Prečo mi chýbajú minerály a ako ovplyvňujú moju energiu?

V skratke

Tvoje bunky fungujú ako malé batérie poháňané sodíkovo-draselnými pumpami, ktoré potrebujú sodík, draslík a horčík na výrobu a prenos energie. Väčšina ľudí dnes prijíma príliš málo draslíka, horčíka, jódu a selénu, pretože tieto minerály chýbajú v spracovaných potravinách aj v ochudobnenej pôde. Výsledkom môže byť únava, horšia regenerácia a problémy so srdcom či štítnou žľazou. Doplnenie minerálov cez stravu alebo kvalitný doplnok dokáže tento nedostatok reálne riešiť.

Kľúčové momenty

Ako bunka funguje ako batéria?

Bunka funguje ako batéria vďaka rozdielnej koncentrácii sodíka a draslíka na oboch stranách membrány, čo vytvára elektrické napätie. Toto napätie, tzv. pokojový membránový potenciál, umožňuje nervom posielať signály a svalom sa sťahovať. Udržujú ho sodíkovo-draselné pumpy, bielkovinové stroje v membráne, ktoré nepretržite prenášajú ióny a spotrebúvajú pri tom obrovské množstvo energie — v mozgu až polovicu celkovej spotreby.

Prečo je draslík dôležitejší, než si myslíme?

Draslík je kľúčový, pretože spolurozhoduje, koľko sodíka si telo v obličkách ponechá, a teda ovplyvňuje krvný tlak aj zdravie ciev. Pôvodná ľudská strava obsahovala niekoľkonásobne viac draslíka než sodíka, dnes je tento pomer často obrátený kvôli spracovaným potravinám. Veľký čínsky pokus so soľou obohatenou o draslík ukázal zníženie počtu mozgových mŕtvic o 14 % a úmrtí o 12 %.

Na čo telo potrebuje horčík?

Horčík je nevyhnutný kofaktor, bez ktorého bunka nedokáže využiť energiu z ATP – teda ani sodíkovo-draselná pumpa nemôže fungovať. Práve preto lekári pri nízkom draslíku často hľadajú v tele nedostatok horčíka, keďže jeho chýbanie spôsobuje, že obličky strácajú viac draslíka.

Ako si bunka vyrába energiu v mitochondriách?

Bunka vyrába energiu v mitochondriách, kde sa z paliva (cukrov, tukov, bielkovín) tvoria elektróny poháňajúce malú bielkovinovú turbínu zvanú ATP syntáza. Tento proces si vyžaduje vitamíny B1, B6 a B12 ako aj stopové prvky mangán, selén, meď a železo, ktoré chránia bunku pred voľnými radikálmi a umožňujú premenu paliva na využiteľnú energiu.

Ako štítna žľaza ovplyvňuje tempo metabolizmu?

Štítna žľaza riadi rýchlosť, akou bunky spaľujú palivo, pomocou hormónov tyroxínu (T4) a trijódtyronínu (T3), ktoré vznikajú za pomoci jódu a selénu. Bez dostatku jódu telo hormón nevyrobí, bez selénu ho nedokáže premeniť na aktívnu formu – preto nedostatok ktoréhokoľvek z nich spomaľuje metabolizmus a znižuje energiu.

Ako a kedy doplniť minerály?

V dni s potením, saunou, tréningom alebo pôstom chýba hlavne sodík, zatiaľ čo v bežný sedavý deň najviac chýba draslík a horčík. Draslík sa najlepšie dopĺňa rozpustený v nápoji popíjanom postupne počas dňa, pretože vo vysokej jednorazovej dávke dráždi črevá, a horčík sa z rovnakého dôvodu lepšie vstrebáva v menších dávkach rozložených v čase.

Praktické kroky

  1. 1Zisti, aký typ dňa ťa čaká – ak sa budeš potiť (tréning, sauna, pôst), doplň najmä sodík.
  2. 2V bežný sedavý deň sa zameraj na doplnenie draslíka a horčíka zo zeleniny, zemiakov v šupke, strukovín a avokáda.
  3. 3Minerály popíjaj postupne rozmiešané vo väčšom množstve vody (napr. počas celého dopoludnia), nie naraz v jednej dávke.
  4. 4Zemiaky a podobnú zeleninu priprav v šupke alebo pečením bez vody, aby sa draslík nevyplavil do vody pri varení.
  5. 5Ak experimentuješ s minerálnou zmesou, sleduj efekt minimálne 14 dní – všímaj si ranné rozbiehanie, popoludňajší útlm, počet káv a kvalitu zaspávania.
  6. 6Pri ochorení obličiek, cukrovke alebo liekoch na tlak/srdce (najmä končiacich na -pril, -sartan, alebo spironolaktón) konzultuj užívanie draslíkových zmesí s lekárom.
Prepis videa39 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment

