Je každá frustrácia dieťaťa trauma? Čo je koregulácia a ako vychovávať bez strachu

0:00Tráma je dokončená iniciácia. >> Nikto sa nepozerá na deti, ktoré už prídu. Porucha pozornosti, porucha toho, porucha rečového vývinu, ako majú posadený jazyk v puse? >> Rodí ste urobiť všetko úplne, všetko pre to dieťa. Ale to, čo tam nech v tom celom chýba, tak to je samotný rodič. >> A denný režim štruktúrujú rodičia, nie dieťa. >> Emóciu, ktorú si najmenej dovoľujeme a ktorá najviac chýba, je hnev. >> Hm. A na to, aby vlastne hnev ťa neovládal, ale aby dokázal byť tvojou súčasťou, tak potrebuješ mať s ním vzťah. To znamená, že musíš sa s ním tu a tam stretnúť. >> Častokrát [hudba] si sme traumatizovaní aj z toho, že niekto ďalší neurobil niečo, aby nám pomohol. >> Ak chcem žiť, potrebujem sa hnevať. >> Ako narábať s tým svojím hnevom ako dospelý človek?

0:43>> Zdravý prejav hnevu je ten, že ja ti nastavím hranicu. To stačí. Prečo ja ťa mám objímať? Prečo mám ja s tebou byť? Len preto, že si starý rodič, >> nie? Žena čerpá z oxytocínu, čiže ona potrebuje byť vo vzťahoch s niekým, eh, poľabdať si. >> To, čo ti nikto nemôže zobrať, je vlastne tá chuť žiť. >> V škôlke frontálne vyučovanie nemá čo robiť. >> Pre muža má byť číslo jedna jeho žena a pre ženu jej muž. Ale akonáhle je pre ženu číslo jedna nejaké dieťa alebo pre muža číslo jedna nejaké dieťa, tak potom to nefunguje. Vitajte v Metano podcaste. Môžeme to urobiť takto jednoduchšie, nie? Martin Janič sa Kia. Ty máš dve priezviská alebo jedno priezvisko alebo ako to

1:28robíš? >> Pani Špirková. >> Pani Špirková. Hej. Čiže tradičná žena. Žiadna oná [smiech] >> trojmenová. >> Nie, nie, nie. Takto som to zvolila. Fajn. Takže Špirková. >> Hej. Sme sa bavili teraz pred chvíľočkou o tom, že eh že s Ivom Kubanom sme tu mali debatu a že bola taká uvoľnená, lebo tam vlastne bola také, že aj nejaká dôstojnosť, aj také jemné a pomalé veci, ale do toho sa vlastne vniesla aj nejaká nadávka, ktorá to, ktorá zobrala ako keby nie dôstojnosť, ale vážnosť tej debate, že aké to je pekné. Ja som tiež nedávno mal takú skúsenosť, že boli sme [smrkanie] boli sme s kamošom v parku kdesi a chceli sme mať kľud, chceli sme mať úplný pokoj. eh a chceli sme ísť na nejaké miesto v tom parku tam bola taká

2:11nejaká kupola a akurát my keď sme k tomu išli sme boli 100 alebo 200 m od toho a eh vlezli tam ľudia a on kámš sa tam sa tam eh postavil a išiel čarovať, že proste, že on teraz manifestuje, vieš, že oni teraz akože odtiaľto eh odídu a robil si eh ako keby urobil to najprv vážne, ale potom vlastne som sa akože pousmial to. Hovorím, že kámo, že to keď keď to chceš naozaj stvoriť, to musíš robiť vážne. A on, že nie, kámo, že proste, že humor, humor neznamená, že niečo znevažuješ. Humor proste znamená, že si človek. A on ak mi to povedal a tí ľudia sa zdvihli, odišli preč. Kukám, že vau, OK, že ja som, že

2:55moje ego tak dostalo trošku po tomto, že chcel som robiť vážnosť z nejakej telepatickej praktiky alebo čosi také. >> Uhm. A a vy ste ináč takí blázniví ľudia obidvaja, aj keď sme sa mali v podcastoch už, že po prvýkrát. S tebou vlastne sme boli dvakrát a eh ale vlastne mimo kamer ste úplne skvelí ľudia a mňa tým pádom zaujíma, že vlastne ako vy ste sa sem dostali teraz tu. >> Ja vlastne neviem, >> kto to spôsobil. >> Eh ja si myslím, že ja som to spôsobil. Vlastne som len >> niečo sme sa bavili ohľadom eh výchovy. >> Uhm. [odkašľanie] A ohľadom vecí, čo vidím na sociálnych sieťach, čo chodia klienti ku mne alebo čo chodia ku Sasky a a že ty kokos, to je ako špatne. >> Uhm.

3:39>> A hovorím Sasky, že mali by sme niečo o tom nahrať. >> Uhm. >> A potom za päť minút, že však čo budeme my dvaja riešiť, keď poznáme teba. >> Uhm. >> Tak som napísal tebe. Ty že jasné. A bolo. A >> čo čo ste to riešili? >> Ehm. >> Ja si pamätám to kľúčové slovo, že nie každá eh frustrácia je trauma. Uhm. Uhm. Uhm. >> Presne tak. >> Eh. Hm. Možno tak ako ty si začal tým príbehom, >> tak v podstate asi také niečo by sme chceli do tej výchovy, rodičovstva, hm sebaliečenia a celkovo asi aj vniesť a priniesť také takéto

4:20>> takúto náladu, že eh sú fakty, sú veci odborné, ale treba ostať aj normálny človek v tom celom. >> Taký zdravý selský pohľad. Tak a niečo možno aj eh zobrať s humorom, niečo trošku vážnejšie, možno trošku aj ponadávať, ale taký ako zdravý stred. Eh a >> eh lebo mám pocit a asi aj máme tak všetci, že sme stratili takú úprimnosť na tých sociálnych sieťach a všetko je to strašne pekné. Uhm. >> Uhm. >> A alebo už také príliš eh možno uletené alebo >> a ja stále rozmýšľam nad tým, že dobre, aké to vidí a proste

5:04hm žena z nejakej dediny alebo menšieho mesta a má pocit, že má takýto výkon podávať ako matka alebo otec? >> Uhm. >> Eh že čo čo si musí myslieť a akú tiež musí mať. Hm. >> Čiže >> a že čo je vlastne vôbec takéto zdravé, hej? Ako Saskia povedala, že má tam aj tú odbornosť. Ja mňa veľmi zaujíma tá téka traumy, ale že ja myslím si, že téma traumy je veľmi profanovaná a sa až sa dostalo do takého strachu. >> Uhm. >> A vnímam, že často tie tie veci proste riešime zo strachu hlavne pri výchove, ale pri našom živote, hej. A že a že ako sa na to môžeme pozrieť tak eh tak s ľahkosťou,

5:44>> hej? ako to pozrieť sa na to inak a ako proste ukázať ľuďom, že vie to byť aj ľahké. >> Hm. >> A ve to byť aj zdravé. Hej, že ja si myslím, že veľa rá >> to, čo schováme za láskou, tak je náš strach vlastný. >> Uhm. >> A že mať chuť sa tam pozrieť na to, identifikovať to, že je to strach, je to láska alebo čo tam je. >> Uhm. >> Je to moje alebo si to nesiem z okolia alebo to, čo som načítal niekde. >> Uhm. A a toto by som ja rád dnes sa o tom nejako tak eh pobavil a porozumel nejakým základným >> mechanizmom a že čo ako funguje, ako funguje vôbec tá vzťahovosť, ako funguje tá výchova. Aj keď samozrejme postoj k

6:26výchove máme mnoho, ale jediné, čo ja môžem povedať, to bude za mňa, hej, čo mi dáva zmysel aj z pohľadu nejakého psychomotorického vývoja. >> Uhm. aj z pohľadu felvej metódy, z pohľadu tej tatiky s trámou somatic experiencing a že a zároveň ja som rád, že Saskia má zase tú veľkú podľa mňa odbornosť, praktickosť, proste tí ľudia, ktorí tam boli u nej proste, že a vidí tam reálne tie tie veci a že ako by sa to dalo nejako tak eh tak spojiť, hej, že čo tam čo tam >> možno lepšie, zdravšie uchopiť v tých našich hlavách, >> hej? Ja by som len doplnil, že tak ako si vravel, že že slovo trauma a ťažké a a to, čo si ty vravela o sociálnych sieťach, tak ja zároveň aj vlastne vnímam a možnože sa mýlim, hej, lebo

7:11každý z nás máme len svoju echuchamber toho, čo vnímame na internete, >> že hm že kým nebolo spopularizované slovo trauma, tak eh alebo sprofanované, tak vlastne predpokladám, že veľa ľudí a možnože asi, že žien hlavne žilo v takých nejakých takých veľmi nevedomých, polovedomých eh vzťahoch alebo konšteláciách rodinných, kde vlastne hm kde kde vlastne nejaká vnútorná vnútorná emočná potreba, ktorá bola buď potlačená alebo alebo pocit nebezpečia ehm ako keby nemal priestor a nemal nemal pomenovanie a zrazu vlastne sme sa dostali do obdobia, kedy vlastne >> druhého extrému

7:54>> do druhého extrému, že vlastne že že mnohí z nás a ja si ja si myslím, že aj ja som sa toho dotýkal veľakrát asi je, že vlastne z tej traumy sme vlastne sme potom urobili identitu novú v zmysle, že >> že ja keď hovorím o tráme a hovorím o mojej tráme, to znamená, že som vedomejší. Za prvé som vedomejší pravdepodobne, než som bol o trošku kedysi, keď vlastne som sa vôbec bál o týchto veciach rozprávať, ale že vlastne mi to tak nejak vybaľujeme a robíme z toho taký nový staviame okolo toho život. >> Uhm. ako taký svätý gráľ a >> ako taký svätý gráľ, hej, že vlastne aj trošku obeť zo seba robíme a z tej

8:36pozície zdanlivo ťažíme a snažíme sa znova ako keby ako ty si hovoril, že opačný extrém, snažíme sa cez toto získať zrazu pozornosť, ktorú sme možno celý život nemali tým, že vlastne, že ja dokážem teraz hovoriť o mojich traumách a o o tomto všetkom, pričom vlastne ale sa asi týmto nerieši podstata. >> Tak nejako sa ja na to pozerám, že proste je to je to sprofanované to slovo. >> Uhm. Hej, že že vlastne pomaly už len to, že keď dieťaťu nedáš okamžite jesť, ale až za minútu, tak bude mať traumu. >> Uhm. >> Hej? Keď dieťa chce nejakú hračku a bude plákať a to nedostane, že bude mať traumu, ale to tak nie je. >> Uhm. >> A vlastne dostávame sa k tomu, čo si hovoril Betkillov, že nie každá frustrácia je trauma. Ja si myslím, že

9:20základ je dávať tým deťom, ale aj nám dospelákom tú zdravú formu frustrácie. Hej. Ale samozrejme, aká je tá dávka, koľko tej frustrácie, to je to je podľa mňa to, čo sa oplatí preskúmavať. >> Hm. >> Hej, keď sú tam dvaja rodičia, že aby si vedeli dať feedback, že vieš čo a tuná si to prepálil podľa mňa a tuná si mohol trochu viac alebo že aby si vedeli povedať, >> ale nie, že ja už len preto, aby som sa bál, že to náhodou prepálim, tak ani to nevyskúšam. >> Hm. >> Hej. Toto je ten rol. Lenže, že však ja mám malé dieťa a moja priateľka mi hovorila, že vieš čo, nedáme ho do kočara, lebo to jej môže niečo spôsobiť zlé. >> Uhm. >> Vieš, že ty ju tam odložíš, ja že ja ju tam neodkladám, ja som tam s ňou. >> Uhm. >> Ja som tam s ňou vedomie, hej, že

10:05vlastne a tu už dostávame sa ku nejakej téme koregulácie, že mnoho ľudí si myslí, že koregulácia iba vtedy, keď ja budem mať to dieťa na sebe nalepené v nosiči a vo šatke a 247. >> Mm. Ale koregulácia je to, že my sa teraz tu koregulujem >> na základe ja, tvojho mozgu, Saský a môjho a tak my spoločne koregulujeme na základe našej nášho tónu hlasu. >> Uhm. >> Na základe toho, ako sme v sebe ukotvení. >> Uhm. >> Hej. Na základe toho, v akom prostredí sme. A toto je tá koregulácia. Lenže ono sa zobralo proste iba jeden kúsok z toho celého a že a iba dotyk je koregulácia, tak to nie je. Hej. A toto ja sa tak eh pokúšam prinášať do tej spoločnosti a často sa to stretáva s bojom, že že idem

10:48proti matkám, idem proti proti dobrým ľuďom, proti proti nejakej vede, posiahol mi štúdia, ale ale proste tá koregulácia má rôzne podoby. >> Hm. Kámo, to teraz mi vlastne napadlo, že že keď si tak zoberieme, nie, že >> a nie, prepáč, ťa preruším. Mňa úplne teraz napadla tá koregulácia vlastne s tvojou dcérou, čo si dal to video, že Miuška prišla do školy. Ona čo potrebovala? Tvoju >> prítomnosť, >> tvoju prítomnosť a tvoju reguláciu. >> Uhm. >> A vlastne ona sa skoregulovala. Ty si ju nemusel zobrať na seba. Poď sem, vyblať. Nie, ja som tu s tebou, Miuška. >> Uhm. >> Ako si hovoril tom. >> A a zároveň je tam tá snaha vlastne nemeniť ťa. Presne. >> Nemeniť to. Toto som chcela dodať, že toto by bolo eh časť tejto celej témy,

11:32ktoré by sa eh oplatilo rozobrať na drobnejšie, lebo eh to, čo si povedal o eh frustrácii, ja som veľmi vďačná za mamičky a za rodičov, ktorí chodia napríklad sa poradiť, hej, že eh posledné roky vnímam alebo nás navštevujú rodičia preventívne, čo je novinka a to je super. alebo hovorím, radšej sa prísť poradiť, možno to budú jedna, dve konzultácie, ale niečo možno si tak akoby upratáme, dáme dokopy. Ale tá spoločná téma posledných dvoch, troch rokov je hlavne presne ako nechcem traumatizovať svoje dieťa, nechcem mu

12:17ublížiť, eh nechcem mu spôsobiť traumu na celý život. A niekedy je to naozaj z eh kontextov, ktoré sú úplne normálne, ako ako si ty eh spomenul ten príklad s kočíkom, ale eh je to hm vieš aj kultúrny aj aj sociálny faktor, že predsa len my sme vyšli z nejakej výchovy, >> ale snažiť sa jej vyhnúť a urobiť presný opak je v podstate rovnaký problém na opačnej strane úsečky. >> Uhm. Čiže, že bola tu generácia, ktorá nevedela rozprávať o svojom vnútre. Z toho vzišla generácia, ktorá zistila, že počkať, ale ja eh som traumatizovaný. My všetci sme boli traumatizovaní a tak

13:00ďalej. A teraz vlastne vznikol taký asi naratív, že takže teraz na mojej generácii sa všetko zlomí a ja tú traumu nepustím ďalej. Len vlastne >> eh je tam taký veľký strach z toho, že pravdepodobne, že ja ja nedovolím adaptáciu vlastne ďalej. A to je práve asi ten rozdiel. Tak >> aj to a že vlastne v minulosti, vieš, že sa rozprávalo, že tí rodičia to nerobili dobre hej? >> Uhm. >> A že teraz vlastne ten rodič urobí všetko úplne najlep, všetko pre to dieťa. >> Uhm. >> Ale to, čo tam mne v tom celom chýba, tak to je samotný rodič. >> Uhm. >> Že vlastne, že ja si stále myslím, že tá najvia najväčšia najväčší dar pre reguláciu ostatných je zreovať sám seba. >> Uhm. A zároveň neexistuje nič ako dokonalý rodič a neexistuje to, že by si svoje

13:43dieťa nejakým štýlom nezatraumoval a je to v poriadku. Hej? Frustrácia >> je v poriadku. Prežiť frustráciu je v poriadku a bez toho, aby my sme mali schopnosť a učili sa frustráciu eh prežívať aj nejako ju potom zintegrovať do života a posunúť sa ďalej, my by sme sa ani evolučne nevyvíjali. Hej? Keby [odkašľanie] nebola frustrácia, nikto by nevyšiel z tej jaskyne, hej? Eh, keby bábätko nebolo frustrované a neplakalo by, okolie by nevedelo, že je hladné alebo že [odkašľanie] má nejakú potrebu. Čiže tá frustrácia je dôležitá. dokonca, keď sa bavíme o emočnom vývine, lebo to

14:26je taká akože veľmi zaujímavá separátna, no nie že separátna, ale veľmi zaujímavá časť toho vývinu detského, tak každé vývinové obdobie v rámci emočného vývinu má svoju frustráciu, hej? Čiže nejaký boj, už samotný pôrod je bojm, >> hej? eh nejaký boj, ktorý musí to dieťa zvládnuť a buď z toho vyjde slastne, my to tak hovoríme aj v tej v tom psychoanalytickom ponímaní, že tá frustrácia sa pojme a zintegruje potom slástne a posunie sa ďalej do ďalšieho [odkašľanie] vývinu alebo tam ostane

15:09nejaký malý blok. Ja to ja to volám malý emočný uzlík v tom vyvinovom období. Uhm. >> A ten tam ostane. To dieťa pôjde ďalej, ale eh čím pôjde, čím bude staršie a tých uzlíkov je tam zopár, keď príde frustrácia, ktorá je už veku hm príslušná staršiemu dieťaťu, ono zareaguje ako mladšie, lebo je tam ten emočný úzik. Tá frustrácia nebola dobre. >> Uhm. Čiže je to taká nejaká gumička, ako keby pre keď si môžeme predstaviť, že je to nejaká gumička, ktorá ťa vlastne ťahne ťahia, >> hej. že vlastne keď sa ti niečo v tom živote stane, tak sa to vráti do toho bodu, hej, že často aj my dospelí >> reagujeme nie z toho, že ja mám teraz 37, ale niekde, kde tá frustrácia

15:53nedokončila alebo kde ostala nejaká moja trauma, hej, kde niečo sa stalo a nedokončil som ten proces, >> tak ja reagujem z toho vodu. také pnutie, taký tlak >> a že vlastne to ma ovplyvňuje do dnešného >> napríklad eh niečo by sa mi nepáčilo, prežívam frustráciu namiesto toho, aby som dajme tomu to pobrala humorne a povedala si, preboha, zase niečo, hej, alebo si zanadávala, alebo eh si dovolila sa zložiť, zrútiť, poplakala si, povriekeskala si, čokoľvek alebo sa proste zaizolovala Tak by som urobila. Nie, ja to nebudem a budem si takto dupať.

16:37>> Hej? Alebo by rodič urobil presne to, že dieťa začne plákať a neplač, neplač, to je dobré. Tu máš niečo, že niečím to >> cukrík, >> cukrík, hračku, ideme do reštiky. >> A ty mu týmto vlastne neumočíš, nedokončíš proces. Len vlastne ho presmeruješ na čosi iné. >> Presne tak. Čiže dieťa sa učí, že tá frustrácia je zlá. >> A a to by sa nemalo eh diať. Aj to eh častokrát rodičom hovorím, že nechajte tú frustráciu a ten proces proste znieť. Buďte pri ňom >> hromozvod. >> Nenarúšajte mu ten priestor, hej? Neberte ho v daný moment na ruky. My tam môžete byť s ním, hej? >> Ale nechajte ho presne to odznieť hrom vodom. >> Eh, pretože ináč sa to nedá von. Nepôjde

17:20to von. A keď len presmerujeme pozornosť na niečo iné, eh, ono to ostane a o dva dva tri dni sa to opäť spustí na nejaký iný impulz, na nejaký iný podnet. >> A ty väčšinou, ak rodíš, ani vlastne v tom druhom opakovaní absolútne nerozumieš, čo sa to deje a že to má súvisť, lebo kontext nesedí. >> Úplne Ja som tento týždeň bol napríklad so synom a spadol na bicykli >> na rovine >> a začal plákať. Som prišiel za ním a Timotej, že čo potrebuješ? a pláal. A ja, že ukáž, že kde tam bolí. Ukázal na lakeť, ukázal na koleno a plakal. A iba som mu dal takto ruky. On sa chytil tých rúk a plakal, plakal. Asi štyri, päť

18:01minút a zrazu klik. Dokončil plač. Tata, daj čaj. Dal čaj. Ideme ďalej. To bolo normálne kakto, ale ja som vedel, že ja potrebujem byť v kľude >> a že on sa na základe mňa ukľudní a regulujeme. >> Hm. A to je veľmi úplne to bolo jednoduché, vieš, že proste, že Ale samozrejme, ak by som tam mal ja, že som zle spal, nestarám sa o seba, proste mám strachy a neviem čo a prídem tam, že ježiš, ježiš, čo sa ti stalo? Proste ukáž, ukáž, pofúkam ti. No tu máš cukrík. Alebo >> on si nedovolí vlastne dokončiť ten proces. A zároveň sa môže aj stať to, že to dieťa uvidí, že ten rodič to nezvládla, tak bude chcieť potom to dieťa toho rodiča ochrániť, že si

18:45nedovolí to dokončievať tie procesy. >> Alebo minimálne nie pred ním. >> No nie pred ním, hej, lebo vlastne uvidíš, že ten môj rodič to nedáva. >> Uhm. >> svojím nábojom a vlastne svoj náboj vložíš do jeho priestoru. On tam potreboval byť. >> Hm. Len tu a len tu a teraz. Nič viac vlastne, že ok, tu som s tebou. >> Uhm. >> To je všetko. >> Hm. Priateľu, mňa na starostlivosti o seba najviac zaujíma to, čo mi to umožní zažiť. Mať chuť ísť sa hýbať, večer sa ešte zahrať s deťmi, pustiť sa do niečoho, na čom mi záleží, čo mám rád, z čoho cítim šťavu a mať na to aj kapacitu. A presne s touto myšlienkou tvoríme doplnky výživy značky Neohack. Ku každému produktu pristupujeme s jasnou otázkou, čo to má človeku priniesť a aký to má mať v jeho živote zmysel. Podľa toho vyberáme, čo do

19:30ponuky pridáme a ako to poskladáme. Dávame si záležieť na kvalite suroviny, na využiteľných formách a premyslených dávkach a rovnakú pozornosť venujeme aj tomu, ako o starostlivosti o seba premýšľame. Dobrý spánok, jedlo, pohyb, priestor vydýchnuť si sú základ. A doplnky vyberáme tak, aby tento základne dopĺňali a podporovali a darili sa zaradiť do bežného dňa, pretože mať energiu je super, ale ešte lepšie je mať ju na niečo, čo ťa baví a na čom ti záleží. Ak ti je tento prístup blízky, tak na stránke neohck.sk nájdeš doplnky, ktoré s touto filozofiou tvoríme. Vyskúšaj nás. Budem rád, keď budeš súčasťou Neohacku aj ty. >> Hm. >> Toto je veľmi pekný príklad. Ja to častokrát zažívam v terapiách a vždycky

20:13si poviem, menej je viac. >> Hm. techniky, hračky, neviem čo, všetko super, ale proste byť je najviac, že napríklad presne stane sa niečo také, že príde hm do terapie nejaké dieťa a má obrovský hnev, dajme tomu, začne mi rozhadzovať veci, rozhadzuje cukríky, rozhadzuje všetko a namiesto toho on očakáva, on v podstate trošku aj tak očakáva to dieťa, že príde nejaká >> autorita, >> hej, autorita, nejaká intenzívna reakcia, Ale eh keď častokrát, keď tam len tak akoby ostanem a len to pomenujem, že že tam vidím akože, že má strašné nervy, ale eh aj tá autenticita

20:56v tom mojom komentovaní je dôležitá, že to neurobím, že Vladko, ty sa veľmi hneváš, ja to vidím. >> Čiže, že to neurobíš technicky, ale že to urobíš svojou, ale že to ako poviem, že páničko Vlado, ty máš dneska nervy, >> však ti až žila navrela, hej, že ako [odkašľanie] prežijem to tam trošku s tebou. Tak ty dostaneš ten impulz, že aha, ona ma vníma a možno aj pomenovala niečo, o čom ja som ešte nevedel, že prežívam. >> Uhm. Uhm. >> Hej. A niekedy stačí presne tá otázka, že alebo ani nič. To dieťa častokrát urobí potom, čo potrebuje. Alebo >> keď vidím, že nevie, tak tak poviem, čo by si potreboval? Čo čo by si potreboval, aby si to teraz zvládol, aby

