovaný, aby sa mohol držať v tom svojom. Hej. A teraz tá žena reguluje všetkých a ona sa úplne opustí, džube viac. On potom nechápe, že čo sa to tam deje a nedá jej podporu. Nedá jej podporu. Ona sa ešte viacej cíti opustená, ešte viacej doňho a to dieťa je tam vlastne len eh Hej. A to je ešte dobré, kým džube ja to stále hovorím. Pokiaľ vaša manželka do vás zapá a hučí a kričí, to ešte dobré, lebo vás má rada. Áno. Áno. Len len to chlapci
presne to je to, že chlapci to akože aj u mňa to bolo, že to ako by som to povedal veľa práce na sebe ako z mužského pohľadu poviem eh si žiada eh dorásť do toho stavu, kedy chápeš, čo tá žena vlastne chce. Čo čo tá že prečo žube tá žena vlastne? Lebo to nie je len, že je šialená. Môžeš byť tam trošku ako keby hej toho medness, ale nie sa ako keby čo diviť, keď má naložené hej na hlave. Ale vlastne ja ja si všímam, že vlastne tá žena ako keby on sa snaží z teba vytriasť ako keby z chlapa potenciál, že že kámo, že má že máš naviac a ty nás potrebuješ viesť a vlastne ja potrebujem sa o teba oprieť. No to je zase úplne dobrý príklad na to, čo je prejav správania a čo je príčina,
hej, alebo čo je reálna potreba za tým. To je ako to dieťa, ktoré kričí uhm a reálne môže chcieť sa pritúliť. Hej? Eh, tak to je presne tá istá žena. Uhm. Áno, áno, áno. Alebo aj, to je jedno, negeneralizujme to, ale eh eh toto to o tom si to teraz veľmi len len doplníme teraz jednu veľmi zaujímavú vec z mužskej perspektívy, že častokrát fú a toto myslím, že zarezonuje s mnohými chlapmi, že častokrát, keď chlap je odtrhnutý od ženy, uhm to, že je odtrhnutý od ženy, je spôsob, ktorým kričí po eh kontakte. Uhm. Len je mu nepríjemná, vieš, tým, že že žena dube, hej, vlastne tak ako keby ona mu nedáva
ten pocit, že on je hodný toho spojenia. A vlastne teraz ja keď by som sa snažil o spojenie s tebou, ale ja viem, že ako ty mňa vnímaš, tak vlastne necítim sa byť toho hodný a ja sa musím chrániť tým, že ťa začnem ignorovať. Jasné. Presne. Ale a vidíš a a v tom je túžba, že presne to, že a preto ja mám rada prácu s deťmi. Uhm. Lebo dospelí robia to isté. Hej? Lebo dospelí robia to, čo si teraz popísal. Uhm. Však to robia deti, hej? Áno, áno, áno, áno. Ono sa pohnevá, ide preč, buchne s dverami a len preto, aby vlastne aby si prišiel eh prejaviť záujem. Presne. Tak a ja to stále vravím rodičom. Chváabohu, že on sa zdúil, hej, že kričí alebo že niečo hodil, hej? Uhm
vám hvá alebo že a to opäť to ešte stále nie je k. Áno. Hnevá sa. Lebo prečo? Lebo je tam nejaká nenasyttená potreba. Pravdepodobne potrebuje byť nejako videný, nejako počutý nejako potrebuje byť vo vzťahu, ale nevie ako. Tak on to urobí takto. Áno. Lebo ináč nevie. Lebo ináč nevie. A negatívna pozornosť je oveľa silnejšia ako tá pozitívna. A to, že ja mu poviem, nevrieskaj, čo si to zase hodil. Je stále kontakt. Je stále kontakt, ale ja ho v tom nechcem nechať. No a však toto robíme my dospelí. Hej, nerobíme tom. Všetok obsah, ktorý tvoríme na tomto kanáli je zadarmo. Všetky podcasty, edukatívne videá, vhľady a nástroje, pretože verím, že my
ľudské bytosti máme kapacitu na to, aby sme dokázali tieto dobré a užitočné informácie sprístupniť každému, kto je na ceste. A ak táto moja vízia a misia s tebou súzne a chceš celý tento projekt podporiť a udržať ho pri živote, tak najlepší spôsob, ako to môžeš urobiť, je cez produkty mojej vlastnej značky Neohack. Sú to doplnky výživy, ktoré som trpezlivo komponoval na základe mojich viac než 10ročných skúseností s výživovým poradenstvom a tréningovým poradenstvom a na základe mojich dlhoročných skúseností s navrhovaním doplnkov výživy pre iné firmy. No tentokrát to robím po svojom, čisto funkčne a s novou filozofiou, ktorá rešpektuje telo, myseľ aj vedomie. Moja značka Neohack nie je o žiadnych spásovnostných sľuboch ako všetky marketované produkty na dnešnom trhu, ktoré vidíš bežne v telke. A už vôbec to
nie je instantná náplasť na zlý životný štýl. Je to skutočná výživa pre nervovú sústavu, pre tvoju myseľ, pre tvoje bunky, pre tvoju úroveň energie, pre tvoje svaly a pre tvoju vnútornú pohodu a rozvahu. Doplnky mojej značky Neohac sú pre ľudí, ktorí už urobili rozhodnutie a sú už na ceste. Momentálne máme k dispozícii najpredávanejšiu elektrolitovú zmes na trhu Hydrofiol, ktorá pomáha s hydratáciou a so stabilizáciou úrovne energie a s elektrifikáciou nášho nervového systému. Máme je tu kvalitný trojmocný horčík vyskladaný z troch fóriiem horčíka, ktoré sú naozaj vstrebateľné. Máme tu novú aminokyselinovú zmes, ktorej kĺbíme dokonalý aminokyselinový profil srátkových proteínov a zároveň aminokyselinový profil kolagénov. Avšak
celý tento produkt je vegánsky, je vyskladaný z aminokyselín. To znamená, že tvoje telo ho netrávi, ale aminokyselíny priamo strebáva. Je to pre každého, kto nedokáže vo svojej strave doplniť dostatok bielkovín. Zároveň tu máme k dispozícii veľmi obľúbené Neotropicum Metafocus, ktoré nám napomáha regulovať našu nervovú sústavu a lepšie sa sústrediť aj pod väčším náporom stresu. Nie je to tradičné neotropikum plné kofeínu a stimulantov, ktoré by ťa vystrelili na pár hodín a potom by si bol unavený a nesústredený. Metafocus je neotropikum, ktoré je výživou pre tvoju mozog, pre tvoju pamäť, pre tvoju myseľ. A v neposlednom rade tu máme veľmi obľúbený čaj googulan, ktorý napomáha s dlhodovekosťou, ktorý napomáha s reguláciou našej nervovej sústavy, napomáha nám prepínať do pokojového
rozpoloženia, do parasympatika, ale naopak aj do sympatika v prípade, že to potrebujeme. Je to skvelý čajík na rané nakopnutie, je to skvelý čajík na ako nahrada kávy a je to skvelý čajík, ktorý sa dá piť aj pred spánkom a pomáha nám efektívnejšie zaspávať. Takže ak ti tento obsah dáva zmysel a prináša ti hodnotu, odporúčam ti vyskúšať si doplnky výživy značky Neohack. No a ak tak urobíš na stránke neohack.sk a použiješ zľavový kód metanoja s Yom, tak získaš dopravu zdarma. No a ak momentálne nemáš prostriedky na to, aby si si dokázal zakúpiť doplnky výživy, tak veľmi dokážeš tento kanál podporiť tým, že budeš ho zdieľať a že ho budeš odoberať. Ďakujem veľmi pekne. Ja aj presne stále hovorím študentkám, že keď chceš robiť dobrú psychológiu dospelých,
lebo veľmi málo eh psychológov chce robiť s deťmi, lebo je to ťažké. Áno. Áno. Ehm keď chceš robiť s dospelými, odmakaj si najprv vyvinovú psychológiu. Určite. Jednoznačne. Lebo tak príde pred teba dospelý človek a ty budeš cítiť. Áno, to nie je, že ty budeš robiť testy, dotazniky, či on je emočne labilný, stabilný, neviem čo, hej, a koučovať ho a manifestovať a tak. Ty budeš cítiť, ja to tak mám rada, že zazomuješ, čo tam je za dieťa vo vnútri a aké má potreby nenaplnené, lebo z toho bude bude vychádzať k sebe, vo vzťahu, do vzťahu k k partnerovi, partnerke, svojim
deťom voči každému. To sa prejaví v práci, vo všetkom. Vo všetkom. Hej. Vau, krása, že ono to je zase len súznem celkom hm všetko je to jedno. To toto je taký jeden veľký klam, že eh ktorým sa nechávame okabátiť, vieš, že že ja už som veľký, mám 90 kg, mám fúzy, ty máš prs že si žena, že sme dospelí, ale vlastne my všetci sme decká. Ježiši, len my sme len decká, len akože sofistikovanejšie dokážeme sa vyjadrovať a a tak ďalej, ale vlastne ehm eh to je tiež ako keby mýtus normálnosti, že že už už sme dospelí a už by sme ako keby nemali byť eh tie deti, ale vlastne ty keď na aspoň ja to tak vnímam, že ja keď som napríklad
chcel seba hlbšie poznať a a rozšíriť tú svoju zónu komfortu, ktorý dokážem alebo ak by som to lebo to môže byť metu znieť eh to, aby som rozšíril zónu toho, čo ma netrigeruje, hej, takto poviem, neštartuje, neserie, tak vlastne vždy to bolo som mohol robiť len skrz prístup k tomu, k tej detskej časti mňa, že čo čo Vladka bolí, čo Vladka hnevá, čo z čoho mám strach, hej? Alebo že a len skrz toto sa to dalo. Nedalo sa to, nedá sa to obísť žiadnou žiadny žiadnym biohackingom. Fakt akože no nie je možné. aspoň z mojej skúsenosti. A to isté potvrdzuješ. Asi presne. Eh minulý týždeň alebo pred dvoma týždňami som bola na výcviku u eh Dokora Pho. To je
taký veľmi veľmi dobrý eh český detský psychoterapeut uhm psychiater. A bavili sme sa na tému Huberman. OK, že vlastne on už aj aj on už došiel k tomu, že všetko fajn, je super mať absolútne veľkú batériu techník, ktoré vieš použiť, keď ti nie je dobré. a ako keby sa sanitovať potreby tela. Uhm. Ale neposrať sa z toho zároveň. nepost z toho a zároveň eh nepoužívať to ako bypass k reálnemu problému. Áno. Áno. Áno. Takže aj tak ťa to dobehne. A to veľa ľudí to cez dobre povedalo, lebo vnímam, že veľa ľudí eh sa ak by som to povedal eh najprv začne pri najprv sa začnú liečiť eh jedlom,
hej, prejedaním, potom to príde k alkoholu, potom nejaké možnože tvrdšie drogy a potom niekto sa z toho zobudí a zistí, že ok, ale ja nechcem proste [ __ ] Tak vlastne nájde si biohacking. Uhm. Uhm. Hej. A ja vlastne teraz úplne sa vyhackujem, ak sa len dá. Ale vlastne a zrazu zistíš, že ty nič nerobíš, len celý deň hackuješ niečo. Ale vlastne kde je tá hra? Tak kde kde kde je lebo lebo tá lebo tá hra to to je to to súvisí asi s tým ventrálnym ináč akože stavom, hej? A ja vnímam, že vlastne to je ako keby ten stav, ktorý by mal byť taký ten default, taký ten fallback, do ktorého akože padáme po tom, čo eh čo všetky povinnosti dňa sú vyriešené a tak ďalej, že vlastne kedy dokážeme byť v chile, že nielen ako keby, že len parasympaticus,
ale hej, chápeš, čo myslím, ale vlastne eh lebo aj ja som bol ináč v tej sieti akože uchytený dlho pomerne, že vlastne len stále všetko hackovať, kým vlastne som nezšel a že prečo ja všetko hackujem hej? Mm energiu, hej. Nie som chorý, biomerk sú fajn, hej. Ale stále ešte niečo potrebujem hackovať, lebo lebo výkon, lebo výkon. Ale iná otázka, prečo stále niečo potrebuješ na sebe opravovať? Tak tak, lebo presne vau. Dakedy viem drop moment. Dakedy viem. No ale ale áno. Ehm eh stále je to nejaká forma úniku. Áno. Áno. Všetko s mierou. Preto, preto mňa
tak baví spájať tú neurozložku s tou takou tou ech echt hlbinou psychológiou. Uhm. Eh, lebo eh je absolútne dôležité z môjho pohľadu, respektíve to je môj štýl práce, že dajme tomu, keď príde dospelý človek, vedieť jeho neurozákladňu. Čo to znamená? Eh, EGčko napríklad. OK. Áno. Hej. Že väčšinou, keď príde nejaký dospelý človek a vyslovene nemá požiadavku, mám eh traumy, chcem robiť na tomto vzorce, mám také také ublíženie, že už vie, uhm, tak ideme častokrát sa pozrieť rovno cez mozog, hej? Lebo dospelí ľudia prichádzajú s čím? S výkonom. Hej. väčšinou prídu s
tým, že eh mám problémy s fokusom, neviem dobre udržiavať eh výkon, osciluje mi pozornosť a ja chcem byť v najlepšom svojom stave a eh mať super efektivitu práce a proste všetky tieto výkonové záležitosti. Tak eh väčšinou sa ale udáva symptómy, ktoré naznačujú možno nejaký predvyhoriaci stav alebo eh má veľa úzkosti. Hej. Toto s tým teraz veľa ľudí chodí, že majú úzkostné prejavy. Eh veľmi veľa ľudí chodí naozaj so psychosomatickými eh príznakmi napríklad
eh že si nevšimnú vlastne eh nejaký proces vyhorievania, vyčerpávania sa. Uhm. A zrazu z jedného dňa na druhý stratia zrak alebo sa im zahmlie pred jedným okom. OK. Že takéto až kritické. A fyzicky eh u každého lekára majú ček, že je všetko v poriadku, hej? A ich poslal proste ku psychológovi, že to bude asi niečo iné. Áno. Alebo že majú takzvaný eh brainfok. Áno. Hej. Alebo že častokrát sa počas dňa prichytia v takzvanom standby režime, hej? že hm korinácia. Eh no, že dajme tomu, že takto akože rozprávam, rozprávam a ty sa tváriš, že ma počúvaš, ale v skutočnosti
si dakde už úplne inde, hej, že ten mozog ako keby vypne na chvíľočku, zoberie d tri sekundy, zvýši trošku jednu vlnu, vlnu alfa, a trošku ťa akože dosyti, aby si potom mohol šľapať ďalej, hej? Čiže s takýmito rôznymi prejavmi oni prichádzajú nespavosť, zlé trávenie, alergie, imunita, ekzémy. Eh a hm dospelý človek. Eh ja mám rada eh rovno im dať fakty. Áno. Lebo, lebo my sme tak to výkonnostní na to reagujú najlepšie. Presne. Áno. Preto som zaviedla tento rok eh whiteboard. Proste píšem grafy a ukazujem čísla, lebo proste my výkonoví na toto
reagujeme. Hej? Áno. A eh urobiť takú vstupnú EG neurofedback diagnostiku je paráda, lebo si zmapujeme mozog. Uhm. A teda reálne vieme posúdiť, že či ten mozog má naozaj problém s fokusom, hej? Alebo či ten je problém, či tam je problém nejaký úplne iný, či tam je úzkosť. Napríklad aj toto vieme vidieť, hej, že či v rámci toho EG obrazu je tam naozaj úzkosť, ktorú napríklad už musíme eh riešiť aj nejakou dočasnou farmakoterapiou, hej, že odporučíme toho človeka naozaj ku psychiatrovim uhm, s ktorým sme bytostne
eh stotožnení, lebo nie všetci sú eh mysľou otvorení aj na to, že riešime príčiny, nielen problémy. Jasné. a eh a že na chvíľku budeme potrebovať tú farmakolčbu, hej? Vieme tam vidieť nejaký depresívny eh mód, hej, spracovávania aktuálneho konfliktu alebo frustrácie. Čiže tak akože si to tak načrtneme a tým, že je to rýchle, bezbolestné a v podstate do hodiny a pol, do dvoch hodín vieme už mať aj ako keby interpretovanú diagnostiku, tak eh je to veľký urýchľovač eh do tých predstupných eh stretávaní sa, uhm, kde by sme strávili kopec času a kopec eh
stretnutí tým, že dumeme, že čo asi to môže byť. Takto si urobíme EGčkovú diagnostiku, rovno sa pozrieme na mozog a hotovo. Uhm. Prečo sa mi to páči v práci s dospelými ľuďmi, i keď samozrejme to používame aj s deťmi, je to, že eh my sme psychológovia a psychiatri jediná profesia v rámci hm healthc, uhm, ktorá nevidí orgán, s ktorým pracuje. Uhm. A to je pre mňačko ti trošku ti pomáha vytvoriť si obrázok. Áno, ešte nie sme tak ďaleko ako na niektorých klinikách v Amerike, že tam ti normálne eh urobia napríklad magnetickú rezonanciu a vidia štrukturálne alebo organické zmeny na
mozgu a vedia povedať, že no tak tieto prejavy máte aj preto a vy musíte teraz brať toto, eh takto sa stravovať, toto vylúčiť, robiť takýto pohyb a ísť na takúto terapiu, aby ten mozog výslovne akože sa eh trošku preštruktúroval, hej? Veď tak akože neuroplasticita funguje, ináč by sme tu neboli. Uhm. Eh, no a ale toto ešte podľa mňa dlhé roky nebudeme mať na Slovensku, ale máme toto EGčko a to je super. Uhm. No a v podstate eh voláme to také zostavenie emočno kognitívnej mapy alebo emočnokognitívneho profilu mozgu, hej? Eh ja rada vždycky idem odspodu. Tu je problém. Príčina bude niekde tu. No hej,
ale chcem vylúčiť eh nazbierané iné problémy. Uhm. Chcem v tom poprátať, čo je Áno. sekundárne nazbieraný problém a čo je reálny reálna cesta ku reálnemu problému. OK. No a v podstate to meranie eh sa robí tak eh že my pozeráme na prefrontálne frontálne, centrálne oblasti a parietálne oblasti mozgu pravej ľavej hemisféry. za troch podmienok. Zatvorené oči, minútka, hej? Čiže chceme vidieť, ako sa ten mozog v tých všetkých oblastiach správa pri navodenom relaxe, kde ten klient dostane naozaj inštrukciu, že trošku sa predýchame, ukážeme si, trošku sa
naučíme, ak ten relax navodiť a po minútke otvára oči. Ostáva len v pohybe očí malom, hej? eh s tým, že ostáva v takzvanej pasívnej pozornosti, čiže aktívne nič nerobí, len je. Presne. A to je väčšinou najhorší stav, hej? S tým ľuďom nevedia, čo robiť. Takže ešte čo mám teraz tuná robiť, hej? Čiže chceme vidieť, čo ten mozog urobí, keď tie oči otvorí a zrazu len je. Uhm. Bez toho, aby kontext, hej, že čo ďalej. A po minútke dostáva nejakú kognitívnu úlohu, ktorá je veľmi monotónna, hej? eh niečo hľadať, niečo akože vyčiarkavať, odčítavať, opakovať nejaké číslo, niečo
nudné, kde nie je úplne, že obrovská vnútorná motivácia, lebo však tam sa zapne každý, hej, do výkonu. Áno. Áno. Ale ako sa ten mozog dokáže sústrediť, keď mu to nie je úplne po chuti? Uhm. Keď je to niečo, čo dajme tomu, že je ľahké, lebo to sú ľahké úlohy, ale úplne ho to v daný moment nebaví, že ako ten mozog s tým vie pracovať a mal by vedieť s tým ten mozog pracovať. Mal by sa vedieť zapnúť, hej? A eh na konci toho merania, čiže toto zopakujeme niekoľkokrát v rámci toho celého merania a my teraz máme kopec kopec čísel. Uhm. Hlavne muži toto milujú, hej, ktorí prídu manažéri hej účtovníci účtovníci,čkári, oni tomuto jazyku
rozumejú. Tak ja vtedy len hovorím o amplitúdach, o frekvencií. Oni to milujú, oni sú spokojní, že vlastne ja asi viem dačo, keď poznám aj také pojemy, že nie som len ujetá psychologička, čo akože miluje hlbinnú psychológiu. Hej. A a hneď tam vidíme, hej, paradoxne 90% dospelých ľudí, ktorí prídu eh tým, že badajú na sebe problém s fokusom, osciláciu pozornosti a rôzne presne standby režimy a a eh takú akože zníženú motiváciu, majú zachovanú schopnosť fokusu uhm na tej úrovni elektrickej aktivity mozgu. Uhm. Ale vôbec nevedia relaxovať.