Keď do pohára destilovanej vody, teda vody, z ktorej odstránili všetky minerály, ponoríš dva drôty napojené na batériu a malú žiarovku, tak tá žiarovka sa nerozsvieti. Nasyp však do tejto vody štipku soli a žiarovka sa rozsvieti, lebo prúd nevedie voda, vedú ho minerály v nej rozpustené. Na rovnakom princípe vzniká každý jeden úder tvojho srdca a každá jedna tvoja myšlienka. V tvojom tele pracuje viac než 30 biliónov buniek a každá z nich [hudba] je malá batéria. Dobíjajú ich drobné pumpy a je to tak náročná práca, že na ňu telo [hudba] spotrebuje pätinu až štvrtinu všetkej energie, ktorú spaľuješ aj v pokoji. V dnešnom videu si spolu prejdeme veľmi zložitú a inteligentne postavenú [hudba] elektrickú sieť v tvojom organizme. Vďaka nej dýchaš a hýbeš sa, vďaka nej [hudba] bije tvoje srdce a vďaka nej si

vôbec schopný sledovať toto video. Je to mechanizmus, ktorý ma fascinuje a keď ho pochopíš, budeš vedieť lepšie a vedomejšie vyživovať svoje telo, aby dokázalo účinne vyrábať energiu, ktorú všetci potrebujeme. V tomto videu sa mimo iné dozvieš aj to, prečo lekári pri nízkom draslíku hľadajú v tele horčík, prečo kurčatá kŕmené bielou ryžou prestávali chodiť a [hudba] ako pôda v jednej oblasti Číny súvisela s tým, že tam deti ochorievali veľmi často [hudba] na srdce. Ako sa z bunky stáva batéria? Každú z tvojich buniek obaľuje tenká vrstva tukov, ktorej sa odborne hovorí bunková membrána. Táto membrána je asi 10 000-krát tenšia než list papiera a oddeľuje dve tekutiny, ktoré sa od seba výrazne líšia. Tekutina vnútri bunky obsahuje draslík asi 30-krát viac než v tekutine okolo nej a za sodíkom je to

naopak. Toho je veľa v tekutine mimo bunky a naopak veľmi málo vnútri tvojej bunky. Elektrolyty sodík a draslík sú v tele rozpustené vo vode ako ióny, teda ako atómy, ktoré buď stratili alebo získali elektrón, čo je [hudba] drobná záporne nabitá čiastočka a preto nesú elektrický náboj. Keď sú nabité čiastočky na každej strane membrány, teda aj vnútri aj vonku rozložené iným spôsobom alebo iným pomerom, vzniká medzi vnútrom a okolím bunky napätie. Vo fyziológii tomu hovoríme pokojový membránový potenciál a v nervovej bunke má približne 70 mV, čo je asi 20-ina napätia bežnej tužkovej batérie. Môžeš si to predstaviť ako nabitú batériu v baterke na svietenie. Kým je nabitá, stačí stlačiť vypínač a svetlo svieti

okamžite. Bunka je vďaka tomuto napätiu rovnako pripravená v každej chvíli, či už poslať signál alebo stiahnuť sval. Napätie 70 mV znie ako málo, ale pôsobí cez vrstvu hrubú len niekoľko miliardtín metra. Elektrické pole v membráne má preto silu než 10 miliónov voltov na meter. A to je niekoľkokrát viac, než aké je treba na to, aby vo vzduchu preskočil blesk. No z tohto napätia žije celý tvoj nervový systém. Keď nervová bunka posiela signál, otvorí na tisícinu sekundy v membráne drobné kanáliky. Sodík vtečie dnu a napätie sa pritom na okamih prevráti. No táto zmena sa následne šíri po nervovom vlákne ako vlna. V najrýchlejších nervoch rýchlosťou vyše 100 m/s a na jej konci sa stiahne sval alebo sa ozve bolesť alebo napríklad vznikne myšlienka.

Podoba sa to radu kociek domina. Prvá zhodí druhú a pád dobehne až na koniec, hoci sa žiadna kocka z miesta nepohla. No a rovnakým spôsobom sa sťahuje aj tvoje srdce a preto patrí draslík k prvým hodnotám, ktoré lekári sledujú na jednotke intenzívnej starostlivosti, pretože už malá odchýlka v jeho hladine v krvi mení rytmus srdca. No a teda každým signálom sa batéria v bunke trochu vybije. A na mieste je teda otázka, čo batériu v bunke dobíja. Túto batériu v našich bunkách dobíjajú bielkovinové stroje zabudované priamo v membráne, ktorým hovoríme sodíkovo-draselné pumpy. Odborne sa volajú aj sodíkovo-draselná ATPáza. ATP je molekula, ktorá v tvojich bunkách prenáša energiu a koncovka -áza, ATPáza, prezrádza, že ide o enzým, teda

o bielkovinu, ktorá urýchľuje jednu konkrétnu chemickú reakciu. V tomto prípade je to rozštiepenie ATP. Pri každom cykle táto sodíkovo-draselná pumpa prenesie tri ióny sodíka von z bunky a dve ióny dnu. Keďže von odíde o jeden kladný náboj viac, než príde, každý cyklus batériu zároveň dobíja. No tieto pumpy to robia bez prestávky v každej jednej bunke a to po celý tvoj život. Môžeš si to obrazne predstaviť ako čln, do ktorého neustále zateká voda a človeka, ktorý z neho bez prestávky vylieva vodu von. Kým ju vylieva, čln ostáva na hladine. Ak by prestal, tak čln by sa pomaly naplnil. Rovnako by sa bez týchto sodíkovo-draselných púmp napätie na membráne postupne strá tilo a bunka by prestala pracovať. No táto práca si