21:40tie nervy išli von? Potrebujú ísť von. potrebujú [smrkanie] ostať dnu. Čo s tým? Hej? A častokrát, čo tie deti potrebujú, je úplne minimum, by som povedala. Lebo keď príde taký ten dobrý nervový breakdown a potom príde plač, keď sa to spýtam, čo potrebujú, tak presne eh čajík, či im nespravím terapii, hej? Uhm. Či by som nespravila čajík orálne dosytiť ako bábätko, >> ale už veku primeranie, tak zrobíme čajík. >> Uhm. >> Dáš mi dčku? Dám ti dčku, hej. Môžem si dať cukrík. Teraz už si môžeš dať cukrík. [smiech] >> Hej. To ináč teraz mi napadla taká vec,

22:24eh, to len zveličím asi niečo a neviem, či to je rozumné vôbec, ale že [smiech] eh sú situácie, kde vlastne u mojich detí vnímam, že už eh stúpla už únava. >> Uhm. >> Ale nie je to ešte únava na spánok, ale že vidím, že tam už logika prestáva fungovať a že eh že ja vidím, že prichádza ten breakdown. >> Uhm. A že prakticky ja už viem, že on je viac-menej teraz v tomto štádiu asi životnom, že on je nevyhnutný, že že občas sa ocitim v takej situácii, že proste, že že už nech to príde konečne, hej, že že vlastne, že vidím, že je tam ešte nie logickosť, ale ešte trošku je tam logickosti a že a teraz to poviem fakt, že hnusne a dá sa to vysvetliť rôznymi spôsobmi, ale že tam čaká sa,

23:07kým niekto, že sa odrie, spadne alebo čos také, >> že vieš, čo príde, >> že vieš, čo príde, ale že vieš, že že to má prísť a už nech to >> príde, že už že ja si želám trošku, abyže aby to prišlo a dlho som ako keby tiež s tým bojoval alebo že vyol som sa za to, že že prečo ja tomu neviem zabrániť, aby vlastne to muselo prísť až do tohto štádia. Ale pri synovi napríklad som si všimol, že práve, že párkrát som ho ešte až aj pošťuchol v tom, že ešte trošku som dal hlasnejšie hudbu, že som videl, že že potrebujem ho ešte úplne ho, že nech ho to zošrotuje a on sa šmáril o zem. Trošku sa vyrábal. minútka prišiel úplne, že prišiel jak z Velnessu úplne prišiel >> včila a že a a zároveň, že že ten do lebo to si dobre povedala, že dobrý

23:51breakdown, že koľký z nás my si nedovolíme, že že sa zrútiť poriadne na na zem, že vlastne my >> prežiť prežiť to, prežiť to naplno, že vlastne, že tak sa budeme chodiť, hej, že cítime, že všetko nás tiahne k zemi, že poriadne sa hodiť o zem >> a dovoliť si to tam celé, nech sa to vstrebe. Ale my radšej sa budeme ešte nosiť, aby sme pred tou spoločnosťou a tváriť sa, že ako ti je v pohode. V pohode. >> No jasné. [smiech] >> A pritom úplne celé zlé. >> Uhm. >> A častokrát naozaj, keď si to dovolíš a keď si sa naučíš si to dovoľovať, >> tak to pnutie v tebe ostane oveľa kratšie. >> Uhm. Uhm. >> Oveľa kratšie. A ten je tam presne, lebo ty lebo lebo lebo ty, lebo ty tak ako ja som si na synovi všimol, že tam musí prejsť ten breakdown, lebo proste on už ako keby nie logikou sa z toho nedostane, lebo logika mu už nefunguje.

24:36>> Dokončí emóciu. >> Hej. Tak a vlastne on si v tom všimol, že aha, vlastne keď niečo takéto sa deje, tak ja mám ten exit dvierka a proste je to len na zemi, hej? >> A že vlastne on keď si to všimol a on zrazu celú tú emóciu, celé to, keď sa to opakovanie už dialo, on si všimol, že že ja viem, ale že to má nejaký koniec a viem ho aj použiť, viem ho ešte aj zveličiť, do do jeho vedome vstúpiť a v momente, keď si to začal uvedomovať, sa mu to celé to prestalo diať. >> No jasné. Mne sa tam veľmi páči to vysvetlenie z latinčiny, že to emovere, emócia je pohnúť niekam. >> Uhm. >> Hej. A my chceme niekam pohnúť tú emóciu. >> Uhm. >> A ak ju [odkašľanie]

25:19zabrzdím v tele, tak ostane v nás. >> Uhm. >> Ale ak ju pustím, tak tá energia proste ide ďalej. Neostane zaseknutá. >> Uhm. >> Hej. A to isté vlastne s tou tématikou traumy, že to je ten nedokončený proces. vlastne len si to dovolí dokončiť. >> Uhm. A eh zober si to tak, že jak my proste naozaj fakt veľmi veľa chceme po tých deťoch, že koľko z nás dospelých reálne si vie v danom momente povedať, že toto je nejaký breakdown alebo nejaká emócia >> a a vie to zastaviť, >> hej, alebo za pár minút to zregulovať a potom ísť ďalej v živote strašne málo. Hej. My to ch deťoch.

26:03>> Ja hovorím aj rodičom, keď povedia, že on ma eh strašne sahnevá, buchá a ja hovorím, že to je výborné, lebo dáva znať, >> že sa niečo mu deje vo vnútri >> a niečo s tým robí. a niečo s tým robí a snaží sa, hej, eh, tie svoje antenénky vysiela signál navonok a hľadá nejakú bezpečnú osobu, ktorá ostane v tej roli hm takého vedúceho, nie autority, ale toho, kto má tam akoby zodpovednosť a a preberá tú zodpovednosť a dáva to von a hľadá to. Horšie by bolo, keď alebo teda horšie to aj je, keď to dieťa to nerobí alebo by to vôbec neukázalo, lebo ani

26:46nevieme, čo sa eh deje vo vnútri. A to sa už potom eh neurotypizuje, hej? To už potom vidíš v somatike, hej? A >> vysvetli tam pojem, čo čo to znamená, že sa to neurotypizuje. >> No >> sa to prejaví fyzicky. >> Toto možno aj ty tak lepšie popíšeš. [smiech] >> Ja by som povedala len, že sa to somatizuje potom. >> To tiež to tiež vysvetli. eh som aj vlastne po latinsky telo a somatizuje, že to, čo my žijeme, sa nám ukazuje na našom fyzickom tele. >> Čiže na tom, ako kráčam, na tom, ako vyzerá moje telo, aké mám svaly a ktoré svaly sú v napätí, ktoré svaly sú hypotonické, ktoré svaly sú hypertonické a podobne. Hej, že

27:26ja vnímam, že niektoré diagnózy v úvodzovkách dokážem už len bez toho, že človek bude rozprávať, tak podľa toho tela viem prečítať alebo nejaký príbeh tam vieš prečítať. >> Uhm. >> He len od toho, ako človek pokladá chodidlá, hej? Či dáva do roviny alebo či dáva na kačer Donalda. >> Hej, že vlastne akonáhle dávaš chodidla do roviny, tak máš jasný ťah na bránku. Ideš >> Hm. Ako nahľadávaš do strany, že raz idem tam, raz idem tam, raz idem tam. >> Hm. A keď to ide spolu, špičky spolu päty od seba >> takto. >> Uhm. >> Eh, to to nie je nejako nejako zdravé, ideálne alebo zdravé. No prirodzené je, že aby ti chodila body v rovine, hej? To je nejako prirodzené. Ale alebo sa pozrieť na to, že ok, je tam mobilná tá

28:11panva, je tam mobilný ten hrudník, lebo hrudník má byť prirodzene mobilný, >> ale väčšine ľudí je za >> zasekaný. Hej. akonáhle zasekaný, takie, že tam bola nejaká emočná bolesť. >> Uhm. >> Nie, môžeš ísť trošku do toho spirituálneho, že vlastne tu je tá >> tématika vlastne srdca, lásky, hej, že ok že >> prijatia, že je tam nejaká tá téma a už môžeš skúmať, >> hej, >> a môžeš si dať nejakú hypotézu a potom sa môžeš tých ľudí dopytovať, či to je ono alebo nie. >> Hm. Uhm. >> A často hlavne u žena, ale aj u mužov vidím hlavne tú oblasť panvy, hej, že akoná tá panva nehýbe, tak >> tam, že nejaká >> bezpečie. >> Bezpečie to je to emočné emočné centrum, ale že tam bola pravdepodobne nejaká

28:55tématika sexuálneho obťažovania alebo niečoho podobného v detstve. >> Uhm. Uhm. >> Hej. A že to je velice časté vlastne >> eh dnes a zrazu tam môžeš pracovať rôzne, hej? Môžeš tam pracovať s tým, že ideš cez napríklad cez toho Felden kraje pomaličké pohyby, hej, že začneš preskúmať, že ten pohyb tam môže byť nejako. >> Uhm. >> Alebo alebo presne ideš cez cez nejaké holotropné dýchanie alebo cez hocijaký prístup, ktorý ktorý tom funguje, hej? Alebo proste si nájdeš nejakú tú cestu k tomu >> a a potom akonáhle tie veci spracuješ, tak je dosť možné, že aj tá ten pohybánvy sa zmení. >> Hm. Uhm. >> A zároveň môžeš zmeniť pohyb pánvy a môžeš sa zmeniť tvoje vnímanie tej danej situácie. >> Hm.

29:39>> Hej. Takže to je to, že z akého akého z akej akej strany k tomu pristúpiš. >> Dobre. Ja skúsim eh len či tomu či to vieme tak slovne vieš nejak zadefinovať, že vlastne po >> cez teba prúdi energia v kuse nejaká. To už je jedno, akokoľvek si ju pomenuješ, či nejakým ezoterickým názvom alebo proste normálne, že krvný obeh a proste to nervová činnosť a tá cez teba chce plynule pretekať, takto poviem, bez nejakých komplikácií. V momente, keď nastane nejaký druhácie, tá energia vlastne stále, kde si buď sa chce vybiť alebo nejakým spôsobom

30:23uzemniť a tak ďalej, ale vlastne to, čo sa stáva traumatizujúcim, je to, keď ti toto nie je umožnené dokončiť, >> keď je keď to je veľmi rýchlo, veľmi náhle, je tam to veľmi veľa a nemáme priestor to dokončiť. >> OK. Čiže tá frustrácia ne, ne. >> Samotná frustrácia je OK. Problém je vtedy, keď sa nedokončí, nespracuje, vtedy to môže postať ako nejaké >> traumatické. A a vtedy vlastne tá tá somatizácia je niečo v zmysle, že >> že to >> vi je mi to zakázané, lebo ja to mám nejak logicky, že odsudzujem to, čo zažívam, vytvorím niekde napätie v sebe, ktoré každý sval je každý sval je spojený. Dá sa kúpiť taký eh Body encyklopédia. To je vlastne taká jedna lektorka z Body Dynamics urobila atlas

31:07svalov, ktoré sú spojené s jednotlivými emóciami. >> OK. To nezaujímavé, >> hej? Akože to už úplne vypytvala ako keby psychoanalýza v somatike. >> Veľmi dobrá kniha a vlastne vidíš tam potom to prepojenie, že čo je s čím prepojené, hej? A zároveň ty si teraz ešte hovoril o tej energii, hej? Takže môžeme to kľudne do krániosakrálnej terapie, že vlastne >> kraniosakrálny likvor eh pulzuje v našom tele, hej, má tam prirodzenú fyziologickú pulzáciu. Akonáhle tam je nejaká trauma, či už sa bavíme o nejakom úraze alebo nejakej psychickej traume, lebo ten mozog to vo finále nerozlišuje, >> hm, >> tak tá pulzácia prirodzená a pravidelná sa zastaví, hej, už nie je zrazu

31:49pravidelná. A my čo chceme navodiť tam znova pravidelnú pulzáciu tela, aby prebiehali fyziologické procesy tak, ako majú. >> Hm. >> A môžeme sa na to pozrieť presne z krajosakrálnej stránky. Môžeme sa na to pozrieť z Feldinga, môžeme zo Somatic Experience, môžeme z hocijakého prístupu, čo zaskyha robí a že vlastne tam nájdeš potom ten prienik. >> Uhm. >> A áno, v tele sa to ukazuje, hej, že ja tam vidím proste tie ženy reálne, ktoré mi prídu so sexuálnou traumou. To je minimálna mobilita v pánve. >> Tá pánva chodí proste unblock, hej? To je ak kus >> monolit. >> Monolit, keby si tam dal. >> Uhm. >> Proste to tam je. A často tam presne policisticky ovaria, potom tam eh

32:32problémy s počatím u tých žien, bolestivé menštru a tak ďalej a už si tam dávas nejakú tú ten príbeh do toho, hej? Ale >> ja si to vždy, že dám niekde za seba, vieš, ak keby na vešiak tie, hej, >> že ale nech oni prídu s tým. >> Uhm. >> Nech oni prídu a nech oni cítia bezpečne, môžu s tým rozprávať. Ja im tam potom dám nejaký ten pohľad na to. >> Uhm. >> Hej. Ale čo som ja chcel povedať, že Peter Levin, on hovorí, že ak chceme pracovať s traumou, tak je dôležité pracovať zo somatickej stránky, že ak budeme tie pracovať cez telo nejaký >> somatic expressing, faing crise >> a iné somatické prístupy, hej, biosyntéza alebo kľudne ma doplň niečo, čo ti čo ti napadá, ale že ak ideme iba do toho naratívu, že iba do rozprávania, >> tak často je to kontraproduktívnem,

33:16>> uhm lebo >> pretože tam môže dochádzať ku retraumatizácii. A vlastne, že >> že ty poduješ podporuješ nejaký a čo čo to je vlastne tá retraumatizácia v tomto zmysle, že eh >> že vlastne ty budeš o tom rozprávať niečo, čo sa tebe stalo a ty sa vlastne ako keby ponoríš do toho traumatického víru, že teba nemáš tam dostatočnú kapacitu na to, aby si cez to prešiel, hej? Iba ideš do toho traumatického víru, si stále ako nazvime to takom červenom alert móde. >> Uhm. >> Ale nemáš tam tú zelenú módku, že ja môžem, ja chcem, ja to mám pod kontrolou. >> OK. že vlastne keď tam vstúpiš iba logikou, vstúpiš tam viac-menej naplno, ale vlastne nerobíš nič s tým s tou >> nedokončuješ ten proces. >> Nedokončuješ ten >> procš. >> Len si doňho vstúpil a a >> vstúpil a len ťa pomelo. >> Zúfaš len ťa pomelo. A

34:01>> len si zúfaš. Vlastne >> my v rámci toho somatic experence, čo pracujeme, tak to je to, že >> dokončujeme proces, hej? Dokončujeme vlastne, čo timelaps, tú časovú os, čo sa tam stalo. Vyjasňujeme tie veci a dovoľujeme si to dokončiť. Pracujem tam veľa so zdrojmi. Samozrejme to veľmi pomalá, delikátna práca, hej? Nie je to, že že hneď tam šupneš, >> ale ale že proste OK, že čo si tam si dovolil vtedy, čo sa tam dialo a potom ideš normálne znova do zdroja. On sa to volal, že pendulácia, že ideme z toho bezpečného do nebezpečného, z toho známeho do neznámeho. >> Uhm. Vytváraš pohyb. Vytváraš pohyb? >> Vytváram pohyb. Vytvárám takú tú >> dýchanie, >> tú osmičku, hej, ležatú. Pretože akonáhle ja ho dám iba do toho, že a porozprávaj mi, čo sa ti stalo, hej, a Zaský príde a povie mi celý svoj príbeh a on bim a ona, vieš, ja si poviem, že

34:45vau, ona je super. Ona mi povedala svoj životný príbeh, ale ona je zdecimovaná domov. >> Uhm. >> Lebo tam je stále je to isté. >> Len sa len sa rozpamätala na to, aké hrozn som len zasvietil. Na tú tmu som zasvietil. Hej. A >> len ju vidnejšie vidíš, ale stále je to tma, ktorá je vlastne bezodnou dierou. akože pre, že vnímaš ju stále ako bezhodnú dieru. >> A tu tu ma vlastne zaujíma, že ty, lebo ty si to opísal, že ženy, ktoré mali eh zažili sexuálne obťažovanie napríklad, tak že vlastne majú panvu ako monolit. Eh >> ale ja som mal to isté, hej? Ja som si tiež prešiel eh eh sexuálnym zneužitím, keď som ho mali >> a že vlastne tiež si uvedomujem, že prečo som začal robiť prácu, ktorú som robil a ktorú robím. Uhm. >> Že ma to vlastne zároveň ma to tam

35:29pritiahlo, hej? že ona aj Peter Levin hovorí, že every healer is wounded, že každý liečiteľ je vlastne ranený, >> že každý sme si vlastne prečo prečo ináč by si to riešil vlastne? >> Presne, že vlastne zároveň tá trauma je veľká motivácia. >> Chceš pomôcť, chceš byť užitočným, >> hej? Chceš sa >> proste, že >> môže ťa priviesť tam, kam si, >> môže ťa priviesť, hej? mal prísť, že mojím, že cieľom vlastne tej tristupu k traume somatického je ten, že môžeš o tom, čo si zažil v živote, porozprávať bez toho, aby ťa ten traumatický vír proste ponoril dovnútra, aby ťa vcucol. >> Uhm. >> Hej? Čiže vieš o tom povedať, ale už si v tým v poriadku. >> Neznamená to, že to s tebou nič neurobí, ale už to nie je také, že červená,

36:13červená, červená pomoc. >> Uhm. Uhm. >> Hej. Ale že ok, toto sa mi stále >> optimum optimum je, keď si možno z toho jedného dňa vieš urobiť aj srandu. >> Eh, myslím, že sranda úplne v tom nebude, ale že to využiješ, že vlastne, že ti to prídeš na to, že to je vlastne >> dar. Hej, vlastne Peter Levin mi peknú vetu povedal, že tráma je dokončená iniciácia. >> Kámo, na chvíľočku ťa preruším a poď si so mnou urobiť jednu dychovú techniku. Nadýchni sa naplno do svojho torza na 95%. Pritlač ešte ďalších 5% nádychu a veľmi pomaly vydýchni. A poď so mnou ešte raz. 95% nádych.

36:59Dotlač ešte 5%. A veľmi pomaly vydýchni. Čo sa práve stalo? Ten druhý malý nádych znovu otvoril tvoje drobné vzduchové váčky v tvojich pľúcach, ktoré sa cez deň stvrknú, či už kvôli kofeínu, zlému držaniu tela, kvôli dlhému sedeniu pred obrazovkou a dlhý výdych nasledujúci spomalil tvoje srdce, spomaľ tvoj tep. Týmto si nervovej sústave dal signál, že je tu bezpečno a ona sa z výkonového režimu pohla kúsok späť do pokoja. Nemusel si tomu veriť. Ty si to cítil. Takýchto nástrojov, ako za pár sekúnd zmeniť svoj stav, je výrazne viac. Dal som ich zadarmo jedno miesto nádych.sk. A keď mi tam necháš svoj email, pošlem

37:43ti navyše návod na seddňový stress reset, ktorý ti pomôže zmeniť svoj vzťah s tvojou nervovou sústavou. Nádych.sk. [hudba] Vidíme sa na druhej strane. >> Hm. >> A to je vlastne ten spirituálny prenos vlastne toho celého, že keď to dobre uchopí, >> tak v úvodzovkách sa posunieš proste niekde inde. >> Hm. >> Hej. Lebo už nebudeš jednať z toho, že z tej traumy z minulosti, >> ale zoberieš si z toho tú múdrosť a tú silu a môžeš sa niekam inde posunúť. >> OK. To tak ako ty si vlastne vravela, že že sú to, že nejaké gumy traumatizujúce, že sú nejaké uzlíky, že keď si to tak teraz predstavíme, že si ja neviem, nejaký trojuholníček alebo nejaký nejaký

38:28kruh, ktorý je ale vyskladaný z miliardy malých kruhov a to vlastne tou život miliardy uzlíkov >> a a to životnou cestou ide celé vpred, hej, ale že dôjde k traumatickej udalosti a jedna z tých častí zostane a toto celé ide ďalej. Toto ťa ťahá späť, ale v momente, keď to uvoľníš, tak sa, že zintegruješ a celý dokážeš kráčať. >> Presne tak. Zrazu zrazu máš oveľa väčší pohľad, oveľa väčšiu kapacitu, >> hej? Lebo zrazu ty dokážeš úplne inak riešiť to, že ti niekde v knihe si budeš čítať to, že keď dáš dieťa do kočara, tak dieťa traumatizuješ. >> Uhm. OK. >> Hej? Lebo, lebo ty už budeš vedieť, že ok, ja mám aj zdravú kapacitu na to, že si to prečítam a že takto to nie je, takto to nefunguje. Ale ak ja budem ponorený iba v strachu, strachu, čiže tá trauma bude ovládať môj >> život,

39:11>> tak ja budem na všetko toto naskakovať. >> Hm. >> Vieš, proste a to je podľa mňa tá sila tej >> Budem sa báť života. >> Presne. Budem sa báť života. No >> tam je tam je tiež dôležité to eh ak si hovoril, že eh najprv častokrát musíš byť akože eh niečím ranený, aby si sa stal takým ako sprievodcom, liečiteľom. Áno, ale nesmieš sa s tým eh zidentifikovať a vychádzať potom z nejakého vnútorného zranenia, že mne sa toto stalo a teraz ale ja chcem pomáhať všetkým. To je v podstate psychospirituálna kríza. >> Uhm. >> Ďakujem, že toto hovoríš. To je veľmi na to. Na to treba dávať eh velikánsky pozor. Eh ja nemám liečiť preto, lebo

39:54mám pocit, že tak ja som sa dalaž dolžim. >> Ja toto dám všetkým ostatným, pretože moja osobná skúsenosť nie je univerzálna pravda. Presne tak. >> A a je ľahké tomu uveriť. >> Áno. V istom bode. >> Áno. Hej. Aby ti to ako je to v podstate stále vychádzaš z ega a to nie je potom zdravé, lebo to ego natlačíš do ľudí, ktorým vôbec nepatrí. >> Uhm. A je fajn potom ako si to spracovať. Eh áno, je to niečo, čo ťa robí bližšie k človeku, ktorý sedí s tebou. >> Uhm. >> Alebo k dieťaťu, k rodine. To je jedno. Vieš to nacítiť, ale nesmieš tam proste seba do toho naprojekovať, hej? >> A hlavne sa môže stať to, >> zidentifikovať sa s tým,

40:37>> že ak to nemáš ty spracované a príde ti ten klient, tak ty vôbec nebudeš riešiť toho klienta. >> Áno. Seba, seba. A potom už absolútne sa nebavíme o terapii. >> Uhm. >> Áno. Áno. Tam už potom presne sú tie veci, ktoré eh supervisízne my si riešime ako prenosové, protipenosové >> eh hm témy a je eh >> čo to znamená? >> Je strašne strašne dôležité v danom momente, kedy sedíš s klientom. To nie je len, že my sa rozprávame alebo počúvame, ale ty mapuješ, čo sa deje v jeho tele. Ty mapuješ, čo sa deje v tvojom tele a na pozadí v tvojej hlave popritom ako počúvaš ten príbeh

41:18>> a všímaš si eh dynamiku, ty ty si všímaš aj dynamiku svoju a rozmýšľaš, je to môj bragel? >> Hm. >> Alebo je to niečo prežívané. Hej. A a môžeš to akoby osloviť. Môžeš, môžeš povedať, že a viete čo je to také, je to také zvláštne, ale mňa zrazu tak začalo bolieť brucho a a [odkašľanie] tá klientka napríklad môže povedať, hej, že no >> a niečo sa rozbalí, ale je to veľmi veľmi citlivá práca a chce veľmi veľa práce na sebe. Eh, nepchať tam seba do toho do toho procesu. Stále môžeš. Hej. Áno. >> Stále sa to niekde >> Ale ale ale je to asi mindf, že vlastne