OK. Predpokladám, že to je jeden z predpokladový switch do ďalšej spolupráce. Uhm. Ale aj úľa, lebo my si vieme povedať eh je taká vlna alfa, ktorá je strašne dôležitá v elektrickom obraze mozgu. Tá alfa, keď ty si zavrieš oči, no tak vieš, že mala by byť taká vyššia, hej? Však sa aj eh hovorí, že vlastne keď ty si v nejakom meditatívnom stave, tak si v stave alfa, hej? To nie je nie zo srandy sa to hovorím, že ja keď zavriem tie oči, tak tá alfa by sa mala prirodzene zvýšiť. Mala byť taká pekná vlnouka. Uhm. A keď ich otvorím do toho stavu pasívnej pozornosti, ona by sa mala znížiť. Uhm. A keď teraz začnem robiť nejakú úlohu, čiže idem vyvíjať
fokus, tak ona by sa mala ešte ešte viacej znížiť. Mala byť taká menšia zúková. Čiže čím je tá alfa vyššia, tým je lepší relax. Čím je nižšia, tým je lepší fokus. Uhm. Toto ten mozog musí vedieť robiť za predpokladu dobrého napätia, správnej frekvencie vo všetkých oblastiach a plus mínus normových hodnôt ostatných eh eh vln. Hej? Ale tá alfa v tomto kontexte, ktorý sme si dali príkladovo, je veľmi dôležitá. Častokrát, čo ten mozog robí takéhoto klienta je opačná vec, že on zavrie oči. On je len, že tak premakaný, preťažený, vycucaný, že ten mozog nedokáže uľaviť
si nedokáže relaxovať. Eh, je to ináč aj eh, že to má home officeu. Čo ešte raz? Prepáč. Je to ináč aj vplyv home officeu. OK. Že my nevieme, že kde je práca, kde je domov. Jáj, že nemáme ten space, že že že že že prechádzam vlastne cez dvere domov a teraz už zhadzujem veci zo seba. Zbroj zhadzujem veci zo seba. Presne. Zbroj presne, že sa osprchujem, dám to preč. Teraz som doma. Doma je doma, doma mám ženu. Doma mám muža. Doma mám deti. Doma som doma. Hej. Lenže sme na tých home officeoch a to je blob proste energie a všetkého. A nakoniec na konci dňa aj tak si tú robotu nespravím. Robím ju po nociach, lebo vtedy všetci už spia
ticho. Tak idem teraz robiť. Ten mozog, keď toto dlhodobo zažíva, šrotuje, šrotuje, sa vyčerpá, naruší sa spánkový režim, už je úplne v keli. Uhm. A tým pádom preňho eh signál máš zavreté oči neznamená nič. Hm. Takže on nevie relaxovať. Je v stave pozornosti. Dokonca je v takej v takom stave aktivácie, že on vlastne čaká stále, že odkiaľ príde ďalší stimul, ďalší pokyn. Presne. Kedy eh klikne, vypne nejaký mail alebo nejaká akože skupinová konverzácia, čo zabudol, hej? A ten mozog tým pádom nedokáže si dočerpať energiu tak, ako by mal. Uhm. Čiže ten problém s fokusom je len colollateral
damage. Hej. Hej. Uhm. Nie je to diagnóza. Áno. Hej. To už ideme do tých ADHDkovských záležitostí. Jasné. Eh, keď ten mozog nedokáže si načerpať tú energiu a zrazu sa od neho vyžaduje fokus, kde má znížiť tie tie zúbky tej amplitú alfa, že nemá kapacitu. Nemá kapacitu, takže čo začne robiť? Vypínať. Hej. On ide, ide, ideč a zrazu urobí odchod. Hej. OK. A to sú presne tie momenty, kedy tí ľudia sedia pred tým počítačom a nič. A nič. A čumíš, prečítal si trikrát tú istú vetu a nič. Hej. Hm. že technicky ty na to máš sa
učiť, produkovať, tvoriť, vzdelávať sa, pracovať s pamäťou, všetky tieto kognitívne procesy, myšlienkové operácie zapĺňať, ale ty na to nemáš páru, hej? OK? Nemáš páru, tak teba začne vypínať. No ale sme dospelí eh inteligentní ľudia. Čo sa začne diať? Začne ťa to štvať. Uhm. Tak čo? Tak sa začneš šimrať. Tak čo? Ideš externý dopamín. Uhm. Tak si idem dať kávu. Idem si dať dačo sladké, idem si dať cigľ, poskrolujem. Presne. Už sa budem šimrať No a tu sa dostávaš do lupu nekonečna. Lebo takto sa tu ten mozog Presne. Ďalej a ten mozog si povie, žeó, to je dobré, to je dobré, takto rýchlo sa viem cítiť
takto dobre. OK. Tak ty si myslíš, hej, držiteľ toho mozgu, že vlastne už je dobre. Tak sa vrátiš pred ten počítač a zase nič, nič, hej? a začne ťa to št už lebo ti tam ako keby tam je len nepríjemná povinnosť trošku ideš do nej komfortu lebo ideš niečo urobiť nie je to tak easy dopamín jak vydržať a dlho a zrazu je tu tá rýchla káva rýchla sladkosť rýchle scrollovanie hej uhm a proste rýchla slásť externá a ten mozog si povie tak ja toto môžem kašľať keď toto tu mám a už trieštime pozornosť a už to ide a už to ide a už to ide a už to ide a samozrejme že na to sa potom nabalí kopec bez ďalších problémov, hej? Lebo ty presne nie si v tom v tom stave,
že trošku zapneš sympatikus, trošku toto to, že to dobreoida, balansuje, ale si proste buď tak alebo tak, hej? Že nemáš nemáš kde priestor na tanec vlastne v tom nervovom systéme. Hej, hej, hej, hej. Čiže eh relax, parasympaticus je najlepšie neotropikum pre pre takýchto ľudí akože vypálených, vyhorených. No dobre, že si povedala nootropika. Eh, ani nie, že relax, ale to, že poznať, kde som ja teraz aktuálne vo svojom živote. To EGčko je super, že ti vlastne zazrkadlí to, čo ty v tej hlave reálne máš. Uhm. Jednak ťa to
nasmeruje, že a aj ti to uľaví, hej, aj ťa to podrží, že OK, tak ja nemám problém s fokusom, ja nie som debilný, hej, už neodchádzam. Ja som vlastne OK. Uhm. Vyčerpaný. Uhm. Som strašne vyčerpaný. OK. Dá sa s tým pracovať? Dá. Uhm. OK. Poďme sanitovať denný život, spánkový režim, spánkovú hygienu, stravu nutríciu pitie eh všetko čo do toho tela dávam. Ľudia, ľudia, ľudia väčšinou to riešia vlastne tak. Chcú počuť. Liter kávy. Hej. No počkaj, jak to riešia? A preto som sa chytla tých neotrópík, lebo dobre hovoríš. nehovoríš vôbec
zle. Eh, že častokrát dospelí ľudia prídu presne s tým. My si povieme, ako to v tom mozgu vyzerá, povieme si, dobre. Uhm. Úľava je, keď si povieme, nepotrebujete chodiť na Eaguro feedback tréningy pre tréning fokusu alebo relaxu. Toto zvládneme v rámci stretávania sa, v rámci nejakého poradenského kontextu alebo terapeutického. Uhm. keď to nie je diagnostika, ktorá naozaj akože poukazuje na nejaké, že aktuálny depresívny obraz alebo úzkostný obraz a tam sa musíme naozaj odporúčať ku nejakému odborníkovi, psychiatrovi, ktorý nastaví dočasnú liečbu. Ja som vždycky za dočasné, za zdravie mozgu aj o 10, o 15, o 30 rokov, lebo to tiež ľudia sa na to nefokusujú, že ja ja to vnímam, že že antidepresíva, keď
dostaneš vlastne, tak ty získavaš si kupuješ len čas a kapacitu na to, aby si dokázal prísť na to, že prečo sa mi to vôbec stalo. Áno. Ale musíš na to dôjsť, hej? Musíš robiť aj tú prácu popri, lebo hm tie lieky, väčšina liekov funguje naozaj tak, že oni ťa veľmi dobre osanitujú, ale v momente, keď ich prestaneš brať, koniec. Hej. A ty musíš za ten čas opraviť, čo sa len dá vlastne v tej životospráve, vo vzťahoch a vo všetkom, čo ťa vlastne. No, čiže, čiže sú momenty, kedy naozaj sa potrebujeme odporúčať alebo ku niekomu, kto robí konkrétny typ terapie, ktorá je za moje hranice, hej? A to je úplne fajn. Ale ten bežný klient, ktorý príde na to EGčko, tak mu to vlastne pomôže a môžeme sa sanitovať. No a teraz ideme presne do
toho, že oni čakajú, že ja prídem a urobímá. Áno. Je nejaká nejaká čarovná technika. A vlastne ich naučíme relaxovať. Áno, ale tam sa potrebujeme dostať. Uhm. A ja učím ľudí takzvané telesné stk robiť a ideme odspodu. OK. Ako spíte? Uhm. Hej. Tá klasická päťka vlastne, čo ja ja som si minule uvedomil, že že ja otváram témy rôzne vo videách, že akože ako ako riešiť túto oblasť, túto oblasť, túto oblasť, ale to vždy nakoniec presne pri týchto veciach skončíš. No je to dôležité. Uhm. Nemôžeš mať zdravý mozog a za mňa nie je v poriadku sa diagnostikovať, či už sebiaikovať alebo u odborníka. Uhm. A
ostať v tríznení vlastnej mysle. Uhm. Z toho, ako to teraz aktuálne máš a nemáš a čo všetko je na prd a ak ti je zlé. Keď hm aktuálne je každá časť tvojho bytia úplne, že na prahu vyčerpanosti. Uhm. Hej. Sú. A to sú tie to sú tie výkonové typy, ktoré prichádzajú s tým, že ideme si prebrať, ako fungujete. Uhm. Idem spať medzi druhou, treť ráno. Uhm. OK. Vstávam o 9:00 o 10:00. A ako sa cítite? No zle. Uhm. OK. Potrebujem dvoj trojhodinový nábeh do
dňa. Veď to tak nemá byť. Uhm. Zdravý mozog a zdravé telo sa má fungovať, sa má zobúdzať ako dieťa. Áno. Čo bude dneska? Krása. Čo dneska zažijeme? Toto je ten zdravý mozog, ktorý bude zdravý aj o 20, 30 rokov, hej? Že sa zobudíš s tou detskou radosťou. Uhm. Hej. Doteraz som tak akože vyfantazírovala, lebo teraz si akože všetci povieme, že uhm hej, aj ty sa tak budíš. Nie, nebudím sa tak. Nebudím sa tak, ale ten pocit, hej. Hej. toho mozgu, že áno, tu som, cítim sa dobre, ok, ideme. Tu je zdravý mozog, jasné, že bude, že som schopný, že som ochotný a schopný sa popasovať s tým, čo deň prinesie namiesto toho, že do pekla
ďalší deň. Zas som sa zobudila. Jasné. To už máš nastavený potom celý deň zlý, hej? Áno. Čiže eh aspoň ten prežitok, že ok, mám dobrú energiu, hm, zvládnem veci, aj keď veci sa budú diať. Áno. A nedobre sa cítim dve tri hodiny po zobudení. No to je prúser. Toto tak nemá byť. Čo čo potom eh sa deje? No ráno si vypijem instantne ešte zo kvót ešte so zatvorenými oči. Očami idem ku kávovaru. Uhm. OK. Dobre. Problém. Áno. Hej. Už si vyháňame nejaký dopamín externý a ty ty vieš viac o tom než než ja. Nie, to ja len tak akože tuná načrtám, že to sú strašne dôležité
témy. Špekulanti potom povedia, že si do toho dajú buchtičku a potom už vedia, že musia ísť robiť, tak si dajú krátom. Uhm. To u sebedikácia. Áno. Toto je ináč veľmi eh vybuchnuté teraz. Tak dosť veľa ľudí mi už aj písalo s tým, že že chcú z toho von, lebo že nevedia ani z domu vyjsť vlastne bez kratomu. Mal som mal som chlapíka, čo mi písal, že je zúfalý, že potrebuje pomôcť, lebo mali mal mu dneska kuriér priniesť kratom, ale nestihol ho. Zajtra mu ho prinesie a on dneska vôbec nevie, že mu potrebuje dneska nejaké veci robiť, ale že on nedokáže z izby vyjsť a že nevie, že čo maximálne čo dokázal, takže ísť na mobil. No obrovský problém. Že je to len rastlinka. No hej, ale
nie. Ale nie. Ja eh som za to, že mozog má krásnu schopnosť sa učiť, dokáže sa eh meniť, to je tá neuroplasticita a my ako vo vnútri, ten náš nervový systém má aj tú schopnosť eh proste neurocepcie, hej? Čiže máš takého nejakého ehm nejaký vnútorný kompas, ktorý nonstop vyhodnocuje si safe, nie si safe, si safe, nie si safe hej? Že my naozaj ako keby máme to múdro uhm v nás a toho vnútorného, môžeme to nazvať radcu, liečiteľa, vodcu, je tam. Hej? Vždycky sa stretneme v tom istom, že to
tam niekde máme. Ja si myslím, že to je super akože s tým byť. Je to self self. Podľa mňa je to ešte niečo ďalej. OK. Eh, že že je to super pocit vlastne s týmto žiť, že je to také posilňujúce, že veď ja vlastne viem a ja som zdrojom svojich vedomostí, svojho zdravia a svojho osudu, ale musím sa to naučiť vnímať. Hej. No a eh ja som za zdravie mozgu z dlhodobého hľadiska, ale samozrejme eh som za za vitamíny, výžové doplnky, za látky aj za psychoaktívne látky. Eh, čo my môžeme nazývať, že drogami. Hej. Ja to nemám rada, lebo
lebo sú látky a sú látky a každá látka môže mať nejaký liečebný potenciál, keď ale je správne indikovaná v správnom momente života, v správnom procese, v kontexte. V kontexte a hlavne pre eh pre správny mozog. Áno. Nie každý mozog eh bude súznieť s každou látkou, hej? Tak ako niekto niekomu zabaví ibalgin, niekomu panadol, tak eh treba vedieť, ktorý mozog a napríklad aj v tom je to EGčko dobré, keď prídu špekulanti, ktorí sa sebamedikujú extrémnym spôsobom, že im poviem, no ale pre vásí marihuána nie je cesta pre váš mozog s týmto obrazom
vy si robíte zle, hej? Čo je extrémny prípad. No, no, no presne to, že eh ráno zlý spánkový režim, ráno káva instantne zaliata magnéziom na povzbudenie, eh druhým ďalším magnéziom, potom nejakým neotropikom, eh potom kratom, lebo sa idem sústrediť po dvoch hodinách už cítim, že mi je ťažko, tak si idem zrobiť druhú kávu a druhý krátom. vecí, hej? Čiže si robím normálne, že zle tomu mozgu a poobede mi začne zasa uchádzať, tak si dám druhé magnesko eh
povzbudzujúce. A tu teraz pozor, ja som za magneska. Áno. Áno. A tie v kontexte. V kontexte. Dám si toto. Teraz si dám takú látku. Takú látku. Eh, zase to zalejem kávou. Alebo dakedy si dám aj energeťák. Milujem Coca-Colu ku káve. Hej. Čiže akože normálne ja to volám, že chemkostav mozgový. Ale už po 4 už tak sa dávam do chillu, tak tam si už dám to magnesko na relax. Hej. Hej. Tam si už dám magnézko na relax, aby už ten mozog sa začal relaxovať, zatiaľ čo robí vysokovýkonovú prácu a večer si dáva ten krátom, aby zaspal spolu s nejakým ukľudňovákom. Medzi to ešte sa šupne počas dňa nejaký xanax alebo lexaurin. Potom niečo na
spanie. Takto ide celý týždeň vlastne všetko fajn a v piatok, v piatok, že treba ísť von, hej, lebo však čo celý týždeň, načo tu robím? Musím sa ísť nadopovať, však načo tu robím celý týždeň, hej? Tak, aby som sa zabavil, nie? No tak čo? Tak pôjdem vonku, no tak tam bude alkohol, dám si dajaké, dám si kopec alkoholu a o pol noci ma zmotajú kamaráti na to, aby som s nimi poťahal pal pár čiar. Uhm. Hej. A dajú si kokaín alebo alebo niečo iné. A potom majú takýto už to už to už je reality. Fú. Tak by si sa čudoval. Hej. To by si sa čudoval. A potom majú celý víkend dopamínový cr úplne akože v zombie móde, aby to urobili od pondelka zasa ešte raz
celé. A potom povedia, viete čo, ja mám také úzkosti si to ja nečudujem sa. Ja by som bola už eh uhm sarkofágu. Čiže toto sú také tie eh extrémne stavy, čo mňa zaráža a sa to celkom bojím. je, že ono to je časté. To som chcel povedať, že že vôbec to nie je extrémne. Presne, že eh tí z vás, ktorí to teda teraz počúvajú a majú pocit, že vau, že toto je akože extrém, tak strašne by ste boli šokovaní, že koľko ľudí, ktorých poznáte, dennodenne sa s nimi stretávate, sú takto našľapaní. a ešte častokrát aj horšie alebo iným spôsobom, ale eh ale veľmi podobne. Veľké množstvo ľudí, veľké akože každý má svoje temné
tajomstvo spomaly, že s kým som s kým som mal to dočinenia. Čo sa týka akože užívania rôznych látok. Určite, určite. Ale eh ja to beriem tak, že z nejakého dôvodu sa to deje. Z nejakého dôvodu ten človek toto teraz potrebuje a tiež je to ako ten prejav, ako sme sa bavili o niečo ako to dieťatko. Uhm. tiež niečo len hľadá, tiež produkuje, sa medikuje, sa snaží nejakú bolesť v sebe zamaskovať, vyliečiť, odstran. Tak veľmi dobre hovoríš, že nejakú bolesť, nejakú potrebu si dosyicuje alebo sa chráni možno pred niečím. Pretože keď my sa takto ako keby sebamedikujeme a tlačíme na výkon, čo my robíme, je my reálne