vyžaduje obrovské množstvo energie a najviac sa spotrebúva v mozgu, kde nervové bunky posielajú signály bez prestávky. Tam pumpy podľa meraní na zvieratách spotrebujú približne polovicu všetkej energie. No a ako názov týchto púmp, teda sodíkovo-draselné pumpy, naznačujú, tieto pumpy potrebujú sodík aj draslík a záleží na tom, v akom pomere ješ. Prečo k sodíku patrí draslík? Ľudské telo sa evolučne vyvíjalo na strave z rastlín a mäsa, v ktorej bolo draslíka mnohonásobne viac, než sodíka. Podľa odhadov jedli lovci a zberači dva až štyrikrát viac draslíka, než jeme momentálne my. Dnes v živote mnohých z nás je tento pomer obrátený a hlavným dôvodom je ten, že sa nám z jedálnička vo veľkej miere vytratil draslík. Najviac ho nájdeš v čerstvej zelenine, v zemiakoch, [hudba] v

strukovinách a v ovocí a naopak v spracovaných potravinách, z ktorých dnes pochádza veľká časť nášho jedla, ho pri spracovaní výrazne ubúda. A o tom, koľko sodíka si tvoje telo ponechá, spolurozhoduje v obličkách draslík. No a navyše kvôli dobrej konzumovateľnosti a palatabilite týchto spracovávaných jedál, tieto jedlá veľmi často obsahujú výrazne zvýšené množstvo sodíka bez zvyšného elektrolytového kontextu. Na tieto dva proti sebe idúce faktory našej energii neprospievajú. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že o tom, že koľko sodíka z tvojej stravy si tvoje telo ponechá, spolurozhoduje vo veľkej miere v obličkách draslík. Vysoký tlak na Slovensku má takmer každý druhý muž vo veku od 30 do 79 rokov >> [hudba]

>> a viac draslíka na tanieri patrí k najjednoduchším veciam, ktoré pre svoje cievy môže urobiť. Zaujímavý fakt. V 600 čínskych dedinách urobili vedci jeden z najväčších pokusov o výžive vôbec. 21 000 starších ľudí, ktorí prekonali mozgovú mŕtvicu alebo mali vysoký tlak, rozdelili podľa dedín na dve [hudba] skupiny. Jedna varila a solila ďalej obyčajnou soľou. Druhá dostala soľ obohatenú o draslík, v ktorej je štvrtina sodíka nahradená draslíkom. Po necelých piatich rokoch bolo v druhej skupine o 14 % menej mozgových mŕtvic a o 12 % menej úmrtí. >> [hudba] >> V skupine s novou soľou ľudia prijímali viac draslíka a o niečo menej sodíka a mali nižší tlak. Tento spomínaný pokus tieto dva vplyvy neoddelil, avšak

neskoršie analýzy naznačujú, že väčšiu časť poklesu [hudba] vysvetľuje pridaný draslík, než ubraný sodík. Totižto sodík potrebuje telo rovnako ako draslík. Bez neho by pumpy nemali čo prenášať. Nervy by nevedeli poslať signál a v cievach by nebolo dosť tekutiny. A kto sa veľa potí, ho potrebuje viac, než ten, kto celý deň presedí [hudba] v kancelárii. Polopate povedané, pre cievy je dôležité, aby popri sodíku prišlo v strave dostatok draslíka. A práve draslíka prijíma väčšina ľudí málo. Sodík a draslík však tieto pumpy samé o sebe nestačia. >> [hudba] >> Na čo pumpa potrebuje horčík? Túto pumpu okrem sodíka a draslíka poháňa ATP, čo je molekula, ktorá v bunke nesie energiu. A jej celé meno adenozíntrifosfát prezrádza, ako je postavená. Na konci má reťazec troch

fosfátových skupín a energiu nesie vo väzbe medzi nimi, podobne ako napnutá pružina. Keď sa posledná skupina odštiepi, tak pružina sa uvoľní a bunka môže energiu použiť. Samotné ATP však bunka použiť nedokáže. Takmer [hudba] všetko ATP v tvojich bunkách je naviazané na ión horčíka. A až toto spojenie týchto dvoch molekúl, ktoré biochemici hovoria horčík ATP alebo MgATP, zapadne do enzýmov tak, aby z nej energiu uvoľnili. Horčík je teda kofaktor, čiže pomocná látka, bez ktorej enzým nie je [hudba] schopný pracovať. Je to ako keby tvoje zástrčke chýbali kolíky. V zásuvke prúd je, ale prístroj sa k nemu nemá ako pripojiť. No a týmito kolíkmi pre ATP je horčík. Sodíkovo-draselná pumpa bez horčíka

energiu z ATP neprevezme a nepohne sa. O tomto mechanizme podrobnejšie hovorím vo videu o horčíku a únave, na ktoré nájdeš odkaz dole v popise pod [hudba] videom. Čiže tvoje sodíkovo-draselné pumpy bez prestávky spotrebovávajú ATP a to ATP musí bunka niekde vyrobiť. Ako si bunka vyrába energiu? Teraz prichádza čas, ktorá bude znieť o trošku odbornejšie a je možné, že budeš mať pocit, že sa v tom trošku strácaš, ale nenechaj sa tým odradiť, pretože každý krok ti hneď vysvetlím aj jednoducho. A práve tu uvidíš, aké sofistikované je tvoje telo. Takmer všetko ATP vyrábajú v tvojej bunke mitochondrie, čo sú malé útvary, ktorých má jedna svalová bunka stovky až tisíce. Pred zhruba 2 miliardami rokov boli tieto mitochondrie samostatnými

