Prečo je dobré byť trochu blázon a ako vedomá naivita pomáha tvoriť bez strachu z kritiky?
Spisovateľka Žaneta Morovská a Vlado Roško sa rozprávajú o tom, prečo treba byť aspoň trochu blázon, aby si dokázal ísť za svojou víziou bez ohľadu na názory okolia. Diskutujú o posmechu po vstupe do verejného priestoru, strachu z vlastnej veľkosti, integrácii mužského a ženského princípu v sebe a o tom, prečo najväčšia sila spočíva v pustení kontroly a dôvere v proces. Rozhovor ukazuje, že tvorivosť a osobný rast si vyžadujú vedomú naivitu – robiť veci bez záruky výsledku, lebo to dáva vnútorný zmysel.
Prečo musí byť človek aspoň trochu blázon?
Lebo bez istej dávky bláznovstva sa nedá tvoriť niečo nové, čo svet ešte nepozná – treba si dovoliť ísť proti prúdu a pritom zostať rozumný a usporiadaný. Vlado opisuje, ako sa naučil vedome ignorovať cudzie názory, aby dokázal sústrediť energiu na svoju tvorbu, pričom zdôrazňuje, že to nie je o ignorantstve, ale o schopnosti udržať zdravý rozum popri odvážnych rozhodnutiach.
Čo robí posmech po vstupe do verejného priestoru?
Posmech bolí viac než otvorený hejt, pretože zosmiešňuje autentickú identitu človeka namiesto toho, aby ju otvorene napádal. Žaneta opisuje, ako ju po vstupe do reality show zasiahla vlna kritiky aj podpory súčasne, a ako sa naučila rozlišovať medzi názorom blízkych ľudí, na ktorom jej záleží, a názorom cudzích ľudí na sociálnych sieťach, ktorý sa snaží pustiť.
Čo znamená bolesť typu 'čo keď to mám iba ja'?
Je to pocit izolácie, keď si človek myslí, že so svojím trápením alebo pochybnosťami je úplne sám. Vlado vysvetľuje, že táto bolesť ho poháňala k tvorbe obsahu – keď ľudia počujú, že aj iní zažívajú rovnaké pochybnosti a zápasy, uľaví sa im, lebo zistia, že nie sú vo svojom prežívaní osamotení.
Prečo muži odmietajú pomoc a ako súvisí mužské a ženské vo vnútri?
Mužské ego často odmieta pomoc, pretože ju vníma ako zlyhanie, a preto muži radšej emócie potláčajú alebo ich ventilujú cez šport či agresiu namiesto skutočného spracovania. Rozhovor rozoberá, že integrácia feminínnej energie (schopnosť byť s emóciou, vnímať zmysel) do mužského prežívania znižuje závislosť od externej validácie a pomáha predchádzať vyhoreniu.
Prečo Žaneta išla do reality show Ruža pre nevestu a stratila časť čitateľov?
Išla tam kvôli potrebe zažiť odvážnu skúsenosť a zviditeľniť sa, nie kvôli hľadaniu partnera, no nečakala, akú silnú reakciu nesúhlasu to vyvolá u jej dlhoročných čitateľov. Mnohí z nich ju prestali sledovať a nekúpili si ani jej knihu, pretože poznali inú, komornejšiu verziu Žanety – rozhovor to prirovnáva k tomu, ako kapely strácajú fanúšikov, keď zmenia žáner, pretože ľudia sa niekedy priviažu len na jednu fázu tvorcovho vývoja.
Čo znamená 'nebojím sa tmy, bojím sa svetla'?
Je to strach nie zo sily samotnej, ale zo zmeny a zodpovednosti, ktorú veľký potenciál so sebou prináša – ak si človek dovolí žiť naplno svoju víziu, naruší to doterajší život. Žaneta vysvetľuje, že najväčšia odvaha nie je prekonávať vlastné tiene, ale dovoliť si uveriť vo vlastnú veľkosť a vysloviť nahlas víziu, ktorej sama ešte plne neverí.
Prepis videa199 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment
Ako si sa dostala k písaniu? >> Je to moja forma meditácie a sebaterapie. Je zaujímavé, že koľko mužov ma číta. Ja som s tým nepočítala. Ja som si myslela, že ja som tu pre ženy. >> Keď vidíš toto, tak vzbudí sa tam kadečo, vieš, tá farba a tak ďalej, >> všetko. Sú to noví ľudia. A ja som tú knihu vlastne písala primárne pre tých, ktorí ma poznali. >> Artur Brooks raz povedal, že vlastne tá najintímnejšia vec, ktorú môžeš robiť so svojím partnerom, nie je sex, ale modlitba. Mám pocit, že to mužské hrdé ego vlastne odmieta tú pomoc do poslednej chvíle, lebo to považuje za pocit zlyhania. >> Ten chlap tú ženu má aj v sebe. Vie sa vysporiadať so svojimi emóciami, aj sám seba vyživiť emočne a tak ďalej. >> A prečo si myslíš, že to je v živote muža dôležité? >> Lebo to je v živote každého z nás dôležité. To je jin a j.
>> Ale ja poznám strašne málo mužov, ktorí sa vedome starajú o svoju feminnu časť. >> Lebo sa bojíš, že vieš vyzrať gay. Za prvé, že keď ťa niečo bolí, tak s tým dokážeš byť a neutekáš predtým. To je tá femininita v tebe. A za druhé, že vnímaš zmysel. >> Kedy si naposledy plakal? >> Život má veľa mechanizmov, ktorým mi to v tebe otvorí. Čo môže byť viac maskulín, ak oblesať za ženu? >> Teraz v takom tom modernom eh svete. >> My už nahrávame. >> Eh hej. >> Dobre. Super. >> Žaneta Morovská, vitaj v Metan podcaste. >> Ďakujem. Eh, veľa sa hovorí teraz o manifestácii, o takých veciach, vieš, o ezoterickom svete. A ja si myslím, že
že toto je postup. >> Toto je to, že >> že to je postup. Vedomená vita, že že za prvé si musíš uvedomiť, že čokoľvek v tomto svete dokážeš oživiť, hej? Samozrejme, ak to nie ne nie ak rozpore so základmi fyziky, hej. Ale čokoľvek viac-menej dokážeš stvoriť, keď do toho naleješ dostatok eh koncentrácie alebo sústredenia a energie, hej? Musíš mať energiu a musíš ovládnuť svoju koncentráciu, svoje sústredenie. A to nie je ako keby možné, keď ťa zaujíma názor každého. Chápeš? >> Áno. >> Ale ale zas nechceš byť, že a to je také niečo, kde ja tiež hľadám na tú mieru, že nechceš byť ignorant >> alebo blázon. alebo blázon. Ale trochu, hej, >> ale trochu musíš byť.
>> Ale trochu musíš byť, lebo proste >> Áno, >> lebo >> podľa mňa ty si naozaj blázon. >> Hm. >> Že >> hej, určite. >> Ale pritom máš zdravé zdravý rozum, vieš, že to je to, že dokážeme byť blázni, ale pritom byť veľmi rozumní. >> Hej. A >> a podnikáš. Vlastne máš úžasne usporiadaný život. Alebo teda tak sa to javí, čo som sem prišla, iba som si nacítila, mám máš rodinu, máš funkčný život a do toho si razíš svoju cestu. >> Uhm. Hej. >> A to je vďaka tomu, že nepočúvaš názory iných. >> No to je vďaka tej vedomej navite. Ono to je, že že ono eh ja som musel aj vyslovene vytesňovať, že nečítať, čo si
ľudia myslia. Vieš ináč toto je určite aspoň 271. Pokus určite neúspešný. Neskákať ľuďom do reči, hej? Lebo vlastne za to ma tu ľudia katujú v podcaste v kuse, >> že skáčeš. [smrkanie] >> Hej, veľa skáčem do reči. >> Eh, a ľudia to tak berú, vieš, že ja som moderátor a že mal by som vlastne, ale ja ako ja sa vôbec neberiem ako moderátora, vieš, že toto je tiež taká vec, že to vlastne ľudia ešte ako keby nechápu že >> že toto je len na toto je doslova >> nie sme v rádiu, kde by to malo byť. >> Tak tak. Hej. a že že príliš veľa rozprávam o sebe a tak ďalej, ale to je práve to, že že len tu v týchto podcastoch sa vedú tie hlboké debaty v mojom živote, hej? Že >> ve to je tvoj priestor, ty môžeš hocičo tu robiť, nie? >> Hej. >> A ešte mám jednu otázku. Ehm, ty vlastne keď veľakrát už tu dneska si hovoril o tvojich projekt projektoch, tak si
hovoril v množnom čísle, že my >> uhm, >> že máme hm my toto, my toto. Tak mňa zaujíma, že kto sú tí ľudia. iba čisto z toho hľadiska, že či vo Vránove je viac takýchto Vladov Rožkov, lebo ja mám bohužiaľ ten predsudok, že na východnom Slovensku v malých mestách vlastne je už málo takých ľudí eh, ktorí eh dokázali vystúpiť z tej akože nejakej bubliny malomešťanskej a a že si osvojili také tie názory, ktoré bohužiaľ sú spájané s ľuďmi z Veľkého mesta. Nemalo by to tak byť, ale že my, čo žijeme vo veľkom mestách, sme máme ako otvorené obzory v niečom. Eh, ja som tiež, vieš, ja som bola na strednej škole a žila som v nejakých názoroch, presvedčeniach a až keď som prišla na vysokú školu do Bratislavy,
tak som zistila, že veci sú aj inak alebo že existujú vlastne aj iné pohľady na život. Ale mne to otvorili až noví ľudia, ktorých som stretla v tom Novom meste. >> Uhm. A mám taký dojem, že ľudia, ktorí moc necestujú, nespoznávajú, nevychádzajú z toho svojho domova, tak sú v niečom uzavretejší, maloprístupný k novosti, hej? A ty žiješ úplnú novosť, eh, alebo ty žiješ niečo, čo vlastne ja by som v živote nečakala, že vo Vranove nad Topľou eh z toho budem svedkom. No takže ma zaujíma, že či je vás tu takých viac a kto sú tí tvoji spolupracovníci. >> Uhm. Tak mám mám partiu ľudí vlastne až na dvoch ľudí sú všetci z Vranova. Sme asi partička asi u ôsmich ľudí
dokopy na všetkých projektoch, čo robím. A z toho vlastne moja manželka eh s nami spolupracuje. Eh vlastne ešte dvaja ľudia, ktorí tu žijú vo Vranove a potom a potom vlastne ľudia, ktorí už nie sú vo Vranove, >> že na diaľku. Tak a ono to je, že ja som to tiež minule skúmal, že proste prečo moja hlava takto ináč funguje. A ja si myslím, že dosť to má dočinenia s mojím detstvom v tom zmysle, že a teraz nechcem nejak negatívne to povedať, ale že rodičia ma mali dosť na salame v tom takom dospievacom čase, kde som vlastne veľa času trávil sám, že veľmi veľa času. A to je ako obrovské požehnanie, že keď tráviš čas sám. Áno. [odkašľanie] >> A že si ho vypĺňaš sám a že vlastne v
tej nude sa ako keby vzniká, vieš, no čo budeš robiť, keď celý deň proste nemáš čo robiť a nemáš ako keby ani nejakú partiu okolo seba? Vymyslíš niečo, hej? Nezostáva ti ako keby moc na výber. No a ja som si potom začal aj všímať, že keď ja už som si objavil tam nejaké svoje veci v tom detstve a keď mi do toho začali vstupovať iní ľudia, že tu už ma až tak nebavilo, že že viac ma bavilo ako keby robiť tak v izolácii alebo iba s ľuďmi, ktorí majú úplné pochopenie pre to, čo robím. >> Uhm. >> A to vlastne, ak by som to povedal, že mne sa to tu podarilo vlastne stvoriť. Ja som bol nedávno v Bratislave vlastne prvýkrát v živote, >> čo? >> A ja už som bol kadeetade po svete, ale v Bratislave som nemal ako keby dôvod byť, ale som bol teraz prednedávnom prvýkrát a tiež som išiel do toho sadu
Janka Kráľa. >> Áno. >> A pozerám, že tu jedni robia Tajči, tu sa robí jóga, vieš, proste, že kopec miesta. Tu robili nejaké cvičenia s, ja neviem ani čo to bolo. To bola nejaká kópia s nejakou s nejakou šnúrkou a vyzeralo to brutálne a okolo toho pomedzi to sa korčuľovali ľudia. Prechádzali sa mamky s kočiarikmi a tak ďalej a pozerám, že vau, že to je raj, že proste ľudia, že ľudia sa majú na saláme, ale sa rešpektujú a zároveň rešpektujú ten priestor. Uhm. >> A tam som presne videl to, čo si opísal, lenže to tu ako keby to nevidíš. To tu by tu by si bol za blázna, keby keď vytiahneš palicu niekde. >> Áno. V mestskom parku. >> Hej. Hej, hej. >> Ale ja mám pocit, že tu ľudia ani nechodia do ulíc, že oni vlastne sme v porovnaní s tým Uhm.
A jasné, viac ľudí asi aj býva v domoch, tak keď majú byť na vzduchu, tak budú na svojej záhrade, čo chápeme. Ale potom tí ľudia v bytovkách sú tiež asi len v bytovkách alebo vieš, že Michalce naozaj nevidno tu tie aktivity bytovkárov, hej, no. >> Áno. Že kde sú ľudia poobede v meste, že prečo je mesto prázdne aj podvečer, aj večer, pokiaľ nie je, že piatok, vieš, že >> piš. No a to je také smutné a také až polodepresívne, že eh ja som to akoby vzdala na tie s tými Michalovcami eh a odišla som, mám trhý pobyt v Bratislave, ale časť mňa stále sa zaoberám tou otázkou, že veď to sú moje korene, ja nechcem ma to na to zanevrieť, ale ešte nie som dostatočne vyživená, možno ani tak silná, aby som sa tam vrátila. To je to, že vlastne keď si sa pýtala na to,
že či sú tu takíto ľudia, tak vlastne eh vnímam tu takých ľudí, ale sú to ľudia, ktorí sa vrátili odneker. >> Hm. >> Že išli do sveta a vrátili sa naspäť. To je vlastne tá ten monomitus. Eh neviem, hovoríte niečo monomitus alebo cesta hrdinu? Heroes Journe hrdinu. Áno. >> Tak to je vlastne práve to, že vlastne ty musíš opustiť ten ordinary world, lebo príde volanie dobrodružstva. Najprv odmietaš a potom idem a vstupuješ do cudzieho sveta. ideš do jaskyne, kde sa vlastne čelíš najväčšiemu svojmu strachu, najväčšiemu eh drakovi, eh tvoj tvoja nemesis a nakoniec zistíš, že tá tá nemesis bol nejaký tvoj vlastný strach ubavy a tak ďalej a potom sa vraciaš naspäť do do sveta, z ktorého eh
si vzišla, ale s vraciaš sa s elixírom alebo s novým poznaním alebo s novou energiou, ktorú ktorú obohatíš naspäť ten svet. A vlastne ľudia, ktorí tu vidím, že eh máme tu prvýkrát normálne, že máme kaviareň v meste, ktorá má vonku vyložené stoličky a a zrazu pekní ľudia tam chodia, že zrazu >> pekní ľudia a že aj to je dôležité byť obkopený krásou, že >> Hej. Hej. Ale vlastne ono je, že to je, vieš, ak sa hovorí, že keď chceš eh chytať motýle, tak buď eh si zoženieš sieťku a budeš ich chytať, alebo postavíš záhradu >> a necháš, nech prídu sami. A vlastne tak vidím, že vo Vranovej, že už eh vo Vranove vznikajú takéto veci v maličkom, ale hneď tie motýliky prichádzajú. Čiže
neplatí to taký ten starý naratív, že tu sa nič neoplatí, lebo tu nič nie je. To proste nič tu niekým tu niekto nič neurobí. Áno. Áno. >> Ale vlastne robia to ľudia, ktorí boli von niekde, že v zahraničí alebo v Bratislavu alebo niekde na západe a tak ďalej. A to je veľmi dôležité mať niečo, čím vlastne eh otvoríš svoju myseľ. U niekoho to môže byť psychedelika, u niekoho to môže byť cestovanie, u niekoho to môže byť eh nejaké zamestnanie fakt niekde ďaleko, ale potrebuješ vidieť, že ľudia, že ľudia sú rôzni, nielen takí ako v tvojom malom meste. a že keď to tvoje malé mesto alebo tá malá dedina je pôsobí skľučujúco, takže to nie je tak v celom svete a že
vlastne, že že existujú aj ľudia, ktorí sú, že v pohode, eh dokázali by teba takého, aký si, ako ty sa vnímaš divný a pokrivený, ťa dokážu normálne prijať a akceptovať a rešpektovať a vytvoriť pre teba priestor. No a keď sa toho na nasýtiš kde si vonku alebo že necháš sa tým preniknúť, tak potom vieš to priniesť domov. Ale tam je to dôležitá vec, čo ty si povedala, že tá sila. >> Aha. >> Čo to ak to vnímaš? Čo je to, čo podľa teba, napríklad tebe v čom nie si tam, že usadená? >> No podľa mňa ešte v tom, že stále sa dokážem spochybniť eh >> keď sa stretnem s nejakým názorom na moju osobu. >> OK. >> To je to, že >> spochybniť v akom slova zmysle, že čo keď má ten človek pravdu? >> Uhm.
>> A čo je taká akože niečo muselo do teba zaťať teraz niekedy v poslednom období? takú jednu vec zo srandy len vyber. >> Sa to snažím asi aj vytesniť, takže neviem ti tak z prvej povedať, ale ja som často počúvala rôzne označenia na moju osobu. Eh veď a vlastne aj v tým, že ja som vstúpila do nejakého mediálneho priestoru a bola som v reality show, tak vlastne to bola najväčšia skúška v tom, ako som doká aká tak ako si ja verím vlastne, >> lebo ty sa ukážeš celému Slovensku pomaly a oni majú zrazu právo >> eh sa k tebe vyjadriť. >> Hm. A vyjadrovali sa aj pekne a vyjadrovali sa aj posmešne. A že za mňa ešte, že posmešok je ešte horšie ak nejaký hejt alebo nejaké nenávidenie.