42:01byť vôbec si schopný všimnúť, že ty tam pcháš momentálne seba, že to asi to je to je tá veľkosť, hej? A ono sa ti to môže stať, že vlastne príde ti nejaká téma do terapie a zrazu, že uf, tuná ja nedokážem byť v strede, že tu ma to melem. Uhm. >> Uhm. >> A najčastejšie veci. >> Mal by si mal by si fakt byť pravdivý povedať, že hm toto ja nedávam, >> nedám to teraz. Áno. A najčastejšie alebo teda často sa deje, že práve veci, ktoré ty riešiš v osobnom živote alebo v zdravotnom aktuálne prúdu načas. To ti príde. >> Nie je nie je to náhoda. A tam treba vedieť, že či ou či by si mal ísť teraz trošku so sebou popracovať alebo eh odporučiť niekam inam. Ale eh áno, je to

42:42dôležité a ono to eh stojí veľa eh eh práce, eh vzdelávania a tak ďalej a preto je fajn dávať si pozor na to, koho ruky aj eh hm sa, >> komu dáš do rúk svoj život. Tak preto ja napríklad nie som úplne za také tie eh skupinové aktivácie a neviem čo eh keď máš víkendový kurz. Eh >> templatizované vlastne veci šablónovité, ktoré >> tam si vždycky pod od ktorých odchádzaš vlastne sám do svojej samoty, do svojho života, ktorý ťa vlastne traumatizoval a prídeš tam s pootváranými vecami, s

43:25ktorými nevieš čo robiť. Hlavne, ak to nevie zastabilizovať ten, ktorý to vedie, ak nevie, my to voláme, že držať priestor, hej, že nevie, že mu to tam ulieta, hej, proste jednému sa otvorí to, druhému to, tretiemu to a on, že vau, to je super. To vôbec nie je super, >> nie? >> Hej, tí ľudia proste ti ulietnu. >> Uhm. A preto, >> no hej, keď sa keď sa ti otvorilo a keď tam vlastne >> eh to je hypotéza teraz, čo m vlastne napadla, že vlastne dajme tomu, že potraumatizovaný si bol päť sedem, osem, 12 ročný v nejakých veciach >> a teraz vlastne ideš na nejakú takúto vec, ktorá ti vlastne otvorí nejaké veci, ty máš aj nejaký, že úžas z toho, že vau, kokos, to som o sebe nevedel, teraz toto vidím. Ale vlastne tam eh pointa, že vlastne, že tie traumatizujúce veci sa stali eh preto,

44:10že si nemal nikoho pri sebe, s kým by si bol schopný to zahrmoc vodiť a vlastne ale máš dnes. Lebo keď dnes nemáš a ty sa vraciaš naspäť do domácnosti, kde doteraz si nemal pochopenie pre tie veci, ktoré sú v tebe, tak ty vlastne >> si späť. >> Vlado, ty si úplne vystihol. >> To si úplne vystihol. To som chcel. A ak chceš, ak chceš príklad vlastne, že ako ja z mojej vlastnej terapie, čo som bol ja, tak eh tak môj terapeut vlastne sa dostal do tej situácie, keď som bola pre mňa traumatická situácia a on taký Martin, že čo je to, čo by si tam v tom danom momente chcel, koho alebo čo? A ja že no rodičia to nie sú. On že no ja vidím. A a potom, že vieš si predstaviť nejakú osobu alebo nejaký archetyp o nejaké

44:54zviera a ja že obrovský medveď. Proste úplne som videl toho medveďa a som si proste predstavil, že ako idem za toho medveďa. Ten medveď je proste pri mne >> a že vlastne tam som si ja dovolil dokončiť a urobiť ten medveď bol pre mňa ten hromozvod. >> Hm. >> Hej. Tam sa to dokončilo. Hej. Čiže a toto sa vlastne deje v rámci toho somatiku, ako my pracujeme s tými [odkašľanie] klientami, že vlastne dokončujeme tie veci, hej, postupne titrujeme to v malých dávkach, tak aby tá nervová sústava >> mohla zvládnuť, hej, aby sme nedali >> príliš veľa, príliš rýchlo. >> To je to je to, čo myslíš tým, že že nemusí to byť ťažké. >> Áno, že keď chceš proste s traumou pracovať, keď chceš, aby aby si sa k tomu vrátil a že už ťa to nepomelie uhm >> v úvodzovkách. Hej.

45:39To je veľmi dobrá technika v podstate aj s deťmi sa to používa ako projektívne, lebo teraz sa bavíme o témach, ktoré sú dostupné dospelým, hej? Že to už chce takú vedomú prácu dospelého človeka, ktorý si môže dovoliť >> uhm >> eh ako hm sám pre seba aj takéto hm do takýchto oblastí svojich ísť, ale u dieťaťa jedine cez nejakú projekciu, hej? Áno, cez nejakú hru. Eh, piesok, kresbu alebo imagináciu. Hej. Imaginácia. Presne, že eh príde mi niekto na pomoc. Áno. Príde mi niekto na pomoc, nejaká šelma. Mama ber v podstate si opísal, hej, že to mama medvedica je to najlepšie, čo môže za tebou prísť ako

46:23ako takéto toto zvieratko. Čiže to je >> to je skvelá eh samoliečivá technika. >> Ale je úplne eh jedno, či to je dieťa alebo dospelý. eh či idem na nejakú aktiváciu alebo čo. Ja potrebujem tam vzťah, ináč odídem rozobratá. >> Hej? Preto ja nie som úplne za tie také rýchlo kvasné eh terapie a techniky, lebo môže sa stať presne to, že ty odídeš domov ešte ešte viacej retraumatizovaný do prostredia, ktoré vlastne ti tiež ubližuje. A čo potom? Hej? Ešte viacej si to uvedomíš, že celé to je na prd. Eš, ešte vlastne niekde môžeš tomu tam asi aj uveriť, že >> eh že to vlastne ja všetko pokašlem, kde

47:08prídem vlastne ako keby, že že liečim seba a teraz vlastne tá temnota, ktorá zo mňa vlastne vychádza, to ničí všetko. Tak a veľmi dôležitá veľmi dôležitý faktor v podstate v v terapiách eh je to, že ty ponúkaš liečivý vzťah, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou reaguje ináč. ako ty si bol zvyknutý, hej? Potom vlastne ideš, že hm lebo trauma ako slovo eh OK, ale ty častokrát alebo častokrát si sme traumatizovaní aj z toho, že niekto ďalší neurobil niečo, aby nám pomohol. >> Hej? Príklad >> eh dieťa je v rodine, kde je otec

47:52alkoholik, eh bije dieťa alebo zneužíva alebo niečo podobné. To je jeden kanál traumatizácie. Ale potom je tam tá mama, ktorá sa prizerá >> hm neochráni. >> A to je tiež riadny nános traumatický vlastne byť s vedomým, že to keď nie si ten, ktorý točil, to znamená, že nie si >> vinný. že eh my poskytujeme aj tú inú reakciu, ktorá by bola v daný moment liečivá alebo ktorá by eh to dieťa alebo toho dospelého zachránila, hej, alebo by mu pomohla v v daný moment, hej? Čiže

48:35keď sa k tomu dostávame naspäť, eh ako prvopočiatkové naše vety, koregulácia, koregulácia vo vzťahu. >> A určite toto úplne súhlasím s Saskyou, že ten vzťah je podľa mňa v terapii základ, hej, sú k tomu robené aj štúdie proste k viacerým uhm >> eh psychoterapickým prístupom, že >> podľa mňa a ja sa tiež s tým stotožňujem, že nie je to o prístupe, je to o vzťahu. >> Uhm. Ja asi tiež mám teraz jednou ženou, ktorá je so mnou vo výzviku som sa bavila, bola na terapii somatiku proste s terapeut, ktorá to robí už dlhé roky, ale nebola taká spokojná ako s niekým, kto to robil krátko, ale že ani dokonca nerozumel, že to nebolo ani v tom jazyku, že museli používať eh eh

49:19prekladač a tak ďalej, ale že si viac cítila sa viac prijatý a ten vzťah tam bol dôležitejší a že zrazu si ona dovolila ísť oveľa hlbšie. >> Hm. >> Hej. Čiže to je podľa mňa ten vzťah je alfa omega. >> To mi tam vlastne aj sedí do toho, že lebo ty si teraz povedal, že hm ako si to povedal, nie techniku, ale prístup. >> No nie je to o prístupe. >> Nie je to o prístupe, ale o vzťahu. Ale že to vlastne ono to aj sedí na to eh s tým eh s tými praktikami alebo prístupom k výchove v zmysle, či ide do kočíka, či pôjde do materskej alebo či sa urobia rôzne rozhodnutia, o ktorých vlastne na ktorých sa na sociálnych sieťach ľudia hádajú. či sú správne alebo nesprávne, ale to čo že to je, že mapa versus

50:02terén, že vlastne to, čo je tam to kľúčové je, že že prečo a v akom vzťahu voči dieťaťu, že vlastne ono dajme tomu, že mali by sme nejaký vedecký konsenzus, že kočík je zlý alebo že škôlka je zlá, hej, čo len fabulujem, ale vlastne ale keď je to robené v súlade so vzťahom voči dieťaťu a že aj to dieťa sa v tom cíti bezpečne a ja viem, že napríklad mne to pomôže byť trošku zvoľnenejší, že robím to službe dieťaťu, tak vlastne ten vzťah ako nechcem povedať, že napraví prístup, ale že dokáže z prístupu urobiť niečo, čo nie je deštruktívne alebo ja neviem, že traumatizujúce alebo čosi, ak je ten vzťah tam ako základ. Ja

50:46častokrát hovorím rodičom, že dajte mu spätnú väzbu aj daný deň, neskôr, večer alebo keď vy budete toho schopní, hej, sami so sebou, že aspoň okomentovať, ak tam bol nejaký výbuch, ak bola nejaká náročná rodinná situácia, niečo sa udialo >> a vôbec to nie je nutné perfektne ustať. >> Uhm. >> Hm. A je je v poriadku aj eh proste si pokričať. >> Uhm. >> Nevyhneme sa situáciám. neexistuje, že už nikdy v živote nebudeme kričať, nezanádávame alebo neurobíme niečo, čo by sme akože podľa knižky eh mali urobiť, hej? A a neurobíme tak >> urob, >> ale čo je dôležitejšie dať tú spätnú väzbu, že že prídem a poviem tomu

51:30dieťaťovi, že to bolo ťažké a som videla, aj pre mňa to bolo ťažké, som kričala. >> Uhm. [odkašľanie] Hm. Uhm. >> Stačí. Uhm. >> Hej. eh, že nenecháš tam ten prázdny moment, ten prázdny priestor, že eh splánuli emócie, eh všelijaká dynamika tam bola, bolo to intenzívne a to dieťa tam s tým napätím ostalo >> a nevie čo, >> tak to je nedokončené, niekde sa to zosomatizuje a o nejakú dobu, keď sa to deje dlho, tak sa to vyrve vonku ako nejaký nejaký iný neurotický syndróm. >> [odkašľanie] >> ochoriem a tak, ale že niekto príde a to

52:14proste zahasí, že to povie, že eh to bolo strašné, čo sa tam udialo, lebo to bola strašné, ak tá jak tá eh suseda kričala na teba, že neviem, čo nemáš. Mala som jej povedať, nech ide do kelu. >> Hm. >> Hm. Hm. >> A to je oveľa lepšie ako sa snažiť perfektnú psychologickú frázu tam. >> Jasn. Ja to len do toho, sorry, keď môžem, drž si myšlienku. Ja len, že že som si teraz uvedomil, že eh tá toto zhodnotenie na konci >> vlastne okrem tých vecí, ktoré si povedala, ono to robí ešte aj to, že že keď sa niečo stalo alebo to dieťa niečo urobilo, eh môže zvládnuť celú tú frustráciu, ale vlastne ale na konci, keď tam nemá ako

52:59keby neviem, či to je správny pojem, že validáciu, že proste, že že takto to bolo alebo že aj ja to takto mám, tak vlastne vlastne zostáva tam, že ok, chápem, že dobre, nejak sme to zvládli, ale že ale niekde vnútri si myslíš, že ale mne sa to stalo, to znamená, že ja som zlý. Ale že ty keď vidíš, že aj aj ocko, aj mamka tu a tam vybuchnú a tak ďalej a na konci vedia sa k tomu vrátiť a zhodnotiť, že toto, no bolo to strašné alebo aj ja som zareagoval strašne a tak ďalej. >> Eh, ti dáva, že aha. Čiže to nielen ja robím, nielen okolo mňa sa dejú tieto veci. To je prvá vec. Ale druhá vec je ešte, čo som si uvedomil, že vôbec to, že tu teraz o tom rozprávame a že ty si povedala, že nikdy sa ti nestane, že už nebudeš nahnevaný, že už nebudeš nadávať a tak ďalej. To vlastne u človeka dokáže presne to robiť. Aha. Čiže to je pohoda,

53:43že tu a tam sa mi to stane. Nechcem, aby to riadilo môj život, ale že nič sa nedeje. Proste keď tu a tam urobím chybu a tak ďalej, že si to dovoliť a a tak ďalej. A to je eh taká rozbuška pre slobodu, by som povedal, že >> ja tam mám dve veci vlastne k tomu ešte, že že je veľmi dobré tú reflexiu si urobiť, lebo aj to dieťa vidí, že ten rodič vie robiť chyby. >> Uhm. >> Hej. Že vieš čo, ja tuná toto som prestrelil, toto tebe nepatrilo. >> Hm. >> To ja som úplne išiel z niečoho iného, ale ty si bol najbližší, ty si mi poslúžil, hej? Ale vedieť to odkomunikovať a povedať to. A druhé, čo som chcel, eh, som zabudol. Počkaj, keď sa k tomu vrátim, čo si hovoril ty teraz, že >> ja už mám reakciu na to, čo si povedal,

54:28že ja mám pocit, že to to, čo si povedal, že vlastne >> to to, keď si priznač eh eh rodičky a tak ďalej, že znovu nastem, čo som chcel povedať. To, že ale je v poriadku a je podľa dôležité aj sa hnevať. >> Uhm. >> Áno. Áno. Áno. >> Aj kričať. >> Uhm. Lebo podľa mňa, keď sa bavíme znova a vraciame sa ku vzťahu, >> uhm, >> tak ten to dieťa alebo aj ten dospelý čo najviac ocení je pravda. >> Uhm. >> A že toto je moja pravda, že ja takýto som. Čiže to dieťa následne vie, s kým jedná. >> Uhm. >> Ale >> a to vytvára ten to bezpečie predateľnosť. >> že presne. Predvídateľnosť. Predvídateľnosť. Veľmi dobre si to pomenovala. Ale ak ja budem hrať, budem čítať a nemal by som príde nikdy kričať

55:12a nemal by som byť nikdy takýto a takýto, >> ale moja pravda je tá, že ja to proste ja kedy mám chuť ho poslať niekam, hej, alebo proste, že už to prestrelie, tak je to veľmi dôležité to aj >> urobiťm, >> aby to dieťa vedelo, že niečo prestrelilo. >> Uhm. Hej. A stokrát lepšie než než byť eh pasívne agresívny potom pri dieťati, čo >> čo nevie prečítať terapii s čím sa najviac, že emóciu, ktorú si najmenej dovoľujeme a ktorá najviac chýba je hnev >> a hnev je životná energia. >> Hm. >> A keby ľudia traumatizovaní, ja som vďačný za ich hnev. >> Uhm. >> Lebo oni začínajú žiť. >> Uhm. >> Hnev je proste žijem. Hnev je tá, že sa ja napriamim. >> Uhm. >> Pri hneve nejdeš proste do schúlenia.

55:56Tam je ľútosť. Uhm. >> Ale ja chcem žiť. Uhm. >> Čiže hnevať sa je proste, ak chcem žiť, potrebujem sa hnevať. >> Uhm. A na to, aby vlastne hnev ťa neovládal, ale aby dokázal byť tvojou súčasťou, tak potrebuješ mať s ním vzťah. To znamená, že musíš sa s ním tu a tam stretnúť. >> Hej? Ale potom ti rodič povie, ty čo sa hneváš? >> Však dievčatá sa nemajú hnevať. A takýto malý chlapček sa prečo hnevá? No choď do pixle. >> Hej. >> Hej. eh aj aj v rámci detskej eh alebo teda práce s deťmi a dospievajúcimi my vlastne čakáme na to, kedy príde hnev. Ja to eh volám, kedy príde akože bubák, ale v psychoanalýze by sme povedali drak, kedy sa eh vyvá to sa mi viac páči než ten bubák. To je také detské, hej,

56:40kedy príde drak a my čakáme na to, kedy to príde. A eh ono to musí prísť a príde to, keď je ten vzťah bezpečný, keď to dieťa vníma, že môžem si tu dovoliť ukázať aj takýto aspekt seba tejto osobe. Vyskúšam, ako na to zareaguje, ale doká eh dovolím si to prežiť a uvidíme, čo bude ďalej. príde lenže ja si to predstav keď je dlho niekde zavretý a zrazu sa dostane von, tak on začne šľahať oheň, ale šľaha ho všade všade. Uhm. >> A šľaha ho na miesta a na ľudí, ktorým nepatrí. Čiže potom v tej terapii skrze tú koreguláciu a vzťahovosť sa učíme eh,

57:24že tam nemusíš, >> ani tuto nie je potrebné a keď treba, tak to vyfľúni tu, že naučíš sa eh ako vycvičiť svojho draka, hej, že sa dostaneme ku rozprávkam a ku všetkému. A hnev, hnev je obrovský dôležitá emócia, strašne sa jej bojíme a je to blud, že mu nedávame priechod. Hej. Eh, je to, je to nutné. Eh, >> potom sú infarkty u mužov. >> No >> vieš prečo? Mu to je [odkašľanie] zadržaný hnev. >> U chlapcov špeciálne. >> Povedzte povedzte teraz, že že eh ako ehm ako narábať s tým svojím hnevom ako dospelý človek, hej, že doteraz som ho mal, že potlačený a teraz počúvam toto,

58:08>> hej, a teraz hovoríme, že„No, hnev je veľmi dôležitý a tak. No a čo čo s tým? >> Uhm. >> Čo robíte vy? Ja počúvam metal v aute. Rekeskam. [smiech] >> Ja mám tiež auto. Tu sme sa myslím, že už aj bavili, ale ja som starý hiphopáš, takže hej, ja idem cez eh >> Obyčuješ všetko, hej? >> Eh kontrafakt [smiech] a cez cez eh tvrdý hiphop v 90. rokoch a už mi je dobre potom dve pesničky a idem ďalej. >> Čý >> vieš čo? Ja si viem dobre zakričať alebo zabúchať alebo zoberiem nejaké nejaké náradie do rúk. >> OK. Čiže nikto to nenecháva dnu. Zaujímavé. Hej. Ale ale uvedom si, že tiež to bola moja tématika, že som si nedovolal vlastne ten hnev. Hej. Ale roz

58:51hlavne veľa ľudí si myslí, že hnev je už niečo deštruktívnem. >> Uhm. Uhm. >> Zdravý prejav hnevu je ten, že ja ti nastavím hranicu. To stačí. >> Uhm. Uhm. >> Hej. Proste nechoď bližšie ku mne. >> Uhm. >> Alebo to, že dieťa, hej, prvý prejav tej zdravej hranice je, že ten rodič ide dieťa obské a dieťa povie, že nechce. >> Uhm. >> Hej. A však daj od synovi pus mamin alebo starému. No do prdele choďte. Proste to je jeho zdravá hranica, jeho prvý prejavo. No jeden z prvých prejavov hnevu. >> Uhm. Uhm. >> Ale my sa na my ho to prekročíme >> a čím viac prekračuješ, tým viac >> prekračuješ a učí, že nie je nie je prijímaný, hej, že vlastne moje potreby nie sú dôležité. >> No respektíve hnev prichádza pri eh po prekročení osobnej.

59:36Hej, ale že už hento je vlastne prejav, hej, že ok, tu to stačí. >> Áno. >> Uhm. >> Proste nechoď. Áno. No >> nebkávaj, neobjímaj. Proste prečo ja ťa mám objímať? Prečo mám ja s tebou byť? Len preto, že si starý rodič. No nie. >> Nonstopím deťom to berieme. Eh aj vo výchove, aj v škôlkach. Eh chlapci špeciálna kategória. >> A potom a potom a potom dieťa má 20, 30 rokov a mu budeš mu hovoriť, že da čo nevieš sa samého seba zastať? Počúvaj, ja som si >> rozpráva. Chlap doma nerozpráva, žena doňho hučí. Prečo mi nepovieš, čo ti je? a sedí a hučí a zvolí si nejaké alternatívy, ktorými sa eh seba lieči, ale sú pre neho deštruktívne a nevie, prečo to z neho nejde von. >> Ja som si spomenul na moju kamošku,

1:00:20ktorá pracovala ako učiteľovka v lesnej škôlke >> a išla preto do lesnej škôlky, lebo mala predtým syna bežnej škôlke a prišla do škôlky a že on bol v rohu a že sa pýtal pýtala učiteľ učiteľiek, že prečo tam je. No lebo on behal, chápeš, že v škôlke, že on behal po mlákach a že vďaka Bohu, že behá po tých mlákach a že to púšťa. Tak išla do lesnej škôlky a proste behá, tam sú stromy, skúša a tak ďalej. >> A tu sa vlastne možno dostáváme naspäť ešte, že k tej frustrácii aj pohybovej, hej, lebo mňa velice zaujíma >> ten motorický >> vývin >> toho dieťaťa. >> A ja som to neznášal, keď môj syn kráčal po schodoch nejakých. Niekto mu išiel

1:01:04pomáhať, dávať ruku, >> uhm, >> že tu tu ti pomôžem. A však on sa potrebuje učiť. Hm. >> Náhodou nevyjde, to bude tá drevá frustrácia. On to chce zvládnuť. >> Hm. >> Deti prirodzene chcú veci zvládať samé. >> Uhm. >> Hej. My chceme dávať. >> To je jedna z najkrajších vecí. To ja som mal úplne taký, že moment, kde eh tu máme takú, možno ste si všimli, taký domček eh strom. >> Hej. A a synovi som tak vždy vždy pomáhal a tiež to ma tak preblesklo. Jedného dňa mi povedal: "Odci, ja sám." A vtedy ja som si uvedomil, že že aký to je krásny život, že normálne vtedy som si uvedomil, že good job. Akože že

1:01:48>> že aj že aj pre mňa, aj preňho, že vlastne že všimol som si to, že vôbec, že že pomohol som túto dieťa priviesť až do toho štádia, že dorástlo do toho, že mi povedal ja sám. >> Však čo viac môžeš ty ako otec chcieť? Aj teraz to vidím tie zimovomriavky, že >> kámo >> v podstate vyvinovo, hej, od toho 2, pol do 4, pol roka toto je cieľom, aby aby eh si dovolilo to dieťa sa oddeliť od mamky, hej? Preto hráme od od narodenia Bubuook a preto potom hráme schovávačky, lebo už skúšam, že aj keď sa schovám za roh, tak ja som >> uhm >> už nie som v symbióze s mamou a prežijem to >> a zvládol som to a môžem prísť naspäť. Mama existuje mimo mňa, je to v

1:02:33poriadku. Aha, takže ja sa tu s tým môžem začať hrať, že čo ja viem robiť >> a tam prichádza presne to ja sám, ja sám. >> Uhm. >> V podstate vývinovo sa to nazýva aj análne obdobie. v rámci emočného vývinu, lebo >> čo sa trénuje nočník, hej? Píšem, kámo na nočník sám. >> Hm. >> Je to v mojej vôli. Púšťam to sám, regulujem to sám. No a je to >> prvá spirituálna praktika. Áno. Púšťam sám, >> hej? Zadržím, ale aj pustím a je to v mojej vôli, hej? Eh, presne keď sa bavíme o nejakých frustráciách a tak, keď toto vyvinové obdobie frustrácia je slasne prekonaná. To sú deti, ale aj dospel ľudia, ktorí sú uvoľnení, ktorí sa vedia džabať. To sú deti, ktoré pôjdú

