Ako sa zbaviť falošného ega, strachu a vnútorného kritika?
Video je výberom najsilnejších momentov z rozhovorov Metanoya Podcastu na tému vnútra – ego, strach, vzťahové väzby a zraniteľnosť. Spoločným menovateľom je, že skutočná zmena nastáva vtedy, keď si prestaneme veriť falošné príbehy o sebe a začneme veci vedome pozorovať, nie potláčať. Kľúčové nástroje sú zvedavosť namiesto strachu, validácia namiesto argumentácie a rozpoznanie vzťahových vzorcov z detstva, ktoré nás nevedome riadia.
Čo znamená smrť falošného ega?
Smrť falošného ega nastáva v momente, keď si človek uvedomí, že obraz, ktorý o sebe dlho živil, nezodpovedá skutočnosti. Peter Podlesný popisuje, ako mladý pocit vlastnej hodnoty založený len na schopnosti rozprávať a pôsobiť sebavedomo skolaboval v kritickej situácii, kde zlyhal a musel si priznať, že to, čo si o sebe myslel, bola len ilúzia. Tento moment sa stal iniciačným bodom dlhoročnej cesty k skutočnej zrelosti, ktorá nie je jednorazovým aktom, ale procesom trvajúcim celý život.
Čo je nice guy vzorec a prečo ovláda naše správanie?
Nice guy vzorec je súbor skrytých presvedčení, že človek nie je v poriadku taký, aký je, a preto sa snaží zaslúžiť si lásku a bezpečie tým, že sa stane niekým iným. Maroš Činčura vysvetľuje tri skryté kontrakty – byť milý, aby ma mali radi; naplniť potreby druhého bez toho, aby si pýtal, aby aj on naplnil moje; a robiť všetko správne, aby som mal pokojný život. Tieto vzorce sa aktivujú automaticky pri emočnom napätí a väčšina ľudí si ich neuvedomuje, kým to nepočuje nahlas.
Ako spoznám, že žijem v ilúzii o sebe?
Najspoľahlivejším indikátorom je silné emočné rozrušenie pri spätnej väzbe od druhých – ak nás niečo vyviedlo z miery, znamená to, že tomu čiastočne veríme. Ak nám niekto povie niečo, o čom sme si stotožnení s opakom (napríklad, že nemáme svaly, keď ich máme), necháva nás to chladnými. Ale keď kritika zasiahne, je to signál, že v danej oblasti si potrebujeme urobiť vnútorné upratanie.
Ako vzťahové väzby z detstva ovplyvňujú dospelý život?
Existujú tri hlavné typy vzťahových väzieb – úzkostlivá, vyhýbavá a bezpečná – ktoré sa formujú podľa toho, ako bol rodič prítomný a predvídateľný. Lenka Madudová vysvetľuje, že nestabilné či nepredvídateľné rodičovské reakcie vedú k tomu, že si dieťa vytvorí mechanizmus neustálej kontroly alebo skenovania nálad okolia – čo sa mylne interpretuje ako 'intuícia', v skutočnosti je to disregulovaná nervová sústava. Tieto vzorce sa nevedome prenášajú aj do partnerských vzťahov.
Ako pracovať s vnútorným kritikom?
Kľúčom je nepotláčať vnútorného kritika, ale s ním komunikovať a zistiť, pred čím sa nás snaží chrániť. Martin Dojčár popisuje, ako sa priamym dialógom s vlastnou sebakritikou dá odhaliť koreň mechanizmu – a keď zistíme, že ochrana už nie je aktuálna, kritik stráca silu, hoci sa môže vracať. Ide o rozvíjanie schopnosti uvoľniť pozornosť z automatických reakcií, čo je v jógovej tradícii známe ako pratiahára.
Ako zvedavosť pomáha prekonať strach?
Mozog nedokáže zároveň zažívať panický strach a zvedavosť, takže aktívne zvedavé skúmanie vlastných obáv strach neutralizuje. Peter Podlesný odporúča namiesto úteku od strachu ísť do detailného rozobratia toho, čoho sa presne obávame – väčšinou sa ukáže, že problém je menší, než sa zdal, a dá sa riešiť po krokoch, nie len prekonať jednou veľkou bolestivou zmenou.
Prepis videa134 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment
A ja častokrát hovorím, že sa stalo niekoľko vecí v mojom živote, ktoré ma presvedčili o tom, že samorast môže byť veľmi zaujímavý, ale že vlastne si ho dáš tak do vitrinky a že len stromy, ktoré rastú ako keby v nejakom environmente, v nejakom prostredí, zrazu majú účel, že jedna vec, že sa ovplyvňujú navzájom aj tým koreňovým systémom, aj a proste rastú rovno, lebo sú spolu a tak ďalej, ale že tým, že žiješ s niekým, si niekým ovplyvňovaný a niekto vstupuje do tvojho života, tak zrazu jednoduchšie rozumieš tomu, ako život funguje, aj tomu, že aký máš účel. Eh, ja som veľmi skoro v živote, keďže viem rozprávať, tak nadobudol pocit, že som už akože muž hotový. Povedzme som mal 20 rokov.
>> Potom prišla situácia, kedy som bol >> To je veľmi zaujímavé, čo ti z toho skočím. Čiže vlastne pocit, že dokážeš rozprávať, ja neviem, že pred ľuďmi alebo že dokážeš nielen niekde na zastávke sa niekoho niečo opýtať, ale rozprávať. Ti dal pocit, že >> eh postavili ma pre ľudí, že rozprávaj, že ty si dobrý, lebo máš charizmu, vieš vieš hovoriť veci. A to bol falošný pocit nejakej akože hodnoty, že áno, že ja som niekto. Potom prišla situácia, ja som o tom už niekoľkokrát hovoril, to je stará vec, kedy som bol s partijou kamošov. My každý rok vyrážame posledné roky. To už je z toho taká tradícia. S chlapmi do hôr. Vtedy sme boli mladí chlapci a vyšli sme eh k Ružinu. >> Uhm. >> To je ružinská priehrada, most a tak ďalej. A mali sme okolo 20 rokov. Boli tam ja som bol druhý najstarší a stále
som tragická vec, že jeden z nás, ten, ktorý bol odo mňa starší a šiel hľadať miesto v horách. My sme chceli prespať v jaskyni a nevedeli sme tú jaskyňu nájsť. On odišiel telefonovať eh niekam, aby si zistil, že kde je tá poloha. A nenašli sme ho už akože nenašli sme ho ten večer, lebo sme nevedel, nevedeli sme, čo sa stalo. Boli sme mladí chlapci, tak sme to nejak všelijak vyhovorili, že dobre, však niekde ráno ho nájdeme, lebo sa zranil čokoľvek a tak ďalej. Prečkali sme noc. >> No a ráno sme ho našli mŕtveho. >> Čo si? >> No spadol zo skaly dnes vlastne a už vtedy sme vedeli, že také dačo sa stalo. To bol obrovský akože šok vtedy. Tragédia, hej? priatelia nájdu kamoša mŕtveho a v tej chvíli ty sa musíš postaviť do nejakej pozície akože a v tej chvíli sa prebudí to, čo má robiť muž.
>> Už sme tu. >> No a ja som v tej chvíli bol absolútne zbabelý a nedokázal som spraviť nič z toho a pre mňa to bola obrovská facka. Vieš, že mal si zavolať policajtov, mal si povedať rodičom toho chlapca, že tak, že Pali už nežije a ja som nič z toho nedokázal. Boli tam mladší chlapci, bol tam mladší chlapec odo mňa a veľmi dobrý kamarát, ktorý toto celé spravil. A ja som deň potom premýšľal, že kto, že čo za falošný obraz, falošné ego živím o sebe, že kto som, jak veci dokážemá, >> hej, že ja sa viem postaviť pre a čo a že keď sa máš postaviť v naozaj kritickej situácii a máš prejaviť odvahu a máš prejaviť hm nejakú emóciu strachu, >> hej, >> čeliť strachu, tak to som vieš a pre mňa to bola taká facka, že som povedal, že ok, že ja potrebujem v živote zmenu a
potrebujem začať robiť veci nejak inak. No a to tam niekde po mojej 20 a po tejto situácii a vieš to je šťastie pre mňa to je iniciačný moment, lebo sa zrazu sa chlapec, ktorý si o sebe falošne myslí, že je muž, zrazu sa chlapec stretne so smrťou, nie so svojou, ale minimálne so smrťou svojho ega. V tom momente som sa stretol a >> som si zistil, že to, čo si o sebe myslíš, sú sračky. >> Presne tak. A tam sa začala nejaká moja cesta, ale ešte stále nenastúpil nikto, kto by mi vedel povedať, že ok, tak teraz potrebuješ robiť to a to a to. Ale že trvalo to o to dlhšie, že to bolo bez mentora, že som naozaj musel naraziť na mentorov v knihách, hej, ako je Peterson, ako sú ďalší chlapi proste alebo Masarik a tak ďalej. Ľudia, ktorí >> v nejakom zrelom veku začali hovoriť o živote a čosi si preskákali a prežili. A tam som ja začal sa akože ponárať do do
takého mentorského vedenia, čo sa týka maskulinity, že čo to znamená čeliť svojmu egu, čo to znamená mať odvahu, čo to znamená stretnúť sa so svojím strachom. A to trvá až dodnes. Ja viem, že proste presne tak, že keď som spomenul to slovíčko iniciácia toho prechodu od chlapca k mužovi, tak ja rád hovorím, že ok, je to častokrát a v mnohých kultúrach je to moment, kedy sa čosi udeje, ale zároveň tak ako je to moment, tak je to aj proces, ktorý trvá dlhodobo, >> hej? Lebo niekto si myslí, že ok, tak absolvujem túto iniciáciu, niekto si pôjde skočiť bunge jumping a povedzme, že to nazve iniciáciou a mám pocit, že už som prekonal tú hranicu a som som v cieli. >> Áno, >> ale to je omyl, hej? Tá iniciácia, ten prerod k mužovi a k tým rôznym štádiám, ktorým muž prechádza, je dlhodobá
záležitosť a mala by trvať až do konca života. Čiže zas sme sa dostali možno k takému všeobecnejšiemu, ale >> ale vieš takto ja vnímam tú tému maskulinity, že u mňa bol moment, ktorý mi dalu, >> že bol si vystravený. Dobre, to ma teraz zaujíma. Vráťme sa k tomu momentu, kedy vlastne si zistil, že to, čo si o sebe myslíš, že nie je pravda. >> Uhm. >> Čomu si tam bol vystavený smrti vlastne teraz? Rže si bol staven to bola smrť. To bol strach. Hej. To bol zrazu túžba utiecť. >> Čiže bol musel si byť k tomu životom vyprovokovaný k tomu, aby si zistil, že že to, čo si myslíš o sebe, nie je pravda. To je veľmi zaujímavé. >> Dobre, tak sa ťa tu rovno opýtam. Eh, lebo ty si človek západného sveta, rovnako ako ja. A
akosi človek, ktorý v živote nebol v kontakte so spiritualitou, dokáže predstaviť, >> o čo tu ide. >> O čo tu ide? Predstaví si to tak, že si uvedomí, že tento rozhovor vidí na obrazovke svojho počítača, tabletu, mobilu, televízora a že vlastne, aby videl tento rozhovor, aby bol v kontakte s myšlienkami, ktorí eh ktoré si diskutujúci vymieňajú, potrebuje to médium technicky médium. A toto technické médium, či už je to televízor,
tablet počítač mobil tu zastupuje obrazne pozadie alebo podklad, na ktorom sa všetky javy objavujú. >> Uhm. >> Všetky javy sa objavujú na pozadí. Čiže na na tejto obrazovke vidíme nejaké tmavé pozadie, čierne. >> To je asi očakávaný výsledok, ktorý by sme chceli docieliť touto nahrávkou. Eh, vidíme tam nejaké svetelné zdroje, vidíme tam nejaké farebné plochy, pokožky, vidíme tam nejaké ďalšie farebné plochy, vidíme tam nejaké tvary,
počujeme nejaký zvuk a tak ďalej, hej? To sú javy, to sú predmety, sú to formy, eh, vizuálne formy, zvukové formy a tie všetky eh sa zobrazujú na obrazovke ako na pozadí. >> Uhm. [odkašľanie] >> Zobrazovacom pozadí. >> Uhm. >> Bez tohto pozadia by sa nezobrazili. Sú teda podmienené jestovaním toho pozadím. Hm. >> A meno pre toto pozadie tradičné, filozofické a teologické je duch. Duch je pozadím celej našej skúsenosti. Celá naša skúsenosť sa sústavne, trvale
odohráva na pozadí, ktoré môžeme nazvať duchom atmanom alebo nejako inak. >> Vedomým. >> Vedomím. >> Uhm. [odkašľanie] Keď ostane vedomie ako vedomie, je to neduálne vedomie. Preto sa nazýva neduálne dnes populárny pojem. >> Uhm. >> Lebo nie je tam dvojnosť, >> nie je tam na základe čoho rozpoznať obraz od obrazovky. >> Nie je tam dvojnosť pozorujúceho a pozorovaného subjektu a objektu. >> Došlo k zrušeniu duality subjektu a objektu. Ja objekt. >> Uh uhm.