odchádzame od tela. Áno, disociujeme. Presne. Eh, my sa stále pohybujeme tu takto, hej, v tom v tom výkone. Ilúzii. A ja dávam taký príklad eh tak stromu, kde si to vieme pekne predstaviť, hej? Že pokiaľ jazotrvám tu a riešim a v kuse niečo riešim a multitaskujem a výkon a teraz hm mám mám zlý fokus, tak dám tabletku a stále riešim, riešim, riešim, hej? A snažím sa prichádzať na logické príčiny, prečo. Uhm. Hej. racionálne hľadať odpovede na otázky, ktoré možno reálne nemajú odpoveď. Tak čo ja robím je, že ja som alebo možno nemajú riešenie tu. Presne. Presne. Tak čo ja robím je, že proste tu príde myšlienka a tu príde myšlienka, tu
tu ja sa rozkonárujem tuto horem, hej? A ono ma to, čo ale mi to robí je, že ma to úplne odpája od tela, od toho, čo ja reálne prežívam, ak sa reálne cítim. Áno. A dobrý strom potrebuje dobrý kmeň a potrebuje dobré korene na to, aby každý rok zarodil. Hej. Áno. Ale my keď ideme iba proste po tej korune. Áno. A nevenujeme sa tomu kmeňu a tým koreňom, tak to proste nepôjde. A to sa v určom momente ten strom sa prevalí, lebo čo? Ten stred vyschne, nie je napojený na nejaký vnútorný zdroj. Hej. tie korene sa odpoja, on spadne a potom si to predstavujem ako len vieš v tých westernových filmoch, jak sa kotúa taký
kus sena, či takej tej suchej trávy. Áno. Áno. A to je to, čo už ostane, keď už sme potom vyhorení, hej? Čiže áno, je to nejaká forma sebamedikácia. Treba mať k tomu rešpekt a aj úctu a netreba sa na to pozerať, že jež, tak on je eh feťák alebo on teraz toto robí a tam to robí a toto. Eh častokrát, keď by sme sa pozreli, že keby ten človek to nerobil a začal by to telo naozaj cítiť tak, ako ho mám z tej bolesti, ktorú tam nazbieranú má, uhm, tak on by nežil. Uhm. To zobral zobral by si život alebo to telo by to nezvládlo. Áno. Hej. Čiže keď si má vybrať, či cíti 20 rôznych bolestivých
momentov vo svojej vo svojom tele a nonstop prežíva traumu. Uhm. Alebo má sa cítiť úplne mimo. Uhm. Eh, ale blažený. Hej. To napríklad sú tieto heroínové závislosti. OK. Tak si vyberie radšej to. Uhm. Lebo lebo aspoň prežije. Lebo aspoň prežije. Dá sa to zniesť. Dá sa to zvládnu a je to tiež forma sebazáchovy. Uhm. a seba eh obstarania, i keď nefunkčne. Len to my my by sme tam mali byť ako spoločnosť a je to je to medzikrok. A to je to to je presne to to, čo si povedala, že to spol akože eh u mnohých eh ľudí, čo so mnou eh komunikovali, neišli ku mne riešiť, že nejakú že problém so závislosťami, ale
skôr také, že že strata nejakého zmyslu alebo že chcel by som mať nejaký nejaký zmysel alebo niečo. A tiež keď sme prešli cez eh, že ak vyzerá tvoj deň a tak ďalej, ale poďme úprimne sa rozprávať, hej, tak vždy tam boli nejaké látky a eh a častokrát, keď alebo vždy to bolo vždy to bolo vlastne v tom, že keď keď ja ja som to človeku vlastne povedal, lebo ja sám mám za sebou nejaké obdobia, kde som sa seba medikoval takisto látkami, ale vlastne keď tá látka bola pre toho človeka ako keby uvedená do kontextu, že kámo, že ok, ja to nejak neposudzujem ani nič podobné, ale je to barlička, ktorej sa chceš zbaviť. Uhm. Uhm. Hej. A vlastne v tom momente, keď to zistil, tak on zrazu ako keby neodsudzoval seba samého. Nemal som maž za takého trafeného, že chápal, že
aha, že to vlastne nieže nechcem povedať, že robím dobre, ale vybral som si tú možnosť, vďaka ktorej som prežil. Uhm. Hej. Ale už keď keď hľadal ten človek pomoc, tak eh je tam už to volanie, že ale už chcem urobiť krok pred. To je strašne dôležité to zachytiť, že nejakým štýlom to komunikuje, že potrebuje pomoc alebo potrebuje a to je ako keby rola tej komunity, ktorá ktorá nie je. A to veľmi veľmi hm je to podľa mňa veľké hrdinstvo, keď proste niekto takýto akože fakt, že zahrabaný pod všetkými navykovými látkami a zrazu nájde aspoň niekoho na na ako teraz zas no môže to blbo vyznieť, hej, že že no, že vyhľadáš aspoň niekoho, od z koho máš pocit, že
môžem mu povedať niečo a vieš a a to lebo to lebo už to už už vnímaš, že je to problém, ktorého už sa chceš konečne zbaviť. Uhm. Uhm. Je, ja to stále vnímam ako eh potreba po spojení. Uhm. Najprv eh keď vyhľadáš niekoho, tak ten človek áno, spájaš sa s ním, ale on ťa učí spájať sa samé samého so sebou a na základe toho ty sa môžeš spojiť s inými ľuďmi. Áno. Áno. Áno. Eh no toto je ináč veľká toto to toto je teraz ako keby u mňa naj najpalčivejšia téma. Eh čo teraz mňa strašne akože zaujíma je, že eh lebo vlastne mne zo všetkých eh vecí, ktoré a nevravím, že nemám nejaké ďalšie, hej,
to vieš, stále sa čosi vinára, ale akože z majority vecí, ktoré ma v posledných v mojom doterajšom živote, ktoré ma pálili a kradli mi všetku pozornosť, vlastne všetko si žiadalo síce reguláciu nervového systému, ale tiež mi to slúžilo len ako barlíčka. To je ako keby anti regulácia nervového systému mne slúžila ako antidepresívum pre človeka, ktorý je v depresii, že dala mi ten priestor pozrieť sa na veci, ktoré na príčiny a vlastne ale keď som došiel, keď som došiel na príčiny, väčšinou to má niečo s detstvom, väčšinou to má niečo s tým, že eh s pocitom sebahodnoty a tak ďalej, ale ako keby, že eh ten kľúč, ktorý sa mi javí v posledných eh mesiacoch, k ktorý ktorý obrovskú akože takú moju vnútornú transformáciu eh priniesol, je presne
ten vzťah vť sám so sebou, ale to je tiež taká, že veľká neznáma, že jak akože vzťah sám so sebou, že že ak to mať a eh ja len tak akože rýchlo načrtnem za seba a že za celých 30x rokov mi to nebolo napadlo, že je to tak jednoduché, že vlastne tak ako keď ja mám svoje dieťa a ono má nejaké potreby, ja mu ich idem doručiť, tak nám nikdy nenapadlo to, že pod lampou je najväčšia tma. nám nikdy nenapadlo takto sa rozprávať so sebou, takto sa starať o seba, takto variť pre seba, takto sa ukladať, spinkať, takto proste sa starať o to, že čo do tej huby dám, čo tam nedám a tak ďalej. A že vlastne eh sebaláska, ktorú všetci hľadáme, je vlastne len ten sebarešpekt. Sebarešpekt, že rešpektujem túto bytosť, tú prírodu vo mne a dodám jej to, čo
viem, že že potrebuje. Hej. Áno. Áno. To je dobre hovoríš, lebo ja tiež nemám rada také tie eh príliš uletené ezopojmy. Uhm. Eh v zmysle sebaláska a tak, že všetko to má nejaký iný základ, tak na to, aby to fungovalo. Áno. A eh ten sebarešpekt, to je to. A sebarešpekt príde iba cez sebapoznávanie, hej? že eh súhlasím s tým, že dobre si povedal, že je to tá regulácia centrálneho nervového systému je ako keby taká nejaká tabletka, ktorú aktuálne máš, ktorá ti pomáha sa dostať do stavu, kde dokážeš potom následne riešiť hlbšie veci svoje. Áno. Áno. Ale ja som úplne
za a ja to považujem za absolútne akože eh nutnosť. Uhm. A a je strašne škoda, že nás to nikto ako keby do toho nevychováva a neučí aj na škole, že presne preto sa tvorí tento druh obsahu, hej? nielen u mňa. Hej, ale ale myslím, že my všetci my ako ľudstvo eh my sme tiež tak vychovaní nejakým nejakým takým spôsobom, že a vďaka tomu, jak funguje systém a tak ja nie som nejaký protisystémový, ja len nevnímam veľmi ako ten systém, ale ale v tom jak som jak som vyrastal vychoval, tak vlastne my sme vždy boli učení, že vlastne vždy je tu nejaká autorita, ku ktorej vzhliadať, ktorej sa pýtať, je tu nejaký ocko, mamka, aj keď nie ten môj, ale nejaký tatkovská nejaká rola, nejaká pozícia. Vďaka tomu my sme nás nikto
neučil, že ale pýtaj sa dnu. Uhm. Hej. Zavri oči a vnímaj. Hej. Čo cítiš? Čo cítiš? To teraz som pozeral Mufasa eh rozprávku. Áno. Ja som plakal. Ja som plakal. Tam je tá tam je to krásne vysvetlené v mnohých eh v mnohých častiach, kde že vlastne že ako keby ehm že v sebe hľadať ako keby odpovedia. Nás k tomu nikto eh nás nás to nikto neučil. Ale to to chcem povedať, že vlastne keď taký jedno z najväčších prebudení a to tiež akože psychadelika ma k tomu priviedli je, že vlastne, že ale my nikto nevieme normálne, že my nikto tu nie je žiaden tatko. Tu už nie je na koho ako keby, že sa obrátiť, hej? Akože v živote každého jedného človeka ty si sám svoj najvyššia autorita, ktorú by si mala rešpektovať. kým vlastne
nejakú autoritu vysielaš ešte eh alebo eh tú ak by som to povedal eh zodpovednosť za seba samého vysielaš ešte na niekde mimo mimo seba, tak vlastne eh nemáš absolútne život eh vo svojich nežiješ ani svoj život. Vlastne to preberanie zodpovednosti je strašne náročná téma pre množstvo ľudí. Uh uhm lebo vlastne ty zistíš, že ty celý život to, čo si si stvoril, to čo momentálne žiješ, si si stvoril sám. Samozrejme, eh veľa vecí niekedy, nie, že niekedy veľakrát a myslím, že dneska je to tak, že že každý z nás potrebuje eh nejakú formu eh možno terapie alebo či už v takejto nejakej, že profesionálnej praxi jak s tebou alebo minimálne akože medzi kamarátmi alebo akože s nejakými ďalšími ľuďmi,
ale akože každý každý z nás to potrebuje. A tým, čo som chcel, tým, čo som vravel, že vlastne nesmie, že tá autorita najvyššia musíš byť ty, eh, to zároveň neznamená, že eh že si, že nepoprosíš o pomoc a že keď vieš, že je tu nejaká oblasť, napríklad eh nerozumiem svojmu mozgu napríklad alebo nerozumiem svojej nervovej sústave, takže sa neobrátiš za niekým, kto ti poskytne informácie. Uhm. Uhm. A ale ty ako ako autorita vo svojom živote sa rozhodneš, ako s nimi naložiť a zodpovedáš sám za seba, hej? Čiže len aby to nevyznelo, že že nikoho nepotrebuješ, hej? Potrebujeme sa navzájom všetci. Určite, lebo my bez eh No to je to je dobrá dobrý point, ktorý
si vy nahodil tuná, lebo veľa z nás má pocit, že ja sám, ja sám, ja to spravím sám, ja sa vyliečim sám. Je to stále a to teraz povieme tak trošku hlbšie. Je to retraumatizácia vlastná, keď máš pocit, že ja sám, ja sám. Uhm. To nie je nejaká nová, si si potvrdzuješ, hej, že vlastne, že fakt si na to len sám. Áno. A preto preto napríklad ja mám rada na tie na vzťah orientované terapie, kde proste sa snažíme nejako s tým klientom spolu byť. Hej. Eh, v Čechách majú taký dobrý pojem na toto spolunáležení. Uhm. Neviem úplne prísť na slovenskú slovenský pojem alebo to také
spolunáleženie, že tak akože spolu tak sme a nejako spolu spolu hľadáme a eh tvoríme a skúšame a sa nejako vedieme. A toto toto mňa strašne v tom baví. Uhm. A eh eh je to ale strašne dôležité a to je opäť môžeme sa na to pozrieť vedecky alebo psychologicky alebo filozoficky. Je to eh ten vzťah, v ktorom ja dokážem ako dospelý alebo aj ako dieťa ako dospievajúci, ale hlavne ako dospelý vyjadriť a priniesť témy moje náročné nejaké vzorce moje myšlienkové alebo vzťahové, nejaké moje traumy. Uhm. A môžem aj prežiť ťažký moment, že naozaj
ja sa zosypem uhm v prítomnosti nejakého terapeuta alebo blízkeho človeka, ktorému dôverujem a mám iný zážitok, dostanem inú reakciu, tak je to to, čo my nazývame eh korektívna skúsenosť, vzťahová korektívna skúsenosť. A bez vzťahovej korektívnej skúsenosti my si traumy nevyliečime. To je ako to, keď niekto prostem eh floatuje medzi vzťahmi, hej? Tak eh ten je debil, ten je debil, hej. A takto sa akože sa krútime a ten ďalší vzťah bude lepší a ten ďalší vzťah bude lepší a zase zase sa mi to isté stalo. A prečo sa mi to isté stalo? Takto všetci sú debili alebo ja som debilná alebo neviem. Hej, že potom tak zatvrdneš do takých presne
takých škaredých pomenovaní o sebe, o ľuďoch a zatrš a skončí s mačkami. Nie ani zlé, ale niech zlé. Ale eh hm prísť na to, prečo ja tak reagujem, čo čo ma spúšťa. A aj to odkomunikovať a že aj tá druhá strana ti poskytuje eh takúto istú spätnú väzbu alebo informácie o sebe a vy dokážete v tom spolu byť a sa v tom podržať, poskytnúť si to, čo ste nemalim, tak to je to, čo ťa posunie ďalej a čo z čoho vieš potom aj vyrásť, hej? A nemusíš si držať tie vzorce, že ja sám, ja sám, ja sám. Ale lebo lebo aj to také, že ja sám, ja sám, ja sám. Ono to presne
hovorí o tom, že aže ale, že prečo to potrebuješ robiť sám? Eh, lebo najčastejšie je to proste preto, lebo lebo ma serú ostatní. Ale ale ale pravda je aspoň pravda je, ja to vnímam tak, že že to, že ťa serú ostatní je ale veľký akože to je facilitácia tvojho procesu vlastne, lebo v tom spoznávaš, kde sú moje limity, kde sú moje hranice, kde a nieže limity, hranice, to som možno zle povedal, kde sú moje obmedzenia, ktoré ktorých sa môžem zbaviť, kde môžem nadobúdať slobodu, kde kde kde kde je prekážka k mojej slobode, že vlastne, že druhí ľudia ma serú, lebo lebo druhí ľudia len rozprávajú nejaké slová. Hej. Hej, ale mňa sa to nejakým spôsobom dotýka. Prečo? A to je to zase len level. A na to potrebuješ ľudí. Na to musíš byť vo vzťahu s niekým, kto je
páči. To z teba veľmi citlivo, veľmi láskavo, veľmi postupne vyťahoval. Prečo ťa serú? A je tu nejaká skúsenosť, ktorú už si zažil predtým? Je ti toto známe? Hej. Všetci ma srali celý život. Hm. OK. Poďme, poďme ďalej. A ak sa ty v tom cítiš? Aké máš ty prežívanie, keď keď hovoríš, že ťa serú? OK. A a čo je to? Odkiaľ to vychádza? Vieš si spomenúť na nejakú takú spomienku a zrazu príde. No hej. Lebo si pamätám, že môj otec stále, keď mama dačo chcela, tak on sedel na tom gauči, pil pivo a proste nič nerobil a nakoniec ja som musel pomôcť mame. Hej. Aha. Ok. A tam už sa vieme huhňať potom. Áno, že áno.
Eh, toto pýtanie sa samého seba, že čo potrebuješť, to je krásna technika, s ktorou vlastne prišiel Gábor Mate. Uhm. On ma vyslovene na to akoby taký terapeutický prístup vytvoril, ktorý sa volá, teraz tiež nebudem to vedieť úplne, že po slovensky, ale sú súcitné soucitné dotazovaní. To sa volá po po česky. To majú také, hej, nejaké súcitné sebýtanie sa, sebadopytovanie sa. Uhm. A je to presne na toto mierené, že je fajn mať výbavu, ktorou viem regulovať svoju centrálnu nervovú sústavu, že viem o sebe. Mám takéto tendencie, takýto mód spracovávania, že napríklad, hej, že som
úzkostný, som mám tendenciu depresívneho ladenia, hej, eh vyhýbavého ladenia, obsedantného ladenia. Môžu to morfovať. Mám takéto tendencie. To znamená, ja už viem, akú reakciu od seba môžem očakávať v akých kontextoch. Super. Však to už je sila. To by to by som ešte len doplnil, že a častokrát to, že toto o sebe vieš, eh znamená do istej miery je to, že a že to je úplne normálne, lebo vlastne je tu 7 miliárd či 8 miliárd ľudí a vlastne každý z nás má ináč ako keby, že zdeformované to svoje eh mozgové prežívanie. Jasné. A potom to viem k tomu v tom mať susit aj voči ostatným ľuďom, že on to takto má. Áno. A viem sa v tom potom pohybovať
tak, aby som neubližovala, ale zároveň aby som nestagnovala. Hej. Ja áno. Eh eh čiže eh poznať to, ako sa regulovať, čo urobiť, hej? Že či mi vyhovuje ísť sa vybiť, hej? Áno. Eh či mi vyhovuje si sadnúť a ísť do meditácie. že meditácia pre každého. Ja som myslelo, že meditácia bude pre mňa najviac akože ja mám odmeditované akože eh taký intenzívny polrok. Uhm. A dalo mi to veľa vhľadov, ale ako na ako forma regulácie nervového systému je to pre mňa absolútne neúčinné. Eh pre mňa je vrieskať. Pre mňa je vrieskať a hrať sa.