1:03:16do mláky, ktoré sa podžabú v pieskovisku, v eh v hline s plastelinou, ale tie análne priškrpnuté deti, ktorým možno nebolo dopriaté sa nasýtiť toho zadržím sám. Lebo to to oddelenie a eh návrat nebol dostatočne dovolený, tak sú potom veľmi rigidní, hej, perfektní manažéri, perfektní riaditelia, mikromanžmenti, ale veľmi Hej, to vidíš proste ty to budeš veľmi vidieť na >> musia musia mať asi musia mať misiu alebo jasné, že čo teraz sa robí, na čom sa pracuje bez toho, aby že že v blate nemá zmysel pre nich. A dôležitá ďalšia

1:04:01vec je, keď ešte sa bavíme o tomto, eh, je, že to, že to dieťa sa oddelí a skúša ja sám, ja sám, eh, a tá ten rodič mu do toho nezasahuje, necháva ho trošku byť, tak to dieťa si posilňuje self, ja. >> Hej? Čiže učí sa, že ono existuje. A teraz, keď sa to udeje, môže začať eh sa naväzovať na rov rovesníkov, či aj oni to tak majú. Ja mám rád Spidermana. Ty máš tiež rád Spider-Mana. Fest kamošim. Hej. [smiech] Lebo si potvrdzujem, že aha, tak táto identita mi prislúcha, tak ja som taký, tak to je vlastne dobré, tak ja som

1:04:45dobrý, tak je to fajn, ideme ďalej. Hej. Ono sa to vlastne znova v tínersom veku na základe hudby, preferencií, hobby a tak ďalej, ale dospelý to tiež nemajú inak a stále je to v podstate taká nejaká >> eh taký vývinový mílník, hej? Lenže keď tá mama tam v tom období alebo rodič alebo babka a to je jedno, aj babky dedkovia, hej, zvyknú akože veľmi narúšať hranice ako v rodiny uhm >> aj dieťaťa, keď tam veľmi pendluje, hej, hčite poznáme ten pojem helikoptérový rodič, >> tak v podstate nedovolí takýto rodič tomu dieťaťu, aby sa mu to self vyvinulo. >> Uhm. Eh, sekundárna správa, ktorú to

1:05:28dieťa dostáva je neverím ti, že to zvládneš. H. >> Prečo? >> Čo si internalizuje? >> Čo si internalizuje? Tak príde do tej školy a eh začne byť úzkostné. Bolí ho bruško. Nechcem ísť od eh zo domov, teda nechcem ísť domov do škôlky. On príde v 20, v 30 s úzkosťou, s panickými atakmi, sebadôverou. >> A toto je to, že my to máme vo vlastných rukách, hej? že či sme ochotní ako hroničia unášať ten strach, lebo však ja mám strach, keď ide 2 a pol ročný môj syn cez prechod a on sa rozhoduje, či pôjde alebo nepôjde. Ale ja viem, že to má pre neho zmysel. >> Uhm. >> Čiže on keď prešiel prvý raz na tú zelenú cez ten prechod, kde boli štyri

1:06:11pruhy a videl som ten jeho úsmev, že yes, >> proste, že dal som to, >> tak on proste videl, že ja mu dôverujem. He toto podľa mňa veľmi dôležité, aby sme my rodičia uhm >> mali chuť unášať ten vlastný strach. >> Uhm. >> Samozrejme sú niektoré veci, kde už vieme, že hm, toto je pre mňa to mač. Hej. [odkašľanie] Uhm. >> Ale oplatí sa podľa nás s týmto pracovať, že akonáhle my dáme tú kompetenciu tomu dieťaťu, tak to je tak prospešné, že proste to vidíš už tých >> normálne pri trojročných deťoch už vidíš ktoré >> má dôveru od rodiča a ktoré nemám. Uhm. Hm. >> To je to je úplne inak sa správa to dieťa a si zober, že >> autonómnejšie >> a hlavne si zober, že nervej sústavy, že ak ja ho budem stále, že nerob, nerob a

1:06:54spomal toto. Však on je stále v sympatickej nervovej sústave. On je stále stále pod stresom. Ty vole, ja to toto nemôžem nemôžem. On zabudne dýchať. >> On on začne rýchlejšie dýchať. >> Uhm. >> On začne úzkusnejšie dýchať a len zrazu zrazu prídeš na to, že tvoje trojročné dieťa v noci dýcha ústami. >> Prečo? Hej, lebo proste ja tam nemám priestor na ten bezpečný rast, lebo všetko, čo robím, nie je dobré, hej? Všetko je proste komentované a všade mám proste stopky, stopky, stopky, všetko zlé, >> všetko zlé. Hm. >> A znova sa vraciame k tomu, že čo je najviac pre výchove, pre dieťa je podľa mňa a to si dám niekde aj napísať, že zregulovaný rodič. >> Uhm. Uhm.

1:07:39>> To je najviac. Ale zase by som v tom bola akože taká eh ako ľudská, že nechcieť od seba vrcholové výkony, lebo zregulovaný rodič môže byť také také náročné slovo a možno si niekoho niekto predstaví, neviem, Gandyho, hej, že mám byť takto, že dieťa moje, rob, čo potrebuješ. Eh, nie, ale to napríklad zregulovaný rodič v mojom ponímaní je to, že keď idem cez ten prechod a ja náhodou zo mňa vypadne, lebo zase eh matky sú prirodzene úzkostnejšie a je to takto v poriadku >> a otcovia sú prirodzene uvoľnenejší a je to takto v poriadku. A to dieťa potrebuje zažiť oboje reakcie, aby si to mohlo zintegrovať, že jak to mám ja, jak by som to malať. Tam je podľa mňa ešte

1:08:24sťahová vec, že či si dovoľujú ten otec mame povedať, že tuná je veľa alebo alebo mama otcovi povedať, že tuná je >> veľa. >> Vieš, že či je tam vlastne tá pravda a konkurencia ich vlastná. >> Aj dieťa to potrebuje vidieť. Aj to tento typ debaty to je tiež, >> že že podľa mňa zase už keď bude ono vnímať, že jeden je tu úplne a druhý je tu, že tiež to nie je, že OK, >> že aspoň nech majú nejaký ten rámec. Mno, án. Eh, len len dodám ešte, že tá regulácia u rodiča pre mňa znamená, že ak to dieťa ide cez prechod a ja sa zľaknem a zo mňa prirodzene vypadne, lebo to je to, že buďme k sebe normálne, ľudsky, zo mňa vypadne, Ježiš, dávaj pozor. Ale vidím, že to dieťa prejde, potom sa usmeje na mňa, ukáže niečo, tak môžem prísť a povedať mu, ty si to

1:09:09zvládol. Ja som sa ale trošku zľakla. >> Uhm. >> Hej, že mne trošku bilo srdca, ale ja vidím, že ty si to zvládol. Uhm. No >> to je tá spätná väzba. OK. Hej. Môže rozmýšľať aj nad tým, že aha, >> ako >> ona sa zľakla, lebo ona sa ľaká, hej? >> A ja som to zvládol a ona to videla, že ja som to zvládol. OK, tak môžeme sa s tým trošku tuná tunahrať. Ale je fajn, áno, ako aby to mali eh rodičia aspoň plus mínus na nejakej rovnakej úsečke. Nemôžeme čakať, že tá výchova bude rovnaká od otca, od mamy. Ani to tak nemá byť. Hej? Ani to tak nemá byť. Ale samozrejme nesmú tam byť, ako si hovoril, také tie polárne opozity, hej, že mama ide a otec povie: "Nechaj ho,

1:09:53nechaj ho." Také slovenské, hej? Sedí z gavuča a nechaj ho. Čo naňho kričíš? >> Prečo? Pretože to dieťa v danom momente vidí, že aha, oni nie sú na plus mínus jednej lodi. >> Kto to tu má teda pod kontrolou? A v tom predškolskom veku, kedy už z toho análneho štádia prechádzame do oidipálneho, tam sa deje ten oidipálny trojuholník. A to dieťa už keď vie, že Fero má rád Spidermana, tak budeme kamoši, že už to self sa tam nejako začína formovať, tak potrebuje vidieť, že rodičia sú eh na tej jednej línii a dieťa je na cipiku. Akonáhle sa ale stane to, že tí rodičia sa nevedia zhodnúť, sú polárne opozitní,

1:10:37>> uhm, >> to dieťa začne mať potrebu, to čo ty si už tak raz spomenul, preberať funkciu rodiča, čiže vtedy začne viacej tlačiť, viacej sa hnevať, viacej vybuchovať, viacej skúšať >> porušovať nastavené hranice, >> pretože si testuje, či to prostredie, tá dynamika je bezpečná. >> Uhm. >> Hej. Ak si nestojíme za za svojimi hranicami, ak eh nie sme na jednej lodi, to dieťa začne skúšať. Chvalabohu, že to robí na jednej strane je to živšie, lepšie, aspoň vieš, že tam je nejaký oheň v tom dieťati. To dieťa to bude skúšať poá vždy. >> Áno. Ale nesmie sa to preklopiť do toho,

1:11:20že zrazu eh otec je dieťa a hm dieťa je partnerom mamy alebo opačne. Hej, že >> to sa deje >> a deje sa to veľmi často a tie trojuholníky sa potom pretáčajú a z toho príde presne taká tá oidipálna frustrácia, že neviem kto je tu šéf a ja vlastne nemôžem byť na tom cipíku, len tak si byť a sa hrať a rozvíjať sa ďalej. Lebo eh títo dvaja vôbec nevedia, čo robia. Tak ja keď tu chcem prežiť, tak musím niečo urobiť ja. >> Chcem to tu prebudiť. >> No >> a tam môže presne dôjsť k takej predčasnej parentifikácii toho dieťaťa. Hej. >> Uhm. A to sa to sa deje často a presne potom vlastne to dieťa si nezažije to

1:12:04obdobie tej toho, keď malo byť dieťaťom. >> Uhm. >> Príliš skoro má veľkú kompetenciu. >> Uhm. alebo veľkú zodpovednosť, teda kompetenciu podľa nejobá. A to mám pri tom, čo skia hovorila, je podľa mňa ešte dobré povedať, že že vlastne je, aby dieťa malo jasne, že kto je základná bunkam >> v rodine. >> Uhm. >> Hej. Kto je číslo jedna? A z môjho pohľadu, že čo ja vychádzam z toho rodianskeho prístupu, že pre muža má byť číslo jedna jeho žena a pre ženu jej muž. >> Uhm. Ale akonáhle je pre ženu číslo jedna nejaké dieťa alebo pre muža číslo jedna nejaké dieťa, tak potom to nefunguje. Pretože my, ak chceme byť

1:12:47jednotka, nie sme, tak začnú naše pochybnosti o sebe, čo robím zle. >> Uhm. >> Hej? Čiže už tam je nejaká tá frustrácia zo seba a toto je zároveň učíme deti, že že ok, že ak bude všetko podľa toho dieťaťa, tak to dieťa si to aj potom dospelosti zoberie, hej, a príde niečo, že ho vyhodia z roboty alebo prvý neúspešný vzťah a nebude vedieť, ako s tým dilovať, hej, že vlastne niektoré veci nie sú proste tak, ako to dieťa chce. Uhm. >> No a s týmto sa ja často vlastne aj keď mužské kruhy vediem alebo keď mám terapiu ľudí, že ja sa ich reálne pýtam, kto je číslo jedna, hej? A niektorí to majú aj ešte aj pomenové pravdivo. A pre mňa to dieťa je dôležitejšie než ten partner. >> Na začiatku sa tvária, hí hi. A potom po troch štyroch stretnutiach už z nich

1:13:29vyjde vonku, že ale ten vzťah zrazu je trošku tak od seba. >> Uhm. >> Zrazu ten sex už nebýva tak v tých vzťahoch. >> Uhm. >> Hej. Ale ale však hlavne, že je dieťa spokojná. >> Uhm. >> A potom ja som ešte nezažil to, že by to časom, ak budú takto pokračovať, že by ich to zližovalo, že zatiaľ ich to proste odel. Mm. A dneska vlastne, keď sme, keď som prišiel, som ti hovoril, že keď >> idú rodičia s deťmi a držia sa za ruky. Hej, kto koho drží za ruky? >> Uhm. >> Je otec mamou za ruku a deti sú zo strany alebo sú medzi rodičmi deti? >> Uhm. >> Ona už toto hovorí oveľa vecí, prístupe ako to máme.

1:14:12>> Asi taká eh viacfaktorová oblasť, viacfaktorová téma. A eh kto kto je v strede, kto je na boku. Áno, presne v tom Oidáku to dieťa by už malo ísť, hej, trošku na bok. To je to je obdobie, kedy oni sa aj naspäť sukajú do postele rodičom a >> a preto je fajn, aby dieťa od určitého veku, od tých šiestich rokov naozaj už išlo do svojej postele. Tam už nastupuje aj psychosexuálny vývin a a dôležitý mu ten priestor nechať, aby videlo, že toto je priestor rodičov a ty máš tam svoju posteľku, my môžeme prísť ku tebe, kým zaspíš. Ale toto je náš priestor, samozrejme, výnimky, som chorý, bla bla bla. Ale eh áno, ten vzťah rodičov je

1:14:56dôležitý a častokrát na rodičovských konzultáciách, keď sa cez to prehrabame, tak tam je problém. Ani nie, že dieťa, že že na dieťatie, ale je partnerský problém. OK. >> Ale tiež to vnímam ako eh multifaktorovú záležitosť, lebo tých mamičiek ako máme a rodičov máme hodne na konzultáciách a eh ja vnímam to, že tie mamky sú proste teraz strašne úzkostné a strašne samé. Hej? Ja keď si spomeniem na to, >> tá osamosť je obrovská u tých matiek, hej, že treba sa na to aj z tohto strany pozrieť. No hej, že eh to nejaké psychické zdravie ženy po pôrode sa vôbec nerieši. >> Uhm.

1:15:39>> Eh však pozrime sa na to, ako to nemocnice, hej, porodila Adios, hej, a už potom tak už asi je matka, tak je fajn, hej, ale nikto ju neošetruje. A stále sa hovorí, že na výchovu treba dedinu, len dedina sa stratila, hej? Eh, ja keď si spomeniem na nejaké svoje detstvo, tak vnímam kopec ľudí okolo seba od eh babky, dedka, strrika, eh mamy susedov, hej, s ktorými eh sme chodili vonku. Hm. Eh susedia boli dobrí priatelia a s ich deťmi ja dodnes sme najlepší priatelia, hej, že to sú proste storočné priateľstvá a nejaká taká tá komunita, taká eh bunka, ktorá mala

1:16:24bunky a súdržnosť tam bola a bežne sa stalo, že doniesli sme si maslo, doniesli sme si mlieko, bolo v pohode zaklopať susedovi, dneska sa ti sused nepozdraví. Čiže eh vidím aj to takéto opustenie tej tej z tej z toho takého komunitného dajme tomu žitia a súdržnosti a opory. A tie mamky sú tam teraz samé. A eh najhoršie je, že ehm sú eh nejaké influencerky, ktoré o dva týždne po pôrode majú ploché bruško a pijú maču a ešte stihne aj nakváskovať blud. Hej, proste. Hm. No tak je to tak ako >> akože môžu také byť, len chýba ten zvyšný kontext vlastne, že že vďaka čomu je to je to mal potom sa hento

1:17:08prezentuje akože takto má byť byť, že k tomu by sme mali cieliť. >> A ešte koľko koľkokrát počujem na konzultáciách, že akú knižku by som si mala ešte prečítať. Ja hovorím mamičkám žiadnu. A ja im ja im takto hovorím, vyserte sa na to. >> Hej. Presne. >> Žiadnu knižku, žiaden podcast. Vy sa teraz potrebujete dostať do nejakého dobrého stavu, nejako sa s tým s materstvom zžiť a budeme sa o tom baviť, čo príde. Uhm. Čo budete potrebovať? To >> ťa doplňujem. Ja si presne myslím, že problém je pre informovanosť. >> Tak >> nie, že málo informácií, ale pre informovanosť. A ak ty počuješ z tej strany, z tej strany, z tej strany, z tej strany a potom, že kurník a kde je tá pravda, >> čo si mám ja vlastne vybrať. >> Uhm.

1:17:50>> Hej. A a vlastne si ty ešte hovoril Skyha, že že im chýba vlastne tá komunita tým matkám, >> že môj názor je ten, že tie ženy nechodia na ten baby plávanie, baby balance a všetky tieto veci kvôli deťom. To chodia kvôli sebe, aby sa socializovali, hej, a že oni aby sa naplnili. Toto je podľa mňa >> skvelé pre tie mamy. >> Určite. >> No jasné. Alebo rozdiel eh mužská a ženská nervová sústava. Muž čerpá z dopamínu, žena čerpá z oxytocínu, čiže ona potrebuje byť vo vzťahoch s niekým, eh, poľabdať si, proste len tak byť a a hľadať potešenie, hej? Dobré jedlo,

1:18:34dobrá vrava, dobrý seriál. Proste >> to je veľmi dôležité, že to potešenie eh na to, aby si ho dokázala nájsť, ty potrebuješ, ak by som to povedal, nepotrebuješ ďalšie informácie. Ale potrebuješ byť proste so sebou a si všímať, že čo vlastne to je. A to to býva za mňa ako keby ten problém, že keď žena nemá pomoc, že vlastne že nemáš kedy sa ako keby oddeliť od tej služby na chvíľku. >> No jasné. >> A mať teraz chvíľku sám so sebou 10, 15 minút, >> že dobre, že kde som, v akom stave som, čo to vlastne, ak ja sa teraz dať dokopy alebo že vaňa alebo čosi také, že >> eh, že kopec žien toto ako keby vôbec nemá. A lebo keď sme sa bavili o tom, že vlastne ten to, čo dieťaťu pomáha, je

1:19:17vlastne regulovaný rodič, ale ty na to, aby si sa reguloval, to nie je len, že ovládaš dychovú techniku, keď proste, že eh nespíš, neieš, bordel, máš okolo seba, ktorý nemáš kedy absolútne, že dať dokopy a frustruje ťa všetko a nemáš proste podporu nikde, že nemáš tú chvíľku pre sám pre seba vlastne trošku bezpečného časopriestoru, >> že to je vlastne to je podľa mňa impossible. To je >> vtedy ti to dýchanie pomôže len do toho, že oddialíš, kedy to vybuchne. >> Áno. >> Hej. Ale vybuchnúť to vybuchne a preto je tam dôležitá tá pomoc. Brutál dôležitá >> a je to je to je to proste >> to materstvo to je makačka. Proste to nie je easy. Hej. Niektoré ženy to majú, že deti dobre spia a podobne, ale u väčšiny počujem, že nespia tie deti úplne ká. V mojom živote

1:20:01to bola najväčšia intenzita, >> takže >> ever. >> No a je je je to makačka. Podľa mňa od toho tam je potom ten muž, aby sa vedel postarať, aby vedel tú ženu zazdrojovať, aby proste keď ona bude v niečom vyšalovať, hej, v úvodzovkách, tak vedel ju proste, že >> moja to je dobré, hej, vedel ju proste upokojiť, že proste >> uhm >> a ten tam má byť ten ten zdroj zároveň aj pre ňu vytvorí ten časopriestor, kde ona sa má kedy sama dať. Ale tu je ešte veľmi dôležitá vec, že že eh že zároveň eh to ja s mojou manželkou sme toto mali, že vlastne ja som si to uvedomoval, že ona tento časor priestor potrebuje, ale že vlastne ja keď som ho vytvoril, tak ona len rýchlo čo jak rýchlo upratať až dať veci dokopy, aby

1:20:45vieš, že to aj to je vlastne výzva pre veľa ľudí, ktorí možnože v detstve ako keby nemali možno toho často priestoru, sami pre seba sa hradiať a tak ďalej a zistiť, že čo mi robí radosť, čo mám rád a tak ďalej, že vlastne keď toto nemáš, tak ty môžeš mať aj ten >> časopriestorm od komunity a tak ďalej a ty si ho vieš proste narúbať ako keby povinnostiam a neviem čím všetkým, že to chce aj disciplínu >> mať ten vzťah so sebou, že vidím, že teraz som neviem neviem sebaregulovať, neviem neviem byť dobrý rodič v úvodzovkách. >> Uhm. >> Ja v prvom rade musím byť dobrý k sebe, aspoň mať tu a tam chvíľku, kde som dobrý k sebe. >> A to materstvo ti vlastne ešte zintenzívni ten prístup k sebe, hej, že vlastne tam uvidíš, že reálne aký >> aký si k sebe, hej, že tam je to ešte intenzívnejšie. Áno,

1:21:27>> rešpektujúca výchova má byť vzájomná. My častokrát len chceme rešpektujúco pristupovať k deťom, ale v prvom rade rešpekt musíme mať sami k sebe, k svojim potrebám a vedieť si sprioritizovať, keď mám doma bordel a toto toto potrebujem, ale ja som úplne vyprahnutá, tak kašlem na ten bordel. Proste aktuálne s tým neurobím nič a radšej idem >> eh si niečo pozrieť, keď to potrebujem, alebo idem na tú pol hodinu do tej sprchy, alebo sa idem prejsť, alebo idem si len zobrať kávu podľa toho, čo teraz potrebujem a takto je to OK. Hej? >> Uhm. Pokiaľ práve to upratovanie je relaxujúce pretože >> ale ale alebo kým to nie je, že vyslovene, že keď tu mám poriadok, tak miliónkrát lepšie.

1:22:11>> Hovorím, že ak je to zdrojujúce, tak urob to. Hej. Ak to je, že idem to urobiť, lebo sa to tak má. Presne to. A to a to a to je to je to je tá haluz, že to potrebuješ mať tú ako keby tú premennú kdesi vo svojej hlave alebo vo svojom prežívaní, ktorú podľa mňa do veľkej miery s ňou prichádzaš do kontaktu počas hry v detstve eh alebo počas toho voľného času proste v detstve, kedy to ešte nemá veľký, ak by som to povedal, nemá to vysokú prioritu, lebo toho času voľného máš veľa, čiže tráviš ho niekedy, že že kadečím, ale vlastne >> eh tak ako si vravel, že keď už si v tom rodičovstve a zrazu všetko začne byť intenzívnejšie, tak ty vlastne aj to robenie tej veci, ktorú máš rád, potrebuješ robiť disciplinovania. Proste ako ty sa musíš postarať o to, že to tam je aj kvôli sebe, aj kvôli dieťaťu,

1:22:55kvôli vlastne všetkému, o čo sa ty momentálne snažíš. Musíš, nesmieš znenávidieť svoj život. >> No a tam je potom často to, vieš, že máš načítané, že toto má to dieťa dostať, toto má to dieťa dostať, takéto by si mala byť mama podľa toho Instagramu a podobne. >> A vlastne prioritizuješ všetko len nie seba. >> Uhm. >> Hej? A to dieťa potrebuje, tak potrebuje teba, ktorý má seba. >> Presne to, vieš, že ty si povieš, že vlastne ja by som chcel pol hodinku pre seba, ale že hm čo keď tam náhodou sa niečo udeje, keď tam budeš tam cez seba, vieš, že proste to toto je podľa to dôležité počúvať sa >> a postarať sa o seba. Uhm. >> Tak lebo keď eh eh ty si tam ako rodič a máš 10 ďalších potrieb, ktoré potrebuješ

1:23:39pre seba nasýtiť, ale múdra knižka povedala, že v tomto čase teraz by si mal toto, toto cvičiť s dieťaťom, tak ty pôjdeš cvičiť, ale to dieťa ťa vníma. Ono to cíti, že ty tam nie si rád, že si tam v tlaku, že si tam cez seba a bude plakať. >> Po toto sa podpisujem. eh bude plakať alebo bude niečo cítiť. Čiže niekedy naozaj v podstate tak ako platí v terapiách eh technika je fajn, ale najviac je vzťah a kongruencia byť tam pravdivý. >> Áno. >> To ja ja len poviem eh za seba, že vlastne ja som eh si uvedomoval, že máme máme doma deti a že vlastne ja mám mám potrebu playt ja

1:24:24svojm >> potrebujem sa hrať. Reálne potrebujem mať priestor časopriestor na hranie. Ale vlastne ale, že to s deťmi, to nie je to hra s deťmi, nie je to, že budeme skladať puzzle, hrať Pxeso a tak ďalej. Tu a tam vie to byť také pre mňa, že uvoľňujúce, ale vyslovene, že nerobím tie veci kvôli deťom, ale že vtedy, keď som v takom rozpoložení, že chcem sa s nimi hrať. Ale čo je zaujímavé, to dneska sme sa bavili o prostredí, kámo. Vidíš toto tu, kde sme, ako to tu vyzerá vonku. Tyčky, palice, hrazda, tabuľa, >> lopty, všetko všade. >> To, čo mám rád. A vlastne eh, že ja keď mám ten playtime, ja viem, že pre mňa to je brutál dôležité, lebo ja sa vraciam jak jak veľmi prospešný pre aj pre okolie, keď som proste fullfeld, hej, týmito vecami.