>> Tá bola zrušená. ostal subjekt sám. Subjekt je vedomie. >> Uhm. [odkašľanie] >> Ten to, čo si uvedomuje, čo vie o tom, vie o tých javoch. >> Uhm. >> Vie [odkašľanie] o tej skúsenosti. >> Uhm. >> Čiže eh pokúsim sa to povedať úplne, že zjednodušene, lebo otázka bola, že ako si to dokáže človek vlastne predstaviť, hej? to vlastne obrátenie alebo že to, že kde kde to má hľadať, že ako si lebo sám si povedal, že vlastne šťastie tým pádom to, ktoré spiritualita ponúka [odkašľanie] eh v kontraste s tým ako ja neviem, že západný svet alebo hm to nemusí nemusí byť západný svet, ale
všeobecne všeobecne >> svet eh ponúka >> všeobecne inklinácia človeka v stavu ega. K tomu sa dostanem, čo to je ego. >> Všetci ľudia sa rodia v stave ega. >> Uhm. normálni ľudia. >> Uhm. >> Teraz nehovoríme o zrodení Krista, ale o normálnych ľuďoch. >> Ľudia sa rodia v stave ega a ego je taký stav vedomia, >> keď je vedomie nastavené na zobrazovanie objektu, na smerovanie k objektu. Je [odkašľanie] naprogramované, je natočené. Priovnávam to cez zrkadlo. Áno. >> Je to ako zrkadlo, ktoré je natočené
smerom k predmetom. >> Uhm. [odkašľanie] >> Jeho nastavenie zrkadla je, že odráža predmety. >> Uhm. >> A toto nastavenie zrkadla sa nazýva ego. >> Uhm. [odkašľanie] >> Eh, na to je lepší termín ahamkára. Eh, je to je to termín z indickej filozofie. Aham znamená ja. Konám. >> Uhm. [odkašľanie] >> Ja konám v zmysle odrážam, uvedomujem si, vychádzam zo seba k objektu. >> Uhm. [odkašľanie] >> Konám tak, že vychádzam zo seba k objektu. To je prvá rovina konania. Potom sú ďalšie roviny. Konám nakoniec tak, že som v tele a beriem
niečo do rúk. To už je >> istá rovina konania. Ale [odkašľanie] prvá primárna rovina konania je, že vychádzam k objektu. Ja ako vedomie. >> Uhm. [odkašľanie] Ja som vo vzťahu s objektom. Vzniká tam >> Odrazím objekt. >> Uhm. >> Verzus neodrazím objekt. Čiže otočím zrkadlo. >> Uhm. [odkašľanie] >> Akoby samé na seba. >> Uhm. >> A to je neduálne vedomie. Ja to volám Nice guy vzorec. Nemám rád nice guy syndróm, pretože keď povieš nice guy syndróm, tak ľudia začnú hovoriť, že ja som nice guy. A v tom momente, keď začnem hovoriť, hej, v tom momente, keď začnem hovoriť, že ja som nice guy, tak tento vzorec povýšim na úroveň identity a je 10krát ťažšie sa z
neho dostať. Lebo ako môžeš, keď ja som raz nice guy, tak musím sa naučiť nebyť nice guy. Čiže prečo? Čiže ja by som vôbec ani nehovoril, že ja som nice guy. A úplne sa vyhol tejto >> identifikácii zl, hej? Lebo vlastne všetko, čo potom robíš, robíš z pozície nice guy, >> hej? >> Lenže ty nie si nice guy a nikto nie je nice guy, >> hej? Hej. To je podľa mňa to je vzorec. To je akoby vzorec správania a vzorec rozmýšľania, ktorému keď rozumieš, tak správanie a rozmýšľanie a cítenie sú všetky predvidateľné. >> Uhm. >> A ako si povedal, je to potreba uspokojovať všetkých ostatných naokolo, potreba potláčať vlastné potreby, pretože vychádzam z toho, že nie som, že nie sú eh opodstatnené alebo že nie sú tak dôležité, ako sú dôležité potreby ostatných. >> Uhm. A je tam ako keby základné
presvedčenie človeka, ktorý beží na Neg syndróme, je, že ja nie som OK taký, aký som. >> Uhm. >> Niečo so mnou nie je v poriadku. Každý má rôzne verzie. Ja som zlý, ja som nie je dosť dobrý, ja som eh pokazený a tak ďalej. Ja som divný. Sú rôzne variácie, ale podstata je, že nie som OK taký, aký som. A z toho vyplýva všetko ostatné. Ak ja nie som OK taký, aký som, tak môj najväčší strach bude, že na to všetci ostatní prídu a absolútne ma odmietnu. >> Uhm. Tým pádom môj prvý eh obranný mechanizmus bude, kým sa musím stať, aby ostatní ma prijali a aby mi dali validáciu a uznanie na to, aby som bol v bezpečí. >> Uhm. >> Tým pádom absolútne odmietnem seba a primárne sa budem snažiť naplniť ostatných potreby a túžby na to, aby ma
mali radi, aby boli spokojní, aby som ja bol v bezpečí a aby som bol milovaný. >> Uhm. >> To je ako keby [odkašľanie] to sú prvé dva, kým sa musím stať, aby som bol v bezpečí a nie som OK taký, aký som. Z tohto potom vzniknú tri takzvané Glover to volá covert kontrakty a to sú ako [odkašľanie] keby presvedčenia, ktoré definujú správanie. >> Prvý, ak budem dobrý a milý, ľudia ma budú mať radi. >> Uhm. >> Prečo? Pretože keď budem dobrý a milý, ako nikto nič neposral tým, že bol dobrý a milý. >> Áno. >> Čiže ak budem dobrý a milý, tak všetko bude OK. A vyhnem sa aky konfrontácii, vyhnem sa problémom, vyhnem sa tomu, že niekomu spôsobím diskomfort a tým bodom budem musieť čeliť vlastnému strachu, že nie som OK, taký, aký som. Divný, pokazený, rozbitý narcisz. Fill in the blank. >> Áno. >> Eh, čiže to je prvý. Druhý je tým pádom
budem fungovať vo svete a budem veriť, že svet funguje tak, že ak ja naplním potreby ostatných bez toho, aby si to museli pýtať, >> uhm, [odkašľanie] >> tak oni napĺňia moje potreby bez toho, aby som si ja musel pýtať. >> Uhm. >> A toto je ako keby transakčné transakčné fungovanie, ktoré to je tak hlboko v človeku, že on vychádza z toho, že takto proste funguje svet. Takýto je svet. Toto nie je ako keby spochybniteľné presvedčenie, lebo toto je na úrovni akoby globálne presvedčenie na úrovni dogmy. >> Uhm. >> A tým pádom, čo budem robiť, je, že budem sám sebe zracionalizujem, že toto, čo robím, je normálne. Že to, že ja seba obetujem a urobím všetko, čo ty chceš, všetko, čo ty, čo ti, čo ti vidím na očiach. Dokonca budem rozmýšľať za teba, aké máš ty potreby a naplním ti ich. >> Uhm. Tak budem si tak zracionalizujem si
to tým, že to je správne, lebo keď to spravím, tak to spôsobí to, že ja si ja si to potom zaslúžim recipročne. >> Uhm. >> No lenže svet tak to nefunguje. >> Lebo ty si povedal ako, že to je covert contract. >> Čo znamená covert? To nie je práve to >> covert je v angličtine akoby skrytý. Over je to to zen to znamená, že len si to myslíme, ale nikdy sme to nahlas nepovedali. >> Áno. Áno. Kontrakt. Preto, lebo to je ako keby v našom vzťahu by to bol môj kontrakt, ktorý som ja zavrel s tebou bez toho, aby si bez toho, aby si ty o tom vedel. >> Uhm. Uhm. Čiže to je druhý. Ak ja naplním potreby ostatných bez toho, aby sa ich museli pýtať, prepáč, oni naplnia. Ja len doplním, že ja ja som dokonca mal pocit, že vlastne ani ja som si to neuvedomoval, že že ten kontrakt existuje že >> to si nikto neuvedomí podľa mňa, kým to nepočuješ nahlas.
>> Čiže nie je to len o tom, že ten druhý o tom nevieš, že on častokrát aj ty o tom, že ty vychádzaš z nejakej premisy, ktorá ale nie je ako keby niekde na v logike tvojej, >> hej? >> Že je to >> Hej, to je vzorec proste na ktorom fičíš, o ktorom nevieš. Čiže to je druhý. A tretí je, ak urobím tým, že ako keby svet vyzerá veľmi strašidelne a svet vyzerá veľmi nebezpečne, tak vychádzam z predpokladu, že musí existovať nejaký spôsob, akým ja tie tvoje potreby naplním správne, >> že poviem tie správne veci, urobím tie správne činy, >> napíšem ti tie správne SMSky a zachovám sa správne. >> A keď urobím všetko správne, tak budem mať eh pokojný a bezproblémový život. Všetky tie tri presvedčenia sú, že ak tak. >> Áno.
>> Čiže ak budem dobre a mil, ľudia ma budú mať radi. >> Ak naplním tvoje očakávania bez toho, aby si si musel pýtať, ty naplníš moje očakávania, budeš to, aby som si ja musel pýtať. >> Áno. >> A tretí, ak urobím všetko správanie, budem mať pokojný a bezproblémový život. >> Uhm. >> To, čo majú všetky tieto veci spoločné, je, že celý tento proces sa aktivuje automaticky v momente, keď vstupne emočné napätie. >> OK? >> Čiže keď ostane keď ostane ticho medzi nami. >> Uhm. Tak postupne začneš ako vnímať ako ako tá nervová sústava začne sa dostávať do takého akéhosi miniču a máš, že musím niečo spraviť, musím niečo spraviť. Čo spravím? Bem [smrkanie] a začne fungovať vzorec. >> Vytiahnem nejakú hlášku, ktorá je >> Áno. Spýtam sa ťa na niečo, čo ma absolútne nezaujíma alebo [smiech] poviem nejaký vtip, ktorý mi vôbec
nepríde vtipný. niečo na niečo poukážem, len aby proste rež nestalo, len aby nebolo ticho. A toto sa deje, keď mám povedať nie, keď mám odmietnuť nejaké niečo, čo mi ty ponúkneš, keď mám ti povedať kompliment, keď mám ti povedať nejakú kritiku, keď ma keď máme byť ticho, som hovoril alebo možno že keď máš prijahať kompliment. >> Keď máš prijať kompliment, sú akoby rôzne intenzity. Ja som mal jedného klienta, ktorý ktorému keď si dal kompliment, tak jemu stúplo napätie a on mal návyk ako keby odmietnuť a zracionalizovať deflektovať. >> A on mal normálne, že transformačnú skúsenosť z toho. Ja som ho donútil, sme 30 minút iba ja som mu dával komplimenty a on hovoril ďakujem. On mal fyzické reakcie. Akým spôsobom
dokážem zistiť okrem toho, že sa mi niečo v živote stane, >> uhm, >> že ten život mi odzrkadlí, že kámo, žiješ v ilúzii. >> Uhm. >> Je nejaký spôsob, na základe ktorého ja dokážem zistiť, že žijem v nejakom smere, v nejakej problematike, v ilúzii. >> Uhm. sú dve cesty. Prvá cesta je absolútna úprimnosť k samému sebe a druhá cesta je pýtanie si spätnej väzby od okolia. >> OK? >> Lebo častokrát môže sa stať, že naši priatelia nám hovoria všetci tú istú vec, >> ale my si hovoríme ale, že tak to iba on tak vníma, >> hej, že to je jeho problém. Ale možno nám to hovoria práve preto, že my potrebujeme k tomu nasmerovať našu
pozornosť a možno nám hovoria niečo, čo je pre nás vzácne a čo nás práve z tej ilúzie môže pomôcť vymaniť sa. A ako rozoznám, či to, čo mi reflektuje okolie, je v súlade s s pravdou a v súlade s tou cestou nejakého vnútorného oslobodenia. Lebo rovno tu dám taký príklad, že napríklad chcel som ja robiť tento kanál, chcel som sa pustiť do činnosti, ktorým sa venujem. >> Uhm. >> A v našom eh v našom eh meste, v našom našej okolici nie je vôbec nič takéto bežné, vieš, lebo na východnom Slovensku nič nie je, ak sa vraví. >> Hej. Hej. A takéto okolie ti vieš, ak ty máš nejaké nadšenie, ak ty máš niečo, čomu veríš, že dokážeš stvoriť a celé to
tvoje okolie ti vraví, že nie, nie je to možné, nie je to realizovateľné, vieš, tak to je časť toho vonkajšieho feedbacku, >> ktorú môžeme považovať za, nechcem povedať, že za nepravdivú, ale za nie príliš funkčnú. A existuje nejaký mechanizmus, alebo máš ty v svojom talone nejaký mechanizmus, na základe ktorého dokážeš rozoznať, či ten bunkajší feedback je prínosný >> Uhm, >> alebo nie? >> Uhm. Ja to robím veľmi jednoduchom >> uhm >> a to tak, že pozorujem, ako na mňa tá spätná väzba toho druhého človeka pôsobí. >> Hm. >> A ak tam vnímam nejaké silné emočné rozrušenie, či už pozitívne alebo negatívne, tak s tým pracujem. OK.
OK. Toto je veľmi zaujímavá vec, pretože ja sám si uvedomujem, že taká jednoduchá vec, hej, že nehovorím, že som kulturista, ale mám napríklad nejaké svaly. Trošku mám väčšie svaly, než akože bežný človek nechodí do posilky. >> A teraz keby niekto úplne ktokoľvek prišiel za mnou a mi povedal, že ty nemáš žiadne svaly, tak vlastne žiadnym spôsobom to znovu nehne. >> Áno. Presne. >> Do momentu, kým ja tomu neverím. Presne. >> Alebo že keby teraz prišiel niekto za mnou a mi povedal, že som ustrachaný a hanblivý, tak to so mnou vôbec nič neurobí, lebo viem, že to tak nie je. >> Áno. >> Lebo úplne, že v j vyjadre, lebo však točím podcasty tisíc státisíce ľudí to sledujú. Jasné. >> Pýtam sa, volámci ľudí, ktorí sú proste pre mňa, že vzhliadam k nim, ale nebojím sa s nimi diskutovať. >> Áno. Áno.
>> Ale napríklad vložím tu príklad z môjho momentálne života. Je je to také, že točil som posledných pár podcastov a viac ľudí ma kritizovalo za to, že skáčem do reči, že vlastne vieš, vbieham do týchto vecí. >> Áno. >> A prvých pár podcastov mi to bolo mi to bolo také, že no však dobre, milión eh ľudí, milión chutí, čo stále akože to vnímam, že to tak je, ale v istom bode som si zopár komentárov ma >> hm rozrušil, >> zaťalo, zaťalo, vieš. A potom rozmýšľam, prečo to do mňa zaťalo, >> vieš? Však to sú názory druhých ľudí. A ja som si prepočúval ten daný podcast, vieš, pri ktorom ma to, že zaťalo a a sledujem, že fú, kámo, akože ty. No musel som si priznať, že že som sa snažil ísť mať navrch v danom v danom rozhovore.