baktériami, ktoré sa usadili v iných bunkách a už v nich zostali. Do dnešného dňa majú tieto mitochondrie svoju vlastnú DNA a ty si ju zdedil len od matky. Každá jedna mitochondria pracuje ako pomyselná elektráreň. Do nej prichádza palivo z jedla, teda rozložené cukry, tuky a bielkoviny a táto elektráreň z neho vyrába elektróny. Tie isté záporne nabité čiastočky, o ktorých bola reč pri iónoch. Tieto elektróny potom tečú po rade bielkovín vo vnútornej mitochondrie, ktorému sa hovorí dýchací reťazec a pritom prečerpávajú cez membránu protóny, teda kladne nabité jadrá vodíka. Na tejto membráne vzniká napätie 150 až 180 mV, čiže viac než na membráne bunky. No

práve týmto napätím je poháňaná takzvaná ATP syntáza, čiže maličká bielkovinová turbína, ktorá sa pri prechode protónov doslova otáča a s každou otáčkou vyrába to spomínané ATP. Môžeš si to predstaviť ako prečerpávaciu vodnú elektráreň, akú máme v Čiernom Váhu. Čerpadlá tam vytlačia vodu do hornej nádrže a keď voda tečie späť dolu, [hudba] tak roztáča turbínu, ktorá vyrába elektrinu. V mitochondrii poháňajú tieto čerpadlá elektróny z jedla a namiesto vody sa prečerpávajú protóny a turbína pri každej otáčke vyrobí ATP. [hudba] Znamená to, že jedlo, ktoré konzumuješ sa stáva energiou, ktorú dokáže bunka použiť až v tomto momente. V tele máš

pritom v každej jednej chvíli len 50 až 100 g ATP. No za deň ho vyrobíš a spotrebuješ približne toľko, koľko sám vážiš, lebo každú jednu molekulu telo za deň nabije znova približne 1000-krát, [hudba] zhruba raz za minútu až dve. Je fascinujúce, že sa v každej jednej tvojej bunke práve teraz otáča obrovské množstvo takýchto turbín a že to celé pracuje bez tvojho jediného rozhodnutia. Na spomínané elektróny, ktoré poháňajú to čerpadlo, musia na konci dýchacieho reťazca niekam odísť. Preberá ich enzým cytochróm C oxidáza, v ktorého strede sú meď a železo a odovzdáva ich kyslíku, ktorý ich dýchaš. No a tento kyslík sa s elektrónmi a protónmi spojí a tak vznikne voda. Doslova takto si sedavý

človek denne sám vyrobí štvrť až tretinu litra vody a z gramu tuku jej pritom vznikne takmer dvakrát viac než z gramu cukru, tvojej vlastnej vnútornej [hudba] vody z jedla. Jednoducho povedané, kyslík dýchaš preto, aby mali elektróny uvoľnené z jedla na konci kam odísť. Keby ich kyslík neprevzal, elektróny by sa v reťazci zastavili, čerpadlá by prestali pracovať a výroba ATP spolu s nimi. To je presne dôvod, prečo mozog bez kyslíka vydrží len niekoľko minút. Pri tejto neutíchajúcej a náročnej práci občas z dýchacieho reťazca unikne elektrón priamo na kyslík a vznikne tak voľný radikál, čo je nestála molekula, ktorá poškodzuje molekuly vo svojom okolí, ak ju bunka nestihne včas

zneškodniť. Mitochondrie majú preto svoj vlastný ochranný enzým, takzvanú mangánovú superoxid dismutázu, ktorá najčastejší z týchto radikálov, takzvaný superoxid, premení na peroxid vodíka. A ten potom rozložia ďalšie enzýmy, z ktorých niektoré potrebujú selén. Bez stopovej zložky mangán táto mangánová superoxid dismutáza nie je schopná pracovať. Voľné radikály si potom môžeš predstaviť ako iskry, ktoré odskakujú z ohňa v krbe. Kým ich má kto zahasiť, nič sa nestane. No bez hasenia by časom obrazne prepálili koberec aj podlahu. Preto stopové prvky ako je mangán a selén patria k tomu, čím tieto bunky iskry dokážu hasiť. Elektráreň v tvojich bunkách má teda dýchací reťazec, turbínu

aj ochranu. A ešte do nej musí prísť palivo. Čo robia v elektrárni vitamíny B? Z jedla vytvorený krvný cukor sa najprv štiepi mimo mitochondrie a z tohto prvého má bunka len malú časť energie. Z jednej molekuly glukózy, najbežnejšieho cukru v krvi, vzniknú dve molekuly ATP. Väčšinu teda až okolo 30 molekúl energie získa až vtedy, keď zvyšok paliva vstúpi do mitochondrie. No a na tomto vstupe do mitochondrie pracuje enzým s dlhým názvom pyruvát dehydrogenáza a ten sa nezaobíde bez vitamínu B1, teda tiamínu. Môžeš si to predstaviť ako bránu do elektrárne, ktorá sa bez vitamínu B1 neotvorí. Cukor stojí pred ňou a elektráreň z neho získa len zlomok energie. Najskôr to pocítia