1:25:09A ale, že doma sú niekedy deti s tým, že majú proste potrebu, že že chceli by sa hrať a tak ďalej. A ja im normálne len, že doma poviem, že deti, ja idem vonku sa hrať, keď chcete, môžete prísť, ale a ja idem sem a ja si tu zoberiem svoje veci, ale je tu prostredie, kde vlastne oni sa ako keby môžu pozapájať. A my ja som dlho mal taký ten konflikt, že že ja keď potrebujem mať ten svoj playt, tak vlastne ale deti tam nemôžu byť, lebo mi to vždy pokasia. Ale vlastne ja som raz som urobil len takú vec, že som im vysvetlil, deti, ja sa tu idem hrať a nebudem s vami teraz interagovať, ale môžete tu kľudne byť. A v momente, keď ja som sa prepol, že do hry, žeal som lano a že že mám svoju hudbu a že robím si svoje a oni normálne, že keby to okopírovali a oni zrazu každý sa zašiel

1:25:51tu toho začal kresliť eh na tabuľu. a prišla tu a začala asi tu nejaké veci strihať a tak ďalej, že v momente, keď ja som do tej hravosti v tom prostredí, ktoré je stimulujúce, ja som prepo do tej hravosti, oni okamžite upustili odo mňa aj a našli sa tu ako keby v tej tvorivej činnosti, že je to brutál, keď má keď keď vieš doma nejakým spôsobom urobiť to prostredie tak, že vlastne, že každý sa tu vie hrať po svojom, vo svojom rožteku a že máš tam toho dostatok tej. Mne sa veľmi páči, že ty ich učíš, že sa oplatí postarať o seba. >> Jednoznaček. >> Toto je skvelé. >> Tak to je to je to, čo som povedal, že rešpekt má byť vzájomný. A ty tiež potrebuješ ukázať tomu dieťaťu, že toto

1:26:32je teraz čas pre mňa. Hej? Ehm eh my napríklad alebo rodičia častokrát robia takzvanú filiálnu terapiu, terapiu hrovna doma, hej, že je tam nejaký >> vývinový blok alebo eh nejaký emočný problém, ale neindikujeme nejakú krátkodobú alebo dlhodobú terapiu pre dieťa, ale rodič vykonáva terapiu doma v hrovom prostredím. >> Lenže múdre knižky povedia, mal by ste si zakúpiť eh set 50 hračiek. Dajte to do takého takého setu. Eh, každý deň pol hodinu sa budete hrať o takom a takom čase. Áno, všetko to má nejaký svoj zmysel preto, aby sa tam vytvorila nejaká stálosť, pravidelnosť, hej? To,

1:27:16že dieťa potom vie eh s tým narábať, že tam to potom všetko vypľujem, hej, v tej hre. >> Áno. >> Ale pokiaľ je to v tlaku, >> áno, presne, >> každé dieťa eh ucíti bullshit >> do troch dní. A keď tretíkrát dajme tomu tá mama príde s tou krabicou, ale vôbec do toho sa jej nechce ísť, tak to dieťa sa nebude hrať. Hej? >> A niekedy najlepšia filiálna terapia na doma je prísť proste k tomu svojmu dieťaťu, sadnúť si s tým, čo mi robí dobre, pohár kávy, pohár čaju. >> Áno. >> A len mu proste povedať, že on neviem, bude skladať nejaké Lego. Poviemá, čo ty tam dneska stavíš také zaujímavé? Počuj, môžem si tu pri tebe posedieť? Mne je s tebou tak dobre. Uhm. Áno.

1:28:00>> Hm. Že si tam prinesieš tú svoju pohodičku. >> Tak a že to bude komentovať, hej? A to dieťa hneď zacíti, že či tam som dobré alebo nie som dobré. >> Áno. To je veľmi dôležité. Presne, že >> a zašéruje, pozdieľa ten svoj priestor, >> že byť tam autentický v tom svojom, v tej svojej hre, v tom, čo ty máš v tom, nemusí to byť len hra, ale v tom, čo ty máš rád, čo ti robí, čo čo ti robí dobre. A to dieťa a to je práve ináč stav, v ktorom ja keď ja keď som prvýkrát tieto veci išiel robiť, tak najprv som deťom povedal, že deti nie teraz eh môžete tu byť pri mne, ale ja teraz nerušene si idem točiť. A skúsili ešte dva trikrát mi vojsť do priestoru, ale potom už keď ja som sa úplne v tom zvoľnil, že už som zatvorené oči a flow a deti zrazu úplne, že sa sa zaorganizovali. Ale to je to, že

1:28:44vlastne, že oni keď cítili, že ja tu mám, že playtime a že som v tom reálne uvoľnený, ich to uvoľnilo veľmi v tom, že zrazu ich pozornosť, že oni nepotrebovali zrazu moju pozornosť, oni zrazu chceli, aby im bolo tak dobre, ak mne je dobre. >> Tak a vieš, čo je tam dôležité? Je to veľký zdrojový moment. Neuvedomujeme si to počas toho detského obdobia, ale až v dospelosti, keď presne sa dostaneme do eh nejakej svojej vlastnej terapie alebo do bádania v sebe a či už cez nejaký somatický prístup alebo cez nejaký iný projektívny prístup, tak zistíme, že že takýto nejaký zdrojový moment nám buď veľmi chýbal niekde, kde sme mohli len tak byť, hej, že

1:29:27>> eh hm niekto, pri kom som len tak mohla byť a bolo to fajn. Ja mám napríklad tiež >> vo vlastnej imaginácii tiež som mala taký akože zdravý moment eh kde som len tak mohla byť. To bolo na našej eh záhrade s dedom, ktorý mi povyberal zajace na stôl a ja som sa tam proste len mohla eh hrať s nimi. Vedela som, že on tam je, že ma niekde sleduje, že všetko je safe a všetko bolo safe. >> Uhm. >> Hej. a nič do ničoho ma nenútil a tak ďalej, že veľký zdrojový moment a my potrebujeme mať takéto zdroje vo vlastnej psychike, aby sme ich potom vedeli napichnúť, že čo je ten priestor, čo hľadám,

1:30:09>> aký pocit hľadám, nie u koho to hľadám, aký pocit hľadám pre seba, >> hej? A a učíš ich. Eh, jednak im dávaš takýto zdroj skrze to, že ty si nastavíš hranicu a ukazuješ im, že toto je ockových 10 minút, mamkiných 10 minút pre seba a neexistuje nič nad tým. Hej? A pospomínaš si eh alebo si pospomínaš, že babka mohla sa zdrieť, ale vždycky mala nechty nalakované, hej? Čiže vidíš, že niekde tam ten selfcare, tá ten sebarešpekt skrze starostlivosť o seba bol >> a ty to vieš potom napichnúť, keď eh eh si v dospelosti a príde nejaká kríza. Buď vedome alebo cez nejakú techniku.

1:30:52Ale keď to nemáš a ty z takého toho eh z lásky, ale aj strachu o to o dieťa ho zväzuješ a stále máš pocit, že ho musíš zabávať. Ty nie si animátor vlastného dieťaťa. Ty si človek, rodič. Ja ináč ja to ja som si to tiež dlho vyčítal, ale že absolútne neanimujem naše deti, že ja som si veľakrát myslel, že že to ja sa nehrám s nimi. >> No mňa to nebaví. To je je to proste nie je to sranda, nie je to proste pre mňa zábava, je to nuda, nie je to moje a tak ďalej, ale že v istom bode mi proste došlo, že >> ale o to viac úplne, že bezpečne sa proste pri mne, ale my trápime, že mega veľa času spolu, ale že ja si robím svoje. >> No však to vieš, že eh môj synčačný si, keď ja s ním jazdím.

1:31:35>> Uhm. Keď ja idem na doske na bicyk na pamtreku, >> ale keď som tam bez dosky, >> on vydrží iba polovicu z toho. Ja potom >> tata, tata, poď. >> Hej. A ešte k tomu, že ako ty si tej filiálnej terapii a že ako musia tí rodičia. Podľa mňa to nie je len o deťoch, ale celkovo pri dospelá akoch, hej, keď s klientami pracujem, že že akonáhle niečo musíš, >> hej, >> takže čo sa deje v tvojom tele, že keď si povieš musím, to je totálna úzkosť, hej? to stiahnutie na hrudníku, >> napätie. >> Uhm. >> A a to je len časovaná otázka času, že kedy ten človek prestane to robiť, lebo ho to nebude baviť. >> Takže buď >> ja to chcem, alebo ja to potrebujem. Ja som o tom rozhodnutý, >> ale ak to múim, tak fakt to každý jeden to bude vnímať, že to je iba z toho

1:32:20músenia a to nie je ono. Hent tam máš knihu vlastne Nenásilnej komunikácie od od Marša Rosenberga. On on priamo v knihe hovoril, že ja učím svojich klientov, vyraďte slovo musím zo svojho slovníka. >> Uhm. >> Proste nepoužívajte ho, >> hej? >> Že to je proste tlak, >> hej? A potom >> potom vlastne v tej terapii už s tý klientami, že ok, čo všetko vy vôbec musíte, hej? Oni sa naučí, musím, musím, musím sám, samozrejme, už sú tam potom takto stiahnutí, hej? >> Uhm. >> A aké je to pre vás, keď si poviete a ja chcem? >> Uhm. >> No mne sa tak ľahšie dýcha. >> Uhm. >> A ja ženo a čo takto veci chcieť? >> Uhm. Hm. >> No niekedy tá presne tá najjednoduchšia otázka, keď príde nejaký takto takýto klient a ja musím robiť toto a ráno mám takéto suplementy, potom idem dýchať,

1:33:04potom cold plšch, potom toto, toto, toto, toto a vidíš, že je celý stuhnutý. A ja poviem a že a to znie ako dosť veľa roboty, vás to baví? A povie, že vôbec a čo z toho robíte rád? No nič, ja tam trpím v tom. Hovorím, tak potom to nemá efekt. >> No tak to nerob. >> Tak to potom nemá zmysel. No >> musíme nájsť niečo iné. No >> a aj eh u dieťaťa ono ešte rýchlejšie ti dá znať, lebo my už máme veľa obrán, veľa eh rôznych predstáv o tom, ako by život mal byť a dieťa instantne ucíti, že ty tam nie si rád a sa zavrie a potom„ Ty sa so mnou nechceš hrať, ukáž mi, čo tam máš. Nechaj ho. >> A tá a tá práca so zdrojmi je veľmi dôležitá, takže to nemusí byť len osoba.

1:33:48Môže to byť môže to byť >> spomienkam, >> môže to byť vôňa. >> Uhm. Môže to byť vnútorné, môže to byť vonkajšie, môže to byť pohyb. >> Uhm. >> Ale je dôležité sa zazdrojovať. >> Uhm. >> Že vedieť, že čo je ten zdroj. A tam presne, keď človek bude rozprávať o svojom zdroji a vie, že je v tom zdroji, vidíš úplne niečo iné v jeho tvári. Úplne inak začne dýchať. >> Ale toto je dôležité, aby sme my každý jeden začali v sebe objavovať, že aký je môj zdroj. >> Uhm. Ja to môže byť kľudne to, že hráš sa so psom, hej, alebo proste, že presne príde dieťa zo škôlky alebo už len to. >> Hej, ale vedieť si nájsť ten vlastný zdrojm >> a že potom si ho dopriať a a dávať si ho. >> To je tá ten pojem, že autotelická

1:34:32činnosť. Činnosť vlastne ktorej eh ktorej cieľ je v činnosti samotnej, že vlastne nerobíš to, aby si získal to a tamto. Nerobíš to, aby si pre čokoľvek budúce. Robíš to proste, lebo lebo >> ako my v rámci toho prístupu som experiment práci s trumou tam je základné zdroj, >> lebo akonáhle sa mi ten človek pustí znova do toho traumatického víru, >> a už vidím, že už začne mi disociová, zatvára oči, uniká mi preč a vrátim ho do zdrojam, >> aby on vedel tá t >> sa volá poviem, že pendulácia, že ok, ja ho dostanem do toho bezpečia. >> Uhm. >> A spomeň si, aké to je dneska, keď si bol v tom objatí s tou svojou manželkou. Hej. Aha. Áno, to je príjemné. Cítim toto, toto, toto. Hej. A on vlastne ide

1:35:16do toho uvedomovania si o svojom tele. >> Uhm. >> Pretože jeden jeden z prejavov vlastne traumy je disociácia, že my prestávame vnímať naše vlastné telo, nielen emócie, ale aj vlastné telo, hej, že ok, čo robí tá lopatka, čo robí, čo robí ten hrudník, aká mám vôbec palec na tej zemi. >> Uhm. A keď budem postupne zvyšovať to kvalitu uvedomovania si vlastného tela, tak budem sa vlastne stavať navzme to zdravším. >> Áno. >> Pohyb je extrémne nedoceno nedocenený aj proste od od ranného vývinu, hej? Keď keď sa vrátime kočík, eh vajíčka >> eh my od narodenia obmedzujeme pohyb deťom.

1:36:00>> Šatka super na bonding, ale nie 9 hodín denne. >> Uhm. Nie 9 hodín denne. Dieťa potrebuje ležať na >> obyčajnej podložke, ideálne na zemi, na tvrdej, >> kde eh to jeho telíčko má kontakt s niečím stabilným, aby ten vestibulárny, čiže rovnovážny aj proprioceptívny systém dostával proste odozvu, že že si safe, že všetko je v poriadku a že sa môže džapkať na chrbátiku eh pravá, ľavá, pravá, ľavá, pravá, ľavá. Hej? No pretože my sme vlastne boli deväť mesiacov úplne inj nastavení gravitačnom, lebo my sme boli obklopení tekutinou. >> Uhm. >> A zrazu to dieťa príde do tejto >> reality,

1:36:44>> reality, kde gravitácia funguje. A my, čo sa učíme celý život, my sa učíme interagovať s gravitáciou. A preto dieťa, nervový systém, mozog, >> to úplne niečo nové. >> Uhm. >> Hej. A ono, čo sa učí, prvá opora dieťaťa, je opora o lopatky. >> Uhm. >> Hej. To je prvé bezpečie. >> Uhm. >> Uhm. Čiže dieťa leží na chrbte. Aha. OK. Hm. Ja tam mám tú zem. Cítim lopatku. Už môžem začať preskúmovať nejako ten pohyb, ale akonáhle ja budem to dieťa mať stále na sebe, >> uhm >> ako môže sa ono naučiť, ako pôsobí zem naňho? To je prvý partner. >> Uhm. >> A najdôležitejší vlastne tá zem toho človeka, toho malého dieťatka. >> Hej. >> Ja si myslím, ja si myslím, že že aj od

1:37:29dospelého človeka. Ja čím ja čím ďalej teraz ja do gravitácie sa zamilovávam. Či >> čo čo čo je najťažšie v našom dospelnom živote je samostatný stoj. >> Uhm. >> Kráčanie, behanie je ľahké, lebo už to je vlastne padá padáš, hej, z gravitácie, >> ale len stáť na mieste, že to je tak náročná vec. >> Uhm. [odkašľanie] A my toto potrebujem ten tá motorika boli robené štúdie, že mi akurát Jakub Chudy hovoril tento týždeň, že boli robené štúdie na deťoch a jedny boli vlastne deprivované pohybom, že fakt boli zamedzené a druhé, druhá skupina tých istých detí mali pohyb hej? >> A že >> psychicky tie deti boli úplne inde vyvinutejšie tie, ktoré ten pohyb mali.

1:38:11>> Uhm. A a preto ja prikladám taký veľký zreteľ práve na ten pohyb. A >> ono to je psychomotorická. Ak by som ja povedal za seba, možno kvôli mojej profesii, čo je dôležitejšie, tak 51% by som dal tomu pohybu. >> Uhm. >> A nie tej psychike. >> Uhm. >> Ja by som možno dala aj 70. >> Ďakujem. Ja som chcel byť taký ako pohybu, lebo je to dôležité naspäť. 75. Chcel som byť za dobré, ty >> si to že naozaj v rámci v rámci toho najranejšieho vývinu do do prvého roka to dieťa potrebuje naozaj zažiť presne zem, plochú podložku a a vyrovnaný kór. Eh potrebuje posilniť všetko okolo chrbtice nožkami hore a č

1:38:54>> eh keď mu zamedzujeme ten pohyb jednak eh príliš dlho dlhým eh dlhým časom v šatke alebo v tých vajíčkach. Ja toto, keď vidím tie vajíčka, tak to ja eh mám čo robiť, aby som nič nepovedala. >> No a ja často hovorím niečo. >> Je to katastrofa. tie moderné kočíky, hej, eh, ktoré sú extrémne drahé a je to katastrofa pre to detské telíčko. Alebo len nonstop byť v tom vajíčku alebo potom už ak vidíš proste tie chodáky alebo hocijaká proste bouncy, >> príliš, príliš skoré vertikalizovanie iné nežé pre ten vývin. Ono potrebuje byť na zemi a potrebuje tam prebehnúť set niekoľkých reflexov, aby tie svaly

1:39:38okolo, povedz keď hovorím bludy, aby sa posilnil dobrý tónus a to dieťa sa, keď ten reflex proste naberie alebo teda urobí svoju funkciu, vyhasne, dieťa zmení polohu, dostane sa do ďalšej pozície, začne dvíhať hlavičku >> a to je podstatné on, aby mal sen akože ten pocit kontroly, aj ten pocit kontroly, že vlastne, lebo to to je to, čo že vlastne ty sa ty si dobre povedal, že si v brušku, tam nejak nejaká nejaká fyzika funguje, ty zrazu ideš vonku, si vlastne v svete, ktorý je cudzí, >> iné svetlo, iný svet, >> všetko, všetko. A vlastne to, čo dokáže eh zmierniť eh to množstvo možnože frustrácie alebo strachu, úzkosti z toho vonkajšieho sveta okrem vône mamky a tak

1:40:21ďalej, je, že začínaš rozumieť, ako to tu funguje, že ako vlastne sa premiestnim odtiaľto sem, keď tu je zlé. Ak to dieťa dokáže vlastne oprieť tú lopatku, zdvihnutie ruky, začať, to je pre jeho bezpečie, hej? Čiže ono ako keby si povedal, vau, toto som sa nové naučil. >> Uhm. >> A a si zober, že a ja ho dám do toho nosiča do tej šatky, hej? Pre mňa pojem ergonomický nosí sú dve slová, ktoré sa nedajú spájať. >> Uhm. >> Hej, že proste to je blud a za to ja mám veľké fajty, hej, na sociálnych sieťach, ale že proste to s pohybom to nemá nič spoločné. Gravitácia nejako pôsobí na nás. >> Akonáhle >> zober, my keď vychádzame z toho brucha

1:41:02mamy, tak to najťažšie, čo je, je hlava. >> Uhm. >> A tá hlava ešte nie je prispôsobená na to, aby bola vo vertikálnej polohe. A my tie decká tlačíme do vertikálnej polohy, do tých nosičov, do tých šatiek a tá hlava potom tlačí na zvyšok tela. Hej? osteopaticky vlastne my fungujeme nejakých trubiciach a my vlastne tam robíme kompresiu. >> Hm. >> Hej. Namiesto toho, že by som mal ležať a tlak bude úplne v inom smere, inom vektore. >> Hm. >> A toto je potom problém. >> A tam môže to telo zosilne natoľko, že môže postaviť potom sa oveľa keď mám kamošku, mám pediatričku, ona povedal„Martin, my máme teraz oveľa viac hypotonických detí.

1:41:46>> Hej? Zrazu decká majú oveľa viac ploché nohy. >> Uhm. >> Hej. A ešte som počul taký blud od jedného ortopéda, čo tam bola moja bývalá priateľka, že že to je kvôli kvôli tomu, že on neodporúča nosiť berfuty, lebo že z toho majú deti ploché nohy. A ja, že v že ako aj takýto blud povedať. >> Uhm. >> Hej. Ale si zober, že my máme v našom tele máme tri dná. Jedno je panvové dno, ústné dno a kleba na chodidle. >> Uhm. Akonáhle ja mám zdravý ten motorický hyvin, tak toto všetko sa vyvíja tak, ako má. >> Uhm. >> Ale ak ja tam nemám tú oporu od tej lopatky, ak ja príliš skoro vertikalizujem to dieťa, ak ho mám stále

1:42:29na sebe nalepené, ak ono nepozná tú gravitáciu, tak ako tam môže sa vytvárať to ústne dno, panvové dno a tá klemba náchodila? Nemá ako. >> Uhm. >> Hej. A potom je tam už spojitosť znova to, čo mňa najviac fascinuje. Zrazu inak rastú tie zuby. >> Uhm. >> Hej. Zrazu tá ten setting tých zubov je také, že idú krížom, krážom, ale sú veľmi natlačané. >> Zrazu to dieťa začne prirodzene oveľa viac dýchať ústami. >> Uhm. >> Hej. Ale stále budeš vidieť reklamy. Nosiť je skvelý. Hej. Čiže ja sa na to pozerám takto. Ja rozumiem, že niekedy >> pre tie mamy je to náročné, ak je ona sama doma a to dieťa inak nezaspie. Heď keď aj za týmto ja si myslím, že my naučíme, hej, že my sa my učíme tie deti, že v čom zaspia, hej, že to máme

1:43:13tiež vo svojich rukách, >> tak ako učil Pavlov proste tých psov, aby >> a že v minulosti proste prečo tie deti v tom kočiari zaspali, ale ak ja ho budem učiť, že kočar ani neexistuje a dám ho tam raz a ono však neprejde si do frustrácie, ono nespí v kočiari, hej, alebo niečom. >> A ale ja sa vždy na to pozerám proste, ok, ako to dieťa potom pohybovo vyzerá. A ja presne vidím tie deti pri tom pohybe. Fakt, že to vidíš, proste to dieťa má rok a pol, dva, tri a to vidíš, že ako funguje, >> že či to dieťa bolo nosičové alebo nebolo nosičové, >> či s ním pracovali, či chodili na detskú fyzioterapiu, ost alebo nie, hej, že >> a tak ďalej. A to nie je cieľom, že aby všetci chodili na fyzioterapiu, ale že

1:43:56ak tam je nejaká indikácia, >> tak to pomôže, pretože v dospelosti to trvá oveľa viac času >> a stojí to oveľa viac peňazí. Ak môžem niečo podchytiť, tak to podchytím. Áno. A v škôlke sa to dá ešte veľmi ľahko cvičením, ktoré môže byť zábavné. Hej. Ale vieš, čo je najvyšším eh prediktorom eh školských porúch učenia? Uhm. [odkašľanie] >> Nesprávny psychomotorický vývin. >> Ale to nechceme ešte počuť na Slovensku. >> OK. >> Že nejaká disgrafia, diskalkulia a a takto môže mať súvis. >> Ja som rade, že to hovoríš >> s s nejakými pretrvávajúcimi primitívnymi reflexami alebo eh presne hej. Ako ako Martin hovorí, eh ja mám veľa z týchto psychomotorických

1:44:39eh a neurovinových stimulácií a techník tiež akože za sebou. Robíme to a eh v týchto em prístupoch [odkašľanie] sa hovorí, ukáž mi, ako chodíš, ja ti poviem, ako sa učíš. >> No. >> Hm. >> Hej. Ale áno, eh pokiaľ to neprebehne správne, preto som pridala percentá na 70 eh pohyb motorika verzus eh psychika. Pretože tá psychika bez toho pohybu sa nevyvinie, hej? Keď si zoberieš, že čo sa deje. >> Ja ja ja ináč tu len vložím tie percentá, že za mňa je to úplne to isté. Za mňa, že telo a myseľ je to isté. Exactly the same thing. >> Určite. Hej. Keď si zoberieš, že keď ležíš na chrbáte, keď to dieťa leží na

1:45:21chrbátiku a má presne ten priestor na pohyb, ono si vytvára takzvanú mapu tela, hej? Vivin [odkašľanie] ide od odspodu. To >> homonulus vlastne >> eh neexistuje, že eh zrazu bude eh dvojmesačné dieťa rozprávať a a písať, že tam má nejakú postupnosť a tú postupnosť je tu, keď sa pozrieš na ten chrbátik, no teda na na to dieťa na chrbátiku, ono si to takto džapka, pravá strana sa natiahne, ľavá je skrčená, hej, homolaterálne. A čo? Začneš si sledovať ruku, >> už sa koordinuje pravo, ľavá strana. Hej. Tak ak máš tri dná, máš aj tri stredové čiary, že >> áno? >> Pravo, ľavá, horno, dolná, predno, zadná. A toto robí, vytvára si takzvanú

1:46:06mapu tela, kde ja začínam, kde ja končím. Eh, vôľový pohyb. Keď naberiem dobrý tónus, otočím sa na bruško. Aha. Ďalší challenge. Frustrácia. Musím dvíhať hlavu. Dvihnem hlavu do tej sfingy. Začnem sa otáčať. už chrbátik začína takto pracovať a potom príde ten moment, kedy kontralaterálny pohyb, hej, pekné plazenie, >> zaperujem dopredu, dozadu a už sa začnem štvornožkovať a tak ďalej. A to všetko má svoju postupnosť a takto by to malo prebehnúť. Preto eh tiež nerozumiem. Niektorí ortopédi povedia on to alebo fyzioterapeuti, to nie je také dôležité, aby dieťa štvornožkovalo. Je to veľmi dôležité, aby štvornožkovalo. Uhm.