>> Uhm. Uhm. >> Čo mi nebolo, čo som si nebol schopný uvedomiť do momentu, kým mi to ľudia nenapísali. Ale pri mnohých iných podcastoch ja som ten vnútorný pocit nemal a to, že to tam ľudia písali, reálne skutočne so mnou nič nerobilo. >> Uhm. Čiže vau, úplne si mi teraz doplnil skladačku. Čiže vlastne keď niekto ti zvonku dáva nejaký feedback a ono ťa to rozruší, >> tak rozruší ťa to len preto, pretože ty sa vnútorne možnože do veľkej miery veríš tomu, že to, čo ten druhý hovorí, môže byť pravda. >> Áno. >> Vau. >> Vau. To je dobrý Lakunsový papierik, >> že vlastne ke ja keď ti poviem, že >> a teraz úplne, že ti dám dva dva povrchné príklady len tak pre diváka, že ja keď ti poviem, že ty si blondína, ako budem sa ti to snažiť hovoriť ako urážku, tak to s tebou nič neurobí, lebo ty vieš, že blondína nie si. >> Uhm. Vieš čo, ja ti to poviem takto, ako
to vnímam ja, že to, čo mi druhý človek hovorí, >> je jeho zodpovednosť. >> Uhm. >> Mojou zodpovednosťou je nielen to, ako na to reagujem, ale aj ako sa pri tom cítim. >> OK? >> Čiže pokiaľ mám zámer byť úprimný k samému sebe, poznať skutočnosť a poznať pravdu, tak ja potrebujem byť úprimný k svojim emóciám a musím si vedieť aj priznať, že dobre, teraz ma niečo vyviedlo z miery. >> Uhm. A už to je pre mňa indikácia, dobre, vyviedlo ma to z miery, tak teraz potrebujem si začať v sebe upratovať. To by som povedal, že je asi taký eh taká kľúčová vec, ktorá chýba mnohým ľuďom. A však aj mne preto to hovorím, lebo aj mne to dlho chýbalo. Taký ten tiež jeden
pulcí eh v tej veľkej skladačke. čo vieš spraviť je tak akože prísť za ženou ani to nemusí byť nejaká potenciálna partnerka ale ako keby pozdieľať jej čo je čo si čo si myslíš že že proste si myslíš že by malo byť dobre ako keby alebo že >> čo ťa bráni ako keby dajme tomu osloviť niekoho alebo že čo ti to kzí v tých eh začiatkoch ako keby a tak a a povedať aj to a a počúvať ju že že o čom to je a ešte lepšie teda, keď už máš s niekým že rande alebo proste dajme tomu už idete do tej do toho milovania tak ako keby normálne pozdieľať, že ja sa trochu obávam že >> či budem [odkašľanie] >> eh
>> ti dosť dobrý, že viem, že mohla by si ma viesť, že budem rád, keď mi napríklad povieš, že čo sa ti páči alebo ukáž mi to. Uhm. No a toto samozrejme tiež je zraniteľné to priznať, že ja tu nebudem hrať ako keby že však jasné, že som dobrý milenec, však som to videl proste oné, mal som 300 frajerek, neviem čo. Proste to je jedno. Len si mal žiadnu frajerku, videl si nejaké porno, to na to zabudni a a proste nechaj tú ženu, nech ťa uvedie. Ty keď jej dáš do rúk túto silu, toto neexistuje, že by na teba zle zareagovala. že konečne muž, ktorý má dostatok sily išiel do tohto. >> Toto eh to si povedal slovo zraniteľnosť. Ja som si uvedomil takú taký paradox zaujímavý. Poviem k nemu jeden príklad. Tiež bol jeden chalan u
mňa eh na mentoringu a on ako potreboval sa nejak dostať k tomu, že ako osloviť to dievča, lebo že vlastne keď príde už k dievčaťu proste, že zmrzne a že začnú tam prebiehať nejaké myšlienky a že ne, proste nejaké Redpill comunity a knihy a kurzy a neviem čo všetko možno absolvoval a nevedel si cez to prehrýzť. A ja som mu povedal, že vlastne, že povedz jej pravdu, že aj keď je to úplne, že nejaká cudzia ženská, hej, že povedz jej pravdu, v akom slova zmysle, no, že môžeš za ňou prísť, hej, proste povedať, že počúvaj, že snáď akože ťa nebudem otravovať, ale akože páčiš sa mi, ale strašne som akože ja neviem vôbec, čo ti mám povedať, že niekedy, že to, čo máš povedať je to, že ja neviem, čo mám povedať, len cítim, že som proste chcel eh otvoriť tú debatu. A teraz vrátim sa
takto. Eh, ja som mu to povedal a on to začal implementovať. Samozrejme, to začalo fungovať a rozprával sa bez problémov, vieš. On začal to začal debatu tým, že nevie, že sa bojí, že sa hanbí. >> Hej. Hej. >> A zrazu bol v tom majster. No majster akože nemal s tým problém. Neexistoval problém zrazu. Ale v tom momente teraz som si uvedomil, že že on priznal svoju zraniteľnosť. Ale že paradox mi príde, že ak ty priznáš svoju zraniteľnosť, tvoja zraniteľnosť ako keby končila, lebo ty si zraniteľný len, chápeš do bodu, len kým ty sa snažíš sa neukázať, aby nikto ma ne vieš, aby sa mi nikto nedotýkal tých mojich miest. V momente, keď ty si ochotný ukázať tie miesta,
hovoríme tomu zraniteľnosť, ale ty si >> vtedy nezraniteľný viac-menej. No ak to máš v tej negatívnej konotácii, že zraniteľnosť je niečo, čomu čo sa to treba akože vyhýbať, tak eh to treba vlastne zmeniť toto limitujúce presvedčenie, lebo akože ísť do zraniteľnosti, to znamená, že ukázať sa, to to je známka sily, hej? Lebo že aj keď ma trafíš, to čo som ti ukázal, tak ja to ustojím proste ako keby, že že ísť do zraniteľnosti znamená, že že som silný. >> Čiže Presne tak. Čiže vlastne zraniteľnosti znamená, že ako keby v tom akte sa stávaš do istej do veľkej miery nezraniteľným, lebo si ochotný to ustať a uregenerovať vlastne čokoľvek príde, >> lebo aj tá žena od teba nechce, aby si hral výkon [odkašľanie] proste, že >> že ty keď jej povieš, že nevieš, čo máš
robiť a požiadaš ju, že nech ťa nech ťa vedie, tak eh to sa potom eh jej prekvikne v hlave, že aj v iných oblastiach života taký to budeš, že budeš úprimný. že ťa baví práca alebo proste niečo. >> Tak eh ja si myslím, že je to veľmi sympatické. Áno. Riskuješ to, že narazíš na nejakú proste oné, čo neviem čo. Podľa mňa neexistuje. Proste ty ako človek, keď si toto schopný urobiť, tak si nepritiahneš do tej postele niekoho, kto kto by ťa zhodil. >> Takže [smrkanie] Takže to toto je nejaký postup, ktorým by som išiel, že ponúknuť svoje limitujúce presvedčenia. Ehm, aby ti žena o tom povedala jej pravdu. Hm. >> Ženy sú intuitívne. >> Uhm. A to je zaujímavé, že to to si tiež
pekne povedal, že vlastne lebo ja som sa pýtal na to, že jak s tou nežnosťou, vieš, že prečo ako keby to upadá. Jed jedna z odpovedí je teda, že plánovať to, ale zároveň ehm keď to, čo ťa nepustí k tej tej nežnosti v dlhodobom vzťahu, je to, že si myslíš, že nie si dosť dobrý, tak o tom, že povieš o tom, že si myslíš, že nie si dosť dobrý kvôli tomu tomu tomu tomu tomu, tak žena ti dokáže pomôcť eh znova ti dať pocítiť, že že hodný si, že je to len možno nejaká fantazmagória a že pravdepodobne s tým potrebuješ pomôcť. Ak s tým potrebuješ pomocť, ty zrazu znova sa znova je tam nejaký oxytocín. >> Znova sa cítiš byť spojený, vďaka čomu možno tá nežnosť sa stáva pre teba znova
niečím, čo aj trošku chceš, >> lebo sa cítiš bezpečne, lebo nie, lebo toho draka neschovávaš, lebo ten drak už je tu prijatý, objatý. Možno my sa učíme cez chyby. >> To >> vlastne doslova my ľudia to my vieme akože v našom mozgu to funguje tak, že jednak akože vznikajú nové asociácie, len že ty musíš robiť pokusy a vlastne cez vylučovanie, vieš, že že máš teraz mám päť možných ciest, ako vyriešiť toto. Tak ja vlastne potrebujem skúšať a predpoklad k tomu, aby som to mohol skúsiť je, že urobím chybu. >> Uhm. >> Urobím štyri chyby a vlastne tým pádom piata cesta je tá správna. A tu ma ešte napadlo do toho, že ľudia sa naučili a prijali do seba, že je zlé robiť chyby. >> Uhm. >> A častokrát sa ich bráia. Pritom tam máš
tú odpoveď. V tej chybe je tá odpoveď a ty zavrieš dvere a nechceš to vidieť. >> Ja mám rozpracovanú grafiku na tričku, že brave to fail, odvážny robiť chyby vlastne. A a eš ešte mám to tak rozvinuté tiež, že lebo eh že prečo sa bojíme robiť chyby? Eh, ja som si to všimol a uvedomil, že nevravím, že kde to vzniklo, ale že keď si predstavíš takú situáciu, že že si v škole a vysvetľuje sa nejaké učivo a učiteľka to rýchlo píše a vysvetľuje a vidíš, že všetci rozumejú a ty nie. Tak sa proste akože prihlásiš sa párkrát, ale potom sa cítiš za debila. Čiže vlastne ty potom sa cítiš, že mení cenný alebo vinný alebo chybný, keď sa pýtaš, >> lebo naznačuje to, že vlastne, že nevieš. A my sa takto eh
bojíme robiť chyby, lebo aj napríklad keď si keď si malé dieťa a urobíš nejakú chybu niekde v domácnosti, tak nie si nie si ani vedený akože nie, že nie si. V niektorých domácnostiach je to tak. >> Málokedy ti povedia, že to je v poriadku, >> hej? Že že že eh lebo ja som si všimol, že pri deťoch, keď ja keď niečo pokašľali v nejakom slova zmysle, niečo rozbili a tak ďalej, že vlastne prvé, čo oni za to schytajú od nás, je, že niečo, vďaka čomu sa hanbia alebo sa cítia vinn. >> Uhm. A to to bráni po naučeniu, že my máme pocit, že my musíme to v dieťati vyvolať. Vďaka tomu sa naučí, ale ono sa vďaka tomu len potlačí. Čo ja som si všimol je, že proste keď niečo sa doma roztrieska, ja, že nesmiem, že poker face na mne, ale len že, že akože nič sa nedeje. Ale chápete, prečo teraz sa to stalo? >> Uhm. mm a poďme spolu vymyslieť proste
ako to opravím a je vám jasné, že takto to nabudúce nerobíme, ale že nevyniesť do toho, že >> no tam vznikajú nič prú úplne to necháš v neutrálnej rovine. A a čo ja som si ešte uvedomil po tom, čo som začal robiť s deťmi, že vlastne keď som prestal do toho, lebo som robil chyby, kámo, ja som najprv bol akože hnusné hovedo na deti, vieš, že najprv som to robil s >> spávali aj vonku. Hej. Eh, niež nie, ale hej vlastne hej, ale ja som spával s nimi. [smiech] Chápem. >> Ale najprv to bolo to s hanbou a vinou, ale videl som, že to nefunguje a že tie deti potom sa nevedia voči mne otvoriť, keď ich niečo trápi reálne. >> Potom sme začali pracovať na tom vlastne, aby to bolo len, že dobre, všimli ste si, že táto tento spôsob nefunguje. Hej? Vidíte, že som vám vravel, že tu tadiaľto nechodí. >> Uhm. >> Je nie, že nie je to bezpečné. Vy si to
skúste kľudne aj spadnete, ale zoberte z toho ponaučenie. Ale potom časom eh a teraz dá sa povedať, že vo veľkom množstve vecí sme v takej fáze, že že keď vidím, že už sa ide niečo deť alebo niečo sa robí zle, ja len na syna, že Teo, pozerám do očí, nič viac mu nepoviem, on mu pozerám do očí d tri sekundy a jemu všetko dôjde. A pred týmto podcastom sme sa veľa bavili o slove priestor, že koľko má v našich životoch eh významov a aké je dôležité. A ja som si uvedil len práve, že v tom, že nie, že to ponaučenie ani neprichádza častokrát v tom, čo tomu dieťaťu povieš, ale že len prizveš jeho vedomie, že Teo >> uhm >> a on si to uvedomí sám. >> A on si to uvedomí sám a tam je to najrýchlejšie učenie, aké sa len dá. A to práve ak si to som odbočil toho, ako
si vravel, že sa že sa bojíme robiť chyby. Bojíme sa robiť chyby, lebo celý život sme si to spájali s tým, že že keď robíme chyby, proste budeme sa za to cítiť vinní a to nevieme zvládnuť alebo že sme proste chybní, menej cenný. sme perzekuovaní za to, že >> že sa pokúšame, ale vlastne evolúcia ináč nemôže prebiehať cez pokus. >> Že sa my častokrát nevnímame tie deti. Vnímame ich ako keby, že že majú dospelú optiku. >> Áno. >> A to je chyba, že on sa prišiel učiť.Áno. >> On sa učí. On nerobí chyby. On sa učí. A to je rozdiel. >> Chyby môžeme nazvať aj to by sme nemali pri dospelom človeku, ktorý to urobí 30krát po sebe a povieš mu to, že brácho, >> robíš to 30krát. Toto už je fakt, že chyba. To nie je učenie. >> Uhm. Ale pri dieťati je veľmi dôležité
im dovoliť rozbíjať veci. >> Môžem si povedať takú krátku teóriu toho, že sú také hlavné tri typy tých vzťahových väzieb a oni sa formujú v detstve. >> OK. >> Ako sa ups ako sa k tebe správal ten rodič? Čiže úzkostlivá vzťahová väzba, to je to, keď ehm máš potrebu a chuť stále byť s tým rodičom. Potrebuješ tú pozornosť a vlastne sa bojíš odmietnutia. Bojíš sa, že ťa niekto neprijme. Hej? Z toho si potom taký úzkostlivý a máš rôzne tie správania, že čekuješ, kedy kto ti odpísal, volal, čo teraz robí bezo mňa vonku, hej, >> a tak ďalej. Eh, vyhýbavý je ten, ktorý sa bojí eh,
že stratí slobodu. To sú tie deti, ktoré dostávali v detstve to, že ty si to vyrieš, že my sme takí tí rodičia, ktorí ti chcú chcú ťa naučiť, že buď samostatn ako sa volá tá väzba? >> Vyhýba. >> Vyhýbavý. OK. >> Výhýbavá vzťahová väzba, že ten rodič sa naučíš ako decko, že všetko musíš vyriešiť sám, že keď si smutný, vyrieš si to sám. Proste, že si na všetko sám. To sú tí ultra takí tí rodičia, ktorí chcú, aby si bol zodpovedný už v pomerne malom veku, hej, a možno si dobre nenaštudovali, hej, niektoré veci. >> OK. >> Ehm, oni performerí lekári a tak ďalej. >> Oni sami nie sú prítomní na natoľko, aby im to vôbec došlo, hej, že toto je dieťa, potrebuje iné, má potrebuje aj pomújkať, poláskať, podržať a nie je to,
nie je to rozmaz, nie je to rozmaznávanie, ale je to naplnenie základnej potreby ľudskej. No a potom sa môže vytvoriť vyhýbavá vzťahová väzba alebo napríklad rodičia, ktorí sa nevenovali deťom v prvých rokoch života. Eh, čiže buď to dieťa bolo akože z hocijakých dôvodov zanedbané, rozvod tam sa dial, neviem, eh, popôrodné depresie a tak ďalej, tak môže sa mu vyformovať táto >> vyhýbavá >> vyhýbavá. Čiže to je akože viem to tak zostručniť, že v požiadavke na na plnenie tých základných potrieb eh jednoducho eh >> ten rodič sa jej uhol nejakým spôsobom, >> lebo sám lepšie nevedel. Hej. >> Jasné, rozumiem. Hej. Ale že zhruba definíciu sedí. Hej. >> Áno. Tak a tebe sa na základe toho
vyformuje nejaká väzba a povedzme si o tých bezpečných vzťahových väzbách, lebo to je cca 50% populácie je OK. OK. >> Eh, myslím si, že sa to zhoršuje aj kvôli tomu, že nám rastie rozvodovosť a práve tie veci sa proste formujú v týchto rokoch, hej, dôležitých. >> Uhm. >> Hm. Bezpečná vzťahová väzba sú tí ľudia, ktorí zažili to detstvo, že ten rodič je prítomný. Čiže rozrevala som sa, prišli sme vyriešiť prečo nepočula som, že nie revúka. Tu sa to nehodí, sme na návšteve. Uhm. >> Hej. Normálne rodič, ktorý bol stále dostupný, vedel si za ním so všetkým prísť, zdôveriť sa. Neutajoval si pred ním veci. Jednoducho tá rodinka taká tá celostná, ktorú vidíš, sú dlho spolu, všetko funguje,
komunikácia je otvorená. >> Sú aj takíto ľudia, treba si to povedať. >> Keď si ale z opačného spektra >> a mohlo sa napríklad diať aj to, že ťa vychovával človek, ktorý ťa vychovával na základe zmeny nálad. >> Hm. >> To znamená, že tam nebol vzorec, že >> nestabilny nepredvidavý. No to to bol eh napríklad môj prípad, hej, že raz keď si vylial tuž na koberec, nič sa nestalo a druhýkrát bola to pohroma, hej, že tam poriad išiel dostať nejaký trest >> a ty nevieš, čo je správne. >> Ty nevieš, čo je správne. Čiže to, čo sa v tebe vtedy udeje, je, že ty sa snažíš mať veci pod kontrolou, že počkaj, tak teraz to bol trest, vtedy to bolo OK, tak ako mám modulovať ja svoje správanie, aby ma rodič mal rád? >> Uhm.