To som zistil. Ale že to je, že ja som za chvíľku v takom čille, že ťažký čill, z ktorého ma nikto nevyhodí. Ani deti. Proste to je, že že oni môžu okolo mňa, a neviem ako vystrájať. Ja som v takom čile potom, čo sa akože vyvrieskam. Eh, ale nie na deti. Ja idem do auta, idem pustiť muziku a proste metal a a vyvriekeskam sa. Ja som v takom čile, že mňa nie, že ako to fakt by sa človek musel snažiť, lebo ja až komicky všetko vnímam, ako keby každú jednu drámu. A deti proste prídu ku mne, tiež také sú strašne, ja neviem, že výbušné alebo unavené alebo tiež preťažené zo škôlky a tak ďalej a oni vpadnú ku mne ako keby do tej diery toho chillu. Hej, hej, hej, hej. Že vlastne sa to šíri potom až viem. Dokážem tomu porozumieť. Preto počúvam 90 rap. OK. Tiež mám svoju
personu a takú akože, ktorá to dá vonku. Tiež mám veľmi také veľmi dôležité to poznať. To je veľmi dôležité to poznať a byť s tým v kontakte, lebo to je to je časť, ktorá tiež chce mať eh v tých 24 hodinách svoju. Hej. A ja som tu. Poďme, poďme. Zober ma, zober ma na výlet. Môj chudák muž eh sa čuduje, že prečo zrazu vedľa neho sedí Biggy Smalls a rapujem. Hej. Ale je to je to super, hej? Je to ventil, ale je to hravosť. Presne. Ak hovoríš, je to nejaký zdroj, lebo to to je to je, že sa to je, že sa hraješ. Je to vlastne dieťa. Ja si tiež všímam, že eh že moje deti chcú si zahrať hru, kde si v tej v rámci tej hry môžu ako keby dovoliť agresiu, agresivitu, ktorá je
kontrolovaná, hnev. Chcú prejaviť hnev, nechcú nikomu ublížiť. Eh, ani nie je, že sú ovládané tým hnevom, ale chcú si to vyskúšať. Tá ten aspekt ich je vlastne má priestor na eh v rámci nejakých bezpečných h eh médií. A vlastne eh ale my si myslíme, že my my dospelí ľudia tým, že mali by sme byť normálni, že vlastne do práce a nie nie nebyť hravý. Akože ja si myslím, že dnes normál, čo my považujeme za normál, je vlastne, že byť uhladený a normálny a nie toto tam presne musí byť aj v rámci detí, hej? Eh, veľakrát sa a vzhľadom na situácie životné aj to, čo čo sa všetko deje u nás, my sa bojíme toho prejavu agresivity, hej? Uhm. Ale je to deti v
hre to potrebujú robiť, ale aj my to potrebujeme mať. Hlavne chlapci, hej, chlapci vo veku štyri, presne, vo veku štyri až šesť rokov majú takú výplavu testosterónu, ako pubertiak v svojom najväčšom piku. Uhm. A on proste potrebuje, ja to ja to volám a to aj rodičom hovorím, že on potrebuje napichnúť jaskyňu. Tam je proste obdobie napichnúť jaskyňu. Počkaj, to áno. Vieš normálne ísť do tých do tých inštinktívnych záležitostí. spojiť sa nejakou svojou tou eh mužskou zložkou a lebo lebo to obdobie to škôlkárske tam je také veľmi dôležité vyvinové obdobie volá sa oidipálne uhm a tam sa nám formuje vlastne tá taká tá rodová rola a
je to h štart na nejaký psychosexuálny vývin potom ďalej a dievčatá to majú prirodzene oni sa tak hrajú na tie matky kočíkujú hej varriia pozerajú sa na mamku sa maľuje jak na úplne akože potrebujú odkač ty máš krásne šaty, ty si taká moja princezná, no poď. Hej. A oni tak medzi sebou tie mamky tak mamka s dcérou budú tak ojdálne superiť, že kto je vlastne tá alfa samica toho ocksá. Áno. Áno. Hej. A to isté potrebuje robiť chlapec. Áno. Ale my im to strašne berieme. My chceme, aby oni sedeli na tom koberci ráno a rozprávali o svojich pocitoch a len pekne kreslí.
Len pekne kreslí tu ma modeluj. Áno. Nie, oni sa potrebujú vyslovene akože pozápasiť, pozaháňať sa, zobrať palicu a urobiť si z toho proste nejakú zbraň a tvoriť a byť v džabe a v blate. Strašne to potrebujú a potrebujú to zažívať aj so svojimi kamarátmi, chlapcami, ale aj s ockami, hej, že sa pozápasia, raz nad tým otcom, vyhrajú vojdy pálne. Potom ten otec môže trošku ich zase sprace tak ako lev, hej, že on urobí, že na bok. že tam sa tam sa to proste všetko deje a v hre je to dovolené, pokiaľ samozrejme nedochádza k tomu, že my sa fyzicky bijeme, hej, že už je tam akože taká tá
taký level prekročený, alebo presne alebo že niečo ničíme, deštruujeme, tam je jasná stopka, ale keď toto tí chlapci tam majú prirodzene a a eh a aj dievčatá sa dokážu pohnievať a môžu si pokričať, ale tak ináč, hej, tak ináč to potrebujú a potom sú to akože že zdraví pubertiaci nikdy nezoberú, hej, tú a neudrie toho spolužiaka, lebo on si to už vybil. Presne. Jednak jednak, že si to vybil akože na dennod dennej báze, že má nejaký priestor, kde to ako keby, že vyventilovať. To je jedna vec. A druhá vec je, že v tom, že vieš, keď keď to môže prejavovať, tak je to istá forma z môjho pohľadu je istá forma integrácie, že ja ja vlastne viem, že mám túto schopnosť, že že čill neprekračujú moje hranice, lebo ja viem, čo čoho som
schopný. a o to ide, že vlastne keď toto ako keby nie je ti umožnené zo života to prejaviť, sa s tým spoznať, tak ale ono to stále ako keby tá energia archetypálna v tebe drieme a ona sa pýta, kde si sa prejaviť a vlastne tam potom dochádza k tomu častokrát, že vlastne tí takí nice guys eh vlastne, ktorí to nemohli nikdy prejaviť, tak vlastne oni sú frustrovaní. Ja to poznám sám na sebe, lebo dosť dlho som akože mal tieto symptómy alebo ako to nazvať a vlastne tam dochádza k hlbokej frustrácii a tam dôjde k tomu, že ty že tá frustrácia prichádza a ty to nemáš kde prejaviť. nemáš nejde to len o ventilovanie, ale ale ako keby o zasta
samého seba až to dôjde do do bodu, kedy eh kedy to telo alebo ja neviem čo to nejaká časť v tebe eh pustí z žeteze eh to 20 rokov eh eh ten archetyp eh a vlastne on bude totálne prepoľovaný, on zničí všetko okolo seba. Bude všetko ničiť, lebo nie je zintegrovaný, nevie, nie si s ním v kontakte. Buď tak, alebo ešte horšie, keď to nedá vonku a ešte viacej to potlačí. On to môže naozaj prepuknúť do nejakej vážnej choroby. Aj to, aj to alebo zničí seba. Zničí niečo. Niečo sa zničí tá energia zničí niečo a to z huby. Áno. Áno. Hej. Neviem, ako sme sa tu dostali. Ani ja neviem. Eh, počúvaj. Dobre. Tak eh skúsme teraz
takú, že praktické kratučké okienko, hej? Lebo sme sa tu dostali od Fusu. Eh, myslím, že alebo zabrzli sme aj do do Fokusu, lebo stredenie je dosť akože dnes ehm dôležitá vec pre ten performance a ty si sama naznačila, že vlastne, že to je paradox, lebo my máme pocit, že že to sústredenie je, že to vlastne nejak viac sa musím vystimulovať, viac vy že málo som, hej, že potrebujem tam šopnúť, ja neviem, že ešte kofeín, ešte nejakú Alpa GPC alebo ja neviem, proste nejaké ďalšie nejaké ďalšie látky. Ináč ten ten môj metafokus, ty ty to máš tiež. Tak vlastne eh to je vlastne neotropikom robené úplne iným spôsobom, lebo ja ho robím tak, aby eh aby to bola výživa pre mozog a skôr to vplýva na dlhodobejšie
mechanizmy v mozgu cez adaptogény, cez eh cez vplyv na ten longterm potentiation eh ako keby schopnosť mozgu. Plus je to výživa kopec antioxidantov v tom a takď. Ja som si to kúpila. Hej. OK. A a a a to chcem povedať, že vlastne, že eh ja s týmto akože s mojím s týmto mojím neotropikom akože idem trošku proti tej vlne, lebo ja som si dávno uvedomil, že vlastne to nie je o tom performance. Akože robíš, chceš ten performance, chceš byť sústredený, ale cesta nie je, že donekonečna budeš ako keby že v posilke nedá sa stále prdzovať viac, hej? Že ty musíš práve sa byť schopný navrátiť do toho stredu, kde je začína ten tanec, kde sa ako keby, že môžeš sústrediť na tú činnosť. Uhm. No a
to ma potom zaujíma, že eh predpokladám, že máš mal asi viacero takých prípadov, hej, že že človek je prepálený, unavený a nedokáže sa kvôli tomu sústrediť a čo sú také najbežnejšie veci a praktiky, po ktorých akože siahaš, vieš, chápem, že je to v kontexte Eegčka, že niekomu lepšie funguje to, niekomu tamto, ale že čo sú také akože najbežnejších, ja neviem, zopár vecí, ktoré odporúčaš človeku, že beháv orálne môže zmeniť alebo hovc aj doplnky výživy, keď niečo také venujeme sa h neviem to generalizovať, lebo fakt Ako mňa veľmi baví a ja veľmi idem po tom individuálnom prístupe, že nejaká všeobecná rada pre každého pre mňa neexistujem, alebo taký akože quick tip. Uhm. Eh lebo to by bolo
také pítke. Uhm. A eh, ale čo čo je pre mňa dôležité je hm byť s tým klientom a učiť sa s ním sledovať seba, sledovať si jeho výbavu a čo mu funguje. OK. Nikdy nič mu nechcem vylúčiť zo dňa na deň. Hej. Môžem si ja myslieť, že chceš z neho urobiť dospelého človeka, ktorý sa dokáže sám spravovať. Môžem si ja myslieť, že krátom je pre neho zlý, čo je aj fakt. Áno. Z dlhodobého hľadiska. A áno, aj mám rovnaké za eh eh skúsenosti, že eh vysadiť krátom pre niektorých klientov trvalo nám dva tri roky. Áno. A ešte stále nie sme na tom cieli a robíme to veľmi jemnučko a veľmi postupnem a ale
je to pain, hej? Uhm. Eh, čiže ja nechcem ísť do toho, že ja vám poviem, čo máte robiť. Ja si to môžem myslieť. Môžem to priniesť v tom, že ja si myslím, že z dlhodobého hľadiska toto bude problém. mm keď toto akoby sa nepodarí odstrániť, tak budeme sa niekde cykliť, ale to už akože nemôžem ráno prísť a nedá zobrať krátom tomu klientovi, že neieš mne príde aj to to divné, že vlastne je poznám veľa ľudí, ktorí aj kvôli fokusu alebo ale niekoho nepáli ten fokus, niekoho pali, ja neviem, že libido alebo nejaké iné veci alebo proste príliš veľa hnevu, stresu a tak ďalej. že vlastne eh veľa ľudí sa lebo tak ako ty si povedala ten príklad, že toho dňa, jak vyzerá u
takého akože eh nechcem povedať, že závisláka, ale no u takéhoto druhého človeka, tak vlastne on sa ako keby ku každej jednej aktivite, ktorá je mimo komfortnú zónu, potrebuje nadopovať niečím. No áno, potrebuje sa stále prviť, že vlastne kže kde je taký ten stav, že no, že skúsim eh proste nie, že skúsim, že ráno vstanem, naraňajkujem sa a idem makať celý deň, vieš, a zvládnem všetko, čo ten deň prinesie a večer sa najem druhýkrát a idem spať. Asi rozumiem, čo tým myslíš, že ale to už je taký stav, ktorý ja považujem, že už som vlastníkom svojho tela a už ho dokážem narábať so svojím bytím. Uhm. A už sa s tým dokážem hrať, hej, že eh to už je asi po nejakom čase, ke kedy
sa učíme pozorovať, skúšame, ktorá technika, čo, ktorý vitamín, ktorý minerál, ktorá látka, či káva, áno, či kávanie, čiátom. Áno. Pijem k jednu OK, ale to si dám ako dezert. Považujem to za dezert. K. Eh akože ale ale akože už teraz som presedľal aj na bezkofeínovú, ale ako nie som úplne spokojný s tým. Hej. Slape to. Tak nie ako nejde o to. Mne to mne to celkom chutí. Ja som zistil ja som naozaj zistil, že hm ja sa nenakopávam do kávou, že jej proste milujem, lebo fakt, že mi akože úplne v pohode chutia je bezkofeínová. Len ten proces výroby je taký, že bojím sa, že to nie je ako keby úplne čisté, ale hej. Hej, hej. Hej. No to je dôležité tiež už
keď vieš, čo ti robí dobre a nerobí dobre, že sa s tým môžeš hrať. Toto toto toto mám teraz pocit vlastne, že ty si trošku dala odpoveď na tú moju otázku, kde som chcel, aby si to zgeneralizovala. Zgeneralizovala si to viac-menej tak, že pomáhaš človeku, aby poznal, aby vnímal. Uhm. A v rámci toho vnímania eh kam posielaš tú pozornosť človeka? že čo čo za metriky ako keby chápem, ale hej, že lebo keď niekomu poviem, že že vnímaj do seba, tak niekto vieš teraz na škvrkanie v bruchu sa vieš pozrie tak to to je akože postup. Je to nejaký proces, ktorý sa spoločne učíme, čo mi robí dobre, čo mi nerobí dobre, kde kde čo som dajme tomu vy vysadil som to a to. Eh neurobilo mi to dobre. OK, tak teraz
toto necháme tak, lebo to je príliš veľký jump a na toto teraz ešte nie sme pripravení napríklad. Hej. Ehm, hm, keď dajme tomu ideme vysadzať kávu, lebo sú aj takí fidlikanti, čo vypijú 12, 13 k denne a sa čudujú, že majú úzkosť, hej? Eh, tak skúsime, čo urobí, keď dáme 7k, keď dáme 5k, keď ako sa cítite, jak ste to vnímali a trošku ideme ako taký scen si robiť. Uhm. Eh, ja potom postupne akoby aj zapájam také malé vedené relaxácie, aby sme si začali scitlivovať telo, hej? Začali vôbec si vnímať, že mám nejaké ohraničenie tela, eh, že mám
nejaký dych, hej, že ako dýcham, či dýcham fajn. Aj to je tak ako s tou meditáciou, tak aj aj s tým dychom a s tou relaxáciou nie je všetko pre každého. Niekto poradí, dýchaj do štvorca. Nie je taký taký takáto technika pre každého, pretože práve, že ten depresívnejšie ladený človek, keď mu dáš dýchať do štvorca, veď to je preňho ešte viacej akože áno. Hej. Áno. Eh, zasa tomu úzkostnému, čo je príliš nahyjpovaný, eh, dáš mu dýchať hore dole, tak ho môžu vystreliť úplne niekde. Martin Martin ehm Martin toľko som mal Martinov v podcaste. Martin Ďuriš, on povedal jednu veľmi zaujímavú vec, že on sa vždy pýta človeka, že že potrebuješ zrýchliť alebo spomaliť. Tak
presne. A vlastne od toho aj ten dych eh závisí. Presne sa učíme, že a a čo vám vyhovovalo a toto nevyhovovalo. Dobre, tak to skúsime takto. Ale ešte prepáč, ja tu rovno poviem, že to, že to, že zrýchliť a spomaliť, že ani to veľa ľudí ako keby nevie si, že že keď sa opýtam teraz, že nejakého človeka, ktorý ku mne príde, že čo máš pocit, že či potrebuješ zrýchliť alebo spomaliť a že to ľudia tiež ako keby, že nevedia ani sami u seba nevnímať, lebo aj s tým fokusom to je také, že vlastne ty máš pocit, že ty potrebuješ zrýchliť, ale nie, ty potrebuješ spomaliť. Presne. Presne. Hej. A predpokladám, že druhé asi väčšina ľudí dneska je takých, že potrebujú asi hlavne spomaliť, však? Myslím si, že hej. A počúvaj, ja to ma ja sa teraz vrátim akože o d hodiny dozadu. Tá hodina d hodiny. Eh, že eh východárske problémy,
že hej, že keď eh som sa ťa pýtal, že čo v rodinách sa štandardne deje, čo má ako keby negatívny vplyv na neurový vín okrem ako keď odhliadnu od genetiky a tak ďalej a teda opísala si nejaký ten stav eh stresu, unavenosti, frustrácie a tak ďalej. Eh, tak eh lebo lebo toto mi príde ako eh infinite loop, že vlastne že tam nie je kde akože kde tam do toho mechanizmu vhodíš nejaké polienko, aby sa to neposralo celé, hej? Hej. A že že či máš akože eh lebo akože toto toto viem, že eh ťažko asi možno
nejakú jednu vec povedať, ale akože to je to je rada za milión pre pre ľudí, ktorí ktorým záleží na na na deťoch. Uhm. Ale otec otec nie je nie je doma eh alebo je doma, nie je možno úplne ducha prítomný alebo nepreberal všetky tie veci a signály od manželky a manželka to nevie s ním vykomunikovať, lebo ani nie je v takom rozpoložení, že by bola schopná sa ovládnuť, aby komunikovať to nejak, že láskavo a tak ďalej. Hej. A že kde kde kde akože kde kde čoho sa chytáš ty akože v takom momente? Či je to vždy fakt, že brutál individuálne alebo je to individuálne, ale keď keď prídu eh keď sú to rodičia, hej, keď sa bavíme o rodičoch a prídu s dieťaťom, tak fajn, my sa máme veľmi veľa čoho chytiť. OK. To je od od toho
dieťaťa, že my sa naučíme vnímať, čo to dieťa vysiela, eh ako sa hrá a veľa vecí sa otvorí samo skrze. Hej. že eh my ani nepotrebujeme veľa robiť, len si všímať. Veľmi veľa vecí sa otvorí samo, hej? že napríklad tak poviem len takú taký nejaký nejakú krátku gebozinku. Eh sme hm napríklad máme máme eh máme dieťa a ono sa chce hrať eh veľmi tvorivo, je veľmi symbolicky. Vytvára si rôzne scenáre, ale také, ktoré možno nepatria úplne do štruktúry,
že vláčik ide po vzduchu, hej, alebo že kráva nebude bývať na farme, ale bude bývať v nejakom mrakodrape. Čiže fantazíruje normálne krásne procesy, hej? Ale je tam proste rodič, ktorý s ktorým sa nikdy nikto nehralm a ktorý bol od detstva pripravovaný na výkon. Uhm. Ty budeš lekár. Hm. Lebo aj Dodo bol lekár, hej? Alebo J. Tak ty budeš právnik, ty vieš na niečo proste vsádzajú sadcajú do toho dieťaťa a od mala ehm počúva, to je strata času. Zober si knižku, zober si encyklopédiu a nebudeš
pozerať také seriály, pozri si knižku, hej? Čiže v kuse mu berú tú hravosť, hravosť hravosť hravosť. A len musí byť v nejakej škatuli a zrazu takému takému človeku sa narodí dieťa, ktoré je už hej odpružené. To ináč sa deje naozaj. Hej. Vždycky dostaneš to potrebuješ. To čo potrebuješ. Áno. Sa dá spoľahnúť na ten život. Aha. A zrazu to dieťa chce a a robí šálky a potrebuje sa mágať a vodou a farbou a toto a je proste také hravé a ten rodič sa cíti ohrozený. Hej. Tak ja mu napríklad môžem zazrkadliť, ale však to je super, však on vám dáva znať. On tam s vami chce byť. Keď si dovolí takto akože ísť do takejto hry s vami, tak on tam s vami
chce byť a chce vás do toho zapojiť. Hej? Však to je paráda. On vám ukazuje, že chce byť v napojení s vami. A ten rodič povie„Ale ja neviem, čo tam mám robiť. Ja ja neviem si vôbec vymýšľať takúto hru. Ja neviem, čo mám robiť. Ja som potom v strese. Ú. Keď si v strese pri hre spontánnosti svojho dieťaťa, tak už vieš. Uhm. Tak už vieš. Môžeme sa toho chytiť. Uhm. A to je ináč je strašne veľa ľudí a a hlavne chlapov. Ale už sa z toho už sa to môžeš opýtať, hej, že a eh čo myslíte, odkiaľ to vychádza? Uhm. Hej, že odkiaľ odkiaľ to je? Veď veď vlastne tam sa od vás niečo nechce, len aby ste tam boli. Uhm. Aký máte vy zážitok so svojím otcom, so svojím mamou? Jój, tá No a už ideme.