1:46:51>> Uhm. A a zober si, že keď sa ty keď sa to dieťa postaví, tak v podstate tie základné neuromotorické vyvinové oblasti by mali byť zrelé a vtedy sa aktivujú posturálne reflexy a už presne si vytváraš, hej, tú takú orientáciu 3D seba v priestore. Už je to vyššie a už si začínaš uvedomovať vzdialenosť, hĺbka, hej, výška. Preto je dôležité, áno, neťahať to dieťa takto, keď ide, hej [smiech] alebo ho držať za tie ručičky, lebo mu vyosíš mu panvu, jemu sa natiahne ten trúb a eh stratí stratí stred tela, [odkašľanie] čo je v panve. Tam sa

1:47:33stretávajú všetky tie tri osy, hej? Čiže ideálne, neviem ako by si to povedal ty, ale ja by som podchytila za panvu, hej? Chce to viacej roboty, ale ja by som ho tlačila za panvu >> viacej, hej? Nech >> vi čo panva panva je pre mňa základ, hej, že ak by som mal pracovať na jednej časti tela aj pri dospelom dokonca život, tak by to bola práve panva. >> Uhm. [odkašľanie] >> A prečo? Pretože biomechanicky to je najefektívnejšie. Si zoberte, že ako sú stavce, že čím je bližšie ku panve, tým je hrubší stavec. Hej? Zároveň okolí panvy máme najmohutnejšie svaly, >> hej? brušné svalstvo, quadriceps, eh gluteálne svalstvo, čiže sedacie svalstvo a tak ďalej. Čiže odtiaľ to

1:48:17Šéfelkrát tvrdil, že každý ten pohyb by mal vychádzať vlastne z panvy. >> Uhm. [odkašľanie] >> Však aj veľa >> Áno. >> učení to učí, hej, veľa bojových štýlov a tak ďalej. >> A ja mám veľmi rád taký ten príklad, že to ako sa my motoricky učíme, že to je ako keby taká omaľovanka a že to, čo zvládnem, tak to vymaľujem, hej? A že my chceme, aby tá omaľovanka bola celá vymaľovaná. Uhm. >> Ja nechcem mať tú omaľovanku a že ona z polovice nebude vymaľovaná. >> Áno. >> A že najprv potrebujem ten level 2, level tri poriadne vymaľovať a potom to dieťa môže začať chodiť. Ale ja keď ho fuknem od toho chodítka, však to robím to najhoršie, čo môžem tomu dieťaťu. Proste preskočím,

1:48:59dám mu niečo, na čo nie je pripravené. >> Od tej panvy sa vyvíja naozaj všetko. >> Má tam dôjsť samé a dosť máť samé >> alebo mu môžeš pomôcť. Áno, je je kopec akoby veľmi jemných eh eh prístupov, či už nejakých masážnych, stimulačných alebo jemných cvičení, ktoré ty už môžeš robiť s bábätkom, keď vidíš, že niečo nejde, že je tam nejaká asymmetria, hej? Alebo daj >> máš nejaké vývojové fázy, máš tam, že odkedy, dokedy a plus mínus ešte tam je okno plus mínus šesť týždňov, hej? >> A ešte zároveň záleží, že dieťa, ak sa narodí napríklad skôr o mesiac, tak to proste ten mozog najprv to je mínus mesiac reálne, lebo ten mozog sa potrebuje dovyvíjať. >> Hm. Vieš mu k tomu dopomôcť nejakými fakt nenásilnými, jednoduchými

1:49:42technikami, aby si aktivoval tú oblasť, ktorá sa potrebuje zaktivovať. A e ty si veľmi super vec povedal, ktorú my na Slovensku nemáme. Nikto sa nepozerá na deti, ktoré už prídu. Porucha pozornosti, porucha toho, porucha rečového vývinu, ako majú posadený jazyk v puse. >> Uhm. >> Hej. A >> ako majú zuby, >> ako majú zuby a veľmi podobne budú mať postavené nohy, hej, že to je všetko jedno. A čo sa stane je častokrát majú hypotonický stred, hej, a kompenzujú to hypertenznými končatinami. >> Čiže opora, lopatka žiadna. >> Uhm. >> Áno. >> Uhm. >> No a teraz ty posadíš to dieťa do lavice

1:50:24a chceš, aby malo nejakú školskú prípravu a ideš ho testovať na školskú zrelosť. Hej? Eh, aj to napríklad pre mňa v škôlke frontálne vyučovanie nemá čo robiť. To znamená, deti sedia a pani učiteľka im diktuje, čo majú robiť. Eh, načo na čo tam má sedieť. Ono sa potrebuje ešte hýbať. Hm. A keď toto akoby nie je ešte dostatočne zrelé a vybalansované, tak keď si on sadne do na ten eh za ten stolík, garantujem ti, že že tento pohyb zvládať nebude, lebo eh zrelosť úchopu, zrelosť tohto pohybu závisí odtiaľ. Ty ma opravuj.

1:51:07>> Keď to nejde odtiaľ, tak bude robiť toto. A keď už bude robiť toto, tak už si hlavu podoprie alebo sa skĺzne niekde, hej? Abo si bude podkladať nohu. No a to už potom čo bude? Zošit pôjde tak, zošit pôjde tak, sklon bude dokel opačný. Eh, písmo sa bude zhoršovať v riadku, bude preskakovať riadky, prepis z tabule z eh z čítanky do svojej písánky nebude dávať. A dajme tomu, že ešte je to senzoricky dráždivejšie dieťa. Štyrikrát niekto zakričí, on kým sa skoncentruje, toto sa mu všetko poprepája. Panička

1:51:50povie, že nedával si pozor. >> Ty nevieš >> a keď sa hrabeme, eh, odkiaľ to všetko vychádza. Častokrát je to nezrelá neuromotorika. >> Hm. >> Hej. Lebo naozaj je to grafomotorika, jazyk, eh sebaregulácia a všetky vlastne školské zručnosti sú absolútnym vrcholom pyramídy vývinu. >> A najčastejšie máme problémy v prvých spodných troch štyroch oblastiach u detí. >> Hej. Čiže preto >> nevyhraté nevyhraté dieťa vlastne >> nevyhraté a a dieťa, ktoré nemalo dostatok priestoru na zemi. >> Uhm. >> Hej. Ktoré nemalo dostatok priestoru na sebaobjavovanie, by som to povedal.

1:52:32>> Tu predpokladám ináč, že eh lebo u mňa u mňa to tak platí, ale však ty sa venuješ trošku viac aj s klientami tej tej praxi, ale že predkladám, že je dospelý človek, ktorý možno nemal tohto vývoja dostatok. vlastne stále tá zem preňho je tu k dispozícii, stále to pre neho platí, >> stále sa dá s tým pracovať. O tom je vlastne vôbec dospelá fyzioterapia, hej, >> vieš. A že aj keď prídu na ten somatik experú s trámou, tak aj tam vlastne pracuje stále s tým pohybom. >> Uhm. >> Vieš, stále proste ty chceš mojím cieľom v rámci fcnej metódy je, že aby pohyb bol čo najefektnejší, čo najľahší a čo najladnejší. >> Uhm. Čiže ak môžem ja pohyb urobiť ekonomicky a ľahko, tak ho chcem urobiť

1:53:17ekonomicky a ľahko. >> Uhm. >> Lenže ak chcem, aby mozog si vyberal tú najľahšiu variantu, tak ja mu potrebujem dať možnosť z viacerých variánt. >> Hm. >> Pretože mozog si vždy vyberie to, čo je najpr najefektívnejšie. Ale ak my máme iba jedno jediné riešenie, iba jednu jedinú možnosť, tak vlastne nemá možnosť voľby. >> Hm. >> Hej. A to je o tom, že ja musím to ja vtedy je to problém. Ale ja ak preskúmam, že ok, ja môžem urobiť aj takýto pohyb, aj takýto pohyb, aj takýto pohyb, aj takýto pohyb a zrazu už to moje uvedomenie a vnímanie tela je, že hm toto je takéto pre mňa, toto je takéto pre toto sa mi páči najviac, tak ja budem robiť to, čo sa mi páči najviac, to, čo mi dáva najväčší zmysel,

1:54:01to, čo je pre mňa najľahšie. >> Hm. >> Hej. O tomto je vlastne ten faen crise, že Mojši bol geniálny, že on jedno pracoval skupinovo, alebo pracoval individuálne a on vlastne individuálne s tými klientami až tak veľa nerozprával. Oni prišli s nejakým problémom, hej, alebo prišiel operný spevák, ktorý povedal, že stratil hlas. A to nebolo o strate hlasu. To bolo jeho postavenie, ako stojí, ako využíva hrudník, ako využíva dýchanie. Hm. >> Hej. Čiže poďme hľadať, ako ty môžeš efektívnejšie fungovať a žiť. >> Uhm. A akonáhle ja zlepším tvoj pohyb, tak ja ti zlepším život. Ja zlepším tvoje pozerenie sa na život. Ja zlepším tvoju psychickú, >> tvoju emoč emočnú zrelosť a tak ďalej, lebo lebo vlastne tá tá emočná zrelosť

1:54:45dobehne potom tú motorickú zrelosť a aj exekutívne funkcie, hej, pozornosť, >> eh reakčný čas. Ja keď sa neviem dobre orientovať na vlastnom tele, ja sa nebudem vedieť orientovať ani v priestore a už vôbec nie na 2D priestore. Hej. A orientácia je vlastne spojená s bezpečím. >> Uhm. >> Ak sa orientujem v priestore, to znamená pre mňa bezpečie. Ak sa ja neviem orientovaťm, >> tak nemám zase vnímam, že som v nebezpečnom priestore. >> No a tu je taký taká taká taký detail, že však človek si povie, však viem, kde je doľava, doprava, hore, dole. Čo čo tým chápeš, čo sa pýtam? Čo to znamená orientácia v priestore? >> Orientácia v priestore napríklad keby že my máme teraz terapiu a skončíme, tak ja ti len poviem, že OK.

1:55:30Pozri sa, že čo je vlastne okolo teba. Tam sú nejaké kvety, tam sú nejaké knihy, tam je gitara, tam sú ďalšie knihy. Čiže začneš čítať aj ten priestor, začneš interagovať s tým priestorom. Je dosť možné, že začneš vidieť inak tie farby, inú hĺbku farieb. >> Uhm. >> A akonáhle ja ti zmením napríklad len to, že z tých ramien z tohoto pôjdeš do tohto, ty budeš vidieť väčší priestor. >> Uhm. >> Hej. Tvoje periférne videnie bude väčšie. Ty aj ľudia okolie bude teba inak vnímať, ale aj ty budeš vnímať inak okolie. Čiže budeš lepšie načítavať priestor. Ak lepšie načítavaš priestor, tak sa cítiš bezpečnejší, pretože vieš, kde si. [odkašľanie] >> Ale ak som pod tlakom, ak som v sympatickej nervovej sústave, často, že

1:56:14proste je toho veľa na mňa, ja sa schovávam, hej, ja sa spôlim. >> Uhm. >> A ťažko ja budem takto čítať. Aj ty ako ma vnímaš, keď sa keď ja takto tu budem sedieť? Ako ma vnímaš, keď takto sedím? Uhm. >> To sú dve odlišné veci, hej? Čiže orientácia je veľmi spojená s bezpečím a a zároveň aj ako taký to je možno súvka, keď vy uvidíte niekoho, že úzko sa mu spúšťa alebo niečo, tak často tí ľudia zatvárajú oči a ujdu seba. Hej? Uhm. A vtedy, ok, otvor oči, otvor oči, pozri sa po okolí, čo tu je, čo sa tu deje. A akonáhle sa ten človek zorientuje v priestore, ja ho vrátim do toho tu a teraz,

1:56:58tak on sa cíti oveľa bezpečnejšie zrazu, hej, že vlastne niekto niekto mu len povie, že nejaké slovo a hneď mi naskočil do toho traumatického víru a už tam ide. A vtedy nie, nie, vrať sa. OK, čo je tu? Otvor očí. Hej, lebo preto ja mnohým ľuďom neodporúčam napríklad meditáciu, lebo to je forma meditácie, tá forma disociácieem >> jeden z najrýchlejších únikov, hej, že tí ľudia si ujdu do svojho >> vzdialeného sveta, astrálneho sveta, >> ale ok, čo je tu? >> Uhm, >> vráť sa tu. >> Uhm. Mm. >> To je veľmi eh veľmi dôležité, že mám mám kamoša, ktorá ktorý si teraz prechádza veľkým verejným

1:57:40verejnou diskreditáciou a tak ďalej a ja ja som pre neho taká, že bezpečná bezpečná osoba. voláme si proste, lebo je pod obrovským tlakom a eh a vlastne tá diskreditácia prebieha prebieha na sociálnych sieťach a je to niečo, čo že on že absolútne paralyzovaný, ale vlastne ja som si aj v tom, ako s ním komunikujem, uvedomil, že nemusíš si prechádzať takýmto niečím, ale že vlastne či už mobil, sociálne siete alebo nejaké predstavy alebo nejaké scenáre, čo sa mohlo stať, čo sa môže stať a tak ďalej, je všetko vlastne taká taký nejak nejaký mrak, nejaká abstraktná ilúzia, taká jedna planina eh prežívania, ktorú vlastne vieš, že my

1:58:22nejak eh sociálne sme sa na tom dohodli, že máme teraz sociálne siete a tam teraz teraz momentálne niekto mi lajkuje, pozerá mi nejaké príspevky a tak ďalej, >> ale to nie je tu teraz tu si ty, ty ty debatka bezpečie a že my ako keby eh máme dnes veľký problém si všimnúť to tu >> a teraz >> si si to všimnúť, že hej, >> lebo, že koľkokrát aj ja sa ja sa trápim počas dňa >> s rôznymi vecami, že teraz ako firma ide, nejde, to tu potrebujem nejakým ľuďom nejaké veci vysvetliť a ani nerozumejú a a viem, že ježiš, no teraz to ešte dva mesiace roboty ma bude stáť a tak ďalej a vlastne častokrát viem ako keby pod tým celým ako upadnúť. >> Uhm. >> Ale že vlastne vyjdeš vyjdeš len vonku a

1:59:07všimneš si, že ale to strom to netrápi. Ani tú travičku to netrápi. Oni to tu v kuse sú tu pre teba. A v kuse ťa v tejto v tejto eh základnej realite tuná ťa čakajú a sú tu pre teba vytvárajú ti tiež pre teba neviem, že bezpečie alebo čosi také, ale že veľké množstvo ľudí vlastne do tohto do tej do tej virtuálnej planiny a to nemusí byť len že mobil. Tá virtualita je vlastne aj v tvojej mysli aj v predstavách a tak ďalej a že vlastne tam my tam vieme ísť nejaké veci tvoriť, ale častokrát sa tam úplne v tom polapíme a že vlastne z toho sa, že to, že sa zrazu zdá, že to je vlastne celá naša existencia. Lenže pod tou existenciou máš to, čo je to, kde sú tvoje nohy. >> To, kde kde je tvoje telo prostý návrat

1:59:50do toho tu a teraz do do toho tela? A to vlastne vždy nájdeš priestor na reguláciu. V tomto to nenájdeš. >> Mozog je prediktívna mašina. Hm. Musíme ho eh strašne dôraz na to kladieme, že akí sme strašne inteligentní a tak, ale mozog eh ti bude poskytovať obsahy, ktoré ty mu dávaš. A >> keď je to pravidelne niečo negatívne, katastrofálne, stresujúce, on to bude aj vyhľadávať, lebo je to preňho familiárne a toto pozná, tak si to bude viacej všímať. že niekedy naozaj buď treba otočiť hlavu alebo sa rozhýbať a a ísť niekam inam. Ja si to niekedy predstavujem ako takú proste lúku. >> Uhm,

2:00:34>> kde ktorá je ešte nepokostená, sú tam vysoké steblá, hej? Že keď eh jeden človek prejde a vyšľape nejakú cestu, koľko eh iných si povie, nie, ja idem tadeto. Nie, každý začne chodiť po tej vyšľapanej ceste, lebo to je komfortnejšie. To vyzerá, že už to je je to safe, ale ty sa tam zacyklíš a tá cesta ti začne byť v určitom momente všelijaká, hej? [odkašľanie] Nudná, >> áno. >> Známa. Hm. A už ani nebudeš vnímať tú cestu. >> Uhm. >> A môžeš v tom trošku tak, hej, eh, zadubnúť. A pritom je tam ďalších 1000 ciest, ktoré môžu byť prešľapané a môžu

2:01:16ponúkať množstvo ďalších eh signálov. Hej. Default mold network. >> Uhm. Uhm. To ináč zaujímavé. Ja som nedávno tiež to trošku lustroval to prediktívnem, >> že vlastne my, že že my vnímame cez zmysly a možno aj nejakými ďalšími zmyslami, o ktorých nevieme, ale že vním vnímame svet, chodia k nám vlastne dáta a že to na základe čoho my vnímame tú realitu, to nie je na základe tých zmyslov, to je na základe eh predikcie, že to, čo reálne teraz vidím, vlastne Je je možné mi vidieť len to, čo ja predikujem a to, čo že ja tú realitu vidím skôr, než dôjde zmyslová informácia ku mne. Len potom je tam

2:02:01nejaká časť vlastne, ktorá robí ten prediction error, že že dobre, toto som očakával, toto vidím, to som očakával, ale prišli mi senzorické vnemy, ktoré trošku mi ukazujú, že že ináč to vyzerá, že vlastne my častokrát to, čo vlastne fakt, že že je tam časť pravdy na tom, že ty vidíš ty, že ty si tvoríš realitu a že to, čo ty vidíš, je do veľkej miery odrazom tvojho vnútra, že nie je to, že úplne turbo doslovne, ale že je tam na tom veľký kus pravdy, lebo ty to, čo vidí Vidíš, je vlastne len hm to, čo si očakával, ale len to, čo vlastne v nás potom vzbudzuje istú dávku frustrácie, je to, že keď ten tá naša to naše očakávanie sa nestretne s tým, čo cez tie zmysly k nám príde.

2:02:45>> A ja ešte tam rád hovorím, že mozog nás vie oklamať. >> Uhm. >> Uhm. >> Ale telo nie. >> To je pravda. To je brut. Amen. >> Hej. A ty si veľmi dobrú vec povedala, že to, čo nám je familiárne, hej, čiže to, čo nám je známe, ale tak to aj často v tých vzťahoch, že my si nevyberáme to, čo nám je, čo je bezpečné, hej? Že známe, nerovná sa bezpečné. >> Áno. >> Že vyberiem si to, čo poznám, že tie prvé vzťahy, >> potom si vyberiem to, čo som nemal, to, čo mi chýbalo a potom postupne sa učím, že ok, však si môžem aj celý package vyberať. >> Uhm. Ale ale hej, že často volíme radšej známe než bezpečném >> v živote. No to je brutál, že že to

2:03:28brutál dôležitá nuansa, že to to nie je to isté, ale haluz je, že vlastne že to známe si častokrát nevedome alebo polovedome vyberáme preto, lebo veríme tomu, že je toto bezpečné a že nič bezpečnejšie vlastne ako keby neexistuje, že prečo prečo si stále nachádzaš toho frajera, čo ťa bije. >> No hej. No reagujeme z predošlej skúsenosti a v podstate nevedome agujeme, respektíve projekujeme tú dynamiku, ktorá nám bola známa, hej, takými nejakými mikro nano prejavmi a čakáme tú reakciu, ktorú už sme dostali. Hej? A keď keď

2:04:13>> a robíme to, robíme to, čo si myslíte, že robíme to, robíme to, že čo, čo v nás, >> že či je to vedomé alebo nevedomé, >> že je to vedomé alebo nevedomeé, že si to isté stvoríme a že či že či je tam skutočne, lebo ja zatiaľ som nenarazil na iný prípad než takýto, že že vo finále ty si len tvoríš znova tú okolnosť, aby si ju mohol zvládnuť jedného dňa. >> Ja si myslím, že vždy robíme Ja si myslím, že vždy robíme veci >> vedomé, ale nie je zvedomené, že z akého >> dôvodu, >> akého dôvodu si to robím. A až keď si to zvedomím, že ty vole, ale ja som si vybral do partnerku, aká má podobné vlastnosti ako moja matka. >> Uhm. >> A vtedy, keď to budem opakovať, vtedy už je dobré sa nad seba zamyslieť. Hej.

2:04:55Vlastne hľadáš eh takou tou detskou čistotou hľadáš, že ten príbeh skončí ináč. >> Mem naivitov, [smiech] >> že to môže dopadnúť inak. >> Hej. tento >> ignoráciou, možno takou nevedomou ignoráciou, >> nie? Akože vždy tam ideš tým, že veríš ten potenciál, veríš, vieš, ty zneieš, ty sa nezaľúbiš, nejdeš do vzťahu, že skončí zle, >> hej? Áno. >> Ty chceš proste, aby to bolo najlepšie, to bude fasa, nie? To je haluz, že do akej miery má do toho zásah niečo, čomu hovoríme duša, vieš, že že chceš tú skúsenosť ináč alebo či je to reálne nervový systém, ktorý

2:05:38proste má nejakú hlbšiu inteligenciu v zmysle, že proste potrebujem si zrekonštruovať túto udalosť. System riadí všetko. >> Uhm. >> Hm. Áno. >> A však to je vlastne taká pomedzi medzi jedným a druhým vlastne asi. >> A keď sa vrátime k tým zdrojom, ak máš tie dobré zdroje alebo máš nejaké zdroje, z ktorých vieš čerpať, tak ty si ty dôjdeš k tomu, že aha, toto nie je úplne dobré. >> Hm. A ty, že ten potrebuješ mať aj taký referenčný bod, >> že ktorý vieš, že máš, že že to toto je to, v čom mi je dobré a na základe toho poznám, že dobre, ale v tomto mi je reálne zle. Ale kým som ten zdrojový bod nemal, tak ja som ani tak >> to jediné známe, aj keď to bolo zle, bolo to jediné, čo je >> to, ale že ten zdroj, ty keď máš, >> tak použije to slovo, tá energia, hej,

2:06:22že ak chceš urobiť zmenu, potrebuješ na to viac energie, hej, pretože ty keď robíš niečo nové, >> za prvé inhibuješ ten starý vzorec, čiže tlačíš a za druhé potrebuješ energiu na to nové, >> hej? Preto vlastne množstvo ľudí nevydrží v tých fitkách od toho 1. A skončia väčšinou 141 alebo kedy, >> pretože oni nemali dostatok kapacity na to, aby cez to prešli. >> Uhm. >> To ja aj mojim klientom hovorím, keď chcú urobiť nejakú veľkú zmenu v živote, zoberte si najprv dovolenku, >> zazdrujujte sa, potom urobte tú zmenu, lebo ak proste len impulzívne idete urobiť zmenu a nemáte na to kapacitu, tak vás to dobehne. Proste nevydržíš v tom. Hej.