>> Toto sa naučíš robiť, hej? Napríklad aj ženy, ktoré radi kontrolujú veci. >> Ja som [odkašľanie] bavím teraz o ženách, lebo to je tá moja téma a moja klientela. Tak to sú len malé deti, ktoré museli sa naučiť kontrolovať a strašne kontrolovať, >> ale niečo, čo vlastne nemá pravidlá. Čiže tam nie je možné. Tam ako keby len jediné, čo ti zostáva, ty vlastne ani nemáš >> eh to správne v úvodzovkách riešenie na tú situáciu. Ty len jediné, čo vieš, že aspoň snaha, >> tak >> je to, čo minimalizuje pravdepodobnosť, >> že budem zvrzaný alebo že maximalizuje pravdepodobnosť, že sem-tam sa stane, že niekto prejaví o mne záujem. >> A ešte ti poviem o úzkostlivcoch jednu eh zábavnú vec, ktorú som ja považovala
roky, že to je schopnosť neviem aká honosná. skenovať nálady druhých, že prídeš do miestnosti a presne vieš, kto kde je. Tu sa pred chvíľou pohádali, hej, tu sa idem radšej usmievať, lebo tu nie je dobrá nálada. >> Hm. >> To nie je superschopnosť. To je tvoja nervová sústava z tvojho detstva. To je vlastne pokazená nervová sústava, ktorá je teraz akože veľmi intuitívna a viem si navnímať a som vysoko citlivý, >> lenže ty si len pokazený. >> Ó, to vieš, koľko ľudí prišlo za mnou s tým, že počúvaj, ja mám takú špeciálnu schopnosť. >> Ja viem. A ja im ti všetkým teraz hovorím, nie, ty máš len pokazenú nervovú sústavu, lebo na základe tvojho detstva bolo vyformované to, že ty si to musel robiť. Čiže to bol mechanizmus prežitia, ktorý máš dodnes.
>> Ale je to iba disregulovaná nervová sústava. >> A to [odkašľanie] pre mňa, ja keď som to počula, lebo ja som na tom roky zakladala, ja som taká intuitívna, vieš, za mnou chodia ľudia, ja všetko viem nacítiť, nie, Lenka, ty si len pokazená, [smiech] vieš, kopec iných ľudí, vieš. Takže to bol veľký aha moment pre mňa. Si pamätám, som o tom robila jeden post a veľa ľudí bolo, že to s nimi zarezonovalo, lebo to sú všetci tí empati vysoko citliví, že vieš, lebo máš taký status toho, že si špeciálny, ale teraz keď zistíš, že >> nie, hej, to vychádza z tvojho detstva, kedy si to musel robiť. >> No je to špecializácia istého druhu. >> Je to špecializácia. Áno. Ale >> ale k čomu ti to slúži? >> Presne tak. >> Lebo vo väčšinu prípado ťa to len paralyzuje alebo modifikuje nesprávnym spôsobom.
>> Lebo ty potom vieš čo? prispôsobuješ tvoje správanie, aby bolo lepšie, lebo teraz tu sedí niekto, kto je nabubrený, tak ja musím, aby bol ten mier, lebo to si pamätám z detstva, zachovať kľud a pokoj, nech ma neodmietnu. >> Tak ja teraz budem sa modulovať do nejakej inej lenky, len aby vieš, lebo som nacítila, že by som to mala robiť. >> Takže to tiež nie je ideálny spôsob života. A potom to robíš aj v partnerstve. >> Uhm. A na základe týchto vzťahových väzieb sa tvoria rôzne zaujímavé párové dynamiky. >> Čiže prepáč, že ja len eh teda že či správne tomu rozumiem. Tá vzťahová väzba je o tom, že teda eh si v detstve navnímal, že za akých okolností eh získaš eh lásku, pozor lásku a pozornosť
človeka. A to si so sebou nesieš, lebo to vnímaš, že takto to funguje >> a je to niečo, o čom sa nerozprávaš, lebo považuješ to za úplne normál. Takto to takto to v svete chodí. Takto sa to získava a vlastne ty potom sa ocitneš vo vzťahu, kde toto je tvoj modus operandy, že vlastne takýmto spôsobom pristupuješ, lebo však takto to vždy bolo a ty ani o tom nevieš, že to takto vlastne máš. >> Pr. Lebo to je prvá skúsenosť, ako ktorú ty si získal, že ako funguje tá láska. >> Uhm. >> Ako ju ja získam, ako ju ja budem cítiť, keď budem robiť xy. >> Znie to ako keby kľúč bol prijať to, čo mi je nadelené. Ja moc nemám rád to slovo prijať, ale ako >> chápem tomu, že že ľudia to takto
vnímajú. Eh je to určite o tom prijatí. Ja to slovo nemám častokrát rád, lebo >> lebo implikuje to pre každého čosi iné tiež jak >> A hlavne veľa ľudí tam majú takú povinnosť potom, hej, že ja sa častokrát už stretávam potom s klientami, že oni už sa nútia do toho, aby niečo prijali. Hej. Musím to prijať, vieš. Mal som jednu >> pr. Ono to je skôr, že sa vzdávaš ako keby možno do toho prijatia. Hm. Práve naopak. To môže byť, to môže byť boj, hej? Ja som mal raz som niekde bol niečo točiť, už si ani nepamätám, že čo to bolo. A >> viedol som tam rozhovor s nejakou s nejakou dievčinou, hej, akože pomimo >> päť minút, hej, a ona mi tak [odkašľanie] hovorí, že„ No vieš, že ako s tou meditáciou by som mohla tie emócie. A ja hovorím, „No a čo sa stalo? No mám takú kamarátku a
>> tá mi nejak vynadala a nemala na to dôvod a akože ma to strašne ránilo, hej, vzťahové veci. >> A hovorím: „No a čo sa s tým snažíš robiť? „No tak akože eh snažím sa meditovať doma." Hovorím: „No ale čo si sa snažila spraviť s tou kamarátkou?" No nič. >> Hovorím: "A ona o tom vie, že ona ťa ona ťa ranila?" No nie, nevie o tom. Ale tak ja si ja to musím to je na mne. Ja to musím prijať. >> Hovorím a a čo chceš prijímať? Však to je veď keď ti niekto ublížilm, >> tak v prvom rade mu povedz, vieš čo? Haló, to toto si mi ublížil. Toto nie je v poriadku. OK. Potom to choď prijímať a častokrát zistí, že už nie je čo prijímať, že to je vyriešené, že sa to stalo, môžeme ísť ďalej. A častokrát ľudia sa nútia do toho, si myslia, že oni tou hlavou, lebo čo otvoríš si
internet, všetko je v tvojej hlave, všetko je o mysli, všetko dokážeš, všetko môžeš. >> A oni teraz sa ako keby od toho reálneho sveta >> disociujú, >> disociujú a všetko sa snažia, tuto doma si sadnem a tu doma pustím si lajprík alebo niečo a všetko to vyriešim. Ale to je častokrát úplná okluka. >> Hm. >> A úplná okluka. A čím viac sa vyhýbajú tomu reálnemu svetu, ktorý tam je, tým konfliktom, tým ľuďom, tým nepríjemným rozhovorom, tým rozhovorom, kedy musíš povedať, čo si naozaj myslíš a ten druhý človek začne plakať alebo bude z toho proste zharmútený alebo niečo, ale proste to spravíš. Nespravíš to dobre, ale spravíš to najlepšie, ako sa dá. >> Uhm. >> Tomu sa ľudia vyhýbajú a radšej si sadnú doma a budú si doma nejak akože teraz teraz teraz to spravím, hej?
>> A to je presne to, čo hovoríš. To to sa stáva nejakým únikom. Čiže to prijatie, hej, akože áno. >> Uhm. >> Prijmime tie veci, hej, poďme ďalej. Ale častokrát tam vnímam už ten druhý extrém, že ľudia ako keby >> OK, chápem >> sa snažia ako všetko musím prijať. Nemusíš všetko prijať, ty kokosm. Uhm. >> Lebo keď keď ťa niekto naštve alebo niekto ti spraví niečo, čo tak haló, toto mi >> zastan seba. >> Toto mi nerob. Proste akože sorry, [odkašľanie] >> toto sme si nikdy nedohodli. Toto sú limity. Bod, že máš štyri obranné reakcie. Máš fight, flight, free, phone. Poznáš asi nie? >> Štvrtá >> phone. >> To je čo? >> Väčšinou ľudia poznajú len len tie prvé tri. Fight eh fight sa zaútočíš, flight
ujdeš z boja, freeze zasekneš sa. To je tá paralýza. A fón, [odkašľanie] keď nemôžeš, keď máš pred sebou nepriateľa a nemôžeš vyhrať, nemôžeš utiecť, nemôžeš zamrznúť, aby ťa nevidel, tak čo ti ostáva? >> Vykecať sa. >> Ja ešte raz. >> Vykecať sa z toho. >> Vykecať sa, ale musíš zaujímať nejaký postoj. >> Uhm. >> A ten postoj je nie, že on je nepriateľ, ale že ja som nepriateľ. >> OK. Hm. >> A toto je to, že nie som OK taký, aký som. >> A tým pádom ja som nepriateľ a to, čo ty hovoríš, je absolútna pravda. To, čo ty hovoríš, je OK. Presne také, aké to je. A ja musím tvoj pohľad a tvoj akoby postoj pochopiť absolútne na 100%. A keď sa mi to podarí urobiť správne, tak to znamená úspech za akúkoľvek cenu potlačania samého seba.