Uhm. Uhm. že sú také to sú nedá sa povedať, že tam je nejaký easy fix a alebo rýchle pozorovanie, ktoré dáš a zrazu si povieš, že jó, tak toto takto bol môj život a teraz ja to musím takto urobiť ináč. Ale sú to presne také malé záblesky, také malé aha momenty, kedy ten rodič niečo uvidí v tej v tom prejave svojho dieťaťa alebo vo svojom prežívaní, niečo si všimne, už sa lepšie ladí na sebam. Uhm. a zrazu si povie, že aha, tak toto je môj problém. A začne napríklad individuálna individuálne poradenstvo len s rodičom, hej? Alebo alebo teda dôjdeme k tomu, že by bolo fajn, aby ten rodič išiel možno k nejakému inému
psychológovi a venoval sa sebe, keď potrebuje alebo to skončí pár rokou, alebo to skončí rozvodom. Aj to je niekedy riešenie finále. Uhm. niekedy áno, ale poukázala si to na jednu na na jednu na jednu eh peknú vec, čo už vlastne tu dneska raz zaznela, eh lebo si povedala, že že sa chytíš z toho styčného bodu, čo je dieťa. Uhm. A to mi príde, že eh tiež vo svojom živote, kým som nemal deti, ma moju myseľ okupovalo ďaleko viac problémov v momente, keď už musíš musíš riešiť deti a a hlavne napríklad v obdobiach, kedy ja viem, že dieťa je choré a musíš mu fakt, že
povenovať eh viac energie a pozornosti, tak vlastne častokrát ty od toho od veľkého množstva svojho stresu upriamuješ pozornosť k tomu dieťaťu, že vlastne znova ten príbeh robíš trošku menej o sebe, o svojich frustráciách, ale ho robíš trošku viac o ňom a to dokáže. Nie je to, je to tiež ako keby len barlička, ale ale nie je to vôbec zlý point. Ja len ináč poviem sám za sebou, ja som sa nevedel hrať s deťmi. Uhm. To znamená, že aspoň ja to tak chápem, nie, že chápem. Ja ja ehm keď som bol malé dieťa pravdepodobne aj keď to tak vnímam, keď keď viem, ako to akože chodilo, keď som bol malé dieťa. Ja som ako keby eh ja som ja som nemal okolo seba proste malé dieť s kým s kým som sa mohol hrať, keď som bol úplne maličký. Uhm. A preto mi bolo aj také, že divné, cudzie. Nekomfortne som sa cítil aj pri svojich vlastných
deťoch. Ale eh čo mne veľmi pomohlo je vlastne pochopiť, že o čo, že vlastne na to, aby som sa mohol hrať s deťmi, ja potrebujem byť v hravej v nejakom hravom rozpoložení. A začal som uvažovať nad tým, že dobre, a čo mi mne napomáha k tomu, aby som bol v takomto rozpoložení? Vždy to bola ako hudba uhm, ktorá akože ma zvoľní, že zoberie tú vážnosť ako keby eh odo mňa dať mobil preč, hej, všetky tieto veci. A u mňa to bolo úplne, že že urobiť fyziologicky niečo. Teraz to tu neviem robiť, nebudem robiť, ale robil som to na live streame, že vlastne začnem sa pohybovať ako pizza. Tak ak mi je úplne, že trápne nekomfortne, že sa rozhijbem, aby som aby som vypadol z toho z tej vážnosti. Určite, hej? A urobím to na silu a je mi to divné. Je mi to strašne divné. Toto
toto, čo som urobil teraz, že pred deťmi by som nebol ochotný urobiť proste pred nikýmm hej. A teraz mi to úplne bežné, lebo deti ma to naučili. Deti ťa ťahajú do tej hry a tam oni ťa oni ťa ťahajú aj pr čím ja ja vnímam, že čím je má človek väčší odpor k tomu, aby išiel do tej hry s deťmi, tým viac tú hru potrebuje s tými deťmi. Hm. Celkovo, vieš, že eh kde je odpor, tam je nejaký tlak, hej? Kde je odpor a kde počuješ, ja neviem, ja nemôžem, ja nechcem. To je odpor. Za odporom je obrovský bubák častokrát. Hej. To, že ty to vieš tak sám skrze svoju vedomú prácu napichnúť, to je super. Uhm. A častokrát, ale to je za takými eh lebo to už sú vzorce, to už sú
naše ťahanice z detstva a tam môže byť kopec kopec iných nánosov, ale častokrát ľudia to vôbec nevedia napichnúť a ostanú tak v nejakom takom medzilimbe, že aj vedia, že dačo je nedobré, aj vedia, že asi sa dačo udialo alebo cítia nejakú krivdu alebo nejakú potrebu, ktorá nebola dosýtená v tom detstve a vytvorili si nejaký svoj eh nejakú svoju masku. nejakú personu, ktorá ale vôbec nerezonuje s tým, ktorá ich nebaví, ani ktorá ich nebaví a ktorá ktorú oni sami pociťujú, že nerezonujú s tým, kde oni majú pocit, že je schvaľovaná možnože tým vonkajškom. A z toho potom je úzkosť. Uhm. Ehm, ale eh na to tak to odomknúť alebo
napichnúť už také tieto náročnejšie témy, ktoré idú z toho podvedomia, nevedomia, na to sú už fajn presne také buď tie projektívne metódy alebo nejaké imaginácie, lebo tak ako dieťa v v tej hre bude robiť len egocentricky to, čo sa mu deje, takisto keby sme si teraz zavreli oči, hej, a em poviem, že si máš predstaviť nejakú lúku, tak tvoja lúka bude vyzerať úplne ináč in a sú to už sú nejaké také symboly, ktoré môžeme zachytávať z toho nevedomia, že kde ty si, čo potrebuješ a rôzne veci sa tam na nás môžu vybaliť. Uhm. A potom samozrejme sú také tie urýchľovače cez cez eh napríklad keď vie
niekto Áno. Naozaj hlboko so sebou sedieť v meditácii alebo už potom cez tie cez napríklad psychadelikát. Hej. No a zadou okolností mám oproti sebe človeka, ktorý je vo výcviku. Jé, jé. Prosím ťa, čo to je za za výcvik? Akože čo čo čo sa to sem valí? Čo sa to sem valí? No ešte nevieme nikto, ešte nevieme, čo sa to sem valí, ale eh no posledných eh 10 rokov intenzívne sa je tendencia vo svete, že sa tie výskumy v rámci eh psychedelík eh znovu spojazňujú, znovu sa otvárajú a skúma sa, že čo čo to vlastne eh s nami dokáže robiť znovu. To znamená, že že
vlastne ten výskum už tu prebiehal v minulosti. výskum tu prebiehal veľmi veľmi dávno. Uhm. Eh, vlastne najväčší taký rozmach bol fakt po tej eh po tej druhej svetovej vojne do tých 60. rokov, 50. 60. rokov. Vtedy prišiel Ben, hej? Ako boli veľmi psychika Áno. Eh, klasifikované ako eh drogy. Áno. Áno. A všetky výskumy boli pozastavené. A paradoxne v Čechách bol jeden z naj boli také veľmi dôležité vetvy výskum uhm v rámci terapie asistovanej psychiatrickými látkami. Uhm. Hej. Čo je strašná škoda, že že to
bolo, že že už sa to skúmalo ako terapeutický nástroj už vtedy. Hej. Áno, áno, áno. H, boli ale momenty, ktoré boli veľmi tak ako vo všetkom, keď príde niečo nové, eh, vždycky sa zíde nejaká eh skupina ľudí, ktorí ktorá zneužije, Áno. Aj to, čo by mohlo byť veľmi dobrém. Uhm. Eh, a bolo to zneužité nejakým spôsobom? No, sú boli rôzne výskumy hlavne v Amerike, ktoré sa neubrali veľmi dobrým smerom. Hej. A v akom slova zmysle? boli využívané na eh boli využívané tie látky, psychoaktívne látky na také negatívne účely. Všímali si hlavne ako sa dá s ľuďmi eh narábať, hej, a
manipulovať. A to je cesta, ktorá nie je ani etická, ani morálna a na toto tieto liečiva neslúžia. Uhm. Takže sa to trošku vymklo spod kontroly a chiac nechtiac eh celosvetovo všetky výskumy boli pozastavené, čo je strašná strašná škoda. No ale tých posledných 10 rokov vlastne zažívame teraz takú novú renesanciu, z čoho sa mnohí, tí, ktorí s tým prišli uhm, hej, a postavili tomu nejaké základy, tak konečne sa do toho môžu vrátiť a môžu robiť svoju robotu ďalej. Hej, čo sa valí? No neviem, neviem úplne, že čo sa valá. Akože mňa, eh, že čo sa valí, to nikto nevie, lebo to psychodelika akože môžu výrazne zmeniť svet, ale ty si vo výcviku. Áno.
Čo čo to znamená, že eh keď keď si keď jak si jak si ďaleko od ukončenia výcviku? Predkladám, že ty si už niekde dva týždne. Dva týždne. OK. Dobre. Čiže za za dva týždne z teba bude človek, ktorý dokáže ľuďom pomôcť. Akým spôsobom? Oproti tomu, či môžeš teraz. Je to výcvik eh v Čechách v psychadelikami asistovanej eh terapii, integratívnej terapii. Eh taký základný stupeň, kde v podstate my sme prešli nejakými fázami, nejakým vzdelávacím minimom. boli prijatí do takého toho nadstavbového výcviku, ktorý je normálne akreditovaný ministerstvom zdravotníctva eh aj eh komorou eh klinických
psychológov v Čechách. Čiže akože veľmi veľmi super vec, tým pádom validný výcvik. Uhm. Eh v ktorom sú eh takí experti a také mená, že sa mi o tom ani len nesnívalo, že v živote vôbec ako takí ľudia ma budú vzdelávať. Uhm. A eh je to v podstate výcvik, kde sa pripravujú ľudia z rôznych pomáhajúcich profesií, eh psychológovia, psychiatri, eh neurológovia, všeobecných lekárov. Tam máme zdravotných bratov, zdravotné sestry záchranárov eh vojenských zdravotníkov. Vau. Ako výskumníkov, tam máme sociálnych pracovníkov,
eh, koučov, hm, iných terapeutov, pôrodnú babu. Takže vau. Takže sú tam eh eh je tam skupina veľmi inteligentných eh eh alebo teda tak by som skôr povedala, múdrych eh ľudí s vlastnou praxou v rámci pomáhajúcej profesie v rôznych odvetiach, čo je strašne osviežujúce. Eh, pretože sú tam názory z rôznych pohľadov na ľudské bytie a to ma strašne baví, že niekto sa ozve z tej zložky lekárskej, niekto z tej psychologickej, niekto má zmáknuté tie pôrodné procesy, hej, a proste nám tam dá také vhľady, že nám z toho dekel eh odchádza.
No a vlastne eh eh pripravuje nás ten výcvik na to eh ako byť eh súčasťou a hm nejakým štýlom sa zapojiť aj terapeuticky uhm či už výskumovo alebo prakticky do toho, že keď ten moment teda nastane, že budeme mať teda schválenú liečbu eh aj psychedelikami, tak vlastne my budeme v tej prvej rade, ktorá bude volaná. Hej? Čiže berieme to tak akože vyškolení odborníci na prácu v tejto sfére, ktorá je veľmi citlivá, veľmi krehká, veľmi vrátka, ale má obrovskú silu a eh tým cieľom je aj
ochrániť trošku to, čo sa tým eh mieni, aby sme znova to nezabanovali alebo aby sme to znova znova ne eh nezabanovali. A v podstate aj prvou prednáškou v celom našom výcviku eh bola prednáška, kde hlavným mó bola nepokašlime to. OK. Hej, že robiť veci dobre. Je to niečo eh nové, je to niečo veľmi citlivé. Uhm. Eh aj v rámci kontextu spoločnosti, ale aj v rámci toho, čo tie látky dokážu. Uhm. A treba mať k tomu absolútny rešpekt. Uhm. A treba sa tomu venovať dlhodobo,
aby aby a treba to urobiť dobre, aby sa to nezvrhlo a aby to naozaj mohlo byť liečivo. Lebo myslím si, že každý z nás, kto má eh nejaký Netflix, tak videl eh hm rôzne dokumenty o tom how to change your mind, hej, a podobné dokumenty na tento štýl, že akú obrovskú silu a aký liečebný efekt môžu mať tieto psychoaktívne látky. Dobre. Čiže vlastne ty tým pádom budeš pripravená na to, že v prípade, že ak na Slovensku by sa schválila takáto takýto druh liečby, tak vlastne budeš môcť eh zaradiť to zo svojej praxe aktuálne. No tam určite bude akože oveľa oveľa viacej krokov,
ktoré ktoré bude treba zvládnuť, ale eh technicky áno. A v Česku je už dovolená nejaká nejaký nejaký druh terapie? Eh, v Čechách je legálne schválená a už aj dosť eh praktizovaná ketaminom asistovaná terapia. Uhm. Eh, na viacerých klinikách aj eh v podstate eh vycvičený všeobecný lekár alebo vycvičený psychiater, ktorý klinický psychológ môže požiadať, ale musíš mať spoluprácu s lekárom nejakým, hej? Čiže musíš tam mať eh kolokvium ľudí, lekár, zdravotná sestra, proste robí sa to správne. Uhm. A eh to je aktuálne v rámci Čiech
všetko. Jasné. Hej. Sú sú nejaké ďalšie látky eh v rámci psychoaktívnych látok eh teraz eh v skúmaní. Uhm. Tak eh uvidíme, ako to bude. Aktuálne sa zaoberajú na rok 2025 psyocibinom a MDMA ako súčasťou eh terapie. Keď sa to robí s ketamínom v Česku, tak robí sa to na nejakých eh miných dávkach, mikrodávkach, veľkých dávkach alebo akom setupe vlastne to prebieha? Je to, že si s psychológom a prebieha tam, že máš tam nejakého ako keby sprievodcu, ktorý s tebou akože verbálne komunikuje alebo ako si to môžem predstaviť takýto akože eh ketaminovú
terapiu. Vieš čo, myslím si, že každý to eh robí nejakým štýlom po svojom. sú nejaké dve kliniky v Čechách aktuálne, ktoré eh robia v takom akoby naozaj tom lekárskom prostredí. To znamená, máš tam množstvo eh lekárov, psychiatrov, psychológov, klinických a zdravotné sestry, zdravotní bratia, eh terapeuti, sitterí eh je hm asi záleží od toho, že eh s akým stavom čo vyhľadávaš, hej? tie náročnejšie stavy. Napríklad eh poznám množstvo ľudí, ktoré majú chronické
bolesti. Uhm. Eh alebo náročné traumatické zážitky. Uhm. Eh kde už dosiahli ako keby nejaké limity v rámci terapie, tak je tam nejaký proces, ktorý musíš ty prejsť a zvládnuť, aby ťa vôbec zobrali do takejto terapie. To nie je, že ty sa prihlásiš a zajtra ideš, hej? Eh tam je nejaký proces, musíš byť v terapii vlastnej, hej? Musíš mať niečo sebou. Musíš mať nejaké odporúčanie na to, že áno, eh toto je niečo pre teba, čo by bolo hm liečivé, funkčné. Jasné. A eh v akom presnom settingu, to si neviem úplne povedať, hej? Eh ale viem, že sa dbá na ako úplné, aby to bolo aj
odborne, aj ľudsky podchytené. Uhm. Hej. Dobre. No a keďže ty si vo bicyku, tak predpokladám, že vieš o tých látkach. Uhm. Vieš, zhruba niečo o mechanizmoch a keďže si taký ten fanatik akože do mozgu, čo sa týka eh sinusoid a tak ďalej, tak vlastne hej eh z ktorej strany sa toho chytiť, preboha, lebo toto ťažká vec. Eh ťažká, ale zároveň veľmi zaujímavá vecm ehm prečo psychadeliká fungujú? Uhm uhm Čo robia psychadelika? No z pohľadu človeka, ktorý eh má za sebou výcvik. Uhm. No keď sme sa bavili o tých nejakých terapeutických
postupoch, ako pomôcť človeku dostať sa niekam, hej, alebo toto, čo už hovoríš ty, že a vnímam, že máš zmajstrované, že takéto poznanie seba a práca s nejakými vzorcami, možno s nejakými rannými eh traumatickými momentami. Eh, pričom by som chcela vyzdvihnúť to slovo trauma, lebo si tak ohadzujeme ním v dnešnej spoločnosti, že to nemusí byť len nejaký obrovský moment eh eh naozaj akože z tých big trauma aspektov, ale že to môžu byť aj momenty pustenia, hej, kde kde človek vnímal, že je sám, že nemá sa ho kto zastať, hej,
alebo eh že sa im niečo dialo neférové. A nikto tam nebol, kto by to bol videl a adresoval. Hej, že eh čiže nie všetko, čo je trauma, je len veľká trauma. Áno. Nemusí to byť rovno havárka alebo znásilnenie. Tak Áno. Áno. Môže to byť aj proste nejaká vnútorná bolesť prežívaná, ktorá sa zapísala ako vzorec, ktorý tam ostal. Áno. A modifikoval od toho dňa všetko. A modifikoval od toho dňa všetko. Presne. Eh eh a sú potom ako keby tie také hlbinejšie prístupy, ako napríklad tá vedená relaxácia, katatívnoimaginatívna terapia, hypnózy, hej, ehm psychodynamická terapia, EMDR,
eh, ktoré dokážu trošku eh viacej ísť a poodkriať to to nevedomie a trošku akoby urobiť také eh prieduchy. Uhm. Hej, že ten ten bubák, tie tie tie eh problémy tam číhajú, ale nevedia sa dostať von. Tak tieto terapeutické prístupy vedia urobiť také prieduchy, že začne sa to drať do popredia a začne tá psychika s tým pracovať. Čo urobia psych psychedeliká je to, že oni urobia, že OK. OK, že žiadne prieduchy, nemáme čas na prieduchy, nemôžeme ani posuvné dvere urobiť. Odchod, všetko odchádza. Všetko bokom. Všetko odchádza. Všetko ide
bokom. A v podstate oni pôsobia eh eh na eh serotoninové časti, hej, na vylučovanie serotoninu a ten mozog ako keby eh my keď fungujeme v bežnom dni, používame len určité časti mozgu. Default mold network. Default mold network. Výborne. A to je napríklad Grofov pojem, či o tom vieš, hej? Nie. Vau. Čiže to je to je mód vlastne, kedy eh počas dňa teraz používame default mode network. Hej. Áno. Tak tak. OK. No a a tie psychadeliká vlastne urobia to, že oni zrazu tak rozsvietia všetky svetlá, že a zrazu všetko počuješ, všetko cítiš a všetky časti mozgu, ktoré už boli napríklad aj dávno odpojené
kvôli nejakým traumatickým zážitkom a museli byť potlačené, vytesnené, eh sú v takom akoby spánkovom režime, tak tieto oblasti sa zrazu všetky prepojili. Uhm. A môžeme byť na dobu toho zážitku, predpokladám, na dobu toho zážitku. I keď i keď niekto eh udáva ešte akoby taký pretrvávajúci h afterglow je ešte také pekné pomenovanie, lebo to akože je, že after glow, hej, že ešte ešte čerpáš z toho z tých všetkých látok, eh, ktoré sa uvoľnili do tvojho tela a máš ešte takú akože vieru, lepšie bytie. Uhm. Ale eh niekedy ten aj po vstrebaní
eh psychoaktívnej látky ešte ostáva eh rozšírený stav vedomia, čo nemusí byť úplne dobré. Uhm. Hej, že ako keby môžeš ostať na nejakom pozadí a pozor, to nie je len psychedelikam, to môže byť aj z holotropného dýchania, z majetry dýchania, s meditáciou, eh s aktiváciou rôznych energií, hej, alebo eh z rôznych skupinových zážitkov, hej, že tie tie rozšírené stavy vedomia my dokážeme si navodiť aj počúvaním hudby. Uhm. Hej. Hej. A ehm takže eh hm rozšrený stav vedomia je aj keď si užívam dobré jedlo a poviem si hej, že to tak in rozšírený stav vedomia.