Ehm, takže ja som bola zhadzovaná za to, že eh som iná, že som divná, ale čo to znamená, to neviem, ale asi to, že proste nežijem tie konvenčné nejaké zabehnuté normy, čo sme si v spoločnosti určili >> a vystupujem z nejakej skupiny žien zrovna v tom formáte a to bolo také, že ja som to vždy vedela a aj ja som si vravel vravela, že veď to je dobré, ja som na to aj hrdá, ale zrazu keď to takto dostaneš do tváre, tak som si povedala, že fú, ale aha, Fakt? >> Jáj, že ty si si kultivovala to také svoje malé svoje. >> Áno. >> A si to išla kdesi vystaviť, ale zrazu bolo, že veľká >> áno. >> Veľká vlna kritiky, ale zároveň zas možno v rovnakej miere prišla aj podpora a takéto, že ďakujeme, že to žije, že že
nám to ukazuje, že v poriadku byť iný. >> Uhm. >> A ja, že aha. Takže vlastne tu niekto to aj oceňuje. A ale teraz sa vrátim k tým sociálnym sieťam, ako si hovoril, že ja už by som sa inak aj chcela oslobodiť od tých názorov celkovo vlastne, lebo to sú všetko ľudia, ktorých ja nepoznám. >> Mne záleží [odkašľanie] asi na tom, čo si o mne myslí moja sestra a najbližší okruh ľudí. Ehm, ale malo aj chcem, aby mi bolo jedno, čo si myslia tí cudzi. >> Uhm. >> Aj tie [odkašľanie] sociálne siete, že je jedno, čo si o mne myslí algoritmus a kde ma zaradí. Ja to proste chcem robiť. Ty si to takto povedal tiež. To proste robíš. dávaš v tom tú energiu se akoby sebarealizuj seba ten akt tvorby je to, čo ťa oživuje a a a ten musíš ochrániť za každú cenu. >> Áno. No a ja mne sa toto nedarí ešte,
vieš, že ja potom dokážem vlastne potom netvorím a >> mňa to odradí, vieš a potom vlastne overthinkujem to, že mala by som teraz pridať takýto príspevok, veď zase to bude zosmiešnené, vieš. >> Uhm. >> Hm. No tam je to >> a to je tá sila, ktorú hľadám >> a ja som inak absolvovala sebkúsenostný seminár v Prahe Cesta hrdinu. >> OK. >> To bol intenzívny päťdňový výcvik. Teda výcvik. Hm. Ja neviem ako to mám nazvať. Ja neviem, ako som sa k tomu dostala. Kamarátka mi to povedala, že poď. A to bolo výborné. Tam naozaj ja som zrazu si prechádzala tou cestou v stave vizualizačnom vlastne nie imaginácie. bol imaginácie >> a tam som pochopila, že ja som už na tej ceste, že ja som už urobila ten výstup z toho bezpečia, išla som do totálneho
diskomfortu, do tej jaskyne. >> Uhm. >> A ja som to vlastne zvládla. Ale opäť čas mňa by >> sa akoby aj ja stále sa dokážem spochybniť, že bolo to dobré rozhodnutie, že som vlastne urobila tento krok, vieš, že toto ešte mám. No ono to je tak, že to ti poviem názor, hej, čo nemôžeš sa na neho vykašľať, že >> áno, >> že ono sa to stalo. >> Proste to je, že malo sa to stať, lebo sa to stalo akože hotovo >> nich hotov [smiech] nady výdych, že vlastne, že úplne tá úvaha nad tým je >> je zbytočná. No >> je je zbytočná. je zbytočná a tam tam je taká dôležitá vec eh sa zamyslieť nad
tým, že kto sa to vlastne vôbec pýta. >> Ktorá časť mňa, no >> ktorá časť mňa, lebo nepýta sa to časť teba, ktorá je tá tvorivá časť. >> Áno. >> Tvorivá časť sa nepýta, že či to bolo správne rozhodnutie. Môžeš sa pozrieť na to, že aké dáta z toho vyplynuli pre moju ďalšiu tvorbu, ale nie, že či to bolo dobré alebo zlé, lebo vlastne vo svojej podstate ono neexistuje nejaké, že dobré a zlé v takýchto, že v minulých rozhodnutiach. No ale je to je to je to haluz, lebo eh môžeš byť akokoľvek ja neviem čo, trénovaný človek alebo čo si, ale keď vidíš raz na svoje Ja dokonca Ivana, že mám pocit, že že niekedy to, že niekedy ma ako keby menej, že zabolí alebo menej so mnou
zatrasie, keď eh keď je, že moje meno eh, že že spochybnené, opľuté alebo čosi také, že ako ako keď je spochybnená myšlienka, ktorej vnímam, že že kámo, ale to je fakt dôležitá vec, ktorý proste akože nieže som o nej presvedčený, ale že hlboko cítim, že že keď to trafí správneho človeka, že mu to fakt dokáže pomôcť, ale proste sú tu ľudia, ktorí na to pozerajú z úplne iného levelu, hej? Tak tak vlastne a toto ma ako keby, že občas občas tak, že že zarazí, vieš, ono, že eh aj eh my ľahko si začneme výrazne viac všímať eh kritiku a hejt, lebo tak máme nervový systém
usporiadaný, že vlastne prvé, čo si všimne, je to, že ťa niekto kritizuje. Evolučne sme tak stavaní a oveľa menej si všimneš alebo vieš, že tých potľapkaní po pleci a že a to, že si pekná a to, že že robíš pekné veci a že niekomu pomohli tvoje myšlienky, to už si počula veľakrát a >> áno. >> A nechcem to nejak znížiť, ale predsa je to také, že hm že nechceš, že čo si v tebe vnútri ti hovorí, že nechc tomu až veľmi uveriť, lebo si uveríš príliš. Áno áno áno. >> Ale ale toto si nepovieš v tom negatívnom, vieš, v tej negatívnej kon tam sa vieš strátiť. Tam vieš že proste ja som fakt asi som si stvoril nejaký svet proste, ktorý chápem iba ja a proste, že a čo keď ešte a už aj ja prestanem tomu veriť. >> A ešte mám otázku vlastne ty kedy si sa stal takým celkom v podstate vplyvným človekom alebo opinion? Opinion leader
je podľa mňa lepšie než nejaký influencer. eh, že bol to proces, to viem, ale že či si si to uvedomoval, že teraz idem na túto cestu alebo sa to tak samovoľne stalo, že ty si proste robil nejaké obsahy, niečo si pridával, zverejňoval a to sa tak začalo šíriť, až to došlo do bodu, keď máš akože veľmi pekný asi podľa mňa eh peknú komunitu a opäť komunitať podľa mňa, hej, Instagram už tam to je >> už komunita to nie je, hej, ale YouTube je komunita komunita, nie? >> Áno, určite. >> A a tam máš koľko odberateľov? 66 300 dačo také, nie? Teraz tam je >> 66 000. >> No hej. >> A to sa kedy stalo? >> No to tiež sa divím. Eh, no to je tiež tá haluz, že že to vlastne na začiatku
všetkého tiež bolo len také vnuknutie, že hm že neviem prečo mám pocit, nemám také vízie, ale vízia nie, že že chcem niečo stvoriť, tak si to začnem predstavovať, ale mám, že víziu, že ma zasiahne, že ja že ja vidím niečo. A ja som tak videl palicu ináč. To je to, čo teraz vlastne robím, taký ten môj flow. Ale ja som predtým videl, že ehm že na mikrofón vysvetľujem niečo na kameru, ale ja som nevedel absolútne, že čo. Tak proste a sa mi to vracalo, vracalo, vracalo, vracalo, až kým proste som nekúpil kameru. Nedal som pred seba a nezačal som rozprávať a bolo to, že akože katastrofa vôbec pozerať na seba, počuť svoj hlas, lebo počuť svoj hlas, videla si sa v telke? >> Ale ty máš pekný hlas. >> No to >> či to je práca už >> to ty ho nie, to ty ho tak môžeš vnímať,
vieš. Ale ale že tiež si určite niekedy prvýkrát natočila nejaké video a si na to pozeral ježiš, to ja tak zniem. >> Áno. Áno. >> No a tam potom začína tá práca tak, aby sa aj >> Hej. Hej. sebaprijate aj vlastne, ale aj trošku upravuješ ten hlas tak, aby aby sa aby si videl isté tam, že zbadáš tam nejaký defekt, ktorý reálne chceš, že trošku viac rozvinúť, že nechceš tam píšťať úplne, nechceš byť veľmi rýchly, chceš byť taký, ktorý sa dobre počúva tebe samému. >> Áno. Áno. >> No a ja som začal robiť nejaký obsah a len som vlastne zdieľal a skúsil som zopár tém, ktoré mne pomohli. >> A čo boli tie prvé témy? >> Prvé témy boli akože také úplné trapošiny, že vlastne ako zmeniť seba. Aha. >> Ako zmeniť seba? >> Trapoži. [smiech]
>> To sú dobré trapoži. >> Hej. Akože ako tak ľudia, ja ich mám stále. Ja normálne akože mi je strašne za nich trápne. Strašne mi je za nich trápne, ale schválne ich nechávam na YouTube. Oni normálne, že teraz keď pôjdete do najstarších videí, tak uvidíte tie trapošiny. >> Ja som sa snažil >> štyri možno alebo päť rokov dozadu, neviem. A ale začal som tam proste trošku rozoberať ako keby, že nie nie témy o mne, ale vlastne, že prerušovaný post. vlastne to bola taká prvá vec, že to som vedel, že ja som kedysi robil kulturistiku, keď som skončil s kulturistikou, išli sme eh najprv sme prerábali byt, potom dom, deti sme urobili svadba a tak ďalej a proste som zmäkol úplne celý a vlastne ten kulturistický princíp stravovania už mi sa nedal udržať a nemal som alternatívu.
Čiže normálne, že som sa stravoval a ja som začal vyzerať ako človek, čo vôbec nešportuje, nestará sa o seba. A som hľadal, že čo je tá najednoduchšia vec, ktorú človek môže urobiť, aby eh nemusel nad tým veľa rozmýšľať, ale ho dalo dokopy. Tak bol to prerušovaný post a tam som zistil, že že to kopec ľudí absolútne o tom nevie, že pre mňa to bola, že že ja mám pocit, že som sa narodil s tou informáciou, hej, že to také bolo normálne tu, že nejedz, vieš, keď keď >> sa chceš dať dokopy. No a tam som začal vidieť, že že tam som začal chápať, ako sme všetci iní, že vlastne niektoré veci, pre ktoré boli pre mňa úplná úplná úplná samozrejmosť, vlastne nie je samozrejmosťou pre každého. No a tak ľudia som si začal všímať, že že ktorým veciam nerozumejú a to som začal rozvíjať a potom som do toho začal pripájať tieto rozhovory, podcasty. Aha.
>> A nejak tu sedíme teraz, ja neviem. >> Uhm. >> Ale pointa je tam ten tunel vision, že že len som chcel, že videl som seba roz videl ako už realitu. Ja som videl, že rozprávam na mikrofón. To bolo, že zaspávamal som a zas rozprávam na mikrofón. >> Ale predtým si nemal takéto túžby alebo teda niež? >> Mal mal a tie sa už splnili. >> Dobre, ale predtým si nemal podobné obrazy seba, ako rozprávaš. Iba zrazu ti to prišlo a ty, že dobre. >> To nebolo, že zrazu, to aj s tou palicou bolo, že to asi dva mesiace stále, ak som zaspávamal, zaspávaš, zaspávaš a zrazu, >> že chceš rozmýšľať nad niečím pekným >> a ale toto sa ti tam zjaví. >> Aha. >> Že taký taký intrusive t, vieš. Eh, taká na nápadná myšlienka, že tam bierá >> vteravá, hej? Že sa to vtieralo do c. >> Ale to bol len, že obraz, vieš, že že
vidím, ak rozprávam na kameru. >> A to je krásne mať takéto eh myšlienky, ktoré sú vlastne tvojimi tvojimi. Hol, >> vždy mi to trvá strašne dlho >> o tvojej ceste. >> No hej. Hej. Ono, ja si myslím, že eh ja mám taký pocit, že ono čím ďalej, tým viac sa mi to, keď je nejaký zdroj, odkiaľ mi to prichádza. Dajme to je úplne jedno, že odkiaľ to prichádza, ale mám pocit, že že ten zdroj je odvážnejšie mi to posielať odkedy mám to nastavenie naivnej vedomej naivity. >> Aha. ah >> že keď to príde, takže proste skúsim to zrealizovať bez ohľadu na to, čo že že bez ohľadu na to, že v akom stave je svet a čo ja teraz si myslím, že sa
dá v tomto svete a nedá a tak ďalej, že skúsme tomu dať, že taký experiment dvojmesačný, že budeme toto robiť bez ohľadu na výsledky, na úplne všetko. A že mám pocit, že vlastne až keď eh konáš do istej miery v súlade s tým, takže vtedy sa to začne tak vyjavovať častejšie. Napríklad, napríklad ja som teba videl na Instagrame a ja som ťa tu potom videl a preto ja som ti hovoril, že ja neviem prečo si tu, >> ale že že neviem, že poďme to zistiť, hej? >> Ja neviem, prečo tu som a dokonca som tu mala byť v utorok. [smiech] >> Ahaj, sme v štvrtok. Takže >> no, len doplním kontakt, že sme sa mali počkať na vlakovke. Ja stojím na vlakovke a ty mi voláš, že no, že čo prídeš alebo volám Bolt? Ja pozerám, že
bolt vo Vranove, že to asi nie. A ty si bola v Košiciach. No sme sa trošku minuli, >> lebo vidíš, môj mozog nedokázal si vytvoriť realitu toho, že v v ránove by mohol byť proste podcast by mohlo byť podcastové štúdio. Vidíš, ale to opäť ja zasrašne sa hnevám na seba, že mám predsudky a už ich mám ale fakt aj menej a stále tam sú, že vlastne >> ja sa ani nehnevám. Eh, eh ja len, že ja sa poteším, keď si všimnem, že >> že že ako keď si všimnem, že >> eh že sa vyvrátilo, >> že sa to vyvrtil, >> že sa vyvrátilo niečo, čo som považoval za samozrejme, že normálne, že vau, že cool, že to znova ma ten svet prekvapil.
>> OK. To je inspiratívne, >> paráda, hej? Lebo potom vieš, potom vieš, keď párkrát ti to je ak s tou novosťou, keď ideš vonku, že keď ten svet ťa viackrát prekvapí takou novosťou, žeó, ja som si myslel, že to všetci ľudia sú len pochmúrení a zrazu vidíš, že nie, pr že tu je niekto usmievavý, vieš a to ti nalomí ten model sveta, ale keď vieš byť za to trošku vďačný >> a sa potešiť, tak vlastne ja myslím, že aj ten nervový systém sa prenastavuje, že viac týchto vecí bude vyhľadávať, že kde všade ešte hm ja si myslím niečo, čo by bolo dobré rozbiť, vieš a to je pecka, lebo vlastne si bližšie stále k nechcem povedať, že bližšie k pravde, ale si ďalej od ilúzie, ktorú žiješ v tej mysli. Dovoľí mi ukradnúť si pár sekúnd tvojej pozornosti. Ak sa ti tento podcast páči a ak s tebou rezonujú
inšpiratívne myšlienky našich hostí a sú pre tvoj život užitočné aj napriek tomu, že sa venujú témam, ktoré bežne v mainstreame nenájdeš, chcem, aby si vedel, že okrem našej podcastovej činnosti a edukatívnej činnosti sa venujeme aj komponovaniu sofistikovaných doplnkov výživy pod značkou [hudba] Neohack. Značka NeoHeG je naša vlastná značka doplnkov výživy, ktorá vznikla po mojej viac než 10ročnej profesnej skúsenosti s komponovaním doplnkov výživy pre veľké európske firmy. Naším cieľom s touto značkou doplnkov výživy je pomôcť ľuďom odstrániť všetky nutričné nedostatky alebo limitujúce faktory, ktoré nám bránia v tom, aby naše telo dokázalo tvoriť energiu, byť odolné voči stresu, mať vyživenú hormonálnu a nervovú sústavu [hudba] bez problémov, pretože uvedomujeme si, že
dnešné polia, dnešná strava sú nutrične podvyživené. Naša značka doplnkových živí sa primárne orientuje na dopĺňanie základných vitamínov, minerálov, omega-3 mastných kyselín, bielkovín a aminokyselín. Nájdeš v ňom veľké portfólio produktov, kde pri každom jednom produkte sme strávili mesiace jeho komponovaním. Máme dohľad nad každou jednou ingredienciou, ktorá do toho ide a máme dohľad nad celým výrobným procesom. Ak chceš naše doplnky vyskúšať a nevieš čím začať, tak jednoznačne odporúčam zaexperimentovať si v prvom rade s produktom Mineral Fuel. Mineral Fuel je bohatá minerálna zmes bez umelých sladidiel vo výbornej osviežujúcej nasladlej chuti s minimom kalórií, ktoré nenarušujú tvoj prerušovaný pôst a obsahuje [hudba]
veľké množstvo draslíka, veľké množstvo horčíka a celé spektrum stopových prvkov, ktoré dnes veľmi často chýbajú v našej strave aj napriek tomu, že sa snažíme stravovať sa zdravo. Každodenné pravidelné užívanie tejto minerálnej zmesy zvyšuje dlhodobú zásobu horčíka v tvojom nielen krvnom obehu, ale aj v tvojich kostiach a ďalších častiach tvojho tela. Vďaka čomu keď budeš v stresovej situácii alebo budeš potrebovať podávať športové výkony alebo bude tvoj život momentálne z teba fakt veľa žmykať, budeš mať vytvorené zásoby a tvoje telo nebude strádať. Keď chceš s týmito doplnkami vyskúšať, utekaj na stránku neah.sk, čím zároveň priamo finančne podporíš vznik týchto hodnotných rozhovorov. Ďakujem.
>> A teba kto priviedol k takýmto postojom [odkašľanie] životným? Eh, mal si v živote nejaké vzory alebo eh kto ťa formoval a vďaka čomu komu si práve si vybral takýto spôsob života? >> Ja neviem. >> Nevieš? >> Ja neviem. Akože vieš, veľa kníh čítam. Hm. Aj, podcasty si rád vypočujem a to je vždy spleť ako keby všetkého. Ja ale teraz ináč odstupom času a to je strašná haluz, až teraz odstupom času ja mám pocit, vieš, že tak ako všetky eh ako sa to hovorí, všetky cesty vedú do Rím, >> uhm, >> ja mám pocit, že vlastne on to celé celé celé úplne vzniklo kvôli tomu, že som veľa počúval o Bohu.
>> Uhm. A vlastne to nie je, že vieš prerušovaný pôst, ako keby to nie je téma, ktorá úplne, ale trošku súvisí, hej, lebo no Ježišel do púšte, vieš, trošku popostiť, ale že ja som si nejak neuvedomoval celý čas, že to má nejaký súvis s tým, ale že ako keby to, že máš Bibliu, tá je taká hrubá, z nej máš toľko starý zákon a z toho máš toľko nový zákon a z toho je o Ježišovi len toľko. a ako keby a on je akože, že extrémne silný archetyp, že vlastne, že keď sa som sa potýkal s nejakým zlom v mojom živote,
eh tak eh ako keby predstava toho, že čo by urobil Ježiš, hej, alebo že existoval v celej existencii tohto sveta niekto, kto proste by to prijal, by to pochopil, by to by ťa neodsudzoval a tak ďalej, lebo to bola jeho message v porovnaní so starým zákonom a toto mi prišlo, že k tomuto ašpirovať aj jedného dňa, nie, že akože stať sa Ježišom. Ja dokonca aj mal som taký, že veľký odklon od eh >> kresťanstva, >> od kresťanstva, od všetkých týchto vecí, >> ale že tam ten ako keby archetyp stále vo mne pôsobil, že že to je taká rozprávka sa volá Ferdinand.
To je o Býkovi. Malý Bík, ktorý mal otca, ktorý chodil zápásiť do eh do Kolosea. Eh vieš, neviem ako sa to volá. Eh vieš, Červená plachta, tak ako Toreador. No >> ale Toreador je ten, ktorý >> piče zápasy. >> No a jeho otec bol obrovský mocný, silný a láskavý, ale bol to bojovník. A jedného dňa sa otec nevrátil >> uhm >> už eh z toho boja. A a ale on mal tie otcocov predispozície akože muskulatúrne a ale on vlastne on nerozumel, prečo bojujete tu všetci. A on eh začína sa to
tiež takou scénou, že eh že on keď bol ešte malý, tak vlastne eh to, kde trénovali s ostatnými býkmi, to bolo vlastne vyprahnutá hlina, ale raz tam narástol kvietok a on sa do neho zaľúbil a ho chodil chrániť a vlastne a druhý druhí bici mu chodili po ňom šľapať, lebo proste ho chceli vyprovokovať k boju a nevedel to ako keby ovládnuť. No a celý film potom vlastne ide vedie k tomu, že on narástol a urobil nejaké chyby, lebo tiež kvôli nejakej kvetinke nabehol do mesta, kde ľudia sa ho strašne báli a potom ho kdesi zavreli, odtiaľ potom utiekol a taká strastiplná cesta a nakoniec sa ocitol v Koloseu, tam kde proste jeho otec bol. koniec filmov presne bol o tom, že najlepší tore Španielska, proste aký kedy žil, bol ehm oproti tomu Bkovi a eh ten BK
dostal tohoto readora do takej pozície, že vlastne že eh že tento reador vlastne mal meč pred jeho ksichtom a chcel ho vyprovokovať k tomu, aby aby naňho zaútočil a išiel už naňho zaútočiť. už bol už mal tú agresivitu v tvári, ale v tom si všimol pod svojou nohou ružu. A keď si ju všimol, si sadol a odmietol boj. A tam som tam vlastne cez mne prešlo, že kokos, že že to veľmi ku mne prehovára, že vlastne ja som si vždy uvedomoval, že tú že my že bojujeme. >> Uhm. A že že to, že ja ak si znova naivne, vedome naivne verím tomu, že my nemusíme bojovať
a že na to, aby sme nemuseli bojovať, aby sme dokázali spolupracovať, my potrebujeme mať vyživené telo. Musíme sa dobre vyspinkať, musíme vedieť byť občas aj hladní, potrebujeme sa vedieť hýbať, potrebujeme poznať, rozumieť svojim emóciám. Potrebujeme kopec ďalších vecí, ktoré ma, ktoré podľa mňa by sa mali už učiť na školách, ale neučia sa. Tak poďme o tom robiť obsah. Poďme o tom rozprávať. >> OK. Uhm. Čiže tak nejak to [smiech] >> celé komplikovanie vzniklo. Ale ja mám na teba otázku, >> ktorá mňa veľmi páli. >> Prečo píšeš? >> Eh, pretože mi to pomáha em zistiť o sebe, ako sa mám a čo cítim. Eh, je to moja forma meditácie a sebaterapie
vlastnem. A otázne je, prečo potom to mám potrebu vydať, lebo to je akoby druhá vrstva, že ja píšem, lebo je to ten môj denník, kde cítim bezpečne a dávam to zo seba von a v nejakom bode proste potom prídem k tomu, že už to chcem aj dať do sveta. >> Uhm. [odkašľanie] >> A tam neviem, prečo to chcem dať do sveta a zrejme ešte stále hľadám tú externú validáciu. >> Uhm. Eh, ale zároveň eh z minul z minulých mojich vzdelaní som dospela k názoru, že eh to ľuďom niečo dáva eh a že sa možno vďaka mojím textom cítia menej sami vo svojich pocitoch. >> Hm. >> A a asi tu mám nejaké také to poslanie, že inšpirovať eh a pozývať ľudí k tomu, aby tiež
vlastne si kladli otázky a zamýšľali sa nad sebou. Takže asi aj preto, že chcem ľudí inšpirovať, ale neviem, prečo ich chcem inšpirovať. Hm. To je veľmi veľmi dobrý tiež uhol, >> no. [smrkanie] >> Eh, akože externú validáciu, že že vyhľadávame. To ja si myslím, že to by bola konina povedať, že že hm ja už nie. [smiech] >> Ďakujem. To som slabá. >> Ja si myslím, že proste, že to že to nie je možné, vieš, že ty že ty, že ty chceš spolupracovať s tým egom, tak si sa ale nezbavíš. Áno, >> akože to je tá haluz, že že kto sa chce zbaviť ega? No len ego. >> Uhm. >> Lebo to je jediné, čo chce mať. Lebo ego je tá časť v tebe, ktorá chce mať pocit kontroly.