>> Aha. OK. >> A toto je ako keby je to uložené v nervovej sústave a spôsob, akým z toho von, aká bola moja skúsenosť, je práve cez emočné napätie. To znamená veci typu veci typu a veľa ľudí si myslí, že ja robím ako keby nejaký pickup alebo nejaký dating, že učíme ľudí oslovovať ženy. Ono to tak nie je. Podstata je v tom, že ty keď máš ísť do akejkoľvek takejto reakcie, kedy máš povedať nie, dať kompliment, prijať kompliment, čokoľvek z tohoto, tak ty cítiš v tele to napätie predtým, ako začne nejaká kognitívna mentálna reakcia. >> Ja by som Ja by som povedal, že z toho tela vyvstáva tá kognitívna reak. >> Presne tak. Presne tak. A to, čo ja robím alebo to, čo my robíme na workshopoch a v rámci coachingu, je, že my vracame ľudí do tela a my ich necháme zvedomiť si to telo a zastaviť tú
reakciu a upokojiť tú nervovú sústavu v tele, aby tá akoby aby tá reakcia nemusela prísť a popritom si budovať zdravý vzťah sám k sebe. >> Čiže to sú ako keby dve veci, ktoré sa dejú naraz. Telesná >> a mentálna a snou ako keby s tou telesnou alebo možno to bude asi nejaká tretia, ktorá je v strede medzi nimi je emočná. Uhm. >> Lebo za každou za každým emočným napätím je schovaná nejaká emócia, >> strach. Väčšinou strach, úzkosť, >> hanba, vína a tak ďalej. Proste veľmi veľa toho je. >> Takže, takže toto je odpoveď na tvoju otázku. >> OK. Lebo ja ja keď sa nad tým eh čím ďalej tým viac zamýšľam a nielen akože dnes, ale tak vo všeobecnosti, tak vlastne eh ja som si kedysi myslel, že ten nice guy syndróm ako keby majú len
chalani, ktorí majú problém s dievčatami. Ale ja teraz odstupom času, keď už ako keby mal som kadeoho u seba na mentoringu, ja som zistil, že vlastne ale to vlastne každý každý z nás asi toto má a že ja vlastne nepoznám ani človeka, vieš, hoci je to aj agresívny človek, ktorý si aj vie eh že vyriešiť ženskú a tak ďalej, ale že vlastne ja mám pocit, že keď zoberieme to plné spektrum tých reakcií toho NSA, tak ja ako keby nepoznám človeka, ktorý by nebol liznutý aspoň jednou z tých reakcií v niektorých oblastiach, že u niekoho to nie je vzťahová vec. eh akože mužko-ženská, >> hej, >> ale ja neviem, že napríklad v biznisových veciach alebo v nejakých iných, že vlastne ako keby, že každý toto má do nejakej miery, že my máme taký vec, my sa tomu asi ani nevieme vyhnúť vlastne v detstve. Tomu sa nedá
vyhnúť, lebo to je ako keby všetky tie štyri všetky tie reakcie fight, flight alebo útek, eh, boj, zamrznutie a on sa prekladá nejaké to je lichotenie alebo people pleasing alebo tak by sa to dalo nazvať, ako keby že >> na svoj, že chceš na svoj na svoju stranu získať toho druhého. >> Áno, ale to je ako keby už to je zámer, ale to čo spravíš je, že dáš seba na vedľajšiu kolej a dáš niekoho iného na na prvú >> koľaj. OK. Oni tie štyri reakcie nie sú ani dobré, ani zlé. Ony sú neutrálne. Otázka je, že či ich vieš využiť konštruktívne, pretože fight reakcia je nezdravá vtedy, keď voľakomu ideš vlastne uvaliť na tvár alebo keď ideš >> za kompliment,
>> hej? Alebo proste keď nieko keď do niekoho ideš agresívne. >> Áno. >> Ale keď povieš nie a chceš si nastaviť hranicu, tak to je v tele presne taký istý pocit, ako keď máš fight reakciu. >> Uhm. >> Alebo u ako alebo útek. je jedna vec je, keď máme rozhovor, ja sa cítim nekomfortne a poviem, že ja na to kašlem a idem prečm >> verzus keď poviem, že vieš čo, nechcem sa o tomto rozprávať, je to už nekonštruktívne, budeme pokračovať zajtra a urobíš kvázi to isté, ale robíš to vedomé. Áno. >> A to isté aj phing, to je to, čo si povedal, že dáš v podstate, že zistíš, že existuje niečo, čo je väčšie ak ty, čo je dôležitejšie ako ty. A tomu dáš to začneš považovať za svoje poslanie >> a tým pádom dáš seba tak nejak na vlastnú koľaj. >> Uhm. >> Ale urobíš [odkašľanie] to, pretože chceš. Áno. >> A toto je cieľ ako keby mať kontrolu nad tými štyrmi reakciami, viieť vedieť ich
rozpoznať a používať ich konštruktívne. >> OK. >> A to je všetko prasa s telom >> alebo začína to ako prasa s telom. Ja si to tak predstavujem ten mozog ako taký orchester, hej, že máš tam rôzne nástroje rôznych hudobníkov a jedného dirigenta, ktorý to trošku musí mať pod palcom a každý si môže hrať svoju toninu, ale celkovo to musí dávať efekt. Eh musí musí to byť regulované a kde >> príde nejaké vyústenie, hej, tej melhódie, potom príde nejaký drop. [smiech] >> Uhm. Ale všetko je to v takom takej peknej
rovnováhe alebo ako to my voláme eh v takzvanom okne tolerancie, hej, že ten mozog a tá centrálna nervová sústava eh pracuje v rámci okna tolerancie, čiže nikdy nevystrelí hyperaktívne a nikdy nespadne hypoaktívne, ale vie tak dobre regulovať medzi high a low stavom a vie sa v rámci určitého časového okna vrátiť do optimálneho stavu, kde ty ako osobnosť funguješ najlepšie. A tým pádom, keď sa bavíme o mozgu, hm a o tých o tých eh stavoch alebo hm eh rôznych vlnách a frekvenciách, tak eh keď oni fungujú
optimálne, funguje tak optimálne tvoja celá centrálna nervová sústava, tým pádom tvoja eh tvoje vylučovanie hormónov a tak spánkový cyklus, zobúdzací cyklus, strava a emócie, hej, že všetko všetko pekne na to nasadá. Čiže >> prepáč, to rovno sa >> to nie je jedno, že >> rovno sa opýtam, že vlastne si spomínala to okno tolerancie. Rozumiem tomu správne, že vlastne ak ten tvoj orchester hrá ako keby už nad rámec toho oknam >> uhm >> tolerancie, znamená to, že nad eh úrovňou tohto okna tolerancie je výrazne problematickejšie sa navrátiť naspäť do >> uhm no >> nej nejakého optimálneho stavu. >> Tak predstavme si to takto, že tá naša centrálna eh nervová sústava funguje ako
taký semafor, hej? Dajme tomu, že my sme teraz v zelenej zóne, eh, kde sme vlastne eh v takom dobrom vagálnom stave, sme relatívne vykľudnení, vedomí, vnímame sa recipročne, to znamená hm ty vnímaš mňa, ja vnímam teba, rozmýšľame o veciach, ale hlavne sme eh sociálne hm engaged akože eh sme tu v nejakom sociálnom prepojení, čiže eh vo v nejakom vzťahovom treťom prostredí medzi medzi tebou a mnou a tu sa dejú veci, hej eh >> v nejakom pojmovom symbolickom priestore. A toto je taký zdravý stav, ale dajme tomu, že hm môžeš niečo
povedať ty alebo ja, čo ťa trošku odpinkne, hej, odpáli a nejakým štýlom ťa to možno hm zafrustruje alebo niečo to urobí. Tak čo je ten ešte zdravý moment je na našom semaforre centrálnej nervovej sostavy oranžová. Uhm. >> Čiže už tam cítiš, že hm toto mi nesadlo, čo povedal, čo povedala. Už ma to trošku možno aj štve. >> A a čo sa ti zapne? No ideš fight or flight. Hej. To sú také tie zdravné zdravé mechanizmy obranné eh v rámci toho okna tolerancie zdravého a eh z toho sa vieš vlastne mal by si sa eh vedieť celkom pekne vrátiť naspäť, hej? Ešte tak akože vedome,
>> keď si to vieš všimnúť asi hlavne, >> hej? Tak keď si to vieš všimnúť, ale eh ako môžeš vykonať v rámci toho obranného mechanizmu fight or fly? Čiže môže ma to tak naštvať, čo povieš, že proste sa zoberiem a odídem. OK. Hej. Hm. Ale nemala by som v tom ostať. >> Uhm. Ďalších 20 rokov pôjdem presne, [smiech] hej, že nezaškrniem v tom. >> Uhm. >> Eh alebo ti rovno môžem povedať, že tak to už bolo moc >> alebo sa pohádame, hej, nedajbože, [smiech] ale vieme sa z toho dostať naspäť, hej. To je to je normálne, to je zdravé, ale mala by som sa vrátiť eh k sebe. Ale potom už je tá červená linka alebo h
červená farba toho semaforu centrálnej nervovej sústavy a to už je v podstate stav, kedy ideme cez to okno. Čiže >> tam tam už je naozaj taký ten >> eh freeze, dajme ako obranné mechanizmy freeze, čiže také zamrznutie, hej? To už sú >> už ťa ovládne niečo v úvodzuk. Áno, už nemáš ty v rukách eh, čo sa deje. Už už je to mimo tvojho riadenia. Eh, je tam nejaký freíz, hej, čiže také nejaké zamrznutie, ustrnutie, >> eh čo je v podstate ešte horšie. Po anglicky myslím, že to máme ako faun, že také ak srnka, hej, keď hraje eh mŕtvu, aby ju predátor nezjedol. že také vážne
stavy, ktoré sa vlastne dejú pri vážnych životných situáciách, pri nejakom ohrození, >> kde my reálne cítime ohrozenie na živote, hej, že už ideš do takého vážnejšieho stavu alebo kolaps, hej, eh, flop my to nazývame, čiže eh >> kolapsový stav a tam už naozaj akože môžeš odpadnúť alebo eh napríklad u detí, keď sa to deje, tak sú to deti v predškolskom veku, ktoré častokrát horúčkujú, hej, majú tie eh z ničoho nič horúčkové stavy a potom idú do vyčerpania úplného. Hej. >> OK. >> Čiže taká taká nezdravá regulácia >> uhm >> eh toho centrálneho nervového systému, že idem, idem, idem a potom pš kolapsnem hej alebo >> ochoriem
takej ešte zdravej línii. A to už úplne, že nechceme ísť do tých červených liniek, do tej červenej farby, lebo odtiaľ sa veľmi ťažko potom už vracia. To môže môže trvať dlhšie, [odkašľanie] hej? A eh čiže hm musíme [odkašľanie] to vedieť eh si všímať, tak ako si povedal a vieme sa s tým potom hm hrať a vieme vieme to regulovať. >> Ja len zase za seba tu vložím eh takú jednu vec alebo praktiku, ktorú som začal nedávno robiť pri jednom tiež mojom eh takom hĺbavejšom zážitku.
eh sa mi stalo dostal som sa do nejakého rozpoloženia, kde som dokázal byť eh neviem a ako to povedať, že radikálne úprimný voči sebe a bol som v takom stave zvýšenej tej metakognice alebo neviem ako to povedať, že jednoducho bol som schopný eh vnímať že vyberiem si teraz jednu vec, že sebakritické myšlienky eh keď som uvažoval nad nejakou jednou konkrétnou problematikou v mojom živote, veľká kritika, taká vnútorná kritika vyvstávala a v istom bode sa z tak intuitívne zo mňa pre samého seba vyvalila otázka, kde som si kde som sa opýtal toho kritika,
že o čo sa snažíš, ale nie nie v nie v nahnevanom rozpoložení nebol neviazal som na to takú nejakú vnútornú emóciu, že že chcem sa toho zbaviť, ale že chcem to spoznať. čo sa deje, prečo tá kritika vyvstáva, akože v čom ma chceš ochrániť. Začal som sa normálne ako keby pýtať tie časti toho kritika a bol som veľmi šokovaný, že vlastne v momente, keď ja som si všimol, že je to takýto mechanizmus, takýto sklon k tej prílišnej sebakritike v nejakom kontexte, že vždy sa to vynorí a ja som sa opálne nahlas ako to znelo divne veľmi, ale sám som bol doma som sa
opýtal toho toho kritika, že pred čím sa ma snažíš chrániť alebo že o čo reálne ide bez snahy vyhnať, ale spoznať. A ja som sa pýtal samého seba nahlas a v momente, keď som kládol otázku, som poznal odpoveď, ktorá mi dovtedy bola skrytá. A keď som mal dlhodobo som mal pocit, že ten kritik je niečo, čo len je je niečo, čo mi prišlo komplikovať život. Ja keď som vypočul toho kritika, tak ja som prišiel na to, že ja som toho kritika používal, ale nevedel som, že som presvedčený o tom, že k niečomu mi to slúži. A keď som si uvedomil, že ten kritik, ktorého ja sa snažím zbaviť, to je vlastne mechanizmus, ktorý ja som si vytvoril,
pretože som veril, že ma to ochráni v istých pred niečím, že mi to slúži k niečomu, tak len vďaka tej zvedavosti som prišiel na ten koreň a v momente vlastne ten kritik bol uvoľnený, lebo lebo zistil, že tá vec alebo tá časť, ktorú on sa snažil chrániť, už nie je aktuálna. Ale je potrebná stála bdelosť, čiže pozornosť. Lebo on sa navraáccia. On sa navráti. on sa navráti, ale už to je, že ale teba už poznám a nevyháňam ho. Vítam ťa, že si tu znova. >> Presne, presne, >> ale eh ne nepotrebujem tvoju službu momentálne. To znamená, že takýmto spôsobom, zvedavým pozorovaním som sa
dokázal alebo dokážem sa už vytrénovávať z tohto mechanizmu. To znamená, že keď napríklad jednoduchá vec, skáčem príliš do reči eh v podcastoch, potom to pozerám, kde si strašne silná sebakritika. A ja som rozpozoroval, že vlastne odkiaľ, z čoho to premenilo. A teraz za každým, keď sa taká takáto vec zopakuje, že som že je vo mne ten kritik znova vybudený, tak namiesto toho, aby teraz som dva tri dni sa v tom nejakým spôsobom utápal, tak komunikujem s tým kritikom a eh a dávam mu najavo, že tvoja služba už nie je potrebná. a nevyháňam ho žiadnym spôsobom, len si uvedomujem, že je tu, ale rozhodujem sa momentálne ináč, že uvedomujem si vďaka tomu, že mám inú
možnosť voľby. A ten kritik ako keby ma ďalej, on sa navracia ako obranný mechanizmus, ale každým jedným opakovaním, kedy sa nerozhodnem ísť na jeho odporúčania sa kritizovať, tak eh každým jedným razom už len vnímam, že už by sa to chcelo prebudiť, ale nie, ďakujem. idem tým, čo považujem, tým spôsobom správania, ktorý považujem za možno správny alebo prínosnejší, než bol starý nejaký program. >> Čiže toto je vlastne rozvíjanie schopnosti uvoľniť väzbu pozornosti na tie objekty, ktoré sú samovoľné. >> Uhm. >> Čo je podmienka úspešnej duchovnej praxe.
>> To sú absolútne základy. A v modeli klasickom modeli jógy, aby sme zase preskočili na inú tradíciu. Áno. >> Pre tých, ktorí sa zaujímajú, >> pre tých, ktorí sa nechcú modliť od rána do večera. >> Eh, v tradícii eh klasickej jó patžaliho, >> jó daršani, eh je to vyjadrené stupňom, ktorý sa volá pratiahára. Pratiahára znamená schopnosť disponovať svojou pozornosťou, pozornosťou vedomia. Čiže smerovaním vedomia >> k objektu podľa svojej eh vôle. >> To znamená, že ty dokážeš rozlíšiť
objekt subjekt >> uhm >> kritik, [odkašľanie] ja >> uhm >> a dokážeš poodstúpiť na základe primárneho rozlíšenia. Najprv musíš rozlíšiť, aha, to je objekt. A to je problém, ktorý eh vlastne má väčšina ľudí, väčšina z nás. >> Uhm. >> To utápanie sa, >> áno, >> to ponorenie toho vedomia, to krytie >> toho zrkadla, >> to tam vyvstane a ty si automaticky v tom príbehu a už si tam stratený. Si si v tom deje. >> Zároveň mám pocit, že ja som ten kritik a zároveň mám pocit, že som aj kritizovaný a a vlastne a idem. >> Prvá vec je dostať sa do odstupu. >> Uhm. dostať sa do odstupu a potom ten
odstup rozširovať. To je odpútanosť. >> Zase v tej indickej tradícii jeden z termínov, ktorý to opisuje sa volá bajrágia. Len pre tých, ktorí sa zaujímajú o tieto veci. >> Hm. >> Vajrágia ten odstup >> uhm >> ten je potrebný. že na to, aby si urobila nejaký míľový krok vpred, eh, aby si nabrala odvahu, že treba teda niečo vo veľkom zmeniť, tak vlastne >> Čo bol ten okamih v živote? Ako keby >> čo čo bol ten okamih v živote? Čo ťa čo ťa zobúdil? Čo lebo to vedomie sa musí zobudiť v istom momente, že >> keď som otehotnila. >> OK. Čo si ty máš baby? >> Uhm. Mám syna osemročného. >> Syn. Vau. >> A to bol pre mňa moment v živote, kedy >> Tak toto o tom mi porozprávaj.