Rozšírený stav vedomia dokážem prirovnať k tomu, ako ty si vravela, že tie prie duchy a teda, že čo čo ako čo si môžem predstaviť? Lebo ako by som to povedal, ja som to zažil, hej? Uhm. Ale ako dokážeme opísať človeku rozšírený stav vedomia? Nedokážeš. To je to. Hej. Podľa mň ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo. To je to. Podľa mňa je to eh je to nemožné opísať. Uhm. A toto je presne niečo, čo človek musí zažiť. Ale to je normálne. To je ako keby si eh sa spýtal niekoho, kto vyrastal bez otca, že tebe nechýba otec? No nie. Neviem aké to je. Alebo niekoho, kto nemá rád domáce zvieratká a ty si vyrastal stále so
psami a sa spýtaš, že a tu vám nechýba psík? Nie je, nie je ti tak smutno, keď nemáš psíka? Uhm. Nie, lebo neviem, aké to je, hej? Že ako je to nepoznáš tento aspekt seba, ktorý by ktorý by mohol smútiť za psíkom. Tak presne. Čiže nepoznáš to tak, že či to je aktuálne neprístupné, hej, tento zážitok alebo prežitok. Uhm. A myslím si, že veľmi ťažko sa to opisuje a a asi asi sa to ani nedá opísať, ale je to eh ja to vnímam ako určite budúcnosť eh terapie a veľmi si prajem, aby to bola aj budúcnosť eh klasickej medicíny a
liečenia a vlastne o to hm všetci, ktorí sme vo výcviku a vlastne tí úžasní ľudia, ktorí ktorým sa vôbec podarilo takýto výcvik akože dať da dokopy a je schválený ministerstvom zdravotníctva a proste klinickými psychológmi. To je obrovská vec. Uhm. V našich končinách a a že to vôbec dali dokopy a naším cieľom je, aby to bolo štandardizované pre zdravotníctvo. Áno. Hej. Eh najprv to musí byť ukotvené, aby sa to dalo používať dobre. Hej. Eh, len len taká vec ako to, že napríklad v našich končinách Slovensko Česko, neexistuje psychosomatická ambulancia, neexistuje psychosomatická
klinika. Však to je hrozné. Uhm. Hej? Veď eh eh v zahraničí sú psychosomatické kliniky a tam presne na toto naše bytie a celý celý náš život a naše eh či už duševné alebo eh eh zdravotné ťažkosti pozerajú ako na celok. Áno. Hej. Však to je paráda. Tak by to malo byť, že ja by som mala takéto prianie, aby to išlo touto touto cestou. Eh eh ale hm preto sme vo fáze prípravnej, výskumnej. Robia sa krásne výskumy teraz eh v Čechách a aby sme vedeli presne čo a ako. Uhm. Hej. Čo čo
sa dá použiť, ako sa dá použiť, v akom kontexte. Eh, ako je to liečivé, čo už je moc. Neexistuje šablóna. Toto je taká záležitosť. Učíme sa, že máme nový nástroj a učíme sa. A neexistuje šablóna, pretože si sa pýtal na látky. Každá látka je úplne iná. Áno. A doteraz v podstate nie je nejaký spoločný záver toho, že čo je správne dávkovanie, ktorej látky. Je to v poriadku vôbec nejakým štýlom to dávkovať? OK. Je niekto, kto komu pomôže Microso alebo taká tá dávka, ktorá eh ťa udrží eh ešte
v stave vedomia prítomného a dokážeš byť v kontakte alebo ideš na eh také akože vysoké dávky, ktoré ti úplne rozbijú ego a realitu a self. Ehm, je to všetko v debatách. Preto sa strašne zaoberáme eh zákonmi, etikou, morálkou, výskumami a eh som zvedavá tiež, kam to povedie. Uhm. Čo ja by som chcela, aby eh sa udialo, lebo to to je my my všetci by sme už chceli, hej, všetci tí, ktorí trošku eh milujeme vzdelávať sa o mozgu. Áno. Milujeme eh chceme mať hráčky už, ktorými by sme skúšali. eh milujeme hacking a milujeme proste tú centrálnu
nervovú sústavu a trošku sa špárame aj v tých ako keby tých hlbinných psychologických záležitostiach. Tak už trošku vieme a my chceme ísť ďalej, chceme ísť viac eh hlbšie, ale je dôležité byť na to ready. Áno. Hej. Eh musíš byť dobrý šofér na to, aby si sadol do dobrého auta. Uhm. Toto, toto je tiež taká tiež taká vec, že hm že sú látky psychelické, pri ktorých mám pocit, že vlastne to ako nie je možné byť ready, hej? Že že sú zážitky, ktoré to nie je možné. kev koľko eh tých vysokých škôl, ale chápem, čo chceš povedať, hej, že že minimálne potrebuješ
eh byť človek, ktorý je informovaný o tom, že do čoho ide a čoho asi tak zhruba môžeš čakať, že nie je to úplne ono, že niekde NNDMT na diskotéke, keď niekto ti dá namiesto cigy potiahnuť. Áno. A dobre hovoríš, že bežný smrteľník, ktorý nemá túto skúsenosť a zažije rozšírený stav, chce to zažiť. Ehm, možno si chce niečo poliečiť alebo naozaj má nejaké vážne ťažkosti a toto je cesta pre neho. Uhm. Eh, on potrebuje pri sebe odborníka, ktorý vie. Uhm. Hej, lebo takto eh zobrať si niečo doma sám je skok do neznáma, ktorý vôbec nemusí dopadnúť eh dobre. Uhm. neodporúčam na to, aby sa eh aby sme
dokázali mať tieto látky v rámci nejakej zdravotnej starostlivosti a v rámci psychoterapie, čo by bolo super a cieľom. Myslím si, že veľmi by sme po pomohli množstvu ľudí. Veď to je akože každý o tom spieva. Gábor maté, hej, poressz. Všetci všetci teraz sa o to snažia. uhm, aby sa toto nejakým štýlom dostalo do do eh popredia, výskumu a terapeutickej starostlivosti a aj vzhľadom na to, aká duševná aká kríza mentálneho zdravia nás ešte len čaká, už sme v nej, ale ešte bude húž. Eh, tak my potrebujeme mať tam dobrú prípravu a dobrých odborníkov, ktorí vedia, čo
robia, hej? Čiže ono to nie je len eh výskumníci eh ale presne eh ľudia ako ako sme my teraz vo výcviku, ktorí budú privolávaní eh k sedeniam, že celý ten aparát vlastne, ktorý to bude sprostredkov celý aparát, aby aby tam bol ten lekár, aby tam bola tá zdravotná sestra, ale stále aby to nebolo úplne medicínske, hej, ale aby to naozaj malo trošku eh ľudskosti. Ľudskosti, hej? A na to už sú presne tam tí ľudia, ktorí slúžia ako sitérii. Áno. Hej. Flotteri. Uhm. A a tak ďalej. A toto robiť chce veľmi veľa štúdia
sebaskúsenosti a práce so sebou. Lebo čo som sa v rámci tohto výcviku naučila je, že safety first za každých okolností. Eh, set a setting nie je len pojem, ktorý si tak akože treba zobrať, že jo, tak pustím si, pustím si muzičku, sa dobre, pustím si muzičku, mám tu pankúše. Hej, tak asi bude fajn, že nie je to úplne o tom, ale eh ten set je aj o tom, že už nejakú do mám nejakú prípravnú fázu. Uhm. už eh som možno v nejakom terapeutickom procese sám, hej, alebo s nejakým koučom, s nejakým terapeutom, s nejakým
psychológom alebo už proste mám niečo za sebou, život ma naučil. Som na ceste, som na ceste, kde dovnútra už. Presne. Som na nejakej ceste, čiže už so sebou pracujem a následne sa edukujem alebo niekto mi pomáha edukovať sa o tých látkach. Bavíme sa o tom. Uhm. V rámci toho, čo sa schváli, čo by bolo pre daného človeka vhodná, látka. Hej. Eh eh a keď tak aké má riziká. Uhm. Hej. Lebo všetko má svoje riziká. Aj Balgín má své riziká, aj káva, aj cukor. Hej. Ja len sám za seba poviem, lebo však mám zopár skúseností eh s psychedelikami, že jedna z nekčovejších vlastností, ktoré u mňa
boli predpoklad k tomu, aby aby to nedopadlo zle, bolo, že vlastne už som potreboval byť v tom procese, kedy som sa naučil ehm eh vzdávať sa nejakých vecí vo svojom živote, ktoré som vedel, že mi neslúžili. že vlastne dajme tomu, ja neviem, eh jedna z takých vecí bolo, že eh, húľanie trávy, lebo na húľanie trávy bolo naviazané eh vlastne párty a ľudia, s ktorými som sa stretával. Uhm. A v momente, keď som prestal huliť, tak nešlo len o to, že že máš nejakú odvykačku od nejakej látky, ale vlastne zomrela časť mňa, ktorá posledných x rokov sa stretávala s nejakými ľuďmi. Ako keby skončila životná etapa. Uhm. A to je ako
keby neviem to ináč pomenovať akože nejaká čiastočná smrť ega, že že stretávaš sa so smrťou eh istého aspektu seba samého, ktorý ti už neslúžim a že vlastne som potreboval zopár takýchto vecí vo svojom živote zažiť, eh pretože som vedel, že psychedelika so sebou nesú práve to akože keď tak akože v prvom rade ten dočasný, minimálne ten dočasný uhm rozpad všetkého nefunkčného. Ale ono takto v tom v tom hlbokom zážitku je vlastne rozpad úplne všetkého. Úplne všetkého. Úplne akože celý životných skúseností, dá sa povedať. Hej. Podľa podľa eh dávky. Áno. A eh lebo vlastne keď eh človek strašne ako keby ja vnímam, že to čo dokáže ako keby
pokašľať celý ten zážitok okrem množstva iných vecí je vlastne keď ty nechceš, aby si sa zmenil. Uhm. Uhm. Hej. Lebo, lebo vlastne tam sa ako tam sa stane to, že ty sa už zmeníš takým spôsobom, že vlastne tam ako keby už nie cesty späť. To aspoň takto ja takto ja vnímam. A preto treba mať preventívne kroky predtým, hej? Ale aj kroky potom integrácie, lebo to nie je len o tom, že to bude súčasť ako keby tvojho jobu, až sa dožijeme toho, že dožijeme. Eh, dožijem. OK, to sa mi páči. Eh, áno, áno. A je to je to strašne dôležité. Veď to je eh mať skúsenosť bez toho, aby som ju
integrovala. Znamená nemám Áno. Áno. Nepos to bola rekreácia, ktorá vlastne to nie je OK. Nedochádza tam k zmene. Tak a je strašne dôležité, čo si povedal o tom, že pripravenosť zbaviť sa všetkých eh alebo striasť niektoré predstavy o sebe, nejaké postoje, nejaké masky, nejaké vzorce, ale to tiež je proces. A čo to je? Ako ty si povedal, v rámci tej toho hulenia tej trávy, ja stále snažím sa všetko poľučtiť a znormalizovať na úroveň, že aj to bol nejakým štýlom obranný mechanizmus alebo survival. Hej. Akože bol, ale tam ide o to, že tak ak som aj vravel, že že to, že už som si uvedomal, že to bola barlička a že už je
čas ísť vpred. To bolo v momente, keď ja som sa dozvedel, že čakáme dieťa. Ja som siedal, že ok, to akože takto ja nebudem čakať na deň, kedy proste mi manželka zavolá, že ideme do porodnice a a takto takto nebude vyzerať otec môjho syna. No tak to je akože to chce veľa eh toto zrobiť. Hej. Hej. No ale ale vlastne tam ma to začalo učiť, že eh to je ak to je akože rovnako náročné, ak že presne s alkoholom zrazu, keď proste každý eh každý piatok v lepšom prípade len každý piatok, hej, že že vlastne, že máš tu nejakú svoju nejaký svoj druh napríklad drogy, ale tá droga nemusí akože bude to, že droga alebo tá droga môže byť jedlo, eh alebo tá droga
môže byť eh marihuana alebo ale tá droga ináč, čo ja si všímam môže byť, že sťažovanie sa, nejaký mód fungovania, okolo ktorého sa združujú tebe podobní ľudia, ktorí si chodia k tej danej činnosti alebo látke uľahovať. Uhm. A myslím, že to každý z nás v tak akože v tíedžérskom veku každý z nás má alebo 85% ľudí má vieš čo to je? Keď ja nemám, keď ja nemám to svoje self uhm ešte známe, keď nepoznám to to svoje ja v rôznych tých nuansoch pozitívnych aj negatívnych a mám tam nejaké diery. Uhm. Tak čo? Tak ja ich budem chcieť zalepiť na iných ľudí. OK. Takže sa budem
združovať. Hej. eh tých puberťákov to si výborne popísal, lebo to krásne vidíš ako už tam dochádza k takému väčšiemu zreniu toho self, hej, že po tom 11. roku sa ten to dieťa strašne potrebuje odlepiť od rodiča, aj puberta, hormóny, neurónová čistka v 13 rokoch, bla bla bla, veľa faktorov, ktoré sa tam dejú, ale potrebuje sa veľmi vyvinovo už ako keby odlepiť, odseparovať od rodiča, tak pôjde proti. OK? Ale ešte nie je dostatočne eh v sebe, v strede na to zrelý, by ustal ten život sám. Tak čo? Tak si nájde podobných, ktorí to majú rovnak. Presne. Ktorí to majú rovnako. A potom presne vidíš tie po meste také tie
skupinky, že eh je skupinka piatich v čiernych mikinách a kapucni, potom je skupinka Huličov, potom je skupinka. Eh presne. A oni vlastne si takto tie svoje spoločné problémy cítia. Ale však to je dobré, lebo to je proste tá komunita, hej, že že nie som v tom sám. Tiež to má baresne. Právička k sebapoznaniu, ale nie je to finálna stanica. Tak tak ale v určitom momente ja keď naozaj chcem eh sa naučiť poznávať seba, ja musím trošku tie obrany začať púšťať. Ale to je tiež akože cestam, lebo ty keď ich pustíš, zrazu ostaneš, nevieš s čím. Áno, áno, áno. No a áno. A tie psychadelikáti toto
zrobia, že poriadna dávka. Áno. Si sám zrazu vlastne, hej? Nebudeš mať nič. A to môže byť veľmi aj traumatizujúce pre niekoho, hej? Že ono to nie je úplne tak že eh super zážitok, zomrelo mi ego, stretol som sa s Bohom a teraz sa cítim ako jedinečná láska. Sme všetci jedno a takto pôjdem teraz ďalej v živote. Väčšinou to tak nebudem, hej? Uhm. Môžeš mať takéto zážitky, to je super, ale treba práveže brať do úvahy to, že väčšinou je to osobný teror na viacerých úrovniach. Áno. A eh preto tá prípravná fáza, kde kde kde si to študujem, kde sa o tom bavím s niekým, kto vie, kto mi predáva tú múdrosť, veď ono to takto to
malo fungovať, hej? Preto vždycky aj tých kmeňov je nejaký šaman. On tak aj kedysi fungovalo takto dávno dávno, hej? Hej. Je nejaký šaman, ktorý tú látku podáva a on vie a on ťa v tom drží. A keď ti je zle, tak on príde, hej? Eh, a ale potom sa s tebou opäť stretne a integrujete to a bavíte sa, že že či teda možno pôjdete do toho zas alebo čo potrebuješ teraz robiť, aké si mal to volanie, že že čo sa deje a takto by to malo byť. Hej. A takže eh s rešpektom a s prípravou eh je ale dôležité a dobre sme načali tú vzťahovú korektívnu skúsenosť. Uhm.