>> Čiže vlastne keď ego ma tu kontroluje, tak musím sa zbaviť ega. Kto je ten, kto musí sa z to je len strašná finta toho ega, že ty musíš chápať, že vlastne to tam vždy bude a len to prijať, že to je vlastne tá moja ľudská časť, že ktorá hej, chce tú externu validáciu. Ale asi tam dôležitejšia otázka je, že ale vidím tam okrem toho aj niečo iné. >> Áno. >> Hej. A to myslím, že to myslím, že vidíš. A to je tiež veľmi dôležitá vec, ktorá je vlastne súčasťou toho, čo tie témy, ktoré tu rozoberáme a to je, že ehm a to je súčasť aj toho, že prečo ja často skáčem do reči a tak ďalej a prečo hovorím ja ako o sebe a stále o mojom živote a tak ďalej. Lebo ja ja keď som bol malý, ja som ne ja som si prechádzal
nejakými ťažkými vecami, obdobiami a tak ďalej. A ne akože všetky bôle sveta zvládneš až na jeden. A to je ten, že čo keď to iba ja tak mám? >> Hm. A že ja som chcel ako keby sa tu rozprávať s ľuďmi, ktorí aj povedia, že ako to oni majú a že niekedy nemusíš vedieť, že že od kedy do kedy jesť a koľko kalórií a teraz, že aký presný postup máš robiť a kde sa máš ťúkať, aby ťa opustila emócia. Ale že niekedy to je len o tom, že pochopiť, že ale všetci sme ľudia a že proste tí tí ku ktorým vzhliadame tiež proste sa trápia, tiež sa doma pohádajú, tiež doma tiež pochybujú o sebe. Aj aj aj krásna žena o sebe proste môže o svojom vzhľade pochybovať a tak ďalej, že a že to
všetci máme. Ale to je ako málokedy zaznieva tento typ eh bolestí eh ktorý si ty pre nás povedal akože všetko zvládneme, že všetky bolesti sveta zvládneš, ale to, že si tu možnože sám v nejakom svojom názor, no akoby, že >> že som že som >> len ty jediný, ktorý >> len ty jediný, ktorý to tak má proste. >> Tak to mi nenapadlo toto označiť za jeden z najväčších eh pain. >> V mojom prípade to tak minimálne bolo, vieš, že a ten pain ťa vždy ako keby do istej miery poháňa. A tá tvoja traumička vždy dáva ako keby trošku energiu tomu, čo robíš alebo taký podmas. A u mňa to práve bolo to, že že ja ja rozumiem, že kopec ľudí, ktorí počúvajú, že o mojich príbehoch a strastiach, že ich to nemusí zaujímať
vôbec, ale že viem, že a nie, že nie, že si im to myslím, ale proste kopec takých ľudí bolo, čo písali, že kámo, keď si toto tam povedal, že že fú, že normálne, že mňa oblial pokoj po prvýkrát v živote, lebo som si myslel, že to mám iba ja sám doma, vieš. To som mala inak včera pri počúvaní jedného podcastu. Eh, a chcela som napísať potom tej babe, že tvoja existencia ma upokojila, >> lebo vlastne ona tam zdieľala svoj pohľad na život aj to, ako ona sa rozhodla žiť zasa úplne inak, vieš, novom >> po novom a mimo zabehnutých koľají. A to jak to o tom hovorila, ale ona to je to, že lebo veľa ľudí prezentuje to, ak žije, ale ona to hovorila s takým vyrovnaním, že to bolo to inšpiratívne
na Áno, ona bola úplne v súlade. A ja to urobím, že a fakt si dohľadám jej email a ja jej pošlem proste naozaj to, že len tvoje rozprávanie o tom, ako ty žiješ, niekoho upokojí a čo je viac, vieš, že hm >> vau. No a tam a tam keď si uvedomíš, že že to, čo robíš, môže mať tento efekt, aj keď vo veľmi veľmi malom meritku, tak vlastne je tvojou, ja neviem ako to nazvať, nechcem povedať, že že povinnosťou alebo >> proste je je to len na tebe, aby si to dostala do povetria, vieš? >> Do poveta, >> aby >> Áno. Ten vietor to zanesie už potom, kam treba. >> Áno. Alebo do tých algoritmov alebo toho čohokoľvek. už akú formu si nájdeš?
>> Hej. Ale nemáš pocit, že dneska už každý má potrebu sa vyjadrovať? >> Hej. [smiech] Hej, >> ale asi to nevadí, veď môže. >> Pozri, ja eh >> že pokiaľ tým vieš neubližuje niekomu. >> No jasné. >> Tak >> ja pozri za za prvé ja si som si všimol, hej, že vďaka tej tvorbe, že lebo veľa ľudí to tak berie, že no tak vyjdem ma na kamere. To znamená, že ja som odniekiaľ prišiel, že pripravený. eh do tohto remesla, čo ja robím. Ale ale to nie je to proste ty začneš rozprávať a zrazu zrazu ehm vieš, že myslíš si niečo. Myslieť si niečo je veľký je je medzi medzitým
myslieť si niečo a povedať niečo je priepasný rozdiel, pretože v mysli to je, že všetko a ty máš tam hlavne pocit, že viem a rozumiem a že viem to vysvetliť. Ale zrazu, keď máš prísť niekomu, že máš 30 sekúnd a a vysvetlí to niekomu, aby to bolo zrozumiteľné, aby to pochopil a ty zrazu zistíš, že no počkaj, ale ten argument má 15 dier. Čiže vlastne to, že ty to ideš dať niekde, prezentovať to ľuďom, v tebe vyvoláva akýsi nový iný druh takej usporiadateľskej alebo usporiadavajúcej eh energie. Áno, >> že vlastne to, čo ty tam máš, kdesi v hlave, ty musíš proste prešrotovať, aby to bolo verbalizovať. Vlastne z tých spodných mozgových centier to preženieš
cez ten neokortex logicky >> a podáš to. >> A vlastne to a toto je ináč jedna jeden z dôležitých faktorov u mňa, že vlastne vtedy, keď to podávaš, sa to učíš sám. >> Uhm. Hej, že veľa vecí doslova bolo takých že niektoré veci mám také, že viem, že to mám zmaknuté v živote a rozprávam o nich tak, že to mám zmaknuté v živ ako nie, že to mám zmaknuté v živote, ale že s istou dávkou suverenity. >> Ale potom sú tu je tu obsah, kde >> rozumiem tomu mechanizmu, ale nemám ho naplno okotvený a potrebujem mu porozumieť viac. Tak eh môžem o tom počúvať podcasty, môžem o tom čítať knihy, ale kým nezačnem o tom tvoriť, nie je to moje. >> Áno.
>> Nie je to moja nie je to moja žitá pravda. Nie je to moja žitá skúsenosť. až keď ja to musím sám prerozprávať, skonštruovať, či už či už chystám script alebo to idem ak free flow na kameru, neopisujem to vtedy ako nejakú moju skúsenosť, ale že takto to je proste. A v tom, ak sa na to pripravuješ vlastne zisťuješ, že aha, dobre, teraz, ale ja idem hovoriť toto, ale že počkaj, ale to toto to toto je riadne fľakám, tak počkať to video ešte mesiac dva, nech to vo mne dozreje. A pozriem, prechádzam si ten mechanizm veľakrát, veľakrát, veľakrát a že zistím, že >> OK, že som, že mám, mám to do nejakej miery integrované a osvojené a vtedy môžem o tom točiť video. Čiže za mňa je to aj ehm za mňa je celá táto sranda, metanoja, Vladorožková, neviem čo to je.
To je proste ako keby môj osobný rozvoj. >> Uhm. >> Hej. Len je strašne divné, že že koľko ľudí sa na to pozerá, vieš. tvoje cvičistko, kde vlastne študuješ to a zároveň to rovno zdieľaš. >> Hej. Hej. A to, čo vravíš ty, že >> máš dva kroky, trošku si dopredu ako my, ktorí by sme ťa sledovali, vieš, v tom príťazom. >> Hej, hej, hej. V tej danej oblasti alebo téme. Ale to, čo si povedala, že teraz, že už každý to robí, >> no. >> Hm. To ja som tiež zistil, že ja ja myslím, že jedného dňa dôjde k tomu, že to nebudem chcieť robiť alebo že to budem robiť v úplne inej forme. Eh, že proste ten, že je tam tá istá forma, že tej externej validácie, ale ty zároveň jej chceš. Ja si myslím, že ľudia, ktorí chcú dávať niečo na
internet, chcú poznať, že že dokážem niečo vyprodukovať, že dokážem vyprodukovať niečo, čo dokáže niekoho inšpirovať, že tak veríme v sebe kdesi, že že dokážem aj ja eh pozdvihnúť ducha niekomu, vieš, že to je taká úplne základná natúra a tam je práve tých milión výziev, že že najprv to urobíš z takého čistého niečoho, >> áno, >> urobíš to párkrát a zrazu máš nejaké väčšie čísla a potom pozeráš, aha, toto malo väčšie čísla. Čiže aha, táto téma sa ľuďom páči, tak ideme rozprávať o tomto. A ideš v tomto smere smere ďalej. To je ten príbeh marnotného syna. Až nakoniec zistíš, že počkaj, ale mám obrovské čísla, ale že ja to nenávidím. Ale nenávidíš to pre ten samotný job, ale preto, že si zrazu išiel za číslami. >> Áno. Áno.
>> A ísť len podľa toho svojho toho podľa toho svojho, že chceš pozdvihnúť ducha, hej, v druhom človeku a a v tom spoznať tú svoju schopnosť, že dokážem to urobiť. Podľa mňa to je veľmi pekné. A podľa mňa akože ľudia, ktorí cítia toto volanie, tak treba to začať robiť bez a to je tá dôležitá vec bez očakávania výsledku. >> No a prečo si myslíš, že to prestaneš časom robiť, že už akože vôbec operuješ s touto myšlienkou? eh pretože eh nemám to uzatvorené v hlave, ale je tam jedna taká veľmi silná vec, že eh že tie algoritmy na rýchlych sociálnych sieťach
mimo YouTubu proste zrýchľujú a ja vidím, že sa cítim horšie, keď mám mobil v ruke, keď zapnem Instagram. Ja cítim, že sa cítim horšie. A a teraz je otázka, že chcem k tomuto prispievať. že ja som sa dlho tak bral, vieš, že ja budem chodiť na tie rýchle siete, lebo ja budem taký Ne, ktorý sa pripája do Matrixu a odpája ľudí, vieš. [smiech] Ale že kde sa stane? Ale kde sa stávaš ty už tým agentom? >> No >> kde je tá hranica? Lebo medzi NIOM a medzi NIO a agentom oni splynuli v jedno telo v jednom bode, vieš kde tá hranica, kde proste prispievaš celému tomu. >> No a ak to máš teraz s Instagramom? >> Ja iba proste keď niečo eh mám vlastne dve veci. Jedna je, že vlastne mám tieto dlhé videá na YouTube a podcasty, tak tie sa
proste strihajú a dávajú sa tam. A a za druhé, keď mám fakt, že myšlienku údernú, ktorá mi teraz napadne, len vyberie mobil, poviem ju do mobilu a pustím von. A vieš, eh sú firmy, my my máme doplnky výživiny hack. Áno. >> A sú je to úplne bežné, však? A ja ti to ponuky dostávam, vieš, keď si influencer, čo má neviem koľko, tak že ti, že ti niekto napíše, že >> áno, >> eh, že nezazdieľaš nám to a tamto alebo tú za storku, neviem 300 € 400 € 500 € a tak ďalej, že že sú ľudia k sú influenceri, ktorí proste na tom vedia akože dobre zarobiť a nič zlé proste voči tomu, ale že ja mám ešte vlastnú firmu. Ja mám problém svoju firmu ako keby tam propagovať, lebo ja tak nerád som s Instagramom, Facebookom a s týmito vecami. Ty tam nechodíš len
tak vo vo vo vo vo vo voľnom čase si pozrieť obsahy iných eh scrollť a tak >> vieš čo mám eh hej ale ten fit už mám vlastne teraz sa to začína przdniť čiže teraz už veľmi málo používam Instagram lebo lebo >> a neláká ťa tam ani vôbec ísť keď si na mobile ideš si pozrieť napríklad WhatsApp alebo emaily a nie nezájdeš automaticky aj na Instagram >> mám ja mám takú haluznem Instagram tak musím ísť že zapnem Instagram a tu je, že je to surné alebo ideme krátke uvoľnenie do seba, meditáciu, nový grif s palicou alebo prechádzku a ja si to prečítam, že aha, dobre, kašlem na to, vieš, že ja ja musím mať systém, ktorý ma ochráni predo mnou. Systém, ktorý mňa ochráni pred mojím unaveným ja.
Hej, že keď viem, že som unavený, mám tendenciu proste tam >> No ale tak keď sme unavení, tak sa dá >> kámo, milión vecí, milión vecí, ale neskrollovať na mobile. A je to také, že >> vau, no akože, že >> táto ti pomôže táto pripomienka, hej? To si si tam sám nastavila, >> hej. Hej, jasné. Pomôže ako pre to neznamená, že nechodím na Instagram. Eh, väčšinou tam chodím čeknúť. Eh, lebo mám tam zopár ľudí, s ktorými akože si posielame blbé rilká, hej, že a to sú to je väčšinou to obsah, čo si pozriem, hej, že že niekto mi na mieru nachystal, >> hej, že že niekto ma pozná a a viem, že ten ten toho štýl humoru akože to je niečo, čo proste viem ako keby sa na tom zabaviť, aj keď je to úplne primitívna záležitosť, hej, ale že niekto niekto
pozná tú primitivitu vo mne a vie mi úplne, že na m rušiť. Takých zopár kamarátov mám, čiže toto, hej, ale že by som chodil a scrolloval. Ehm, mám proste zopár eh tvorcov, ktorí sú proste pre mňa inšpiratívni, kde ktorí viem, že tiež eh, že majú taký štýl prejavu, ktorý mňa pozdvihne. >> Uhm. mm >> že keď niekedy, že potrebujem pozdvihnúť a proste je fakt, že nechce sa mi teraz ani za svet, ani s palicou, ani s lanom, čo málokedy sa mi stane už teraz, hej, že viem k tomu prísť veľmi ľahko. Ale občas sa stane, že že proste, vieš, to je také, že keď si chorý, keď som úplne chorý a zahnitý, vtedy idem si pozrieť na Instagram, vieš, že čo týpci, čo ako sa oni majú a tak ďalej. Ale to teraz nevravím, že že to absolútne nikto
neberie, že teraz ja som nejaký lepší alebo čo si také vôbec. >> Čo nie, nie, veď ja som len zvedavá. Ja sa fakt pýtam, že ako to majú iní ľudia, ktorí tvoria akt vlastne považujem ťa za aktívneho tvorcu, ale to, že si aktívny tvorca, neznamená, že aktívne tráviš aj čas na tých aplikáciách. >> Nie, nie, nie, nie, nie, nie. Snažím sa mať. >> Ty si aj mobil akože máš čo najďalej od seba aj počas dňa, že akože aby ťa nerušil a >> ehm nemám nejaké, že zásadové pravidlá, že čo kde. Proste mám mobil. Ja väčšinou ho mám tak niekde hodený na zemi prísť pri sebe a no musíš ho mať, lebo proste deti sú v šôlke, môže sa čokoľvek stať, manželka môže čokoľvek potrebovať a tak ďalej, že akože mobil mám. Hej, ale ehm jedna veľmi dôležitá vec, že hej, tak ako som hovoril, že v detstve som sa nudil veľa a to im prinieslo veľké množstvo darov do života. A teraz si
vezmi, že my keď my keď ideme niečo urobiť, teraz máme tento rozhovor, rozprávame sa a odtiaľto ideš, dajme tomu, že na tú besedu do Michaloviec a samozrejme pôjdeš autom, ale medzitým budeš mať, že tu sa na chvíľku možno zastavíme na pár minút, potom niekde možno si dáš pauzu a potom budeš niekde niekde a vlastne to máš jeden úkol a potom máš pauzu a potom ďalší úkol, potom pauza, ďalší úkol. Tá pauza má byť na to, že dobre, túto vec sme teraz ukončili. zložím tú energiu zo seba a všimnem si alebo zvedomím si, čo idem robiť v ďalšom kroku a tým pádom sa úplne ako keby na to pripravím. Usporiadam sa tak nejak vnútorne a to nie je nič nejaká turbotechnika, len si uvedomím, čo idem robiť, do čoho vstupujem v ďalšom kroku
a idem tam. Lenže my teraz namiesto tej pauzy, kde toto urobíme, ten taký rituálny prechod z jedného do druhého, my vyberieme mobil, vieš, a tam v tej núde a v tom to je tá sebareflexia, ktorú by si mal, ktorú by mal človek mať vlastne, ktorú by mal mať pretkaný deň, aby ten deň vedome viedol, tak vlastne ty doslova ideš do nevedomia, ideš do proste do cudzích príbehov. To je prer. >> To je pravda. A potom ťažko je vnímať ten svoj vlastný príbeh >> úplne. Ehm, ty sa zamýšľaš nad svojou budúcnosťou v akom dohľade? Eh, až eh, keď si predstavíš svoje ja, tvoj vývoj, tvoj rast, tak eh máš tam nejaké vízie a ciele, že kde chceš
byť trebárs za päť rokov? >> Už čím ďalej tým menej. >> OK. Ale mám jednu takú, čo asi, že v 50, 60 možno eh bude, ale >> že teraz som v takom štádiu, že hm že že mám pocit, že som kde mám byť, že aj tu teraz. A čo ma len zaujíma je, že že keď táto debata prebieha, tak vlastne a ako ju dobre si užiť. A a zároveň eh tiež život ma, ak by som to povedal, tak učí, že ono lepšie je, keď eh keď dovolíš, nech sa to odvíja
pred tebou, že máš nejaké svoje zásady, hej, že tak ráno umyť zuby a potom sa najjesť a tak ďalej >> a držať sa týchto tej tej toho vytvárania toho prostredia v sebe, ktoré je zdravé a a život už prinesie to na to, čo ako keby má priniesť. Ale jedna vec, jedna vec je, že kniha a jedno jedna vec, ktorú ja vidím často je kniha, >> že vydávaš knihu. >> Ale ja nev jaže mám rozpísaných veľa konceptov, ale hm mne sa brutál páči tvoja kniha, lebo to je, že že tam nie je koncept viac-menej. On taký >> to nemá ani žáner vlastne. [smiech] >> Ale to je brutál. To je brutál, že že ja
keď som ju, vieš, že ja som ja som si tú knihu kúpil potom, čo sme sa dohodli, že dáme podcast a ja som vôbec nevedel prečo. A potom tá kniha mi prišla domov a ja pozerám, že kokos, že proste, že ty ty mi tu odpovedáš na všetko ako keby tou formou proste, ktorou to robíš, vieš, že že si sa s tým ako keby ne nesrala, vieš, ako to myslím. Ale ale práve, že o to je to také, že krajšie, jemnejšie, že vlastne ty máš tú magic v tom, že a a to ma zaujíma, že keďže je to takýto formát, že vlastne tvojich vlastných poznámok, ako keby keď tomu správne rozumiem, >> áno, >> že nemala si tam, že obavu, pochybnosti alebo že či toto bude mať hodnotu,
zmysel a také tieto veci? Nie, lebo už mám za sebou nejakú históriu písania a komunikovania s čitateľmi skrze moje iné diela a ehm tým, že vlastne hej asi ty ja som si vlastne v tomto som si uverila, ja som normálne pocítila, že tento žáner ja sama ako Žaneta by som chcela čítať. >> Hm. >> A a nepoznám veľa takých autoriek. Mám jednu svoju obľúbenú, ktorá píše podobne, teda oveľa lepšie a eh hovorím si, že tak ako ona píše, to je presne pre mňa ideálny formát, že ja to takto najradšej čítam. keď to je rozprávanie, storytelling, občas nejaké nejaká báseň, zamyslenie, kresba alebo h je krátke vety. Ja nemám rada dlhé opisy a omáčky, >> lebo mám podľa mňa už tiež ako
roztrieštenú pozornosť. Dneska je to fakt čoraz ťažšie vedieť dočítať knihy a ja som vedela, že ja chcem napísať knihu, >> ktorá bude surová, jednoduchá, ktorú si a ešte dokonca aj takto, že si ju hodíš do kabelky, pokrčí sa ti. Proste akože ona nemá mať hodnotu tým, že och, lebo niekto sa tu bojí vôbec si počiarknuť nejaké vety a ja chcem, aby si tam ľudia písali, počiarkovali a takže v tomto som pochybnosť nemala. Ak sa pýtaš na tú formu že >> Hm. Čiže hm a hej, proste aj aj forma, aj obsah, vieš, a tak ďalej. skôr obsahí, že či si môžem dovoliť byť až tak otvorená alebo osobná. Či napríklad >> čo ako to ter ako to teraz teraz vnímaš? >> Eh teraz to vnímam tak, že eh som hrdá na seba, že som tam dala aj niektoré pasáže, ktoré som zvažovala, či tam majú
ísť napríklad sexuálne, >> lebo vieš, čí tá to moja rodina a tak. Ale potom si hovorím, že nie, toto už by bola prílišná autocenzúra a spisovateľ je takto, že kniha je najlepšia vtedy, keď sa píše tak, ako keby ju nikto nemal čítať. >> Hm. [odkašľanie] >> Eh, a tohto som sa držala, že že tak keby, že to fakt nikto nečíta, tak čo tam dáš? >> Hm. No a samozrejme veľa vecí som ešte teda tam nedala, [smrkanie] >> eh lebo ešte tam nie som a v takej slobode a v takej >> no >> odvahe. Ehm takže do budúcna inak ja rozmýšľam, že budem ešte písať akože aj pod Žaneta Morovská, ale aj pseudonym si ešte asi >> hm >> vymyslela, >> ktorý nespojíš so svojím menom, nie? Akože a ale [smiech] OK, ale máme tu nejaké také, že pseudo veci na Slovensku, lebo keď budeš prvá, tak to
to zistíme. >> Áno. Áno. Mali sme máme tu autorov, ktorých nevieme kt akože hm najznámejší bol Matkin. Eh jeden taký ako to je Beletria. >> OK. >> Eh a ona to bola žena a už zomrela. >> Uhm. >> A dlho sa nevedelo, kto to je a tie knihy boli, že veľmi akože vau. A boli erotické, ale zároveň boli také, že krásne romány, že príbehové, vieš. >> Uhm. OK. Takže hej, na Slovensku hej, ale je to a Elena Ferante. Ona je tiež akože talianska autorka, svetoznáma a ona tiež sa nevie, kto to je, alebo to je jejok. >> Eh, JK Rowling začala tiež potom písať po Harry Potterovi, tak si vymyslela ešte pseudonym. Uhm. >> A potom sa na to prišlo, >> OK, >> že niekedy to meno ti vie, vieš ťa zaťažiť nejakou už minulosťou alebo niečím.