2:07:03A ako by sme dokázali, vieš, že že zrazu tu príde človek, ktorý chcem na sebe začať eh pracovať alebo chcem nejaké veci vo svojom živote zmeniť a bavíme sa tu o tom, že nejaký zdroj, nejaká zdrojová energia a že ale ja nič také nemám, že absolútne nič nič neviem akože každý >> hej asi akože asi by bolo pekné byť na plaži, keď sa logicky nad tým zamyslím, ale vlastne celé detstvo bolo na hovno, všetko bolo na hovno a nemám žiadnu dobrú skúsenosť a celý život Som proste bol zatvorený v detskej a teraz som kdesi vyšiel a zrazu mi nejakí ľudia povedali, že niečo môžem so sebou urobiť. Ale ja neviem ani hovno, čo som. >> To je tá to je tá krása tohoto rapovuta, tá dôležitosť, že aby bol aby tam mal tú zvedavosť, hej, aby tam >> OK. A čo ste dneska videli takého

2:07:48pekného, hej? Alebo a >> vieš, zrazu príde niekto, že a má doma psa alebo niečo, že proste tam dokážeš niečo chytiť, že budeš to trekovať, ty budeš rozprávať o svojom živote a zrazu tam uvidíš tú zmenu v tých očiach. OK. >> Hej. Ja už začnem potom, ja keď tam zachytím nejaký ten bod, tak už začnem ho rozširovať. >> Hm. >> Hej. A že ok. A čo to? Tebe to niečo pripomína? >> Hm. >> Uhm. A viaže sa ti to s nejakou spomienkou. Čo to znamená v tvojom tele, hej? Keďže vlastne už mám nejakú ten rámec a nejaké možnosti, nejaké nástroje, ako to môžem rozširovať, ale že každý máme nejaký zdroj že >> uhm >> však k eh toto koncentra v našom tábore kto povedal, že eh ten autor hovoril, že to, čo ti nikto nemôže zobrať, je

2:08:32vlastne tá chuť žiť, hej? A že ten človek už keď príde, on má chuť žiť, >> čiže už tam môžeš. >> On napísal tú knihu koncentr sa volal >> Frank. >> Frank, hej. Viktor Frankl, hej. Takže, že proste len len sa nezdať pri tom, že ja nemám žiadne zdroje. OK, dobre, ideme ďalej. No nie, ja tam ten zdroj nájdem. >> Hej, za mňa za mňa čím ďalej ja tiež idem. >> On to za tebou príde. On za tebou príde pre niečo. >> Uhm. >> Hej. To je vlastne tá vulnerabilita toho klienta, že on už vie, že tak ako funguje, tak to ďalej nejde. >> Uhm. Uhm. >> Hej. Čiže on potrebuje nejakú nejaký čas vlastne pomôcť tým kráčaním vo svojom živote. >> Uhm. Preto tie také eh na vzťah zamerané

2:09:15hm terapeutické smery sú vlastne aspoň pre mňa tak tak dôležité a tak efektívne, lebo vlastne presne pomáhajú >> eh vytvárať alebo hľadať zdroj. Možno eh vieš, my si neuvedomujeme, že koľko ľudí vlastne nezažilo to, že niekto ich 30, 45 minút počúva. >> Uhm. >> Uhm. >> Hm. Už to samo o sebe je zážitok, že vau, ja tu môžem byť takto v priestore a zapĺňať priestor a niekto tu len tak so mnou je a je to je to je to fajn a poprípade ešte si niečo všimne, hej, >> hej. Alebo ti len podá pohár, hej, že >> že tam máš vodu, >> že ok, tu máš stoličku a chceš nejakú

2:09:57inú a ako sa chceš vlastne posadiť? >> A môžeš si ju dať aj trochu nižšie, čo by si ešte potreboval. A toto niektorí ľudia reálne nezažijú 20 rokov. tá pozornosť, hej, že napríklad si všim, že a vidím, že tam pozeráte na tie fidgety, môžete môžete si to kľudne zobrať k sebe. Všetko je tu teraz pre vás. >> Hm. >> Že, že niekto si ma všíma a všíma si veci, ktoré nikto si nenavšímal a ja som sa skrze to nenaučila si to všímať na sebe. My sa naučíme eh všímať si. >> Hej. Však to asi aj ty počúvaš v terapiách s klientami, že vau, že vy ma počúvate super, hej? že vlastne vidím, že tí muži alebo ženy prídu tej terapie a oni sú toto je pre nich zdrojujúce. >> Uhm. >> Ja nesúdim ich, oni sa oni povedia, ja

2:10:41som tam s nimi, ja kráčam s nimi a som s nimi pravdivý. >> Hm. >> Hej, že vlastne to, čo sa my učíme v tých terapiách, čo t Saský hovoril, že učíme sa vlastne nejakú zdravú vzťahovú väzbu. >> Uhm. >> Že oni prvý raz tam je niečo, je tam bezpečné, hej, si to môžeš ochytať, môžeš to zažiť. To je to je vau. [odkašľanie] >> No ono eh je to strašne veľa, ale vlastne nás to vracia k tomu, že menej je viac, že niekedy toto naozaj je to najdôležitejšie, čo môže byť. >> Eh ja mám teraz eh také obdobie, kedy mi chodí množstvo dospelých ľudí na spektre, čiže je čerstvo diagnostikované spektrum skrze vlastné deti, hlavne ženy. Hej? Ženy sa k týmto

2:11:25neurodivergentným diagnózam dostávajú 35, 40 ročné. >> Uhm. Čo je veľmi náročné >> akože to je, že že zrazu si to uvedomili alebo zrazu sa na to prišlo alebo že sa to vyvinulo. To je >> zrazu sa na to prišlo. Napríklad skrze ich vlastné deti, hej, že sa bavíme na konzultácii, že napríklad mu vadí nejaký zvuk, je tam nejaké senzorické preťaženie alebo nejaký problém s s eh neuromotorikou a to mám povie, ale to mám aj ja, ale to mám aj ja, to mám aj ja a zrazu však a to nemám aj ja. No a už ideme do nejakej ako diagnostiky a tak ďalej. Ale čo som chcela povedať je, že že eh tým, že napríklad ja eh s kolegymi tak veľa pracujeme s deťmi na spektak, ktoré

2:12:08nerozprávajú, ty nemáš kanál. Ty musíš mať extrémne vyvinutý >> spider sense, [smiech] že musíš vidieť a cítiť aj to, čo eh tam nie je, lebo nie ne nie >> uhm >> musíš sa napojiť na to dieťa. Čiže presne pozrelo sa na sekundu na auto, tak poviem si sa pozrel na auto. Hm. A čakám či >> aha chce sa ti páči, podám ti ho. mikro mikroansy, mikroblesky a vieš, to máme tak eh zažraté v sebe, keď prídu tie dospelé klientky napríklad na spektre, tak naozaj som mala také krásne zážitky s nimi, že eh zase som si uvedomila, že bože menej je viac a že

2:12:52ten eh taký eh sucit láskavý a opaera základná je najviac. Napríklad, kež si všimneš, že že vidím, že vám už vadí toto svetlo, môžem ho vypnúť. Jak viete, vidím, hej? Alebo pamätám si, že ste mi hovorili, že neviem, eh eh máte rada kávu. Môžem vám pripraviť proste malinké veci a a spätná väzba potom je v živote nikto si to ešte nevšimol alebo v živote nikdy ma nikto takto nevnímal a to je vlastne strašné. >> Hej. Uhm. čo vlastne zároveň, ale aj poslucháčovi eh

2:13:35umožní si uvedomiť, že že akými obyčajnými vecami sa môžeš stať v úvodzovkách terapeutom blízkemu človeku, s ktorým si doma. Určite. A to sa vraciame ku deťom, ku všetkému. A a ďalšia línia toho je, že >> ty keď eh takto komentuješ empaticky a eh kontext, zachytávaš a vraciaš to zvaš >> len dávaš tomu človeku alebo aj dieťaťu priestor na to porozmýšľať, či to tak je alebo nie je. >> Hm. kontext a môžeš sa s tým spoznať >> a potvrdzuješ, dávaš mu eh hm dôveru, že to zvládne alebo že si nad tým popremýšľa, ale aj mu nezoberieš zodpovednosť za seba, tú silu, hej, že

2:14:19eh v rozhodovaní sa >> vyzdvihneš len nejaké možno informácie, s ktorými on zrazu môže narábať, ale neinterpretuješ mu ich tých to je to, kde kde my vlastne v rámci toho somatch experiment sa chceme dostať do toho, aby sa budem rozširovať vlastne to, že Ja môžem, ja chcem. Čižem >> ty mu dáš možnosť a on vyberie. >> Uhm. >> Hej. >> Čiže nerobí to niekto zaňho, ale ja môžem zrazu už naberá kompetencium >> a to je to krásne, ak sa to vlastne celé prepája že >> si len >> aj keď nie sme terapeuti nejak, ale že len chceme byť doma, že vedieť len vypočuť. >> Uhm. >> Nesúdiť, neradiť. >> Uhm. Uhm. >> Vypočuť. >> Uhm. >> Nič viac. A byť tam. Byť tam v >> rodičstve. Aj v rodičľstve. Samozrejme,

2:15:03že nejaké výchovné hranice, to sa nesmie opomínať. Eh, čo sa musí, tak sa musí. Eh, denný režim štruktúrujú rodičia, nie dieťa. Hej, ale presne mu dá možnosť, chceš si zobrať tričko z Frozen alebo so snehulienkou, neviem. Hej. >> Eh, a v tom je v tom je eh už aj nejaký level terapie. Ja som si, ak som hovoril približne pred pol hodinou, že pri synovi som zažil taký ten moment, že išiel hore po schodoch, keď som išiel pomôcť a mi hovoril, že ja sám a že bol taký veľmi silný moment. A mal som pri dcérke ešte jeden podobný moment, ktorý bol tiež rovnako silný, ale rovnako silný bol asi hlavne preto, lebo mne to ukázalo niečo niečo o mne. Lebo teraz aj hovoríte o tom, že príde niekto na terapiu a zrazu

2:15:48vlastne má tú vašu pozor, že vašu pozornosť. My sme tak boli doma v obývačke a máme Eddyho psíka, hej? A on je Maznak a najväčší maznak mamkin akože manželkin. A tak sedíme na gauči a eh behom pol hodiny asi tak trikrát odbehol z gauča, vrátil sa ku mamka, stiskačka veľká a tak ďalej a dcérka pozerala tak na nich celý čas, že vlastne ona je poblízku, ale že mamka proste toho psíka stále hladka, hladka hladká a ona taká bola trošku osamotená a ona vtedy povedala, povedal ja som ja sám a ona povedala, že mami a ja som >> uhm >> a kukám, že vau, normálne, že prešli zo mňa zomravky, že vlastne je to taký že z istého pohľadu to vyzerá, že že

2:16:33cítim, že ako keby, že na mne možno nezáleží alebo čosi, ale že ja som v tamto tam to bola veľká odváha v tom, že proste mami, že aj ja som >> uhm >> vieš, že že to to vypýtanie si ako ja normálne vtedy úplne >> a to je super, že tam má to zdravé proste, že si môže vypýtať, vieš, že vám dôverovala, že si to môže vypýtať tam sú >> si to dovolila aj ako zrelý zrelý level, hej, že že povie, že ja som, >> lebo v podstate toto sa stáva bežne, že tam príde taká presne taká oidipálna žiarlivosť, lebo ona by v danom momente sa kľudne mohla začať hrať na toho psíka >> a stále by to bolo v poriadku, lebo o čo by jej išlo? O taký malý návrat do toho detského raja byť tam len s [odkašľanie] mamkou a byť len môj kaná a nič nemusím a len som dobrá zlatučka a všetko je v pohode.

2:17:16>> A to je také necelé tri rôčky ešte. >> No mohla by mohla by to zimitovať, hej, že aj aj to by bolo v poriadku. A je to veľmi časté, že deti v tom škôlkárskom veku sa hrajú na domáce zvieratká. Uhm. A hovorím preto, lebo častokrát sa rodičia toho zľaknú a napíšu nám email, že on v kuse haka. Ahoj, máte psíka? Áno. No tak >> nech sa radšej vyhávka teraz než v 45. >> Hej. [smiech] Čiže ako veľmi veľmi zrelo to povedala, že super. >> Hej, brutál. Ale ja som si v tom vlastne uvedomil, že koľkokrát ja som chcel byť ten, ktorý upozorní, že ja som kokos, že že do akej do akej miery existuje tento podcast, pretože ja som chcel raz doma

2:17:58povedať, že otci mám, ja som tu, >> vieš a že tá odvaha toho proste dieťaťa. Ale zároveň presne ty si povedala, že že aj vtedy som si uvedomil, že že jak dobré prostredie, veľa nedokonalostí, ale že jak dobré prostredie, že to dieťa si to takto dokázalo bez hanby, bez vyčitiek, bez všetko. >> Pre teba, pre teba feedback, že dobre to robíš. >> Hej. Hej. To som si uvedomil vtedy. Ale tak, že kámo, že cez slzy, cez imomriavky, cez všetko, ale s tak s takou veľkou pokorou, vieš, vo väčší životu, že ale že tá čistota toho. >> No videl si, on sa dotkla aj teba, aj seba, hej? To bolo vlastne to, že tebe cez seba zahrala na to, čo si ty nenažil a ešte teraz sa ťa to dotýka. Tak >> hej. Hej. Hej. Jasné. Jasné. >> Takže >> hej, lebo ja si myslím, že to máme akože veľké množstvo z nás má

2:18:48ako by som to povedal, že ty chceš byť nezávislý, ale proste vieš aj keď si ak ty si hovoril, že v tom vzťahu chceš byť jednička >> pre toho druhého. >> Hej. každý jeden >> a že keď náhodou vidíš, že pre toho druhého nie si, tak vlastne potom ale chceš byť, ale chcem byť nezávislý vlastne. Ale chcem byť nezávislý preto, lebo nechcem sa vystaviť tomu, že chcem byť jednička, ale nechcem [smrkanie] podstupovať to riziko, že možno nie som pre teba jednička, vieš? A to taká tá >> Jasn. A zároveň prvá frustrácia, vieš, ona bude chcieť a ty budeš nie >> teraz to je mama alebo otec. >> Uhm. Uhm. A ten ten úorný boj, ktorý sa tam odohráva. >> No >> proste to je Ale stojí stojí to za to proste, že ona ak vidí aj potom vlastne však učíme potom aj tie deti, že ako je

2:19:32to super, že mama s otcom sú dôležití. >> Uhm. >> Ich vzťah. >> Uhm. >> Preto je super vlastne to komentovanie, keď sa k tomu vrátime, hej, že ja nepotrebujem všetko vyriešiť. Je veľká šanca, že veľa vecí proste nevyriešim, ani ich netreba riešiť.Áno. Áno, >> ale že dám tomu priestor a nech sa niečo udeje, lebo častokrát aj rodičia si myslia, že niečo sa udeje alebo niečo to dieťa potrebuje a pritom je to o niečom úplne inom, hej? Že napríklad, keď sa vrátim >> k tomu príkladu s tým chlapcom, čo rozhadzoval veci, mohla som mať pocit, že no tak dám mu toho panáka nafukovacieho a vybije sa. Ale reálne potreboval čajík. >> Hej? Čiže úplne niečo opačné

2:20:15>> na úrovni. A preto [smiech] preto eh je dôležité to komentovanie, lebo presne tam používame, čo ja vidím, že ja vidím, že tebe sa nepáči, že ja tu hladkám toho Edio. Ty by si chcela, aby som hladkala aj teba takto. No poď. Áno. >> A už je to vybavené. Ale keď tam pôjdem do toho, že ježišmária, a teraz ja tu hladkám psa a moje dieťa preží a už eh tak bude cirkus. Áno, >> bude cirkus. Čiže ja to vidím, ja ťa počujem, ale mať tam v tom aj zdravé hranice. Hej, to je paráda. >> Ako teraz teraz si takú jednu vec naznačila, že vlastne keď som hovoril o tých dvoch pláňach prežívania, že taká, že iluzórna, eh, virtuálna

2:20:59mysl mysľ predstavosť a tu a teraz. A na začiatku aj ty aj ty si hovoril, aj sme to tak začínali, že že aj tá aj tá práca na sebe, že ona nemusí byť ťažká a že vlastne to, čo ty si teraz povedala, že ehm ja som sa teraz stratil v tej virtualite, keď som o tom hovoril, že >> že keď toto sa stane, čo sa čo ja som teraz opísal, že ja som mamka, keď utečie do tej virtuality, že čo som čo to teraz o mne hovorí, preboha, vieš? A a tu v tej virtualite tomu dávaš obrovskú dôležitosť, ktorá ťa vnáša do, že musím musím niečo alebo čo si, ale že vlastne, ale ty keď zostaneš tu a teraz, tak ty si len všímaš, že >> ahá ty poď sem

2:21:44>> a odpojte. Presne. To sú preto sú dôležité tie aj somatické prístupy vrátiť do tu a teraz, lebo čokoľvek sa rozbehne v tvojej hlave, hej, alebo teraz v mojej, to môžu byť úplné vlastne bludy. Ale keď sa vrátime tu, počkaj, ja vidím, že už cestuješ niekam, kde sme sa dohodli, že nejdeš. Ostaňme v téme. Uhm. čo sa odohrá to komentovanie veľmi pomáha, jak ty akravíš to komentovanie, takéto nenásilné komentovanie toho, čo vlastne sa teraz deje a že aha, že ja chápem a rozumiem. >> A zober si, že čo čokoľvek sme si vlastne povedali, platí či pri dospelých, či pri deťoch. To je stále to isté. Stále to isté. >> Aj tak sme len deti. >> Hej. To presne to je tá haluz, že že my

2:22:28sa my sa tak som povedal, aj tak sme stále zvieratá. >> Aj to >> je to tak. No >> aj to len taký trošku viac nuanced. >> No trošku, ale vo finále my sme púdovi, >> hej? >> To neoklameme. >> Uhm. >> Čiže sa vraciame k tomu, že že základ dobrý spánok, dobrá strava, dobrý pohyb, veľa pohybu, dobrá hra a potom sa všetko ostatné dá. >> A vieme sa vlastne od prírody, od zvierat veľa učiť. >> Uhm. Keď to bolo rozumieme >> jednoznačne príklad a masaker. >> Síce je to niekedy, nazvime to, že kruté z nášho pohľadu z toho 2026. roku, kde žijeme, kdež každý má prežiť,

2:23:10>> ale tam vidíme veľa veľký návod, veľmi dobrý návodne, ako to funguje. >> Uhm. Uhm. >> Že aký sme, že aké to je, kde je, kde silnejší vyhráva, hej? ako ako sa vôbec tie niektoré druhy rozmnožujú, ako fungujú stadovito, ako fungujú Grupovito, kedy sa oddeľujú mlaďatá a tak ďalej, že >> je tam podľa mňa veľká múdrosť. Jednoznačne akože tak ak som kedysi bol veľmi zožratý, vieš do, že že podcasty, knihy a tak ďalej v istom bode to ak si to bola už len sprška ďalších informácií, ale vlastne keď sa na záhrade výrazne viac začalo robiť, vieš, že že dáš mobil bokom a ideš na tie tri štyri hodinky >> a niekedy zahrať karčiť, niekedy rezať,

2:23:54niekedy proste len, že si v tej prírode a ty si ona na teba pôsobí. Ona na teba pôsobí, ona ťa učí, tam je múdrosť. >> Uhm. Ty si proste len všímaš detaily. A to je ináč veľmi dôležité, že keď že to nie, že tu a tam ísť do prírody, ale že doslova, že keď máš vyššiu percentáž počas naprieč celým rokom eh v kontakte s prírodou, ty hlavne si tam uvedomíš veľa, že cyklickosti, mnohých vecí, že tu veci niektoré sú premerlivé, že vlastne to je úplne v pohode. A ty si zrazu všimneš, že že aj v mojom živote v niektorých oblastiach je občas zima a niekedy je tam leto >> a že vlastne, že a že to je v v pohode a že a že hlavne, že to je cyklé, že to, že teraz mám nejaký dlhodobý down alebo

2:24:39čosi ma má prizvať možno len k oddychu a ten oddych nemusí byť že na 15 minút, lebo teraz mám pauzu medzi šichtami. Možnože potrebujem proste mesiac teraz zvoľniť zo všetkého biohackingu a zo všetkého možného práce na sebe a tak ďalej a len hrať sa a čillovať a byť trošku viac v pohode a dôverovať tomu životu vo mne, že keď príde správny čas, znova oheň naskočí, znova príde leto, znova sa čosi vo mne revitalizuje, vyrastie >> super >> vyrastie nový zdravý lístok z toho zdrojového bodu. >> Hej. baterku v červenej zóne 10% a chcieť eh otvoriť 10 okienok. >> A to ťa príroda naučí. Tá tá a príroda ťa dá do pokory riadne hlavne, vieš, že že sú veci, vieš, že ty tu nezabrániš v

2:25:23zime, >> nezabrániš, aby spadol dažď alebo aby nespadol dažď. >> A ak si začal rozprávať o to o tej záhradke, tak to by som povedal, že pre teba zdroj. >> Jednoznačne. >> Úplne ti začali oči, žiari, úplne si išiel do seba, tvári. Hej. A takto vlastne u tých ľudí, že rozoznám, že ok, bavíme sa už o zdroj. Áno, áno, príroda ká >> a že presne to, že on potom, keď sa mi dostaneš do toho traumatického ibaok a vrať sa znova. Predstav si tú záhradku, ako tam riluješ, a ja už ho mám znova bezpečí. >> Áno. >> Čiže takto to vlastne nejako funguje. >> Hej. Ja som sa s tým aj stretol vlastne v taký jeden moment, kedy tiež sa mi ako keby veľa vecí zosypalo v jeden jediný deň a vlastne vyšiel som vonku a to bolo, že tento dvor som akurát už mal rozkopaný a sa nasihla tráva. Ja som si tam vtedy sadol a taký úplne súfalý zo všetkého, vieš, eh, že sedíš na zemi a

2:26:07tu taký ten mrak všetkých vecí, čo vlastne, že všetko sa posralo a čo ešte sa dá, sa určite vlastne poserie následkom tohto všetkého. A a zrazu som si všimol, tak len som pozrel na zem a že dva dni dozadu som tam hodil travičku a ona už bola taká a pre mňa a ó, že preč >> život >> život proste to ide ďalej. To vôbec toto nerieši. Všetko tu okolo mňa. A zrazu som si všimol, že tu na dvore kričia deti, tam kdesi sa rúbe drevo, že proste život je, existuje, ide dopredu. Len ja som sa na chvíľku zastavil v čomsi proste iluzórnom a že vlastne a v tom iluzórnom ja to nikde aj tak nevyriešim, že ja musím prísť sem naspäť tu do toho zdroja. Tuná zbieram silu, zmením, získam širšiu perspektívu, uvoľním sa a naspäť do tej virtuality môžem prísť s

2:26:51tým, že ale že tu som zakotvený v tomto skutoč tomto skutočne taký challenge dnešnej doby, >> kde máme, ako si hovoril množstvo informácií dostupných, nevieme selektovať množstvo prístupov, akými sa vieme hacknúť, akými vieme cestovať rôznymi nevedomiami, vedomiami a regresne a tak, ale my musíme eh byť tu a teraz hej to je, že to že tak jak jak ako strašné kliše to znie, tak je to proste >> No však jasné, vždy ten terapiu alebo hocičo, že a aký tam má vplyv pre teba tu a teraz >> teraz. Hm. Lebo to je jediné, na čom záleží, >> hej, že proste mne príde začínam inak vidieť ľudí.