Tak ako to, že si doma prečítam knižku alebo vidím na sociálnych sieťach eh informáciu o generačnej traume, o panickom ataku, o o úzkosti, o takom takom atačmente, ale keď s tým ostanem doma sama, tak akurát z toho ostanem ešte viacej zúkostnená, rozeganá a týmto možno by som aj chcela ako apelovať na všetkých na sociálnych sieťach, lebo to je obrovský tiež stresor. Je. že eh ja rozumiem tomu, že sa všetci tešíme, že vieme veci. Áno. Hej. Nie za každú cenu ich treba dávať von. Uhm. A už vôbec nie v 10 sekundovom rielsku, hej? že ty si predstav, že si
doma, máš problémy a zrazu na teba vyjde 10 sekúndové riskko o tom, že čo tvoj, že to ako ty sa cítiš teraz, to je generačná trauma tvojej mamy, lebo jej babka toto toto prežila a zrazu akože zrazu začneš ukazovať prstom a zrazu sa tenelsko odíde a potom tam je nejaká pani, čo varí. Hej. Uhm. A ty tam ostaneš v tom úplne sám. A a a čo akože mám dať lajk na to Rsko, že fasa, že mám traumu alebo že jak to jak to tam ako aké idú pochody, že preto ako si myslím, že nie je úplne v poriadku zdieľať eh a shérovať a postovať takéto veci na a zároveň bez bez hlavou konzumovať
vlastne a a bez kontextu, ale ja to vidím častokrát akože z rady odborníkov a z rady z rady akože psychológov a eh koučov a terapeutov, že buďme trošku citliví na to, že nielen sa tešiť z toho, že to viem a že eh prilákať si klientelu, lebo ja rozumiem tomu, že áno, dávať svoju persónu na na sociálne siete priláka, lebo ľudia nechodia za značkou, ľudia chodia za človekom. To je super, ale ja ako odborník musím vedieť, čo akou eh formou dávkovať, aby som nezranila uhm niekoho, lebo ja nikdy neviem na koho ucho to padne. Áno. Hej. akej situácii napríklad teraz som mala
takú prednášku pre ajťákov o vyhorení a bavili sme sa proste o tých ich pozíciách tela, hej, že nech majú aj na vedomie to, ako majú pozíciované telo počas dňa a že vlastne aj tá pozícia im spôsobuje to, že oni budú mať úpadok toho serotonínu, toho dopamínu, hej, a že naozaj nech nich párkrát do dňa sa trošku prehnú, nech sa trošku natiahnu, nech držia tú hlavu v priamenú, hej, že nech robia opačné aj eh pohyby. A jeden pán z publika sa spýtal, no ale ja teraz na to budem myslieť, že sedím zle, hej, že úzkostná úzkostná hlava. Presne. Nevytiahne si to dobre, ale vytiahne si to zle. Áno. Tak to majme, prosím eh na
pamäti, že dávajme len toľko, koľko je fajn a všetko ostatné sa musí diať vo vzťahu. Uhm. Vo vzťahu, prosím. Takisto ako tie psychadeliká. Uhm. Eh, keď ja nemám zážitok toho, že mám nejakú hlbokú eh hlboký prežitok v rámci psychadelickej skúsenosti, kde ale pri mne niekto bol a sanitoval ma, odpovedal na moje potreby alebo proste len bol tam, uhm, tak ja si môžem spôsobiť takú retraumatizáciu. Uhm. uh že až uhm môže byť v pohode zmenažovateľná uhm ale môže byť veľmi
náročná, lebo keď mám pocity eh opustenia, dajme tomu, hej, nejaké veľmi veľmi náročné pocity, prežitky opustenia, ktoré môžeme nazvať aj až traumatické a ja sa rozhodnem doma sama si dať psychadelika, kde ten pocit opustenia proste zažiješ, lebo je to súčasťou ten rozpad. Veď to je ešte väčšie prehĺbenie tej traumy. A to vlastne ani nie je hlbšieho než akože keď keď keď keď dáš dávku, kde vlastne prídeš o komplet celé ego ako niet hlbšieho zážitku, no v tom živote, vieš. A čo sa potom deje je, že tí ľudia si povedia, že tak si dám ešte raz, tak si dám ešte raz, tak si vyskúšam to, vyskúšam si to, vyskúšam si to a potom
vlastne oni chiac nechtiac bypasujú. Áno. Ánou aj takýém, lebo len behajú z z psychadelickej skúsenosti do ďalšej, ale nepripravujú sa a neintegrujú. Nepripravujú a neintegrujú a len idú po len len zážitky, hej, bez tej práce vlastne. A tá práca je ako keby tá kľúčová vec, že áno, že viem viem akú aký aspekt možnože seba hľadám. A to to to toto mňa zaujíma, že eh hm čo môže človeku ukázať psychedelika? Ú ako teraz nemyslím, že aké všetky obrazy, lebo však to je ako to to je to je, že nekonečno, ale že z pohľadu
triezvého stavu eh teraz nemyslím, že ten zážitok ako keby, že konkrétne, že čo tam človek zažíva, lebo to je ako veľmi individuálne, hej? Vlastne 10krát tú istú látku použiješ a za každým je to iné. Ale eh čo je čo čo je tam ten terapeutický ako keby že eh potenciál, či už akože na mozgovej úrovni? Tam je to predpokladám, že neuroplasticita a to, že komunikujú medzi sebou eh neuróny, ktoré nekomunikovali už dlho. Eh a získavaš predpokladám, že nejaký nový uhol pohľadu na veci alebo aj na tej neurourovni, čo vnímaš ty, že je tam ten kľúč? Uhm. No množstvo kľúčov tam je pozitívnych, negatívnych, ale na tej inej úrovni je
to asi je to eh ten aspekt toho, že eh ten mozog sa už presvieti, hej, že sa trošku preštruktúruje, že sa ako keby ehm ja si to predstavujem tak ako proste perfektné potrubie, ktoré kedysi fungovalo, ale niekde sa pozapchávali diery, hej, a už tam nie je. Uhmádom tenody je tam strašne slabým, hej? A zrazu proste príde dielo, ktoré to prefúkne celé, hej? A a zrazu máš taký, že príliv všetkého a tá hlava dostane šancu fungovať zdravo, tak ako eh kedysi, hej, predtým, než sa poudievali počas zážitku. Počas zážitku iba alebo
aj [Hudba] akože po zážitku? No tamto je ten ten dojazd, hej, ten after glow, ktorý vnímaš a ono neuroplasticita je schopnosť, ktorá ostáva, že keď už sa niečo na tej úrovni mozgu prekonštruje, ono to ostane dokiaľ sa zase niečo neprekonštruuje. Hej, že eh ako na egč vidíme, keď natrénujeme nejakú schopnosť, nejakú vlnu, že ju naučíme ju byť menšiu alebo ju naučíme nejakú frekvenciu eh byť eh pomalšia, hej, alebo rýchlejšia, tak to ostane, dokiaľ nepríde nejaký náročný moment, hej? Čiže akože mozog a telo si pamätajú. Uhm. Že
z tejto strany to vidím ako skvelé pre ľudí, ktorí najmä trpia depresiou. Uhm. Prečo? No práve pretože tie časti mozgu, ktoré boli ako keby potlačené a sú inhibované a a už také ožijú, môžu začnú komunikovať, ukážu sa zač komunikovať. Presne. Presne. Spoznáš seba samého. Vlastne to je to to je to je vlastne to vlastne Matrix. Ináč podľa videl si Matrix asi to podľa mňa dokumenty. To je podľa mňa v tých Adolikách. Podľa mňa akože tá tá tá modrá červená to bolo nejaké LSD alebo čo čosi také akože hej. Eh, lebo vlastne tam ide k Viedme Nio a vlastne na je to tem mednosťce, že poznaj seba samého a vlastne to bolo na historicky
eh akože my každé jedno náboženstvo to vo svojej podstate, čo ťa učí, je vlastne, že poznaj seba samého, lebo poznáš Boha. A eh to to je tá sranda, že ak ty si pekne povedala, že že ty si tak nejaká a nejaká krásna čistá rúra, hej, cez ktorú ide tá nejaká eh nejaký tok, hej? Hej. A vlastne počas života prídu nejaké traumy a nejaké nejaké presvedčenie obmedzujúce a tak ďalej a vznikne tam ten plak, ktorý sa nalepí na tie steny. Haluz je tá, že vlastne my za jazdy počas života veríme, že vlastne to s tým tlakom tá zdeformovaná forma, že to som ja. Uhm. Uhm. A vlastne tie psychodeliká ti ukážu to, že nie, že ty si vlastne táto plná akože eh bytosť. A
to to, čo čo vnímam ja na základe mojich skúseností, že vlastne po, že keď máš tú rúru uhm a ona mala teda nejaký nejaký plak na sebe vlastne. Tak eh tak eh to, čo najčastejšie je schované ako keby pod tým tlakom, je to, čo dokážeš ľúbiť na sebe. Uhm. Uhm. To čo dokážeš mať rád na sebe. Áno. A od týchto a a väčšinou sú to akože práve tie veci spojené možnože s hravosťou, s radosťou, s nadšením, s s pocitom, ja neviem, že zimomriavky a také veci. Vlastne od toho človek, keď je odpojený a na tých psychadelikách to zažije, tak to dokáže byť eh no a ten zážitok je častokrát aj sprevádzaný takým pocitom nekonečnej lásky, akceptácie. Áno. Eh nejakej lásky zhora, lásky k sebe. To môžeme o tom
polemizovať, že odkiaľ tá láska je. či je proste naša, hej, alebo je to naozaj z niečoho zhora a to je čokoľvek, ktokoľvek do toho dosadí, je to v poriadku. My hej, ja si myslím, že to že zhora a zvnútra je to isté. Aj ja si to myslím. To je ten istý zdroj. Eh hej. Eh eh svätý František z Asisi. Áno. Si počula tú vetu? Jeho vetu? To, čo hľadáš je to, čo hľadá. My sme to mali vlastne vo rámci výcviku aj takéto filozofické závý človek, ktorému keď som to povedal, tak vedel, že to už počul. Ján Benda o tom veľmi prednáša. OK. On eh je perfektný, čo sa týka meditácie mindfulness a eh nám prinášal takéto aj náboženské filozofické koncepty, ktoré boli také,
že uhm No a áno, hej. Eh je je to v histórii našej všade, hej? Veď tie psychaeliká ako eh každý eh koho som stretol, s kým som sa rozprával, kto má psychadelickú skúsenosť, sa stal ehm ak by som to povedal, aby to aby to aby to bola pravda. Eh začal veriť v niečo transcendentné. ako nie, že veriť, akože zažil niečo transcendentné, že akože z ateistu sa stal, nechcem povedať, že kresťan, z ateistu sa stal človek, ktorý zrazu eh nebol schopný uvažovať o svete iba v materiálnej rovine, že vlastne tam to
končí. pri psychackom kvalitnom zážitku končí materializmus, akože, že už už chápeš, že ty si ďaleko viac ďaleko ďaleko ďaleko viac než eh ale ale zároveň eh poznám ľudí a ja som bol jeden z nich eh ktorý aj keď ako by som to povedal, že ja už keď som išiel do toho psychadelického zážitku, ja už som mal taký, že nejaký kontakt a vzťah sám so sebou, ale že keď vychádzaš z takého ortodoxného kresťanského alebo nejakého náboženského a ideš z psychackého zážitku, Tak vlastne s tým, ako sa ti rozpadá každý jeden koncept v hlavne sa ti rozpadá, je to, že vlastne a to je ako keby tá temná noc duše, ktorá vlastne pre kresťana môže byť strašne silná, že vlastne, že máš pocit, že ťa Boh opustil, že žiaden Boh nie je.
Hej, to je súčasť toho rozpadu, vieš. A to bolo pre mňa, to bolo pre mňa úplne, že toto bol pre mňa najhlší najhlbší, lebo že eh v tom rozpade všetkých kontextov to už bolo, že rozlúčiť sa s s manželkou, s s s rodičmi a tak ďalej. Už to bolo nejak, že integrované, že už idem ako keby sa vpustiť do niečoho, ale zrazu tam bolo, že dobre, kámo, ale ale že rozpadá sa ti aj koncept Boha, že vlastne potomto už nie je nič. Hej. A zrazu to bol obrovský strach, že som ochotný ako keby, že ďalej ísť. Ale ja som vedel, že ok, je to je to je to je to psychedelikum a že ja potrebujem dýchať, ja to ja to nejak prežijem. Toto je veľmi dôležité, čo teraz hovoríš, že ale ale to je tá sranda, že v momente, keď sa do toho vpustíš, tak vlastne ty si zrazu ty stojíš pred tým eh pustiť
sa. tomým zdrojom. Spustiť sa je najdôležitejší moment eh na takejto eh na takejto skúsenosti. Prejav dôvery, hej, a nebojovať s tým. Proste si to eh uvedomiť, že teraz som pod vplyvom nejakej psychoaktívnej látky a toto sa deje. Áno. Akokoľvek počítam bojovať, hej, tak to bude zlé. Ale musím to nejakým štýlom prijať. A možno aj pretrpieť, hej, aby som potom videl to svetlo na konci tuná. Ale preto je dôležité presne tá príprava a to, že keď sa niečo udeje, tak tam mám toho skúseného sitera, ktorý mi vie pomôcť.
Presne ma pošťuchne a počuch z výcviku ja som pochopila oveľa oveľa viac, lebo ja tiež mám tú chorobu, že ja sám, ja sám, hej? A oveľa viacej som pochopila, že eh proste ten tá súdržnosť, to, že tam len niekto je a že len sa ťa napríklad dotkne, hej, je strašne dôležité. Dotkne v zmysle eh, že sa niečo deje, hej? A napríklad je nejaká akútna nácvik akútnej fáze eh fázy psychadelického zážitku. Uhm. A hrajeme role, hej? OK. A eh teraz ty prídeš na to, aké je aké to
vnímanie je citlivé a že len to, ako sa niekto okolo mňa pohybuje, uhm ako pri mne sedí, uhm ako sa ma dotkne, hej, či mi dá ruku takto alebo či mi len poskytne ruku a ja sa jej chytím. Áno. Hej. Všetko má inú symboliku. Všetko má úplne inú symboliku. A na toto nás tak vyladilo ten výcvik. Ja som nechápala, že aj takéto takéto veci sú dôležité. O to viacej mám voči tomu rešpekt. O to viacej sa teším do do celej tejto budúcej eh práce. Uhm. A o to viacej chcem eh toto podať ďalej. na to a na to, že
keď psychadelikum, tak s rozumom, keď tak v bezpečnom prostredí, s dobrým settingom a s človekom, ktorý je skúsený v zmysle [Hudba] eh liečenia sa, ale na to si budeme musieť veľmi dlho počkať ešte aj aby sme to mali vyliečených ľudí okolo seba. A ja som úplne za, že nech aj trvá, hej, eh, že to trvá, lebo častokrát vlastne my sme my sme v v Prahe na výcviku a sú tam asi traja alebo štyria Slováci z toho dvaja žijú v Prahe, hej? Čiže OK. Eh, a vlastne na na nás dvoch, čo sme teda teda traja sme na Slovensku žijúci,
tak my sme tí akože tí chudáci, ktorí prišli snívať a t ešte z Košícu. Ešte aj sú ešte horšie. Eh eh tak my sme tí chudáci, čo prišli snívať, ale v podstate vždycky sa vrátime k tomu, že ale je rozdiel medzi českou mentalitou a slovenskou. Hej, je veľký. A my na to nie sme ready na Slovensku vôbec na to nie sme ready a myslím si, že nám to bude trvať pár rokov. Verím, ja mám všeobecné nastavenie v živote, že ja verím v pozitívnu otvorenú budúcnosť. Uhm. A že dobre bude a dobro príde a dobro je a že veci sa podaria. Podľa mňa aj to ako v
akom rozpoložení akože je slovenská, ja neviem, že mentalita alebo ako to nazvať je ako je tiež na ceste, je tiež v procese a každá jedna akože aj aj kríza sa deje preto, aby z nej vzišlo čosi novšie a zdravšie. Tak takže to bude bude to trvať, je to v poriadku a eh treba ten čas využiť presne na toto uhm edukáciu učiť možno posunúť svoju múdrosť, svoje vedomosti, skúsenosti ďalej, eh hľadať ľudí, ktorí rovnako zmýšľajú a tiež chcú sa možno eh rozvíjať a pracovať na sebe
a chcú to robiť dobre. do aby presne sme nesklzali do nejakých eh kritických proste polárnych momentov, ktoré nás ešte viacej od seba odtlačia. Uhm. Ale tým, že že eh budeme mať každý za svoju eh linku, svoju úlohu. Ja to beriem tak ako eh vieš, my sme prišli do toho výcviku a oni nás nazvali, že my sme tu teraz Avengers. OK. Tak by sme sa cítili strašne posilnení, že preboha, vážne. Áno. Áno. Tak tak to by to bolo fajn, že každú za tvoju za tú svoju linku uhm za tú svoju prax, odbornosť, múdrosť a skúsenosť eh podá ďalej a motivuje robiť dobre, hej? Eh
nie zvne a nie je. Toto je toto je toto je veľmi dôležité, že na to musíš byť fakt, že vylieč akože nikdy nie si absolútne vyliečený, lebo vždy je čo akože objaviť, ale potrebuješ byť už na tej strane, ja neviem teršne zle znie, ale že dobrá alebo ako by som to povedal, eh nesebeckosti. Nesebeckosti, nie egomaniackych eh účelov a eh motivácií, ale že eh že si že si podľa mňa, že si integrovaná bytosť, cistíš život. Ctíš život. Presne preto každému odporúčam levý kráľ a mufá si pozrieť, lebo tam je kruh života. To je vlastne tá pointa celé za rozprávok. Veľká pecka
jež na naskakujú. Eh, hej. A tam je to presne o tom, že ako keby ten malý Mufá sa, z ktorého sa stal kráľ, to tak akože tam je krásne vidno tú cestu vlastne, že ako sa ako vznikal kráľ, ako sa v ňom prejavoval ten archetyp kráľa. A práve tam išlo o to, že tam nie je ako kráľ, nie je len nejaká pozícia, ktorá má výsady, ale je to presne, že čo ho viedlo k tomu, že že ho uznali. Oni z neho urobili kráľa. Urobili z neho kráľa. Preto, lebo tam je krásny ten príklad, že vlastne on mal toho brata, ktorý sa neskôr neskôr stal Scar. Uhm. Skar z neho sa stal. No a eh oni boli dvaja bratia, mali sa veľmi radi, ale vlastne Scar eh mal nejakú traumu ako keby z z detstva. Otec ho
neoznával. Scar. Tak sa volal Scar. Scar. To jaz má. No a eh a mal zranenie z detstva a kvôli tomu vlastne celý čas zháňal validáciu ako keby že ženské. A lenže tá ženská, o ktorú on mal záujem, eh objavila kráľa v Mufasovi a proste chcela akože chcela z neho urobiť kráľa, ho chcela pozdvihnúť. A eh a tam presne tam tam sa ako keby rozišla ich cesta, že vlastne cesta Scara bola vlastne sebestná, že ja potrebujem, dajte mne. A mufa sa volala, že ja sa musím o všetarať, ja vás všetkých vyzvem. To bol krásna scéna na konci filmu, kedy vlastne on neišiel robiť zo seba nikoho, ale alebo mu čo to bolo? Žirafa na neho kričala, že že
prečo by sme sa mali postaviť za túto za za teba. Eh a on im krásne povedal, že lebo že že prečo by sme sa mali postaviť za leva, hej? A on im povedal, že pretože žiaden lev nie je tak vysoký ako žirafa, žiaden nie je taký silný ako nosorožec. A vyzdvihol všetkých okolo seba, že vlastne on chápal, že ten život život samotný je to vzácne, nie ja. Tak tak. Hej. A vlastne to to je to mi príde, že to už toto je zintegrovaná bytosť, zintegrovaný človek a vlastne takýto človek eh má ďaleko podľa mňa vyššiu schopnosť v tom eh hej akejkoľvek terapii, akomkoľvek druhu pomoci. Reálne mu môže záležať na tom, aby človeka povzdvihol, aby mu pomohol proste lebo vníma vníma tú lásku namiesto nejakého sebestredného a zároveň máš už za sebou
nejakú cestu. Tým pádom vieš, že čo môžu byť vzlety a čo môžu byť pády, čo všetko tam môže byť. Áno. Eh, a rešpekt a dokážeš aj odporou byť, aj podporou pre toho človeka, ktorý išiel nastupuje na na tú cestu. A to je super. Uhm. Eh, čo si povedal teraz o tom o tom príbehu? No ono to tak aj platí a zase vidíš, neexistuje neuro bez emócie. Neexistuje. Proste to nie sú oddelené veci, pretože čo? Takže ja keď už mám nejaké to self svoje uhm plus mínus eh ešte sú tam také hej nejaké veci, ktoré budú celoživotne. To je v
poriadku, ale už aspoň o nich viem. Áno. A mám niečo, čo robím, vytváram, ale nejdem cez ego maniačinu, hej? Nejdem, pretože chcem za to peniaze. Uhm. Hej. Ale chcem to teraz tiež tak akože ezo vyznie, ale ale chcem pomôcť ďalej. A eh rozumiem v rámci tej škály eh aj nášho našej krajiny, nášho štátu, že ja zajtra neurobím zmenu a ja som malý človek na to, aby som sa postavila teraz do parlamentu a všetkým ma otrieskal hlavy. Mohla by som. Zle by skončilo. Čo ale môžem robiť je robiť zmenu na individuálnej úrovni a posielať ďalej.