>> A bohužiaľ my tak máme tie predsudky, vieš. >> Uhm. A ja som sa ťa už pýtal tú otázku, ale ešte ešte by som ju možno trošku rád rozvinul, vieš, že že ako si sa dostala k písaniu a teraz nemyslím, že na základnej škole ma učili, hej, ale že kde >> No podľa mňa zadaním na strednej škole, pamätám si, keď sme mali písať slohy a eh na slovenskom jazyku, tak ja som vždy toto najviac akože že si na tom dávala najviac záležať. >> Uhm. >> A najväčšiu radosť mi to robilo, keď som dokázala napísať tú vetu tak trošku inak, ako by som by sme to povedali v hovorovej reči. A tam som začala
objavovať to čaro slov a metaforr a hranie sa s jazykom. >> Hm. >> A robilo mi to radosť. Takže tam som to objavila. Aj som za to asi mala nejaké pochvaly možno od slovenčinárky. To už si až tak nepamätám. Ale potom som si začala všímať veci, že ja vlastne si dokážem všímať niečo, čo si iní až tak nevšimnú. >> Uhm. A ja som mala potrebu to zaznamenať, že toto som si všimla, toto sa tu deje, takto sa ľudia k sebe správajú a toto je napríklad pre mňa fascinujúce. A pamätám si, že ja som si potom až aj založila blog na sme.blog.sk. >> To bola éra blogov. Pred Instagramom boli blog >> a tam ja som mala svoj profil. Ja som si tam blogovala a ja som aj napísala akože taký môj jeden z takých dosť virálnych
blogov bol, že fascinuje ma tri bodky a vlastne som každú vetu začala tým, čo ma fascinuje a to boli také detaily, že ja neviem, morská perla fascinuj a bolo to vygradované, bolo to akože veľmi pekne napísané. Ja toto je akoby vlastne niečo, čo by som mohla zase obnoviť, že písať len také, že čo ma fascinuje, čo mám rada, >> eh čo ma nadchýňa. A ja som vlastne chcela, ja sa veľmi ľahko viem nadchnúť. >> Uhm. pre krásu, pre život, pre radosť. A ja som si povedala, že tak ja toto chcem aj zaznamenať a chcem sa to podeliť. >> Hm. Brutál >> to. To akože of topic. Ako mohol byť blog virálny, vieš? >> Hej. No tak, že sa to zdieľalo na Facebooku vtedy vtedy prišiel Facebook, takže si to dávali ľudia do feedu.
>> Aha. Vau. Ale ale to je veľmi veľmi pekná vec, čo si povedala, lebo ehm že tá naša pozornosť ľudská je hm my ju vieme vedome smerovať, keď si uvedomujeme, že to dokážeme robiť. A to je také nejaké prvé prebudenie. Neviem, či to ešte, že duchovné prebudenie, ale nejak prebudenie vo vlastnej vo vlastnom uvedomovaní si, že že ja môžem sa rozhodnúť zmeniť to, na čo sa sústredím. A eh ale že deti presne v mojom živote vlastne mi začali ukazovať presne to, jak ty vravíš, že fascinuje ma to a tamto, že keď som si začal všímať, čo ich fascinuje, že >> ich >> a to vlastne, že nazrieť cez ich eh
>> pohľad vlastne mi úplne, že mega oživilo svet. Ja pozerám, že tu je tu je toľ všade všade všade tu toľko, vieš, alebo tu proste akože tu je dosť také, že stimulujúce prostredie, ale že aj ja tu trávim veľa času a mi to tu ako keby, že zapadne to, že vidím to tu príliš často, vieš, a tie deti proste prídu a zrazu úplne kdesi tam zdola proste čo si vyberajú, kukám, vau, toto tu máme, vieš, a oni preto nájdu nejaký úplne nový >> nový spôsob eh využitia a to je strašne obdivuhodné a strašne dôležité, hej, že keď dokážeš si aha to je to To si dobrý princíp vlastne vytiahla, že teba zaujímalo alebo bavilo to, že ty si všimla niečo, čo si uvedomuješ, že si nevšimol každý. >> Áno. Áno. >> To je veľmi silná vec. To je veľmi silná
vec. A ako si vedela, že to nevidí každý? Intuícia. >> Hm. Nie, tá spätná väzba, že vlastne som tam mala taký ten údiv, [odkašľanie] že >> aha, že také aha momenty na tej druhej strane, že toto je pravda vlastne. Áno. Aj ja som si to aj ja to tak mám alebo aj ja to pozorujem v živote, ale nikdy mi to nenapadlo dať doslov alebo že >> hm >> eh da nájsť pre to správny výraz a najviac milujem, keď niečo zoslovním, čo ešte nebolo zoslovnené. >> Uhm. Zoslovniť. Wau. >> Hej. nejaký jav alebo pocit alebo Dobrí. Ja som si minule vymyslela aj vlastný na vieš toto mám rada, že si vymýšľať slová, lebo stále tá slovná zásoba je
veľmi obmedzená na to široké spektrum pocitov, ktoré človek zažíva. A vlastne slovenčina naozaj je ešte zaostalá aj v pomenovávaní emócií, ja si myslím. >> Uhm. >> Ehm. Tak tam inak ja vidím svoju ešte cestu, že budem vlastne vymýšľať. Pani slovenčinárka taká že vedúca. Eh, takže asi len tým, že ľuďom mi akoby ďakovali za to, že som niečo dala do slov, čo oni dlho v sebe nosili a hm lebo alebo takto, že eh ja som niekde aj čítala výrok, že čo ľudí fascinuje na literatúre, že prečo čítame knihy >> uhm >> a a čo robí dobrého spisovateľa dobrým spisovateľom, tak je to častokrát to, že eh a to povedala teraz aj eh Anna Carson, ona vyhrala Nobelovú cenu za
literatúru tento rok. A ona povedala, že čo ju robí dobrou spisovateľkou je všímavosť. Že to je tá hlavná výsada je to toho spisovateľa, že si všíma veci aj také, ktoré si my v tom bežnom dianí autopilotovi nestíhame všímať. Čiže a to sú vlastne všetci umelci sú vlastne citliví ľudia, ktorí citlivo vnímajú tento svet a zapodievajú sa tým, že pre vieš alebo že si kladiem otázku prečo. Ja si neustále kladiem na všetko otázku prečo. >> A tým, že si kľadieš tú otázku, teba to núti ísť do takých hlbokých príčin eh a dôsledkov a a tam si všimneš tie veci a ty si ale na to berieš spústu času, vieš. Ale to je náročné eh si to aj niekedy akože >> uhm
>> eh nieže všimnúť, ale sa zapodievať tým, že prečo potom, lebo ja nielen, že si to všimnem, ja sa ešte aj pýtam, že prečo. >> Hej. Ja som na tvojej stránke prečítal, že Rozkvet, čo je tvoja kniha, je výsledkom vedomého spomalenia a hlbokej introspekcie. Čiže eh vlastne to >> to tam mám >> to tam máš na webe, lebo som sa ťa chcel opýtať počas toho, čo si rozprávala, že >> že čo je podľa teba to, prečo nie si všímavá a čo čo je to, kde si uvedomíš, že potrebovala by som byť všímavejšia? Čo čo je to, vďaka čomu dokážeš, že zapnúť všímavosť vo svojom živote, keď niečo vôbec tak nad tým uvažuješ? >> A takto nad tým neuvažujem. No >> ja si myslím, že ju mám stále zapnutú, že aj práve, že sa ju snažím niekedy
vypínať eh alebo teda nemať ju tak stále, lebo často ju mám smerom von >> viac teda na to moje okolie a vzťahy iných a ja vlastne >> akože mňa fascinujú ľudia to ako žijú, vieš, že pre mňa každý vlastne človek je aj chodiaca kniha v ničom. a mám rada príbehy. A takže to si všímam hneď, že napríklad vieš, ja si v jednej vete všimnem zvláštne použité slovo, ktoré sa mi tam nehodí a ja sa vtedy toho človeka idem dopýtavať, že počkaj, ale teraz si si aj trochu protirečil, lebo teraz som to nečakala, že toto povieš, keďže pred piatimi minút. Ja som veľmi pozorný aj poslucháč, >> čiže tá moja pozornosť je naozaj dobre koncentrovaná. Ale akonáhle ma začneš nudiť, trochu len nudiť, alebo cítimš,
že klameš a nie si autentický, >> tak ja od ja úplne, že >> uhm, >> ja už to nedávam nedávam feake a viem veľmi rýchlo podľa mňa už odlíšiť, že čo človek predstiera, čo >> vždy si to mala >> asi. Áno, ale toto je asi dar, hej, že na tom som nijak nepracovala. Nikdy nijak som to na tom nepracovala. >> To je haluz. To mňa tiež ako zaujíma. alebo mám taký takého chorbáka v hlave, vieš, že že či to je ako keby dar alebo či to je, že len na to zabudneme. >> Hm. Hm. Zabudneme počúvať a všímať, si myslíš? >> Lebo eh nie. Napríklad to, čo si povedala, že lebo podľa mňa to je jedno a to isté, že jednak, že že všímať si >> uhm >> a pýtať sa prečo, lebo to máme to všetky decká to majú. A za druhé, že keď vnímaš, že je tam
nesúlad alebo že ťa nudí alebo že že je to feake, že proste ale ja môžem aj odísť ako nemusím tu sedieť a to počúvať >> a že a že koľkí z nás ako keby to len stratili kvôli tomu takému naprogramovaniu. No dobre, tak teraz tu už sedíme, hej, že niekto ti zavolal kámo, že kámo, počúvaj, poďme ste nevideli 10 rokov, poďme na kávu. A on príde a poistku ti začne, vieš, eh, ponúkať, vieš, a ty tam a raz stalo. No. No to mne aspoň 10krát sa stalo, vieš, už teraz už ja už každého, že kámo, agendu, presnú agendu chcem, o čom sa presne budeme baviť, hej. A ešte keď ideme, že však len tak na pivo, tak aj rovno nachystaj akože o čom sa ideme baviť, hej? A na pivo nechodím akože to aj tak, ale ale vieš, že že koľký z nás No tak už tu sedím, tak užm uhm >> už nejak, vieš a tam tá ani nepočúvaš, už len zachytávaš nejaké také
>> informácie, ale vypínaš tú vlastne všímavosť ako keby aj na nejakú ochranu pred tou. Áno, zase nemôžeme všetko nasávať a ja mám tendenciu aj nasávať eh tú energiu, vieš, že som veľmi empatická a veľmi >> eh si viem pripustiť to ten príbeh >> uhm, >> že mne sa stávajú aj také veci, že napríklad mi niekto hovorí smutný príbeh svoj, ale už mi ho hovorí s takou ochranou, s takým napríklad chladom, >> eh, pretože sa chráni a je to naozaj, že ťažký ťažká vec a ona mi to hovorí >> a ja sa rozplačem, ale mne akoby primárne nie Nie je smutno, že že teraz, že by som sa až tak rozsvítila, ale ja mám pocit, ak keby, že ja preberiem aj tú jej emóciu, ktorú ani nechcem a ja proste to dám von a že to vyjde cezo mňa. >> OK.
>> Eh, a to keď som si začala teda všímať, že že vlastne ma to až zaťaží, tak som si začala robiť proste nejaké také, že odstupy, že len tá, že až moc sa napájaš, až moc si empatická, až môžeš až až moc ťa zaujímajú iní ľudia a že vlastne vtedy ja musím ísť späť k sebe, lebo ja mám tendenciu odchádzať od seba. >> Hm. mm tým, ak ma dokáže nadchnúť iný človek. >> Vau. To je zaujímavé. >> Ja mám takýto hej problém. >> To je zaujímavé, lebo ja si myslím, že tak vo všeobecnosti ľudia ľudí až tak nezaujímajú v druhí ľudia. Áno. A to je to, že ľudia radi rozprávajú o sebe. Áno, to každý miluje. Aj ja to, a ja som rada v podcaste a áno, je to príjemné, aj keď ti niekto kladie tie otázky tebe na mieru a že vlastne ti dáva [odkašľanie] tú sústredenú pozornosť, že to je vau.
>> Áno. Aj ja to napríklad robím, ale zároveň to tiež rada dostávam a nie je to celkom vzácne vlastne nájsť eh taký >> človeka, ktorý hej sa zvedavo pýta dobrého otázkára. To je to je fú. To je crazy vec >> to. Hej. Ja mám zopár takých eh otázkárov, lebo to je práve, že >> otázkárov, aj keď to aj keď to znie tak divne, ale ono to je, že >> že eh aj Ježiš a teraz ja nesnažím sa nejakú koreláciu ako keby urobiť, ale že aj vlastne Ježiš, čo mal apoštolov, vlastne tí apoštoli, jeho otázkári vlastne oni ako keby oni tam oni mne to príde, že oni tam neboli ako keby len na to, aby on odovzdal niekomu message, lebo za chvíľku to nebude, ale že mal vytiahol si správnych ľudí, ktorí sa pýtali správne otázky, vďaka ktorým
Oni v ňom vyprovokovali niečo, že on zo seba musel ten message dostať. A to ja si všímam, že vlastne tiež keď keď má mentoring alebo čosi také, vieš, že že a a to nemusí byť mentor, nie je o mne, hej, ale že keď je keď je položená otázka ako keby dobre eh dobre dobre opýtaná otázka tvojho mentyho. >> Áno. Áno. >> Tak vlastne to zapáli v tebe úplne čosié nové nové alebo neprebadané obvody, >> hej? taký nejaký, ja neviem, či riešiaci režim to spustí alebo čosi ale niečo proste zaujímavé. >> Áno. To sa hovorí, že dobrá otázka ťa zavedie na nové územie. >> Hm. Hm. >> Tak to je Hej, to je sila tej dobrej otázky. A ty si mentor? Mentor? Hm. >> Ja ja ja ja vôbec nemám rád eh akože nejaké podstatné mená spojené s mojím
oným teraz teraz som eh k trom knihám >> písal. Ako sa to povie to na konci knihy, keď niekto druhý ti prečíta tvoju knihu pred vydaním. A >> počkaj na niek review review alebo pred alebo pred slov aj pred slov som písal aj review a a sa ma pýtajú, že že ako ma tam majú [smiech] neviem, fakt neviem, fakt neviem, nemám proste pomenovanie žiadne preto. Ale ja čo si myslím, že viem urobiť celkom dobre alebo s čím viem pomôcť nie úplne každému, ale veľa ľuďom je, že keď eh, že cítiš, že v tom živote je čosi viac proste pre teba a nevieš sa toho dotknúť. či nevieš nájsť ako keby, že nadšenie niečo, čo čo robíš rád alebo že čo je ako keby ďalší smer na križovatke a to nie je, že ja hovorím, čo to je,
>> ale že na čo čo si všímaj, čo skús, na čo pozeraj a a všímam si potom na človeku, že hm kde mu zažieria oči a to je, že on si to nevšimne a ja proste hneď viem akože hneď tá moja nervová sťa hovorím, že kámo, toto sa drž a to je väčšinou to, čo ako keby, že stačí odovzdať, ale ten človek sa pýta otázky a a to prepne ťa do iného režimu >> a To máte online, či aj osobne? >> Eh, mal som aj osobne, ale väčšinou online. >> A sú to ženy alebo muži? >> Mal som aj ženy aj mužov. Dokonca na začiatku to bolo viac žien a teraz je to asi to tým obsahom vlastne, ktorý robíme, že vlastne my sme teraz do robili aj obsahu o spojení s mužskými emóciami. z reguláciou nervoj sústavy je sexualita akože také ak by som to
povedal hm veci, ktoré zažívajú muži aj v dlhodobých vzťahoch, v dlhodobých partnerstvách, aj v spojení so sexualitou a taká eh emočná nezávislosť eh a možnože integrácia tej ženskej energie do do svojho vlastného prežívania pre zníženie závislosti od eh tej externej validácie a tak ďalej. A to sú také, že že témy, ktoré sú veľmi ako keby to sú naj najkoreňovejšie, eh, vieš alebo že pre chlapa, že nie si dosť. To je úplné, že keď ti žena dá pocítiť nejakým spôsobom, že ty nie si dosť a to je jedno, akýmkoľvek spôsobom, to je akože puch to je rovno do srdca. A my s tým nevieme pracovať, tak ideme zapiť alebo vyšportovať alebo vyvrieskať
sa alebo čosi také, ale nevieme s tým pracovať, lebo ono ti to poukazuje na niečo v sebe. No a keď sme tieto témy začali otvárať, tak akože výrazne viac chlapov potom zrazu začalo chodiť. Ale >> to ja som veľmi rada, lebo ja mám pocit, že že my ženy si ideme veľmi eh ten osobný rast. >> Uhm. [odkašľanie] >> A že muži s sú voči tomu uzavretejší. Ja si nemyslím, že sú uzavretejší, ale my ako keby muži, pre pre mužov je najväčšia výzva to, že viem, že my hľadáme návod a ako keby a na to, čo s čím ako čomu čelíme, nie je návod v zmysle, že urob krok 1 2 tri, ale to je proste o prítomnosti, vieš, že hm že že prechádzaš si niečím a je to nejaká
ťažká emócia a že ako byť s emóciou alebo že ako byť s s nejakými pochybnosťami v v hlave a ne a nedovoliť tomu, aby sa stalo to tvojím pánom, ale dať tomu tú priestor, aby >> lebo to, keď ide cez teba nejaká emócia, kde si sa kde ťa žena spochybnila alebo niekto ten alebo nejaký pracovník nadriadený alebo niekto taký, tak vlastne vznikne v tebe nejaká bolesť nejakého druhu. A ono vlastne je to ten malý chlapček, ktorý ktorý to nevedel spracovať, keď sa mu to stalo prvýkrát v živote, keď mal tri roky, päť rokov a tak ďalej. A vlastne ten chlapček dnu v tebe bolí a ty ho vyliečiš len prítomnosťou. Ja mám malého syna. Ja mám aj aj syna, aj dcérku. Oni keď spadnú alebo čokoľvek sa mi stane.