tvoje orgány, ktoré spotrebujú najviac energie, teda nervy a srdce. Telo má tiamínu v zásobe len asi 30 mg a bez jeho príjmu sa jeho zásoba vyčerpá za dva až tri týždne. Vitamín B1 objavili vďaka kurčatám. Holandský lekár Christiaan Eijkman skúmal koncom 19. storočia v dnešnej Indonézii chorobu beri-beri, pri ktorej ľuďom slablo srdce a ochrnúvali im končatiny. Popri svojom lokálnom výskume si všimol, že kurčatá kŕmené bielou ryžou, z ktorej pri leštení obrúsili tenkú hnedastú šupku zrna, teda otruby, prestali chodiť. A tie, ktoré dostávali hnedú ryžu aj s touto šupkou, zostali zdravé. Keď kurčatá prešli späť na hnedú ryžu, zotavili sa. V šupke toho zrna teda bolo niečo, bez čoho telo zjavne neprežije a

dnes vieme, že to bol práve tiamín. Eijkman dostal za tento objav Nobelovu cenu a jeho pozorovanie patrilo k prvým krokom, z ktorých vznikla predstava vitamínov. Navyše v celom tomto elektroenergetickom procese je veľmi dôležitý aj vitamín B6. Potrebuje ho enzým glykogén fosforyláza, ktorá odomyká zásobu cukru vo svaloch a v pečeni, keď ju telo práve potrebuje. Keď pri záťaži potrebuješ rýchlo energiu, tak tento enzým uvoľní cukor zo zásoby priamo vo svaloch a väčšina vitamínu B6 v tvojom tele je naviazaná práve na neho. Zároveň v tomto procese je nenahraditeľný vitamín B12, kobalamín. Je to jediný vitamín, ktorý má vo svojom strede kov, kobalt, a odtiaľ má aj svoje meno. V mitochondriách pomáha enzýmu, ktorý mení časť tukov a bielkovín na

palivo pre spomínané bunkové elektrárne. Na B12 je veľmi zaujímavé to, že nevyrába ho žiadna rastlina ani žiadne zviera. Každý jeden mikrogram vitamínu B12 na planéte Zem vyrobili baktérie alebo archeóny, čo je iná skupina jednobunkových organizmov, ktoré sa baktériám len podobajú. A zvieratá ho majú v tele len preto, že ho prijali potravou alebo od baktérií vo vlastnom tráviacom trakte. Aj práve preto ho ľudia, ktorí nejedia nič živočíšne, musia nevyhnutne dopĺňať. V tomto bode naša elektráreň už má palivo a ešte niečo musí určiť, ako rýchlo ho bude spaľovať. Ako štítna žľaza určuje tempo. Štítna žľaza je malá žľaza v tvare motýľa na prednej strane krku. A tempo,

akým bunky spaľujú palivo, nastavuje hormóny, ktoré vyplavuje do krvi. Keď je týchto hormónov málo, tak metabolizmus sa spomalí, človek je unavený a je mu zima. Naopak, keď ich je veľa, tak metabolizmus sa zrýchli [hudba] a srdce bije rýchlejšie. Človeku je teplejšie a má štandardne viac energie. Štítnu žľazu a jej hormóny si môžeš predstaviť ako termostat v dome. Podľa toho, na akú teplotu je nastavený, kúri kotol viac alebo menej. Hlavný hormón sa pritom volá tyroxín a odborne sa označuje ako T4, lebo obsahuje štyri atómy [hudba] jódu. Bez stopového prvku jód ho štítna žľaza nevyrobí. Po druhej svetovej vojne lekári v Československu vyšetrili vyše 150 000 ľudí a zistili, že zväčšenú štítnu žľazu, hrvoľ, malo asi 70 % žien.

Krátko na to sa začala povinne vyrábať a predávať jódovaná soľ a hrvoľ v nasledujúcich desaťročiach výrazne ustúpil. Slovensko dnes vo všeobecnosti patrí ku krajinám, ktoré by mali mať jódu dostatok, a to hlavne vďaka jódovanej soli. Tyroxín, teda spomínaný hormón štítnej žľazy T4, je však len zásobovou podobou hormónu. Aktívnym hormónom je tu trijódtyronín, teda to, čomu hovoríme T3, a vzniká vtedy, keď enzým z tyroxínu odštiepi jeden atóm [hudba] jódu. No a tieto enzýmy, takzvané dejodázy, ktoré sa starajú o odpojenie tejto časti jódu od neaktívnej T4, vďaka čomu vzniká aktívny hormón štítnej žľazy T3, >> [hudba] >> majú vo svojom strede stopovú zložku

selén. Jednoducho povedané, z jódu telo hormón vyrába a za pomocou selénu ho mení na účinnú podobu. Takže jeden bez druhého nebude fungovať. Selén však nepotrebuje len štítna žľaza. Selén je aj súčasťou ochranných enzýmov, ktoré rozkladajú peroxidy, a teda aj tých, ktoré chránia tvoj srdcový sval. V oblasti Kešan v Číne ochorievali deti a mladé ženy na ochabnutie srdcového svalu a hlavnou príčinou bol nedostatok selénu v pôde. Vedci dnes predpokladajú, že k ochoreniu prispieval aj vírus. Keď však ľudia začali dostávať selén, nových prípadov ubudlo o vyše 80 %. Pôda na Slovensku a v Česku má selénu tiež málo a merania ukazujú, že jeho hladiny v krvi >> [hudba] >> sú u nás v porovnaní s inými krajinami Európy nízke. Čiže celá elektrická sieť od batérie po elektráreň, teda stojí na