>> No kedy som vlastne tak akože okrem toho, že sa narodil syn. Nie, v podstate vlastne ako keby, že to si pamätám ako keby taký prvý milník v mojom živote, kedy som zacítila, že ale, že ja chcem byť lepším človekom. >> Vau. Lebo vieš aký moment to bol v mojom živote, keď sa mi narodil syn, >> to bolo, že >> a v tomto sú tie deti nádherným darom. >> Čo si lebo som chcel vedieť, že pr jak som teraz hovoril pred chvíľkou, že no keď nemáš ten krajší eh to, k čomu vzhliadať, že existuje ináč krajšia realita, v ktorej môžem existovať, tak nikam sa nevyhrabeš. Ja som zistil, že ok, mne to nikto nedal. Hm. >> Ale mne sa tu rodí syn. >> Uhm. >> A je moja zodpovednosť, aby aspoň v tých prvých rokoch života som ukázal tú alternatívnu krajšiu realitu. Ale ja tomu momentálne nezodpovedám. Nič na mne
tomu nezodpovedá okrem tomu, že mám svaly. Hej. Tak >> všetko proste treba zničiť. Nie, že zničiť, všetko nanovo. Ja sa musím odznova naučiť jesť, hýbať, >> rozmýšľať sám seba, myslieť. Tak >> ánem, ja som proste otehotnela a to bol pre mňa eh taký milník v mojom živote, kedy čo som hovorila, že som najprv začínala tými psychologickými knižkami, hej, že ja som si najprv študovala z psychologického hľadiska, že vtedy, keď som otehotnela, vtedy som začala čítať psychologické knihy. Pamätám si, ako som chodila na rôzne prednášky s bruchom. Tehotná sama. Hej. Úplne >> Čo to vlastne prijatie zodpovednosti? Je to asi niečo také akože >> prijatie zodpovednosti je to, čo čo čo čo ťa zobudí, že si že že na tebe zá ten malý človek, hej? A proste
>> a čo to čo to implikuje? >> No >> že preberáš zodpovednosť. >> Áno. A teraz proste keď preberáš ja sa musím postarať o iného človeka. Ja mám byť vzorom. Ja som vzor pre niekoho. Vieš a keď teraz keď si uvedomíš, že >> to je to >> preboha, ale však ja sama som úplne, že ja sama nie som so sebou spokojná. Ako môžem byť vzorom pre malé dieťa? Ty >> a tým, že si uvedomíš, že budeš vzor, si zároveň uvedomuješ, že si dôležitá. >> Áno. >> Lebo ja mám takú konšpiračnú teóriu, že veľa ľudí nevníma, čo to ako sme to hovorili, to tiež na poslednom podcaste sme sa o tom bavili. Veľa ľudí nevníma eh svoju hodnotu, inherentnú hodnotu. >> Uhm. Lebo keď vlastne eh sa rodíš do
tohto sveta, tak ty vlastne nevieš rozhodovať medzi sebou a druhými. >> Ty keď pozrieš na ruky, ty nevieš, že sú to tvoje ruky. Nevieš, že toto je niečo iné než svetlom. A postupne, keď si vychovávovaný v ideálnom prostredí matkou a otcom, tak matka ti poskytuje pocit, že si vítaný v tomto svete a otec ti dáva pocit, že si dôležitý v tomto v tomto svete. >> A každý mal nejakým spôsobom iné detstvo. Vau. Čo mne sa teraz spája vloha? [smiech] >> Máš čas. kľudne. >> Tak je to, že [smiech] vieš, eh, že veľa rodín nemalo doma otca, lebo nemalo ducha prítomného otca alebo proste, eh,
eh to niektorého z rodičov, keď niektorý z rodičov proste je traumatizovaný alebo nie je ducha prítomný alebo nie je prítomný fyzicky alebo nevenuje ti pozornosť, tak prichádzaš o ten pocit, o tú jednu barličku tvojej základnej sebahodnoty inherentnej, že som vtaný v tomto svete. To keď to je na strane matky a na strane otcovskej maskulínnej energie je to, že si dôležitý v tomto svete si podstatný. A teraz keď si tak uvedomím, že väčšina tohto eh moderného sveta nezažila dosť nezažila kvalitného otca, poriadneho otca alebo otca vôbec, hej, že úplne eh člove otec v krčme, otec v v zahraničí, otec doma na mobila, na gavučine ducha duchovne prítomný a tak ďalej. Takýto otec nedal pocit dôležitosti a ty celý život čakáš a hľadáš, že čo ti konečne dá ten pocit,
kvôli ktorému začneš na sebe makať a zrazu zrazu sa ti šmykne dieťa a ty a a ono nahradí úlohu tvojho otca, lebo ti dá pocit, že si dôležitým, >> že na tebe záleží. >> Krásne. To si krásne inak akože teraz celé pretransformoval. No. >> Vau. Dieťa je Vau. Moje dieťa sa mi stalo otcom v istom slova zmysle tou energiou. Vau. >> A takisto sme aj my pre našich rodičov zas takto veľakrát, vieš, >> keď na sebe takýmto spôsobom pracujeme, tak vieme byť aj my takýmto ako keby že vzorom >> uhm [odkašľanie] >> pre svojich vlastných rodičov. >> Uhm. >> Áno. >> Ty máš dcérku teraz?
>> Áno. >> A čo? Zmenilo ťa to nejakým spôsobom? >> Určite. >> V akom slov zmysle? >> Eh, druhýkrát som sa zaľúbil. Nie, akože od momentu, keď sa narodila, keď som ju prihrát >> do nej. >> Do maličkej. >> No hej. >> OK. >> Le prvá žena, do ktorej som sa zaľúbil, bola moja žena. Hej. >> Alebo nie, že nebola prvá, ale akože tá, do ktorej som zaľúbený. A druhá je druhá je moja dcéra. Takže hej. To som to som druhýkrát som sa zaľúbil, ale zmenilo mi to život. Takže ja si myslím, že už ešte úplne si neuvedomujem, že jak, lebo však má dva mesiace, ale vidím, že som eliminoval ak keby šum nejaký. >> Uhm. [odkašľanie] >> A že ešte viac sa sústredím na tie veci,
na ktorých záleží. >> Čiže zbytočne >> čo sú to, čo sú to veci, na ktorých záleží? >> No, >> že začalo sa to jasnejšie kryštalizovať, >> nie? Tým, že tým, že neviem, ako to myslíš, ale môže byť, >> že či že či sa stačalo vďaka eh príchode príchodu dieťaťa viac kryštalizovať a ukazovať ako podstatné to, čo považuješ za podstatné. Hej. Môže byť. >> Začalo to viac kričať. Môže byť, ale skôr akože to je o nejakom trávení času, hej, že eh tak ako som spomínal, ja som hral hry celý čas akože celý celý život, hej, lebo však tak som to bral aj keď dakto si ide zakopať do lopty, že prostehm, >> že príjemné odreagovanie >> a vlastne tri dni predtým, ako sa mala narodiť, ja som všetko odinštaloval a
nezapol som ho odvtedy nič. A pravdepodobne ani nezapnem, lebo lebo radšej tie dve hodiny z dňa sa budem venovať jej alebo pomôžem svojej žene v rámci akože toho materstva, jak keby som mal sedieť za kompom a hrať hry, že neviem si predstaviť, že tu mi plače dieťa a ja hrám hru. >> No kámo, >> že to >> ja si to tiež neviem predstaviť, ale >> aj keď som tu >> je to tak bežná vec, kámo, že že je to že je to je to hrozné. Eh a to nehovorím akože z takéhoto pohľadu, že by som to súdil, že na druhých ľuďoch, lebo to tiež ako eh ako by som to povedal, mám kopec eh ľudí, ktorých som mentoroval, mentorujem. Eh raz čas robím také eh tieto veci, že eh však sledujú ma tiež nejakí ľudia na
sociálnych sieťach a keď dám nejakú anketu alebo pýtam sa nejakú otázku alebo pustím do obehu nejaký dotaznik, tak mne eh ľudia sa vo veľkom zvyknú otvoriť akože veľmi do hĺbky a kámo, že eh veľa veľa veľa mamičiek, ktoré majú doma akože partnerov, eh sa sťažujú na to, že že partner akože ide len zarobiť peniaze, toto považuje za svoju rolu a bodka a vlastne, že buď nie je potom doma alebo je doma a vlastne eh necháva matku úplne v tom, aby sa vlastne je to tvoj je to tvoja rola, hej? Je to úplne úplne tvoja rola. A eh práve, že na že na kompe strašne veľa ako keby chlapov, otcov domá trávi všetok eh voľný čas aj napriek tomu, že proste je doma bordel, neupratané, eh nenavarené, eh deti doma vrieskajú a tak ďalej. >> Hej. No ja ja a
>> zí a zaujímavé, prepáč, je, že eh že nebol by som to povedal na človeka, ak si ty, vieš, >> že čo >> že ťa to bude že to budeš považovať za eh nenormálne takýto spôsob fungovania, že ty odinštaluješ hry tak ako >> kvôli dcérke, vieš, že je to pekné ako. >> No. Však je, však ale to som presne videl doma, vieš, že otec by nám dal aj posledné, vieš, že proste >> hm >> tá rola otca v rámci rodiny je veľmi dôležitá. Hm. >> Teraz myslím, že veľa ľudí dozliepa do >> A hlavne keď sú tie deti malé, vieš, že proste ona je nepopísaná tabuľa, ktorej ty vieš dať to najlepšie zo seba a ty vieš >> ak inteligentný človek, ktorý vie selektovať to, čo jej chce dať, si vieš vybrať, že čo jej vieš dať. >> Áno. >> Že ona absolútne nemusí vedieť, že ja som akože hral hry dakedy alebo dačo.
>> Hej. >> Ona nemusí vedieť, že som ja neviem, čo robil. Nemusí, že ty jej vieš dať to najlepšie zo seba, vieš. A že presne aj keď, že to sa snažím a ako to ak si hovoril, že že keď sa dá >> čo je tam čo je tam to čo ťa k tomu vedie? >> Lebo chcem lebo chcem, aby z nej bol dobrý človek. >> Záleží ti na nej. >> Hej? Lebo >> čo je láska? >> No asi hej. A taká zodpovednosť chlapa, že že to je ak keby >> A čo prebúdza tú zodpovednosť chlapa? To bude láska asi nie. >> Však asi hej. Ale ja ja ani neviem, že čo, ale ja to tak beriem automaticky, že proste, že to je moja zodpovednosť, že ja chlap musím tej dcére teraz ukázať, že najlepšiu
verziu seba a aby si z toho zobrala veci, ktoré urobia z nej najlepšiu verziu jej. >> To je to je také cononrum, že vlastne, že čo že je to prírodou alebo je to tým, že si to videl a zažil ty. Ja si myslím, že si myslím, že to je kombinácia toho, lebo lebo však príroda tam ovplyvňuje to že >> ona si pravdepodobne v dospelosti vyberie takého chlapa, ako som ja. >> Áno. Áno. >> Pravdepodobne. >> Áno. >> Lebo lebo lebo my to máme tak, že my si vyberáme takú ženu, ak je naša mama >> a a ženy si vyberajú otcov, jak je jej otec, vieš? Čiže ja chcem, aby si vybrala takého chlapa, >> čo mnoho najlepšieho. >> Takého chlapa, ak som ja, lebo ja som presvedčený o tom, že ja som >> Nie, takého chlapa, ak si ty. také
takého chlapa, ktorý je možno naj eh najlepšou verziou teba. >> Áno. >> Áno, môže byť. Vau. >> Lebo proste vieš, >> no kámo, ale toto ti poviem tiež sám za seba, že eh keď nám sa najprv narodil syn a ja som tam mal, že keď som my keď sme ho počali, ja vtedy mráz mi prebehol po chrbte a ja tiež som kúil trávu a mal som kopec kopec nerestí, kopec ehm straty času životného. Nedôležité veci som robil a mňa toto strašne transformovalo. Akože od prvého dňa to bolo, že od prvého dňa ja som išiel na eh akože najhlbší mong móde. Ak si to len dokážeš predstaviť. To vlastne nebola sekunda počas toho dňa, ktorá by nemala eh >> význam hlboký, že vlastne všetko muselo
slúžiť proste tomu, že ja sa transformujem, transformujem niečo, posilňujem myseľ, telo, čistím eh seba, diétu, eh proste správanie spôsob, ak zarábam peniaze a tak ďalej. >> Uhm. A eh lebo som si uvedomil, že že ten syn bude do istej miery odzrkadlením mňa v nejakých aspektoch, hej, a tiež teda, že chcem mu to priniesť len to naj to naj, hej, že chcem mu byť ako keby, že dobrou inšpiráciou. Ale dcérka, kámo, to bol úplne, že taký krásny krásny dar, že presne, že tam že keď máš syna, eh, tak chceš, aby bol čo možno najsilnejší alebo čo najodolnejší, čo najviac pripravený, ale pri dcérke ty jak chlap z nej ako dokážeš z nej urobiť eh, ja, že preboj alebo pomôcť jej v tom, aby bola prie bojen, aby videla, že tvoj