Oni oni nepotrebujú veľmi počúvať odo mňa príbehy a že bude to dobré. Oni potrebujú, aby som proste tam bol a im dovolil, nech celé toto cez nich prejde. Oni v tom zistia, že to zvládnem takto a potom to dajú párkrát ešte so mnou a potom to už skúsia bezo mňa a potom už mňa k tomu nepotrebujú. A teraz ide o to, že my tých zranených chlapčekov v sebe nosíme, ale eh [odkašľanie] stále čakáme, dúfame, že no snáď ty žena, partnerka vidíš vo mne, že tu je nejaká bolesť a že ty to prídeš pomkať. Hej? Ale tá žena, keď konkrétne s ňou je konflikt, tak to očividne nenastane a o to väčšia frustrácie. Čiže nikto to ešte nevidí. Len tá ten skrat, ktorý ako keby mužovi chýba, je, že kámo, ale to ty si ten Derry, ktorý vlastne s tým potrebuje
>> No a hlavne akože sa tak nejak aj tá žena asi očakáva často od muža, že on ju podrží práve v tej jej emócii. >> Lenže on keď nemá zvládnuté svoje. >> Hej. >> A prečo sa potom hovorí, že ženy sú emočnejšie? Prečo taký bytus panuje u nás, že ako keby >> ja neviem, či som >> Ale všimol si si to, že sme emocionálnejšie bytosti, že žena je tá emocionálnejšia bytosť? No, intuitívnejšia bytosť určite. Eh, lebo keď ak by som to povedal, eh, máš vlastne tie dve protipoly, eh, z ktorých vzniká celý svet, yin a young, maskulín a feminíný princíp, to je v celej realite. prenikať celú realitu, aj tento podcast, aj eh na subatomárnej úrovni
máš kladný pozitívny náboj, protón, neutrón, eh všetko, celá realita je vyskladaná na vlastne na protipole tých dvoch síl, Yin a Young. A eh a práve ženy bývajú viac v kontakte s tou feminínou energiou, s tou ichovou a tá má reprezentáciu aj v našom mozgu, že máš ľavú a pravú hemisféru. >> Uhm. >> Ľavá hemisféra je ľavá hemisféra je spojení s pravou časťou tela a pravá s ľavou. A a tá maskulínna je vlastne tá ľavá hemisféra v mozgu a tá ľadá riešenia eh tá je tá je štruktúrovaná, tá predikuje do budúcna na základe minulosti
analyzuje, navrhuje riešenia a eh ale tá je vlastne bez zmyslu. Tá nevníma zmysel, tá nevníma mýtus, tam nevníma príbeh, že ona vníma, že to tiež som minule počul, že neučte deti v školách eh preparovať žabu skôr, než ich naučíte vzťah tej žaby voči rybníku, voči lesu a voči celému svetu, lebo potom je to proste len pre teba zmeska orgánov. Proste nemá to zmysel. Nemá to zmysel. Je to proste iba matéria. Uhm. Uhm. >> A práve tá feminíná časť >> mozgu, ktorú všetci máme, hej, ženy aj muži, ale ženy sú od narodenia v hlbšom kontakte s tým, tak tie vnímajú cez
pravú hemisféru, ľavú časť svojho tela, ako keby viac. A eh tam je vlastne zmysel, tam nie je logika, tam vlastne to je práve to akože prečo hovoríme, že že ženy nevedia logicky rozmýšľať a nevedia a a je to zveličenie, ale chápeš, čo myslím. Ale práve tam je ten hlbší dar toho, že eh že ženskosť vníma celok. Vníma, že nie len teba ako človeka, ale teba v celom nejakom veľkom príbehu. >> Vo vzťahoch. >> Vo vzťahoch. Presne. To je to si brutál doplnila. A čiže proste ženy sú k tomu ako keby viac naklonené. Ale ja si myslím, že to kde mi ľudstvo na to, aby na to, aby sme neboli tí býci, ktorí sa
bijú a môžu si zasúťažiť tu a tam, ale nemoteme sa vraždiť na to, aby sme ako keby porástli všetci k tomu, aby sme zistili, že my môžeme všetci spolupracovať a a nie ne nie je to o tom, že že ak by som to povedal, že vo že vo svete môže byť hojno všetkého. Podľa mňa eh do toho dokážeme dozrieť až keď vlastne tieto dve sily, maskulínu a feminínu, všetci v sebe upracame. To neznamená, že že kvôli tomu, ak by som to povedal, že nebude erotika, hej, naďalej, lebo to to taký bol starý naratív, že že vlastne erotika môže len po hadke vzniknúť, hej? Alebo proste musí tam byť dráma, musí tam byť odpojenie a potom návrat, vieš, ten maskulín feminine a
potom ten naspäť návrat. Uhm. >> Ale skôr je to o tom, že my keď zintegrujeme aj chlapi, aj muži v sebe, aj tie emócie, ženy napríklad po a ter ženy si tie malé prechádzajú teraz, že viac teraz tá emancipácia a že ženy sa učia viac eh o seba postarať a byť nezávislé. To je to, čo ženy, to nie je, že týmto smerom ženy potrebujú sa vydať a ísť až na veky vekov. To je, že proste potrebujú zistiť, to je dočasné niečo, kde musíme zistiť, >> aby potom do tej femininity sme sa vedome uvoľnili. >> Zase, >> hej, že vlastne to teraz úplne mi hovoríš vzduš. Takto to šlo, že sme sa oddeľovali. Teraz sa to začína a teraz my potrebujeme napreľovať sa na chvíľku. Muži viac sa s tými emóciami stretnúť a s intuíciou a ženy trošku viac s tou s tou organizáciou. Ak to vyzerá ten chlapský svet. Ale to nie je, že že
teraz budeme kariéristky do smrti. To je to všetci vieme. Všetci všetci vieme, že to je kravina. Ale a ale to neznamená, že ja hovorím, že je to zlé, ale že to je že to robíš kvôli tomu, aby si si mohla nadobudnúť ten pocit nezávislosti a tak ďalej. Ale vo finále, keď eh keď vo finále, keď si heterosexuálna žena, ale aj keď nie si, tak stále aj v tom homosexuálnom vzťahu hľadaš tú hetero sexualitu, lebo je tam vždy jeden dominantný, druhý submisívny, ale ty už chceš. To kvôli čomu tá ženská emancipácia podľa mňa prebieha, je kvôli tomu, aby si potom vo finále sa mohla vedome zvoľniť do tej ženskosti. Vedome, že mám ten bezpečný >> priestor a vyberiem si pri kom a ja sa zvoľním pri tom, pri kom ja sa rozhodnem. A na to, aby si sa mohla ty rozhodnúť, musíš najprv zažiť ten pocit
nezávislosti naplno. Ale podľa mňa tá najvyššia sloboda je práve už v tom znova v tom mužsko-ženskom oddelení, kde ale každý kde ani muž nepotrebuje, aby žena ho každú chvíľku eh pozdvihovala, potliapkávala a tak ďalej, čo nevemím, že to je zlé, ale že vlastne, že ale chlap tú ženu má aj v sebe, vieš, že vie sa vysporiadať so svojimi emóciami, aj sám pre seba byť sám seba vyživiť emočne a tak ďalej. Ale tam je ešte veľa prác na tom. >> Jasné, že je. Eh, lebo ešte stále ako keď sa pozrieme na eh nejaké čísla a počty spáchaných samovrážd, tak stále sú to vlastne muži, ktorí ich páchajú a sú menej ochotní vyhľadávať pomoc eh odbornú, menej sú ochotní zdieľať eh
otvárať sa si svoje vnútro a vlastne máte tendenciu a to vidím naozaj, že na mužoch a >> sa zničiť >> eh no hej, dusiť to v sebe, eh trápiť sa s tým sám a potom si tú frustráciu, hnev vybúriť. Eh, inak aj v násilí alebo nejakých akože zvláštnych kriminálnych činoch alebo Dobre, ideálne je, hej, keď ideš do toho fitka alebo sa ideš vybehať, pracuješ s telom, >> ale to ale to to je len ventil, to nie je riešenie. To nie je riešen áno, asi je to len dočasné >> a a že mám pocit, že to mužské hrdé ego vlastne odmieta tú pomoc do poslednej chvíle, lebo to považuje za pocit zlyhania. >> Áno. Hej. >> Či? >> Hej. Hej. >> Je to tak. >> Áno. Áno, je to tak. A eh ale čo je
pekné na tom živote je, že že kým proste predtým utekáš, tak v živote bude len tlačiť, len sa ti bude zrýchľovať a komplikovať až do bodu, kým si nenecháš k sebe pristúpiť ten pocit toho zlyhania, že ale úplne naplno. >> Naplno. No >> a vtedy proste buď vtedy ako keby máš pred sebou dve cesty, hej, že jedna je, že sa zoberieš z tohto sveta, čo je to to čo chceme, aby ďalej nepokračovalo. Ale za druhé vznikajú tu Peťo Podlesný robí skvelé veci. Teraz som tu mal Tomáša Mesaroša. Kopec sa robí práve tých takých mužských podpor. Ježiš. Hej. Ale že bombové. Je vás tu už viacej. Hej. >> Tak ja ja neusporiadavam tieto veci. Ja skôr ja sa ja vieš čo ja robím hlavne, že volám tých ľudí sem, že poďte sem. >> A neš ty robiť mužské kruhy.
>> Hm. Eh, to je to je to súvisí s tým, čo ja vidím, že keď budem mať 50 40 50 rokov, že tam to vidím. Dovtedy ja skôr vidím, že tu mám výtlak a tu má tu mám výtlak a ja akože v tých, že v podcastoch a v týchto veciach a to treba využiť, aby sa proste aby sa aby sme dostali do eteru ľudí, ktorí s tým, aby ľudia vedeli, že je tu nejaký Peťo Podlesný, Tomáš Mesaroš, Mati Jurenka a ďalší chlapi, ktorí to už robia. A tu poďme sa o tom porozprávať a tu ľudia uvidia, že o týchto veciach sa bavíme a že je to úplne normálne a tak ďalej a potom choď za nimi na na chatu a prevetrajú ti tak trúbky emočné, že že koniec. Hej. A čiže ja vidím skôr, že teraz keby som začal robiť tieto veci, tak vlastne znova to bude len, že ja ja
chcem, aby tieto veci, že úplne bežne sa o nich rozprávalo. Úplne bežne o tom, že proste chlapi a emócie a tak ďalej, ale ale zas nerobiť z toho nejaké emočné eh emočné porno alebo čosi také, vieš, že teraz, že niekto sa vie úplne prepoľovať, že že vieš, ja som teraz bol úplne taký strný možno teraz budem chodiť, vieš, takýto, vieš, že to nie je rovno treba, vieš, to tak po tých a ja vaskách sa vraciaajú doma znovuzrodení, ale ale doma furt border majú. >> Uhm. >> Hej. Čiže za mňa je dôležité, vieš, aby sa tu práve o týchto veciach eh rozprávalo. Ale mne sa brutál páči a ma zaujíma. Ty ma zaujímaš, že eh čiže ty si začala písať, lebo bol to pre teba aj ventil a ako nie, že ventil, ale sebapoznanie si vravela. >> Uhm.
>> Čiže čo ty si potrebovala písať sama so sebou, aby si si ujasnila, čo tam je v tej hlave alebo >> Áno, lebo ja mám vlastne veľa aj emócií, aj pocitov, aj myšlienok a ja vlastne veľakrát, keď chcem zistiť, čo si o niečom myslím alebo ako sa momentálne mám, tak ja potrebujem o tom začať písať. Eh, lebo tam je toho veľa a presne tá cesta, jak kým to dáš do úst alebo na papiery, tam sa ešte toho veľa vie udiať. Uhm. >> Ale to, čo už vyjde na ten papier, eh, tak to považujem za za nejak, hej, návod pre mňa. >> OK. >> Ehm, [odkašľanie] >> že je potom po tom, čo sa vypíšeš. >> Áno, ale >> je je jasnejšie. >> Je to ale dôležité ešte ako píšeš, že ja sa snažím písať eh neprerušovaným spôsobom. Eh, a ešte aby vlastne mi tam
nevstupoval ten vnútorný kritik. uhm, >> ktorý v Ja som veľakrát, keď som čítala svoje staré denníky, si všimla, že ja som sa tam cenzúrovala. Ja som ja aj sama pred sebou som bola schopná nejakú vetu nedokončiť, nedopísať, preškrtnúť, lebo už tam napríklad vyšla zo mňa nejaká pravda. >> Hm. >> Ako sa reálne mám, ale ja som Áno. A to som nechcela tomu čeliť počuť. Takže pre mňa písanie bolo vlastne eh najprv aj náročné a ale tým, že som mala v tomto našťastie disciplínu, inak ju nemám až tak, ale v tom písaní mám, takže vlastne tá ruka išla v kuse. Mám veľmi dobré pero, s ktorým píšem, lebo eh dobre kolže >> i to mi musíš nejaké pero odporučiť, lebo ja mám ja mám samú pohromu. Samu pohromu a ja tak sa viem nasrať. To je jedna z malé veci. >> Sam
>> Aha, počkaj. Tak áno. Dobre. Tak ja skúsim ja ti vpíšem venovanie. >> OK. Napíš. Ja to na kamere jednu vec. Napíšem ti tam. >> Nie. A skús nefiltrovať, >> prosím. >> Ďakujem pekne. H. Vau. Vau. >> Kvety. Lebo kvety sú pre mňa napríklad presne zdroj niečoho, že oni oni sú veľmi múdre podľa mňa. Oni sú len tak oni si len tak žijú a voňajú a sú tu a nemajú veľakrát ani účel akože praktický zmysel a využitie. Oni len tak sú. >> Uhm. brutál. Tá metaforovosť je kúzlo vlastne, že
že kopec vecí, čo ja som videl v tej tvojej knihe je ako by som to povedal, že dali by sa povedať samozrejme alebo jednoduchšie, ale vlastne nedotkli by sa tej eh nejakej hlbšej časti >> tej pravej hemisféry. >> Tej pravej hemisféry. To je práve to, že tá metafora, >> tá obrazotvornosť. >> Tá obrazotvornosť to je úplne crazy. >> A to si myslím, že ja ešte stále som aj dosť racionálna a snažím sa byť aj zrozumiteľná aj pre uhm >> Inak je zaujímavé, že koľko mužov ma číta. Ja som s tým nepočítala. Ja som si myslela, že ja som tu pre ženy. >> Uhm. [odkašľanie] >> Ale čítajú ma aj muži a to je pre mňa akože vlastne aj kompliment. >> No ja No práve to ja aj by som povedal, že odpoveď na to, čo si sa vieš pýtala,
že čo ak chlapi, že ženy sú také, že emočnejšie. Ja ja teraz si nemyslím, že chlapi túžia čítať romány alebo čosi také, ale že ale toto je myseľ ženy. Toto je proste vieš, ravpis ako keby ženy. A ono to je, že eh vieš, je tu taká, že tá sexuálna stránka chlapa, že no, keď vidíš toto, tak vzbudí sa tam kadečo, vieš, tá farba a tak ďalej a aj v tom, čo tam čítaš, si vieš tam naprojektovať kadečo. Ale zároveň je to veľmi ľudské. veľa ľudskosti z toho človek vie ako keby navnímať a práve aj tej ženskosti. A ono tiež nie každý si uvedomuje, že že
ono práve keď si v kontakte s tou takou surovou ženskosťou, tak vlastne to aj tvoja nervová sústava sa učí, ako to vlastne je, ako to vyzerá, že nie je to len, že to musíš vlastniť v zmysle, že druhej ženy, ale že vlastne ty si to môžeš osvojiť ako keby sám vo svojich úvahách aj aj skrz tú metaforovosť a tú obrazotvornosť. A a >> a máš pocit, že muž eh keď vidí akože niečo surové a ženské, veľmi ženské, tak to chce hneď akože si eh to vlastniť? >> Tak eh >> evolučne. Neviem, neviem. Neviem, či tak myslím, že že v knihe, keď čítaš, ale ako proste peknú ženu človek, keď vidí, tak >> prespovo, hej, že že >> No hej, lebo vlastne lebo my keď prá, vieš, že hej, my chceme vlastniť proste a my chceme vlastniť všetky pekné ženy, vieš.
>> Ja všetky a a ja všetky pekné. A [smiech] a a a bodka bodka akože to je úplne ideál, ale ale ono tam je to je také to povrchné chápanie veci, ale tá to hĺbkové chápanie veci, že ty to chceš mať v sebe, že vlastne len ty nie ty neuvedomuješ si, že vlastne tú stránku prežívanie môžeš mať v sebe. Pre mňa mňa to palica učí a preto robím s palicou a dlanom, lebo to je flow. To je flow. Proste ja som robil bodybuilding, ja som robil, vieš, robil som >> takto som trénoval svaly a tam je vlastne tam len počítaš, len počítaš. No to je strašne >> strašne. A to je tá maskulinita a tá femininita je, že proste to lano sa točí, že môžem potom, lebo aj tanec je >> to je hej a ja napríklad ja tanec ja a tanec absolútne nič akože nie, ale ale >> akože taký ten nejaký nejaký že valčik
sals alebo ja neviem, vieš, nejaké >> tie také čo a to sú štruktúrované tance, ale >> tak ale že keď sa pustí hudba, hej, to už teraz, ale to ma naučila palica. >> Palica. >> Palica. Palica ma to naučila vlastne začať vnímať rytmus niečoho cez telo a to ma úplne rozprúdilo a tam som začal zisťovať, že aha, že vlastne ja zrazu mám tieto také ako keby prístup k feminínejšiemu vnímaniu vecí. Viac som zrazu citlivý na tie metaforovosti, obrazotvornosti a tak ďalej. >> A prečo si myslíš, že to je v živote muža dôležité? >> Lebo to je v živote každého z nás dôležité. To je yin a young. vlastne ako by som to povedal, vieš, že že predstav si, že pre úplné zjednodušenie si predstav mňa ako baterku, ktorá
vlastne ide vykonať akože keď je čím viac energie má, tým viac toho dokáže vykonať a tá baterka je rozdelená takto na poli. Tu je maskulíná časť. Tu je feminíná časť a teraz vlastne s tou feminínou kdesi v detstve som sa rozlúčil, lebo mi povedali, že že chlapci tak netancujú, hej, alebo čosi také, že alebo chlapci netancujú alebo že chlap chlap by mal byť taký, vieš, že taký a vlastne a teraz dobíjaš vlastne túto energiu potláčaš a tu sú vlastne kde si nabuduješ, lebo eh dáš sa na šport a vyhrávaš a buduješ firmy a darí sa ti a robíš sociálne siete a darí si alebo ja neviem čo, hej? A robíš s touto energiou. A teraz ide o to, že vlastne ona dokáže ju používaš na to, aby si niečo zmenil v tomto svete. Doslova na zmenu reality alebo zmenu seba a vlastne ale toto do, že aký má toto výtlak je
vždy limitované týmto, že nakoľko máš tú baterku je na tejto strane nabitu. >> OK? A ty vlastne [odkašľanie] ak začneš mať väčší prístup k tej femininite, k tej, lebo vieš, cez deň fungujeme a večer potrebujeme oddýchnuť, ale to je aj počas dňa, že doobedu si eh penetrovať, akože penetruješ ten svet a poobede vlastne je to skôr, že necháš ten svet, aby na teba pôsobil. Hej, dajme tomu zhruba. Nemôžeš sa stále len nadychovať, musíš aj vydýchnuť. Nádych je maskulína, výdych je feminína energia. Vlastne my sme dlhodobo boli učení, toto neukazuj, nie, lebo to je slabosť, ale buduj z tohto. Ale a a my budujeme a vyhorievavame a nevie a a toto je tá liečivá časť. Toto je tá liečivá časť, ktorá objíme toho chlapca, ktorý alebo toho muža, ktorý je
vyhorený, nemá so sebou súcit, len proste už nevie jak jak ďalej všetko toto ťahať, tak len len ďalej ťahať. proste sisifos, ktorý tú guľu stále tlačí vpred. Ale tá femininita vlastne, keď ju začneš sebe objavovať, ona začne vyživovať a dopĺňať a regenerovať túto maskulinitu a potom môžeš ďalej ako keby rásť do širšieho poznania, do širšieho vedomia, do širšej láskavosti a tak ďalej voči sebe, voči druhým a tam potom už nemusíš bojovať, lebo bojujeme preto, lebo proste používame len to len tú logiku. Nie je tam zmysel. Ale ja poznám strašne málo mužov, ktorí sa vedome starajú o svoju feminnu časť, >> lebo to znie gay. >> No to znie veľmi. Hej. Aha. Áno. Áno, to je vlastne pravda. Oni potom sú >> to je strašne gay. To znie strašne gay.
Ale to je tiež také, že ja by som ináč chcel raz to také verejné vyzvanie, že ja by som chcel raz tu mať geja nejakého. Eh a a vieš, ale vieš akého? Že že že že mu položím otázku, že že prečo si gay, vieš? A ale že že sa neurazí, ale že normálne vedieme debatu. taký >> hej tak ja vieš ja som s Vranovami tu akože tu tu asi sa veľa ich nevy ako sa ako sa to povie nevyjautovalo. Hej. Hej. >> Alebo eh znie to znie to napadnuteľne, hej? A my a preto radšej ako keby eh znie to, že zrazu, že ukážem slabosť. >> Uhm. >> Chápeš? >> Uhm. Ale
to ja si ja si to teraz pamätám a že ja som to začal chápať až v posledných rokoch som raz videl eh nejaký dokument o metále. Metal metálová muzika. >> Aha. >> A eh tam bola kapela Twisted Sisters. Nepoznáš? Twisted Sisters sú proste týpci dlhé vlasy majú. Eh, taká normálne normálne vyzerajúca metalová kapela akurát, že že sú v lodičkách a sú proste celí potetovaní a namaľovaní, ale nieak nie aks, lebo oni sa snažia byť akože strašidelní, ale oni normálne, že ako ženy, ale normálne, že ale vidíš, že sú to akože svalnaté, svalnatí chlapi. Oni už teraz ja neviem, či už asi nepoumierali, ale že už sú
veľkí seniori. Ale ja si pamätám, že oni tam takí, že že takí chlapi, vieš, takto sedia, vieš. Nie, že akože takí chlapískari riadni. A sa ich pýtali, lebo oni dokonca mali mali nejaký teraz to asi sprznídním, ale že ich eh, že tak bola provokatívna tá ich hudba a ten ich prejav, že vlastne oni museli prísť pred nejaký senát a vysvetliť, že čo toto je, že to má zlý vplyv na mládež a tak ďalej. Asi pamätám, neviem ako sa volá Sneider eh priezviskom a to je jedno, spevák v tej kapeli a on vtedy z jeho sa pýtali, že či tým vlastne nepokazí, či tým nepokazí vlastne a nepomý eh mládež a chlapcov mladých. A on povedal, že čo môže byť, čo môže byť viac maskulín, ak obliesať za ženu?