súčiastkach, ktoré si telo samo nevyrobí. Čím dlhšie sa štúdiom a pozorovaním tejto siete zaoberám, tým väčší rešpekt mám pred tým, ako premyslene je ľudské telo postavené a ako spoľahlivo pracuje, keď dostane všetko, čo potrebuje. Takže všetky tieto súčiastky v tele nezostávajú natrvalo. Kadejaký minerál každý deň strácaš. Obličky prefiltrujú za deň asi 180 l tekutiny a väčšinu minerálov vrátia späť do krvi, ale nie všetky. Draslíka vylúči najviac cez deň a približne 90% toho, ktorý zješ, odíde [hudba] močom. Kto sa veľa potí alebo má veľa stresu v živote, stráca navyše hlavne sodík. S každým litrom potu 500 až 1500 mg sodíka. Každá jedna káva zvýši na niekoľko hodín vylučovanie horčíka a vápnika, hoci ide o malé množstvá. A kto prejde na stravu

s málo sacharidmi, ako je keto diéta, paleo diéta alebo nízkosacharidová diéta, alebo kto drží pôst, vylúči v prvých dňoch a aj týždňoch viac sodíka aj draslíka, lebo pri nízkej hladine inzulínu, čo je hormón, ktorého po jedle pribúda, ich obličky zadržiavajú menej. Podrobnejšie o tom hovorím vo videu o prerušovanom pôste, ktoré nájdeš takisto dole v popise pod videom. Menším problémom v kontrole týchto minerálov je aj to, že bežné denné straty krvný test zväčša neukáže, kým nie sú veľké alebo fatálne. Pretože mimo buniek, teda v krvi a v tekutine medzi bunkami, sú asi len 2% draslíka, ktorý máš v tele. A v krvi menej ako 1% horčíka. Telo udržiava ich hladinu v krvi v úzkom rozmedzí, lebo od nej závisí srdce, aj keď ich je

v ňom len málo. Je to ako keby si zásobu vody v dome posudzoval podľa pohára, ktorý je položený na stole, ktorý stále niekto dolieva zo suda, ktorý je dole v pivnici. Pohár je plný, aj keď je už sud dole v pivnici napoly prázdny. Výsledok v norme ti tak povie, koľko je ich práve v krvi, nie o tom, koľko ich prijímaš a akú zásobnú formu máš studní v pivnici. [hudba] Ale čo dnes vieme s veľkou istotou povedať je, že prijímame ich menej než kedysi a prijímame ich menej než by sme čakali. Čas vysvetlenia je v pôde. Úroda z pôdy každý jeden rok odnáša zinok, meď či horčík a bežné priemyselné chemické hnojivá do nej vracajú hlavne dusík, fosfor a draslík. Takže tam, kde sa nič ďalšie nedopĺňa, pôda o tieto prvky postupne prichádza. No a druhú časť vysvetlenia ukázal

najstarší poľnohospodársky pokus na svete v anglickom Rothamstede. Obsah horčíka, zinku a železa v pšenici tam ostal stabilný 120 rokov. No od 60. rokov klesol o 20 až 30 %. Hoci v tamojšej pôde minerálov neubudlo. Zmenili sa odrody. Nová pšenica prinesie [hudba] dvojnásobnú úrodu, ale minerálov si z pôdy vezme rovnako. Takže sú v každom zrne redšie. Odborne sa tomu hovorí efekt riedenia. Je to podobné ako keď tú istú lyžičku sirupu rozmiešaš raz v jednom a raz [hudba] v dvoch pohároch vody. Sirupu je rovnako, ale v každom dúšku ho je menej. Otázka na mieste teda je, dá sa to dohnať jedlom? Koľko minerálov potrebuješ a kde ich nájdeš? Dospelý človek má podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín prijať 3500 mg

draslíka denne, minimálne. Na to, aby prežil. Nie na to, aby prosperoval. Zo Slovenska presné meranie nemáme, no v neďalekom Slovinsku, kde ho vedci zmerali zberom moču počas celého dňa, dosiahol túto hodnotu len každý siedmy dospelý. Horčíka potrebuje každá žena približne 300 a muž minimálne 350 mg denne. A vo Francúzsku či Spojenom kráľovstve, kde sa tieto hladiny merali, ho štvrtina až polovica dospelých neprijme dosť. Pri draslíku sa najčastejšie spomína banán. Stredne veľký banán ho má okolo 420 mg, ale stredne veľký zemiak upečený v šupke viac než než 900. >> [hudba] >> Teda toľko ako dva banány. Napríklad celý tanier fazule alebo šošovice a celé avokádo k tomu ho majú okolo 700 až 1000 mg. Záleží vo veľkej miere aj na príprave tvojich potravín, pretože keď