2:27:35>> Uhm. >> Tohoto, čo som sa bál, už sa nebojím. OK. Takže máme >> príjemnú zmenu, nie? >> Uhm. Vždy to vždy to má nejaký impakt na nás do toho tu a teraz. >> Uhm. Hej. Lebo ono keď sa zamyslíš, že že eh veľa veľa toho sebazlepšovania robíme s vyhliadkou na nejaký druh výsledkov, že vlastne urobím toto a môj vzťah sa zlepší. Urobím toto a zarobím viac peňazí. Urobím toto a zlepším firmu alebo ja neviem, vieš, že že je tam stále, že že potrebujem teraz urob dajte mi nejakú techniku, čo ja teraz vlastne urobím a celý čas si predstavujem a vlastne a získam potom toto. Bude veľa

2:28:19sexu doma a bude toto a tamto a tamto. Ale že ty nechápeš, že vlastne to, čo riešiš, je kde si teraz. >> Si len disociuješ, odpojíš sa a máš nejaký kopingový mechanizmus, ktorý ti pomôže nejako veci zvládnuť. že ono je to pre veľa ľudí je reálne prúser si akože nie že prúser, že že nepoznajú cestu sem. >> Hm. >> Chápeš? Nepoznajú >> cestu sem do do do do tu a teraz. A aj ja mal som v živote obdobia, kedy proste mus a to ale ináč to je zaujímavé na tom živote, že vlastne on je nejak tak vyskladaný, že keď proste stratíš k tomuto prístup, tak proste dostaneš nejakú životnú facku alebo čosi alebo niečo sa proste pokašle, poserie, čo čo ťa vlastne dá na tie kolená. kde vlastne si nemáš ináč na výber, len

2:29:02si všimnúť, že jediné, čoho sa môžem proste momentálne chytiť, je tu a teraz. >> Je to v podstate vývin a a tiež proste spracovávanie frustrácií, vyvinových frustrácií, lebo si zober tak ako eh veľa tých starších eh terapeutov eh ti povie, že naučil som sa všetky techniky a teraz nepoužívam žiadnu. >> Áno, >> lebo už to nepotrebuješ. Ale eh ako tie techniky pre terapeuta, tak eh takéto hm eh aktivity, biohackingy, čokoľvek, čokoľvek v daný moment funguje, ja vnímam ako nejakú barličku, ktorá na daný moment ťa proste podopiera, aby si mohol ísť ďalej. To neznamená, že ti má slúžiť celý životno.

2:29:47>> A je to v poriadku, pokiaľ sa hýbeš dopredu, >> môžete posunúť hej, do ďalšieho štádia. A to ty sij tiež pred chvíľkou hovorila, že že aj aj tak nakoniec všetkého je veľmi dôležité. Proste vyspinkať sa, najesť sa a tak ďalej, ale tam je tiež presne to tá dôležitá nuanca, čo si ty si hovoril, že že musím, lebo že že teraz išiel si niekde na terapiu alebo s nejakým koučom alebo so neviem kým a on vidí, že proste, že kámo, ty riešiš bar skomplikované veci, proste ty si len nevyspatý, že že choď sa vyspať. Ale v momente, kým to je stále pre teba, že musím to ísť urobiť, stále nebudem mať ten regeneratívny a výživný potenciál. A keď si uvedomíš, že že kámo, že toto telíčko teraz je fakt, že zubožené a proste trošku lásky potrebuje, trošku oddýchnuť bez

2:30:30vyčitiek, trošku si poprokrast prokrastinovať bezčitiek, trošku sa zrútiť na zem a poležať si bezčitiek a že vlastne doprať mu toto všetko a dôverovať v to, že ono sa to zotávi. >> No áno. On potom často to býva presne to, že tá tráma nás vlastne drivuje, hej, že vlastne ona ako nás drží v tom červenom, v tom v tom músení. >> Uhm. Uhm. Takže vlastne kým sa nepozrieme fakt tvárou do zrkadla >> uhm >> a nevidíme, že kto sme, čo sme, >> tak sa to nezmení, že vlastne ešte tam bude mať stále veľký veľký vplyv na >> násm, >> že nás to že nás to bude ovplyvňovať, že nám to bude vlastne ako keby diktovať, že ako žijeme. >> Uhm. To je v tej terapii, že ok. A idem do toho, pozriem sa fakt na tie sračky,

2:31:13na tie hnoje, na tie pičoviny všetky, ktoré tam boli. Ale ale viem, že ja už nechcem, aby to malo takú veľkú silu. >> Uhm. >> Chcem s tým niečo urobiť, pretože pre mňa je veľmi únavné žiť tak, ako žijem. Ja chcem žiť ľahký život. Ja sa chcem vyspať, hej? Lebo ten človek >> nie pre nič za nič nemôže spať. >> Uhm. Hm. >> Nie pre nič. Nie pre nič za nič mu netrávi dobre. momentálne, čo sa rieši. >> O 3:00 ráno 3:15 sa zobudíš a hotovo. >> Mať spánok pre ľudí, však to je, že >> hm >> oni vôbec nemôžu spávať. Akože si zoberieš, ako ako rastie problémy s trávením. Každý >> ir bol syndróm, hej, syndróm draždivého čreva a tak ďalej, že proste veľa veľa problémov, hej, že asi aj tvojej

2:31:58diagnostiky, že rastú tie veci, hej? Rastú to ako sú ľudia na tých spektrách a >> a nemyslím si ja osobne, že je to len o tom, že je lepšia diagnostika. Hm. Že je to je to o tom, že proste tá spoločnosť, >> nie, kámo, tak akože nespavosť a tráviace ťažkosti sú kámo, že to je, že to, že to je málokto to nemá. >> No tráviace ťažkosti sú jeden z najrelevantnejších najrelevantnejších ukazovateľov tvojej traumy. A ešte problém so sluchom. Ti pri tom sluchu som bol inak ja prekvapený presne ako ty teraz, ale problém so sluchom a tráviace problémy. >> OK. To je zaujímavé. sluchom, ale akože vie sa tam ako nejaká nejaký mechanizmus kauzalita. >> Zatiaľ zatiaľ tam nemám nejakú tú

2:32:42kauzalitu alebo čo, že ešte som sa tak ale tiež som >> lebo pri trvení pri trávení mi to dáva zmysel, lebo vlastne >> no enterická nervová sústava, >> aj tu zažívame veľa toho pnutia, všetko náročný hej >> zažívame tu a chceš to stlačiť, vzniká napätie a >> vau. Ale >> aj ten sluch. >> Kokos. To je zaujímavé. No ale hlavne hlavne to trávenie, vieš, proste to je >> No a spánok, kámo, proste bez spánku >> nepreštíš ho ničím. Krátkodobo sa dá jogou Nidrou nahradiť krátkodobo, ale inak >> áno, ono ti to trošku, hej, zníži to množstvo adenozínu, čo sa nakumulovalo a eh restorne nejaké zásoby, ale to je proste nič v porovnaní s tým, keď

2:33:26normálne, že sa vyspinkaš celú noc sa ráno zobudíš a si nový človek. Však ja keď si spomen ešte, ne, som chodil na terapie, že vlastne, makal som od rána do večera a večer ešte som si knihy čítal, vieš, že proste do druhej, do tretj, že aby som vedel viac a viac a viac a viac. >> Uhm. >> Že vlastne stále som chcel vlastne len uznanie a vlastne chvíľočku sa uspokojiť niečím a podobne a potom, že >> mám nový vľad, nový vhľad, nový vľad, nový v >> čo je, že načo? >> Uhm. >> Ale ako trvalo to. >> Uhm. Ale musíš to zažiť, aby si vedel identifikovať, že či to potrebuješ alebo nepotrebuješ. >> Jediná cesta >> je cest >> a a znova to, že sa vrátime k tomu, že >> neznáme, či ako si fungoval, sa stáva známym. >> Uhm.

2:34:11>> A vtedy môžeme začať meniť veci, či už svoj pohybový prejav alebo alebo nejaký kognitívny prejav a tak ďalej. Hej. >> Tak eh je je taká tá neviem ako sa to volá, ani neviem aký akože aký kontext je dôležitý. eh okolo toho nastoliť, ale že akože ako sa ako sa meníme a učíme. Vlastne máš také štyri stage, že to je, že najprv je to nevedomá nekompetencia. Neviem, či ste o tom počuli. >> Nevedomá nekompetencia, že že nevieš, že že ťa niečo ovládalo, >> nevieš, že nevieš. Potom máš vlastne vedomanie kompetencia, že vieš, že nevieš, nerozumieš. Potom máš vlastne vedomú kompetenciu, naučíš sa, preskladaáš to, izoluješ to, čo je problematické, rozpoznáš to a teda je to vedomá kompetencia a potom ideš naspäť

2:34:54do toho, čo aj vy ste teraz o tom hovorili, že eh nevedomá kompetencia, že vlastne, že keď sa, že že ako vieš, že že človek, s ktorým momentálne pracuješ, že má problém s tým a s tým. Ja neviem, >> proste prišlo to ku mne. >> No jasné. A tam tam sa stretávam vlastne s tým, že akonáhle máme uspokojené, však má slový základné, >> áno >> základnú pyramídu potrie, máš čo jesť, má proste máš prácu a tak ďalej, tak potom máš tam ten sebaaktualizovanciú tendenciu, sebapoznanie, hej, to je úplne na na vrchole. Uh uhm >> a ale kým nemáš poriešené tieto základné veci, >> áno, tak ti to ani nie je prístupné veľmi. >> Vlastne to nie nemáš, hej? Ánvý knách,

2:35:37že v rámci populácie 7% ľudí, ktorí majú sebaaktualizujúcu tendenciu, >> čiže zo 100 ľudí, sedem ľudí, ktorí >> keď sa stretneš, vieš sa s nimi porozprávať. >> Uhm. Hej. >> A zvyšok ostáva v tom známom, >> Áno. >> bezpečo nebezpečí. >> Áno. Zarobiť na dovolenku. No, zarobiť na dovolenku, odmakať, dať si triathlon, hej, alebo ísť na motorke jazdiť alebo nejak proste. >> A čo čo je za teba tá sebaaktualizácia alebo aj za teba? >> Pre mňa, keď sa ma ľudia pýtajú, že čo je zmyslom života skôr, >> tak je poznanie a rast. >> Uhm.

2:36:18A a práve to, že až sa čo najviac mojich neznámych vecí stáva známymi. >> Uhm. >> A nech sa na konci dňa teším a nech sa budím proste šťastný, hej? To ako taký nejaký nejaký môj cieľ, hej? Ale >> vieš, to ešte postupne tak objavuje, že čo tam čo tam vlastne všetko je. >> Ja s tým rastom absolútne súhlasím. >> Uhm. Eh, zároveň u mňa to je iné, že ešte, že ale to súvisí s tým, že to je sloboda. Sloboda vlastne od od vecí, ktoré mňa riadili a nevedel som o tom. Takže keď si to všimneš, >> čiže vás neznáme sa stáva známy a to meníš. >> Tak to tak tak a to ja vnímam ak slobodu. >> Ahm. Čiže svoje prepáč eh že svoje

2:37:01nevedomé putá dávaš dole. Tak, tak, tak, tak. >> Ja možno ešte by som k tej sebaaktualizácii dodala aj to, že takú eh schopnosť vedieť vydržať so svojimi sračkami hej. >> Vedieť s nimi posedieť, vedieť ako eh nielen posedieť, vedieť ich, >> čiže unášať frustráciu. >> Tak unášať nejakú frustráciu >> a nebáť sa konfliktu, ktorý je ale zdravý. >> Uhm. alebo konflikt posúva dopredu akýkoľvek, aj vnútorný konflikt a teda aj frustrácia a vedieť si to nebajpasovať to, ale vedieť ísť aj aj cez to. >> Hm. To >> čo je v podstate to isté, >> čiže vystaviť sa konfliktov

2:37:45>> či >> eh z neznámeho urobiť známe. >> OK. Ale tu to tu ešte si na takú jednu vec naďabila, že čo čo čo vlastne mi príde, že je to brutál dôležitá vec alebo skill pre človeka a je to tak veľmi veľmi vágna, ale možno, že by sme vedeli to trošilinku rozobrať tak na záver, že nebrať veci osobne. >> Uhm. >> Čo to, že čo to vôbec znamená? Lebo ja mám nejaký taký, že ako by som to povedal, >> neby sťahovačný hej? [smiech] Hej, ale že ako ako >> uhm >> ako lebo teraz to nejaký vzťahovačný počul a si povedalno kámo, tak vieš a čo s tým teraz akože

2:38:30ako či sa to vôbec dá hej byť? >> Ja si myslím, že každý z nás máme témy, ktoré nás stiahnu. >> Uhm. A je na našej kompetencii a zodpovednosti, že môžeme pracovať s tým, že nás budú menej vzťahovať. >> OK? >> Či už cez terapie, či už cez takéto rozhovory, >> či už cez nejaký povytmi alebo cez hocijaký prístup, ktorý si ty vyberieš. Hej. Ale opäť sa dostávame k tomu, že keď nás to vtiahlo, tak je dosť možné, teda, ak mám reflexiu, že to bolo neznáme. Teraz je to známe. Môžem to pomenovať, čo sa ma tam dotklo a môžem to začať meniť. Uhm.

2:39:12>> Alebo môžem byť proste ten >> Šulin, ktorý ju to urobí tak, že vieš čo, ty si na vine a ty si na vine a ja so sebou neurobím nič. Hm. Ale ja si myslím, že ak niekto ide do silnej aktivácie a veľmi ho to vtiahne, tak je to jeho topik. >> Určite. >> Sorým sa oproti pracovať. >> Určite. To je to je to, že nie všetko je osobné. Nie každý konflikt, nie každá výmena názorov, nie každá nezhoda na téme hneď musí byť osobný konflikt. Hej? Ale my sme aj ako eh spoločenský náš národ do tohto mastený, hej? Všetko je polárne. My ako ja to tak vnímam, že my ako Slovensko, ako národ sme veľmi ranní, štiepiví, buď alebo traumatizovaný veľmi.

2:39:56>> Eh, takto s tebou súhlasím alebo nesúhlasím. Prei. Hej. Pozri sa na nášu proste politickú situáciu. Kľud Všetko je pre >> Ako vy riešite toto a toto? No to oni pokazili, hej? Ale nikdy nie je priestor na eh kritickú debatu, v tom treťom priestore medzi dvoma eh oblasťami, medzi dvoma ľuďmi a a nemusí to byť hneď osobné, >> že by to niekto medioval. >> Hm. To mi teraz vlastne [odkašľanie] napadlo že že veľakrát riešime nejakú vec, nejaký konflikt a berieme to osobne. Ale to, čo vlastne my sme chceli riešiť, je, že že je vecnosť, že vlastne, že si možno >> porozumenie. Hm hm. >> Vieš vlastne, že

2:40:41as ja som z toho PCA svetu, hej, že kde sa snažíme ísť do toho do tej empatie a že a že vlastne my by sme mali konflikt a a že by som ja išiel od toho, že Vlado, tak teraz mi povedz, ako si to ty prežíval, ja sa ťa budem pokúšať zachytávať, že čo si prežíval. >> Uhm. >> A nebudem ti vôbec na tom hovoriť, že čo som ja prežíval, ale iba teba idem zachytávať. môžemok vymeníme si úlohy teraz budem ja rozprávať ty budeš zachytávať aby sme sa porozumelim >> uhm aby sme vytvorili middle ground aby sme mali čosi spoločné aby sme vedeli, že čo ten druhý prežíva, že on nejde útočiť, ale že čo sa tam jemu deje, že a aby som sa ja mohol >> pozrieť na neho cez jeho oči. >> Uhm.

2:41:25>> Cez jeho prežívanie. >> Uhm. >> Hej. Že to si ja myslím, že je to voľa náročné. sám sa to nie vždy darí, hej, že ale že vieš, že keď tam zaútočíš, ideš si tam svoje chrániť egoisticky a tak ďalej, ale že ale že povieš si úprimne, že vieš čo, ja som ťa ja som reálne ti išiel teraz ublížiť >> uhm, >> že cielene som proste vedel som, že toto je tvoja achila päta a išiel som do toho, hej, ale vtedy a vtedy sa podľa mňa deje ten rast človeka, lebo tam zrazu máš hanbu, >> že ja som takýto. A pre mňa najväčšia motivácia k zmene človeka je hanba. Čiže ak sa zahanbíš, tak to už nechceš robiť nabudúce. Čiže si budeš dávať sakra pozor, čo urobíš. Hej? Ale to chce podľa

2:42:07mňa zrelosť tých dvoch ľudí. V tom je veľa ľudí, ktorí ktorí sa nechajú zhodnúť tou hanbou, vieš, že že nechajú. >> No hanba nie je príjemná. >> No nie je >> hanba nie je príjemná. Veľa ľudí z toho ujde >> nejakým vtipom, hej, nejakou srandou alebo niečím alebo hneď ujde. >> Nie, nie. Vykup sa v tej hanbe. Ostaň tam. výkup sa v tej hanbe. Ty si urobil fakt teraz krajinu. >> Uhm. >> A vidím, že ešte to ešte nedoteklo. Ešte si tam buď. Ja toto je aj pri tej výchove, že proste to dieťa urobí niečo a vieš, maminka, prepáč. No strč si do riti. Pre mňa. Mňa sa to dotklo. Mňa sa to reálne dotklo. A ja ja ti potrebujem nastaviť hranicu. >> Ja ťa ľúbim, ale tuná je proste moja hranica. >> Uhm.

2:42:51>> Hej. A podľa mňa veľa ľudí proste tú hanbu nevyužíva a uniká z hanby. >> Uhm. Eh, tým pádom rozumiem tomu tak, že nedá sa byť 100er nie osobný. >> Nedá. Však každý jeden máme svoje topiky. Prečo tu žijeme toľko rokov na tomto svete? Však lebo to máme toľko rokov čo robiť, nie? [smiech] >> Či dosť? Či eh a už páni už pani bojujú za to, aby sme 200 rokov žili teraz v Longevites viete hej. >> Už Brian dobojoval, takže už nič. >> Čo dobojoval >> Brian? >> Čo akým spôsobom dobojoval? Neviem dať čo mi unik

2:43:35>> autoimunitné ochorenie. >> Čo muž pečeň? >> Čiže už nie je už nie je don't die. Hej. >> Nie, nie, nie. >> Fakt. >> No má. Predstav si to. >> Povedal by si prečal. >> Prečo chceš byť nezvrtil a budeš tž makať makať makať. >> To je halos, nie? To je >> to je realita. To je to je [smiech] to je h akože >> čím viac tlačíš >> hm tak tak si spôsobíš >> tlak protiaklak [smiech] >> fyziku neoklameme nikdy. Dobre. Na na záver už len tým to čím sme začali. Myslím, že že tak pekne sme rozobrali tú hm tú traumu a že vlastne ak si to človek akože dokáže predstaviť, aký to má

2:44:18presah, aký to má vplyv, ak s ňou pracovať, ak možno nerobiť z nej teraz nerobiť zo seba hviezdu, lebo mám mám traumu a viem o nej. Ale že vlastne keď máš ten, že aj keď budeš mať, že čo asi nebudeš mať, ale keby si mal, že totálne detraumatizovaný život, ale frustrácia to stále zostane. Akú rolu tu hrá vlastne? >> Frustrácia. >> Frustrácia v živote. >> Frustrácia hrá jednu z najľôdejších rolí. >> Ja som chcela povedať života tvornú. života tvornu, pretože frustrácia, máme tu radi aj fyzický tréning, vlastne to je tá dávka, ktorá má pozitívny stimul, hej? Ty keď robíš silový tréning, tak tam príde nejaká frustrácia svalových vláken

2:45:03>> a vďaka tomu rastieme, hej, že vlastne vždy sa len na to pozrieť z iného z inej perspektívy, ako rozpráva vlastne eh Nikolá Stále o antifragrite, hej, že vždy nájsť len tú dávku, ktorá má ten pozitívny stimul. Čiže ona je bez nejzaobiďme na tomto svete. Je dôležitá. Pracujme s ňou. Výstavujeme sa, zlyhávajme niekedy. >> Uhm. >> Ale majme odvahu sa jej vystavovať. Proste stojí za to byť frustrovaný a unášať frustráciu. >> Hm. OK. Chcel som sa pýtať na dávku frustrácie, ale to si rovno odpovedal, že občas aj zlyháš. Proste občas to aj preženieš.

2:45:47Bez učenia to nejde. Je to úplne v poriadku, >> hej? Že vlastne bez zlyhania podľa mňa nemôžeme rásť. >> Uhm. >> Že vlastne ty len keď zlyháš, budeš vedieť, že si zlyhalm >> a vtedy to môže a nájdeš limit a vtedy to môžeš zmeniť. >> Ale ak si nedovolíš zlyhať >> uhm >> tak nebudeš vedieť o svojom limite. >> Uhm. Ako bonus je mať fajn vzťah, v ktorom to môžeš rozobrať. >> To je brutál, >> hej? To, že máte to bezpečie a znova sa dostávame k tej základnej bunke muža a ženy. >> Ak to tam je podporujúce, rastové, bezpečné zdrojujúce >> topka. >> Uhm. To to je ale tiež tá dôležitá vec, že vlastne, že ten že väčšina vecí tým pádom sa dá v živote

2:46:38len vo vzťahu ako keby, že zažiť a že vlastne aj aj ten vzťah už nich je, či už je s imaginárnym medveďom alebo či to je s tvojím partnerom alebo je to s Bohom alebo s kýmkoľvek. bez vzťahu to nejde. A vzťah, vzťah, tak ako aj ty si povedal, s čím absolútne súhlasím, že že rast, rast smerom možnože k slobode eh alebo rast vo všeobecnosti je ten zmysel života a vlastne je veľmi dôležitým predpokladom k nemu je vzťah vlastne byť >> sme sociálne tvory. >> Sme sociálne tvory. >> Tak potrebujeme na to, aby sme prežili, keby sme neboli vzťahové sociálne tvory, proste evolučne nepo nepohneme sa ďalej. Hej. A ja si myslím, že možno ten ako sme bytosti biopsychosociálne spirituálne energetické, ale že to

2:47:22to sociálne, to čo nás tá vzťahovosť je podľa mňa z týchto všetkých aspektov možno aj najdôlejšia. >> Uhm. >> Že vlastne sme veľmi tvorení prostredím a vzťahmi. >> Uhm. A vzťahy nám veľa vecí zrkadlia. Vlastne vďaka nim sa >> No jasné. vytvorené pre nás prostredie na vťahov a bez eh bez vzťahu eh ty môžeš prežiť jeden veľmi pekný bullshitný život. >> Uhm. >> O tom, že ak ty máš všetko spracované, ak ty si úplne OK, nad vecou, >> ak tebe tá vlastne samota vyhovuje, ak máš doma kľud. >> No počúvaj, ja som mal cieľom, hej? >> No. >> Vau. >> Toto je múdra veta. Pokojne cieľom.

2:48:07>> Uhm. Cieľom rast. No >> vau. Cool. Inkarnáciu sme si vybrali, nie? [smiech] Veľmi peknú >> do tohto sveta prižiť. Som veľmi rád, že ste v tej tej inkarnácii so mnou a že ste sa dali dokopy a že sme sa sme sa tu stretli a takéto veci sme mohli porozoberať. Som veľmi vďačný, lebo mám mám extrémne extrémne málo ľudí, s ktorými môžem o týchto veciach pokecať a druhá väčšina z nich sa dela pri tomto stole. A som veľmi rád, že som vás tu videl znova a som veľmi rád, keď vás tu znova uvidím. Ďakujeme.