A ja vtedy, že to čo bude za kravinu? a že normálne, že 20 rokov to vo mne bolo. A teraz nehovorím, že je treba sa prezliekať za ženu alebo čosi také, ale že že ty ty keď ako keby tvoj kontakt, preukázateľný kontakt s feminitou znamená, že že viete čo? Že a mne to je jedno, čo si vlastne myslíte, >> že mne to je jedno. >> To je, že mne to je jedno, to je moja vec. To teraz neznamená, že máš byť exhibicionista a robiť nejaké veci, ale to ja som pochopil až po rokoch, že čo môže byť maskulinnejšie, ak to, že sa prezlečíš za ženu a nebojíš sa, že stratíš >> a unesieš to >> a unesieš to, že proste, že a celý svet ťa má za dačo také, že fakt, že som tie pokal, že to fakt fakt väčšia provokácia nemôže byť v zmysle a alebo test svojej vlastnej mužnosti, že dokážem sa pria preazliť za ženu a proste a neposrať sa
z toho, že teraz vieš, že stále byť ten normálne chlap, ktorý >> a sa pobozkať s kamarátom. No hej, akože a a to sú stále výzvy asi ako keby eh mám rád objatia mám rád objatia s s kamošmi, hej? Akože bzkávačky, to je to >> toto neviem akože prehryznúť, ale to ani neviem, či by som to mal nejak sa snažiť, hej? Mi to príde. Mi to akože chápeš, ale čo myslím, >> ale akože obatie dobre 10 15 seundové objatie s kamarátom proste ktorý tu príde, to fakt, že a to cítiš aj ten druhý, že aký je rád, že má niekoho ďalšieho, kto to dokáže zvládnuť tých 10 15 sekúnd a že sa v tom uvoľníme obidvaja vieš. >> Nedá každý. A tam cítiš tam eh ja vieš, ja som nemal brata nikdy, ale teraz, že mám tých zopár ľudí, s ktorými proste fakt objatie je, že bráško, vieš? A to
je sila a to je práve to, čo čo si nedovolíš, keď nemáš tú feminínu ako keby esenciu v sebe, lebo sa bojíš, že vieš vyzrať gay. Potrebujeme viac mužov, ktorí sú povedzme v nejakých akože verejných pozíciách, eh, postoch a majú vplyv na ľudí, aby vlastne normalizovali tieto femínne prejavy, možnosti, >> aby vlastne sa normalizovala, aby tá možnosť. >> To to je to je práve ono, hej, vieš, že >> že že vlastne aby inak ja som si to aj všimla, že mladšie ročníky, ja neviem, chalani okolo 20. roku života, eh, už sú zjemnenejší. >> Sú. Uhm. A vlastne už aj ja začínam chápať, prečo vlastne mi je s nimi dobre že >> eh lebo ja akoby v mojej vekovej, ja mám
33 34 eh nevidím moc mužov, ktorí by boli rovnako eh a nevidím mužov, ktorí by mali integrovanú aj tú maskulintu, aj tú femininu. Ale to sa ináč dá aj eh podľa mňa a to je taká moja konšpiračná, len sa to dá akože presrať riadne v zmysle, že >> že vieš, že že bol že bol si niekde oprest dlhé roky, vieš >> a >> eh a zrazu pôjdeš do Bratislavy alebo do Prahy alebo kdesi do veľkého mesta, jaz kde to je voľné a ty, že že na 200% zrazu, vieš, moja feminna expresia, že ty vlastne zabudneš kámo, že počkať, počkať, ale ráno treba vstať, hej, a že že ty že to nie je integrované, vieš, to je to je, že proste, že ideš sa vyblázniť, lebo ti to doma nedovolili. Iná vec je, keď ty to to nepotrebuješ a
kričať na celý svet. To môžeš kľudne doma vo svojej vlastnej izbe s tým pracovať, hej? Že to nemá byť exhibicionizmus, lebo to nie je integrované. To je to je exhibicionizmus. To keď to dokážeš, vieš, a najhlbší prejav toho je vo finále alebo dve prejavy. Podľa mňa dva dve, neviem a tu dva. >> Dva prvé. >> Za prvé, že keď ťa niečo bolí, tak s tým dokážeš byť a neutekáš predtým. To je tá femininita v tebe. A za druhé, že vnímaš zmysel, že vnímaš zmysel toho všetkého proste okolo teba, zmysel svojho života vcelku. A keď toto ti tam chýba, je veľká pravdepodobnosť, že si odpojený od tej svojej pravej hemisféry, ako nemáš ju, že vypnutú, ale že nie je tam, nie je
tam taký vedomý kontakt, nesprevádza ťa to stále. A to sa dá robiť cez pozorovanie krásy. Cez pozorovanie krásy. Cez všímanie si krásy, cez krásnu hudbu, cez veci, ktoré eh to vlastne ty si popísala to, čo ťa fascinuje, ale že vlastne, lebo jedna jedna vec je fascinácia a druhá je v v angličtine v angličtine je preto poviem allu. Ave. >> Aha. Eh >> úžas. Bá, bázeň. To je ono. Bázeň. A ja neviem, to keď vstup do nejakej obrovskej katedrály, hej, že proste prídeš asi až nemáš slov. To keď nemáš slov vlastne to, keď nemáš slovne to je vlastne totálna integrácia celého tvojho mozgu. Nemáš slov, takže tam už
nič. Aha. To je integrácia ľavej a pravej, keď doš slová. >> Tak tak si to min akože ono to nikdy nefunguje takto presne, ale proste keď sú ti ukradnuté slová, proste tá tvoja maskulinita je zrazu ozbrojená. Tam, tam vlastne si čelíš niečomu, čo ťa ďaleko presahuje, čo ťa ďaleko presahuje a ty sa snažíš absolútne všetko použiť na to, >> aby si to pochopil. Ale a ale zisťuješ, že zlyhávam, >> že toto je tak to je tá bázeň, že proste, že mi to zobralo dych, mi to zobralo všetko. A to je to sú práve tie skúsenosti, ktoré alebo to je to je napríklad jedna z takých vecí ináč, ktorá toto môže doručiť je keď si pri narodení vlastného dieťaťa. >> Áno. >> Fú. Ja si pamätám, že ja som tam bol eh pri
keď sa nám keď sa rodil syn a ako keby taký, že ja musím byť v pohode regulovaný. Ja som bol úplne v pohode. Ani som neodpadával, nemal som z toho strach ani nič. A ale ako keby hm chcel som byť oporu pre manželku. V dychučnom bola taká haluz, že že mal prísť niekto jej dať epidurál, ale zistili, že nie je to anesteziológ. Takže čo aspoň nejaký nejaký tento jej dajú, čo to sa volá? eh rajský plyn, >> ale že to už sa nepoužíva, že tam to majú a že oni nevedia ako to používať, že dajte tu tak ja vyskúšam ja, vieš >> a ja som jej tam toto, vieš dvkov koval, že ako taká sranda celkom bola, ale že taká, že dobrá atmosféra, ako keby celkom okolo toho bola, nebol nebol stres. No ale v momente, ak vyšiel syn a ja keď som zbadal syna, vo mne normálne,
že okamžite totálna prestavba fyziológie behom jednej sekundy. Zrazu taká sprška, slz kolená sa mi podlomili. Úžas. proste bázeň voči svetu, životu, Bohu. Zrazu normálneš, keď moja pravá hemisféra dovtedy nefungovala, zrazu bola na 200%. Vybuchovala mi hlava. Ja som nerozumel, čo sa deje. Ale že to bolo v momente, keď sa keď on sa zjavil a on vyšiel, že na šupu vonku, mamka to dobre urobila. Eh, normálne ma zlomila na kolená pokora voči životu, že aký ja som malý a to tomu nerozumiem a aké to dokonalé a krásne, úžasné, aký som bol vďačný za to, že môžem byť svedkom tohto. A toto
ja si pamätám, že to bol prvý taký, že steroid proste ako keby pre tú moju pravú hemisféru. Odvtedy, fú, odvtedy ma to riadne ako keby spustilo, riadne naštartovalo. A to myslím, že veľa chlapov, ktorí boli pri pôrode, nie že si myslím, viem, že že mám takých mám takých kamošov, čo sú proste fakt, že tam, že ani ja sa s nimi nepustím do nejakých hlbších vecí emočných, ani že trošku pod povrch, lebo vidím, že že okamžite únik alebo čosi, vieš. A a zrazu mi dali vedieť po pôrode, že kámo, že to čo bolo, že a odvtedy zrazu vieme sa baviť o tom, že zmysel života, vieš a také veci, že to je to pekné, že že život má veľa mechanizmov, ktorý mi to v tebe otvorí. >> Uhm. Uhm. >> A to je vau.
>> A kedy si naposledy plakal? Eh, určite behom ja ja mám problém usporiadať si, že čo bolo včera predčerom a tak ďalej, ale že určite behom posledného týždňa. Áno, >> určite. Bohu posledného týždňa eh dcérka na mne zaspávala a vlastne oni chodia s so synom do školky a syn je o rok starší a eh ona ona si tak pred tesne pred zaspávaním uvedomila, že že to vlastne Túško bude chodiť už do školy budúci rok a že ja už nebudem ho mať v škôlke. A tak vysvetľujem, že no, že hej, ale že ty už budeš o rok staršia, to ináč budeš na to pozerať, že už ináč kamošov tam budeš mať a tak ďalej. A ona tak zaspávala a
potom tak mňa, že otci, ja nechcem nikdy byť bez vás. A vtedy vieš a a ja som jej povedal, že že kým kým kým kým nás budeš potrebovať, nemusíš sa báť, budeme tu pre teba. A vtedy som len počul také, že že jak som jej toto povedal [vzdychanie] a zaspala a ja úplne >> vau. >> Viešže tie deti, to je vau. To je to je masaker. Tam [smrkanie] v tých deťoch >> a tam ti vyšli slzy potom, >> hej? Aj počas celého toho, vieš, počas >> ona ťa videla plakať. >> Nie, nie, nie. To my v tme úplne spíme. Ja len prídem nie si ona, ona ona tak pekne pod pazušku sa, vieš, zašije a a tam ona čaká, vieš, ja čakám, kým zaspí pri mne. >> Ale nebolo by ti blbé, keby ťa aj vidí plakať? Nie, >> nie, nie. Videla ma. Určite. Urč. Videli
ma viackrát plakať. Ale je to také tiež, že prvýkrát, keď to zažívaš, tak vlastne si naučený schovávať to. A tam je tiež tá dôležitá a to myslím, že tiež taká feminíná črta, že že máš súcit s tým, že nevieš to teraz a že učíš sa to po troške, že najprv vieš, že mal by som plakať a už to zo mňa ide, ale schovám to a si to potom vyčítaš. Ale to si nemusíš vyčítať, len si uvedom, že že nabudúce možno tam zotrvaš o sekundu dlhšie v tom a že budeš mať trošku viac odvahy zotrvať s tou emóciou a byť tam trošičku dlhšie a tak a a potom zistíš, že že už v pohode, ale že má ten súcit s tým, že to nie je, že ja ja to tak nemám, ja neplačem, hotovo, vieš. Ale to
ale prečo si sa pýtala tú otázku? Lebo myslím, že je to veľmi dôležitá otázka. No, pretože ma to naozaj zaujíma, že či eh prečo som sa to pýtala, no pretože mi prišlo, že tam cítila som, že mi dáš dobrú odpoveď. >> OK. >> Že vedela som, že mi povieš asi niečo, čo ma asi tiež nejak možno dojme alebo >> proste moja intuícia a pravá hemisféra mi podstrčila túto otázku. >> To ja som nedám doč. >> Prepáč. by muži mali aj vo verejnom priestore >> hm >> hovoriť o svojich eh smútkoch alebo dojatiach >> lebo toto nebol smútok, to bol, že dojatie >> to ten, hej, že slzy vychádzajú podľa
mňa ako informácie, nie? A nie je to len jedna emócia, ktorá >> je sprevádzaná. >> V behom posledných dvoch dvoch týždňov som určite plakal aj zo smotku, aj ešte z dojatia. Dojatie, pri dojatie sa mi teraz deje výrazne častejšie. Eh, odkedy som sa začal modliť znova po veľa rokoch, ráno k východu slnka zoberiem kávičku vonku a sadnem a vlastne ale to nie je, že odriekávam nejaké slová alebo čosi také. Tam sú také tri základné veci. Žiadam o jasnosť, nech ma stojí čokoľvek, keď má sa mi teraz niečo odohrať náročné v živote, ale mám vďaka tomu rozumieť viac sebe a svojmu životu. O to žiadam. Zároveň nech Boh vo mne spáli všetko, čo už ku mne nepatrí. aj
keď to má bolieť a tak ďalej a potom sú tam nejaké také bežné veci, ale eh >> a modlíš sa v duchu či nahlas? >> V v duchu prevažne. Prevažne v duchu. A ja to bolo taký, že experiment, ale vlastne odkedy ten experiment robím, ja mne sa ináč preusporiadava život. Ináč úplne a ide do väčšieho súladu. Preto ako keby mám menej takých, že cieľov a takých vecí. Skôr fakt, že len ja len tak zvedavo pozorujem. To je tiež tá vedomá naivita. Ja len pozorujem, že ak že vypozorovávam do reality to, čo mám pocit, že sem prichádza. Len tak zvedavo, som svedkom toho, čo sa deje, vieš, pri každom človeku, pri každom hosťovi, pri všetkom, čo sa deje. Ale
mal som aj smútok, kde mám takú jednu pesničku, a to poznáš určite eh od Krídu. Kryit. Hm. Ale ak sa volá, neviem. Zvu. Je to taká jedna pesnička, ktorá je proste o o stretnutí seba so seba samého so sebou samým. mladšie ja so staršími a a je veľmi dobrá a je veľmi silná a ja som ju tak počúval v aute a mne sa tam proste vyjavil nejaký jeden konkrétny moment, kde z môjho detstva, kde proste bolo veľmi ťažko a kde som proste nemal absolútne nikoho a že že len tak nejak mi to prešlo cez hlavu, že že keď si predstavím, že môj syn, že by teraz toto zažíval,
že a tam už išli do mňa slzy, že že aj keby som bol na opačnom konci planéta a viem, že toto sa deje môjmu synovi, proste sa prederiem cez tú planétu a dôjdem k nemu len aby som pri ňom bol a že ja som nikoho takého nemal. A tam vlastne som bol zrazu normálne som musel odstaviť premávku normálne, že odparkovať na bok a >> aha. Že ti prišlo ľúto? >> Mi strašne prišlo ľúto, že vlastne, že čo ten chlapec, čo ten, nie, že čo ten chlapec, že aký to musel byť silný pocit dopustenia, že zažíva toto a nemá nikoho, komu by o tom povedal. To je ten ten tá spomienka na nejaké moje mladšie ja, ktorá ako keby niečo zažívala. A ja som si uvedomil, že ona sa tam len vlastne vypýtala, že teraz nastal čas, aby ma niekto prvýkrát objavil. Trvalo to, že 30 rokov alebo koľko.
>> Ale vieš sa teraz už objať sám. To je to, že podľa mňa h >> vtedy vieš čo robím, že že zvýrazní to ešte hudbou, že zvýrazní to ešte hudbou. To je, že že welcome, welcome, že pustíš hudbu, ktorá to >> podporí, >> ktorá to podporí, >> umocní. Nože koľko, že vlastne ja si myslím, že zodpovednosťou každého dospelého človeka je všetko toto si zvedomiť, čo ti chýbalo, čo si potreboval ako malý, malá a vlastne si to dať sám. >> Presne tak. >> Znie to veľmi jednoducho, ale nie. Hej. Hej. A ono to tiež nie tak, že tak gay, vieš. >> Je to gay. >> No. No. Hej. Lebo je to, že no čo aké nejaké malé decko vo mne teraz ja vieš, že že však máme preboha my chlapi, vieš treba narúbať drevo, na nosy domov a tak ďalej, vieš, že však ten svet sa nebude točiť, keď my tu budeme si bolestky
fúkať a tak ďalej, ale keď si budeme tie bolestky tu a tam fúkať, tak ten svet dokážeme spravovať ďaleko rozumnejšie, pretože oživujeme pravú hemisféru, vďaka ktorej vidíme zmysel vecí, ktoré dnes nám len utilitárne slúžia. slúžia nám na, vieš, že musia sedieť do nejakého výpočtu, do nejakého vzorca, pričom neberieme do úvahy, že či proste, ale to povznesie človeka a ducha, vieš, a pravdu a a také veci. Mi dávaš odpoveď na moju eh utopickú otázku, že teda prečo je svet v takej nerovnováhe alebo aj v takom >> Ja si myslím, že je v perfektnej rovnováhe. >> Ja si myslím, že perfektnej. Vidíš, >> podľa mňa akože hej, ale to vieš, to je to môj názor, ale ja si myslím, že úplne je v rovnováhe, len napreduje a na napred vlastne,
že že všetko sa tu ako keby prepováva, aby sme sa všetci v tých druhých polaritách naučili, ale že podľa mňa tak jak jak veľa, vieš, podľa toho čo pozeráš správy napríklad, hej? To to veľa eh veľa robí. Ja nepozerám správy vôbec. Ja robím tú vedomú naivitu. Ale že keď že teraz keď eh pozeráš len správy, hej, a to je vlastne tvoj hlavný eh hlavný hlavný mienkotvorný nástroj na to, ako vyzerá svet, tak vlastne ty vidíš len čo eh vojny, preteky, super veľmoci v ačku, eh nejaké kraviny, proste nie že kraviny, ktoré nesúvisia s tvojím životom, ale jednostranné, tak že cherry picking, ktorý ti vytvorí
taký názor, z ktor znechutený z tohto z tohto sveta. >> Áno, áno, áno. >> A zároveň si myslím ale, že tak ako tieto veci sú vyprovokované alebo vyburcované také tie negatívne, ja si myslím, že rovnako veľa ako keby dobra a takej nejakej katarzie sa deje v úplne obyčajných ľuďoch. Nejak verím tomu. Mám taký pocit, ale to môže byť úplne tiež moja naivita. Si bola v Ruži pre nevestu? A >> toto si sa chcel spýtať? Eh chcel som sa spýtať, že že prečo, lebo eh to ma zaujíma v zmysle, že eh že vyzerá to ako odklon od tvojej vlastne
nejakej cesty a tvorby >> a taký, že odvážny a nemám z teba pocit, že by ty si sa nejak akože, že stratila a pobláznila, že má to, že má to nejaký svoj hlbší zmysel a účel a to ma veľmi zaujíma. >> To si cením, že to takto vidíš. >> OK. Hej. Hej. Pôsobí to zvonku. Kto ma nepozná, >> Uhm. >> Eh, alebo pozná len z povrchne, tak si povie, že to je odklon alebo že ona sa zbláznila. >> Uhm. >> Eh, a ja tomu rozumiem a ja som bola v tak v súlade s tým rozhodnutím, že ja vlastne nemám ani potrebu vlastne zdôvodňovať to, prečo. >> Ono to proste nič iné v tej chvíli nemalo zmysel, len ako ísť na ten casting a ísť tam.
>> Uhm. A bolo to silnejšie než nejaké racionálne. Ja som sama akoby si kládla tú otázku, ale ja som si ju kladal len preto, lebo som vedela, že jej budem čeliť. >> Uhm. >> Ale za mňa tam nie je dôvod akože teda, že nemusí byť >> OK. Eh, tak sa opýtam, že vlastne eh dôvod bol ten, že reálne, že si si chcela zasúťažiť a chcela si bojovať reálne o milionára alebo bol za tým skôr eh ten zámer, že eh sa že sa zviditeľníš a >> nie, nie, nie. Dôvod úplne jednoducho prosto prostý dôvod je ten, že ja som chcela túto skúsenosť. >> OK. >> Ja som proste cítila, že mám ísť a zažiť túto skúsenosť. >> OK.
Eh, nešla som tam s vidinou nájdenia si partnera. To vôbec. >> Uhm. >> Ehm, išla som tam áno. Išla som sa zviditeľniť. Uhm. >> Eh, ukázať to, že existuje niekto ako ja. Uhm. >> Eh, a že vlastne zistiť vlastne zvedavá. Ja som bola vlastne strašne zvedavá, že čo sa stane, >> keď do priestoru, kde to absolútne nie je čakané, príde niekto akože aleta. >> Uhm. OK. Ja som ja ináč vôbec celku nesledujem, že ja to som len nevidala doslova doslova iba, že z tvojej siete a tam vlastne ja som si všimol, že ty si z toho vystúpila. Eh a myslím, že to ako si z toho vystúpila, eh za mňa, ak by som to povedal, tým, že som ťa vnímal predtým už nejakú chvíľku, eh tak mi to také, že celé doklaplo, že vau, že že
smart, akože brutál smart. On to ma zaujíma že >> že do akej miery si to ty to tak, hej. Ja som akoby keby som mala úprimne ti odpovedať, ale už len vďaka tomu, že mám za to za sebou, >> tak to je ja som tam išla, aby som mohla odísť. >> Áno. OK. >> Ale ty si už vedel, že >> Ale ja som nevedela. Nie, jasné, že nie. Ja som to plán, že >> nebol to plán. Nebol to plán. >> OK. >> Ale keď sa na to pozriem ako divák a ale zároveň ako ja a ako Žaneta, ktorá to zažila, tak ja som tam reálne išla akoby trochu spochybniť ten formát. >> OK. >> Ja som to išla narušiť. Akože to bol ten, ja som celý čas, ja som mala túto vidinu že >> ja sa tam tak nehodím, až tam musím ísť. >> OK. >> Lebo ja som tie tieto formáty nikdy predtým nesledovala. Ja som vôbec Ja nesledujem telku. Ja ja som iba vedela, že to je ostro sledovaný formát. >> Hej.
>> Áno. Je to najúspešnejšie reality show. >> Fakt? >> Áno. Viem, že tam je veľká pozornosť a ja mám rada pozor akože áno, jasné, že časť mňa tam išla pre pozornosť, >> hej. Ale vlastne som tam išla narušiť to, čo vlastne ja rada narúšam zabehnuté, vieš, tie konvencie a rada robím to, čo sa nečaká a rada vlastne žijem tú svoju odvahu. A toto bola vlastne za mňa v mojom živote najväčšia odvaha a ja som cítila, že už som ready. Hm. Ja som aj mala Kristové roky práve v tom, ako vieš, že eh a ja a presne inak, keď ty často si tu spomenul Ježiša, tak ja vtedy ja som tiež mala ako jeho ako eh vzor toho, že on tiež išiel medzi on tiež robil to, čo sa nečakalo, vieš, akoby od tých Židov mal veľa súdenia a >> on bol rebel ako sviňa.
>> Bol obrovský rebel. A ja som si povedala, že aj ja už chcem byť vlastne ja som tiež celý život mám rebelské volanie, ale ja som bola poslušné dievča, >> vzorné niečom distingované [odkašľanie] a elegantné a zrazu a také, že dôstojné, že ja nebudem hádam, vieš, že tam ideš o to, tam ide o to, že ja som aj feministka a vlastne ja tam idem do antifeministickej show. Eh, pretože >> ja neviem, čo je ani feminizmus a neviem. >> Áno, áno, ale akože ja sa považujem za takú tú >> v akom zmysle feministka? takú tú ľudskoprávnu, vieš, takú tú úplne bežnú, čo je už akoby vlastne základ našej demokracie, čo už by vlastne malo byť zbytočné toto pomenovanie, >> lebo už však všetci vieme, že máme rovnaké práva, takže v tomto ohľade som a že vlastne verím tú silu žien a verím to, že máme mať akože tie dô tie rovnaké podmienky. Takže v tomto som feministka,
>> ale nie som radikálna feministka a niekedy som možno aj antifeministická, pretože ja som za to, aby žena aj akože mala eh tú voľnosť, takú tú menší tlak na výkon. Uhm. A mne sa páči žiť v takej väčšej relaxácii, >> kdežto feministky, >> tie, ktoré nám sa podúvajú ako z sú, hej, oni idú v tých mužských šľapajach za mňa, hej, akože niektoré tie radikálne. >> Takže dobre, nebudeme asi používať radšej to slovo, eh, lebo každý si pod tým predstavuje už dneska nič. >> Ale tak je to je, máme to troš upratané trošku. >> Áno. Ale každopádne som hrdá v tom, že jajujem o mužov alebo o pozornosť muža a táto š takoby to od teba chcela. >> Aha, aha, aha, aha. No takže tak.