mindset a tak ďalej, ale je tam to také, že vlastne, že že vidíš to vzácne krásne telíčko a vieš, že druhý chlap to jedného jedného dňa bude mať a ty z ďalekove väčšou pokorou o o to hlbšie to dievča ťa transformuje, aspoň ja to tak vnímam ako otca, lebo eh lebo vieš, že syna môžeš naučiť, aby sa chránil, aby aby vieš, môžeš ho zobrať do posilky, môžeš mu ukázať proste vieš, boj, ale u dievčaťa môžeš jej to ukázať, ale >> stále je to dievča. >> To jej ukážeš jedine tak, že ukážeš, ako sa správaš ku jej mame. >> Hm. len takým spôsobom podľa mňa, >> aby sa aby sa naučila, že štandard toto je štandard, ktorý ja akože >> chcem vo svojom živote mať. >> Tým pánom budem vedieť selektovať. >> Vau, veľmi pekné. Takýto príklad eh ohľadne toho
počúvania, že čo to znamená, že však rozprávaj, vieš, že budem ťa počúvať verzus také počúvanie, kde naozaj si akože vnímaš, čo ten druhý chce povedať. Ja som si to všimol pri synovi, eh že raz sme tu mali nejakú návštevu a čosi tu sa proste stalo sa tu na dvore. A on sem prišiel tuná do štúdia a prišiel taký veľmi smutný, nešťastný, že že chcel tu držať ako keby poriadok, ale že sa mu to nepodarilo. On seba považoval ako keby, že za zlyhanie, hej, alebo také čosi. A to veľmi akože milé komické to bolo, ale on sa on plakal proste fakt, že zlyhal. Vnímal, že zlyhal. Ja som sem k nemu prišiel a som najprv začal prehovárať, že že kámo, nič v pohode všetko, všetko je dobre, všetko, neboj sa, zvládneme to a tak ďalej. A jem mu to vôbec nepomáhalo. A potom v
istom bode mi došlo, že počkať, počkať, že ja skúsim vnímať, čo on hovorí. On reálne sám seba považuje momentálne, vieš, za za zlyhanie, že nezvládol nejakú vec. A ja som chvíľku sa pokúsil nevysvetľovať mu, že to nie je pravda, ale chvíľku akože tam, že takže toto cítiš, kámo. Hej. Uhm. A na chvíľu som to dokázal ako keby nacítiť, navnímať ja, že vlastne, že čo to vlastne aká je jeho realita. To ak ty si pekne povedal, že aká je jeho realita, že skúsil som sa navnímať do toho, že vlastne som malý chlapec a viem, že to tu mám nejak na starosti a proste ja sa mi to vôbec nepodarilo a a chcel som asi možno neviem, že pred ockom, pred mamkou vyzerať, že že to dám, ale proste ale som to nedal. A skúsil som v tomto pocite ako keby, že na chvíľku s ním byť
bez toho, aby som sa v tom stratil. A on zrazu videl, že je tu niekto, kto to vidí, nie? Niekto vidí, že moje trápenie, aby ma z neho vytiahol, ale kto je tu so mnou ako keby teraz v tomto stave, v tomto zážitku. A v tom stave on zrazu otvoril oči a sa na mňa pozrel, čo sa predtým ako keby nedialo, lebo videl, že ho vidím. A zrazu, keď som začal hovoriť o tom, že ale kámo, ale ale vo finále si to zvládol dobre a nevadí a nabudúce to robíš lepšie a tak ďalej, tak tieto reči už zrazu fungovali. Ale on najprv potreboval byť videný. Jo, to si to si povedal presne to, čo som ja chcel povedať, že najdôležitejšia vec podľa mňa ako zručnosť eh komunikačná vo vzťahoch je
>> zabudnúť na argumentáciu alebo na riešenia a zamerať sa na validáciu, >> že my ako ľudia chceme byť [odkašľanie] validovaní, že naše emócie sú skutočné. Uhm. To eh ja o tom eh píšem už viackrát som o tom aj eh hovoril, že to je podľa mňa ultimátna zručnosť, lebo je veľmi ťažká ako keby, že že uznať, že to, čo je realita toho druhého, je jeho realita napriek tomu, že mne sa to zdá nelogické proste >> alebo komické alebo nejaké úplne, hej, >> že tam nie je dôvod sa tak cítiť ako keby, že prečo plačeš, veď všetko je v poriadku, hej? [odkašľanie] Ale ten človek, dieťa alebo tá žena, ona plače, pretože je to jej realita, ona sa cíti
smutná a to je jedno, že aký príbeh jej myseľ vymyslela k tomu, že tebe sa to zdá akože nie je na to dôvod ako >> a toto je ako, že validovať to je presne >> kľúčom k deeskalácii konfliktu, že tie konflikty proste zmiznú >> a vy už si potom dorozprávate, keď tam je nejaká téma, hej, že niekedy treba nájsť riešenie, >> ale keď máte musí prísť v druhom rade. Presne tak. Keď vy sa cítite v bojovom móde, že vaše nervové sústavy kričia, že že toto je nebezpečné, my bojujem, >> tak eh vtedy argumentovať o nejakej veci, že o čom prišla tá debata, tak tam sa nikam nedostanete, len pôjdete akože >> eh ešte ešte do vyššej vyvrtky. No a a
presne ako hovoríš, že že ten, kto má viac vedomia, mal by to byť ten muž, by mal spraviť ten krok vystúpenia z tohto eh ako keby von. Tak ako si to ty povedal, akože podľa mňa 50% úspechu je, že keď ty si všimneš, že sa to deje, že že ty si všimneš, že sa hneváš eh na to, čo sa deje alebo teda, že nie, že na to, čo sa deje. Ty sa proste hneváš. To je tvojač hnev. Vyvolala to nejaká možno veta, ktorú si počul od partnerky, nejaká výčitka, ale že ty si všimneš, že aha, že ja sa hnevám a teraz proste máš možnosť svoju myšlienku, ktorú ti ponúkne ten mozog, že ideš do protiútoku. Ale ja som neviem čo. Proste on ti povie, že ale ty si toto, toto toto neurobil, ale že ale však ja som bol tam a tam a hovoril som ti to
proste. Alebo si môžeš vybrať, že že zavnímaš, že ja sa hnevám a ona sa asi hnevá tiež alebo alebo cíti niečo a vystúpi z toho >> a dajme tomu to len pomenuješ, že že ja sa hnevám a zavnímaš, som schopný konštruktne pokračovať v tejto diskusii alebo povieme jej, že potrebujem 10 minút eh proste dostať sa naspäť >> a môžeme prídem za tebou >> ako kebym >> a a tým vlastne akože deeskaluješ to napätie. >> Uhm. A mám to otestované, že častokrát už netreba dorozprávať tú tému. keby, že vy keď eh si viete eh dať sa do parasympatika alebo teda ako keby odstrániť to bojové napätie z tenovej sústavy a potom eh dajme tomu za tých 10
minút za sebou prídete >> a dáte si len nejaký kontakt ako keby ani nemusí byť fyzický, ale fyzicky je lepší, lebo tam tisíckrát vás informácií prejde cez dotyk ako cez slová a >> my sa zvykneme len akože objať, že tak si čcknem tak pohľadom, že či už či už sme tam eh potom sa objeme. OK. >> Včera sme to dvakrát tak spravili. mali sme nejaké napätie a prosteskalované >> a už sme sa aj nemuseli rozprávať o tom, že čo bola tá >> uhm >> to už bolo povedané aj v tej háke alebo alebo proste v tom onom >> a a toto sa naučiť eh je podľa mňa, že ultimátna vec a je to veľmi ťažké, lebo my si priťahujeme partnerov, ktorí nám tie triger najviac púšťa. >> Áno. Veľakrát spomínané na veľakrát sa o ňom
bavíme, nie? eh celkovo v nejakom ehvoji alebo duchovnom na duchovnej ceste alebo >> v meditáciách a tak ďalej. A myslím, že to je najnešťastnejšie uchopená téma, aká je vlastne a interpretácia, čo čo ego je. OK. >> A ak môžem za mňa, že >> mne veľmi pomáha eh taká analógia z Indie, že vlastne reagujú dobre, >> budem interpretovať, že >> človek ako taký, že si môžeme predstaviť eh ako kočiar a kone. >> Uhm. A a kočiš ešteok >> a niekto do je v koči >> a kone by boli ego. >> OK. >> Hej. Hej. Že kočiar by bolo telo.
>> OK. >> Kočiš eh by bola myseľ. Opratý by bol intelekt. >> OK. >> A niečo by ešte bolo v tom kočari. >> Uhm. >> Duch. Duš. Niekto niekto to určuje smer. Uhm. >> Niekto doručuje smer nejaký hlbší význam. >> Uhm. >> Hlbší význam bytia, význam praxe, hodnoty, čokoľvek, hej, že niekto určuje, či pôjdeme doľava, doprava a tak ďalej. A Kočiš myseľ >> to interpretuje alebo eh posúva ďalej cez opraty, cez intelekt >> uhm >> ego a ego kone potrebujú byť dostatočne silné na to, aby duša sa dostala tam a tam. >> OK. Keď budú mršiny, keď budem zabíjať,
keď budem nadávať na to ego, keď budem ho chcieť zabiť, tak bude budú vlastne tie mršiny. Potrebujem vlastne tým koňom dať jabĺčko. >> Áno. >> Cukor. A >> má si mi dobrý vzťah. >> Uhm. >> A ide o to, aby mi nenakopali ryť. >> OK. >> Ide o to, aby sa nesplašili >> a nenakopali mi zadok. >> To je dôležité. OK. Ale keď mám s nimi dobrý vzťah, tak ma odnesú kade tadiaľ, lebo tá tie kone, tá moja nejaká persona, niečo, nejaká časť mojej persony, ktorá chce a túži a chce sa niekam dostať, potrebuje nejakú silu a čokoľvek to môže byť. Aj budisti to majú majú súťaženie, že to zdravé súťaženie, že oni oni pracujú s tými koňmi, že ja chcem byť lepší ako ty. >> Uhm.
>> Ale potom to pustím. Ale tak chc chem byť lepší ako ty a potom to pustím. A ty vieš a a on sa tak doťahujú. Oni majú také rôzne hry. >> Uhm. >> Oni ale že budisti nemajú už ako nie, nie? Oni oni naozaj vedajú vlastne také tie také tie doťahovačky a tak ďalej, ale viem, že to je súčasť mojej môjho tela, že moje moje telo potrebuje >> na sebastarostlivosť potrebuje aj ego. >> Potrebuje maťáno >> neopitého kočiša. >> Uhm. >> Mu potrebuje mať dobré opraty, aby boli komunikujú Nemôže byť ten intelekt moc vágny. Nemôže byťáno >> zo špagátu, hej? Potrebuje byť pevný, pevný intelekt, hej. A a telo nemôže byť nemôže vrzgať tie kolesá, lamať sa, hej, nikam sa nedonesiem. potrebuje mať silné telo >> a všetky tieto aspekty akoby sa
praktikujú v tej v tej jednej v jednej praxi >> eh hlbšia akoby úroveň alebo iná úroveň, iný aspekt metanoy je, >> že vlastne to znamená aj pracovať s pozornosťou, hej, čo je logické, hej, >> logika vecí, že teda tá pozornosť mi netečie ako nejaký prút vody alebo prút svetla, kľúč svetla tým jedným smerom len k tomu povedzme profitu, k tej firme, k tomu investovaniu, k tej kariére a tak ďalej, >> ale ja začnem s tou pozornosťou pracovať už zámerne, že ju začnem presmerovávať na iné oblasti. >> Áno. To si ináč veľa ľudí neuvedomuje. >> To si práve málokto uvedomuje,
>> že vlastne pozornosť je tá kľúčová vlastnosť. >> Absolútne kľúčová. To je vlastne tá eh ďaleko dôležitejšia premenná, než sú peniaze, ktorá v tomto svete. >> To je to najdôležitejšie, čo existuje. Lebo prvý zákon, ktorý riadi všetko, čo sa deje na ľudskej úrovni v tomto vesmíre, je zákon oživujúcej moci vedomia. Zákon oživujúcej moci vedomia. Čiže čomu venujem pozornosť? Vedomie je tu teda za pozornosť. Čomu venujem pozornosť, to oživuje. Čiže viac pozornosti tomu budem venovať, viac to budem oživovať, viac to bude živé >> v tej mojej skúsenosti. Menej pozornosti, chcem sa zbaviť nejakého
zlozvyku. >> Čiže to logicky predpokladám. Musím vytiahnuť pozornosť z toho, s čím je ten zlozvyk spojený. Teda s nejakým objektom toho zlozvyku. Napríklad je to prejedanie alebo >> ja neviem, čo by to mohlo byť. Hrástvo hry alebo pornografia [odkašľanie] alebo proste čokoľvek by to mohlo byť. Hej. Čiže ja musím pochopiť, že nemôžem do toho rvať tú pozornosť, že ten problém bude dovtedy živý, kým ja budem do toho dávať tú svoju pozornosť. Celé pozor, ktorá tam, ktorá tam zároveň vedie energiu. >> Tá pozornosť to živí. Tá pozornosť, to živí, ona tam vedie tú energiu, ako
hovorí správne, moju energiu. Čiže ja ju potom nemám. Ja som proste závislý eh hráč >> a ja sa nedokážem jednoducho uplatniť, povedzme profesijíne, lebo moja životná energia prúdi >> veľkým prúdom do niečoho, čo vlastne je úplne hlade, čo nie je v súlade s tým, >> že ja si musím upratať tie hodnoty najprv. Eh a keď si upratám tie hodnoty, čiže to je tá metanoja eh na tej úrovni hodnotovej alebo preferencií alebo priorít, ako hovoríš a potom na základe upratania, čiže musím si to ujasniť, OK? Čo čo ty robíš, že ujasňuješ to, hej?