vedci varili zemiaky nakrájané na kocky, polovica draslíka prešla do vody, ktorú potom človek vlastne vyleje. Naopak zemiak uvarený v šupke alebo upečený bez šťavy a bez vody si ho udrží. Selén nájdeš v rybách, vo vajciach a v paraorechoch, pri ktorých však treba byť opatrný, pretože jeden orech môže mať od 10 až po vyše 500 mikrogramov selénu, podľa toho, kde rástol. Ak ich ješ, drž sa jedného alebo dvoch, dva, trikrát v týždni. Ďalšie konkrétnejšie hodnoty nájdeš dole v odkaze popise pod videom. Kedy ti chýba sodík a kedy draslík s horčíkom? V dni, kedy sa zvykneš poriadne potiť alebo ideš do sauny alebo trénuješ, strácaš hlavne sodík. To isté sa deje aj keď prechádzaš na prerušovaný pôst alebo nízkosacharidovú stravu. A vtedy má zmysel mať po ruke elektrolytový nápoj, ako je napríklad Hydrofeel, čo je náš vlastný

elektrolytový nápoj bez cukru, bez umelých sladidiel, veľmi osviežujúci, s minimom kalórií, ktorý nenarušuje pôst. Mimochodom, máme ho aj v porciovanej verzii, ktorú si môžeš so sebou zobrať kdekoľvek na výlet. Avšak v bežný deň, keď väčšinu času sedíš a ješ slanú stravu, ti sodík zväčša nechýba. Chýba ti skôr draslík a s ním horčík, pri ktorého nedostatku obličky strácajú viac draslíka. Keďže, ako sme spomínali v úvode videa, potrebujeme takmer 4 g draslíka prijať v našej strave každý jeden deň, na mieste otázka, že prečo sa draslík nepredáva v tabletách s dávkou, ktorá by pokrývala celý denný príjem. Dôvodom je bezpečnosť. Draslík v jednej silnej superdávke na jednom mieste dráždi stenu tvojich čriev a preto mávajú tablety s draslíkom nízke dávky

[hudba] a nemecký úrad pre hodnotenie rizík navrhuje doplnky najviac najviac s 500 mg draslíka denne. Naopak draslík rozpustený v nápoji, ktorý sa ideálne ešte popíja v dlhšom časovom horizonte, rozptýli obsah v celom žalúdku a prestáva byť dráždivý. Prečo začať deň pohárom minerálov? Keď som si toto všetko uvedomil a videl som, ako veľmi od týchto látok závisí, koľko energie mám a ako sa cítim, došlo mi, že dopĺňanie minerálov má patriť k úplným základom mojej životosprávy a preto som zostavil nápoj Mineral Fuel, [hudba] ktorým začínam každý jeden deň s výnimkou dní, kedy viem, že ma čaká veľmi náročná fyzická aktivita. No s týmto Mineral Fuelom začínam každý jeden deň a ráno som si vybral [hudba]

práve preto, že máš vtedy za sebou najdlhšiu prestávku dňa. Počas spánku si 7 až 9 hodín nič nepil ani nejedol. Preto prvý pohár dňa patrí vode a ak do nej pridáš minerály, máš pred sebou celú dopoludnie na to, aby si ich mal kedy popíjať a vstrebávať. Horčík, ktorý je v tomto chutnom produkte obsiahnutý, sa totiž vstrebáva lepšie, keď ho rozložíš do viacerých menších dávok, než keď ho vypiješ naraz. Čiže ideál rozrobiť si takúto fľašu so sebou a popíjať ju počas celého doobedia. Tvoje črevo totiž horčík vstrebáva dvoma cestami a tá účinnejšia sa pri väčšej dávke veľmi rýchlo nasýti a tým pádom sa znižuje to vstrebávanie. Keď to máš rozložené do väčšieho množstva vody, ktoré postupne popíjaš, dokážeš vstrebať výrazne väčšie percento horčíka. V jednej menšej štúdii

dávali výskumníci 12 mužom to isté množstvo horčíka. Jednej skupine ho dali v dvoch veľkých dávkach a druhej skupine v siedmich malých dávkach počas dňa. Z dvoch veľkých dávok sa strebala asi tretina horčíka, zo siedmich menších polovica. Práve preto sa oplatí minerály namiešať do väčšieho pohára alebo fľaše a popíjať ich postupne, hoci je to aj popri rannej rozcvičke, počas nej, po nej alebo je to vonku na svetle. Z jedného rána s minerálnou zmesou sa veľa nezmení, pretože keď horčík dopĺňaš denne, jeho hladina v krvi stúpne približne po mesiaci. Zásoba vitamínu B1 vydrží dva až tri týždne a draslík telo potrebuje každý jeden deň. Ak sa rozhodneš s minerálnou zmesou experimentovať, tak po 14 dňoch uvidíš, či sa ti ranný pohár stal zvykom a či si všímaš nejaký rozdiel. Skús to sám a

experimentuj a sleduj to, ako sa cítiš. Sleduj hlavne tri veci. Ako ľahko sa ti ráno rozbieha, ako hlboký je tvoj útlm okolo druhej poobede, koľko káv za deň vypiješ a vlastne ešte je tu štvrtý faktor, že ako sa ti večer ukladá do postele. Ako to robíme my v Neohacku? V prvom rade je veľmi dôležité povedať, že je úplne na tebe, že odkiaľ si minerálnu zmes kúpiš a samozrejme najlepšie, najoptimálnejšie je prijať všetky minerály a stopové prvky priamo z jedla, pretože tam majú väzby, ktoré sú nenahraditeľné. Ak sa chceš však uistiť, že tých minerálov máš dostatok, tak my v Neohacku máme tento produkt Mineral Fuel. Keď si prejdeš celú elektrickú sieť, o ktorej sme sa dnes bavili, pochopíš, prečo je obsah Mineral Fuelu