>> Bojovala si o pozornosť muža? >> Eh, myslíš v tej show? >> Uhm. >> Áno, asi trochu áno. >> Hej. Uhm. >> Ťa to zmohlo alebo? Hej. >> Áno. Eh, no ja by som tam neobstála a nevydržala ani toľko, čo som tam vydržala, kebyže nedám najavo, že mám oňho záujem. A mne sa aj páčil akože naš z pohľadu produkcie alebo z pohľadu akože tvojho integrity, že vlastne ja by som samú seba potom si to vyčítala, že tak načo si tam šla, keď si nedala tomu aspoň trochu šancu ho spoznať a tak ďalej. Uhm. >> A našťastie sa mi aj vizuálne páčil. >> OK. >> Takže nebolo ťažk, nebol to m akoby reálne som si hovorila, že dobre, budem sa ho pýtať a klasmu otázky. Uhm. >> Eh čo je môj spôsob prejavenia pozornosti a dobí niekoho, ale nebol na
to moc priestor a on sa neotváral, takže som rýchlo vyhodnotila, že mm. >> OK. A ty si spomenula, že vlastne na začiatku rozhovoru, že že doteraz máš tu a tam pochybnosti, že či to bolo, že či to bolo správne rozhodnutie alebo nie. >> A prečo je tam vôbec tá pochybnosť? >> No lebo veľa ľudí ma odpísalo a prišla som o nejakých svojich. >> Odpísali ťa, že čo? >> No, že ma unfollowli, že mi eh potom chodili správy, že sú sklamaní zo mňa, že si o mne mysleli, že ja som mala svoju komunitu čitateľov cez vybudovanú cez newsletter. Uhm. >> Ehm. A to boli takí moji také také gro takí úplne, že čo sú so mnou už možno od toho od čias, keď som blogovala, hej? A oni so mnou nejak rástli, poznali takú
tú Žanetu presne takú skrytú, >> takú ešte ja ja si myslím, že nerozkvitnutú. >> OK. >> Hm. Ktorá žila v tej v tých hlbinách >> eh pod povrchom a ja som zrazu vyšla na povrch a ich to veľmi šokovalo. >> Uhm. A oni eh mi vlastne písali sklamané správy, že ja sa tam nehodím, prečo tam idem, prečo prečo idem do tak komerčného formátu. A keď som vydala túto knihu, tak ja som potom na mailoch videla, že nikto si to nekúpil z tých mojich. Eh, >> OK. >> Všetko sú to noví ľudia. Eh, a ja som tú knihu vlastne písala primárne pre tých, ktorí ma poznali tie roky. >> A tú knihu ty si už písala s tým, že to si písala už predtým? Áno. Áno. Písal
predtým a bola ako keby súčasťou toho procesu vlastne bola aj tá ruža. >> Áno. >> OK. A to je veľmi zaujímavé, že že ľudia si vlastne ako by som to povedal, ľudia sa zamilujú do istej časti človeka. Vieš, to aj pri kapelách bývam, >> že hrajú nejaký žáner, >> ale proste oni ako ľudia dozrievajú. >> Áno. Áno. >> Ako dozrievajú proste do niečoho iného. To ja si pamätám. Ja som bol taký, že Linkin Park, vieš, som spozňoval a v istom bode proste začali hrať >> veci, ktoré boli popovejšie a tiež mi to trvalo. Najprv som bol, že proste komerčný a fejkový a tak ďalej, >> kým som to nepotreboval sám od nechať odležať zopár rokov, kým sám som nejakým spôsobom trošku ne >> sám si neprešiel nejakým vyzretím, kde
som proste potom pochopil, že aha, proste to nebolo ani na výber. >> Uhm. To ako nie, že nebolo na výber zmysel bezmocnosti, ale že to proste tak život ide eh dopredu, že eh život nikde nejde dozadu a život život a tak ako je Stvoriteľ všetkého vlastne nerobí robí neustálu novosť, neopakuje to isté, rýmuje sa, ale nerobí to isté. A to je to je ináč to je ináč aj taká hm tiež taká paradigma eh názorová stará, že eh že keď sa dvaja dajú dokopy a žijú spolu rok, dva, trišri, päť, 6esť, sedem alebo neviem koľko a že proste to potom
prestane klapať. On tam si málokto uvedomuje, že ale po nejakých rokoch, či už keď už príde dieťa alebo aj keď nepríde dieťa, ale dajme tomu, že päť, šesť, sedem rokov, to už je doba, kde vlastne každá jedna bunka na tvojom tele sa zmenila, že proste to zrazu tí ľudia sú úplne iní ľudia a vlastne len tie očakávania stále zostávajú z toho úplného začiatku. A to je ako keby aj veľmi podobná vec práve asi, čo si riešila ty, že že si mala ľudí, ktorí poznali tú skrytú myš. >> Uhm. A a zrazu to zrazu to nie si ty, zrazu si nabehla kdesi s odvahou >> a vlastne a vlastne ono tam ako by som to povedal, vieš, že a a zároveň je tam to, čo ja vôbec, že ja to úplne chápem a že vôbec to
neodsudzujem, že že ale že tam bol aj vypočítavý zámer, vieš, že proste, že zviditeľniť sa a tam si ľudia povedia, že fuj, vieš, ale ale pričom to je presne ak to, čo sme sa bavili na začiatku. Ale však ty to je hlúposť nepoužiť vlastne formát alebo v úvodzovkách zbraň, ktorá proste má pomôcť šíreniu toho, čo ty považuješ za za za dobré a vzácne. Ale čo ja ako keby čo mňa zaujíma je, že že ty si si keď si sa išla rozhodnúť preto, ty si si musela uvedomovať, že že počkaj, tu budú lietať hovná eterom. >> Áno, ale nečakala som, že až tak. OK. Uhm.
>> Uhm. Uhm. Lebo to tiež akože ako by som to povedal, že ísť do show podľa mňa akože a to teraz ja ja som nebol v show žiadne, hej, ale že ísť do show za mňa je, že ako to nechce ako keby, že veľa odvahy, ale že ísť doš s tým, ako už si vnímaná, že existuje tu nejaká identita verejná, ktorá je vlastne v úplnom protipole a teraz, že vliezť do toho a že chápať, že že tie hovná budú lietať a že idem aj tak, lebo viem, čo vo finále mi to má priniesť. Tak to je podľa mňa to to má veľký presah s tou vedomou naivitou vlastne. A súčasť tej vedomej naivity je aj v tom, že ja jak to bolo kdesi som to videl to
neviem či Jeff Bezos alebo niekto taký eh zakladateľ, no majiteľ Amazonu alebo CEO. Oni vraveli, že vlastne, že ty musíš longterm eh game hrať, keď chceš hrať longterm game a vlastne aj tvoje rozhodnutia musia byť longterm. A vlastne oni napríklad zavádzali, teraz už neviem, čo to presne bolo, ale napríklad, že audible a čo vlastne počúvaš tie knihy a že vlastne tam zaviesť nejaký kreditný systém alebo že použiť nejaké konkrétne tlačidlo nákupu, ktoré bolo v rozpore s tým, ako to vlastne dovtedy fungovalo. A oni vedeli, že oni to potrebujú začať robiť, lebo z dlhodobého hľadiska, že že oni si uvedomovali, že teraz my naserieme celý trh, že ľudia vôbec tomu nebudú rozumieť, že ale ani za svet. A my nemáme šancu im to ani vysvetliť. Jediná
šancia, ak im to vysvetlíme, je, že tým celým prejdeme >> uhm >> a že jedného dňa budeme na konci a tí ľudia zistia, že však že to je no brainer, prečo by to takto nemalo byť, že to je najrozumnejšie rozhodnutie vôbec, že niekedy vlastne tá vízia musí byť s tým, že ja uvedomujem si, že teraz najbližšie dva tri roky nikto tomu nebude rozumieť. Absolútne nikto tomu nebude rozumieť a proste ja len urobím toto a idem to stvoriť, lebo ja tomu vnútri kdesi verím, že to že to dáva zmysel. Tak nejak to >> s pekným oblúkom sme sa dostali vlastne k úvodu, že už asi chápem, prečo som sa mala prísť. Eh, lebo >> ja teraz vlastne ešte nie sama. Preto to spochybňujem, lebo ja som presne takto bola >> nastavená. >> Uhm. >> A čakala som, že tá moja ako vedomá naivita mi prinesie nejaké ovocie alebo
nie mne, ale že tak celkovo, že to bude uhm >> ocenené, >> že len dobré veci z toho vzduch. >> Dobre. Áno. Ale vlastne žiadne hmatateľné ovocie eh tam zatiaľ nie je. >> Uhm. v mojom živote, že vlastne skôr sa stretávam s tým, že presne, že odmietnutie alebo nepochopenie a že vlastne načo ti to bolo a a teda fakt to neľutujem. >> A nejakú väčšiu pozornosť z toho nemáš? >> Mm. >> Nie. >> Hm. Nie. Akože narástli mi folleri, ale hm nemám z toho eh napríklad vidím to presne, že ani tá kniha sa nepredávala tak, ako som si myslela, že sa bude predávať. A hlavne, že teda fakt si ju nekúpili žiadni tí moji pôvodní verní eh followeri. Sú to všetko noví ľudia. Sú to ľudia okolo 18. Tože akože úplne, že cielka, kde ja som nikdy si nemyslela, že niekedy
>> noví ľudia >> sú to noví akože noví >> tí noví ľudia sú 18. >> Áno. Oni majú 16, 18, 20 rokov. >> OK. >> A ja ženu, ale ja som si myslela, že ja píšem pre moje rovesníčky, pre ženy >> okolo 30. roku života a teraz sa to všetko vlastne mne sa >> rozbúral môj doterajší život alebo tvorba aj celkovo moje zmýšľanie o mne. >> Uhm. A ja som momentálne taká, že hľadám si ten nový alebo teda ja už viem, že som na nejakej ceste a ona je podľa mňa tá správna, len ja si na ňu ešte zvykám >> a stále čas mňa sa vracia k tej pôvodnej, kde bolo to bezpečie. Bola som teda komornejšia, menej známa, ale teda bezpeč viac v bezpečí. teraz som nejaká nová už ká rozkvitla, ale ten môj rozkvet preto tá kná
rozkvet, lebo ja som reálne rozkvitla, ale ja si to viem stále ešte vyčítať a dávať sa akože do úzadia, že čo keď chcem moc, čo keď mám veľké až čo keď sú tie moje vízie takto veľké, čo keď ja som uverila v niečo, čo len sama tomu verím a nikto to fakt sa nechytá na tú moju vieru? >> Uhm. No ono súčasť tej vedomej naivity je, že že ona musí byť bláznivá. Ona ona musí ona ona ona musí byť bláznivá a vlastne, že ty ju ty ju v tajnosti, aspoň ja to tak vnímam, že to to musíš v tajnosti na tom pracovať alebo ako keby stavať tomu tomu základe a vytvárať pre to prostredie aj napriek aj napriek tomu, že nikto iný do toho palivo nevnesie. alebo ak tomu môže
niekto uveriť, keď ešte ty sama tomu ne keď ty ešte sama tomu neveríš. To je tá ako keby najväčšia výzva pri tvorení. >> Ale všetci veľkí akože ľudia a veľkí všetci tí, ktorých dnes my obdivujeme za niečo, podľa mňa tiež >> boli magori najprv >> boli mag. Uhm. >> Že >> hm. No jasné. >> Takže toto má tak ako >> hej. Lebo narúšaš narúšaš normál alebo >> narušaš normál. No >> ale narúšaš normál. Je aj čas narušiť normál určite na nie z bedníctva. A ty máš nejak že neviem, či to je niečo, o čom akože chceš akože tak nahlas hovoriť, ale že tá tvoja vízia, že vlastne ako to, čo ty vidíš v budúcnosti, ale keď to chceš
nechať pod pokličkou, kľudne to nechaj. >> Ja som veľký optimista. Ja si predstavujem svet presne zjednotený, >> uhm >> eh kooperatívny. Predstavujem si, že eh všetko bude časom dobré a že ja tomu môžem prispieť veľkou mierou. Ja to tam cítim, >> že eh môžem na ľudí pôsobiť a pozitívne ich akože pozývať. Chcela som povedať pozitívne manipulovať, lebo myslím si, že každý človek, keď hovorí niečo do priestoru, tak verejne manipuluješ. >> Áno. >> Eh, otázne je, že či niekoho manipuluješ v prospech dobrej veci alebo zlej. >> Takže ja sam u seba vidím. Takto a ešte
to nemám úplne, hej, že vieš, čas mňa sa bojí si dovoliť sa vidieť takto veľkú akože >> áno, >> až takto trebárs rozkvitnutú alebo vplyvnú. >> Uhm. Lebo to rácio, aj tá myseľ, aj tie názory mojich blízkych, ktorí stále sú takí, že jasné, áno, super, hej, sme tu s tebou, ale >> až tak, >> ale že viem sa v minulosti veľakrát stalo, keď som povedala nejakú silnú víziu, >> tak som za to bola zosmiešnená. >> Uhm. >> Takže ja som teraz už veľmi opatrná to hovoriť nahlas, ale pri tebe by som sa cítila v bezpečí. Len tým, že to ide do eteru, tak to nepoviem. Eh, ale aj zároveň ešte sama pred sebou to ja to mám niekde spísané. Ja si ja sa k tomu pravidelne vraciam. Eh vždy sa tak poteším vnútorne, že vau, už som si
dovolila to aspoň napísať, ale verejne to hovoriť alebo aj aj pred medzi najbližšími ma to stále stojí veľa odvahy. >> Uhm. A to a to myslím, že tam nervový systém eh ti, ak by som to povedal, do veľkej miery vždy dobre radí, že že keď ti radí ešte neukazovať to, tak vlastne ti priamo ukazuje, že ešte necítim sa ready. Eh necítim sa ready na to. Ale to je veľmi dôležité, že čo si aj ty povedala, že že si nabrala už odvahu si to ako keby spísať pred sebou. >> A to je práve, že >> pred sebou, >> že eh podceňujeme veľmi tú silu písania >> uhm >> toho toho vlastne vyjadrenia niečoho pred sebou, že vlastne my to tak berieme, že niečo sa deje v mojej hlave,
to je jedno miesto, kde sa to deje a potom, že to, čo eh prezentujem vonku, to, čo som ochotný o tom rozprávať a tak ďalej a že vlastne nie je tu žiaden medzipriestor, lenže v tej hlave je bordel. vlastne v tej hlave sa šrotuje neustále strašne veľa veľa vecí a ale mať ten medzipriestor, to eh ustranie, toto to spomalenie, kde dokážeš kde dokážeš ako taký možnože taký mať skromný training ground alebo zisťovať, že že hodíš tam nejakú myšlienku a sleduješ, čo to s tebou urobí. A to je asi to je tá brutál dôležitá vec, ktorú vlastne potrebuješ mať ten bezpečný papier. >> Áno, papier je bezpečie. Totál >> papier bezpečie
a to je brutáln. >> Áno. A na čo som prišla ja v mojom prípade, že ja sa vlastne nebojím svojich tieňov a tmy, ale ja sa fakt bojím toho svetla a mojej sily, že to je >> A čo to čo to znamená? Lebo eh to som počul veľakrát a sám som sa ako sám som sa zamýšľal, že aha, čiže to ja sa vlastne bojím svojho svetla. Ale že čo to znamená, že >> a stretol si sa s tým? Teda už >> nie nemám to veľmi hlboko rozobrané. Počul som to viackrát od rozumných ľudí, ale ja keď akože nepúšťal som sa do toho hĺbkovo >> možno lebo nepotrebuješ, že to nie je tvoj prípad. >> Chápeš, že >> a čo to znamená? >> No v mojom prípade to znamenalo to, že eh ja si tužijem nejaký svoj život s tým, že cítim istý potenciál. A ten potenciál je veľkolepý. On je veľkolepý. A on je tak
veľkolepý, že ak si ho dovolím žiť, tak tam prídu nejaké veľké zmeny v mojom živote. >> Hm. >> A tá moja sila ma až vlastne tým pádom sa jej bojím, lebo si uvedomujem, že ona je, že ona je vlastne tak veľká, že ona môže narušiť veci, ale podľa mňa k dobrému. >> Hm. Hm. >> Ale že aj mne to rozbije. To je moje. >> Čiže to nie je strach ako keby zo sily, ale z veľkosti, ale zo zmeny. >> A tak áno. Teraz sme to akoby na to prišli. Hej. >> Hm. >> Hej. >> Ale vieš o čom je život? >> Áno. O ne istotách. To tam to mal ten ošo, že žiť v odvahe znamená prijímať život vho, >> že nič nie je stále, všetko sa mení. >> A a druhá vec, hej, že proste, že že zmena tu je tak či tak. >> Život je konštantná zmena. Že to je
jediná istota je, že sa všetko stále mení. >> Sa všetko zmení. Len ide o to, hej, že či na tom ideš participovať vedome a s nejakou dávkou odvahy alebo proste len necháš, aby sa veci okolo teba diali. A niekedy je dobré vlastne nechaj, aby sa veci okolo teba diali, ale ale lebo život ide nejak takto rytmicky alebo špirálovito ale ale keď je tam keď je tam to eh časté to klopkanie, vieš, od života, to prizvanie, to volanie dobrodružstva, eh ja si myslím, že to je ako to bolo, neviem kto to povedal, ale že buď potrebuješ mať v živote dostatočne veľký sen alebo budeš musieť mať krízu. Niečo ťa
musí prísť transformovať. Niečo ťa musí prísť meniť. Buď to bude sen, na ktorom vlastne ktorému ideš ty v ústrety, že je to proaktívne, alebo proste zostávaš a príde kríza. >> Uhm. >> A je to nevyhnutné. >> Uhm. >> Je jedno. Alebo že vyber si svoj jed. >> Vyber si svoj jed. Uhm. To je pekné. >> A ten jed je môže byť práve tým ako keby tým najväčším snom, ktorý dáva zmysel a zoberie. To je súčasť aj tej modlitby, ktorý z teba zoberie >> všetku možno všetku všetku pichu možno, ktorú nevidíš. všetky ehm niekedy aj všetky istoty a to je sranda, že to vlastne ale to máme všetci všetci čelíme týmto, >> ale sranda, že ty si teda nikdy necítil ten strach z vlastnej sily, lebo zároveň
pre mňa sa to No to teraz už keď preto som sa ťa pýtal, že čo to znamená, lebo akože strach zo zmien >> to hej >> normálne srdce mi teraz trošku viac bije, keď si normálne, že si predstavím, že niektoré veci, ktoré už som urobil a ktoré vlastne robím a že vlastne ktoré ktoré ešte len pôjdu do povetria zanedlho, že že hej, prídu zmeny. Jasné, že prídu zmeny. Hej. A a >> čiže hej, určite to má každý z nás určite. A to je dôležité tiež asi vedieť. >> A ešte mi tam prichádza, že čo ak je to vlastne aj strach zo zodpovednosti vlastne, lebo sila, keď ju raz máš >> ochočenú alebo osvojenú, tak vlastne máš veľkú moc a zodpovednosť a môžeš aj ničiť. A že čo ak napríklad mám strach z toho, že budem tak silná, že mi to
stupne do hlavy alebo že ma to oslepí, >> že tam je >> Áno, ale všetko sa to skrýva aj pod tou zmenou. Ehm, >> všetko sa ti vlastne naruší, keď raz si dovolíš žiť tú svoju silu. >> Áno. Ono to je to je tiež ešte tá zaujímavá vec, že že hej, jedna z prvých vecí, ktorú aj ja si uvedomujem, že keby som sa do nejakých vecí pustil, je, že proste mi to rýchlo stupne do do hlavy a že hm že sa v tom ako stratím a že sa vlastne odpojím o nejakých základných naozaj vecí, na ktorých naozaj záleží. Lebo lebo videl som to v životoch eh v mojej rodine dávnejšej, ale aj v aj v mojom živote už viacero takých ako keby epizód bolo, ale zároveň zároveň ma mám pocit, že to do nejakej
miery je asi nevyhnutné. >> Hm. že akože ty dokážeš ísť, že veľmi veľmi pokorne a robiť, že pracovať na nejakej sebareflexi a byť obozretný na každom jednom kroku. Ale keď sa potýkaš s výzvou, s ktorou si sa nikdy nestretol, nevieš, čo tam čakať a môže sa stať, že sa ti proste aj to ego nafúkne. Len mať ako keby nejakú silu, ktorá ťa stále drží pri zemi. Ja ináč mám taký ten pocit, že že tá sila, ktorá ťa má držať pri zemi, je Boh. že to je, že teraz mi to vlastne ako keby všetko začína dochádzať, že čo to vlastne znamenalo, že kráčať s Bohom, že vlastne, že že vieš, tá modlitba je o tom, že že ty ideš v tej modlitbe do tej
do do pokory. >> Uhm. >> Že som malý, že proste aj keď môžem tu teraz mať vplyv cez dve tri páčky na celý svet, >> ale aj tak som tu malý. >> Uhm. A aj tak som tu malý voči všetkému. A práve tá pokora, ktorú vlastne, že konkrétne, že modlitba alebo proste nejaká tá tvoja prax, ktorá ti dáva pokoru, ktorá ťa, ktorá sa stáva referenčným referenčným bodom, o ktorý vďaka ktorému si všimneš pichu, že to je tá sakra dôležitá vec a že vlastne keď to nie je opreté o to ináč my v takých duchovných rozhovoroch, čo sme tu viedli aj s Martinom Vojvčarom, tak tam sa bavíme o tom, že existujú také dve planiny prežívania, že jedna je horizontálna, to sú vlastne, že peniaze, vzťahy, eh hojnosť, majetky, bezpečie,
budovanie tu vplyvu, eh Instagram a tak ďalej. A potom je tu vertiká a vertikála sú vlastne také tie hodn to je cesta k Bohu, ako keby to, čo ťa spája s hlbokými hodnotami, to je pravda, dobro, eh a spoznávanie Boha a že vlastne ak tvoja tá hra sa hrá len tu, tak je to čisto ako keby egoá hra. A vlastne keď ale keď je do toho zapojená aj táto časť, tak vlastne vždy je to vždy je to zapojené, že že záleží mi aj na druhých ľuďoch záleží mi, aby vlastne lebo som odpojený od Boha, keď chápem, že všetci sme Božie deti a to ako robím tú horizontálu dobre, to znamená, že aj pôjdem do nejakej show a vydám nejakej knihy a urobím nejaké i preklepy a tak ďalej, že proste to ak je to pripútané
stále o tú o tú o to kráčanie s tou s tou vertikálou, tak eh vie sa to proste transformovať v to dobré Len eh Hej nie. >> A ty hovoríš v každej epizóde o Bohu? Čím čím ďalej, tým viac sa mi to stáva. >> Vau. A ako na to reagujú poslucháči? >> Najprv na to reagovali. Tak jaj, my sme vždy vedeli, že ty si kresťan, [smiech] že že ty si náš, vieš? A >> ty si náš. >> Hej. Hej, hej. H ako keby vieš čo? Neviem, lebo ako nečítam. Proste snažím sa nečítať všetky komentáre. OK. >> Eh, lebo aj tu teraz bude určite potom to, že Vládo, že zas len o sebe rozprávaš, hej. A to tam sa potrebujem u ustrážiť, lebo ja to toto je toto nie je eh interview. >> No áno, to nie
>> hej, to ešte nechápu ľudia. A to je tiež tá moja vec, že že za p 10 rokov si myslím, že budú len takéto formáty pozerať. Nebudú pozerať interviews, hej? Chceš počúvať ľudí, ako sa rozprávajú? Áno, >> ale eh myslím, že aj to, že rozprávaš, [smrkanie] lebo to neviem kto to a Artur Brooks raz povedal, že vlastne tá najintímšia vec, ktorú môžeš robiť so svojím partnerom nie je sex, ale modlitba a že to je proste vec, ktorej sa zároveň ako keby aj najviac bojíme, ale tá ťa najviac dáva do pokory. A že keď eh eh >> alebo nejaká iná duchovná prax alebo spoločná vďa praktickované vďačnosti. >> Ono, ono hej on on to to je to vo finále je všetko modlitba.