Ujasňuješ to, aby ľudia chápali. A keď si to ujasním, tak potom začnem zámerne povedzme odťahovať pozornosť alebo proste stanovím si nejaké ciele a eh tým sa tým kanalizácia tej pozornosti nastáva samovoľne tým pádom. Čiže mám proste niečo, čo je lebo prečo eh prečo mi smeruje pozornosť k nejakému objektu alebo k nejakým činnostiam [odkašľanie] spojeným s nejakým objektom? Napríklad hranie >> hier? Eh, pretože je to niečo, čo je atraktívne pre mňa. Má to je to nejaký atraktor, je tam nejaká atraktivita, ktorú ja vidím, ale napríklad človek povieľa mňa nie sa divíš, načo to
robíš? No le proste ja to tam vidím a on zase vidím tú atraktivitu niekde inde. Čiže ja musím pochopiť, že sú tom sú aj iné atraktívne veci a k tomu pomáha povedzme nejaké spoločenstvo, nejakí iní ľudia ísť do nejakej partie, začať chodiť do nejakého fitka na na nejaký kurz, na nejaké vzdelávanie, proste kde sú iní ľudia, ktorí majú podobný záujem. Áno. >> To človeka nakopne a mu pomôže eh prebudiť ten záujem o ten iný objekt >> a tým pádom >> eh kanalizovať tú pozornosť tomu inému objektu, až vznikne nejaký solídny kanálik. >> Áno. >> Ktorý netreba natrénovať, >> ktorý ale to musí vzniknúť nejak nejakým
úsilím. Hej? mé vznikne nejaký kanálik >> a ten kanálik spôsobí, že potom sa človek postupne uvoľňuje z tej závislosti. No ale je to >> vieš čo ja som si všimol, že ehm to, čo nás brz čo to, čo nás brzdí v tom, aby sme napredovali v živote, je najčastejšie strach. >> Uhm. >> To je súčasťou ega. ja príbeh o mne, že keď pôjdem tam ako čo si budú o mne ľudia myslieť a a tak ďalej alebo že niekto ma hrozí na živote, ja neviem, proste máme strach o seba a eh keď sa pozrieme na neur akože neurobiologicky na na náš eh na náš mozog a na to, ako to funguje v našom mozgu, tak eh jedna z
najzaujímavejších vecí, v ktorj ja som sa našiel eh a nájde sa v tom minimálne akože veľa ľudí je tá, že nie je možné v mozgu zažívať zároveň, že panický strach a zvedavosť. >> Uhm. A jedna z vecí, ktorá mi brutálne pomohla, eh, ako keby som nepotreb, aby som na to, čo viem, že je v živote dôležité urobiť, aby som na to nepotreboval tri tóny bolesti a a a akože bolesti, aby som prekonal ten strach, tak bola to zvedavosť v tom slova zmysle, že keď som cítil ten strach, tak som išiel do akože zvedavo
pozorovať všetko, čo si ten ustrachaný vlado myslí, čoho všetké sa obáva v súvislosti s tou danou zmenou. >> Uhm. >> A vyhodí to proste na papier. >> Hm. OK. >> To pozorovanie, že pozoruješ seba, tú ustrachanú časť seba v kontexte tej témy, toho napredovania a rozoberieš to úplne do šrúbky, vďaka čomu ty zrazu zistíš, že že ten pomyselný strach, ktorý si cítil, ono to ten strach až nebol tak veľký. Čo bolo veľké? bol strach z toho, že aký strach tam je, že je to nejaký drak 10 km, ktorého proste budeš musieť skoliť, prekonať, ale vlastne ty, keď v momente, keď začneš
zvedavo pozorovať, čo sa čoho sa reálne tá ustrachaná myseľ bojí, už len samotným spustením aktu zvedavosti ty odstavuješ tie strachové centrá. veľmi akože zaujímavo to funguje v našom mozgu, ale nie je možné byť zvedavý a ustrachaný akože do istej miery áno, ale akože do veľkej miery tá zvedavosť toto vyblokuje. Lebo jednoducho veci si môžeš predstaviť, že keď máš strach, príde tenzia reálne eh tenzia proste do tvojho tela, zopnú sa svaly, uzatvoríš sa, začneš sa chrániť, tvoj eh rýchlosť svojho tepla sa rozbehne. Hlas ti väčšinou tak trošku stupne alebo proste snažíš sa nebyť. A zvedavosť je a hlavne odvraciaš pohľad. To je jedna z naj
najčastejších vecí, že nechceš sa pozerať na veci, ktorých sa bojíš. A zvedavosť je presný opak. To je, že na toto úplne zabudneš a proste ideš sa rovno pozerať na tú vec >> a si zvedavý a pozoruješ z každej jednej strany, z každého jedného uhla a ty zrazu sa ideš pozerať na tie na ten na tie myšlienky, ktoré boli obklopované tým strachom, že prečo nemôžem to už urobiť vo svojom živote, prečo ešte nenastal čas a ešte musím čakať a tak ďalej. A vyhodíš to na papier a ty zistíš, že ok, ale mne vlastne to nie je trojtonová problematika. To sú vlastne len tieto konkrétne tri veci, tieto tri obavy. >> Áno. Že sa vlastne pozrieš zvedavo na toho draka 10 km a zistíš, že to nie je drak, ale že to
je kopec, čo tak vyzerá. Ale kopec 10 km sa dá prejsť. >> Hej. Hej. Tak a teraz ide len o to, že no dobre, tak eh treba mi eh so sebou zobrať dostatok vody, >> hej, alebo že zarobiť peniažkou len na tú cestu napríklad, hej? Akože to metaforicky hovoríme, hej? Ale že vlastne ty zistíš, že to sú dva tri veci, ktoré ťa tam tankujú a z toho dve vieš vyriešiť a tretia je otázna a pravdepodobne odpoveď na ňu zistíš až keď sa vydáš na cestu. >> Uhm. >> A >> ideme na cestu. >> Ideme na cestu. [smiech] To a to chcem povedať, že nemusíme ísť len cez veľkú bolesť. >> Uhm. To je zaujíma >> bolesť bolesť prijímať ak súčasť cesty, ale nečakať, lebo to to je taká tá hm to je nejaký, že ja neviem, že syndróm
alebo nejaká taká teória, že jedna z najhorších vecí v živote, ktoré môžeš zažiť, ktoré ťa najviac blokujú v tvojom raste je, že keď sa dá vydržať ešte, že keď je, že keď nie je ešte dostatočne zlé na to, aby si sa zmenil, keď je ešte tak, že ešte ešte dá sa vydržať. No platia mi dosť a dá sa to proste vydržať. Srdce ti už ide roztrhať, lebo vieš, že nie, ale tá logika ti poviem, ale však ale čo sa sťažuješ? Ako však dá sa prežiť. Vieš, že nie si na správnom mieste. Vieš, že robíš veci, ktoré nemáš robiť. Vieš, že nerobíš veci, ktoré by si robiť mal. Ale dá sa to vydržať a ešte roček rok vydržím, lebo však eh toto eh potom prémiie možno nejaké budú alebo také čosi. Hej. Čo ja nechcem povedať, že teraz niekto by mal dávať výpoveď, nemal dávať výpoveď, ale keď že nepotrebujeme, že že niekedy ten
najväčší prúser je len, že proste, že to čo že momentálne, že že sa to ešte dá zniesť. >> Uhm. >> A buď budeš čakať, kým sa to nebude dať zniesť, alebo začneš možno pozorovať zvedavo, že čo vlastne reálne ma to v tom udržiava, hej, v tomto v tej konštelácii, v ktorej žijem teraz, v ktorej sa proste vôbec necítim plný. A čo mi bráni v tom, aby som to zmenil. A keď do toho pustíme tú zvedavosť, tak vlastne tak ten strach je hrá rolu, ale je je ako vieš sa s ním pohrať proste. >> Uhm. >> Vybaveno >> toto. Toto nech si ľudia zoberú. [smiech] Toto je dôležitá vec, čo si povedal. >> Eh aj keď sme sa bavili o tom lipnutí.
>> Uhm. mm ty lipnúť dokážeš [odkašľanie] na podstatnom alebo prídavnom mene viac-menej a napríklad aj my hľadáme, že že meno, že kto je Boh, hej? A tak odkazuje sa na to, čo je povedané v Biblii. Taká najvývidnejšia pasáž je, že horiaci kerot povedal, že som ktorý som. Ale eh v tom myslím, že aramejskom alebo hebrejskom vlastne preklade v tom pôde, ak to jak to bolo písané, eh je to už to neviem teraz skumaliete niečo niečo v zmysle, znie to akože ešer a a je ešer, ale viacmenej to znamená viac-menej to znamená, že ja som, že sa opisuje proces sloveso. >> Uhm. >> Tao nie je podstatné meno. Tao za mňa,
za mňa je to proste proces. Je to, je to niečo, čo sa mení, že je, chápeš, že nie je to nálepka, lebo nálepka, my keď teraz povieme, že Ivo, Ivan alebo čosi také, ale ty si to môžeš zmeniť. Väčšinu vecí, ktoré vlastne na sebe máš definované vo forme podstatných mien, to máme len kvôli tomu, aby my sme sa rozumeli, aby sme sa vedeli rozoznať, aby sme sa zorientovali v tom svete. Ale vo finále, vo finále si neustále to je ak kvetina, eh, neustále sa prerastajúca. Aj ty samého seba eh prerastaš. Máme doma krevety v akvarku alebo máš eh máš eh motýle, ktoré z larvy proste prejdú, že je tu niečo, čo ti momentálne slúži. Slúži ti na nejakú ochranu, ale v istom bode to musíš zhodiť, aby niečo cez teba ďalšie mohlo prejsť. Čiže to, čo bolo staré, to si
nebol ty. To, čo si, je ten proces. také tie dva atribúty alebo dve dve vlastnosti, ktoré súvisia so smrťou je akoby ten strach zo neznáma >> a druhý je strata kontroly alebo odovzdanie kontroly, >> lebo my sa často bojíme odovzdávať kontrolu. Áno. A častokrát vlastne kontrolujeme veci, ktoré by sme mali úplne pustiť, >> ktoré sa nás ani netýkajú >> a naopak vlastne bojíme sa neznámeho a lipneme na tom, aby to bolo tak, ak to bolo doteraz a stagnujeme. Uhm. >> A to sa deje vlastne celospoločensky. To sa deje to sme vlastne a to sme vlastne
v rozpore s realitou, lebo vlastne jediná stála vec je zmena, ako keby >> obnova. Obnova. Hm. >> Čiže vlastne, že keď my trváme na nejakom na tom, aby sme mali veci pod kontrolou, tak to je ako keď eh dieťa dúfa, že existuje jednorožec. Je je to je to je to nepravda. Je to je to nemožné. Je to ako keby v nesúlade s tým, ako život a funguje. >> My my to ego už máme teraz také silné, lebo podľa mňa vlastne eh čím je svet modernejší, tak tým vlastne aj to ego je silnejšie. Lenže to, že to ego je
silnejšie, že keď dokážeme to ego naozaj rozpoznať a uchopiť, tak vlastne my máme teraz eh k dispozícii úžasné nástroje. Lenže keď je to ego nevedomé, >> tak eh v podstate my chceme kontrolovať to, aby nezapadalo slnko. My chceme ovplyvňovať počasie vlastne veci, ktoré sú naozaj, že mimo našu kontrolu a mimo náš dosah chceme povedzme dosiahnuť nesmrteľnosť, ale neuvedomujeme si, že aj keby sme tú nesmrteľnosť dosiahli, čo podľa mňa nedosiahneme, lebo tá príroda má vždy nejaké poistky. >> Bože, chráň, že by sme toto dosiahli, >> hej? Tak by sme zistili, že ten život eh nás nudí. >> Uhm. Hej. Lebo akože zamysli sa nad tým,
že pre akože za prvé eh keby sme dosiahli nejakú, že bod nesmrteľnosti, hej, že ktorý že je to v tabletke a zješ a už nezomrieš, tak akože nazbiera sa nás tu jedného hodňa veľa akože veľa veľa otázok by s tým, vieš eh veľa otázok s tým súvisí, keby niečo také bolo možné jedného dňa, hej, že však sa premnožíme jedného dňa, hej, eh budeme sa deliť o zdroje. Ale čo je hlavne hlavne dôležité je, že že celá príroda vlastne vieš, že máš strom, narastú na tom nejaké nejaké konáre a niektoré konare uschnú. ten strom sa rozhodne tieto konare zhodiť, pretože nie sú ďalej v súlade a je veľmi dôležité ten proces obnovy. A takisto
máš starých ľudí, ktorí ktorí už sú veľmi skosnatelí vo svojich názoroch a pohľadoch na svet, nie sú schopní adaptovať sa na to, čo sa teraz deje. A keby sme boli schopní ako keby neviem možno nie že nesmrteľnosti dosiahnuť, ale umožniť ľuďom, aby žili 3400 rokov, tak my by sme tu boli vlastne len obrovská masa názorovo skostnateľných ľudí, ktorí nič tomuto životu neprajú, lebo proste už je nudný, lebo nemá mať konca jedného dňa. Práve práve to, ako si spomenul, že to, že vieš, je to jedného dňa konečné, tak vlastne každý každý jeden moment, každý jeden pohľad do očí milovaného človeka je prvý a posledný moment, kedy tento moment zažívaš neopakovateľný. Nikdy sa už nebude opakovať.
>> A to je mágia. To je vlastne niečo to je to toto je podľa mňa krása. >> Hm. že že vieš čo ja to zažívam fú, toto je silná vec pri mojich deťoch občas, keď ich dávam spinkať, vieš a cí cítiš to bezpečie, ktoré oni vieš pri tebe, vieš, v podpazuši, vieš, zažívajú, keď keď keď zaspávajú a pozeráš sa na nich, že jak to miluješ, aké je to krásne. A vlastne v momente, keď si uvedomíš tú krásu, si uvedomíš, že a to je poslednýkrát, čo to takto vidíš. A ten kontrast medzi tým, že ak je to krásne, že ak ďakujem Bohu, že som, že toto, že Boh stvoril tento vesmír, tento svet, všetky tieto zákonitosti týchto ľudí ku mne priviedol a že ja som k tomu mohol priložiť ruku a vznikla táto rodinka a toto toto dieťa a že ja ho
teraz, že aký je to dar, že ja ho mám momentálne, že je pri mne a že totálne mi dôveruje a v tom poznaní tej v poznaní toho v konfrontácii s tým na s krásou toho momentu zacítiš aj hĺbku toho, že a to je naposledy. >> Hm. >> Tento moment sa nezopakuje nikdy. Nie je to už nevrátiš sa sem, nie je cesty späť. A vlastne až tá hĺbka a tá ochota navnímať plnú hĺbku tej emócie, ktorá je ďaleko viac než šťastie, lebo lebo je to je to veľký paradox, hej? Nie je to, že vieš, že dneska si zarobil 100 cool,
vieš, niečo si kúpim, ale že to je, že najkrajšia vec v tvojom živote. A v tom momente ty zároveň čelíš tomu, že ale že to je v tomto momente, keď sa na to pozeráš, to končí. a dovoliť si navnímať tú pominuteľnosť v tom danom momente. To je, že okamžite slzy z očí a ty nevieš pomenovať, či to je smútok alebo či to je radosť, ale cítiš, že je to plné, že je to, že je to živé, že je to ľudské, že je to krásne. To je podľa mňa definícia krásy. >> Uhm. Keď dokážeš vnímať tú pominuteľnosť toho úžasu, ktorý teraz, ktorého si svedkom, z nejakého zázraku, teraz momentálne ty toto môžeš vidieť a vnímať
a nebyť tam tej pominuteľnosti, tak to je len proste ďalší nudný deň.
Časté otázky
Čo je to nice guy syndróm?
Je to vzorec správania založený na presvedčení, že človek nie je v poriadku taký, aký je, a preto sa snaží zaslúžiť si lásku a bezpečie potláčaním vlastných potrieb a naplňovaním potrieb druhých.
Ako spoznám vlastný vnútorný kritik?
Vnútorný kritik sa prejavuje ako opakujúca sa sebakritická myšlienka v konkrétnych situáciách; namiesto boja s ním sa oplatí spýtať sa ho, pred čím sa nás snaží ochrániť.
Aký je rozdiel medzi úzkostlivou a vyhýbavou vzťahovou väzbou?
Úzkostlivá väzba vzniká z potreby stálej blízkosti a strachu z odmietnutia, vyhýbavá naopak z toho, že dieťa sa naučilo riešiť všetko samo a bojí sa straty slobody.
Prečo je validácia dôležitejšia ako argumentácia vo vzťahu?
Pretože emócie druhého človeka sú jeho realitou bez ohľadu na to, či nám dávajú logický zmysel; uznanie tejto reality upokojuje konflikt rýchlejšie než snaha o presviedčanie.
Ako funguje okno tolerancie nervového systému?
Ide o rozsah, v ktorom je nervová sústava v rovnováhe a schopná regulovať sa medzi vzrušením a útlmom; nad alebo pod týmto oknom nastupujú obranné reakcie ako útek, boj, zamrznutie alebo kolaps.
Tento článok vznikol z prepisu rozhovoru vo videu — každá časová značka vedie na skutočný moment, kde to zaznie. Zdroj si tak vieš overiť na sekundu presne.
Súvisiace videá
26 min5 techník, ktoré ťa upokoja ako Bábätko (Regulácia Nervov)
Video predstavuje päť konkrétnych techník na reguláciu nervovej sústavy podľa typu stresu: dýchanie a dotyk…
23 minPôst 16/8 z pohľadu neurovedy | BDNF, Amygdala a Strach
Prerušovaný pôst 16/8 podľa nových štúdií oslabuje spojenie medzi amygdalou (poplašným centrom mozgu) a…
2 h 9 minHlbina bezpečia v tvojom duchu: stav, ktorý ti svet nikdy nevezme
Doc. Martin Dojčar vysvetľuje rozdiel medzi výkonom, extázou a enstázou (duchovným ponorením) a prečo západná…
1 h 47 minHodnota života vzniká z jeho konečnosti | Matej Jurenka & Metanoya
Matej Jurenka v rozhovore vysvetľuje, že strach zo smrti je koreňom väčšiny našich obáv a že práve konečnosť…
21 minKeď sa filozofia stane tvojím vnútorným rodičom | Peter Podlesný & Metanoya
Stoicizmus je jednoduchá, prakticky použiteľná filozofia, ktorá presahuje náboženstvo aj svetonázor a dá sa…
46 min10 chýb v komunikácii so sebou, ktoré ťa potichu sabotujú
Väčšina vnútorného utrpenia nepramení z ťažkého života, ale zo spôsobu, akým so sebou hovoríme. Vlado Rožko…