taký, aký je. Pre batériu v membráne bunky je v ňom 360 mg draslíka viazaného na kyselinu citrónovú, podobne ako v ovocí. Pre pumpu obsahuje 200 mg horčíka z dvoch zdrojov, z morských rias Aquamin a z biglycinátu horečnatého, teda horčíku naviazaného na aminokyselinu glycín, ktorá má hydratačné aj upokojujúce účinky a je veľmi dobre vstrebávaná. Pre elektráreň sú v ňom meď, mangán a vitamíny B1, B6, B12 a B6 je navyše v aktívnej forme pyridoxyl 5 fosfátu, s ktorou tvoje telo nemusí zápasiť a dokáže ju okamžite využívať. Pre tempo tvojich elektrární je v Mineral Fueli jód a selén. Jód je v ňom pre tých, ktorí doma používajú neódovanú morskú či himalájsku soľ. Horčík, vitamíny B1, B6,

B12, [hudba] jód, meď a mangán prispievajú k normálnemu energetickému metabolizmu a horčík, vitamín B6 a B12 k zníženiu únavy a vyčerpania. [hudba] To sú oficiálne zdravotné tvrdenia schválené inštitúciou EFSA. Sodíka má Mineral Fuel 50 mg, pretože je určený pre bežný deň, kedy sa nepotíš. Na dni s potením a saunou alebo tréningom alebo dlhým náročným pôstom alebo nízkosacharidovým stravovaním tu máme Hydro Fuels s 800 mg sodíka. Mineral Fuel je bez cukru, bez kofeínu, sladeného len stéviou a jednu dávku rozmiešaš v 250 až v litri vody, podľa toho, ako dlho ho chceš popíjať. Pri všetkých minerálnych zmesiach je veľmi dôležité povedať, že ak máš ochorenie obličiek alebo cukrovku alebo užívaš

lieky na tlak či srdce, najmä tie, ktorých názov končí na priľ alebo sartan alebo spironolaktón, preber užívanie minerálnych zmesí s draslíkom najprv so svojím lekárom. Odkazy na všetky produkty nájdeš dole v popise pod videom. Spomeň si na pohár vody so žiarovkou. Voda bez minerálov prúd nevedie a tvoje telo bez nich takisto nie. V každej jednej sekunde v tvojom tele pracujú bilióny batérií, pumpky, ktoré ich dobíjajú a elektrárne, v ktorých tečú elektróny a všetko stojí na pár gramoch minerálov a niekoľkých miligramoch vitamínov, ktoré si telo samo nevyrobí. Pre takúto sofistikovanú stavbu treba mať úctu a treba jej darovať to, čo potrebuje. Ak sa často cítiš bez energie, nie vždy, ale niekedy naozaj chýba súčiastka, ktorú telo každý

deň stráca. Buď sám k sebe láskavý a doplň svojmu telu to, čo potrebuje, či už vo forme zdravej stravy alebo takéhoto doplnku výživy. Volám sa Vlado Roško a mojím cieľom je nakopávať strachu neodvahe prokrastinácia tukovým bunkám pomocou vedy a úvah z môjho vnútra. Preto ak s mojím cieľom súzneš, prihlás sa na odber tohto kanála a vidíme sa pri ďalšom videu. >> [smrkanie] [hudba] [stonanie]

Časté otázky

Prečo lekári pri nízkom draslíku hľadajú v tele horčík?

Pretože bez dostatku horčíka telo nedokáže efektívne využívať ATP a obličky následne strácajú viac draslíka. Nedostatok horčíka je tak častou skrytou príčinou nízkeho draslíka.

Koľko draslíka a horčíka denne skutočne potrebujem?

Minimálny denný príjem draslíka je asi 3500 mg, horčíka približne 300 mg pre ženy a minimálne 350 mg pre mužov. Väčšina ľudí v Európe tieto hodnoty nedosahuje.

Prečo sa draslík nepredáva v tabletách s celou dennou dávkou?

Pretože vysoká jednorazová dávka draslíka dráždi stenu čriev. Preto majú tablety nízke dávky a účinnejšie je prijímať draslík rozpustený v nápoji popíjanom postupne.

Prečo mi dnes chýba viac minerálov než kedysi?

Spracované potraviny obsahujú menej draslíka a iných minerálov než čerstvé jedlo, a zároveň moderné odrody plodín majú vďaka vyšším výnosom zriedenejší obsah minerálov napriek rovnakému obsahu v pôde.

Kedy mi chýba skôr sodík a kedy draslík s horčíkom?

Sodík chýba najmä v dni s potením, saunovaním, tréningom alebo pri pôste a nízkosacharidovej strave. V bežný sedavý deň so slanou stravou chýba skôr draslík a horčík.

Tento článok vznikol z prepisu rozhovoru vo videu — každá časová značka vedie na skutočný moment, kde to zaznie. Zdroj si tak vieš overiť na sekundu presne.

Súvisiace videá