>> Ahmá to vo finále je všetko modlitba, hej? Takže tá modlitba nie je, že odčajna, zdravá, môže byť, ale to je, že vstupuješ, že máš celý deň profanny a vstupuješ do jedného bodu, ktorý urobím posvätný na tri minúty. Proste pretne to tu, ak si zmundy eh celú túto realitu. V tejto modlitbe som v kontakte s vertikálou. Celý deň sa starám o horizontálu. Táto táto vertikála ma povznesie nad všetky ťažoby, strachy, obavy, eh rozbije pýchu a tak ďalej, keď keď tomu dovolím. A myslím, že ľudia eh a neviem hovoriť zo všetkých, lebo ľudia si kadečo myslia, ale myslím, že ľudia, ktorí tiež takto ako keby od v istom veku sa
odklonili od cirkvi, takej tej hierarchickej, že sadni, kľakni, postav sa, toto urob, tamto urob od dogmy a dovolili si skôr ehm zísť z cesty, aby toho Boha našli, že v sebe alebo alebo v krase alebo alebo v niečom. Tak myslím, že taký eh a to mi sa písalo, že mi k tomu viac ľudí, že sú veľmi vďační za to, že vidia, že proste aj ľudia, ktorých je viac vidno, o tom rozprávajú. Nielen vtedy, keď idú do politiky a potrebujú pred voľbami sa zjaviť v kostoloch, vieš. Ale toto nie je o kostoloch. Toto je o tvojom najintímnejšom. Toto je najintímnejší vzťah, aký môžeš mať. Lebo to, čo mňa
hlavne zaujíma v tom duchovne, je, že tá mystická časť. A mystická časť je práve o tom, že že ten Boh je v tebe, že ten Boh si ty sám, ale nie tá horizontálna egoistická časť, ale tá pozornosť. Tie oči, ktoré sa teraz pozerajú z tvojich na mňa, sú tie isté, ktoré pozerajú z mojich na teba. A to, čo sa stretá, je Boh. A preto je to tá najintímnejšia vec. Rovnako keď zavrieš oči, to do čoho pozeráš, tá tá tá tma, ten priestor je a ten ten svedok toho všetkého je ten Boh. A to je najintímnejšia časť a to tam vlastne akýkoľvek vhľad a čokoľvek
sa tam zažije je intímne v zmysle, že nikto iný tomu nemusí rozumieť. Je to pre teba. Preto je to najintímia vec, lebo lebo to ani nevieš ako keby zazdieľať naplno s druhým človekom, lebo častokrát sa to, vieš, tie zážitky, tá bázeň, vieš, opíš bázeň, opíš, čo si tam zažila. To môžeš len povedať, že ti zobralo d, zobralo ti slová a tak ďalej, ale to, čo si tam zažila, je väčší zážitok, >> ktorý sa nedá proste pochytiť ničím. Takže a myslím, že veľa ľudí už teraz veľa ľuďom sa to takéto veci stávajú a otvárajú sa tomu a tak ďalej. A myslím, že eh sú ľudia vďační niektorí, hej, niektorí určite ma majú za magora a to je v pohode, že za to, že vieš, že že si dovolia tú duchovnú aj
mimo kostola, čím nevravím, že ten kostol je zlý, ale že necítia sa byť nejaké, že úplne pobludené ovečky. No a v ten utorok, keď ja som došla do tých Košíc, tak eh ja som sa potešila, že ten Boží plán alebo že ten život, že ja som sa potešila z toho, že ja žijem takýto život. >> Uhm, >> ktorý ma sám ako keby poslal do Košíc, eh, pričom som mala ísť do Vranova k tebe, ale ocitolla som sa v Košiciach a si hovorím, tak ja idem skúmať, čo mi tieto Košice ponúkajú. A mala som dve hodiny do najbližšieho odchodu vlaku. Ja som šla na to námestie a videla som tam ten dom alebo katedrálu Alžbety svätej. A >> ja som si v tej chvíli, ako som sa
pozrela na tú katedrálu, spomenula na môj sen v tej noci z tej noci. A to bol sen o tom, kde mi proste istý človek povedal, že jemu sa v živote proste teraz darí, lebo eh lebo sa začal modliť a ja že čo? No áno. Eh a to mi tvoj otec poradil, že mám chodiť do kostola a mám sa modliť. A ja nie, on nepovedal asi kostol. On povedal, že máš sa modliťm. >> A tak ja som išiel do toho kostola a ja si hovorím, tak ja idem do kostola, idem sa modliť. Namiesto toho, aby som bola na podcaste s tebou, som išla do domu svätej Alžbety. Sadla som si tam do lavice. Bola to presne bázeň, krásne svietilo slnko cez tie mozaiky, cez a ja tam tak som a modlím sa a tak si
hovorím, že ale veď ja sa nemusím modliť len v kostole, že ja sa tu predsa len cítim aj trochu stiesnene, že je to veľkolepé, je to krásne, vybudoval to človek z asi z tej lásky k Bohu, ale zároveň ja si nemyslím, že už modlitba patrí už len fakt do toho kostola, že ja žijem toho Boha. v jeho tej akoby šírke a hĺbke naprieč mojím dňom nemusím chodiť len do toho kostola. Takže to bolo podľa mňa ten message z toho utorka, že ten, že modli sa a modli sa viac, lebo tiež som to zanedbala posledné obdobie. >> Uhm. >> A teraz prídem k tebe sem vo štvrtok a ty v každej asi 10. vete zmeníš Boha, čo je krásne. No nie v každej 10, ale rozumieš, čo chcem povedať? >> Áno. Hej.
>> Eh hej. Eh, jedna z hlavných, lebo teraz rozmýšľam, čom sme sa tu vlastne dneska celé bavili a vlastne zo všetkého niečo, >> hej, že ten strach z veľkosti je podľa mňa len strach z toho, že vkáčaní v ústrety tej veľkosti zabud zabudneš na Boha. >> To je Áno. Aha. že sa stratíš v tom, že sa že sa stratíš v tom svete, že sa stratíš v tých objektoch, stratíš sa v tom v tej svojej v tom svojom malom obraze, ktorý zrazu je proste nafúknutý a zrazu každému tľapka po pleci a tak
ďalej. A vtedy zabúdam, vtedy, vieš, chodíme sa modliť, keď je zlé, ale nechodíme sa modliť vtedy, keď je dobré. Nie. >> A práve keď sa modlíš, keď sa modlíš bez ohľadu na všetko, tak vlastne vieš, že akokoľvek sa mi môže dariť a nedariť, tá modlitba je naspäť je referenčný bod toho, čo vlastne každý jeden deň o 6:00 ráno alebo neviem o ktorej. A to nemusí byť, že to môže byť minútka, ale že je to vlastne to to, kde nemusí, kto chce kľaknúť, kľakne, kto nechce, ale utišíš sa. Utešíš sa a Boha prosíš a neprosíš ho o peniaze, o vieš, o majetky a tak ďalej, ale a toto je ináč podľa mňa modlitba, že vlastne, že ty vlastne vyjadruješ pokoru voči tomu, že ja nerozumiem
všetkému, že veď ma >> a to je to mystérium, to je tá mystika, že ty nevieš eh >> že ty nevieš, ale otváraš sa tomu. >> Áno, >> že prijatie, to je to je to prijatie. Prijatie z pokory, pokorné prijatie. A to vlastne veľakrát my odnime veľké množstvo, vieš, keď ideme fakt do nejakej novej výzvy, do nejakého nového proste rozhovoru s nejakým hosťom, z ktorého akože som nieže nieže posratý, ale že roztlčie sa mi srdce, lebo viem, že to bude náročné, ale zároveň, keď viem, že že aj tak to ja nemám pod kontrolou. >> Uhm. >> Hej, že ja môžem tam len participovať tým, že budem v klíku a a pripravím si k tomu materiály, ale vo finále aj tak to ja vôbec nekontrolujem. kontroluje to niečo, čo to tu vlastne celé stvorilo, tak vie ma to uvoľniť a viem si to potom
užiť a tie výsledky sú potom či vo väčšine prípadov. >> Ale inak eh ešte teda k tej sile, ja som zistila, že najväčšia sila spočíva v pustení kontroly. >> Hm. Uhm. >> To ja som mala raz takýto vhľad. Eh lebo ja som ja veľmi riešim presne to, že tá sila, že ja ju chcem maťm >> eh a každý by ju podľa mňa chcelno >> ma chcieť mať. Mal chcieť. A a raz pri jednej takej mojej introspekcii som prišla na to a to bolo pre mňa Božie vnuknutie alebo neviem, že že to, že a ja sa so sebou často rozprávam tak, že sa adresujem, že so sebou vediem tento rozhovor a si hovorí a ja som si sama povedala v jednej chvíli, že tvoja najväčšia sila spočíva v tom a vtedy, keď ty dokážeš pustiť kontrolu a nechať
všetko na život, naňho, na Boha. Nazvime si to, ako chceme. >> A tam je tvoja sila, lebo ty akoby navonok vzdáš, ale nie. To je práve tá sila, že ty vlastne uveríš, že to už je o nejak poriešené, postarané. >> Áno. Áno. >> Pri prijmeš to, čo sa nedá zmeniť, čo je vlastne mimo tvojho poľa kontroly a to, čo je a zároveň >> práve tým, že pustíš eh tú lebo ako ako držíš tú kontrolu? Lebo ty, lebo haluz je, že vlastne pri veciach, ktoré ty nevieš ovplyvniť, to je len ilúzia kontroly. A tá ilúzia kontroly sa ty si ani nikdy nemal nemala kontrolu. Ale ale to, čo hovoríme o tej kontrole je vlastne tenzia v tele. To je vlastne to napätie. To je napätie, že že čo keď sa poserie toto a tamto a vyjde o mne toto a tamto a tak ďalej. Nemáš absolútne
žiaden vplyv na to. Čiže vlastne môžeš sa toho vzdať a zrazu máš výrazne viac voľnosti, priestoru a energie v sebe na to, aby si zmenila to, čo zmeniť môžeš. >> A to je práve tá vlastne vedomá naivita. Mimo tohto, toto má na starosti Boh. Ja mám na starosti toto, tú tvorbu, aby sa tvorilo každý jeden deň spôsob a teraz nemyslím, že každý deň postovať, hej, ale že keď mám ten denníček, kde proste chodím písať alebo mám tú svoju >> firmičku alebo alebo vzťah alebo rodinu alebo proste čo je tá moja tvorba. >> Áno, to môže byť aj záhradkárčenie, >> pestovanie. Áno, tu hem to, čo ti robí radosť a to, čo aj zároveň slúži. Podľa mňa akože zmysel života je v službe iných. Uhm. >> Eh, aspoň ja to mám tak definované a
dáva mi to zmysel, lebo lebo to dáva zmysel, keď slúžiš iným, keď tu nie si len sám svoj ostrov, že? >> Hej. Ale ale zároveň k tomu je práve tá podmienka, že na to, aby si vedel slúžiť iným, musíš najprv vedieť poslúžiť sebe, vieš? Musíš sám sebe vedieť tej sile, >> hej? navariť si dobre, napapkať sa, vyspinkať sa, keď treba si ísť trošku, ja neviem, zacvičiť, popreťahovať hnatý a tak ďalej, tak proste urobiť to, aby som bol, to je tá moja obsession stavmi, vieš, že že potrebujem byť v stave, kde som pripravený pre tú činnosť, ktorá je proste predo mnou. Čiže alebo najedený, alebo vyhľadovaný podľa toho, čo potrebuješ, vieš, alebo rozhýbaný alebo zvoľnený hudbou. Potrebuješ vedieť, čo ťa pre túto danú činnosť najlepšie pripraví, aby si tam bol najviac ready a všetko, čo je mimo tvojej kontroly pustiť. [vzdychanie] vydýchnut preč.
>> Uhm. Uhm. >> Vau. Ďakujem veľmi pekne, lebo tá téma o tej silnej fakt je je to naozaj o tom pustení, ale na to, aby si to mohla pustiť, ty musíš mať dôveru v niečo hlbšie, než si ty. >> Áno. >> A to je toto je taký, že oriešok, že nie každý to má. No nie, lebo tam musíš tú myseľ >> utíšiť ju, lebo ona ti bude predostierať takéto. Ale že a ale aj ego to robí, že ako to, že toto len tak necháš teraz, >> hej? Hm. >> No >> a čo je čo je to, vďaka čomu sa dokážeš do toho uvoľniť, hej, že čo to v tvojom živote je? Je to dôjera v život? Je to dôjera v Boha? Je to dôvera v >> Je to viera v Boha? Áno. A ja som vlastne bola vedená k k Bohu od malička.
Ja som z kresťanskej rodiny a to mi dalo podľa mňa veľmi dobré základy. >> Uhm. Ja si myslím, že tiež aj ma to potom znechutilo, ale ale vo finále teraz dlhodobého hľadiska, keď pozerám, že tie základy boli >> Áno. Áno. >> Ten príbeh, vieš, ten ten príbeh, ten príbeh človeka, ktorý proste >> aj napriek všetkému, vieš, na konci všetkého pribity na kríži povedal, že Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. Najväčší prejav lásky. To je alfa miel. S Ale aj zároveň ja som sa minule zamýšľala nad vetou eh s volaním alebo otázkou na kríži. Ježiš, keď sa pýta Boha, že Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? že aj to je veľmi silné, ale tam je tá
človečina a tá ľudskosť, že on s ním vedie rozhovor aj napriek tomu, že už vlastne možno v neho prestal veriť na chvíľu, ale stále sa dokázal nájsť ešte tú štipku sily predniesť túto otázku Bohu aj s výčitkou a dovoliť si takúto výčitku, eh, že akú on musel cítiť vtedy osamelosť a zrazu tam nájdeš tú vau, zase ten pocit, nie som v tom sama, keď sa aj ja niekedy cítim osamelá, >> opustená. a že aj Ježiš to zažil. Takže tam je mnoho krásnych akože povzbudivých >> situácií eh v tej Biblii a v Novom Zákone, ktorú ja si viem preniesť na svoj život. A myslím si, že kresťania alebo hocijakí náboženskí, nie, počkaj, myslím si, že veriaci ľudia už v
akéhokoľvek boha dokážu žiť tento život o niečo akoby ľahšie, s menším bremenom alebo s menšou ťažobou ako eh neveriaci. >> Hm. Hej. [odkašľanie] Lebo dokážeš pustiť. Áno. >> Alebo vlastne keď lebo lebo keď iba >> keď tvoj život sa odvíja 100er iba od toho, čo robíš a nerobíš ty, tak to vlastne musíš vyhorieť. >> Musíš Áno. >> To si odsúdený. >> A ten veriaci človek si povie, ok, Bože, tak ja to už nechám na teba, hej? Alebo že ty vieš, postaraj sa, verím ti. >> Áno. >> A a môže to znieť ako barlička alebo čo, ale nie, lebo to chce tiež obrovskú vieru. Ty potrebuješ vieru na to, aby si >> Hej. Lebo, lebo hej, lebo, lebo niekedy požiadaš >> ako keby vyjadríš tú dôveru a proste a na druhý deň Havárka napríklad. Hej? A
teraz, že ako to prijať s pokorou, kde vo finále vieš, možno sa ti niečo stane, budú ti operovať nohu alebo neviem čosi také, ale možnože zistíš za rok, dva, tri, štyri a tam je to, že tam už to chce ako keby riadne silnú vieru, >> no. že možno, že si za štyri, päť rokov zistíš, že ťa to ochránilo od nejakej oveľa väčšej katastrofy alebo ti to prinieslo do života nejakého človeka, ktorého si tam v nemocnici stretol, ktorý ti na smrteľnej posteli niečo, vieš, že a to nevieš, to nevieš, ale vo väčšine prípadov, keď sa pozrieš spätne na všetky tie ťažké veci a sračky, >> tak to zapadá do seba. >> Tak to všetko do seba zapadá a čím si staršia, tým viac dokážeš veriť a dokážeš pustiť tú kontrolu a tak ďalej. Ale ak niekto chce mať život eh bez takejto viery, je to tiež v poriadku. A
eh aj aj takto to vie vychádzať a že vlastne, ale myslím si, že každý v niečo verí, hoci len vo svojej rácio. Eh, >> že život zvierový je. >> Hej, to mal som tu Gaba Kopčeka raz dávnejšie. On tak vravel, že on dôveruje v proces a som sa pýtal, že čo to vlastne z jeho pohľadu znamená, že že on proste verí, že keď bude robiť eh dobré veci pravidelne, tak že sa to zúročí v to, že to vlastne vyjde dobre. Čo mi napadlo, že hej, že akože fér, fér, že >> že dáva to zmysel. Musíš rátať s tým, že niektoré veci nezmeníš, ale že vo finále, keď z dlhodobého hľadiska fakt robíš dobré veci, to sa naúročí. A to je pravda viac-menej, hej? Lebo nenapísala by si tú knižku, keby si nesadla si za každým, vieš, k tomu peréu a papieru a nepustila sa do toho.
Vau. Ďakujem pekne, Žant. >> Aj ja ďakujem. Musím ti potom poslať link na dobré pero. >> Hej, určite. To chcem ešte dneska objednať. Ďakujem, že robíš to, čo robíš, že razíš svoju si víziu života a že rozvíjaš svoj potenciál a tým pádom ukazuješ aj nám, že aj my ho môžeme rozvíjať. >> A ja ďakujem, že robíš to isté.
Časté otázky
Čo je vedomá naivita?
Je to prístup, pri ktorom človek tvorí a koná v súlade so svojou víziou bez ohľadu na to, čo si myslí okolie alebo čo sa v danom momente zdá reálne, a zároveň si uvedomuje, že potrebuje energiu a sústredenie, ktoré sa stráca, keď príliš riešime názory iných.
Prečo je dôležité písať si denník alebo si veci zapisovať na papier?
Papier poskytuje bezpečný medzipriestor medzi chaosom myšlienok v hlave a verejným vyjadrením, kde si človek môže vyskúšať a sformulovať myšlienku predtým, než ju povie nahlas alebo zdieľa so svetom.
Ako súvisí mužská a ženská energia s nervovým systémom?
Mužská (maskulínna) energia je spojená s ľavou hemisférou, logikou a konaním, ženská (feminínna) s pravou hemisférou, zmyslom a schopnosťou byť v kontakte s emóciou. Integrácia oboch v každom človeku, bez ohľadu na pohlavie, znižuje potrebu bojovať a zvyšuje schopnosť spolupracovať a vnímať zmysel.
Prečo je dôležité pustiť kontrolu?
Pretože v mnohých situáciách ide len o ilúziu kontroly, ktorá v tele vytvára zbytočné napätie. Keď človek pustí to, čo naozaj nemôže ovplyvniť, získa viac energie na to, čo skutočne zmeniť dokáže, a dokáže dôverovať, že sa veci v dlhodobom horizonte usporiadajú.
Prečo ľudia strácajú čitateľov či sledovateľov po veľkej zmene smerovania?
Pretože publikum sa často priviaže k jednej konkrétnej fáze alebo obrazu tvorcu, a keď sa tvorca prirodzene vyvíja a mení, časť ľudí to vníma ako zradu pôvodnej identity, hoci ide len o prirodzené dozrievanie.
Tento článok vznikol z prepisu rozhovoru vo videu — každá časová značka vedie na skutočný moment, kde to zaznie. Zdroj si tak vieš overiť na sekundu presne.
Súvisiace videá
26 min5 techník, ktoré ťa upokoja ako Bábätko (Regulácia Nervov)
Video predstavuje päť konkrétnych techník na reguláciu nervovej sústavy podľa typu stresu: dýchanie a dotyk…
23 minPôst 16/8 z pohľadu neurovedy | BDNF, Amygdala a Strach
Prerušovaný pôst 16/8 podľa nových štúdií oslabuje spojenie medzi amygdalou (poplašným centrom mozgu) a…
2 h 9 minHlbina bezpečia v tvojom duchu: stav, ktorý ti svet nikdy nevezme
Doc. Martin Dojčar vysvetľuje rozdiel medzi výkonom, extázou a enstázou (duchovným ponorením) a prečo západná…
1 h 47 minHodnota života vzniká z jeho konečnosti | Matej Jurenka & Metanoya
Matej Jurenka v rozhovore vysvetľuje, že strach zo smrti je koreňom väčšiny našich obáv a že práve konečnosť…
21 minKeď sa filozofia stane tvojím vnútorným rodičom | Peter Podlesný & Metanoya
Stoicizmus je jednoduchá, prakticky použiteľná filozofia, ktorá presahuje náboženstvo aj svetonázor a dá sa…
46 min10 chýb v komunikácii so sebou, ktoré ťa potichu sabotujú
Väčšina vnútorného utrpenia nepramení z ťažkého života, ale zo spôsobu, akým so sebou hovoríme. Vlado Rožko…