Proste svietiť ďalej, zapáliť tú iskru po vedomí, po bytí, po chuti žiť, po chuti sa spoznať a tí ľudia to posunú ďalej a ďalej a ďalej. Takto, keď to máš nastavené, ale to musíš aj to neofejkuješ, to musíš cítiť, to tak musíš byť, musíš. To musí z teba vyjsť. To ty len si svedok toho, ak toto z teba vychádza. A keď to tak máš, tak ty vylučuješ oxytín. Uhm. Ľudia okolo te a to je vzťahový hormón. To znamená, že ty chcia nechtiac tých ľudí eh prilákaš, hej, a oni tam budú s tebou radi, lebo oni budú cítiť to prilnutie, hej, vzťahové, to, že tam sme a sme tu dobre a sme tu dvaja. Hej. Kdežto keď človek,
ktorý ide cez to ego a chcem eh úspech, chcem byť videný, chcem byť v telke, chcem za to zarábať peniaze, aby som si za to kúpil také auto a išiel do Dubaja. Ty produkuješ stresové hormóny. Uhm. Takí ľudia s tebou nebudú spolupracovať. Uhm. A potrebuješ bojovať celý život vlastne. A budeš bojovať celý život, pričom aj aj v tom druhom prípade bojuješ, ale bojuješ za správnu vec, za život podporujúcu vec. Hej. A také tie bežné veci, tak po tebe viacej tak stekajú, že OK. Áno. Áno. Hej. Vau. Veľmi pekne si to povedala. ten oxitocin to fakt, že až ter akože eh to som si neuvedomil, lebo lebo môžem sám povedať za seba, že eh ináč to si veľmi pekne tiež povedala s tou
politikov, že eh lebo ja sám som sa zamýšľal nad tým, že dobre, že že akože hej, že cítim, že nie, že má prísť zmena, príde zmena a že ja nejakým spôsobom chcem tej zmene napomôcť, aby bola aby ako by som to povedal Ale nie, že ja mám na všetko najsprávnejší názor, ale cítim, že niečo je správne, niečo nie je nie je správne. A netýka sa to len mňa, ale s takým nejakým nadhľadom na na na život. A ja som si práve tiež to uvedomil, že no pozrieť na všetky moje proste talenty, vlohy, moje moje na všetky moje mínusy, v čomu nie som dobrý. A vlastne ja som zistil, že dobre, ale dokážem odkomunikovať niektoré témy, lebo viem,
že že možno nezmením nejaký zákon, ale viem, že keď vysvetlím ľuďom, ak jesť, spať, eh, jak ak dýchať, ak sa hýbať, tak bude to zdravšia spoločnosť, ktorá bude robiť masovo zdravšie rozhodnutia aj v politike, aj kadetade, vieš. A že a a to každý z nás má nedokážem zmeniť celý svet, ale prakticky ty ho meníš ako keby každým jedným rozhodnutím a hlavne Ale to je dôležité, že že eh ten svet dokážeš dotvárať k k tým hodnotám, ak je sloboda, láska a tak ďalej až vtedy, keď to máš v sebe. Uhm. Keď to nemáš voči sebe samému, keď nedokážeš voči akože vo svojom vnútri cítiť slobodu do svojho vnútra akože
usmerniť lásku, vnímať ju, že je v tebe, aj keď si v najtemnejšom dni svojho života, eh, tak vlastne dovtedy len si čierna diera, ktorá ako keby všetko sťahuje a dajte mi, dajte mi, dajte mi, dajte mi. Hej. Hej, hej. A to je také, ale psychedelika akože ti ukážu, že že ty nie si čierna diera. Hej, hej, hej. Mám aj ja niekedy také dni, kedy si poviem, kurník, tak ale mohlo by to tak ináč fungovať. A niekedy mám tiež také akože egostavy, že bože, ale však už toľko vecí viem a toľko vecí by som mohla povedať tým ľuďom a tak by to mohlo dobre všetko fungovať, hej, že sa cítim tak akože strašne
xenovsky a potom si poviem, že a a eh čo čo tam na čo mám ísť bojovať, čo môžem urobiť. si oveľa viacej pomôžem tomu, kto sedí vedľa mňa, kto príde a vždycky sa tak akoby raz za čas si potrebujem povedať, to je také uletenie do mysle, hej? alebo keď skončím nejaký výcvik a si poviem ježiš toľko vecí sa dá robiť a tak a škoda, že to ľudia nevedia a mohla by som mohla by sa zmeniť celé školstvo a celý prístup ku výchove a všetko akože také akože gigantické eh zmeny by som mala chuť robiť, ale potom si poviem, že eh najlepšie, čo aktuálne môžem urobiť, je
robiť dobrú prax uhm sama so sebou a pre ostatných. Uhm. A keď to oni uvidia na mne, Uhm. a budeme sa v tom stretávať, to je najlepšia robota, akú môžem urobiť na to, aby prišla nejaká kolektívna zmena. Kto si ťa nájde, si ťa nájde, kto si ťa nenájde. Nie je nie je nie je pre teba to je v poriadku. Áno. Hej. Takže ja sa týmto tak akože uvoľňujem, že eh najlepšie, čo môžeš urobiť, je proste byť. Hej. Ono ja v tom vidím takú tiež takú drobnú skúšku ako keby hej, že ehm či dôveruješ v život. Hm. Že či vieš eh no to je dobré. Či dôveruješ, že proste aj keď
momentálne si v tej frustrácii, že dnes je upršaný deň a dnes nemením svet niekde neviem v nejakej v nejakej praxi alebo že dnes nemám akože nejaký nejaký úlovok, hej, po ktorom by som sa bil po hrudí, že vau, že dobre odvedená robota. že niekedy eh tiež v tom Mufasovi krásne povedala mama tomu Skarovi mu povedala, že že tvoj deň odvahy ešte príde. Uhm. A tam je o tom, že či dôveruješ tomu životu, že že ten deň odvahy príde, hej, a že ter že teraz momentálne dnes majú deň odvahy iný možno, hej? A že vlastne všetko aj v tieto dni, kedy ty nezdolávaš svet, vtedy zdolávaš ako keby seba samého a vtedy, že či dokážeš sa uvoľniť do dôvery voči tomu životu okolo
teba. A to je tiež eh taká dosť, ja vnímam, že dosť taká duchovná silná skúška, či dokážeš reálne nechať ísť, nemať všetko, nesnažiť sa mať veci pod kontrolou. Toto bolo tiež také taký môj myšlienkový challenge posledné obdobie, keďže eh som v tom psychiedelickom výcviku a fakt ako mám šťastie v živote, že ma sprevádzajú strašne múdri ľudia, ktorí fakt eh my to voláme, že vedia veci. Uhm. Že už vieš, že to nie sú len že odborníci, ale vedia veci. Uhm. A fakt akože mám zdrojové osoby a eh potom my sme takí všetci povzbudení a si hovorím, ja už to chcem robiť, ja už to chcem robiť, ja už to chcem robiť. Ale to je ego. Áno. Áno. Lebo ty chceš ukázať, aký si úžasný a že čo ty všetko
vieš. Áno. A pred asi dvoma, troma týždňami sme mali mentoring s Paulom Grofom. Že to je to je syn, brat? Brat. Brat. Brat Stanislava Grofa. A on nám povedal takú vec, lebo my sme si presne mali takéto akože chtivé otázky, že a čo môžeme urobiť viacej a kde sa môžeme viacej zo vzdelať, ktorý výcvik si mám pozrieť, výskum, čo si mám doštudovať. A on presne nám proste povedal, že robte dobrú prax, robte dobrú robotu, robte prácu na sebe a pozrite sa na mňa. Ja som čakal 50 rokov. No ok. Lebo vlastne oni začali je múdrosť, to je múdrosť. Oni začali, oni boli úplne, že v prvej rade toho výcviku
a to a zrazu to padlo. Všetko im zakázali zo dňa na deň. 50 rokov museli čakať. Ale čo povedal veľmi dôležité je, že ale pre niečo sa to stalo, pretože keby neboli vtedy eh zastavili a zakázali všetky výskumy uhm a všetku prax, tak oni by neprišli na holotropné dýchanie. Uhm. OK. Oni prišli na holotropné dýchanie práve preto, že chceli prísť na to, ako takýto stav rozšíreného vedomia navodiť bez toho, aby sme mali nejakú psychoaktívnu látku. Vlastne prišli na to, že you are the visuals. Hm. Dobre. Hm. A že vlastne ono to naozaj je, že hej niekedy niekedy
niekedy rastlinka potrebuje eh vietor, vetrisko, aby aby mohla zmocniť, že niekedy fakt, že aj tá prekážka je požehnaní. Hej. Čiže to, že teraz nemôžem, neznamená, že nepríde niečo iné, čo je oveľa dôležitejšie alebo čo je rovnako dôležité a nemôžem tomu venovať svoju energiu, svoj čas, že to nemôže pomôcť. A veď ono keď to má prísť, tak to príde a prišlo to teraz akú krásnu dobu. Hej. Trust process. Keď o tomto sa bavíme, tak ešte mi napadá jedna vec, eh, že či ty máš tým máš do toho nejaký nejaké řady, však poznáš jungovú psychológiu trošku. A čo synchronicity?
Uhm. Ó, ja tomu verím. Ja osobne a myslím si, že je to niečo, čo dokážeš vnímať, keď si trošku lepšie už naladený na seba, ale ja sa stále držím toho, že netreba si ulietavať. Uhm. Hej, že zdravý stred. Uhm. A určite to vnímam ako hm napichneš nejaký dobrý flow. Uhm. Že veci sa proste dejú. To je ako to keď ja hovorím že eh tak asi náhodou som si 13 ročné toho Junga neprečítala. Uhm. Takže preboha. Mohla som robiť dačo iné. Nie z 13. A a nechodia mi do cesty len tak akože najvýznamnejšie osoby v Čechách a na
Slovensku v rámci psychológie. Hej? Uhm. Ale nejakým štýlom si to tiež akože manifestujem. Tiež nejako si to privolávam, ale robím aj kurník robotu, hej? Hej, že eh ale naslúcham tomu, idem za tým a takto to nejako vnímam, že keď sa napichneš, respektíve otvoríš si vnímanie, toto je asi dobrý poviem, že otvoríš sa vnímaniu, otvoríš sa svetu, tak sa scitlivieš na to vnímanie a vidíš to. Ale tiež závisí, čo chceš vidieť, vieš, keď chceš vidieť zle, budeš vidieť zle. Ja sa ťa pýtam preto, lebo hm lebo eh psychaelický zážitok je vlastne v v mojom prípade, keď som mal nejaký, že major eh zážitok
psychaelický, tak to je akože to je to je plná synchronicita. Ja som ti to ukazoval niečo eh pred podcastom, hej? To bolo také, že to to bola, že taká, že silnejšia vec, ale mám so sebou zopár miniingov. Eh a ono to je až už až komické to bolo, že vlastne zaakždým, keď som požil nejakú nejakú, že mini dávku psychadelika, tak to bola instantná synchronicita. Akože na 100% som si mohol byť istý, že proste do najbližších dvoch, troch hodín proste sa udeje niečo, čo že normálne, že mi odpáli dekel, že proste jak je toto možné, že toto sa stane. Ja verím tomu, že eh v realite sa ti manifestujú veci, ktoré len máš v sebe. Uhm. Otázka je nakoľko si tomu otvorený a
prístupný, hej, že či ti to už je prístupné, či si urobil tú inner work na to, aby si sa tam mohol posunúť, alebo či ťa ešte niečo limituje, keď to nevidíš, tak môžeš pracovať s tými limitáciami a keď to vidíš, super, však choď do toho. Hej? Takže ja len, že ako to to chcem povedať, že ehm tá teória to akože že že požiješ látku, hej? A prečo sa zrazu začnú diať, že normálne, že sa dejú veci také akože reál to nie je leno, že v mojej hlave, že hej, že nejaká nejaká takáto vec, len eh alebo že nejaký silnejší microding, že reálne ty normálne, že funguješ a zrazu kukáš, že to nie je možné, že toto
sa tu teraz deje, vieš, môže môžu byť témy a témy, vieš, niekto môže povedať, že to už bolo v tebe. Len si potreboval akoby tú barličku na to, aby si si to viacej dovolil vnímať, hej, že kde si to ešte nedovolíš, uhm, prečo si to nedovolíš? Uhm. A a zase niekto môže povedať, že možno si napichol nejaké také vyššie vedomie kolektívnem, ale tam asi niečo hej download. Aj to je fair point a možno je to vlastne všetko to isté. Uhm. Lebo veď sme sa bavili, je to kolektívne vedomie alebo je to vedomie, ktoré mám v sebe o kolektíve, hej? že čo je vyššie, čo je nižšie. Eh a ja potrebujem to manifestovať navonok, ale ja veď manifestujem na
vonok len to, čo mám vo vnútri, hej? Takže ty už si mala vo vnútri, len si to potreboval proste vykopnúť. Hm. Vau. Akože čo by bola tá integrácia, by bolo ver si viac, počúvaj seba viac. akože vo finále to vždy bolo. Ja už teraz to viem, že keď že synchronicita nejaká sa udeje, eh, tak ono vždy aj keď sa pozriím spätne, že čo čo jej predchádzalo, vždy tomu predchádzalo to, že že som mal pocit, že som že robím dobrú vec, že robím správnu vec, lebo dobrá je eh slovo dobré, zlé, to je také príliš ešte polarizujúce, ale ale správna vec. Ja som pozeral, lebo to ehm správne je ako keby, že život podporujúce. Tak vau. To bola šialene dobrá debata.
Veľmi som si to užil. Eh, jízda. Počúvaj ešte ešte takto na záver. Eh, eh, už ty už si naznačila dosť, že eh s čím eh pomáhaš ľuďom. Uhm. Eh, ale mala si tam ešte také zaujímavé eh tieto eh zaujímavé praktiky, ktoré používate vy v tvojom eh v tvojom centre. Uhm. A možno keby si chcela len tak v krátkosti vlastne povedať, že s čím dokážete pomôcť eh ľuďom mladistvým, dospievajúcim aj dospelým, aby ľudia mali eh lebo teraz sme sa trošku ponili do psychadelík, ale vlastne teraz naspäť k tej praxi, hej, ktorá ktorá je za dôležitá, ktorá je vlastne grom toho
všetkého, ktorá ešte bude slovo Áno. A eh ty teda nie si sama, ale ste tím ľudí a teda s čím vás ľudia môžu vyhľadávať? Reklamné okienko. Reklamné okienko. Eh tak vlastne máme centrum eh v Košiciach. Eh nájdete nás pod psychebalance a psychebalance.sk. A ako som úplne na začiatku povedala, venujeme sa najmä detskej klientele. Môžu nás vyhľadať eh rodičia, ktorí majú deti s rôznymi diagnózami, eh poruchy autistického spektra, narušená komunikačná schopnosť, detská mozgová oborná, epileptické stavy, narušený
vývin, oneskorený vývin a alebo sa chcú len poradiť o vývine, hej, že niekedy naozaj prídu rodičia s takým 13, 14, 15 mesačným bobčom, že nech ho pozrieme, či je všetko OK. Strašná úľava pre rodiča. Uhm. Eh potom sú to deti, ktoré pripravujeme na eh školskú zrelosť, čiže to sú také také stále také tie technikálie. Školská zrelosť, eh deti s poruchami učenia sa, čiže všetci diskári, disgrafia diskalkulia diszortografia dyspraxia poruchy pozornosti. A eh venujeme sa aj dospievajúcim deťom s autizmom. Uhm.
Lebo nie je veľa možností pre takéto deti a dospievajúcich a to je taká tá neurozložka našej praxe. A potom som tam eh ja, ktorá individuálne robím eh terapiu hrou so psychoanalytickým v hľadom pre malé deti do tých 11 rokov. Uhm. Čiže keď sú tam deti, ktoré eh majú emočné problémy, emočné bloky, poruchy správania, poruchy regulácie eh alebo rôzne rôzne traumy až multitraumy niekedy. Hej. Eh, tak s týmito s týmto sa trošku pomáhame eh
zžiť a vysporiadavať. Vlastne tiež integrujeme. OK. Eh, no a ja pracujem aj s dospievajúcou klientelou tínedžery, môj obľúbení. Uhm. No a eh vyhľadávajú mňa potom aj niektorí dospelí. Je to taká ehm úzka eh vzorka dospelých, ktorí chcú pracovať na sebzvoji v takej performance, hej? Nie, ani tak oni chcú performance, ale ja im potom ukážem dačo iné. Uhm. Eh eh väčšinou sú to dospelí ľudia, ktorí naozaj akoby chcú ísť trošku hlbšie. Uhm. A eh v rámci rôznych rôznych techník a uhm to už je potom na
našej dohode, ak sa dohodneme, čo sa dohodneme, čo ideme robiť. Ale jasné. Eh ja to volám, že moja obľúbená dospelá klientela je Prístatníci s existenčnou krízou. OK. Áno, áno, áno. Takže my a predvyhoretý manažér. Hej. Áno, áno áno. Takže máme taký taký pekný široký záber, za čo som vďačná, že sa nám to rokmi práce podarilo vytvoriť, že naozaj je to komplexný prístup, kde znie to, sa môžeš dostať k rodičom. Uhm. Cez to sa môžeš dostať k sebe. Uhm. A stále si v jednom domčeku, kde ťa vedia obstarať a nemusíš lietať od jedného k druhému k tretiemu.
Hm. Že sme takto aj rozdelené, že každá má svoju nejakú funkciu a každá sa stará o niekoho, aby sme inhouse vedeli obstarať eh celú rodinu. Takže toto som za to veľmi vďačná, že ten, nazvime to naozaj komplexný holistický prístup v rámci psychológie, čo je dosť rarita, uhm sa nám darí udržiavať a dúfam, že sa nám toto je cesta, toto je smer. Bude dariť ďalej. Lebo to je veľmi pekné, že to dieťa je k nemu pristupované v rámci rodiny. Uhm. Lebo bez rodiny dieťa je eh pobehujúca trauma opustená. Hej. Robíme aj rôzne workshopy vzdelávania aj pre rodičov
podporné skupinky. Takže OK. Bavíme sa. Super. Znie to znie to znie to znie to, že že ťa to brutál baví. Hej. Hej. Ďakujem veľmi pekne za tvoju účasť. Odkazy na všetky spomenuté veci aj ktoré mi odovzdaš, dáme dole do popisu pod video. A ďakujem ti veľmi pekne. Ja ďakujem veľmi pekne za poznanie. Veľmi si to eh vážim. Som povedala za poznanie. Vidíš, aký frejdovský slip. OK. Pekne. No dobre. Takže sažilo. Áno. Môžeme to nechať tak. Veľmi si to vážim a teším sa. Teším sa. Tak isto
Časté otázky
Znamená to, že moje dieťa má diagnózu, že sa už nikdy nezlepší?
Nie – najmä v prvých rokoch života je vývin mozgu extrémne dynamický a mnohé oneskorenia sa dajú posunúť správnym individuálnym prístupom, terapiou a podporou rodiny.
Prečo psychológ pri práci s dieťaťom trvá aj na stretnutiach s rodičmi?
Pretože dieťa je súčasťou rodinnej dynamiky a jeho symptómy často odrážajú aj nespracovaný stres či vzorce rodičov – bez zapojenia rodiny terapia nemá dlhodobý efekt.
Je normálne, že dospelý človek má problém relaxovať aj so zdravým fokusom?
Áno, podľa praxe autorky je to extrémne časté – mozog zvládne sústredenie, ale kvôli chronickému preťaženiu a home officeu stráca schopnosť skutočne vypnúť, čo vedie k vyhoreniu.
Je terapia hrou vhodná len pre deti s diagnózou?
Nie, terapia hrou pomáha aj deťom bez diagnózy, ktoré majú bežné psychosomatické či emočné ťažkosti, napríklad úzkosť zo škôlky alebo problémy so separáciou od rodiča.
Je bezpečné skúšať psychedeliká svojpomocne doma?
Autorka to výslovne neodporúča – bez odborného sprievodu, prípravy a následnej integrácie hrozí retraumatizácia namiesto liečebného efektu.
Súvisiace videá
23 minPôst 16/8 z pohľadu neurovedy | BDNF, Amygdala a Strach
Prerušovaný pôst 16/8 podľa nových štúdií oslabuje spojenie medzi amygdalou (poplašným centrom mozgu) a…
2 h 9 minHlbina bezpečia v tvojom duchu: stav, ktorý ti svet nikdy nevezme
Doc. Martin Dojčar vysvetľuje rozdiel medzi výkonom, extázou a enstázou (duchovným ponorením) a prečo západná…
46 min10 chýb v komunikácii so sebou, ktoré ťa potichu sabotujú
Väčšina vnútorného utrpenia nepramení z ťažkého života, ale zo spôsobu, akým so sebou hovoríme. Vlado Rožko…
30 minAk nevieš, ako ďalej, nerob túto chybu. Týchto 30 minút ti vráti kompas
Keď necítiš smer a si vyčerpaný, riešením nie je hľadať nový zmysel života, ale najprv sa zastaviť a…
18 minSkutočný zdroj života je vo vnútri tvojich buniek | Jaroslav Lachký & Metanoya
Mitochondrie sú pôvodne samostatné baktérie, ktoré žijú v našich bunkách a dedíme ich výhradne po matke.…
14 minToto je dôvod, prečo sa cítiš na hovno.
Opakujúce sa negatívne emócie (smútok, úzkosť, melanchólia) nie sú porucha, ale signál, že žiješ neaktuálnu…